Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100357
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100357.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená zákonnou
zástupkyňou - matkou: E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zast.: Mgr. Mário
Mališ, advokát, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 55 162
533, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana č. 16, 010 01 Žilina, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/3737 zo
dňa 08. 04. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou požiadala dňa 04. 10. 2023 Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez
automatickej prevodovky v zmysle § 34 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č.
447/2008 Z. z.“) z dôvodu, že žalobkyňa sa nedokáže prepravovať iným dopravným prostriedkom
ako osobným autom vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, pričom nedokáže cestovať vlakom
ani autobusom. Žalobkyňa navštevuje materskú škôlku v Dunajove od pondelka do piatku na 4 hodiny
denne.

2. Posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina (ďalej len „úrad“) v posudku zo dňa 20.

10. 2023 stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne podľa druhu zdravotného postihnutia podľa § 12
ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. na 60 % podľa kapitoly IV., položky 1, písm. c) prílohy č. 3 Zákona
č. 447/2008 Z. z. (Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.),
pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus, ťažká porucha). V komplexnom posudku zo dňa 03. 12.
2023 úrad vyslovil záver, že v oblasti mobility a orientácie sa nenavrhuje žiadna forma kompenzácie
a ani v oblasti komunikácie. V oblasti zvýšených výdavkov sa navrhuje kompenzácia peňažným
príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním

šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. V oblasti sebaobsluhy sa táto oblasť vzhľadom na vek
dieťaťa nehodnotí, matka poberá rodičovský príspevok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa.
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať peňažným príspevkom
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,obuvi a bytového zariadenia. Žalobkyňa v zmysle komplexného posudku nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z.. V dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia je odkázaná na sprievodcu. Žalobkyňa nerozpráva, svoje potreby signalizuje

posunkami, dominujú stereotýpie, intolerancia zmien, nezáujem o interakcie s rovesníkmi, intelekt
orientačne s deficitom. Má narušenú orientačnú a komunikačnú schopnosť. V oblasti mobility nemá
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Chôdza je samostatná bez opory. V komplexnom
posudku sa ďalej uvádza, že žalobkyňa je schopná premiestňovať sa k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať a udržať sa v nich počas

jazdy. Nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b) Zákona
č. 447/2008 Z. z.. Pohybová schopnosť u dieťaťa nie je narušená, v doložených nálezoch nie sú
doložené ťažké poruchy správania s opakujúcimi prejavmi agresivity. U maloletej žalobkyne sa jedná
o chronický stav podľa prílohy č. 7, skupina I., písm. f) Zákona č. 447/2008 Z. z.. Sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia. Posudzovaním rodinného prostredia bolo zistené, že maloletá žalobkyňa býva s rodičmi
a starším bratom v rodinnom dome v Ochodnici. Matka poberá rodičovský príspevok pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa. Otec je zamestnaný. Maloletá žalobkyňa navštevuje Materskú školu
v F. a brat štvrtý ročník Základnej školy A. F..

3. Vychádzajúc z tohto posudku úrad rozhodnutím č. ZA3/PKNM/SOC/2023/104288-16 zo dňa 04. 12.
2023 nevyhovel s odkazom na § 34 ods. 1, § 55 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z. žiadosti žalobkyne
o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že z komplexného posudku vyplýva, že maloletá nie
je vzhľadom na charakter postihnutia odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Taktiež netrpí ochorením podľa § 38 ods. 9 písm. b) Zákona č. 447/2008 Z. z.. Úrad konštatoval, že nie sú
splnené legislatívne kritériá na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.

4. Žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu v zastúpení splnomocneným právnym zástupcom
podala odvolanie zo dňa 22. 12. 2023. V odvolacom konaní posúdil zdravotný stav žalobkyne posudkový

lekár žalovaného a svoje závery vyjadril v lekárskom posudku zo dňa 15. 02. 2024, v ktorom
zhrnul lekárske správy praktického lekára pre deti a dorast zo dňa 21. 09. 2023, ORL vyšetrenia
zo dňa 21. 09. 2023, pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 11. 09. 2023 a zo dňa 19. 12. 2023,
imunoalergologického vyšetrenia zo dňa 13. 09. 2023, neurologického vyšetrenia zo dňa 06. 06.
2023 a 12. 12. 2023, psychologického vyšetrenia v Akademickom centre výskumu autizmu zo dňa

20. 06. 2023 a Správu z diagnostického vyšetrenia zo dňa 07. 09. 2023. Za klinickú diagnózu určil
pervazívnu vývinovú poruchu - detský autizmus, oneskorený psychomotorický vývoj, porucha vývoja reči
expresívnej aj senzitívnej zložky, porucha vývoja jemnej a hrubej motoriky. Druh zdravotného postihnutia
kategorizoval podľa prílohy č. 3 Zákona č. 447/2008 Z. z. pod kapitolu IV. (Duševné poruchy a poruchy
správania), položku 1 (Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania

atď.),pervazívnevývinovéporuchy(napr.autizmus),písm.c)(ťažkáporucha).Priradilmumierufunkčnej
poruchy 60 % (z možného rozpätia 60 až 80 %). Posudkový lekár konštatoval, že v doložených
odborných vyšetreniach nie sú dokumentované často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľného
a nepredvídateľného správania. Udávaný krik a plač nemožno takto charakterizovať. Ak by dieťa
malo takéto závažné poruchy správania, z medicínskeho hľadiska si to vyžaduje farmakologickú

liečbu. Dieťaťu nebola odporúčaná žiadna takáto liečba, len výživové doplnky. V oblasti mobility nie
je dokumentovaná ťažká porucha, neurologický nález na končatinách bez zjavnej patológie, chôdza
na celé chodidlo, poruchy rovnováhy nepopisované. V kontraste s udávanými poruchami správania
v odvolaní sú doložené psychologické vyšetrenia. Vyšetrenie zo dňa 20. 06. 2023 uvádza, že rodičia
pozorujú, že maloletá je pokojnejšia, rada je von, sama chodí za bratom, donesie mu loptu a chce sa

s ním hádzať alebo kopať. Rozumie slovám a frázam týkajúcich sa bežných každodenných rutín. Rodičia
nezaznamenali prejavy sebapoškodzovania alebo negativistického správania. Maloletá nerozpráva,
svoje potreby ukáže, pýta sa na ruky. Naučila sa priniesť druhým to, čo od nich chce, čím aktuálne
komunikuje svoje potreby. Vo vyšetrení zo dňa 07. 09. 2023 matka udáva mierne zlepšenie za posledný
rok v oblasti motoriky a sociálnych zručností. Maloletú popisuje ako kľudnú, pozitívne reaguje na hudbu,

v spoločnosti bezproblémová. V prítomnosti cudzej osoby je maloletá pokojná, pýta sa na ruky,
akceptujedotykaprítomnosťinejosoby,očnýkontaktnenadviaže.Odporúčanébolozaškolenievbežnej
materskej škole a pomoc asistenta. Maloletá je na základe doložených odborných vyšetrení schopná
komunikovať výlučne prostredníctvom ukazovania svojich potrieb. Posudkový lekár sa vyjadroval i vovzťahu k žiadosti o priznanie kompenzačného príspevku na zakúpenie prenosného osobného počítača.
Maloletá žalobkyňa nie je zaradená do dialyzačného ani transplantačného programu, neprebieha u nej
onkologická liečba. V závere posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo nemá ťažkú poruchu mobility, je schopná premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas
jazdy a taktiež nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) Zákona č. 447/2008 Z. z.. Rovnako
maloletá nie je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
motorovéhovozidla,lebonemázdravotnépostihnutieuvedenév§38ods.9písm.b)Zákonač.447/2008

Z. z., nie je odkázaná ani na pomôcku - prenosný osobný počítač podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona.
Určenie opätovného termínu posúdenia zdravotného stavu nepovažoval za potrebné.

