Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208277
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
A., obaja zast. JUDr. Martina Stankovičová, advokátka so sídlom Protifašistických bojovníkov 3, 080 01
Prešov, proti žalovanému: E. E., F., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast.
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01
Košice, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcom v I. a II. rade priznáva nárok na trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému, aby v lehote
piatich dní od doručenia rozsudku predložil Okresnému úradu Prešov, odbor katastrálny nasledovnú
kvitanciu: „Súhlasím s výmazom záložné práva na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. A., okres A., obec Prešov a to parcely C KN č. 7716/1, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 105 m2, parcely C KN č. 7716/2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 267 m2, parcely C KN č. 7717, druh pozemku záhrada o výmere 281 m2, stavby –

rodinný dom so súp.č. XXXX, postavenej na parcele 7717/1 zriadeného na základe záložnej zmluvy v
prospech žalovaného, zaevidované v časti C citovaného listu vlastníctva pod V – 6603/2011.“ Podanú
žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prešov medzi žalobcami a žalovaným bolo vedené
konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod sp. zn. 9C 51/2018. Rozsudkom č.k. 9C
51/2018-771 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co 4/2023-1016 z 29.1.2024
bolo určené, že vlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., okres A.,
obec Prešov a to parcely C KN č. 7716/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105

m2, parcely C KN č. 7716/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2, parcely
C KN č. 7717, druh pozemku záhrada o výmere 281 m2, stavby – rodinný dom so súp.č. XXXX,
postavenej na parcele 7717/1 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) sú žalobcovia ako bezpodieloví
spoluvlastníci v podiele 7/8 k celku a žalobkyňa D. B. v podiele 1/8 v pomere k celku. V odôvodnení
rozsudku bolo konštatované, že kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom podľa §37 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Na liste vlastníctva je naďalej zapísané záložné
právo žalovaného. Žalobcovia požiadali žalovaného o výmaz záložného práva s tým, že mu predložili

vyššie uvedené rozsudky, na ktoré žalovaný reagoval listom zo dňa 21.08.2024. Napriek skutočnosti,
že žalobcom bolo právoplatne určené vlastnícke právo, pričom kúpna zmluva, ktorej sa neplatnosť
týkala, je neplatná ex tunc, pričom táto neplatnosť v zmysle zákona pôsobí voči každému, žalovanýodmieta výmaz záložného práva. záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti, ktorá v čase zriadenia
záložného práva nepatrili záložcovi.

2. Na základe výzvy súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), aby žalobcovia doplnili skutkové tvrdenia, na základe akých skutočností sa
voči žalovanému domáhajú uloženia povinnosti, nakoľko ma súd po predbežnom právnom posúdení
veci za to, že zvolenému žalobného petitu nemožno vyhovieť (§ 138 CSP), žalobcovia upravili petit
nasledovnecit:„Nehnuteľnostievidovanénalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.A.,okresPrešov,obecPrešov

a to parcely C KN č. 7716/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, parcely C
KN č. 7716/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2, parcely C KN č. 7717,
druh pozemku záhrada o výmere 281 m2, stavba – rodinný dom so súp.č. XXXX, postavený na parcele
7717/1, ktorých vlastníci sú žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 7/8 k celku a žalobkyňa
D. B. v podiele 1/8 v pomere k celku nie sú zaťažené záložným právom žalovanej.“

3. Žalovaný namietal procesnú neprípustnosť upraveného žalobného petitu, nakoľko podľa jeho názoru
ide o prípad ust. § 137 písm. d) CSP a osobitný predpis neumožňuje podanie žaloby o určenie,
že určitá vec alebo majetková hodnota nie je zaťažená záložným právom, žalobcovia žiadne také
ustanovenie ani neoznačujú. Rovnako namietal, že žaloba trpí nesplnením základných procesných
povinností tvrdenia a dôkazu.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade v replike uviedli, že uviedli skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzujú
oprávnenosť svojho nároku, pričom na podporu tohto tvrdenia odkázali na rozsudok Okresného súdu
Prešov č.k. 9C 51/2018-771 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co 4/2023-1016
z 29.1.2024. Neexistencia záložného práva je podľa ich názoru akcesorická, t.j. vyplýva z neplatnosti

