Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Alena Antalová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100205
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňaspravodajkyňa)ačlenovsenátuJUDr.DarinyŠtoffovejaMgr.MariánaŠtulajtera,vprávnejveci
žalobcu: Alvaro, s. r. o., so sídlom: Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava-mestská časť Podunajské
Biskupice, IČO: 51 009 889, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so
sídlom: Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100983619/2023 zo dňa 06.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový
orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“)
za zdaňovacie obdobie apríl 2020 a máj 2020, ktorá bola začatá dňa 26.08.2020 na základe Oznámenia
o daňovej kontrole č. 101137017/2020 zo dňa 07.07.2020 (apríl 2020), Oznámenia o zmene termínu

začatia daňovej kontroly č. 101246994/2020 zo dňa 03.08.2020 a Oznámenia o rozšírení daňovej
kontroly o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2020 č. 101362619/2020 zo dňa 27.08.2020. Správca dane
oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami v daňovej kontrole a so vzniknutými pochybnosťami
Výzvou č. 101069146/2021 zo dňa 18.06.2021 (doručenou 29.06.2021) v zmysle § 46 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) (ďalej aj „Výzva“), v ktorej žalobcu vyzval v
stanovenej lehote na vyjadrenie k zisteniam správcu dane z daňovej kontroly a na doplnenie neúplných

údajov, na vysvetlenie nejasností a na opravu nepravdivých údajov, resp. na riadne preukázanie
pravdivosti údajov. Žalobca na predmetnú výzvu nereagoval. Následne správca dane vyhotovil Protokol
z daňovej kontroly č. 101259844/2021 zo dňa 19.07.2021 (ďalej len „Protokol“) obsahujúci výzvu na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 09.08.2021
doručenímProtokolu.Žalobcadňa21.09.2021doručilsprávcovidanevyjadreniekProtokolu.Žalobcasa
v stanovenom termíne (23.11.2021) nedostavil na prerokovanie pripomienok k Protokolu, o čom správca
dane spísal Úradný záznam č. 102382912/2021 zo dňa 24.11.2021.

2. Správca dane dňa 14.12.2021 vydal Rozhodnutie č. 102564284/2021, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel dane v sume 27 958,49 eur za zdaňovacie obdobie máj 2020, (daň vyrubená podaným daňovým
priznaním doručeným dňa 25.06.2020 3 588,57 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacomkonaní 31 547,06 eur, rozdiel dane v sume 27 958,49 eur. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu
dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100915131/2022 zo dňa
14.04.2022, ktorý rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.12.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Správca dane doplnil dokazovanie a následne predvolal žalobcu na ústne pojednávanie za
účelom jeho oboznámenia s priebehom a zisteniami v ďalšom vyrubovacom konaní. Žalobca sa ústneho
pojednávania nezúčastnil, o čom správca dane vyhotovil Úradný záznam č.102952181/2022 zo dňa
02.11.2022.

3. Správca dane následne vydal Rozhodnutie č. 103344961/2022 zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj
„rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 35 153,29 eur na DPH za
zdaňovacieobdobiemáj2020(daňvyrubenádaňovýmpriznanímdoručenýmdňa25.06.2020 23588,57
eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 38 741,86 eur, rozdiel dane v sume 35 153,29
eur). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020
uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“):
A/ z faktúr od daňového subjektu IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Račianska 88B, 831 02 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 859 475, DIČ: 2120812364, IČO DPH: SK 2120812364 (ďalej ako
„IMPERIAL BUSINESS s.r.o.“ alebo „dodávateľ 1“)
- faktúra č. 202051601 zo dňa 16.05.2020, dátum dodania 16.05.2020, základ dane 17 600,- eur, DPH

3 520,- eur, spolu 21 120,- eur, predmet dodania: manipulácia kartónov Billa Senec od 01.05.2020 do
15.05.2020 v počte 400 000;
- faktúra č. 202053101 zo dňa 31.05.2020, dátum dodania 31.05.2020, základ dane 3 436,80 eur, DPH
687,36 eur, spolu 4 124,16 eur, predmet dodania: triedenie paliet Billa Senec v počte 2148 ks;
- faktúra č. 202053102 zo dňa 31.05.2020, dátum dodania 31.05.2020, základ dane 19 529,78 eur, DPH

3 905,96 eur, spolu 23 435,74 eur, predmet dodania: manipulácia kartónov od 16.05.2020 do 31.05.2020
v počte 452 761;
- faktúra č. 202053103 zo dňa 31.05.2020, dátum dodania 31.05.2020, základ dane 25 060,- eur, DPH
5 01,- eur, spolu 30 072 eur, predmet dodania: triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES
FRANCE v počte 3132,5 h.

B/ z faktúr od daňového subjektu Greenovils, s.r.o. Gorkého 129/12, 811 01 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto (od 15.04.2021 obchodné meno KATECHO, s.r.o. so sídlom Štúrova 41, 949 01 Nitra), IČO:
52 608 808, DIČ: 2121091280, IČ DPH: SK 2121091280 (ďalej ako „Greenovils s.r.o.“ alebo „dodávateľ
2“), (pozn. spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná dňa 09.11.2021 po prenesení sídla do
iného členského štátu EÚ: Bessemer str. 42a, 121 03 Berlín, Nemecká spolková republika):

- faktúra č. 20050403, dátum dodania 03.05.2020, základ dane 11 260,80 eur, DPH 2 252,16 eur,
spolu 13 512,56 eur, predmet dodania: fakturujeme vám práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť
Rakoľuby 916 31 (TW 18);
- faktúra č. 20051101, dátum dodania 10.05.2020, základ dane 11 764,- eur, DPH 2 352,80 eur, spolu 14
116,80 eur, predmet dodania: fakturujeme vám práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť Rakoľuby

916 31/(TW 19);
- faktúra č. 20051802, dátum dodania 17.05.2020, základ dane 13 790,40 eur, DPH 2 758,08 eur,
spolu 16 548,48 eur, predmet dodania: fakturujeme vám práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť
Rakoľuby 916 31 (TW 20);
- faktúra č. 20052501, dátum dodania 24.05.2020, základ dane 13 185,20 eur, DPH 2 637,04 eur,

spolu 15 822,24eur, predmet dodania: fakturujeme vám práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť
Rakoľuby 916 31 (TW 21);
- faktúra č. 20053102, dátum dodania 31.05.2020, základ dane 11 838,80 eur, DPH 2 367,76 eur,
spolu 14 206,56 eur, predmet dodania: fakturujeme vám práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť
Rakoľuby 916 31 (TW 22).

C/ z faktúr od daňového subjektu Amorza, s.r.o. Rázusova 12, 949 01 Nitra, IČO: 52 522 407, DIČ:
2121060458, IČ DPH: SK 2121060458 (ďalej ako „Amorza s.r.o.“ alebo „dodávateľ 3“) (pozn. spoločnosť
bola z obchodného registra vymazaná dňa 10.03.2021 po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ:
Eichenstrasse, Reichelsheim, Nemecká spolková republika):
- faktúra č. 200518/02, dátum dodania 17.05.2020, základ dane 26 079,70 eur, DPH 5 215,94 eur, spolu

31 295,64 eur, predmet dodania: TW 18 - 20 Umývanie EPS prepraviek, množstvo 1 534 100 ks;
- faktúra č. 200518/03, dátum dodania 17.05.2020, základ dane 1701,70 eur, DPH 340,34 eur, spolu
2042,04 eur, predmet dodania: TW 18 - 20 Umývanie WAP prepraviek, množstvo 34 000 34 ks;- faktúra č.200531/02, dátum dodania 31.05.2020, základ dane 17 756,50 eur, DPH 3 551,30 eur, spolu
21 307,80 eur, predmet dodania: TW 21 - 22 Umývanie EPS prepraviek, množstvo 1 044 500 ks ;
- faktúra č.200531/04, dátum dodania 31.05.2020, základ dane: 1 093,50 eur, DPH 218,70 eur, spolu 1

312,20 eur, predmet dodania: TW 21 - 22 Umývanie WAP prepraviek, množstvo 21 870 ks.
D/ z dokladov typu OZ a PO v celkovej sume 333,85 eur, z toho doklady označené ako OZ, uplatnená
DPH vo výške 42,80 eur a doklady označené ako PO, uplatnená DPH vo výške 291,05 eur.

4. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia popísal úkony vykonané za účelom preverenia uplatneného

práva na odpočítanie dane od deklarovaných dodávateľov, podrobne popísal skutkové zistenia, ktoré
vyplynuli z dokazovania v priebehu daňovej kontroly, poukázal na priebeh vyrubovacieho konania
o na závery správcu dane. V súvislosti s dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. správca dane
zistil, že konateľom v mesiaci máj 2020 (do 21.05.2020) bol A. B., od 21.05.2020 bol konateľom C.
D., občan Litovskej republiky, ktorý je pre správcu dane nedostupný. Správca dane vyzval žalobcu
predložiť dôkazy k faktúram prijatým od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., o. i. žiadal predložiť

evidenciu dochádzky a osôb, ktoré za žalobcu, resp. za jeho dodávateľov, vykonali práce v objekte
u odberateľov žalobcu BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. Žalobca predložil iba
evidenciu dochádzky zamestnancov žalobcu, z ktorej vyplýva, že pre žalobcu v mesiaci máj 2020
vykonávalo prácu 27 zamestnancov, nevyplývalo však z nej miesto výkonu práce žalobcu. Správca dane
z predložených pracovných zmlúv a dohôd zistil, že zamestnanci žalobcu mali rovnaké miesto výkonu

práce - Nové Mesto nad Váhom, t. j. všetci zamestnanci žalobcu vykonávali v mesiaci máj 2020 práce
pre odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o. Z evidencie dochádzky dodávateľa žalobcu Amorza
s.r.o. vyplýva, že v mene dodávateľa v mesiaci máj 2020 pre žalobcu vykonávali prácu 4 pracovníci,
ktorí podľa predmetu fakturácie mali mať miesto výkonu prác spoločnosť EUROPOOL Kočovce, časť
Rakoľuby, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpovedí niektorých zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o.

Z toho podľa správcu dane vyplýva, že všetci zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o. mali vykonávať
v mesiaci máj 2020 práce pre odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o.v Z predloženej evidencie
dochádzky dodávateľa Greenovils s.r.o. vyplýva, že v mene dodávateľa v mesiaci máj 2020 pre žalobcu
vykonávali prácu 4 pracovníci, ktorí podľa predmetu fakturácie mali mať miesto výkonu prác spoločnosť
EUROPOOL Kočovce, časť Rakoľuby, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpovedí niektorých zamestnancov

spoločnosti Greenovils s.r.o. Z toho podľa správcu dane vyplýva, že všetci zamestnanci spoločnosti
Greenovils s.r.o. mali vykonávať v mesiaci máj 2020 práce pre odberateľa Euro Pool System Slovakia
s.r.o. Z predloženej evidencie dochádzky dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vyplýva, že v mene
dodávateľa v mesiaci máj 2020 pre žalobcu vykonávalo prácu 6 pracovníkov, ktorí podľa predmetu
fakturácie mali v mesiaci máj 2020 vykonávať práce pre odberateľa BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES

FRANCE s.r.o. Z predložených záznamov o vykonaní školenia BOZP vyplýva, že sa jednalo len o
zamestnancov žalobcu, ktorých miesto výkonu práce bolo v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o. Zo
žalobcom predložených dokladov vyplýva, že dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mal vykonávať pre
žalobcuprácepreodberateľaBILLAs.r.o.aHOMMELHERCULESFRANCEs.r.o.adodávateliaAmorza
s.r.o. a Greenovils s.r.o. vykonávali pre žalobcu práce pre odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o.

5. Zpredloženýchdokladovsprávcadanezistil,žežalobcadodalvzdaňovacomobdobímáj2020služby
pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o., pričom žalobca tieto služby nevykonal svojimi
zamestnancami, ale mal ich vykonať prostredníctvom zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. Správca dane odberateľa žalobcu HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. vyzval na predloženie

dokladov, o. i. žiadal menný zoznam pracovníkov, ktorí mali v mesiaci máj 2020 pre neho vykonať
práce v mene žalobcu. Odberateľ žalobcu HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. potvrdil a preukázal
dodanieslužiebžalobcom,apretosprávcadanetotododanienespochybnil.Odberateľžalobcuvmesiaci
máj 2020 stotožnil konkrétne osoby, ktoré u odberateľa žalobcu v jeho mene reálne práce vykonali.
Z dôkazov vyplýva, že tieto osoby nemali žiaden vzťah k žalobcovi, ani k dodávateľovi IMPERIAL

BUSINESS s.r.o. To, že žalobca vykonal práce pre svojho odberateľa nie svojimi zamestnancami,
neznamená automaticky, že práce vykonal prostredníctvom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o..
Správca dane preto vyjadril žalobcovi pochybnosti o tom, že dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
pri plnení fakturovanom faktúrou č. 202053103 vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH.
Správca dane z predložených dokladov ďalej zistil, že žalobca dodal v zdaňovacom období máj 2020

služby pre odberateľa BILLA s.r.o., pričom žalobca tieto služby nevykonával svojimi zamestnancami,
ale mal ich vykonať prostredníctvom zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ
BILLA s.r.o. si u žalobcu objednala služby v rozsahu 420 hodín, pričom zamestnanci dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. podľa dôkazov predložených žalobcom odpracovali pre žalobcu len 256hodín a zároveň tí istí zamestnanci mali podľa obsahu faktúr pracovať aj pre odberateľa HOMMEL
HERCULES FRANCE s.r.o. Podľa správcu dane je otázne, kto objednané práce v rozsahu 420 hodín
reálne mal vykonať, a teda faktúry od dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. predložené žalobcom

neodrážajú skutočný stav a nemajú povahu faktu. Správca dane odberateľa žalobcu BILLA s.r.o. vyzval
na predloženie dokladov, o. i. žiadal menný zoznam pracovníkov, ktorí mali v mesiaci máj 2020 pre
neho vykonať práce v mene žalobcu. Odberateľ BILLA s.r.o. potvrdil a preukázal dodanie služieb
žalobcom, a preto správca dane toto dodanie nespochybnil. Z dodávateľom predložených dôkazov
vyplýva, že v mesiaci máj 2020 v jeho skladoch vykonávalo v mene žalobcu prácu 20 pracovníkov,

pričom žalobca tvrdil, že všetky práce pre odberateľa BILLA s.r.o. vykonal prostredníctvom dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Avšak osoby, ktoré uvedené práce vykonávali, neboli zamestnancami
dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., pretože tento mal v mesiaci máj 2020 len 6 zamestnancov
(nie 20, ako uvádzal odberateľ). Správca dane zistil, že osoba označená odberateľom BILLA s.r.o. (E.
F., poverený koordinátor za žalobcu) nebola zamestnancom žalobcu a ani zamestnancom dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o., táto osoba nebola identifikovaná, ani stotožnená. Z dôkazov predložených

odberateľom BILLA s.r.o. ďalej vyplýva, že tento odberateľ poskytol žalobcovi elektronické karty a
osobné čísla v počte 20 kusov, pod ktorými sa každý pracovník prihlásil do systému, z čoho je
zrejmé, že žalobca disponuje zoznamom zamestnancov, ktorým tieto čísla pridelil, avšak tento zoznam
odmietol správcovi dane predložiť a tieto osoby stotožniť. Skutočnosť, že žalobca vykonal práce pre
svojho odberateľa BILLA s.r.o. nie svojimi zamestnancami, neznamená automaticky, že práce vykonal

prostredníctvom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Tento dodávateľ nemal 20 zamestnancov a
subdodávateľ nebol stotožnený žiadny, preto správca dane vyjadril žalobcovi pochybnosti o tom, že
dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. pri plneniach fakturovaných deklarovanými faktúrami vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH.

6. Správca dane za účelom preverenia dodania služieb vyzval dodávateľa IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. na predloženie listinných dokladov, tento na výzvu nereagoval a požadované listiny nepredložil.
Správca dane opakovane predvolal na výsluch ako svedka A. B., konateľa spoločnosti IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., tento sa na výsluch opakovane nedostavil, pokus o jeho predvedenie bol neúspešný.
Na základe toho správca dane konštatoval, že účtovníctvo dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o.

je pre správcu dane nedostupné, že dodávateľ mu neumožnil vykonať zistenia smerujúce k overeniu
skutočností tvrdených žalobcom, že nie je preukázané, že služby uvedené na faktúrach dodal
žalobcovi práve tento dodávateľ a že mu pri dodávkach vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie
marec 2020 prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistil, že dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o.

mal v mesiaci máj 2020 6 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, všetci boli cudzinci a mali
obmedzený rozsah práce (350 hod/rok), z čoho vyplýva najviac 10 hodín pracovnej činnosti týždenne.
Z evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa predloženej žalobcovi vyplýva, že v mesiaci máj
2020 títo zamestnanci odpracovali za celý mesiac spolu 256 hodín (1 zamestnanec á 42,7 hod)
pričom podľa fakturácie dodávateľa fakturoval žalobcovi za jednu hodinu práce 256,35 eur, napriek

tomu, že boli vykonávané len jednoduché obslužné práce bez nároku na kvalifikáciu. Správca dane
spochybnil, že faktúry, ktoré žalobca predložil ku kontrole ako dôkaz o dodávkach služieb od dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. odrážajú reálne skutočností, že dodávateľ mohol prostredníctvom svojich
zamestnancov reálne vykonávať práce v rovnakom čase na 3 rôznych miestach výkonu prác, pričom
účasť iného subdodávateľa nebola zo strany žalobcu a ani zo strany dodávateľa pred správcom dane

preukázaná. Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. správca dane
vypočulakosvedkazamestnancatohtododávateľaC.G.,ktorýpotvrdil,žeod01.01.2020do31.05.2020
bolzamestnancomdodávateľaIMPERIALBUSINESSs.r.o.,pracovnúzmluvuaniinýdokladnepredložil,
podľa údajov zo Sociálnej poisťovne mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Z dôkazov predložených
žalobcom vyplýva, že svedok v mene žalobcu v mesiaci máj 2020 vykonával prácu 44 hodín, a teda na

odpracovaní objednaných 420 hodín práce sa podieľal len minimálne. Svedok ozrejmil miesto výkonu
práceináplňpráce,išloojednoduchémanipulačnéprácevykonávanéručne,bezodbornejkvalifikácie,a
preto sa podľa správcu dane cena za hodinu práce 256,35 eur zaplatená žalobcom svojmu dodávateľovi
javí ako bez ekonomického opodstatnenia. Podľa zistení správcu dane je buď nesprávny počet kartónov
uvádzaný na faktúrach alebo nesprávny dôkaz o odpracovaných hodinách zamestnancov dodávateľa.

