Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/157/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200182
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:6020200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 690852/2019 zo
dňa 20.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Mestská časť Bratislava – Dúbravka ako správca poplatku za rozvoj v zmysle § 4 ods. 1 zák. č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“) a § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.
o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 375/2016
(ďalej aj ako “zák. č. 447/2015 Z. z.“ alebo „zákon“) a § 8 Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017
o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka (ďalej aj ako „VZN“)

vydala rozhodnutie č. 6350006840 zo dňa 28.01.2019, ktorým žalobcovi vyrubila poplatok za rozvoj
v sume 7 945,00 Eur, druh stavby: stavby na bývanie, výmera nadzemnej časti podlahovej plochy (m2):
287,00, nezdaniteľná časť výmery (m2) 60,00, výmera k zdaneniu (m2) 227,00, sadzba Eur/m2 35, na
podklade právoplatného stavebného povolenia č. SU-1928/633/2018/A-2/Hr. zo dňa 14.02.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2018. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na
základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 345310/2019 zo dňa 17.06.2019 prvostupňové rozhodnutie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán nesprávne pri výpočte poplatku

vychádzal z celkovej podlahovej plochy nadzemných podlaží vo výmere 286,14 m2, do ktorej okrem
iných stavieb zahrnul aj podlahu zimnej záhrady s umiestnením bazéna vo výmere 46,45m2 (podzemné
podlažie).

2. Mestská časť Bratislava – Dúbravka opätovne vydala rozhodnutie č. 6350006840, zo dňa 05.08.2019
(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubila poplatok za rozvoj v sume
6 300,00 Eur, druh stavby: stavby na bývanie, výmera nadzemnej časti podlahovej plochy (m2): 240,00,

nezdaniteľná časť výmery (m2) 60,00, výmera k zdaneniu (m2) 180,00, sadzba Eur/m2 35, na podklade
právoplatného stavebného povolenia č. SU-1928/633/2018/A-2/Hr. zo dňa 14.02.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.08.2018.3. Žalovaný, na základe opravného prostriedku žalobcu, prvostupňové rozhodnutie mestskej časti
Bratislava – Dúbravka, podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. rozhodnutím č. 690852/20149 zo dňa
20.12.2019 potvrdil. (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“)

II.
Argumenty žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou pôvodne na Krajskom súde v Bratislave domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 690852/20149 zo dňa 20.12.2019, ktorým žalovaný
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 6350006840 zo dňa 05.08.2019, ktorým bol
žalobcovi vyrubený poplatok za rozvoj v sume 6 300,00 Eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
navrhol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne zisteného skutkového stavu
a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si

uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur.

5. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný
nesprávne vykladajú zák. č. 447/2015 Z. z., keď spoplatňujú stavby existujúce pred účinnosťou zákona,
na podklade rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, rovnako začatom pred účinnosťou zák. č.

447/2015 Z. z., ktorý v čase začatia konania o dodatočnom povolení stavby, v čase podania žiadosti
o dodatočné povolenie stavby a ani v čase oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby
neuvádzal v predmete poplatku § 3 zákona aj pozemnú stavbu, ktorá je dodatočne povolená, keď
až od 01.01.2017 začali byť spoplatňované stavby, ktoré vznikli ako nové alebo ďalšia podlahová
plocha. Žalobca, odvolávajúc sa na zákaz retroaktivity, má za to, že na založené právne vzťahy nie

je možné vzťahovať právnu normu, ktorá bola schválená neskôr. Považuje za zrejmé, že predmetná
stavba (predmet poplatku) vznikla (bola zhotovená) pred účinnosťou zákona, ktorým boli spoplatnené
dodatočne povolené stavby (od 01.01.2017).

