Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202507
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723202507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: : A. B., nar. X.XX.XXXX,

trvale bytomNová 126/20, Poprad-Gánovce, práv. zast. JUDr. Peter Šimoňák, advokát, Mlynská 28,
Košice, IČO: 54344093, proti žalovanému 1) C. D., nar. XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX E., D. F. X) B. B.,
nar. XX.X.XXXX, B. XX/X, G. X) H. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, K. X) F. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. XX/X, G.–L. X) M. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, G. X) H. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom I. XX/XX, G., práv. zast. Mgr. Stanislav Fekete, advokát, Nám. Sv.Egídia 42/97, Poprad,
IČO: 37 789 414 7) A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, G., v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2023 domáhala, aby určil, že nehnuteľnosť evidovaná
v katastri nehnuteľností pre okres G., N. L., k. ú. I., na LV č. XXX ako parcela reg. E č. 103/16 o výmere
102 m2, druh pozemku - ostatná plocha, patrí do dedičstva po poručiteľovi O. B., nar. X.XX.XXXX

a zomrelom dňa 7.9.1982. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní
odôvodnila tým, že žalovaní sú vedení v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci parc. registra
E č. 103/16, zapísanej na LV č. XXX o výmere 102 m2, k. ú. I.. Žalobkyňa vo vzťahu k údajom týkajúcim
sa vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti podala dňa 25.8.2019 na Okresný úrad Poprad, katastrálny
odbor , žiadosť o prešetrenie zapísaných údajov, kde uviedla, že nehnuteľnosť v minulosti tvorila jeden
celoksneskoršievytvorenýmiparcelamiregistraC103/16,103/94,103/95a103/96vk.ú.I..Tentojeden
celok v minulosti vlastnili jej rodičia O. B., nar. X.XX.XXXX a H. B., nar. XX.X. XXXX. Nehnuteľnosť je

v súčasnosti zjavne nesprávne evidovaná na fyzické osoby, ktoré nemajú žiadny dedičský ani iný právny
vzťah k danému pozemku. Okresný úrad Poprad vydal záznam z prešetrenia zmien údajov katastra
zo dňa 30.8.2019, v ktorom je uvedená história zmien evidencie vlastníckeho práva vzťahujúca sa
k daným pozemkom so záverom, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bol O. B., nar. X.XX.XXXX. Pod
č. zmeny 32/05 bolo do LV č. XXX nesprávne doplnené rodné číslo vlastníka O. B., nar. XX.X.XXXX bez
predloženia príslušnej listiny. Daný O. B. nie je totožný s vlastníkom zapísaným v pozemkovo-knižnej
vložke č. XXXX, ani jeho právnym nástupcom. V konaní o dedičstve po neb. O. B., nar. XX.X.XXXX bol

následne neprávom prejednaný aj nehnuteľný majetok z pozemkovo-knižnej vložky XXX, ktorá nebola
vlastníctvom poručiteľa, ale vlastníkom nehnuteľnosti bol O. B., nar. X.XX.XXXX – otec žalobkyne.
Napriek tomu, že v dedičskom konaní bol prejednaný aj majetok, ktorý poručiteľovi O. B., nar. XXXX
nepatril, samotný zápis do katastrálneho operátu bol vykonaný v súlade s predloženou listinou. Pretoneboli naplnené podmienky pre opravu údajov katastra týkajúcich sa nehnuteľností. Žalobkyňa dňa
27.4.2020 podala na Okresný súd žiadosť o dodatočné prejednanie dedičstva po svojom neb otcovi O.
B., nar. XXXX, ktoré predstavovalo danú nehnuteľnosť. Súd listom zo dňa 10.9.021 žalobkyni oznámil,

že v súčasnosti nezákonne evidovaný stav vlastníckeho práva je možné napraviť iba v rámci súdneho
konania. Na základe nesprávne doplneného rodného čísla vlastníka, do LV č. XXX pod č. zmeny 32/05
bola zapísaná nehnuteľnosť, ktorá bola výlučným vlastníctvom O. B., nar. XXXX, a preto mala byť
predmetom dedičského konania po tejto osobe. V katastri nehnuteľnosti sú toho času zapísaní žalovaní
neprávom. Žalobkyňa je dcérou O. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol posledným známym oprávneným

vlastníkomnehnuteľnosti.Žalobkyňajebezprostrednýpriamypotomokapotencionálnydedičnazáklade
dedičského práva. Má zjavný právny záujem , aby nehnuteľnosť bola prejednaná v dedičskom konaní
po poručiteľovi, ktorý v čase smrti bol jej vlastníkom. Za súčasného právneho stavu zápisu v katastri
nehnuteľnosti to však nie je možné. Žalovaní sú pasívne legitimovanými subjektami, pretože týmto
formálne svedčí zápis vlastníckeho práva.

