Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420204386
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1420204386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: IZ Investment, s. r.
o., so sídlom Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava, IČO: 44 099 398, zastúpený: Advokátska kancelária
Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava, IČO: 50 046 594 proti
žalovaným: 1/ Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, A-3910 Zwettl, IČO:
ATU15359608, Rakúska republika, zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto
1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, 2/ JUDr. Ondrej Brláš, so sídlom Štefánikova trieda 52, 949
01 Nitra, správca úpadcu M-transfer, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 917 01 Trnava, IČO: 44 905 483,

zastúpený: JUDr. Martina Holečková, advokátka so sídlom Štefánikova trieda 76/52, 949 01 Nitra, 3/
auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, zastúpený: AKMB, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, 4/ KLM ZV I. s.r.o., so sídlom Nám. SNP 11, 960 01
Zvolen, IČO: 53 264 223, zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36
861 723, 5/ KZ Invest, s.r.o., so sídlom Suchohradská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 36 677 426, v konaní
o návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 14Cb/94/2020 - 451 zo dňa 21.9.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/94/2020 - 451 zo dňa
21.9.2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade priznáva
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanému v 5. rade nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 14Cb/94/2020 -

451 zo dňa 21.9.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol, vo výroku II. žalobu zamietol, vo výroku III. až vo výroku VI. priznal
žalovaným v 1. až vo 4. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a vo výroku VII. žalovanému
v 5. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 8.12.2020 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej navrhovateľmi boli žalovaní

1/ a 2/, ktorá sa konala na dňa 20.11.2020 v spoločenskom dome MČ Bratislava, Gbelská 7425/6, 841
06 Bratislava - Sobášna miestnosť a bola vyhlásená dražobníkom, žalovaným 3/, na základe oznámenia
o dražbe č. 2226001418. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom
Bratislava IV, katastrálny odbor: zapísané na LV č. XXXX, parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: ovocný sad, o výmere 4581 m2, v podiele 7/8, nachádzajúce sa v katastrálnom
území R. N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV; zapísané na LV
č. XXXX, parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ovocný sad, o výmere 4457 m2

a parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 546 m2, v podiele 1/1,
nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres
Bratislava IV; zapísané na LV č. XXXX, parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku:
ovocný sad, o výmere 515 m2, parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ovocný
sad, o výmere 5487 m2, parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ovocný sad, o

výmere 4413 m2, parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 568
m2, parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 923 m2, parcela
registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 79 m2, v podiele 1/1, nachádzajúce
sa v katastrálnom území R. N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV;
zapísané na LV č. XXXX, parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ovocný sad, o
výmere 4334 m2 a parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 658 m2,

v podiele 1/1, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská
Bystrica, okres Bratislava IV; zapísané na LV č. XXXX, parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh
pozemku: orná pôda, o výmere 9880 m2, v podiele 1/1, nachádzajúce sa v katastrálnom území R.
N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV; zapísané na LV č. XXXX,
parcela registra ,,C“, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: ovocný sad , o výmere 4689 m2 a parcela

registra,,E“,parcelnéč.XXXX,druhpozemku:ornápôda,ovýmere293m2,vpodiele1/1,nachádzajúce
sa v katastrálnom území R. N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV;
zapísané na LV č. XXXX, parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere
393 m2, v podiele 1/8, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., obec: Bratislava, mestská časť
Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV; zapísané na LV č. XXXX, parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX,

druh pozemku: orná pôda, o výmere 530 m2 a parcela registra ,,E“, parcelné č. XXXX, druh pozemku:
vodná plocha, o výmere 87 m2, v podiele 11/24, nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., obec:
Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV a zapísané na LV č. XXXX, parcela
registra ,,C“, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ovocný sad, o výmere 438 m2, v podiele 11/24,
nachádzajúce sa v katastrálnom území R. N., obec: Bratislava, mestská časť Záhorská Bystrica, okres

Bratislava IV (ďalej len ,,predmetné nehnuteľnosti“). Žalobca svoju žalobu odôvodnil predovšetkým tým,
že dražba sa konala napriek výzve na upustenie od konania dražby zo dňa 18.11.2020. Žalovaný 3/
ako dražobník sa pritom vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu, najmä so skutočnosťou, že je
vedené trestné konanie za podvod pri podpise úverových a záložných zmlúv, ktorých predmetom boli
aj zálohy uvedené v znaleckom posudku č. 96/2019 zo dňa 22.1.2020 vypracovanom znalkyňou Ing.

Ivanou Cihovou. Predmetné nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 96/2019 vo výške
3.300.000,- Eur. Predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný 2/, za ktorého koná správca
totožný s navrhovateľom a žalovaný 5/. Vydražiteľom predmetných nehnuteľností sa na základe príklepu
na dražbe stal žalovaný 4/. O priebehu dražby bola vyhotovená notárska zápisnica Osvedčenie priebehu
dobrovoľnej dražby N 735/2020, NZ 39439/2020, NCRIs 40039/2020, ktorá však podľa žalobcu nie je

v súlade so skutočnosťou a je zavádzajúca.

3. Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že zo strany žalovaných došlo k viacerým porušeniam zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD). Poukázal na to, že dražba je verejné konanie
a musí byť prístupná verejnosti (§ 11 ods. 7 ZoDD). Žalobca mal za to, že prístup verejnosti do dražobnej

miestnosti pred i počas konania dražby nemá byť fyzicky obmedzený tak, aby pre vstup do miestnosti
bolo potrebné vyvinúť určité úsilie, či prekonať prekážky, ktoré by boli spôsobilé odradiť od vstupu
do dražobnej miestnosti osoby majúce záujem zúčastniť sa dražby. Vzhľadom na priebeh predmetnej
dražbynamietol,ževrozporesustanoveniamiZoDD,miestnosťvpriestorochvSpoločenskomdomeMČ
Bratislava, Gbelská 7425/6, 841 06 Záhorská Bystrica - Sobášna miestnosť, nebola riadne sprístupnená

všetkým záujemcom dražby. Žalobca tiež namietol to, že žalovaný 3/ ako dražobník nepreukázal, že
uzatvoril zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu v zmysle § 6 ods. 3 ZODD. Taktiež žalovaný 3/
nepreukázal v zmysle § 9 ZODD, že licitátor predmetnej dražby bol v riadnom zamestnaneckom pomere
so žalovaným 3/ ako dražobníkom. Žalobca ďalej namietal, že v zmysle § 10 ZoDD zákonom určené
osoby neboli upovedomené o dražbe riadne a včas, keď ani on ako záložca nebol upovedomený o

konaní predmetnej dražby v súlade so zákonom o dražbách, t.j. nebola mu doručená dražobná vyhláška.
V rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 ZoDD, nebolo podľa žalobcu vhodne určené miesto, dátum a čas
tak, aby sa predmetnej dražby mohli zúčastniť všetci potenciálni záujemcovia o draženie, rovnako ako
verejnosť. Poukázal na to, že miesto, dátum a čas určuje dražobník po dohode s navrhovateľom dražby.Tiež mal za to, že došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 4 a 5 ZODD, vzhľadom na skutočnosť, že predmetom
dražby bola nehnuteľnosť a žalovaný 3/ ako dražobník, neuverejnil na úradnej tabuli obce oznámenie
o opakovanej dražbe a zároveň nezverejnil oznámenie o opakovanej dražbe aj v periodickej tlači s

pôsobnosťou minimálne pre obec. Žalovaný 3/ zároveň najmenej 15 dní pred konaním dražby neoznačil
riadne a včas predmetné nehnuteľnosti v zmysle zákonnej požiadavky. Žalobca ďalej poukázal na to,
že v zmysle § 12 ZoDD nebol znalecký posudok doručený zákonom určeným osobám podľa zákona o
dražbách, žiadny znalecký posudok, ktorý by bol relevantný k predmetu dražby zo strany dražobníka
doručený žalobcovi nebol, navyše ohodnotenie predmetu dražby uvedené v Notárskej zápisnici bolo

vykonané pod všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, pričom žalovaní mali vedomosť o tejto skutočnosti.
Žalobca záverom vyslovil pochybnosti, či medzi navrhovateľmi dražby a dražobníkom existovala zmluva,
ktorú boli povinní uzatvoriť v zmysle § 16 ZODD.

