Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/105/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200440
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: INGEMA s.r.o., so
sídlom: Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia, IČO: 36 575 411, právne zast.: JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
advokátom, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101026283/2021 zo dňa 11. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na žiadosť Krajského riaditeľstva policajného zboru
v Košiciach (žiadosť č. 250279939/2017) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia august - december 2012. Daňová kontrola začala dňa 06.
septembra 2017 (Oznámenie o daňovej kontrole č. 101697395/2017 zo dňa 04. augusta 2017) a

bola prerušená v období od 08. decembra 2017 do 18. septembra 2019 z dôvodu podania viacerých
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č.
102272514/2019 zo dňa 01. októbra 2019 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol žalobcovi s výzvou na vyjadrenie
doručený dňa 03. októbra 2019. Žalobca sa k protokolu vyjadril elektronickým podaním zo dňa 29.
októbra 2019. Správca dane prerokoval so žalobcom pripomienky k protokolu dňa 12. decembra 2019
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102286364/2019).

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 102901318/2019 zo
dňa 16. decembra 2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 106 204,40 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012. Žalobca podal odvolanie č. 600430433/2020
zo dňa 23. januára 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101086058/2020 zo dňa 25.
júna 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Po doplnení dokazovania správca dane vydal rozhodnutie č. 100378815/2021 zo dňa 04. marca 2021
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 106 204,40 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2012.3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 25. marca 2021,
o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101026283/2021 zo dňa 11. júna 2021 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,
že správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľskými
spoločnosťami:
1/ VENAS, a.s. (aktuálne VENAS, a.s. v konkurze), so sídlom Sekčovská 54, 080 01 Prešov (Skladná 6,

076 31 Streda nad Bodrogom od: 31. mája 2014 do: 13. mája 2015, A. B. XX, XXX XX C. od: 20. apríla
2012 do: 30. mája 2014), IČO: 36 206 270 (ďalej aj „VENAS, a.s.“):
- fa. č. 1212006, zo dňa 04. decembra 2012, základ dane 95 800 eur, DPH 19 160 eur,
- fa. č. 1212004, zo dňa 03. decembra 2012, základ dane 24 013,64 eur, DPH 4 802,73 eur,
- fa. č. 1212009, zo dňa 14. decembra 2012, základ dane 167 125 eur, DPH 33 426 eur,
-fa.č.1212012,zodňa17.decembra2012,základdane47900eur,DPH9580eur,všetkyspredmetom

dodania - repkový olej,
- fa. č. 1212038, zo dňa 31. decembra 2012, základ dane 7 eur, DPH 1,4 eur, s predmetom dodania -
nájom nebytových priestorov od 01. júna 2012 do 31. decembra 2012.
2/ VENERG, s.r.o. (aktuálne spoločnosť vymazaná rozhodnutím súdu o zastavení konkurzného konania
pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka), so sídlom Skladná 6, 076

31 Streda nad D. (A. X, XXX XX A. od: 27. apríla 2012 do: 23. apríla 2014), IČO: 45 282 897 (ďalej
aj „VENERG, s.r.o.“):
- fa. č. 75/2012, zo dňa 14. decembra 2012, základ dane 23 950 eur, DPH 4 790 eur,
- fa. č. 76/2012, zo dňa 17. decembra 2012, základ dane 46 386,36 eur, DPH 9277,27 eur, všetky
s predmetom dodania - repkový olej.

3/ MVR s.r.o., so sídlom Sekčovská 54, 080 01 Prešov (Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom od:
24. apríla 2014 do: 13. mája 2015, Moldavská cesta 21, Košice 040 11 od: 13. marca 2012 do: 23. apríla
2014), IČO: 36 606 219 (ďalej aj „MVR s.r.o.“):
- fa. č. 1212006, zo dňa 17. decembra 2012, základ dane 96 800 eur, DPH 19 360 eur, po oprave na
základe dobropisovej faktúry č. 120001 zo dňa 20. decembra 2012 základ dane 29 040 eur, DPH 5 808

eur, s predmetom dodania - repkový olej.

5. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Žalobca podnikal a stále podniká v oblasti maloobchodného a veľkoobchodného predaja inštalačného
materiálu pre vodu, kanalizáciu, plyn, kúrenie a kompletného vybavenia kúpeľní, obkladov a dlažieb,

ako aj so stavebnou činnosťou.
- Zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH boli súčasťou obchodného reťazca
LECRAST, spol. s r.o. – PAFOS SK, s. r. o. – QANT, spol. s r.o. – ASTRON, s.r.o. – SECRET GROUP,
s.r.o. – PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. – VENERG, s.r.o. – MVR s.r.o. – VENAS, a.s.
- Tovar bol dovážaný od dodávateľov z Poľska a Maďarska a prepravovaný priamo do areálu spoločnosti

VENAS, a.s. v Strede nad Bodrogom.
- Na počiatku reťazca bola spoločnosť LECRAST s.r.o., ktorá nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, jej konateľom bol bezdomovec, ktorý za úhradu podpisoval dokumenty spoločnosti bez toho,
aby vedel, čo je ich obsahom, za spoločnosť dojednával obchody a komunikoval s dodávateľmi E.
F. (štatutárny zástupca spoločnosti VENAS a.s.), ktorý uvedenú skutočnosť sám potvrdil (Zápisnica o

ústnom pojednávaní č. 102547689/2016 zo dňa 12. februára 2016).
- Jednotlivé subjekty zapojené do fakturačného reťazca nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi
ani nezabezpečovali prepravu, neviedli účtovníctvo a na podávaných daňových priznaniach k DPH
spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť.
- Platby za tovar dodaný poľskými a maďarskými dodávateľmi boli realizované z účtov spoločností

VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. nie spoločnosťou LECRAST s.r.o.
- S poľskými a maďarskými dodávateľmi komunikoval E. F., respektíve G. ľad rán, zem zamestnanec
spoločnosti VENAS, a.s.
- Podľa správcu dane priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť VENAS, a.s. účelovo vytvoril reťazec
tuzemskýchspoločností,ktorémedzisebouvystavovalifaktúrybezreálnehoplnenia,tovarpochádzajúci

oddodávateľovzinýchčlenskýchštátovbolpriamoprepravenýprepravcamikukonečnémuodberateľovi
- spoločnosti VENAS, a.s. a výsledkom tejto aktivity bolo získanie daňového zvýhodnenia vo forme
nadmerných odpočtov na DPH, ktorá však na začiatku reťazca nebola nikdy zaplatená.- Spoločnosti VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. boli majetkovo a personálne prepojené osoby,
na podnikanie využívali spoločný areál v Strede nad Bodrogom.
- V prípade žalobcu bol predaj tovaru uskutočňovaný bez prepravy (od momentu nákupu do momentu

predaja sa tovar nachádzal v sklade v Strede nad Bodrogom), všetky náležitosti obchodu zabezpečovala
spoločnosťVENAS,a.s.,žalobcanevyvíjalžiadnučinnosť,nezabezpečilodberateľovaniprepravu,CMR
doklady za žalobcu podpisovala zamestnankyňa spoločnosti VENAS, a.s.
- Konateľ žalobcu výslovne uviedol (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1001889707/2017 zo dňa 06.
septembra 2017 a č. 101938826/2017 zo dňa 12. septembra 2017), že do predmetných obchodných

transakcií sa žalobca zapojil z dôvodu, že spoločnosť VENAS, a.s. mala vysoké nadmerné odpočty na
DPH, čiže jej chýbali finančné prostriedky a naopak žalobca mal vyššie daňové povinnosti, preto bolo
dohodnuté, že žalobca odkúpi tovar od spoločnosti VENAS, a.s. až do doby, pokiaľ spoločnosť VENAS,
a.s. nezabezpečí odberateľa.

6.Správcadanenazákladevyššieuvedenýchzistenívovýsledkukonštatoval,žeužalobcuboliformálne

splnené podmienky pre odpočítanie dane uvedené v príslušných ustanoveniach zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“), avšak zdaniteľné
obchody uskutočnené v preverovanom zdaniteľnom období v reťazci spoločností, medzi ktoré patril
aj žalobca, boli poznačené podvodom. Vedomostnú zložku mal správca dane preukázanú z postoja
žalobcu k obchodovaniu s tovarom, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, nevyžadoval žiadne záruky,

nevyvíjalžiadnučinnosť,aniichnijakýmspôsobomneriadilresp.nekontroloval,všetkoriadilaspoločnosť
VENAS, a.s.

