Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 26T/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723011225
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Lucia Vážan Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723011225.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Ing. Lucia Vážan Valocká na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 29.11.2024 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom A., adresa na doručovanie C. A. XX/XX, A., t. č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 06.05.2022 v čase približne o 19:00 hod. po tom, ako išiel poškodený D. E., nar. XX.XX.XXXX,
na bicykli z pohostinstva Podhájka, začal za ním utekať a kričať aby zastavil, na čo sa D. E., nar.
XX.XX.XXXX, zo strachu dal na útek smerom na mestskú časť Záturčie, pričom A. B. následne nastúpil
do osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf a dostihol ho pred rodinným domom č. 3825/75
na Podhájskej ulici v Martine a po tom, ako sa snažil preliezť plot rodinného domu, ho stiahol z plota a
opakovane ho na zemi udieral päsťami rúk a kopal nohami do oblasti hlavy, následkom čoho D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., utrpel zlomeninu sánky vpravo dislokovaná - pars alveolaris - operovaná,

zlomeninu sánky vľavo s minimálnou dislokáciou - operovaná, extrakciu dvoch zubov v okolí lomných
línii, tržnú ranu penetrujúcu do ústnej dutiny, pričom zo znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša
vyplýva, že uvedené poranenia ho ovplyvňovali v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej 7 týždňov

t e d a

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
- na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol

iného
č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

a z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody na 7 rokov,

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin súd prejednal trestnú vec obžalovaného
A. B. stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

„dňa 06.05.2022 v čase približne o 19:00 hod. po tom, ako išiel poškodený D. E., nar. XX.XX.XXXX,
na bicykli z pohostinstva Podhájka, začal za ním utekať a kričať aby zastavil, na čo sa D. E., nar.
XX.XX.XXXX, zo strachu dal na útek smerom na mestskú časť Záturčie, pričom A. B. následne nastúpil
do osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf a dostihol ho pred rodinným domom č. 3825/75

na Podhájskej ulici v Martine a po tom, ako sa snažil preliezť plot rodinného domu, ho stiahol z plota a
opakovane ho na zemi udieral päsťami rúk a kopal nohami do oblasti hlavy, následkom čoho D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., utrpel zlomeninu sánky vpravo dislokovaná - pars alveolaris - operovaná,
zlomeninu sánky vľavo s minimálnou dislokáciou - operovaná, extrakciu dvoch zubov v okolí lomných
línii, tržnú ranu penetrujúcu do ústnej dutiny a zlomeninu nosových kostí bez dislokácie, pričom zo

znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša vyplýva, že uvedené poranenia ho ovplyvňovali v obvyklom
spôsobe života v trvaní 7-8 týždňov“.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil dňa 26.04.2024 rozsudok v tejto trestnej veci, ktorým uznal
obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na 8 rokov

so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe odvolania obžalovaného a prokurátora proti uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský
súd v Žiline uznesením sp.zn. 3To/74/2024 zo dňa 03.10.2024 zrušil rozsudok okresného súdu zo
dňa 26.04.2024 a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský

súd konštatoval, že sú dané zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a to konkrétne pre
podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku), pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný
(§ 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), pričom súčasne vznikli pochybnosti o správnosti skutkových

zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať (§ 321 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku), preto krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom uložil okresnému súdu doplniť
dokazovanie (opätovným) výsluchom znalca MUDr. Petra Gémeša aj k mechanizmu vzniku poranení
poškodenéhoD.E.uvedenéhovjehovýpovedinahlavnompojednávaní dňa23.04.2024,sprihliadnutím

aj na výpoveď svedka A. F. vykonanú na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2024, a to v prítomnosti
poškodeného,vykonanímznaleckéhoposudkuč.85/2024znaleckejorganizácieMED-PRO-ORTOs.r.o.
predloženého v odvolacom konaní obžalovaným výsluchom znalca, eventuálne odstránením rozporov
v prípade rozdielnych záverov znalcov k určeniu mechanizmu vzniku poranení svedka poškodeného.

Súd na hlavnom pojednávaní (pred zrušením prvého rozsudku) vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, prečítaním zápisníc o výsluchu poškodeného D. E. (č.l. 69-90, č.l. 91-106, č.l. 108-129)
a následne aj jeho výsluchom, výsluchom svedka A. F., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov
G. H. A., I. F., I. E., J. I., K. I., A. L., výsluchom znalca MUDr. Petra Gémeša a prečítaním ním
podaného znaleckého posudku č. 23/2023 ako aj čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o trestnom

oznámení (č.l. 1), lekárskeho potvrdenia zo dňa 10.06.2022 (č.l. 12), zápisnice o rekognícii osoby (č.l.
157), úradných záznamov (č.l. 203-208), zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Petra Gémeša (č.l. 324),
čestného prehlásenia D. E. zo dňa 01.03.2023 (č.l. 102), podaním D. E. zo dňa 04.03.2024 k jeho
liečeniu a zdravotnej dokumentácii (č.l. 549), podaním zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon
väzby Žilina zo dňa 21.03.2024 k zdravotnému stavu poškodeného (č.l. 559), podaním Univerzitnej

nemocnice Martin zo dňa 22.03.2024 vrátane pripojených lekárskych záznamov a správ zo zdravotnej
dokumentácie D. E. súvisiacich s jeho zranením, ktoré utrpel dňa 06.05.2022 (č.l. 560-593), odpisom
registra trestov obžalovaného (č.l. 627 resp. 596), lustráciou Centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov obžalovaného (č.l. 631 resp. 600), lustráciou Generálnej prokuratúry na obžalovaného
(č.l. 644 resp. 613) a oboznámením fotodokumentácie z ulice Podhájskej v Martine (č.l. 186-190).

V intenciách zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného súdu po vrátení veci na opätovné prejednaniea rozhodnutie okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní ďalej výsluch znalca A. M. I. k znaleckému
posudku č. 85/2024 znaleckej organizácie MED-PRO-ORTHO, s.r.o. zo dňa 01.10.2024 predloženého
do konania v odvolacom konaní stranou obhajoby a opätovný výsluch znalca MUDr. Petra Gémeša a

oboznámil aj listinné dôkazy a to aktuálne lustrácie na osobu obžalovaného (odpis registra trestov (č.l.
948) a lustráciu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 952)), ako aj podanie tretej
osoby doručené do konania dňa 28.11.2024 (č.l. 1060).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku vypovedal tak, že šiel autom s

I. E., K. I. a J. I. po Podháji, prechádzali okolo pohostinstva Podhájka, na ulici rovnej dlhej registroval
cyklistu, ktorý išiel v smere jeho jazdy, teda smerom na N. A., videl ako cyklista zabrzdil, zrejme prednou
brzdou, a preletel cez riadidlá na zem, na čo obžalovaný zastavil, vystúpil z auta, išiel k nemu, cyklista
chcel preskočiť plot, on cyklistu z toho plotu stiahol, aby nepreskakoval, cyklista mal tendenciu utekať,
potom vyšla nejaká pani, nejaké slečny tam boli, tie potom zavolali záchranku a potom ako zavolali
záchranku obžalovaný nastúpil do auta a odišiel. Obžalovaný ďalej na hlavnom pojednávaní odmietol

odpovedať na otázky prokurátora ako aj súdu, pričom uviedol, že považuje obžalobu za nespravodlivú,
že každý ignoruje zmenu výpovede poškodeného, ktorý tvrdí, že sa to nestalo. Na otázky obhajcu
obžalovaný uviedol, že aj keď to nie je ničím podložené, ale vo väzbe, kde je teraz sa dozvedel, že E.
mal mať v daný deň konflikt v pohostinstve, z ktorého odchádzal, údajne mal mať nejaký fyzický kontakt
s niekým, mal dostať, pričom bola prítomná jeho priateľka, ktorá v pohostinstve pracovala, Králikovi bolo

zo strany orgánov činných v trestnom konaní zakázané, aby o tom hovoril.

Poškodený D. E. v priebehu konania vypovedal opakovane, a to tak v prípravnom konaní ako aj v konaní
pred súdom, pričom obsah jeho vyjadrení a výpovedí bol rozdielny pri každej výpovedi. Do zápisnice
o trestnom oznámení zo dňa 02.06.2022, ktorú súd na hlavnom pojednávaní oboznámil ako listinný

dôkaz, v podstatnej časti týkajúcej sa prejednávaného skutku, ktorý sa stal dňa 06.05.2022 poškodený
uviedol, že okolo 18.00 hod. až 19.00 hod. išiel z pohostinstva Podhájka na Podháji v Martine smerom
na Záturčie, prešiel asi 200m od pohostinstva, začal ho naháňať obžalovaný na aute Volkswagen
Golf, modrej farby martinskej značky, následne ho dostihol pri nejakom rodinnom dome, narazil doňho
bicyklom, poškodený spadol na zem, chcel utekať peši, preskočiť plot na nejakom rodinnom dome,

obžalovaný bežal za ním, z toho plota ho stiahol a začal ho biť hlava nehlava, udieral ho rukami,
päsťami do hlavy, udieral ho opakovane, boli to silné údery, poškodeného „vyplo“, myslí si, že stratil
vedomie, prebral sa až keď ho ľudia ratovali, vtedy tam už obžalovaný nebol, boli okolo neho ľudia, ktorí
mu pomáhali, doniesli mu vodu, krvácal, pýtali sa ho, či je v pohode, ešte mu povedali, že útočníkovi
kričali, aby ho nechal na pokoji, potom niekto zavolal záchranku a tá ho zobrala do nemocnice, kde bol

hospitalizovanýod06.05.2022do11.05.2022,boloperovaný,operovalimusánku,maldvojitúzlomeninu
sánky, iné presnejšie diagnózy nevedel povedať, práceneschopný bol ešte aj v čase podania trestného
oznámenia a podľa lekárov to má byť asi celkovo 12 týždňov. Ako dôvod, prečo ho mal obžalovaný
napadnúť uviedol poškodený v trestnom oznámení skutočnosť, že mu dlhoval peniaze, predtým sa mu
vyhrážal, že ak mu tie peniaze nedá, že ho doláme, preto ho napadol, lebo mu ich poškodený nedal. Pre

úplnosť súd na tomto mieste uvádza, že ostatné skutočnosti uvádzané v trestnom oznámení, ktoré mali
predchádzaťdňu,kedysastalskutok,nebolipreukázanéužvprípravnomkonaní,pretoajbolovznesené
obvinenie A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (a nie pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pre ktorý bolo konanie pôvodne vedené),

a preto sa súd s týmito ostatnými skutočnosťami v tomto konaní nezaoberal, keďže je viazaný skutkom
uvedeným v obžalobe, pričom súd s ohľadom na tvrdenie obhajoby poukazuje na to, že skutočnosť, že
sa v prípravnom konaní určitá časť tvrdení poškodeného uvedených v trestnom oznámení nepreukázala,
neznižuje automaticky vierohodnosť (ostatných) tvrdení poškodeného uvedených v trestnom oznámení
(č.l. 1-9). Následne poškodený v prípravnom konaní pri svojej výpovedi dňa 06.10.2022 odmietol

vypovedať s poukazom na § 130 ods. 2 Trestného poriadku, čo odôvodnil tým, aby si neprivodil trestné
stíhanie a aj pre to, aby obžalovanému nepriťažil, že možno to nebolo tak, ako to bolo popisované, že
niektorí ľudia to možno len prifarbili, že ak sa náhodou pomýlil vo svojej výpovedi, že ak to nebolo tak,
ako hovoril a že viac už nechce hovoriť (č.l. 69-87). Dňa 16.01.2023 poškodený opätovne vypovedal,
pričom potvrdil pravdivosť toho, čo uviedol v trestnom oznámení a toho sa pridržal. Podrobne popísal

spôsob jeho fyzického napadnutia obžalovaným, obdobne ako v ním podanom trestnom oznámení zo
dňa 02.06.2022, pričom uviedol, že obžalovaný ho zbil v Martine, zbil ho preto, že mu dlhoval peniaze,
vyhýbal sa mu lebo nemal peniaze, v deň incidentu ho stretol náhodne, išiel na bicykli cez Podháj,
obžalovaný ho dobehol na aute, poškodený si myslel, že je to on, pri tom ako ho naháňal na aute spadolpod auto, asi stlačil prednú brzdu, obžalovaný vystúpil z auta a zbil ho, udieral ho rukami a do tváre,
spôsobil mu vážne zranenia, presne si nespomína koľkokrát a ako ho udrel ale údery boli silné. Pritom
ako spadol chcel poškodený ujsť cez plot lebo sa ho bál, obžalovaný ho stiahol dole a na chodníku ho

zbil, asi mu niečo aj pri tom hovoril ale nevedel už uviesť čo, a následne po tom ako ho zbil odišiel preč.
Niekto mu potom pomáhal, niekto potom aj zavolal pomoc, sanitku. K zraneniam uviedol, že tieto mal
spôsobené podľa lekárskeho vyšetrenia, mal zdrôtovanú sánku. Podľa poškodeného bol obžalovaný
v aute sám, mal tmavého O.. V tejto výpovedi vypovedal v podstate zhodne ako pri podaní trestného
oznámenia (č.l. 91-106). Následne dňa 06.03.2023 bolo do vyšetrovacieho spisu doručené podanie

poškodeného označené ako čestné prehlásenie zo dňa 01.03.2023, z Ústavu na výkon väzby Žilina,
kde sa poškodený už vtedy nachádzal, z obsahu ktorého vyplýva, že nie je pravda, že ho mal napadnúť
obžalovaný, nezakladá sa to na pravde, vypovedal pod nátlakom, kde bol navedený, ako má vypovedať
na obžalovaného od príslušníkov PZ a bol doslovne vydieraný, pričom uviedol, že sám spadol na bicykli
a obžalovaný sa ho ani nedotkol (č.l. 107). Pri svojej ďalšej výpovedi dňa 05.04.2023 poškodený uviedol,
že aj keď si už nespomína na presný dátum, bolo to niekedy v lete 2022, išiel na bicykli na Podháji,

stlačil prednú brzdu a spadol z bicykla, potom pri ňom zastavilo auto, vystúpil obžalovaný, povedal mu,
že či sa chce zabiť, poškodený bol v šoku, kričal, že nech ho nechá tak a odišiel, potom mu neznámi
ľudia zavolali sanitku, prišla polícia a začali ho presviedčať, že má povedať, že mu to urobil obžalovaný,
začali sa mu vyhrážať, že keď nebude vypovedať na obžalovaného, tak ho zavrú za drogovú trestnú
činnosť, potom ho zobrala záchranka a išiel do nemocnice. Neskôr ho zobrali policajti do Žiliny, robili

naňho nátlak, aby vypovedal proti obžalovanému inak pôjde za drogovú trestnú činnosť do basy, keď im
povedal, že mu obžalovaný nič nespravil tak ďalej naliehali, aby vypovedal proti nemu. Ďalej uviedol, že
v daný deň išiel z Podhájky, kde robila jeho priateľka a išiel ku kamarátovi I. F., išiel po chodníku na bicykli
a nechtiac si pomýlil prednú a zadnú brzdu, pritom ako zabrzdil prednou brzdou, preletel cez bicykel,
spadol na tvár a bradu, nevie presne ako spadol, bol v šoku ale vie, že spadol na obrubník. Bicykel,

na ktorom išiel popísal tak, že bol čierno ružovej farby, dámsky, horský, pričom jeho stav pred jazdou si
nekontroloval, nemal však žiaden technický problém s ním počas jazdy, všetko fungovalo, nevie v akom
stave bol bicykel po jeho páde, či bol poškodený, tuší, že mal zvrtnutý volant, koleso bolo rovno a riadidlá
boli zvrtnuté, pričom v čase výsluchu už bicykel priateľka mala predaný. Miesto, kde malo dôjsť k pádu
popísal tak, že to bolo cca 300m od K. na N. A., pritom ako zabrzdil preletel cez riadidlá tak, že dopadol

priamo v smere jazdy, padol na tvár, zlomil si pri tom sánku, dopadol aj na ruky, nevie na čo dopadol
skôr, či na tvár alebo na ruky, ale boleli ho aj ruky, nevie či spadol na hranu obrubníka alebo na plochu,
vie, že spadol na obrubník, ktorý bol vedľa cesty, obrubník bol cca 10 cm vysoký, nevie ako spadol ale
keď mal dvakrát zlomenú sánku, tak spadol asi priamo na bradu, nevie či potom ako dopadol na zem sa
ešte otočil, resp. či spravil kotrmelec, určite preletel cez riadidlá. Uviedol ďalej, že išiel dosť rýchlo, že sa

ponáhľal za kamarátom, že bol dosť zadýchaný, nešlo za ním auto, nenaháňal ho nikto, mal oblečenú
čiernu bundu, tenkú, bola to mikina s kapucňou, tú mal na hlave. Keď spadol, tak tam boli ľudia na
okolí ale nevie koľko ľudí a akí. Keď spadol, zdvihol sa a chcel preskočiť plot, nevie však prečo, toto
sa mu nepodarilo lebo v tom išiel okolo obžalovaný a pýtal sa ho, či sa chce zabiť, či mu jebe, on bol
v šoku, tak kričal, chcel mu pomôcť ale potom odišiel, obžalovaný sa ho nedotkol vôbec počas toho,

ako tam bol, povedal mu len, že či sa chce zabiť, či mu jebe, poškodený kričal, bol v šoku, obžalovaný
asi videl pád, tak mu chcel pomôcť, nevie prečo mu nepomohol, asi poškodený nechcel, asi sa zľakol
obžalovaný, keď videl, že poškodený krváca a odišiel. Niekto mu zavolal sanitku. Pomáhali mu ľudia
po tom, čo obžalovaný odišiel, prvá bola pri ňom asi pani z domu, kde spadol, kde sa štveral na plot,
prvý mu chcel pomôcť obžalovaný, takže tá pani bola druhá. Ako dôvod, prečo liezol na plot uviedol,

že bol asi v šoku, chcel ísť zabúchať na pani, aby mu dala vodu, tiekla mu krv, liezol na bráničku, ktorá
bola zamknutá. Po páde bol pri ňom okrem pani ešte nejaký pán, potom tam prišiel jeho kamarát F.,
za ktorým išiel a potom tam prišla aj jeho priateľka, prišla si pre bicykel, dôvod prečo tam prišli uviedol
taký, že kamarát mu šiel oproti a priateľke volal, že spadol. Obžalovaný prišiel na miesto na aute, išiel
asi okolo, išiel na osobnom aute ale nevedel uviesť na akom, asi bolo jeho, bol v šoku, nevie akej farby

bolo, asi ale bolo tmavé, nevie či v ňom bol obžalovaný sám alebo niekto sedel v aute, nevie ani či malo
zatmavené okná, nevie kde sa v aute nachádzal obžalovaný ani odkiaľ vystúpil, nespomína si ani odkiaľ
obžalovaný išiel, teda či bol v jeho smere, teda ako on išiel na N. A. alebo či išiel v protismere teda
od N. A., nevie či zastal na strane, kde bol on alebo na protistrane. Nevie ani kde nastúpil obžalovaný
do auta, poškodený sedel na múriku, hlavu mal v rukách, bol predklonený. Poškodený po opakovanom

poučení o krivej výpovedi zotrval na tom, že obžalovaný ho neudrel, že prvotne vypovedal tak preto,
lebo policajti naňho robili nátlak a vyhrážali sa mu väzením, jeho prvotná výpoveď nebola pravdivá, preto
nežiadal ani odškodné, zranenia si spôsobil sám pri páde z bicykla. Poškodený ďalej uviedol, že na
miesto, kde spadol prišli príslušníci PMJ. Nátlak na neho robili žilinskí policajti na krajskej kriminálke,ktorýchmenánevieuviesť,pripodávanítrestnéhooznámenia.Krajskákriminálkapreňhoprišlaazobrala
ho do Žiliny, zobrali ho z ulice, robili naňho nátlak s tým, že povedali, že ak nebude vypovedať alebo,
ak zmení výpoveď tak pôjde do basy za drogy, pričom poukázal na to, že zmenil výpoveď, zobrali ho

a je tam za drogy. Nevedel uviesť presný dátum kedy podával trestné oznámenie ale po nazretí do
spisu uviedol, že podal trestné oznámenie dňa 02.06.2022 na KR PZ Žilina, je tam aj jeho podpis.
Kriminálka zo Žiliny ho teda zobrala 2-krát do Žiliny, konkrétne ten, čo bol aj pri jeho poslednej výpovedi,
keď prišiel prvýkrát tak robil na poškodeného nátlak po ceste, aby vypovedal na Radiča, to bolo, keď
išiel podať trestné oznámenie, kde vtedy boli dvaja policajti. Druhýkrát ho zobral ten, ktorý bol pri jeho

výpovedí, vtedy s ním šiel sám. Poškodený nechcel vypovedať a tak keď išiel od mami ho chytil policajt
z martinskej kriminálky a potom ho zobral policajt z KR PZ Žilina, vtedy mu po ceste povedal, že keď
nebude vypovedať tak, ako podal trestné oznámenie, tak ho zavrú do basy za tie drogy, povedal, že nie
je problém uňho nájsť 2 až 3 dávky, lebo vedia, že poškodený berie drogy. Poškodený si nespomínal či
nejakému policajtovi povedal, že pri tom ako spadol bol aj obžalovaný, ale asi to povedal policajtom, tým
PMJ, ktorí boli na mieste prví, že mu obžalovaný chcel pomôcť. Prvýkrát na neho začali robiť policajti

nátlak vtedy, keď išiel podať trestné oznámenie. K obsahu lekárskej správy z jeho ošetrenia, v ktorej
je uvedené, že „Pacient bol údajne na bicykli presne si nepamätá ako spadol, či ho zachytilo auto, ale
následne z auta vystúpil muž a zbil ho, prítomní aj svedkovia.“, sa poškodený vyjadril tak, že toto povedal
lekárom, pretože nemá zaplatenú poistku, lekárom teda klamal, aby ho ošetrili lebo je dlžník poisťovne
a inak by ho neošetrili. Poškodený ďalej uviedol, že bol vzatý do väzby 29.11.2022 a trestné oznámenie

pre nátlak polície nepodal, pretože sa bál straty slobody. Na otázku prečo dňa 16.01.2023 vypovedal,
že to, čo je v trestnom oznámení je pravda a že ho obžalovaný napadol, pričom doslovne uviedol, že ho
obžalovanýzbil,poškodenýodpovedal,žetakurobilpreto,lebomusľubovali,žehodostanúzväzby,keď
bude takto vypovedať. Poškodený ďalej tvrdil, že sa s obžalovaným nestretol vo väzbe, nevie o tom, že je
vo väzbe, nerozprával sa s nikým ako má vypovedať, nikto naňho nerobil nátlak, pričom k jeho čestnému

prehláseniu zo dňa 01.03.2023, ktoré doručil k rukám vyšetrovateľa uviedol, že je pravda to, čo tam je
napísané a na otázku prečo ho poslal dňa 01.03.2023, keď ho vyšetrovateľ vypočul dňa 16.01.2023
poškodený uviedol, že sa poradil s advokátom, čo má robiť, opísal mu celý priebeh ako naňho policajti
robili nátlak a že nechce, aby išiel niekto do basy za to, čo nespravil, preto to poslal tak neskoro, písal
to jeho kamarát, ktorý už nie je vo väzbe, pretože poškodený má nečitateľné písmo, on to napísal a

kamarát to prepísal, originál listu už nemá, vyhodil ho. Na otázky obhajcu poškodený uviedol, že bicykel,
na ktorom spadol bol novší, mal približne pol roka, nebol až taký drahý, stál približne 300 eur. Po úraze
bol hospitalizovaný približne 7 dní. Podanie trestného oznámenia dňa 02.06.2022 nebolo prejavom
jeho slobodnej vôle, bolo to z obavy zo straty slobody a nátlaku od polície. Obžalovaný mu nespôsobil
žiadne zranenia. Čestné vyhlásenie zo dňa 01.03.2023 obsahuje pravdivé skutočnosti. Vo vzťahu k

trestnému stíhaniu poškodeného za drogovú trestnú činnosť uviedol, že je voči nemu vedené takéto
trestné stíhanie a je neprávoplatne odsúdený na 6,5 roka. Poškodený sa do uvedenej zápisnice vzdal
procesných práv poškodeného, preto s ním súd konal v tomto konaní len ako so svedkom . Poškodený
si nárok na náhradu škody neuplatnil (v žiadnej zo svojich výpovedí) (č.l. 108-129). Tieto zápisnice o
skorších výsluchoch poškodeného súd na hlavnom pojednávaní čítal postupom podľa § 263 ods. 1,

ods. 2 Trestného poriadku len so súhlasom prokurátora a bez súhlasu obžalovaného, nakoľko na to
boli splnené zákonom predpokladané podmienky. Po doručení obžaloby a výzvy v zmysle § 240 ods.
3 Trestného poriadku strana obhajoby nenavrhla výsluch svedka (tohto ani žiadneho iného), napriek
tomu, že prokurátor v obžalobe navrhol len čítať jeho výpovede (ako aj ďalších svedkov). Keďže však
strana obhajoby v priebehu hlavného pojednávania opakovane navrhovala vykonať jeho výsluchu z

dôvodu, aby odstránil svoje rozporné výpovede podané v prípravnom konaní a tiež, aby ozrejmil dĺžku
doby liečenia, ktorá je pre právne posúdenie kľúčová, súd jej návrhu vyhovel a svedka poškodeného
vypočul na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2024. Poškodený uviedol, že k danej veci už vypovedal,
svoju poslednú výpoveď. Čo sa týka toho prečo bolo trestné oznámenie podané v Žiline a za akých
okolností uviedol, že ho oni kontaktovali, zobrali ho z ulice a robili naňho veľké nátlaky, vonku bol

narkomanom, vyhrážali sa mu väzením, že keď nebude vypovedať na obžalovaného, že ho zavrú za
drogy,vedeli,žeuňhonájdunejakédávky,keďžejeajkonzument.Kspomínanýmčestnýmprehláseniam
uviedol, že ich autorom je on, doniesol ich K. F., priateľke obžalovaného, do roboty lebo vedel, že je
jeho priateľka, robí v herni a aby to zaniesla vyšetrovateľovi, to bolo to jedno čestné prehlásenie, to
druhé posielal z výkonu väzby vyšetrovateľovi ešte kým nebol z toho skutku nikto obvinený. Bol vtedy

bez drog tak si uvedomil, že nebude niekomu, kto mu nič neurobil dávať nejaké roky, oni ho stále
presviedčali, aby na neho vypovedal. Čo sa týka okolností zo dňa 06.05.2022, teda kedy sa stal skutok,
vypovedal, že v ten deň bol v krčme u svojej priateľky, išiel na bicykli smerom na N. A., spadol z bicykla,
náhodne išiel okolo B. aj s dobrým kamarátom poškodeného, zastavil, chcel mu pomôcť, bol v šoku,chcel preskočiť plot, potom tam kričal, bol v šoku, obžalovaný sa ho pýtal, že či sa chcel zabiť, poškodený
kričal a keď obžalovaný videl, že to nemá zmysel, tak odišiel preč. Obžalovaný sa ho nedotkol. Boli
to výmysly polície, že obžalovaný mu mal požičať nejaké auto, že mu poškodený mal dlhovať nejaké

peniaze, pričom poškodený uviedol, že si nemôže auto požičať lebo nemá vodičské oprávnenie. Ďalej
uviedol, že pritom incidente bola P. I. a ešte jeden, nespomenul si však na jeho meno. V čase incidentu
bol pod vplyvom drog a aj pod vplyvom alkoholu, mal na sebe oblečenú bundu a nejaké nohavice,
presúval sa na priateľkinom bicykli, nespomína si či tam bicykel bol po páde nejako poškodený, myslí
si, že asi nie, lebo ho priateľka odtlačila preč. Pri danom incidente utrpel zlomeninu sánky, nosa a

nejaké odreniny. Po páde na bicykli bol hospitalizovaný v nemocnici asi 7 dní, potom podpísal reverz.
Časový odstup medzi pádom na bicykli a podaním trestného oznámenia bol chvíľkový, asi 2 týždne.
Čo sa týka toho, ako spadol z bicykla poškodený uviedol, že na bicykli si pomýlil prednú brzdu so
zadnou, a tak spadol, držal riadidlá tesne pred tým pádom, čo je logické, že sa ich musel držať, keď
stlačil brzdu, a keď spadol, šiel okolo obžalovaný, chcel mu pomôcť, pýtal sa ho, že či sa chce zabiť.
Poškodený poznal obžalovaného z videnia, keďže navštevoval herňu Kajot v Tulipe. Obžalovaný bol s

kamarátom poškodeného I., spomenul si na jeho meno, ale nevie ako sa volá druhým menom, chodil
vtedy s tou P. I., chceli mu pomôcť, on ale vyvádzal, lebo mal strach, že je to ten čo bol v Podhájke,
oni mu chceli pomôcť, ale potom odišli, keď mu chcel obžalovaný pomôcť, poškodený sa v tom čase
pokúšal preskočiť bráničku, to sa mu nakoniec nepodarilo, zliezol z nej lebo tam bol veľký pes, potom
asi vyšli ľudia z bráničky, bola to nejaká pani, prvotnú pomoc mu poskytovala tá pani, asi aj oni mu

chceli pomôcť, ale on bol riadne nadrogovaný aj opitý, vyvádzal riadne, tak nevie či sa zľakli alebo čo
a odišli preč, tá pani mu doniesla fľašku vody. K ostatným okolnostiam uviedol, že ho policajti donútili,
aby na obžalovaného vypovedal tou prvou výpoveďou, že mu on ublížil na zdraví. Na základe toho,
že obžalovaný zdieľal statusy, že sa mu vyhrážajú, že ho urážajú a takéto veci, pričom poškodenému
sa vyhrážali tým, že keď na neho nebude vypovedať a nepodpíše trestné oznámenie, tak ho zavrú

za drogovú trestnú činnosť, tak musel to odpísať. Keď poškodeného odtiaľ pustili, tak mu to nedalo a
napísal čestné prehlásenie, ktoré poslal vyšetrovateľovi cez priateľku obžalovaného, jej to doniesol do
roboty. Potom poškodený odmietol vypovedať na ďalšej výpovedi, keď ho zobrali, naplnili svoje vyhrážky,
vedeli, že u neho nájdu nejaké dávky, tak ho vlastne zavreli, potom ho navštívili na Hlbokej ceste a
tam ho navštívili najprv bez advokáta obžalovaného, dávali mu kadejaké dohody, že ho vyberú z väzby,

keď bude ďalej svedčiť na obžalovaného, tak to podpísal, vypovedal tak, ako vypovedal, ale potom
ho oklamali, tak poslal ďalšie čestné prehlásenie, že obžalovaný mu neurobil absolútne nič. Potom
vypovedal už za prítomnosti právneho zástupcu obžalovaného tak, ako vypovedal, že to nie je pravda.
Zopakoval, že trestné oznámenie, ktoré podával dňa 02.06. nebolo prejavom jeho slobodnej a vážnej
vôle, donútila ho do toho Krajská kriminálka Žilina. Vo vzťahu k čestným prehláseniam uviedol, že ich

autorom je on, doniesol ich ku priateľke obžalovaného K. F., lebo vedel, že jeho priateľka, robí v herni a
aby to zaniesla vyšetrovateľovi, to bolo jedno čestné prehlásenie. To druhé poškodený posielal z výkonu
väzby vyšetrovateľovi ešte kým nebol z toho skutku nikto obvinený, poškodený bol vtedy bez drog,
uvedomil si, že nebude niekomu, kto mu nič neurobil, dávať nejaké roky, neustále ho presviedčali, aby
na neho povedal. O uvedených skutočnostiach podal oznámenie na inšpekciu, poslal nejaké papiere,

že konal pod nátlakom, že sa mu vyhrážali väzením, a tak, bol tam aj obhajca obžalovaného, kde
konkrétne ukázal na policajta, nevie však ako sa volá. Poškodený na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol,
že v ten deň 06.05.2022 mal incident v pohostinstve Podhájka, kde robila jeho priateľka A. F., keď za
ňou prišiel, sedela tam s nejakým chlapom, prišiel tam poškodený, začal vyvádzať lebo žiarlil na svoju
priateľku, pochytil sa tam s tým pánom, bol medzi nimi fyzický konflikt, vyústilo to, vyviedol ho von, pobili

sa, on uštedril poškodenému nejaké 3 – 4 rany a kopol ho kolenom do oblasti tváre, následne rýchlo
sadol na bicykel a utekal odtiaľ preč a potom spadol z bicykla tak, ako to už popísal. Tieto skutočnosti
neuviedol skôr v konaní lebo sa bál, že si privodí trestné stíhanie za to, že napadol chlapa v tej Podhájke.
S obžalovaným nemal žiadny konflikt, žiadny spor, ani dlh voči nemu nemal. K incidentu, ktorý mal
predchádzať pádu a ktorý sa odohral v Podhájke uviedol ešte, že konflikt prebehol vonku, ten chlap

ho vyviedol von pred Podhájku na ulicu, nespomína si, či tam bol prítomný ešte niekto iní, napr. nejakí
zákazníci.Kopkolenom,ktorýdostalbolsmerovanýnatvár,tenboljedenauštedrilmuasi4ranypäsťou,
tie boli smerované na hlavu. Tiekla mu potom krv a keď šiel potom na tom bicykli, tak ho bolela sánka.
To, že bol zranený nemal asi kto vidieť, on sa toho chlapa potom bál, tak rýchlo nasadol na bicykel a ušiel
preč, nevie ani či to videla jeho priateľka, nemal mu kto pomôcť teda. Išiel odtiaľ za kamarátom I. F., bolo

to impulzívne rozhodnutie, nemali dohodnuté stretnutie, on tam býval kúsok, stihol mu zavolať predtým,
nie počas jazdy na bicykli, ešte zastavil na tom bicykli, zavolal mu a išiel za ním. S I. F. sa pozná od
detstva, sem tam, keď tam bol, keďže jeho priateľka robila kúsok odtiaľ, tak sa za ním zastavil, bolo tobežné. To, že spadol z bicykla dal bezprostredne po tom vedieť svojej priateľke, vtedy ona prišla aj pre
ten bicykel na miesto, keďže to bolo kúsok od jej práce, oznámil to telefonicky priamo jej (č.l. 649-654).