4. Žalovaní v 1. až vo 4. rade (ďalej len „žalovaní“) sa v rámci procesnej obrany vyjadrili k žalobe, pričom
žalovaný v 5. rade sa k nej nevyjadril, keď uviedli, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú buď bez

právnej relevancie alebo nepravdivé. Predmetná žaloba je podľa žalovaných v 1. až vo 4. rade absolútne
nedôvodná, pretože skutočnosti v nej obsiahnuté sa nezakladajú na pravdivom opise skutočností.
Žalovaní považujú podanú žalobu len za účelové konanie, predstavujúce šikanózny výkon práv zo
strany žalobcu. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca nijakým spôsobom nenamietal platnosť
príslušných záložných zmlúv, ktorými boli zriadené záložné práva k predmetným nehnuteľnostiam, a

preto mal za to, že tieto žalobca nespochybňuje. Ku konkrétnym námietkam žalobcu žalovaní takmer
totožne uviedli, že im nie je zrejmé v čom konkrétne malo dôjsť k porušeniu verejnosti konania dražby a
prečopodľanázoružalobcumiestokonaniadražbynemalobyťriadnesprístupnenévšetkýmzáujemcom
dražby. Žalobca neprodukoval žiaden dôkaz a ani žiadnym spôsobom neuviedol akékoľvek porušenie.
Žalovaní poukázali na notársku zápisnicu, z ktorej vyplýva, že právny zástupca žalobcu sa sám

predmetnej dražby zúčastnil ako verejnosť. Žalovaní ďalej uviedli, že zo žiadneho ustanovenia ZoDD
nevyplýva povinnosť preukazovať poistenie za škodu dražobníkom a nedodržanie tohto ustanovenia
by nespôsobilo neplatnosť predmetnej dražby, nakoľko by tam absentoval kauzálny nexus medzi
porušením povinnosti na strane dražobníka a zásahom do práva na strane žalobcu. Z dôvodu vylúčenia
pochybností však žalovaný v 3. rade predložil súdu jeho zmluvu o poistení, na podklade čoho je zrejmé,

že dražobník zákonom vyžadovaným poistením riadne disponuje a ku dňu konania napadnutej dražby
aj disponoval. Rovnako tak žalovaní poukázali na to, že licitátor bol zamestnancom žalovaného v
3. rade, čo preukázali predložením pracovnej zmluvy. Žalovaní tiež odporovali tvrdeniu žalobcu, že
malo dôjsť k porušeniu § 10 ZoDD, keď zákonom určené osoby nemali byť upovedomené o dražbe
riadne a včas. Za účelom preukázania splnenia namietaného možného porušenia žalovaný v 3. rade

predložil súdu podací hárok spolu so sledovaním zásielky určenej žalobcovi a ostatným subjektom.
Predmetná zásielka s oznámením o opakovanej dražbe bola žalobcovi doručená dňa 29.10.2020.
Žalobou napadnutá dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 20.11.2020 a je teda zrejmé, že žalobcovi
bolooznámenieoopakovanejdražbedoručenéviacako20kalendárnychdnípreddňomkonaniadražby,
aj keď by toto stačilo odoslať v lehote 10 dní pred dňom dražby. K tvrdenému porušeniu § 11 ods. 1

ZoDD žalovaní uviedli, že miesto, dátum a čas konania dražby bol určený po dohode s navrhovateľmi
dražby, pretože považovali miesto, dátum a čas za vhodne zvolený. Jednalo sa o normálny pracovný
deň a na mieste verejne prístupnom. Žalovaní tiež poukázali na to, že právny zástupca žalobcu bol
prítomný na predmetnej dražbe, a teda nebolo pre neho problémom sa na konanie dražby dostaviť
- t.j. jednalo sa o miesto verejnosti prístupné, v dátume a čase, v ktorom sa mohli zúčastniť všetci

potencionálni záujemcovia. Žalovaní tiež poukázali na to, že oznámenie o dražbe bolo na elektronickej
úradnej tabuli mesta Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica zverejnené dňa 30.10.2020. Okrem
toho tam bolo zobrazené aj potvrdenie, že to bolo zverejnené nielen na webstránke, ale aj vyvesené na
úradnej tabuli v papierovej forme. Žalovaní uviedli aj odkaz na online archív vydavateľa Region Press,
ktorývperiodickejtlačiBratislavsko-Západ,číslo44,24ročník,vydané30.10.2020zverejnilnastraneč.

2 predmetného periodika inzerát ohľadne predmetnej dražby. Predmet dražby bol podľa žalovaných tiež
riadne označený, čo vyplýva z predložených fotografií. Žalovaní argumentovali, že znalecký posudok,
ktorým bol ohodnotený predmet dražby, bol žalobcovi riadne doručený dňa 17.2.2020, pričom ho
vyhotovil znalec - t.j. osoba evidovaná Ministerstvom spravodlivosti SR v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, ktorá je na výkon tejto činnosti oprávnená. Žalobca navyše neuviedol, aká má byť podľa

jeho posúdenia konkrétna hodnota nehnuteľností a ani v čom konkrétne má dané tvrdené pochybenie
spočívať. Výška ohodnotenia predmetu dražby zakladá v zmysle ustálenej súdnej praxe len nárok na
náhradu škody, avšak v žiadnom prípade sa nejedná o dôvod pre vyslovenie neplatnosti dražby, najmä
keď si dražobník splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá ZoDD. Tieto námietky žalobcu sú podľažalovaných vo vzťahu k predmetu konania úplne irelevantné z dôvodu, že v konaní o neplatnosť dražby
súd nie je oprávnený preskúmavať znalecký posudok, ktorým bol ohodnotený predmet dražby na účely
jej konania. Žalovaný v 4. rade poukázal na to, že žalobcom namietané ohodnotenie predmetu dražby

v konečnom dôsledku aj tak nie je vo vzťahu k samotnej dražbe rozhodným, nakoľko to, akú skutočnú
hodnotu má predmet dražby, vždy s konečnou platnosťou určí až trh v procese samotného konania
dražby, resp. cena dosiahnutá vydražením na dražbe. To bola práve najvyššia ponuka žalovaného
v 4. rade ako vydražiteľa urobená na dražbe vo výške 1.755.000,- Eur, ktorá v konkrétnom prípade
definitívne určila trhovú hodnotu predmetu dražby a bola skutočným indikátorom hodnoty predmetu

dražby. Tvrdenie žalobcu o vyššej cene predmetu dražby je preto podľa žalovaného v 4. rade len
jeho iluzórnou predstavou o jeho hodnote, ktorá je v značnom rozpore so skutočnou trhovou hodnotou
predmetu dražby. Žalovaní taktiež poukázali na to, že zmluva o vykonaní 3. opakovaného kola dražby
existuje a bola riadne uzatvorená.

5. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa § 2 písm. a), § 6 ods. 3, § 9 ods. 1 a ods.

2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, § 12 ods. 1, ods. 4 a ods. 5, § 16 ods. 1, § 21 ods. 2 a
ods. 4 ZoDD, § 164 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že v
konaní vo veci samej bolo medzi stranami sporné, čí dražba, ktorá sa uskutočnila dňa 20.11.2020 bola
uskutočnená v súlade s ustanoveniami ZoDD a či teda bola predmetná dražba platná.

6. V prvom rade sa súd prvej inštancie musel vysporiadať s návrhom žalobcu na prerušenie konania
zo dňa 20.9.2022 z dôvodu ním podaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie má za to, že
neboli splnené podmienky na prerušenie konania, keďže podanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v tomto prípade nezakladá dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázka, ktorá sa ním rieši
(uloženie zákazu pre žalovaného v 4. rade s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami), aj v prípade

ak by mu súd prvej inštancie vyhovel, nemá význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konanie zamietol.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na námietku žalobcu, že sa
žalovaný 3/ ako dražobník nevysporiadal s jeho výzvou na upustenie od dražby zo dňa 18.11.2020,

najmä so skutočnosťou, že je vedené trestné konanie za podvod pri podpise úverových a záložných
zmlúv, nemohol súd prvej inštancie prihliadnuť, keďže žalobca nepredložil súdu prvej inštancie úverové
ani záložné zmluvy, nekonkretizoval v čom tieto zmluvy napádal, ani neuviedol aké konkrétne trestné
konanie za podvod je súdom, prípadne iným orgánom činným v trestnom konaní vedené. V prípade
námietok žalobcu na porušenie viacerých ustanovení ZoDD zo strany žalovaných v 1. až vo 4. rade,

súd prvej inštancie konštatoval, že žiadne z nich v konaní žalobca nepreukázal. Naopak, žalovaní
doručenými listinnými dôkazmi naopak preukázali, že konali v zmysle ustanovení ZoDD a dražba bola
riadne a platne uskutočnená. Žalovaní preukázali, že žalovaný v 3. rade mal ako dražobník riadne
uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone profesie v zmysle § 6 ods. 3 ZoDD,
a to na základe Poistnej zmluvy č. 411 017 071 zo dňa 16.5.2013 u poisťovateľa Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s. Z pracovnej zmluvy medzi žalovaným v 3. rade a L.. W. T. zo dňa 2.11.2015 mal súd
preukázané, že L.. W. T., ktorá bola licitátor dražby, bola zamestnancom žalovaného v 3. rade ako
dražobníka v súlade s § 9 ods. 1 a 2 ZoDD. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaní v 1. až
v 3. rade vo svojich vyjadreniach spoločne potvrdili, že miesto, dátum a čas dražby boli určené po
dohode medzi žalovaným v 3. rade ako dražobníkom a žalovanými v 1. a v 2. rade ako navrhovateľmi

dražby v súlade s § 11 ods. 1 ZoDD tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že v danej veci bola splnená zásada verejnosti dražby v zmysle §
2 písm. a) ZoDD, jednak z určenia toho, že bolo určené miesto a čas konania dražby (Spoločenský
dom MČ Bratislava, Gbelská 7425/6, 841 06 Bratislava - Sobášna miestnosť o 11:00 hod.), ako aj zo
skutočnosti, že sa na tejto dražbe zúčastnila advokátka právneho zástupcu žalobcu, čo má súd prvej

inštancie preukázané zo strany 9 Notárskej zápisnice č. N 735/2020 NZ 39439/2020 NCRIs 40039/2020
zo dňa 20.11.2020. Žalobca navyše nijak nepreukázal, že by bol iným záujemcom prípadne verejnosti
odopretýaleboinaksťaženýprístupnapredmetnúdražbu.Žalovanítiežpreukázali,ževzmysle§11ods.
4 ZoDD žalovaný v 3. rade zverejnil oznámenie o dražbe na elektronickej úradnej tabuli mesta Bratislava
- mestská časť Záhorská Bystrica a bolo vyvesené aj na úradnej tabuli v papierovej forme. Úradná tabuľa

je dostupná na internete, pričom žalovaní preukázali aj to, že oznámenie o dražbe bolo uvedené aj v
periodickej tlači, čo preukázali odkazom na online archív vydavateľa Region Press, Bratislavsko - Západ,
číslo 44, 24. ročník, vydané 30.10.2020, zverejnené na strane č. 2 predmetného periodika. Súd prvej
inštancie mal taktiež z fotodokumentácie doručenej žalovanými za preukázané, že predmet dražby bolriadne označený v zmysle § 11 ods. 5 ZoDD. To, že žalobca ako aj ostatné zákonom určené osoby boli
včas upovedomené o dražbe v súlade s §10 ZoDD mal súd prvej inštancie preukázané z jednotlivých
oznámení o 3. opakovanej dražbe zo dňa 27.10.2020 a doručeniek k nim prislúchajúcich, z ktorých

vyplýva, že samotnému žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 29.10.2020. Zo Zmluvy o vykonaní
3. opakovanej dražby č. 2226001418 mal súd preukázané, že písomná zmluva medzi navrhovateľmi
dražby (žalovanými v 1. a v 2. rade) a dražobníkom (žalovaným v 3. rade) bola riadne uzatvorená dňa
3.7.2019 v zmysle § 16 ZoDD.

8. V prípade ďalšej námietky žalobcu, týkajúcej sa nedoručenia znaleckého posudku, ako aj
podhodnoteniepredmetnýchnehnuteľnostíakopredmetudražbysúdprvejinštanciemalzapreukázané,
že znalecký posudok bol žalobcovi a žalovanému v 5. rade riadne doručený dňa 17.2.2020 a 25.5.2020,
čo vyplýva z oznámenia o zaslaní znaleckého posudku zo dňa 14.2.2020 a priložených doručeniek.
K námietke, týkajúcej sa ohodnotenia predmetu dražby súd prvej inštancie nevedel a nemohol dať
relevantnévyjadrenie,keďžežalobcapredmetnýznaleckýposudokaniinédôkazy,ktorébypreukazovali

jeho tvrdenia súdu prvej inštancie nepredložil a dodal, že má zároveň za to, že v tomto konaní nie je
oprávnený preskúmavať znalecký posudok, ktorým bol ohodnotený predmet dražby, keďže tento bol
tak žalobcovi ako žalovanému v 5. rade riadne doručený a v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD ani jeden z
nich v lehote do 10 pracovných dní od jeho doručenia nevzniesli voči ohodnoteniu predmetu dražby
námietky. Navyše, súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že v danom prípade bol pre určenie

všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, splnil si preto žalovaný v 3. rade ako dražobník
všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nebolo jeho úlohou ani právom
preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Výška ohodnotenia predmetu dražby v prípade
pochybenia znalca pri jeho ohodnocovaní by zakladala v zmysle ustálenej súdnej praxe len nárok na

náhradu škody a nejedná sa o dôvod pre vyslovenie neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie navyše
poukázalnato,žesamotnádražba,obzvlášťvprípadochvýkonuzáložnéhoprávaječastotýmnajlepším
indikátorom skutočnej trhovej ceny veci, pričom všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalca,
vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom
trhu za dodržania podmienok poctivého predaja. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom

však neznamená, že sa určená hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo
cena dosiahnutá na dražbe, čo sa stalo aj v tomto prípade, keď znalec ohodnotil predmet dražby vo
výške 3.300.000,- Eur a vydražený bol žalovaným v 4. rade za cenu 1.755.000,- Eur. Na základe vyššie
uvedeného preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe
nijakým spôsobom nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie žalobu

ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol. Súd záverom poukazuje na to, že žalobca mal možnosť
reagovať na vyjadrenia žalovaných v 1. až vo 4. rade, keď bol uznesením č. k. 14Cb/94/2020-338 zo
dňa 14.9.2021 riadne vyzvaný, aby sa k vyjadreniam týchto žalovaných vyjadril a zároveň bol súdom
upozornený, že na ďalšie neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať,
avšak túto možnosť obhájiť a preukázať svoje tvrdenia uvedené v žalobe nevyužil.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaní,
ktorí mali vo veci plný úspech, majú nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 5. rade bol taktiež v
konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca keď uviedol, že
napadnutý rozsudok je neoprávnený a nezákonný vzhľadom na to, že vychádza z nesprávneho
skutkového a právneho zistenia v predmetnej právnej veci, a zároveň súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle 365 ods. 1 písm.
d), f) a písm. h) CSP. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

11. Žalobca v odvolaní argumentoval, že nemôže obstáť argument, že nebola narušená verejnosť
dobrovoľnej dražby len z toho dôvodu, že sa podarilo zúčastniť právnemu zástupcovi žalobcu na
predmetnej dražbe, nakoľko žalovaní nepreukázali inú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala jej verejnú
prístupnosť. Zároveň sa žalovaní nevysporiadali so skutočnosťou, že sa právnemu zástupcovi žalobcupodarilo zúčastniť na predmetnej dražbe len na základe využitia svojich znalostí z oblasti práva a právnej
praxe, pričom takýmito znalosťami bežná verejnosť nedisponuje a ani disponovať nemusí, a z toho
dôvodu možno tvrdiť, že bola verejnosti obmedzená možnosť zúčastniť sa predmetnej dobrovoľnej

dražby. Žalobca ďalej uviedol, že dohoda žalovaných na mieste, dátume a čase predmetnej dobrovoľnej
dražby bola zjednaná na základe tej skutočnosti, že predmetné miesto, dátum a čas považovali
navrhovatelia dobrovoľnej dražby, t. j. žalovaní 1. a 2., podľa ich vyjadrení za vhodne zvolený. Takáto
dohoda sa javí ako tendenčná, nakoľko pre žalobcu nešlo len o bežný pracovný deň (dražby sa nemohol
zúčastniť), ako to žalovaní tvrdili vo svojich vyjadreniach. Zároveň konštatovanie žalovaných, podopreté

vyjadrením, že pre právneho zástupcu žalobcu nebol problém sa na konanie dražby dostaviť, len na
základe tej skutočnosti, že bol na jej priebehu prítomný, je irelevantné.

12. Žalobca ďalej namietal, že aj naďalej trvá na tvrdení, že je pre predmetnú vec relevantná aj tá
skutočnosť, ktorá spočíva v tom, že žalovaný v 3. rade ako dražobník žiadnym spôsobom nebral do
úvahy fakt, že je vedené trestné konanie za podvod pri podpise úverových a záložných zmlúv. Nakoľko

výsledok takéhoto trestného konania môže mať priamu súvislosť s ďalším priebehom dobrovoľnej
dražby a tým zároveň ovplyvniť aj jej výsledok a keďže sa žalovaný v 3. rade ako dražobník s touto
skutočnosťou nevysporiadal, je, podľa žalobcu, pri najmenšom otázna relevantnosť priebehu takto
vykonanej dobrovoľnej dražby. Žalobca odmietal tvrdenie žalovaných, ktoré spočíva v tom, že žaloba
žalobcupredstavujelenšikanóznyvýkonjehoprávajeúčelovýmkonaním,jezaloženénanepravde,keď

žalobca uviedol, že len využil svoje právo, ktoré má priznané nie len CSP ale aj samotnou Ústavou SR,
nakoľko si prostredníctvom žaloby smerovanej na súd prvej inštancie uplatnil právo na súdnu ochranu
z dôvodu porušenia jeho práva. Žalobca v odvolaní tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože právny zástupca žalobcu riadne

a včas požiadal o odročenie pojednávania a oznámenie zo strany súdu o neakceptovaní bolo právnemu
zástupcovi doručené až dňa 21.9.2022 o 10:16 hod., teda nemal objektívnu možnosť sa pojednávania
zúčastniť. Ďalej žalobca rozporuje aj výrok I. napadnutého rozsudku a má za to, že súd prvej inštancie
neodôvodnil zamietnutie návrhu na prerušenie konania, keď s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
(zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd zastáva názor, že odôvodnenie súdnych rozhodnutí má obsahovať, ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci
samej, ako aj o návrhu na prerušenie konania. Žalobca je na základe vyššie uvedeného názoru, že
napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, zmätočný, nespĺňajúce zákonom a Ústavou
SR vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Z uvedeného

vyplýva, že právo žalobcu na súdnu ochranu bolo porušené, keďže nie je zrejmé, akými úvahami sa súd
prvého stupňa riadil, aké právne predpisy aplikoval pri posudzovaní daného prípadu a akým spôsobom
vyhodnotil dôkazy, vykonané v súdnom konaní, resp. dôkazy boli vyhodnotené nesprávne.

