Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Juraj Marko
Legislation area – Správne právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce podanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sa/2/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100274.2
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, E., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní
o žalobe na obnovu konania, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu na obnovu konania o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) bola dňa 26.02.2025 doručená žaloba na
obnovu konania, ukončeného právoplatným uznesením správneho súdu, sp. zn. 14Sa/10/2024 zo dňa
11.12.2024, ktorého predmetom bola žaloba pre nečinnosť zo dňa 02.04.2024.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 24.10.2023 požiadal príslušný správny orgán –
žalovanú o zápočet 28 rokov služby v I. kategórii funkcií do obdobia dôchodkového poistenia. Podľa
žalobcu v zmysle zákonom stanovených podmienok žalovaná mala v lehote 60 dní od podania žiadosti,
t.j. do 23.12.2023 rozhodnúť písomným rozhodnutím o jeho písomnej žiadosti zo dňa 24.10.2023, avšak
ani po márnom uplynutí tejto lehoty nerozhodla.
3. Žalobca ďalej uviedol, že v danej veci dňa 28.12.2023 podal sťažnosť, ktorú bol príslušný orgán
verejnej správy v zmysle § 13, ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach povinný vybaviť do 60
pracovnýchdní,avšakvzákonomdanejlehotežalovanánerozhodlaojehosťažnosti zo dňa28.12.2023
anerozhodlaanipomárnomuplynutízákonomdanejlehoty.Podľanázoružalobcutedaniezjehovinyku
žalobe pre nečinnosť zo dňa 02.04.2024 nemohol pripojiť „Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 28.12.2023“, i napriek tomu správny súd uznesením zo dňa 11.12.2024, č. k. 14Sa/10/2024-24
zastavil konanie vo veci podanej žaloby pre nečinnosť zo dňa 04.02.2024.
4. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 99 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
ako „SSP“) taxatívne stanovuje, kedy je možné konanie o správnej žalobe zastaviť, avšak to, že nie z
vlastnej viny nemohol ku žalobe pre nečinnosť pripojiť „oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti“
tam nie je dané. Žiadne ustanovenie SSP nepodmieňuje zastavenie konania o žalobe pre nečinnosť
pre nemožnosť (nie z vlastnej viny) doložiť k podanej žalobe požadované oznámenie. Podľa názoru
žalobcu teda žalovaná bola zo zákona povinná písomným rozhodnutím rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa
24.10.2023 a správny súd pred zastavením konania o žalobe pre nečinnosť mal v súlade so zákonom
zistiť alebo nezistiť nečinnosť žalovanej a následne postupovať v zmysle § 250 ods. 1 alebo podľa
§ 249 SSP.
5. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje správnemu súdu zrušiť uznesenie
správneho súdu zo dňa 11.12.2024, č. k. 14Sa/10/2024-24 a uložiť žalovanej, aby v určenej lehote
konala a písomným rozhodnutím rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 24.10.2023. Žalobca zároveňdodal, že podáva na sudkyňu A. E. C. trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa
na chránenej osobe, pre marenie spravodlivosti, vedomé ohýbanie práva ako aj pre nerešpektovanie
všeobecne záväzných rozhodnutí Ústavného súdu SR.
6. Správny súd na základe podanej žaloby skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky
prípustnosti obnovy konania.
7. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
8. Podľa § 478 SSP, účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania a tí, ktorí boli
účastníkmikonaniapredsprávnymsúdom,protiktoréhorozhodnutiužalobanaobnovukonaniasmeruje.
9. Podľa § 480 ods. 1 a 2 SSP, (1) na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú
ustanovenia druhej časti tohto zákona. (2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o
veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2,
prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
10. Podľa § 481 ods. 1 a 2 SSP, (1) rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný. (2)
Dôvodmižalobynaobnovukonaniajesprávnysúdviazanýokremprípadov,keďniejeviazanýžalobnými
bodmi.
11. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.
12. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
13. Správny súd vo všeobecnosti k inštitútu obnovy konania uvádza, že ide o mimoriadny
opravný prostriedok použiteľný voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré vykazuje atribút záväznosti
anezmeniteľnosti,ktoréhovyužívaniebymalobyťvýnimočnéavžiadnomprípadenejdeonástrojzmeny
výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu podal. Inštitút obnovy konania je teda prostriedkom,
ktorý je spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty účastníkov konania, ktorých vec už bola právoplatne
rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu je potrebné uplatniť tento inštitút len v rámci zákonom stanovených
podmienok prípustnosti a na základe taxatívne vymedzených dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia §
472 SSP.
14. Zákon (SSP) upravuje tri dôvody, za splnenia ktorých možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 472 SSP prípustná len vtedy, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania
v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní;
ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným zadosťučinením; alebo ak napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s
rozhodnutímSúdnehodvoraEurópskejúnie,RadyEurópskejúniealeboKomisie,ktoréjepreúčastníkov
konania záväzné.
15. Po posúdení obsahu podanej žaloby na obnovu konania, správny súd v danej veci konštatuje,
že zo žalobcom uplatnených dôvodov je zrejmé, že žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania
odvodzuje od ustanovenia§ 472 písm. a) SSP, t. j. že bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledkutrestného činu sudcu. Uvedenú skutočnosť sa snaží žalobca preukázať tým, že údajne podáva na
sudkyňu rozhodujúcu v konaní, ktoré má byť obnovené, trestné oznámenie pre zneužitie právomoci
verejného činiteľa na chránenej osobe, pre marenie spravodlivosti, vedomé ohýbanie práva ako aj pre
nerešpektovanie všeobecne záväzných rozhodnutí Ústavného súdu SR.
16. Žalobca, okrem svojho tvrdenia v podanej žalobe, nepredložil ani neoznačil rozhodnutie príslušného
súdu, ktorým by boli skutočnosti o spáchaní trestného činu sudcu v zmysle § 472 písm. a) SSP
osvedčené (napr. rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že sudca bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
resp. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované,
že sudca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu).
17. Zo strany žalobcu zároveň nebola preukázaná ani len tvrdená príčinná súvislosť medzi trestným
činom sudcu a nepriaznivým rozhodnutím pre žalobcu. Samotné konštatovanie žalobcu v žalobe na
obnovu konania, že podáva trestné oznámenie na sudcu z napadnutého rozhodnutia, tak bez ďalšieho
nie je možné považovať za osvedčenie existencie podmienok prípustnosti obnovy konania podľa
ustanovenia § 472 písm. a) SSP.
18. Keďže predmetom pôvodného konania, sp. zn. 14Sa/10/2024, na obnovu ktorého bola podaná
žaloba v tejto právnej veci, bola žaloba pre nečinnosť zo dňa 02.04.2024, nie je možné v tomto konaní
aplikovať výnimky z viazanosti súdu dôvodmi žaloby podľa ustanovenia § 481 ods. 2 SSP a správny
súd je teda dôvodmi a rozsahom podanej žaloby viazaný. Na základe uvedeného správny súd uvádza,
že prípustnosťou obnovy konania sa zaoberal iba na základe žalobcom uvedeného dôvodu podľa
ustanovenia § 472 písm. a) SSP, pričom prípustnosť obnovy konania z dôvodov podľa § 472 písm. b)
a c) SSP neposudzoval.
19. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu v tejto právnej veci posúdil ako zjavne
nedôvodnú, a s poukazom na ustanovenie § 483 ods. 1 písm. e) SSP, túto žalobu bez ďalšieho
prejednania odmietol.
20. Vzhľadom na odmietnutie žaloby podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP, kedy správny súd
rozhoduje bez ďalšieho prejednania veci uznesením, nie je potrebné, aby doručoval žalobu na obnovu
konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP), ide o vydanie rozhodnutia
procesného charakteru, a preto nie je potrebné ani hospodárne, aby správny súd v tejto veci nariadil
pojednávanie.
21. Čo sa týka práva na náhradu trov konania, správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP
skonštatoval,žežiadenzúčastníkovkonanianemáprávonanáhradutrovkonania,nakoľkobolokonanie
v tejto veci odmietnuté bez procesného zavinenia účastníkov konania a nebol dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť rovnako spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.