Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231113
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8114231113.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: J-A-Š, s.r.o., sídlo: Pod
Kamennou baňou 33, 080 01 Prešov, IČO: 36 480 371, proti žalovanému: A. B. - SHR, miesto podnikania
082 56 Hanigovce, IČO: 37 880 284, bytom: Hviezdoslavova 19, 083 01 Sabinov, zastúpený advokátom:
JUDr. Marek Sahuľ, sídlo: Hlavná 111, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1.800 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/62/2015-192 zo dňa 17.
februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 18Cb/62/2015-192 zo dňa 17. februára 2022.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.800 eur,- spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.000,-eur od 01.12.2010 do 17.12.2014, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.800,-
eur od 01.12.2010 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a 2, vo výroku II. žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe doručenej súdu dňa 28.11.2014, ktorou si žalobca najskôr
voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.800,- eur titulom nároku na vrátenie bezúročnej
pôžičky, ktorú mu poskytol dňa 21.10.2010 s termínom splatenia 30.11.2010. Ako príslušenstvo si
žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10,5 % z dlžnej sumy od 1.12.2010

do zaplatenia, tiež si uplatnil aj právo na nahradenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur a uplatnil si aj právo na nahradenie trov súdneho konania.

2.1. Neskôr žalobca v čase ešte pred podaním žaloby, podaním doručeným súdu dňa 2.2.2015 upravil
svoju žalobu tak, že požadoval žalovaného zaviazať na zaplatenie pohľadávky uvedenej v odseku 1
tohto odôvodnenia, čo odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný mu dňa 18.12.2014 uhradil 1.000,- eur, t.j.
žalobu čiastočne zobral späť a to v časti 1.000,- eur ohľadom uplatnenej istiny a čiastočne ohľadom

výšky uplatneného úroku z omeškania.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, čo odôvodnil tak, že žalobcovi vrátil celú požičanú sumu ešte
pred podaním žaloby, a to dňa 15.2.2012 vo výške 1.800,- eur do pokladne žalobcu a dňa 17.12.2014vložil na účet žalovaného sumu vo výške 1.000,- eur, o čom ako dôkaz predložil príjmový pokladničný
doklad zo dňa 15.2.2012 a bankový prevodný príkaz zo dňa 17.12.2014. Neskôr žalovaný namietal,
že zmluva o pôžičke je neplatná, nakoľko bola dohodnutá medzi podnikateľskými subjektami, ktoré

nemajú poskytovanie pôžičiek v predmete činnosti, pričom v zmluve nebol dohodnutý ani úrok, ktorý je
jej podstatnou náležitosťou. V súvislosti s neplatnosťou zmluvy vzniesol námietku premlčania, pretože
podľa neho ide o občianskoprávny vzťah a ku dňu podania žaloby uplynula 3 ročná premlčacia doba.
Podľa žalobcu aj keby nemohlo ísť o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale aj keby
išlo o takýto obchodnoprávny vzťah, tak trval na premlčaní, pretože konanie začalo až dňa 2.2.2015 (išlo

o novú žalobu), preto uplynula aj 4 ročná premlčacia lehota.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu
opodstatnený. Tento svoj záver odôvodnil na základe nižšie uvedených skutkových a právnych zistení
(odseky 4.1 až 4.4).

4.1. Ako nesporné vyhodnotil nasledovné skutočnosti: Na základe ústnej dohody poskytol žalobca
ako právnická osoba žalovanému dňa 21.10.2010 bezúročnú hotovostnú pôžičku vo výške 2.800,- eur
splatnú do 30.11.2010. Žalovaný mu z takto požičanej sumy dňa 17.12.2014 vrátil čiastku vo výške
1.000,- eur a to bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. Medzi stranami sporu išlo o jednorazový
vzťah v súvislosti s vybavovaním úverovej zmluvy žalovaným.

4.2. Spornú otázku, či žalovaný žalobcovi uhradil aj zvyšnú časť jeho pohľadávky vo výške 1.800,- eur
vhotovostidňa15.2.2012,vyhodnotiltak,žektejtoúhradenedošlo,pričomžalovanýmpredloženýdôkaz
pokladničný dôkaz zo dňa 15.2.2012 označil za nedostatočný, a to s ohľadom na žalobcovo popretie
tejto skutočnosti ako aj s ohľadom na obsah predloženého pokladničného dokladu (doklad je podpísaný

podpisom bez označenia príjemcu a jeho pečiatky).

4.3. Predmetný vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka, pričom charakter vzťahu uzavrel ako obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 9 Obchodného
zákonníka. Obranu žalovaného spočívajúcu vo vznesení námietky premlčania nezohľadnil ako

opodstatnenú, pretože nedošlo k uplynutiu premlčacej 4 ročnej lehoty podľa § 397 Obchodného
zákonníka, nakoľko premlčacia lehota začala plynúť dňa 1.12.2010 a uplynula by dňa 1.12.2014, pričom
však žaloba bola podaná pred jej uplynutím dňa 27.11.2014. Zmluvu o pôžičke označil ako platnú,
pretože je v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej uzavretie je možné aj v ústnej forme
a dohoda o úrokoch nie je jej podstatnou náležitosťou. Nárok žalobcu na úrok z omeškania priznal podľa

§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), podľa
ktorého priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2

CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol
rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a žalobca bude zaviazaný na nahradenie trov konania
žalovaného, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými

v odsekoch 5.1 až 5.3.