Na preukázanie svojich tvrdení predložila výpis z LV, rodný list, žiadosť o prešetrenie údajov, záznam
z prešetrenia zmien, žiadosť o dodatočné prejednanie dedičstva, výzvu na spresnenie návrhu a odpoveď
na spresnenie návrhu.

2.Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v danom prípade nejde o nerozlučné

nútené spoločenstvo podľa § 78 Csp, pretože žalobkyňa sa priamo nedomáha určenia vlastníckeho
práva, ale domáha sa len určenia, že vec patrí do dedičstva a až v následnom dedičskom konaní,
by bolo predmetom vzájomného vyporiadania všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov učenie, kto
z nich vec nadobudne do svojho vlastníctva. Nateraz je toho názoru že v tomto konaní bolo podstatné
len preukázanie právneho záujmu zo strany žalobkyne, čo nepochybne preukázala nakoľko pripadá

do úvahy ako jeden z dedičov. Prečo vec nebola predmetom dedičského konania po nebohom otcovi
žalobkyne vyplýva zo samotného záznamu z prešetrovania zmien údaju katastra zo dňa 7.10.2011. Ust
§ 78 CSP pre nútené procesné spoločenstvo vyžaduje, aby osobitný predpis vyžadoval pre úspech
v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V danom prípade, takýto osobitný právny predpis
neexistuje a jeho existenciu žalovaní ani netvrdili. Rozhodnutie NS SR sp. zn.3Cdo 222/2010 bolo

prijaté ešte za účinnosti OSP, ktoré exaktne pojem núteného procesného spoločenstva neupravovalo.
V tomto smere považuje za správnejší a logickejší právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR sp. zn.
28Cdo 2375/2012. Ten v druhovo totožnej veci uviedol, že konanie tohto druhu smerovalo k určeniu, že
právny predchodca žalobcu bol ku dňu svojej smrti vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. K takejto žalobe
je oprávnený ktorýkoľvek z potencionálnych dedičov samostatne, lebo ide len o fázu predchádzajúcu

dodatočnému prejednaniu dedičstva po poručiteľovi a výsledok sporu nijakým spôsobom nepredurčuje
postavenie žalobcu v rámci dedičského konania, ktoré bude následne vedené. V tomto smere sa
preto nejedná o nerozlučné spoločenstvo. Voči žalobkyni by bol postup , kedy by súd vyžadoval účasť
všetkých dedičov nespravodlivý. Žalobkyňa pochádza z 9 súrodencov, z ktorých väčšina už zomrela
a po nich by tak dedičské právo patrilo ich potomkom. Ide o pomerne veľké množstvo osôb, z ktorých

žalobkyňa ani všetkých nepozná, a ani všetci títo dedičia by nemali záujem na takomto konaní. Ide
o nehnuteľnosť, ktorá nie je veľkej hodnoty, avšak pre žalobkyňu má význam z toho dôvodu, že je
prístupovou ku jej nehnuteľnosti, k jej domu. V prípadnom dedičskom konaní by prípadní spoludedičia
žalobkyne mohli dedičstvo buď odmietnuť resp. v rámci dohody dedičov by sa mohli takéhoto dedičstva
vzdať. Z týchto dôvodov by považovala vyžadovanie núteného procesného spoločenstva na strane

žalobkyne za prehnaný právny formalizmus. V prípade dobromyseľnosti držby žalovaných má za to, že
ich dobrú vieru je potrebné hodnotiť vždy z objektívneho hľadiska. Nestačí ich subjektívne presvedčenie
o tom, že im vec patrí. V prípade chyby štátneho orgánu, v danom prípade chyby katastrálneho odboru,
v dôsledku ktorej bolo vlastníkovi nehnuteľnosti zapísaný nesprávne dátum narodenia, a následne bola
predmetnánehnuteľnosťnesprávneprejednanávdedičskomkonaní,sanemôžejednaťodobrúvieruani

