Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-4Sa/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200192
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX

E., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, so sídlom Leškova č.3A, 811 04
Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 01. 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 31. 01. 2023

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 11. 2022 a
vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Správna žaloba

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu zo dňa 05. 04.
2023 (ďalej len „správna žaloba“), ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 11. 04. 2023.

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31. 01. 2023 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.

11. 2022, ktorým podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo
dňa 28. 09. 2022 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).

3. Žalobca navrhol, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania.

II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia4. Žiadosťou zo dňa 28. 09. 2022 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č.
461/2003 Z. z. s dátumom uplatnenia nároku 20. 12. 2021 (ďalej len „žiadosť zo dňa 28. 09. 2022“).

5. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPOU-OSZ-VZ-46.951-1/2012 zo dňa 27.
02. 2012 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2012, pre ktorý mu bola hodnotená doba
služobného pomeru v rozsahu 28 rokov a 34 dní.

6.Ožiadostizodňa28.09.2022rozhodolsprávnyorgánprvéhostupňasvojimrozhodnutímč. XXXXXX

XXXX X zo dňa 14. 11. 2022, v ktorom konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 20. 12. 2021.
Ďalej sa v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvádza, že žalobca k tomuto dňu „získal 3 386
dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 9 rokov a 101 dní obdobia dôchodkového poistenia“. Z dôvodu,
že žalobcovi bola zhodnotená doba služobného pomeru v rámci priznaného výsluhového dôchodku, túto
u žalobcu nebolo podľa správneho orgánu prvého stupňa možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového
poistenia. Na základe uvedeného žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového

poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

7. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 07. 12. 2022 (ďalej
len „odvolanie“).

8. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie
v tomto rozsudku. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že: „Sociálna poisťovňa,
ústredie v prípade žalobcu zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu
zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií, a že
v prípade žalobcu neprichádza do úvahy postup ako je uvedený v aplikačnej praxi Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 9Sa/7/2020, kedy sa pre
posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj doba profesionálnej služby zaradená do zvýhodnenej
I. a II. kategórie funkcií .“

III.
Súdne konanie

9. Správna žaloba - žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdnych autorít, ktoré sa týkali uplatnenia čl. 33
ods. 2 Dohovoru o invalidny´ch, starobny´ch a pozostalostny´ch dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“)
pri rozhodovaní o nároku výsluhových dôchodcov na starobný dôchodok, z ktorých vyplýva požiadavka
zohľadniť dobu ich poistenia v osobitom systéme pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok,

- podľa žalobcu preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe zo dňa 07. 06. 2023 - skutkové tvrdenia a právne argumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- žalovaná zotrvala na právnych záveroch uvádzaných v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že nárok
žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne,
- podľa žalovanej z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v III. pracovnej kategórii, nemohla zvoliť
iný postup, pričom pre nárok na dôchodok mu započítala všetky preukázané obdobia dôchodkového

poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období,
- žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

11. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe doručené dňa 24. 07. 2023, avšak žalobca
na toto v stanovej lehote replikou už nereagoval.

12. Správny súd dňa 07. 05. 2025 postupom podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 137 ods. 3 SSP
vyhlásil tento rozsudok.IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

13. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku

ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, priebehu
administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných
bodov dospel k nasledovným záverom.

16. Právnou otázkou, ktorá bola rozhodujúca pre posúdenie nároku žalobcu, bolo, či sa má na žalobcu,

pôvodne zaradeného v III. pracovnej kategórii, uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 spôsobom
predpokladaným ustálenou rozhodovacou praxou pre výsluhových dôchodcov s priznaným výsluhovým
dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), ktorí
boli zaradení v I. a II. kategórii funkcií.

17. V prvom rade správny súd z hľadiska rozsahu aplikability vyššie citovaného právneho záveru
poukazuje na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie

(dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z
nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný´ dôchodok zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 9So/15/2016).