Zistené nezrovnalosti neboli žalobcom ani jeho dodávateľom odstránené, v dôsledku čoho mal správca
dane pochybnosti o tom, že dodávateľské faktúry majú povahu faktu a odrážajú reálne skutočnosti.
Správca dane prostredníctvom Poštovej banky a.s. zistil, že úhrada kontrolovaných faktúr žalobcom
pre dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola formálne preukázaná, finančné prostriedky však bolipriebežne a bezprostredne po ich prijatí na účet vyberané v hotovosti prostredníctvom bankomatu, t. j.
neboli použité v súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. na úhradu
jej záväzkov. Pochybnosti o vzájomných obchodných transakciách medzi žalobcom a jeho dodávateľom

neboli odstránené. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. podala daňové
priznanie pre DPH za máj 2020 a kontrolný výkaz DPH za máj 2020 dňa 11.08.2020, dokumenty boli
podané elektronicky A. B., ktorý však nebol oprávnený na ich podanie, keďže mu skončila funkcia
konateľa dňa 21.05.2020. Správca dane považuje daňové priznanie pre DPH za máj 2020 a kontrolný
výkaz DPH za máj 2020 za nepodané. Uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, je

nekontaktná, potrebné doklady ani vyjadrenia neposkytla a vzhľadom na predaj uvedenej spoločnosti
občanovi Litovskej republiky je tento subjekt pre správcu dane nedostupný. Z dokladov vyplýva, že
všetky dodania prijaté od IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mali byť na výstupe spoločnosti Alvaro s.r.o.
fakturované pre odberateľov (HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. a BILLA s.r.o.). Na dodaniach pre
uvedené odberateľské spoločnosti sa podľa predložených dokladov nepodieľali zamestnanci žalobcu,
z dodávateľských spoločností to mali byť len zamestnanci spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.,

avšak podľa dokladov predložených spoločnosťou HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. a BILLA s.r.o.
je vylúčené, že dodania fakturované pre týchto odberateľov žalobcu mohli vykonať práve zamestnanci
spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. stotožnila
osoby, realizátorov dodaní od žalobcu, ale tieto osoby nemali žiaden vzťah ku žalobcovi ani k spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Spoločnosť BILLA s.r.o. nestotožnila osoby, realizátorov dodaní od žalobcu,

avšak disponuje informáciou o počtoch týchto osôb, ktoré však značne prevyšujú personálne možnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o., navyše dodania pre BILLA s.r.o. nemali byť jediné, ktoré mali vykonať
práve zamestnanci IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Realizátorov pre BILLA s.r.o. teda nestotožnil žalobca,
deklarovaný dodávateľ, ani konečný príjemca fakturovaných dodávok. Ani z výpovede svedka neboli
osvedčené také informácie, ktoré by mohli ovplyvniť posudzovanie sporných faktúr od uvedeného

dodávateľa. Na základe uvedených skutočností a vyhodnotenia získaných dôkazov správca dane
konštatoval,ženebolopreukázané,žeprácefakturovanéžalobcomodberateľomHOMMELHERCULES
FRANCE s.r.o. a BILLA s.r.o. boli reálne uskutočnené a vykonané dodávateľom žalobcu - spoločnosťou
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v zmysle kontrolovaných faktúr. Nebolo preukázané, že dodania v zmysle
predmetných faktúr vykonala, resp. že ich vôbec mohla vykonať spoločnosť IMPERIAL BUSINESS

s.r.o., keďže identifikované osoby realizátorov nemali k tejto spoločnosti žiadny vzťah, resp. personálne
kapacity nesúhlasili s počtom zistených osôb vykonávajúcich príslušné služby, tieto boli výrazne nižšie a
zároveň tieto osoby neboli stotožnené. Správca dane konštatoval, že bolo preukázané, že dodávateľská
spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vystupovala v týchto obchodoch ako formálny dodávateľ,
ktorého deklaroval samotný žalobca tento si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských

faktúr, a preto správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v zdaňovacom období máj
2020 vo výške 13 125,32 eur.

7. Správca dane v rozhodnutí uviedol stanovisko k vyjadreniu žalobcu k zisteniam uvedeným v
Protokole z daňovej kontroly týkajúceho sa dodávateľa 1 (IMPERIAL BUSINESS s.r.o.) a konštatoval,

že nespochybnil dodanie prác pre HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. a BILLA s.r.o. v zmysle
vystavených faktúr od žalobcu, ale vylúčil, že tieto dodania uskutočnil alebo mohol uskutočniť jeho
dodávateľ (IMPERIAL BUSINESS s.r.o.) v zmysle faktúr, z ktorých nebolo uznané uplatnené právo
na odpočítanie dane ako oprávnené. Zzopakoval závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania a vo
vzťahuktvrdeniužalobcu,žedodávateľIMPERIALBUSINESSs.r.o.pravdepodobneposkytovalaslužby

prostredníctvom subdodávateľov uviedol, že jediným dodávateľom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. v zdaňovacom období máj 2020 mala byť spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., ktorej jediný
spoločník a konateľ je občan Rumunska, táto spoločnosť podala daňové priznanie k DPH naposledy za
marec 2020 a kontrolný výkaz k DPH za august 2018, podľa zistení Sociálnej poisťovne v predmetnom
období nemala žiadnych zamestnancov. Tvrdenie o pravdepodobnom zapojení subdodávateľov pri

poskytovaní služieb spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nebola preukázaná. K poukazu žalobcu
na výpoveď bývalého konateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. A. B., kde mal potvrdiť spoluprácu so
žalobcom a vysvetliť priebeh spolupráce, správca dane uviedol, že z výpovede A. B. (sv súvislosti
s daňovou kontrolou žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2019) nevyplývajú žiadne konkrétne
skutočností, svedok odmietol uviesť mená spolupracovníkov, nevedel mená zamestnancov, ktorí

realizovali jednotlivé zákazky pre žalobcu a správca dane poukázal na rozpory vyplývajúce z jeho
výpovede a z vykonaného dokazovania správcom dane.8. V súvislosti s dodávateľom 2 (Greenovils s.r.o.) správca dane uviedol, že na opakované výzvy na
predloženie účtovných a daňových dokladov dodávateľ 2 neodpovedal, až dňa 07.04.2021 predložil
doklady o zaznamenaní posudzovaných faktúr, ktoré majú preukazovať dodania pre žalobcu v

zdaňovacom období máj 2020, z ktorých však správca dane nezískal žiadne konkrétne dôkazy
popisujúce okolnosti predmetných dodaní pre žalobcu, ani informácie o personálnom zabezpečení
jednotlivých dodávok. Správca dane nahliadnutím do spisu inej daňovej kontroly (vykonanej u
žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2020) získal informácie z výsluchu H. I. (konateľa spoločnosti
Greenovils s.r.o.) zo dňa 22.04.2021, kde uviedol, že v marci 2020 mala táto spoločnosť 8

zamestnancov, sprostredkovávala práce pre živnostníkov, spoločnosť nemala majetok, sídlo bolo
virtuálne, potvrdil vystavovanie faktúr, pričom agendu spoločnosti odovzdal novému majiteľovi z Litvy.
Potvrdil obchodovanie so žalobcom v roku 2020, práce v marci 2020 mali vykonať zamestnanci
dodávateľa 2, tieto neboli vykonávané subdodávateľsky a boli vykonané iba v priestoroch spoločnosti
Euro Pool System Slovakia s.r.o. Svedok nebol prítomný pri vykonávaní prác, nemal na starosti chod
zamestnancov, výkon ich práce, nezadával im pracovné úlohy, nechodil do skladov, nekoordinoval,

nekontroloval a neusmerňoval prácu zamestnancov, nekontroloval ani ich dochádzku. Nevedel uviesť,
kto práce robil. Uvedená výpoveď H. I. správcovi dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2020
neposkytla informácie, z ktorých by bolo možné zistiť podrobnosti o personálnom zabezpečení a
okolnostiach, za ktorých boli vykonávané dodania pre žalobcu v priestoroch depa Beckov v Kočovciach,
časť Rakoľuby, pre odberateľa žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.). Preverovaním v Sociálnej

poisťovni správca dane zistil, že spoločnosť Greenovils s.r.o. mala v zdaňovacom období máj 2020
2 zamestnancov. Podľa účtovných a daňových evidencií mala spoločnosť Greenovils s.r.o. v máji
2020 dvoch dodávateľov: Work&business s.r.o. a Amorza s.r.o. Správca dane zistil, že v máji 2020
klesol počet zamestnancov oproti aprílu 2020 o polovicu. Dodávateľ Work&business s.r.o. v máji 2020
nemal žiadnych zamestnancov a Amorza s.r.o. mala použiť svoje personálne kapacity vo svojich

priamych dodaniach pre žalobcu, z čoho správca dane vyvodil, že spoločnosť Greenovils s.r.o. mohla
svoje dodávky služieb pre žalobcu vykonať len vlastnými zamestnancami. Primerane k poklesu počtu
zamestnancov klesol aj počet odpracovaných hodín, preto je podľa správcu dane paradoxné, že výška
fakturácie pre žalobcu v máji 2020 významne vzrástla.

9. Za účelom objasnenia výkonu prác dodávateľom Greenovils s.r.o. správca dane vypočul ako svedkov
zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o.: J. G., C. K. a C. L., ktorí vo výpovediach potvrdili, že boli
zamestnancami spoločnosti Greenovils s.r.o. v mesiaci apríl 2020 (t.j. nie v kontrolovanom zdaňovacom
období máj 2020), vykonávali prácu skladníka, pracovali v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o.,
pracovné úlohy im zadávala a koordinovala ich osoba za žalobcu K. K., nevedeli sa vyjadriť, či na

mieste výkonu práce boli aj iní zamestnanci Greenovils s.r.o., nevedeli ich menovať, svedok L. uviedol,
že v sklade boli aj iní zamestnanci Greenovils s.r.o. a žalobcu, ich mená si nepamätal.Uviedli, že pri
vstupe do skladu ich kontroloval zmenový majster a podpisovali nejaké papiere; svedok L. uviedol, že
evidenciu dochádzky viedol zmenový majster za Euro Pool System Slovakia s.r.o. (ktoré tvrdenie je
v rozpore s údajmi získanými od Euro Pool System Slovakia s.r.o. a z výpovede zamestnanci tejto

spoločnosti H. M.). Z uvedených výpovedí správca dane nezískal žiadne informácie o personálnom
zabezpečení spoločnosti Greenovils s.r.o. pri dodaniach pre žalobcu, ktoré by boli v súlade s údajmi
na posudzovaných faktúrach. Výpovede svedkov preukazujú, že žalobca koordinoval prácu osôb v
prevádzke a existenciu písomnej dochádzkovej evidencie zamestnancov realizujúcich dodania pre
odberateľa žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.). Správca dane nahliadnutím do spisu inej

daňovej kontroly vykonanej u žalobcu získal informácie z výpovede svedka K. K. zo dňa 14.04.2021,
ktorý potvrdil, že bol zamestnancom žalobcu od 01.03.2019 do 31.03.2021 na pozícii team leadera
v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o., koordinoval a riadil prácu zamestnancov, ktorí mali
označenie Alvaro s.r.o., ale nevedel, koho zamestnanci sú tieto osoby. Podľa jeho výpovede existujú
zoznamy osôb, ktoré sa nachádzali v skladoch, (tieto však žalobca správcovi dane neposkytol). Z

uvedenej výpovede správca dane nezískal žiadne informácie o personálnom zabezpečení spoločnosti
Greenovils s.r.o. pri dodania pre žalobcov, ktoré by boli v súlade s údajmi na posudzovaných faktúrach.
Výpoveď svedka preukazuje, že žalobca koordinoval prácu osôb v prevádzke a existenciu písomnej
dochádzkovej evidencie zamestnancov realizujúcich dodania pre Euro Pool System Slovakia s.r.o.
Správca dane nahliadnutím do spisu inej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu získal informácie z

výpovede svedka F. N. zo dňa 14.04.2021, ktorý uviedol, že v roku 2020 vykonával prepravné služby
- prepravu zamestnancov žalobcu aj prepravu všetkých osôb označených názvom spoločnosti Alvaro
s.r.o. na pokyn žalobcu, potvrdil výpovede svedkov (C. B., B. H., C. K., C. L.), že im poskytoval
prepravu do miesta výkonu práce – Euro Pool System Slovakia s.r.o., t. j. deklaroval, že prepravuuskutočňoval do miesta výkonu práce Euro Pool System Slovakia s.r.o. aj pre iných zamestnancov,
nielen pre zamestnancov žalobcu, nevedel však o koho zamestnancov ide, títo boli označení názvom
spoločnosti Alvaro s.r.o. Svedok nepoznal spoločnosť Greenovils s.r.o., ani konateľa H. I.. Správca

dane ani výpoveďou tohto svedka nezískal žiadne informácie o personálnom zabezpečení spoločnosti
Greenovils s.r.o. pri dodaniach pre žalobcu, ktoré by boli v súlade s údajmi na posudzovaných faktúrach.

10. Správca dane preveroval finančné transakcie medzi spoločnosťami Greenovils s.r.o. a žalobcom,
pričom zistil, že spoločnosť Greenovils s.r.o. bola majiteľom účtu v Československej obchodnej banke

a. s., jediným disponentom bol H. I., z výpisov z účtu vyplýva, že boli uhradené všetky faktúry vystavené
spoločnosťou Greenovils s.r.o. v máji 2020 pre žalobcu, nebola zistená platba niektorému zo zistených
obchodných partnerov, finančné prostriedky boli priebežne a bezprostredne po ich prijatí na účet zväčša
vyberané v hotovosti prostredníctvom bankomatu, čo podľa správcu dane znamená, že väčšinou neboli
použité v súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti Greenovils s.r.o. na úhradu jej záväzkov a
táto spoločnosť svoju ekonomickú činnosť na výstupe zabezpečovala v kontrolovanom zdaňovacom

období výhradne vo vlastnej réžii prostredníctvom vlastných personálnych kapacít, na jej dodaniach
pre žalobcu sa nepodieľal žiadnym subdodávateľ. Spoločnosť Greenovils s.r.o. bola tiež majiteľom
účtu v Tatra banke a.s., podpisové oprávnenie mal O. P., správcovi dane nebola poskytnutá žiadna
informácia o okolnostiach vykonávania ekonomickej činnosti spoločnosti Greenovils s.r.o. Správca
dane zistil, že dodania, ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť Greenovils s.r.o., boli v plnom rozsahu

uskutočnené pre odberateľa žalobcu - spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o., ktorá na výzvu
správcu dane predložila príslušné doklady, z ktorých vyplýva, že žalobca poskytol služby pre tohto
odberateľa v prenajatom sklade v depe Beckov - logistické centrum Rakoľuby, Kočovce, avšak odberateľ
žalobcu nemá informácie, kto konkrétne za žalobcu tieto služby vykonal, či ich realizoval žalobca
vlastnými personálnymi kapacitami alebo prostredníctvom zamestnancov iného subjektu. Správca dane

z výpovede svedka H. M., zamestnanca spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o., ktorý v mieste
vykonania fakturovaných služieb na pozícii Site manager koordinoval realizáciu, kontroloval kvalitu
a preberal vykonané služby, zistil, že spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. časť priestorov
prenajala žalobcovi, ktorý tam za dohodnutú sadzbu umýval prepravky. Spoločnosť Euro Pool System
Slovakia s.r.o. nekoordinovala prácu zamestnancov v tejto prenajatej prevádzke, v rámci koordinácie

zamestnancov žalobcu komunikovali s koordinátorom za túto spoločnosť, nesledovali osoby vstupujúce
do areálu, nerobili ich evidenciu, toto robil koordinátor za žalobcu. Žalobcovi boli pridelené čipy, pomocou
ktorých púšťali do areálu zamestnancov, ich pohyb v prenajatých priestoroch kontrolovali koordinátori
žalobcu. Svedok H. M. nepozná spoločnosť Greenovils s.r.o., neposkytol správcovi dane informácie o
osobách, konkrétnych realizátoroch služieb prijatých od žalobcu. Túto informáciu mohol a mal správcovi

dane poskytnúť žalobca, keďže ňou ako jediný disponoval. Podľa zistení správcu dane služby, ktoré
fakturoval žalobca pre spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. boli vykonané aj zamestnancami
spoločnosti Greenovils s.r.o, rozporné sú ale zistenia správcu dane o tom, že v máji 2020 sa oproti
aprílu 2020 o polovicu znížil počet zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o., zamestnanci následne
odpracovali menej hodín, avšak fakturácia na výstupe tejto spoločnosti pre žalobcu výrazne vzrástla v

absolútnom vyjadrení, aj v prepočte na počet zamestnancov realizujúcich služby, predovšetkým však
v prepočte na ich odpracované hodiny. Napriek výzve správcu dane žalobca nevysvetlil a nepreukázal
ekonomické opodstatnenie vzrastu výšky fakturácie medzi uvedenými obchodnými partnermi v máji
2020 v porovnaní s výškou fakturácie v apríli 2020. Žalobca neodstránil pochybnosti, že výška fakturácie
na vstupe od Greenovils s.r.o. a formálne deklarované personálne možnosti tejto dodávateľskej

spoločnosti sú v súlade so skutočným stavom, ktorý nastal v rámci realizácie posudzovaných dodávok.
Správcu dane uviedol, že nepredpokladá, že ak sa v máji 2020 počet zamestnancov znížil o polovicu
a primerane k tomu sa znížil aj počet odpracovaných hodín, bolo by možné, vzhľadom na predmet
poskytovanej služby, zvýšiť v absolútnom vyjadrení celkový objem vykonanej práce. Správca dane z
evidencie spoločnosti Greenovils s.r.o. (poskytnutej v rámci daňovej kontroly DPH za marec 2020) zistil,

že cena práce na jedného zamestnanca predstavovala 4,13 eur na jednu odpracovanú hodinu, avšak v
máji 2020 (za poskytnutie identických služieb) spoločnosť Greenovils s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa
fakturovala jednu odpracovanú hodinu jedného zamestnanca sumou 220,85 eur. Podľa správcu dane
je očividný nepomer medzi celkovými nákladmi na hodinu práce zamestnanca a výškou fakturácie
na výstupe spoločnosťou Greenovils s.r.o. pre žalobcu. Jednotlivé posudzované faktúry, vzhľadom na

uvedené vyčíslenie správcu dane, neodzrkadľujú skutočné okolnosti realizácie dodaní, zistenia správcu
dane vylúčili, že by konanie žalobcu malo akceptáciou takýchto faktúr nejaké ekonomické opodstatnenie
a že bolo súlade s hlavným cieľom podnikateľskej činnosti, ktorým je dosahovanie zisku. Správca dane
týmtovylúčil,žerealizáciufakturovanýchslužieb,ktorémalivykonaťzamestnancispoločnostiGreenovilss.r.o., popisujú a dokazujú práve posudzované faktúry predložené žalobcom. Takéto faktúry reálne
neodrážajú okolnosti predmetných obchodných transakcií.