II.
Konanie pred správnym súdom

7. Správnou žalobou doručenou dňa 02. júla 2021 Krajskému súdu v Košiciach ako v tom čase
vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 101026283/2021 zo dňa 11. júna 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia
Daňového úradu Košice č. 100378815/2021 zo dňa 04. marca 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

8. V žalobe žalobca namietal nasledovné:
- Odôvodnenie vo vzťahu k vedomostnej zložke účasti žalobcu na daňovom podvode je nezrozumiteľné,
logicky protirečivé a tým nepreskúmateľné, pokiaľ ide o vedomú alebo nevedomú účasť na daňovom

podvode. Žalobca zdôraznil, že zásada len výnimočného odopretia odpočtu DPH kladie zvýšené nároky
na odôvodnenie rozhodnutia, vylučuje akékoľvek logické alebo iné pochybenia a úvaha správcu dane
pri odôvodnení rozhodnutia sa musí utvárať na základe prísne logického úsudku. Žalovaný pritom
nerozlišuje medzi konaním s úmyslom podieľať sa na daňovom podvode a konaním z nedbanlivosti,
pričom ide o dve úplne odlišné, navzájom sa vylučujúce klasifikácie konania. Správca dane (a žalovaný)

protirečivo a popierajúc pravidlá formálnej a právnej logiky na jednej strane tvrdí vedomú účasť žalobcu
na podvode, avšak na strane druhej s odôvodnením, že žalobca neprijal opatrenia, aby nebol vedomým
účastníkom podvodného konania.
- Správca dane a žalovaný neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k vedomostnej zložke účasti žalobcu
na daňovom podvode, keď nebola nimi preukázaná vedomá ani nevedomá účasť žalobcu na daňovom

podvode. Nepostačuje pritom, aby správca dane len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale tieto musí
aj jednoznačne preukázať, avšak argumenty tvrdené správcom dane ako aj žalovaným sú len indíciami,
teda nepriamymi dôkazmi o tom, že žalobca mohol vedieť, že je účastníkom reťazca spojeného s
daňovým podvodom. V odôvodnení rozhodnutí tiež absentuje úvaha, na základe, ktorej dospel správca
dane k záveru, že ak by žalobca zabezpečil prepravu a skladovanie tovaru, skúmal pôvod tovaru,

mohol zabrániť daňovému úniku vo forme neodvedenia dane a zároveň vyvstáva otázka, aké rozumné
opatrenia mal a mohol daňový subjekt prijať, aby sa uistil, že niektorá zo spoločností v obchodnom
reťazci, o existencii ktorej nemohol vedieť, daň odviedla.
- Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30. januára
2018 vždy treba hľadať skutkový kontext a príčinnú súvislosť medzi nezaplatením dane jedným z

účastníkovobchodnéhoreťazcaanárokovanímodpočtudaneďalšímúčastníkomreťazcaapreukázanie
vedomostnej zložky o skutočnostiach svedčiacich o možnom podvodnom konaní, opačne sa zakladá
úplneneprípustnáobjektívnadaňovázodpovednosťktoréhokoľveksubjektuzapojenéhodoobchodného
reťazca. Žalobca zároveň namietal, že ak na začiatku reťazca nebola odvedená daň, nie je možné topripočítať na ťarchu práve žalobcovi bez toho, aby bola akákoľvek súvislosť medzi týmito subjektami
preukázaná. Podľa názoru žalobcu je neprípustný postup, keď správca dane vyrubí daň „komukoľvek“,
resp. uprednostní vyrubenie subjektu, u ktorého je z hľadiska vymožiteľnosti zjavné, že daňový výnos

bude zaručený, čo je situácia, ktorá nastala v danom prípade.
- Žalovaný sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie veci zásadný
význam, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

9. Žalobca vo veci žiadal nariadiť pojednávanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21. septembra 2021 žalobné body hodnotil ako nedôvodné,
s poukazom a zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie
skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode
sú vecne správne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj ustanoveniami Daňového poriadku.

11. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania.

12. Žalobca v replike zo dňa 26. novembra 2021 zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok, ktoré
opätovne zhrnul a zdôraznil, že dôvody ani obsah vyjadrenia žalovaného nevytvárajú dostatočné právne

východiská pre žalovaným navrhované zamietnutie žaloby.

13. Žalovaný dupliku nepodal.

14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 15. mája 2025, na ktorom právny zástupca

žalobcu zotrval na doterajších tvrdeniach aj napriek skutočnosti, že vo veciach žalobcu už boli vynesené
rozsudky, kedy správny súd dospel k odlišnému záveru. Zároveň zdôraznil potrebu dôsledného
rozlišovania úmyselnej a nedbanlivostnej účasti daňového subjektu na podvodnom konaní, nakoľko
jedna možnosť vylučuje druhú. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil
podaním zo dňa 13. mája 2023 a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

17. Podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

20. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckévýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená

na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/105/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-8S/105/2021.

25. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola

podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju postupujúc
podľa § 190 SSP zamietol.

26. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

27. Správny súd už v inom jeho konaní (sp. zn. KE-8S/104/2021) prejednal vec, v ktorej vystupoval
ten istý žalobca a žalovaný, a ktorá sa týkala totožného predmetu konania, kedy predmetom súdneho

prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101025639/2021 zo dňa 11. júna
2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume
130 520,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Zhodnosť aktuálne
súdenej veci s vecou už rozhodnutou vyplýva zo skutočnosti, že správca dane vykonal jednu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august – december 2012, ktorú začal dňa

06. septembra 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101697395/2017 zo dňa 04. augusta
2017. Výsledky uvedenej daňovej kontroly správca dane zhmotnil v Protokole z daňovej kontroly č.
102272514/2019 zo dňa 01. októbra 2019, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie v aktuálne súdenej veci,
ako aj vo veci už rozhodnutej.

28. Obsah správnej žaloby vo veci sp. zn. KE-8S/104/2021 vymedzený v bode 5 rozsudku, ktorý v tejto
veci vydal správny súd dňa 15. októbra 2024, je v celom rozsahu zhodný so žalobnou argumentáciou
žalobcu uvedenou v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Identické v obidvoch
súdnych konaniach je aj vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu. Na základe uvedeného správny súd
dospel k záveru o plnej aplikovateľnosti ním vydaného rozsudku č. k. KE-8S/104/2021-86 zo dňa 15.

októbra 2024 aj na toto súdne konanie, pričom uvedený rozsudok je súčasťou súdneho spisu na čl. 81
a nasl.29. Správny súd zároveň dodáva, že záver prezentovaný v rozsudku sp. zn. KE-8S/104/2021 je
plne v súlade aj so skorším rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, v ktorom tento v bode 52 vyslovil, že: „Z hľadiska nastolených

právnych otázok dáva kasačný súd sťažovateľke za pravdu aj v tom, že medzi tým, či sťažovateľka
vedelaalebočimohla(mala)vedieť,žesasvojímplnenímzúčastňujeobchodnéhoreťazcapoznačeného
daňovým podvodom, je naozaj rozdiel. Ako správne podotýka sťažovateľka, pokiaľ je jej vyčítané, že
o podvodnom konaní vedela, ide o úmyselné konanie a ak je jej vyčítané, že o podvodnom konaní
mohla (mala) vedieť, je jej vyčítaná nedbanlivosť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že

tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní
skutočností, z ktorých sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje,
stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej
účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie
sťažovateľky v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie
medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na
výsledok daňového konania - uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné
diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla
vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho
preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej

stránkyúčastinadaňovompodvodevdaňovomkonaní,takpodľakasačnéhosúdunemôžebyťdôvodom
pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane.“ S uvedeným názorom sa napriek argumentácii
žalobcu správny súd plne stotožnil.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo

na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a
žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

31. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).