13. K tomuto odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý v podaní zo dňa 9.1.2023

uviedol, že odvolanie žalobcu nemá dostatočne vymedzené odvolacie dôvody, keď nestačí formálne
citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. špecifikovať, v akom konkrétnom
pochybení vidí odvolateľ naplnenie odvolacieho dôvodu. V ďalších častiach svojho odvolania žalobca
však už zrozumiteľne neuvádza, ktorá z ním tvrdených skutočností má mať za následok naplnenie
ktorého odvolacieho dôvodu. Dva z troch odvolacích dôvodov v ďalšom texte odvolania nespomína

ani okrajovo, a vôbec preto nie je zrejmé, z čoho ich žalobca odvodil a preto odvolanie nespĺňa
zákonné náležitosti vyplývajúce z § 363 CSP. V prípade žalobcom namietaných dôvodov neplatnosti
dražby, žalovaný v 1. rade uviedol, že argument spochybňujúci platnosť dražby žalobca rovnako ako
v žalobe, tak aj v odvolaní, opakuje údajné porušenie zásady jej verejnosti zo strany žalovaného v 3.
rade ako dražobníka. Žalobca tento argument v odvolaní opakuje napriek tomu, že pred súdom prvej

inštancie bolo nepochybne preukázané, že dražba nehnuteľností bezpochyby verejná bola a okrem
svojho tvrdenia žalobca nepredkladá v tomto smere ani v odvolaní akékoľvek dôkazy. V prípade ďalšej
námietky o nevysporiadanie sa s trestným konaním žalovaný v 1. rade uviedol, že od organizácie
dražby, ako aj podania žaloby, ubehli už vyše dva roky a žalovaný v 1. rade nebol o žiadnom trestnom
konaní týkajúcom sa tohto úverového prípadu informovaný a preto možno predpokladať, že predmetné

trestné konanie nikdy neprebiehalo, a ak prebiehalo, bolo už ukončené. V prípade porušenia práva na
spravodlivý proces žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP a poukázal na to, že predmetná námietka žalobcu je zjavne absurdná
a jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebola ničím iným ako pokusom o procesnú obštrukciu aneodôvodnené predlžovanie konania o žalobe a súd prvej inštancie jej správne nevyhovel, keď poukázal
na odôvodnenie napadnutého rozsudku. V prípade poslednej námietky žalobcu, kedy bol neodôvodnene
zamietnutý jeho návrh na prerušenie konania žalovaný v 1. rade uviedol, že tvrdenie žalobcu je v

tomto smere nepravdivé, keďže súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na prerušenie konania riadne
odôvodnil v napadnutom rozsudku, pričom dodal, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol samostatným rozhodnutím zamietnutý. Na záver žalovaný v 1. rade uzavrel, že žalobca v žalobe ani
v odvolaní v žiadnom rozsahu nepreukázal ani jedno porušenie zákona pri dražbe nehnuteľností; práve
naopak - väčšina z tvrdení žalobcu týkajúcich sa údajných porušení ZoDD je preukázateľne nepravdivá

a aj keby žalobca ním tvrdené porušenia ustanovení ZoDD pri dražbe nehnuteľností preukázal (čo
sa nestalo), ani jedno z týchto údajných porušení zákona nemohlo ani teoreticky byť takej intenzity,
aby znamenalo zásah do práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval určenie neplatnosti dražby. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď žalobu zamietol a v napadnutom rozsudku postupoval v súlade
s príslušnými právnymi predpismi. Na základe uvedeného preto žalovaný v 1. rade žiada, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý v podaní zo dňa 17.1.2023 uviedol,
že podané odvolanie tak nemá náležitosti podľa § 363 CSP - nie sú vymedzené odvolacie dôvody,
konkrétne podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. f) CSP. Na odstránenie uvedeného nedostatku

súd v zmysle § 373 ods. 1 druhá veta CSP nevyzýva. Ak si súd posúdi, že tieto vady bránia preskúmať
napadnuté rozhodnutie, súd je povinný odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP. V prípade
žalobcom uvedených námietok v odvolaní žalovaný v 2. rade uviedol, že opakuje argument o obmedzení
verejnosti dražby v odvolaní opakovane po tom, čo ho rovnako neurčito a nezrozumiteľne uviedol aj v
samotnej žalobe a to napriek tomu, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo riadne preukázané,

že dražba bola nepochybne verejná (napr. notárska zápisnica o priebehu dražby, z ktorej vyplýva účasť
právnej zástupkyne žalobcu na dražbe, inzercia s inzerátom o konaní dražby či potvrdením o zverejnení
konania dražby na úradnej tabuli mesta). Rovnako je to preukázané skutočnosťou, že dražba sa konala
v spoločenskom dome MČ Bratislava. V prípade prebiehajúceho trestného konania, žalovaný v 2. rade
dodal,žežalobcanepreukázal,žetvrdenétrestnékonanieprebieha,dokoncaneuviedolsúduaspoňjeho

spisovú značku. Vzhľadom na celý priebeh konania a tvrdenia uvádzané žalobcom je podľa žalovaného
v 2. rade nanajvýš otázne či je toto tvrdenie o prebiehajúcom trestnom konaní pravdivé. Ak by aj bolo,
nezakladá to dôvod neplatnosti dražby a ide o tvrdenie vo vzťahu k petitu žaloby irelevantné. V prípade
námietok žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces, žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca
nepožiadal o odročenie pojednávania riadne a včas a o odročenie požiadal deň pred pojednávaním a aj

to po úradných hodinách súdu. Žalobcove tvrdenie si, podľa žalovaného v 2. rade si protirečí s námietkou
žalobcu, že nemal objektívnu možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, keď mu zamietnutie jeho žiadosti
bolo odoslané viac ako hodinu pred pojednávaním. To kedy si ho právny zástupca žalobcu prečítal ide
na jeho ťarchu, pričom právny zástupca žalobcu má sídlo 15 min. od súdu prvej inštancie, a teda nič
mu nebránilo buď s odbornou starostlivosťou si radšej na súde preveriť stav vybavenia jeho žiadosti

alebo sa pojednávania zúčastniť. Na návrh strany dokonca môže byť pojednávanie odročené len ak sa
strana alebo jej zástupca nemôžu z dôležitých dôvodov na pojednávanie dostaviť, čo v tomto prípade,
podľa žalovaného v 2. rade, nebolo dôvodom žiadosti strany. V prípade neodôvodneného zamietnutia
prerušenia konania žalovaný v 2. rade uviedol, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na prerušenie
konania riadne odôvodnil v bode 11 napadnutého rozsudku. Na základe uvedeného preto žiada, aby

odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%.

15. Žalovaný v 3. rade doručil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, keď podobne ako predchádzajúci
žalovaní, poukázal na procesné nedostatky odvolania žalobcu, ktoré neobsahuje dôvody odvolania, tak

ako to predpokladá ustanovenie § 363 CSP, pričom v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/109/2017 zo dňa 23.1.2018. Navyše, žalovaný v 3. rade je názoru,
že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K samotným
námietkam žalobcu, žalovaný v 3. rade uviedol, že verejnosť dražby nebola obmedzená, dražba bola
verejnáamiesto,dátumačasdražbybolivhodnezvolené.Uvedenéboloriadnepreukázanévsamotnom

konaní. Žalovaný v 3. rade tiež dopĺňa, že nie je jeho povinnosťou miesto, čas a dátum dražby určiť
tak, aby to vyhovovalo žalobcovi, za ktorého sa dražby zúčastnila jeho právna zástupkyňa. V prípade
vedeného trestného konania, žalovaný v 3. rade uviedol, že takéto konanie žalobca do dnešného dňa
nepreukázal, pričom ak by uvedené žalovaný v 3. rade nebral do úvahy, žiadne ustanovenie zákonač. 527/2002 Z.z. by tým neporušil, pretože uvedené nie je dôvodom upustenia od dražby podľa § 19
ZoDD. Nezakladalo by to tak dôvod neplatnosti dražby. Žalovaný v 3. rade namieta, že právny zástupca
žalobcu o odročenie požiadal dňa 20.9.2022, t.j. jeden deň pred uskutočnením pojednávania o 14:49