18. Ďalej správny súd vo vzťahu k aplikabilite vyššie citovaného ustanovenia na právne postavenie
žalobcu ako bývalého príslušníka Hasičského a záchranného zboru poukazuje taktiež na nasledovný
právny záver rozhodovacej praxe (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„odvolací súd súhlasí so záverom odporkyne, že II. pracovná kategória nie je hodnotiteľná ako II.
kategória funkcií. Taký záver napokon vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/155/2015
z 29.03.2017, v ktorom vyslovil právny názor, že „na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nemožno
stotožňovať pojem „pracovná kategória„ a pojem „kategória funkcií„. Na rozdiel od ustanovenia § 14
ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1989 Zb., podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené

do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania
zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. opačné hodnotenie, teda
hodnotenie doby zamestnania zaradeného do II. pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania
v II. kategórii funkcií neupravuje a teda také hodnotenie je vylúčené.„ Je však potrebné zdôrazniť, ženavrhovateľ svoj nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia odvodzuje
najmä od splnenia podmienok dovŕšenia veku 62 rokov a získania dôb poistenia v rozsahu najmenej 15
rokov, vrátane dôb zhodnotených pre nárok na výsluhový dôchodok.

Výsluhové zabezpečenia príslušníkov Hasičského a záchranárskeho zboru je upravené zákonom č.
328/2002 Z. z. počnúc od 01. 01. 2008.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie

príslušník aj príslušník Hasičského a záchranného zboru.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt„),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak„),

ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že tak na účely zákona č. 328/2002 Z. z. ako aj na účely zákona č.
461/2003 Z. z. sa pod pojmom „policajt„ rozumie aj „príslušník Hasičského a záchranárskeho zboru.
Odvolací súd preto právny názor odporkyne, že v prípade hasiča nemožno doby hodnotené pre nárok na
výsluhový dôchodok hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok tak, ako u policajtov a vojakov, považoval

za nesprávny.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 9So/29/2016).

19. Okrem vyššie uvedeného správny súd podporne poukazuje na právny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého:

„Sociálnezabezpečeniepolicajtov(vdanomprípadecolníka)zatzv.zvyškovédobyosobitnýmzákonom,
ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri
posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému,
potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený´

výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný´ s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (...)
„treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo
zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený´ výklad je podľa názoru odvolacieho súdu
konformný´ s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 7So/16/2016).

20. S vyššie uvedeným závermi rozhodovacej praxe sa správny súd pre účely svojho právneho
posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil.

21. Podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dosiahol žalobca dôchodkový vek 20. 12. 2021.
Oddovŕšeniadôchodkovéhovekužalobcommávýsluhovýdôchodokžalobcucharakterdávkyvstarobe.
Preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, ktorý vo
veci zvolila žalovaná teda viedol k diskriminácii žalobcu v rozpore s Dohovorom č. 128. Na tento právny
záver nemá vplyv dĺžka doby služby v príslušnej kategórii funkcií.

22. Žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok. Preto mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok
zo všeobecného systému hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol
žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Až na základe takto zhodnotenej

dobypoisteniabolomožnéurčiťteoretickúvýškustarobnéhodôchodkužalobcu,ktorýbyprípadnemohol
byť následne krátený pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

23. Z hľadiska spôsobu správneho právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok správny
súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej (pozn. zvýraznenie urobené správnym

súdom):

„22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciachpriznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na
prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa

zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia
veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi,
že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup
krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v

ustanoveniach§60ods.2a§255ods.5vylúčilmožnosťzapočítaniaobdobiaslužbypolicajta,získaného
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového
poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný
s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový
dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v
starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na

starobnýdôchodokvzmyslevyššieuvedenýchustanovení§60ods.2a§255ods.5zákonaosociálnom
poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby
v Policajnom zbore. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa
ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť,

najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to,
že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to
tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta
k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac
však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy,

vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku
xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx
skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového
poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala
starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací

súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého
senátu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, ods. 22).

VI.
Záver

24. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

25. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa posúdi žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
a opätovne vo veci rozhodne, pričom pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z právnych záverov
ustálenej rozhodovacej praxe, na ktoré poukázal správny súd v tomto rozsudku.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.