Z výpovede svedkyne G. H. A. zo dňa 26.04.2023 vyplýva, že si nespomína na presný dátum ale bolo
teplo, chodili ľahko oblečení. V čase udalosti bola v kuchyni, okno majú otočené do cesty, keďže bolo
teplo, mala otvorené okno a počula silno zabrzdiť auto, bolo počuť šmyk, pozrela sa cez okno, videla
bicykel, ktorý bol padnutý na ceste vedľa auta, tiež videla vychádzať šoféra z auta a muža, ktorý utekal
od bicykla smerom k ich bráničke, bolo to v jej úrovni, prišlo jej, že muž, ktorý uteká sa chce chrániť,

pretože vo dvore majú veľkého psa, tiež videla ako tento muž chce preliezť plot, visel na bráne a vodič,
ktorý vystúpil z auta ho sťahoval z brány dole, muž, ktorý preliezal cez bránku sa nechcel pustiť, chcel
preliezť k nim, muž, ktorý ho sťahoval, ho ťahal na silu, na čo svedkyňa vybehla von, otvorila bráničku,
videla ako muž, ktorý chcel preliezť cez bráničku ležal na chodníku, chránil si hlavu, bol schúlený do
klbka a druhý muž stál nad ním a kopal ho, trhal ho, vravel nadávky, nevie presne aké ale určite povedal
„ty feťák“. Svedkyňa mu povedala, že „prestaňte, veď ho zabijete“. Útočník potom odchádzal smerom

k autu a keď nastupoval, tak jej povedal, „on vie za čo to bolo, on si to zaslúži“ a myslí si, že povedal,
že je zlodej. Potom prišiel aj sused I., ktorý býva vedľa ich domu, keď ratovali muža, ktorému tiekla krv
z tváre, pýtal sa ho sused, ktorý mu tykal, či majú zavolať sanitku, zranený muž nechcel ale za chvíľu
prišli policajti aj sanitka. Svedkyňa vie, že na ulici na rohu stáli dve ženy s kočíkom, tak predpokladá,
že sanitku volali ony, vie, že tieto ženy bývajú asi 2 domy od svedkyne, sú to Rómky, pozerali sa ale

pri dome svedkyne neboli. Svedkyňa so susedom Lukášom poškodeného ošetrovali až do príchodu
sanitky. Zakrátko prišla pani, ktorá sa rozprávala so susedom svedkyne, to už svedkyňa sledovala cez
okno, táto pani vravela susedovi, že to je jej brat alebo priateľ, že pred chvíľou odišiel od nej z krčmy,
dala mu bicykel a že išiel domov, bicykel táto pani zobrala a odišla. Svedkyňa si všimla, že bicykel nebol
vôbec poškodený, bol vedľa auta, takže predpokladá, že muž zoskočil z bicykla a bežal k nim, že auto

do bicykla nenabúralo. Po bitke nebolo poškodenému dobre rozumieť, hovoril iba áno, nie a prikyvoval,
svedkyňa si myslela, že má vybité zuby lebo mu tiekla krv z úst a myslí si, že aj z nosa, nejaké tržné
rany si nevšimla. Najprv prišla záchranka, tí ho zobrali do sanitky a potom prišli policajti, nepočula, že by
poškodený povedal meno útočníka. Svedkyňa si nespomína na auto, na ktorom prišiel útočník, bolo buď
čierne alebo tmavomodré, menšie, buď Citroen alebo Golf, bolo to osobné auto, nespomína si, či malo

zatmavené okná. Išlo smerom z južnej strany na severnú stranu smerom na Záturčie a N. A., zastalo
na Podhájskej ulici pri rodinnom dome 48A, na pravej strane cesty, ale zastalo, akoby pokračovalo ďalej
v smere jazdy, teda nebolo ani veľmi na kraji, ani neprechádzalo do protismeru. Poškodený ležal pred
jej domom pri vchodovej bráne na chodníku. Muž bol schúlený, opieral sa o ich plot, chodník je u nich
cca 1,5 metra, obrubník pri ich dome je 10 maximálne 20 cm vysoký, pri pohľade z okna svedkyni

nebránilo nič vo výhľade, a keď bola na schodoch, pri tom ako muž nastupoval do auta, taktiež jej nič
nebránilo vo výhľade, dom je od cesty okolo 4m, majú predzáhradku. Na oblečenie poškodeného si
nespomína, útočník bol tmavo oblečený, mal krátke tričko a krátke nohavice, asi rifľové. Útočník bol
chlap, normálnej výšky, nevie ho bližšie popísať, nebol ani vyziabnutý, ani tučný, skôr by povedala,
že to bol poriadny chlap, pričom poškodený jej prišiel oproti nemu, že je tenký. Čo sa týka prípadnej

posádky auta, svedkyňa uviedla, že videla len šoféra, do auta nevidela, muž vystúpil a nastúpil z miesta
vodiča, z auta nik iný nevystupoval. Nespomína si, či útočník vravel poškodenému niečo iné, okrem tých
nadávok, čo uvádzala, zapamätala si len toho feťáka. Poškodený sa podľa nej ani nebránil, strhol ho
z brány, myslí si, že nemal silu sa nejako brániť. Čo sa týka popisu samotného incidentu ako prebiehal,
svedkyňa uviedla, že ho kopal, udieral, nevie presne popísať, kde. Poškodený si len zakrýval tvár. Podľa

jej názoru si vyrovnávali účty, asi ani jeden nebol bez chyby, aj keď vtedy si myslela, že vodiča cyklista
obmedzil a on musel kvôli nemu zabrzdiť, to ho nahnevalo a preto za ním vybehol z auta, keď však
poškodený nechcel volať políciu, tak sa utvrdila v tom, že v tom bude niečo iné. Nemohla potom týždeň
spať, mala to pred očami, bolo to krátke ale intenzívne. Oplotenie na ich dome popísala tak, že majú
slniečkový plot, dole je plné a z jednej tretiny idú také lúče a hore je trošku zvýšené, je tam taká vlnka

hore, plot je do výšky maximálne 2 metre. Počas bitky bola svedkyňa bezprostredne pri nich a keď vodič
odchádzal k auta, svedkyňa sa otočila a išla zobrať do domu nejaké veci na ošetrenie poškodeného,
vtedy zo schodov zakričala, že „však ste ho mohol zabiť“, vtedy sa od seba vzďaľovali, bola na schodoch,
ktoré smerujú do vchodu domu, čo mohlo byť také 3 metre, pričom útočník mohol byť krížom cez cestu,
čo mohli byť ďalšie 3 metre. Keď sa bili, bola v bráničke, nebola na chodníku, ani nebola dnu, vyšla von,

z okna videla, ako ho stiahol z brány, preto vybehla von, cesta z kuchyne von jej trvá pár sekúnd, prišla
do bráničky, oni sa bili po jej pravej strane, dívala sa na nich, bola kúštik od nich, asi meter, potom ako
sa dobili a vodič odchádzal, ona šla do domu. Pri bráničke na chodníku bola krv, ktorú potom zliala, inde
krv nevidela. Náraz vozidla a bicykla nevidela (č.l. 149-151).Z výpovede svedka I. F. zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že poškodeného E. pozná od detstva, nestretávajú
sa, je to jeho známy zo sídliska. E. mu zavolal, že je na Podháji u svojej frajerky v práci a pýtal sa svedka,

či je doma, ten mu povedal, že je, poškodený mu nepovedal, že príde. Nevolávajú si. Občas sa stretli.
Neboli dohodnutí, že sa v uvedený deň stretnú. Niekedy v poobedňajších hodinách mu volal, povedal
mu, že sa uňho zastaví na cigaretu, ak pôjde okolo, bolo to asi 10 minút predtým ako sa to stalo. Svedok
býval v rodinnom dome na ulici Podhájska č. 79, bol v garáži, bol približne 50 metrov od miesta, kde
ležal Králik, v garáži nemal pustené rádio, bolo tam ticho. Svedok počul šmyky a kričanie, potom počul

aj pani A. ako kričí „nechaj ho, však ho zabiješ“, niečo v takom zmysle, že či ho chce zabiť. Tá ulica
je frekventovaná, ale toto bolo počuť. Z garáže svedok nevidel na miesto, kde ležal E., pretože má na
plote natiahnutú zelenú textíliu. Svedok vybehol vonku, pozrel sa čo sa deje a potom tam išiel. Po tom
čo vyšiel na chodník, uvidel ležať Králika na zemi, nepamätá si ako ležal, či na bruchu, na boku alebo na
chrbte. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či vedel, keď vyšiel z dvora, že je to Králik, bežal proste pomáhať, keď
sa však približoval, zistil, že to je Králik. Svedok videl, že muž odchádzal od Králika. Bol zhruba v strede

cesty smerom od Králika k autu. Keď svedok prišiel k autu, muž už sedel v aute. Svedok mu povedal, či
je normálny a ten mu povedal, že ho „ojebal o 90 eur“. Svedok nevedel uviesť, či muž mal zavreté dvere,
ale určite mal otvorené okno, svedok počul jasne aj jeho reakciu. Auto stálo v strede cesty smerom ku
svedkovi,boltoštvorkovýGolfčiernejfarby.Svedokvidel,ževedľavodičasedíeštejednaosobatmavšej
pokožky, vzadu malo auto zatmavené okná, tak svedok nevidel, či niekto sedel aj vzadu. Vodičove dvere

boli otvorené, nevedel sa vyjadriť či boli otvorené ešte aj nejaké iné dvere, keď prichádzal k autu. Keď
svedok prišiel ku Králikovi, ten iba chrčal, posadil ho na chodník, oprel ho o plot a poprosil A., ktorá
tam už bola, aby mu dala pohár vody. Králik nevedel rozprávať, niečo šomral, ale nebolo mu rozumieť.
Vypľúval krv, niečo vravel, aby svedok zavolal jeho frajerku. Svedok nevie, či volal frajerke on alebo jej
písal správu, ale po nejakom čase prišla s niekým, s nejakým chalanom pre bicykel. Bicykel bol dámsky,

nevie akej farby, myslí si, že mal ohnuté jedno koleso, určite svedok odopínal brzdu, aby mohla bicykel
tlačiť, koleso sa otáčalo, ale šúchalo brzdu. Keď prišiel na miesto bola tam pani A. a boli tam susedy
Facunové, ktoré bývajú oproti v blízkosti. Na mieste bol svedok do príchodu sanitky. Myslí si, že prišli
po sanitke aj policajti. Sanitka stála určite pred A. domom, nepamätá si, či tam boli aj policajti, a nevie o
čom sa rozprávali záchranári s Králikom. Svedok nepočul, že by Králik rozprával o príčine jeho zranení

komukoľvek, iba ukazoval na ústa z čoho svedok pochopil, že ho bolia, rozprával veľmi nezrozumiteľne,
svedok mu nič nerozumel. Obžalovaného svedok nepozná. Bicykel z miesta zobrala Králiková frajerka,
svedok ju pozná iba z videnia, ale nezdravia sa ani sa nerozprávajú. Bicykel bol udržiavaný, klasický
bicykel, horský, dámsky, podľa názoru svedka nemal nijaké vážne nedostatky na brzdách a podobne,
svedok uvoľnil jednu brzdu, odhačkol lanko z brzdového mechanizmu na kolese. Svedok ďalej uviedol,

že s E. sa nestretávajú, naposledy sa s ním osobne stretol pár mesiacov pred uvedenou udalosťou,
pričom ako dôvod kontaktovania v deň skutku ako aj stretnutí pár mesiacov predtým uviedol náhodné
stretnutia. K osobe poškodeného uviedol, že je to známy zo sídliska, z mladosti často stretávaná tvár,
je jedným slovom lajdák, feťák. Ku garáži, v ktorej sa v čase incidentu nachádzal uviedol, že táto nemá
okná a jej dvere sú orientované kolmo na cestu, keď vyjde z garáže dá sa vidieť na miesto, kde ležal

poškodený aj cez plot, ale svedok sa pozeral cez bránu, vykukol von, nakoľko, ako už uviedol na plote
má natiahnutú zelenú textíliu. Svedok nevidel, že by motorové vozidlo narazilo do bicykla, na ktorom sa
viezol poškodený, nevšimol si ani žiadne poškodenie na motorovom vozidle, ktoré stálo na ceste. Čo sa
týka osoby, ktorú videl odchádzať od poškodeného svedok uviedol, že by ju asi nevedel už o poznať.
Poškodený ležal na zemi a neukazoval žiadne gestá vo vzťahu k osobe, ktorá odchádzala z miesta

incidentu. Od momentu ako svedok počul šmyky a kričanie, po moment, keď prvýkrát zbadal ležiacu
osobu, prešlo podľa svedka tak do minúty alebo do 30 sekúnd, bolo to hneď. Na otázku obhajcu či
z osôb, ktoré boli na mieste mu niekto s výnimkou pani A., uvádzal čo sa malo stať, svedok uviedol,
že reči chodili, že poškodeného prešli na aute, Králik ľuďom rozprával o tom, že ho prešli na aute,
nevie však kto ho mal prejsť. K osobe poškodeného sa svedok vyjadril, že nevie uviesť, ako často býva

pod vplyvom omamných látok, nestretáva sa s ním dennodenne, ale je to o ňom známe, že je feťák,
nemôže povedať, že by v čase incidentu cítil z Králika alkohol, necítil ho. Králikova frajerka s bicyklom z
miesta odišla smerom, odkiaľ prišla, svedok ďalej uviedol, že stopy, z ktorých by bolo možné určiť, kde
presne došlo k pádu D. E. na zem, nebolo vidno ale bolo to pred bráničkou A., nevie však či ležal cez
chodník alebo aj na ceste, ale bol na obrubníku. Svedok ostal na mieste pri Králikovi do príchodu sanitky

približne 15 minút. K spomínaným šmykom a kriku svedok doplnil, že jediné čo bolo rozumieť bola pani
A., ktorá kričala, či ho chce zabiť, bolo počuť aj mužský krik, ale tomu svedok nerozumel, ani nevie kto
to kričal. V čase kedy počul krik sa svedok nachádzal v garáži alebo pred garážou, robil niečo s drevom.
Svedok na otázky obhajcu ďalej uviedol, že nemá žiaden vzťah k policajnému zboru SR, neposkytovalinformácie PZ, nemá blízku osobu, ktorá pracuje v PZ, pred výsluchom ho nikto neovplyvňoval a nerobil
na neho žiaden nátlak, v tejto veci bol vypovedať trikrát a okrem predvolania na výsluch nebol v kontakte
s policajtami (č.l. 166-169).

Pre úplnosť súd uvádza, že uvedené dôkazy boli vykonané prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, len so súhlasom prokurátora, ktorý navrhol ich čítanie
v obžalobe a obhajoba po doručení obžaloby a výzvy v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku
nenavrhla ich osobný výsluch. Až v priebehu prvého hlavného pojednávania, po oznámení, že sa

uvedené dôkazy vykonajú čítaním zápisníc o skorších výsluchoch svedkov vyslovila s týmto postupom
nesúhlas a navrhla (aj) týchto svedkov vypočuť, pričom neuviedla žiadne objektívne skutočnosti, ktoré
im bránili v tom, aby tieto návrhy predniesli skôr. Súd tieto výpovede prečítal bez súhlasu obžalovaného,
keďže boli na to splnené zákonom predpokladané podmienky (§ 240 ods. 3 Trestného poriadku).
Neskôr obhajoba na svojom návrhu na osobný výsluch týchto svedkov nezotrvala a tento návrh už
nezopakovala, ako tomu bolo vo vzťahu k iným svedkom (napríklad k poškodenému).

V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov súd ďalej dopĺňa, že bola nimi vykonávaná aj rekognícia
osoby, v rámci ktorej ani G. H. A. ani I. F. neopoznali resp. neidentifikovali jednoznačne obžalovaného
spomedzi rekognovaných osôb (viď oboznámená zápisnica o rekognícii osoby svedkyňou G. H. A. č.l.
158 a zápisnica o rekognícii osoby svedkom I. F. č.l. 157). Uvedená skutočnosť však podľa názoru súdu

neznižuje žiadnym spôsobom vierohodnosť ich výpovedí, keďže v konaní vôbec nebolo sporné, či sa
obžalovaný na predmetnom mieste a v prítomnosti poškodeného v čase skutku nachádzal. Prítomnosť
obžalovaného na mieste činu potvrdil tak samotný obžalovaný, ako aj poškodený a tiež svedkovia E., I.,
I. a L., ktorí len iným spôsobom opisovali konanie obžalovaného na danom mieste.

Z výpovede svedka I. E. zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že dňa 06.05.2022 išiel s priateľkou J. I. a s K. I.
a A. B. na aute značky Golf tmavej farby, to bolo vtedy auto priateľky A. B.. Jeho priateľku J. zobrali z
Podhájky a išli smerom na N. A. do Priekopy, auto šoféroval A. B., v aute sedeli tak, že svedok bol na
mieste spolujazdca, za ním jeho priateľka a za šoférom jej brat. Išli medzi 17.00 - 19.00 hod., išli smerom
cez Podháj, pršalo. Svedok si všimol, že po ľavom chodníku v ich smere ide niekto na bicykli, myslel

si, že to ide žena, pretože bicykel bol dámsky ružovej farby, osoba na bicykli mala na hlave kapucňu,
bunda bola možno tmavomodrá alebo šedá značky Winstoperka. Keď osoba prechádzala cez križovatku
alebo chcela prejsť, lebo sa mu to zdá, že to bolo kúsok pred križovatkou a osoba chcela zabrzdiť,
zabrzdila prednou brzdou, zadné koleso sa zodvihlo a on preletel cez bicykel, teda svedok si myslí, že
zabrzdil prednou brzdou, lebo nemal prečo iné spadnúť. A. zastal autom na pravej strane, vystúpil a išiel

k osobe. Svedok bol zmoknutý, spýtal sa priateľky, či to videla, povedala, že áno. Svedok chcel vystúpiť
tiež, ale A. už medzitým prišiel k autu, svedok stihol otvoriť dvere asi do polovice, z auta nevystúpil.
A. nastúpil do auta. Svedok sa ho spýtal kto to bol a on mu povedal, že to malý Králik nafetovaný na
bicykli. Svedok videl, že tam prišli ešte 2 mladé baby a A. povedal, že môžu ísť, že ony mu zavolajú
záchranku. Pokračovali cez N. A. na benzínku, kde si kúpil cigarety. K samotnému pádu osoby svedok

uviedol, že táto spadla ako, keď niekto stlačí brzdu a preletí cez riadidlá. Preletel šípkou. Ako sedel, tak
ho vypľulo dopredu. Spadol asi na ľavú stranu rúk a na tvár. Svedok videl, že je krvavý, keď prišiel A. k
nemu, svedok nevie, či mu dal Miro kapucňu dole, alebo si ju dal sám, ale vtedy svedok zistil, že je to
nejaký chalan. Potom mu A. povedal, že je to D. E.. Keď šiel A. k D. E., kľačal C. na zemi, jednu ruku
mal vystretú a tvárou bol na zemi. Bol dokudlený s bicyklom, ťažko je to svedkovi vysvetliť v akej polohe

bol. Svedok vie, že A. chcel zodvihnúť C., A. pritom roztiahol ruky, akoby sa pýtal, že čo sa deje, Dado
si sadol alebo sa pridvihol a A. sa rozprával s tými babami, a potom išli preč. Svedkovi ten pád prišiel
najprv vtipný, zasmial sa na tom, nevedel ako dopadol, nesledoval veľmi čo tam Miro robil. Svedkovi
sa zdá, že dvere na aute boli otvorené alebo bolo otvorené okno lebo počul, čo sa A. rozpráva s tými
babami a rozprávali, že ony mu zavolajú sanitku, A. s C. sa veľmi nerozprávali, Miro tam bol možno 10

sekúnd, tie baby boli trochu ďalej, teda bližšie ku svedkovi, takže tie počul, sa mu zdá, že A. nepovedal
C. nič. Svedok uviedol, že s B. sa pozná 2 roky, rok ho nevidel, rok spolu robili s autami, takže sa poznajú
dobre. Rok sa stretávali intenzívne. Nevolajú si, keď bol von, tak sa raz stretli na káve. Keď spolu robili na
dielni, tak mali intenzívny vzťah, išli na pivo, boli spolu viac menej dennodenne, teda viackrát do týždňa.
Čo sa týka auta, na ktorom v uvedený deň išli svedok uviedol, že to bol modrý Golf, mal 4 dymové sklá

vzadu a nálepku „Z“ na kufri, ako začiatočník. Podľa svedka do auta nevidno, bolo to obyčajné auto,
ničím nebolo zvláštne. Čo sa týka presnej lokalizácie, kde došlo k pádu Králika z bicykla, svedok uviedol,
že na danom mieste je to tak, že je križovatka, 80m chodník, ďalšia križovatka a znova 80m chodník, sú
tam križovatky na husto a C. spadol na chodník. Vedľa chodníka je hneď cesta. Obrubníky sú vo výškepribližne 25cm, klasický nájazdový obrubník pri ceste. Svedok to veľmi nesledoval, iba videl ako preletel
cez bicykel a padol na obrubník k ceste. Na druhej strane chodníka je plot. Tráva tam nie je nikde. Podľa
názoru svedka sa Králik zľakol, keď prišiel k nemu B., bol v takom polosede, potom ho Radič ukľudnil a

E. ostal sedieť. Čo sa týka bicykla, na ktorom šiel C., k tomu svedok uviedol, že bol ružový alebo bielo-
ružový dámsky, rúru mal dole, bol to dámsky horský bicykel. Bol to tak 15 až 20 rokov starý bicykel, to, že
bol starý berie svedok podľa dizajnu lebo on, keď mal 10 rokov, tak mal podobný. Bicykel mal skrútené
riadidlá, predné koleso bolo ohnuté skoro do L-ka. Bicykel bol v Podhájke u svedkovej priateľky asi
týždeň, zavadzal tam, takže svedok vie ako bicykel vyzeral. Bicykel nemal poškodené zadné koleso. Po

terase sa dal presúvať len tak, že predné koleso musel zdvihnúť a tlačiť ho po zadnom. Na otázku či A. B.
komunikoval s Dadom pritom, keď prišiel k nemu svedok odpovedal, že áno, určite áno. Svedok si myslí,
že by vedľa seba asi len tak nestáli, myslí si, že A. sa Dada dotkol pri tom ako ho otáčal, aby videl kto to
je. A. prišiel ku Dadovi, roztiahol ruky, akoby sa ho pýtal, čo sa deje, Dado sa dal do polosedu, akoby sa
zľakol, potom sa ukľudnil a A. sa rozprával s babami, ktoré prišli odzadu alebo od boku, tam je to prešité
uličkami. Nepočul čo vravel Dado, počul len ako hovorí joj, akoby nariekal od bolesti. Na ulici, kde zastali

autom boli tie dve malé baby, svedok vôbec nevie kto to bol, a nevidel nikoho iného. Keď vystúpil Radič
z auta po tom ako C. spadol na bicykli, títo konflikt medzi sebou nemali, Radič tam išiel, nevedel kto to
je, išiel mu pomáhať, svedok nevidel, že by A. B. udrel alebo kopal D. E. ani nepočul že by na neho niečo
kričal. Svedok ďalej uviedol, že keď sa D. králik zľakol, tak sa nejako otočil k plotu, možno sa ho chytil,
ale určite by sa na plot neštveral. A. B. podišiel k Dadovi, chytil ho, keď C. vstal, potom A. B. roztiahol

rukami, je možné, že B. chytil C. za plecia, Dado stál možno 2 až 3 sekundy a svedok nevidel, že by C.
preliezal cez plot, rukami sa opieral o plot. Svedok si nevšimol ani pani, ktorá vyšla z domu uviedol, že
z auta videl dom tak možno po pivničné okná. Svedok ďalej uviedol, že D. E. pozná asi 2 roky, tak ako
A., pozná ho dosť dobre, prezývajú Dado. I. F. nepozná. Na otázky týkajúce sa kontaktu s obžalovaným
vo väzbe, či sa spoločne rozprávali o tom ako má vypovedať, svedok uviedol, že s obžalovaným volal

prostredníctvom jeho priateľky K. vtedy, keď ho vyšetrovateľ predvolal telefonicky na výsluch, rozprával
sa s obžalovaným, riešil hodinky, že či môže dať jeho priateľke ako balík. Telefonovali spolu tak, že
obžalovaného priateľka volala s obžalovaným a potom prepojila svedka cez svoj telefón s obžalovaným,
svedok netelefonoval z jej telefónu v zmysle, že by jej telefón držal v ruke, ona presmerovala hovor na
svedka. Pri hovore bol svedok upozornený, že hovor je nahrávaný, svedkovi sa zrazu zobrazil súkromné

číslo, nevedel kto volá. Svedok predtým Petre volal, že má ísť vypovedať. Po tom ako svedkovi volal
vyšetrovateľ, svedok napísal K. na messenger, že má ísť vypovedať, ona mu odpísala, že „áno, volali
ti?“, a asi za hodinu mal svedok takýto hovor. Počas tohto hovoru s obžalovaným s ním nehovoril o tom,
čo a ako má vypovedať, povedal obžalovanému, že má ísť vypovedať v jeho veci, on mu na to povedal
„veď jasné choď“. Obžalovaný rozprával svedkovi, že nech ho odtiaľ pustia lebo má zdravotné problémy,

svedok sa ešte pýtal obžalovaného, či povedal, že tam bol aj švagor svedka, pretože vtedy bol opitý,
holduje alkoholu, málokedy býva triezvy, obžalovaný povedal, že áno. Svedok ďalej uviedol, že nevie o
tom, že by obžalovaný s poškodeným mali nejaký spor, že by Dado niečo dlhoval. Svedok sa asi 2 týždne
po tejto príhode odsťahoval späť do Jazernice. Ku dňu kedy došlo ku skutku uviedol, že poškodeného
určite neprenasledovali, šli rýchlosťou kroku, poškodený išiel na bicykli rýchlejšie ako oni na aute. Išli

tak pomaly, lebo išli z Podhájky a pár metrov odtiaľ C. spadol na bicykli. Obžalovaný sa nerozprával s
poškodeným ani naňho nekričal, keď šiel za ním na aute. Pršalo, Dado mal na hlave kapucňu, to by ho
určite ani nepočul. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že pred spomínaným hovorom s obžalovaným vo
väzbe zreteľne počul slová, že telefón je s väznenou osobou a hovor môže byť nahrávaný. V čase pádu
poškodeného z bicykla tento išiel po ceste, padol a padol už asi na chodník. Alebo išiel po chodníku

a padol na chodník pred seba, sú tam aj prechody a tie sú rovnomerné s cestou. Dievčatá, ktoré mali
byť na ulici boli mladé baby také 14 až 17 rokov, pravdepodobne to boli cigánky. Bicykel nemal nejaké
poškodenie na svojej zadnej časti, to sa dalo zistiť, on bol asi týždeň v Podhájke pod kamerami a svedok,
keď ho chcel odtlačiť, tak musel zodvihnúť predné koleso a tlačiť ho po zadnom (č.l. 170-173).

Z výpovede svedkyne J. I. zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že v tom období pracovala v Podhájke, prišiel
za ňou do práce Arab, Lukáš a jej brat, Arab ich išiel zaviezť na aute s I. na stanicu, oni potom išli
vlakom do Jazernice. Nevie presne uviesť, aké mal B. auto, nevie ani farbu auta. Arab šoféroval, vedľa
sedel I., svedkyňa sedela za I. a za Arabom sedel jej brat. Išli cestou na N. A., pričom na benzínke si
kúpili cigarety a potom išli na stanicu. Svedkyňa s bratom sedela vzadu, pila s bratom pivo, periférne

vnímala,žepocesteidebicykelvichsmere,potomupresnila,žechvíľuišielpoichstrane,tedapopravej,
potom križoval cestu, prešiel na ľavú stranu a tam vyšiel na chodník pri rodinných domoch. Ako vyšiel na
chodník asi po piatich sekundách bol na zemi, preletel riadidlá a spadol na zem, akoby zabrzdil prednou
brzdou na bicykli. Musel si rozbiť ústa a bol to hnusný pád. Padol na tvár. Svedkyňa si to nepamätápresne, ale podľa nej spadol na obrubník. Radič zastavil auto, vystúpil a išiel tam. Z auta vystúpil iba
Radič z miesta vodiča a išiel tam, išiel zistiť, či tá dotyčná osoba čo spadla je v poriadku. Potom sa
snažil postaviť tú osobu na nohy, no v tom sa Dado zľakol ako keby, chcel preskočiť cez plot, či čo to

tam bolo, Miro ho ukľudňoval. Prišli tam potom dievčatá - mladé a tmavšej pokožky, tieto dievčatá prišli
z toho smeru ako išli oni. Potom A. nastúpil do auta, povedal, že to je nafetovaný C. a pokračovali ďalej
na benzínku, kde si kúpili cigarety a išli na vlak. Na otázky ako dlho a ako dobre pozná obžalovaného a
poškodeného svedkyňa uviedla, že obžalovaného pozná asi rok a pol, viac pozná jeho bývalú priateľku
K. I., jeho súčasnú priateľku pozná tiež, ale nebavia sa, nestretávajú sa, jej priateľ bol s obžalovaným

dobrý kamarát, a tak sa spolu stretávali. Poškodeného pozná asi tak dlho ako Araba, možno rok a pol,
pozná ho, pretože chodil za jej bratom, občas si spolu vypili, porozprávali sa, stretávali sa u jej brata aj s
jej priateľom, s J. a jeho priateľkou a C. a jeho priateľkou. Ku dňu kedy došlo ku skutku, svedkyňa ďalej
uviedla, že išli takou rýchlosťou na aute od Podhájky smerom na N. A., že sa pár metrov rozbiehali a
potom išlo auto plynule až kým nezastavilo pri cyklistovi, ktorý spadol, nebola to rýchla jazda, bola to
normálna plynulá jazda na aute. Bolo teplé počasie, môže byť, že mrholilo, nie je si na 100% istá, bolo

to ku večeru. Nevedela sa vyjadriť, či boli okná na aute zatmavené alebo priehľadné, ona von videla
normálne, ale či bolo vidno do auta to nevedela uviesť. Počas jazdy boli okná na aute zavreté, akurát si
vyberali hudbu na Youtube, takže najprv išli reklamy, počas toho ako sa dohadovali s bratom čo si pustia,
I. sa rozprával s A. vpredu. Miesto, kde zastalo auto popísala svedkyňa tak, že to bola dlhá ulica na tej
strane ako je krčma, boli tam domy a ploty, zastali na pravej strane, teda v smere ako išli a vystúpil len

A. B.. Svedkyňa nevedela, či chcel vystúpiť aj jej priateľ, ona sa hádala s bratom, nesledovala ho. Keď
bicykel spadol, Miro povedal iba „aha“, zastavil a vystúpil. Keď cyklista spadol, sledovala to svedkyňa
len periférne, potom sa dívala čo sa deje. Potom čo A. B. vystúpil z auta, prišiel k tomu cyklistovi čo
ležal na zemi a potom sa ho snažil nejako postaviť na nohy, Dado, akoby sa zľakol a chcel preskočiť
plot a A. urobil taký pohyb, akoby, že nech sa ukľudní a potom už vedľa kráčali tie baby. Cyklista bol od

nich približne 4 až 5 metrov, nevie to však presne odhadnúť. Nepočula, či sa rozprávali, Radič spravil
gesto rukami, aby sa C. ukľudnil, mala pocit, že Dado sa zľakol a chce preskočiť cez plot. C. bol jednou
nohou na plote, držal sa hore. Mala z toho pocit, že chce preskočiť. B. C. chytil na plote a kľudným
gestom ho stiahol dole, aby sa C. ukľudnil. Radič sa Dada dotkol iba pri tom, ako ho chcel zodvihnúť
a potom, keď ho ukľudňoval na plote. Potom sa Radič rozprával s tými dvoma dievčatami, ktoré prišli.