hod, t.j. po úradných hodinách z dôvodu, že dňa 20.09.2022 podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a na prerušenie konania. Jeho žiadosť tak podaná riadne a včas nebola. Navyše v zmysle
§ 183 ods. 1 CSP, nie je povinnosťou súdu pojednávanie odročiť ani v prípade, ak existuje dôležitý
dôvod. Súd pojednávanie len môže, ale nemusí odročiť. Žalovaný v 3. rade takisto považuje aj tvrdenie
žalobcu, že súd prvej inštancie neodôvodnil zamietnutie návrhu na prerušenie konania, ako tvrdenie

nepravdivé a v tejto súvislosti poukazuje na bod 11 napadnutého rozhodnutia, kde súd zamietnutie
návrhu na prerušenie konania riadne odôvodnil. Žalovaný v 3. rade považuje odvolanie žalobcu len
za obštrukčné a špekulatívne, predstavujúce šikanózny výkon práva, teda rozpor s čl. 5 CSP a preto
žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému v 3. rade sa priznal náhrada trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 4. rade, ktorý svojim podaním zo dňa 31.1.2023
žiadal, aby odvolací súd posúdil odvolanie ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny, alternatívne aby odvolanie v zmysle ustanovenia § 386 písm. d) odmietol z dôvodu, že toto
nespĺňa zákonné náležitosti a zároveň, aby žalovanému v 4. rade odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný v 4. rade uviedol, že odvolanie žalobcu len

všeobecne uvádza odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, pričom v
rámci odvolania následne nešpecifikuje, akými konkrétnymi okolnosťami malo dôjsť k naplneniu týchto
odvolacích dôvodov, má žalovaný v 4. rade za to, že odvolanie nespĺňa jednu z podstatných náležitostí
odvolania v zmysle ustanovenia § 363 CSP, a teda by malo byť odvolacím súdom v zmysle ustanovenia
§ 386 písm. d) CSP odmietnuté. Žalovaný v 4. rade sa vyjadril aj k odvolacím námietkam žalobcu, keď

uviedol, že v prípade porušenia verejnosti dražby, je zrejmé, že z dôvodu, kedy tvrdenia žalobcu sú
zjavnenepravdivéaúčelové,atedažalobcaichztohtodôvoduaninedokážepodložiťžiadnymidôkazmi,
tento sa snaží preniesť dôkazné bremeno na žalovaných. Žalobca však v odvolaní, rovnako ako v
žalobe túto svoju povinnosť nepochybne nesplnil, keď tento len tvrdí, že mala byť narušená verejnosť
dražby, avšak na preukázanie tohto tvrdenia nepredkladá žiadne dôkazy, ani neuvádza iné skutočnosti,

ktoré by pravdivosť tohto tvrdenia mohli preukázať. Vychádzajúc z uvedeného platí, že dražba bola
verejná a aj verejne prístupná a žalovaný v 4. rade pre úplnosť uvádza, že súd prvej inštancie sa v
bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysporiadal s námietkami žalobcu, že mala byť
narušená verejnosť dražby. V prípade zvyšných námietok žalovaný v 4. rade uviedol, že v súvislosti s
tvrdením žalobcu, že v súčasnosti má prebiehať trestné konanie za podvod pri podpise úverových a

záložných zmlúv, žalobca neuvádza voči komu, kým a pod akou spisovou značkou má byť takéto trestné
konanie vedené, ako ani akékoľvek skutočnosti bližšie špecifikujúce dôvodnosť tohto trestného konania.
Je teda nepochybné, že žalovaný v 3. rade, ako dražobník, ani nemohol brať do úvahy fakt o údajnom
vedení takéhoto trestného konania, keď žalobca nikdy nepreukázal, že by takéto trestné konanie bolo
vedené, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnych doposiaľ zistených skutočností. V otázke

porušenia práva na spravodlivý proces žalovaný v 4. rade uviedol, že vo svojom odvolaní žalobca
neuvádza odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP a žalovaný v 4. rade má za to, že žalobca
si ako odvolateľ nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 363 CSP uviesť v odvolaní odvolacie dôvody, a
teda argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa ním tvrdeného porušenia procesného postupu súdu prvej
inštancie, by sa odvolací súd v súlade s ustanovením § 380 ods. 1 CSP nemal ani zaoberať. Z dôvodu,

kedyprávnyzástupcažalobcuargumentovalsvojužiadosťnaodročeniepredbežnéhoprejednaniasporu
len tým, že podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal dňa 20.9.2022 o 14:49 hod.,
teda deň pred predbežným prejednaním sporu po úradných hodinách prvostupňového súdu je zrejmé,
že žalobca nepodal návrh na odročenie predbežného prejednania sporu včas. Navyše, ako žalovaný v
4. rade podotkol, žalobca je v súdnom konaní zastúpený advokátom, ktorý podával návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj žiadosť o odročenie predbežného prejednania sporu a prerušenie
súdneho konania, a je preto zrejmé, že právny zástupca žalobcu si ako odborne spôsobilá osoba, ktorá
disponuje znalosťami z oblasti práva a právnej praxe musela byť vedomá aj skutočnosti, že z dôvodu,
kedytútožiadosťpodalapoúradnýchhodinách,jejkonajúcisúdodpovieažnanasledujúcipracovnýdeň.
Žalovaný v 4. rade sa vyjadril aj k námietke žalobcu o neodôvodnenom zamietnutí návrhu na prerušenie

konania, keď uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko súd prvej inštancie tak urobil v odseku 11
napadnutého rozsudku, svoj postup riadne a v súlade s právnymi predpismi odôvodnil. Žalovaný v 4.
rade na záver dodal, že tvrdenia žalobcu o údajnej zmätočnosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti
Rozsudku sú zjavne nepravdivé. Ako vyplýva aj z obsahu Rozsudku, tento spĺňa všetky zákonnénáležitosti, pričom prvostupňový súd nepochybne riadne odôvodnil svoj postup v Súdnom konaní, ako
aj riadne uviedol príslušné právne normy, ktoré pri tomto postupe aplikoval.

17. Žalovaný v 1. rade dňa 22.5.2024 doručil odvolaciemu súdu podanie, ktorým žalovaný v 1. rade
nad rámec vyjadrenia do konania o odvolaní doložil rozsudok tunajšieho odvolacieho súdu vydaný v
príbuznom konaní, v ktorom platnosť tej istej dražby tých istých nehnuteľností napadol ich druhý bývalý
spoluvlastník. Predmetný rozsudok tunajšieho odvolacieho súdu bol vydaný pod sp. zn. 3Cob/134/2023
dňa 17.4.2024. Žalovaný v 1. rade dodal, že ako je zjavné zo znenia priloženého rozsudku sp. zn.

3Cob/134/2023, tunajší odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) neidentifikoval žiadny dôvod
neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby Nehnuteľností a prvostupňový rozsudok o zamietnutí žaloby
na určenie neplatnosti dražby preto v celom rozsahu potvrdil. S ohľadom na judikatúru (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011 a obdobne aj Nález
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS275/2018zodňa25.06.2019)mázato,ženeexistuje
žiadny dôvod, aby sa odvolací súd v konaní o odvolaní odchýlil od svojich záverov uvedených v rozsudku

sp. zn. 3Cob/134/2023, a teda rozhodol inak, ako potvrdením napadnutého rozsudku v celom rozsahu.
Žalovaný v 1. rade priložil k tomuto podaniu aj samotný rozsudok sp. zn. 3Cob/134/2023 - 372 zo dňa
17.4.2024.

