Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-20Cpr/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201030
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519201030.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: F. Č., rod.

S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, S.a, zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Alena
Arbetová, advokátka so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: SMALTOVANÉ
TABULE s.r.o., so sídlom Bratislavská 25, Holíč, IČO: 36233013, zastúpeného právnou zástupkyňou:
Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36864544, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá, a o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.5.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 3.6.2019, v znení naposledy
pripustenej zmeny žaloby uznesením zo dňa 15.8.2024, sa domáhala žalobkyňa 1.) určenia,
že ,,výpoveď“ žalovaného zo dňa 3.4.2019, doručená žalobkyni dňa 9.4.2019, je neplatná, a pracovný
pomer trvá naďalej, a 2.) uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy od 15.4.2019 vo
výške 1.095,70 eura mesačne brutto až do dňa umožnenia žalovaným žalobkyni pokračovať v práci.
Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Veci bola

pridelená spisová značka 20Cpr/29/2019.

2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od pracovného pomeru strán sporu založeného pracovnou
zmluvouzodňa31.8.2018,aodvýpovedežalovanéhozodňa3.4.2019prezávažnéporušeniepracovnej
disciplínyžalobkyňou,doručenej žalobkynidňa9.4.2019.Žalobkyňauviedla,žepracovalaužalovaného
ako kuchárka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2018, s miestom výkonu práce v prevádzke
zamestnávateľa: Pizzeria Nicol, Športová 12, Holíč. Dňa 9.4.2019 jej bola doručená „výpoveď“ zo dňa

3.4.2019podľa§68Zákonníkaprácezdôvodu,ževdňoch1.4.2019,2.4.2019a3.4.2019savrajnemala
žalobkyňa bez ospravedlnenia dostaviť na pracovisko, čo považoval žalovaný za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, a preto s ňou skončil pracovný pomer s okamžitou platnosťou ku dňu 3.4.2019.
Výpoveď - okamžité skončenie pracovného pomeru považovala žalobkyňa za neplatnú z viacerých
dôvodov, pretože dňa 20.3.2019 žalobkyni a čašníčkam P. T., E. I. W. A. G. oznámil žalovaný, že ku
dňu 31.3.2019 zatvára svoju prevádzku - Pizzeriu Nicol, na adrese Športová 12, Holíč s tým, že dňa
1.4.2019 o 13.00 hod. si mali prísť títo zamestnanci pre výpoveď. Žalobkyňa predpokladala, že im bude

predložená výpoveď z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov /ďalej ako len „ZP“ alebo „Zákonník
práce“/). Dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. sa dostavila žalobkyňa do sídla žalovaného, žalovaný jej predložil
skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ust. § 60 ZP, ktorú odmietla podpísať s tým, že si chceladohodu prečítať, čo jej žalovaný neumožnil. Dňa 2.4.2019 sa dostavila žalobkyňa na miesto výkonu
práce, ale prevádzka bola zamknutá. Následne jej bola dňa 9.4.2019 doručená výpoveď. Listom zo
dňa 12.4.2019 zaslala žalobkyňa žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný

evidentne k 31.3.2019 zrušil prevádzku, v dôsledku čoho im mal vyplatiť odstupné z dôvodu výpovede
z organizačných dôvodov. Keď odmietla žalobkyňa skončiť pracovný pomer dohodou podľa § 60 ZP,
žalovaný jej následne bezdôvodne dal „výpoveď“, ktorú označil ako výpoveď s okamžitou platnosťou.
Podľa § 61 ZP môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto
zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť

s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno meniť dodatočne. Žalovaný vo
výpovedi uviedol ako ukončenie pracovnému pomeru ust. § 68 ZP, t. j. ustanovenie upravujúce okamžité
skončenie pracovného pomeru. Podľa ust. § 68 ods. 1 ZP, môže zamestnávateľ okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného
pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho

dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, musia ho v ustanovenej lehote doručiť
druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalobkyne prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny.
Na pracovisko sa riadne a včas dostavila, i napriek tomu, že vedela, že predmetná prevádzka bude
zrušená. Žalovaný jej nevytvoril podmienky preto, aby naďalej mohla vykonávať prácu v mieste výkonu

práce, žiadnu prácu jej nepridelil, neprišlo k zmene miesta výkonu práce ani k zmene druhu práce.
Výpoveď je neurčitá, nezrozumiteľná. Z podania žalovaného nie je zrejmé, čo bolo dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že výpoveď
zo dňa 3.4.2019 je neplatná, jej pracovný pomer u žalovaného trvá naďalej, a žalovaný je povinný
nahradiť jej mzdu od 15.4.2019 vo výške 1.095,70 eura mesačne brutto až do dňa umožnenia žalovaným

žalobkyni pokračovať v práci.

3. Žalobný petit v časti náhrady mzdy upresnila žalobkyňa až po doručení výplatných pások žalovaným
za celé rozhodné obdobie. Požadovanú náhradu mzdy vypočítala vychádzajúc zo skutočnosti, že
pracovný pomer mal skončiť 3.4.2019, z ktorého dôvodu rozhodným obdobím je prvý štvrťrok 2019. V

januári 2019 mala žalobkyňa hrubú mzdu 980,- eur pri 184 odpracovaných hodinách, vo februári 2019
mala hrubú mzdu 980,- eur pri 160 odpracovaných hodinách a v marci 2019 mala hrubú mzdu 866,-
eur pri 108 odpracovaných hodinách, a teda spolu dosiahla za prvý štvrťrok 2019 hrubú mzdu v sume
2.826,49 eura pri 452 odpracovaných hodinách, čo predstavuje 6,30 eura/hodina, t. j. 50,40 eura/deň
a 1.095,70 eura/mesiac.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože žalobkyňa uvádzala v žalobe aj údaje,
ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Vyjadrenie žalobkyne, že A. A., ako jediný spoločník a konateľ
žalovaného, sa rozhodol v priebehu mesiaca marec 2019 ukončiť prevádzkovú činnosť na adrese: G.,
Š. XX, Z. E., je zavádzajúce. Od 1.4.2019 došlo len k obmedzeniu prevádzkovej činnosti na uvedenej

adrese, kedy už nemali byť ďalej poskytované služby pre verejnosť. Túto skutočnosť ústne oznámil
žalovaný dňa 20.3.2019 svojím zamestnancom - čašníčkam P. T., E. I. W. D. A. G., a tiež žalobkyni,
ktorá bola v uvedenej prevádzke kuchárkou. Pri tomto oznámení sa dohodol žalovaný s P. T., E. I. W. A.
G., že sa majú dostaviť dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. do sídla spoločnosti na adrese: Holíč, Bratislavská
25. Žalobkyni oznámil žalovaný, že táto sa má dostaviť dňa 1.4.2019 do prevádzky spoločnosti na

adrese: Holíč, Športová 12 o 10.00 hod., pretože sa rozhodol, že žalobkyňa bude naďalej v uvedenej
prevádzke v činnosti kuchyňa - varenie, kde túto činnosť mala vykonávať žalobkyňa v pracovnom
zaradení, ako má uvedené v pracovnej zmluve. Aj táto skutočnosť bola dôvodom, že sa s ňou chcel
stretnúť žalovaný v mieste svojej prevádzky tak, aby sa dohodli, ako bude ďalej vykonávať činnosť
kuchárky, t. j. vysvetliť, či a ako bude táto prevádzka v činnosti, koľko obedov bude variť a pod. To,

že má žalobkyňa prísť do prevádzky pizzerie, jej povedal konateľ žalovaného ešte dňa 25.3.2019 a
tiež 31.3.2019 (nedeľa), keď sa v tejto prevádzke vykonávali upratovacie práce. Dňa 1.4.2019 o 8.00
hod. sa dostavil konateľ žalovaného spolu s LQ. A. (I. S., T. XX), B. K., A. K. (F. I. X., Z. XX, Č. X.)
do prevádzky na adrese: Holíč, Športová 12. V týchto priestoroch všetci spoločne usporadúvali veci,
ktoré im zostali v prevádzke na tejto adrese, t. j. premiestňovali sudy od piva, prepravky s alkoholickými

a nealkoholickými nápojmi a ďalšie veci do priestorov skladov žalovaného, ktoré sa nachádzajú vo
vzdialenosti asi 10 m od tejto prevádzky, v priestoroch bývalých garáží. Žalobkyňa sa o 10.00 hod. do
tejto prevádzky v žiadnom prípade nedostavila. Vzhľadom k tej skutočnosti, že o 13.00 hod. sa mal
konateľ žalovaného stretnúť v sídle žalovanej spoločnosti s ďalšími zamestnancami, a to s P. T., E. I.W. A. G., kde malo byť riešené ich ukončenie pracovného pomeru, asi o 12.30 hod. sa dostavil konateľ
žalovaného do sídla spoločnosti na adrese: Holíč, Bratislavská 25. Všetci títo zamestnanci sa do sídla
spoločnosti o 13.00 hod. dostavili, a spolu s nimi prišla i žalobkyňa. Konateľ žalovaného sa dohodol s

P. T., E. I. W. A. G. na ukončení pracovného pomeru. Žalobkyňa mu povedala, že ona nemusí v jeho
spoločnosti vôbec pracovať, že je veľa záujemcov o ňu, ako o kuchárku, a že chce z jeho spoločnosti pri
ukončení pracovného pomeru odstupné. Tiež uviedla, že ona nepôjde pracovať „ani do výroby, ani do
kuchyne“. Konateľ žalovaného opakovane vysvetlil žalobkyni, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy
je povinná dostaviť sa na miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy a vykonávať prácu, ktorá jej

bola touto zmluvou pridelená. Pre ňu, ako pre kuchárku, sa žiadne podmienky meniť nebudú. Konateľ
žalovaného predpokladal, že bude žalobkyňa naďalej variť pre pracovníkov žalovanej spoločnosti a
spoločnosti Smaltovňa Mišík Holíč, s.r.o. Pripravovala by tak obedy pre 20 - 25 ľudí každý pracovný
deň. Konateľ žalovaného chcel, aby žalobkyňa jednoznačne uviedla, či chce pracovať v jeho spoločnosti
alebo chce iným spôsobom vzniknutú situáciu riešiť. Žalobkyni následne vysvetľoval, že prevádzka sa
rušiť nebude, mení sa iba portfólio odberateľov. Tiež bolo žalobkyni vysvetlené, že nie je dôvod, aby

jej bolo vyplatené odstupné, pretože činnosť kuchárky v prevádzke Pizzeria Nicol nekončí. V čase, keď
komunikoval so žalobkyňou, boli prítomní aj ďalší zamestnanci žalovanej spoločnosti, a to Z. M., Z. G.,
P. J. a tiež p. P. A., konateľka spoločnosti SMALT K.A.M. s.r.o., nakoľko oni všetci sedia v jednej veľkej
kancelárii. Vzhľadom k vyjadreniu žalobkyne, z ktorého bolo zrejmé, že nemá záujem naďalej pracovať
v žalovanej spoločnosti, nechal jej konateľ žalovaného, na základe tohto jej vyjadrenia, pripraviť

ekonómom spoločnosti, U.. Z.. M., dohodu o skončení pracovného pomeru. Dohodu odovzdal konateľ
žalovaného žalobkyni k nahliadnutiu s tým, že má možnosť sa s ňou oboznámiť. Žalobkyňa zareagovala,
že ona žiadnu dohodu nepodpíše, že sa poradí s právnikmi, a že sa bude s konateľom žalovaného
rozprávať iba prostredníctvom právnikov. Z tohto dôvodu vyzval konateľ žalovaného žalobkyňu, aby
prišla dňa 2.4.2019 o 10.00 hod. opätovne do prevádzky spoločnosti Holíč, Športová 12, Pizzeria Nicol.

Žalobkyňa pred svojím odchodom z priestorov kancelárie žalovanej spoločnosti na konateľa žalovaného
vykrikovala, že s ním zatočí, že chce odstupné, že iné firmy majú o ňu záujem, ako o kuchárku, a že
ona u neho robiť nebude. Následne žalobkyňa z priestorov kancelárii na adrese: Holíč, Bratislavská 25
odišla. V čase, keď komunikoval konateľ žalovaného so svojimi zamestnancami, s P. T., S. E. I. W. S. A.
G., ako aj so žalobkyňou, boli prítomní zamestnanci žalovaného: Z. M., Z. G., P. J., P. A.. Skutočnosť, že

mal žalovaný jednoznačne zamestnávať žalobkyňu ako kuchárku v prevádzke žalovaného na adrese:
Holíč, Športová 12, preukazuje aj zverejnený príspevok konateľa žalovaného na jeho Facebookovej
stránke, ktorý písal v nočných hodinách z 1.4.2019 na 2.4.2019. V tomto príspevku oznamoval konateľ
žalovaného svojim priateľom aj verejnosti, že ku dňu 1.4.2019 ukončuje činnosť prevádzky Pizzeria
Nicol, poďakoval sa všetkým klientom, ktorí pizzeriu navštevovali, a ďakoval aj svojim zamestnancom

za ich prácu v priebehu rokov 1994-2019, uviedol dôvody, pre ktoré končil činnosť tejto prevádzky.
Žalovaný upozornil najmä poslednú časť príspevku v znení: „Dnešným dňom naša reštaurácia varí
už len sa pani kuchárkou F. pre potreby zamestnancov fa Smaltovňa Mišík s.r.o. a pre verejnosť je
zatvorená. Ďakujem všetkým!!! Mišík.“ Tento príspevok jednoznačne preukazuje, že konateľ žalovaného
chcel, aby žalobkyňa naďalej zostala pracovať v žalovanej spoločnosti ako kuchárka s tým, že bude

variť iba pre zamestnancov žalovanej spoločnosti alebo spoločnosti Smaltovňa Mišík Holíč s.r.o. Dňa
2.4.2019 bol opätovne konateľ žalovaného s P. A., B. K. W. A. K. v prevádzke na adrese: Holíč,
Športová 12, keďže naďalej prekladali veci z uvedenej prevádzky do skladových priestorov - garáží
naproti prevádzky Pizzeria Nicol. Vstupné dvere na tejto prevádzke neboli uzamknuté. Priebežne totiž
prechádzali z prevádzky Pizzeria Nicol do týchto garáži. Triedili sa rôzne fľaše, prepravky, sudy a

upratovali sa priestory. Žalobkyňa sa v priebehu dňa 2.4.2019 v žiadnom prípade do uvedenej prevádzky
nedostavila, pretože inak by musel vedieť konateľ žalovaného alebo P.. A. alebo B.. K. alebo A.. K.. ,
a preto tvrdenie žalobkyne o tom, že dňa 2.4.2019 sa dostavila na miesto výkonu svojej práce podľa
pracovnej zmluvy, t. j. Holíč, Športová 12, je nepravdivé a nepochybne účelové.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa sa nedostavila do prevádzky spoločnosti na adrese: Holíč,
Športová 12 ani dňa 3.4.2019, z ktorého dôvodu sa konateľ žalovaného dostavil dňa 3.4.2019 do
sídla úradu práce v Holíči, kde vzniknutú situáciu vysvetlil zamestnancovi úradu, a žiadal ho, aby mu
povedal, ako má postupovať, ak sa zamestnanec nedostaví na pracovisko vykonávať prácu uvedenú
v jeho pracovnej zmluve, a požaduje iba odstupné. Pracovníkmi úradu bolo konateľovi žalovaného

odporučené, aby, vzhľadom na neospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne okamžite s ňou ukončil
pracovný pomer, pretože ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tiež mu bolo oznámené, že
nie je nutné zamestnanca vopred písomne upozorniť na porušenie pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu
napísal konateľ žalovaného dňa 3.4.2019 listinu označenú ako výpoveď. Z obsahu uvedenej listiny jevšak absolútne jednoznačne zrejmé, že touto listinou nedával žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru,
ale danou listinou oznamoval žalobkyni, že s ňou končí okamžite pracovný pomer v súlade s ust. § 68
zák. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) z dôvodu jej závažného porušenia pracovnej disciplíny. V tejto

listine jednoznačne uvádzal žalovaný dôvody, pre ktoré žalovaná spoločnosť okamžite končí pracovný
pomer so žalobkyňou, t. j. že sa v dňoch 1.4.2019, 2.4.2019 a 3.4.2019 bez ospravedlnenia nedostavila
na pracovisko, t. j. na adresu prevádzky žalovaného: Pizzeria Nicol, Športová 12, Holíč. Uvedenú listinu
zaslal žalovaný žalobkyni doporučenou zásielkou. Následne bola žalovanému doručená dňa 16.4.2019
listina od žalobkyne zo dňa 12.4.2019, podaná na pošte 15.4.2019, kde žalobkyňa uvádza, že trvá

na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Ešte predtým, t. j. dňa
15.4.2019, sa dostavila žalobkyňa do sídla žalovanej spoločnosti za účelom prevzatia mzdy za mesiac
marec 2019. Mzda bola žalobkyni riadne vyplatená. Pri tomto stretnutí konateľ žalovaného žiadal od
žalobkynevysvetleniejejneprítomnostinapracoviskuvdňoch1.4.2019,2.4.2019a3.4.2019.Žalobkyňa
sa odmietla k tejto žiadosti konateľa žalovaného vyjadriť. Opakovala iba svoje predchádzajúce vyhrážky
a deklarovala neochotu naďalej pracovať pre žalovaného. Opätovne pri týchto jej vyjadreniach boli

svedkovia Z. G.P., P. J., Z. M..

6. Žalovaný dodal, že na oznámenie žalobkyne, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, odpovedal
žalovaný listom zo dňa 23.4.2019, ktorým oznámil žalovaný žalobkyni, že koná v rozpore s tým, čo tvrdí,
že žiadnym spôsobom neprejavila ochotu naďalej vykonávať prácu pre žalovaného podľa pracovnej

zmluvy. Žiadnym spôsobom neodôvodnila svoje konanie, t. j. že sa nedostavuje na miesto výkonu svojej
práce. Žalobu navrhol žalovaný zamietnuť, nakoľko počínajúc dňom 1.4.2019 až do písania vyjadrenia
k žalobe žalovaným (do 16.8.2019) neprejavila žalobkyňa absolútne žiadny záujem dostavovať sa
na pracovisko podľa svojej pracovnej zmluvy, resp. sa nedostavila bez ospravedlnenia na pracovisko
v dňoch 1.4., 2.4. a 3.4.2019, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre okamžité skončenie pracovného

pomeru so žalobkyňou. Okrem písomného oznámenia zo dňa 12.4.2019, absolútne žiadnym spôsobom
neprejavila žalobkyňa záujem o vykonávanie práce kuchárky na adrese: Holíč, Športová 12. Keďže
žalobkyňa sa nedostavovala do práce, ukončil žalovaný činnosť prevádzky na adrese Holíč, Športová
12 dňom 30.6.2019 tým, že zároveň odhlásil registračnú pokladňu. Odhlásenie pokladne vykonávala
firma Milan Mikota - Mikos comp.