Svedkyňa uviedla, že na mieste, kde poškodený spadol na bicykli bol iba C. a bicykel. Oni štyria v aute
a potom tam prišiel za ním Radič a tie 2 dievčatá. Nikoho iného svedkyňa nevidela. Čo sa týka toho, že
či videla niekoho vychádzať z domu, pri ktorom spadol D. E., svedkyňa uviedla, že periférne vnímala,
že tam je nejaký pohyb, ale nevie či tam bola nejaká babička, deduško alebo nejaké deti, nevidela, že
by niekto vyšiel z uvedeného dvora na ulicu, respektíve na chodník. Svedkyňa ďalej popísala, že C. mal

na sebe nejakú tmavšiu mikinu s kapucňou, ktorú mal na sebe, k materiálu a strihu mikiny sa vyjadriť
nevedela. Čo sa týka bicykla, tento bol čierny alebo modrý, nevie presne a určite tam bolo ružové písmo,
bol dámsky, vyzeral ako obyčajný bicykel, bol tam na zemi, svedkyňa si ho špeciálne neprezerala a
nevie sa vyjadriť či bol bicykel nejako poškodený. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, kde bicykel
potom skončil. Na otázku, kde v tej dobe pracovala uviedla svedkyňa, že v Podhájke. Na otázku či videla

uvedený bicykel niekedy v Podhájke pred alebo po tomto incidente svedkyňa uviedla, že si v Podhájke
nepamätá bicykel. Nevidela tam tento bicykel. Čo sa týka dievčat, ktoré prišli na miesto, k tým svedkyňa
uviedla že jedna je v jej veku, čiže 20 až 23 rokov, druhá mladšia nižšia od svedkyne, pričom svedkyňa
meria približne 170 cm, dievčatá vyzerali byť úplne mladé, chudučké, s týmito dievčatami sa svedkyňa
stretla predtým s jednou z nich, asi 2 krát prišla na kofolu. Tú druhú nevidela. Po tom incidente sa spolu

nestretli.Svedkyňaďalejuviedla,žeobžalovanýspoškodenýmnemaliurčitežiadenkonflikt,keďvystúpil
obžalovaný z auta po tom ako poškodený spadol na bicykli, nevidela, že by A. B. udieral alebo kopal do
D. E., nepočula, že by niečo A. B. kričal na D. E.. I. F. nepozná. Na otázky ohľadom toho či svedkyňa je v
kontakte s obžalovaným, či sa spoločne rozprávali o tom, ako má vypovedať uviedla, že s obžalovaným
nie je v žiadnom kontakte, netelefonovala s ním, s nikým sa pred výsluchom nerozprávala o tom, ako

má vypovedať, nestretla sa s terajšou Radičovou priateľkou vôbec, ony sa moc nemusia, so svojim
priateľom sa nerozprávala o tom, ako má v tejto veci vypovedať, nevedela v akej veci ide vypovedať,
ani to moc neriešila, nemá vedomosť o tom či jej priateľ je v kontakte s obžalovaným. Na otázku či má
vedomosť o tom, že D. E. dlhoval A. B. peniaze resp., že bol medzi nimi nejaký spor, uviedla, že ona
sa o takéto veci nestará. Na otázku či dňa 06.05.2022, teda v deň, keď D. E. spadol na bicykli, A. B. na

svojom aute prenasledoval D. E. svedkyňa odpovedala, že určite nie. A. B. nekričal na D. E., keď išiel
za ním na aute, oni nevedeli, že je to Králik. Po dni 06.05.2022 I. E., priateľ svedkyne, bol v Podhájke
asi dva alebo trikrát, chodil tam, keď robila svedkyňa (č.l. 174-177).Z výpovede svedka K. I. zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že v uvedený deň šiel na aute Volkswagen, myslí
si, že to bolo A. auto a A. ho aj šoféroval, svedok sedel za A., vpredu bol I. a vedľa svedka jeho sestra.
Vyrážali z mesta, svedok v tej dobe býval pri Mestskom úrade v A. N. Q. I. N. R. X, keď zišiel k autu, v

aute sedel A., I. a jeho sestra, on si teda sadol za A. a išli smerom na Podháj, išli sa previezť, rozprávali
sa klasické veci, čo robí a podobne. Nevie aký bol zámer, prečo išli k Podhájke, podľa neho pri Podhájke
vôbec nestáli, zastali až za Podhájkou, nevie ako ďaleko za ňou. A. zastal s tým, že si ide pre cigaretu
alebo niečo. Svedok vie, že tam niekto spadol na bicykli ale že by tam boli takéto zranenia ako mu
vyšetrovateľ prečítal, o tom svedok nevie. Keby tam bola bitka, tak by svedok určite niečo počul. Svedok

ďalej uviedol, že počas jazdy v aute o cyklistovi, ktorý išiel v okolí vraveli, že Dado ide na bicykli, že
spadol, že sa bál, že mu A. niečo spraví, pritom mu chcel A. iba pomôcť. Svedok ďalej priznal, že v ten
deň mal vypité, vypil asi 7 až 8 pív, vnímal čo sa deje okolo, bol stále na telefóne, podľa jeho názoru
bol opitý, pije iba pivo, ale tak 2 až 4, toto bola výnimka. Svedok nevidel ako cyklista spadol na bicykli,
nevnímal čo sa deje vonku. Keď vystúpil Radič z auta, zabuchol dvere a odišiel, keď sa A. vrátil do auta,
smiali sa na tom, že Dado z Vrútok, spadol na bicykli, že si pomýlil prednú brzdu. Čo sa týka miesta, kde

ležal cyklista k tomu svedok uviedol, že to bolo na Podháji pri stavenisku, presne opísať nevie. Cyklista
bol na ceste, pričom nevie uviesť či bol na pravej alebo ľavej strane, teda či bol v ich smere na pravej
strane cesty alebo na ľavej strane cesty v protismere, on to vôbec nevnímal, že ide niekto na bicykli, on
sa díval do telefónu. K počasiu v daný deň uviedol, že bolo vonku ešte chladnejšie. Na otázku či mali
počas jazdy v aute otvorené okná svedok uviedol, že on určite nie, asi ani sestra nie, nie je si ale istý. V

aute bol asi hluk, počúvali hudbu. Svedok nevnímal čo sa deje vonku, keď B. vystúpil z auta, uviedol, že
nemal čo vnímať, pozrel sa kam ide a znova sa pozeral do telefónu. K osobe obžalovaného uviedol, že
ho pozná asi rok, pozná ho z videnia, stretli sa asi 8 krát, asi raz sa stretli tak, že tam bola aj jeho sestra,
on a ešte nejaký kamarát, bolo to uňho v byte. Čo sa týka poškodeného D. E. toho pozná iba z videnia
a z toho čo sa o ňom rozprávalo a videl ho asi 2 alebo 3 krát. Na otázku či píjavali alebo stretávali sa

spoločne s A. B., s jeho sestrou, s I. E., s Radičovou priateľkou, s D. E. a jeho priateľkou, svedok uviedol,
že nie, určite nie, uňho určite nepili, občas sa stretli s A., sestrou a švagrom I. E.. Čo sa týka vedomosti o
tom, že obžalovaný s poškodeným mali nejaký spor resp., že poškodený dlhoval peniaze obžalovanému
k tomu svedok uviedol, že takúto vedomosť nemá, on sa do takých vecí nestará. Na otázky vyšetrovateľa
ďalej svedok uviedol, že v daný deň išli na aute cez Podháj asi normálne predpisovo, nepočul ani necítil

počas jazdy na aute náraz, keby počul alebo cítil náraz alebo vedel, že je vonku konflikt išiel by von aj
on. Nevie uviesť koho videl pri cyklistovi, keď stáli na aute pri mieste, kde cyklista spadol, nevenoval
tomu pozornosť, na začiatku vypovedal len to, čo mu rozprával A., keď prišiel do auta a smiali sa na
tom. Svedok nevedel popísať čo mal cyklista na sebe ani aký mal bicykel. Nevidel, že by A. B. udieral
alebo kopal do D. E., nepočul ani, že by A. B. kričal čokoľvek na Vladimíra Králika. I. F. nepozná. Na

otázky vyšetrovateľa, či je svedok v kontakte s A. B., či sa rozprávali o tom ako má vo veci vypovedať
svedok uviedol, že s ním nie je v žiadnom kontakte, nevie, kde je, netelefonoval s ním, s nikým sa pred
výsluchom nerozprával o tom, ako má vypovedať. Nestretol sa v poslednej dobe s terajšou Radičovou
priateľkou alebo s niekým z jeho blízkosti, nerozprával sa so svojou sestrou alebo I. E. o tom, ako má
vypovedať alebo ako ide vypovedať, nemá vedomosť o tom, že I. E. je v kontakte s A. B., nevie ani o

tom, že spolu telefonovali, nevie či D. králik dlhoval A. B. peniaze respektíve, či bol medzi nimi nejaký
spor, dňa 06.05.2022, teda v deň, keď D. králik spadol na bicykli A. B. na svojom aute neprenasledoval
D. E.. Na otázky obhajcu uviedol, že nevie o ktorej hodine prišli pre neho na aute, bolo prítmie bol večer,
svedok váži približne 70 kg a do momentu nastúpenia do vozidla vypil 7-8 pív. Nie je si istý, či jeho sestra
J. I. v momente jeho nastúpenia do auta už sedela v aute, či to bolo hneď pred domom, ako prišli pre

neho, alebo išli nakoniec pre ňu do roboty a preto boli na tej Podhájke (č.l. 178-180).

Z výpovede svedka A. L. zo dňa 17.04.2023 vyplýva, že niekedy v lete alebo po lete 2022 išla so svojou
sestrou J. E. L. z obchodu od zdravotného strediska smerom domov, bolo to poobede, mohlo byť tak
15.00 - 16.00 hod, tma nebola. So sestrou si všimli, že na chodníku leží chlapec, tam sa pristavil ten

Radič na tmavomodrom aute, on vystúpil z auta, nejako ním triasol, nevie či niečo kontroloval, ale triasol
ním. Ony potom podišli k nemu a spoznala, že je to ten chlapec, ktorého pozná, tak zavolala záchranku.
Medzitým B. odišiel, prišla záchranka a policajti a potom odišli už aj ony dve so sestrou. K A. B. uviedla,
že ho pozná len z videnia a počutia, on bol kamarát jej brata, z videnia ho pozná, vie, že to je on. K
D. E. uviedla, že toho pozná asi od minulého roku, viac pozná jeho priateľku, s ňou bola kamarátka,

prezývajú ju S. a niekto A., priezvisko nevie. J. I. pozná tak, že s ňou sa kamarátila ako 15 ročná,
potom už viac v kontakte neboli. Pozná Radičovu priateľku, volá sa Peťa, ale priezvisko si nespomenie.
Nestretáva sa s ňou, nebola za ňou v práci. Na otázku, či je v kontakte s A. B., či sa rozprávali o tom
ako má vypovedať uviedla, že s A. B. nie je v žiadnom kontakte, vie, že je vo väzbe v Žiline, vie o tom odjeho kamaráta, s ktorým sa ona tiež pozná. Svedkyňa ďalej uviedla, že netelefonovala prostredníctvom
Radičovej priateľky s A. B., ani nebola u Radičovej priateľky v práci, v herni bola asi 2 mesiace dozadu,
ale nebola konkrétne za Radičovou priateľkou, nie je si istá, či už vtedy B. bol vo väzbe, iba sa pozdravili

a ako sa má. K samotnému skutku uviedla, že nevidela ako cyklista spadol, ona si to všimla, až keď
ležal na zemi. Bola na začiatku ulice a on približne v strede, bola od neho asi 2 minúty chôdze. Zistila
o koho sa jedná, keď prišla k nemu, keď ho uvidela, bola s ním teda v blízkosti, nedotýkala sa ho. Okolo
D. E. videla jej susedu, stalo sa to pri susedinom dome a potom tam postupne prišli susedia, čo bývajú
na okolo. V okolí je krčma Podhájka odkiaľ dobehla Králikova priateľka, ona tam prišla už, keď tam bola

záchranka a policajti. Bol tam aj Radič ako prvý. S ním sa svedkyňa nerozprávala. Videla ho ako nad
ním stál a potom odišiel na aute. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola od B. kúsok, asi tak 2 metre. Keď k
nim prichádzala, videla, že Radič trasie Králikom, nepočula či sa spolu rozprávajú. Na otázku ako dlho
bol B. pri E. svedkyňa uviedla, že neboli to ani 2 minúty, bola to chvíľka. Iba vystúpil, prišiel k nemu,
zatriasol ním. Svedkyňa povedala, že treba zavolať sanitku a Radič odišiel na aute. Králik počas celej
doby, keď tam prišla len ležal, bol taký nehybný. Celý čas čo ho videla, tak iba ležal, ona videla iba

ležiaceho Králika, to, že zastavil auto a prišiel k nemu B.. Auto, na ktorom prišiel Radič videla zozadu,
dopredu nevidela a okrem neho nevidela nikoho. Nevie povedať, či mal v aute niekoho. Auto, z ktorého
vystúpil Radič popísala ako malé tmavomodré, asi golf, malo zatmavené okná. Nevšimla si na aute nič
zaujímavé alebo špeciálne. Auto stálo zaparkované na pravej strane smerom od Podhájky na N. A. a
E. ležal na ľavej strane v tom istom smere. Čo sa týka priebehu pádu cyklistu tento svedkyňa nevie

popísať, ona videla, až keď ležal, nevie ani, z ktorej strany išiel. Ležal na chodníku pri dome, pri plote, kde
býva suseda. To oplotenie je hnedej farby, dom je sivej farby, nemá nejakú výraznú fasádu, popri plote
majú stromy, dom stojí na križovatke. Medzi cestou a chodníkom je obrubník. Svedkyňa ďalej uviedla,
že si nevšimla, že by chcel Králik odtiaľ utiecť cez plot. Nepočula rozhovor medzi B. a E.. Keď bola na
mieste tak Radič nerozprával nič. Na Králika svedkyňa rozprávala, ale on bol akoby dezorientovaný, nič

nevravel. Nepočula počas chôdze kým zbadala ležiaceho Králika pískanie bŕzd, respektíve buchnutie
alebo náraz auta. K počasiu v tom čase uviedla, že svietilo slnko, bolo pekné počasie, nepamätá si.
Nepamätá si už vôbec čo mal E. na sebe oblečené. Bicykel bol vedľa Králika odložený, odhodený, nevie
sa vyjadriť, či boli na bicykli nejaké poškodenia. Svedkyňa sa Králika opýtala, čo sa mu stalo a či je
v poriadku, on nijako neodpovedal, on nevnímal. Na otázku či komunikoval Králik s niekým, svedkyňa

odpovedala, že komunikoval so susedou, ktorá ho posadila a oprela o betónový základ plotu. Svedkyňa
nevie, o čom sa rozprávali. Keď prišla záchranka, tak ho rovno zobrali do záchranky. Nie je si istá, či prišli
najskôr policajti alebo sanitka, ale skôr si myslí, že sanitka. V čase, keď prišli na miesto záchranári a
policajtitamužA.B.nebol.SvedkyňanepočulaD.E.,žebyniekomupovedal,žemuzraneniaspôsobilA.
B. alebo niekto iný. Svedkyňa nepočula nič také, že by D. E. rozprával o príčine prečo spadol. Na otázku

či svedkyňa spomínala policajtom alebo záchranárom, že bol na mieste aj A. B. svedkyňa odpovedala,
že áno, povedala to policajtom. Povedala to isté, čo uviedla teraz v zápisnici, že Králik ležal, prišiel
k nemu B., ktorý vystúpil z auta, sklonil sa nad neho, nastúpil do auta a odišiel. Na otázku či mala
svedkyňa vedomosť o tom, že D. E. mal konflikt s A. B. svedkyňa uviedla, že o tom nevedela lebo
ona sa medzi nimi nepohybovala. Svedkyňa má za to, že volala na číslo 112, policajtov nevolala. Na

otázku vyšetrovateľa či svedkyňu kontaktovali ohľadom jej výpovede A. B., jeho priateľka, niekto z jeho
blízkosti, či už v deň výsluchu alebo v minulosti, svedkyňa uviedla, že jeho priateľka jej písala, že ju
Radič navrhol predvolať ako svedka. To jej písala možno 3 dni dozadu, teda asi v piatok, písala jej na
Instagram, nie sú v kontakte a nepíšu si často. Napísala jej, aby sa nehnevala, že B. si ju dal predvolať
ako svedka a bude predvolaná. Správu má v telefóne. Telefón nemala v čase výsluchu pri sebe. Telefón

stratila, aj s kartou. Svedkyňa nevedela, či to bolo v ten deň alebo deň predtým, ale Radičova priateľka
jej dala skôr vedieť, že bude vo veci vypovedať ako jej volal vyšetrovateľ. Svedkyňa si s Radičovou
priateľkou ohľadom výpovede vymenila možno tak 3 správy, v jednej jej napísala, že pôjde svedkyňa
vypovedať, ona sa spýtala, že prečo ona, a Radičova priateľka jej odpovedala, že preto, že tam bola a
volala sanitku. Potom zmenili tému a písali si o iných veciach. Pri incidente bola s ňou jej sestra J. E.

L., ktorá má 15 rokov. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že si nie je istá či pri volaní na RZP uviedla
svoje meno, asi sa jej na to pýtali. Keď svedkyňa prichádzala k D. E., keď si to všimla, tak prichádzala
po pravej strane a potom prešla na ľavú stranu ulice, kde on ležal. V čase, keď si udalosť všimla bola
medzi nimi vzdialenosť asi tak 2 minúty chôdze. K zložke polície, ktorá sa dostavila na miesto svedkyňa
uviedla, že išlo o príslušníkov v zelenej rovnošate. Čo sa týka susedy, pred ktorej domom pán E. spadol,

či táto niečo svedkyni uvádzala, svedkyňa odpovedala, že s ňou nekomunikovala. Svedkyňa nepočula
komunikáciu medzi touto susedou a pánom D. E., uviedla, že tá pani k nemu podišla, keď svedkyňa
volala už záchranku. Svedkyňa nevidela prichádzať auto, z ktorého vystúpil A. B., keď si to všimla, že
niekto tam leží, tak tam už auto stálo a videla ako Radič vystupuje z auta. V tom čase prechádzala popravej strane po chodníku, teda na tej strane ako stálo auto. Vo výhľade jej nič nezakrývalo, videla jasne
celý čas na to, ako niekto vystúpil z auta a kráča k mužovi ležiacemu na chodníku. Svedkyňa nakreslila
situáciu, pričom uviedla, že prechádzala z hrany križovatky ku Králikovi krížom cez cestu a že auto, z

ktorého vystúpil Radič stálo v tej istej úrovni ako ležal Králik, medzi ňou a autom bola šírka cesty (nákres
pripojený k č.l. 185). Svedkyňa si na mieste nevšimla resp. nevidela nejaké stopy, napríklad krvi, podľa
ktorých by sa dalo určiť, kde presne došlo ku kontaktu cyklistu s chodníkom. Videla, že mal ústa od krvi.
Na otázku vyšetrovateľa či svedkyňa videla, že by udieral A. B. D. E., kopal do neho a či počula, že by
na neho niečo vykrikoval, svedkyňa odpovedala, že videla z diaľky, že s ním máva, ale prišlo jej to skôr

tak, že sa ho pýta, čo mu je. Krik nepočula žiadny. K osobe I. F. uviedla, že to meno jej nič nehovorí
(č.l. 181-184).

Obhajoba pôvodne na prvom hlavnom pojednávaní navrhla osobný výsluch aj týchto svedkov (I., I., E.,
L.), avšak na tomto návrhu nezotrvala a vyslovene uviedla, že nežiada o ich osobný výsluchu a navrhuje
ich výpovede vykonať prečítaním zápisníc o výsluchu týchto svedkov. (č.l. 513 resp. 518)

Z výpovede svedka A. F. vykonanej na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2024 vyplýva, že pracovala
v pohostinstve Podhájka, sedela pri stole so zákazníkom, prišiel tam D. E., začal robiť scény, žiarlil
na toho zákazníka, pri ktorom sedela, ten mu dal zopár faciek. D. E. bol asi pod vplyvom nejakých
omamných látok. Potom sa zobral na bicykli a o chvíľu jej volal, že spadol z bicykla. Na otázky obhajcu

odpovedala, že D. E. pozná asi 5 rokov, on si myslel, že s ňou chodí, bol na ňu moc namotaný, bol
užívateľom omamných a psychotropných látok ale nevie uviesť odkedy, keď ho spoznala, už bol ich
užívateľom, kvôli nemu mala aj raziu doma, zvyčajne užíval pervitín, bol skôr pravidelným užívateľom.
K uvádzanému konfliktu uviedla, že bola v robote, nemala v tej chvíli robotu tak sedela so zákazníkom
pri stole, fajčili, prišiel D. E., začal robiť scény, vykrikovať, žiarliť, povedala mu, aby prestal ale neprestal,

dostal zopár úderov, potom odišiel. Ako odišiel na jej bicykli z krčmy, tak jej volal, že spadol, svedkyňa si
tam išla zobrať ten bicykel a hneď šla späť do roboty lebo nechala prázdnu krčmu. Keď prišla na miesto,
bola tam záchranka a zdá sa jej, že aj policajti, bolo to tak 300 – 400 m od krčmy, keď prišla na miesto,
Králik sedel medzi dverami v záchranke a dávali mu tam tampóny lebo mu tiekla krv, nevie, či mu aj
policajtinedávalifúkať.Keďprišlanamiestoprebicykel,nerozprávalasasE.,nehovoriljejnič.Naotázky

obžalovaného svedkyňa uviedla, že čo sa týka nútenia D. E. k podaniu trestného oznámenia v tejto veci,
má vedomosť o tom, že sa mu policajti vyhrážali. Policajti sa po podaní trestného oznámenia nezaujímali
o kamerové záznamy ani o bicykel, neboli ho fotiť, bicykel si zobrala naspäť do roboty a odišla na ňom.
Na doplňujúcu otázku obžalovaného, či E. kombinoval drogy s alkoholom svedkyňa uviedla, že áno,
nevie či mu vtedy vlastne aj fúkať nedali ale tým si nie je istá. Na ďalšiu otázku obhajcu odpovedala,

že po skutku bola v kontakte s Králikom, fungoval normálne už asi po 3 - 4 týždňoch, normálne jedol,
chodil jej pomáhať aj do tej Podhájky, tam ju strážil a sem tam, keď bolo veľa roboty, pomáhal jej nosiť
poháre. Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že s poškodeným mala taký vzťah, ako sa to vezme,
či boli vo vzťahu alebo nie, keď jej pod oknami stál, kričal, zobrala ho hore, aby nemala hanbu pred
susedmi, aj u nej prespával. Nepamätala si, kedy došlo ku skutku, vie, že vtedy bežal hokej, možno

august. Nevie, čo mal E. vtedy oblečené, nevie ani čo ona mala oblečené. Vo vzťahu ku svojej osobe
uviedla, že bola užívateľom návykových látok ale nie takým ako on, užívala pervitín, niekedy aj s ním, iné
omamné alebo psychotropné látky s ním neužívala. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď jej v ten deň Králik
zatelefonoval, rozumela mu, čo rozprával, nehovoril zreteľne ale rozumela mu, že spadol. Na otázku
prokurátora, koľkokrát vypovedala na polícii v tejto trestnej veci a prečo doposiaľ nespomenula to, že

vtedymalodôjsťkukonfliktuD.E.vPodhájke,svedkyňauviedla,ževypovedaladvakrátnapolíciiačosa
týka, prečo to doposiaľ nespomenula uviedla, že nevie, že to mohol spomenúť aj pán Králik. Na otázku
prokurátora, kto doniesol bicykel uviedla svedkyňa, že nevie. Na otázky súdu svedkyňa uviedla, že pri
konflikte v Podhájke D. E. dostal údery, nie facky, dostal asi 2 – 3 údery päsťou, do oblasti tváre, potom
odišiel. Bicykel, na ktorom odišiel bol horský, farbu si nepamätá, klasický horský bicykel, nie nejaký

špeciálny, mala ho asi rok. Používala ho aj potom, odišla na ňom z toho miesta a používala ho ešte aj
potom bežne. K zraneniam D. E. po incidente v Podhájke svedkyňa uviedla, že nie je doktor takže nevie
aké mal zranenia, nepamätá si, či mal nejaké viditeľné zranenia.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša č. 23/2023 zo dňa 04.10.2023 vyplýva, že

poškodený D. E. utrpel dňa 06.05.2022 poranenia: zlomenina sánky vpravo dislokovaná – par alveolaris
(zubná časť) – operovaná, zlomenina sánky vľavo s minimálnou dislokáciou – operovaná, extrakcia
2 zubov v okolí lomných línií, tržná rana penetrujúca do ústnej dutiny, zlomenina nosových kostí
bez dislokácie. K mechanizmu vzniku zranení sa znalec vyjadril, že poškodený uviedol, že k jehozraneniu došlo tak, že bol kopnutý obvineným do oblasti hlavy. Zlomeniny v oblasti sánky vznikajú
pôsobením výrazného násilia na oblasť niektorej z častí sánkového oblúka. Ak je pôsobenie násilia
vysoké, dochádza i k viac úlomkovej resp. k dvojitej zlomenine sánky. V danom prípade lomné línie

sú lokalizované za poslednú stoličku vpravo a vedľa stredovo vľavo. To znamená, že násilie pomerne
veľkého charakteru pôsobilo na menšej ploche v oblasti stredu pravého oblúka sánky. Nakoľko v tejto
lokalite sa nachádzala penetrujúca rana (hlboká rana, ktorá preniká až do ústnej dutiny), je veľmi
pravdepodobné, že zlomeniny vznikli pôsobením tvrdého predmetu o malej ploche, ktoré pôsobilo
vysokou intenzitou sily, čo mohlo byť spôsobené presne tak, ako opisuje poškodený. Zlomenina

nosových kostí týmto mechanizmom vzniknúť nemohla a tak je veľmi pravdepodobné, že okrem
uvedeného pôsobenia násilia muselo pôsobiť i druhé násilie v lokalite nosa, pričom išlo o predmet mäkší
strednej plochy neostrého povrchu a okrajov pri pôsobení stredného násilia. Takýmto predmetom môže
byťipäsť–podľapoškodenéhoopakovanéúderydooblastihlavyatváre.Vzhľadomktomu,ževokolísa
nenachádza žiadne povrchové poranenie a znečistenie, ako i výraznejší opuch, a chýbajú i iné prípadné
zranenia vznikajúce pri obrane, je veľmi nepravdepodobné, že by uvedené zranenia vznikli pádom na

zem. Podľa dodatočnej výpovede obvineného, a svedkov, ako aj zmenenej výpovede poškodeného
(čestné prehlásenie) k zraneniu poškodeného došlo tak, že svedkovia uviedli, že poškodený zabrzdil
ľavou prednou brzdou, pričom došlo k zablokovaniu predného kolesa na bicykli a poškodený „preletel
cez riadidlá smerom dopredu“ podľa niektorých svedkov dopadol na chodník, podľa iných na obrubník
chodníka. V prípade, že by skutočne došlo k takémuto mechanizmu zranenia, prirodzený pohyb tela

v takomto prípade je pohyb dopredu, pričom stred otáčania je okolo rúk, ktorými sa drží riadidiel (v
danom prípade to muselo tak byť, nakoľko si pomýlil brzdu – podľa výpovede svedkov, teda musel sa
držať oboma rukami riadidiel) a vtedy prirodzeným pohybom hlava zotrvačnosťou sa ohýba maximálne
dopredu a v prípade, že by došlo k pádu, a kontaktu s chodníkom, či obrubníkom, lokalizácia by mohla
byť maximálne od čela smerom dozadu, teda na vlasatej časti hlavy a záhlavia. V žiadnom prípade a to

i keby poškodený vedome chcel, nemohol dopadnúť na bradu. Vystretie hlavy v prípade pádu je proti
všetkým obranným mechanizmom, ktoré má človek mimo vôľovo v obranných pohyboch zakódované.
Naviac charakter rany je taký, že v žiadnom prípade nemohol vzniknúť obyčajným pádom na zem
– na plochu. V danom konkrétnom prípade, ide o penetrujúcu ranu, to znamená ranu, ktorá preniká
hlboko do mäkkých štruktúr v oblasti zlomeniny a svojim charakterom a lokalizáciou svedčí o tom,

že zlomenina aj rana bola spôsobená jedným mechanizmom, čo v prípade, že by išlo o kopnutie,
tento mechanizmus plne súhlasí s objektívnym nálezom. V prípade, že by skutočne došlo k pádu na
obrubník (v prípade, že by sme uvažovali o ploche obrubníka, tak o takomto mechanizme platí všetko
to, čo bolo uvedené vyššie pre pád na rovine chodníka), teda na jeho hranu, jednoznačne by muselo
dôjsť k poškodeniu kožného krytu v oblasti stredu vylomenej časti sánky, ale táto rana by musela ísť

priečne na priebeh sánky a nebola by žiadna možnosť, že by táto ráno mohla byť penetrujúca, nakoľko
takýmto mechanizmom tento druh rany vzniknúť nemôže. V oboch prípadoch, teda pri predpoklade
pádu na chodník, či obrubník pri takom mechanizme, kedy poškodený preletel dopredu cez riadidlá
bicykla, musel by mať i iné poranenia v iných lokalitách, ako je napr. ramena, lakte, ruky, kolená, boky.
Nakoľko muselo ísť o vysoko energetický pád, keď došlo k duplexnej zlomenine sánky a poranenia

okolitých štruktúr. Tak isto by musel mať i poranenia v oblasti iných častí tváre, nakoľko nie je možné,
aby došlo k intenzívnemu nárazu bradou na podkladovú plochu bez toho, že by boli poranené okolité
štruktúry ako sú pery, nos, líca, obočie, nakoľko pád v žiadnom prípade nemohol byť taký, že došlo len
k lokalizovanému kontaktu miesta a zlomeniny. Teda zranenia, ktoré poškodený utrpel mohli vzniknúť len
tak, ako uvádzal vo svojej prvej výpovedi (oznámení) i svedok G. H. A. vo všetkých svojich výpovediach.