5. Tieto závery prevzal aj žalovaný do komplexného posudku č. ZA/2024/3832/4-CAV zo dňa 12. 03.
2024, v ktorom ako kompenzáciu navrhol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia podľa § 38

ods. 1 písm. b/1, príloha č. 7, skupina I., písm. f). Žalovaný nenavrhol ako kompenzáciu príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla. Žalobkyňa je odkázaná na sprievodcu. V komplexnom posudku
sa ďalej uvádza, že boli vyhodnotené všetky predložené odborné lekárske nálezy, ako aj lekárske
správy priložené k odvolaniu. Posudkový lekár skutočnosť, týkajúcu sa duševného ochorenia maloletej
na základe preskúmania doložených medicínskych nálezov a objektívnych zistení vyhodnotil tak,

že v prípade maloletej sa nejedná o duševné ochorenie s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Hoci je nespochybniteľné, že maloletá trpí
poruchou psychického vývoja detí - detským autizmom, ale táto skutočnosť automaticky neznamená,
že sa jedná o dieťa odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. U fyzických
osôb s diagnózou detský autizmus je posudzovanie odkázanosti na určitú formu kompenzácie

výlučne individuálne, pričom ich zdravotný stav sa hodnotí komplexne. Lekársky posudok je jedným
z podstatných podkladov pre vydanie komplexného posudku, pretože je v ňom vyhodnotená zdravotná
dokumentácia predložená žiadateľom a medicínske odborné znalosti posudkového lekára umožňujú
vyhodnotenie medicínskych otázok. Posudkový lekár sa podľa žalovaného vysporiadal so všetkými
listinnými dôkazmi medicínskeho charakteru, nedošlo k opomenutiu žiadnych dôkazov, ktoré boli

predložené a vykonal ich hodnotenie v súlade s platnými právnymi predpismi. Riadne a logicky
zdôvodnil, prečo maloletá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Výlučne posudkový lekár, ako špecializovaný lekár v odbore „Posudkové lekárstvo“ z medicínskeho
hľadiska posúdi, čo sa považuje za ťažkú poruchu mobility, čo je možné považovať za duševnú
poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného

správania alebo ťažkú poruchu zvieračov. Riešenie tejto otázky iným lekárom nemá právny význam.
Napokon sa v komplexnom posudku konštatuje, že posudkový lekár žalovaného sa vysporiadal
so všetkými medicínskymi skutočnosťami podstatnými pre posúdenie zdravotného stavu, tak na účely
poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ako i peňažného príspevku
na kúpu pomôcky - prenosného osobného počítača a svoje závery dôsledne, logicky a zrozumiteľne

odôvodnil, pričom takto boli premietnuté aj do komplexného posudku.

6. Vychádzajúc z lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 15. 02. 2024, ako
aj z komplexného posudku žalovaného zo dňa 12. 03.2024, ktorý v celom rozsahu prevzal
závery posudkového lekára, žalovaný tu napadnutým rozhodnutím č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/

SOC/2024/3737zodňa08.04.2024postupompodľa§59ods.2Správnehoporiadkuzamietolodvolanie
žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté
rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobkyne dňa 08. 04. 2024.

Správna žaloba

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zastúpení splnomocneným právnym zástupcom na
Správny súd v Banskej Bystrici správnu žalobu dňa 17. 05. 2024. Uviedla, že pravidelne navštevuje
zdravotnícke, vzdelávacie a iné zariadenia za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu nachádzajúce sa
mimo jej bydliska, pričom preprava je časovo náročná a nie je schopná prepravovať sa prostriedkami

MHD tak, aby to nebolo spojené so zásahom do jej telesnej a psychickej integrity. Žalobkyňa
poukazovala na závery lekárskych správ B. G. D. zo dňa 06. 06. 2023 a 12. 12. 2023 a B. H. I. zo dňa
11. 09. 2023 a 19. 12. 2023 o neschopnosti žalobkyne cestovať hromadnou dopravou a na odporúčanie
priznať kompenzáciu zdravotného stavu žalobkyne formou príspevku na individuálnu prepravu. Ďalejžalobkyňa namietala voči procesnému postupu žalovaného, ktorý jej nedoručil komplexný posudok
zo dňa 12. 03. 2024, ktorý bol podstatným a v zásade aj jediným dôkazom, na ktorom žalovaný
založil napadnuté rozhodnutie, a preto nemala možnosť sa s ním riadne oboznámiť a zaujať k nemu

svoje stanovisko, čo predstavuje porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto
súvislosti poukázala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 56/2014 zo
dňa 01. 07. 2015 a na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/122/2018
zo dňa 30. 10. 2019. Žalobkyňa tiež namietala, že záver žalovaného o tom, že nie sú v doložených
odborných vyšetreniach dokumentované často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania je v priamom rozpore s lekárskymi správami uvedenými vyššie, ktoré
boli súčasťou administratívneho konania. Nestotožnila sa ani so záverom žalovaného, že riešenie
otázky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom iným, než posudkovým
lekárom, nemá právny význam. Poukázala na povinnosť správneho orgánu náležite odôvodniť prečo sa
priklonil k záveru posudkového lekára, ktorý dospeje k odlišnému záveru, než aký vyplýva z lekárskych
záverov predložených účastníkom konania. Za nedostatočné odôvodnené žalobkyňa považovala záver

posudkového lekára o tom, že netrpí neovládateľným, nepredvídateľným alebo agresívnym správaním,
keďže samotná definícia autizmu svedčí o tom, že táto zdravotná indikácia je spôsobilá spĺňať
uvedené kritériá. V tejto spojitosti poukázala na prítomnosť abnormalít v oblastiach psychopatológie
u osôb s poruchami autistického spektra F84.0 podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10),
ako sú rôzne fóbie, či afektívne a agresívne prejavy zamerané proti sebe. Žalobkyňa uviedla, že

v administratívnom konaní predložila kópiu z genetického vyšetrenia, v ktorom sa uvádza, že jej bol
diagnostikovaný gén PCDH19, ktorý sa prejavuje epileptickými záchvatmi, hoci je zatiaľ bez príznaková.
Žalovaný sa podľa žalobkyne nedostatočne vysporiadal s rozdielmi medzi žalobkyňou predloženými
lekárskymi správami a závermi posudkového lekára. Poukazovala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/14/2020 zo dňa 25.11.2020 vo väzbe na postup posudkových lekárov

v prípade pochybností o charaktere a prejavoch ťažkého zdravotného postihnutia a na odstraňovanie
rozporov v spolupráci s odbornými lekármi so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore v
súlade s § 11 ods. 2 Zákona č. 477/2008 Z. z., resp. § 49 ods. 7 Zákona č. 448/2008 Z. z.. Záver
žalovaného o bezvýznamnosti lekárskych záverov predložených žalobkyňou označila s odkazom na
§ 11 Zákona č. 447/2008 Z. z. za absurdný. Hoci žalovaný nepriznáva lekárskym nálezom právnu

relevanciu vychádza z nich pri určení toho, či je žalobkyňa schopná prepravovať sa prostriedkami
hromadnej dopravy na rovnakom základe s inými fyzickými osobami (str. 6 napadnutého rozhodnutia,
druhý odsek zdola). Napadnuté rozhodnutie pôsobí podľa žalobkyne chaoticky a nezrozumiteľne. Podľa
žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným vozidlom
a dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keďže nemožnosť žalobkyne prepravovať sa prostriedkami

hromadnej dopravy vyplýva z lekárskych správ, ako aj z vyjadrenia matky žalobkyne. Žalobkyňa
napokon uzavrela, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
pôsobí nezrozumiteľne a arbitrárne, nie je založené na správnom právnom posúdení a v konaní,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo boli porušené procesné ustanovenia, čo malo za následok porušenie
práva žalobkyne na spravodlivé konanie, žalovaný postupoval striktne formálne a mechanicky, pričom

