Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100208.1

Uznesenie

14 5S/7/2023

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v

právnej veci žalobcu: STM POWER a.s., so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO:
36 321 982, právne zastúpený: Mgr. Dušan Oravec, advokát, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava
1, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia – Protokolu žalovaného č. ITN-7-3-2.3/P-E-24, 25-23 zo dňa 15. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

13 5S/7/2023

Súd žalobu o d m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

13 5S/7/2023

Administratívne konanie

1) Žalovaný vykonal u žalobcu od 08.02.2023 do 15.03.2023 kontrolu dodržiavania základných
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z.

Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“) týkajúcich sa najmä
odmeňovania zamestnancov v pracovnom pomere, pracovnoprávnych vzťahov na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku
inšpekcie vydal žalovaný protokol. č. ITN-7-3-2.3/P-E-24, 25-23 zo dňa 15.03.2023 v spojení s dodatkom

č. 1 zo dňa 11.04.2023 (ďalej aj len „protokol“).

2) V časti „Zistené nedostatky, Pracovnoprávne vzťahy, Skončenie pracovného pomeru, Mzdy“ boli
uvedené nasledovné zistené nedostatky, a to zo strany žalobcu ako zamestnávateľa:
1. Žalobca nedoručoval poštovým podnikom písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa skončenia
pracovného pomeru na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku

s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, čím porušil § 38 ods. 2 v nadväznosti na § 38
ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca nepreukázal, že doručoval poštovýmpodnikom písomnosť zamestnávateľa týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na poslednú adresu
zamestnanca, napr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, / Pracovná zmluva od 17.01.2022, „Skončenie pracovného
pomeru v skúšobnej dobe“ zo dňa 04.04.2022/, ktorá mu bola známa, ako doporučenú zásielku s

doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Na základe predložených dokladov, bola písomnosť,
„Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ zo dňa 04.04.2022, zaslaná zamestnancovi
poštovým podnikom ako doporučená zásielka na základe podacieho lístka dňa 04.04.2022, a nie ako
doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, a zamestnanec ju prevzal dňa
05.04.2022. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle dikcie zákona, musia byť písomnosti zamestnávateľa

týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru doručené zamestnancovi do vlastných rúk,
a to na pracovisku v jeho byte alebo kdekoľvek je zastihnutý, len ak to nie je možné, doručenie poštou,
s poznámkou ,,do vlastných rúk“.
2. Žalobca nevydal pri skončení pracovného pomeru zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní,
čím porušil § 75 ods. 2 písm. a), b), c) a d) Zákonníka práce. Porušenie spočívalo v tom, že
žalobca ako zamestnávateľ nepreukázal, že pri skončení pracovného pomeru vydal potvrdenie

o zamestnaní zamestnancom, napr. A. B., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od 17.01.2022,
„Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ zo dňa 04.04.2022/, doklad „Podací lístok“ zo
dňa 18.05.2022 prevzaté zamestnancom na základe podacieho lístka až dňa 24.05.2022, ktorým mal
zamestnanec prevziať doklad/, C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od 15.11.2021, skončenie
pracovného pomeru dohodou ku dňu 25.03.2022/, C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od

01.11.2021, skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 28.02.2022/, potvrdenie o zamestnaní.
Doklad „Potvrdenie o zamestnaní“ A. B. na základe skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
bol údajne zaslaný poštovým podnikom dňa 04.04.2022. Žalobca ale nepreukázal, že potvrdenie o
zamestnaní zamestnancovi A. B. vydal pri skončení pracovného pomeru, toto potvrdenie údajne zaslal
poštovým podnikom dňa 19.05.2022 a zamestnanec ho na základe sledovania zásielok prevzal až dňa

24.05.2022, ale žalobca žiadnym dokladom nepreukázal jeho vydanie pri skončení pracovného pomeru
ku dňu 04.04.2022. Porušenie ďalej spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nepreukázal,
že pri skončení pracovného pomeru vydal potvrdenie o zamestnaní zamestnancovi C. B. A., nar.
XX.XX.XXXX. Na základe e-mailového vyjadrenia personalistky zo dňa 28.02.2022 doklad „Potvrdenie
o doručení zápočtového listu sa nepodarilo dohľadať“. Porušenie taktiež spočívalo v tom, že žalobca

ako zamestnávateľ nepreukázal, že pri skončení pracovného pomeru vydal potvrdenie o zamestnaní
zamestnancovi C. A. D., nar. XX.XX.XXXX. Na základe e-mailového vyjadrenia personalistky zo
dňa 28.02.2022 doklad prevzal zamestnanec osobne, avšak žalobca nedisponuje kópiou, ktorá by
osvedčovala jeho vydanie a prevzatie zamestnancom pri skončení jeho pracovného pomeru. Do vydania
protokolu žalobca nepreukázal žiadnym dokladom, že by predmetné potvrdenia o zamestnaní vyššie