7. Tvrdenia žalovaného považovala žalobkyňa za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Namietala,
aby ako svedkovia boli vypočutí ľudia ekonomicky závislí od žalovaného, ktorými sú jeho zamestnanci
ako Z. M., Z. G. W. P. J., a jeho manželka P. A.. Namietala aj výsluch svedkov B. K. W. A. K., ktorí neboli
prítomní pri uzatváraní prevádzky a/ani pri odovzdávaní dohody o skončení pracovného pomeru. B. K.

je priateľ A. A., a chodil do Pizzerie Nicol na kávu. Žalobkyňa sa stotožnila s tvrdením žalovaného, že
tento dňa 20.3.2019 oznámil žalobkyni, že jej, LuT. T., E. I., A. G. (X. E. bola práceneschopná), že dňa
31.3.2019 zatvára prevádzku Pizzerie Nicol. Tiež im oznámil, že odstupné nebude, lebo nemá peniaze.
V priebehu posledného týždňa v mesiaci vyčistili prevádzku, pričom v pizzerii pracovali 6 zamestnanci z
toho 2 kuchári a 4 čašníčky. Žalobkyňa súhlasila aj s vyjadrením žalovaného, že dňa 1.4.2019 sa mali

všetci, teda ona, P. T., E. I., A. G. W. X. E. dostaviť sa o 13.00 do sídla spoločnosti na Bratislavskú 25 v
Holíči. Žiadny iný termín ani miesto stretnutia nebol žalobkyni určený. Žalobkyňa poprela, že k ukončeniu
prevádzky došlo iba pre verejnosť. V zmysle pokynov konateľa žalovaného sa dostavili dňa 1.4.2019
žalobkyňa, LuT. T.Č., E. I. W. X. E. o 13.00 hod. do sídla žalovaného na Bratislavskú 25 v Holíči, a to
výslovnedokanceláriekonateľažalovaného.A.G.neprišielzrodinnýchdôvodov.Žalovanýdalpostupne

podpisovať dohodu o ukončení pracovného pomeru každému zo zamestnancov s tým, že žalobkyňu si
nechal na koniec. Keď žalovaný predložil žalobkyni skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60
ZP, chcela sa o tom žalobkyňa poradiť s právnikom, aby mala istotu, že došlo k skončeniu pracovného
pomeru z dôvodu zrušenia prevádzky, s čím žalovaný nesúhlasil, a povedal, že návrh dohody jej nedá,
a dohodu jej doslova vytrhol z ruky. Nie je pravdou, že by na žalovaného žalobkyňa kričala, nehovorila

nič o odstupnom, nemala žiadnu prácu, a nie ani je pravdou, že by spomínala, že o ňu majú záujem.
Všetko to boli účelové tvrdenia žalovaného, ktoré sa nezakladali na skutočnosti. Žalovaný jej nikdy
neponúkol pred daním výpovede, aby pracovala ďalej ako kuchárka. O jeho príspevku zo dňa 2.4.2019
na Facebooku sa dozvedela potom, čo jej ho preposlala priateľka na Messenger. Žalobkyňa to brala
spočiatku ako vtip, nechápala, o čom žalovaný písal, pričom až teraz pochopila dôvodnosť tohto jeho

príspevku. Následne bola žalobkyni daná dňa 9.4.2019 výpoveď, v ktorej sa žiadna ponuka zo strany
žalovaného nespomína. Na výpoveď zareagovala žalobkyňa listom zo dňa 12.4.2019, ktorým oznámila
žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Následne ju kontaktovala P. T., že sa majú dňa 15.4.2019
dostaviť pre výplatu do sídla spoločnosti, a preto sa v daný deň dostavila žalobkyňa spoločne s ostatnýmibývalými zamestnancami, t. j. s P. T., E. I.F., A. G. W. X. E., do sídla spoločnosti na Bratislavskej 25 v
Holíči pre mzdu za mesiac marec 20019. Konateľ žalovaného si ich volal po jednom do svojej kancelárie
s tým, že ju si zavolal ako poslednú. Pri odovzdávaní mzdy dňa 15.4.2019 sa opýtal žalobkyne, či

podpíše dohodu z 1.4.2019. Keďže aj dňa 15.4.2019 odmietla podpísať žalobkyňa dohodu o skončení
pracovného pomeru, konateľ žalovaného jej povedal, že je to škoda, že mohla variť obedy pre 20 až 25
ľudí, na čo žalobkyňa zareagovala, že by rada išla pre nich variť, ak by jej takú ponuku niekedy predložil,
na čo už však žalovaný nereagoval.

8. Námietku žalobkyne k výsluchom svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalovaný, považoval žalovaný
za bezpredmetnú, keďže svedkovia sú pred svojou výpoveďou poučení o povinnosti vypovedať pravdu
a nič nezamlčať, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede. Uviedol, že počas
komunikácie konateľa žalovaného so žalobkyňou a s ďalšími zamestnancami žalovaného, s P.F. T.F.,
S. E.F. I.F. W. S. A.F. G.F., boli prítomní aj jeho zamestnanci: Z.C. M.W., Z.C. G., P. J. W. P.W. A.Á., a
preto navrhol žalovaný vypočuť ich ako svedkov, nakoľko sa Môžu vyjadriť k uvádzaným skutočnostiam.

Ďalší navrhnutí svedkovia - B. K. A. K. - boli spolu s konateľom žalovaného a s P. A. v prevádzke
na adrese Holíč, Športová 12 v dňoch 1.4.2019 a 2.4.2019, ktorí sa môžu vyjadriť, že žalobkyňa
sa nedostavila v tento deň na prevádzku žalovaného, hoci ona tvrdí opak. Žalovaný poprel tvrdenie
žalobkyne, že by mal dňa 31.3.2019 oznámiť, že odstupné pre zamestnancov nebude, nakoľko na
takéto vyjadrenie nemal žiadny dôvod, keďže zamestnancom bola ponúknutá práca zodpovedajúca ich

pracovnému zaradeniu. Zamestnanci boli vopred informovaní, že prevádzka Pizzerie Nicol končí svoju
činnosť pre verejnosť dňa 31.3.2019. V priebehu mesiaca marec 2019 viacerí zamestnanci oznámili
žalovanému, že si našli inú prácu, a požiadali o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31.3.2019,
v čom im bolo vyhovené. Žalobkyňa trvala na ukončení pracovného pomeru tak, aby mala nárok na
odstupné, čo však nebolo možné, keďže jej bola ponúknutá práca kuchárky. Žalovaný uviedol, že je

nepochybné, že žalobkyňa sa nedostavila do práce dňa 1.4.2019, a ani v nasledujúce dni. O dôvode
jej nedostavenia sa nikoho telefonicky neinformovala, neoznámila žiadnu príčinu absencie v práci.
Žalobkyni bolo riadne vysvetlené, že do práce sa musí dostaviť, keďže pracovný pomer ku dňu 1.4.2019
ukončený nebol. Tento bol ukončený až následne ako dôsledok jej neospravedlnených absencií. Ak
počas trvania pracovného pomeru sa zamestnanec nedostaví do práce bez toho, aby mu v tom

bránila prekážka v práci na strane zamestnanca, ide o porušenie pracovnej disciplíny. Neospravedlnená
neprítomnosť zamestnanca v práci je stav, keď zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní
svoje pracovné povinnosti, pretože nie je prítomný na svojom pracovisku, táto neprítomnosť nie
je spôsobená preukázanou práceneschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením pracovného voľna
alebo inou zákonnou prekážkou v práci. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným

povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z jeho pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ ZP.) Konanie
žalobkyne bolo z jej strany jednoznačne zavinené a účelové. Nedostavila sa do práce viacero dní
po sebe, tieto absencie nijakým spôsobom neospravedlnila, ani neprejavila absolútne žiadny záujem
naďalej pracovať pre zamestnávateľa. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od
spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, a ovplyvňuje ho aj osoba zamestnanca a jej postoj k plneniu

pracovných povinností, a situácia, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalovaný sa stotožnil
s tvrdením žalobkyne, že vo výpovedi zo dňa 3.4.2019 nebola spomenutá žiadna ponuka práce,
nakoľko z predchádzajúcich vyjadrení žalobkyne a z jej konania bolo žalovanému zrejmé, že žalobkyňa
nemá záujem byť jeho zamestnankyňou, a preto nevidel žalovaný žiadny dôvod opätovne jej ponúkať
akékoľvek pracovné miesto.

9. Predmetná žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa§ 137 písm. d) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako aj len „CSP“ alebo „Civilný
sporový poriadok“), ktorá je prípustná iba vtedy, ak žaloba o určenie právnej skutočnosti vyplýva
z osobitného predpisu. V danom prípade možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru vyplýva z ust. § 77 ZP, ktorú podala žalobkyňa v zákonnej, 2-mesačnej, prekluzívnej
lehote, a teda predmetná žaloba je prípustná.

10. Po zistení, že predmetná žaloba je prípustná, nariadil súd na prejednanie veci viacero pojednávaní,
vykonal dokazovanie listinami, a to výpisom z obchodného registra ohľadom žalovaného, pracovnou

zmluvou zo dňa 31.8.2018, „výpoveďou“ zo dňa 3.4.2019, návrhom dohody o skončení pracovného
pomeru, výplatnými páskami žalobkyne za mesiace 9/2018 až 3/2019, vytlačeným príspevkom
konateľa žalovaného na Facebooku zo dňa 2.4.2019, lekárskym nálezom o Romane Novákovej,
listom žalobkyne zo dňa 12.4.2019, listom žalovaného zo dňa 23.4.2019, zápisnicami Colného úraduTrnava o miestnom zisťovaní, faktúrami o vykonaní odbornej skúšky plynového zariadenia, o predaji
chladiaceho stola, o predaji konvektomatu, potvrdeniami o vykonaní kontroly prenosného hasiaceho
prístroja, správou o revízii bleskozvodov elektrického zariadenia, stanoviska k prevádzke Smaltovne

Mišík, záznamom o vykonanom školení o preventívnych protipožiarnych prehliadkach, registračnými
listamiFOzamestnanca,pokladničnýmblokomoukončeníprevádzkyregistračnejpokladne,potvrdením
daňového úradu, ako aj výsluchmi svedkov E. T., A. K., X. E. W. U.. Z. M., ďalej ústnymi a písomnými
vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

11.ŽalovanýjeobchodnouspoločnosťousosídlomvHolíči,ktoréhoobchodnémenobolood17.12.2021
zmenené z pôvodného: Smaltovňa Mišík, s.r.o., na nové obchodné meno: SMALTOVANÉ TABULE s.r.o.
Žalovaný má od svojho vzniku sídlo na tej istej adrese: Bratislavská 25, Holíč. Jeho jediným konateľom
je A. A.. Predmetom jeho podnikania je, okrem iného, aj smaltovanie, aj pohostinská činnosť (bez
ubytovacích zariadení).

12. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorili dňa 31.8.2018 pracovnú
zmluvu s dohodnutým druhom práce: kuchárka, so vznikom pracovného pomeru od 1.9.2018 na dobu
neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, s miestom výkonu práce v prevádzke zamestnávateľa: Pizzeria
Nicol, Športová 12, Holíč. Strany sa dohodli na mzde za vykonanú prácu vo výške 2,759 eura za
každú odpracovanú hodinu, zodpovedajúcu minimálnej mzde. Pracovný čas si dohodli v dĺžke 40 hodín

týždenne.

13. Listom zo dňa 3.4.2019, označeným ako výpoveď, oznámil žalovaný žalobkyni, že s ňou okamžite
končí pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 1.9.2018 na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej pracovala
žalobkyňa u žalovaného ako kuchárka. Uviedol, že dňa 1.4.2019 uviedla žalobkyňa, že má iné tri

pracovné ponuky, na základe čoho jej navrhol žalovaný ukončenie pracovného pomeru dohodou, čo
žalobkyňa odmietla. Následne ponúkol žalovaný žalobkyni prácu kuchárky pre prípravu stravy pre
zamestnancov žalovanej spoločnosti za nezmenených pracovných podmienok. Nakoľko sa žalobkyňa
v dňoch 1.4.2019, 2.4.2019 a 3.4.2019 bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko, toto jej konanie
považovalžalovanýzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,zktoréhodôvodusňou skončilpracovný

pomer s okamžitou platnosťou ku dňu 3.4.2019 v súlade s ust. § 68 ZP.

14. Podľa návrhu dohody o skončení pracovného pomeru, predloženého súdu žalovaným, mali strany
uzatvoriť podľa § 60 ZP dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretého na základe pracovnej
zmluvy od 1.9.2018 s tým, že tento pracovný pomer končí dňom 1.4.2019 bez udania dôvodu z podnetu

zamestnávateľa. Návrh dohody je datovaný z 1.4.2019.

15. Z výplatných pások žalobkyne súd zistil, že v mesiaci 9/2018 odpracovala žalobkyňa u žalovaného
20 dní v rozsahu 160 hodín, za čo jej žalovaný vyplatil mzdu v čistom 378,65 eura z hrubej mzdy v sume
441,44 eura. V mesiaci 10/2018 odpracovala žalobkyňa u žalovaného 22 dní v rozsahu 176 hodín, za čo

jej žalovaný vyplatil mzdu v čistom 420,81 eura z hrubej mzdy v sume 507,65 eura. V mesiaci 11/2018
odpracovala žalobkyňa u žalovaného 16 dní v rozsahu 128 hodín, za čo jej žalovaný vyplatil mzdu v
čistom 406,76 eura z hrubej mzdy v sume 485,58 eura. V mesiaci 12/2019 odpracovala žalobkyňa u
žalovaného14,50dňavrozsahu116hodín,začojejžalovanývyplatilmzduvčistom687,72eurazhrubej
mzdy v sume 893,92 eura. V mesiaci 1/2019 odpracovala žalobkyňa u žalovaného 22 dní v rozsahu 176

hodín, za čo jej žalovaný vyplatil mzdu v čistom 749,78 eura z hrubej mzdy v sume 980,- eur. V mesiaci
2/2019 odpracovala žalobkyňa u žalovaného 20 dní v rozsahu 160 hodín, za čo jej žalovaný vyplatil
mzdu v čistom 749,78 eura z hrubej mzdy v sume 980,- eur. V mesiaci 3/2019 odpracovala žalobkyňa
u žalovaného 13,50 dňa v rozsahu 108 hodín, za čo jej žalovaný vyplatil mzdu v čistom 670,18 eura z
hrubej mzdy v sume 866,49 eura.

16. Konateľ žalovaného, A. A., dňa 2.4.2019 zverejnil na svojej Facebookovej stránke príspevok o tom,
že k 1.4.2019 je Pizzeria Nicol po 25 rokoch prevádzky zatvorená, poďakoval všetkým hosťom, svojím
zamestnancom, čašníkom, kuchárom, ktorí boli zamestnancami žalovaného v rokoch 1994-2019,
obzvlášť najlepšiemu kuchárovi v Holíči a ďalekom okolí A.E. G., ktorý pracoval u žalovaného 15 rokov.

V závere príspevku uviedol, že od 1.4.2019 ich reštaurácia varí už len s pani kuchárkou F. pre potreby
zamestnancov žalovaného, že pre verejnosť je zatvorená.17. Listom zo dňa 12.4.2019 oznámila žalobkyňa žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní potom,
čo jej bola dňa 9.4.2019 doručená výpoveď podľa § 68 ZP, v ktorej žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa
vraj bez ospravedlnenia nedostavila na pracovisko v dňoch 1.4.2019, 2.4.2019 a 3.4.2019, z ktorého

dôvodu s ňou s okamžitou platnosťou skončil pracovný pomer ku dňu 3.4.2019, ktorý vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2018, na základe ktorej pracovala u žalovaného ako kuchárka
v prevádzke Pizzeria Nicol na Športovej 12 v Holíči. Zhrnula, že, podľa jej názoru, neboli splnené
zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru, že trvá na ďalšom zamestnávaní
podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, že svojich nárokov sa bude domáhať v súdnom

konaní, vrátane neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pokiaľ žalovaný neuzná, že skončenie
pracovného pomeru bolo neplatné.

18. Nakoľko žalovaný predložil súdu aj originál obálky, v ktorej mu bolo oznámenie zo dňa 12.4.2019 o
trvaní na ďalšom zamestnávaní doručené, z čísla doporučenej zásielky a z trasovania zásielky, získanej
na internete, je zrejmé, že táto bola odoslaná na pošte Holíč 1 dňa 15.4.2019 o 14.50 hod.

19. Listom zo dňa 23.4.2019 odpovedal žalovaný žalobkyni na jej list zo dňa 12.4.2019 k výpovedi
z pracovného pomeru, pričom oznámil žalobkyni, že prevádzka Pizzerie Nicol, Športová 12, Holíč, v
ktorej pracovala žalobkyňa ako kuchárka na základe pracovnej zmluvy od 1.9.2018, bola rozhodnutím
majiteľa ku dňu 31.3.2019 zrušená pre verejnosť. Žalobkyňa napriek tomu, že na osobnom rokovaní

pred svedkami uviedla, že má iné tri pracovné ponuky, odmietla žalovaným navrhnuté ukončenie
pracovného pomeru dohodou, a rovnako odmietla žalovaným pridelenú prácu kuchárky pre prípravu
stravy pre zamestnancov žalovanej spoločnosti za nezmenených pracovných podmienok dohodnutých
v pracovnej zmluve - pracovná náplň, miesto výkonu práce, typ úväzku, platové podmienky. Nakoľko
v dňoch 1.4.2019, 2.4.2019 a 3.4.2019 bez ospravedlnenia sa nedostavila žalobkyňa na pracovisko,

bolo toto jej konanie považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím splnila žalobkyňa
podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ZP ku dňu 3.4.2019. Zaslanú
výpoveď prevzala žalobkyňa dňa 9.4.2019, ktorým dňom považoval žalovaný výpoveď za doručenú a
platnú. V liste zo dňa 12.4.2019 žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa
podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve, avšak opakovane pokračovala v porušovaní pracovnej

zmluvy, na ktorú sa odvolávala, tým, že od 1.4.2019 sa nedostavila žalobkyňa na pracovisko, čo ku
dňu 23.4.2019 predstavovalo celkom 15 neospravedlnených absencií. Žalovaný zistil, že v čase, kedy
mala žalobkyňa vykonávať prácu pre žalovaného, pracovala pre iného zamestnávateľa v Skalici. O
nekorektnom prístupe žalobkyne svedčí aj to, že dňa 15.4.2019 o 13.00 hod sa dostavila do sídla
žalovanej spoločnosti za účelom prevzatia mzdy za mesiac marec 2019, ktorá mzda jej bola riadne

vyplatená. Na podnet žalovaného, aby sa žalobkyňa vyjadrila ohľadom svojej opakovanej neprítomnosti
na pracovisku, zareagovala žalobkyňa arogantne s vyhrážkami, pričom z jednania prakticky utiekla za
prítomnosti viacerých zamestnancov. V oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní uviedla žalobkyňa
dátum 12.4.2024, avšak žalovaný zistil, že predmetné oznámenie podala žalobkyňa na poštovú
prepravu na pošte Holíč 1 dňa 15.4.2019 o 14.50 hod., z čoho jednoznačne vyplýva, že tento názor mala

žalobkyňavytvorenýužvčase,keďsibolaprevziaťmzdu,ktorýnázorvšakodmietlatlmočiťžalovanému.
Toto konanie žalobkyne je v priamom rozpore so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojom oznámení.
Žalovaný uzavrel, že predmetný pracovný pomer považuje za ukončený v súlade so Zákonníkom práce.

20. Podľa pokladničného bloku zo dňa 25.7.2019, vystaveného spoločnosťou Milan Mikota - Mikos

comp., prevádzka Školská 6, Holíč, prevádzka ERP (zrejme elektronická registračná pokladnica) bola
ukončená k tomu istému dňu. Daňový úrad Trnava dňa 24.10.2023 potvrdil žalovanému, že daňový
kód elektronickej registračnej pokladnice číslo 200202150663001 bol zrušený z úradnej moci ku dňu
30.6.2019.