poukázala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/220/2015 zo dňa
25.01.2017. Žalobkyňa navrhla správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pričom si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Súčasne požiadala
o nariadenie pojednávania.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu podrobne vyjadril podaním zo dňa 06. 06. 2024. Zopakoval
priebeh administratívneho konania a poukázal na vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého
rozhodnutia, ako i na závery posudkových lekárov a tiež na potrebu splnenia legislatívnych podmienok

na navrhnutie a poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle §
14 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý je fakultatívnym príspevkom. Zo systematického výkladu § 14
ods. 6 písm. a) až c) citovaného zákona je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť
také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav
fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava

osobným motorovým vozidlom nevyhnutná. Žalovaný zdôraznil, že určovanie miery funkčnej poruchy,
posudzovanie zdravotného stavu na účely kompenzácií a stanovenie termínu opätovného posúdenia
zdravotného stavu na účely Zákona č. 447/2008 Z. z. je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov
správnych orgánov, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností vychádzajúz predložených lekárskych nálezov, riadia sa platnou legislatívou k danej problematike a nie sú
viazanínávrhmiaodporúčaniamiobvodnýchlekárov(detskýchlekárov),odbornýchlekárov,psychiatrov,
psychológov, logopédov alebo špeciálnych pedagógov. Posudkový lekár na účely tohto zákona je

lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v niektorom
zo špecializačných odborov uvedených v osobitnom predpise. Žalovaný popísal mechanizmus určenia
miery funkčnej poruchy posudkovým lekárom a poukázal na to, že ak fyzická osoba v priebehu
konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú
dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu

posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Takto bolo postupované aj v prípade žalobkyne, keďže
žalobkyňa predložila ako súčasť odvolania aktuálne pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 19. 12. 2023 -
B. H. I. a aktuálne neurologické vyšetrenie zo dňa 12. 12. 2023 - B. G. D., ktoré posudkový lekár posúdil
a zohľadnil v lekárskom posudku číslo spisu: ZA/2024/3832/2 zo dňa 15. 02. 2024, pričom žalovaný
zdôraznil, že zdravotný stav sa hodnotí komplexne, t. j. všetky lekárske nálezy, správy a vyšetrenia
jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Navyše žalovaný uviedol, že z medicínskeho hľadiska

diagnostikovanie duševných porúch, porúch správania a ich závažnosti nie je v kompetencii neurológa,
ale v kompetencii psychiatra a psychológa. Vyjadrenia odborných lekárov v súvislosti s jednotlivými
odkázanosťami fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú odporúčací charakter, tento
však nie je určujúci. V tejto spojitosti poukázal žalovaný na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29. 11. 2017 Posudkový lekár žalovaného vykonal posúdenie

zdravotného stavu žalobkyne bez jej prítomnosti. Nemal pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru v predložených odborných lekárskych nálezoch, vyšetreniach, správach a nebolo potrebné
overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. O osobné posúdenie, kde mala žalobkyňa možnosť vyjadriť
svoje námietky alebo nesúhlas s výsledkami lekárskej posudkovej činnosti, žalobkyňa nepožiadala.
Navyše sociálna posudková činnosť bola vykonaná za osobnej účasti žalobkyne, v zastúpení zákonného

zástupcu – matky. Lekársky posudok ako výsledok posudkovej činnosti je jedným z podstatných
podkladov pre vydanie komplexného posudku. Žalovaný v rámci odvolacieho konania vyhodnotil všetky
predložené lekárske správy, a teda dostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný v ďalšom citoval
odôvodnenie lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 15. 02. 2024. Je výlučne
v kompetencii posudkového lekára, ako špecializovaného lekára z medicínskeho hľadiska posúdiť,

čo sa považuje za ťažkú poruchu mobility, často sa opakujúce prejavy agresivity, neovládateľného
alebo nepredvídateľného správania či ťažkú poruchu zvieračov. Podľa žalovaného sa posudkový lekár
ústredia riadne vysporiadal i s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadom nešpecifikovania dôvodu,
pre ktorý nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu, keďže v posudku uviedol, že žalobkyňa
nemá dokumentované duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného

alebo nepredvídateľného správania ani ťažké poruchy zvieračov podľa § 14 ods. 6 písm. b) a písm. c)
Zákona č. 447/2008 Z. z.. Odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom musí mať priamu príčinnú súvislosť s jej ťažkým zdravotným
postihnutím. Stanovenie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sprievodcu,
s ktorou súvisí vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom

automaticky nezakladá nárok na kladné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžsk/24/2017 zo dňa 30. 01. 2018. Žalobkyňa ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
s odkázanosťou na sprievodcu môže v kontakte so spoločenským prostredím využívať výhody a
uplatňovať si zľavy plynúce z vyhotoveného preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

so sprievodcom. Vo vzťahu k procesnej námietke žalovaný uviedol, že v zmysle § 53 ods. 2 Zákona
č. 447/2008 Z. z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje na konanie vo veciach
kompenzácie, a preto nebolo povinnosťou orgánov verejnej správy vyzvať žalobkyňu, aby sa pred
vydaním rozhodnutia vyjadrovala k jeho podkladom. Komplexný posudok bol žalobkyni s odkazom na
§ 55 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z. v zastúpení splnomocnenca riadne doručený dňa 08. 04. 2024

ako príloha napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na záver navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu
v celom rozsahu zamietol.

9. Replika nebola žalobkyňou podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je

viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm.
c) SSP), a to na nariadenom pojednávaní dňa 30. 04. 2025, pričom dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.

11. Splnomocnený právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 30. 04. 2025 zotrval

na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Nad ich rámec uviedol, že maloletej bol určený
individuálny školský plán, a to k dátumu 01. 09. 2023, pričom táto samotná skutočnosť je dôvodom na to,
aby maloletej žalobkyni bol priznaný príspevok na prepravu, t.j., aby bola považovaná za osobu, ktorá
je odkázaná na individuálnu prepravu. Súčasne uviedol, že maloletej žalobkyni bol nájdený špecifický
gén PCDH19, čo je aktuálne už potvrdené lekárskymi správami s tým, že diagnostika u maloletej začala
dňa 16. 03. 2022 a posledná správa je zo dňa 24. 02. 2025.

12. Na návrh právneho zástupcu žalobkyne sa prednesom k veci na nariadenom pojednávaní vyjadrila
zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne (matka), ktorá vo vzťahu k diagnostike génu PCDH19
u maloletej žalobkyne poukazovala a citovala závery zo správy o genetickom vyšetrení vystavenej
B. J. G. z Fakultnej nemocnice s Poliklinikou Žilina, oddelenie lekárskej genetiky, pričom predmetnú

správu predložila správnemu súdu za účelom jej založenia do súdneho spisu (č.l. 70- 80 súdneho
spisu). Genetické ochorenie maloletá zdedila po nej, pričom u maloletej momentálne ide iba o nosičstvo,
čo znamená, že epileptické stavy sa ešte môžu prejaviť pri určitých stresových situáciách. Maloletá
podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne (matky) nemá problém ísť okolo dopravných prostriedkov, lenže
do nich nenastúpi, pretože má vnútorný amok, určitý strach, ktorý jej v tom bráni a mohla by sa jej

epilepsia prejaviť. Uviedla, že posudkový lekár už musel vedieť, o aký gén sa jedná a čo to vyvoláva.
Zdravotnýstavmaloletejhodnotilaakonáročnýajbeztoho,abysamaloletejprejavilaepilepsia.Zákonná
zástupkyňa maloletej žalobkyne (matka) tiež uviedla, že diagnostický proces u maloletej žalobkyne nie
je ukončený a posledný dátum 15. 05. 2024 uvedený na správe o genetickom vyšetrení, ktorú obdŕžala
v marci roku 2025, nepredstavuje ukončenie diagnostického procesu. Zákonná zástupkyňa maloletej