uvedenými zamestnancami pri skončení ich pracovného pomeru vydal.
3. Žalobca neposkytol zamestnancovi za vykonanú prácu časť mzdy, čím porušil § 118 ods. 1 Zákonníka
práce. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi napr. C.
B. A., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od 15.11.2021, skončenie pracovného pomeru dohodou
ku dňu 25.03.2022/, časť mzdy za mesiac 01/2022 tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve

zamestnanca, t.j. „najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca“. Žalobca predložil k
uvedenému zamestnancovi doklady: evidenciu dochádzky za obdobie od 01/2022 do 03/2022 s názvom
„Pracovný list“, „Mzdový list“ za rok 2022, výplatný lístok za mesiace 01/2022 a výpis z účtu potvrdzujúci
prevzatie mzdy zamestnancom – výpis z účtu E. zo dňa 07.07.2022 na sumu 538,58 Eur/netto a zo dňa
07.09.2022 na sumu 650.- Eur/netto, z ktorých je zrejmé poskytnutie časti mzdy za mesiac 01/2022 v

dvoch splátkach v sume 1.188,58 Eur/netto /, avšak časť mzdy vo výške 502,11 Eur/netto za mesiac
01/2022 žalobca ani do vydania protokolu zamestnancovi neposkytol.
4. Žalobca nevyplatil zamestnancovi mzdu vo výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve,
čím porušil ustanovenie § 130 ods. 2 Zákonníka práce. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca
nevyplatil zamestnancovi napr. C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od 15.11.2021, skončenie

pracovného pomeru dohodou ku dňu 25.03.2022/, časť mzdy za mesiac 01/2022 vo výplatnom
termíne dohodnutom v pracovnej zmluve zamestnanca ako „posledný deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca“/ t.j. 28.02.2022/. Na základe žalobcom predložených dokladov – evidencia pracovného
času s názvom „Pracovný list zamestnanca“, Mzdový list, Výplatná páska za mesiac 01/2022 vznikol
zamestnancovi C. A. B. nárok na poskytnutie mzdy vo výške 1.711,31 Eur/brutto za 115 odpracovaných

hodín a 599,19 Eur/brutto ostatné náhrady, celkom na účet mala byť vyplatená mzda vo výške 1.690,69
Eur/netto, pričom žalobca preukázal vyplatenie časti mzdy vo výške 538,58 Eur/netto dňa 07.07.2022,
časti mzdy vo výške 650,- Eur/netto dňa 07.09.2022, a to predložením dokladu – výpis z bankovéhoúčtu zo dňa 07.09.2022 a 07.09.2022 /časť mzdy vo výške 502,11 Eur/netto do vydania protokolu ostala
nevyplatená/, čo nie je v súlade s § 130 ods. 2 Zákonníka práce.
5. Žalobca nevyplatil zamestnancovi náhradu mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 %

jeho priemerného zárobku za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ
vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov ako vážne prevádzkové dôvody, pre
ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, čím porušil ustanovenie § 142 ods.
4 Zákonníka práce. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca nevyplatil zamestnancovi napr. C. B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od 15.11.2021, skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu

25.03.2022/ náhradu mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku za
mesiac 02/2022, a to za 20 zmien a 160 hod., ktoré zamestnanec neodpracoval pre vážne prevádzkové
dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu v zmysle § 142 ods. 4
Zákonníka práce. Na základe žalobcom predložených dokladov o evidencii pracovného času s názvom
„Pracovný list zamestnanca“, Mzdový list a Výplatná páska za mesiac 02/2022 vznikol zamestnancovi
C. B. A., nar. XX.XX.XXXX nárok na náhradu mzdy v sume 60 % priemerného zárobku za 160 hodín v

mesiaci 02/2022/ suma 1.325,39 Eur /brutto/, pričom žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.02.2023 uviedol, že
spoločnosť sa dostala „do nepriaznivej finančnej situácie, ktorá vyústila až do jej insolvencie“ a z tohto
dôvodu ani po predložení výzvy zamestnanca na vyplatenie dlžnej sumy nereagovala, a to aj na základe
práve prebiehajúceho reštrukturalizačného konania, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku,
čiastka 25/2023 dňa 06.02.2023. Do vydania protokolu žalobca žiadnym dokladom nepreukázal, že by