Mechanizmom ako uvádza poškodený vo svojej zmenenej výpovedi, ako i svedkovia, v žiadnom prípade
zranenie nemohlo vzniknúť. Nie len z hľadiska súdnoznaleckého ale i všeobecného je zaujímavé, že
poškodený vo svojej prvej výpovedi, ktorú mal podať pod nátlakom a si ju „akože vymyslel“, uviedol
jediný možný mechanizmus, ktorý súhlasí so zraneniami. Naopak, vo svojej zmenenej výpovedi, ktorú
označil za skutočnú i svojim čestným prehlásením, uviedol mechanizmus, ktorý v žiadnom prípade

nesúhlasí so zistenými poraneniami a ich charakterom a takýmto mechanizmom k zraneniam v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť. K otázke určenia potrebnej doby práceneschopnosti, doby liečenia vrátane
obmedzení, ktoré boli spôsobené poškodenému D. E. oproti jeho bežnému spôsobu života a dĺžke
doby týchto obmedzení sa znalec vyjadril tak, že poškodený po hospitalizácii a operácii s uvedenými
zraneniami, ktoré utrpel dňa 06.05.2022 bol na kontrole len jedenkrát, preto nie je známa jeho skutočná

dĺžka liečenia a práceneschopnosti a ani ďalší spôsob liečby, preto len zo všeobecného hľadiska je
možné určiť, že takáto zlomenina sánky vyžaduje po operácii následnú liečbu v trvaní 7 až 8 týždňov
a môže zanechať trvalé následky. Doba práceneschopnosti je v tomto prípade totožná s potrebnou
dobou liečenia, pričom počas uvedenej doby bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života ato tým, že mal bolesti v oblasti tváre s maximom v oblasti sánky, pooperačné bolesti, bol počas celej
doby fixácie sánky odkázaný na tekutú stravu a bol obmedzený následne vo fyziologickom otváraní
úst a skusu. Pre zlomeninu nosa, obmedzenú možnosť otvárania úst, bol obmedzený aj v dýchaní

hlavne pri možnej vyššej námahe. Toto obmedzenie trvalo minimálne 4 týždne. K trvalým následkom
znalec uviedol v znaleckom posudku, že existuje predpoklad zanechania trvalých následkov v zmysle
jazvy a obmedzenia otvárania úst a porušenia skusu. Bodové ohodnotenie zranení poškodeného znalec
určil v počte bodov 145, čo predstavuje bolestné vo výške 3 285,70 Eur (podľa opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR z 21.05.2021 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia na rok 2021) je hodnota jedného bodu 22,66 Eur).
Pred podaním uvedeného znaleckého posudku vypovedal znalec MUDr. Peter Gémeš dňa 17.08.2023
(zápisnica na hlavnom pojednávaní prečítaná ako listinný dôkazy), kedy uviedol, že k danej veci
vypracoval znalecký posudok č. 19/2022 (v čase, keď bola vec vedená ešte na KR PZ v Žiline pod
ČVS: KRP-46/1-VYS-ZA-2022), pričom na jeho záveroch zotrval, keďže mu neboli od jeho vypracovania
predložené žiadne iné skutočnosti, ktoré by menili jeho závery. Ďalej znalec odpovedal na položené

otázky tak, že žiadne z uvedených zranení, ktoré bolo diagnostikované primárne, aj sekundárne, nie je
označené, že by bolo akýmkoľvek spôsobom výraznejšie znečistené, čo pri páde z bicykla by s veľkou
pravdepodobnosťou bolo, z toho hľadiska považuje vznik zranení pádom za menej pravdepodobný,
hlavne preto, že pri akomkoľvek páde sú prítomné i iné zranenia charakteru reflexného, obranného
charakteru jedinca, to znamená, že bývajú zranené ruky, kolená, bok atď. Vzhľadom na lokalizáciu

a charakter zranení u poškodeného tak, ako uviedol znalec v posudku, poranenia vznikli pravdepodobne
opakovaným pôsobením násilia, prvé v oblasti sánky, druhé v oblasti nosa. Zranenia sú takého
charakteru alebo v takej lokalizácii, že majú nutnosť iného pôsobenia násilia v daných lokalitách, takže
je málo pravdepodobné, že by vznikli jedným pádom. Ide o duplexnú zlomeninu sánky s ranou v strede,
ktorá až preniká do ústnej dutiny a pri takomto páde by s malou pravdepodobnosťou došlo k poraneniu

nosa. Ak by išlo o pád na mäkký povrch, nedošlo by k penetrujúcej rane do ústnej dutiny a naopak, ak
by išlo o tvrdý povrch, museli by byť sprievodné znaky pádu na tvrdú podložku, odreniny, ranky a pod.
Znalec v čase vypracovania znaleckého posudku č. 19/2022 nemal k dispozícii výpovede, v ktorých
poškodený poprel, že by ho obžalovaný zrazil na bicykli, pričom poškodený uviedol, že spadol z bicykla
tvárou na obrubník, takýto mechanizmus pádu potvrdil obvinený ako aj svedkovia J. I., I. E. a K. I.

(tieto výpovede boli urobené až po podaní uvedeného „prvého“ znaleckého posudku), pričom na otázku
obhajcu, či zraneniu duplexná zlomenina sánky zodpovedá taký mechanizmus, že príde ku kontaktu
poškodeného s hranou obrubníka, znalec odpovedal, že je potrebné poznať bližšie podrobnosti ako
k pádu došlo ale konštatoval, že priamym pádom na hranu obrubníka by k duplexnej zlomenine sánky
v danej lokalizácii mohlo dôjsť, ako aj k tržnohmožnej rany, ale rana v zdravotnej dokumentácii je

popísaná tak, že je tak hlboká, že prechádza až do ústnej dutiny, teda cez celé štruktúry mäkkých častí
príslušnej sánkovej časti, čo v prípade pádu na obrubník nie je vysvetliteľné alebo možné. Pre vznik
takejto rany musí pôsobiť násilie, ktoré po vzniku zlomeniny ešte pokračuje vo svojom smere. Zlomenina
nosa ako je popísaná v tomto mechanizme vzniknúť nemohla. Naviac, ak sa pripustí pád na obrubník,
nie je ničím zdôvodniteľné, prečo poškodený nevykonal reflexné obranné pohyby, ktoré by v takomto

prípade museli zanechať isté vonkajšie znaky. Je možné pripustiť, že alkohol, prípadne akákoľvek droga
znižuje schopnosti aktívnej reflexnej činnosti organizmu ale každopádne v prípade pádu by mali byť
prítomné i pasívne zložky obrany ako je napr. že padne na bok, na lakte alebo na kolená. Pripustenie
zo strany znalca, že zranenie v oblasti sánky mohlo vzniknúť pádom na obrubník, je paradoxne
nepotvrdením alebo vyvrátením tohto mechanizmu, nakoľko zranenie musí v celej svojej komplexnosti

mať mechanizmus, ktorý ho vysvetľuje v celej šírke. V danom prípade pád na obrubník by mohol
vysvetľovať vznik rany, prípadne zlomeninu, ale jednoznačne je vylúčené, aby takýmto mechanizmom
vznikla penetrujúca rana do úst, táto skutočnosť robí tento mechanizmus výrazne nepravdepodobný.
Pri zlomenine sánky pri páde na obrubník spolu s následným kopnutím približne do toho istého miesta
robí takýto spôsob zranenia pravdepodobnejším. Pre znalecké dokazovanie všeobecne je nutné brať

do úvahy všetky výpovede svedkov pokiaľ sa týkajú možného vzniku mechanizmu poranení a ich
prípadného ošetrenia. Pri páde na obrubník je väčšia pravdepodobnosť, že vzniknú lokálne znečistenia
ako pri mechanizme kopnutia ale nemusí to byť pravidlo. Ak by to zranenie malo vzniknúť pádom
z bicykla na hranu obrubníka, tak je enormne nepravdepodobné, že by nevzniklo žiadne iné poranenie,
či už v blízkej lokalite alebo na iných častiach tela (č.l. 324-352).

Znalec A. K. O. sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2024 odvolal na svoj
písomne podaný znalecký posudok č. 23/2023 a ďalej na otázky strán uviedol, že všeobecne sa
vie, že ako alkohol, tak aj psychotropné látky znižujú reflexy, takže v tomto prípade nie je možné
uvažovať o fyziologických procesoch a určite tieto môžu byť ovplyvnené, ako to vidieť často napríklad prialkoholikoch, ktorých reakcie sú nekoordinované. K tomu sa však znalec nevedel bližšie vyjadriť, snáď
len tým, že by tie obranné mechanizmy boli všeobecne znížené a je predpoklad, že u takého jedinca sú
tie zranenia vážnejšie a rozsiahlejšie. Čo sa týka správy z prvotného zásahu RZP na mieste incidentu,

nevedel s istotou uviesť, či ju mal k dispozícii alebo nie ale ak bola súčasťou zdravotnej dokumentácie,
tak ju mal k dispozícii ale z medicínskeho hľadiska pre znalca táto správa nemá až taký význam, je to
dokument, ktorý skôr chráni posádku, hovorí o tom, čo posádka urobila, ale nie je to dokument, ktorý
by poskytol zásadné informácie z medicínskeho hľadiska. Ak by aj tieto boli nejaké existovali alebo
sú, tieto by musel prebrať lekár, ktorý by ich následne zapísal do oficiálneho záznamu, napríklad, že

by bol pacient nájdený v bezvedomí, tak to musí interpretovať v lekárskej správe. Posádka RZP by
mala na mieste vykonať prvú odbornú pomoc, spočívajúcu napríklad v prekrytí rán, povedzme prvotné
ošetrenie.Čosatýkapráceneschopnostiarozdielumedziobvykloudoboupráceneschopnostiareálnou,
znalec uviedol, že samozrejme, že podstatná je tá, ktorá je reálna, čiže individuálne pre toho pacienta
stanovená lebo sú rozdiely medzi všeobecnými a individuálnym kritériami. Všeobecný pohľad na toto je
taký, že pacient, ktorý má takú zlomeninu, akú mal poškodený, je ošetrený, a teda operovaný, má laicky

povedané zdrôtovanú sánku, t. j. nemôže otvárať ústa, nemôže prijímať potravu, nemôže rozprávať,
artikulovať, je to stiahnuté drôtikmi, tým pádom je to imobilizácia, ktorá trvá dovtedy, pokiaľ sa zlomenina
nezhojí. To hojenie sa kontroluje RTG, či je už dostatočné, ale minimálna doba vo všeobecnosti pre
imobilizáciu je 4-5 týždňov, to je bezpodmienečná doba imobilizácie, kedy je ten človek obmedzený
úplne, potom sa táto imobilizácia rozpustí, uvoľní sa pohyb sánky. Tých 4-5 týždňov je jednoznačné,

pretožetenpacientnemôžesozdrôtovanýmiústamianiprijímaťpotravuaniničiné,takžetojeevidentné,
že to je obdobie práceneschopnosti, potom nastáva obdobie, kedy on to musí rozcvičiť, aby mohlo dôjsť
k tomu, že bude môcť pohybovať sánkou, a to je minimálne 2 týždne, to aj naozaj minimálna doba,
čiže 5 a 2 je 7, takže 7 týždňov. Na otázku obhajoby, či by bolo možné určiť trvalé následky, dobu
liečenia a podobne v prípade, ak by mal znalec dostupnú výpoveď poškodeného, ktorý by udával, akými

následkami a bolesťami trpel, znalec odpovedal, že ako znalec vždy vychádza z vecí, ktoré sú faktické,
ktoré sú dané, čiže pokiaľ nemá záznam o liečení pacienta praktickým lekárom, ktorý stanovil dĺžku PN-
ky a komplikácie, pretože je možné povedať aj naopak, že čo keď to zahnisalo, čo keď sa to nehojilo,
čo keď tam bola pseudoartróza a predĺžilo sa to o ďalších 8 týždňov, čiže znalec neuvažuje ani v takom
smere, ani v takom smere, musí sa vždy držať faktov, čiže liečbu nepredĺžil o nejaké komplikácie a ani

ju neskrátil pre neviem čo. Pacient preňho nie je partner, to sú jeho subjektívne ťažkosti, samozrejme,
že tie môžu byť povedané všelijako, znalec potrebuje záznam, nález a čo sa týka trvalých následkov,
potrebuje vyšetrenie zubného lekára, ktorý povie, áno, má obmedzenie alebo nemá. Znalcovi nestačí
dokonca ani to, keď mu pacient povie, že sa mu zle hryzie, zle otvárajú ústa, to nie je pre znalca vec,
ktorú nevie posúdiť. Znalec uviedol, že mu po vypracovaní znaleckého posudku neboli poskytnuté iné

informácie alebo podklady k trvaniu PN-ky, či zdravotného obmedzenia poškodeného alebo celkový
priebeh liečby. K otázke týkajúcej sa trvalých následkov doplnil, že nemá vedomosť o tom, že by bolo
robené vyšetrenie, ktorým by sa verifikovalo, že poškodený skutočne má nejaké obmedzenie otvárania
úst a porušenia skusu, tak ako uvádzal v znaleckom posudku, avšak platí, že takéto zranenia môžu
zanechať trvalé následky. Ale trvalým následkom, ktorý je zrejmý v tomto prípade, sú dva extrahované

zuby. Na otázku obhajoby, či je možné, aby poškodený po 4-5 týždňoch s takými zraneniami niekde
pracoval, znalec uviedol, že je to možné, aj skôr. Na otázku obhajcu, či by malo na závery znalca vplyv,
ak by sa preukázalo, že poškodený bezprostredne pred časom, ktorý je popísaný v obžalobe mal nejaký
ďalší incident, kde bol fyzicky napadnutý, teda že v ten deň dve hodiny pred incidentom popísaným
v obžalobe bol fyzicky napadnutý do oblasti tváre, znalec uviedol, že by to záležalo od toho, aký by bol

mechanizmus predchádzajúceho úrazu, na základe ktorého by mohol znalec uzavrieť či je to prijateľné
alebo nie, avšak najhlavnejšie je, že ide o zranenie, s ktorým pacient dve hodiny bežne existovať
nevydrží, aj 10 minút s takýmto zranením je ťažkých lebo nevie dýchať, z rany krvácal, rozsah rany ako
v tomto prípade spôsobuje veľké bolesti, opuch, nie je možné si takéto zranenie nevšimnúť. To však
neplatí pre zranenia nosových kostí bez dislokácie, s takýmto zranením by pacient nejaký čas vydržal,

aj niekoľko dní. Čo sa týka oblečenia, ktoré mal poškodený v daný deň na sebe, toto mohlo zohrať
úlohu v tom, že všetky ostatné popísané pôsobenia násilia, ktoré poškodený uvádzal vo svojej prvotnej
výpovedi, by sa neukázali, na iných miestach žiadne zranenie nebolo diagnostikované. Znalec ďalej
zotrval na svojich záveroch, že k zraneniam poškodeného nemohlo dôjsť tak, ako uvádzal poškodený
vo svojej zmenenej výpovedi a ako uvádzali aj svedkovia, pričom poukázal na to, že vychádza z toho, čo

je tam napísané, povedané a nemôže si vymyslieť nič iné, pričom je tam povedané, že preletel dopredu
a že zabrzdil, takýmto spôsobom naraziť na bradu nemohol, ani z hľadiska štatistického to nie je možné,
iba ak by spadol na nejakú stranu, toto, čo je povedané, ako vypovedali svedkovia, tento mechanizmus
je vylúčený a nie je to možné ani z fyzikálneho hľadiska, hlava ide dopredu tým zabrzdením a telo rotuje.Napríklad, ak by poškodený mal ruky vo vreckách a tak viedol bicykel, v takom prípade by mohol spadnúť
na bradu. Nie však v prípade, aký popisoval poškodený a svedkovia, že sa držal riadidiel, stlačil brzdu
a preletel cez riadidlá. Znalec pripustil, že v prípade špecifického tvaru riadidiel by situácia mohla byť iná.

Ak by bol pod vplyvom alkoholu, môže to byť iné ale je otázne či pozitívnejšie alebo negatívnejšie. Ďalej
znalec uviedol, že ak by poškodený spadol na tvár, nie je možné, aby nemal poranené aj iné časti tela,
napr. obočie, nos, pery a pod. Je to jedna z vecí, ktorá vylučuje takýto pád, ak by spadol, nie je možné,
aby nemal ďalšie zranenie na tvári bezprostredne v okolí zranenia. V danom prípade je prítomná aj
zlomenina nosa, čiže ak by padol, došlo by k zlomenine aj nosa, musel by byť v dôsledku toho vybočený

na tú stranu, na ktorú by pôsobil, poškodený však mal obyčajnú zlomeninu bez akejkoľvek dislokácie, čo
je mechanizmus úplne iný. K obranným mechanizmom znalec uviedol, že tie fungujú tak, že keď človek
zabrzdí a ide letieť, tak sa pustí riadidiel a snaží sa zachrániť, zmierniť to poranenie, je nám to dané
tak, aby zmierňovali následky, keď sú zhoršené obranné mechanizmy, dochádza k ťažším zraneniam,
komplikáciám. Na to, aby bolo zabrzdené a poškodený bol vyhodený a prehodený cez riadidlá, musí
existovať nejaká sila, ktorá prekoná jeho váhu, čiže teoreticky by sa to dalo vypočítať, aká to rýchlosť

musí byť, aby k takémuto deju došlo. Ale bežne povedané, tá rýchlosť nemôže byť malá, rozprávame
o strednej, určite nebudem rozprávať o 25 km/hod. Rýchlosť musí byť nejaká aj preto, lebo zranenie,
ktoré by mohlo vzniknúť týmto spôsobom, je vysoko energetické, čiže musí mať väčšiu energiu, aby
k tým zlomeninám došlo z tohto charakteru, nie je to teda bežný pád, lebo keď ľudia padajú bežne,
nemajúzlomeninyanajmänieduplexné,čiževtakomprípadeideopôsobenieznačnejsily.Oobranných

mechanizmoch rozprávame aj vtedy, keď sa človek potkne o prah a nemá rýchlosť takmer žiadnu (č.l.
504-511).

Z lekárskeho potvrdenia vystaveného úrazovým chirurgom Univerzitnej nemocnice Martin dňa
10.06.2022 vyplýva, že poškodený D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., sa dňa 06.05.2022 o 20.50

hod. dostavil na ošetrenie a udal, že k zraneniu došlo dňa 06.05.2022, pričom objektívny nález
poškodeného je zlomenina sánky a nosa tento zodpovedá mechanizmu podľa údajov poškodeného.
Zranenie poškodeného vyžaduje práceneschopnosť, pričom predpokladaný čas liečenia je 2 mesiace
(č.l. 12).

Poškodený na výzvu súdu za účelom oznámenia relevantných skutočností ohľadom jeho zranení, ktoré
utrpel dňa 06.05.2022 a absolvovanej liečby vo vzťahu k týmto zraneniam a predloženia požadovaných
potvrdení a lekárskych správ (č.l. 531) oznámil podaním zo dňa 04.03.2024, že nakoľko sa momentálne
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová, nie je v jeho
možnostiach zaslať súdu požadované lekárske správy. Po prepustení z hospitalizácie (11.05.2022) ďalej

neabsolvoval žiadne vyšetrenia. Drôty, ktorými mu bola spevnená sánka si z časti odstránil sám a zvyšný
zákrok mu bol vykonaný v ÚVTOS‚ v ktorom sa nachádza. Ak by boli potrebné lekárske potvrdenia
ohľadom jeho hospitalizácie a dĺžky liečenia je potrebné, aby si to súd vyžiadal z Univerzitnej nemocnice
Martin (č.l. 549).

S poukazom na poškodeným uvádzané skutočnosti v jeho podaní zo dňa 04.03.2024 súd vyžiadal
od ústavu na výkon trestu odňatia slobody správu vo vzťahu k zdravotnému stavu poškodeného
a ním uvádzaných skutočností (č.l. 552), ktorá bola súdu doručená dňa 21.03.2024 zo zdravotníckeho
zariadenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina, z ktorej vyplýva,
že poškodený D. E. bol dňa 02.12.2022 vyšetrený lekárom a absolvoval vstupnú lekársku prehliadku

pri nástupe do väzby v uvedenom ústave. Pri tejto prehliadke iba stručne uviedol, že je „..cca asi rok
po drôtovaní sánky po úraze..“. menovaný nevedel alebo nechcel uviesť žiadne bližšie skutočnosti
o okolnostiach úrazu, nevedel uviesť ani presný dátum údajného úrazu, ani miesto, dátum ani typ
operačného výkonu. Nepredložil žiadnu lekársku správu ani inú zdravotnú dokumentáciu k tomuto
úrazu, napriek tomu, že bol k tomu opakovane vyzvaný a poučený, že je to dôležité kvôli ďalšiemu

riešeniu resp. kontrole. V uvedenom ústave v tejto súvislosti nepožadoval žiadne vyšetrenie ani kontrolu
a teda ani neabsolvoval odborné lekárske vyšetrenie. Jeho zdravotný stav bol stabilizovaný a neboli
prítomné žiadne funkčné poruchy, ktoré by si vyžadovali urgentné vyšetrenie, resp. ošetrenie aj bez jeho
súhlasu. Vzhľadom na to, že je menovaný dlžník na zdravotnom poistení, tým pádom má nárok len na
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, jeho zdravotný stav nespĺňal túto podmienku a teda

klient nevyžadoval poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti počas celej doby svojho pobytu
v uvedenom ústave. Menovanému nebol v uvedenom ústave vykonaný žiadny zákrok na odstránenie
„drôtov“ zo sánky a taktiež nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by si menovaný tento kovový materiál
nejakým spôsobom odstraňoval sám (č.l. 559).Ďalej súd vyžiadal kompletnú zdravotnú dokumentáciu z Univerzitnej nemocnice Martin poškodeného
D. E. k zraneniam, ktoré utrpel dňa 06.05.2022, z jeho hospitalizácie na Klinike stomatológie

a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin v dňoch od 06.05.2022 do 11.05.2022,
prípadne z ďalších vyšetrení, ktoré v uvedenom zdravotníckom zariadení absolvoval prípadne aj neskôr
v súvislosti s týmito zraneniami, ktorá bola súdu doručená dňa 26.03.2024. Uvedené lekárske správy,
záznamy a chorobopisy sú všetky vyhotovené pred dátumom vypracovania znaleckého posudku č.
23/2023 znalcom MUDr. Petrom Gémešom, ktorý ich teda mal k dispozícii v čase vypracovania

znaleckého posudku v tejto veci, v tomto znaleckom posudku sú tieto správy a nálezy aj uvedené
a opísané v relevantnej časti a znalec ich zohľadnil pri formulovaní záverov vo svojom znaleckom
posudku a pri svojej následnej výpovedi. Ide o lekárske správy, záznamy a chorobopis poškodeného
z obdobia od 06.05.2022 do 11.05.2022, teda od prvotných vyšetrení poškodeného v uvedenej
nemocnici zo dňa 06.05.2022 až po prepúšťaciu správu, ako aj jeden záznam z kontroly poškodeného
na uvedenej klinike zo dňa 20.05.2022 (č.l. 560-593).

SúdnahlavnompojednávanímoboznámilčítanímajúradnézáznamyOKPKRPZvŽilinekČVS:KRPZ-
ZA-OKP3-790/2022 zo dňa 20.05.2022, zo dňa 23.05.2022, zo dňa 24.05.2022, dva zo dňa 25.05.2022
a zo dňa 09.06.2022 (č.l. 203-208), pričom vo vzťahu k týmto úradným záznam súd zdôrazňuje, že
napriek tomu, že boli na hlavnom pojednávaní oboznámené a z uvedeného dôvodu sú aj uvádzané v

tomtorozsudku,súdrozhodnutieovineobžalovanéhonatýchtozáznamochvžiadnomsmerenezakladá
a pri rozhodovaní o vine sa o úradné záznamy v žiadnom bode neopieral. Uvedené úradné záznamy
popisujú postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo mohol byť spáchaný trestný
čin, dokumentujú operatívny postup polície a poskytujú len informácie o tom, na základe čoho sa
vyšetrovanieuberalotýmsmerom,ktorýmsauberalo,pričomvšetkyinformáciezískanétýmtospôsobom

(aj z vyťaženia osôb) boli následne doplnené a overované riadnymi dôkaznými prostriedkami v zmysle
Trestného poriadku a to listinným dôkazom v prípade lekárskeho potvrdenia a výsluchmi svedkov
do zápisníc o výsluchu svedkov, ktoré súd následne oboznámil na hlavnom pojednávaní zákonom
predpokladaným spôsobom.

NahlavnompojednávaníbolaoboznámenáajfotodokumentáciaulicePodhájskejvMartine,tedamiesta,
kde sa stal skutok, vyhotovená dňa 03.05.2023 (č.l. 186-190).

V intenciách rozhodnutia nadriadeného súdu po vrátení veci okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie trestnej veci v potrebnom rozsahu, súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2024 vykonal

opätovný výsluch znalca MUDr. Petra Gémeša, ktorému boli vopred doručené na oboznámenie sa
tak zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 26.02.2024 a zo dňa 23.04.2024, ktoré obsahovali
výpovede svedka poškodeného D. E. a svedka A. F. o mechanizme vzniku zranení poškodeného,
ktoré utrpel dňa 06.05.2022, s ktorými znalec doposiaľ nebol oboznámený, ako aj znalecký posudok
znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o. č. 85/2024, a tiež súd vykonal výsluch znalca A. M. I.

zo znaleckej organizácie, ktorá vypracovala uvedený znalecký posudok predložený stranou obhajoby,
a to za prítomnosti poškodeného D. E.. Znalci boli prítomní pri svojich vzájomných výsluchoch z dôvodu
prípadnej potreby ich konfrontácie, ak by dospeli k rozdielnym záverom o mechanizme vzniku zranení.

Po zistení, že znalecký posudok predložený stranou obhajoby v odvolacom konaní vypracovaný

dňa 01.10.2024 znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTHO, s.r.o. spĺňa všetky formálne náležitosti
predpísané právnym predpisom (§ 17 ods. 4 zákona o znalcoch a tlmočníkoch) a po zákonnom poučení
znalca A. M. I., ktorý bol znaleckou organizáciou určený ako znalec, ktorý môže komplexne potvrdiť
správnosť znaleckého posudku a podať súdu žiadané vysvetlenia či doplnenia, znalec najprv ozrejmil,
že pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii ako podklady zdravotnú dokumentáciu zadanú

zadávateľom (strana obhajoby), spisový materiál Okresného súdu Martin vrátane znaleckého posudku
č. 23/2023 a všetky podklady, ktoré mala obhajoba, pričom potvrdil, že je oboznámený so všetkými
verziami mechanizmu vzniku zranení poškodeného, ktoré boli v konaní uvádzané.

Znalec A. M. I. následne predniesol vypracovaný znalecký posudok č. 85/2024 zo dňa 01.10.2024,

pričom uviedol, že posudzované zranenia u poškodeného D. E. tak, ako boli bližšie vyšpecifikované
a opísané v znaleckom posudku sú zranenia tupou silou relatívne vysokej intenzity, ktorá smeruje priamo
na pravú stranu dolnej čeľuste, teda sánky a oblasť nosa spredu. V prípade fyzického napadnutia
a bitky sa typicky jedná o následok opakovaných úderov zovretou päsťou, kopancov nohou a podobne.Konštatoval, že charakter a rozsah posudzovaných zranení je v súlade s výpoveďou poškodeného
na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2024, zranenia ako boli opísané teda poškodený mohol utrpieť
pri fyzickom napadnutí následkom úderov päsťami, kopanca kolenom do tváre pred pohostinstvom

Podhájka tak, ako vypovedal pred súdom. Zranenia u poškodeného nemuseli byť nápadné a viditeľné
okamžite po úraze, opuch a krvné podliatiny na tvári sa objavia najskôr po uplynutí niekoľkých hodín,
poškodený nemal na tvári viditeľné krvácajúce zranenie v zmysle rany, popisovaná rana vnútri úst
v oblasti zadných stoličiek dolného zuboradia vľavo navonok nekrvácala, krvácanie z nosa mohlo byť
vzhľadom na zlomeninu bez posunu kostených úlomkov minimálne. Uvedené je plne v súlade s nálezmi

z vyšetrenia zo dňa úrazu, kedy s odstupom viac ako 2 hodín od úrazu pri objektívnom klinickom
stomatochirurgickom vyšetrení poškodeného nie je v zdravotnom zázname poškodeného popísaný
žiadny opuch, krvná podliatina, deformita ani krvácanie v oblasti tváre. Zranenia poškodeného sa týkajú
lokality dolnej čeľuste a nosa, teda samozrejme umožňovali samostatnú chôdzu, jazdu na bicykli,
bežnú fyzickú aktivitu. Zranenia samozrejme sú bolestivé, bolestivosť ale je provokovaná predovšetkým
pohybom úst, teda dolnej čeľuste, ak je táto pohyblivosť minimalizovaná, teda pacient nehýbe ústami, je

bolestivosť znesiteľná do tej miery, že dovoľuje bežnú fyzickú aktivitu. V praxi nie sú zďaleka výnimočné
ani situácie, kedy sa pacienti s obdobným zranením čeľuste dostavia na vyšetrenie nasledujúci deň,
prípadne s odstupom 2 – 3 dní. Na otázky obhajoby znalec uviedol, že mal k dispozícii rozsudok
Okresného súdu Martin vydaný v tejto veci, je plne oboznámený aj so znaleckým posudkom MUDr.
Gémeša, bol oboznámený aj s výpoveďami svedkov F., E. a ostatní. K bolestivosti zranení čeľuste

uviedol, že je samozrejme bolestivé, každá zlomenina bolestivá je. Akonáhle je zlomenina dolnej
čeľuste v kľude, to znamená, že v línii lomu nedochádza k pohybu, bolesť je znesiteľná do tej miery,
že skutočne dokáže normálne fungovať, nedokáže sa napríklad najesť lebo nedokáže žuť. Typickým
následkom takejto zlomeniny je stiahnutie žuvacích svalov, čo je v podstate obranný reflex, ktorý sa
snaží znehybniť zlomeninu a zamedziť pohybu v mieste zlomeniny, zvýšeným napätím chce zabezpečiť

to, aby zlomenina nebolela a zostala v nejakom „kľudovom“ postavení, pričom tento kŕč svalov sa nedá
ovplyvniť vôľou, len medikamentami. Platí, že poškodený E. sa mohol pohybovať, sadnúť na bicykel
a odísť, pričom toto tvrdenie platí aj ak hovoríme o zlomenine nosa. Zlomený nos sa tam spomína
len marginálne, je spomenutý len pri prvotnom vyšetrení, takže predpokladajme, že zlomenina bola
bez posunu kostených úlomkov nosových kostí, teda si nevyžadovala špeciálnu fixáciu ani repozíciu,

teda napravenie tých úlomkov. Ak došlo k zlomenine bez posunu, pacient určite dýchať mohol, ale
určite mal dýchanie nosom sťažené. Zlomenina nosa je vždy, či už s posunom alebo bez posunu,
vždy sprevádzaná opuchom nosovej sliznice, krvácaním, čiže do istej miery vždy to dýchanie nosom
nejakýmspôsobomobmedzuje,resp.sťažuje.Zlomenina,pokiaľbolabezposunu,čopredpokladámena
základe vyšetrenia stomatochirurgom, tým že tá deformita nosa bola minimálna, kosti neboli posunuté,

nos nebol extra deformovaný, opuch nastupuje v priebehu niekoľkých hodín, pričom najvýraznejší
opuch je v čase po uplynutí šiestich hodín. Bezprostredne po úraze nemusel byť opuch nosa nejako
extra výrazný. Uvedené je zrejmé zo zdravotnej dokumentácie, kde je pri vyšetrení stomatochirurgom
doslova uvedené „symetria tváre neporušená“. Zlomeninu nosa stomatochirurg nepopísal viac, ak si to
nevyžadujeliečbu,jetobežnýpostup.Požitienávykovýchlátok(pervitínu)určitemalovplyvnavnímanie,

či už okolnosti alebo bolesti, čo je to v podstate základný dôvod, prečo ľudia drogy konzumujú, týka sa
to samozrejme aj pervitínu, ktorý zásadným spôsobom mení vnímanie reality a mení vnímanie bolesti.
Jedná sa o psychostimulačnú drogu, ktorej úplne základným, charakteristickým parametrom je excitácia
organizmu, to znamená vybičovanie fyzickej a psychickej aktivity na maximum, pričom samozrejme
zásadným spôsobom tá droga mení vnímanie reality. Stimulačné drogy ako také tlmia pocit bolesti.

