Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Nt/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011117
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Plášek
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324011117.2

Uznesenie

4Nt/110/2024

Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci odsúdeného A. A. pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v

trestnej veci Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/35/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Leviciach
dňa 03.03.2025 takto

r o z h o d o l :

4Nt/110/2024

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh ods. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom

C. D. E., F. G. XXX/XX, prechodne bytom H. B., I. XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Želiezovce, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Levice, sp.
zn. 2T/35/2022-127 z 23.06.2022 právoplatným dňa 28.06.2022, z a m i e t a , nakoľko neboli zistené
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

4Nt/110/2024

Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2024 sa odsúdený A. A. domáhal obnovy konania, ktoré konanie
sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/35/2022-127 z 23.06.2022, právoplatným
dňa 28.06.2022, dôvodiac novým, v pôvodnom konaní súdu neznámym dôkazom - novelou Trestného

zákona č. 40/2024 Z. z., ktorou došlo k zmene ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, ktoré bolo v
prípadeodsúdenéhoaplikované.Malzato,ževpôvodnomkonanímubolnavýšenýtrestodňatiaslobody
o 30 mesiacov z dôvodu aplikácie § 38 odsek 5 Trestného zákona. Žiadal o zmenu výšky uloženého
trestu odňatia slobody.

Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania na verejnom zasadnutí vypočul

odsúdeného, oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Levice 2T/35/2022 a zistil
nasledovné skutočnosti:Zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/35/2022 mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Levice sp. zn. 2T/35/2022-127 z 23.06.2022, právoplatný dňa 28.06.2022 bol A. A. uznaný vinným zo
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona

s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 03.10.2021 v čase okolo 13.00 hod. vošiel do bytu č. XXX/X nachádzajúceho sa na IV. poschodí
bytového domu v B. D. J. K. XXXX/X bez vedomia a súhlasu nájomkyne tohto bytu L. M., nar. XXXX
tým spôsobom, že silou väčšej intenzity otvoril staršie vchodové dvere bytu, ktoré boli zatvorené

a neuzamknuté, ktoré povrchovo poškodil v oblasti uzatvárania, následne pristúpil k svojej bývalej
priateľke N. B., sediacej v tom čase v kresle izby uvedeného bytu, ktorú chytil za krk, začal ju škrtiť,
stiahol ju na zem, kde ju udieral do rôznych častí tela a do oblasti hlavy, pričom jej nespôsobil žiadne
zranenia, a následne až po výzve poškodenej L. M., aby v tomto konaní prestal a z priestorov bytu
odišiel, vyšiel z bytu von,
za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 36 písm. l/, § 37

písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď obžalovaný pri vyhlásení
rozhodnutia na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2022 sa vzdal práva na podanie odvolania aj v mene
oprávnených osôb, dňa 28.06.2022 bolo súdu doručené od Okresnej prokuratúry Levice vzdanie sa
odvolania, a teda rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2022.

Odsúdený na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu na obnovu konania ako aj dôvodoch v ňom
uvedených zotrval a ktorý doplnil tým, že vtedajší sudca mu mal uviesť, že ak by nevyhlásil, že je vinný,
dostal by vyšší trest. Priznal sa, že do domu vtrhol, žena ho podvádzala, prichytil ich, preto utekal za ňou
do bytu jej matky. Nešiel tam s úmyslom ublížiť partnerke ani jej matke. Podľa jeho názoru súd vtedy

konal neuvážene, neboli mu priznané poľahčujúce okolnosti. Bol v citovom rozpoložení, lebo ju ľúbil.
Od mája 2019 viedol riadny život, pracoval. Priznal sa a oľutoval svoje konanie. Nevedel, že v byte je
stará žena.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v
skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených

nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy
konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto
konanie sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky,
či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové,
skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí
nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne
ich nesprávne vyhodnotil (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/1997). Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že
v konaní o povolenie obnovy konania sa súd zaoberá otázkou, či návrh na povolenie obnovy konania

obsahuje skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré zároveň spĺňajú podmienky uvedené
v § 394 ods. 1 Tr. por. (mohli by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by
bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo

upustenieoduloženiasúhrnnéhotrestubybolovzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom
páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu). V tomto konaní sa súd nemá zaoberať
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku vydaného v pôvodnom konaní, ani žiadosťou odsúdeného o
prekvalifikovanie skutku, resp. o zmiernenie uloženého trestu. V konaní o povolení obnovy konania súdnemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd
vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a
ústnosti pri dokazovaní a pod. (R 33/1988). Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je totiž

konaním založeným na revíznom princípe.