chýbajúcu náhradu mzdy za prekážky na strane zamestnávateľa za mesiac 02/2022 v sume 1.002,23
Eur/netto vyplatil zamestnancovi.
6. Žalobca nevyplatil zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru náhradu mzdy v sume jeho
priemerného zárobku za nevyčerpanú dovolenku v deň skončenia pracovného pomeru, a neurobil
tak ani v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, čím

porušil ustanovenie § 129 ods. 3 v nadväznosti na § 132 a § 116 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie
spočívalo v tom, že žalobca nevyplatil zamestnancovi napr. C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná
zmluva od 15.11.2021, skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 25.03.2022/ pri skončení
pracovného pomeru náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 5 dní nevyčerpanej dovolenky
v mesiaci 03/2022 v deň skončenia pracovného pomeru dňa 25.03.2022 a ani dňa 31.03.2022, ako bolo

dohodnuté v „Dohode o skončení pracovného pomeru“ zo dňa 21.03.2022 a neurobil tak ani v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru, t.j. dňa 31.03.2022. Na základe
kontrolovaným subjektom predložených dokladov o evidencii pracovného času s názvom „Pracovný list
zamestnanca“, Mzdový list a Výplatná páska za mesiac 03/2022 vznikol tomuto zamestnancovi nárok
na náhradu mzdy v sume 552,24 Eur/brutto za nevyčerpanú dovolenku v dĺžke 5 dní v mesiaci 03/2022,

ktorý mu bol vyplatený podľa predloženého výpisu z bankového účtu až 29.04.2022 a porušenie ďalej
spočívalo v tom, že žalobca nevyplatil zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od
17.01.2022, Doklad, „Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ zo dňa 04.04.2022/ náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku za vyčerpanú dovolenku v deň skončenia pracovného pomeru,
neurobil tak ani v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru

splatnú za mesačné obdobie 04/2022 v deň skončenia pracovného pomeru dňa 04.04.2022 a ani s
ním inak nedohodol tento deň. Z predložených dokladov k inšpekcii práce – Mzdový list, Výplatný lístok
za mesiac 04/2022 a dokladu o vyplatení mzdy – Výpis z účtu vznikol menovanému zamestnancovi
nárok na náhradu mzdy v sume 101,25 Eur/brutto za vyčerpanú dovolenku v dĺžke 22,5 hod. v mesiaci
04/2022, ktorý mu bol vyplatený podľa predloženého výpisu z bankového účtu – Výpis z účtu z účtu E.

až dňa 07.07.2022 vo výške 97,2 Eur/netto.
7. Žalobca nevyplatil zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania
a ani inak nedohodol so zamestnancom deň vyplatenia mzdy za mesačné obdobie, čím porušil
ustanovenie § 129 ods. 3 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Porušenie ďalej spočívalo
v tom, že žalobca nevyplatil zamestnancovi C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, /Pracovná zmluva od

01.11.2021, skončenie pracovného pomeru na základe „Dohoda o skončení pracovného pomeru“ ku dňu
28.02.2022/, mzdu splatnú za mesačné obdobie 02/2022 v deň skončenia zamestnania 28.02.2022 a ani
inak nedohodol so zamestnancom deň vyplatenia mzdy. Na základe žalobcom predložených dokladov
– Mzdový list, Výplatný lístok za mesiac 02/2022 a dokladu o vyplatení mzdy – Výpis z účtu z účtu E.
zo dňa 12.05.2022 žalobca vyplatil zamestnancovi C. A. D. mzdu za mesiac 02/2022 až 12.05.2022 vo

výške 1.439,5 Eur/netto, pričom mzdu splatnú za mesačné obdobie 02/2022 nevyplatil v deň skončenia
zamestnania dňa 28.2.2022 a ani inak nedohodol so zamestnancom deň vyplatenia mzdy za mesačné
obdobie.3) V protokole žalobcovi inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len

„Zákon o inšpekcii práce“) nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch:
- 1, 2, 4, 6, 7 – od prevzatia protokolu dodržiavať príslušné ustanovenia právneho predpisu do budúcna
trvale,
- 3, 5 – do 30 dní od prevzatia protokolu a príslušné ustanovenie právneho predpisu dodržiavať do
budúcna trvale.

4) Inšpektor práce ďalej v protokole v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil
žalobcovi:
- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin,
- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení

predpisov a ich príčin, a to v bodoch č. 3, 5 v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

5) V dodatku č. 1 k protokolu žalobcovi inšpektor práce v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3
Zákona o inšpekcii práce zmenil nariadené opatrenia a nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch:
- 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 – od prevzatia protokolu dodržiavať príslušné ustanovenia právneho predpisu do

budúcna trvale.