5.1. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil podanie žalobcu doručené súdu dňa
28.11.2014 a podanie žalobcu doručené súdu dňa 2.2.2015. Podľa žalovaného je podanie žalobcu
zo dňa 2.2.2015 potrebné posudzovať ako nový návrh a nie tak ako to urobil súd prvej inštancie, že

ide o zmenu pôvodnej žaloby. Podľa žalovaného sa obsahy listín majú posudzovať podľa ich obsahu
a z obsahu týchto dvoch listín vyplýva, že ide o nový návrh na zaplatenie sumy 1.800,- eur. K tomuto
žalovaný ešte dodal, že súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, prečo posudzoval druhé podanie ako
zmenu žaloby. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie potvrdzuje aj skutočnosť, že súd nepripustil
zmenu žaloby, pretože pôvodne bola žalovaná suma 2.800,- eur a ďalej sa konalo iba o sume 1.800,-

eur a to bez rozhodnutia o zastavení konania.5.2. Z vyššie uvedeného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že podanie žalobcu zo dňa
2.2.2015 je novým podaním, preto k premlčaniu došlo uplynutím dňa 30.11.2014 a preto je námietka
premlčania dôvodná.

5.3. Súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, prečo neakceptoval pokladničný doklad zo dňa 15.2.2012,
podľa ktorého konateľ žalobcu prevzal od žalovaného sumu 1.800,- eur. Súd prvej inštancie sa iba
uspokojil s tvrdením konateľa, že sa so žalovaným nestretol a ide iba o jeho tvrdenie proti tvrdeniu
žalovaného, pričom túto námietku počas celého konania nepredniesol, ale ju vzniesol až na poslednom

pojednávaní, z čoho vyplýva, že ide o súhlasné tvrdenie žalobcu a žalovaného ohľadom vrátenia sumy
1.800,- eur. Konajúci súd neodôvodnil, prečo považuje tento doklad za nedôveryhodný.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že s obsahom doručeného rozsudku sa plne
stotožňuje. Vo veci zotrval na ním už skôr uvedených skutočnostiach, t.j. poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 2.800,- eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 30.11.2010, pričom o poskytnutí pôžičky bol spísaný

výdavkový doklad podpísaný žalovaným. Ďalej dodal, že príjmový doklad zo dňa 15.2.2012, ktorý
žalovaný predložil ako dôkaz o vrátení sumy 1.800,- eur sa vôbec nezakladá na pravde a vôbec nemá
uvedeného príjemcu, je tam uvedená organizácia A. B. SHR, ktorý prijal od A. B. sumu 1.800,- eur za
účelom vrátenia pôžičky a uvedené vyhotovil C. D.. K tomuto príjmovému dokladu žalobca prehlásil, že
ho nikdy nevypísal, ani nepodpísal a ani sa v daný deň so žalovaným nestretol a tiež k tomu dodal, že

sa takto vyjadril už vo svojom podaní zo dňa 5.11.2015.

6.1. Žalobca ďalej poukázal na priebeh súdneho konania a na skutočnosť, že sa niekoľkokrát pokúšali
o mimosúdnu dohodu, ktorá však nebola uzavretá. Zároveň uviedol, že v súvislosti s mimosúdnymi
rokovaniami strán sporu žalovaný podpísal návrh Dohody o urovnaní, kde na strane 2 v článku IV , bod

1 jasne uznal svoj záväzok.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

9. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Žalovaný svoju obranu obsahovo postavil na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP, nakoľko v podstate namietal nesprávny procesný postup, zlé zistenie skutkového
stavu a jeho zlé právne posúdenie. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalovaným namietaných
odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený a preto rozhodol

tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a žalovaného zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalobcu v plnom rozsahu. Bližšie
odôvodnenie tohto rozhodnutia je uvedené v nasledovných odsekoch 11 a 12.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces): Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalovaného zrejme naplnený
nesprávnym procesným postupom, keď súd nesprávne posúdil podanie žalobcu doručené súdu dňa
28.11.2014 a podanie žalobcu doručené súdu dňa 2.2.2015. Podľa žalovaného bolo podanie žalobcu
zo dňa 2.2.2015 novým návrhom a nie zmena pôvodnej žaloby ako to vyhodnotil súd prvej inštancie,

pričom o tejto zmene ani nebolo náležite rozhodnuté.

11.1. Vyššie uvedené stanovisko žalovaného (ods. 11 resp. 5.1 tohto odôvodnenia) je nesprávne a to
z nasledovných dôvodov: V prvom rade odvolací súd poukazuje na obsah podania žalobcu zo dňa30.1.2015 (doručené súdu prvej inštancie dňa 2.2.2015) a to konkrétne na záhlavie, kde je pri adresátovi
(Okresný súd Prešov) jednoznačne uvedená spisová značka konania (19Rob/216/2014 – neskôr po
prevode z registra Rob zmenená na 18Cb/62/2015), ku ktorému je toto podanie určené. Z uvedeného

teda jednoznačne vyplýva, že nešlo o nový návrh, ale išlo o čiastočné späťvzatie žaloby (späťvzatie
ohľadom uhradených 1.000,- eur istiny a čiastočne ohľadom úroku z omeškania nad 9 % z dlžnej sumy
ročne) doručenej súdu 28.11.2014, ktoré bolo predmetom konania vedeného pod vyššie uvedenou
spisovou značkou.