Podľa dostupnej dokumentácie nebol poškodenému robený test na alkohol alebo drogy. Z výpovedí
svedkov ako aj samotného poškodeného vyplývalo, že bol pod vplyvom drog, pričom zásadným faktom
je, že pervitín ako taký zásadným spôsobom mení vnímanie bolesti, je to extrémne nebezpečná a účinná
droga,pričomjehoúčinnálátkapseudoefedrínjemimoriadneúčinnáapotentnáatýkasaajinýchvecí,aj
potláčania bolesti. Pri páde poškodeného z bicykla zranenia tváre poškodený utrpieť nemohol, takže ten

pád sa na celkovom zdravotnom stave poškodeného podpísal vyslovene marginálne. Ak už poškodený
mal zlomeninu sánky a nosa, mohol následný pád na bicykli spôsobiť provokáciu opuchu zlomeniny
v zmysle zvýraznenia. Je možné vychádzať z toho, čo je zobjektivizované, a to je vyšetrenie, ktoré
absolvoval pri prijatí na stomatochirurgiu, pričom predpokladajme, že uplynul nejaký čas medzi tým ako
spadol z bicykla, niekto zavolal sanitku, sanitka ho tam doviezla alebo niekto ho doviezol na ten urgentný

príjem, urobili sa mu minimálne aspoň röntgenové snímky tváre a čeľuste, pričom tento čas odhaduje
minimálne na jednu hodinu až dve a po uplynutí tohto času službukonajúci stomatochirurg, pre ktorého
zlomeniny čeľuste a nosa sú úplne základnou agendou, píše, že má poškodený neporušenú symetriu
tváre, jedinú ranu, ktorú popisuje, je tržná rana vo vnútri úst v oblasti zadných stoličiek, ktorá je otvorenásmerom do ústnej dutiny. Žiadny dramatický obraz v zmysle nejakého mohutného opuchu alebo krvných
podliatin na tvári opísaný nie je. Je bežné, že sa s takýmito zraneniami dostaví osoba na ošetrenie až
s odstupom času jedného, dvoch až troch dní, osobne mal znalec tiež takúto skúsenosť, hlavne ak je pod

vplyvom niečoho. Aj v tomto prípade, v priebehu prvých troch - štyroch dní, kým ležal na stomatochirurgii
po prijatí ho neliečili, až po štyroch dňoch bol operovaný a až vtedy vlastne sa zastabilizovala tá
zlomenina dolnej čeľuste, dovtedy dostal nejaké studené obklady, antibiotiká a pod. Preto znalec tvrdí,
že nie je to zranenie, ktoré vyžaduje okamžitú liečbu, resp. znamená okamžité vyradenie zo života.
Na otázky prokurátora znalec uviedol, že poranenia neboli na prvý pohľad nápadné a viditeľné, pričom

k tomu, že sám poškodený uvádzal, že krvácal, znalec uviedol, že mal krvácajúcu ranu vo vnútri úst
v oblasti dolných stoličiek zuboradia vľavo, ktorá samozrejme krvácala. Keď poškodený sedel na lavičke
a pľul pred seba, samozrejme vypľúval krv ale tak, ako bolo už uvedené, ani v stomatochirurgickom
náleze nie je popisované žiadne vonkajšie krvácanie ani v nosových prieduchoch. Tieto konkrétne
zranenia nemohol utrpieť poškodený nárazom na chodník, ak by mal takéto zranenia utrpieť, je to
veľmi podrobne v posudku a vo výpovediach pána A. O. spracované, kde pán doktor presne vysvetlil,

že v prvom rade by mal cestný lišaj na tvári, obranné zranenia na rukách a pod., s čím samozrejme
bez akýchkoľvek výhrad súhlasí. K tomu zhoršeniu, resp. eskalácii zranenia, ktoré poškodený utrpel
následným pádom na bicykli uviedol znalec, že už len tým nárazom človeka, „hegnutím“, nešetrným
pohybom hlavy sa môže znova spustiť krvácanie z nosa napríklad, pri dopade človek podvedome zatne
zuby, to sú prirodzené obranné mechanizmy človeka, ale samotný náraz pri páde z bicykla sa podieľal

na celkovom zdravotnom stave poškodeného marginálne, okrajovo. Z podkladov, ktoré mal k dispozícii
zo spisu nevyplýva, že by poškodený nevyhnutne z toho bicykla spadnúť musel, tam ide len o svedecké
výpovede, svedkovia o tom vypovedali. Z objektivizovaných skutočností, ktoré mal k dispozícii pri
vypracovaní znaleckého posudku nevyplýva, že by poškodený mal akékoľvek zranenia typické pre pád
z bicykla. Pri vypracovaní znaleckého posudku pracoval aj s verziou vyplývajúcou z prvotných výpovedí

poškodeného a z výpovede svedkyne A., podľa ktorých poškodený, keď sa zoberú do úvahy všetky
svedecké výpovede od tej krčmy až po ošetrenie, tak je zrejmé, že sa stále bavíme o minimálne dvoch
mechanizmoch, dvoch napadnutiach, ktoré podľa výpovedí prebiehali rovnako – údery päsťou, kopance
nohami, resp. kolenom. V zásade jediný rozpor medzi doterajším znaleckým dokazovaním, následnými
výsluchmi A. O. a závermi znaleckej organizácie je vlastne to, že kedy tie zranenia poškodený utrpel. Pri

takomto type zranení, keďže je k dispozícii správa zo stomatochirurgie s nejakým časovým odstupom,
jednoducho nevedia určiť, či tie zranenia vznikli pred cestou a nasadnutím na bicykel alebo po zosadnutí
z bicykla, resp. spadnutí z bicykla. Toto je vlastne celá podstata problému, ak by poškodeného v stave,
v akom bol pri vyšetrení v martinskej nemocnici, postavili pred krčmu v Podhájke, teda ešte pred
nasadnutím na bicykel, resp. skonfrontovali jeho vizáž s tou svedkyňou, ktorá ho videla bezprostredne

po tej prvej bitke, či by bol medzi týmito dvomi obrazmi rozdiel, znalec má za to, že by nebol, resp. zo
zdravotnej dokumentácie vyplýva, že by nemusel byť. Poranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, ako
uviedla svedkyňa A., že poškodeného neznámy muž stiahol z plotu a opakovane ho udieral a kopal do
oblasti hlavy. Poranenia poškodeného vznikli tak, ako už uviedol na začiatku, pôsobením tupého násilia,
silou relatívne vysokej intenzity, resp. skôr vysokej intenzity. Jedná sa o typické zranenia fyzického

napadnutia päsťami a kopancom nohami. V tomto konkrétnom posudzovanom prípade tie údery museli
byť minimálne dva, jeden na dolnú čeľusť, druhý na nos a ten kopanec na vznik takýchto zranení
nevyhnutný nebol. Čeľusť sa bez akýchkoľvek problémov dá zlomiť aj úderom päsťou.

Znalec A. K. O. uviedol, že od začiatku boli v hre dva mechanizmy úrazu, za prvé kopnutie a nejaké

päste, ale myslí si, že svedkovia päsťou nepotvrdili a za druhé to bola zmenená výpoveď, vznik zranení
pri páde z bicykla. Momentálne je v hre tretí mechanizmus, a to je úder kolenom do oblasti tváre
poškodeného a päťkrát úder päsťou. Objektívnym výsledkom teda niektorého z týchto mechanizmov
je zdravotné poškodenie poškodeného, ktoré je uvedené a objektivizované v zdravotnej dokumentácii.
Treba povedať, že zdravotná dokumentácia z hľadiska odborného je nie taká ako by mala byť, ale

pohľadom znalca možno konštatovať z uvedených záznamov, že poškodený v predmetnom úraze
utrpel zranenia, pričom sa vyjadril k jednotlivým zraneniam. V zdravotnej dokumentácii je uvedená
zlomenina nosa, pričom jednoznačne vyplýva, že tá je stanovená na základe CT vyšetrenia nosa.
Z klinického hľadiska treba vedieť, a je to normálna prax, že zlomeniny nosa sa nehoja tak, že zmizne
lomná línia, to znamená, že i po rokoch pri röntgene je táto lomná línia diagnostikovaná. Diagnózu ako

čerstvú možno akceptovať len vtedy, ak táto zlomenina popísaná röntgenologicky je spojená s klinickými
príznakmi, to znamená minimálne opuch, bolestivosť, krvná podliatina a opuch slizníc. Žiadny z týchto
objektívnych príznakov v zdravotnej dokumentácii uvedený nie je a klinické príznaky nie sú uvedené ani
v následnej hospitalizácii ani operačnom náleze zo stomatológie. Z uvedeného vyplýva, že diagnózafraktúra zlomeniny nosa nie je súčasťou tohto čerstvého zranenia, niet preto žiaden klinický dôkaz. Ďalej
je diagnostikovaná dvojitá zlomenina sánky, a to jedna lomná línia v oblasti zuba 48, pričom prechádza
cez jej alveolárne ukotvenie, čím došlo k uvoľneniu toho zuba, rozostupu. Druhá lomná línia je v oblasti

zuba43vľavo,kdetiežjepoškodenástabilita43zubaskývavosťoudruhéhostupňa.Ďalejjevzdravotnej
dokumentácii uvedené čiastočné rozporné konštatovanie – z nálezu zo 06.05.2022 – extraorálne bez
známok poškodenia kožného krytu, intraorálne tržná rana, ale v operačnom náleze a objektívnom náleze
zo stomatológie je uvedená tržná rana komunikujúca intraorálne, čo znamená rana prechádzajúca
zvonka do vnútra ústnej dutiny. Táto je spomínaná s lokalizáciou zuba 34. Následne v súvislosti s touto

ranou je 20.05.2022 v zázname uvedené – stehy ex., čo znamená odstránené, z viditeľnej časti rany.
V znaleckom posudku organizácie je táto veta neinterpretovaná takto doslovne, ale je tam uvedené
stehy ex. zo zhojených rán ústnej dutiny. Takáto interpretácia doslovne sa v zdravotnej dokumentácii
nenachádza. Na základe tohto je možné konštatovať, že ďalším zranením bola penetrujúca rana do
ústnej dutiny a s poranením tkaniva v ústnej dutine, a to kontúzio v oblasti zuba 48. Žiadne iné
poranenie ani zmeny na tvári poškodeného neboli diagnostikované, žiadne opuchy, žiadne hematómy,

čiže nič viac. Znalec pre názornosť urobil a predložil fotografickú dokumentáciu k zraneniam tváre
spôsobenými rôznymi mechanizmami, či už pádom z bicykla, kolena alebo kopnutím, pretože žiadne iné
zranenie popísané u poškodeného nebolo. Fotodokumentácia bola rozdelená na tri časti, pričom prvá
časť zachytáva zranenia spôsobené pádom z bicykla u rôznych osôb, kde je vidieť plošné zranenia,
ktoré nie sú v žiadnom prípade také, ako sú popísané zranenia u poškodeného (č.l. 966-969). Druhá

časť zachytáva zranenia spôsobené v dôsledku kopnutia, obyčajne ide o športové úrazy, pričom na
fotografiách sú zachytené zranenia výhradne kopnutím, ktoré sú podobné a pre ktoré je charakteristické,
že ide o lokálne poškodenie kožného krytu v mieste pôsobenia násilia bez akýchkoľvek ďalších zmien
na mäkkých štruktúrach, typické v oblasti úst aj s poškodením zuboradia (č.l. 970-974). Tretia časť
zachytáva zranenia vzniknutú nárazom kolena do oblasti tváre, pričom ide predovšetkým o zranenia pri

futbale a rugby, ktoré sú charakterizované mohutným opuchom v oblasti pôsobenia násilia a v niektorých
prípadoch aj poškodeniach kožného krytu (č.l. 975-976). Uvedenou fotodokumentáciou poukazoval
znalec na rozdielnosť zranení vzniknutých jednotlivými mechanizmami. Z uvedeného znalec urobil záver
k jednotlivým mechanizmom. Prvý mechanizmus zranenia, teda že vzniklo pádom z bicykla, možno
jednoznačne vylúčiť, a to v podstate stopercentne. Druhý mechanizmus zranenia, teda náraz kolenom

do oblasti tváre poškodeného, ktorý musel byť takej intenzity, že spôsobil predmetnú zlomeninu sánky, to
znamená,žezraňujúcasilavysokejintenzitymuselaprejsťapôsobiťinaokolitémäkkéštruktúryvmieste
pôsobiaceho násilia, čo nevyhnutne musí spôsobiť poškodenie drobných ciev, podkožia a svalov v tejto
oblasti s následným vytvorením opuchu a krvácania. Nie je možné, z medicínskeho pohľadu, aby vznikla
zlomenina sánky bez toho, aby boli poškodené mäkké štruktúry. Nakoľko v zdravotnej dokumentácii

okrem lokálneho nálezu, ktorý už na začiatku popísal, nie je uvedené žiadne iné zranenie na tvári
poškodeného a v znaleckom posudku znaleckej organizácie je dokonca tento fakt vyzdvihnutý, k tomuto
zraneniu týmto mechanizmom v žiadnom prípade nemohlo dôjsť. Tretím ostáva kopnutie nohou, a to
je mechanizmus vzniku zranenia, ktoré vo všetkých meradlách spĺňa možný mechanizmus vzniku
popísaných zranení. Pre toto svedčí jednak malá plocha pôsobiaceho násilia, to je zraňujúca časť

– vylomený zub a následný vznik zlomeniny, ktorá vyžadovala vysoké energetické pôsobenie bez
ostatných poškodení mäkkých štruktúr na tvári. Na otázky obhajoby znalec uviedol, že zranenia
u poškodeného boli penetrujúca rana v oblasti pery, úst, zlomenina sánky v oblasti zuba 34 a 48, čiže
to je duplexná zlomenina s poškodením ukotvenia týchto zubov 34 a 48 a s poranením sliznice v oblasti
týchto zlomenín. Zlomeniny nosa ostávajú v podstate celý život, nezmizne lomná línia. V prípade, že

by tá zlomenina bola, nechá sa vyšetriť aj krčiarom, čo v danom prípade nebolo, a to aj v prípade, že
nie je posun, lebo môže byť poškodená priechodnosť. Nič z toho v tomto prípade nebolo vykonané,
urobené, teda nič nesvedčí pre to, že táto zlomenina, ktorá je tam napísaná, bola čerstvá. Tá nosná
zlomenina bola zrejme staršieho dáta, nevznikla vtedy. Znalec to z hľadiska súdno-znaleckého vylúčil,
nie je pre to žiadny klinický ani objektívny nález. V znaleckom posudku, ktorý vypracoval písomne túto

zlomeninu nosa uvádzal ako zranenie, a to aj v rámci bodového ohodnotenia, nakoľko táto diagnóza bola
v náleze uvedená. Bližšie neskúmal v tom čase jej čerstvosť alebo odôvodnenie. K pojmu „rana tváre
– chirurgicky ošetrená“ uvedenej v písomne podanom znaleckom posudku uviedol, že bola vykonaná
sutúra, aj záznam je o tom, že boli odstránené stehy, toto teda zodpovedá penetrujúcej rane, ktorú
popísal, žiadna iná rana nie je popísaná. Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá kopu nohou, nakoľko

muselo ísť o pôsobenie vysokej intenzity na malej ploche, vzhľadom na to, že išlo o zasiahnutie toho
zubu, takže kontakt bol na ploche 2-3 cm. Toto tvrdenie platí aj v prípade, ak nepoznáme útočníka, jeho
hmotnosť,výšku,akoajaknepoznáteupoškodenéhotietosubjektívnevlastnosti.Uvedenénevieznalec,
akú rolu by malo hrať, švihnúť nohou, kopnúť a zasiahnuť je dostatočná energia na to, aby vytvorilatakéto zranenie, nejde o žiadny špeciálny ťah alebo úkon. V danom prípade nejde o kopnutie v stoji,
vo výpovedi je, že ležal na zemi a bránil sa rukami. Myslí si, že aj v prvotnej výpovedi poškodeného
je to tak. Keby bol kopnutý v stoji do oblasti tváre, rana by nemohla prebiehať v dlhej osi tváre. I keď

i tento údaj nie je celkom jasný, či to bolo tak. Určite keby to bolo v stoji, ten pomer alebo lokalizácia
by bola iná. Treba brať v úvahu aj to, že došlo k zlomeniu kosti na ľavej aj pravej strane tej sánky,
čiže duplexná zlomenina, to znamená, že deformita sánky musela byť tá, že násilie bolo pôsobiace
z ľavej strany, ktoré postupne prešlo do tej oblasti a zlomenina vznikla tam, kde je najmenší odpor, teda
v oblasti zuba 48. Zdravotná dokumentácia poškodeného nebola vyhotovená podľa požiadaviek ako by

ako znalec chcel. Ani jeden z tých lekárov nevypracoval zdravotnú dokumentáciu podľa požadovaných
lekárskych inštrukcií alebo zvyklostí, ale pracovali s tým, čo tam bolo. Znalec ozrejmil, že nehovorí so
stopercentnou istotou, že poškodený bol kopnutý nohou, hovorí so stopercentnou istotou, že z týchto
trochmechanizmovvznikuzranenípoškodeného,jedinekopnutienohouspĺňavšetkyatribútysúhlasiace
s nálezom, ktorý je uvedený v zdravotnej dokumentácii. Tá doba liečenia u poškodeného tak, ako ju
uviedol, v podstate nemá objektívny podklad. Za normálnych okolností sa urobí zásah, urobí sa fixácia,

ide na kontrolu, potom je fixácia zrušená, nastupuje rehabilitácia. V danom prípade poškodený celú
túto liečbu neabsolvoval, podľa jeho výpovede si fixáciu zrušil sám a o ďalšej liečbe alebo o nejakých
ťažkostiach nie je žiadny záznam ale v takýchto prípadoch súdno-znaleckej činnosti sa postupuje tak,
že sa vychádza zo všeobecných poznatkov takejto liečby, čo v danom prípade znamená teda fixácia
– zdrôtovanie tej zlomeniny v trvaní 4-6 týždňov, samozrejme podľa röntgenových nálezov, potom

dochádza k odstráneniu fixácie a so započatím rehabilitácie, pričom v čase tej rehabilitácie je pacient
stále obmedzený v možnosti prijímania tuhej potravy, a to v trvaní 3-4 týždne. Čiže ak sa zoberie
minimálna doba nutného liečenia v tých rozsahoch, ktoré uviedol, a teda aj PN, je to 7 týždňov. Nemá
na to vplyv, že zlomenina nosa mohla byť staršieho dáta. Dĺžka liečenia sa určuje podľa toho, čo trvá
najdlhšie, čo sú v danom prípade zlomeniny sánky, to znamená, že je to súhlasné s tým, čo uviedol

vo vzťahu k zraneniam, ktoré poškodený utrpel. Je tu samozrejme ešte náhrada tých zubov, ošetrenie
zubov, ale to nebral do úvahy, lebo tá liečba je potom o mesiac, o dva a pod., preto to nebral do úvahy.
Vyjadrenia poškodeného o tom, že si sám odstránil drôty a normálne jedol po nejakom čase nemajú
vplyv na tieto závery znalca, lebo je to v rozpore so zásadami medicínskeho liečenia. Aj človek so
zlomenou nohou môže chodiť na druhý deň po operácii, otázne je, čo mu to spôsobí, ale neznamená to,

že je ukončené liečenie. V týchto prípadoch, čo sa týka toho ako bol poškodený obmedzený v spôsobe
života, sú to bolesti a obmedzenie v normálnom príjme potravy. Keď sa to z toho všeobecného pohľadu
zoberie, je to obmedzenie v normálnom prijímaní potravy 7-8 týždňov. Čo sa týka popisu zranení, za
normálnych okolností sa uvádzajú presná lokalita zranenia, rozmer zranenia. Penetrácia je síce jasný
výraz, ale nie je to opísané do akej miery bol luxovaný (postavený) ten zub pri ošetrení, aká bola

komunikácia pri tom zranení, sú volené nesprávne slová ako je napr. napísané, že nie je poranenie
kožného krytu tváre a pritom je popísaná penetrujúca rana. Častokrát sa stáva, že doktori majú svoj
predtlačený záznam, preto sa niekedy stáva, že tam nie je uvedené to, čo by tam malo byť. Znalec
uviedol, že ak by si mal laik vymyslieť spôsob zranenia, teda že by chcel klamať, tak určite by lepšie
netrafil ako tá prvá výpoveď toho poškodeného, možno ani on by to lepšie nepovedal. K tomu, aké

príznaky poranenia mal poškodený bezprostredne, znalec uviedol, že by to sám lepšie nepopísal ako
to uviedol ten svedok, pričom prečítal: „Králik, keď som tam prišiel chrčal a pľul krv. On ani nevedel
rozprávať, len tak mumlal, nedokázal ani hýbať ústami, keď som sa ho na niečo pýtal.“ Taký je skutočný
obraz toho zranenia. Penetrujúca rana a poranenie slizníc úst ako aj zlomenina fakticky otvorená do
vnútornej dutiny, lebo tie alveoly boli otvorené, je zaťažená enormným krvácaním, to znamená, že keď

človek otvorí ústa, tá krv z neho tečie, nie je to tak, že si len tak odpľuje, naviac, keď je vo fyzickom,
psychickom vypätí, je to krvácanie jednoznačne viditeľné. A pretože to krvácanie vzadu v ústnej dutine
zateká dozadu, čo vlastne vyvoláva to chrčanie pri dýchaní ako je to popísané. Tieto popísané zranenia
sánky vznikli jedným úderom, jedným mechanizmom naraz, jedna zlomenina vznikla priamo a druhá
nepriamo pôsobením preneseného násilia, nie je tu žiadny objektívny náznak alebo mechanizmus,

že by tá zlomenina vznikla pôsobením dvoch rôznych násilí - dvoch kopnutí, dvoch udretí. Čo sa
týka úderov päsťou bez ohľadu na to, kedy k ním malo dôjsť, je možné, aby takéto zranenie vzniklo
i úderom päsťou, ale podobne ako pri údere kolenom, ide o pôsobenie väčšou plochou - päsťou, ktoré
by muselo v okolí spôsobiť viditeľný opuch, krvnú podliatinu, to isté, čo znalec povedal pri tom prvom
mechanizme, nie sú dostatočne objektívne nálezy pre vznik zranení údermi päsťou, a preto to znalec

vylučuje. K popisu mechanizmu vzniku zranenia poškodeným na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2024
saznalecvyjadrilakoprvé,ževprípadepôsobeniakolenanatvárpoškodenéhosnáslednouzlomeninou
sánky a vzniku rany, by musel byť v oblasti pôsobenia nárazu kolena, teda predpokladá niekde v ľavej
časti tváre, rozsiahly opuch, hematóm, nakoľko energia vyvinutá kolenom by musela poškodiť najprvmäkké štruktúry, potom sa preniesť na skelet. Bez poškodenia týchto štruktúr k následnému poraneniu
nemôže dôjsť, čiže máme popísanú intaktnú tvár a máme zlomeninu sánky, ktorá mala pôsobením
násilia, keď si zoberieme to koleno, ide o plochu možno 10 x 6 cm. K mechanizmu vzniku zranení

popísaným poškodeným na hlavnom pojednávaní dna 23.04.2024 znalec uviedol, že platí to, čo sa
vyjadril k úderu päsťou, muselo by to byť to isté, musel by byť nejaký opuch, hematóm, ktorý nie je
uvedený, ak by tých rán malo byť viacej, malo by to byť výraznejšie. Znalec následne na otázku obhajcu
ozrejmil, že nesprávne uviedol pri svojom výsluchu, že mechanizmus vzniku zranení najlepšie opísal
poškodený vo svojej prvotnej výpovedi, že keby si chcel znalec vymýšľať, takýto mechanizmu by si

najradšej vymyslel, že poškodený nevypovedal o presnom mechanizme úrazu, nešlo o jeho výpoveď,
poškodený uviedol, že stratil vedomie a podobne, pri tom množstve výpovedí sa znalec pomýlil, keď si
myslel, že to on tak vypovedal ale myslel tým výpoveď A., čiže jeho vyjadrenie v znaleckom posudku na
str. 12 bod 2 záverov, že „poškodený uvádza, že k jeho zraneniu došlo tak, že bol kopnutý obvineným
do oblasti hlavy“, nie je správne. Pri opätovnom posúdení mechanizmu vzniku zranení poškodeného,
ktorý sám uviedol vo svojej výpovedi dňa 02.06.2022 znalec uviedol, že vo výpovedi poškodeného

sú uvedené len údery päsťou, nakoľko v objektívnom náleze sa nenachádza žiadny nález, ktorý by
svedčil o zraneniach spôsobených opakovaným úderom päsťou u poškodeného, nie je možné potvrdiť,
či k takémuto mechanizmu došlo, resp. ak takto mechanizmus vznikol, nezanechal následky v zmysle
zranenia. Na otázky obžalovaného znalec uviedol, že väčšinou sa ošetrujúci lekár riadi tým, čo mu
povie pacient, teda bolí ma toto a toto, mám také a také ťažkosti, tým pádom je povinnosťou lekára

tieto lokality, ktoré uvádza, vyšetriť. V prípade, že pacient neuvedie žiadne ťažkosti v inej lokalite, je
tento stav považovaný za nezranený. Ak mal poškodený nejaké zranenia, škrabance a podobne, ale
nesťažoval sa na to, nie je to možné vylúčiť, lebo je možné, že to nie je zaznamenané. Z hľadiska
znaleckého posudzovania je možné brať do úvahy len to, čo je objektívne zaznamenané. Čo sa týka
tej fotodokumentácie, ktorú predložil, aj keď sú na nich športovci a podobne, mechanizmus je rovnaký.

V danom prípade neznamená absolútne nič, či je ten človek opitý, trénovaný alebo netrénovaný. Skôr by
povedal, že keď je nejako ovplyvnený, zranenia sú horšie, lebo nie sú zapojené obranné mechanizmy,
pri tých trénovaných osobách by to malo byť menej. Fotodokumentáciou nechcel poukázať na rozsah,
ale na charakter zranení. Na otázky prokurátora znalec k mechanizmu vzniku zranení uvádzaných
svedkyňou A. uviedol, že to je to vyjadrenie, ktoré uvádzal, čo sa mu poplietlo, ale teda to, čo uviedla

tá pani, to je ten mechanizmus, ktorý je najpravdepodobnejší. Ono to trošku má aj časový súvis.
Tam vlastne ona ho našla, dala mu prvú pomoc, prišli tam ďalší ľudia a prišla tam záchranka, ktorá
ho ako čerstvý úraz odviezla preč. K tomu mechanizmu vzniku zranení, ktorý uvádzal poškodený na
hlavnom pojednávaní 23.04. sa už vyjadril a považuje ho za nepravdepodobný. Či je nepravdepodobný
alebo nemožný, už to dosť podrobne aj povedal, že ak týmto kopnutím, nárazom toho kolena malo

dôjsť k zlomenine sánky, ide o takú intenzitu pôsobenia násilia, ktoré v každom prípade musí spôsobiť
poranenie mäkkých štruktúr, ktoré diagnostikované nebolo, a preto nie je tento mechanizmus možný.
Pravdepodobnosť je tam veľmi malá, v medicíne ale nikdy nič nie je stopercentné. Na doplňujúce otázky
obhajkyne znalec uviedol, že skutočnosť, že poškodený ležal na chodníku, chránil si hlavu, bol schúlený
do klbka, nemá vplyv na mechanizmus vzniku zranení uvádzaných svedkyňou A., znalec bral do úvahy

všetky skutočnosti. Keby ležal na bruchu, tak by samozrejme nemohlo dôjsť k takému zraneniu, ani
k takému kopnutiu by nemohlo dôjsť. Tie kopance boli možno rôznej intenzity ale znalec sa môže vyjadriť
len k tomu, čo je objektivizované. To, čo nezanechalo následky, nie je objektivizované, k tomu sa nemôže
vyjadriť. V tomto prípade mohlo dôjsť napríklad k tomu, že rozrazil tým kopancom ruky. Musel trafiť
priamo topánkou do oblasti tváre, aby takéto zranenie mohol spôsobiť. Nie napríklad do tváre prekrytej

rukou. Rozdiel medzi kopnutím topánkou a hánkou zovretej päste ruky je taký, že pri tom pôsobení rukou
je stále nejaká plocha, netrafíte priamo hánkou, preto sa nosia aj boxery, aby sa tá plocha eliminovala.

Následne po výpovedi znalca MUDr. Petra Gémeša sa opäť vyjadril znalec MUDr. Boris Lisánsky (medzi
znalcami došlo k určitému nesprávnemu vzájomnému pochopeniu nimi uvádzaných skutočností, ktoré

sa postupne v tejto časti vyjasnili a čiastočne sa nezrovnalosti odstránili, aj keď medzi názormi znalcov
ostali určité rozdiely), ktorý uviedol, že poškodený (prítomný na hlavnom pojednávaní) nemá na tvári
jazvu, poukázal na to, že rana je vo vnútri v ústach 48-ka penetrujúca do dutiny ústnej. Žiadna rana,
ktorá by bola z von dnu nie je, je tu jedna rana, tržná rana komunikujúca intraorálne, intraorálne je vnútri
úst, to znamená, že je tu zlomenina uhla sánky naľavo a zlomenina ramena vľavo. A táto zlomenina

miesto zlomeniny s ústnou dutinou komunikuje cez ranu, ktorá je vo vnútri. Žiadna iná rana na tvári
nie je popísaná, ani nebola, ani nie je stopa po nej. Pokiaľ by mal ranu prerazenú do ústnej dutiny aj
s otvorenou zlomeninou dolnej čeľuste, tak nejaká stopa by tam zostala. Pán doktor Gémeš vychádzal
z toho, že boli odstránené stehy z viditeľnej časti rany. Viditeľná časť rany je však práve tá, že keďže malzdrôtovanú sánku hornú aj dolnú, teda sánku s čeľusťou, a mal tie zuby spolu, tak stomatochirurg, ktorý
mu vyberal stehy, sa len niekde vedel dostať, niekde nie, čiže vyberal tie stehy tam, kde sa vyberať dali,
to je vybratie stehov z viditeľnej časti rany. Možno je to banalita, ale stále sa bavíme o tom, či prvá bitka

bola, resp. či zranenia boli spôsobené prvou bitkou alebo druhou bitkou. Už sa bavíme len o bitkách, lebo
pády z bicykla a podobné veci môžeme vylúčiť. Jedno aj druhé je rovnako pravdepodobné, znalec tam
nebol ani nemá krištáľovú guľu, ale uvádzať kategorické a explicitné tvrdenia, že nemohlo to byť úderom
päsťou, ale mohlo to byť kopancom nohou, to je smiešne, proste je to presne to isté. Aké iné stopy
by zanechal kopanec nohy, to jednoducho nie je pravda. Čiže nevieme, či tie zranenia boli spôsobené

pri tom prvom alebo druhom útoku. To je úplná podstata tohto sporu a zásadné pre túto vec je práve
to o tej rane, preto o nej toľko rozprával. Medzi prvým a druhým skutkom ubehol nejaký čas, boli tam
asi nejakí svedkovia, resp. nejaká svedkyňa a poškodený išiel na bicykli, tak otázka číslo jedna je -
môže s takýmto zranením vôbec človek vysadnúť na bicykel a prejsť nejaký úsek? Asi sa dohodli všetci,
že môže. A otázka vyplýva potom logicky ďalšia, že ako to vieme dokázať? Tak, že svedkyňa keď ho
videla po tom prvom útoku, a mal krvácajúce zranenie na tvári, lebo pokiaľ mal penetrujúcu ranu zvonku

až do dnu, vrátane otvorenej zlomeniny, teda tým pádom otvorenej zlomeniny dolnej čeľuste, tak to
muselo krvácať navonok, musí tam byť nejaká stopa, a to vidno. Na rozdiel od toho, že keď tá rana
bola tak, ako to je popísané v zdravotnej dokumentácii, len vo vnútri úst, tak ju vidno nemuselo byť,
bolo ju vidno len vtedy, keď si odpľul. Preto je dôležité, či tá rana mohla krvácať navonok a musela
krvácať navonok alebo krvácala len smerom dovnútra a tú krv mohol prehĺtať alebo mohol ju odpľúvať

tak, že by to niekto nevidel. Znalec uviedol, že si môže myslieť čokoľvek, ale musí vychádzať z toho, čo
je zapísané. Sánka vyzerá ako poloblúk a potom hore smerom ramena je uchytená, čiže keď dostane
niekto ranu, tak sánka sa zlomí samozrejme na tom najslabšom mieste a slabé miesta sú stále tam, kde
sú uložené v tej sánke zuby. Tie zuby, ktoré sú najväčšie, tie najviac oslabujú tú sánku logicky, lebo to
lôžko musí byť adekvátne hlboko. Čiže v tomto prípade sa tá sánka zlomila na popísaných miestach,

proste druhý črenový zub, či tretí črenový zub, či prvý črenový zub, ktorý má dostatočne tuhý koreň,
obyčajne sa to neláme pri prvom rezáku, lebo ten prvý rezák má malý koreň, čiže skôr sa vyrazí ten
zub, ale v tomto prípade línia išla tak ako bola popísaná a keďže ten náraz podľa jeho názoru nebol
zľava ale bol sprava, ale to by už naozaj nechal na nejaké modelovanie počítačové alebo podobne,
došlo k tomu, že sánka sa vrazila dovnútra, popri tom sa zlomila a keďže ešte niekde musela povoliť, tak

povolila na tom slabom mieste, kde vlastne ju zoslabuje črenový zub, čiže áno, jedna je direktná, druhá
je sprievodná zlomenina alebo vyvolaná nárazom a ako sa tá sánka sa v mieste primárnej zlomeniny
zlomila, tak sa zlomila týmto spôsobom a pretrhla sliznicu na vnútornej ploche, to je celé, to je úplne
klasický príklad, to je tá penetrujúca rana. Znalec zopakoval, že poškodený žiadnu ranu na tvári nemal.
Znalec pripustil mechanizmus vzniku zranení obidvomi popísanými spôsobom, pričom uviedol, že jediná

vec, ktorou sa podľa jeho názoru dá vystopovať kedy to zranenie vzniklo, či pri prvom alebo druhom
útoku, lebo z hľadiska potenciálu spôsobiť takúto zlomeninu, ten prvý útok nevieme vôbec ako prebiehal,
lebo to tvrdil len poškodený, že vytiahol ma von, dostal som nejakú bitku, a potom ma kopol kolenom,
úplne v pohode to zodpovedá zlomenine čeľuste, úplne v pohode a druhý mechanizmus je ten, že ho
stiahol z plota a to isté, presne to isté – udieral ho päsťami a kopal ho. Čiže na to, aby to bolo možné

dať na časovú os tak asi by bolo dôležité zistiť, či ten prvý úraz zanechal na svedkoch až taký dojem, že
si to všimli. Zlomený nos si nevšimli. Veľmi správne pán doktor Gémeš hovorí, že zlomenina nosa ani
nemusela byť, o tom hovoril tiež hneď na úvod svojho výsluchu, že je to také plus mínus, ale zase písal
to stomatochirurg, zlomeniny tvárovej kostry sú doménou stomatochirurgie, nerobia nič iné, posudzujú
len tvárovú kostru, vidí zlomený nos desať razy denne, špeciálne vo fakultnej nemocnici, takže keď tam

raz napísal zlomenina nosa, tak podľa jeho názoru tá zlomenina nosa tam bola, aj keď pripúšťa presne
to, čo hovorí pán doktor Gémeš. Len zase, ak na príjme niekto kompetentný napísal, že zlomený nos
tak asi by sa nehádal s tým stomatochirurgom, ale je to vec názoru. V tomto prípade naozaj z toho
trestnoprávneho hľadiska je to podružné, nepredlžuje to dobu práceneschopnosti ani nič podobné, ale
nevie si predstaviť akým iným spôsobom by sa dalo dokázať, kedy ten úraz bol. Znalec A. K. O. následne

na položené otázky k penetrujúcej rane a ku jej krvácaniu smerom von alebo dnu ujasnil, že to myslel
tak, že krvácanie je tak veľké v prípade popísanej rany, že z úst to musí ísť von alebo to ide dozadu
a to spôsobuje to chrchlanie, ktoré spomínal, ako je to popísané aj vo výpovedi svedkov. Znalec A. M. I.
následne na to reagoval takým spôsobom, že A. K. O. rozumel tak, že rana musela krvácať von, preto
hľadal na poškodenom jazvu, že tam nie je. Takže rana tam nebola, bola len vo vnútri a krvácala smerom

dovnútra, na čom sa znalci následne zhodli. To znamená, že keď vypľúval obsah úst aj s krvou, tú krv
bolo vidno, a keď ju nevypľúval, tak ju vidno nebolo. Každý, kto slúžil na urgentnom príjme, presne ako
pán doktor Gémeš hovorí, robí tiež 40 rokov, každý z nich robil na úrazovke a na urgentný príjem príde
človek, on vám nepovie, čo mu je lebo nevie rozprávať ale vypľuje do umývadla guču krvi a ukáže miestokde ho to bolí, tak ho pošle lekár na röntgen a rovno na stomatochirurgiu s medzipristátím na CT, čiže
takto vyzerajú zlomeniny čeľuste. Keď má nález tak, že má líce ako futbalovú loptu, tak je to 2-3 dni
staré. Znalci následne nedošli k zhode o tom, či popísané zranenie poškodeného mohlo vzniknúť údermi

päsťou, znalec A. M. I. potvrdil, že mohlo, znalec MUDr. Peter Gémeš uviedol, že v tomto prípade podľa
neho nemohlo z už vyššie uvedených dôvodov (pôsobenie väčšou plochou, poškodenie aj mäkkých
štruktúr). K otázke možnej komunikácie poškodeného po popísanom zranení znalci v podstate zhodne
uviedli, že komunikácia je možná ale je jednoznačne vidieť, že tam niečo nie je v poriadku a to výrazne,
pričom ju opísali ako mumlanie, huhľanie, ťažko zrozumiteľné.