6) Inšpektor práce ďalej v dodatku č. 1 k protokol v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii
práce uložil žalobcovi:
- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin,

- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 pracovných dní od doručenia dodatku č. 1
k protokolu. Ostatné časti protokolu zostali nezmenené.

Správna žaloba – žalobné body

7) Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia protokolu v časti opatrení uložených
v protokole, ktorými žalovaný v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 Zákona o inšpekcii
práce nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1, 3 a 5 – od prevzatia tohto protokolu
dodržiavaťpríslušnéustanovenieprávnehopredpisudobudúcnatrvaleaktorýmižalovanýďalejvsúlade

s ustanovením § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť
(i) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a (ii) doručiť inšpektorátu
práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin
a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 pracovných dní od doručenia tohto dodatku k protokolu,
alternatívne zrušiť protokol žalovaného v znení jeho dodatku. Zároveň sa žalobca domáhal priznania

úplnej náhrady trov konania.

8) V rámci žalobných bodov žalobca namietal nezákonnosť protokolu v znení jeho dodatku, spočívajúcu
najmä v tom, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom protokole v znení dodatku vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku), protokol

v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov tým, že napriek
tomu, že žalobca oznámil žalovanému jeho reštrukturalizáciu a obmedzenie dané zákonom č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako „ZKR“), napriek tomu žalovaný zmätočne vyhodnotil
v bode 3 a 5 nároky ako prednostné a uložil povinnosti v rozpore so ZKR (§ 191 ods. 1 písm. d/
Správneho súdneho poriadku), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na

riadne posúdenie veci tým, že nezobral do úvahy skutkové okolnosti reštrukturalizácie žalobcu (§ 191
ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu tým, že v bode 3 a 5 uvedené nároky vyhodnotil ako prednostné v rozpore s obsahom spisu (§
191 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku) a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej tým, že žalovaný nemohol uložiť povinnosť, ktorá odporuje zákonu, čím
porušil čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy SR (§ 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku).9) V odôvodnení podanej žaloby v prvom rade žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu
Žilina č. k. 7R/1/2023 zo dňa 31.1.2023 (ďalej aj len „Uznesenie ZKR“) sa začalo reštrukturalizačné
konanie voči žalobcovi. Uznesenie bolo doručené podľa § 199 ZKR zverejnením v Obchodnom

vestníku číslo 25/2023 zo dňa 06.02.2023, čo predstavuje deň začatia reštrukturalizačného konania
žalobcu. Následne uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 7R/1/2023 zo dňa 22.02.2023 (ďalej aj len
„Uznesenie“)bolapovolenáreštrukturalizáciažalobcuarovnakýmuznesenímbolustanovenýdofunkcie
správcu žalobcu F. B. D., so sídlom kancelárie Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 37 988 620,
značka správcu: S1223 (ďalej aj len „správca“). Predmetné uznesenie bolo doručené podľa § 199 ZKR

zverejnením v Obchodnom vestníku číslo 41/2023 zo dňa 28.02.2023. Žalobca v zastúpení správcom
mal za to, že začatie reštrukturalizačného konania voči žalobcovi ako dlžníkovi uznesením ZKR a
povolenie reštrukturalizácie žalobcu uznesením a ich dôsledky ustanovené príslušnými ustanoveniami
ZKR nebral žalovaný do úvahy pri inšpekcii práce u žalobcu.

10) Žalobca mal za to, že napádané opatrenie je nezákonné, nesprávne a arbitrárne. Napádané

opatrenie považoval v bode 1 v rozpore so Zákonníkom práce a v bode 3 a bode 5 v rozpore so ZKR.
Bol toho presvedčenia, že napádané opatrenie ukladá a núti konať to, čo je v zákone zakázané a čo
zákon neukladá (doručovanie skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk – bod 1; úhrada mzdy v
rozpore so ZKR – bod 3 a bod 5).

11) Vo vzťahu k bodu 1 protokolu žalobca ďalej poukázal na zákonné ustanovenia § 15, § 17 ods. 1
až 3, § 45 ods. 1 až 3 a § 72 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Konštatoval, že „Právny úkon, na ktorý
neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý vopred neprerokoval príslušný odborový
orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak
to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.“ Klasickým príkladom takejto neplatnosti je

situácia predpokladaná v § 61 ods. 1 Zákonníka práce – Výpoveď „Výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.“ (pozn.
Komentár k Zákonníku práce, G. H. a kolektív, str. 327, 3. vydanie).

12) Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že pri výpovedi zákonodarca naformuloval zákonné

ustanovenie tak, že sa kumulatívne vyžaduje splnenie obidvoch podmienok, a to písomnosť výpovede a
jej doručenosť. Čo je dôležité s poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce, zákonodarca pripojil dovetok
„inak je neplatná“, a tak výslovne ustanovil neplatnosť výpovede pri nedodržaní písomnosti a jej riadneho
doručenia.Zuvedenéhojezrejmáodlišnosťsoskončenímpracovnéhopomeruvskúšobnejlehotepodľa
§ 72 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. V tomto prípade je tak absolútne zrejmé s poukazom na § 17 ods.

2 Zákonníka práce, že Zákonník práce síce vyžaduje písomnú formu skončenia pracovného pomeru
v skúšobnej dobe, ale jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou právneho úkonu, t.j. možno ho platne
ukončiť aj v ústnej forme. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré sa uskutoční ústnou
formou, je platné vtedy, keď bolo druhému účastníkovi oznámené.

13) Berúc do úvahy skutočnosť, že Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou nedodržanie písomnej
formy skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom ho možno platne ukončiť aj v ústnej
forme a skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré sa uskutoční ústnou formou, je platné
vtedy, keď bolo druhému účastníkovi oznámené, je podľa žalobcu zrejmé, že keď doručoval skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe ako doporučenú zásielku, nemohol porušiť Zákonník práce a

závery v bode 1 protokolu sú preto nesprávne a nezákonné.

14) Ohľadom bodu 3 a bodu 5 protokolu žalobca poukázal na to, že pohľadávky p. A. podľa predmetných
bodov vznikli ako pohľadávky z pracovnoprávneho pomeru v roku 2022, a teda niekoľko mesiacov
pred začatím reštrukturalizačného konania (07.02.2023), aplikovanie právnych účinkov prednostných

pohľadávok, podľa § 120 ods.2 ZKR na uvedené pohľadávky je teda vylúčené. Berúc do úvahy
skutočnosť,ženárokyC.A.vbode3abode5sitátoosobauplatnilariadneavčasprihláškoupodľa§121
a nasl. ZKR v reštrukturalizácii žalobcu a jej pohľadávky z titulu nevyplatenej mzdy za mesiace január
2022 a február 2022 s prihliadnutím na znenie § 120 ods. 2 ZKR nie sú prednostnými pohľadávkami v
reštrukturalizáciižalobcu,nemoholžalobcapodľaporušiťZákonníkpráceazáveryvbode3a5protokolu

sú preto rovnako nesprávne a nezákonné, v priamom rozpore so ZKR. Žalobca zdôraznil, že uhradenie
predmetnej mzdy podľa bodu 3 a bodu 5 by bol neplatný právny úkon s poukazom na § 139 ods. 3 ZKR
a mohol by viesť k zamietnutiu reštrukturalizačného plánu súdom podľa § 154 ZKR, čo v neposlednom
rade osvedčuje nezákonnosť postupu žalovaného v protokole a zásah do práv žalobcu.15) Vo vzťahu k samotnej dôvodnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého opatrenia žalobca
poukázal na to, že keďže opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce nemá

povahu apelu alebo osvetovej činnosti ale je príkazom konať (resp. zdržať sa konania), čo aj
prípad protokolu, ktorým bola nariadená povinnosť odstrániť nedostatky, ktoré spočívajú v doručovaní
ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej lehote a ktoré ukladajú povinnosť uhradiť mzdu, napriek
tomu, že je to v rozpore so ZKR a podstatným je, že v kontexte celého protokolu ide o príkaz
dostatočne jasný a zrozumiteľný na to, aby z neho bolo možné vyvodiť, že jeho bezprostredným

následkom (následkom prikázaného postupu) sú také obmedzenia kontrolovaného subjektu, ktoré
môžu predstavovať ujmu na subjektívnych právach/právnom postavení kontrolovaného subjektu, je
nepochybné, že ujma na subjektívnych právach žalobcu a jeho právnom postavení je daná najmä tým,
žemáprijaťopatrenia,ktorésúvrozporesozákonomanadôvažokajvysvetliťichpríčiny,čímsažalobca
dostáva do absurdnej situácie, kedy si je vedomý, že zákon neporušil a má odôvodniť príčinu nesprávne
stanoveného porušenia zákona.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe – duplika žalovaného

16) Žalovaný v podaní zo dňa 17.10.2023 k bodu č. 1 protokolu uviedol, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu § 38 ods. 2 v nadväznosti na § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Zdôraznil, že v zmysle § 38

ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude

zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
V zmysle § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ
zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou
a poznámkou „do vlastných rúk“. Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní. Ustanovenie § 38 Zákonníka práce teda pojednáva o osobitných pravidlách o doručovaní

písomností v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnávateľom a zamestnancom. Vzhľadom na citované
zákonné ustanovenia je nepochybné, že v prípade doručovania písomností týkajúcich sa skončenia
pracovného pomeru poštovým podnikom zákonodarca stanovil podmienku, že musia byť doručované
zamestnancovi ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Na tieto účely
pritom nemá vplyv skutočnosť, či sa jedná o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, keďže

ustanovenie § 38 ods. 1 Zákonníka práce stanovuje daný postup generálne pre zasielanie všetkých
písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru.