6. Taktiež nesúhlasí s tým, že poplatková povinnosť vzniká právoplatnosťou rozhodnutia, a preto je daná
povinnosť platiť poplatok. Za podstatné považuje skutočnosť, čo je predmetom poplatkovej povinnosti,
pričom podľa § 3 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z. je ním pozemná stavba. Z uvedeného vyvodil, že
poplatková povinnosť v čase vzniku stavby nebola, pokiaľ by teda žalobca mal byť poplatníkom, išlo
by o spätné spoplatnenie, keďže samotný administratívnoprávny vzťah vznikol už pred účinnosťou

poplatkového zákona. Okolnosť (administratívne rozhodnutie), ktorá nastala až po dni účinnosti zákona,
nemôže mať vplyv na celý finančno - právny vzťah, inak by sa jednalo o neprípustnú retroaktivitu.
V čase vyrubenia poplatku už stavba bola vzniknutá, teda sa nejednalo o stavbu, ktorá vznikne, ktorá je
predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 2 zák. č. 447/2015 Z. z. Podľa názoru žalobcu neexistuje
predmet poplatku, ktorý bol spoplatnený.

7. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní o dodatočnom povolení stavby prvostupňový správny orgán svojím
protizákonným postupom spôsobil dĺžku konania, a to tak, že došlo k zmene legislatívy.

8. Nesúhlasí s výkladom § 8 ods. 3 zák. č. 447/2015 Z. z., keďže v prejednávanej veci sa jedná
o samostatné stavby; rodinný dom a záhradnú chatu. Predmetom poplatku sú potom dve samostatné
stavby, rodinný dom, ktorý má výmeru nadzemných podlaží 192,14 m2 a záhradná chata, ktorá má
výmeru podlaží 94 m2. Žalobca má za to, že poplatok za rozvoj je potrebné počítať samostatne
pre rodinný dom a samostatne pre záhradnú chatu a taktiež považoval za potrebné odpočítať

nezdaniteľnú časť základu dane pre rodinný dom a nezdaniteľnú časť pre záhradnú chatu. Uvedené
však v napadnutom rozhodnutí nebolo zohľadnené.

9. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami ohľadne
započítania plochy bazéna do stavby záhradnej chaty - schválenom projekte priestor nazvaný zimná

záhrada o výmere 46,45 m2, rozhodnutie považuje v tejto časti za nepreskúmateľné. Zotrval na tom, že
bazén je umiestnený tak, že úroveň jeho podlahy je nižšia ako 0,8 m pod najvyšším bodom priľahlého
terénu v pásme širokom 5 m po obvode stavby, preto plocha zimnej záhrady / bazéna netvorí základ
poplatku a výmeru 46,45 m2 a bolo ho potrebné odpočítať z výmery nadzemnej časti podlahovej plochyrealizovanej stavby. Pre záhradnú chatu o výmere podlaží 94 m2 je, podľa názoru žalobcu, potrebné
znížiť spoplatnenú plochu v zmysle § 8 ods. 1 zákona o 60 m2 a následne znížiť o výmer zimnej záhrady /
bazéno46,45m2,vtakomprípadejezákladpoplatkumenšíako0,00,pretosapoplatokvprípade,žeby

povinnosť zaplatiť poplatok vznikla, rovná nule. Nesúhlasí ani s tým, aby sa do výmery nadzemnej časti
rodinného domu, a to prvého nadzemného podlažia ako aj druhého nadzemného podlažia, započítavali
schodištia celkom vo výmere 9,72 m2 ako aj celá výmera šatníka o rozlohe 2,22 m2. Pre rodinný dom
o výmere nadzemných podlaží 192,14 m2 je potrebné znížiť základ poplatku o plochu v zmysle § 8 ods. 1
zákona, o 60 m2 a následne znížiť o výmeru schodišťa, vstavaných skríň šatníkov, spolu o 11,94 m2.

V takom prípade by bol miestny poplatok za rozvoj pripadajúci na rodinný dom vo výške 4 207,00 Eur,
pokiaľ by povinnosť zaplatiť poplatok vznikla.

10. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nepreskúmateľné v časti zistenej výmery nadzemnej
častipodlahovejplochy240m2,keďžemunebolozrejmé,zktoréhodôkazubolatátoskutočnosťzistená,
pričom žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.10.2020 uviedol, že žalobné dôvody sú obdobné s dôvodmi
odvolania proti rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, preto aj jeho
vyjadrenie k žalobe je obdobné ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

12. Žalovaný poukázal na to, že zák. č. 447/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 01.11.2016

(aktualizovaný novelou - zákonom číslo 375/2016 Z. z. s účinnosťou od 31.12.2016), to znamená,
že obec môže vyrubiť poplatok na všetky stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie,
právoplatné rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatné rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavby alebo, ktorá bola ohlásená stavebnému úradu po účinnosti zákona
o miestnom poplatku za rozvoj, t. j. po 01.11.2016, ale najskôr až zavedenie poplatku za rozvoj

všeobecne záväzným nariadením obce.

13. Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. 1/2017 o miestnom poplatku
za rozvoj bolo schválené dňa 07.02.2017 a účinné od 01.03.2017 a rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2018. Pre posúdenie skutočnosti, či vydané rozhodnutie

o dodatočnom povolení stavby podlieha poplatkovej povinnosti, je podľa názoru žalovaného rozhodujúci
dátum nadobudnutia jeho právoplatnosti, a to bez ohľadu na dátum vzniku stavby, ktorá sa dodatočne
povoľuje. Z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby vyplynulo, že stavba vznikla (bola postavená)
žalobcom bez právoplatného stavebného povolenia skôr, ako bola povolená, čo nie je dôvodom
pre nevyrubenie poplatku za rozvoj a v prípade vyrubeného poplatku za rozvoj nejde o retroaktivitu.

Z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby vyplýva, že stavba existuje v podobe hrubej stavby a bude
dokončená sa príslušných podmienok stanovených v uvedenom rozhodnutí.

14. Žalovaný taktiež uviedol, že v odvolacom konaní na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu
o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj nebol oprávnený skúmať konania, ktoré predchádzali

poplatkovému konaniu vo veci vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj.

15. Pri určení podlahovej plochy správca poplatku ako aj žalovaný vychádzali z projektovej
dokumentácie predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, vypracovanej architektom G. A.
H., podľa ktorej je podlahová plocha všetkých nadzemných podlaží stavby 286,14 m2. Tento údaj je

obsiahnutý v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa STN 73 4301
sa za podzemné podlažia považuje každé podlažie, ktoré ma úroveň podlahy alebo jej časť nižšie
ako 800 mm pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5000 mm po obvode rodinného
domu. Z výkresu REZ A-A-zmena bazén/pivnica/šatník HYG2NP 09/2015 je zrejmé, že podlaha zimnej
záhrady spĺňa definíciu podzemného podlažia, to znamená, že predmetná zimná záhrada nie je

nadzemným, ale podzemným podlažím s podlahovou plochou 46,45 m2, ktorá nie je základom poplatku
v zmysle § 6 zákona, a preto výmerou a plocha zimnej záhrady 46,45 m2 nebola zahrnutá do výpočtu
poplatku za rozvoj. Základ poplatku tvorí podlahová plocha 240,00 m2 (286,14 – 46,45 = 239,69, t. j.
240,00 m2). Totožné stanovisko obsahuje aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.16. Napriek tomu, že zák. č. 447/2015 Z. z. pojmy „miestnosť“ a „podlahová plocha stavby“ neupravuje,
podlahovou plochou stavby pre účely zákona sa považuje iba nová alebo ďalšia podlahová plocha

stavby, pričom táto stavba sa realizuje na základe právoplatného stavebného povolenia, rozhodnutia
o zmene stavby pred jej dokončením, ohlásenie stavebnému úradu alebo, ktorá je dodatočne povolená
a je predmetom poplatku podľa § 3 citovaného zákona. Podľa § 6 zákona základom poplatku za rozvoj
je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku,
pričom podľa § 3 sa na účely tohto zákona za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet

výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Pre účely zákona sa výmera podlahovej
plochy stavby určí tak, že sa spočíta výmer všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby
(všetok vnútorný nadzemných priestorov stavby vrátane chodieb, technických miestností, schodísk,
vestibul a bod.), bez vnútorných priečok a obvodových múrov. Za podlahovú plochu sa považuje
každý priestor, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahovej plochy a stropom, resp. strešnou
konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra. Do podlahovej plochy sa započítava aj plocha arkierov

a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra široké 0,3 metre hlboké a 2 metre vysoké od podlahy
ako aj plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, krojovým
vybavením alebo kuchynskou linkou.