21. Žalovanému bola dňa 2.7.2018 vystavená faktúra za vykonanie odbornej skúšky plynového
zariadenia v prevádzke Pizzeria Nicol, ktorá bola zrealizovaná dňa 1.7.2018 s výsledkom, že revidované
plynové zariadenie je schopné bezpečnej trvalej prevádzky. Žalovanému bola dňa 9.8.2019 vystavená
faktúra za chladiaci stôl. Dňa 17.10.2019 mu bola vystavená faktúra za konvektomat.

22. Dňa 12.1.2015 bola vykonaná prevádzková revízia bleskozvodu v Pizzerii Nicol na Športovej 12 v
Holíči s výsledkom, že bleskozvodové zariadenie je schopné bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, pričom
správa z tejto revízie bola platná do 31.12.2019. Dňa 12.1.2015 bola v Pizzerii Nicol uskutočnená ajprevádzková revízia elektrického zariadenia s výsledkom, že elektrické zariadenie je schopné bezpečnej
a spoľahlivej prevádzky.

23.SpoločnosťPROFISspol.sr.o.,sosídlomvHolíči,poskytujúcakomplexnéslužbyvodborepožiarnej
ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci, v dňoch 8.9.2015, 12.9.2016, 22.9.2018 vykonala kontroly
prenosných hasiacich prístrojov. Dňa 8.1.2019 vykonala čistenie a kontrolu komína/dymovodu. Dňa
13.10.2023 písomne potvrdila žalovanému, že v rokoch 2017 až 2019 odborne spôsobilé osoby nezistili
žiadne nedostatky v oblasti bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ani v oblasti požiarnej ochrany. Dňa

3.9.2018 sa zúčastnila žalobkyňa školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP) a o ochrane
pred požiarmi.

24. Colný úrad Trnava uskutočnil dňa 9.10.2018 miestne zisťovanie v Pizzerii Nicol na Športovej 12
v Holíči za účelom vykonania kontroly dodržiavania zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov,
dňa 9.10.2018 za účelom kontroly dodržiavania zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a

dňa 17.5.2018 za účelom overenia údajov uvedených v žiadosti žalovaného o vydanie povolenia na
predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu. Všetky tri miestne zisťovania skončili
bez zistenia akýkoľvek pochybení na strane kontrolovaného subjektu.

25. Žalovaný prihlásil zamestnanca A. G. do sociálnej poisťovne dňa 31.5.2018 s uvedením dátumu

vzniku poistenia: 1.6.2018. Zo sociálnej poisťovne ho odhlásil dňa 8.4.2019 na tlačive: Registračný list
FO s uvedením dátumu vzniku poistenia: 1.6.2018, a dátumu zániku poistenia: 31.3.2019.

26. Žalovaný prihlásil zamestnankyňu I.. E. I. (vydatá T.) do sociálnej poisťovne dňa 2.7.2018 s
uvedením dátumu vzniku poistenia: 1.7.2018. Zo sociálnej poisťovne ju odhlásil dňa 25.6.2019 na

tlačive: Registračný list FO s uvedením dátumu vzniku poistenia: 1.7.2018, a dátumu zániku poistenia:
31.5.2019.

27. Žalovaný prihlásil zamestnankyňu X. E. do sociálnej poisťovne dňa 31.5.2018 s uvedením dátumu
vzniku poistenia: 1.6.2018. Zo sociálnej poisťovne ju odhlásil dňa 25.6.2019 na tlačive: Registračný list

FO s uvedením dátumu vzniku poistenia: 1.6.2018, a dátumu zániku poistenia: 31.5.2019.

28. Žalovaný prihlásil žalobkyňu do sociálnej poisťovne dňa 6.9.2018 s dátumom vzniku poistenia
1.9.2018. Zo sociálnej poisťovne ju odhlásil dňa 25.6.2019 na tlačive: Registračný list FO s uvedením
dátumu vzniku poistenia: 1.9.2018, a dátumu zániku poistenia: 3.4.2019.

29. Z písomnej komunikácie strán sporu ohľadom mimosúdneho riešenia veci vyplynulo, že žalobkyňa
mala záujem o nástup do zamestnania u žalovaného na druh práce kuchárky pre prípravu stravy
pre zamestnancov spoločnosti a s doplatením náhrady mzdy za obdobie do umožnenie nástupu do
práce za tých istých pracovných a mzdových podmienok. Žalovaný už nemal k 7.12.2020 zriadenú

prevádzku, v ktorej by bolo možné pripravovať stravu, z ktorého dôvodu ani neevidoval žiadnu pracovnú
pozíciu kuchárky, avšak v rámci mimosúdnych rokovaní ponúkol žalobkyni možnosť nástupu na pozíciu
pracovníka výroby reklamných predmetov a dopravných značiek s rovnakými platobnými podmienkami
akovčasetrvaniapôvodnéhopracovnéhopomeru.Ajvrámcimimosúdnychrokovanízotrvávalžalovaný
na svojich tvrdeniach, že žalobkyňa sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila do dňoch 1.4.2019

až 3.4.2019 na miesto výkonu práce, čím spôsobila žalovanej spoločnosti značné organizačné problémy
pri zabezpečovaní stravy pre zamestnancov, ako aj škodu zodpovedajúcu nákladom vynaloženým
na zabezpečenie náhradného stravovania, ako aj z dôvodu znehodnotenia už zakúpených potravín,
potrebných pre prípravu stravovania. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobkyňa už v apríli 2019
mala zabezpečené pracovné miesto u iného zamestnávateľa, u ktorého vykonávala prácu. Skončenie

pracovného pomeru žalovaným tak nepredstavovalo žiadny negatívny zásah do majetkovej sféry
žalobkyne. Na túto ponuku zareagovala žalobkyňa tak, že pokiaľ nemá žalovaný pracovnú pozíciu
kuchárky, navrhla vyplatenie náhrady mzdy vo výške 12-násobku jej priemernej mzdy.

30. Z výsluchu svedkyne E. T., X.. I. pojednávaní dňa 28.3.2022 súd zistil, že bola zamestnaná u

žalovaného 11 mesiacov v pozícii čašníčky v Pizzerii Nicol v Holíči. Žalobkyňa bola jej kolegyňou a
kamarátkou. Naďalej sú kamarátkami, občas si zavolajú alebo napíšu. Prevádzka pizzerie žalovaného
v Holíči fungovala do marca, a v apríli mali podpisovať zamestnanci prevádzky žalovaného dohodu o
skončení pracovného pomeru. Svedkyňa pracovala u žalovaného do marca z dôvodu, že prišiel s tým,že prevádzka sa zatvára. V posledný deň bola nedeľa 31. marca, kedy boli zamestnanci prevádzku
upratovať, odviezli sa vtedy aj nejaké chladničky, pričom tam boli tí, čo tam vtedy pracovali, slečna
T., žalobkyňa, svedkyňa, pán G. a pani E.. Zásoby sa zlikvidovali, dostali zákaz nakupovať. Možno

tam zostalo nejaké menšie množstvo prispôsobené tomu, aby sa varilo pre niekoho, ale zásoby
neboli dostatočné na to, aby sa z nich varilo. V danej prevádzke mala mať jedna pani oslavu, ktorú
musela svedkyňa zrušiť z dôvodu, že mala byť uskutočnená po marci 2019. Po uprataní prevádzky
odovzdali zamestnanci prevádzku konateľovi žalovaného, pánovi Mišíkovi v deň, kedy čistili prevádzku,
t. j. 31.3.2019. Konateľ žalovaného sa so všetkými rozlúčil vonku pred prevádzkou, poďakoval sa im, a

išli preč. Všetkým prítomným zamestnancom povedal konateľ žalovaného, aby prišli podpísať dohodu
o ukončení pracovného pomeru. V pizzerii mala svedkyňa rozvrhnutý pracovný čas na krátky a dlhý
týždeň, pričom krátky týždeň bola streda a štvrtok, dlhý týždeň bol pondelok, utorok, piatok, sobota
a nedeľa. Kuchári mali rovnaký systém rozvrhnutia pracovného času, avšak občas to záviselo od ich
dohody, ktorý ako potreboval pracovať. Pizzeria mala dvoch kuchárov, bola otvorená od 11.00 hod.
do 23.00 hod., aj cez víkendy. Kľúče od prevádzky, okrem konateľa žalovaného, mali čašníčky a asi

aj pán G.. Svedkyňa si nebola istá, či všetci mali kľúče. Pizzeria mala dva vchody, jeden hlavný a
jeden bočný, ktorý bol cez kuchyňu. Do práce chodievali hlavným vchodom. Bočný vchod slúžil na
prenášanie nákupov do kuchyne a vecí z kuchyne. Denné menu pre zamestnancov Smaltovne sa
nevarilo. Do smaltovne sa vozili obedy iba vtedy, ak si objednali napríklad pizzu. Keď konateľ žalovaného
oznamoval zamestnancom prevádzky pizzerie v Holíči, že sa uzatvára, nepovedal, aby žalobkyňa

prišla do prevádzky na ďalší deň. Dňa 1.4.2019 sa dostavili do sídla žalovanej spoločnosti svedkyňa
aj žalobkyňa za účelom podpísania dohody o skončení pracovného pomeru. V kancelárii konateľa
žalovaného boli vtedy asi prítomní aj pán M. a pán G.. Svedkyňa nebola prítomná pri komunikácií
konateľa žalovaného so žalobkyňou v sídle žalovaného dňa 1.4.2019, avšak potom, čo žalobkyňa vyšla
z jeho kancelárie, povedala žalobkyňa kolegom, že si chcela so sebou zobrať dohodu o skončení

pracovného pomeru na preštudovanie právnikovi , čo je konateľ žalovaného neumožnil, preto dohodu
nepodpísala, a odišla. Po výplatu do sídla žalovaného sa dostavila svedkyňa 15.4.2009, pretože jej
to oznámil konateľ žalovaného. Po oznámení žalovaným počas výsluchu svedkyni, že táto bola v
rozhodnom čase dočasne pracovne neschopná, táto následne vo svojej svedeckej výpovedi už si nebola
istá, či bola alebo nebola prítomná v prevádzke žalovaného počas upratovania dňa 31.3.2019.

31. Tvrdenia svedkyne E. T., X.. I. o prítomnosti zamestnancov žalovaného v prevádzke dňa 31.3.2019,
ako aj dňa 1.4.2019 v sídle spoločnosti počas podpisovania dohody o skončení pracovného pomeru, o
správaní konateľa žalovaného a žalobkyne v uvedených dňoch vyhodnotil súd ako výpoveď svedkyne
o skutočnostiach, ktoré táto svedkyňa nevnímala vlastnými zmyslami, ale vedela o nich iba z počutia, a

preto tieto vyjadrenia svedkyne nepovažoval súd za dostatočné na preukázanie okolností odovzdávania
prevádzky dňa 31.3.2019 zamestnancami konateľovi žalovaného, o vyjadrenia konateľa žalovaného
vo vzťahu k prítomným zamestnancom dňa 31.3.2019 a o správaní strán sporu dňa 1.4.2019 v sídle
spoločnosti.

32. Z výsluchu svedkyne A. K. na pojednávaní dňa 28.3.2022 súd zistil, že videla žalobkyňu párkrát
dávnejšie. Konateľ žalovaného, A. A. je jej dobrý kamarát. Svedkyňa u žalovaného nepracovala.
Pomáhala konateľovi žalovaného po zatvorení prevádzky pizzerie, nakoľko potreboval pomoc s
kalkuláciou inventúry, pretože takéto veci robí svedkyňa štandardne pri svojom zamestnaní. Bolo to
niekedy na jar, vtedy tam bola prítomná ona, jej manžel, konateľ žalovaného - pán A. a pani A.,

občas tam pribehol účtovník z firmy, ktorý im dával podklady na inventúru. Inventúru urobili fyzicky,
počítali, upratovali tam, chodili do skladu, ktorý bol cez cestu, a bol urobený z garáže. V sklade tiež
boli uskladnené nejaké veci, počítali stavy jedla, alkoholu, nealko, všetko. Mala vedomosť o tom, že
konateľ žalovaného chcel prevádzku ponechať ako kuchyňu na účely vývarovne. Svedkyňa pomáhala
konateľovi žalovaného s inventarizáciou prevádzky pizzerie 5 alebo 6 dní vkuse, pretože toho bolo

dosť, čistili sa aj mrazničky, aby sa všetko dalo do poriadku. Vtedy tam nebol nikto zo zamestnancov.
Pokiaľ išlo o jedlo, tak niektoré nechávali v chladničkách, zvyšné balili, a dávali do mrazničky, aby sa
neporušili nejaké hygienické predpisy, a časť jedla sa nechala na spracovanie. Konateľ žalovaného
mal v úmysle postupne ponúkať rozvoz jedla nielen pre žalovanú spoločnosť, ale aj pre iné firmy.
K zamestnancom žalovaného v prevádzke sa vedela svedkyňa vyjadriť iba tak, že vedela, že mal

dvoch kuchárov, za barom 4-5 ľudí. Svedkyňa vedela, že kuchár odchádza, kuchárka mala zostať.
S čašníkmi ukončil žalovaný pracovný pomer, pretože to aj hovoril, a zostať tam mala iba kuchárka.
S účtovníctvom vypomáhala svedkyňa konateľovi žalovaného iba jednorazovo, a to vtedy, keď mu
pomáhala s inventarizáciou prevádzky pizzerie. Inventúru robili v potravinách, upratovalo sa vybavenie,robili kompletné upratovanie, takže to trvalo dlhšie. Inventúru potravín robili v kuchyni, kde bol v strede
veľký stôl. Inventúru robili v celom objekte, teda aj v sklade, ktorý bol v garáži za kuchyňou. V prevádzke
pomáhala svedkyňa asi týždeň, kde bola od rána od 8.00 hod. do cca 16.00 hod. ukončovalo sa to

niekedy v marci. Ku dňu výsluchu svedkyne bola pizzeria zavretá. Konateľ žalovaného tam chcel mať
kuchyňu, ale nevyšlo mu to. Vtedy však predpokladali, že tam má prísť kuchárka v tom týždni, preto tam
nechávali časť jedla v chladničke. Žalovaný riešil otázku vývarovne aj po tom, čo kuchárka neprišla, no
po celú dobu je ten objekt zatvorený.

33. Z výsluchu svedkyne X. E. na pojednávaní dňa 8.9.2023 súd zistil, že bola kolegyňou žalobkyne
v práci a zamestnankyňou žalovaného, u ktorého vykonávala prácu administratívnej pracovníčky v
Hodoníne, avšak zvykla zaskakovať aj ako čašníčka v Pizzerii Nicol v Holíči, keď to bolo potrebné. V
čase uzatvorenia pizzerie bola svedkyňa v nemocnici, a zatvorenie prevádzky jej oznámila kolegyňa.
Pracovný pomer u žalovaného ukončila svedkyňa dohodou, pretože už mala v danom čase inú prácu.
Dohodu o skončení pracovného pomeru podpisovala svedkyňa v sídle spoločnosti. Dátum uviesť

nevedela.VtedybolaprítomnákolegyňaP.T.,naostatných,aninažalobkyňu,sisvedkyňanespomenula.
V čase, keď pracovala svedkyňa u žalovaného, mali zamestnanci žalovaného v prevádzke Pizzerie Nicol
v Holíči rozvrhnutý pracovný čas na dlhý a krátky týždeň, ktorý sa vzťahoval aj na čašníčky aj na dvoch
kuchárov.

34. Podľa lekárskeho nálezu zo dňa 28.3.2019 z nemocnice Hodín, chirurgickej a traumatologickej
ambulancie, svedkyňa X. E. bola dňa 28.3.2019 na kontrole brušnej steny s tým, že stehy po jej zošití
mala ešte ponechané. Z potvrdenia praktického lekára pre dospelých A.. I. S. zo dňa 12.9.2023 vyplýva,
že X. E.Á. bola dočasne pracovne neschopná v roku 2019 v dňoch od 17.3.2019 do 31.5.2019.

35. Z výsluchu svedka U.. Z. M. na pojednávaní dňa 8.9.2023 súd zistil, že je zamestnancom žalovaného
vo funkcii ekonóma, vedie účtovníctvo, predkladá daňové podklady a ďalšie podklady ekonomického
charakteru. U žalovaného začal pracovať v roku 2015, kedy mal žalovaný dve prevádzky, a to výrobnú,
ktorým bola Smaltovňa, a reštauračnú, ktorou bola Pizzeria Nicol. V reštaurácii bola zamestnaná
žalobkyňa ako kuchárka od roku 2018. V prevádzke pizzerie mali kuchári pracovný čas asi od 10.00

hod. V čase, kedy Pizzeria Nicol vykonávala svoju činnosť, robili sa telefonické objednávky jedál pre
zamestnancov Smaltovne, pričom na výber bolo z dvoch jedál. Jedlo sa potom nosilo do Smaltovne
pre tých zamestnancov, ktorí mali o jedlo záujem. Svedok mával obedňajšiu prestávku v čase od
11.00 do 11.30 hod. s tým, že to je individuálne. Na otázku žalujúcej strany, ako mohli kuchári stihnúť
navariť obedy, ak mali pracovný čas až od 10.00 hod., svedok odpovedal, že nevedel, aká bola

obedňajšiaprestávkavSmaltovnivrozhodnomčase,aležeakmalapizzeriaveľazákaziek,zamestnanci
smaltovne dostali obed ako poslední. Začiatkom roka 2019 konateľ žalovaného oznámil svedkovi, že
sa rozhodol prevádzku pizzerie zrušiť pre verejnosť, ale že naďalej bude slúžiť ako závodná jedáleň,
a bude poskytovať služby len pre svojich zamestnancov a s rozvozom stravy pre ďalšie firmy. Konateľ
žalovaného dal svedkovi pokyn, aby prichystal pre určitých zamestnancov ukončenie pracovného

pomeru s tým, že žalobkyňa tam uvedená nebola. Bolo dohodnuté, že prídu 1.4.2019 na prevádzku
podpísať rozviazanie pracovného pomeru, kde budú odovzdané zápočtové listy, boli dohodnutí na 13.
hod., pričom tam prišla aj žalobkyňa. Žalovaný sa jej pýtal, čo tam robí, na čo žalobkyňa povedala, že
končí, že aj ona si prišla pre papiere. Na to dostal svedok pokyn, aby pripravil papiere aj pre žalobkyňu,
ktorá prejavila záujem ukončiť pracovný pomer. Keď prišla na rad žalobkyňa, odmietla podpísať dohodu

o rozviazaní pracovného pomeru, začala sa správať vulgárne, agresívne, že takýmto spôsobom nechce
ukončiť pracovnú zmluvu. Na to jej konateľ žalovaného povedal, že pre ňu prácu má, a bude variť obedy.
Žalobkyňa stále uvádzala, že je vychýrená kuchárka, že do výroby nepôjde, a tresla dverami. Dňa
2.4. mala prísť žalobkyňa na pracovisko, kde sa nedostavila, pričom ona uviedla, že sa tam nevedela
dostať, čo je lož. Na pracovisku bol prítomný svedok, kam žalobkyňa neprišla, a neprišla ani 3.4., ani