18. Žalovaný v 4. rade dňa 21.6.2024 doručil podanie, ktorým do tohto konania doložil rozsudok

súdu prvej inštancie sp. zn. B4 - 14Cb/11/2021-243 zo dňa 21.9.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.4.2024, sp. zn. 3Cob/134/2023, v rámci ktorého konania sa
žalovaný v 5. rade (v postavení žalobcu v uvedenom súdnom konaní) domáhal určenia neplatnosti
dražby, o ktorú ide aj v tomto konaní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom odvolací súd následne
tento rozsudok potvrdil. Žalovaný v 4. rade ďalej v tejto súvislosti poukázal na princíp právnej istoty

a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, pretože na základe vyššie uvedených rozhodnutí je možné
dospieť k záveru, že súdmi bolo právoplatne rozhodnuté o dražbe, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca
domáha aj v tomto súdnom konaní. V nadväznosti na uvedené žalovaný 4 poukazuje na to, že skutkový
stav súdneho konania a súdneho konania 2 je totožný (nakoľko predmetom obidvoch konaní je určenie
neplatnosti Dražby), ide teda o typovo rovnaké prípady bez relevantného skutkového rozdielu, kedy

navyše v súdnom konaní 2 bol súdom tak prvej ako aj druhej inštancie vyslovený právny názor v
prospechplatnostidražby.Uvedenýprávnynázorbytakmalbyťpodľanázoružalovaného4zohľadnený,
minimálne v časti zhodných námietok žalobcu, aj v rámci rozhodovania o Odvolaní v súdnom konaní,
a to v súlade s princípom právnej istoty a na ňom nadväzujúcej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí
podľa Čl. 2 ods. 2 CSP.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením

dňa 19.9.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaním, vyjadreniami
žalovaných v 1. až v 4. rade k odvolaniu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej navrhovateľmi boli žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorá sa uskutočnila
dňa 20.11.2020 v spoločenskom dome MČ Bratislava, Gbelská 7425/6, 841 06 Bratislava - Sobášna

miestnosť a ktorá bola vyhlásená dražobníkom, žalovaným v 3. rade, na základe oznámenia o dražbe
č. 2226001418. Osvedčenie o priebehu dražby bolo vo forme notárskej zápisnice pod č. N735/2020, NZ
39439/2020, spísanej notárom JUDr. Miroslavom Holčíkom dňa 20.11.2020. Jednalo sa o 3. opakované
kolo dražby. Vydražiteľom predmetu dražby, nehnuteľností v predchádzajúcom vlastníctve žalovaného v
5. rade, bol žalovaný v 4. rade. Predmet dražby bol vydražený za sumu 1.755.000,- Eur. Žalobca žalobou

namietol platnosť predmetnej dražby, keď poukázal na viacero možných porušení ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba ZoDD) žalovanými v 1. až v 4. rade, pričom títo
sa bránili tým, že ani jedno z tvrdení žalobcu nebolo v konaní preukázané a dražba bola uskutočnená
platne v zmysle ZoDD.

24. Žalobca vo svojom odvolaní namietal a uvádzal, že vyššie uvedená dobrovoľná dražba je neplatná

z dôvodu porušenia viacerých ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom sa
jedná o rovnaké dôvody, ktoré uplatňoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade odvolacích
námietok žalobcu o tom, že bola narušená verejnosť dobrovoľnej dražby a jej verejná prístupnosť,
že sa právnemu zástupcovi žalobcu podarilo zúčastniť na predmetnej dražbe len na základe využitia
svojich znalostí z oblasti práva a právnej praxe, že dohoda žalovaných na mieste, dátume a čase

predmetnej dobrovoľnej dražby bola zjednaná na základe tej skutočnosti, že predmetné miesto, dátum
a čas považovali navrhovatelia dobrovoľnej dražby, t. j. žalovaní v 1. a v 2. rade, podľa ich vyjadrení za
vhodne zvolený, že je pre predmetnú vec relevantná aj tá skutočnosť, ktorá spočíva v tom, že žalovaný
v 3. rade, ako dražobník, žiadnym spôsobom nebral do úvahy fakt, že je vedené trestné konanie za
podvod pri podpise úverových a záložných zmlúv, odvolací súd zastáva názor, že sa jedná o opakovanie

argumentácie, ktorú žalobca uviedol už v rámci konania pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej
inštancie sa k týmto argumentom vyjadril a dospel k správnemu záveru, že ide o ničím nepodložené
žalobcove tvrdenia. Odvolací súd preto poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (odseky 13
až 15), ktoré podrobne uvádza i odpovede na námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní.

25. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia poukazuje odvolací súd na judikatúru aplikovateľnú na
prejednávaný spor: „Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať
na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej
dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva

na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe
podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre
ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú
povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je

možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2022 Z. z.). Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a
iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom
iných skutočností, zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti
žaloby o určenie neplatnosti dražby, ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení

zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň
žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona
a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre
úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť
kumulatívne splnené dva predpoklady, a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca

osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/66/2019 zo dňa 28.8.2020).

26. „V súdenej veci súd prvej inštancie žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol, nakoľko

žalobcovia neuviedli žiadne relevantné dôvody, ktoré by podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. spôsobovali neplatnosť uskutočnenej dražby.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil a zdôraznil, že na vyslovenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. je nevyhnutné, aby došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona, ktoré má
takú intenzitu, že poškodená osoba je dotknutá na svojich právach.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/145/2020 zo dňa 30.11.2021).

27. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a opakovane aj v odvolacom konaní namietal, že boli
porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne: § 2 písm. a) v spojení s § 11 ods.
7 ZoDD (verejné konanie dražby, musí byť prístupná verejnosti a účastníkom dražby); § 6 ods. 3 ZoDD,
žalovaný v 3. rade nepreukázal povinnosť uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu; §