11.2. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 2.2.2015, t.j. ešte pred
vydaním platobného rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný dňa 8.6.2015. Táto časť súdneho konania sa
riadila ešte v tom čase platným zákonom č. 99/1968 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“).

11.3. Podľa § 172 ods. 6 OSP: „Zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie
návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz

vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním
platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny
a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania
platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o
návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného

rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.“

11.4. Súd prvej inštancie vybavil žalobcovo čiastočné späťvzatie žaloby doručené pred vydaním
platobného rozkazu tak, že platobný rozkaz vydal už v zmysle tohto späťvzatia. Následne v konaní
pokračoval bez osobitného rozhodovania o čiastočnom späťvzatí, pričom predmetom konania bol už iba

nárok žalobcu zohľadňujúci uskutočnené čiastočné späťvzatie. Uvedený postup súdu prvej inštancie bol
plne v súlade so zákonom (vyššie citovaný § 172 ods. 6 OSP), preto ním nemohli byť porušené žiadne
procesné práva žalovaného účastníka konania.

12. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a

nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne zistil, že ani tieto odvolacie dôvody v danej veci
nie sú naplnené. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania totiž správne zistil skutkový
stav veci a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. Bližšie odôvodnenie tohto
záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 12.1 až 12.2.

12.1. Žalovaný v rámci svojho odvolania opakovane namietal premlčanie pohľadávky žalobcu, pričom
v tomto smere argumentoval tým, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 2.2.2015 bolo novou žalobou
a teda ku dňu 30.11.2014 uplynula premlčacia lehota. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru v
odseku 11 tohto odôvodnenia je táto námietka žalovaného neopodstatnená, pretože žaloba bola súdu
doručená dňa 28.11.2014, t.j. bola podaná ešte pred uplynutím 4 ročnej premlčacej lehoty podľa § 397

Obchodného zákonníka, ktorá mohla márne uplynúť až dňom 1.12.2014 (4 roky uplynutia splatnosti
pôžičky). Obchodnoprávny charakter vzťahu nebol žalovaným v odvolaní namietaný, v tomto smere
však odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tento vzťah absolútne správne s poukazom na §
269 ods.9 Obchodného zákonníka vyhodnotil ako obchodnoprávny s tým, že išlo o zmluvu o pôžičke
podľa § 657 Občianskeho zákonníka, avšak ostatné súvisiace vzťahy úprava premlčania (ako aj

následky omeškania) sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

12.2. Žalovaný sa tiež bránil tým, že súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, prečo neakceptoval
pokladničný doklad zo dňa 15.2.2012, podľa ktorého konateľ žalobcu prevzal od žalovaného sumu
1.800,- eur. Ďalej namietal, že ohľadom tohto dôkazu sa súd prvej inštancie iba uspokojil s tvrdením

konateľa, ktoré navyše vzniesol až na poslednom pojednávaní. K tomuto odvolací súd poukazuje nato,
že nie je pravdou, žeby sa súd prvej inštancie s týmto listinným dôkazom nezaoberal, nakoľko sa k jeho
obsahu vyjadril jednak v odseku 12 odôvodnenia a tiež aj odseku 49 odôvodnenia, pričom tento listinný
dôkaz správne vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz o úhrade 1.800,- eur dňa 15.2.2012.

12.3. K správnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom nedôveryhodnosti listinného dôkazu -
pokladničného dokladu zo dňa 15.2.2012 považuje odvolací súd za vhodné navyše dodať tiež
nasledovné: 1, Podľa jeho obsahu ide o príjmový pokladničný doklad organizácie A. B. SHR, t.j. je to
príjmový doklad žalovaného a nie žalobcu; 2, Žalobca poprel, že pokladničný doklad podpísal. Tentolistinný dôkaz je tzv. súkromnou listinou, kde neplatí prezumpcia jeho hodnovernosti, kým sa nepreukáže
opak (§ 205 CSP), takže pokiaľ žalobca poprel jej podpísanie, t.j. jej pravosť, tak tento listinný dôkaz
je minimálne sporný, preto ho súd prvej inštancie bez ďalších podporných dôkazov nemohol ako

hodnoverný akceptovať. Odvolací súd všeobecne k obrane žalovaného poukazuje na jeho rozporné
stanovisko v priebehu konania, keď opakovane prezentoval snahu vyriešiť spor dohodou (uhradením
pohľadávky v splátkach), čo okrem vyššie uvedeného tiež spochybnilo opodstatnenosť jeho obrany a aj
pravosť predloženého pokladničného dokladu zo dňa 15.2.2012.

13. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov (neexistencia odvolacích dôvodov) podľa § 387
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).