(matka) doplnila i to, že dňa 28. 04. 2025 bola osobne konzultovať zdravotný stav svojej maloletej
dcéry s B. J. G., ktorá sa zaoberá lekárskou genetikou a tá jej vysvetlila, že pre jej maloletú dcéru by
bola najlepšia individuálna osobná preprava. Zákonná zástupkyňa maloletej (matka) namietla, že jej
neprišlo ani rozhodnutie, a preto sa nevedela konkrétne k veci vyjadriť ani doplniť dané veci, pričom
mala za to, že už len samotný gén PCDH19 je dosť rizikový pre maloletú. V ďalšom poukázala, na to,

že maloletú odmietli prijať do spádovej materskej škôlky v ich obci a táto navštevuje materskú školu
v obci F. XXX, t.j. vo vedľajšej dedine, pričom p. riaditeľka vytvorila maloletej adekvátne podmienky
pre jej správny rozvoj a vývoj. Od 01. 09. 2023 maloletá navštevovala materskú školu v obci F. na
poldennú výchovu do 30. 11. 2023 v rámci adaptačného pobytu a následne bola rozhodnutím prijatá na
celý školský rok s tým, že ide o dieťa na základe špeciálno-pedagogického vyšetrenia so zdravotným

znevýhodnením. Maloletej bolo odporúčané vzdelávať sa v bežnej materskej škole s asistentom a bol je
zostavený individuálny vzdelávací program podľa § 7 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Školský zákon“) s tým, že
správnemu súdu na založenie do súdneho spisu na pojednávaní predložila individuálny vzdelávací
program maloletej zo Základnej školy s materskou školou Dunajov podľa § 7a Školského zákona (č.l.

81 – 84 súdneho spisu). Ďalej poukazovala na lekárske nálezy odborných lekárov a na záver špeciálnej
pedagogičky p. B. K., ktorý citovala a v zmysle ktorého má maloletá oslabenú jemnú a hrubú motoriku,
komunikačné schopnosti, oslabenie v hre a interakcii a vzhľadom na vek maloletej považuje vývin
dieťaťa za oneskorený a nakoľko je maloletá pokojná, prispôsobivá a reaguje na názornú ukážku,
odporúča zaškolenie v bežnej materskej škole a pomoc asistenta počas celého pobytu pri výchovno-

vzdelávacom procese a pri sebaobslužných činnostiach. Napokon uzavrela, že logopedička a ani
špeciálna pedagogička sa nemohli vyjadriť k individuálnej preprave, lebo nie sú dostatočne na to ani
školené, a preto bola odkázaná na neurológa a pedopsychiatra, ktorí sa jednoznačne rozhodli, že dieťa
je nutné voziť len osobným motorovým vozidlom, čiže na individuálnu prepravu. Na záver uviedla, že
žiada, aby orgán verejnej správy celú vec ešte raz prejednal. Poukázala na to, že vyšetrenie neprebehlo

u posudkového lekára a že zamestnankyňa úradu p. B. L. bola voči nej zaujatá.

13. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.
04. 2025.14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy. Poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

17. Podľa § 134 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci
podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa
§ 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny

súd viazaný žalobnými bodmi.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je určovanie miery funkčnej poruchy.

23. Podľa § 11 ods. 3, prvá veta Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia) pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z
aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho
preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať
opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento
zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo

parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho
nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

25. Podľa § 14 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k
vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b)duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov
prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb

26. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku
vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

27. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o
parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami uvedenými
v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie,

na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

28. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

29. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu
a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.

30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v

celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak
sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

33. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
úradu o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a zamietol odvolanie
žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15

ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 14 ods. 6 cit. zákona fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy

osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy
a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom
verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej
hromadnej dopravy osôb.

34. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa § 2
ods. 3 cit. zákona. Miera funkčnej poruchy je u žalobkyne podľa kapitoly IV., položky 1, písm. c) prílohy
č. 3 k Zákonu č. 447/2008 Z. z. v rozsahu 60%. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala nezohľadneniezáverovlekárskychsprávneurologičkyB.G.D.zodňa06.06.2023azodňa12.12.2023apsychiatričky
B. H. I. zo dňa 11. 09. 2023 a zo dňa 19. 12. 2023, z ktorých mala vyplynúť neschopnosť žalobkyne
cestovať hromadnou dopravou pre poruchy správania, ako i odporúčanie kompenzovať zdravotný stav

maloletej žalobkyne príspevkom na individuálnu prepravu.

35. Správny súd úvodom vo všeobecnosti uvádza, že podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z.
na účely kompenzácie posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 citovaného zákona. Ide o posúdenie otázok

medicínskehocharakteru,ktoréjevyslovenezverenéposudkovýmlekáromúradupráce,sociálnychvecí
a rodiny a žalovaného.

36. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo dňa
15. 02. 2024, ako aj komplexného posudku žalovaného zo dňa 12. 03.2024, na základe ktorého bolo
vydané preskúmavané rozhodnutie žalovaného, zohľadňuje okrem iného aj lekárske nálezy B. G. D.

zo dňa 06. 06. 2023 ako i B. H. I. zo dňa 11. 09. 2023 a tiež lekárske nálezy B. G. D. zo dňa 12.
12. 2023 a B. H. I. zo dňa 19. 12. 2023, ktoré boli predložené na účely posúdenia zdravotného stavu
žalobkyne v odvolacom konaní. Posudkový lekár ústredia mal predmetné lekárske správy k dispozícií a
v rámci objektívneho nálezu ich v lekárskom posudku uviedol. Tiež poukázal i na v rámci odvolacieho
konania predložené lekárske správy B. H. I. zo dňa 19. 12. 2023 a neurologičky B. G. D. zo dňa 12.

12. 2023, z ktorých citoval i príslušné časti. Podľa správneho súdu posudkový lekár vyhodnotil závery
pedopsychiatrických vyšetrení maloletej žalobkyne u B. H. I. ako i neurologických vyšetrení u B. G. D.,
keď uviedol, že v doložených odborných vyšetreniach nie sú dokumentované často sa opakujúce prejavy
agresivity, neovládateľného a nepredvídateľného správania. V lekárskej správe psychiatričky udávaný
krik a plač maloletého dieťaťa nemožno podľa posudkového lekára ústredia takto charakterizovať, keď

i podľa správneho súdu krik, plač, či bojazlivosť môžu byť bežné prejavy u akéhokoľvek maloletého
dieťaťa vo veku žalobkyne (v tom čase mala 4 roky 4 mes.). Posudkový lekár tiež doplnil, že takéto
závažné poruchy správania si z medicínskeho hľadiska vyžadujú farmakologickú liečbu, ktorá nebola
maloletej žalobkyni odporúčaná. Z lekárskej správy B. H. I. zo dňa 11. 09. 2023 vyplynulo odporúčanie
na omega tri mastné kyseliny a z lekárskej správy M. B. G. D. K. F. 06. 06. 2023 vyplynula výlučne

diéta, bezmliečna, bezlaktózová a užívanie probiotík, výživový doplnok eqauzen sirup a B komplex.
Z obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia ďalej vyplýva, že posudkový lekár vzal do
úvahy symptómy, ktoré ošetrujúci lekári uviedli vo svojich odborných nálezoch (krik, plač). Posudkový
lekár posúdil udávané poruchy správania vo vzájomnej súvislosti s už predloženými diagnostickými
psychologickými vyšetreniami maloletej a v tejto spojitosti citoval a odkazoval na závery vyšetrenia