Na hlavnom pojednávaní bolo oboznámené na návrh obhajoby aj podanie doručené súdu osobne
dňa 28.11.2024 od tretej osoby, ktorá nie je stranou tohto konania (č.l. 1060).

Po vykonaní dokazovania súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete tohto rozsudku, boli ním naplnené znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a súhrn priamych

i nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne usvedčujú
obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý je predmetom jeho stíhania.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Na naplnenie formálnych znakov objektívnej

stránky dotknutého trestného činu sa vyžaduje spôsobenie škodlivé následku v príčinnej súvislosti
s páchateľovým konaním, a keďže ide o poruchový trestný čin, pre vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti páchateľa musí byť objekt trestného činu reálne porušený resp. škodlivý následok musí
skutočne nastať. Objektom, ktorý chráni uvedené ustanovenie Trestného zákona je záujem spoločnosti
na ochrane ľudského zdravia. Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona spočíva spôsobení ťažkej ujmy na zdraví. Zákon nestanovuje, akým spôsobom má
byť ťažká ujma na zdraví spôsobená, na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je relevantné výlučne
to, že tento škodlivý následok nastal v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním páchateľa. Ťažkou
ujmou na zdraví, ktorej vznik sa vyžaduje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa za
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa v zmysle § 142 ods. 1 Trestného

zákona rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 ods. 3 Trestného zákona, pričom v zmysle
uvedeného § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna
porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je (aj) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. V zmysle § 123
ods. 4 Trestného zákona sa poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas rozumie porucha, ktorá si objektívne
vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas

ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Z hľadiska subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmyselne zavinenie zo strany páchateľa, ako to vyplýva už zo samotného znenia zákonného
ustanovenia, pričom úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inému.

Trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto

sa verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom slovne alebo fyzicky dopustí hrubej neslušnosti
alebo výtržnosti tým, že napadne iného. V tomto prípade je objektom chráneným Trestným zákonom
ochrana medziľudských vzťahov a verejného poriadku, pričom objektívna stránka je vyjadrená konaním
páchateľa, ktorý sa slovne alebo fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej
neslušnosti alebo výtržnosti napadnutím iného. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje opäť

úmyselné zavinenie. Miestom verejnosti prístupnom je miesto, ktoré je voľne dostupné verejnosti, teda
bližšie nešpecifikovanému okruhu osôb, kedy typicky pôjde o zastávky MHD, nákupné centrá, ulice,
námestia a pod. Za fyzické napadnutie je potrebné považovať fyzický atak páchateľa na inú osobu,
pričom sa v tomto prípade nevyžaduje, aby bolo spôsobené ublíženie na zdraví.

Obžalovaný naplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty uvedených trestných činov (zločinu
ublíženianazdravíaprečinuvýtržníctva),keďžefyzickynapadolpoškodenéhoD.E.,ktoréhoopakovane
udieral päsťami rúk a kopaním nohami do oblasti hlavy a spôsobil mu tak zlomeninu sánky vpravo
s posunom úlomkov ako aj zlomeninu sánky vľavo s minimálnym posunom úlomkov vyžadujúce siaj operačný zákrok, vyrazenie dvoch zubov v okolí lomných línií, tržnú ranu penetrujúcu do ústnej
dutiny, s potrebnou dobou liečenia s obmedzením v obvyklom spôsobe života najmenej 7 týždňov,
pričom tak urobil (fyzicky napadol poškodeného) na mieste verejnosti prístupnom – na ulici. Súd konanie

obžalovaného vyhodnotil z hľadiska jeho zavinenia vo vzťahu k obidvom trestným činom ako konanie
úmyselné, keď z jeho konania je zrejmé, že obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom chcel fyzicky
napadnúť poškodeného a vychádzajúc z toho, akým spôsobom, s akou intenzitou a na ktoré miesta na
tele poškodeného smeroval útok obžalovaného, chcel svojim konaním poškodenému spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví, keď ho kopal a udieral opakovane (aj) do oblasti hlavy (ktorú si poškodený kryl rukami,

keď ležal na chodníku), pričom si musel byť vedomý, že takýmto konaním tento následok aj spôsobí.

Zranenia poškodeného D. E., ktoré utrpel dňa 06.05.2022 boli objektivizované lekárskymi správami,
ktoré sú súčasťou spisu. Tieto zranenia sú zároveň popísané aj v znaleckom posudku MUDr. Petra
Gémeša č. 23/2023 a rovnako sú zranenia v zmysle zdravotnej dokumentácie popísané aj v znaleckom
posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o. č. 85/2024 predloženom stranou obhajoby

v odvolacom konaní, pričom boli popísané zranenia duplexná zlomenina sánky (dolnej čeľuste) v oblasti
uhla sánky vpravo dislokovaná – pars alveolaris (v lomnej línii poslednej stoličky vpravo dole – zub č.
48), zlomenina (tela) sánky vľavo s minimálnou dislokáciou, s posunom kostených úlomkov (v lomnej
línii prvý črenový zub vľavo dole – zub č. 34), extrakcia dvoch zubov v lomných líniách, tržná rana na
sliznici ústnej dutiny v mieste zlomeniny uhla sánky - penetrujúca do dutiny ústnej dutiny a zlomenina

nosových kostí bez posunu kosených úlomkov (bez dislokácie).

Napriek tomu, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného, ako aj v uvedených znaleckých posudkoch,
je popísané aj zranenie poškodeného zlomenina nosových kostí bez dislokácie (bez posunu kostených
úlomkov), znalci pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2024 uviedli, že nie je možné

jednoznačne určiť, či k uvedenej zlomenine nosových kostí došlo v deň skutku (06.05.2022), teda či ide
o čerstvé zranenie, pričom pripustili, že zlomenina nosa môže byť aj staršieho dáta, aj keď v zdravotnej
dokumentácii je popísaná. Znalec A. K. O. konkrétne uviedol, že zlomenina nosa bola stanovená na
základe CT vyšetrenia nosa, pričom diagnózu ako čerstvú je možné akceptovať len vtedy, ak táto
zlomenia popísaná röntgenologicky je spojená s klinickými príznakmi, napr. opuch, bolestivosť, krvná

podliatina, opuch slizníc, pričom žiadny z týchto objektívnych príznakov v zdravotnej dokumentácii
poškodeného uvedený nie je a klinické príznaky nie sú uvedené ani v následnej hospitalizácii ani
v operačnom náleze zo stomatológie, preto konštatoval, že nie je žiadny klinický dôkaz toho, že by
diagnóza fraktúra zlomeniny nosa bola súčasťou čerstvého zranenia poškodeného (zo dňa 06.05.2022).
Znalec A. M. I. sa síce vyjadril, že podľa jeho názoru tam tá zlomenina nosa ako čerstvá bola, pričom

vychádzal z toho, že ak je v zdravotnej dokumentácii zlomenina nosa popísaná stomatochirurgom, pre
ktorého sú doménou zlomeniny tvárovej kostry, tak by to nespochybňoval, že tam bola ale pripustil to, čo
uviedol A. K. O., že zlomenina nosa ani nemusela byť. Keďže nie je možné bez akýchkoľvek pochybností
vylúčiť, že popísaná zlomenina nosa nevznikla skôr ako pri stíhanom skutku dňa 06.05.2022, opierajúc
sa o odborné závery znalcov súd upravil skutkovú vetu v prospech obžalovaného tak, že z nej vypustil

uvedené zranenie zlomeniny nosových kostí.

Dĺžka doby liečenia u poškodeného s obmedzením v obvyklom spôsobe života bola určená znalcom
MUDr. Petrom Gémešom na 7 až 8 týždňov. Znalec vychádzal zo všeobecných poznatkov pri danom
type poranení, keďže poškodený sa po hospitalizácii a operácii so zraneniami, ktoré utrpel dňa

06.05.2022 podrobil kontrole len jedenkrát (20.05.2022) a tak nie je známa skutočná dĺžka liečenia
a práceneschopnosti poškodeného a ani ďalší spôsob liečby, neexistujú žiadne objektívne podklady
v podobe zdravotných záznamov, nálezov či správ. Znalec uviedol, že za normálnych okolností sa
v takýchto prípadoch vykoná operácia, urobí sa fixácia, pacient ide na kontrolu, následne je fixácia
zrušená, nastupuje rehabilitácia, avšak poškodený v danom prípade celú túto liečbu neabsolvoval, podľa

vlastnej výpovede si fixáciu zrušil sám a o ďalšej liečbe či ďalších ťažkostiach nie je žiadny záznam.
V takýchto prípadoch súdno-znaleckej činnosti sa postupuje tak, že sa vychádza zo všeobecných
poznatkov takejto liečby, a teda v danom prípade to znamená zdrôtovanie zlomeniny sánky v trvaní 4-6
týždňov, následne odstránenie fixácie sánky podľa zhodnotenia röntgenových nálezov, so započítaním
rehabilitácie, počas ktorej je pacient stále obmedzený v možnosti prijímania tuhej potravy a to v trvaní 3-4

týždňov, čiže ak sa zoberie do úvahy minimálna doba nutného liečenia a teda aj práceneschopnosti je
to7týždňov.Znalecďalejprisvojichvýsluchochzdôraznil,žetaktourčenúdobuliečeniaaninepredlžoval
pre možné komplikácie (hnisanie rany, nedostatočné hojenie rany, prítomnosť pseudoatrózy, ktorá môže
liečbu predĺžiť aj o 8 týždňov) a ani neskracoval, tiež nebral do úvahy náhradu vyrazených zubov,nakoľko by to neprimerane mohlo dobu predĺžiť, určil nevyhnutnú minimálnu dobu liečenia. Zároveň
znalec zdôraznil, že na závery o dĺžke doby liečenia nemajú vplyv vyjadrenia pacienta, nakoľko ten
uvádza len svoje subjektívne ťažkosti, ktoré môže predniesť rôzne, nestačí ani ak pacient povie, že

sa mu zle hryzie alebo že sa mu zle otvárajú ústa, to nie je pre znalca vec, ktorú by mohol posúdiť,
pacient pre znalca nie je „partner na diskusiu“ v tomto smere. Z uvedeného dôvodu pre zmenu záverov
znalca nie sú rozhodujúce ani tvrdenia poškodeného či svedka F. o tom, že po nejakej dobe (3-5
týždňov) pracoval resp. chodil pomáhať priateľke do práce alebo aj jedol, keďže to nevylučuje, že
obmedzený v obvyklom spôsobe života bol a to jednak vzhľadom na oblasť zranenia, ktoré utrpel (sánka)

nie je vylúčené, aby mohol určité činnosti vykonávať, a tiež vzhľadom na to, ak sa zoberie do úvahy
opakovane uvádzaná skutočnosť, že poškodený bol užívateľom omamných a psychotropných látok,
predovšetkým pervitínu, ktorý ako bolo uvádzané ovplyvňuje vnímanie reality a rovnako tlmí bolesť,
čo tiež môže vysvetľovať prípadnú možnosť „bežného fungovania“ poškodeného v kratšom čase po
úraze ako je štandardné. Zároveň je potrebné poukázať vo všeobecnosti aj na to, že ak je poškodený
po ujme na zdraví schopný určitej existencie a bežného fungovania, neznamená to, že doba liečenia

je ukončená. Znalec rovnako potvrdil, že na jeho závery ohľadom dĺžky doby liečenia nemá vplyv
vyjadrenie poškodeného o tom, že si fixáciu sánky (drôty) odstránil sám, nakoľko je to v rozpore so
zásadami medicínskeho liečenia a neznamená to, že je tým ukončené jeho liečenie. Súd na základe
odborných záverov znalca MUDr. Petra Gémeša, ktorý tieto riadne vysvetlil a zdôvodnil považuje takto
určenú dĺžku liečenia počas, ktorej bol poškodený aj závažným spôsobom obmedzený v obvyklom

spôsobeživota(bolestivoblastitváresmaximomvoblastisánky,pooperačnébolesti,počasdobyfixácie
sánky bol odkázaný na tekutú stravu a bol obmedzený následne vo fyziologickom otváraní úst a skusu,
takisto bol obmedzený v dýchaní, najmä pri väčšej námahe) za riadne ustálenú a ničím nespochybnenú,
ktorá nebola v tomto konaní akýmikoľvek objektívnymi dôkazmi vyvrátená, keďže neexistujú žiadne
objektívne lekárske správy, nálezy či potvrdenia o zdravotnom stave poškodeného po operácii, ktorú

absolvoval v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri stíhanom skutku dňa 06.05.2022, o spôsobe
jeho liečenia, dĺžke jeho liečenia ani o dĺžke jeho prípadnej práceneschopnosti, poškodený nenavštívil
ani obvodného lekára, ktorý by mu vystavil potvrdenie o prípadnej práceneschopnosti a ďalej sledoval
jeho zdravotný stav. Uvedené potvrdil samotný poškodený, že sa po operácii neliečil, u lekára nebol
a drôty (fixáciu sánky) si odstránil sám (resp. tvrdil, že vo zvyšnej časti mu fixáciu odstránili v ústave na

výkon väzby a trestu, čo sa však vyjadrením zdravotníckeho zariadenia ústavu na výkon väzby a trestu
nepotvrdilo). Za takejto situácie súd považuje za plne odôvodnené vychádzať zo znalcom určenej
dĺžky liečenia, počas ktorej porucha zdravia závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného
v trvaní najmenej 7 týždňov, keďže individuálnu resp. reálnu pre konkrétneho poškodeného v danom
prípade nie je možné určiť na základe žiadnych objektívnych skutočností. Znalec svoje závery riadne

zdôvodnil a uviedol z akých skutočností pri určení doby liečenia vychádzal, pričom na týchto zotrval aj pri
svojich výpovediach. Opakovane súd zdôrazňuje, že iné odborné závery k tejto otázke neboli v konaní
produkované. Na takto ustálených odborných záveroch k dĺžke doby liečenia nič nemení ani skutočnosť,
že nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný vznik (pôvodne uvádzaného) zranenia zlomenina
nosových kostí (uvedené v predchádzajúcom odseku), ktorý bol z uvedeného dôvodu aj vypustený zo

skutku, nakoľko toto zranenie podľa vyjadrenia znalca (tak MUDr. Petra Gémeša ako aj A. M. I.) na
určenú dĺžky doby liečenia nemalo vplyv, keďže táto sa určuje s ohľadom na najzávažnejšie zranenie,
ktoré poškodený utrpel, čo je v danom prípade duplexná zlomenina sánky s penetrujúcou ranou do
dutiny ústnej. Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví, teda či dosiahla závažnosť ťažkej
ujmy na zdraví ako následok konania páchateľa môže ustáliť len súd, avšak len na podklade (lekárskeho

potvrdenia alebo) znaleckého posudku, na základe ktorého bolo aj v danom prípade ustálené, že
poškodenému bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Okrajovo súd uvádza v tejto súvislosti, že už pri
vystavení lekárskeho potvrdenia úrazovým chirurgom Univerzitnej nemocnice Martin dňa 10.06.2022,
teda už po hospitalizácii poškodeného so zraneniami, ktoré utrpel dňa 06.05.2022 a po absolvovanej
(jedinej) kontrole v nemocnici dňa 20.05.2022, kedy mu boli odstránené štichy z rany, aj keď v tom čase

išlo len o predpokladanú dobu, bola doba liečenia uvedená v trvaní 2 mesiacov (t.j. 8 týždňov), teda
v rozsahu poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas (ťažkej ujmy na zdraví). Znalec A. K. O. pôvodne určil dĺžku
doby liečenia formou rozsahu trvania 7-8 týždňov, čo sa premietlo rovnako aj do podanej obžaloby. Súd
však upravil znenie skutkovej vety (v prospech obžalovaného) v časti dĺžky doby liečenia a to tak, že
nahradil znalcom určený rozsah doby liečenia (7-8 týždňov) pojmom najmenej v trvaní 7 týždňov, ktorý

vychádza z vykonaného dokazovania.

Napriek existencii viacerých rozdielnych verzií o priebehu skutku súd mal po vykonanom dokazovaní
a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti za preukázané, žeobžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu. Zo spáchania skutku kladeného mu
za vinu je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým prvotnými vyjadreniami svedka poškodeného D. E.,
ktoré uviedol pri podaní trestného oznámenia zo dňa 02.06.2022 (potvrdil ich správnosť aj vo svojej

neskoršej výpovedi dňa 16.01.2023), ďalej výpoveďou svedka G. H. A., ktorá bola priamym svedkom
fyzického napadnutia poškodeného, výpoveďou svedka I. F., ktorý bol na mieste činu bezprostredne po
fyzickom napadnutí poškodeného, znaleckým dokazovaním znalcom MUDr. Petrom Gémešom, v rámci
ktorého boli popísané zranenia, ktoré poškodený utrpel, mechanizmus ich vzniku a dĺžka doby liečenia
s obmedzením v obvyklom spôsobe života poškodeného a ďalšími listinnými dôkazmi najmä lekárskym

potvrdením úrazového chirurga Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 10.06.2022, ktoré potvrdzuje,
že zranenia, ktoré utrpel poškodený dňa 06.05.2022 zodpovedajú mechanizmu úrazu podľa údajov
poškodeného a vyžadujú si práceneschopnosť, pričom predpokladaný čas liečenia je 2 mesiace, a tiež
zdravotnou dokumentáciou poškodeného, pričom z lekárskej správy z hospitalizácie poškodeného na
Stomatochirurgickom oddelení Univerzitnej nemocnice Martin v období od 06.05.2022 do 11.05.2022,
ktorá je aj súčasťou znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša vyplývajú jednak popísané zranenia

poškodeného, spôsob jeho liečby počas hospitalizácie, ale aj prvotné vyjadrenia poškodeného pri príjme
v nemocnici o mechanizme vzniku týchto zranení, kedy lekárovi uviedol, že bol údajne na bicykli, presne
si nepamätá ako spadol a či ho zachytilo auto ale následne z auta vystúpil muž a zbil ho.

Poškodený D. E. pri podaní trestného oznámenia dňa 02.06.2022 (zápisnica o trestnom oznámení

bola oboznámená na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz) ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby
uviedol,žedňa06.05.2022okolo18.00hod.a.00hod.išielzpohostinstvaPodhájkanaPodhájivMartine
smerom na Záturčie, prešiel asi 200 metrov, začal ho naháňať obžalovaný, najprv utekal peši za ním
a kričal, aby zastavil, poškodený však nezastavil lebo sa ho bál a išiel ďalej na bicykli, obžalovaný
potom nastúpil do auta a začal ho naháňať autom, následne ho na aute dostihol pri nejakom rodinnom

dome, narazil doňho a on s bicyklom spadol na zem, pričom nevedel presne povedať ako doňho narazil,
bolo to veľmi rýchlo, ako spadol na zem tak sa zodvihol a chcel utekať peši, chcel preskočiť plot na
nejakom rodinnom dome, obžalovaný bežal za ním, z toho plota ho stiahol a začal ho biť hlava nehlava,
udieral ho rukami, päsťami do hlavy, udieral ho opakovane ale nevedel uviesť koľkokrát, boli to silné
údery, poškodeného proste „vyplo“, viac si nepamätá, myslí si, že stratil vedomie, zobudil sa až keď ho

ľudia ratovali, pričom keď sa prebral tak tam už obžalovaný nebol. Boli okolo neho ľudia, bol v šoku,
nevedel uviesť koľko ľudí okolo neho bolo, doniesli mu vodu, krvácal, pýtali sa ho, či je v pohode,
ešte mu hovorili, že obžalovanému kričali, aby ho nechal na pokoji. Potom niekto zavolal záchranku
a tá zobrala poškodeného do nemocnice. Čo sa týka jeho zranení, ktoré utrpel, v trestnom oznámení
uviedol, že bol hospitalizovaný v nemocnici od 06.05.2022 do 11.05.2022, operovali mu sánku, kde mal

dvojitú zlomeninu sánky, iné diagnózy uviesť nevedel, inak asi nič iné nemal, práceneschopný bol ešte
v čase podania trestného oznámenia, pričom podľa vyjadrenia lekárov by mal byť celkovo asi 12 týždňov.
Pravdivosť svojich tvrdení uvedených v trestnom oznámení o priebehu skutku, o mechanizme vzniku
jeho zranení ako aj o páchateľovi, ktorý mu ich spôsobil, keď za páchateľa označil obžalovaného, potvrdil
svedok poškodený aj vo svojej neskoršej výpovedi dňa 16.01.2023. K tejto výpovedi poškodeného súd

konštatuje, že o ňu výrok o vine obžalovaného neopiera, keďže ide o výpoveď vykonanú pred vznesením
obvinenia, avšak napriek tejto procesnej situácii na túto výpoveď poukazuje a to len podporne v kontexte
ďalších dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu, a nejedná sa
teda o situáciu, že by išlo o jediný usvedčujúci dôkaz, o ktorý by súd opieral výrok o vine obžalovaného
ale je súčasťou reťaze ďalších dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti vedú súd k záveru o tom, že

obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil (tieto dôkazy súd sumárne uviedol v predchádzajúcom
odseku rozsudku). Uvedený priebeh skutkového deja možno pre potreby ďalšieho odôvodnenia označiť
ako prvú verziu o priebehu skutku.

Tieto tvrdenia poškodeného sú plne v súlade s výpoveďou svedka G. H. A. (podrobne uvedená na

str. 8 - 10 tohto rozsudku v časti, v ktorej súd sumarizoval vykonané dokazovanie), pri dome ktorej sa
skutokudialaktorábolapriamymsvedkomfyzickéhonapadnutiapoškodeného,pričompopísalapriebeh
udalosti (počula silno zabrzdiť auto, šmyk auta, pozrela cez okno a videla bicykel padnutý na ceste
vedľa auta, videla vychádzať šoféra z auta a muža, ktorý utekal od bicykla smerom k ich bráničke, ako
tento muž chcel preliezť plot, visel na bráničke a vodič, ktorý vystúpil z auta ho sťahoval z brány dole,

na to vybehla von, otvorila bráničku a videla fyzické napadnutie poškodeného, počas ktorého útočník
hovoril aj nejaké nadávky, ktoré nevedela uviesť, pamätala si len, že mu povedal „ty feťák“), spôsob
a intenzitu fyzického napadnutia poškodeného (muž, ktorý chcel preliezť plot ležal na chodníku a chránil
si hlavu, bol schúlený do klbka a druhý muž stál nad ním a kopal ho, trhal ho, udieral), pričom aj vyzvalaobžalovaného, aby upustil od svojho konania („prestaňte, veď ho zabijete“), tento následne odišiel
k autu z miesta činu a svedkyňa poskytla pomoc poškodenému, ktorému tiekla krv z tváre, spolu so
susedom I. F., ktorý prišiel na dané miesto, a to až do príchodu sanitky. Svedkyňa teda uvedený incident

sledovala najprv z domu, potom vyšla von k bráničke a bola bezprostredne v blízkosti obžalovaného
a poškodeného (jeden meter) pri prebiehajúcom fyzickom konflikte a tento priamo videla.

Priebeh udalosti popisovaný prvotne poškodeným, ako aj vo výpovedi svedkyne G. H. A., teda prvá
verzia o priebehu deja, je podporený aj výpoveďou svedka I. F., ktorý síce nevidel samotné napadnutie

poškodeného, avšak bol v tom čase v garáži pri (svojom) rodinnom dome, počul šmyky auta a kričanie,
počul ako svedkyňa A. zakričala „nechaj ho, však ho zabiješ“ (alebo niečo v takom zmysle, že či ho
chce zabiť), na čo svedok vybehol von a išiel na miesto, videl ležať na zemi poškodeného, keď sa
približoval svedok k nemu, videl útočníka odchádzať od poškodeného k autu, popísal stav poškodeného,
ktorému poskytovali pomoc spolu so svedkyňou A. až do príchodu sanitky a to tak, že poškodený iba
chrčal, svedok ho posadil na chodník, oprel ho o plot, poškodený nevedel rozprávať, niečo šomral ale

nebolo mu rozumieť, vypľúval krv, ukazoval na ústa, z čoho svedok pochopil, že ho bolia, rozprával veľmi
nezrozumiteľne,ničmusvedoknerozumel.Uvedenávýpoveďsvedkajeplnesúladnáopriebehuudalosti
s výpoveďou svedkyne A. a aj s popisom udalostí uvádzaným poškodeným v trestnom oznámení.

Obžalovaný je ďalej usvedčovaný aj znaleckým dokazovaním. Zo znaleckého posudku znalca MUDr.

Petra Gémeša a z jeho výpovedí vyplývajú jednak zranenia, ktoré poškodený utrpel, mechanizmus
ich vzniku, ako aj dĺžka doby liečenia takýchto zranení, ku ktorej sa súd už podrobne vyjadril v tomto
rozsudku (str. 35-37) a preto ju na tom mieste nebude opakovať. Rozsah zranení nakoniec v konaní
nebol sporný a tento potvrdil aj znalec A. M. I. zo znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o., ktorá
vypracovala znalecký posudok č. 85/2024 na zadanie obhajoby, pričom k uvedenému rozsahu zranení

sa súd už rovnako vyjadril v tomto rozsudku (str. 35), preto ani tento nebude opakovať na tomto mieste.
Vzhľadom na rozdielne verzie priebehu skutku, ktoré v konaní boli prezentované, dôležitou otázkou je
posúdenie mechanizmu vzniku zranení poškodeného, ku ktorému sa vyjadrovali znalci v tomto konaní
a to tak A. K. O., ktorý bol do konania pribratý orgánom činným v trestnom konaní ako aj A. M. I. zo
znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o., ktorá vypracovala znalecký posudok na základe zadania

obhajoby, pričom súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na obidva znalecké posudky (ako aj výpovede
znalcov) nahliadal rovnako, bez ohľadu na to, kto uvedený znalecký posudok zabezpečil v konaní
a neprikladal žiadnemu z nich vyššiu výpovednú hodnotu z pohľadu hodnotenia dôkazov.

V konaní boli prezentované celkom tri verzie priebehu skutku a aj tri verzie mechanizmu vzniku zranení

poškodeného, ktoré v skratke možno opísať tak, že prvá verzia o priebehu skutku je pôvodná verzia,
podľa ktorej mal poškodeného fyzicky napadnúť na ulici pri dome svedkyne A. obžalovaný (kopnutie
nohou, údery päsťou). Podľa druhej verzie o priebehu skutku zranenia poškodeného mali byť spôsobené
jeho pádom z bicykla. V tretej verzii mali byť zranenia poškodeného spôsobené fyzickým napadnutím
poškodeného neznámou osobou bezprostredne pred jazdou na bicykli v pohostinstve Podhájka (údery

päsťou, kop kolenom). Poradie uvedených verzií je určené vzhľadom na ich časovú postupnosť, v akej
boli v konaní uvádzané.

Znalec A. K. O. po oboznámení sa so všetkými tromi verziami priebehu skutku, ktoré boli v konaní
prezentované potvrdil, že z nich jedine mechanizmus vzniku popísaných zranení poškodeného v

prvotnom opise udalostí, teda zodpovedajúci prvotnými tvrdeniam poškodeného a svedkyne A., spĺňa
všetky atribúty súhlasiace s nálezom, ktorý je uvedený v zdravotnej dokumentácii a svedčí preň
jednak malá plocha násilia pôsobiaca na zraňujúcu časť - vylomený zub, a následný vznik zlomeniny
sánky, ktorá vyžadovala vysoké energetické pôsobenie, bez ostatných poškodení mäkkých štruktúr na
tvári. Uvedený (prvý) mechanizmus vzniku zranení poškodeného potvrdil ako možný aj znalec MUDr.