žalovaných,aniichprávnehopredchodcu.PoukázalatiežnarozsudokNSČRsp.zn.22CDo/2077/2002,
podľa ktorého zjavne nesprávne rozhodnutie štátneho orgánu, ktorým bola strane súdneho konania
prikázaná vec, ktorá nebola a nemohla byť predmetom konania, pretože patrila niekomu inému, nemôže
zakladať dobrú vieru strany, že jej takáto vec patrí. Išlo o rozhodnutie skutkovo obdobnej veci, kedy
v dedičskom konaní bola prejednaná nehnuteľnosť, ktorej poručiteľ nebol vlastníkom.

3.Žalovaná v 2./rade – B. D., F. B. na pojednávaní uviedla, že jej otec O. B., nar. v r.1932 bol bratrancom
O. B., nar. v r.1911 a zároveň otec žalobkyne – O. B., nar. v r.1911 bol krstným otcom jej otca. Otec
jej stále hovoril, že v Gánovciach ma pokúskované pozemky, ktoré po ňom raz zdedia. Otec zomrelXX.X.XXXX. Po smrti otca dostali od notára dedičstvo. Asi po troch rokoch ju navštívila žalobkyňa. Z jej
rečí vyrozumela, že má o parcelu záujem, že by tam chcela stavať dom jej dcéra. Žalobkyni oznámila,
že parcelu zdedili všetci súrodenci. Pozemok žalobkyni nemieni odovzdať, zdedila ho po otcovi.

4.Žalovaná v 4./rade – F. B. na pojednávaní sa vyjadrila, že pozemky, ktoré sú predmetom súdneho
sporu sú pozemky, ktoré pôvodne vlastnil jej dedo – vajda – B. B.. On mal aj tú parcelu, kde teraz
žalobkyňa býva. Dedo zomrel ešte za socializmu a po jeho smrti predmetný pozemok zdedil jej otec O.
B., nar. v r.1932. Na tomto pozemku v podstate nebolo nič. Pôvodne na tomto mieste začala stavať

širšia rodina, kde patril aj otec žalobkyne. M. rozdeľoval pozemky. Medzitým zostal tento kúsok a toto
zostalo na deda. So žalobkyňou nie sú susedy. Vedľa daného pozemku majú ďalší pozemok, ktorý však
užíva žalobkynina suseda H. O..

5.Žalovaný v 5./rade – M. B. na pojednávaní uviedol, že je majiteľom pozemku. Pretože medzi jeho
otcom a otcom žalobkyne je dosť veľký vekový rozdiel, vylučuje, aby tam sa mohla stať nejaká chyba.

6.Právny zástupca žalovaného v 6./rade Mgr. Fekete na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku
nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Predmetom konania je spor o určenie veci patriacej
do dedičstva, kde podľa jeho názoru s poukazom na rozhodnutie NS SR 3 Cbo 222/2010 v takomto
konaní všetci potencionálni dediči tvoria nerozlučné spoločenstvo, či už na strane pasívne alebo aktívne

legitimovaných účastníkov ,s čím je spojená procesná legitimácia v konaní. Ak žalobkyňa odvodzuje
dedičské právo od svojho otca O. B. nar. XXXX, žalobkyňa nie je jedinou dedičkou. Mala minimálne
bratov aj sestry, niektorí už zomreli, resp. všetci ďalší súrodenci už zomreli avšak minimálne jeden
zo súrodencov mal dcéru P. O., ktorej matka L. B. bola sestrou žalobkyne. K skutkovým tvrdeniam
žalobkyne ďalej uviedol, že O. B. nar. XXXX bol zapísaný ako vlastník všetkých nehnuteľností na LV

č. XXX v roku 2005 a po jeho smrti sa vlastníkmi v roku 2014 stali žalovaní. O. B. nar. XXXX zomrel
v roku 1982 a žalovaní nemajú vedomosť ,prečo sa po ňom v rámci dedičského konania neprededila
sporná parcela. V tom čase s určitosťou nemohla byť zapísaná na otca žalovaných. V závere poukázal
na dobromyseľnosť žalovaných resp. ich právneho predchodcu, že sa cítili a cítia ako oprávnení vlastníci
predmetnej nehnuteľnosti. Túto nadobudli v rámci dedičského konania, ktoré spochybnené nebolo. Od

uvedenej doby si plnili všetky povinnosti vo vzťahu k nehnuteľnostiam, napr. daňové. To isté je možné
uviesť k právnemu predchodcovi žalovaných síce len ako tvrdenie, že je vlastníkom nejakého pozemku,
ktorý sa nachádza v časti, kde žije žalobkyňa.