maloletejvAkademickomcentrevýskumuautizmuzodňa20.06.2023azáverySprávyzdiagnostického
vyšetrenia zo dňa 07. 09. 2023, pričom skonštatoval ich kontrast s uvádzanými poruchami správania
v odvolaní. V odôvodnení lekárskeho posudku konkrétne posudkový lekár ústredia poukázal na to,
že v rámci vyšetrenia maloletej zo dňa 20. 06. 2023 v Akademickom centre výskumu autizmu, bolo
rodičmi maloletej uvedené, že pozorujú, že maloletá je pokojnejšia, rada je von, sama chodí za bratom,

donesie mu loptu a chce si s ním hádzať alebo kopať, rozumie slovám a frázam týkajúcich sa bežných
každodenných rutín, pričom rodičia nezaznamenali prejavy sebapoškodzovania alebo negativistického
správania.PosudkovýlekárústrediarovnakopoukázalinaSprávuzdiagnostickéhovyšetreniamaloletej
zo dňa 07. 09. 2023, z ktorej zdôraznil, že matka maloletej uviedla mierne zlepšenie u maloletej
za posledný rok v oblasti motoriky a sociálnych zručností, pričom dieťa popísala ako kľudné, pozitívne,

reagujúce na hudbu, v spoločnosti bezproblémové. Zo správy z diagnostického vyšetrenia zo dňa 07.
09. 2023 tiež vyplynulo, že maloletá je v prítomnosti cudzej osoby pokojná, pýta sa na ruky, akceptuje
dotyk a prítomnosť inej osoby, očný kontakt nenadväzuje s tým, že vzhľadom na to, že dieťa je pokojné,
prispôsobivé a reaguje na názornú ukážku je odporúčané zaškolenie v bežnej materskej škole a pomoc
asistenta.

37. Správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu sú i závery z vyšetrenia v Akademickom
centre výskumu autizmu, kde bola maloletá prítomná na vyšetrení na účely diferenciálnej diagnostiky
v prítomnosti zákonného zástupcu (matky), pričom rodič mal možnosť v diagnostickom rozhovore
uviesť charakteristické prejavy psychopatológie, ale i znepokojujúce správanie, ktoré narúša rodinný

život, či spúšťače špecifických prejavov správania sa maloletej. Z obsahu správy z vyšetrenia
v Akademickom centre výskumu autizmu však nevyplýva (s výnimkou trepotania rukami u maloletej),
že by matka maloletej udávala znepokojujúce správanie sa („kompulzívne ani ritualizované správanie
rodičia neudávajú“ – str. 2 správy z vyšetrenia v Akademickom centre výskumu autizmu), pričomprejavy nespokojnosti z nemožnosti získať hračku alebo z pokusu o presmerovanie aktivity sa neobjavili
a nezaznamenali sa ani prejavy sebapoškodzovania, či negativistického správania, pričom celkové
nastavenie maloletej počas vyšetrenia bolo skôr pozitívne. Zo Správy z diagnostického vyšetrenia

vyplynulo, že maloletá prišla na vyšetrenie spolu s matkou, pričom po odchode matky bola kľudná,
v prítomnosti cudzej osoby pokojná, pýtala sa na ruky, akceptovala dotyk a prítomnosť inej osoby,
hoci očný kontakt nenadväzovala. V odôvodnení komplexného posudku zo dňa 12. 03. 2024, ktorý
bol vypracovaný na základe lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia, žalovaný odkázal
nielen na závery samotného lekárskeho posudku, ale poukázal i na obsahovú náplň lekárskej

posudkovej činnosti na účely Zákona č. 447/2008 Z. z., ako i na výlučne individuálne posudzovanie
odkázanosti fyzických osôb s diagnózou detský autizmus na určitú formu kompenzácie a komplexnosť
hodnotenia zdravotného stavu takýchto fyzických osôb. Pokiaľ zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka)
na pojednávaní poukazovala na nosičstvo génu PCDH19, ktorý má podmieňovať epileptické stavy,
správny súd uvádza, že epilepsia u maloletej žalobkyne zatiaľ nebola potvrdená v zmysle doložených
lekárskych nálezov. Samotná zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka) uviedla, že sa jedná „iba“

onosičstvogénuaoprejavochepilepsiesavyjadrovalaakoohypotetickejmožnosti,ktorábypotenciálne
mohla u dcéry (no nemusela – pozn. správneho súdu) nastať, pričom pri posudzovaní v danej veci je
rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a nie je možné prihliadnuť
na možnosť, či predpoklad ďalšieho zhoršenia stavu maloletej.

38. Žalobkyňa argumentovala v správnej žalobe ďalej tým, že samotná definícia autizmu svedčí
o tom, že táto zdravotná indikácia je spôsobilá spĺňať kritériá neovládateľného, nepredvídateľného
či agresívneho správania. Správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú.
Správny súd zdôrazňuje, že posúdenie odkázanosti na rôzne formy kompenzácie sociálnych dôsledkov
vyplývajúcich z ťažkého zdravotného postihnutia je výlučne individuálne, pričom fyzické osoby s

ťažkým zdravotným postihnutím s rovnakou diagnózou môžu mať rôzne sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia. Samotné diagnostikovanie detského autizmu automaticky bez ďalšieho
nespôsobuje u každej fyzickej osoby trpiacej predmetným zdravotným postihnutím i naplnenie
zákonných kritérií v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6 písm. b) Zákona č. 447/2008 Z. z.. V odborných
nálezoch sa okrem uvedenia nevyspytateľných prejavov správania v podobe kriku a plaču nepopisujú

konkrétnejšie situácie v súvislosti s cestovaním, v rámci ktorých sa tieto poruchy správania u maloletej
manifestovali a ani ich intenzita. V opozite s uvedenými nevyspytateľnými prejavmi správania (krik, plač)
v lekárskej správe B. I. zo dňa 19. 12. 2023 sú závery vyšetrení v Akademickom centre výskumu autizmu
zo dňa 20. 06. 2023 a závery Správy z diagnostického vyšetrenia zo dňa 07. 09. 2023, ako i odporúčanie
zaškolenia maloletej v bežnej materskej škôlke, nakoľko je maloletá pokojná, prispôsobivá, reagujúca na

názornú ukážku, pričom návštevu bežnej materskej škôlky odporúčala i neurologička B. D. v lekárskej
správe zo dňa 06. 06. 2023. Správny súd navyše dopĺňa, že i samotná zákonná zástupkyňa maloletej
žalobkyne(matka)nanariadenompojednávanípoukazovalanavyjadreniešpeciálnejpedagogičky,ktorá
charakterizovala maloletú ako pokojnú, prispôsobivú, reagujúcu na názornú ukážku z čoho vyplynulo jej
odporúčanie zaškolenia maloletej v bežnej materskej škole s pomocou asistenta, čo opätovne nesvedčí

o opakujúcich sa prejavoch agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ktoré by sa
manifestovali pri preprave maloletej vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

39. Žalobkyňa ďalej vytýkala žalovanému najmä to, že sa posudkový lekár v lekárskom posudku
a žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadali s nálezmi ošetrujúcich lekárov (B. I. a B. D.),

ktoré uvádzali, že maloletá nie je schopná cestovať hromadnou prepravou a tiež odporúčali priznať
maloletej kompenzačný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Správny súd v prvom rade
uvádza, že sa stotožňuje so žalovaným, že takéto hodnotenie podľa § 10 ods. 1 písm. a) v spojení
s ods. 2 Zákona č. 447/2008 Z. z. prináleží len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať
posudkovú činnosť na účely tohto zákona. Ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť samotnú otázku,