Boris Lisánky. K tomuto prvému mechanizmu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď znalec
MUDr. Gémeš v písomne podanom znaleckom posudku č. 23/2023 nesprávne uviedol, že o prvom
mechanizme vzniku zranení kopnutím nohou vypovedal poškodený, aj keď išlo o výpoveď svedkyne
A., čo sám na hlavnom pojednávaní pripustil, nespôsobuje to nesprávnosť jeho záverov, nakoľko je
rozhodujúce to, k akému mechanizmu vzniku zranení sa vyjadroval a nie to, z akej konkrétnej výpovede

vychádzal, nakoľko je z jeho záverov prezentovaných v znaleckom posudku zrejmé, že vzal do úvahy
obidve výpovede (prvotná poškodeného aj svedkyne A.), avšak nesprávne ich označil, v ktorej sa čo
konkrétne uvádza.Ďalej znalec MUDr. Peter Gémeš jednoznačne vylúčil, že by zranenia mohli vzniknúť pádom z bicykla
tak, ako to uvádzal poškodený v čestnom vyhlásení zo dňa 01.03.2023, aj vo svojej (prvýkrát) zmenenej
výpovedi dňa 05.04.2023, a uvádzal ho aj obžalovaný a svedkovia E., I. a I.. Ide o druhú verziu priebehu

skutku, pri ktorej bolo tvrdené, že poškodený išiel na bicykli, zabrzdil tak, že stlačil prednú brzdu, preletel
cez riadidlá dopredu a spadol na tvár na obrubník, pri ktorom páde si zlomil sánku, potom k nemu
prišiel obžalovaný a chcel mu pomôcť, čo však nakoniec neurobil a odišiel, podľa tejto verzie priebehu
skutku obžalovaný poškodeného fyzicky pri tom nenapadol. Znalec A. K. O. jednoznačne uviedol,
že nesvedčia pre tento mechanizmus vzniku popísaných zranení u poškodeného žiadne objektívne

skutočnosti vyplývajúce z lekárskych záznamov. Uvedený mechanizmus znalec vylúčil aj s prihliadnutím
na prípadnú zníženú mieru obranných mechanizmov poškodeného v dôsledku požitia alkoholu či
omamných látok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ovplyvnenie návykovými
látkami poškodeného v deň skutku nebolo objektívne preukázané (neboli robené odbery a vyšetrenia
biologického materiálu poškodeného, resp. o tom nie sú záznamy). Poškodený síce vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v tom čase pod vplyvom alkoholu a drog, rovnako to pripustila pri

výpovedi na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa F. (uviedla, že asi bol pod vplyvom), avšak súd poukazuje
aj na to, že uvedené ovplyvnenie vo svojich predchádzajúcich výpovediach títo svedkovia neuvádzali
(poškodený dokonca v trestnom oznámení aj v nemocnici ošetrujúcemu lekárovi dňa 06.05.2022
výslovne uviedol, že nepil). Napriek uvedeným tvrdeniam, ovplyvnenie poškodeného návykovými
látkami nie je objektívne preukázané. Uvedený (druhý) mechanizmus vzniku zranení popísaných u

poškodeného vylúčil jednoznačne pri svojej výpovedi aj znalec A. M. I. zo znaleckej organizácie MED-
PRO-ORTO, s.r.o., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 85/2024.

Znalec A. K. O. vylúčil aj tretiu uvádzanú verziu mechanizmu vzniku zranení, podľa ktorej mali
zranenia poškodeného vzniknúť pri fyzickom konflikte s neznámym mužom v pohostinstve Podhájka

bezprostredne predchádzajúcom jazde na bicykli, v rámci ktorého poškodený mal dostať niekoľko
rán päsťou do oblasti hlavy a kop kolenom do tváre, čo znalec odôvodnil tým, že náraz kolenom do
oblasti tváre poškodeného musel byť takej intenzity, že spôsobil predmetnú dvojitú zlomeninu sánky, čo
znamená,žezraňujúcasilavysokejintenzitymuselaprejsťapôsobiťinaokolitémäkkéštruktúryvmieste
pôsobiaceho násilia, čo nevyhnutne musí spôsobiť poškodenia drobných ciev, podkožia a svalov v tejto

oblasti s následným vytvorením opuchu a krvácania, pričom pri náraze kolenom ide o pôsobenie
násilia o ploche možno 10x6 cm, z medicínskeho hľadiska podľa neho nie je možné, aby v takomto
prípade vznikla zlomenina sánky bez toho, aby boli poškodené mäkké štruktúry a keďže v zdravotnej
dokumentácii nie je uvedené na tvári poškodeného žiadne iné viditeľné zranenie, tento mechanizmus
vzniku vylúčil. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na to, že znalec MUDr. Peter Gémeš nevylúčil, že

by vo všeobecnosti zlomenina sánky mohla vzniknúť kopnutím kolenom (ako aj úderom päsťou), tak ako
to uvádzal aj znalec A. M. I., vylúčil však vychádzajúc z objektívneho nálezu uvedeného v zdravotnej
dokumentácii poškodeného, že by mohli popísané zranenia poškodeného vzniknúť týmto spôsobom
v tomto prípade s ohľadom popísaný stav poškodeného v zdravotnej dokumentácii.
Rovnako v prospech prvej verzie o priebehu skutku z pohľadu mechanizmu vzniku jeho zranení svedčia

lekárske záznamy poškodeného, keď podľa lekárskeho potvrdenia zo dňa 10.06.2022 zodpovedajú
zranenia poškodeného mechanizmu, ktorý uvádzal poškodený (že bol napadnutý inou osobou), pričom
podľa lekárskej správy vyhotovenej v čase jeho ošetrenia v Univerzitnej nemocnici Martin, ktorá je
súčasťou aj prepúšťacej správy z hospitalizácie poškodeného zo dňa 11.05.2022 (uvedená správa
je opísaná a súčasťou aj znaleckého posudku MUDr. Petra Gémeša č. 23/2023) poškodený uviedol,

že nepamätá si ako spadol z bicykla ale potom z auta vystúpil muž a zbil ho. V súvislosti s týmito
vyjadreniami poškodeného v rámci jeho ošetrenia v nemocnici súd uvádza, že neobstojí tvrdenie
obhajoby,podľaktoréhopoškodenýnáležitevysvetlil,žetaktotovnemocniciuviedollenpreto,lebobyho
inakneošetrili,keďžejedlžníkomnazdravotnompoistení,čosasícepotvrdiloajsprávouzdravotníckeho
zariadenia ústavu na výkon väzby Žilina, avšak uvedené by mohlo byť nanajvýš vysvetlením toho,

prečo uviedol, že bol napadnutý inou osobou a nie že zranenia si spôsobil pádom z bicykla, nie však
vysvetlením toho, prečo uviedol sled udalostí taký, že najprv spadol a potom z auta vystúpil muž a zbil
ho. Uvedené vyplývajúce z týchto listinných dôkazov nie je v súlade ani s treťou prezentovanou verziou,
keďže v rámci nej mal mať jednak poškodený najprv fyzický konflikt s neznámou osobou a až následne
pád z bicykla a tiež v rámci tejto tretej verzie neuvádzal nič o tom, že by osoba, s ktorou mal fyzický

konflikt v pohostinstve Podhájka mala vystúpiť z auta a zbiť ho, keďže malo ísť o zákazníka, ktorý sedel
s jeho priateľkou svedkyňou F. pri stole v pohostinstve. Naopak, uvedené je plne v súlade s popisom
udalostí uvádzaným v trestnom oznámení poškodeným.Ako už bolo uvedené, v konaní boli prednesené rôzne verzie priebehu skutku, pričom sám poškodený
D. E. poskytol postupne od podania trestného oznámenia až do konania pred súdom tri rôzne verzie
toho, ako vznikli jeho zranenia v inkriminovaný deň 06.05.2022 a kto mu ich spôsobil, pričom v konaní

vypovedal niekoľkokrát a takmer vždy uvádzal rôzne skutočnosti. Od uvedených zmien vo výpovediach
poškodeného, na ktorú nadväzovalo aj vykonávania ďalšieho dokazovanie sa menila aj obhajoba
obžalovaného. Ako už bolo uvedené, pri podaní trestného oznámenia popísal poškodený priebeh skutku
(týkajúci sa jeho fyzického napadnutia dňa 06.05.2022) tak, ako je súčasťou uznesenia o vznesení
obvinenia aj podanej obžaloby a označil za páchateľa práve obžalovaného. Pri svojej ďalšej výpovedi

dňa 06.10.2022 odmietol vypovedať s poukazom na to, aby si neprivodil trestné stíhanie (tu vzhľadom
na vyjadrenie obhajoby, že uvedené je potrebné vykladať v kontexte jeho neskoršej výpovede, kde
tvrdil, že bol pri trestnom oznámení naňho vyvíjaný nátlak, súd pre úplnosť uvádza, že uvedené
rozhodnutie poškodeného nevypovedať môže mať rôzne dôvody a nemožno z toho žiadne (takéto)
závery vyvodzovať, a aj keď poškodený pri odmietnutí vypovedať uviedol, že tak robí preto, že to možno
celé nebolo tak, ako to je uvedené, že to možno celé niekto prifarbil, je potrebné poukázať na to, že v tom

čase bolo ešte vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vydierania, a toto jeho vyjadrenie
sa mohlo týkať práve len niektorej z tých častí, ktorá sa nakoniec ani nepreukázala už v prípravnom
konaní a z uvedeného dôvodu aj bolo ďalej vedené stíhanie pre ublíženie na zdraví a výtržníctvo;
vzhľadom na uvedené preto nie je možné z tohto vyjadrenia poškodeného vyvodzovať žiadne závery,
ani súd tak nečiní), pri ďalšej výpovedi dňa 16.01.2023 potvrdil pravdivosť svojich tvrdení uvádzaných

vtrestnomoznámeníatedazotrvalnatom,žemuzraneniaspôsobilobžalovaný,ktorýhofyzickynapadol
(na uvedené súd poukazuje pre zachovanie úplnosti prehľadu a chronológie výpovedí poškodeného v
konaní). Následne poškodený napísal podanie označené ako čestné prehlásenie zo dňa 01.03.2023
(tu súd dopĺňa, že iné čestné prehlásenie poškodeného nie je súčasťou spisu a z uvedeného dôvodu
nebolo v rámci dokazovania ani oboznámené), v ktorom uviedol, že nie je pravda to, čo uvádzal

v trestnom oznámení, obžalovaný sa ho ani nedotkol a z bicykla spadol sám. Pri ďalšej svojej výpovedi
dňa 05.04.2023 vypovedal tak, že popísané zranenia utrpel pádom z bicykla, ku ktorému došlo tak, že
stlačil prednú brzdu a preletel cez riadidlá, spadol na obrubník a pritom si zlomil sánku, a že obžalovaný
tam bol prítomný a chcel mu pomôcť, ale následne mu nepomohol a odišiel. Následne v konaní pred
súdom dňa 23.04.2024 uviedol okrem iného (doplnil) aj ďalšiu verziu udalostí, pri ktorých mal utrpieť

popisované zranenia a to v dôsledku fyzického konfliktu s jemu neznámou osobou v pohostinstve
Podhájka v čase bezprostredne predchádzajúcom jeho pádu z bicykla. Z opísaného časového sledu
a vývoja výpovedí poškodeného v priebehu trestného konania nemožno dospieť k inému záveru ako
k tomu, že poškodený postupne svoje výpovede upravoval a prispôsoboval dôkaznej situácii a smeroval
k zhode s obhajobou obžalovaného, čo vyplýva napríklad aj z toho, že aj keď pristúpil - po ním tvrdenom

uvedomení si nesprávnosti svojho konania podaním trestného oznámenia na obžalovaného - k prvej
zmene svojej výpovede (čestné prehlásenie zo dňa 01.03.2023 a najmä výpoveď dňa 05.04.2023), tak
v rámci nej neuvádzal žiadne iné fyzické napadnutie v daný deň, vyslovene uviedol, že si popísané
zranenia spôsobil sám pádom z bicykla na obrubník (poškodený vo svojej výpovedi 05.04.2023 uviedol,
že išiel na bicykli, pri tom ako zabrzdil preletel cez riadidlá tak, že dopadol priamo v smere jazdy,

padol na tvár, zlomil si pri tom sánku, nevie ako spadol ale keď mal dvakrát zlomenú sánku, tak
spadol asi priamo na bradu), toto tvrdil aj obžalovaný v rámci svojej obhajoby pri svojej výpovedi
v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, a takto vypovedali aj svedkovia E., I. a I.. Následne
táto verzia vzniku zranení poškodeného bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou znalca MUDr. Petra
Gémeša a závermi jeho znaleckého posudku, ktorý vylúčil, že by popísané zranenia poškodeného mohli

vzniknúť týmto spôsobom (uvedené potvrdil aj znalec A. M. I., ktorý tento mechanizmus vzniku zranení
rovnako jednoznačne vylúčil), z uvedeného je preto zrejmé, že táto verzia uvádzaná poškodeným nebola
pravdivá. Až následne po vyvrátení tejto druhej verzie vzniku zranení znaleckým dokazovaním došlo
kprezentovaniuďalšej(užtretej)verzievznikuzranenípoškodenéhoapriebehuskutku,kedypoškodený
uvádzal, že mal v deň 06.05.2022 bezprostredne pred pádom z bicykla fyzický konflikt s jemu neznámou

osobou v pohostinstve Podhájka, pričom mechanizmus fyzického konfliktu opísal veľmi obdobne tomu,
ktorý je súčasťou tzv. prvej verzie, a teda ho opísal tak, že tento neznámy zákazník pohostinstva mu
dal niekoľko rán päsťou a následne ho kopol kolenom do tváre. K týmto jednotlivým vyjadreniam a
výpovediam poškodeného D. E. súd sumárne uvádza, že ako pravdivú vyhodnotil ním uvádzanú prvú
verziu priebehu skutku, a to predovšetkým z toho dôvodu, že táto je v súlade a v dobrej logickej súvislosti

s ďalšími dôkazmi, na ktoré už súd poukázal skôr v tomto rozsudku (výpoveď svedkyne A., svedka F.,
znalecké dokazovanie A. K. O., lekárske potvrdenie z 10.06.2022, lekárska správa z vyšetrenia v deň
úrazu poškodeného, výpoveď znalca A. M. I.) a tiež preto, že prvotná verzia bola uvedená jednak ako
prvá po danom skutku, je teda najautentickejšia a neovplyvnená rôznymi okolnosťami, vrátane plynutiačasu. V tejto súvislosti súd ďalej konštatuje, že neboli preukázané neskoršie tvrdenia poškodeného
o tom, že bol v prvotnej výpovedi pri podaní trestného oznámenia donútený.

Súd neuveril žiadnej z následných verzií o priebehu skutku a mechanizmu vzniku zranení poškodeného,
ako ani dôvodom, o ktoré neskôr poškodený opieral túto zmenu svojich výpovedí (tvrdený nátlak polície,
strach z trestného stíhania pre napadnutie inej osoby). Uvedeným zmenám v dôkaznej situácii (aj)
v dôsledku zmien vo vyjadreniach poškodeného sa prispôsobovala potom aj obrana obžalovaného. Keď
poškodený prvýkrát zmenil svoju výpoveď tak tvrdil, že zranenia mu nespôsobil obžalovaný tým, že ho

zbil ale spôsobil si ich sám pádom z bicykla na obrubník, pričom tiež tvrdil, že spadol na tvár a zlomil
si sánku, lebo si pomýlil prednú a zadnú brzdu a po jeho páde mal ísť náhodne okolo obžalovaný,
ktorý sa mu snažil pomôcť avšak následne mu nepomohol ale odišiel a pomáhali mu iné osoby. Pre
súd nie je uveriteľné a logicky vysvetliteľné, prečo by obžalovaný po prejavenom záujme o osobu,
ktorá spadla z bicykla tým, že zastavil vozidlo a išiel sa pozrieť, čo sa danej osobe stalo, táto krvácala
a mala byť zranená natoľko, že jej bola následne privolaná záchranka, ktorá ju aj odviezla do nemocnice

ako čerstvý úraz, ktorú obžalovaný navyše poznal (ako sám uviedol a ako uviedli aj svedkovia E., I.
a I., že sa po návrate do vozidla vyjadril, že to bol poškodený Králik, ktorého označovali priateľsky
ako „Dado“), napriek všetkým týmto skutočnostiam zranenej osobe pomoc neposkytol a z miesta bez
ďalšieho odišiel (dokonca ho najprv stiahol z plota a následne odišiel). Vzhľadom na uvedené sa ako
logické javí, že na mieste nezotrval práve z dôvodu, aby s uvedenou udalosťou nebol spájaný. Ďalej

nie je pre súd logicky vysvetliteľné a uveriteľné v tejto verzii obhajoby ani to, prečo by poškodený utekal
a pokúšal sa preliezť plot rodinného domu, pokiaľ by sa obžalovaného, ktorý vystúpil z auta, nebál
(tu neobstojí ako vysvetlenie tvrdenie, že poškodený bol zrejme pod vplyvom návykových látok, čo
skresľuje vnímanie reality, ani že bol poškodený v šoku). Táto druhá verzia vzniku zranení poškodeného
bola navyše jednoznačne vyvrátená znalcami, z čoho možno uzavrieť, že ide o verziu priebehu skutku

nie pravdivú, čo svojim spôsobom znižuje aj vierohodnosť akýchkoľvek ďalších zmien vo výpovediach
poškodeného a ďalších tvrdených verzií o priebehu skutku, keďže ďalšie zmeny vo výpovedi sa javia
ako účelovo vykonané práve z dôvodu vyvrátenia predchádzajúcej verzie. Pri ďalšej zmene výpovede,
ktorú možno jednoducho považovať za reakciu na vyvíjajúcu sa dôkaznú situáciu v dôsledku záverov
znalca MUDr. Petra Gémeša, ktorý vylúčil druhý mechanizmus vzniku zranení poškodeného pádom

z bicykla, došlo k prezentovaniu (už) tretej verzie o priebehu skutku, v ktorej poškodený tvrdil nové
skutočnosti nikdy predtým v konaní neuvádzané a to, že mal v pohostinstve Podhájka fyzický konflikt v
ten deň tesne pred jazdou na bicykli s inou osobou, ktorú nevedel identifikovať, v dôsledku ktorého mu
mali byť spôsobené popísané zranenia, a keď išiel na bicykli, krvácal a bolela ho už sánka. Poškodený
takéto rozhodujúce skutočnosti pre trestné konanie neuvádzal pri žiadnej zo svojich predchádzajúcich

výpovedí či podávaní informácií, a to napriek tomu, že vypovedal v prípravnom konaní opakovane, či už
pred alebo aj po vznesení obvinenia, podal aj písomne čestné prehlásenie, avšak okolnosti uvedeného
fyzického konfliktu, ktorý mal mať v daný deň pred jazdou na bicykli nikdy predtým neuviedol. Na
otázku, prečo ich neuviedol skôr (ale až v konaní pred súdom) odpovedal, že sa bál, že si privodí
trestné stíhanie za napadnutie uvedenej osoby, čo sa však javí ako málo vierohodné a účelové tvrdenie,

najmä ak z jeho výpovede ani z výpovede svedkyne F., ktorá mala byť prítomná pri danom incidente
nevyplýva, že by poškodený (fyzicky) napadol uvedenú osobu ako prvý (poškodený aj svedkyňa F.
tvrdili, že keď prišiel robil scény, žiarlil) ale tiež, že z uvedeného konfliktu práve poškodený mal utrpieť
vážne zranenia. Pre súd je opäť ťažko uveriteľné, že by poškodený takéto významné skutočnosti
zamlčal počas celého konania vedeného proti obžalovanému a že by ich neuviedol ani napríklad v už

spomínanom čase ním tvrdeného uvedomenia sa, ku ktorému uviedol, že „nechce niekomu, kto mu
nič neurobil, dávať nejaké roky“ a vypracoval čestné prehlásenie dňa 01.03.2023 o tom, ako k jeho
zraneniam malo dôjsť (pádom z bicykla) a teda nie vinou obžalovaného, pričom žiadny iný fyzický
konflikt, ktorým by sa dali vysvetliť jeho zranenia nespomenul, ale najmä ho neuviedol ani pri svojej
výpovedi dňa 05.04.2023, po vznesení obvinenia, kde vypovedal rozsiahlo a podrobne k udalostiam

z uvedeného dňa vrátane toho, ako bol naňho vyvíjaný nátlak zo strany polície, aby vypovedal na
obžalovaného napriek tomu, že sa ho ani nedotkol a chcel mu len pomôcť (pričom však nevedel
vysvetliť prečo mu nepomohol a odišiel z miesta), kde poškodený opätovne uvádzal, že zranenia si
spôsobil sám pádom z bicykla a ani pri tomto výsluchu nespomenul žiadny iný fyzický konflikt v uvedený
deň. Svedkom tohto fyzického konfliktu mala byť len priateľka poškodeného A. F., ktorá pracovala

v uvedenom pohostinstve, ktorá však rovnako ako poškodený o tomto údajnom fyzickom konflikte
prvýkrát vypovedala až pred súdom a to napriek tomu, že rovnako bola v prípravnom konaní vypočutá
opakovane (aj pred vznesením obvinenia aj po vznesení obvinenia). Na otázku, prečo to nespomenula
skôr uviedla len, že nevie, mohol to uviesť poškodený. Uvedenú osobu, ktorá mala poškodenémuspôsobiť zranenia svedkyňa rovnako ako poškodený nepoznala a neoznačila. Táto verzia priebehu
skutkuprezentovanápoškodenýmapodporenávýpoveďousvedkyneF.sasúdujavíakonedôveryhodná
a to jednak s poukazom na už uvedené skutočnosti, že napriek opakovanému vypočutiu poškodeného

aj svedkyne F. v priebehu konania o ničom takomto nevypovedali a uviedli ju až po tom, čo pôvodne
tvrdená verzia poškodeného o mechanizme vzniku jeho zranení pádom z bicykla, a teda aj obrana
obžalovaného, bola vyvrátená znaleckým dokazovaním, ďalej aj preto, že ide už v poradí o tretiu verziu
priebehu skutku uvádzanú v konaní a tiež preto, že ich výpovede o priebehu tohto fyzického konfliktu
sú veľmi všeobecné, strohé a nekonkrétne v okolnostiach priebehu deja a čiastočne sa aj rozchádzajú,

keď poškodený vypovedal, že konflikt prebehol vonku pred krčmou, mal dostať 3 – 4 údery a aj kop
kolenom do hlavy, po čom krvácal, svedkyňa F. najprv uviedla, že poškodený „dostal nejaké facky“,
potom na otázku upravila svoje vyjadrenie, že to neboli facky ale údery, asi 2 - 3 a nepamätá si, či
mal nejaké viditeľné zranenia, ďalej vo svojej výpovedi neuviedla, že kde prebiehal konflikt a že by
prebiehal tak, že by „protivník“ mal D. E. vyviesť von, a síce sa približne zhodli v tom, koľko úderov a na
aké miesto dostal poškodený, čo teda evokuje, že svedkyňa bola prítomná pri tomto údajnom fyzickom

konflikte a tieto údery videla, keďže toto dokázala v počte úderov konkretizovať, avšak kop kolenom
do hlavy nepopisovala, pričom ide o výrazný a nezvyčajný pohyb a úder na to, aby si ho nevšimla
resp. nepamätala, ak bola prítomná pri uvedenom konflikte, ktorý navyše musel byť vysoko energický a
mal zanechať vážne následky v podobe dvojitej zlomeniny sánky poškodeného s penetrujúcou ranou,
preto sa javí ako málo pravdepodobné, že by si ho svedkyňa nevšimla alebo nezapamätala. Poškodený

E. ďalej tvrdil, že po tomto fyzickom konflikte krvácal, čo svedkyňa F. nevidela, uviedla, že nevie aké
mal zranenia, nie je doktor ale nespomenula si na žiadne viditeľné zranenia. Podľa jej výpovede teda
stav poškodeného v čase, keď odchádzal z pohostinstva Podhájka na jej bicykli po tomto opísanom
fyzickom konflikte, ktorý tam mal prebehnúť medzi ním a neznámym mužom a v dôsledku ktorého mu
mali byť spôsobené predmetné zranenia (dvojitá zlomenina sánky, penetrujúca rana v dutine ústnej,

extrakcia 2 zubov), nebol taký, aby na nej zanechal nejaký dojem, aby si ho všimla a zapamätala. Na
rozdiel od stavu poškodeného, v ktorom bol podľa vyjadrení svedkov A. a F. po fyzickom napadnutí
na ulici pred domom A., ktorý si vychádzajúc z ich výpovedí nebolo možné nevšimnúť a nezapamätať,
nakoľko bol dobitý a krvácal, vypľúval krv, chrčal a nemohol rozprávať. Uvedenú skutočnosť, aký
dojem zanechal poškodený na svedkoch tej či onej verzie, považoval za dôležitú aj znalec A. M. I. pre

určenie, pri ktorom z uvedených tvrdených konfliktov k vzniku jeho zranení došlo. Pre súd je aj z toho
pohľadu tretia verzia o priebehu skutku málo uveriteľná, naproti tomu (aj) toto podporuje pravdivosť
prvej verzie o priebehu skutku. Zároveň je potrebné v tretej verzii priebehu skutku poukázať aj na určité
skutočnosti či nezrovnalosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o takomto priebehu skutku, ako je napríklad
tvrdenie poškodeného, že sa po uvedenom fyzickom konflikte v pohostinstve bál osoby, s ktorou tento

fyzický konflikt mal mať, preto rýchlo zobral priateľkin bicykel a ponáhľal sa preč, a napriek tomuto
strachu z uvedenej osoby ešte zosadol z bicykla a zavolal známemu, ktorý býval blízko odtiaľ lebo sa
spontánne rozhodol, že pôjde za ním (pri tom išlo o presun len niekoľko sto metrov); ďalej tvrdil, že
ho bolela sánka a krvácal už pri jazde na bicykli, čo si však nikto nevšimol a napriek tomu na bicykli
aj keď sa bál útočníka ešte zastal a uvedený telefonát známemu vykonal, pričom z výpovede svedka

nevyplýva, že by mu nebolo pri tom rozumieť, pričom naproti tomu z výpovedí svedkov A. a F., ktorí boli
pri poškodenom až do príchodu sanitky vyplýva, že poškodený nerozprával, resp. hovoril len áno a nie,
nebolo mu rozumieť, ukazoval na sánku, z čoho pochopili, že ho bolí, z úst krvácal, len chrchľal. Ide
o celkom evidentný rozdiel v opise stavu poškodeného po jednotlivých tvrdených fyzických konfliktoch
v pohostinstve Podhájka a pred domov svedkyne A. (v tom aký dojem zanechal stav poškodeného

na prítomných svedkoch a v tom či bol schopný poškodený komunikovať a ako). Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd tretej prezentovanej verzii o priebehu skutku neuveril a na tomto závere nič
nemení ani podanie tretej osoby (predložené súdu dňa 28.11.2024), ktoré súd nepovažuje za relevantný
dôkaz preukazujúci skutočnosti dôležité pre trestné konania. K uvedenej tretej verzii priebehu skutku
je potrebné poukázať na to, že znalec A. M. I. v rámci svojej výpovede (znalecká organizácia MED-

PRO-ORTO, s.r.o. v písomne predloženom znaleckom posudku) potvrdil ako možný mechanizmus
vzniku zranení poškodeného ten, ktorý poškodený uviedol vo svojej poslednej výpovedi na hlavnom
pojednávaní a o ktorom vypovedala na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa F.. Skutočnosť, že je tento
mechanizmus vzniku zranenia možný z pohľadu súdneho znalca, sama o sebe však neznamená, že
k zraneniu poškodeného v tejto konkrétnej veci tak skutočne došlo, najmä ak zoberieme do úvahy, že

tento znalec rovnako pripustil mechanizmus vzniku zranenia uvádzaný v prvej verzii. Je potrebné vziať
do úvahy aj ostatné vykonané dôkazy (na potrebu zohľadnenia aj ďalších okolností poukázal aj samotný
znalec MUDr. Boris Lisánsky) a ako už súd opakovane uviedol, tieto nevyhodnocovať izolovane ale
je potrebné ich vyhodnotiť komplexne, teda aj s prihliadnutím na ostatné v konaní vykonané dôkazy.Znalecký posudok je len jedným z dôkazov v konaní, z hľadiska hodnotenia dôkazov nestojí nad
ostatnými dôkazmi a znalecký posudok musí rovnako ako všetky iné dôkazy v konaní produkované,
obstáť v konfrontácii s inými dôkazmi zabezpečenými v konaní. Takýmto pohľadom uvedená (tretia)

verzia o priebehu skutku podľa názoru súdu neobstojí, keďže je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi
a to napríklad s výpoveďou svedkyne A., ktorá videla fyzické napadnutie poškodeného na ulici pred jej
domov a aj keď nepoznala útočníka a následne ho neopoznala ani na rekognícii, poškodený, obžalovaný
aj svedkovia I., I., E. a L. potvrdili, že obžalovaný bol prítomný na danom mieste v rozhodnom čase
pri poškodenom, ďalej je v rozpore s prvotnými vyjadreniami poškodeného o jeho fyzickom napadnutí

obžalovaným (pre súd nie je logicky vysvetliteľné ako by prvá verzia tvrdená poškodeným mohla byť
vymyslenou verziou z jeho strany, ak táto je v takom dobrom logickom súlade s inými vykonanými
dôkazmi) a tiež s vyjadrením poškodeného u ošetrujúceho lekára v deň skutku v nemocnici, keď
uviedol, že bol na bicykli, nevie ako spadol ale potom vystúpil z auta muž a zbil ho (opäť nie je logicky
vysvetliteľné, prečo by uviedol takýto sled udalostí a nie opačný – najprv bola bitka, až potom pád
z bicykla - ak by to nebola pravda), a tiež nie je v súlade so závermi znalca MUDr. Petra Gémeša, ktorý

(aj) tento tretí mechanizmus vylúčil, čo vysvetlil podľa názoru súdu náležitým odborným spôsobom tým,
že náraz kolenom do oblasti tváre poškodeného musel byť vysokej intenzity, keď spôsobil predmetnú
dvojitú zlomeninu sánky, čo znamená, že zraňujúca sila vysokej intenzity musela prejsť a pôsobiť aj na
okolité mäkké štruktúry v mieste pôsobiaceho násilia o ploche možno 10x6 cm, čo nevyhnutne musí
spôsobiť poškodenia drobných ciev, podkožia a svalov v zraňujúcej oblasti s následným vytvorením

opuchu a krvácania, a keďže podľa zdravotnej dokumentácie poškodeného na jeho tvári neboli viditeľné
žiadne zranenia, neboli poškodené mäkké štruktúry, preto takýto mechanizmus vylúčil.

Čo sa týka skutočnosti, ktorou poškodený odôvodňoval prečo pôvodne vypovedal inak (tvrdený nátlak
polície na poškodeného pri podávaní trestného oznámenia a pri jeho neskoršej výpovedi), k tomu súd

uvádza, že uvedené ostalo len v rovine tvrdení a žiadnym spôsobom takéto konanie nebolo preukázané
na základe objektívnych skutočností (zo spisu je pritom zrejmé, že uvedené výpovede poškodeného
o tvrdenom nátlaku zo strany polície boli odstúpené na úrad inšpekčnej služby). Skutočnosť, že
poškodený je toho času už právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť sama o sebe nie je
dostačujúca pre potvrdenie ním uvádzaných skutočností o nátlaku polície na jeho osobu, keďže chýba

akýkoľvek objektívny súvis medzi týmito skutočnosťami. Rovnako tak uvedené neosvedčuje ani tvrdenie
svedkyne F., vtedajšej priateľky poškodeného, že o tom mala vedomosť, nakoľko nejde o objektívne
potvrdenie uvedených tvrdení, keďže túto vedomosť mohla mať len od poškodeného a teda zdroj
uvedenej informácie bol ten istý.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede, na ktoré už súd čiastočne poukázal pri vyhodnocovaní jednotlivých
verzií priebehu skutku, je potrebné konštatovať, že existujú dve skupiny výpovedí svedkov, pričom jedna
svedčí v prospech obžalovaného a druhá v jeho neprospech. Svedecké výpovede sú teda rozdielne
a je potrebné tieto posúdiť z hľadiska ich vierohodnosti a tiež či sú výpovede tých ktorých svedkov
podporené resp. v súlade aj inými dôkazmi alebo boli vykonané dôkazy, ktoré by svedecké výpovede

naopak vyvrátili. Pre úplnosť súd uvádza, vzhľadom na tvrdenia obhajoby, že všetci svedkovia vypočutí
v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu,
nič nezamlčovať a o následkoch krivej výpovede, a teda nie len tí svedkovia, na ktorých výpovede
strana obhajoby poukazuje a o ktoré opiera svoje tvrdenia o nevine obžalovaného ale aj svedkovia, ktorí
obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčujú.