17. S ohľadom na úpravu predmetu poplatku (§ 3 ods. 2), vzniku poplatkovej povinnosti, základu

poplatku, výpočtu poplatku a vyrubenia poplatku, pri pozemnej stavby, pri ktorej vznikne poplatková
povinnosť podľa zákona miestnom poplatku za rozvoj na základe rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby a na ktorú bolo vydané stavebné povolenie pred 01.01.2017, ktoré nepodliehalo poplatkovej
povinnosti, je základom poplatku kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej
stavby v m2, vyplývajúci z vydaného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby a stavebného

povolenia, z uvedeného vyplýva, že v takýchto prípadoch je základom poplatku kladný rozdiel výmery
nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, pretože nie je možné spoplatňovať časť
stavby v čase, keď nebola predmetom poplatku za rozvoj (stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť
pred účinnosťou zákona o miestnom poplatku za rozvoj). S ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona
predmetom poplatku v takomto prípade nebola napríklad rekonštrukcia, úprava, údržba a modernizácia

už existujúcej podlahovej plochy stavby. Ak rekonštrukciou, úpravu alebo modernizáciu vznikne ďalšia
podlahová plocha, predmetom poplatku je len rozdiel medzi podlahovou plochou po rekonštrukcii,
úprave, modernizácii a podlahovou plochou pred rekonštrukciou, úpravu alebo modernizáciou.

18. Žalovaný vychádzajúc z § 8 ods. 3 zákona uviedol, že ak je v stavebnom povolení, v rozhodnutí

o povolení stavby pred jej dokončením, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby uvedených viacero
stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa
považujú za jednu stavbu. Vzhľadom na uvedené, aj keď v tomto prípade ide o 2 samostatné stavby,
považujú sa len za jednu stavbu, a preto je možné podľa § 8 ods. 1 odpočítať položku 60 m2 len
za jednu stavbu. Žalovaný v súlade so stanoviskom prvostupňového správneho orgánu trvá na svojom

stanovisku, že poplatok za rozvoj bol vyrubený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o miestnom
poplatku za rozvoj. Záverom skonštatoval, že správca poplatku ako aj žalovaný postupovali v súlade
so zákonom a po právnej stránke vec správne právne posúdili.

19. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaný navrhol žalobu ako bezdôvodnú

podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov zamietnuť
a žalobcovi nepriznať trovy konania.

20. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z.z.“)
a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.22. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.

23. Podľa ust. § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v

znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

24. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13
ods. 1 SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach
žalobnéhonávrhuapodstatnýchžalobnýchbodov(§134ods.1SSP,§183SSP)napadnutérozhodnutie
žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase

právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal a vyhlásil bez nariadenia
pojednávania dňa 25.03.2025 (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru
o nedôvodnosti žaloby.

25. Podľa ust. § 15 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 31.03.2025, ak poplatková povinnosť k poplatku

vznikne do 29. novembra 2019, postupuje sa podľa predpisov účinných do 29. novembra 2019.

26. Podľa § 2 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec
na svojom území, v jej jednotlivej časti1) alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným
nariadením.2)

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019., predmetom poplatku za
rozvoj je pozemná stavba na území obce ktorá je dodatočne povolená.3c)

28. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 447/2015 Z. z., v znení do 29.11.2019, predmetom poplatku za rozvoj je

stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej
časti stavby.

29. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, poplatková povinnosť vzniká dňom
právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred

jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia
stavby stavebnému úradu.

30. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, poplatníkom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi9) vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o

povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá
ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu.

31. Podľa § 6 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, základom poplatku za rozvoj je výmera
nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj

podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet
výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach 10) stavby.

32. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, sadzba poplatku za rozvoj je od 3 eur
do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

33. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, obec môže ustanoviť sadzby poplatku
za rozvoj rôzne pre stavby v členení
a) stavby na bývanie,11)
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané

na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a
administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,e) ostatné stavby.

34. Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, sadzbu poplatku za rozvoj podľa

odsekov 1 až 3 obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru
kalendárneho roka, ak § 14 ods. 1 neustanovuje inak.

35. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, poplatok za rozvoj sa vypočíta ako
súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku

poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1.

36. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, ak je v stavebnom povolení, rozhodnutí
o povolení stavby pred jej dokončením, rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v ohlásení
stavby stavebnému úradu uvedených viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za
rozvoj, na účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu.

37. Podľa § 13 zák. č. 447/2015 Z. z. v znení do 29.11.2019, obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa
tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona,
najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

38. Podľa § 5 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Dúbravka č. 1/2017, zo
dňa 07.02.2017, účinné od 01.03.2017, sadzba poplatku za rozvoj je za každý, aj začatý m2 podlahovej
plochy nadzemnej časti stavby na celom území mestskej časti Bratislava-Dúbravka podľa účelu stavby:
a) 35,00 eur za stavby na bývanie,
b) 10,00 eur za stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo,

stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú
administratívu,
c) 25,00 eur za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú
administratívu,
d) 35,00 eur za stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie

a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
e) 35,00 eur za ostatné stavby.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

39. Správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu žaloby dospel k záveru,
že žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za rozvoj, postupoval v súlade so zákonom ako

i so všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava – Dúbravka č. 1/2017, svoje rozhodnutie
založil na dostatočne zistenom skutkovom stave, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj
riadne odôvodnil.

40. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že mestská časť Bratislava – Dúbravka výzvou

č. SU-15421/633/2018/A-2/Hr zo dňa 10.10.2018 vyzvala žalobcu na vyplnenie tlačiva „Oznámenie
o vzniku poplatkovej povinnosti za rozvoj podľa § 4 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z.“. Žalobca písomnosť
prevzal dňa 29.10.2018 a vyplnené tlačivo na základe výzvy nepredložil. Správca poplatku mestská
časť Bratislava – Dúbravka na podklade právoplatného stavebného povolenia č. SU-1928/633/2018/
A-2/Hr zo dňa 14.02.2018, právoplatného dňa 31.08.2018, ktorým mestská časť Bratislava –Dúbravka

ako príslušný stavebný úrad podľa ust. § 88a ods. 4 a § 66 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) dodatočne povolila
stavbu s názvom „Rodinný dom & Záhradná chata, D. I. F.“ na pozemkoch CKN parc. č. XXX/X, XXX/
X, k. ú. J., F., s prípojkami na pozemkoch CKN č. XXX/X, XXX, XXX, k. ú. J., F., stavebníkovi A. B. C.,
podľa projektovej dokumentácie z 07/2009 a aktualizácie projektovej dokumentácie z 09/2015 a dodatku

č. 11/15 a 04/16, ktorú vypracoval G. A. H., autorizovaný architekt, z ktorej vyplýva podlahová (úžitková)
plocha nadzemných podlaží 286,14m2. Z uvedeného rozhodnutia z popisu stavby vyplýva, že pôvodná
budova stavby na individuálnu rekreáciu na pozemku parc. č. XXX, k. ú. J., F. bola odstránená.41. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca poplatku pri svojom rozhodnutí
č. 6350006840 z 28.01.2019 nesprávne vychádzal pri výpočte poplatku z výmery nadzemnej časti
podlahovej plochy 287,00 m2, preto žalovaný svojím rozhodnutím č. 345310/2019 zo dňa 17.06.2019

rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že správca poplatku do celkovej podlahovej plochy nadzemných podlaží vo výmere 286,14
m2 nesprávne zahrnul aj podlahu zimnej záhrady s umiestnením bazéna vo výmere 46,45m2, ktorá nie
je nadzemným, ale podzemným podlažím.

42. Vo svojom následnom rozhodnutí č. 6350006840 z 05.08.2019 správca poplatku vychádzal z výmery
nadzemnej časti podlahovej plochy 240,00 m2. Poplatok vyrubil na základe právoplatného stavebného
povolenia č. SU-1928/633/2018/A-2/Hr zo dňa 14.02.2018.

43. Správny súd sa zameral na posúdenie spornej otázky, či v danej veci došlo k splneniu zákonných
podmienok pre vyrubenie poplatku za rozvoj žalobcovi v zmysle zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení

so všeobecne záväzným nariadením A. K. F. – J. č. 1/2017, či tento bol vyrubený správne, v zákonom
stanovenej výške.