7.Žalovaný v 7./rade –A. B. sa na pojednávaní vyjadril, že je už dedičom po neb. mame Q. B., ktorá
bola dcérou O. B., nar. v r.1932. Mama zomrela v roku 2022 a podiel na pozemku nadobudol po nej.
Keď bol ešte malý chlapec, dedo O. B. mu spomínal, že vlastní daný pozemok.

8.Súd na základe vykonané dokazovania v súlade s prednesmi strán, oboznámením listinných dôkazov,

a to výpisu z LV, rodného listu, žiadosti o prešetrenie údajov, záznamu z prešetrenia zmien, žiadosti
o dodatočné prejednanie dedičstva, výzvy na spresnenie návrhu a odpovede na spresnenie návrhu zistil
nasledovný skutkový stav:

9.Žalobkyni bol dňa 5.10.1957 Matričným úradom Poprad vyhotovený rodný list o jej zapísaní v knihe

narodení vo zväzku 1, na strane 57,pod číslom 8, roku 1957 s dňom, mesiacom a rokom narodenia
X.XX.XXXX. Rodičmi novorodenca sú zapísaní ako otec O. B., nar. X.XX.XXXX v Gánovciach, bytom
L. D. XX a matka H. B., F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. D. C. XX.

10.Dňa 25.8.2019 žalobkyňa požiadala Okresný úrad, katastrálny odbor Poprad o prešetrenie

zapísaných údajov katastra nehnuteľností vo veci parcely KN E 103/16 k. ú. I.. V žiadosti uviedla, že
po smrti rodičov O. B. a H. B. sa stala po súhlase so súrodencami (v katastri nehnuteľností zapísané
V – 3018/07) v 3-inách vlastníčkou rodinného domu (1/4 vlastníčkou je P. O., KNC 103/94 a 103/95
k.ú.Filice), č. parcely 126/20 – KNC 103/16 k.ú. I., ktorý vystavali ešte rodičia a pozemku okolo rodinného
domu KNC 103/96 k.ú. I.. Pozemok pred rodinným domom KNE 103/16 k. ú. I. v minulosti tvoril jeden

celok s neskoršie vytvorenými parcelami – pozemkami 103/16, 103/94, 103/95 a 103/96 k. ú.Filice.
Uvedený pozemok v celku v minulosti vlastnili rodičia O. a H. B., od ktorých tieto nehnuteľnosti po smrti
matky, po súhlase so súrodencami ako možnými dedičmi zdedila. Má za to, že asi v rozpore s právnymi
predpismi pozemok B. XXX/XX je zapísaný na fyzické osoby nemajúce asi žiadny možný dedičskýani iný právny vzťah k tomuto pozemku. Pozemok KNE 103/16 má byť správne zapísaný na dedičku
pôvodnej nehnuteľnosti, v súčasnosti vlastníčky pôvodnej nehnuteľnosti, z ktorej bola táto časť o výmere
102 m2 odčlenená, ktorou je jej osoba. Rozhodnutie ponechala na kataster nehnuteľností.

11.Okresný úrad Poprad listom zo dňa 7.10.2019 žalobkyni predložil záznam z prešetrenia zmien údajov
katastra. Podľa obsahu listu :
Katastrálny odbor Okresného úradu v Poprade na základe vašej žiadosti prešetril vlastníctvo parcely
EKN par. č. 103/6 v katastrálnom území I. a zistil nasledovné skutočnosti:

12.Pozemkovoknižná parcela mpč. 103/6 ; výmere !929 m2 evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č.
XXX bola podľa pridelovej listiny a kúpnej zmluvy č. d. 181/1955 zapísaná do vlastníctva O. B. v celosti.
Po prešetrení v obci boli pod číslom zmeny 167/69 do listu vlastníctva č. XXX v katastrálnom území
I. zapísané parcely EN (terajšie CKN parcely) par. č. 103 16 zastavaná plocha o výmere 1402 m', na
ktorej je postavený rodinný dom so súp. číslom XXX a par. č. 103/25 záhrada o výmere 527 m2. Tieto
parcely boli zapísané ako identické s pozemkovoknižnou parcelou mpč. 103/16 v prospech O. B.. nar.