4.4. Konateľ žalovaného sa zastavil na úrade práce, kde mu oznámili, že keď nechodí zamestnankyňa
do práce, je to podnet na okamžité ukončenie pracovného pomeru s tým, že z jej strany došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny. Potom dostal svedok pokyn, aby pripravil pre žalobkyňu výpoveď z
dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Táto bola datovaná k 4.4 alebo k 5.4., avšak odoslaná bola o
3-4 dni neskôr, pretože konateľ žalovaného sa na nazdával, že žalobkyňa sa do práce dostaví, čo sa

však nestalo. Dňa 15.4. si prišla žalobkyňa po výplatu, žalovaný sa jej spýtal, čo je s ňou. Prevzala
si výplatu, prepočítala si ju, a povedala, že má vyhliadnuté ďalšie 3 práce v Skalici. Jednou mala byť
chata Amor: Keďže pre túto chatu poskytoval svedok služby personálneho charakteru a všetky veci s
ním komunikovali, svedok vedel, že takáto práca nebola žalobkyne ponúknutá. Dňa 16.4. alebo 17.4.dostal žalovaný od žalobkyne list datovaný 12.4., avšak odoslaný bol z pošty Holíč až dňa 15.4. po
opustení prevádzky na žalobkyňou. V liste sa vyjadrila, že trvá na pracovnom pomere, a že výpoveď
žalovaného považuje za neplatnú, na čo žalovaný odpísal, že ak žalobkyňa trvá na trvaní pracovného

vzťahu, mala by chodiť do práce, a doložiť, prečo do práce nechodí. Následne žalovaný v júni 2019 zistil,
že žalobkyňa pracuje v prevádzke na golfovom ihrisku v Skalici, kde vykonáva prácu kuchárky, a zároveň
vykonávaprácukuchárskyvškolskejjedálnialebovmaterskejškoleRadošovciach alebovPopudinách.
Dovtedy ju neodhlasoval žalovaný zo sociálnej poisťovne. Až po tomto zistení dal svedkovi konateľ
žalovaného pokyn, aby odhlásil žalovanú zo sociálnej poisťovne, čo konzultoval svedok so sociálnou

poisťovňou, kde mu bolo odporúčané, k akému dátumu má odhlásenie vykonať, pričom dovtedy viedol
žalovaný žalobkyňu ako svoju zamestnankyňu. Svedkovi prišlo smiešne, keď tvrdila žalobkyňa, že
chce pracovať, mala tam dobrý plat, a na pracovisko nechodila. Zamestnávateľa žiadnym spôsobom
žalobkyňa nekontaktovala, ani nepredložila žiadny doklad o PN. Popri práci ekonóma vykonáva svedok
aj personálnu agendu žalovaného. Personál pizzerie mal na starosti konateľ žalovaného. Sídlo
spoločnosti pozostáva z viacerých prevádzkových priestorov, pričom na hornom poschodí je kancelária

konateľa žalovaného, pána A., a kuchynka. Medzi sídlom spoločnosti a pizzeriou je vzdialenosť asi 1,5
kilometrov autom, pešo sa to dá skrátiť. Zamestnanci pizzerie, ktorí sa dostavili do sídla žalovaného
dňa 1.4.2019 po výpovede, boli v spoločnej miestnosti, no potom, čo prišla na rad žalobkyňa, všetci
odišli. Dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. prišli z bývalých zamestnancov prevádzky pizzerie podpísať dohodu
o ukončení pracovného pomeru kuchár A.E. G., čašníčka p. T.Á. a mladá čašníčka. Čašníčka p. E.Á.

bola vtedy dočasne práceneschopná. Dňa 15.4.2019 si boli prevziať výplaty do sídla žalovaného bývalí
zamestnanci pizzerie, pričom vtedy boli v kancelárii konateľa žalovaného prítomní samotný konateľ a
p. A.. Prevádzka pizzerie nebola ukončená skôr než v júli 2019, kedy ohlasoval žalovaný registračnú
pokladňu a odhlasoval žalobkyňu zo sociálnej poisťovne. Dovtedy totiž plánoval konateľ žalovaného
robiť rozvoz, pretože z priestoru pizzerie sa mala stať vývarovňa, a nemala slúžiť pre verejnosť, ktorý

plán sa napokon nezrealizoval, pretože žalovaný nemal žiadneho kuchára. Napokon si zamestnanci
Smaltovne aj ostatní zákazníci zabezpečili stravovanie inde. Postupne sa vyhádzali všetky zásoby
jedla z prevádzky pizzerie, keďže jedlo sa kazilo. Od 1.4.2019 prevádzka pizzerie reálne nevykonávala
žiadnu činnosť. Ponuku práce kuchárovi A. G. žalovaný nedal, pretože tento už mal v danom čase
dohodnutú inú prácu. Kamerové záznamy sa nachádzajú tak v sídle žalovanej spoločnosti, ako aj v

prevádzke pizzerie, ktoré však nemá žalovaný archivované z rozhodného obdobia, t. j. od 31.3.2019 do
3.4.2019 a z 15.4.2019, pretože nepočítal s tým, že ich bude potrebovať. V prevádzke pizzerie sa robila
inventúra 30.3.2019 alebo 31.3.2019, pretože to boli posledné dni, kedy tam boli bývalí zamestnanci
pizzerie. Svedok sa nevedel vyjadriť, ktorí konkrétni zamestnanci pizzerie sa nachádzali v prevádzke
pizzerie dňa 30.3.2019 alebo 31.3.2019. Vedel však od konateľa žalovaného, že mali byť všetci tejto

prevádzke v danom čase, nakoľko v piatok pred týmto víkendom pripravil svedok konateľovi žalovaného
na jeho žiadosť podklady pre na skončenie pracovného pomeru s určitými týmito zamestnancami, ktoré
chcel konateľ žalovaného predložiť zamestnancom priamo v prevádzke pizzerie. Konateľ žalovaného
následne oznámil svedkovi, že podklady pre skončenie pracovného pomeru napokon nevyužil, a
nepredložil ich zamestnancom v prevádzke pizzerie, pretože mali veľa práce s inventúrou, z ktorého

dôvodu ich všetkých zavolal konateľ do sídla spoločnosti na deň 1.4.2019 o 13.00 hod. Nakoľko však
dňa 1.4.2019 neuzatvorila žalobkyňa dohodu o skončení pracovného pomeru, bola na tomto osobnom
stretnutí konateľom žalovaného upozornená, že sa pre ňu nič nemení, a preto nepovažoval žalovaný
za potrebné vyzývať ju písomne, aby nastúpila do práce. V prevádzke pizzerie bol svedok dňa 2.4.2019
v čase od 10.30 hod. do 11.00 hod. skontrolovať PLU na registračnej pokladnici, kedy sa v prevádzke

nachádzal aj konateľ žalovaného, ktorý tam čakal žalobkyňu. Bola tam aj pani Mišíková, aj iní ľudia, ktorí
chodili hore-dole z prevádzky do garáže, kde je sklad, a späť, a prenášali veci.

36. Z výsluchu svedkyne P. T. na pojednávaní dňa 20.11.2023 súd zistil, že svedkyňa je bývalou
kolegyňou žalobkyne a bývalou zamestnankyňou žalovaného, u ktorého pracovala v Pizzerii Nicol v

Holíči ako čašníčka. Dohodu o skončení pracovného pomeru podpisovala v pizzerii, kedy bol prítomný
aj pán G. a E. T.. Svedkyňa si nepamätala, či bola pri podpisovaní dohody o skončení pracovného
pomeru prítomná aj žalobkyňa. Rovnako si nevedela spomenúť, dokedy pizzeria fungovala. Náplňou jej
práce bolo obsluhovanie zákazníkov a rozvážanie pizze. V pizzerii sa varilo a rozvážalo aj v poslednom
týždni, keby bola ukončená prevádzka pizzerie. Pracovný čas mala od 10.00 do 23.00 hod, ktorý mali

čašníčky medzi sebou rozvrhnutý na dlhý a krátky pracovný týždeň. V pizzerii boli dvaja kuchári, a to
žalobkyňa a pán G., ktorí nevarili obaja naraz, a asi aj oni mali pracovný čas rozvrhnutý na dlhý a krátky
pracovný týždeň. Po výplatu si prišla do sídla spoločnosti, do Smaltovne, asi potom, čo jej to oznámil
konateľ žalovaného. Počas odovzdávania poslednej výplaty bol prítomný iba konateľ žalovaného, avšakvonku bol asi A. G. alebo skôr E.. Po skončení pracovného pomeru sa zamestnala v Ónyxe. Napriek
tomu sa vyjadrila, že pri skončení pracovného pomeru u žalovaného nemala svedkyňa zabezpečené
iné zamestnanie.

37. Z výsluchu svedka A. G. na pojednávaní dňa 20.11.2023 súd zistil, že je bývalým zamestnancom
žalovaného, u ktorého pracoval v Pizzerii Nicol ako kuchár spolu so žalobkyňou, ktorá bola tiež
kuchárkou. V tej istej pizzerii pracoval s P. T. W. S. X., na ktorej priezvisko si nespomenul, ani na
mená a priezviská ďalších kolegov. O tom, že pizzeria sa mala zatvárať, sa dozvedel od žalovaného asi

telefonicky približne mesiac predtým, ako sa mala uzavrieť. Uzatvorenie prevádzky oznámil žalovaný
ostatným zrejme hromadne. V pizzerii mali zamestnanci rozvrhnutý čas na dlhý a krátky pracovný týždeň
s tým, že cez dlhý pracovný týždeň pracovali v pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu. Cez krátky
týždeň pracovali v stredu a vo štvrtok. Svedok chodieval do práce na 11.00 hod., kde pracoval až do
večera. Nevedel si spomenúť, ako mal rozvrhnutý pracovný čas v posledný deň prevádzky pizzerie.
Pracovný pomer so žalovaným ukončil dohodou, ktorú uzatvoril v priestoroch Smaltovne t. j. v sídle

žalovaného, pričom hneď po skončení pracovného pomeru sa zamestnal inde. Svedok si nevedel
spomenúť, ktorí z kolegov boli prítomní pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru, ani pri
odovzdávaní výplaty, ktorú im zakaždým odovzdával konateľ žalovaného osobne. Svedok sa vyjadril,
že v súvislosti s uzavretím prevádzky pizzerie sa nepodieľal na inventúre. Nevedel si spomenúť, či
pomáhal pri čistení a upratovaní prevádzky pizzerie pred jej uzatvorením.

38. Na pojednávaní dňa 14.10.2020 predniesla žalobkyňa súdu, že by si vedela predstaviť návrat
do zamestnania k žalovanému na pozíciu kuchárky, ale vedela by si predstaviť dohodu o skončení
pracovného pomeru a o nejakom finančnom vyrovnaní. Žalobkyňa počas svojho výsluchu na
pojednávaní dňa 10.1.2022 predniesla súdu, okrem iného, že pracovala u žalovaného ako kuchárka

v Pizzerii Nicol v Holíči. Na inej prevádzke nikdy nepracovala. Asi dňa 20.3.2019 oznámil žalovaný
svojim zamestnancom, že od 1.4.2019 bude prevádzka zatvorená, že si majú prísť po výpovede,
z ktorého dôvodu sa dostavili zamestnanci žalovaného do sídla žalovaného. Vtedy bol prítomný aj
pán M., ktorý pôsobil v pozícii ekonóma. Konateľ žalovaného predložil žalobkyni na podpis skončenie
pracovného pomeru dohodou, s čím žalobkyňa nesúhlasila, pretože išlo o skončenie pracovného

pomeru z organizačných dôvodov, a preto si chcela túto dohodu zobrať so sebou, aby ju mohla
skonzultovať, čo jej však konateľ žalovaného neumožnil. Po tomto dátume už v prevádzke nebola. Prišla
až 15.4.2019, kedy si mali prísť pre výplaty, kedy konateľ žalovaného stále trval na podpísaní dohody,
avšak odovzdať jej ju nechcel. Výpoveď bola doručená žalobkyni poštou. Prevádzku žalovaného vyčistili
a vypratali, dokonca si prišli pre chladiace boxy, pričom v nedeľu 31.3.2019 odovzdali zamestnanci

konateľovi žalovaného kľúče vyčistenej prevádzky, ktorý sa zamestnancom poďakoval. Až neskôr sa
z Facebooku dozvedela žalobkyňa, že konateľ oznámil uzavretie prevádzky k 1.4.2019 na Facebooku
s tým, že okrem pani Č., ktorá bude variť pre zamestnancov, čo žalobkyňu pobavilo, lebo nemala kde
variť, keďže prevádzka bola zatvorená. Na posledný marcový týždeň už ani neobjednávali zamestnanci
žiadne suroviny na prevádzku, pretože mali minúť to, čo tam bolo, z ktorého dôvodu aj museli

zrušiť niektoré akcie. V pizzerii nevarila žalobkyňa pre zamestnancov žalovaného, niektorí si však
objednávali z prevádzky pizzu. Žalovaný jej nikdy nenavrhol, aby naďalej pracovala v prevádzke alebo
v sídle spoločnosti po 31.3.2019. V priestoroch prevádzky zostal len sporák. Ostatný inventár sa viac-
menej poodnášal, z chladiacich boxov ostal len jeden, kam si chcel konateľ žalovaného uskladniť
zvyškové suroviny, pričom prišli aj niektorí záujemcovia z iných prevádzok o prípadnú kúpu zostatkového

inventára. Za takéhoto vybavenia prevádzky nebolo možné v nej variť pre zamestnancov žalovaného. V
pizzerii mali zamestnanci žalovaného rozvrhnutý pracovný čas na tzv. dlhý a krátky týždeň, pričom cez
dlhý týždeň pracovali 5 dní v týždni a 2 dni mali voľno, a cez krátky naopak. Žalobkyňa pracovala v čase
od 10.30 hod. do 23.00 hod., cez víkendy aj dlhšie, tak do 1.00 hod. až 2.00 hod. Ku dňu uzatvorenia
pizzerie (k 31.3.2019) mala určite žalobkyňa krátky týždeň, pretože víkend mala voľný. Dňa 1.4.2019

bol pondelok, kedy mala dlhý týždeň, v ktorom mala pracovať až od utorka. Keďže prevádzka bola
zatvorená, zamestnanci nepracovali, a v pondelok 1.4.2019 išli iba podpísať výpovede. V utorok mala
síce žalobkyňa už pracovať, ale keďže výpoveď nebola podpísaná, tak jej jeden pán poradil, aby v utorok
sa išla pozrieť do prevádzky, keďže jej pracovný pomer stále trval. Prišla tam v utorok 2.4.2019 okolo
10.00 hod., avšak prevádzka bola zatvorená. Zakopala zboku na dvere, potom aj zabúchala, no nikto

tam nebol. Počkala 5-10 minút, a išla preč. V daný týždeň (od 1.4.2019) mala pracovať v utorok, ale
čakala, že konateľ žalovaného sa nejako vyjadrí, že jej zavolá, a keď sa jej neozval, tak si začala hľadať
inú prácu, kým sa to nevyrieši, lebo nevedela, na čom je. Kľúče od prevádzky odovzdávali zamestnanci
žalovaného dňa 31.3.2019 po jej uprataní pánovi G.. Žalobkyňa prišla dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. do sídlažalovaného, pretože konateľ žalovaného v nedeľu 31.3.2019 odkázal zamestnancom, že v pondelok
majú prísť podpísať výpoveď, kam sa mali dostaviť aj pani I., T., E., pričom pán G.W. tam nebol. Žalovaný
nežiadal žalobkyňu, aby prišla na pracovisko dňa 1.4.2019 alebo 2.4.2019, pretože o tom vôbec nebola

reč. Do sídla spoločnosti sa dostavila žalobkyňa aj dňa 15.4.2019, pretože jej dala vedieť pani T., že
jej volal konateľ žalovaného, aby dala zamestnancom z prevádzky vedieť, že dňa 15.4.2019 si majú
prísť po výplatu, kde sa aj títo stretli, pričom chodili (zrejme do kancelárie konateľa žalovaného - pozn.
súdu) po jednom. Vtedy konateľ žalovaného trval stále na podpísaní výpovede (zrejme dohody- pozn.
súdu) žalobkyňou, s čím žalobkyňa nesúhlasila, preto si iba prevzala výplatu, povedala, že to bude

riešiť s právnikom, keďže sa nevedeli dohodnúť. Žalobkyňa vtedy nevedela, na čom je, ani nevedela,
či sa môže niekde zamestnať alebo nemôže. Žalovaný sa jej nepýtal pri stretnutí dňa 15.4.2019, prečo
sa nedostavila žalobkyňa do práce dňa 2.4.2019, ani jej nepovedal, že by mala pokračovať v práci od
1.4.2019,anijejnedávalžiadnynávrhinejpráce.Dňa1.4.2019nepredložilkonateľžalovanéhožalobkyni
návrh zmeny pracovnej zmluvy. Nikdy jej nevytýkal, že by si neplnila svoje pracovné povinnosti. Po
31.3.2019 neprišla žalobkyni žiadna výzva zamestnávateľa, aby sa dostavila do práce na pracovisko,

alebo aby uviedla dôvod, prečo sa nedostavila. Na osobnom stretnutí dňa 1.4.2019, kedy sa dostavili
zamestnanci prevádzky žalovaného na adresu sídla spoločnosti za účelom podpísania výpovedí, sa
nehovorilo o tom, že by sa malo ísť do práce na druhý deň, t. j. dňa 2.4.2019. Napriek tomu v utorok
2.4.2019, kedy by inak mala ísť žalobkyňa do práce, prišla žalobkyňa na pracovisko (prevádzku) okolo
10.00 hod., avšak bola zamknutá, z boku na dvere zabúchala, nikto neotváral, počkala ešte 5-10 minút,

nikto neprišiel, tak odišla. Ani na stretnutí dňa 15.4.2019 nevytýkal žalobkyni, že neprišla do práce
dňa 2.4.2019. Zamestnávateľa následne nekontaktovala, čakala, že sa ozve. Ďalšie dni mala voľno,
nešla do práce, kľúče od prevádzky nemala, ani keď v prevádzke riadne pracovala. Kľúče od prevádzky
mali čašníčky, ktoré chodievali do prevádzky skôr, a zakaždým jej odomkli bočný vchod. Potom, čo sa
mali dostaviť zamestnanci do sídla spoločnosti za účelom podpísania výpovede, nepovedala žalobkyňa

žalovanému, že má záujem u neho naďalej pracovať, pretože nebol na to dôvod. Dňa 15.4.2019 boli
v kancelárii konateľ žalovaného s manželkou a s pánom M.F., keďže mali veľkú otvorenú kanceláriu s
viacerými stolmi. V tej istej kancelárii konateľa žalovaného bola žalobkyňa aj dňa 1.4.2019. Dňa 2.4.2019
v kancelárii konateľa žalovaného už nebola. K tvrdeniu žalovaného, že v pondelok 1.4.2019 vôbec
nemala ísť žalobkyňa na adresu sídla žalovaného, že mala pracovať v prevádzke, uviedla žalobkyňa,

že v nedeľu 31.3.2019 odovzdali zamestnanci všetky kľúče, a žiadna z kolegýň do práce už neprišla.

39. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 15.8.2024 predniesla žalobkyňa súdu, že neľutuje, že podala
žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je na to hrdá, bez ohľadu na to, ako spor
dopadne, no verí, že súd rozhodne správne, pretože proti nespravodlivosti sa musí bojovať. Toľko lží,

klamstiev a konšpirácii, čo povedal za pár minút pán M., nepočula v celom živote.

40. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach uskutočnených v tomto spore zotrvala na
tvrdeniach, že dôvody výpovede nie sú dané, a že nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou.
Spochybnila výpoveď U.. Z. M. tvrdiac, že nedošlo ku skutočnostiam, ktoré tento uvádzal v súvislosti

s termínom 1.4.2019 a 15.4.2019, ani o akýchkoľvek ponukách práce pre žalobkyňu, ani k ústnym
výzvam, aby nastúpila do práce. Žalovaný zrušil prevádzku pizzerie k 31.3.2019, a preto požiadal
personál Pizzerie Nicol, aby dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. sa všetci dostavili do sídla spoločnosti za účelom
skončenia pracovného pomeru, kde im predložil k podpisu skončenie pracovného pomeru dohodou.
Keď s tým žalobkyňa nesúhlasila, dal jej výpoveď podľa § 68 ZP, pričom zo svedeckých výpovedí bolo

preukázané, že personál pizzerie mal tzv. dlhý a krátky týždeň, pričom v čase výpovede mala mať
žalobkyňa tzv. dlhý týždeň, kedy pracovala v pondelok, v utorok, v piatok, v sobotu (aj v nedeľu - pozn.
súdu), pričom v pondelok 1.4.2019 sa všetci zamestnanci pizzerie dostavili do sídla žalovaného, vrátane
žalobkyne,čopotvrdili ajsvedkoviaE.T.,P.T.W.Z.M.ajiní,tzn.vdanýdeňneprišlozostranyžalobkyne
k absencii. Potom, čo odmietla žalobkyňa podpísať skončenie pracovného pomeru dohodou, konateľ

žalovaného účelovo dňa 2.4.2019 ráno o 3.48 hod. napísal na Facebooku, že bude žalobkyňa pre neho
naďalej pracovať a variť, avšak nepovažoval za potrebné oznámiť to žalobkyni, nehovoriac o tom, že
prevádzka už nebola na to pripravená, a neboli tam ani potraviny. Tvrdenie žalovaného, že ponúkol
žalobkyni prácu kuchárky, bolo vyvrátené aj tvrdením jeho zamestnanca, pána M., ktorý ešte pred
1.4.2019 dostal za úlohu od konateľa žalovaného vypracovať dohodu o skončení pracovného pomeru

so všetkými zamestnancami pizzerie, teda aj so žalobkyňou. Potom, čo žalobkyňa odmietla podpísať
dohodu o skončení pracovného pomeru, jej neoznámil žalovaný, kedy a kde má dňa 2.4.2019 nastúpiť
do práce. Zrušením miesta výkonu práce nevytvoril žalovaný žalobkyni žiadne pracovné podmienky
v pizzerii, ani v sídle spoločnosti, a nepridelil jej ani žiadnu prácu. Žalovaný nikdy predtým nevytkolžalobkyni neplnenie pracovných povinností, ani neuviedol, akú konkrétnu škodu mu mala svojím
konanímspôsobiť.Závažnéporušeniepracovnejdisciplínymusízamestnávateľpreukázať,pričomsvoje
tvrdenia oprel o vyjadrenia ekonomicky závislých ľudí od žalovaného, ktorých tvrdenia sú v rozpore s

tvrdeniami personálu pizzerie. V tejto súvislosti odkázala právna zástupkyňa žalobkyne aj na súdnu
prax, ktorá za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje dlhodobú neospravedlnenú absenciu. V
danom prípade nemožno považovať za neospravedlnenú absenciu účasť žalobkyne v sídle spoločnosti
dňa 1.4.2019 o 13.00 hod., ktorú jej nariadil konateľ žalovaného. Dňa 2.4.2019 sa dostavila do pizzerie,
a žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil jej účasť. Podľa predtým stanoveného pracovného času,

streda 3.4.2019 bola pre žalobkyňu voľným dňom, a preto nemohol tento deň uviesť žalovaný ako jej
absenciu, nakoľko jej žiadnu zmenu pracovného času písomne neoznámil, ani ju písomne nevyzval,
aby sa dostavila. Žalobkyňa bola v tom, že prevádzka skončila k 31.3.2019, a že dňa 1.4.2019 sa mala
dostaviť do sídla spoločnosti s tým, že jej bude daná výpoveď z dôvodu zrušenia prevádzky. Žalobkyňa
zastávala názor, že so žalovaným vždy vychádzala dobre a nemá k nemu ani teraz žiadne výhrady, a
preto by rada pre neho ďalej pracovala. Na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá svedkyňa E. T., nešlo

o žiadny atak na žalovaného, ale len o výhrady žalujúcej strany k nedôveryhodnosti časti výpovede E.
T., ktorá povedala žalobkyni, že ju kontaktoval konateľ žalovaného so slovami: „Snáď nepôjdeš proti
mne!“ Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla žalobe vyhovieť, a priznať žalobkyni nárok na náhradu
trov konania.

41. Právna zástupkyňa žalobkyne v priebehu sporu sa ďalej vyjadrila, že žalovaný v rámci dokazovania
konal od začiatku účelovo, pretože zo strany žalovaného boli vypočutí svedkovia A. K.P. W. Z. M.,
pričom na výpovedi ďalších svedkov neskôr netrval. Namiesto Z. M. priviedol žalovaný na pojednávanie
dňa 28.3.2022 svedkyňu A. K., čo neoznámil ani súdu, ani protistrane, aby sa mohla pripraviť na
pojednávanie. Výsluch Z. M. bol realizovaný dňa 8.9.2023, ktorý súvisle vypovedal o podrobnostiach

spred 4 rokov, ktoré mu nemohli byť známe bez toho, aby nebol na svoju výpoveď pripravovaný. Z
jeho súvislej výpovede možno vyvodiť, že bol dôsledne oboznámený aj s výpoveďami účastníkov a už
vypočutých svedkov, čo spochybňuje objektívnosť jeho výpovede o to viac, že je ekonomicky závislý na
žalovanom, čo je badateľné z celého jeho výsluchu. Vypovedal rýchlo a naučene bez toho, aby sa trochu
zamyslel. Tvrdil, že vykonával personálnu agendu, ale vôbec sa nevedel vyjadriť k pracovnému času

personálu v Pizzerii Nicol napriek tomu, že mal evidencie odpracovaných hodín personálu v Pizzerii
Nicol. Rovnako vyznela aj jeho snaha presvedčiť súd, že zamestnancom výroby sa vozili z pizzerie
obedy počas obedňajšej prestávky, avšak vzhľadom na nástup do práce v čase obedňajšej prestávky pri
jednom kuchárovi vozenie obedov z pizzerie nebolo možné, a potom si zrazu nevedel spomenúť svedok
na čas obedňajšej prestávky v roku 2019. Vzhľadom na to, čo všetko si pamätal z tohto obdobia, jeho

reakcia, že si nespomenul na obedňajšiu prestávku z roku 2019, vyznela nepresvedčivo. Z uvedeného
vyplynulo, že k niektorým otázkam sa nemal vyjadrovať alebo ho zaskočili nepripraveného. Bez toho,
aby sa vôbec niekto pýtal svedka na kamerový záznam z daného obdobia v rámci otázky, kto bol
prítomný v sídle žalovaného, sa tento svedok vo svojej odpovedi poponáhľal, a rýchlo uviedol, že
kamerové záznamy nie sú v archíve. Žalujúca strana poznamenala, že žalovaný vedel už dňa 1.4.2019

o 13.00 hod., že žalobkyňa nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, následne zinscenoval
na Facebook rýchlo vymyslené vyhlásenie, ktoré však zavesil na Facebook dňa 2.4.2019 v ranných
hodinách.Kamerovýzáznamzodňa1.4.2019malpritomzachytávaťskutkovýstavpodpisovaniadohody
a zo dňa 15.4.2019 stav prevzatia peňazí tak, ako uvádza žalovaný, ktorý v tom čase, aj niekoľko dní
po tomto dni mal k dispozícii tieto kamerové záznamy, a vraj si ich neponechal. Uvedené vyznieva

nedôveryhodne, čo spochybňuje žalovaným naznačovaný skutkový stav. Žalovaný mal možnosť si tieto
záznamy ponechať ako jedinečný dôkaz záznam z kamery zo dňa 1.4. aj zo dňa 15.4.2019, čo však
neurobil. Rovnako si neponechal ani kamerový záznam zo dňa 2.4.2019 z Pizzerie Nicol na preukázanie
jeho tvrdenia, že žalobkyňa sa tam nedostavila. Neponechanie kamerových záznamov žalovaným
nasvedčuje tomu, že tento vedel, prečo ich vymazal.

42. Žalujúca strana v priebehu sporu ďalej aj písomne spochybnila svedeckú výpoveď Moniky Vaculovej,
ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že na upratovanie, prenášanie potravín, alkoholu a balenie nevolali
žiadnych zamestnancov, k čomu žalujúca strana poznamenala, že v skutočnosti inventúru práveže robili
zamestnanci žalovaného v dňoch 30.3.2019 až 31.3.2019, a to inventúru alkoholických nápojov, nealko

aj potravín. Potraviny sa objednávali vždy len na týždeň, z ktorých bola časť po záruke, ktoré vyhodili.
Tie potraviny, čo boli v záruke, umiestnili do mrazničky. Rovnako aj postupovali pri nealkoholických
nápojoch, ktoré prenášali do garáže, kam odniesli je zabalený kuchynský riad a hrnce, pričom pri
žiadnej z týchto činností im nepomáhal konateľ žalovaného. Keď prenášali mrazničku do garáže,aby ju odovzdali spoločnosti, ktorá si mala preňho prísť, povedal konateľ žalovaného, že ho bolia
kríže. Ohľadom potravín v mrazničke sa vyjadril konateľ žalovaného, že ich použije pre osobné účely,
nakoľko priestor bude využívať na rodinné oslavy a stretnutia, čo robieval občas aj dovtedy. Žalujúca

strana poznamenala, že svedkyňa Monika Vaculová vypovedala rozporuplne, pretože nevedela byť
konkrétna, v čom vlastne robila inventúru, ktorej výpoveď je nevierohodná, keďže inventúru robili už
bývalí zamestnanci dňa 31.3.2019, čo potvrdil aj svedok Z. M.. Žalovaný nielenže neuvažoval so
žiadnou kuchyňou pre zamestnancov, ale ani žiadnu inventúru nerobil, pretože už bola vykonaná.
Pochybnosť o realizácii inventúry dňa 2.4.2019 vniesla aj samotná svedkyňa, ktorá uviedla, že išlo o

jednorazovú záležitosť, ako aj tým, že tvrdila, že inventúru robila ku koncu mesiaca, k čomu žalujúca
strana poznamenala, že inventúru nemohla potom robiť v prvý deň v mesiaci. K výpovediam svedkov
NikF. T., P. T., X. E. W. A. G. uviedla žalujúca strana, že mala obavu, že ich vopred kontaktoval žalovaný,
a preto si títo svedkovia fakticky zrazu nič nepamätali, a pán G.W. zabudol dokonca na mená svojich
kolegýň. Svedkyňa X. E. si protirečila, keď tvrdila, že iba občas zastupovala, čo vyvrátil svedok p.
M.. Všetci títo svedkovia však priamo alebo nepriamo potvrdili, že dňa 20.3.2019 oznámil konateľ

žalovaného zamestnancom prevádzky pizzerie, že zatvára prevádzku Pizzerie Nicol dňa 1.4.2019, čo
zhodne potvrdili aj žalobkyňa, aj svedkovia E. T., A. K., Z. M., pričom svedok p. G. sa vyjadril, že mu to
oznámil konateľ žalovaného telefonicky. Dokonca aj svedok Z. M. potvrdil, že dňa 30.3.2019 a 31.3.2019
robil personál inventúru v Pizzerii Nicol, keďže on mal pripraviť papiere pre skončenie pracovného
pomeru, ktoré im napokon neodovzdal konateľ žalovaného počas inventúry s tým, že mali veľa práce

s inventúrou, a preto všetkých zavolal za tým účelom do sídla spoločnosti na termín 1.4.2019 o 13.00
hod. Žalujúca strana ďalej poznamenala k snahe žalovaného spochybniť svedeckú výpoveď E. T. W.
X. E. tým, že boli dočasne pracovne neschopné, avšak svedkyňa X. E. spočiatku uviedla, že bola s
P. T. v sídle spoločnosti podpísať dohodu, k čomu žalujúca strana poznamenala, že X. E. nemohla
byť dňa 1.4.2019 v nemocnici. Žalobkyňa zastávala názor, že žalovanému nič nebránilo predložiť súdu

potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti týchto dvoch svedkýň, čo však neurobil.

43. Žalujúca strana ďalej písomne poznamenala, že žalobkyňa, svedkovia E.W. T., X. E., P. T. W. A.
G. potvrdili existenciu tzv. krátkeho a dlhého pracovného času, ktorý sa realizoval ako pracovný režim
v prevádzke pizzerie. Dňa 31.3.2019 bola nedeľa, kedy mala mať žalobkyňa cez víkend voľno, avšak

dostavila sa do prevádzky spoločne s ostatnými, aby urobili inventúru, a ešte dňa 31.3.2019 odovzdali
kľúče konateľovi žalovaného. Konateľ žalovaného všetkým zamestnancom v prevádzke oznámil, aby sa
dostavili v pondelok 1.4.2019 do sídla žalovanej spoločnosti z dôvodu ukončenia pracovného pomeru,
čo sa aj stalo. Od 1.4.2019 mala mať žalobkyňa tzv. dlhý pracovný týždeň, t. j. mala pracovať v pondelok,
v utorok, v piatok, v sobotu a v nedeľu. Keď odmietla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru

dňa 1.4.2019, nikto jej nič nepovedal, boli rozčúlení. Žiadny z kolegov žalobkyne, ktorí boli prítomní
dňa 31.3.2019, nepotvrdili verziu žalovaného. Žalujúca strana poznamenala, že žalobkyňa mala vždy
záujem pracovať u žalovaného, čo deklarovala aj v oznámení, ktoré zaslala žalovanému po doručení
výpovede.

44. Žalovaný na pojednávaniach uskutočnených priebehu sporu zotrval na svojich tvrdeniach, že
dôvody výpovede boli dané. Počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 10.1.2022 predniesol konateľ
žalovaného, A. A., konajúcemu súdu, že podniká od roku 1998, že mal stovky zamestnancov. K
viacerým tvrdeniam žalobkyne uviedol, že klamala, pretože najprv sa vyjadrila, že mu odovzdala
kľúče od prevádzky, a potom, že ich ani nemala. Chladiace zariadenia boli ešte dlho v priestoroch

prevádzky. Je pravdou, že asi 10 dní pred koncom mesiaca marec 2019 oznámil konateľ žalovaného
zamestnancom prevádzky pizzerie, že bude prevádzku zatvárať, keďže v danej dobe neboli pracovné
sily, a prosil zamestnancov, aby chodili do práce. Na skončení pracovného pomeru sa dohodol so
všetkými zamestnancami prevádzky individuálne, pán G. mu povedal, že chce s „kuchárinou“ skončiť, že
pôjdedokovovýrobyknemudoSmaltovne,alenakoniecsitorozmyslel,anašielsiprácu.Ajčašníčkymu

povedali, že už majú prácu, pričom ju mali dohodnutú ešte vtedy, keď u neho pracovali. So žalobkyňou
sa konateľ žalovaného dohodol, že tam žalobkyňa zostane, pretože je to stále tá istá prevádzka. Pizzeria
a vývarovňa sú v jednej miestnosti. Smaltovňa je výroba a pizzeria reštaurácia, a žalovaný sa rozhodol,
že v prevádzke sa bude variť pre Smaltovňu a v strede priemyselnej časti v Holíči, kde je veľa prevádzok,
zabezpečil by tak 200 obedov, plus ďalších 30 obedov, čo bola jeho predstava. Nie je pravdou, že

by zamestnanci žalovaného si v pizzerii iba občas objednali pizzu, pretože čašníčky z pizzerie nosili
obedy pre zamestnancov do firmy Smaltovne žalovaného, pričom sa striedali. Pizzeria robila aj rozvoz
obedov po meste. Žalobkyni povedal konateľ žalovaného osobne, že ona bude robiť v prevádzke, a preto
napísal príspevok na Facebooku, že od 1.4. je reštaurácia zatvorená, že bude z toho len vývarovňa prefirmu žalovaného. Žalobkyni povedal, aby dňa 1.4.2019 prišla do práce do pizzerie, kam neprišla. Nie je
pravdou, že by sa predávali mraziace boxy z prevádzky. Nepredalo sa nič. Rovnako nie je pravdou, že
by prevádzku pizzerie čistili zamestnanci v sobotu a v nedeľu 30.3.2019 a 31.3.2019, pretože prevádzku

upratoval konateľ žalovaného, jeho bývalá manželka a kamarátova manželka. Začali čistiť veci, ktoré
tam zostali, pretože tam bolo mäso, debničky a iné veci. Zamestnanci robili inventúru, aby vedeli, čo tam
zostalo, a potom musel s tým robiť konateľ žalovaného poriadok. V pondelok 1.4.2019 boli v prevádzke
pizzerie žalobca, jeho bývalá manželka, pán K. a pani K., pričom vynášali debničky oproti do garáže, aby
sa to rozdelilo, mohlo poodovzdávať, pričom sa robil aj poriadok v kuchyni. V prevádzke boli od pondelka

1.4.2019 do piatka 5.4.2019. Na obed 1.4.2019 odišiel konateľ žalovaného do Smaltovne, t. j. do sídla
spoločnosti, kde sa mal stretnúť so zamestnancami prevádzky. Jeho kancelária v sídle spoločnosti je
otvorená, kde sedí ekonóm, grafici aj iní, a všetci sedia v jednej kancelárii, a preto všetci v tejto kancelárii
počuli, ako sa osobne rozprával konateľ žalovaného so zamestnancami prevádzky pizzerie. Dohodu
o ukončení pracovného pomeru podpísali všetci zamestnanci prevádzky, ktorí žalovanému povedali,
že už si našli prácu v ABC. Jediný zamestnanec prevádzky, ktorý dohodu nepodpísal, bola žalobkyňa,

pričom povedala konateľovi žalovaného hrubo: „Ma môže je...,“ že je o ňu záujem v Skalických horách,
na golfe, že všetci sa za ňou trasú. Na to on odpovedal, že vie, pretože zamestnanci nie sú, a vyzval ju,
aby ukončila pracovný pomer. Ona mu povedala, že ho neukončí, tak jej povedal, aby šla pracovať, a
nesedela v administratívnej budove, na čo povedala, že nejde. Potom ju hľadal, našiel ju na golfe, kde
robila na čierno. Riaditeľ golfu mu povedal, že urobí nápravu, že ju zamestná na dohodu o vykonaní

práce, aby u neho pracovala legálne. V júni 2019 sa dozvedel konateľ žalovaného, že žalobkyňa
bola napokon zamestnaná na golfe na trvalý pracovný pomer. Žalovaný pritom držal pracovné miesto
žalobkyni do 26.6.2019, kedy ju odhlásil zo sociálnej poisťovne so spätnou platnosťou k aprílu, pretože
dúfal, že tam žalobkyňa príde. Výpoveď, ktorú jej dal, nebol oficiálny papier, pretože na výpoveď používa
žalovanýúplneinétlačivá.Žalovanýsadomnieval,ženazákladetakejtovýpovedemužalobkyňazavolá,

na druhý deň príde do práce, no neprišla. Ku dňu výsluchu (10.1.2022) mal žalovaný v Smaltovni 30
zamestnancov, stravu im zabezpečovalo vozidlo žalovaného. Prvé dni po zrušení prevádzky pizzerie
si zabezpečoval každý jedlo sám, a žalovaný zamestnancom následne jedlo preplácal. Neskôr sa
uzatvorila zmluva s inou firmou, z ktorej sa dovážalo jedlo zamestnancom. Žalobkyňa nebola v práci
v dňoch 1.4., 2.4. a 3.4.2019, pričom dňa 15.4.2019 okolo obeda si prišla pre výplatu, predtým však

do práce vôbec nechodila. Konateľ žalovaného ju už neoslovil, aby si prišla pre výplatu, pretože jej
povinnosťou bolo chodiť do práce, a nie iba pre výplatu. Dňa 15.4.2019 sa zopakovalo to isté, čo
1.4.2019, znova ho pourážala, čo si nedovolil nikto za celý život. Všetci zamestnanci, ktorí boli vtedy
prítomní v kancelárii, to počuli, a on sa cítil trápne. Potom, čo si vzala žalobkyňa výplatu, bol v ten istý
deň, t. j. 15.4.2019, v čase o 14.50 hod. podaný na pošte list žalobkyne datovaný 12.4.2019 o tom,