11. Správca dane v rozhodnutí uviedol stanovisko k vyjadreniu žalobcu k zisteniam uvedeným v
Protokole z daňovej kontroly týkajúcim sa dodávateľa 2 (Greenovils s.r.o.) a konštatoval, že zistenia
správcudanenebolipostačujúcenauznanieuplatnenéhoodpočtudanevzmyslepredloženýchfaktúrod
Grenovils s.r.o. za dodania, ktoré mali byť uskutočnené v máji 2020. To, že žalobca disponuje faktúrami
od uvedeného dodávateľa a že zamestnanci Greenovils s.r.o. sa podieľali na dodaniach pre spoločnosť

žalobcu neznamená, že odpočet dane je možné uznať ako oprávnený. Správca dane ďalej uviedol, že
vyzval M. Q. K., s ktorým mal žalobca uzavretú Zmluvu o zabezpečení úloh v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi zo dňa 01.03.2019, na predloženie evidencie školení
vykonaných v roku 2020 pre žalobcu, vrátane príslušných prezenčných listín; obdobné doklady žiadal aj
v prípade, ak M. poskytoval služby pre spoločnosti Greenovils s.r.o. alebo Amorza s.r.o. Z predložených
dokladov správca dane zistil, že nie všetci vyškolení zamestnanci sa nachádzajú v evidencii dochádzky

zamestnancov žalobcu za máj 2020. V evidencii dochádzky sa nachádzajú aj zamestnanci, ktorí nemajú
záznam v evidencii od M. K., tento oboznámil o BOZP a ochrane pred požiarmi výlučne zamestnancov
spoločnosti Alvaro s.r.o., mal uzatvorenú zmluvu len so žalobcom, nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu
a nevykonával bezpečnostnotechnickú službu a službu technika požiarnej ochrany pre spoločnosti
Greenovils s.r.o. ani Amorza s.r.o. Z výpovedí svedkov J. G. a C. K. vyplýva, že školenia BOZP vykonal

M. K. v čase, keď ešte boli zamestnancami spoločnosti Greenovils s.r.o. a tieto školenia zabezpečoval
žalobca, neskôr boli títo svedkovia (podľa predloženej evidencie dochádzky) zamestnancami žalobcu,
čo znamená, že M. K. školil pre žalobcu aj osoby, ktoré v čase školenia neboli jeho zamestnancami.
Správca dane uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania vyzval spoločnosť Euro Pool System Slovakia
s.r.o. na predloženie evidencie aktuálneho počtu osôb za spoločnosť žalobcu v sklade, v ktorom boli

vykonané práce uvedené na faktúrach od dodávateľa žalobcu, na ktorých sa mali podieľať spoločnosti
Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. v zmysle sporných faktúr za zdaňovacie obdobie máj 2020 v členení na
dennú a nočnú smenu. Z predloženej evidencie za zdaňovacie obdobie máj 2020 podľa správcu dane
vyplývajú významné nezrovnalosti, ktoré správca dane v rozhodnutí podrobne špecifikoval (v bežných
pracovných dňoch sa v prevádzke nachádzal viac ako dvojnásobok pracovníkov, ako ich malo byť podľa

predloženýchevidenciídochádzky;počassviatkovavíkendov,keďsanapracoviskupodľapredložených
evidencii dochádzky nemal nachádzať žiadny zamestnanec žalobcu, ani spoločnosti Amorza s.r.o. a
Greenovils s.r.o., v skutočnosti vykonával práce rovnaký počet osôb, ako v bežné pracovné dni). Podľa
správcu dane bolo preukázané, že žalobca na dodania pre Euro Pool System Slovakia s.r.o. nemal
dostatočné personálne kapacity, preto do práce v prevádzke zapojil osoby, ktoré neboli k žalobcovi v

pracovno - právnom pomere. Na výstupe žalobcu tak vznikli vysoké daňové povinnosti pri fakturácii pre
odberateľa (Euro Pool System Slovakia s.r.o.). Za účelom zníženia vysokej daňovej povinnosti preto
boli na vstup spoločnosti žalobcu formálne vložené spoločnosti Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o., ktoré
napriek tomu, že zamestnávali len málo pracovníkov (v máji 2020 sa u obidvoch spoločností jednalo
o štyroch zamestnancov), fakturovali žalobcovi enormné čiastky, čím si žalobca umelo znížil vlastnú

daňovú povinnosť na DPH za máj 2020.

12. V súvislosti s dodávateľom 3 (Amorza s.r.o.) správca dane uviedol, že dodania v zmysle faktúr od
tohto dodávateľa, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane a ich príloh, boli uskutočnené v depe
Beckov - logistické centrum Rakoľuby, Kočovce pre odberateľa žalobcu - spoločnosť Euro Pool System

Slovakia s.r.o. Za účelom preverenia obchodných transakcií správca dane vyzval spoločnosť Amorza
s.r.o. na predloženie dokladov, z ktorých vyplýva, že faktúry boli zaznamenané v účtovníctve dodávateľa
3, boli uhradené (okrem faktúry číslo 200504/1301). Personálne zabezpečenie ekonomickej činnosti
spoločnosti Amorza s.r.o. je preukazované evidenciou dochádzky zamestnancov, pričom spoločnosť
Amorza s.r.o. mala podľa údajov zo Sociálnej poisťovne v máji 2020 štyroch zamestnancov. Z údajov

Sociálnej poisťovne ďalej vyplýva, že ekonomickú činnosť Amorza s.r.o. nemohol personálne zabezpečiť
(podieľať sa na nej) žiadny z dodávateľov tejto spoločnosti, (keďže jediný dodávateľ v zdaňovacom
období máj 2020 Refreshing s.r.o. Bratislava nemal žiadnych zamestnancov), teda dodávky služieb
mohla uskutočniť len prostredníctvom vlastných zamestnancov. V máji 2020 klesol počet zamestnancov
spoločnosti Amorza s.r.o. oproti aprílu 2020 o polovicu, primerane tomu klesol aj počet odpracovaných

hodín, preto je paradoxné, že výška fakturácie pre žalobcu v máj 2020 významne vzrástla. Keďže
spoločnosť Amorza s.r.o. neumožnila správcovi dane nahliadnuť do účtovníctva a neposkytla súčinnosť
pri preverovaní sporných faktúr, správca dane vypočul ako svedkov jej zamestnancov- bulharských
štátnych príslušníkov (C. B. a B. H.), ktorí potvrdili, že boli zamestnancami Amorza s.r.o., uviedli svojupracovnú pozíciu, pracovali v objekte EUROPOOL, za spoločnosť Amorza s.r.o. boli v kontakte len s
konateľom C. R., pracovné úlohy im zadával za spoločnosť žalobcu K. K., nevedeli sa vyjadriť, či na
mieste výkonu prác boli aj iní zamestnanci Amorza s.r.o., mali by existovať zoznamy osôb zúčastnených

na realizácii dodaní. Správca dane uvedené výpovede vyhodnotil so záverom, že nezískal žiadne
informácie o personálnom zabezpečení spoločnosti Amorza s.r.o. pri dodaniach pre žalobcu, ktoré
by boli v súlade s údajmi na kontrolovaných faktúrach. Ďalej správca dane vypočul zamestnanca
žalobcu K. K. (na pozícii team leader), miestom výkonu jeho práce boli skladové priestory v objekte
Euro Pool System Slovakia s.r.o., kde mali byť aj iní zamestnanci žalobcu a zrejme aj zamestnanci

dodávateľských spoločností, ktorých mal usmerňovať a riadiť, hoci nemal osobitné povolenie na
koordinovanie zamestnancov inej spoločnosti. Uviedol, že nevedel, koho zamestnanci boli osoby,
ktorých riadil, spoločnosť Amorza s.r.o. nepoznal. Z výpovede svedka F. N. vyplýva, že na pokyn
žalobcu vykonával prepravné služby všetkých osôb označených názvom spoločnosti Alvaro s.r.o., t. j.
potvrdilvýpovedevypočutýchsvedkov,avšakuviedol,ženevedel,okohozamestnancovide.Spoločnosť
Amorza s.r.o., ani jej konateľa C. R. nepoznal.

13. Správca dane preverovaním v spoločnosti odberateľa žalobcu Euro Pool System Slovakia s.r.o.
zistil,žetátospoločnosťnemážiadnedokladyaanivedomosťotom,žebyslužbyposkytovanéžalobcom
boli vykonávané inou osobou než žalobcom, nevedel kto konkrétne za žalobcu tieto služby vykonal,
evidenciu zamestnancov vykonával žalobca, odberateľ žalobcu nedisponuje zoznamom pracovníkov,

nemal vedomosť o vzťahu so spoločnosťou Amorza s.r.o. Z výpovede zamestnanca spoločnosti Euro
Pool System Slovakia s.r.o. H. M. (v pozícii site manager) vyplýva, že tento nekoordinoval prácu
zamestnancov žalobcu, komunikoval s koordinátorom za žalobcu, odberateľ nevykonával evidenciu
osôb vstupujúcich do areálu, túto činnosť robil koordinátor za žalobcu, žalobcovi boli pridelené
čipy, pomocou ktorých púšťali do areálu zamestnancov, svedok nepoznal spoločnosť Amorza s.r.o.

Správca dane neuviedol, že podľa jeho zistení práce fakturované žalobcom pre odberateľa Euro
Pool System Slovakia s.r.o. boli vykonané aj zamestnancami spoločnosti Amorza s.r.o., rozporné
sú však zistenia správcu dane vo vzťahu k skutočnosti, že v máji 2020 sa o polovicu znížil počet
zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o., bolo odpracovaných menej hodín, avšak fakturácie na
výstupe tejto spoločnosti pre žalobcu výrazne vzrástla. Žalobca správcovi dane neposkytol relevantné

vysvetlenie a neodstránil pochybnosti o tom, že výška fakturácie na vstupe od Amorza s.r.o. a formálne
deklarované personálne možnosti tejto dodávateľskej spoločnosti sú v súlade so skutočným stavom,
ktorý nastal v rámci realizácie posudzovaných dodávok. Správca dane poukázal na to, že cena práce
štyroch zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o. za mesiac máj 2020 predstavovala 4,81 eur na jednu
odpracovanú hodinu jedného zamestnanca, na výstupe však Amorza s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa

fakturovala jednu odpracovanú hodinu jedného zamestnanca sumou 122,71 eur. Kontrolované faktúry
tak podľa správcu dane neodzrkadľujú skutočné okolnosti realizácie dodaní, zistenia správcu dane
vylučujú, že by konanie žalobcu malo akceptáciou takýchto faktúr ekonomické opodstatnenie a že je v
súlade s hlavným cieľom podnikateľskej činnosti - dosahovaniu zisku. Správca dane vylúčil, že realizáciu
fakturovaných služieb, ktoré mali vykonať zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o., popisujú a dokazujú

práve posudzované faktúry. Správca dane sa následne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k zisteniam
uvedeným v Protokole, pričom poukázal na nedostatočnú súčinnosť deklarovaného dodávateľa (Amorza
s.r.o.), resp. neumožnenie uskutočnenia svedeckej výpovede jediného konateľa (C. R.), na nepomer
fakturácie za hodinu práce zamestnanca za jednoduchú, nekvalifikovanú, manuálnu prácu, na zmenu
konateľa a spoločníka spoločnosti Amorza s.r.o. na občana Litovskej republiky a v súčasnosti už aj

výmaz po prednesení sídla do iného členského štátu EÚ. Tiež poukázal na to, že ak žalobca, resp.
jeho zástupca zastrešoval dohľad nad vstupom pracovníkov do priestorov v objekte Euro Pool System
Slovakia s.r.o., mal k dispozícii evidencie, do ktorých sa pracovníci zapisovali a podpisovali. Správca
dane konštatoval, že žalobca neobjasnil a nepredložil evidenciu dochádzky a nevysvetlil kalkuláciu
výšky fakturácie medzi Amorza s.r.o. a žalobcom, neodstránil pochybnosti správcu dane. Správca

dane uviedol, že nespochybňuje, že odberateľ žalobcu - spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o.
prijala fakturované dodanie deklarované na výstupe spoločnosti žalobcu, pokiaľ sa však týka faktúr na
vstupeodAmorzas.r.o.,žalobcatietonepovažujezazodpovedajúcepríslušnémumateriálnemuplneniu,
okolnosti realizácie dodaní vzhľadom na výšku fakturácie aj vzrast v máji 2020 oproti aprílu 2020 zostali
nepopísané a nevysvetlené. Správca dane konštatoval, že faktúry od Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o.

nepopisujú reálne okolnosti posudzovaných dodaní na vstupe žalobcu. Správca dane nespochybnil, že
Amorza s.r.o. disponovala vlastnými zamestnancami, ale faktúry, ktoré mali prácu týchto zamestnancov
osvedčiť, nemožno v plnom rozsahu považovať za pravdivé. Skutočnosť, že vypočutí zamestnanci
Amorza s.r.o. pracovali v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o. správca dane nespochybnil. Poukázalna to, že boli predložené doklady preukazujúce úhrady kontrolovaných faktúr zo strany žalobcu pre
spoločnosť Amorza s.r.o., finančné prostriedky veľkého objemu však následne boli vyberané v hotovosti
z bankomatu a neboli použité na úhradu záväzkov spoločnosti Amorza s.r.o. Zistenia správcu dane tak

neboli postačujúce na uznanie uplatneného odpočtu v zmysle predložených faktúr od Amorza s.r.o. za
dodania, ktoré mali byť uskutočnené v máji 2020.

14. Správca dane uviedol, že žalobca si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020 právo
na odpočítanie dane podľa záznamov v evidencii pre DPH v zmysle dokladov označených ako OZ, spolu

DPHuplatnenánaodpočítanie42,80euravzmysledokladovoznačenýchakoPO,spoluDPHuplatnená
na odpočítanie 291,05 eur. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie formálnej ani
vecnej podmienky potrebnej na priznanie nároku na odpočítanie DPH, keďže nepreukázal, že v čase
uplatneniaodpočítaniadanedisponovaldokladmi,ktorésavzmysle§71anasl.ZákonaoDPHpovažujú
za faktúru či zjednodušenú faktúru. Nákup tovaru a služieb, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie
dane, deklaroval iba predložením príslušných daňových evidencii, ale príslušné faktúry nepredložil,

t. j. tieto nákupy po formálnej stránke nepreukázal. Žalobca napriek výzve svoju povinnosť predložiť
príslušné doklady ku kontrole a preukázať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane DPH
nesplnil, a preto nesplnil podmienky na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49
ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. Správca dane preto žalobcovi neuznal uplatnené právo na odpočítanie
dane ako oprávnené za máj 2020 vo výške 333,85 eur.

15. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nárok na odpočítanie dane v zmysle Zákona o
DPH je platiteľ povinný preukázať a zároveň je povinný aj splniť podmienky odpočítania dane definované
v § 49 a 51 Zákona o DPH. Až po splnení týchto podmienok má platiteľ nárok uplatniť si odpočítanie
dane. Daňový subjekt musí preukázať, že služby nadobudol zákonným spôsobom a od dodávateľov

uvedených na faktúrach (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH) - uvedené je zo strany kontrolovaného
daňového subjektu podľa správcu dane nepreukázané, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt (žalobca)
pred správcom dane nepreukázal, že služby v zmysle uvedených predložených faktúr vykonali a dodali v
deklarovanom rozsahu práve spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o.
Ďalej správca dane uviedol, že z jeho zistení bolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti IMPERIAL

BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. vystupovali v týchto obchodoch takmer výhradne ako
formálni dodávatelia, ktorých deklaroval žalobca. Bolo zistené, že nebola splnená základná podmienka
vyplývajúca z § 49 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorej právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Posudzované faktúry, a
informácie v nich obsiahnuté, od dodávateľov (IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o. a Greenovils

s.r.o.) podľa správcu dane nemožno považovať za relevantný a rozhodujúci dôkaz, preto nemajú
povahu faktu, nie sú v plnom rozsahu pravdivé. V rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní,
žalobca neposkytol takú úroveň súčinnosti, aby bolo možné osvedčiť, že preverované faktúry naozaj a v
plnom rozsahu odrážajú, teda dokladujú, uskutočnené zdaniteľné plnenia od konkrétneho dodávateľa.
Správca dane v súlade so zásadou materiálnej pravdy nebral do úvahy formálne právny stav bez

ekonomického opodstatnenia, ktorým žalobca a jeho dodávatelia IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza
s.r.o. a Greenovils s.r.o. deklarovali dodanie služieb, ktorého výsledkom bolo neoprávnené uplatnenie
odpočítania dane z dodávateľských faktúr u žalobcu, a preto správca dane nepriznal žalobcovi nárok
na odpočítanie dane v zmysle posudzovaných faktúr nasledovne: IMPERIAL BUSINESS s.r.o. 13
125,32 eur, Amorza s.r.o. 9 326,28 eur a Greenovils s.r.o. 12 367,84 eur. Správca dane konštatoval,

že odpočítaním dane z kontrolovaných faktúr žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o
DPH. Ďalej správca dane podľa záznamov v evidencii pre DPH v zmysle dokladov označených ako
OZ a PO neuznal uplatnený odpočet dane vo výške 333,85 eur, pretože žalobca porušil § 49 ods. 2
písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tým, že nepreukázal, čo bolo predmetom
zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane a na aké svoje zdaniteľné obchody ich

použil a taktiež nepreukázal, že pri odpočítaní dane mal faktúry od platiteľov.

16. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100983619/2023 zo dňa 06.04.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol obsah odvolania

žalobcu, opísal zistený skutkový stav zhodne, ako je podrobne opísaný v rozhodnutí správcu dane
(viď body 3-15 tohto rozsudku), odcitoval ustanovenia Zákona o DPH (§ 9 ods. 1, § 19 ods. 2, §
49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)), ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 1,
2, 3, 9, § 24 ods. 1, 2, 4, § 45 ods. 2 písm. c), d) a e), § 46 ods. 5, § 63 ods. 5). Žalovanýpo preskúmaní rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že
nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľmi IMPERIAL BUSINESS
s.r.o., Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. tak, ako je uvedené na sporných faktúrach. Stotožnil sa s

právnym názorom vysloveným správcom dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a správca
dane vykonaným dokazovaním dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach.
V danom prípade vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena je relevantná tá skutočnosť, že ide o
priamy vzťah dodávateľa a odberateľa. Poukázal na dôkazné bremeno žalobcu, pričom podmienky
uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť. Bolo povinnosťou žalobcu, v prípade kvalifikovaných pochybnosti správcu dane, predložiť
ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Ak takéto dôkazy predložiť nevie, alebo neexistujú, dostáva
sa žalobca do stavu dôkaznej núdze. V prípade neunesenia dôkazného bremena odpočet nemôže
byť priznaný. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR k otázke dôkazného bremena a jeho presúvania
medzi daňovým subjektom a správcom dane sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017. Podľa žalovaného

správca dane poukázal na všetky okolnosti obchodov, z ktorých je zrejmé, že tak, ako je uvedené
na dodávateľských faktúrach, obchod neprebehol. V skutočnosti spoločnosti IMPERIAL BUSINESS
s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. v priestoroch odberateľa služby neposkytovali. Dodávatelia boli
v kontakte len so žalobcom, nikdy neprišli do kontaktu s odberateľmi, žalobca ako jediný disponoval
spracovanou dochádzku zamestnancov dodávateľov, žalobca zabezpečoval všetkým pracovníkom

ubytovanie a dopravu. Deklarovaní dodávatelia neplnili povinnosti zamestnávateľa, neviedli dochádzku
zamestnancov, nezabezpečovali školenie BOZP, neposkytovali pracovné podmienky, zamestnancov
neriadili, nekoordinovali a ako dodávatelia vystupovali len formálne.

17. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia správcu dane týkajúce sa odberateľa

žalobcu BILLA s.r.o., ktorý nedisponoval zoznamom zamestnancov, ktorí práce reálne vykonali,
pracovníkov spoločnosti BILLA s.r.o. prideľoval žalobca, ktorý obdržal elektronické karty, žalobca
zoznam zamestnancov, ktorým karty pridelil, nepredložil. K poukazu žalobcu na výpoveď svedka A.
B. (konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v rozhodnom období) žalovaný uviedol, že jeho
výpoveď týkajúce sa spoločnosti BILLA s.r.o. nebola potvrdená, žalobca neidentifikoval osoby, ktorí mali

pracovať v sklade jeho odberateľa BILLA s.r.o. napriek opakovaným výzvam správcu dane (18.11.2020
a 18.02.2021), ani na výzvu správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku nereagoval. Konateľ
spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (ktorý bol následne aj konateľom žalobcu) nebol vypočutý,
nepodarilo sa ho predviesť, dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne doklady, bola nekontaktná,
bývalý konateľ A. B. (vypočutý v inom konaní) nevedel ozrejmiť ani prípadného subdodávku. Výpoveď

svedka C. G. nemá vypovedaciu hodnotu, ktorou by bolo potvrdené realizovanie prác dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o.. Ani odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nepotvrdil tvrdenia
žalobcu, že práce u nich dodala spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o., túto spoločnosť odberateľ
žalobcu nepoznal. Porovnaním dochádzky doručenej dodávateľom žalobcu HOMMEL HERCULES
FRANCE s.r.o. bolo zistené, že osoby uvedené v mesačnom výkaze za žalobcu neboli v žiadnom vzťahu

k žalobcovi, ani k deklarovanému dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Ani odberateľ Euro Pool
System Slovakia s.r.o. nepotvrdil tvrdenia žalobcu, že práce u nich vykonali spoločnosti Amorza s.r.o.
a Greenovils s.r.o., nemal údaje o osobách, ktoré služby vykonali, pretože evidenciu zamestnancov
vykonával koordinátor žalobcu. Dodávatelia Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. predložili elektronicky
doklady vystavené žalobcovi, z ktorých bolo zistené, že na dodávkach pre žalobcu sa nepodieľali

žiadni subdodávatelia. Úhrady za faktúry od žalobcu boli vyberané v hotovosti prostredníctvom
bankomatu. Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť konateľa spoločnosti Amorza s.r.o. Výpoveď H.
I. bola rozporuplná, zamestnanec spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. H. M., koordinátor
odberateľa, nepozná spoločnosti Greenovils s.r.o. ani Amorza s.r.o., ani ich konateľov (H. I. a C.
R.). Za koordinátora označil O. I.. Zo svedeckých výpovedí zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o.

a Greenovils.r.o. bolo zistené, že zamestnancov v mieste výkonu práce riadil koordinátor žalobcu
K. K., tento vo svojej výpovedi uviedol, že koordinoval všetkých zamestnancov, ktorí mali na sebe
označenie spoločnosti Alvaro s.r.o.. Podľa žalovaného kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie
správcu dane o tom, že daňový subjekt (žalobca) nepreukázal reálne dodanie dodávok, služieb,
konkrétne vymedzenou osobou dodávateľa, ako to bolo vo faktúrach predložených správcovi dane,

ani inou zdaniteľnou osobou. Žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení týmito
dodávateľmi (IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.). Žalovaný konštatoval,
že správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,
ako je uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Správca Dane vyzval žalobcu na predloženieďalších dôkazov výzvami z 18.11.2020, 18.02.2021, a 18.06.2021. Výzvou podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, žalobca na výzvu nereagoval a ani neskôr
vzniknuté pochybnosti správcu dane neodstránil. Podľa žalovaného zistenia správcu dane na základe

vykonaného dokazovania vniesli do posudzovanej veci dôvodné pochybnosti o reálnosti dodávky služby
žalobcovi, t.j. neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona
o DPH. Bolo na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok a preukázal reálnosť dodania služby spoločnosťami IMPERIAL BUSINESS
s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Ani potvrdenie konateľa dodávateľa o vyhotovení faktúry a dodaní

služby (A. B. a H. I.), či realizácia úhrady nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného
plnenia. Žalobca po spochybnení ním deklarovaného uskutočnenia zdaniteľného plnenia jednotlivými
zisteniami správcu dane neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, ani argumentáciu, ktorá by mala za
následok prenos dôkazného bremena na správcu dane. Daňový subjekt (žalobca) dôkazné bremeno
neuniesol.Žalovanýtiežpoukázalnanutnosťvýberudôveryhodnýchobchodnýchpartnerov,naokolnosti
podpisu zmluvy o dielo so spoločnosťami IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza

s.r.o., na zmeny konateľov, ako aj na možnosť overiť si počet zamestnancov prostredníctvom Sociálnej
poisťovne.

18. Žalovaný sa následne vyjadril k odvolacím námietkam uvedeným žalobcom v odvolaní. Konštatoval,
že správca dane spochybnil obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi IMPERIAL BUSINESS

s.r.o., Greenovils s.r.o a Amorza s.r.o. Reálnosť dodania služieb týmito deklarovanými dodávateľmi
nebola potvrdená ani výpoveďami svedkov, úhrady faktúr nie sú dôkazom o poskytnutí deklarovaných
slúžieb. Žalovaný poukázal na prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu na základe
výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo dňa 18.06.2021, na ktorú žalobca nereagoval a
nereagoval ani na výzvu zaslanú správcom dane 15.06.2022. V preskúmavanej veci podľa žalovaného

žalobca nepreukázal, že bola splnená podmienka, že poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba.
žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné

Žaloba

19. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie máj 2020 a žiadal uložiť
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci. Tvrdil, že splnil všetky

zákonom uvedené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr
vystavených spoločnosťami IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. Uviedol, že
faktúry č. 202051601 a č. 202053101 sa týkali dodania služieb - manipulácia kartónov BILLA v mesiaci
máj 2020 a faktúra č. 202053102 sa týkala poskytnutia služby - triedenie paliet BILLA v mesiaci máj
2020, pričom uvedené služby dodané spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. fakturoval následne

svojmu odberateľovi - spoločnosti BILLA s.r.o.; faktúra č. 202053103 sa týkala poskytnutia služby
- triedenie výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE v mesiaci máj 2020, tieto služby
žalobca následne dodal spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.; faktúry od spoločnosti
Greenovils s.r.o. sa týkali dodania služieb - práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť Rakoľuby a
faktúry od spoločnosti Amorza s.r.o. sa týkali dodania služieb - umývanie EPS prepraviek, umývanie

WAP prepraviek, pričom žalobca následne predmetné služby dodané spoločnosťami Greenovils s.r.o.
a Amorza s.r.o. fakturoval svojmu odberateľovi - spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. Žalobca
mal za to, že v priebehu konania bolo preukázané, že práce vyfakturované žalobcom spoločnosti
BILLA s.r.o. a spoločnosti HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli v skutočnosti vykonané a
predmet fakturácie bezpochyby existoval. Uviedol, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. ako

dodávateľ služieb v máji 2020 zamestnávala 6 zamestnancov, a teda mala možnosť prostredníctvom
nich fakturované práce pre žalobcu aj vykonať, pričom tento počet zamestnancov vyplýva z údajov
Sociálnej poisťovne a v konaní nebol sporný. Skutočnosť, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
poskytla služby pre žalobcu a následne žalobca tieto poskytol pre spoločnosť BILLA s.r.o., potvrdil
aj zamestnanec spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. p. G., ktorého výpoveď však správca dane

nesprávne vyhodnotil, resp. odmietol vziať do úvahy. Predmetné faktúry mali teda podľa žalobcu
formálny základ (vystavenie faktúr za poskytnutie služieb) a tiež materiálny základ, ktorý spočíval v
reálnom dodaní, resp. uskutočnení fakturovaných služieb. Pokiaľ by bol správny záver správcu dane
a žalovaného, ktorí faktúry od spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. spochybňujú, v konečnomdôsledku by nemohlo dôjsť k poskytnutiu služieb zo strany žalobcu pre spoločnosť BILLA s.r.o.. Postup
správcu dane i žalovaného žalobca považoval za nesprávny, pretože bolo ich povinnosťou hodnotiť
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, čo v tomto prípade nenastalo. Žalobca považoval za

nepodložený adekvátnymi dôkazmi záver správcu dane, že pokiaľ finančné prostriedky spoločnosť
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. priebežne a bezprostredne po ich prijatí na účet vyberala v hotovosti
v bankomate, znamená to, že tieto neboli použité v súvislosti s ekonomickou činnosťou spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Vyberanie finančných prostriedkov v hotovosti spoločnosťou IMPERIAL
BUSINESS s.r.o. podľa žalobcu neznamená, že nedošlo k uskutočneniu služieb fakturovaných pre

žalobcu, naopak, pripísanie finančných prostriedkov od žalobcu na účet jeho dodávateľa (IMPERIAL
BUSINESS s.r.o.) za fakturované služby podľa žalobcu preukazuje, že došlo k reálnemu dodaniu
služieb. To, ako následne naložil so svojimi finančnými prostriedkami uvedený dodávateľ nemá žiadnu
súvislosť so žalobcom, tieto finančné prostriedky mohli byť vložené do pokladne spoločnosti a mohli
byť použité na jej ekonomickú činnosť. Týmto sa však ani správca dane ani žalovaný nezaoberali,
teda bez náležitých dôkazov vyhodnotili, že tieto financie neboli použité na ekonomickú činnosť

spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., a to v súvislosti so spochybňovaním dodávateľských faktúr pre
žalobcu. Žalobca poukázal na absurdnosť vyhodnotenia dôkazov zo strany správcu dane, keď na jednej
strane konštatoval, že žalobca služby pre spoločnosť BILLA s.r.o. nevykonal prostredníctvom svojich
zamestnancov, ale vykonal ich prostredníctvom zamestnancov spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.,
na druhej strane však viedol, že zostala nezodpovedaná otázka, kto objednané práce vykonal.

20. Žalobca ďalej v správnej žalobe tvrdil, že práce vyfakturované žalobcom spoločnosti Euro Pool
System Slovakia s.r.o. boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby existoval, ktorú
skutočnosť potvrdil aj svedok H. M., keď uviedol, že spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. si
objednala od žalobcu služby umývania prepraviek a žalobcovi prenajala priestor, kde za dohodnutú

cenu umývali prepravky. Ďalej žalobca uviedol, že spoločnosť Greenovils s.r.o. ako dodávateľ služieb v
máji 2020 zamestnávala 3 zamestnancov, a teda mala možnosť prostredníctvom nich fakturované práce
pre žalobcu aj vykonať. Táto skutočnosť podľa žalobcu vyplýva aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne.
Taktiežsvedokp.C.L.vovýpovediuviedol,žebolzamestnancomspoločnostiGreenovilss.r.o.vmesiaci
máj 2020, robil skladníka s miestom výkonu práce v sklade spoločnosti Euro Pool System Slovakia

s.r.o., kde boli aj kmeňoví zamestnanci žalobcu. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že spoločnosť
Amorza s.r.o. ako dodávateľ služieb v mesiaci máj 2002 zamestnávala 4 zamestnancov, a teda aj tento
dodávateľ mal možnosť prostredníctvom nich fakturované práce pre žalobcu vykonať. Táto skutočnosť
tiež vyplývala z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Svedok p. B. H. - zamestnanec spoločnosti Amorza
s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval ako operátor umývacej linky v Euro Pool System Kočovce,

kde bol team leader K. K. - zamestnanec žalobcu. Uskutočnenie fakturovaných služieb podľa žalobcu
potvrdil svojou svedeckou výpoveďou aj p. C. B. - zamestnanec spoločnosti Amorza s.r.o. v mesiaci máj
2020, ktorý uviedol, že vykonával umývanie EPS a WAP prepraviek, miesto výkonu práce boli Kočovce,
Euro Pool Slovakia a objednávateľom bol žalobca.

21. Žalobca mal za to, že splnil podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu dane v zmysle §
19 ods. 2, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, odpočítal daň na základe faktúr
od spoločností IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o., ktoré boli vystavené
podľa § 71 Zákona o DPH a služby boli skutočne dodané. Nestotožnil sa so záverom správcu dane
i žalovaného, že zdaniteľné plnenia (služby) medzi žalobcom a spoločnosťami IMPERIAL BUSINESS

s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. v zmysle predmetných faktúr neprebehli a že tieto spoločnosti
v priestoroch odberateľov služby neposkytovali. Takýto záver žalovaného je podľa žalobcu arbitrárny
a nezakladá sa na skutočnom stave veci, nakoľko už zo samotnej výpovede p. G., zamestnanca
spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť dodávala služby žalobcovi, ktorý ich
následne dodával spoločnosti BILLA s.r.o., keďže samotný zamestnanec p. G. vykonával prácu v sklade

spoločnosti BILLA s.r.o. Skutočnosť, že dochádzková evidencia dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
bola zrejme chybná, podľa žalobcu neznamená, že práce neboli touto spoločnosťou vôbec vykonané.
Preto aj záver správcu dane i žalovaného o tom, že existencia rozdielu medzi dochádzkovou evidenciou
jeho subdodávateľa a počtom vyfakturovaných hodín/prác preukazuje neopodstatnenosť fakturácií,
je podľa žalobcu logicky chybný a nesprávny. Pokiaľ správca dane i žalovaný poukázali na rozpory

v počte pracovníkov (keď podľa výkazov spoločnosti BILLA s.r.o. vykonávalo práce v sklade 20
pracovníkov, pričom dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mal v máji 2020 len 6 zamestnancov), z
čoho daňové orgány vyvodili, že nie je preukázané, že práce vykonal skutočne dodávateľ spoločnosť
IMPERIAL BUSINESS s.r.o., žalobca poukázal na výpoveď svedka p. B., ktorý tvrdil, že práce savykonávali jednak zamestnancami spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ako aj subdodávateľsky.
Táto výpoveď podľa žalobcu vyvracia záver daňových orgánov o nepreukázaní vykonávania prác
spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Reálne vykonávanie fakturovaných prác v sklade Euro

Pool System Slovakia s.r.o. potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok p. G. (zamestnanec spoločnosti
IMPERIAL BUSINESS s.r.o.). Uskutočnenie prác spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. potvrdzuje
podľa žalobcu aj pripísanie finančných prostriedkov za dodané služby na jej účet, čo daňové orgány
nezobrali do úvahy. Konštatovanie správcu dane o tom, že daňové priznanie spoločnosti IMPERIAL
BUSINESS s.r.o. za máj 2020 podala neoprávnená osoba p. B., ktorý v tej dobe už nebol konateľom

spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., podľa žalobcu nemá vplyv na zdaniteľné obchody medzi
žalobcom a touto spoločnosťou, pretože žalobca nenesie zodpovednosť za podnikateľskú činnosť
jeho dodávateľa. Žalobca tvrdil, že ešte pred začiatkom spolupráce sa uistil, že spoločnosť IMPERIAL
BUSINESS s.r.o. má zamestnancov a je teda schopná objednávané práce vykonať v požadovanom
rozsahu. To podľa žalobcu vyplýva aj z údajov Sociálnej poisťovne, čo konštatoval aj správca dane.
Podľa žalobcu správca dane konal v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/108/2009a sp. zn. 1Sžfk/16/2018. Zdôraznil,
že fakt a rozsah poskytnutia služieb je potvrdený objednávateľom a konečným odberateľom služieb
(spoločnosťami BILLA s.r.o., HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. a Euro Pool System Slovakia
s.r.o.) na základe výstupov z počítačového systému evidencie práce a svedeckých výpovedí. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžf/41/2013. Podľa žalovaného je kľúčovou

právnou otázkou v tomto konaní posúdenie miery zaťaženia daňového subjektu (žalobcu) dôkazným
bremenom vyplývajúcim z § 24 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.
zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013 vo vzťahu k rozsahu dokazovania v daňovom konaní a vo vzťahu
k otázke dôkazného bremena poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v
spojení s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011.

22. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného a napadnuté rozhodnutie považuje za
nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom; žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca

poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie zdaniteľného plnenia je na daňovom
subjekte, avšak toto dôkazné bremeno nie je absolútne. Namietal, že žalovaný ani správca dane
nepostupovali v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a nedbali o to, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Mal za to, že v konaní preukázal, že vo vzťahu
k odberateľom – spoločnostiam BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli služby

poskytnuté, čo konštatoval aj správca dane. V rámci konania bolo preukázané, že títo odberatelia aj
faktúry žalobcovi reálne nezaplatili. Tiež bolo v konaní preukázané, že služby, ktoré boli poskytované
pre konečného odberateľa spoločnosť BILLA s.r.o., ktoré spočívali v manipulácii kartónov BILLA
(faktúry č. 20 05160, č. 202053101), v triedení paliet BILLA (faktúra č. 202053102) a v triedení
výrobkov na objekte HOMMEL HERCULES FRANCE (faktúra č. 202053103) poskytoval žalobca

prostredníctvom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., čo podľa žalobcu jednoznačne vyplýva zo
svedeckej výpovede zamestnanca tejto spoločnosti p. G.. Tiež bolo dokázané, že predmetné faktúry boli
žalobcom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. riadne zaplatené, čo skonštatoval aj správca dane.
Z uvedeného je podľa žalobcu jednoznačné, že žalobca v rámci konania dokázal poskytnutie služieb
zo strany spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nielen z formálneho hľadiska, ale že tieto služby

boli preukázané aj z materiálneho hľadiska. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal, že vo vzťahu k
odberateľovi - spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o boli služby poskytnuté, čo konštatoval aj
správca dane. V rámci konania bolo preukázané, že tento odberateľ aj faktúry žalobcovi reálne zaplatili.
Taktiež bolo podľa žalobcu v konaní preukázané, že služby, ktoré spočívali vo vykonávaní prác na
objekte Europool, Kočovce boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou Greenovils s.r.o., čo ma vyplývať

z výpovede p. H. M. - zamestnanca Euro Pool System Slovakia s.r.o., z výpovede p. L. - zamestnanca
spoločnosti Greenovils s.r.o. v máji 2020, z výpovede p. H. - zamestnanca spoločnosti Amorza s.r.o.
v máji 2020 a z výpovede p. B. - zamestnanca spoločnosti Amorza s.r.o. v máji 2020. Mal za to, že v
konaní bolo preukázané aj dodanie služieb uvedených v súvislosti so spoločnosťou Amorza s.r.o., čo
vyplývalo podľa žalobcu nielen z výpovedí svedkov, ale aj z objednávok a preberacích protokolov. Z

uvedeného je podľa žalobcu jednoznačné, že žalobca v rámci konania dokázal poskytnutie služieb zo
strany Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. nielen z formálneho hľadiska, ale že tieto služby boli preukázané
aj z materiálneho hľadiska. Žalobca vyslovil názor, že správca dane a ani žalovaný, neuniesli dôkazné
bremeno uvedené v § 24 ods. 3 Daňového poriadku a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazovtvrdenia žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca považuje rozhodnutia žalovaného i správcu dane za
nezákonné a arbitrárne, a preto navrhol ich zrušenie.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný uviedol, že žalobné dôvody žalobcu sú v podstate identické ako námietky v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí. K tvrdeniu
žalobcu (v bode 1 správnej žaloby), že splnil všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie

„nadmerného odpočtu“ a poukázal na súvislosť predmetu fakturácie medzi prijatými faktúrami od
dodávateľov IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s. r. o. a Amorza s. r. o. a faktúrami vystavenými
pre odberateľov HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o., BILLA s.r.o. a Euro Pool System Slovakia s.r.o.,
žalovaný uviedol, že posúdil vec tak ako aj správca dane, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie
dane v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že dodávateľmi boli realizované daňové plnenia ako
je deklarované na faktúrach. Poukázal na dôkazné bremeno žalobcu s tým, že faktúry od dodávateľa,

ako aj iné doklady, sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe,
nie však postačujúcou, ak neodrážajú reálne materiálne plnenia a ak boli vystavené bez skutkovej
podstaty, žalobcovi nemôže byť priznané na základe týchto podkladov právo na odpočítanie dane.
Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod,
je na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné nárok na odpočítanie

dane priznať. Keďže žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že od dodávateľov prijal službu, ktorú
deklaroval predloženými faktúrami, žalovaný musel skonštatovať, že správca dane vec posúdil správne
a stotožnil sa so správcom dane, že žalobcovi právo na odpočítanie dane pre porušenie ustanovení
Zákona o DPH nepatrí. K bodu 2 správnej žaloby žalovaný uviedol, že nebola sporná skutočnosť, že
práce vyfakturované žalobcom spoločnosti BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli

vykonané, z uvedeného však nevyplýva, že služby boli reálne poskytnuté aj žalobcovi deklarovaným
dodávateľmi. Predmetom sporu bolo dodanie služieb žalobcovi, spochybnený bol predmet fakturácie
medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, ktorý žalobca nepreukázal. Žalovaný ozrejmil dôvody, pre ktoré
výpoveď svedka p. G. nemala dôkaznú hodnotu na preukázanie dodania služieb žalobcovi. K bodu
4 správnej žaloby žalovaný uviedol, že v tomto prípade je relevantná tá skutočnosť, že odberatelia

BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nepotvrdili tvrdenie žalobcu, že práce u nich
mala vykonať spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ BILA s.r.o. nedisponoval zoznamom
zamestnancov, ktorí práce reálne vykonali, uviedol však, že žalobcovi poskytol dohodnutý počet
elektronických kariet s označením čísla karty, ktoré žalobca pridelil svojmu pracovníkovi na vykonanie
objednanej služby. Z toho je zrejmé, že pracovníkov spoločnosti BILLA s.r.o. prideľoval žalobca,

ktorý disponoval zoznamom zamestnancov, tento však správcovi dane nepredložil a nestotožnil tak
osoby, ktoré mali práce reálne vykonať. K poukazu na výpoveď A. B. žalovaný uviedol, že tento bol
konateľom nielen spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (od 31.10.2018 do 21.05.2020), ale bol
konateľom žalobcu od 08.07.2020 do 01.03.2021. V priebehu daňovej kontroly sa nepodarilo svedka A.
B. vypočuť, tento sa nedostavil opakovane na pojednávanie a nepodarilo sa ho ani predviesť, v rámci

zdaňovacieho obdobia máj 2020 nebol vypočutý vôbec. Pokiaľ žalobca poukázal na zápisnicu spísanú
so svedkom A. B. za zdaňovacie obdobie august 2019, túto správca dane vyhodnotil v rozhodnutí s
tým, že z tejto výpovede nevyplýva, že by mala spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. zabezpečovať
práce pre spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. K tvrdeniu žalobcu, že sa pred začiatkom
spolupráce uistil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. má zamestnancov a je schopná objednané

práce vykonať v požadovanom rozsahu (nie prostredníctvom subdodávateľa), žalovaný uviedol, že
žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, ako sa o týchto vyššie uvedených skutočnostiach žalobca
uistil, pretože k 14.12.2018 (deň uzatvorenia zmluvy o dielo) spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
nemala zamestnancov. K podaniu daňového priznania spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. za
zdaňovacie obdobie máj 2020 neoprávnenou osobou (A. B.) žalovaný uviedol, že toto daňové priznanie

bolo podané v deň, ktorý bol určený ako termín začatia daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie
obdobie apríl 2020 (26.08.2020) a A. B. už bol konateľom žalobcu. Dodávateľské faktúry i preberacie
protokoly boli podpísané za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. A. B. po tom, ako mu skončila
funkcia konateľa. K poukazu žalobcu na „absurdné“ vyhodnotenie dôkazov zo strany správcu dane
žalovaný uviedol, že správca dane odôvodnil, na základe čoho je zrejmé, že faktúry od dodávateľa

IMPERIAL BUSINESS s.r.o. neodrážajú skutočný stav a nemajú povahu faktu. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že nebola sporná skutočnosť, že práce vyfakturované žalobcom spoločnosti Euro Pool System
Slovakia s.r.o. boli vykonané, vo vzťahu k spoločnostiam Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. však správca
dane spochybnil rozsah dodaných služieb na základe toho, že v mesiaci máj 2020 pri nižšom počtezamestnancov a rovnakom druhu služby v porovnaní s mesiacom apríl 2020 sa neúmerne navýšila
suma uvedená na dodávateľských faktúrach. Správca dane vo výzve vyjadril pochybnosti o tom, že
týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH, žalovaný však na výzvu

správcu dane nereagoval. Zo svedeckých výpovedí zamestnancov vyplýva, že tieto osoby vykonávali
práce u odberateľov žalobcu, avšak pod vedením žalobcu, ktorý ich prostredníctvom K. K. riadil. F.
N. ich na pokyn žalobcu vozil do práce a zamestnanci dodávateľov nosili vesty s označením žalobcu.
Odberateľ žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.) nedisponuje evidenciou o obchodnom alebo
inom vzťahu žalobcu so spoločnosťou Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o., hoci žalobca mal povinnosť

odberateľa informovať, pokiaľ by boli služby vykonávané inou osobou. V mieste uskutočňovania služieb
bol zamestnanec žalobcu K. K., ktorý koordinoval prácu zamestnancov, avšak nepozná spoločnosti
Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o., tieto spoločnosti nepoznal ani svedok F. N., ktorý vozil zamestnancov
do práce a ani svedok H. M. - zamestnanec odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o.

24. Žalovaný sa vyjadril k poukazu žalobcu na rozhodnutia NS SR týkajúce sa prenosu dôkazného

bremena s tým, že správca dane vyzýval žalobcu na vysvetlenie a odstránenie pochybností výzvami zo
dňa 18.11.2020, zo dňa 18.02.2021 a zo dňa 18.06.2021, a teda došlo k preneseniu dôkazného bremena
na žalobcu, pričom žalobca neposkytol žiaden dôkaz a ani správcovi dane sa nepodarilo zaobstarať
dôkazy preukazujúce, že služby boli žalobcovi poskytnuté. Správca dane primárne spochybňuje
obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a od žalobcu požadoval preukázanie len takých

skutočností, ktoré boli v jeho sfére vplyvu. Žalobca mal vedieť, aké osoby sa nachádzali v dochádzke,
ktorú predložila spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o., keďže ich vykazovala ako osoby,
ktoré vykonávali práce za žalobcu, mal vedieť aj to, aké osoby pracovali v sklade BILLA, keď im
poskytoval elektronické karty na vstup do skladu a vo výkaze práce sa evidovali pod osobnými číslami.
Žalobca mal vedieť aj to, aké osoby pracovali na objekte Euro Pool System Slovakia, keďže tam

pracovala väčšina vlastných zamestnancov žalobcu a ostatné osoby, ktoré správca dane vypočul
ako svedkov, žalobca riadil, zabezpečoval im dopravu do práce, ubytovanie a mali jeho označenie
na vestách. K bodu II. správnej žaloby žalovaný uviedol, že vo vzťahu k predmetu preskúmavanej
veci zostali nepreukázané práve okolnosti tvrdeného obchodu - dodania služby medzi dodávateľmi a
žalobcom. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že dodania presne v zmysle predmetných

faktúr vykonali, resp. že ich mohli vykonať spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o. a
Greenovils s.r.o., personálne kapacity nesúhlasili s počtom zistených osôb, ktoré mohli prevedené práce
vykonať, tieto boli výrazne nižšie a zároveň tieto osoby neboli identifikované. Správca dane a žalovaný
vyvrátili zákonnými dôkazmi dodanie služieb žalobcovi. V súčinnosti s odberateľmi a zo svedeckých
výpovedí správca dane zistil, že potrebný počet personálnych zdrojov zaisťoval žalobca, ktorý zadával

úlohy, kontroloval spôsob uskutočnenia služby, poskytoval im ubytovanie, dopravu do zamestnania,
a teda žalobca disponoval dôkazmi, na ktorých predloženie ho správca dane vyzýval. Žalobca však
tieto v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania napriek opakovaným výzvam
nepredložil. Žalobca nereagoval ani na výzvu správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a ani
na jeho výzvu zo dňa 15.06.2022, v dôsledku čoho dôkazné bremeno neuniesol. Bývalých konateľov

dodávateľských spoločností A. B. a C. R. sa nepodarilo predviesť, H. I. nevedel uviesť, za akých
okolností boli služby poskytnuté žalobcovi. Odberatelia žalobcu HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.
a BILA s.r.o. nepotvrdili dodanie služieb dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o., komunikovali len so
žalobcom. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika

25. Žalobca vo svojom vyjadrení vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného uvedenom vo vyjadrení k
správnej žalobe, že výpoveď svedka H. G. - zamestnanca IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nemá dôkaznú
hodnotu na preukázanie dodania služieb žalobcovi, poukázal na obsah jeho výpovede a túto výpoveď

považoval za nesprávne vyhodnotenom. Žalobca sa ďalej nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že
odberatelia žalobcu BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nepotvrdili dodanie služieb
deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a poukázal na výpoveď svedkov p. G. a
p. B.. Uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. ku dňu 14.12.2018, kedy
žalobca uzatvoril s touto spoločnosťou zmluvou o dielo, nemala zamestnancov, neznamená, že by tento

dodávateľvmáji2020nedisponovalžiadnymizamestnancami.Žalobcasauistil,žetátospoločnosťbude
schopná objednávané práce vykonať a to na základe predložených pracovných zmlúv zamestnancov.
Napokon samotný správca dane uviedol, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. zamestnávala
v mesiaci máj 2020 6 zamestnancov. K tvrdeniu žalovaného, že dodávateľ IMPERIAL BUSINESSs.r.o. podal daňové priznanie za mesiac máj 2020 neoprávnenou osobou a preberacie protokoly
boli podpísané p. A. B. po tom, ako mu skončila funkcia konateľa, žalovaný uviedol, že nenesie
zodpovednosť za podnikateľskú činnosť jeho dodávateľa a p. A. B. v čase podpisovania preberacích

protokolov a dodávateľských faktúr bol reálne konateľom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
Tvrdenia žalovaného, že zamestnanec žalobcu p. K. K. nepozná spoločnosti Amorza s.r.o. a Greenovils
s.r.o. a tieto spoločnosti nepozná ani svedok F. N., žalobca považoval za nesprávne, keďže podľs
žalobcu z výpovedí svedkov p. B., p. H., p. G., p. L., ktorí uviedli, že práce im zadával p. K. K. a p.
N., ktorý potvrdil, že prepravoval pracovníkov do miesta výkonu práce na pokyn žalobcu, vyplývajú

iné skutočnosti, než uvádza žalovaný. Ďalej uviedol, že svedok p. K. K. potvrdil, že v mieste výkonu
práce boli aj zamestnanci subdodávateľskej spoločnosti. Tvrdenia žalovaného považuje za nesprávne
s tým, že žalovaný si účelovo vytvára dedukcie, ktoré nemajú pravdivý základ. Podľa žalobcu reálne
došlo k zdaniteľnému plneniu medzi žalobcom a dodávateľmi IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Amorza s.r.o.
a Greenovils s.r.o., túto skutočnosť žalobca preukázal nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke
materiálnej, keďže uvedené potvrdili aj svedkovia zo spoločností predmetných dodávateľov, ako aj

svedkovia p. K. a p. N., čím žalobca uniesol dôkazné bremeno tak, ako predpokladá zákon. V replike
poukázalnaniektorérozhodnutiaNajvyššiehosúduSRtýkajúcesaotázkydôkaznéhobremenažalobcu.

Duplika

26. Žalovaný v duplike uviedol, že sa podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v
napadnutom rozhodnutí a s jednotlivými bodmi správnej žaloby vo vyjadrení k správnej žalobe, zotrval
na skutočnostiach a záveroch uvedených v rozhodnutí žalovaného, v ktorom je popísaný skutkový a
právny stav a navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

27. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil a v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní podaním zo dňa 10. februára 2025. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených
v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na neúčasť
účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok verejne vyhlásený, pričom skrátené znenie rozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 20. februára 2025 podľa § 137 ods. 3 SSP.

28. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2020. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

29 . Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.32. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.05.2020

(ďalej len „Zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

39. Preskúmavanými rozhodnutiami nebolo žalobcovi priznané uplatnené odpočítanie dane v súvislosti
s faktúrami vystavenými dodávateľmi IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. za

dodávku služieb špecifikovaných na kontrolovaných faktúrach z dôvodu porušenia ustanovení Zákona
o DPH, keď daňové orgány konštatovali, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach boli
dodané žalobcovi subjektami uvedenými na faktúrach, resp. že boli dodané deklarovanými dodávateľmi
v rozsahu uvedenom na faktúrach (pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok
znášal žalobca a dôkazné bremeno neuniesol). Preskúmavané rozhodnutia teda boli založené na

nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH a judikatúry SD EÚ. Takto
vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH bol správny súd viazaný. Z odôvodnenia
preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že nebolo preukázané, že spoločnostiam IMPERIAL BUSINESS
s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH a
následne žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 cit. zákona. Predloženie faktúry vystavenej

v zmysle § 71 Zákona o DPH je len splnením formálnej stránky na uplatnenie dane, právo na odpočítanie
dane žalobcovi vzniká až predložením relevantných dokladov a dôkazov o reálnom dodaní tovaru
alebo služby, pričom žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenia mu boli skutočne dodané dodávateľmi
uvedenými na faktúrach, bol spochybnený status dodávateľov, správca dane žalobcovi pochybnosti
zákonom predpokladaným spôsobom oznámil, avšak žalobca tieto pochybnosti relevantnými dôkazmi

neodstránil. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či závery žalovaného a správcu
dane o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnych
podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane zo sporných dodaní služieb vychádzajú z riadne
zisteného skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno považovať za svojvoľné.40. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská pri posudzovaní splnenia
podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného bremena pri preukazovaní

splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. V rámci daňového konania je potrebné
rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím nároku
na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu
zneužitia práva. Odpočítanie DPH môže byť obmedzené v prípadoch, ak: 1/ zdaniteľná osoba nespĺňa

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu
práva. V zmysle § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, ako aj článku 168 písm. a)
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj „Smernica“), ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnymi podmienkami
pre priznanie práva na odpočítanie dane sú požiadavky: a/ aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol
zdaniteľnou osobou, b/ tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočet dane, musia byť dodané

alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), c/ predmetné plnenie fakticky existuje
a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a d/ zdaniteľná osoba dotknuté tovary
alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,
ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Správny

súd konštatuje (aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a
Súdneho dvora EÚ), že uvedenie dodávateľa na faktúre, resp. identita dodávateľa a jej súlad s údajmi
uvedenými na faktúre, nepredstavuje materiálnu podmienku práva na odpočet. Touto podmienkou je
postavenie dodávateľa ako platiteľa dane (status dodávateľa). Právo na odpočítanie dane podľa §
49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v spojení s článkom 168 písm. a) Smernice nemožno nepriznať

v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže alebo zo správcom
dane vykonaného dokazovania vyplynie, že skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb bol platiteľom
dane (osobou registrovanou na daň) alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s ohľadom na
znenie § 4 ods. 1 Zákona o DPH. A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby
nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby (napr. rozhodnutie

NSS SR sp. zn. 8Sžfk/43/2021). To všetko za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať
daňový podvod, resp. účasť žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, o ktorej
žalobca vedel alebo musel vedieť. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH zákonodarca
zaťažuje dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Obchodné

transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane uznaný (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp.
zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu

je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019).

41. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom
a správcom dane má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS

401/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej." Nepostačuje preto
predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženieďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za
účelom rozptýlenia identifikovaných pochybnosti správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový

subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených
listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v
správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019,

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 a sp. zn.
IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo
dňa 12.10.2022 vyplýva, že „Až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch
dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti
o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda, že išlo len o formálne vystavenie faktúr
od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či

tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru od dodávateľa nedošlo, nepostačuje
bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým
subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie
správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť
preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných

daňovým subjektom.“ V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 Ústavný súd SR uviedol:
„Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku
skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o
identite dodávateľa o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie
záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o

úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom
pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť)
zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych
pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt.“ Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov

podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 Daňového poriadku).

42. V preskúmavanom prípade boli rozhodnutia založené na závere, že žalobca nepreukázal, že služby
uvedené na faktúrach boli dodané deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach (IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.). Z rozhodnutí nevyplýva, že by bola spochybnená
materiálna existencia plnenia, ani skutočnosť, že prijaté plnenia použil žalobca v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Nebolo sporné ani splnenie formálnych podmienok, t. j. existencia faktúr s

náležitosťami podľa Zákona o DPH. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že formálne aj hmotnoprávne
podmienky na priznanie odpočtu DPH splnil, pričom poukázal na ním predložené dôkazy. V správnej
žalobe ďalej žalobca prezentoval svoje vlastné hodnotenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet DPH, pričom uviedol, že služby boli dodané deklarovanými dodávateľmi a následne boli
dodané (a fakturované) jeho odberateľom BILLA s.r.o., HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. a

Euro Pool System Slovakia s.r.o., že tieto služby boli vykonané a predmet fakturácie existuje, že
správca dane nespochybnil dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom (BILLA s.r.o., HOMMEL
HERCULES FRANCE s.r.o. a Euro Pool System Slovakia s.r.o.), čo mali potvrdiť aj výpovede svedkov
a výstupy z evidencie práce. K tejto argumentácii správny súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca dodal
deklarované plnenia (služby) svojim odberateľom (BILLA, s.r.o., HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.

a Euro Pool System Slovakia s.r.o.), nebola medzi účastníkmi konania sporná, avšak táto skutočnosť
(nespochybnené dodanie deklarovaných služieb žalobcom jeho odberateľom) nie je dôkazom o tom,
že tieto služby (v deklarovanom rozsahu) boli dodané žalobcovi práve deklarovanými dodávateľmi
(IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.). Spornou skutočnosťou bolo dodanie
služieb žalobcovi od jeho deklarovaných dodávateľov (IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o.

a Amorza s.r.o.), pričom správca dane i žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospeli k
záveru, že žalobca toto plnenie (dodanie služieb od svojich dodávateľov) deklaroval len formálnymi
dokladmi (faktúrami, objednávkami, preberacími protokolmi, ktoré obsahovali totožné údaje), pričom
iné dôkazy osvedčujúce reálnosť dodania predmetných služieb uvedených na faktúrach deklarovanýmidodávateľmi (v deklarovanom rozsahu) nepredložil. Samotná žalobcom tvrdená skutočnosť, že
dodávateľské spoločnosti (IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.) mali v
kontrolovanom zdaňovacom období zamestnancov (ktorá skutočnosť nebola sporná a vyplývala aj z

vyjadrenia Sociálnej poisťovne), a teda mali možnosť deklarované služby žalobcovi dodať, nepostačuje
pre priznanie odpočtu dane, ako sa nesprávne domnieva žalobca, dodanie deklarovaných služieb
deklarovanými dodávateľmi musí byť žalobcom aj preukázané, k čomu v tomto prípade nedošlo.
Navyše, správca dane spochybnil aj rozsah dodaných služieb deklarovanými dodávateľmi, žalobca
nepreukázal relevantnými dôkazmi, že služby mohli vykonať deklarovaní dodávatelia, keďže personálne

kapacity nesúhlasili s počtom zistených osôb, ktoré mohli prevedené práce vykonať, tieto boli výrazne
nižšie a zároveň tieto osoby neboli identifikované, resp. stotožnené, hoci potrebný počet personálnych
zdrojov mal zaisťovať žalobca, ktorý zadával úlohy, kontroloval spôsob uskutočnenia služieb, poskytoval
(hradil) im ubytovanie, dopravu do zamestnania, a teda disponoval dôkazmi, na ktorých predloženie
ho správca dane vyzýval. Tieto dôkazy však žalobca v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho
konania nepredložil, a to napriek výzve v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo dňa 18.06.2021, na

ktorú žalobca nereagoval a pochybnosti správcu dane neodstránil. Bývalých konateľov dodávateľských
spoločností A. B. (IMPERIAL BUSINESS s.r.o.) a C. R. (Amorza s.r.o.) sa nepodarilo vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu máj 2020 vypočuť, na výsluchy sa nedostavili a nepodarilo sa ich ani predviesť.
H. I. (konateľ Greenovils s.r.o.) vo výpovedi k zdaňovaciemu obdobiu marec 2020 nevedel uviesť, za
akých okolností boli služby poskytované žalobcovi, vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2020 sa

ho nepodarilo vypočuť. Ani v prípade, ak by konatelia dodávateľských spoločností aj slovne potvrdili
spoluprácu so žalobcom a vykonanie deklarovaných služieb, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov,
ktoré by mohli byť správcom dane, resp. žalovaným verifikované, by táto skutočnosť nepostačovala
na preukázanie tvrdenia žalobcu o dodaní služieb deklarovanými dodávateľmi. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že všetky faktúry svojim dodávateľom (IMPERIAL BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.)

riadne uhradil, správny súd uvádza, že úhrada faktúry nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre
priznanie odpočítanie dane.

43. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k označenej dodávateľskej spoločnosti IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. argumentoval, že práce vyfakturované žalobcom spoločnostiam BILLA s.r.o. a HOMMEL

HERCULES FRANCE s.r.o. boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby existoval,
pričom deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v máji 2020 zamestnával 6 zamestnancov,
a teda mal možnosť tieto fakturované práce pre žalobcu aj vykonať. Správny súd v tejto súvislosti
dáva do pozornosti, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že títo zamestnanci predmetné
služby pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020 (v deklarovanom rozsahu) skutočne

realizovali. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďou C. G.. Tak, ako už bolo uvedené v
bode 42 tohto rozsudku, pre priznanie odpočtu dane nepostačuje, aby deklarovaný dodávateľ mal
možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť
žalobcom aj preukázané. Ani dokazovaním vykonaným správcom dane sa nepodarilo preukázať reálne
uskutočnenie predmetných služieb deklarovaným dodávateľom pre žalobcu, keď spoločnosť IMPERIAL

BUSINESS s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložila účtovné doklady, ani žiadne iné dôkazy, ktorými
by mohol správca dane verifikovať tvrdenia žalobcu. Konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. A. B. (konateľom bol v období od 31.10.2018 do 21.05.2020, následne bol konateľom žalobcu
odo dňa 08.07.2020 do 01.03.2021) sa správcovi dane nepodarilo v rámci daňovej kontroly pre
kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2020 predvolať, na výsluch svedka sa opakovane nedostavil

a nepodarilo sa ho ani predviesť. Správca dane poukázal na informácie získané z inej daňovej
kontroly vykonanej u žalobcu (za zdaňovacie obdobie august 2019), kde A. B. vypovedal a (vo vzťahu
k zdaňovaciemu obdobiu august 2019) potvrdil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. mala
vykonávať práce v priestoroch spoločnosti BILLA s.r.o., ale táto výpoveď neobsahuje nič konkrétne
a rozhodujúce, čo by mohlo odstrániť pochybnosti správcu dane týkajúce sa kontrolovaných faktúr

za zdaňovacie obdobie máj 2020. Z uvedenej výpovede vyplýva, že A. B. odmietol uviesť mená
jeho spolupracovníkov, meno realizátora účtovnej evidencie, nevedel uviesť mená zamestnancov, ktorí
realizovali jednotlivé zákazky pre žalobcu, ani za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ani za
označeného subdodávateľa (DELIVERY SERVICE s.r.o.). Správny súd zdôrazňuje, že nepredloženie
dokladov od spoločností IMPERIAL BUSINESS s.r.o., prípadne nedostatky v evidencii dochádzky

zamestnancov tejto spoločnosti, ani neposkytnutie výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa (A.
B.) nie je kladené za vinu žalobcovi. Ich logickým následkom však je to, že jeho deklarovaný dodávateľ
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. neposkytol správcovi dane žiadne listiny či iné dôkazy, ktorými by bolo
možné verifikovať (preukázať) žalobcove tvrdenie, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. skutočnežalobcovi dodala predmetné deklarované služby v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020 (v
deklarovanom rozsahu). Taktiež je potrebné konštatovať, že žalovaný ani správca dane nepreniesli
zodpovednosť za konanie spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. na žalobcu. Dokazovanie ohľadne

skutočností týkajúcich sa spoločností IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vykonal správca dane. Nedostupnosť
účtovníctva tejto spoločnosti nie je dôvodom pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane,
týmto dôvodom je skutočnosť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia,
že predmetné služby boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. (v
deklarovanom rozsahu).

44. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že „fakt a rozsah poskytnutia služieb je potvrdený
objednávateľom a konečným odberateľom služieb BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE
s.r.o. na základe výstupov z počítačového systému evidencie práce a svedeckých výpovedí“, (pričom
konkrétne označil svedka C. G.), správny súd opakovane uvádza, že potvrdenie dodania služieb
žalobcom jeho odberateľom BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nie je (bez ďalšieho,

ako aj v kontexte ostatných správcom dane zadovážených dôkazov) dôkazom o tom, že predmetné
služby (dodané žalobcom pre jeho odberateľov BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.)
dodal žalobcovi práve deklarovaný dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. tak, ako to tvrdil žalobca.
Ani dokazovaním vykonaným u odberateľov žalobcu (BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE
s.r.o.), t. j. ani z obsahu ich vyjadrení a nimi predložených dôkazov sa nepreukázalo, že deklarované

služby boli žalobcom poskytnuté zamestnancami deklarovaného dodávateľa IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. (v deklarovanom rozsahu). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že práce
vyfakturované žalobcom spoločnostiam BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. boli v
skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby existoval, nebola sporná. Dodanie služieb
žalobcom pre jeho odberateľov však nie je dôkazom o tom, kto tieto práce dodal žalobcovi. Správca

dane (i žalovaný) spochybnil tvrdenie žalobcu, že tieto práce boli pre žalobcu dodané deklarovaným
dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Žalobca správcovi dane predložil záznamy z vykonaných
školení BOZP, z ktorých vyplýva, že M. K. vykonal školenie výlučne pre zamestnancov žalobcu, ktorých
miesto výkonu práce bolo v Novom Meste nad Váhom (v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o.).
Neboli predložené dôkazy o vykonaných školeniach zamestnancov IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Ani

zistenie, že reálne existovali fyzické osoby, ktoré podľa tvrdenia žalobcu práce pre odberateľov žalobcu
BILLA s.r.o. a HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. vykonávali, nepreukazuje reálnosť poskytnutia
služiebdeklarovanýchdodávateľom IMPERIALBUSINESSs.r.o.Pokiaľžalobcatvrdil,žeajvýpoveďami
svedkov „bol potvrdený fakt a rozsah poskytnutia služieb“, správny súd uvádza, že toto tvrdenie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS

s.r.o. disponovala vlastnými zamestnancami, ale konštatoval, že faktúry, ktoré mali práce týchto
zamestnancov osvedčiť, nemožno v plnom rozsahu považovať za pravdivé (ktorá skutočnosť vyplýva
z dôkazov uvedených v Protokole a v stanovisku správcu dane uvedenom v jeho rozhodnutí). Správca
dane nespochybnil ani to, že vypočutý zamestnanec IMPERIAL BUSINESS s.r.o. C. G. v zdaňovacom
období máj 2020 pracoval v objekte BILLA s.r.o. (z dôkazov predložených žalobcom pritom vyplýva, že

v mesiaci máj 2020 svedok vykonával prácu v rozsahu 44 hodín, a teda na odpracovaní objednaných
420 hodín práce sa podieľal minimálne), výpoveď tohto svedka však nemohla zvrátiť/spochybniť
závery správcu dane i žalovaného, keďže svedok síce potvrdil, že pracoval pre spoločnosť IMPERIAL
BUSINESS s.r.o. a vykonával práce v sklade obchodnej spoločnosti BILLA s.r.o., nevedel však uviesť
či bol pri vykonávaní práce niekto za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o., poprel, že by jeho prácu

koordinoval, kontroloval alebo odsúhlasoval konateľ spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. A. B.
alebo niekto iný z tejto spoločnosti, nevedel uviesť, kto ďalší vykonával práce, nevedel opísať okolnosti
zadávania práce, uviedol, že ho pri vstupe do objektu kontroloval zmenový majster zo spoločnosti
BILLA s.r.o., jeho meno nevedel, uviedol, že podpisoval papiere a v rámci BOZP bol zaškolený, ale
nevedel uviesť, kto zabezpečoval školenie ani meno školiteľa, nevedel uviesť kde bol ubytovaný-adresu

ubytovania. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že výpoveď C. G. pre svoju všeobecnosť a
absenciu podrobností týkajúcich sa dodávky služieb pre spoločnosť BILLA s.r.o. nemá takú kvalitu, aby
bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno. Uvedená svedecká
výpoveď tak nepredstavuje relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach a nie je
spôsobilá vyvrátiť závery daňových orgánov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že

odberateľ BILLA s.r.o. nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že práce u neho mala vykonať spoločnosť IMPERIAL
BUSINESS s.r.o. Odberateľ žalobcu - BILLA s.r.o. nedisponoval zoznamom zamestnancov, ktorí práce
reálne vykonali, uviedol však, že žalobcovi poskytol dohodnutý počet elektronických kariet s označením
čísla karty, ktoré žalobca pridelí svojmu pracovníkovi a ktorého pridelí spoločnosti BILLA s.r.o. navykonanie objednanej služby. Z uvedeného je zrejmé, že pracovníkov pre vykonanie prác v spoločnosti
BILLA s.r.o. prideľoval žalobca, ktorý disponoval/mal disponovať zoznamom zamestnancov, ktorým tieto
karty pridelil. Uvedený zoznam však správcovi dane nepredložil a nestotožnil tak osoby, ktoré mali práce

reálne vykonať.

45. Z vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že žalobca služby pre odberateľa BILLA s.r.o.
nevykonal prostredníctvom svojich zamestnancov a pokiaľ žalobca tvrdil, že ich vykonal prostredníctvom
zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., správca dane z predložených dokladov zistil,

že odberateľ BILLA s.r.o. si u žalobcu objednal služby v rozsahu 420 hodín a zamestnanci dodávateľa
IMPERIAL BUSINESS s.r.o. podľa dôkazov predložených žalobcom odpracovali pre žalobcu len
256 hodín; zároveň tí istí zamestnanci mali podľa obsahu faktúr pracovať pre odberateľa HOMMEL
HERCULES FRANCE s.r.o. Nie je teda zrejmé, kto objednané práce v rozsahu 420 hodín reálne
vykonal.Nazákladeuvedenéhosprávcadanedôvodnekonštatoval,žefaktúryoddodávateľaIMPERIAL
BUSINESSs.r.o.neodrážajúskutočnýstavanemajúpovahufaktu.Zvyjadreniaadôkazovpredložených

odberateľom žalobcu BILLA s.r.o. vyplýva, že spolupracovali so žalobcom a jednali s p. E. F. - poverený
koordinátor za žalobcu. Takáto osoba však nebola ani zamestnancom žalobcu ani zamestnancom
dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o., identifikácia tejto osoby nebola preukázaná. K osobám, ktoré
mali služby reálne vykonať, sa odberateľ vyjadril, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nepozná,
evidenciu osôb, ktoré mali služby za žalobcu vykonať, neviedli a odberateľovi nebola známa ani

skutočnosť, či tieto služby boli vykonané dodávateľom žalobcu. Z dôkazov predložených odberateľom
BILLA s.r.o. zároveň správca dane zistil, že v mesiaci máj 2020 v skladoch odberateľa vykonávalo
v mene žalobcu prácu 20 pracovníkov, pričom boli zistené rozpory v počte pracovníkov i v počte
manipulovaných kartónov. Žalobca tvrdil, že všetky kartóny, na ktorých žalobca vykonal práce pre
odberateľa, vykonal prostredníctvom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Avšak správca dane

zistil, že osoby, ktoré 852 761 ks kartónov spracovali, neboli zamestnancami dodávateľa IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., pretože tento mal v mesiaci máj 2020 v pracovnom alebo inom obdobnom pomere
len 6 zamestnancov, nie 20, ako uvádza odberateľ. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti v správnej žalobe
poukázal na výpoveď A. B., ktorý (navyše vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2019) tvrdil,
že práce sa vykonávali jednak prostredníctvom zamestnancov IMPERIAL BUSINESS s.r.o., ako aj

subdodávateľsky, (čo podľa žalobcu vyvracia záver správcu dane i žalovaného o tom, že nebolo
preukázané, že práce vykonávala spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o.), správny súd uvádza, že
táto argumentácia nie je spôsobilá vyvrátiť závery správcu dane i žalovaného. Jediná spoločnosť,
ktorú správca dane identifikoval ako (potenciálneho) dodávateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. bola spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., táto však v kontrolovanom zdaňovacom období

máj 2020 neevidovala žiadnych zamestnancov, mala virtuálne sídlo, jediný spoločník a konateľ bol
občan Rumunska, daňové priznanie pre DPH podala naposledy v zdaňovacom období marec 2020, je
nekontaktná. Ani prostredníctvom uvedenej spoločnosti nebolo možné verifikovať skutočnosti tvrdené
žalobcom a deklarované predloženými faktúrami. Je možné stotožniť sa so záverom správcu dane, že
skutočnosť, že žalobca vykonal práce pre svojho odberateľa BILLA s.r.o. nie svojimi zamestnancami,

automaticky neznamená, že práce boli vykonané prostredníctvom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS
s.r.o., pričom v prípade odberateľa BILLA s.r.o. nebol stotožnený žiadny subdodávateľ.