44. Poplatok za rozvoj bol do nášho právneho poriadku zavedený zák. č. 447/2015 Z. z. s účinnosťou od
01.11.2016 ako finančný nástroj územnej samosprávy na báze dobrovoľnosti, ktorý si môže obec/mesto

zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Ide o rámcovú úpravu, ktorá ustanovuje základné pravidlá pre
zavedenie takéhoto finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Poplatok za
rozvoj je primárne príjmom rozpočtu obce/mesta a slúži ako zdroj na budovanie sociálnej a technickej
infraštruktúry územia obce.

45. Poplatok za rozvoj vyrubuje správca poplatku - obec rozhodnutím, ktorému predchádza osobitné
konanie upravené zákonom č. 536/2009 Z. z., tzv. poplatkové konanie. Nato, aby mohla obec pristúpiť
k vyrubeniu poplatku za rozvoj, musia byť splnené zákonné podmienky rámcovo stanovené v zák.
č. 447/2015 Z. z. a zavedené na danom území obce všeobecne záväzným nariadením. A. K. F.
– J. všeobecne záväzným nariadením č. 1/2017 zo dňa 07.02.2017 (ďalej aj „VZN“), účinným dňa

01.03.2017, ustanovila miestny poplatok za rozvoj a sadzby poplatku na území A. K. F. - J..

46. Žalobcovi - poplatníkovi, bolo ako stavebníkovi vydané, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
č. SU-1928/633/2018/A-2/Hr z 14.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2018, predmetom
poplatku za rozvoj bola stavba na bývanie a jeho základom výmera nadzemnej časti podlahovej plochy

realizovanej stavby v m2.
Sadzba je stanovená podľa účelu stavby na celom území mestskej časti F. – J. v § 5 vyššie uvedeného
VZV.

47. Vychádzajúc z § 7 VZN, ktorý je plne totožný s § 4 ods. 1 zák. č. 447/2015 Z. z., vzniká

poplatková povinnosť dňom právoplatnosti stavebného povolenia (ďalej len „stavebné povolenie“),
dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu.

48. V danom prípade vznikla poplatková povinnosť žalobcovi ako poplatníkovi dňom právoplatnosti

rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby č. SU-1928/633/2018/A-2/Hr z 14.02.2018, t. j. dňa
31.08.2018. Keďže poplatková povinnosť žalobcu vznikla do 29. novembra 2019, je v súlade
s prechodným ust. § 15 zák. č. 447/2015 Z. z. potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 29.
novembra 2019. Z § 3 ods. 1 písm. d) zákona v znení účinnom do 29.11.2019 vyplýva, že predmetom
poplatku je stavba, ktorá je dodatočné povolená. Podľa § 13 môže obec vyrubiť poplatok za rozvoj podľa

tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona,
najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Ako už bolo skôr
judikované ustanovenie § 13 zákona je nutné vykladať s ohľadom na zavedenú legislatívnu skratku v §
3 ods. 1 zákona a pojem stavebné povolenie je potrebné vykladať ako právoplatné stavebné povolenie
(bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sfk/148/2022

z 27.06.2024)

49. Z uvedeného je potrebné vychádzať aj v danej veci a rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby sa
považuje za stavebné povolenie, ktorým sa dodatočne povoľuje stavba v zmysle zavedenej legislatívnejskratky v § 3 ods. 1 zákona. Pre vznik poplatkovej povinnosti za rozvoj nie je právne významné, kedy
bola stavba postavená, ale kedy „získala“ právoplatné povolenie. Už zo samotnej podstaty konania
o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vyplýva, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný
úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo
nariadi úpravy už realizovanej stavby, t. j. nepovolenú stavbu zákonom stanoveným postupom legalizuje.
Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že nesprávnym výkladom zákona

č. 447/2015 Z. z. správne orgány spoplatňujú stavby existujúce pred účinnosťou zákona, čím porušujú
zákaz retroaktivity. Podľa názoru súdu, ak zákonodarca naviazal vznik poplatkovej povinnosti na
právoplatnosť stavebného povolenia a táto podmienka je splnená po účinnosti zákona č. 447/2015 Z.
z. a po účinnosti VZN, nejde o retroaktivitu, pretože právoplatnosť nastala už za účinnosti novej právnej
úpravy zák. č. 447/2015 Z. z., ktorá nemodifikuje už založené právne vzťahy, ale zavádza nový poplatok
za rozvoj s účinkami ex nunc (t. j. následne). V opačnom prípade, resp. v zmysle výkladu žalobcu, by boli

v rozpore s verejným záujmom, sledovaným a chráneným povoľovacími konaniami podľa stavebného
zákona, neprimerane zvýhodnení stavebníci nelegálnych stavieb.