X.XX.XXXX.
Darovacou zmluvou R1 88/81 nadobudol vlastníctvo k parcele EN par. č. 103/25 záhrada o výmere 527
m2 A. B. od svojich rodičov O. B. (nar. X.XX.XXXX) a H. B. F. J.. Darovacia zmluva bola zapísaná do
katastra nehnuteľností pod číslom zmeny 7/81.
Rozhodnutím o dedičstve D 871/82 po nebohom O. B.. nar. X.XX.XXXX. zom. 7.9.1982 nadobudla

vlastníctvo k rodinnému domu súp. č. XXX a k parcele EN (CKN) par. č. 103/16 manželka poručiteľa H.
B. v celosti. Rozhodnutie bolo zapísané do katastrálneho operátu pod číslom zmeny 6/83. Predmetom
dedenia bola len parcela CKN par. č. 103/16 a rodinný dom súp. č. XXX.
Uznesením o dedičstve D 1318/94 po nebohej H. B. F. J. nadobudli vlastníctvo k parcele CKN par. č.
103/16 spolu s rodinným domom dcéry poručilefky L. B. v spoluvlastníckom podiele 1/9. Q. R. F. B. v

spoluvlastníckom podiele 1/9 a A. B. F. B. v spoluvlastníckom podiele 7/9. Uznesenie o dedičstve bolo
zapísané do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny 15/99.
13.V roku 1999 bol v katastrálnom území I. spracovaný Register obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP). Pri spracovaní grafických podkladov bolo zistené, že pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč.
103/16 nie je identická s parcelou CKN par. č. 103 16 a parc.č. 103/25. Zbytok pozemkovoknižnej parcely

mpč. 103/16 bol v návrhu ROEP evidovaný ako parcela EKN par. č. 103/16 ostatná plocha o výmere
102 m2 vo vlastníctve O. B. v celosti podľa č. d. 181/55 zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX.
Keďže z pozemkovoknižného zápisu nie je možné zistiť ďalšie identifikačné údaje o vlastníkovi, bol tento
vlastník zapísaný ako vlastník s neznámym miestom trvalého pobytu bez identifikačných údajov (rodné
číslo, dátum narodenia, adresa). Parcela EKN par. č. 103/16 bola po schválení ROEP zapísaná do listu

vlastníctva č. XXX v prospech O. B. v celosti pod číslom zmeny 2/99.
14.Kúpnou zmluvou V 1576/99 nadobudla spoluvlastníctvo k rodinnému domu s. č. 126 a k parcele CKN
par. č. 103/16, na ktorej je rodinný dom postavený A. B. F. B. v
spoluvlastníckom podiele 1/9 od svojej sestry Q. R. F. B.. Kúpna zmluva bola zapísaná do katastrálneho
operátu pod číslom zmeny 61/99.Osvedčením o dedičstve 8D 796/2002 po nebohej L. B. F. B. nadobudla

vlastníctvo k domovému majetku s. č. XXX spolu s pozemkom CKN par. č. 103/16 dcéra poručiteľky
P. O. F. O. v celosti z podielu poručiteľky, teda v 1/9. Osvedčenie bolo zapísané do listu vlastníctva č.
XXX pod číslom zmeny 48/03.

15.Dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V 3018/07 bolo zrušené a vyporiadané

podielové spoluvlastníctvo k parcele CKN par. č. 103/16 zapísanej v liste vlastníctva XXX v prospech A.
B.vspoluvlastníckychpodieloch7/9a1/9aP.O.vspoluvlastníckompodiele1/9.Technickýmpodkladom
pre spísanie dohody o vyporiadaní podielového spoluv lastníctva bol geometrický plán B. S. č. 81/2005.
ktorým bola parcela CKN par. č. 103/16 rozdelená na parcely CKN par. č. 103/16 zastavaná plocha o
výmere 90 m', par. č. 103/96 zastavaná plocha o výmere 1156 m2, par. č. 103/94 zastavaná plocha