46. Obdobne z vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že žalobca služby pre odberateľa
HOMMELHERCULESFRANCEs.r.o.nevykonalprostredníctvomsvojichzamestnancov.Podľatvrdenia

žalobcu ich mal vykonať prostredníctvom zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o.
Z vyjadrenia a dôkazov predložených odberateľom žalobcu HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o.
vyplýva, že tento potvrdil a preukázal dodanie služieb žalobcom, predloženými kópiami prezenčných
listín za mesiac máj 2020 a mesačným výkazom pre žalobcu za mesiac máj 2020 stotožnil konkrétne
osoby, ktoré u neho v mesiaci marec 2020 v mene žalobcu práce vykonali, z týchto dôkazov však

vyplýva, že uvedené osoby nemali žiaden vzťah ku žalobcovi, ani k dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. Opäť je možné stotožniť sa so záverom správcu dane, že skutočnosť, že žalobca vykonal práce
pre svojho odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nie svojimi zamestnancami automaticky
neznamená, že práce vykonal prostredníctvom dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Námietka
žalobcu, že podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2020 spoločnosťou IMPERIAL

BUSINESS s.r.o. neoprávnenou osobou, ktorá v tom čase už nebola konateľom spoločnosti, nemá
vplyv na zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jej dodávateľom (IMPERIAL BUSINESS s.r.o.), pretože
žalobca nenesie zodpovednosť za podnikateľskú činnosť jeho dodávateľa, ani za riadne podanie
daňového priznania, nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretožesprávca dane nepripísal uvedenú skutočnosť na ťarchu žalobcu. Žalobcove tvrdenie, že sa ešte
pred začiatkom spolupráce uistil, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. má zamestnancov, a
je teda schopná objednané práce vykonať v požadovanom rozsahu, je v správnej žalobe uvedené

len vo všeobecnej rovine (bez konkretizácie, akým spôsobom to žalobca urobil a bez predloženia
relevantného dôkazu o jeho postupe), žalobca navyše neuvádza, aký má táto skutočnosť vplyv
na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Tak, ako už bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku,
správny súd zdôrazňuje, že pre priznanie uplatneného odpočtu DPH nepostačuje možnosť dodávateľa
prostredníctvomsvojichzamestnancovfakturovanépráceprežalobcuvykonať,žalobcamusípreukázať,

že tieto fakturované služby boli aj reálne poskytnuté. Pokiaľ žalobca považoval skutočnosť, že finančné
prostriedky od žalobcu boli pripísané na účet dodávateľa (IMPERIAL BUSIENESS s.r.o.) za dôkaz o tom,
žedošlokreálnemudodaniuslužiebaniejerelevantné,akostýmitofinančnýmiprostriedkamidodávateľ
naložil (podľa zistenia správcu dane tieto finančné prostriedky boli obratom po prijatí na účet vybraté
v hotovosti prostredníctvom bankomatu), správny súd uvádza, že zaplatenie faktúry nepredstavuje
hmotnoprávnu podmienku pre uplatnenie/priznanie práva na odpočet dane.

47. Správny súd konštatuje, že zo správcom dane vykonaného dokazovania vznikli odôvodnené
pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného odpočtu dane z deklarovaných obchodov
(dodania služieb) s deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Správca dane zákonom
stanoveným postupom preukázateľné oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými

pochybnosťami správcu dane a vyzval žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na vyjadrenie
sa, na odstránenie týchto pochybností a predloženie dôkazov osvedčujúcich tvrdenia žalobcu (výzva
zo dňa 18.06.2021), čím preniesol dôkazné bremeno opäť na žalobcu. Žalobca v stanovenej lehote
na predmetnú výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy, neodstránil
pochybnosti správcu dane ohľadne pravdivosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného

plnenia deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS s.r.o. takým spôsobom, ako je uvedené na
sporných faktúrach. Žalobca dôkazné bremeno teda neuniesol. Tvrdenia žalobcu uvedené v správnej
žalobe (body 3 a 4) o preukázaní splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr od deklarovaného
dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. tak predstavujú len prezentáciu vlastného hodnotenia dôkazov
samotným žalobcom a nesúhlas so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, z čoho nemožno vyvodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd považuje
závery žalovaného i správcu dane o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet
dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov s deklarovaným dodávateľom IMPERIAL BUSINESS
s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020 za súladné so zákonom, tieto vychádzajú z
dostatočne zisteného skutkového stavu a sú výsledkom správneho právneho posúdenia, a preto

námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

48. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k označenej dodávateľskej spoločnosti Greenovils s.r.o.
argumentoval, že deklarovaný dodávateľ Greenovils s.r.o. v máji 2020 zamestnával 3 zamestnancov

(pozn. správneho súdu: podľa údajov zo Sociálnej poisťovne v máji 2020 spoločnosť Greenovils s.r.o.
zamestnávala 4 zamestnancov), a teda mal možnosť prostredníctvom nich fakturované služby pre
žalobcu vykonať. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalobca nepredložil relevantné
dôkazy o tom, že títo zamestnanci dodávateľa Greenovils s.r.o. predmetné služby pre žalobcu v
kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020 (v objekte jeho odberateľa Euro Pool System Slovakia

s.r.o. v deklarovanom rozsahu) skutočne realizovali. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďou
svedkov C. L. a H. M.. Tak, ako už bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, pre priznanie odpočtu
dane nepostačuje, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie
v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť žalobcom aj preukázané. Ani dokazovaním vykonaným
správcom dane sa nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie predmetných služieb deklarovaným

dodávateľom pre žalobcu, keď spoločnosť Greenovils s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložila účtovné
doklady, ani žiadne iné dôkazy, ktorými by mohol správca dane verifikovať tvrdenia žalobcu. Správny
súd pre úplnosť uvádza, že spoločnosť Greenovils s.r.o. od 15.04.2021 zmenila obchodné meno na
KATECHO s.r.o. a následne bola dňa 09.11.2021 vymazaná z obchodného registra z dôvodu prenosu
sídla do iného štátu (Nemecká spolková republika). Konateľa spoločnosti Greenovils s.r.o. H. I., ktorý bol

konateľom v období od 17.12.2019 do 19.02.2021, sa nepodarilo v rámci daňovej kontroly zdaňovacieho
obdobia máj 2020 vypočuť ako svedka, správca dane využil informácie z inej daňovej kontroly vykonanej
u žalobcu (za zdaňovacie obdobie marec 2020), kedy sa H. I. všeobecne vyjadril k ekonomickej činnosti
spoločnosti Greenovils s.r.o. a potvrdil, že (v mesiaci marec 2020) boli vykonávané nejaké čistiacepráce v priestoroch Euro Pool System Slovakia s.r.o., nevedel však uviesť, ako vznikla spolupráca
so žalobcom, nevedel, ktorí zamestnanci uvedené práce vykonávali, tieto práce nezabezpečoval,
nekoordinoval, nekontroloval, nevedel sa vyjadriť ku dochádzke zamestnancov, ani kto zabezpečil ich

BOZP školenie. Správny súd zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti Greenovils s.r.o.,
prípadne nedostatky v evidencii faktúr a dochádzky zamestnancov tejto spoločnosti, ani neposkytnutie
výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa (H. I.) nie je kladené za vinu žalobcovi. Ich logickým
následkom však je to, že jeho deklarovaný dodávateľ Greenovils s.r.o. neposkytol správcovi dane
žiadne listiny či iné dôkazy, ktorými by bolo možné verifikovať (preukázať) žalobcove tvrdenie, že

spoločnosť Greenovils s.r.o. skutočne žalobcovi dodala predmetné deklarované služby v kontrolovanom
zdaňovacom období máj 2020 (v deklarovanom rozsahu). Taktiež je potrebné konštatovať, že žalovaný
ani správca dane nepreniesli zodpovednosť za konanie spoločnosti Greenovils s.r.o. na žalobcu.
Dokazovanie ohľadne skutočností týkajúcich sa spoločnosti Greenovils s.r.o. vykonal správca dane.
Nedostupnosť účtovníctva tejto spoločnosti Greenovils s.r.o. nie je dôvodom pre nepriznanie žalobcom
uplatneného odpočtu dane, týmto dôvodom je skutočnosť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno

na preukázanie tvrdenia, že predmetné služby boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom
Greenovils s.r.o. (v deklarovanom rozsahu).

49. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že „fakt a rozsah poskytnutia služieb je potvrdený
objednávateľom a konečným odberateľom služieb Euro Pool System Slovakia s.r.o. na základe výstupov

z počítačového systému evidencie práce a svedeckých výpovedí“, (pričom konkrétne označil svedkov
C. L. a H. M.), správny súd opakovane uvádza, že potvrdenie dodania služieb žalobcom odberateľovi
(Euro Pool System Slovakia s.r.o.) nie je (bez ďalšieho, ako aj v kontexte ostatných správcom dane
zadovážených dôkazov) dôkazom o tom, že predmetné služby (dodané žalobcom pre Euro Pool
System Slovakia s.r.o.) dodal žalobcovi práve deklarovaný dodávateľ Greenovils s.r.o. tak, ako to tvrdil

žalobca. Ani dokazovaním vykonaným u odberateľa žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), t.
j. ani z obsahu jeho vyjadrenia a ním predložených dôkazov, ani výpoveďou svedka -zamestnanca
odberateľa H. M., sa nepreukázalo, že deklarované služby boli žalobcom poskytnuté zamestnancami
deklarovaného dodávateľa Greenovils s.r.o. (v deklarovanom rozsahu). Rovnako ani vyjadrením M.
K., ktorý poskytoval školenie BOZP pre zamestnancov vykonávajúcich práce v objekte spoločnosti

Euro Pool System Slovakia s.r.o. sa nepotvrdilo, že by tento mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
školenia BOZP so spoločnosťou Greenovils s.r.o. Ani zistenie, že reálne existovali fyzické osoby, ktoré
podľa tvrdenia žalobcu práce pre odberateľa žalobcu, t. j. pre spoločnosť Euro Pool System Slovakia
s.r.o., vykonávali a boli ubytovaní na adrese uvedenej aj Sociálnou poisťovňou, nepreukazuje reálnosť
poskytnutia služieb deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. pre žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil,

že aj výpoveďami svedkov „bol potvrdený fakt a rozsah poskytnutia služieb“, správny súd uvádza,
že toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť
Greenovils s.r.o. disponovala vlastnými zamestnancami, ale konštatoval, že faktúry, ktoré mali práce
týchto zamestnancov osvedčiť, nemožno v plnom rozsahu považovať za pravdivé (ktorá skutočnosť
vyplýva z výpočtov správcu dane uvedených v Protokole a v stanovisku správcu dane uvedenom v

jeho rozhodnutí). Správca dane nespochybnil ani to, že vypočutý zamestnanec Greenovils s.r.o. (v
zdaňovacom období máj 2020) C. L. pracoval v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o., výpoveď
tohto svedka však nemohla zvrátiť/spochybniť závery správcu dane i žalovaného, keďže C. L. síce
potvrdil, že pracoval pre Greenovils s.r.o. a vykonával práce v objekte Euro Pool System Slovakia
s.r.o., avšak pokiaľ uviedol, že práce mu mal prideľovať zmenový majster - zamestnanec spoločnosti

Euro Pool System Slovakia s.r.o., ktorý ho aj kontroloval a viedol evidenciu dochádzky, tieto tvrdenia
boli vyvrátené dokladmi predloženými spoločnosťou Euro Pool System Slovakia s.r.o. a vyjadrením jej
zamestnanca - svedka H. M.. Svedok C. L. nevedel uviesť mená ďalších zamestnancov spoločnosti
Greenovils s.r.o., ktorí pracovali v sklade, za koordinátora označil K. K. - zamestnanca žalobcu (svedok
H. M. však za koordinátora za spoločnosť žalobcu označil O. I.). Vo vzťahu k hodnoteniu tejto výpovede

správcom dane je potrebné uviesť, že ak správca dane konštatoval, že výpoveďou nezískal informácie
o personálnom zabezpečení spoločnosti Greenovils s.r.o. pri dodaniach pre žalobcu, ktoré by boli
v súlade s údajmi na kontrolovaných faktúrach a táto výpoveď preukazuje, že žalobca koordinoval
prácu osôb v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o., takéto vyhodnotenie výpovede je v súlade
s jej obsahom i so zásadami logického uvažovania. Vyjadrenia svedka sú všeobecné a neurčité, vo

vzťahu k fakturačnému poskytnutiu služieb a deklarovanému rozsahu služieb je výpovedná hodnota
svedeckej výpovede nízka, a teda nepredstavuje relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných
plneniach. Vo vzťahu k spochybnenému rozsahu (výške) fakturácie v zdaňovacom období máj 2020 (viď
porovnanie počtu pracovníkov spoločnosti Greenovils s.r.o. v mesiaci apríl 2020 a máj 2020 z hľadiskapočtu odpracovaných hodín a následnej celkovej výške fakturácie, pri polovičnom počte zamestnancov
v máji 2020 bol rozsah dodaných služieb o polovicu nižší, avšak fakturácia bola cca o jednu polovicu
vyššia), žalobca napriek výzve správcu dane z 26.05.2021 pochybnosti správcu dane o tom, že výška

fakturácie na vstupe od spoločnosti Greenovils s.r.o. a formálne deklarované personálne možnosti
tejto dodávateľskej spoločnosti sú v súlade so skutočným stavom, ktorý nastal v rámci realizácie
posudzovaných dodávok, neodstránil. Záver správcu dane i žalovaného, že faktúry Greenovils s.r.o.
nepopisujú reálne okolnosti posudzovaných dodaní, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania
správcom dane. Tvrdenie žalobcu, že z výpovede svedka H. M. (zamestnanca spoločnosti Euro Pool

System Slovakia s.r.o.) vyplýva, že služby, ktoré boli poskytované pre konečného odberateľa Euro Pool
System Slovakia s.r.o., boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou Greenovils s.r.o., nemá oporu v obsahu
výpovedesvedkaH.M.,ktorýuviedol,žespoločnosťEuroPoolSystemSlovakias.r.o.nesledovalaosoby
vstupujúce do areálu, nerobili ich evidenciu, túto robil koordinátor za žalobcu, prácu zamestnancov v
tejto prevádzke odberateľ nekoordinoval, nevedel, kto boli osoby v sklade, či to boli zamestnanci žalobcu
alebo iných spoločností, odberateľ žalobcovi odovzdal čipy, pomocou ktorých ich púšťali do areálu.

Svedok výslovne uviedol, že nepozná spoločnosť Greenovils s.r.o., ani jej konateľa.

50. Správny súd konštatuje, že zo správcom dane vykonaného dokazovania vznikli odôvodnené
pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného odpočtu dane z deklarovaných obchodov
(dodania služieb) s deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. Správca dane zákonom stanoveným

postupom preukázateľne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami
správcu dane a vyzval žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na vyjadrenie sa, na
odstránenie týchto pochybností a predloženie dôkazov osvedčujúcich tvrdenia žalobcu (výzva zo
dňa 18.06.2021), čím preniesol dôkazné bremeno opäť na žalobcu. Žalobca v stanovenej lehote na
predmetnú výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy, neodstránil

pochybnosti správcu dane ohľadne pravdivosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného
plnenia deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. takým spôsobom, ako je uvedené na sporných
faktúrach. Žalobca dôkazné bremeno teda neuniesol. Tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe
(body 3 a 4) o preukázaní splnenia podmienok pre odpočet DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa
Greenovils s.r.o. tak predstavujú len prezentáciu vlastného hodnotenia dôkazov samotným žalobcom

a nesúhlas so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, z čoho
nemožno vyvodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd považuje závery žalovaného
i správcu dane o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z deklarovaných
zdaniteľných obchodov s deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom
období máj 2020 za súladné so zákonom, tieto vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a

sú výsledkom správneho právneho posúdenia, a preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

51. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k označenej dodávateľskej spoločnosti Amorza s.r.o.
argumentoval, že deklarovaný dodávateľ Amorza, s.r.o. v máji 2020 zamestnával 4 zamestnancov
(pozn. správneho súdu: podľa údajov zo Sociálnej poisťovne v máji 2020 spoločnosť Amorza s.r.o.

zamestnávala 3 zamestnancov), a teda mal možnosť služby pre žalobcu vykonať. Správny súd v tejto
súvislosti dáva do pozornosti, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že títo zamestnanci
dodávateľa Amorza s.r.o. predmetné služby pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období (v objekte
jeho odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o. v deklarovanom rozsahu) skutočne realizovali. Táto
skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďami svedkov B. H. a C. B.. Tak, ako už bolo uvedené v

bode 42 tohto rozsudku, pre priznanie odpočtu dane nestačí, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť
deklarované služby dodať, ale ich dodanie v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť žalobcom aj
preukázané.Anidokazovanímvykonanýmsprávcomdanesanepodarilopreukázaťreálneuskutočnenie
predmetných služieb deklarovaným dodávateľom pre žalobcu, keď spoločnosť Amorza s.r.o. na výzvu
správcu dane nepredložila účtovné a daňové doklady, ani žiadne iné dôkazy, ktorými by mohol správca

dane verifikovať tvrdenia žalobcu. Správny súd pre úplnosť uvádza, že spoločnosť Amorza s.r.o. bola
vymazaná z obchodného registra dňa 10.03.2021 z dôvodu prenosu sídla do iného štátu (Nemecká
spolková republika). Konateľ spoločnosti Amorza s.r.o. (v období od 31.12.2019 do 31.10.2020) C. R.
bol správcom dane predvolaný za účelom vypočutia ako svedka, na výsluch sa nedostavil a nepodarilo
sa ho ani predviesť. Ani z dokladov predložených odberateľom žalobcu (Euro Pool System Slovakia

s.r.o.) nevyplýva, že služby poskytnuté žalobcom tomuto odberateľovi boli poskytnuté prostredníctvom
zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o., odberateľ nepoznal túto spoločnosť, ani jej konateľa (C. R.),
nemal ani vedomosť o tom, že by žalobca vykonával práce (služby) prostredníctvom tretích subjektov. Z
vykonaného dokazovania (výpoveď H. M.) vyplýva, že koordinátorom žalobcu v objekte odberateľa EuroPool System Slovakia s.r.o. bol p. O. I., ktorý zadával pokyny a koordinoval pracovníkov žalobcu priamo
v depe a s ktorým H. M. ako site manager spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. komunikoval.
Z vyjadrenia svedka tiež vyplýva, že odberateľ odovzdal žalobcovi 50 ks čipov, zamestnanci mali k

dispozícii tieto čipové karty umožňujúce im vstup do skladových priestorov. Žalobca napriek výzve
správcovi dane nepredložil zoznam zamestnancov, ktorým boli odovzdané predmetné čipy, nepredložil
ani evidenciu dochádzky. Zoznam zamestnancov, ktorí mali pre žalobcu dodať deklarované služby, sa
nepodarilo získať ani správcovi dane, keďže takouto evidenciou nedisponoval ani odberateľ žalobcu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odberateľ žalobcu nemal vedomosť o tom, že by v logistickom

centre pracovali zamestnanci iných spoločností (okrem zamestnancov žalobcu), svedok H. M. uviedol,
že nepozná ani spoločnosť Amorza s.r.o., ani jej bývalého ani nového konateľa. Správny súd aj v
tomto prípade zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti Amorza, s. r. o. nie je kladené
žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jeho deklarovaný dodávateľ neposkytol
správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné verifikovať (a preukázať), že
spoločnosť Amorza, s.r.o. skutočne dodala žalobcovi deklarované služby v zdaňovacom období máj

2020 (v deklarovanom rozsahu). Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani správca dane ani
žalovaný nepreniesol zodpovednosť za konanie spoločnosti Amorza s.r.o. na žalobcu. Nedostupnosť
účtovníctvatejtospoločnostiniejedôvodomprenepriznaniežalobcomuplatnenéhoodpočtudane,týmto
dôvodom je skutočnosť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že
predmetné služby boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom Amorza s.r.o.

52. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že „fakt a rozsah poskytnutia služieb je potvrdený
objednávateľom a konečným odberateľom služieb Euro Pool System Slovakia s.r.o. na základe výstupov
z počítačového systému evidencie práce a svedeckých výpovedí“, (pričom konkrétne označil svedkov
C. B. a B. H.), správny súd opakovane uvádza, že potvrdenie dodania služieb žalobcom odberateľovi

(Euro Pool System Slovakia s.r.o.) nie je (bez ďalšieho, ako aj v kontexte ostatných správcom dane
zadovážených dôkazov) dôkazom o tom, že predmetné služby (dodané žalobcom pre Euro Pool
System Slovakia s.r.o.) dodal žalobcovi práve deklarovaný dodávateľ Amorza s.r.o. tak, ako to tvrdil
žalobca. Ani dokazovaním vykonaným u odberateľa žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), t. j.
ani z obsahu jeho vyjadrenia a ním predložených dôkazov, ani výpoveďou zamestnanca odberateľa H.

M. sa nepreukázalo, že deklarované služby boli žalobcom poskytnuté zamestnancami deklarovaného
dodávateľa Amorza s.r.o. (v deklarovanom rozsahu). Rovnako ani vyjadrením M. K., ktorý poskytoval
školenie BOZP pre zamestnancov vykonávajúcich práce v objekte spoločnosti Euro Pool System
Slovakia s.r.o., sa nepotvrdilo, že by tento mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní školenia BOZP so
spoločnosťou Amorza s.r.o. Ani zistenie, že reálne existovali fyzické osoby, ktoré podľa tvrdenia žalobcu

práce pre odberateľa žalobcu, t. j. pre spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. vykonávali a boli
ubytované na adrese uvedenej aj Sociálnou poisťovňou, nepreukazuje reálnosť poskytnutia služieb
deklarovaných dodávateľom Amorza s.r.o. pre žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že aj výpoveďami svedkov
„bol potvrdený fakt a rozsah poskytnutia služieb“, správny súd uvádza, že toto tvrdenie nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Správca dane nespochybnil, že spoločnosť Amorza s.r.o. disponovala

vlastnými zamestnancami, ale konštatoval, že faktúry, ktoré mali práce týchto zamestnancov osvedčiť,
nemožno v plnom rozsahu považovať za pravdivé (ktorá skutočnosť vyplýva z výpočtov správcu dane
uvedených v Protokole a v stanovisku správcu dane uvedenom v jeho rozhodnutí). Správca dane
nespochybnil ani to, že vypočutí zamestnanci Amorza s.r.o. (v zdaňovacom období máj 2020 C. B. J. B.
H. pracovali v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o.), výpovede týchto svedkov však nemohli zvrátiť/

spochybniť závery správcu dane i žalovaného. Svedok C. B. síce potvrdil, že v máji 2020 pracoval pre
spoločnosť Amorza s.r.o. a vykonával práce v objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o., ale uviedol, že
pracovné úlohy mu zadávala osoba za spoločnosť Alvaro s.r.o. – K. K., ktorý prácu riadil a koordinoval
(svedok H. M. však za koordinátora žalobcu označil O. I.), svedok nevedel uviesť, či v objekte boli aj iní
zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o., uviedol, že sa zapisovali do knihy (táto evidencia však správcovi

dane nebola poskytnutá). Vyhodnotenie výpovede správcom dane, že touto výpoveďou neboli získané
informácie o personálnom zabezpečení spoločnosti Amorza s.r.o. pri dodaniach pre žalobcu, ktoré by
boli v súlade s údajmi na kontrolovaných faktúrach, je v súlade s jej obsahom i so zásadami logického
uvažovania. Obdobne svedok B. H. potvrdil, že bol zamestnancom Amorza s.r.o. a vykonával práce v
objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o., pričom pracovné úlohy mu zadávala osoba za spoločnosť

Alvaro s.r.o. – Toni Tsenov, ktorý prácu riadil a koordinoval (svedok H. M. však za koordinátora žalobcu
označilO.I.),nevedel,činamiestevýkonuprácboliajinízamestnancispoločnostiAmorzas.r.o.Uviedol,
že evidencia dochádzky nebola vedená (čo je v rozpore s výpoveďou C. B.) a že zoznam ľudí nahlasoval
K. K. zmenovému majstrovi za Euro Pool System Slovakia (čo je v rozpore s údajmi poskytnutýmiodberateľom Euro Pool System Slovakia s.r.o. i s výpoveďou svedka H. M.). Z výpovede správca dane
vyvodil, že bol sledovaný pohyb osôb v prevádzke, a teda mali by existovať zoznamy osôb zúčastnených
narealizáciipredmetnýchdodaní,ktorébypotvrdiliokreminéhopríslušnosťosôbvykonávajúcichprácek

obchodným partnerom (deklarovaným dodávateľom) žalobcu. Vyhodnotenie výpovede správcom dane,
že touto výpoveďou neboli získané informácie o personálnom zabezpečení spoločnosti Amorza s.r.o.
pri dodaniach pre žalobcu, ktoré by boli v súlade s údajmi na kontrolovaných faktúrach, je v súlade s jej
obsahom i so zásadami logického uvažovania.

53. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani výsluch svedka K. K. nemohol zvrátiť závery správcu
dane i žalovaného, keďže K. K. (zamestnanec žalobcu od 01.03.2019 do 31.03.2021) deklarovaného
dodávateľa Amorza s.r.o. nepoznal. Potvrdil síce, že v objekte pracovali aj zamestnanci iných
spoločností, ale nevedel uviesť, o zamestnancov ktorej spoločnosti išlo. Svedok tiež potvrdil, že
koordinoval prácu C. B., ale súčasne uviedol, že nevedel, že sa jedná o zamestnanca inej spoločnosti
a ani nemal povolenie na koordinovanie zamestnancov inej spoločnosti. Svedok súčasne uviedol, že

pri vstupe do objektu Euro Pool System Slovakia s.r.o. sa preukazoval elektronickou kartou, ktorú
zabezpečil žalobca a ktorá mu umožnila vstup do objektu, kde sa ešte „podpisovali papiere, aby
vedeli, kto sa v skladoch nachádza“. Z uvedenej výpovede svedka vyplýva, že existujú/existovali
zoznamy (evidencia) osôb, ktoré sa nachádzali v skladoch, kde vykonávali práce, avšak žalobca tieto
správcovi dane neposkytol za účelom preukázania účasti osôb na realizácii fakturovaných dodaní a ich

príslušnosti k deklarovaným obchodným partnerom žalobcu. Správca dane v súlade s obsahom tejto
výpovede uzavrel, že nezískal žiadne informácie o personálnom zabezpečení spoločnosti Amorza s.r.o.
pri dodaniach pre žalobcu, ktoré by boli v súlade s údajmi na posudzovaných faktúrach.

54. Správny súd zdôrazňuje, že pri hodnotení výpovedí svedkov je potrebné brať do úvahy skutočnosť,

že dôkazné bremeno na preukázanie materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane
ťaží prioritne daňový subjekt. Sú to teda správca dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného
dokazovania sú oprávnení vznášať dôvodné pochybnosti a na druhej strane je to žalobca, ktorý
je povinný tieto pochybnosti v daňovom konaní vyvracať. V tomto kontexte je potom potrebné
hodnotiť aj výpovede svedkov. Inými slovami, je potrebné posúdiť, či tieto výpovede poskytli také

penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať, že pochybnosti vznesené a pomenované
správcom dane boli vyvrátené. Správny súd má za to, že vyššie uvedené výpovede svedkov vzhľadom
na ich obsah nemajú takú kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca v predmetnej veci uniesol
svoje dôkazné bremeno na preukázanie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane. Výpovedná
(informačná) hodnota predmetných svedeckých výpovedí je podľa správneho súdu tak nízka, že

nepredstavuje relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach (aj v kontexte s
ostatnými dôkazmi vyhodnotenými správcom dane), teda závery daňových orgánov obstoja aj v tomto
smere.

55. Vo vzťahu k spochybnenému rozsahu (výške) fakturácie v zdaňovacom období máj 2020

(porovnanie počtu pracovníkov spoločnosti Amorza s.r.o. v mesiaci apríl 2020 a máj 2020 z hľadiska
počtu odpracovaných hodín a následnej celkovej výške fakturácie, pri polovičnom počte zamestnancov
v máji 2020 bol rozsah dodaných služieb o polovicu nižší, avšak fakturácia bola cca o jednu polovicu
vyššia), žalobca napriek výzve správcu dane z 26.05.2021 pochybnosti správcu dane o tom, že
výška fakturácie na vstupe od spoločnosti Amorza s.r.o. a formálne deklarované personálne možnosti

tejto dodávateľskej spoločnosti sú v súlade so skutočným stavom, ktorý nastal v rámci realizácie
posudzovaných dodávok, neodstránil. Záver správcu dane i žalovaného, že faktúry Amorza s.r.o.
nepopisujú reálne okolnosti posudzovaných dodaní, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania
správcom dane. Tvrdenie žalobcu, že z výpovede svedka H. M. (zamestnanca spoločnosti Euro Pool
System Slovakia s.r.o.) vyplýva, že služby, ktoré boli poskytované pre konečného odberateľa Euro Pool

System Slovakia s.r.o., boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou Amorza s.r.o., nemá oporu v obsahu
výpovedetohtosvedka,ktorýuviedol,žespoločnosťEuroPoolSystemSlovakias.r.o.nesledovalaosoby
vstupujúce do areálu, nerobili ich evidenciu, túto robil koordinátor za žalobcu (za ktorého označil O. I.),
prácu zamestnancov v tejto prevádzke odberateľ nekoordinoval, nevedel, kto boli osoby v sklade, či to
boli zamestnanci žalobcu alebo iných spoločností, odberateľ žalobcovi odovzdal čipy, pomocou ktorých

ich púšťali do areálu. Svedok výslovne uviedol, že nepozná spoločnosť Amorza, ani jej konateľa.

56. Správny súd konštatuje, že zo správcom dane vykonaného dokazovania vznikli odôvodnené
pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného odpočtu dane z deklarovaných obchodov(dodania služieb) s deklarovaným dodávateľom Amorza s.r.o. Správca dane zákonom stanoveným
postupom preukázateľne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami
správcu dane a vyzval ho v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na vyjadrenie sa, na odstránenie

týchto pochybností a predloženie dôkazov osvedčujúcich tvrdenia žalobcu (výzva zo dňa 18.06.2021),
čím preniesol dôkazné bremeno opäť na žalobcu. Žalobca v stanovenej lehote na predmetnú výzvu
správcu dane nereagoval a nepredložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy, neodstránil pochybnosti správcu
dane ohľadne pravdivosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného plnenia deklarovaným
dodávateľom Amorza s.r.o. takým spôsobom, ako je uvedené na sporných faktúrach. Žalobca dôkazné

bremeno teda neuniesol. Tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe (body 3 a 4) o preukázaní
splnenia podmienok pre odpočet DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa Amorza s.r.o. tak opäť
predstavujú len prezentáciu vlastného hodnotenia dôkazov samotným žalobcom a jeho nesúhlas so
záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, z čoho nemožno vyvodiť
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd považuje závery žalovaného i správcu dane
o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných

obchodov s deklarovaným dodávateľom Amorza s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2020
za súladné so zákonom, tieto vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a sú výsledkom
správneho právneho posúdenia, preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

57. Správny súd považuje závery správcu dane i žalovaného o nepreukázaní dodania deklarovaných

služieb v zdaňovacom období máj 2020 deklarovanými dodávateľmi IMPERIAL BUSINESS s.r.o.,
Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. žalobcovi za jasné a dostatočné, zistenie skutkového stavu bolo
postačujúce na riadne posúdenie veci a záver, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Správca dane postupoval v súlade s

ust. § 24 Daňového poriadku i s judikatúrou NS SR, NSS SR a ÚS SR vo vzťahu k posúdeniu dôkazného
bremena na preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Z judikatúry Najvyššieho
súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcej sa otázky dôkazného bremena a jeho
rozloženia, resp. jeho prenosu (na ktorú judikatúru poukazuje aj samotný žalobca v správnej žalobe, aj
keď len vo všeobecnosti), subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a

povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt dokladuje, resp. tvrdí. Výsledok verifikácie musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane, to znamená, že by nepostačovalo len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt

neuniesoldôkaznébremeno,pokiaľbyzmysluplnealogickynespochybnilžalobcompredloženétvrdenia
a dôkazy. V preskúmanom prípade podľa správneho súdu správca dane dôkazné bremeno uniesol,
pretože kvalifikovane a dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu, identifikoval konkrétne skutočnosti,
ktorévzbudzujújehopochybnostiopravdivostitvrdenížalobcu,tietorelevantnýmazákonnýmspôsobom
v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámil žalobcovi a umožnil mu v stanovenej lehote sa

k týmto pochybnostiam vyjadriť a predložiť dôkazy, resp. neúplné údaje doplniť, nejasnosti vysvetliť
a nepravdivé údaje opraviť alebo pravdivosť údajov riadne preukázať. V takomto prípade opäť prešlo
dôkazné bremeno na žalobcu a mal povinnosť preukázať svoje tvrdenia (v tejto súvislosti správny súd
poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn I. ÚS 377/2018 a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžfk/14/2021). Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, dôkazy nepredložil, na

výzvu správcu dane nereagoval. Je pritom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi
dokladmi) preukázal reálne dodanie služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach (alebo od inej
zdaniteľnej osoby), a teda preukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. V tomto prípade uvedené
žalobca nevykonal, a preto sa správny súd stotožnil s právnym posúdením veci vykonaným správcom
dane i žalovaným, ktoré považoval za správne.

58. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na niektoré rozsudky NS SR i ÚS SR a konštatoval, že
predloženými dokladmi jednoznačne preukázal skutočne realizované plnenia od dodávateľov IMPERIAL
BUSINESS s.r.o., Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., čím splnil podmienky na uplatnenie odpočtu
DPH, takéto všeobecné tvrdenie predstavuje len vlastné hodnotenie predložených dokladov samotným

žalobcom, ktoré neumožňuje správnemu súdu prijať záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.
Správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o preukázaní splnenia formálnych i hmotnoprávnych
podmienok na priznanie odpočtu dane nemá oporu ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí
správcu dane a žalovaného, ani v obsahu administratívneho spisu, z ktorých jednoznačne vyplýva, žebolospochybnenésplneniehmotnoprávnychpodmienokpreodpočítaniedane,konkrétnesprávcadanei
žalovanýspochybnilidodaniedeklarovanýchslužieb(vdeklarovanomrozsahu)žalobcovideklarovanými
dodávateľmi, resp. že plnenia (služby), na ktorých žalobca zakladá právo na odpočítanie dane, boli

poskytnuté inými zdaniteľnými osobami, s uvedením konkrétnych dôkazov a skutočností, z ktorých tento
záver orgány verejnej správy vyvodili. Správca dane i žalovaný vyhodnotili všetky žalobcom predložené
dôkazy,akoajdôkazyvykonanévpriebehuvýkonudaňovejkontrolyivyrubovaciehokonania,vyhodnotili
ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, v súlade s obsahom dôkazov a v súlade so zásadami
logického uvažovania, t. j. správca dane i žalovaný kvalifikovane spochybnili dôkazy žalobcu, preto

došlo k prenosu dôkazného bremena späť zo správcu dane na žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno
neuniesol. Uvedený postup bol súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho
správneho súdu SR. Poukaz žalobcu na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-354/03 Optigen Ltd. zo dňa
12.01.2006 je nenáležitý, keďže v preskúmavanom prípade (na rozdiel od označeného rozhodnutia)
nebolo konštatované splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

59. Správny súd pre úplnosť uvádza, že vo vzťahu k nepriznanému odpočtu DPH z dokladov typu OZ
a PO žalobca v správnej žalobe neuplatnil žiadne námietky.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov

nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2) SSP v znení účinnom do 30. júna
2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e
SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákon zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podať nebolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za správne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súd koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.