hlavnej - kúpnej zmluvy. Poukázali na niektoré body odôvodnenia neplatnosti kúpnej zmluvy z rozsudkov
súdov, z ktorých plynie, že v súdnom konaní sp. zn. 9C 51/2018 súd vyslovil neplatnosť kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a G. H.. Tiež poukázali na časť IV bod 5 záložnej zmluvy,
z ktorého plynie, že žalovaný myslel na prípad neexistencie vlastníckeho práva a jeho dôsledky. Mali
za to, že predmetné záložné právo zaniklo vyslovením neexistencie vlastníckeho práva záložného

dlžníka - určením vlastníckeho práva žalobcov rozsudkom súdu. Uviedli, že existenciu naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe preukázali.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listu vlastníctva č. XXXX kat.
úz A., zmluvy, rozsudku č.k. 9C 51/2018-771 z 10.10.2022, rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.

16Co 4/2023-1016 z 29.1.2024, listami ombudsmana žalovaného ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobcovia sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci v pomere 7/8-in k celki a žalobkyňa v 2. rade
je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka v pomere 1/8-ina k celku na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú.

A., okres Prešov, obec Prešov, a to parcely C KN č. 7716/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 105 m2, parcely C KN č. 7716/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267
m2, parcely C KN č. 7717, druh pozemku záhrada o výmere 281 m2, stavba – rodinný dom so súp.č.
XXXX, postavený na parcele 7717/1.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C 51/2018-771 z 10.10.2022, v ktorom boli žalobcovia
v súdenej veci v postavení žalobcov a žalovaný bol G. H., bolo právoplatne rozhodnuté cit:
„I. Určuje, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A., okres Prešov, obec A., a to
? parcely C KN č. 7716/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2,
? parcely C KN č. 7716/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2,

? parcely C KN č. 7717, druh pozemku: záhrada o výmere 281 m2,
? stavby – rodinný dom súp. číslo XXXX, postavenej na parcele C KN č. 7716/1
sú (je)
? žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci v rozsahu 7/8 v pomere k celku,
? žalobkyňa D. B. v podiele 1/8 v pomere k celku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.“8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy plynie, že bola
uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a v postavení záločcu vystupoval G. H..
Predmetná záložná zmluva zabezpečovala pohľadávku vo výške 100 000 eur s príslušenstvom

žalovaného voči D. B. ako dlžníčke.

9. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

10. Súd má v súdenej veci za to, že žalovaný petit je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP
a žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na takom určení v súlade s judikatúrou najvyšších

súdnych autorít cit. „31. Na dôvažok je potrebné uviesť na pravú mieru, že dovolateľkou sformulovaná
právna otázka v istom zmysle nezodpovedá ani obsahu spisu, keďže súdy nižších inštancií
právoplatne určili, že sporné nehnuteľnosti - nie sú zaťažené záložným právom, čo nie je možné
z hľadiska použitých jazykových jednotiek (slov) a ich sémantiky v plnej miere stotožňovať
s dovolateľkou namietaným určením - neexistencie záložného práva. Obiter dictum dovolací súd takisto

poznamenáva, že aj odborná literatúra zastáva názor, že záložca má naliehavý právny záujem na tom,
aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie
sa premlčania záložcom. Podľa nej je prijateľná interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom
na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo
svojej naturálnej podobe de iure trvá (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M.,

SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2015, s. 1344). A teda, aj keď odborná komentárová spisba v obdobných prípadoch pripúšťa ako
najpriliehavejší petit určenie, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie
sa premlčania záložcom, pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP (ako
užbolouvedenévyššie)nemôžebyťnaťarchužalobkyneskutočnosť,žesiplnilazhľadiskanariadeného

neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím
v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP (podanie žaloby s uvedením predmetu konania vo veci samej).
Preto v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov dovolací súd považoval dovolateľkou uplatnený
dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke za
nedôvodný.“ (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa

26.10.2022).