9 ZoDD, nebolo preukázané, že licitátor dražby bol v riadnom zamestnaneckom pomere so žalovaným
v 3. rade; § 10 ZoDD, žalobca nebol upovedomený o konaní predmetnej dražby - nebola mu doručená
dražobná vyhláška;
§ 11 ods. 1 ZoDD, nebolo vhodne určené miesto, dátum a čas tak, aby sa predmetnej dražby mohli
zúčastniť potenciálni záujemcovia o draženie ako aj verejnosť; § 11 ods. 4 ZoDD, žalovaný v 3. rade
neuverejnil na úradnej tabuli obce oznámenie o opakovanej dražbe a v periodickej tlači s pôsobnosťou

min. pre obec, na území ktorej sa predmet dražby nachádzal; § 11 ods. 5 ZoDD, žalovaný v 3. rade
neumiestnil riadne a včas na predmet dražby označenie; § 12 ZoDD, znalecký posudok nebol doručený
žalobcovi, navyše ohodnotenie predmetu dražby (vyplývajúce pre žalobcu z notárskej zápisnice) bolo
vykonané pod všeobecnú hodnotu a § 16 ZoDD, pravdepodobná neexistencia písomnej zmluvy o
vykonaní dražby medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom. Súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe nijakým spôsobom nepreukázal, čím
neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol. Žalobca žiadnym
spôsobom ním tvrdené porušenia vyššie uvedených ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
nepreukázal. Navyše, z priložených dôkazov odvolaciemu súdu jasne vyplýva, že k porušeniu žalobcom
uvádzaných ustanovení nedošlo. Odvolací súd má za preukázané, že žalobcom napadnutá dražba sa

riadne uskutočnila v avizované dni v Spoločenskom dome MČ Záhorská Bystrica, bol tam prítomný aj
PZ žalobcu, o čom svedčí Notárska zápisnica č. N 735/2020 NZ 39439/2020 NCRIs 40039/2020 zo
dňa 20.11.2020, na ktorej bol preukázateľne zúčastnený právny zástupca žalobcu. Takisto má odvolací
súd preukázané, že žalovaný v 3. rade mal zaplatené poistné a uzatvorenú zmluvu o poistení svojej
zodpovednosti za škodu (č. l. 94 - 99 súdneho spisu), ďalej bolo preukázané, že licitátor dražby bol v

riadnom zamestnaneckom pomere so žalovaným v 3. rade (č. l. 100 - 102 súdneho spisu), žalobcovi bola
taktiež riadne doručená dražobná vyhláška (č. l. 105 a doručenka č. l. 109 súdneho spisu), preukázané
doručenie oznámenia o 3. opakovanej dražbe (č. l. 110 - 113 oznámenie o 3 opakovanej dražbe na
MČ Záhorská Bystrica), pričom uskutočnenie dražby bolo riadne a zákonne oznámené (č. l. 110 - 113
oznámenie o 3. opakovanej dražbe na MČ Záhorská Bystrica + č. l. 114 druhá strana súdneho spisu -

oznam o konaní dražby v regionálnej tlači). Napokon, preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil
aj to, že žalovaný v 3. rade riadne a včas umiestnil na predmet dražby označenie (č. l. 118 - 119, fotky o
označenípredmetydražbyoznámením,ktoréjenač.l.110súdnehospisu),takisto,žeznaleckýposudok
bol doručený žalobcovi (č. l. 120, oznámenie o zaslaní znaleckého posudku spolu s doručenkami na č. l.
121 súdneho spisu) ako aj to, že medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom bola uzatvorená písomná

zmluva o vykonaní dražby (č. l. 122-128 súdneho spisu, Zmluva o vykonaní 3. opakovanej dražby). K
tvrdeniu žalobcu, že dražobník (žalovaný v 3. rade) nevzal do úvahy fakt, že je vedené trestné konanie
za podvod pri podpise úverových a záložných zmlúv, odvolací súd uvádza, že žalobca nešpecifikoval,
aké ustanovenie ZoDD je týmto porušené, teda aký dôvod neplatnosti dražby by to malo zakladať, ani
nešpecifikoval o aké konkrétne trestné konanie ide.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože právny zástupca žalobcu
riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania a oznámenie zo strany súdu o neakceptovaní

bolo právnemu zástupcovi doručené až dňa 21.9.2022 o 10:16 hod., teda nemal objektívnu možnosť
sa pojednávania zúčastniť. Po preskúmaní žiadosti žalobcu (č. l. 421 súdneho spisu) odvolací súd
konštatuje, že odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania a podaného
návrhu na neodkladné opatrenie deň pred plánovaným pojednávaním, nie je dôvodom na odročenie
pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Nevyhovením žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania

nariadeného na termín 21.9.2022 preto neprišlo k žiadnemu nesprávnemu procesnému postupu súdu,
ktorý by znemožnil, aby žalobca uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Podané návrhy na neodkladné opatrenie a na prerušenie konanie nie sú
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania resp. toho, že sa strana alebo jej zástupca nemôžedostaviť na pojednávanie. Žalobca totiž nepožiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemôže
pojednávania zúčastniť, ale z dôvodu, že zvolil určitú procesnú taktiku v konaní. Potom ale mal byť
žalobca uzrozumený, že súd nemusí jeho žiadosť akceptovať a nemal sa spoliehať, že jeho žiadosti

bude vyhovené a nemusí sa pojednávania zúčastniť. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že
žiadosť podal iba deň pred pojednávaním, súd prvej inštancie ani nemal možnosť skôr reagovať, resp.
jeho žiadosť vybaviť skôr. To, že sa napriek uvedenému žalobca pojednávania nezúčastnil, je potrebné
vyhodnotiť na jeho ťarchu.

29. V prípade ďalšej odvolacej námietky žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa
stotožňuje s napadnutým výrokom o neprerušení konania. Žalobca žiadal prerušiť konanie svojim
návrhom doručeným súdu dňa 20.9.2022 z dôvodu podaného neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 14Cb/94/2020 -
440 zo dňa 21.9.2022. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo znenia ustanovenia § 164
CSPvyplýva,žeprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebiehasúdnekonanie,vktoromsariešiotázka,ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu, je fakultatívne, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie
jepresamotnékonanienevyhnutné.Predmetnéustanoveniedopadánaprocesnésituácie,vktorýchsúd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Podmienkou je,
že konanie, ktoré prebieha a má byť dôvodom prerušenia konania, je pre rozhodnutie súdu významné,

teda užitočné. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade mal byť dôvodom prerušenia návrh na
neodkladné opatrenia, t.j. konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nemá význam pre rozhodnutie vo
veci samej. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/145/2020 zo dňa
30.11.2021, v zmysle ktorého, „čo sa týka fakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP, je výlučne
na uvážení konajúceho súdu, či k vydaniu takéhoto procesného rozhodnutia pristúpi. Ak teda odvolací

súd, resp. súd prvej inštancie konanie neprerušil a rozhodol vo veci, nekonal v rozpore so žiadnym
procesným ustanovením“.

30. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, ktorou namietal, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, zmätočný, nespĺňajúci zákonom

a Ústavou SR vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie.
Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno
považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

31. Odvolací súd na záver poukazuje na existenciu právoplatného rozhodnutia Mestského súdu
Bratislava III sp. zn. B4 - 14Cb/11/2021-243 zo dňa 21.9.2022, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 17.4.2024, sp. zn. 3Cob/134/2023, v rámci ktorého konania sa žalovaný v 5. rade
(v postavení žalobcu v uvedenom súdnom konaní) domáhal určenia neplatnosti dražby, o ktorú ide aj v

tomtokonaní.Súdprvejinštanciežalobuzamietol,pričomodvolacísúdnáslednetentorozsudokpotvrdil.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie Nálezu ÚS SR zo 14.9.2006, sp. zn. IV.
ÚS 49/06, podľa ktorého „napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia
všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných
prípadoch, situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva

efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jej elementárny princíp a základný predpoklad,
ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom“.

32. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaní v 1. až vo 4. rade boli v odvolacom konaní úspešní,
odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. V prípade nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v 5. rade rozhodol odvolací

súd tak, že hoci bol tento žalovaný taktiež v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, pričom mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).