či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, prípadne odporúčať
schválenie akéhokoľvek kompenzačného príspevku v zmysle Zákona č. 447/2008 Z. z.. Posudkový lekár
tak nemusí do svojho posudku preberať takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov. Správny súd
pre úplnosť uvádza, že neurologička B. G. D. svoj záver o tom, že u maloletej sa vyžaduje „príspevok
na individuálnu prepravu“ nepodporila v lekárskej správe zo dňa 06. 06. 2023 odborným objektívnym

neurologickým nálezom, ktorý by zodpovedal zdravotnému stavu maloletej, ale „lepšou dostupnosťou
odbornej starostlivosti“. Podľa správneho súdu posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku zo dňa
15. 02. 2024 zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa s názorom o neschopnosti maloletej cestovať hromadnou
dopravou,akoisnázoromoodkázanostižalobkynenaindividuálnuprepravunestotožnil,atospôsobom,ktorý správny súd uviedol v ods. 4 tohto rozsudku. Z lekárskeho posudku posudkového lekára ústredie
vyplýva, že zhodnotil zdravotný stav žalobkyne komplexne, s prihliadnutím na objektívne nálezy nielen
z lekárskych vyšetrení neurologičky B. D. a psychiatričky B. I., ktoré zdôrazňovala v správnej žalobe

žalobkyňa, ale okrem iného aj s prihliadnutím na závery z psychologických diagnostických vyšetrení
maloletej, ktoré boli v opozite s udávanými poruchami správania, ako i s prihliadnutím na absenciu
preskripcie akejkoľvek medikamentóznej liečby u maloletého dieťaťa na zmiernenie negatívnych
prejavovpsychiatričkouuvedených„nevyspytateľnýchprejavovvsprávaní“.Správnysúdvtejtospojitosti
poukazuje na to, že sprievodné javy duševnej poruchy musia mať takú intenzitu a vplyv na vnútorné

prežívanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aby vo svojom dôsledku spôsobovali až degradáciu
jej prirodzenej dôstojnosti pri cestovaní hromadnou dopravou (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/129/2022 zo dňa 25. 10. 2022).

40. Žalobkyňa v správnej žalobe odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
z časti odôvodňovala nielen zdravotným stavom (toto kritérium nebolo s poukazom na závery

lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia naplnené), ale i vzdialenosťou materskej škôlky
od bydliska maloletej (7 km) a komplikovanosťou a časovou náročnosťou verejnej dopravy, pričom
tieto žalobkyňou uvedené dôvody nenapĺňajú zákonné kritériá odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle ustanovenia
§ 14 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z.. Pokiaľ zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne (matka)

na nariadenom pojednávaní poukazovala na to, že došlo k odmietnutiu prijatia maloletej do materskej
škôlky v mieste ich trvalého bydliska, a že táto navštevuje materskú školu v susednej dedine (D. F.),
správny súd uvádza, že táto argumentácia nie je nijako relevantná vo vzťahu k naplneniu zákonných
predpokladov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom tak, ako to má na mysli zákonné ustanovenie § 14 ods. 6 Zákona č.

447/2008 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Kompetenciu rozhodovať o
prijímaní detí do materskej školy majú riaditelia materských škôl v zmysle § 5 ods. 14 písm. a) zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Samotné tvrdenie, že maloletá nebola prijatá na predprimárne
vzdelávanie do materskej škôlky v mieste jej trvalého pobytu nič nevypovedá o tom, či je ako

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Správny súd nad rámec uvedeného konštatuje, že nie je sporné, že žalobkyňa je odkázaná
na sprievodcu, a to aj v prípade cestovania hromadnou prepravou do predškolského zariadenia.

41. Pokiaľ došlo na nariadenom pojednávaní k doplneniu žalobnej argumentácie o tvrdenie, že

žalobkyňa má individuálny vzdelávací program, keď táto samotná skutočnosť má byť v zmysle Zákona č.
447/2008 Z. z. dôvodom na priznane žiadaného príspevku, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil že žalobkyňa bola Rozhodnutím K. N. O. B. N.
F. K. dňa 12. 06. 2023 prijatá na adaptačný pobyt v materskej škole od 01. 09. 2023 do 30. 11.
2023. Z obsahu spomenutého rozhodnutia nevyplýva, že žalobkyňa má určený individuálny vzdelávací

plán. Pokiaľ zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka) predložila až v konaní pred správnym súdom
(na nariadenom pojednávaní) dôkaz, a to individuálny vzdelávací program vydaný K. N. O. B. N.
F., O. L. bola podľa jej vyjadrenia oboznámená dňa 27. 09. 2024 a ktorý sa týkal školského roka
2024/2025, správny súd uvádza, že s poukazom na § 135 ods. 1 SSP (v zmysle ktorého na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy) na tento nebolo možné prihliadať a nemá
vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.
Správny súd dodáva, že súčasťou administratívneho spisu je aj poučenie zákonnej zástupkyne (matky)
zo dňa 04. 10. 2023, v zmysle ktorého svojim podpisom potvrdila, že bola poučená o tom, že vo
veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je povinná preukázať

skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu. Zákonná zástupkyňa
žalobkyne(matka)súčasnevrámcisociálnejposudkovejčinnostidňa13.11.2023uviedla,žežiadateľka
o peňažný príspevok (žalobkyňa) navštevuje „B. F. na 4 hodiny denne od 9/2023 s asistentkou“,
pričom posudkový záver podpísala. Napriek skutočnosti, že zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka)
na nariadenom pojednávaní tvrdila, že úradu predložila i rozhodnutie o tom, že sa u žalobkyne bude

realizovať individuálny vzdelávací program, tak správnemu súdu dôkaz preukazujúci toto tvrdenie
nepredložila a tento nie je ani súčasťou administratívneho spisu. Zároveň má správny súd za to, že
k uvedenému predloženiu vo vzťahu k orgánom verejnej správy nemohlo bez tak dôjsť skôr, ako potom,
čo bola zákonná zástupkyňa (matka) oboznámená s individuálnym vzdelávacím programom žalobkyne,čo bolo dňa 27. 09. 2024 (podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne žalobkyne - matky), t.j. po vydaní
napadnutého rozhodnutia žalovaným dňom 08. 04. 2024.

42. Správny súd tiež poukazuje na posudkový záver vypracovaný v rámci sociálnej posudkovej
činnosti z osobného pohovoru so zákonnou zástupkyňou maloletej žalobkyne (matkou) zo dňa 13.
11. 2023, a to okrem iného i vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla. Vo vzťahu k otázke v rámci štruktúry posudkového záveru, či sa maloletá dokáže
premiestniť prostriedkom verejnej hromadnej/železničnej dopravy samostatne, prípadne v sprievode

inej fyzickej osoby alebo s pomocou a oporou inej fyzickej osoby matka maloletej uviedla, že maloletú
nosia na rukách a pešo prejde na kratšiu vzdialenosť. Vo vzťahu k otázke, či maloletá nastúpi
do vozidla verejnej hromadnej/železničnej dopravy a vystúpi z neho samostatne alebo s pomocou
inej fyzickej osoby, matka maloletej uviedla, že nešoféruje a maloletú vozí autom otec a ak nemôže
ten, tak ju vozí starý otec. Vo vzťahu k otázke či maloletá zvláda/nezvláda situácie v prostriedkoch
verejnej hromadnej dopravy/železničnej dopravy z dôvodov prebiehajúcej chemoterapie/rádioterapie

pri onkologickom ochorení, závažných porúch správania pri duševných ochoreniach, závažných
srdcovocievnych ochoreniach, porúch rovnováhy spojených s častými závratmi, porúch imunity a pod.,
matka maloletej uviedla, že nevlastnia auto a jazdia na požičanom aute. Zákonná zástupkyňa maloletej
(matka) neuviedla do posudkového záveru žiadne z príkladmo vymenovaných a ani iných zdravotných
dôvodov, pre ktoré maloletá nezvláda situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej/železničnej prepravy

a na otázku reagovala odpoveďou poukazujúcou výlučne na absenciu vlastníctva auta. Súčasne na
otázku, či maloletá nastúpi do vozidla verejnej hromadnej/železničnej dopravy a vystúpi z neho a či
sa v nich udrží, neuviedla žiadne konkrétne situácie z cestovania s maloletou v prostriedkoch verejnej
hromadnejdopravyakonkrétneporuchysprávania,ktorésavtýchtosituáciáchumaloletejmanifestovali,
aleuviedlanapredmetnéotázkyvýlučneto,ženešoférujeamaloletúvozíotec,resp.starýotec.Napokon

zákonná zástupkyňa maloletej vypracovaný posudkový záver bez výhrad v takomto znení aj podpísala.

43. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na prítomnosť abnormalít v oblastiach
psychopatológie u osôb s poruchami autistického spektra, ako sú rôzne fóbie, či afektívne a
agresívne prejavy zamerané proti sebe, správny súd uvádza, že nebolo preukázané, že maloletá

trpí takýmito poruchami správania. Zákonná zástupkyňa maloletej popisovala maloletú v rámci
diagnostického vyšetrenia zo dňa 07. 09. 2023 ako kľudné, pozitívne dieťa, reagujúce na hudbu
a v spoločnosti bezproblémové. V opozite k neschopnosti maloletej prepravovať sa hromadnou
dopravou je i tvrdenie rodičov maloletej počas jej vyšetrenia v Akademickom centre výskumu
autizmu, kedy uviedli, že pozorujú, že maloletá je pokojnejšia, pričom nezaznamenali u nej prejavy

sebapoškodzovania alebo negativistického správania. Súčasne bolo odporúčané i zaškolenie maloletej
v bežnej materskej škôlke a pomoc asistenta, keďže dieťa je pokojné, prispôsobivé a reagujúce na
názornú ukážku s tým, že zaškolenie v bežnej materskej škôlke bolo odporúčané i neurologičkou
(lekárska správa B. D. zo dňa 06. 06. 2023). Uvedená skutočnosť opätovne nesvedčí v prospech často
sa opakujúceho výskytu prejavov agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania u

maloletej, napriek skutočnosti, že nespochybniteľne trpí detským autizmom, pričom správny súd v tejto
spojitosti považuje za logický i záver posudkového lekára, že v prípade výskytu takýchto závažných
duševných porúch je z medicínskeho hľadiska na mieste zmiernenie negatívnych prejavov ochorenia
pravidelným užívaným predpísanej medikamentóznej liečby, ktorá však s výnimkou výživových doplnkov
(tri omega mastné kyseliny, diéta, probiotiká či vitamíny) maloletej odporúčaná a predpísaná nebola.

44. Ďalšia žalobná námietka spočívala v tom, že v administratívnom konaní bola predložená kópia z
genetického vyšetrenia maloletej, v ktorom sa uvádza, že jej bol diagnostikovaný gén PCDH19, ktorý
sa prejavuje epileptickými záchvatmi, hoci maloletá je zatiaľ bez príznaková. Správny súd uvádza,
že aj táto žalobná námietka je nedôvodná, nakoľko pri posudzovaní nároku na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia v danom prejednávanom prípade peňažným príspevkom na kúpu motorového
vozidla je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia žalovaného a v zásade nie je možné prihliadnuť
na možnosť, či predpoklad zhoršenia zdravotného stavu maloletej. Pokiaľ bola v tomto smere na
nariadenom pojednávaní predložená Správa o genetickom vyšetrení maloletej žalobkyne z Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina s tým, že diagnostický proces u žalobkyne prebiehal dlhšie časového

obdobie (od 16. 03. 2022 do 15. 05. 2024 – právny zástupca žalobkyne uvádzal obdobie od 16. 03. 2022
do 24. 02. 2025) a doposiaľ prebieha, správny súd uvádza s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, že na
ňu nebolo možné prihliadať. Zo Správy o genetickom vyšetrení maloletej vyplýva, že doposiaľ posledný
úkon v rámci diagnostického procesu je nález zo dňa 15. 05. 2024 (po vydaní napadnutého rozhodnutia)stým,žemaloletáabsolvovalaEEGvyšetrenie.EEGgrafumaloletejbolnormálny,základnáaktivitabola
v pásme alfa, t.č. nebola u nej potvrdená epilepsia. Zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka) na dopyt
správneho súdu na nariadenom pojednávaní uviedla, že predmetnú Správu o genetickom vyšetrení

maloletej obdŕžala v marci roku 2025, t.j. po vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

45.Vovzťahukprocesnejnámietkespočívajúcejvnedoručenídruhostupňovéhokomplexnéhoposudku,

vzhľadom na čo žalobkyňa nemala možnosť sa s ním riadne oboznámiť a zaujať k nemu svoje
stanovisko, čím došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že túto
vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 55 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z. z.: „Podkladom na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.“ Podľa § 55 ods. 13, prvá veta Zákona
č. 447/2008 Z. z.: „Príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný
posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.“ Citované ustanovenie ukladá

príslušnému orgánu (ústrediu v odvolacom konaní) doručiť účastníkovi konania spolu s rozhodnutím
aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení
k správnej žalobe zo dňa 06. 06. 2024 uviedol, že postupoval v zmysle citovaných ustanovení Zákona
č. 447/2008 Z. z. a komplexný posudok žalobkyni v zastúpení splnomocnencom riadne doručil dňa
08. 04. 2024 ako prílohu napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa na str.

10 uvádza, že „Komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina č. ZA/2024/3832/4 – CAV zo dňa 12.
03. 2024, ktorý je podkladom a prílohou tohto rozhodnutia, bude v zmysle § 55 ods. 13 zákona č.
447/2008 Z. z. zaslaný účastníčke konania (splnomocnencovi).“ V závere tej istej strany napadnutého
rozhodnutiasatiežuvádza,žerozhodnutieakomplexnýposudoksadoručuje:Mgr.MárioMališ,advokát,

so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava - Staré Mesto (splnomocnenec maloletej A. B. C., v zastúpení
zákonnej zástupkyne, matky, B. E. C.). O. administratívneho spisu je aj doručenka od odosielateľa
správy, ktorým je žalovaný s dátumom doručenia elektronických dokumentov do elektronickej schránky
splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne dňa 08. 04. 2024, pričom doručenie do elektronickej
schránky podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej

moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov
sapovažujezapreukaznýspôsobdoručeniapísomnostídoelektronickejschránkysrovnakýmiprávnymi
účinkami ako ich doručenie poštou do vlastných rúk.

46. V súvislosti s namietaným procesným pochybením žalovaného, najmä z pohľadu porušenia

zásady súčinnosti s účastníkom konania a jeho možnosti oboznámiť sa s komplexným posudkom,
keďže ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa s poukazom na § 53 ods. 2 Zákona č. 447/2008
Z. z. nevzťahuje na konanie vo veciach kompenzácie, správny súd ďalej konštatuje, že ak by aj
námietku tohto druhu akceptoval, vybočil by z ustálenej súdnej praxe. Z Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/81/2016 zo dňa 23. 08. 2017 vyplýva, že: „rozhodnutie sa

nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 10. 05. 2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je
neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo

vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“.
Za týchto okolností platí, že nie každé prípadné porušenie procesného predpisu má za následok
aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie správneho súdu v preskúmavacom konaní, či
takéto procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. Prípadná

skutočnosť nedoručenia komplexného posudku spolu s napadnutým rozhodnutím, ktorého obsah bol
však vtelený do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa názoru správneho súdu
nemôže založiť relevantný dôvod vedúci k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo vtelené i znenie lekárskeho
posudku posudkového lekára ústredie (str. 5-6 napadnutého rozhodnutia). Správny súd uvádza, že

ustanovenie § 107 ods. 1 SSP mu ukladá, aby v určitých prípadoch na prejednanie veci nariadil
pojednávanie bez ohľadu na vôľu účastníkov [písm. b) až e)]. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP však
správny súd musí nariadiť pojednávanie, ak o to aspoň jeden z účastníkov konania požiada (porov.
judikát R 18/2021). Týmto ustanovením je v správnom súdnom konaní realizované právo na verejnéprerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd v súlade so žiadosťou
žalobkyne vyjadrenou v správnej žalobe nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa
okrem splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne prednesom k veci na návrh splnomocneného