Prvá skupina svedkov E., I., I., L. potvrdzujú verziu obžalovaného, pričom ide o druhú verziu o priebehu
skutku prezentovanú v tomto konaní, podľa ktorej videli poškodeného spadnúť z bicykla (okrem L.,
ktorá udalosť vnímala až od momentu, kedy poškodený ležal na zemi), obžalovaný síce bol prítomný
pri poškodenom, niektorí z nich pripúšťajú stiahnutie z plota a trasenie poškodeného obžalovaným,

avšak zhodne tvrdia, že nevideli, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Svedkyňa F. zase
svedčí v prospech obžalovaného pokiaľ ide o tretiu verziu priebehu skutku, s ktorou sa súd už podrobne
vysporiadal v predchádzajúcej časti (č.l. 43-45), preto ju nebude na tomto mieste opakovať. Druhá
skupina svedkov A. a F. zase svedčí v neprospech obžalovaného a svedčí v prospech prvej verzie
priebehu skutku.

Ako už vyplýva z vyššie uvedeného vyhodnotenia jednotlivých verzií priebehu skutku súdom, súd uveril
prvej verzii a teda výpovediam svedkov svedčiacich v neprospech obžalovaného, konkrétne svedkom G.
H. A. a I. F.. Dôvody, pre ktoré uveril týmto svedkom a naopak neuveril svedkom svedčiacim v prospechobžalovaného, sú viaceré (okrem už vyššie uvedených skutočností týkajúcich iných aspektov priebehu
skutku ako sú výpovede svedkov). V prvom rade súd poukazuje aj na tomto mieste opakovane na
to, že výpoveď očitej svedkyne fyzického útoku na poškodeného A. v spojení s výpoveďou svedka F.,

ktorý sa na miesto incidentu dostavil do 30 sekúnd až do 1 minúty, sú podporené aj ďalšími dôkazmi,
s ktorými tvoria logickú a ucelenú niť (znalecké dokazovanie, listinné dôkazy – lekárske správy, na
ktoré už bolo opakovane poukázané, lekárske potvrdenie, zápisnica o podaní trestného oznámenia),
pričom túto verziu (ako celok) žiadny z vykonaných dôkazov nie je spôsobilý spochybniť. Ďalším
dôvodom je, že obidvaja títo svedkovia boli pri danej udalosti náhodne prítomní, bez akéhokoľvek

významného prepojenia na osoby účastné incidentu, keď fyzický konflikt sa odohral pred domom
svedkyne A. a svedok F. pribehol na miesto činu pomáhať bez vedomosti o tom, čo sa tam udialo a kto
bol účastný daného incidentu (až na mieste zistil, že ide o poškodeného D. E.), reagoval na šmyky
auta, ktoré počul a na krik, aj svedkyne A., ktorá kričala „prestaňte, však ho zabijete“. V prípade týchto
svedkov neboli zistené (ani tvrdené) žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo možné a potrebné
ich výpovede vyhodnotiť ako nevierohodné. Ich výpovede boli od počiatku konzistentné a nemenné

v podstatných bodoch, pričom neboli v konaní ničím spochybnené a sú plne v súlade aj s prvotnou
verziou poškodeného ako aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, na ktoré už súd opakovane v tomto
rozsudku poukázal (znalecké dokazovanie, listinné dôkazy). Súd nezistil žiadny dôvod, a tento ani nikto
netvrdil, prečo by očitá svedkyňa fyzického napadnutia poškodeného obžalovaným, G. H. A., mala
klamať vo svojej výpovedi, či uvádzať nepravdu o okolnostiach, ktoré videla a vnímala z bezprostrednej

blízkosti. Táto podrobne popísala priebeh udalosti, bola prítomná resp. videla celý priebeh deja (skutku),
predovšetkým aj rozhodnú časť spočívajúcu vo fyzickom napadnutí poškodeného obžalovaným a zo
všetkých svedkov bola najbližšie k samotnému fyzického konfliktu, keď uviedla, že bola počas bitky
bezprostredne pri nich. Skutočnosť, že nebola vykonaná rekonštrukcia na mieste činu neznižuje
vierohodnosťjejvýpovede,nakoľkonemávplyvnaňoupodanýopisudalostí,pričomanizinýchvýpovedí

nevyplýva, že by svedkyňa nejakú rozhodnú časť deja nevidela v dôsledku presunu z vnútra domu von
k bráničke, a ani to nie je natoľko relevantné, keďže jednoznačne uviedla, že videla ako obžalovaný
stiahol poškodeného z plota a následne priamo videla ako poškodený ležal schúlený na chodníku, kryl
si hlavu a útočník nad ním stál a opakovane ho udieral, trhal a kopal, teda videla jednoznačne fyzické
napadnutie poškodeného, ktoré tvorí podstatu trestného stíhania. Jej výpoveď je navyše podporená aj

inými dôkazmi, na ktoré už súd opakovane poukázal v tomto rozsudku (výpoveď svedka F., výpoveď
znalcov, výpoveď poškodeného pri podaní trestného oznámenia, lekárske správy s opisom mechanizmu
vzniku zranení poškodeného).

Pri svedkoch I. E., J. I. a K. I. je potrebné konštatovať určitý (priateľský) vzťah s obžalovaným,

ako aj vzájomne (ako to vyplýva z ich výpovedí), a je teda možné u nich predpokladať, že svojimi
výpoveďami chcú pomôcť resp. nechcú uškodiť obžalovanému a z toho dôvodu svoje výpovede upravili
tak, že nepotvrdili, že by videli ako obžalovaný udieral a kopal poškodeného. V čase výpovedí týchto
svedkov strana obhajoby tvrdila, vychádzajúc aj zo zmenenej výpovede poškodeného D. E. vo vzťahu
k mechanizmu vzniku jeho zranení, že zranenia poškodeného vznikli v dôsledku jeho pádu z bicykla

(preletel cez riadidlá, spadol na tvár, na bradu a dopadol na obrubník). S týmito výpoveďami sa znalec
A. K. O. vysporiadal aj v znaleckom posudku, ako aj pri svojom výsluchu a vylúčil možnosť, že by
k zraneniam, ktoré poškodený utrpel v uvedený deň mohlo dôjsť v dôsledku pádu z bicykla tak, ako
to popísali títo svedkovia a poškodený vo svojej zmenenej výpovedi (rovnako to vylúčil znalec MUDr.
Boris Lisánsky). Táto obranná verzia obhajoby teda bola vylúčená znaleckým dokazovaním. Výpovede

svedkov E., I. a I. sa navyše v určitých skutočnostiach rozchádzajú, čo rovnako znižuje ich vierohodnosť
a dáva priestor na úvahy o účelových úpravách ich výpovedí. Títo svedkovia sa napríklad nezhodli v tom,
poktorejstranecestyišielcyklistapredtýmakospadol(čipoichstrane,kadiaľišloautoalebopoopačnej,
čo je podstatný a zapamätateľný rozdiel či cyklistu vníma niekto kúsok pred sebou alebo cez cestu na
druhej strane), napriek tomu spôsob jeho pádu popísali pomerne presne (stlačil prednú brzdu a preletel

cez riadidlá, spadol na tvár, bol to hnusný pád a pod.). Ďalej napríklad svedok I. E. uvádzal, že bicykel, na
ktorom mal spadnúť poškodený mal po páde skrútené riadidlá, predné koleso bolo ohnuté skoro do L-ka
a tento bicykel bol v pohostinstve Podhájka u jeho priateľky J. I. asi týždeň po incidente, zavadzal tam,
takže vedel ako bicykel vyzeral, pričom podľa neho nemal poškodené zadné koleso, ale predné a preto
po terase sa dal presúvať len tak, že predné koleso musel zdvihnúť a tlačiť ho na zadnom. Uvedená

výpoveď je podrobná a pomerne presne vykonaná, avšak uvedený popis sa nezhoduje s výpoveďami
iných svedkov o tomto bicykli, keďže svedkyňa J. I. tvrdila, že tento bicykel v pohostinstve Podhájka,
kde v tom čase pracovala, nevidela, rovnako svedkyňa A. F., ktorej bicykel patril uviedla, že na ňom po
incidente odišla a normálne ho potom používala, čomu teda nezodpovedá poškodenie tvrdené svedkomI. E.. Rovnako tento stav bicykla nezodpovedá stavu popísanom svedkom I. F. (uvedený vyššie v rámci
jehovýpovede).Ajkeďnejdeorozhodujúceskutočnostipretútotrestnúvecakocelok,privyhodnocovaní
vierohodnosti výpovedí svedkov sú uvedené skutočnosti relevantné, nakoľko je zrejmé, že odlišnosti vo

výpovediach nevyplývajú z toho, že by si to svedok s odstupom času riadne nepamätal, ak je schopný
podrobne a náležite opísať tvar bicykla, ako ho presúval po incidente po pohostinstve a pod. Ďalej sa
výpovede svedkov rozchádzajú aj v tom, či poškodený mal tendenciu preliezť plot alebo nie (čo potvrdil
aj sám poškodený, aj obžalovaný, ako aj väčšina svedkov), keď napríklad svedok E. uviedol, že sa
poškodený určite na plot neštveral. Tento svedok tiež uviedol, že veľmi nesledoval, čo obžalovaný robí

po vystúpení z auta, veľmi nesledoval ani pád poškodeného z bicykla, napriek tomu vo svojej výpovedi
tvrdil, že videl, ako obžalovaný chcel zdvihnúť poškodeného, obžalovaný pritom roztiahol ruky, ako by sa
pýtal, že čo sa deje, poškodený si sadol, nemali medzi sebou konflikt, obžalovaný tam išiel ale nevedel
kto to je, išiel mu pomáhať, svedok nevidel, že by obžalovaný poškodeného kopal či udieral a potom
sa obžalovaný rozprával s dievčatami, ktoré prišli (pozn. A. L. so sestrou) a následne odišli. Takáto
výpoveď sa javí ako málo vierohodná lebo na jednej strane svedok tvrdí, že priebeh deja nevnímal

a nevidel, naproti tomu tvrdí konkrétne skutočnosti o tom, ako obžalovaný bol pri poškodenom, aké gesto
urobil, ako sa ho snažil posadiť a tiež, že určite ho nebil. Svedok E. dokonca nevidel ani vyjsť osobu
z domu, pri ktorom bol poškodený (svedkyňu A.), ktorá sa na mieste činu preukázateľne nachádzala
(čo vyplýva nie len z jej výpovede ale aj z výpovede iných svedkov), je teda dôvodné sa domnievať,
vzhľadom na obsah jeho výpovede, že táto bola do určitej miery domyslená v závislosti od informácií,

ktoré mal od iných osôb a prispôsobená v prospech obžalovaného resp. z nej boli vynechané skutočnosti
svedčiace v neprospech obžalovaného. Ďalej svedkyňa J. I. uviedla, že poškodený sa snažil preskočiť
plot, teda potvrdila túto časť deja uvádzanú aj inými svedkami, avšak uviedla, že obžalovaný ho kľudným
gestom stiahol dole z neho a teda sa ho dotkol iba tak, že ho ukľudňoval na tom plote, čo sa môže opäť
javiť ako cielená úprava opisu udalostí v prospech obžalovaného. Svedok K. I. uviedol, že nevnímal

čo sa deje vonku, keď obžalovaný vystúpil z auta, pozeral sa do telefónu, nevedel uviesť kto bol pri
poškodenom, keď spadol, nevenoval tomu pozornosť a to čo vypovedal o páde z bicykla určitej osoby
a že mu obžalovaný chcel pomôcť, vypovedal len to, čo mu rozprával obžalovaný a čo sa rozprávalo
v aute. Svedkyňa A. L. vo svojej výpovedi uviedla, že priebeh skutku vnímala až od momentu, kedy
poškodený ležal na zemi, videla ako obžalovaný vystúpil z auta, pristúpil k poškodenému a triasol

ním, stál nad ním, svedkyňa potom povedala, že mu treba zavolať sanitku a potom obžalovaný odišiel.
Svedkyňa L. teda potvrdila fyzický kontakt medzi obžalovaným a poškodeným (stál nad ním a triasol
ním), avšak neopísala tento fyzický kontakt tak, že by videla údery či kopance zo strany obžalovaného
voči poškodenému, pričom je však potrebné vziať v úvahu jej vzdialenosť od miesta, kde sa obžalovaný
a poškodený nachádzali (aj keď sa postupne približovala) ako aj čas (fázu), v ktorom začala uvedený

konflikt vnímať (niektorá časť deja sa mohla odohrať pred tým, ako ho začala vnímať, pričom celý fyzický
konflikt bol krátky, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne A.). K výpovedi svedkyne L. z prípravného konania
je pripojený aj náčrt miesta kde sa nachádzala na danom mieste, kde bolo auto obžalovaného a kde
ležal na chodníku poškodený. Z uvedeného je zrejmé, že nebola v bezprostrednej blízkosti konfliktu,
rovnako z výpovede svedkyne A. vyplýva, že svedkyňa Facunová (so sestrou) stáli na rohu ulice, neboli

pri jej dome, rovnako z výpovede svedka E. vyplýva, že uvedeného osoby boli ďalej. Vzhľadom na
túto jej vzdialenosť od miesta incidentu je možné predpokladať, že fyzický kontakt medzi obžalovaným
apoškodenýmvnímalaskreslenýmdojmom,pričomopis„stálnadnímatriasolním“môžezodpovedaťaj
opisu svedkyňou A. „trhal ho“. Nie je možné bez povšimnutia ponechať ani skutočnosť, že pri uvedených
svedkoch, najmä pri svedkovi E. a L. z ich samotných výpovedí vyplýva, že boli v kontakte s priateľkou

obžalovaného pred svojimi výpoveďami, dokonca svedka E. spojila priateľka obžalovaného telefonicky
s obžalovaným počas výkonu väzby, a aj keď títo vylúčili ovplyvňovanie ich výpovedí, uvedený kontakt
pred ich výpoveďami môže vzbudzovať pochybnosti o úplnosti ich výpovedí. Svedkyňa L. uviedla, že si
písala s priateľkou obžalovaného, na otázku či má uvedené správy k dispozícii najprv uviedla, že áno, ale
nemáprisebetelefón,následneuviedla,žetelefónstratilaajsoSIMkartou,zčohojezrejmé,žeuvedenú

komunikáciu nechcela sprístupniť. Z popísaných dôvodov súd výpovediam svedkov E., I., I. a L. v ich
celosti neuveril. Pričom súd opätovne poukazuje na nezrovnalosti v ich výpovediach ale predovšetkým
na to, že ich výpovede nie sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, a v neposlednom rade aj na to,
že mechanizmus vzniku zranení poškodeného pádom z bicykla, pre ktorý svedčili aj uvedení svedkovia,
bol jednoznačne vyvrátený znalcami A. K. O. aj A. M. I..

Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného možno teda zhrnúť, že obžalovaný je z protiprávneho konania
jednoznačne usvedčovaný prvotnými tvrdeniami poškodeného (zápisnica o trestnom oznámení),
svedeckou výpoveďou očitej svedkyne G. H. A., svedka I. F., závermi znaleckého posudku znalcaMUDr. Petra Gémeša v spojení s jeho výpoveďami, ako aj výpoveďou znalca A. M. I. a listinnými
dôkazmi – lekárskym potvrdením zo dňa 10.06.2022 a lekárskou správou z prvotného vyšetrenia v deň
incidentu (ktorá je súčasťou aj správy z hospitalizácie poškodeného zo dňa 11.05.2022 a je tiež súčasťou

znaleckého posudku č. 23/2023), ktoré tvoria ucelenú a logickú niť usvedčujúcich dôkazov a tieto
konkrétnedôkazyvosvojejvzájomnejsúvislostipotvrdzujúprvotnúverziupriebehuskutkuuvedenéhovo
výrokovej časti rozsudku. Tieto dôkazy zároveň bezpečne vyvracajú všetky verzie obrany obžalovaného,
ktorá bola najprv postavená na výpovediach svedkov I. E., J. I., K. I. a A. L., ako aj poškodeného
D. E. po prvej zmene jeho výpovede, ktorí tvrdia, že obžalovaný bol síce pri poškodenom na mieste

činu, avšak tohoto fyzicky nenapadol a tento si zranenia spôsobil sám pádom z bicykla (druhá verzia
priebehu skutku), a neskôr smerovala k tretej verzii, ktorá bola opretá o ďalšiu zmenenú výpoveď
poškodeného(vporadíužtretiu),ovýpoveďsvedkyneA.F.,podľaktorýchpoškodenýmalmaťvuvedený
deň pred jazdou na bicykli fyzický konflikt s inou osobou, ku ktorej si strana obhajoby dala vypracovať
znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o. aj znalecký posudok, ktorý uvedenú verziu potvrdil
ako možnú, pričom tu je opätovne potrebné poukázať na to, že znalec A. M. I. rovnako pripustil ako

možnú aj prvú verziu uvádzanú pôvodne poškodeným a najmä svedkyňou A. (keďže sú podľa jeho
názoru v zásade rovnaké z pohľadu mechanizmu možného vzniku zranení), ku ktorej bol do konania
predloženýajlisttretejosoby(obsahujúciúdajnépriznaniesainejosoby,ktorývšaksúdnevyhodnotilako
relevantný dôkaz). Obrana obžalovaného v značnej miere smerovala k spochybňovaniu usvedčujúcich
dôkazov, výkladu dôkazov a tvrdených skutočností len v prospech obžalovaného a k účelovému

vnášaniu pochybností do konania, pričom sa v konaní vyvíjala a prispôsobovala v závislosti od zmeny
dôkaznej situácie. Súd má však za to, že usvedčujúce dôkazy uvedené v úvode tohto odseku navzájom
korešpondujú a predstavujú ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov usvedčujúcich
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Naproti tomu žiadne z vykonaných dôkazov, aj keď
v konaní boli vykonané aj dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného, čo súd nespochybňuje, neboli

podľa názoru súdu spôsobilé uvedenú reťaz dôkazov oslabiť natoľko, aby súd mohol konštatovať iný
záver o vine, ako konštatoval. Všetky vykonané dôkazy musia byť hodnotené vo vzájomnej súvislosti
a nie len izolovane, takýmto spôsobom je podľa názoru súdu len prvá verzia o priebehu skutku opretá
o vymenované usvedčujúce dôkazy prípustná. Bez akýchkoľvek pochybností súd preto na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru o vine obžalovaného zo žalovaného skutku.

K námietke obhajoby (uvedenej ešte v záverečnej reči obhajcu pred vyhlásením „prvého“ rozsudku
okresného súdu, ktorý bol nadriadeným súdom zrušený) smerujúcej voči obsahu obžaloby a k tomu,
že súd mal obžalobu odmietnuť z dôvodu, že neposkytovala dostatočný základ na spravodlivé
rozhodnutie súdu, súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožnil. Po doručení obžaloby v rámci jej

predbežného preskúmania neboli zistené zákonom predpokladané dôvody na jej odmietnutie a vrátenie
veci prokurátorovi do prípravného konania, preto súd uvedeným spôsobom nepostupoval. Uvedené
skutočnosti po doručení obžaloby strana obhajoby ani netvrdila, k obžalobe sa žiadnym spôsobom
nevyjadrila.

Vzhľadom na námietku obžalovaného (uvedenú rovnako ešte pred vyhlásením „prvého“ rozsudku
okresného súdu, ktorý bol nadriadeným súdom zrušený) týkajúce sa toho, že poškodený podával trestné
oznámenie v Žiline aj keď sa trestný čin stal v Martine, kde aj poškodený býva a ktoré smerovali
k tvrdeniam poškodeného, že mal k výpovedi v neprospech obžalovaného byť nútený zo strany polície,
ako aj vo vzťahu k námietkam obžalovaného, že pôvodné tvrdenia o požičaní auta, chýbajúcom

katalyzátore a dlhu poškodeného voči nemu sa nezakladajú na pravde a bez vysvetlenia z obžaloby
zmizli, súd považuje za vhodné (len) ozrejmiť procesný postup orgánov činných v trestnom konaní v
rámci prípravného konania vyplývajúci a zistiteľný z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý bol nasledovný:
na základe operatívno-pátracej činnosti, o úkonoch ktorých sú vyhotovené aj úradné záznamy vo vzťahu
k vyťaženiu osôb – svedkov (č.l. 203-208), boli zistené relevantné skutočnosti o podozrení zo spáchania

trestnéhočinu,ktorývdanomčasejavilznakyobzvlášťzávažnéhozločinuvydieraniapodľa§189ods.1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na vyšetrovanie ktorého je príslušné KR PZ v Žiline, pričom následne
boldňa23.05.2022týmtoútvarompredloženýrealizačnýnávrhnazačatietrestnéhostíhaniavdanejveci
(č.l. 16), dňa 02.06.2022 na uvedenom útvare poškodený D. E. doplnil trestné oznámenie, o čom bola
spísaná zápisnica (č.l. 1-9), na základe ktorého dňa 27.06.2022 vyšetrovateľ KR PZ v Žiline, OKP vydal

uznesenie o začatí trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona (č.l. 13), vykonávali sa úkony prípravného konania (napr. aj
výsluchy svedkov), pričom skutočnosti uvádzané poškodeným pri podaní trestného oznámenia týkajúce
sa motívu jeho fyzického napadnutia obžalovaným (existencia dlhu za údajne odcudzený katalyzátor,nútenie poškodeného pod hrozbou násilia uhradiť finančné prostriedky za odcudzený katalyzátor formou
sms správ a následné fyzické napadnutie dňa 06.05.2022 z dôvodu neuhradenia predmetného dlhu)
neboli v rámci vyšetrovania potvrdené, preto bolo trestné konanie dňa 11.10.2022 odstúpené z dôvodu

vecnej príslušnosti na OR PZ v Martine, OKP na ďalšiu realizáciu avšak už pri (prípadnom) kvalifikovaní
skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov sa
ďalej trestné stíhanie viedlo pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom obvinenie pre uvedené
trestné činy bolo A. B. vznesené uznesením zo dňa 14.02.2023, v rámci ktorého došlo aj k úprave skutku

s ohľadom na dovtedy ustálený priebeh skutku a právnu kvalifikáciu takého konania (č.l. 21). Uvedené
skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu, poskytujú len informáciu o priebehu prípravného konania a súd
týmto neodôvodňuje žiadne svoje úvahy vo vzťahu k výroku o vine. Súd tiež dopĺňa, že v konaní môže
rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku), preto
sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré boli síce súčasťou trestného oznámenia podaného poškodeným
ale nenašli odraz v uznesení o vznesení obvinenia v tejto veci (keďže neboli už v prípravnom konaní

preukázané) a následne ani v podanej obžalobe.
Čo sa týka nevyhovenia návrhom strán na vykonanie ďalších dôkazov, súd odmietol vykonať dôkazy
navrhované stranou obhajoby a to výsluch svedka B. E. (ktorý mal byť osobou, pred ktorou sa mala
iná osoba vo väzbe chváliť, že zbila nejakého feťáka, opisovala skutok, miesto, čas skutku), A. T.
(ktorý mal byť osobou, ktorá sa mala týmto chváliť) a A. T. (ktorému mal byť doručený list od osoby

A. T. z väzby v Žiline), a tiež odmietol vykonať dôkaz oboznámením listiny označenej ako podnet na
kontrolu činnosti OČTK predloženej obžalovaným, nakoľko ich vykonanie podľa názoru súdu nesmeruje
k objasneniu veci v nevyhnutnom rozsahu pre spravodlivé rozhodnutie a to s poukazom na všetky
doposiaľ vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, na základe ktorých súd považuje skutkový stav
za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. Uvedené návrhy na vykonanie dokazovania súd

vyhodnotil ako spôsob obrany obžalovaného, čiastočne aj prostredníctvom iných osôb, pravdepodobne
aj z prostredia jemu blízkeho, pričom tieto smerujú k už uvádzanej tretej verzii priebehu skutku,
o ktorej už vypovedali aj iní svedkovia v tejto trestnej veci a vo vzťahu ku ktorej bol obhajobou
zabezpečený aj znalecký posudok znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, s.r.o. k mechanizmu vzniku
zranení poškodeného a bol predložený aj list tretej osoby, ktorý súd oboznámil. Čo sa týka návrhu

na oboznámenie podnetu predloženého obžalovaným na kontrolu činnosti OČTK, tento súd odmietol
vykonať s poukazom na to, že pre rozhodnutie v danej veci nie je potrebný, keďže sa netýka okolností
prejednávaného skutku ale má poukazovať na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, okrajovo sa
v rámci neho spomína aj toto konanie (konkrétne dozorový prokurátor a príslušníci polície).

Uvedené návrhy na výsluchy svedkov čiastočne nadväzujú na listinu, ktorá bola do konania predložená
po skončení dokazovania dňa 28.11.2024 treťou osobou (ktorá nie je stranou konania). Na lístočku,
ktorý bol uvedeného dňa súdu doručený je uvedený ako podávateľ osoba A. T. a jeho obsahom je
text „keďže poznám okolnosti prípadu A. B. XXX/XX/XXXX tak považujem túto poštu za podstatný
dôkaz“, pričom k lístočku je pripojený rukou písaný list na dvojstránke zo zošita a tiež obálka, na

ktorej je ako odosielateľ uvedená osoba A. T. s adresou F. T. XX, U. (adresa Ústavu na výkon väzby
a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina). Uvedené podanie sa súdu javí ako účelová súčasť
obrany obžalovaného, ako už súd uviedol aj prostredníctvom tretích osôb, ktorá smeruje k tretej verzii
priebehu skutku, ktorá ale nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, a nie len štádium konania, kedy bol
predmetný list súdu doručený treťou osobou (po odmietnutí návrhu obhajoby na výsluch svedka B. E.

a A. T. (zrejme toho istého) a po skončení dokazovania), ale aj skutočnosť, že o ňom a jeho obsahu mal
obžalovaný vopred vedomosť (predtým, ako súd stranám oznámil, že také podanie bolo súdu doručené)
a tiež skutočnosť, že tento mal vyvolať dojem, že bol poslaný z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Žilina, čo však vzhľadom na štandardný postup ústavu pri doručovaní
pošty osobami v ústave umiestnenými súdu známy z jeho úradnej činnosti, vylučuje, že bol odoslaný

z ústavu na výkon väzby (keďže nie je vôbec opatrený pečiatkou ústavu a je na ňom len okrúhla pečiatka
pošty), vyvoláva pochybnosti o jeho autenticite a tým aj o pravdivosti jeho obsahu. Súd má za to, že
účelom predloženia uvedeného podania do konania a v nadväznosti na to aj prednesených návrhov
na vypočutie už uvedených osôb je len účelové vnášanie pochybností do tohto trestného konania,
pričom zároveň je súd toho názoru, že skutkový stav bol v tomto konaní riadne zistený, v dostatočnom

rozsahu pre rozhodnutie, a na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že skutok,
ktorý je predmetom tohto trestného stíhania sa stal, má znaky žalovaných trestných činov a spáchal ho
obžalovaný.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu pre obžalovaného súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl.
Trestného zákona (účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže je pre
obžalovaného priaznivejší), v zmysle ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného
zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo
forme individuálnej a generálnej prevencie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného
činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od
spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada aj na to, že páchateľ
trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia

majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nie je na ujmu náhrady škody alebo odstránenia
škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu
niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste,
pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj
na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté

škodlivým následkom trestného činu.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že má celkom 11 záznamov za rôznorodú trestnú
činnosť, najmä majetkového charakteru, ale aj násilného charakteru, opakovane sa dopustil aj trestnej
činnosti vo forme marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom sa dopustil opakovane nie len prečinov,

ako menej závažných druhov trestných činov ale aj zločinov, ktoré predstavujú podstatne závažnejšie
protiprávne konanie. Trestnej činnosti sa dopúšťa dlhodobo od nízkeho veku, keď prvé tri odsúdenia má
zaznamenané už ako mladistvý. Obžalovanému boli opakovane uložené podmienečné tresty, pričom
doposiaľbolpäťkrátodsúdenýnanepodmienečnýtrestodňatiaslobody,ktoréreálnevykonal.Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. 1T/35/2021 zo dňa 11.01.2022 pre

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov. Tohto trestného činu sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia (určenej na 6 rokov uznesením Okresného súdu Martin sp.zn.
3PP/163/2015zodňa10.03.2016)zvýkonutrestuodňatiaslobodyuloženéhomurozsudkomOkresného
súdu Martin sp.zn. 13T/124/2008 zo dňa 14.10.2014 vo výmere 2 roky za pokračovací zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a pokračovací
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. V prípade
obžalovaného išlo už dokonca o druhé podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (prvé
podmienečné prepustenie bolo na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn. 13PP/100/2008,
z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn.

3T/190/2007 zo dňa 24.04.2008 za úverový podvod podľa § 222 ods. 2 Trestné zákona a za marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona vo výmere 1 rok a 6
mesiacov nepodmienečne).

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa v

posledných piatich rokoch dopustil celkom 22 priestupkov, pričom v 19 prípadoch išlo o priestupky na
úseku dopravy, v 16 prípadoch z toho išlo o menej závažné priestupky, za ktoré mu boli uložené pokuty
vo výške 10 až 50 Eur (doklady, prekročenie rýchlosti, reflexné prvky, bezpečnostné pásy, technický stav
vozidla), avšak v troch prípadoch išlo o závažné priestupky na úseku dopravy a to dňa 30.09.2021 o
jazdu pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 250 Eur a zákaz činnosti vedenia

motorových vozidiel na 12 mesiacov, dňa 03.10.2021 o vedenie motorového vozidla počas uloženého
zákazu činnosti vedenia motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz
činnosti vedenia motorových vozidiel na 12 mesiacov, a dňa 09.07.2022 znova o vedenie motorového
vozidla počas uloženého zákazu činnosti vedenia motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 300 Eur a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na 24 mesiacov. Obžalovaný sa dopustil

zvyšných 3 priestupkov na úseku civilnej ochrany počas pandémie COVID-19, keď porušil opakovane
zákaz vychádzania a nemal rúško.Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody na 4 až 10 rokov a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest
odňatia slobody až na 3 roky. Keďže obžalovaný spáchal jedným skutkom viac trestných činov, súd

mu ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a teda podľa prísnejšieho trestného činu,
ktorým v danom prípade je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Keďže
súd uznal obžalovaného za vinného z trestného činu, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 8 rokov, bolo povinnosťou
súdu uložiť mu trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 druhá veta Trestného zákona), pričom mu ukladal

trest nepodmienečne. Súd pri ukladaní trestu prihliadal u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 2 Trestného
zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, avšak zistil dve priťažujúce okolnosti
a to že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestné zákona), a že už bol za trestný čin
odsúdený (podľa § 37 písm. m) Trestné zákona). Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že sa
obžalovaný v minulosti už dopustil spáchania zločinu (odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Martin

sp.zn. 13T/124/2008 zo dňa 14.10.2014) a opätovne spáchal zločin, preto súd musel postupom podľa
§ 38 ods. 3 Trestného zákona zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu (postupom podľa § 38 ods. 6 Trestného zákona, podľa ktorého sa zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odseku 3 vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom základom
na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby, teda v danom prípade je to 10 rokov mínus 4 roky sa rovná 6 rokov a z toho jedna tretina sú
2 roky) a tak súd bol povinný obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov (4 roky +
zvýšenie o 2 roky) až na 10 rokov.

Súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä na spôsob spáchania činu, na jeho následok,

ako aj na priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a po vyhodnotení osoby páchateľa je toho
názoru,žeprimeraný,spravodlivýazodpovedajúcistavuveciazákonujepreobžalovanéhotrestodňatia
slobody vo výmere 7 rokov, teda stále v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby a to aj napriek tomu,
že ide o páchateľa opakovane trestaného, na prevýchovu ktorého bolo už opakovane pôsobené tak
miernejšími formami trestov v podobe podmienečných odsúdení ako aj najprísnejším trestom odňatia

slobody spojeným s jeho reálnym výkonom, bez dosiahnutia sledovaného účelu trestu doposiaľ, na
proti tomu má súd však zároveň za to, že v danom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu je trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov dostačujúci a to tak na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, ako aj jeho nápravy a prevýchovy a súčasne
odradzujúci iných od páchania trestných činov. Uložený trest súd považuje aj za dostatočne spôsobilý

vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol pred spáchaním tohto trestného činu v posledných desiatich rokoch
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (dňa 10.03.2016
bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Martin sp.zn. 13T/124/2008 zo dňa 14.10.2014 za pokračovací zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona, zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a pokračovací prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona), súd ho v zmysle
§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15
dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba a môžu sa odvolania výslovnej vzdať.