Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Juraj Marko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sa/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100111
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100111.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, E., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní
o žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu na obnovu konania o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) bola dňa 27.01.2025 doručená žaloba na
obnovu konania, ukončeného právoplatným uznesením správneho súdu, č. k. 16Sa/18/2023-33 zo dňa
12.01.2024, ktorého predmetom bola žaloba pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 28.06.2023 požiadal príslušný správny orgán –

žalovanú o zápočet 28 rokov služby v I. kategórii funkcií do obdobia dôchodkového poistenia. Podľa
žalobcu v zmysle zákonom stanovených podmienok žalovaná mala v lehote 60 dní od podania žiadosti,
t.j. do 27.08.2023 rozhodnúť písomným rozhodnutím o jeho písomnej žiadosti zo dňa 28.06.2023, avšak
ani po márnom uplynutí tejto lehoty nerozhodla.

3. Žalobca ďalej uviedol, že v danej veci dňa 12.07.2023 podal sťažnosť, ktorú bol príslušný orgán

verejnej správy v zmysle § 13, ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach povinný vybaviť do 60
pracovnýchdní,avšakvzákonomdanejlehotežalovanánerozhodlaojehosťažnosti zo dňa12.07.2023
a nerozhodla ani po márnom uplynutí zákonom danej lehoty. Podľa názoru žalobcu teda nie z jeho viny
ku žalobe pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023 nemohol pripojiť „Upovedomenie o vybavení sťažnosti zo
dňa 12.07.2023“, i napriek tomu správny súd uznesením zo dňa 12.01.2024, č. k. 16Sa/18/2023-33
zastavil konanie vo veci podanej žaloby pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023.

4. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 99 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
ako „SSP“) taxatívne stanovuje, kedy je možné konanie o správnej žalobe zastaviť, avšak to, že nie z
vlastnej viny nemohol ku žalobe pre nečinnosť pripojiť „oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti“
tam nie je dané. Žiadne ustanovenie SSP nepodmieňuje zastavenie konania o žalobe pre nečinnosť pre
nemožnosť (nie z vlastnej viny) doložiť k podanej žalobe požadované oznámenie. Podľa názoru žalobcu

bolo teda konanie vo veci podanej žaloby pre nečinnosť zo dňa 16.11.2023 zastavené protiprávne.

5. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca považuje za nezákonné aj rozhodnutie Najvyššieho správneho
súduSR,ktorýmodmietoljehokasačnúsťažnosťzodňa17.01.2024,ktorúžalobcapodalprotiuzneseniu
správneho súdu o zastavení konania zo dňa 12.01.2024, č. k. 16Sa/18/2023-33, ktoré by malo byť na
základe tejto žaloby obnovené.6. V súvislosti s vyššie uvedenými, údajne nezákonnými rozhodnutiami správneho súdu a Najvyššieho
správneho súdu žalobca uvádza, že na všetkých sudcov, ktorí v týchto veciach rozhodovali podáva
trestné oznámenia pre zneužitie právomoci verejného činiteľa na chránenej osobe, pre marenie

spravodlivosti, vedomé ohýbanie práva, ako aj pre nerešpektovanie všeobecne záväzných rozhodnutí
Ústavného súdu SR.

7. Správny súd na základe podanej žaloby skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky
prípustnosti obnovy konania.

8. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

9. Podľa § 478 SSP, účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania a tí, ktorí boli
účastníkmikonaniapredsprávnymsúdom,protiktoréhorozhodnutiužalobanaobnovukonaniasmeruje.
10. Podľa § 480 ods. 1 a 2 SSP, (1) na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú
ustanovenia druhej časti tohto zákona. (2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o

veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2,
prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

11. Podľa § 481 ods. 1 a 2 SSP, (1) rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný. (2)
Dôvodmižalobynaobnovukonaniajesprávnysúdviazanýokremprípadov,keďniejeviazanýžalobnými

bodmi.

12. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

13. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

14. Správny súd vo všeobecnosti k inštitútu obnovy konania uvádza, že ide o mimoriadny
opravný prostriedok použiteľný voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré vykazuje atribút záväznosti

anezmeniteľnosti,ktoréhovyužívaniebymalobyťvýnimočnéavžiadnomprípadenejdeonástrojzmeny
výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Inštitút obnovy konania je teda prostriedkom,
ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty účastníkov konania, ktorých vec už bola právoplatne
rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je potrebné uplatniť tento inštitút len v rámci zákonom stanovených
podmienok prípustnosti a na základe taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia §

472 SSP.

15. Zákon (SSP) upravuje tri dôvody, za splnenia ktorých možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 472 SSP prípustná len vtedy, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania

v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní;
ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným zadosťučinením; alebo ak napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s

rozhodnutímSúdnehodvoraEurópskejúnie,RadyEurópskejúniealeboKomisie,ktoréjepreúčastníkov
konania záväzné.16. Po posúdení obsahu podanej žaloby na obnovu konania, správny súd v danej veci konštatuje,
že zo žalobcom uplatnených dôvodov je zrejmé, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania
odvodzuje od ustanovenia§ 472 písm. a) SSP, t. j. že bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku

trestného činu sudcu. Uvedenú skutočnosť sa snaží žalobca preukázať tým, že údajne podáva na
sudkyňu rozhodujúcu v konaní, ktoré má byť obnovené, trestné oznámenie pre zneužitie právomoci
verejného činiteľa na chránenej osobe, pre marenie spravodlivosti, vedomé ohýbanie práva ako aj pre
nerešpektovanie všeobecne záväzných rozhodnutí Ústavného súdu SR.

17. Žalobca, okrem svojho tvrdenia v podanej žalobe, nepredložil ani neoznačil rozhodnutie príslušného
súdu, ktorým by boli skutočnosti o spáchaní trestného činu sudcu v zmysle § 472 písm. a) SSP
osvedčené (napr. rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že sudca bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
resp. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované,
že sudca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu).

18. Zo strany žalobcu zároveň nebola preukázaná ani len tvrdená príčinná súvislosť medzi trestným
činom sudcu a nepriaznivým rozhodnutím pre žalobcu. Samotné konštatovanie žalobcu v žalobe na
obnovu konania, že podáva trestné oznámenie na sudcu z napadnutého rozhodnutia, tak bez ďalšieho
nie je možné považovať za osvedčenie existencie podmienok prípustnosti obnovy konania podľa
ustanovenia § 472 písm. a) SSP.

19. Keďže predmetom pôvodného konania, sp. zn. 14Sa/10/2024, na obnovu ktorého bola podaná
žaloba v tejto právnej veci, bola žaloba pre nečinnosť zo dňa 02.04.2024, nie je možné v tomto konaní
aplikovať výnimky z viazanosti súdu dôvodmi žaloby podľa ustanovenia § 481 ods. 2 SSP a správny
súd je teda dôvodmi a rozsahom podanej žaloby viazaný. Na základe uvedeného správny súd uvádza,

že prípustnosťou obnovy konania sa zaoberal iba na základe žalobcom uvedeného dôvodu podľa
ustanovenia § 472 písm. a) SSP, pričom prípustnosť obnovy konania z dôvodov podľa § 472 písm. b)
a c) SSP neposudzoval.

20. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu v tejto právnej veci posúdil ako zjavne

nedôvodnú, a s poukazom na ustanovenie § 483 ods. 1 písm. e) SSP, túto žalobu bez ďalšieho
prejednania odmietol.

21. Vzhľadom na odmietnutie žaloby podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP, kedy správny súd
rozhoduje bez ďalšieho prejednania veci uznesením, nie je potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu

konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP), ide o vydanie rozhodnutia
procesného charakteru, a preto nie je potrebné ani hospodárne, aby správny súd v tejto veci nariadil
pojednávanie.

22. Čo sa týka práva na náhradu trov konania, správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP

skonštatoval,žežiadenzúčastníkovkonanianemáprávonanáhradutrovkonania,nakoľkobolokonanie
v tejto veci odmietnuté bez procesného zavinenia účastníkov konania a nebol dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia

na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť rovnako spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo

opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo hozastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.