že žalobkyňa trvá na ďalšom pracovnom pomere. Žalovaný uviedol, že keď na tom žalobkyňa naozaj
trvala, a chcela pracovať, mala tam zostať, keď tam bola. V skutočnosti však nechcela, nemala záujem o
prácu, pretože list podala na pošte až dňa 15.4.2019, a nie už 12.4.2019, čo je dátum uvedený v liste. Z
prevádzky pizzerie nevypratával žalovaný stroje, zariadenia nábytok, ale on vypratával veci ako fľašky,
sudy, prepravky, šunku, salámy, mäso. Ku dňu výsluchu bolo zariadenie reštaurácie na 50 %. Jediné, čo

predal, bol konvektomat, jednu mrazničku, pretože mali asi tri. Prevádzka počas výsluchu žalovaného
nebola v stave, že by sa hneď na druhý deň dalo v nej pracovať, ale do týždňa by mohla fungovať. Dňa
31.3.2019 boli v prevádzke všetci zamestnanci prevádzky žalovaného, pretože im povedal, aby urobili
inventúru alkoholu pizzerie. Kuchár a kuchárka robili poriadok s mäsom, aby vedel žalovaný zvážiť, čo
zostalo. Čo sa týka baru, tam museli zmerať, koľko alkoholu zostalo, spočítať fľašky, cigarety, soletky a

všetko, čo predával bar. Žalobkyňa neprišla do prevádzky ani 1.4., ani 2.4., ani 3.4., ani 4.4., ani 5.4.,
pretože v tom čase od rána, od 8.00 hod. alebo 8.30 hod. až do 16.00 alebo 17.00 hod. tam bol konateľ
žalovaného s uvedenými osobami, ktoré mu pomáhali upratať prevádzkareň pizzerie. Dňa 1.4.2019
odišiel konateľ žalovaného na obed do Smaltovne, do hlavnej firmy, aby poriešil veci so zamestnancami
z prevádzky, ale prekvapilo ho, že tam prišla aj žalobkyňa, pretože tam nemala čo robiť, pretože s ňou

nikto neukončil pracovný pomer.

45. Počas výsluchu na pojednávaní dňa 10.1.2022 žalovaný ďalej uviedol, že o tom, že žalobkyňa
pracovala na golfe, zistil začiatkom apríla 2019. Nepamätal si, či to bolo v týždni od 1.4.2019 do
5.4.2019 alebo až od 8.4.2019. Šokovalo ho to, lebo o mesiac neskôr zistil, že bola zamestnaná Pod

Grafobalom, ale už od 1.9.2019 bola prihlásená v sociálnej poisťovni za Obecný úrad Radošovce.
Žalobkyňa v tomto spore žaluje žalovaného, chce u neho pracovať napriek tomu, že má dve pracovné
miesta, čo je možné preveriť si v sociálnej poisťovni. Ukončenie pracovného pomeru so žalovanou
urobil dňa 26.6.2019 k dátumu 3.4.2019, pretože od júna 2019 ho žalobkyňa nijako nekontaktovala. Sostatnými zamestnancami prevádzky ukončil pracovný pomer dohodou bez odstupného z dôvodu, že
už mali inú prácu. Keďže všetci ostatní zamestnanci pizzerie už mali inú právu, nechcela žalobkyňa
nastúpiť. Prevádzka pizzerie je vzdialená od Smlatovne, t. j. sídla žalovaného, po ceste asi 1,5 km. K

tvrdeniu žalobkyne, že zamestnanci pizzerie mali zakázané v poslednom týždni v mesiaci marec 2019
kupovať potraviny, uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, pretože sa tam nakupovalo do posledného
dňa. Žalobkyni predložil žalovaný dňa 1.4.2019 o 13.00 hod na podpis dohodu o skončení pracovného
pomeru z dôvodu, že táto sa nedostavila do práce, teda do prevádzky pizzerie, ale dostavila sa do sídla
spoločnosti o 13.00 hod., čo žalovaného prekvapilo, a preto sa jej opýtal, prečo nie je v práci, na čo

zareagovala, že o ňu je taký záujem, že ju chcú všade. Medzitým sa bol poradiť na úrade práce, kde
mu vraveli, že pokiaľ zamestnankyňa nechodí do práce, a nemá záujem pracovať, treba s ňou ukončiť
pracovný pomer. Dňa 1.4.2019 mala žalobkyňa nastúpiť do práce na adresu prevádzky pizzerie, a nie
prísť o 13.00 hod na adresu sídla spoločnosti, a búchať dverami, aby s ňou ukončil žalovaný pracovný
pomer spôsobom, akým ona chce. Dohodu jej predložil, pretože povedala, že u neho nechce pracovať.
Žalovanýnevyzvalžalobkyňupísomne,abynastúpiladopráce,avšakvyzvaljuústnepredsvedkamidňa

1.4.2019 a 8.4.2019, ktorí sedeli v kancelárii, a to ekonóm U.. M., bývalá manželka konateľa žalovaného
aZ.G.,ktorýjejehozástupcomahlavnýmgrafikom.Vo„výpovedi“uviedolžalovanýspätnýdátum,urobil
chybu, nevedel, kedy ju naozaj písal, ale žalobkyni bola doručená až dňa 9.4.2019. Prevádzka pizzerie
nie je od 1.4.2019 aktívna z dôvodu, že žalovaný nemá kuchára. V danom čase bol problém zohnať
zamestnancov na pozície čašníka a kuchára. Žalobkyni žalovaný dovtedy nevytýkal, že by si neplnila

svoje povinnosti. Dohodu o skončení pracovného pomeru ponúkol žalovaný žalobkyni na podpis potom,
čo nechodila do práce, na čo zareagovala, že je o ňu inde záujem. Podľa pracovnej zmluvy nemala mať
žalobkyňa voľno dňa 3.4.2019 ani 4.4.2019. Voľno si určila sama.

46. K svedkyni X.F. E. sa vyjadril na pojednávaní žalovaný, že s ňou ukončil pracovný pomer až po jej

dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú ukončila 2-3 mesiace po uzatvorení pizzerie. Pracovný pomer
s ňou ukončil z dôvodu, že mala inú prácu.

47. Žalovaný v priebehu sporu sa písomne vyjadril, že nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach
zadovážiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti svedkyne X. E., pretože potvrdenie o dočasnej

pracovnej neschopnosti vydá sociálna poisťovňa len zamestnancovi, ktorého sa konkrétna dočasná
pracovná neschopnosť týka. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že samotná svedkyňa dodatočne
doručila súdu potvrdenie jej všeobecného lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti v roku 2019 s tým,
že táto bola dočasne pracovne neschopná od 17.3.2019 do 31.5.2019, a predložila súdu aj potvrdenie
o návšteve chirurgickej a traumatologickej ambulancie v Hodoníne dňa 28.3.2019 za účelom kontroly

stavu hojenia stehov na brušnej dutine (viac v odseku 34. tohto odôvodnenia).

48. V priebehu sporu sa ďalej písomne vyjadrila žalovaná strana, že vo výpovedi zo dňa 3.4.2019
žalovaný jednoznačne, určite a zrozumiteľne uviedol všetky skutočnosti a dôvody podrobne popísané,
ktoré viedli žalovaného k uplatneniu výpovedného dôvodu, a k vyhodnoteniu konania žalobkyne ako

závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom žalobkyňa ako zamestnanec v písomnej reakcii zo
dňa12.4.2019natútovýpoveďbezakejkoľvekminimálnejargumentáciekdôvodomvýpovedelenstroho
uviedla, že podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, a že sa bude domáhať neplatnosti súdnou žalobou. Žiadnym spôsobom sa teda žalobkyňa
nevyjadrila k jednotlivým absenciám, ktoré žalovaný vo výpovedi kvalifikoval, a nevyjadrila sa ani k

ďalšímskutočnostiamuvedenýmvovýpovedi,čopreposúdeniepostojazamestnanca,nielensodkazom
na ust. § 81 ZP o povinnostiach zamestnanca, k zamestnávateľovi má významnú výraznú výpovednú
hodnotu aj pre rozhodnutie vo veci samej. Na písomnú odpoveď žalovaného zo dňa 23.4.2019, ktorou
žalovaný dôkladne, jasne, zrozumiteľne konkretizoval všetky okolnosti, ktoré boli ním vyhodnotené ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalovaná vôbec nereagovala. Na pojednávaní uskutočnenom v

tomto súdnom spore dňa 10.1.2022 samotná žalobkyňa sa vyjadrila, že od 1.4.2002, kedy sa naposledy
dostavila na pracovisko (sídla - pozn. súdu), svojvoľne odišla, už nikdy následne zamestnávateľa
nekontaktovala. Žalobkyňa čakala, že sa jej zamestnávateľ ozve, nešla do práce, žiadnym spôsobom
ho nekontaktovala napriek tomu, že k takémuto konaniu nemala absolútne žiadny dôvod. Jej tvrdenie
o tom, že dňa 1.4.2019 (2.4.2019 - pozn. súdu) sa domáhala búchaním na dvere vstupu na miesto

výkonu práce, bolo v celom rozsahu vyvrátené nielen svedeckými výpoveďami, ale aj listinným dôkazmi.
Žalovanývosvojejvýpovedidňa10.1.2022uviedol,žežalobkyňuvprácičakaldňa1.4.2019,vyzvaljuna
výkonpráce, načovšakžalobkyňaneprišladopráceani2.4.2019,ani3.4.2019,pretožalovanýpodnikal
kroky, ako zabezpečiť prítomnosť žalobkyne na pracovisku, sám išiel na úrad práce, kde konzultovalďalší postup voči žalobkyni. Podľa usmernenia úradu práce aj postupoval. Po žalobkyni navyše žalovaný
sám aktívne pátral, pričom v čase jej absencie zistil, že pracovala na golfe v Skalici, stretol sa dokonca
aj s jej zamestnávateľom, ktorému oznámil, že žalobkyňa bola jeho zamestnankyňou, a že nemôže

súčasne vykonávať prácu aj v jeho prevádzke, pričom v júni 2019 sa žalovaný dozvedel, že u tohto
zamestnávateľa sa žalobkyňa zamestnala na trvalý pomer pracovný pomer. Následne odhlásil žalovaný
žalobkyňu zo sociálnej poisťovne dňa 26.6.2019. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dlhodobo, napriek
bezdôvodným absenciám žalobkyne, očakával jej opätovné nastúpenie do práce. Počet absencií, ktoré
je možné považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nie je síce zákonom určený, avšak v

danom prípade išlo o rad nadväzujúcich absencii, ktoré zamestnávateľ nemá dôvod tolerovať. Žalovaný
ďalej uviedol, že výpoveď svedkyne E. T.C. je potrebné považovať za nulitnú, keďže táto tvrdila, že
bola prítomnou na pracovisku v čase, keď bola dočasne pracovne neschopná. Nemohla byť svedkom
žalobkyňou tvrdenej skutočnosti tak, ako to vyplýva aj zo svedeckých výpovedí X. E., P.C. T., A. G.,
A. K. a U.. Z. M.. Neobstojí tvrdenie žalobkyne v jej písomnom vyjadrení, že by výpoveď žalovaného
bola spochybnená svedkami ňou navrhnutých. Práve naopak, ani jeden zo svedkov ňou navrhnutých

nepotvrdil tvrdenia žalobkyne, ale celkom zreteľne jej tvrdenia rozporovali. K súvislej výpovedi svedka
U.. Z. M. žalovaný poznamenal, že bol to súd, ktorý vyzval svedka, aby súvisle opísal všetko, čo
vie o predmete výsluchu, a teda takýto spôsob výpovede si nezvolil svedok sám, nenavrhol ho ani
žalovaný. Vyjadrenia žalobkyne a jej právnej zástupkyne v duchu akýchsi konšpirácií a nevhodných
poznámok by nemali byť súčasťou žiadneho prejavu advokáta v konaní pred súdom. Žalovaný odkázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoPr/5/2017 zo dňa 28.12.2017, podľa ktorého,
neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca na pracovisku predstavuje závažné porušenie pracovnej
disciplíny, a je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. O neospravedlnenú absenciu
zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, ak jeho neprítomnosť nie

je spôsobená preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, v súlade so Zákonníkom
práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci (z rozsudku NSSR
sp. zn. 5Cdo/81/2010). Pre prípad, že by súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, navrhol žalovaný súdu aplikovať ust. § 79 ods. 1 ZP, nakoľko od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával, najmä vzhľadom na vážne narušenie

vzájomných vzťahov strán sporu, celkový postoj žalobkyne k žalovanému ako k zamestnávateľovi, ako
aj vzhľadom na písomné a ústne vyjadrenia žalobkyne v priebehu tohto súdneho sporu, ktoré sú nielen v
rozpore s dobrými mravmi, ale aj so záujmami žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý viackrát v priebehu
súdnych pojednávaní jednoznačne sa vyhradzoval voči nevhodným atakom žalobkyne súvisiacim či už
s jej nadávaním žalovanému nielen ako zamestnávateľovi, ale aj ako osobe, ktorá mala opakovane

ovplyvňovať svedkov, klamať pred súdom, poskytovať súdu zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti.
Podľa ust. § 79 ods. 1 ZP, patrí zamestnávateľovi náhrada v sume jeho priemerného zárobku odo dňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci, alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 79 ods. 2
ZP, ak celkový čas, za ktorý sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Priznanie náhrady podľa § 79 ods. 2 ZP za čas presahujúci 12 mesiacov nepochybne závisí od možností
a ochoty zamestnanca vykonávať prácu, pričom v priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že žalobkyňa nemala, a nemá naďalej záujem vykonávať prácu u žalovaného, keďže už v čase, keď

mala vykonávať prácu pre žalovaného zamestnávateľa, bola zamestnaná u iného zamestnávateľa, čo
uviedla aj vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 10.1.2022. Pri znížení, príp. pri nepriznaní
náhrady mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov prihliadne súd najmä na to, či bol zamestnanec
medzitým zamestnaný, akú prácu vykonával, akého zárobku dosiahol alebo z akého dôvodu sa do
práce nezapojil. Žalobkyňa pritom v rozhodnom čase vykonávala prácu u iného zamestnávateľa najskôr

načierno, neskôr na dohodu o vykonaní práce, a v mesiaci jún 2019 uzatvorila s ním riadny pracovný
pomer. V časti uplatnenej náhrady mzdy žalovaný poukázal na nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť
jej výpočtu žalobkyňou, na nesúlad s ust. § 134 ZP a s hrubou mzdou žalobkyne podľa predložených
výplatných pások za rozhodné obdobie. Žalobu navrhol žalovaný ako nedôvodnú zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

49. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 15.8.2024 predniesla konajúcemu súdu, že
predmetom sporu je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru titulom absencie
zamestnanca na pracovisku, pričom dokazovanie bolo zamerané na zistenie skutočnosti, či tátoabsencia zamestnanca bola ospravedlnená alebo neospravedlnená, a či zamestnanec mal k takejto
absencii dôvody. K výpovedi svedka U.. M. poznamenala, že tento sa nevyjadril, že mal pred 1.4.2019
pripraviť výpovede pre všetkých zamestnancov pizzerie, pretože tento sa vyjadril, že žalovaný mu dal

pokyn,abypreurčitýchzamestnancovprichystalukončeniepracovnéhopomerustým,žežalobkyňatam
uvedená nebola. Svedkyňa E. T. pripustila, že v čase od 29.3.2019 do 31.5.2019 bola dočasne pracovne
neschopná, a teda ona na pracovisku v tom čase nemohla byť prítomná. Keď bola konfrontovaná v
rámci svedeckej výpovede na túto skutočnosť, potom si nebola istá svojou výpoveďou, a preto výpoveď
tejto svedkyne, ktorá by mala preukazovať skutočnosti tvrdené žalobkyňou, je absolútne irelevantná. Z

vykonaného dokazovania vôbec nemožno ustáliť, že by žalovaný bol ten, kto by dal žalobkyni pokyn,
aby neprišla do práce alebo aby v práci nepokračovala. Neospravedlnená absencia zamestnanca je
dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru aj v zmysle doterajšej rozhodovacej praxe súdov,
a žaloba preto nebola podaná dôvodne. Vzťahy medzi stranami sporu sú skutočne veľmi narušené,
pričom už v písomnej komunikácii vo februári 2020 predchádzajúci právny zástupca žalovaného uviedol,
žežalovanýužnemôžezamestnávaťžalobkyňu,lebozriadenúprevádzkuužnemá,ateda,žalobkyňaby

sa nemala kam do práce vrátiť. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu zamietnuť, a rozhodnúť
o tom, že nie je možné zo strany žalovaného žalobkyňu zamestnávať.

50. Súd vec právne posúdil nasledovne:

51. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

52.Podľa§59ods.1a2ZP,(1)pracovnýpomermožnoskončiťa)dohodou,b)výpoveďou,c)okamžitým

skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. (2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí
uplynutím dohodnutej doby.

53. Podľa § 60 ZP v znení účinnom ku dňu datovania okamžitého skončenia pracovného pomeru
(„výpovede“), t. j. k 3.4.2019, (1) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) (vrátane zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti,
alebo pre nadbytočnosť zamestnanca z organizačných dôvodov - pozn. súdu).

54. Podľa § 61 ods. 1 a 2 ZP, (1) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď

neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

55. Zákonník práce v ust. § 63 ZP obsahuje taxatívny výpočet výpovedných dôvodov na strane
zamestnávateľa, okrem iného, aj z dôvodu, ak
- sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1.) zrušuje alebo 2.) premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so

zmenou dohodnutého miesta výkonu práce;
- sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu
- sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s

porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
(§ 63 ods. 1 písm. a/, b/ a e) ZP).56. Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po

jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (§ 63
ods. 4 ZP v znení účinnom k 3.4.2019).