50. Predmetom poplatku sú všetky stavby, ktorých stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť po
účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z. a po nadobudnutí účinnosti VZN. So zreteľom na uvedené správny

súd konštatuje, že VZV mestskej časti F. – J. č. 1/2017 nadobudlo účinnosť dňa 01.03.2017, pričom
rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby nadobudlo právoplatnosť až dňa 31.08.2018. V danom čase
teda boli naplnené zákonné podmienky na to, aby bol žalobcovi ako poplatníkovi vyrubený miestny
poplatok za rozvoj.

51. Pokiaľ žalobca namieta dĺžku stavebného konania, v dôsledku čoho došlo k zmene legislatívy, tak
táto skutočnosť nie je v danej veci právne relevantná. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyrubení
poplatku za rozvoj bolo právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. SU-1928/633/2018/
A-2/Hr z 14.02.2018. Správny súd sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, že nebol oprávnený v rámci
odvolacieho konania proti rozhodnutiu o vyrubený miestneho poplatku za rozvoj skúmať konania, ktoré

predchádzali poplatkovému konaniu.

52. Taktiež nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že poplatok za rozvoj je potrebné počítať samostatne
prerodinnýdomasamostatneprezáhradnúchatuataktiežženespoplatnenúčasťjepotrebnéodpočítať
od každej stavby zvlášť. Zákon v ust. § 8 stanovuje výpočet poplatku za rozvoj. Vypočíta sa ako

súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku
poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. Podľa § 6 je základom poplatku za rozvoj výmera nadzemnej
časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3,
pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery
všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Hoci pojem „miestnosť“ zákon nedefinuje, pre

účely poplatku za rozvoj je potrebné pri jeho určení vychádzať z predmetu poplatku definovaného v §
3, teda zo súčtu všetkých podlahových plôch jednotlivých nadzemných častí stavby, a to bez ohľadu na
ich využitie. Napokon uvedené vyplýva aj z bodu 1.1 Metodického pokynu Finančného riaditeľstva SR k
základu poplatku podľa § 6, k výpočtu poplatku podľa § 8 a k výpočtu poplatku v nadväznosti na § 4 ods.
3 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 375/2016 Z. z., podľa ktorého „výmera podlahovej plochy stavby sa určí spočítaním
výmer všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby (teda všetok vnútorný nadzemný priestor
stavby vrátane chodieb, technických miestností, schodísk, vestibulov a pod.) bez vnútorných priečok a
obvodových múrov. Za podlahovú plochu miestnosti sa považuje každý priestor, ktorého svetlá výška
medzi úrovňou podlahovej plochy a stropom, resp. strešnou konštrukciou dosahuje minimálne 1,3 metra.

Do podlahovej plochy sa započítava aj plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 metra
široké, 0,3 metra hlboké a 2 metre vysoké od podlahy ako aj plocha zabratá vykurovacími telesami,
inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Do
vnútorného priestoru stavby sa po splnení vyššie uvedených podmienok započítava aj podkrovie, ako
vnútorný priestor domu, prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu

a ďalšími stavebnými konštrukciami. Do základu poplatku sa nezapočítavajú podlahové plochy, ktoré
nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky. Do základu poplatku sa nezapočítavajú ani podzemné podlahové
plochy, pretože základom poplatku je iba výmera nadzemnej časti podlahovej plochy stavby.“ Pri
výpočte poplatku za rozvoj je teda nutné zohľadniť odpočítateľnú položku 60 m2 a pokiaľ z rozhodnutiao dodatočnom povolení stavby vyplýva viacero stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za
rozvoj, pre účely výpočtu poplatku za rozvoj sa považujú za jednu stavbu (§ 8 ods. 3 zákona). Tým sa
predchádza duplicitnému uplatňovaniu odpočítateľnej položky, za viacero stavebných objektov, ktorú je

možné v zmysle § 8 ods. 1 zákona uplatniť len raz.