o výmere 21 m2 a nar. č. 1U3/95 zastavana plocha o výmere i 35 m . Podľa dohody o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva patria parcely CKN par. č. 103/16 a par. č. 103/96 do výlučného vlastníctva
A. B. F. B. - zapísané do listu vlastníctva č. XXX a parcely CKN par. č. 103 94 a par. č. 103/95 patria
do výlučného vlastníctva P. O. F. O. - zapísané do listu vlastníctva č. XXX. Dohoda bola zapísaná do
listov vlastníctva pod číslom zmeny 54/07.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, predmetom dedenia, kúpnej zmluvy a dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola len parcela CKN par. č. 103/16 zapísaná v liste
vlastníctva č. XXX ''katastrálnom území I.. Parcela EKN par. č. 103/16 nebola predmetom žiadneho
vyššie citovaného právneho úkonu a po zápise ROEP bola zapísaná do listu vlastníctva č. XXX vprospech pozemkovoknižného vlastníka O. B. podľa č. d. 181/55 z pozemkovoknižnej vložky č. XXX.
Z uvedeného je zrejmé, že výlučným vlastníkom pozemkovoknižnej parcely mpč. 103/16 v katastri
nehnuteľností evidovanej ako parcela CKN par. č. 103/16 a EKN par. č. 103/16 bol O. B. nar. X.XX.XXXX.

16.Pod číslom zmeny 32/05 bolo do listu vlastníctva č. XXX nesprávne doplnené rodné číslo vlastníka
O. B. - dátum nar. XX.XX.XXXX bez predloženia príslušnej listiny. O. B. nar. v roku 1932 nie je totožný
s vlastníkom zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. 203. ani nie je jeho právnym nástupcom.
17.Uznesenímodedičstve21D/148/2013-29ponebohomO.B..nar.XX.XX.XXXXnadobudlivlastníctvo
okrem iného aj k parcele EKN par. č. 103/16 P. B. F. B. v spoluvlastníckom podiele 1/8. C. D. F. v

spoluvlastníckom podiele 1/8. B. D. F. B. v spoluvlastníckom podiele 1/8. H. I. F. B. v spoluvlastníckom
podiele l/8, F. B. F. B. v spoluvlastníckom podiele 1/8.

18.Q. B. F. B. ová v spoluvlastníckom podiele 1/8. M. B. v spoluvlastníckom podiele 1/8 a H. B. v
spoluvlastníckom podiele 1/8. Toto uznesenie bolo zapísané do listu vlastníctva č. XXX pod číslom
zmeny 24/14.

19.Uznesením o dedičstve 7D/133/2016 po nebohej P. B. F. B. nadobudol vlastníctvo k parcele EKN par.
č. 103/16 syn poručiteľky H. B. v celosti z podielu poručiteľky. teda v 1/8. Uznesenie bolo do katastra
nehnuteľností zapísané pod číslom zmeny 73/17.
Z uvedeného vyplýva, že v konaní o dedičstve po nebohom O. B.. nar. XX.XX.XXXX bol prejednaný aj
nehnuteľný majetok z pozemkovoknižnej vložky č. XXX parcela EKN par. č. 103/16. ktorého vlastníkom

bol podľa pozemkovoknižného zápisu iný O. B.. nar. X.XX.XXXX. Následne bola táto nehnuteľnosť
predmetom ďalšej právnej zmeny. Napriek tomu. že s dedičskom konaní bol prejednaný aj majetok .
ktorý poručiteľovi nepatril, zápis do katastrálneho operátu bol vykonaný v súlade s predloženou listinou.
Podľa § 59 ods. 2 písm. a.) zákona NR SR č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam okresný úrad opras í údaje katastra, ak sú v rozpore s rozhodnutím o

povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra.

Vzhľadom k tomu. že zápis do katastra nehnuteľnosti je vykonaný v súlade s predloženou listinou, nie
je dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte.