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky práveže vytkol súdom nižšej inštancie, ak žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažená záložný, právom posudzovali podľa § 137 písm. d) CSP
cit: „Podľa názoru dovolacieho súdu bolo potrebné v predmetnej veci skúmať, či žalobcovia

majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, keď
ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti mali záujem na tom, aby záložné právo na Liste
vlastníctva vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné právo ich môže obmedzovať pri nakladaní
s predmetnými nehnuteľnosťami. 33.2. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľana uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou
proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohy, ale tiež prostredníctvom žaloby
o určenie, že tu záložné právo nie je (že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom).

Podľa názoru dovolacieho súdu sa žalobcovia domáhajú predmetnou žalobou
negatívneho určenia neexistencie práva, keďže rozhodnutím sa odstráni stav ich právnej
neistoty, či nehnuteľnosti sú (nie sú) zaťažené záložným právom. Rozhodnutie súdu v danom
prípade predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcov ako vlastníkov
založených nehnuteľností. 33.3. V prejednávanej veci súdy nesprávne právne posúdili charakter žaloby

o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP,
keď vzhľadom na vyššie uvádzané právne názory dovolacieho súdu, bolo potrebné žalobu posúdiť
podľa § 137 písm. c) CSP, rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie bolo potrebné zrušiť
postupom podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP.“ (porov. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/249/2021 z 28.3.2023). Námietky žalovaného boli v tomto smere nedôvodné.

12. Určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovanej, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým predpokladom
pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa, preto
žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení.

13. Následne sa súd zaoberal vecnou legitimáciou v konaní, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcov), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

14. Vecnou legitimácie sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo
strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane
sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie
(aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

15. Vecnú legitimácia má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide
alebo jeho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spor týka.

16. V konaní nebol spor o tom, že žalovaný je v pozícii záložného veriteľa.

17. Napokon nebol spor ani v tom, že žalobcovia sú zapísaní ako spoluvlastníci na predmetných
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom zálohu. Z uvedeného plynie, že žalobcovia sú toho času
v postavení záložcu, nie sú však zároveň záložnými dlžníkmi. Ich vecná legitimácia ako záložcov je
daná, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

18. Súd len pre doplnenie uvádza, že záložcom v čase podpísanie Záložnej zmluvy bol uvedený G. H.,
ktorý bol toho času evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva. Ide o osobu,
voči ktorej žalobcovia v 1. a 2. rade viedli úspešne spor o určenie vlastníckeho práva v konaní vedenom
pred tunajším súdom sp. zn. 9C 51/2018.

19. Záložným dlžníkom, ako plynie zo Záložnej zmluvy, je D. B., r.č. 726219/XXXX (t.j. rok narodenie
XXXX), bytom C. XXXXX/XX, XXX XX A., teda osoba odlišná od žalobcov, t.j. záložcov. Žalovaný
na pojednávaní pri svojom prednese uviedol, že sa jedná o dcéru žalobcov, čo žalobcovia nepopreli
(uvedené neplynie zo zápisnice, ale iba zo záznamu pojednávania, tzv. nahrávky, nakoľko uvedenú

skutočnosť právna zástupkyňa žalovaného uviedla v rámci pokusu súdu o uzatvorenie súdneho zmieru).

20. Súd má za to, že či už v konaní o určenie neexistencie záložného práva, či určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom musia byť stranami sporu nielen záložný veriteľ, ale aj záložný dlžník,
nakoľko jeho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spor týka (porov. rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 21Cdo 679/2001 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo
4931/2016).21. Keďže v danom prípade stranou sporu nebol záložný dlžník, súd nemal inú možnosť ako žalobu bez
vecného prejednania ako nedôvodnú zamietnuť.

22. S poukazom na konštatovanie nedostatku vecnej legitimácie v konaní súd považoval za
nehospodárne vykonávať dokazovanie výsluchom žalobcov, či oboznámením akýchkoľvek listinných
dôkazov plynúcich zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C 51/2018, nakoľko by to neúmerne
predĺžilo konanie bez iného výsledku ako zamietnutia žaloby pre procesné dôvody. Preto návrhy na
vykonanie dokazovania zamietol.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
bol v konaní o neodkladnom opatrení úspešný len čiastočne.

27. Procesne úspešnému žalovanému patrí v súlade s ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
voči žalobcom v 1. a 2. rade náhrada trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.