17) Podstatou vyššie uvedeného porušenia Zákonníka práce v bode 1 protokolu bolo nedodržanie
spôsobu doručenia písomnosti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru, konkrétne dokumentu

„Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ zo dňa 04.04.2022, keďže žalobca predmetný
dokument zaslal zamestnancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX poštovým podnikom ako doporučenú zásielku
na základe podacieho lístka dňa 04.04.2022, avšak nie ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk“. V prospech tejto skutočnosti pritom svedčí dôkaz, a to podací lístok zo
dňa 04.04.2022, v zmysle ktorého bola daná písomnosť zasielaná zo strany žalobcu ako odosielateľa,

a to A. B. ako adresátovi, pričom sa jednalo z hľadiska druhu zásielky o „doporučený list 1. trieda“,
avšak bez výhrady „do vlastných rúk“. Žalovaný zdôraznil, že inšpektor práce nekonštatoval neplatnosť
daného právneho úkonu, ako sa domnieval žalobca, avšak vytýkal nedodržanie predpísanej formy
doručovania takejto písomnosti. Žalovaný na tomto mieste poznamenal, že uvedený spôsob dourčenia
predmetnej zásielky pritom nerozporoval ani žalobca. Pokiaľ sa jedná o tomu prislúchajúcu nariaďovaciu

časť protokolu, inšpektor práce v protokole v znení dodatku č. 1 v časti „Opatrenia“ nariadil odstrániť
zistené nedostatky v bodoch: „1, 2, 3, 4, 5 , 6 , 7 – od prevzatia tohto protokolu dodržiavať príslušné
ustanovenie právneho predpisu do budúcna trvale“, pričom súčasne uložil žalobcovi povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 pracovných

dní od doručenia dodatku č. 1. Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce v
protokole obligatórne uloží zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenejlehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov
vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Vzhľadom na povahu vytýkaného porušenia Zákonníka
práce žalovaný poukázal na to, že inšpektor práce nemohol nariadiť spätne odstrániť zistený nedostatok,

keďže k uvedenému konaniu už došlo, a preto zaviazal žalobcu dodržiavať príslušné ustanovenia
právneho predpisu, v tomto prípade Zákonníka práce, do budúcna trvale. Rešpektujúc pritom znenie
uvedeného ustanovenia § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce súčasne uložil povinnosť prijať predmetné
opatrenia a doručiť správu o splnení opatrení v určenej lehote, t.j. do 3 pracovných dní od doručenia
dodatku č. 1. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalovaný za to, že protokol v znení dodatku č.

1 je v súlade so Zákonom o inšpekcii práce.

18) V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že v bode 3 protokolu bolo obsiahnuté
porušenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce zo strany žalobcu. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca
ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi napr. C. B. A., nar. XX.XX.XXXX časť mzdy za
mesiac 01/2022 tak, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve zamestnanca, t.j. najneskôr do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

19) V zmysle bodu č. 5 protokolu bolo žalobcovi konštatované porušenie ustanovenia § 142 ods. 4
Zákonníka práce. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca nevyplatil zamestnancovi napr. C. B. A., nar.
XX.XX.XXXX náhradu mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku za

mesiac 02/2022, a to za 20 zmien a 160 hod., ktoré zamestnanec neodpracoval pre vážne prevádzkové
dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu v zmysle § 142 ods. 4
Zákonníka prace.

20) Žalovaný poukázal na to, že podľa pôvodného znenia protokolu (bez dodatku č. 1), inšpektor práce

v jeho nariaďovacej časti „Opatrenia“ nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch: „1, 2, 4, 6, 7 –
od prevzatia tohto protokolu dodržiavať príslušné ustanovenie právneho predpisu do budúcna trvale, 3,
5 – do 30 dní od prevzatia tohto protokolu a príslušné ustanovenie právneho predpisu dodržiavať do
budúcna trvale“, a súčasne uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie

zistených porušení predpisov a ich príčin, a to v bodoch č. 3,5 v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich
odstránenie. Následne bolo dňa 23.03.2023 doručené na Inšpektorát práce Trenčín vyjadrenie žalobcu k
protokolu, ktorým poukázal na povolenú reštrukturalizáciu a rozpor nariadeného uhradenia mzdy podľa
bodu 3 a 5 protokolu so ZKR, nakoľko predmetné pohľadávky sa zaraďujú medzi pohľadávky spred
dňa 06.02.2023, kedy bolo začaté reštrukturalizačné konanie a teda ich vysporiadanie je prípustné iba

v rámci reštrukturalizačného konania. Vzhľadom k vyjadreniu žalobcu bol dňa 11.04.2023 vyhotovený
dodatok č. 1 k protokolu, v zmysle ktorého inšpektor práce zmenil časť označenú ako „Opatrenia“ s
tým, že nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch: „1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 – od prevzatia tohto protokolu
dodržiavať príslušné ustanovenie právneho predpisu do budúcna trvale“, a súčasne uložil žalobcovi
povinnosťprijaťopatrenianaodstráneniezistenýchporušenípredpisovaichpríčinadoručiťinšpektorátu

práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o
odstránení nedostatkov v lehote 3 pracovných dní od doručenia dodatku č. 1. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam žalovaný zastáva názor, že vzal do úvahy status žalobcu, ktorý bol už v čase ukončenia
výkonu inšpekcie práce v reštrukturalizácií, reflektoval na jeho vyjadrenie a zmenil nariaďovaciu časť
protokolu tak, aby táto nebola v rozpore s legislatívou upravujúcou konkurz a reštrukturalizáciu.

21) Žalovaný taktiež uviedol, že inšpektor práce zaviazal žalobcu dodržiavať príslušné ustanovenia
Zákonníka práce, ktorých porušenie bolo žalobcovi vytýkané okrem iného aj v bodoch 3 a 5 protokolu,
do budúcna trvale, pričom nenariadil odstrániť zistený nedostatok, a teda uspokojiť predmetné mzdové
nároky vyššie menovaného zamestnanca C. B. A. v stanovenej lehote, čo by zodpovedalo štandardnej

praxi v súvislosti s takýmto typom porušenia Zákonníka práce.

22) Žalovaný nepopiera tvrdenia žalobcu, že v danej veci sa nejedná o prednostné pohľadávky
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR, podľa ktorého „pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi
počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie

kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu
a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné
pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani
sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávkyzo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho
zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa
rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ Rovnako tomu zodpovedá

dodatok č. 1 k protokolu, ktorý rešpektuje cit. ustanovenie ZKR, nakoľko ukladá žalobcovi v súvislosti
zo zistenými nedostatkami iba povinnosť dodržiavať ustanovenia príslušných právnych predpisov do
budúcna, a teda konkrétne k tejto veci, ďalej v budúcnosti konať v súlade s ustanoveniami § 118 ods.
1 a § 142 ods. 4 Zákonníka práce.

23) Súčasne žalovaný uviedol, že pokiaľ sa jedná o stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu žalobcu,
ktoré je obsiahnuté v dodatku č. 1, uvedené poukazuje na ustanovenie § 120 ZKR, pričom inšpektor
práce explicitne neoznačil pohľadávky C. B. A. súvisiace s bodmi 3 a 5 protokolu za prednostné
pohľadávky, keďže aj následne uvedené skutočnosti zohľadnil v nariaďovacej časti protokolu, ktorú
dodatkom č. 1 pozmenil reflektujúc na podmienky povolenej reštrukturalizácie.

24) V závere svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že samotné porušenia § 118 ods. 1 a § 142 ods. 4
Zákonníka práce nie sú sporné, majú oporu v dokladoch v administratívnom spise, pričom ani žalobca
nevyjadril žiadne námietky voči samotným porušeniam Zákonníka práce. Žalovaný preto zastáva názor,
žeskutkovýstavbolspoľahlivopočasinšpekcieprácezistený,porušeniaZákonníkaprácešpecifikované
v bodoch 3 a 5 protokolu v znení dodatku č. 1 objektívne preukázané, a protokol v znení dodatku č. 1

bol vyhotovený v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o inšpekcii práce, rešpektujúc pritom aj
právnu úpravu obsiahnutú v ZKR. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trval na tom, že
protokol v znení dodatku č. 1 je zákonný a spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce zo Zákona o inšpekcii
práce. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika žalobcu

25) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 05.12.2023, pričom zotrval na
námietkach v žalobe uvedených.

26) Na repliku žalobcu zo dňa 05.12.2023 žalovaný ďalej nereagoval.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Právny rámec

27) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28) Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

29)Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

30) Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

31) Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).32) Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

33) Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v
správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu
SR odlišné právne názory až do vydania uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie Najvyššieho správneho
súdu SR“) ktorý rozhodovaciu prax zjednotil.

34) Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 19SVs/2/2022 rozhodol: Opatrenie inšpektora práce
obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je
spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1

písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či
osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

35) Z odôvodnenia (odseky 16. a 17.) uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že opatrenia

podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré
by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne
prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré

kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.
Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát
práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však
spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného
záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o

inšpekcii práce kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho,
že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo
oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie
totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa
§ 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy

predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98
ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú
osobunaurčitomsubjektívnompráveaakjezrejmé,žetakétosubjektívneprávonemôžeexistovaťalebo
že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za

opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

36) V odseku 18. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR Veľký senát pripustil prieskum opatrení
uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2
písm. b) zákona o inšpekcii práce, ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12

ods.2písm.c)ažj)zákonaoinšpekciipráce.Okremtohokonkrétnaskutkovásituáciauzamestnávateľa,
resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o
inšpekcii práce môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo
môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.
Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom

prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm.
e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

37) V súlade s vyššie uvedeným zjednocujúcim záverom, správny súd konštatuje, že aktuálna
rozhodovacia činnosť v zásade nepripúšťa prieskum protokolu z inšpekcie práce, ktorým bolo uložené

všeobecné opatrenie odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce,
pretožeideoopatreniepredbežnej,procesnejaleboporiadkovejpovahy,ktorénemohlomaťzanásledok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania podľa § 7 písm. e) SSP. Výnimku predstavujú len
prípady, ak uložené opatrenia obsahovo zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c)až j) zákona o inšpekcii práce alebo, že vzhľadom na konkrétny zistený nedostatok môže kontrolovaný
subjektsplniťuloženéopatrenialencelkomkonkrétnymikrokmispresnýmobsahom,čomôžeznamenať
zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.

38) V predmetnej veci postupoval žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 v časti opatrenia podľa §
12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce tak, že žalobcovi nariadil odstrániť zistené
nedostatky v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 – od prevzatia protokolu dodržiavať príslušné ustanovenia
právneho predpisu do budúcna trvale a zároveň mu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie

zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení
opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote
3 pracovných dní od doručenia dodatku č. 1 k protokolu. Správny súd má podľa ustálenej rozhodovacej
praxe za to, že žalovaným vyššie uložené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce
nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov alebo povinností žalobcu.
39) Uložené opatrenia v podstate len všeobecne žalobcovi uložili povinnosť dodržiavať príslušné

ustanovenia právneho predpisu do budúcna trvale, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na
odstránení zistených porušení predpisov a ich príčin, ale nijako sa nemení právne postavenie žalobcu.
Žalobca v správnej žalobe síce uviedol, že protokol je spôsobilý zasiahnuť do jeho práv a na týchto
právach ho ukrátiť, avšak správny súd má za to, že inšpektorát práce pri koncipovaní dodatku č. 1

k protokolu reflektoval na vyjadrenie žalobcu a zmenil nariaďovaciu časť protokolu tak, aby táto nebola
v rozpore s legislatívou upravujúcou konkurz a reštrukturalizáciu tak, ako na to poukázal žalovaný vo
svojom vyjadrení k správnej žalobe. Správny súd si je vedomý toho, že v čase podania správnej žaloby
nemohol žalobca predpokladať uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19SVs2/2022 zo
dňa 4. decembra 2023 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť na vymedzenie námietok o zásahu do

subjektívnych práv v dôsledku uložených opatrení. Správny súd ale po vyhodnotení v tejto veci uloženej
povinnosti nedospel k takému záveru, že by z nej vyplývali pre žalobcu také povinnosti, ktoré by zároveň
boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

40) Keďže samotný výsledok administratívneho konania – protokol nepredstavuje zásah do

subjektívnych práv žalobcu, nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu ani v dôsledku prípadného
porušenia procesných povinností pri jeho vyhotovovaní (nepreskúmateľnosť protokolu) vytýkaných
žalobcom v správnej žalobe.

41) Záverom správny súd poukazuje na to, že samotné konštatovanie porušenia právnych predpisov

zo strany žalobcu v protokole nie je nijako vynútiteľné. Preto ani pokiaľ by bolo porušenie povinností zo
stranyžalobcuakozamestnávateľavprotokolenesprávneprávneposúdené,samotnévydanieprotokolu
nie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

42)Vzhľadomnavyššieuvedenédospelsprávnysúdkzáveru,ževpredmetnejvecipredstavujeprotokol

opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve
podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa §
98 ods. 1 písm. g) SSP.

43) O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

44) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 5S/7/2023Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.