20.Listom zo dňa 27.4.2020 žalobkyňa požiadala Okresný súd Poprad o dodatočné prejednanie
dedičstva – parcely KNE 103/16 k. ú. I.. Žiadosť odôvodnila tým, že dňa 30.8.2019 požiadala Okresný
úradoprešetreniezapísanýchprávknehnuteľnostivoveciparcelyKNE103/16k.ú.I..ZlistuOkresného
úradu Poprad zo dňa 7.10.2019 je zrejmé, že pod č. zmeny 32/2005 bolo do LV č. XXX nesprávne

doplnené rodné číslo vlastnícka – O. B., dátum narodenia XX.X.XXXX bez predloženia príslušnej listiny.
Okresný úrad priznáva, že O. B., nar. v roku 1932 nie je totožný s vlastníkom zapísaným v pozemkovo-
knižnej vložke č. XXX, a nie je ani jeho právnym nástupcom. Úrad ďalej konštatuje, že O. B., nar. XXXX,
jej otec vlastnil v k. ú.Filice parcely, toho času zapísané v CKN, a to parcelu č.103/16 –zastavaná plocha
o výmere 1402 m2, na ktorej je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a parcelu č.103/25 o výmere

527 m2. Táto parcela bola neskôr darovaná bratovi A.. Po smrti otca O. B. vlastníkom rodinného domu
a parcely CKN 103/16 sa stala jej matka – H. B. v celosti. Po smrti matky Margity uznesením o dedičstve
D1318/94 nadobudla 7/9 a apo 1/9 boli spoluvlastníčkami sestry L. a Q. vlastníckeho práva RD s.č.
XXX a parcely CKN 103/16. Neskôr, v roku 1999 po ROEP v k. ú. I. bolo dedičské právo k parcele KNE
103/16 k.ú. I. nesprávne zapísané na O. B., nar. XXXX,ktorý nie je totožný s vlastníkom zapísaným

v pozemkovo-knižnej vložke č. XXX. Z uvedeného je zrejmé, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bol
jej otec. Súd požiadala o preskúmanie nesprávneho zapísania parcely, odstránenie nezákonného stavu
a dodatočné prejednanie dedičstva k parcele KNE 103/16, k. ú. I. na dedičov po O. B. a následne po
jeho manželke H. B..

21.Listom zo dňa 30.6.2020 súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10D/48/2020 – 11 žalobkyňu požiadal
o upresnenie podania, a to presné uvedenie poručiteľa, u ktorého má prebiehať dodatočné dedičské
konanie.

22.Listom zo dňa 23.7.2020 adresovaným Okresnému súdu Poprad žalobkyňa oznámila, že sporný
pozemok má byt prededený na dedičov po O. B., nar. X.XX.XXXX (zomrel X.X.XXXX) a H. B., nar.
XX.X.XXXX, zomrelej dňa 12.10.1994.23.Listom zo dňa 10.9.2021 súd žalobkyni oznámil, že vzhľadom na obsah jej požiadavky v danom

konaníjejnemôževyhovieť.Niejemožnérozhodnúť,abypozemokB.XXX/XXbolzapísanýaprededený
na dedičov po O. B. a H. B. v rámci návrhu dodatočné
prejednanie dedičstva.
Podľa § 460 O.z.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 473 O.z.
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia
ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 77 CSP
(1) Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;
procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
(2)Nazmenužaloby,najejspäťvzatie,nauznanienárokualebovzdaniesanárokuanauzavretiezmieru

je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
(3) Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu
a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

Podľa § 78 CSP

(1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v
spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku
Podľa § 228 CSP
(1) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami

strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
(2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní.

24.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti acitovanézákonnéustanoveniamalsúdpreukázané,že
žaloba nie je dôvodná. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať
za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní
za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných

spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo
ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo 16. mája 2019, sp. zn. 8Cdo/94/2018)

25.Podľa dôvodovej správy k ust. § 78 CSP zákonodarca do novej právnej úpravy zavádza nový inštitút

núteného procesného spoločenstva, ktorý bol doteraz vyjadrovaný len doktrinálne a judikatúrne. O
nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým
subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero
subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov.Typickým
príkladom je žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. V takomto prípade sa musia konania

zúčastniť všetci podieloví spoluvlastníci, a to či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného,
keďže jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a právoplatný výrok súdu
zaväzuje len stranu konania, a po právoplatnosti rozsudku aj právnych nástupcov zúčastnených strán.
Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne.
K subjektívnej záväznosti rozsudku sa vzťahuje ust. § 228 CSP.