právneho zástupcu vyjadrila i zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne (matka), a teda správny súd dal
splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobkyne, ako i zákonnej zástupkyni širokú možnosť uplatniť
práva žalobkyne v konaní. Podľa správneho súdu bola procesným právam žalobkyne poskytnutá pre
prípad,žebysažalovanýorgánverejnejsprávydopustilpridoručovaníprílohynapadnutéhorozhodnutia
procesného pochybenia spočívajúceho v nedoručení komplexného posudku, ochrana zo strany súdu

správneho súdnictva, ktorý sa vecou zaoberal a rozhodol. Žalobkyni nebolo upreté právo na účinný
prostriedoknápravyvpodobepodaniasprávnejžaloby,vktorejpoukazovalanaňouvnímanénedostatky
v záveroch plynúcich z komplexného posudku, pričom v súlade so žiadosťou žalobkyne bola jej vec
prejednaná správnym súdom na nariadenom pojednávaní, v rámci ktorého mohla tiež uplatniť všetky
svoje výhrady. Správny súd oboznámil na nariadenom pojednávaní obsah administratívneho spisu
adôkazy,ktorésújehosúčasťou,pričomprávnyzástupcažalobkyne,anizákonnázástupkyňažalobkyne

(matka) nemali k tomu pripomienky. Pokiaľ zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka) na nariadenom
pojednávaní nad rámec správnej žaloby uvádzala, že jej nebolo doručené ani rozhodnutie, správny
súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je aj doručenka, z ktorej vyplýva, že prvostupňové
rozhodnutie úradu bolo zákonnej zástupkyni žalobkyne (matke) doručené listinne dňa 07. 12. 2023
a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené dňa 08. 04. 2024 splnomocnenému zástupcovi na

základe udelenej plnej moci zo dňa 18. 12. 2023, a preto i predmetná žalobná námietka je nedôvodná.

47. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala i to, že jej mala byť daná možnosť, aby sa
ku komplexnému posudku pred samotným vydaním napadnutého rozhodnutia mohla vyjadriť a zaujať
svoje stanovisko, prípadne predniesť svoje ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, správny súd

uvádza, že z ustanovenia § 53 ods. 2 Zákona č. 447/2008 Z. z. jednak vyplýva, že ustanovenie § 33
ods. 2 Správneho poriadku sa na konanie vo veciach kompenzácie nevzťahuje a súčasne citované
ustanovenie § 55 ods. 13, prvá veta Zákona č. 447/2008 Z. z. výslovne zakotvuje, že účastníkovi konania
sa komplexný posudok zo strany príslušného orgánu verejnej správy doručuje až spolu s rozhodnutím
a nie pred jeho vydaním, a preto správny súd i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

48. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžsk/14/2020 zo dňa 25. 11. 2020, ako i na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžso/19/2015 zo dňa 28. 02. 2017. Správny súd uvádza, že nepostačuje na rozsudky
poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich relevanciu na prejednávanú vec, ale na ich účinné použitie

bolo potrebné, aby žalobkyňa v prvom rade ozrejmila ich právny a skutkový základ, ich súvislosť s
prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery (s analýzou
ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ktoré v zásade nikdy nie sú úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť tu
preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvádza, že citovaný Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/14/2020 zo dňa 25. 11. 2020 na prejednávanú vec nedopadá,
nakoľko predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia ústredia a úradu, ktorými nebol účastníkovi
konania priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, pričom pokiaľ žalobkyňa citovala
v správnej žalobe bod 25. odôvodnenia spomínaného rozsudku je nutné dodať, že vzniknuté rozpory
čo do charakteru a prejavov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej dcéry žalobcu v konaní

pod sp. zn. 9Sžsk/14/2020, ktoré orgány verejnej správy podľa kasačného súdu nesprávne neodstránili,
súviseli so zmenou posúdenia potreby dohľadu pri činnostiach uvedených pod bodmi 1 až 11 v rámci
Dotazníka pre účely spôsobu posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby pri
jednotlivých činnostiach v priebehu administratívneho konania a s tým vzniknutou zmenou zaradenia
do určitého stupňa odkázanosti posudzovanej fyzickej osoby, čo však nie je prípad maloletej žalobkyne

v tu prejednávanej veci. Žalobkyňa tiež poukazovala na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžso/19/2015 zo dňa 28. 02. 2017, pričom odkaz naň je opätovne nepriliehavý.
Predmetom súdneho prieskumu boli v prípade citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými nedošlo k priznaniu peňažného príspevku na
úpravu garáže u účastníčky konania, ktorá utrpela zápal driekovo-krížového nervového pletenca s

vývojom oslabenia dolných končatín na podklade chronického poškodenia niektorých periférnych nervov
na dolných končatinách s liečbou pre artrotické zmeny na kolenných kĺboch, vrátane poškodenia
medzistavcových platničiek v krčnej a driekovo-krížovej chrbtici, pričom jej počas pobytu v Národnom
rehabilitačnom centre Kováčová bol predpísaný mechanický invalidný vozík na presuny na dlhšie trate.Zásada súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní, na ktorú poukazovala žalobkyňa
v správnej žalobe citáciou časti odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžso/19/2015 zo dňa 28. 02. 2017 bola v danom prípade spojená s pochybnosťou orgánov

verejnej správy ohľadom schopnosti žalobkyne riadiť osobné motorové vozidlo na podklade lekárskych
nálezov (predpísanie invalidného vozíka), čo opätovne nie je prípad maloletej žalobkyne, ktorá trpí
detským autizmom. Správny súd sa potom v tejto spojitosti stotožňuje so stanoviskom žalovaného
uvedeným vo vyjadrení k správnej žalobe, že u fyzických osôb s diagnózou detský autizmus je
posudzovanie odkázanosti na určitú formu kompenzácie výlučne individuálne, a teda okolnosti prípadu

účastníčky konania sp. zn. 9Sžso/19/2015 trpiacej vážnym postihnutím dolných končatín ohľadom
administratívneho konania týkajúceho sa peňažného príspevku na úpravu garáže a prípadu maloletej
žalobkyne nie sú skutkovo a ani právne zhodné, či obdobné.

49. Pokiaľ zákonná zástupkyňa žalobkyne (matka) na nariadenom pojednávaní namietala i to, že
vyšetrenie maloletej neprebehlo u posudkového lekára, správny súd uvádza, že nebolo preukázané, že

by oň požiadala. Pokiaľ namietala, že zamestnankyňa úradu vykonávajúca sociálnu posudkovú činnosť
p. B. L. mala byť voči nej zaujatá, správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nezistil,
že by bola vznesená voči nej zo strany zákonnej zástupkyne žalobkyne (matky) námietka zaujatosti, a
preto i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

50. Podľa správneho súdu je možné rezultovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdené rozhodnutie úradu
o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky,
je vecne správne a žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď dospel k záveru, že nie je
dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia úradu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a

teda k naplneniu dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zo strany žalovaného nedošlo, pričom
rozhodnutie žalovaného spĺňalo kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd v procesnom
postupe žalovaného tiež nevidel také procesné pochybenie, ktoré by malo za následok porušenie práv
žalobkyne ako účastníčky konania a ktoré by založilo relevantný dôvod vedúci k zrušeniu správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 190 SSP
v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobkyňa
hocineúspešná,mánaďalejmožnosťsplniťpodmienkystanovenézákonomaopakovanesiopredmetný
príspevok požiadať.

51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal,
a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v
zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak správny súd aplikujúc
ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobkyne, aby žalovanému uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.