Súdvykonanýmdokazovanímnaverejnomzasadnutídospelkzáveru,žeponadobudnutíprávoplatnosti
vyššiecitovanéhorozsudkuvoveciOkresnéhosúduLevicesp.zn.2T/35/2022z23.06.2022právoplatný
dňa 28.06.2022, nevyšli najavo skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania

v prejednávanej veci podľa § 394 Trestného poriadku vo výroku o vine a treste napadnutého rozsudku.
Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa – ako skutočností a dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.

Z návrhu odsúdeného a následnej jeho výpovede na verejnom zasadnutí je zrejmé, že obnovy konania

sa domáha z dôvodu legislatívnej zmeny, ktorá nastala s účinnosťou od 06. 08. 2024, novelou Trestného
zákona č. 40/2024, ktorou došlo k zásadnej zmene pri ukladaní trestov, a to vo vzťahu k ustanoveniu § 38
odsek 5 Trestného zákona. Podľa neho ide o takú novú skutočnosť, ktorá je spôsobilá naplniť hypotézu
právnej normy v ust. § 394 Tr. por., a vyvolať týmto ustanovením upravené právne účinky.

V čase spáchania skutku (03.10.2021) a v čase vyhlásenia rozsudku (23.06.2022) ust. § 38 odsek
5 Trestného zákona znelo: „Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.“
Novelou Trestného zákona došlo k zmene ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona jednak v jeho
prečíslenína§„38odsek3“Trestnéhozákonaakoajvjehoznenípodľaktorého„priopätovnomspáchaní

zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu“.

Súd zdôrazňuje, že pri časovej konkurencii viacerých zákonov v čase od spáchania trestného činu
do času, kedy sa o ňom rozhodne, platí s poukazom na ust. § 2 Trestného zákona všeobecný zákaz
retroaktivity hmotnoprávnych noriem. Tento nachádza výraz priamo v zákonnom znení prvej vety tohto

ustanovenia: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný." Výnimkou zo všeobecnej zásady je použitie retroaktivity pri časovom strete zákonov, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie, avšak podľa zákonného znenia "len v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku".

Aplikujúc na túto vec, skutok, za ktorý bol A. A. odsúdený, bol v čase uznania jeho viny a najmä
pri ukladaní trestu právne kvalifikovaný v súlade s Trestným zákonom a v napadnutom rozsudku
tak okolnosti právnej kvalifikácie skutku, ako najmä ukladania trestu boli odsúdenému dostatočným
spôsobom ozrejmené. Zhrnúc vyššie uvedené, použitie retroaktivity v trestnom konaní je síce v súlade
s ústavnou zásadou v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v prospech páchateľa povinné, avšak

moment, ktorý jej aplikáciu ohraničuje, je vynesenie rozsudku/trestného rozkazu vo veci samej. Keďže
u odsúdeného v období medzi spáchaním trestného činu a vyhlásením rozsudku nedošlo ku zmene
zákonných ustanovení vo vzťahu k posúdeniu trestnosti spáchaného trestného činu a najmä ukladania
trestu odsúdenému, možno konštatovať, že nejde o situáciu, ktorú upravuje druhá veta ust. § 2 ods.
1 Tr. zák.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 07. 11. 2024,
sp. zn. III. ÚS 587/2024-9, ktoré je plne aplikovateľné aj v posudzovanej veci. Z odôvodnenia vyššie
uvedeného uznesenia vyplýva, že: „Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona upravujúceho časovú pôsobnosť
sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v

čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Preto platí, že trestnosť
činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase jeho spáchania. Rovnako tak trest možno uložiť iba
v rozsahu a spôsobom podľa zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Ide o vyjadrenie
zásady vylúčenia retroaktivity, teda zákazu spätnej pôsobnosti zákonov. Vzhľadom na objektívny časový

odstupmedzispáchanímčinuarozhodnutímsúduojehotrestnostispolusuloženímtrestuTrestnýzákon
pripúšťa použitie právnej úpravy účinnej neskôr, v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje. Musí však
byť splnená podmienka, že to je pre páchateľa priaznivejšie. Trestný zákon teda počíta s možnosťou
zmeny právnej úpravy, avšak jej použitie je možné, iba ak ide o zmenu, ktorá nastala do rozhodnutia vtrestnej veci. Nemôže preto ísť o akúkoľvek neskoršiu zmenu Trestného zákona, aj keď pre páchateľa
výhodnejšiu, ako si to vysvetľuje sťažovateľ. Zmena Trestného zákona, na ktorú sa sťažovateľ v návrhu
na obnovu konania odvolával a ktorou zároveň odôvodnil svoju ústavnú sťažnosť, nadobudla účinnosť

dávno po tom, ako bolo o trestnej veci a treste sťažovateľa rozhodnuté. Novela Trestného zákona preto
nemá vplyv na výšku trestu odňatia slobody, ktorý bol sťažovateľovi uložený už pred niekoľkými rokmi.“

Súd ďalej uvádza, že presvedčenie odsúdeného, že vzhľadom na novelu Trestného zákona, ktorá
nadobudla účinnosť dňa 6.8.2024 a s tým súvisiacu zmenu ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného

zákona sa uvedená zmena musí vzťahovať aj na jemu právoplatne uložený trest súd konštatuje, že
úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinného od 6.8.2024 nebolo
prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa
platných a účinných predpisov do 6.8.2024, čo vyplýva aj z prechodného ustanovenia § 438k odsek
7 Trestného zákona , ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu
trestu pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin. Je

potrebné zdôrazniť, že zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona je trestným činom aj
po 6.8.2024 a trest odňatia slobody bol odsúdenému uložený podľa v tom čase platných a účinných
ustanovení Trestného zákona. Novelou Trestného zákona došlo k zmene ustanovenia § 38 odsek 5
Trestného zákona jednak v jeho prečíslení na § „38 odsek 3“ Trestného zákona ako aj v jeho znení

podľa ktorého „pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu“, týmto postupom nedošlo ani k strate jeho účinnosti podľa čl. 125 odsek 3 ústavy.
Do znenia ustanovenia (pôvodne § 38 odsek 5) došlo zásahom zákonodarnej moci a nie rozhodnutím
ústavného súdu o nesúlade takéto ustanovenia s ústavou, ani príslušné ustanovenia zákona č. 40/2024
Z.z. a to ani v jeho prechodných ustanoveniach, neupravujú zásah do právoplatného rozhodnutia súdu

v dôsledku zmeny v jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona, pričom aj ustanovenie § 405b odsek
1 Trestného poriadku upravuje postup výlučne v dôsledku zániku trestnosti činu podľa § 84 Trestného
zákona. K vyjadreniu odsúdeného o tom, že nemal úmysel nikomu ublížiť, že nevedel, že v byte je stará
žena, súd poukazuje na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2022, v dôsledku
ktorého, súd toto postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal a podľa § 257 odsek 8

Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie, ku skutku, ku ktorému sa obžalovaný priznal nevykoná a
v neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený sa vzdal práva na podanie opravného
prostriedku sám ako aj v mene oprávnených osôb. Súd predtým, ako obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine, poučil obžalovaného o tom, že v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 38 odsek 5
Trestného zákona. Zároveň súd zistil, že v pôvodnom konaní bola odsúdenému priznaná poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, a to, že „sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval“.

S poukazom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žiadne iné dôkazy alebo skutočnosti, ktoré
neboli súdu známe v pôvodnom konaní odsúdený neuviedol a vzhľadom na hore uvedené zistenia súd

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného
poriadku a preto návrh odsúdeného zamietol.

Poučenie:

4Nt/110/2024

proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný
súd Levice. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť môže

podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon
oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného.
V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zástupca, obhajca,
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im
plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na

podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať
výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
Sťažnosťpodanávprospechobvinenéhoinouoprávnenouosoboualebozaobvinenéhoobhajcomalebo

zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však
môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota
na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť. Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak
podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za
obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.