26.Výrok právoplatného rozsudku v zmysle ust. § 228 CSP je v zásade záväzný
inter partes, teda záväzný pre strany sporu, t. j. nenadobúda všeobecnú záväznosť. Nová právna
úprava mení materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí, spočívajúcu v záväznosti súdnehorozhodnutia na definovaný okruh subjektov, pričom sa vychádza z nového poňatia, že právoplatný
rozsudok zaväzuje iba procesné strany a ich právnych sukcesorov.

27.Žalovaní vzniesli procesnú obranu skutkovým tvrdením neúplnosti strán v konaní a to ďalších dedičov
po neb. poručiteľovi. Žalobkyňa na pojednávaní toto skutkové tvrdenie existujúcich dedičov nepoprela
a poukázala iba na to, že predmet sporu nie je konaním, kde osobitný zákon stanovuje podmienku
účasti všetkých subjektov procesného spoločenstva, ktorý vyžaduje osobitný predpis.

28.Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ust. § 78 ods.1
CSP. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Správnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú
a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods.2 OSP. To platí aj v prípade, ak

poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci, o ktorú ich v občiansko-
súdnom konaní, vedenou s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané.
Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva)
a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci
dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Správnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení

a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ust. § 91 ods.2
OSP (viď rozsudok NS SR z 22.2.2008 sp. zn. 5MCdo/15/2007).

29.Žaloba o určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný
prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva.

Pokiaľ poručiteľ - otec žalobkyne, podľa tvrdenia žalobkyne v čase smrti mal byť vlastníkom spornej
parcely, zanechal viac dedičov, čo nie je v konaní sporným už vzhľadom k tvrdeniam žalobkyne v liste
zo dňa 25.8.2019 a vyjadreniu na pojednávaní, sú dedičia v čase od smrti poručiteľa až do vyporiadania
dedičstva po ňom právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku
patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv

patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V spore o určenie
predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov pôvodne v zmysle
ust. § 91/2 OSP, t. č. ust. § 78 CSP.

30.Súd aj bez návrhu skúma procesné spoločenstvo strán. Z obsahu písomných podaní žalobcu

a predložených listinných dôkazov je nepochybné, že otec žalobkyne O. B., nar. X.XX.XXXX zomrel
dňa X.X.XXXX. Ak žalobkyňa tvrdí, že sporná parcela patrí do dedičstva po poručiteľovi O. B., ako
dedičia po menovanom prichádzali do úvahy tak manželka nebohého – H. B. ako aj deti nebohého, teda
žalobkyňa a jej sestry L. a Q.. Uvedené osoby tvoria nerozlučné spoločenstvo pre konanie o určenie
vecí patriacich do dedičstva, a to parcely KNE č. 103/16 – ostatná plocha , zapísané na LV č. XXX k.

ú. I.. Je už nerozhodné, či dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy vystupujú ako žalobcovia alebo sčasti
ako žalovaná strana. Tieto osoby sú v nútenom spoločenstve s tretími osobami, ktorým zase svedčí
vlastnícke právo podľa listu vlastníctva. Pretože v konaní neboli žalovaní všetci členovia núteného
spoločenstva , nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov , súd nemohol žalobe vyhovieť.

31.Nesplnenie podmienky procesného spoločenstva súd skúma ako samostatnú podmienku
konania, preto nie je podstatné, v ktorom štádiu konania bez ohľadu na dodržiavanie zásady
sudcovskej koncentrácie konania strana nesplnenie danej podmienky namietne. Preto súd nemôže
iba zohľadnením zásady sudcovskej koncentrácie konania k takémuto skutkovému tvrdeniu
neprihliadnuť iba z dôvodu, že nebolo prednesené na výzvu súdu, ale až v ďalšom priebehu konania.

32.Súd sa preto osobitne nezaoberal ďalšou procesnou obranou žalovaných, že minimálne
nadobudnutím dedičstva po ich právnom predchodcovi sa cítia ako oprávnení vlastníci, čo možno
povedať aj o ich samotnom právnom predchodcovi. O. B., nar. XX.X. XXXX, zomrelom v roku 2016.

33.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovaní boli úspešnou stranou
v konaní v rozsahu 100 %,preto im prislúcha náhrada trov. O výške náhrady rozhodne súd I. inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.