53. V danej veci je z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zrejmé, že stavebník realizoval
dve stavby; rodinný dom a záhradnú chatu s podlahovou (úžitkovou) plochou nadzemných podlaží
286,14 m2. Správca dane pri výpočte poplatku postupoval tak, že pri určení plochy nadzemných

podlaží na podklade právneho názoru žalovaného v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. 345310/2019 zo
dňa 17.06.2019, odpočítal od celkovej výmery podlahovej plochy 286,14m2 (základu poplatku) podlahu
zimnej záhrady s umiestnením bazéna vo výmere 46,45m2 (nakoľko sa zistilo, že sa jedná o podzemné
podlažie), t. j. 240,00m2 a od takto ustálenej výmery nadzemnej časti podlahovej plochy odpočítal
nezdaniteľnú časť výmery 60,00m2, tak, že pri zdanení vychádzal z výmery 180,00m2 (240,00m2 -
60,00m2 = 180,00m2) so sadzbou poplatku podľa § 7 – 35,00 eur za stavby na bývanie, čo činí poplatok

za rozvoj vo výške 6 300 Eur.Tento postup považuje správny súd za súladný s § 8 zákona ako aj so VZN.

54. Nesúhlas žalobcu s tým, aby sa do výmery nadzemnej časti rodinného domu započítavali schodiská
a výmera šatníka, nie je dôvodný vzhľadom na to, že správca poplatku postupoval podľa zákona č.
447/2015 Z. z. v znení účinnom do 29.11.2019, ktorý v § 6 definoval základ poplatku ako výmeru

nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj
podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet
výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Následne až novela č. 379/2019 Z. z.,
účinná od 30.11.2019 zákona č. 447/2015 Z. z. zaviedla vlastnú definíciu miestnosti a podlahovej plochy,
ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná a zároveň určila, ktoré

časti podlahovej plochy sa nezapočítavajú do základu poplatku. (výťahová šachta, schodiska vrátane
plochy medziposchodia, balkón, lodžia, terasa bez presklenia a šachta s rozvodmi.) Ak správca poplatku
vychádzal pri výpočte poplatku za rozvoj zo súčtu výmery všetkej nadzemnej časti podlahovej plochy,
ktorá vyplývala z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, postupoval správne.

55. Správny súd námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktorou
namietal, že plocha zimnej záhrady/bazéna netvorí základ poplatku a túto je nutné odpočítať z výmery
nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby, ako ktorou namietal, že mu nie je zrejmé, ako
správca dane dospel k záveru, že výmera nadzemnej časti podlahovej plochy je 240,00 m2, vyhodnotil
ako nedôvodnú. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného na str. 3, bolo zrejmé, že pri

výpočte poplatku správne orgány vychádzali z projektovej dokumentácie vypracovanej architektom G.
A. H., ktorú žalobca predložil v konaní o dodatočnom povolení stavby a podľa ktorej bola podlahová
plocha nadzemných podlaží vo výmere 286,14 m2. O tejto výmery bola odpočítaná výmera zimnej
záhrady s umiestnením bazéna vo výmere 46,45 m2, keďže bolo zistené, že nejde o nadzemné,
ale podzemné podlažie. Táto skutočnosť vyplynula z výkresu REZ A-A-zmena bazén/pivnica/šatník

HYG2NP 09/2015. Následne správca poplatku vychádzal z celkovej podlahovej plochy nadzemných
podlaží vo výmere 240,00 m2. Pretože namietané skutočnosti jednoznačne z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vyplývajú, týmto námietkam nemožno prisvedčiť. Rozhodnutie obsahuje všetky formálne
ako i materiálne náležitosti rozhodnutia, pričom vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a správny
orgán svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 SSP a v konaní úspešnému
žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno

priznať trovy konania len výnimočne a také okolnosti súd v danom prípade nevzhliadol.

58. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jehodoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).