57. Podľa § 68 ods. 1 a 2 ZP v znení účinnom k 3.4.2019, (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný

trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

58. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť

písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

59. Podľa § 77 ZP v znení účinnom ku dňu doručenia žaloby súdu, neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

60. Podľa § 81 písm. a) až c) ZP, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,

plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitnéhopredpisu,b)byťnapracoviskunazačiatkupracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácu
a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy
vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

61. Zákonník práce v ust. § 134 upravuje spôsob zisťovania priemerného zárobku na pracovnoprávne
účely.

62. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom
čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti

na dohodnutom pracovisku, a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou
neschopnosťou,čerpanímdovolenkyvsúladesoZákonníkompráce,udelenímneplatenéhopracovného
voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre
zamestnávateľa dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu,

zvyčajne nenastávajú v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v
kratšom, inokedy v dlhšom období (rozsudok NSSR sp. zn. 5Cdo/81/2010 zo dňa 27.4.2011).

63. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b/ ZP), a spočíva v plnení povinností stanovených

právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou
alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje

medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažným spôsobom), je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63
ods. l písm. e/ ZP). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje, a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní

vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny
je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkciu ktorú zastáva, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovnýchpovinností,akoajsituácia,vktorejkporušeniudošlo,dôsledkyporušeniaprezamestnávateľa,čikonanie
zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

64. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré
patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho
uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil,
či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru

rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie
je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká
prejednávanej veci, a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá).

65. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

66. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

67. Podľa § 216 CSP, (1) súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

68. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

69. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpisom z obchodného registra ohľadom žalovaného,
pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2018, „výpoveďou“ zo dňa 3.4.2019, návrhom dohody o skončení
pracovného pomeru, výplatnými páskami žalobkyne za mesiace 9/2018 až 3/2019, vytlačeným
príspevkom konateľa žalovaného na Facebooku zo dňa 2.4.2019, lekárskym nálezom o X. E., listom
žalobkyne zo dňa 12.4.2019, listom žalovaného zo dňa 23.4.2019, zápisnicami Colného úradu Trnava o

miestnom zisťovaní, faktúrami o vykonaní odbornej skúšky plynového zariadenia, o predaji chladiaceho
stola, o predaji konvektomatu, potvrdeniami o vykonaní kontroly prenosného hasiaceho prístroja,
správou o revízii bleskozvodov elektrického zariadenia, stanoviska k prevádzke Smaltovne Mišík,
záznamomovykonanomškoleníopreventívnychprotipožiarnychprehliadkach,registračnýmilistamiFO
zamestnanca,pokladničnýmblokomoukončeníprevádzkyregistračnejpokladne,potvrdenímdaňového

úradu, ako aj výsluchmi svedkov E. T., A. K., X. E. W. U.. Z. M., ďalej ústnymi a písomnými vyjadreniami
strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že žalobkyňa bola
v čase od 1.9.2018 zamestnankyňou žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2018, u ktorého vykonávala prácu kuchárky v prevádzke žalovaného, v
Pizzerii Nicol v Holíči. V pracovnej zmluve sa strany dohodli na pracovnom čase v rozsahu 40 hodín

týždenne. V predmetnej prevádzke pracovali 4 čašníci a 2 kuchári, ktorí mali medzi sebou rozvrhnutý
pracovný čas na tzv. dlhý a krátky pracovný týždeň, z toho dlhý predstavoval prácu v dňoch: pondelok,
utorok, piatok, sobota a nedeľa, a krátky pracovný týždeň predstavoval prácu iba v stredu a vo štvrtok.
Pracovný čas zamestnancov prevádzky pizzerie začínal o 10.00 hod., resp. o 10.30 hod., keďže pizzeria
sa otvárala o 11.00 hod. a zatvárala o 23.00 hod., v soboty a nedele aj neskôr. Keďže kuchári boli iba

dvaja, museli sa medzi sebou zakaždým dohodnúť, ktorý z nich bude na pracovisku. Konateľ žalovaného
dňa 20.3.2019 oznámil zamestnancom pizzerie, že táto ukončí prevádzku k 31.3.2019, ktorý dátum
pripadol na nedeľu. Konateľ žalovaného požiadal zamestnanca U.. Z. M., aby mu do piatka 29.3.2019
pripravilpodkladypreskončeniepracovnéhopomerusurčitýmizamestnancamižalovanéhovprevádzke
pizzerie, medzi ktorými nebola žalobkyňa, ktoré podklady chcel konateľ žalovaného odovzdať týmto

zamestnanom na podpis dňa 31.3.2019 v prevádzke pizzerie, kde robili títo zamestnanci inventúru
alkoholu a potravín, ako aj upratovanie priestorov prevádzky, kde bola aj žalobkyňa. Keďže zamestnanci
prevádzky mali veľa práce s inventúrou, konateľ žalovaného s nimi nerozviazal pracovný pomer v
priestoroch prevádzky pizzerie, a všetkým oznámil, že sa majú dostaviť na druhý deň, t. j. v pondelok
1.4.2019 o 13.00 hod. do sídla spoločnosti za účelom ukončenia pracovného pomeru. Preto aj žalobkyňa

sa dostavila dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. na adresu sídla žalovaného, kde ako jediná z prítomných
zamestnancov pizzerie neuzatvorila so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko ju
chcela ešte predtým prekonzultovať s právnikom, keďže v dohode nebol uvedený ako dôvod skončenia
pracovného pomeru zrušenie prevádzky žalovaného, nakoľko bola presvedčená, že v takom prípade bymala mať nárok na odstupné. Napriek tomu, že žalobkyňa neuzatvorila dohodu o skončení pracovného
pomeru so zamestnávateľom dňa 1.4.2019, táto sa nevrátila na adresu pracoviska, teda na adresu
zrušenej prevádzky pizzerie. Žalobkyňa tvrdila, že na adresu pracoviska sa dostavila v utorok 2.4.2019,

že tam zotrvala 5, resp. 10 minút, že búchala na dvere, že jej nikto neotváral, a že potom odišla,
ktorá skutočnosť však nebola dokazovaním preukázaná, a zostala iba v rovine ničím nepodložených
tvrdení, popretých protistranou, vyvrátených minimálne svedeckou výpoveďou U.. M.Ž.. Medzi stranami
bolo nesporné, že žalobkyňa sa nedostavila na pracovisko ani dňa 3.4.2019, ani dňa 4.4.2019, ani
neskôr, a že až 15.4.2019 sa dostavila na adresu sídla žalovaného prevziať si výplatu potom, čo bola

na to upozornená p. T.. Listom zo dňa 3.4.2019, doručeným žalobkyni dňa 9.4.2019, žalovaný oznámil
žalobkyni, že s ňou okamžite končí pracovný pomer ku dňu 3.4.2019 z dôvodu, že žalobkyňa sa bez
ospravedlnenia nedostavila do práce v dňoch 1.4.2019, 2.4.2019 a 3.4.2019.

70. Napriek tomu, že list žalovaného zo dňa 3.4.2019 o okamžitom skončení pracovného pomeru je
ním nesprávne označený ako výpoveď, tento je svojím obsahom okamžitým skončením pracovného

pomeru zamestnávateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom. Nakoľko však okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť urobené písomne, a
aj doručené druhej strane (§ 70 ZP), mohlo nadobudnúť právne účinky až okamihom jeho doručenia
druhej strane, vyhodnotil súd žalovaným zvolený spôsob skončenia pracovného pomeru ako okamžité
skončenie pracovného pomeru s účinnosťou ku dňu jeho doručenia žalobkyni, t. j. k 9.4.2019. Na

platnosti tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru nič nemení uvedenie nesprávneho dátumu
3.4.2019, ku ktorému mal byť okamžite skončený pracovný pomer.

71. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa sa nedostavila na pracovisko, teda na adresu zrušenej
prevádzky pizzerie ani dňa 1.4.2019, ani dňa 3.4.2019, ani neskôr, a že sa dostavila až dňa 15.4.2019

do sídla žalovaného pre výplatu.

72. Žalobkyňa nepreukázala v tomto spore ani svoje tvrdenie o tom, že sa dostavila na adresu zrušenej
prevádzky pizzerie dňa 2.4.2019, že búchala na dvere, že jej nikto neotváral. K tvrdeniu žalujúcej
strany, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil účasť žalobkyne na pracovisku dňa 2.4.2019,

konajúci súd poznamenáva, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaný totiž opakovane tvrdil,
že žalobkyňa sa nedostavila na pracovisko, t. j. na adresu prevádzky pizzerie v dňoch od 1.4.2019 do
15.4.2019 a neskôr, pričom osobitne zdôraznil, že sa nedostavila žalobkyňa ani dňa 2.4.2019, čomu
nasvedčuje aj svedecká výpoveď U.. M., ktorý bol v danom čase na adrese prevádzky po určitý čas,
ktorý sa vyjadril, že konateľ žalovaného žalobkyňu v prevádzke čakal. Na výpoveď svedkyne A. K. súd

neprihliadol, pretože táto sa nevedela zodpovedne vyjadriť k dátumu, kedy sa nachádzala v prevádzke
pizzerie spolu so svojím manželom, konateľom žalovaného a s jeho (už bývalou) manželkou.

73. Vykonaným dokazovaním nielenže nebolo preukázané, že by žalobkyňa sa reálne dostavila
dňa 2.4.2019 na adresu zrušenej prevádzky pizzerie, ktorá bola miestom výkonu jej práce podľa

pracovnej zmluvy, ale ako nezodpovednú vyhodnotil súd aj žalobkyňou tvrdenú, (navyše dokazovaním
nepreukázanú) reakciu, že táto zostala pred budovou prevádzky pizzerie 5, resp. 10 minút. Súd
poznamenáva, že ostražitý zamestnanec by v takomto prípade počkal pred budovou pracoviska oveľa
dlhšie, hoci aj hodinu o to viac, ak bol presvedčený o tom, že jeho pracovný čas je až do 23.00
hod., a ak by sa mu nepodarilo napriek tomu dostal dostať do budovy pracoviska, kontaktoval by

zamestnávateľa emailom, telefonicky alebo osobne v sídle zamestnávateľa, aby vzniknutú situáciu riešil.
Nezodpovedným a nesprávnym bolo svojvoľné vyvodzovanie úsudkov žalobkyňou o tom, že zrejme
nemusí chodiť do práce iba preto, že prevádzka pizzerie, ktorá bola jej miestom výkonu práce, bola
zrušená, hoci samotný zamestnávateľ nezanikol, a sídlo má vzdialené iba 1,5 km od zrušenej prevádzky
pizzerie. Nič nebránilo žalobkyni kontaktovať zamestnávateľa, aby v prípade nepreukázania jej účasti

na pracovisku nemohol jej zamestnávateľ vyhodnotiť jej nepreukázanú účasť ako neospravedlnenú
neprítomnosť v práci, čo sa napokon v danom prípade aj stalo.

74. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí síce zamestnávateľ preukázať, ako to tvrdí žalobkyňa.
Súd poznamenáva, že negatívne skutočnosti sa nepreukazujú, a teda nemožno preukázať to, čo sa

nestalo, ale možno preukázať to, čo sa stalo. V danom prípade nie je žalovaný tou osobou, ktorá by
mala preukazovať, že žalobkyňa sa nedostavila na pracovisko pizzerie dňa 2.4.2019, ale žalobkyňa
musí preukázať svoje tvrdenie, že sa tam dostavila. V danom prípade nebolo ani rozhodujúce zistenie,
že žalobkyňa nedisponovala s kľúčmi od prevádzky, keďže aj dovtedy jej odomykali dvere čašníčky,ako sa sama vyjadrila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.10.2020, k čomu súd dodáva, že nie
všetci zamestnanci pracujúci v konkrétnej budove potrebujú pre výkon svojej práce aj kľúče od vchodu
do budovy, čo bol aj daný prípad. Toto svoje tvrdenie (že sa dostavila na pracovisko dňa 1.4.2019)

žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ za dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia považovala
žalobkyňa kamerový záznam, mala o neho požiadať žalovaného ešte pred podaním žaloby, ktorú podala
až koncom 2-mesačnej zákonnej lehoty, kedy boli tieto záznamy s veľmi veľkou pravdepodobnosťou už
automaticky premazané. Nebolo povinnosťou žalovaného uchovávať kamerové záznamy z 1.4,2019.,
2.4.2019 alebo z 15.4.2019, pretože žalovaný nemohol predpokladať, že žalobkyňa reálne podá proti

nemu žalobu.

75. K tvrdeniu žalujúcej strany, že dňa 1.4.2019 potom, čo odmietla žalobkyňa podpísať dohodu o
skončení pracovného pomeru, jej neoznámil žalovaný, kedy a kde má žalobkyňa dňa 2.4.2019 nastúpiť
do práce, že zrušením miesta výkonu práce nevytvoril žalovaný žalobkyni žiadne pracovné podmienky v
pizzerii, ani v sídle spoločnosti, a nepridelil jej ani žiadnu prácu, konajúci súd poznamenáva, že svedok

U.. M. vypovedal, že konateľ žalovaného oznámil žalobkyni, že pre ňu sa nič nemení, a teda mala
nastúpiť do práce na adresu zrušenej prevádzky pizzerie. Aj keby sa zamestnávateľ vôbec nevyjadril,
žalobkyňa si musela byť vedomá skutočnosti, že jej pracovný pomer trvá, a mala výslovne požiadať
zamestnávateľa o ďalšie inštrukcie, a nespoliehať sa na to, že ju bude zamestnávateľ zháňať. Takého
pasívne správanie zamestnanca nemožno vyhodnotiť inak, než len ako porušenie pracovnej disciplíny,

pretože zamestnanec sa nemôže svojvoľne sám rozhodnúť, že nebude chodiť do práce, hoci bola
zrušená prevádzka pizzerie, v ktorej mal zamestnanec podľa pracovnej zmluvy miesto výkonu práce.

76. Neobstojí argumentácia žalobkyne, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať
iba dlhodobú neospravedlnenú absenciu. V danom prípade totiž tri po sebe bezprostredne nasledujúce

pracovné dni neospravedlnila žalobkyňa svoju neprítomnosť pracovisku, a túto neospravedlnila ani
dodatočne do 9.4.2019, a takúto neospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne na pracovisku vyhodnotil
súd ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré nemusí zamestnávateľ zamestnanca
upozorňovať ani písomne, ani ústne. Na uvedenom vyhodnotení závažnosti porušenia pracovnej
disciplíny žalujúcou zamestnankyňou nič nemení ani skutočnosť, že dovtedy žalovaný nevytkol

žalobkyni žiadne porušenie pracovnej disciplíny. Súd zdôrazňuje, že základnou povinnosťou každého
zamestnanca je dostaviť sa na pracovisko v pracovnom čase, a zotrvať na ňom až do skončenia
pracovného času. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
žalobkyni doručené až dňa 9.4.2019, a že táto preukázateľne vôbec nebola na pracovisku od 1.4.2019
do 9.4.2019, teda 9 dní po sebe.

77. Žalobkyňa preukázateľne sa nedostavila na adresu pracoviska zrušenej prevádzky pizzerie ani dňa
1.4.2019, a to aj keby mala za to, že sa má dostaviť do sídla spoločnosti o 13.00 hod., a teda že
vyhodnotila pokyn konateľa žalovaného, daný zamestnancom pizzerie prítomným v prevádzke pizzerie
dňa 31.3.2019, že sa majú všetci dostaviť dňa 1.4.2019 na adresu sídla žalovaného o 13.00 hod., a

teda, že aj ona sa má dostaviť do sídla žalovaného za účelom skončenia pracovného pomeru. Keďže
dňa 1.4.2019 neuzatvorila žalobkyňa so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru, musela
si byť veľmi dobre vedomá toho, že jej pracovný pomer trvá, a je povinná vrátiť sa na pracovisko ešte
v ten deň, keďže sama tvrdila, že mala mať dlhý pracovný týždeň, kedy mala pracovať v pondelok, v
utorok, v piatok, v sobotu a v nedeľu, teda aj v pondelok 1.4.2019, aj v utorok 2.4.2019. Pokiaľ by aj

návrat na pracovisko, teda na adresu zrušenej prevádzky pizzerie, považovala žalobkyňa za absurdný
alebo nelogický, mohla, a mala požiadať svojho zamestnávateľa o oznámenie adresy, na ktorej si má
žalobkyňa plniť svoje pracovné povinnosti, či je to adresa zrušenej prevádzky pizzerie alebo adresa sídla
žalovaného, a aká bude jej pracovná náplň, hoci aj len dočasná. Žalobkyňa však bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa zo vzniknutej situácie vyvodila nesprávny záver, že sa nemusí vrátiť na pracovisko

dňa 1.4.2019, ani inokedy, hoci bola zrušená prevádzka pizzerie žalovaného, v ktorej mala žalobkyňa
miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy.

78. Neobstojí argumentácia žalobkyne, že táto mala v týždni od 1.4.2019 pracovať ako cez tzv. dlhý
pracovný týždeň, k čomu súd dodáva, že rozvrhnutie pracovného času na tzv. krátky a dlhý pracovný

týždeň nebolo súčasťou pracovnej zmluvy. Išlo iba o dohodu medzi zamestnancami žalovaného
pracujúcich v prevádzke pizzerie. Nakoľko prevádzka pizzerie bola uzatvorená k 31.3.2019, rozvrhnutie
pracovného času na tzv. dlhý a krátky pracovný týždeň stratilo svoje opodstatnenie o to viac, že
žalobkyňa, ako jediná kuchárka, ktorá neuzatvorila dohodu o skončení pracovného pomeru, by sanemala s kým na pracovisku striedať. V neprospech žalobkyne bola aj jej vlastná výpoveď na
pojednávaní dňa 14.10.2020, kedy predniesla súdu, že dňa 1.4.2019 „nepovedala žalovanému, že má
záujem u neho naďalej pracovať, pretože nebol na to dôvod.“ Nedostatočná bola preto argumentácia

žalobkyne, že táto mala mať v stredu 3.4.2019 pracovné voľno podľa režimu tzv. dlhého pracovného
týždňa.

79. Výpoveďou svedka U.. M. bolo preukázané, že konateľ žalovaného žalobkyňu upozornil, že pre ňu
sa nič nemení. Aj keby sa konateľ žalovaného takto nevyjadril, žalobkyňa si mala byť vedomá trvania

pracovného pomeru, a teda aj skutočnosti, že je povinná dostaviť sa na pracovisko bez toho, aby ju na
to zamestnávateľ vyzýval akýmkoľvek spôsobom.

80. Dokazovaním nebolo preukázané, že by dňa 31.3.2019 výslovne uviedol konateľ žalovaného
prítomným zamestnancom v prevádzke pizzerie, že sa majú dostaviť dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. do sídla
spoločnosti, ale že to neplatí pre žalobkyňu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak zamestnávateľ

nechcel, aby do sídla spoločnosti sa dostavila aj žalobkyňa, zrejme to nedal prítomným zamestnancom
dostatočne jasne najavo, pretože žiadny zo zamestnancov pizzerie toto tvrdenie žalovaného nepotvrdil,
a nebolo to preukázané ani žiadnym iným dôkazom. Dokonca aj svedok U., Z. M. sa vyjadril, že mu
konateľ žalovaného oznámil, že tento dňa 31.3.2019 všetkým zamestnancom pizzerie oznámil, že sa
majú dostaviť do sídla spoločnosti dňa 1.4.2019 po 13.00 hod. za účelom rozviazania pracovného

pomeru. V tomto smere nebolo relevantné ani vyjadrenie tohto svedka o tom, že konateľovi žalovaného
pripravil podklady pre skončenie pracovného pomeru s určitými zamestnancami pizzerie do piatka
29.3.2019, medzi ktorými zamestnancami nebola žalobkyňa. U.. M. nebol navyše dňa 31.3.2019 osobne
prítomným pri tom, ako konateľ žalovaného oznámil zamestnancom pizzerie, aby sa dostavili do sídla
spoločnosti dňa 1.4.2019.

81. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že tento ponúkal žalobkyni prácu kuchárky
ešte pred 1.4.2019 s tým, že by varila iba pre zamestnancov žalovaného inej prevádzky, teda
zamestnancov Smaltovne. Ako dôkaz neobstojí ani príspevok konateľa žalovaného na Facebooku
o tom, že bude naďalej zamestnávať v priestoroch pizzerie kuchárku F. s tým, že bude variť iba

pre zamestnancov žalovaného, keďže pizzeria je pre verejnosť zatvorená od 1.4.2019. Príspevok na
Facebooku totiž zverejnil konateľ žalovaného až dňa 2.4.2019 v skorých ranných hodinách, teda až
potom, čo sa dostavila žalobkyňa dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. do sídla spoločnosti spolu s ostatnými
zamestnancami prevádzky pizzerie, kde odmietla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru bez
možnosti jej konzultovania s právnikom.

82. Skutočnosť, že žalovaný bol prekvapený z príchodu žalobkyne na adresu sídla spoločnosti dňa
1.4.2019 za účelom ukončenia pracovného pomeru, a že jej v deň príchodu povedal, že mohla pre
neho naďalej variť, potvrdil iba svedok U.. M., pričom ostatní svedkovia sa nevedeli k tejto okolnosti
vôbec vyjadriť. K tomuto tvrdeniu žalovaného súd poznamenáva, že ani táto svedecká výpoveď nie

je dôkazom ponuky práce žalobkyni pred 1.4.2019, a teda, že by sa žalobkyňa nemala dostaviť do
sídla spoločnosti dňa 1.4.2019 o 13.00 hod. spolu s ďalšími zamestnancami pizzerie. Súd tieto tvrdenia
žalovaného a vyjadrenia svedkov vyhodnotil tak, že zrejme došlo buď k nejasnej komunikácii medzi
konateľom žalovaného a žalobkyňou, alebo žalovaný neskôr zmenil stratégiu skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou potom, čo žalobkyňa s ním odmietla skončiť pracovný pomerov dohodou,

ktorá neobsahovala ako dôvod skončenia pracovného pomeru zrušenie prevádzky, príp. nadbytočnosť
zamestnanca z dôvodu organizačných zmien.

83. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola dňa 1.4.2019 v sídle žalovaného na konateľa žalovaného
vulgárna, bolo preukázané výpoveďou svedka U.. M., ktorý bol prítomným počas odovzdávania návrhu

dohody o skončenie pracovného pomeru žalobkyni na podpis. K výbušnému správaniu žalobkyne súd
poznamenáva, že táto zrejme nebola ochotná skončiť pracovný pomer dohodou bez toho, aby dohoda
neobsahovala ako dôvod ukončenia pracovného pomeru zrušenie prevádzky, príp. nadbytočnosť
zamestnanca z dôvodu organizačných zmien.

84. K argumentácii žalobkyne, že na osobnom stretnutí dňa 1.4.2019, kedy sa dostavili zamestnanci
prevádzky žalovaného na adresu sídla spoločnosti za účelom podpísania výpovedí, sa nehovorilo o
tom, že by sa malo ísť do práce na druhý deň, t. j. dňa 2.4.2019, súd poznamenáva, že iba žalobkyňa
sa v daný deň nedohodla na skončení pracovného pomeru, na rozdiel od ostatných zamestnancovprevádzky, a preto nehovorili o tom, že by sa malo ísť do práce. Skutočnosť, že medzi stranami sporu
viazla komunikácia, nie je ospravedlnením neznalosti zákona, teda o povinnosti zamestnanca byť na
pracovisku v pracovnom čase počas trvania pracovného pomeru. Zo správania žalobkyne súd usúdil, že

táto nevyvinula dostatok iniciatívy, aby zistila, kde a ako má pracovať. Je síce pravdou, že inak by mala
mať tzv. dlhý týždeň, ale tento režim sa vzťahoval na prevádzku pizzerie, a keďže pizzeria sa k 31.3.2019
zatvorila,pričomžalobkyňaneuzatvoriladohoduoskončenípracovnéhopomeruk1.4.2019,jejpracovný
pomer trval, a nebol k dispozícii žiadny iný kuchár, s ktorým by sa žalobkyňa striedala. Práve preto
samotná žalobkyňa sa mala informovať u zamestnávateľa, aký bude jej pracovný čas, na akej adrese, s

akou náplňou práce, čo však vôbec neurobila. Už dňa 1.4.2019, potom, čo odmietla podpísať dohodu o
skončení pracovného pomeru, mala vyvinúť iniciatívu, a vrátiť sa na pracovisko zrušenej pizzerie alebo
zotrvať na adrese sídla žalovaného alebo sa dožadovať odpovede od žalovaného zamestnávateľa, akú
prácu má vykonávať, a kde, pokiaľ jej pracovný pomer trvá. Ak naozaj bola prevádzka pizzerie dňa
2.4.2019 uzamknutá, mohla, a mala žalobkyňa zotrvať pred prevádzkou po dlhšiu dobu, nielen 5- 10
minút, následne mala kontaktovať zamestnávateľa (telefonicky, emailom, listom) alebo sa mohla osobne

dostaviť na adresu sídla žalovaného zamestnávateľa, aby jej pridelil prácu alebo navrhol iné riešenie,
okremdohodyoskončenípracovnéhopomeru,kuzatvoreniuktorejnemožnonikohonútiť.Vneprospech
žalobkyne bola aj jej nedostatočná aktivita dňa 1.4.2019, t. j. v deň odmietnutia podpísania dohody o
ukončení pracovného pomeru, pretože bezprostredne na to mohla zamestnávateľovi výslovne povedať,
že chce u neho naďalej pracovať, či nemá pre ňu inú prácu, čo však neurobila, čo aj sama uviedla vo

svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.10.2020.

85. Tvrdenie žalovaného, že návrh dohody o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou neobsahoval
ako dôvod skončenia pracovného pomeru zrušenie prevádzky, resp. nadbytočnosť žalobkyne z dôvodu
organizačných zmien, pretože jej ponúkol prácu kuchárky, nebolo dokazovaním preukázané.

86. K tvrdeniu žalovaného, že tento našiel žalobkyňu pracovať u iného zamestnávateľa v čase, kedy
nebola na pracovisku v prevádzke pizzerie žalovaného, konajúci súd poznamenáva, že žalobkyni
nemožno zazlievať, ak tak urobila po 9.4.2019, teda potom, čo jej bolo doručená „výpoveď“ žalovaného
o okamžitom skončení pracovného pomeru k 3.4.2019, ktorá je podľa obsahu okamžitým skončením

pracovného pomeru dňom doručenia oznámenia žalovaného zamestnávateľa žalobkyni, t. j. dňom
9.4.2019. Tvrdenia žalovaného, že očakával, že žalobkyňa nastúpi do práce, že inak by na skončenie
pracovného pomeru použil na to bežne používané tlačivo, nebolo relevantné pre zistenie skutkového
stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Súd konštatuje, že doručenie takejto
„výpovede“ by u každého zamestnanca vyvolalo dostatočnú vážnosť prejavu vôle zamestnávateľa o

tom, že jeho pracovný pomer skončil, a že nič už nebráni takémuto (už bývalému) zamestnancovi
zamestnať sa inde, čo bol aj daný prípad. Neobstojí argumentácia žalovaného, že predmetná výpoveď
daná litom žalobkyni nebola oficiálna, že na výpovede inak používa žalovaný tlačivá, že takýto list
poslal žalobkyni iba preto, že si myslel, že príde na druhý deň do práce, avšak neprišla. Pokiaľ
mal žalovaný záujem žalobkyňu zamestnávať ako kuchárku, čo opakovane tvrdil v priebehu tohto

sporu, nič mu nebránilo vyvinúť iniciatívu z jeho strany, a nevyčkávať na to, aby sa ozvala žalobkyňa.
Nakoľko podľa obsahu „výpovede“ išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru ku konkrétnemu dňu,
mala žalobkyňa dôvodne za to, že uplynutím uvedeného dňa už nie je zamestnankyňou žalovaného,
najneskôr však dňom doručenia tejto „výpovede.“ Pohnútka žalovaného, pre ktorú nepoužil tlačivo na
podanie výpovede, nebola v danom prípade rozhodujúca o to viac, že nemohla byť žalobkyni známa,

ktorá nemohla predvídať žalovaným tvrdený zámer umožniť žalobkyni návrat do zamestnania, z ktorého
dôvodu ju aj odhlásil zo sociálnej poisťovne až v júni 2019.

87. Žalujúca strana sa snažila v priebehu sporu preukázať súdu, že v prevádzke pizzerie sa nevarili
bežné jedlá, že prevádzka iba ponúkala pizzu a šaláty, že sa nemohol ani robiť rozvoz jedál

zamestnancom Smaltovne už aj len z toho dôvodu, že kuchári mali pracovný čas od 10.00 hod., resp.
od 10.30 hod., odkedy nebolo možné riadne navariť obed, a odniesť ho zamestnancom žalovaného
do prevádzky Smaltovne vzdialenej asi 1,5 km od pizzerie, a to v čase ich poobedňajšej prestávky.
V tomto smere sa výpovede svedkov rozchádzali. Súd poznamenáva, že nie je vylúčené, že obedy
mohli byť predpripravené večer predtým, než boli podávané na druhý deň. V tomto spore pritom nebolo

rozhodujúce zisťovanie, či prevádzka pizzerie do 31.3.2019 varila alebo nevarila obedy vo veľkom
pre zamestnancov žalovaného v Smaltovni, kam sa mali po uvarení rozvážať. Súd poznamenáva, že
prevádzka pizzerie mala kuchyňu, čo je základným predpokladom pre jej prípadné použite v gastronómii
v budúcnosti, hoci aj ako vývarovňu. Na tom nič nemení existencia alebo neexistencia potrebného počtuzásob potravín, prípadne mrazničiek, ktoré bolo možné ľahko zadovážiť, pokiaľ v priestoroch bývalej
pizzerie nezostal potrebný počet zariadení nevyhnutných na prevádzku vývarovne.

88. Súd nevykonal dokazovanie kamerovými záznamami zo sídla spoločnosti zo dňa 1.4.2019 a zo
dňa 15.4.2019, ani z prevádzky bývalej pizzerie zo dňa 2.4.2019, ktorý dôkaz navrhla žalobkyňa,
nakoľko žalovaný oznámil súdu, že s týmito kamerovými záznamami už nedisponuje vzhľadom na
vysokú náročnosť na pamäťové úložisko kamerového systému, v ktorom sú záznamy uchovávané
po dobu približne 2 mesiacov, a následne sú najstaršie záznamy prepisované novými záznamami.

Výhrady žalujúcej strany o účelovom zničení kamerových záznamov z 1.4.2019, z 2.4.2019 a z
15.4.2019 samotným žalovaným nie sú dôkazom na preukázanie tvrdení žalobkyne o jej správaní v
sídle žalovaného dňa 1.4.2019 a dňa 15.4.2019, ani dôkazom, že sa dostavila žalobkyňa na adresu
prevádzky pizzerie dňa 2.4.2019 o to viac, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru až koncom zákonnej 2-mesačnej lehoty podľa § 77 ZP, pričom je
všeobecne známe, že kamerové záznamy sa priebežne premazávajú novými záznamami. S veľmi

veľkou pravdepodobnosťou už v čase podania žaloby tieto záznamy neboli uchované na úložisku
žalovaného bez toho, aby sa musel výslovne pričiniť o ich vymazanie. Žalovaný nemohol predpokladať,
že žalobkyňa reálne podá žalobu na súd, a že sa bude v civilnom sporovom konaní odvolávať na tieto
kamerové záznamy. Práveže žalobkyňa sa mohla od žalovaného domáhať vydania týchto kamerových
záznamov ešte pred samotným podaním žaloby, čo však neurobila. Ďalej nevykonal súd dokazovanie

ani výsluchmi ďalších svedkov navrhnutých žalovaným, keďže tento v priebehu sporu už netrval na ich
vypočutí.

89. K námietke žalobkyne k vykonaniu dôkazu výsluchmi svedkov, ktoré navrhol žalovaný, ktoré dôkazy
nechcela vykonať z dôvodu, že niektorí z nich sú jeho zamestnancami, a sú od neho finančne závislí,

ďalší bol jeho kamarát, ďalšou svedkyňou mala byť jeho (už bývalá - pozn. súdu) manželka, a že ďalší
dvaja z nich neboli prítomní pri skončení prevádzky pizzerie a pri odovzdávaní dohody o skončení
pracovného pomeru na podpis, súd zdôrazňuje, že k svedeckej výpovedi pristúpi súd až po poučení
svedka o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede, a preto je veľmi málo pravdepodobné,
že by svedok bol ochotný znášať riziko trestného stíhania či dokonca odsúdenia zo spáchania trestného

činu iba preto, že je zamestnancom strany sporu, jeho kamarát alebo manželka. Je úplne bežné,
že strany sporu navrhujú takých svedkov, ktorí môžu vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú v ich
prospech, a nie v ich neprospech, čo nemožno zazlievať žiadnej strane sporu. Strany navrhujú dôkazy,
a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, ktoré nevykoná, následne vyhodnotí výsledky
vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

90. Z výsluchu svedkyne E. T. vyplynulo, že rozvrh pracovného času na tzv. dlhý a krátky týždeň sa
vzťahoval predovšetkým na čašníkov, nie však na kuchárov, ktorí boli iba dvaja, a to žalobkyňa a pán
G.. Kuchári sa občas dohodli na inom pracovnom čase.

91.KvýhradámžalujúcejstranykvýpovedisvedkaU..Z.M.,žetentobolnavýsluchveľmipripravený, že
rozprávalveľmisúvisle,dopodrobnostíspred4rokov,ažepretomalbyťzrejmeoboznámenýžalovaným
s obsahu iných svedeckých výpovedí, konajúci súd poznamenáva, že o predmete výsluchu sa tento
svedok dozvedel, mohol sa na svedeckú výpoveď zodpovedne pripraviť, hoci aj prípravou poznámok, z
čoho nemožno vyvodiť neobjektivitu jeho výpovede. Aj tento svedok bol totiž v konaní vypočutý až po

poučení konajúcim súdom o trestnoprávnych následkoch trestného činu krivej svedeckej výpovede.

92. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že žalovaný platne skončil pracovný pomer so žalobkyňou okamžitým skončením pracovného pomeru
k 9.4.2019 podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalujúcou

zamestnankyňou, ktorá v dňoch 1.4.2019, 2.4.2019 a 3.4.2019 sa bez ospravedlnenia nedostavila na
pracovisko zrušenej prevádzky pizzerie. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru urobil
žalovaný zamestnávateľ v zákonnej lehote podľa § 68 ods. 2 ZP, teda v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Žalobkyňa zaujala pasívny postoj, nevyvinula
dostatočnú iniciatívu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby si mohla riadne plniť svoje pracovné povinnosti

na pracovisku alebo na inom mieste na to určenom zamestnávateľom, a vykonávala prácu pridelenú jej
zamestnávateľom, hoci aj len dočasnú. V tejto súvislosti odkazuje súd na všeobecnú zásadu vigilantibus
iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a že žalobkyňa mala pristupovať k plneniu svojich
pracovných povinností, predovšetkým k povinnosti dostaviť sa na miesto výkonu práce alebo iné miestourčené zamestnávateľom, s náležitou starostlivosťou, a nevyvodzovať nesprávne subjektívne závery o
tom, že sa nemusí dostaviť na pracovisko iba preto, že predmetná prevádzka pizzerie bola zrušená,
ani bez primeraných dôvodov predpokladať, že mala mať pracovné voľno v stredu 3.4.2019 a vo

štvrtok 4.4.20109 z dôvodu, že predmetné dni pripadli na tzv. dlhý pracovný týždeň o to viac, že
rozdelenie pracovného času na tzv. krátky a dlhý pracovný týždeň nebolo súčasťou pracovnej zmluvy,
ale iba výsledok ústnej, zaužívanej dohody medzi žalovaným a zamestnancami zrušenej pizzerie, ktorí s
účinnosťou od 1.4.2019 už neboli zamestnancami žalovaného alebo boli dočasne pracovne neschopní
(Bc. E. T., rod. I.D., a X. E.). Od 1.4.2019 už nebol druhý kuchár, A. G., zamestnancom žalovaného.

Žalobkyňa sa tak nemala s kým striedať na pracovisku v období po 1.4.2019, a už aj len preto nemohla
predpokladať, že by sa na ňu mal vzťahovať tzv. dlhý pracovný týždeň, a neskôr krátky pracovný týždeň,
ktoré rozvrhnutie pracovného času má význam iba v prípade, že je na pracovisku viacero zamestnancov
srovnakýmipracovnýmiúlohami.Keďžesimuselabyťžalobkyňavedomáskutočnosti,žesanebudemať
s kým striedať na pracovisku, nakoľko v období od 1.4.2019 bola jediná kuchárkou v pracovnom pomere
užalovaného,malazamestnávateľa požiadaťostanovenienovýchpravidieldochádzkyamiestavýkonu

práce. V danom prípade nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby tento zháňal
žalobkyňu, ktorá sa nedostavila na pracovisko v dňoch 1.4.2019 až 9.4.2019. Pokiaľ aj bola žalobkyňa
presvedčená, že sa na ňu vzťahoval tzv. dlhý pracovný týždeň, o to viac mala byť fyzicky prítomná
na pracovisku zrušenej prevádzky pizzerie tak dňa 1.4.2019, hoci aj až poobede potom, čo odmietla
podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, ako aj dňa 2.4.2019, nakoľko v tieto dni by v takom

prípade mala pracovať minimálne do 23.00 hod., a teda nič jej nebránilo v pracovnom čase aktívne
vyhľadávať zamestnávateľa, a požiadať ho o poskytnutie inštrukcií, aby mohla byť v pracovnom čase
na pracovisku a plniť pracovné úlohy pre zamestnávateľa.

93. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným

zamestnávateľom vo „výpovedi“ zo dňa 3.4.2019 bolo neplatné, ani že by neboli dané zákonné dôvody
preokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,súduneostávaloničinéibažalobuvcelostiakonedôvodnú
zamietnuť (I. výrok).

94. Keďže súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol,

nezaoberal sa už správnosťou sumy uplatnenej náhrady mzdy pre prípad, že by súd rozhodol, že
„výpoveď“ žalovaného zo dňa 3.4.2019, doručená žalobkyni dňa 9.4.2019, je neplatná, a pracovný
pomer naďalej trvá.

95. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, napríklad, či bola svedkyňa Monika Vaculová prítomná v prevádzke
pizzerie dňa 2.4.2019, aké konkrétne veci sa z prevádzky vynášali, a kedy tomu tak bolo, aké veci sa

z prevádzky pizzerie predali, či v pizzerii sa riadne varilo alebo nevarilo, či sa roznášali obedy alebo
neroznášali.

96. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

97. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

98. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

99. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.100. Nakoľko žalovaný bol v tomto spore plne úspešný, a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, priznal súd žalovanému proti žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

101. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo
zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu

výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky
súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný
súdny spor pod sp. zn. PN-20Cpr/29/2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).