Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Lucia Hatalová

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-39Cb/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122204377
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1122204377.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r.

o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231 proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpenému: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 2.003,00 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.003,00 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 2.003,00 Eur od 15.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 23.5.2022 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.003,00 Eur s
príslušenstvom a trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.1.2022 došlo k dopravnej nehode, pričom vinník dopravnej

nehody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody
poškodený, resp. žalobca uplatnil. V dôsledku dopravnej nehody bol poškodený nútený účelne si požičať
náhradné motorové vozidlo, a to po dobu opravy poškodeného vozidla, prípadne po dobu riešenia
poskytnutia náhrady škody za jeho totálne zničené motorové vozidlo. Za týmto účelom poškodený
uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla,
ktoré zodpovedalo rovnakej kategórii, ako bolo poškodené vozidlo. Poškodený T. W. mal poškodené
vozidlo značky H. H EČV: W. XXXS. a so žalobcom sa dohodol na nájme náhradného vozidla značky B.

M. v cene 115,00 Eur/deň, pričom nájom trval od 14.1.2022 do 8.2.2022, teda 25 dní nájmu náhradného
motorového vozidla. Poškodenému bola následne vystavená faktúra č. XXXXXX v sume 2.900,00 Eur,
v rámci ktorej bolo účtovaných aj 25,00 Eur za dezinfekciu vozidla v súvislosti s pandémiou Covid-19.
Žalovaný z povinného zmluvného poistenia vinníka uznal poškodenému nárok na náhradu škody v
sume 897,00 Eur, a to za obdobie 13 dní (do 27.1.2022) v cene 69,00 Eur za jeden deň nájmu
náhradného vozidla. Neuhradené tak zostalo nájomné vo výške 2.003,00 Eur vrátane nákladov na
dezinfekciu náhradného vozidla. Pohľadávka poškodeného voči žalovanému spočívajúca v nároku na

náhradu škody za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla bola na žalobcu postúpená na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.
Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal opodstatnenosť krátenia nájomného. Žalobca poukázal
na to, že súdna prax ustálila, že oprávnený nárok poškodeného je vo výške ceny nájomného obvyklej,teda nie ceny priemernej alebo najnižšej, pretože za cenu obvyklú nemožno považovať výlučne cenu
najlacnejšej autopožičovne a rovnako ani cenu najdrahšej autopožičovne. Žalobca ďalej uviedol, že za
účelnú dobu nájmu náhradného vozidla súdna prax považuje obdobie opravy poškodeného vozidla,

resp. pri totálnej škode na poškodenom vozidle obdobie, počas ktorého sa rieši plnohodnotná náhrada
škody za totálne zničené vozidlo poškodeného. Žalobca poukazoval na to, že pri tzv. totálnych škodách
je rozhodujúci až finálny oznam poisťovne o dátume skončenia šetrenia a výške poistného plnenia
vystavený poškodenému v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len ako „zákon o PZP“). V tejto súvislosti žalobca
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 168/2019 - 62 zo dňa 21.11.2019,
rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 7C/55/2020 zo dňa 13.12.2021, rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/114/2019 zo
dňa 30.10.2019. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej
sumy odo dňa 15.4.2022 do zaplatenia, a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP a

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom z 22.7.2022, proti ktorému žalovaný podal odpor doručený
Okresnému súdu Bratislava I dňa 22.8.2022. Žalovaný v odpore k spornej dĺžke nájmu náhradného
vozidla uviedol, že žalovaný poškodenému priznal zapožičanie náhradného vozidla na dobu 13 dní, od

14.1.2022 do 26.1.2022, teda 2 dni po oznámení o totálnej škode, ktoré bolo dňa 24.1.2022. Žalovaný
poukázal na to, že výška nájmu náhradného vozidla, ako si fakturoval žalobca, presahovala výšku
totálnej škody na osobnom motorovom vozidle H. H K spornej otázke ohľadom výšky ceny nájmu
žalovaný uviedol, že cena nájmu vo výške 115,00 Eur/deň nepredstavuje účelnú a primeranú cenu
prenájmu náhradného vozidla v danom regióne. Žalovaný mal za to, že v súvislosti s otázkou ceny

prenájmu náhradného vozidla je potrebné túto posudzovať z hľadiska účelnosti a primeranosti, pričom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.6.2016.
Žalovaný poukázal na ním predložené cenníky, z ktorých vyplynula oveľa nižšia suma za prenájom
náhradného vozidla s ohľadom na typ poškodeného vozidla, pričom mal za to, že obvyklá cena nájmu
za deň zodpovedajúca poškodenému vozidlu bola vo výške cca 47,00 Eur/deň. Žalovaný mal za to,

že žalobcom uplatňované náklady na prenájom náhradného vozidla v cene 115,00 Eur/deň v prípade
motorového vozidla B. M. nepredstavujú primerané náklady na prenájom náhradného motorového
vozidla. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom stanovená cena vo výške 115,00 Eur pozostávala
zo základnej sadzby za prenájom náhradného vozidla vo výške 69,00 Eur a tzv. prirážky 45,00 Eur
za nezloženie celého nájomného a finančnej zábezpeky za vozidlo na začiatku nájmu náhradného

vozidla. Žalovaný mal za to, že prirážka vo výške 45,00 Eur/deň nie je súčasťou skutočnej škody,
za ktorú zodpovedá vinník dopravnej nehody. Mal za to, že sa jedná o dohodnuté neštandardné
podmienky nájmu motorového vozidla, ktoré nespadajú pod skutočnú škodu poškodeného, ktorá mu
vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou. Žalovaný tiež poukazoval na to, že pokiaľ v prípade zloženia
prvotnej zábezpeky, táto sa po ukončení prenájmu vozidla nájomcovi vráti, v prípade dodatočnej úhrady

nenávratnej zábezpeky tak, ako to bolo realizované v danom prípade, sa táto zábezpeka nájomcovi
nikdy nevráti a naopak sa zaúčtuje do ceny prenájmu. Žalovaný zároveň navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom poškodeného za účelom objasnenia podmienok výberu a úhrady nákladov za náhradné
vozidlo z jeho strany. Žalovaný mal za to, že žalobcovi poukázal všetky účelne a dôvodne vynaložené
náklady za prenájom náhradného vozidla v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP v spojení s §

15 ods. 1 zákona o PZP a konštantnou judikatúrou a poukázal na to, že rozsah poistného plnenia,
ktoré je žalovaný ako poisťovateľ povinný poskytnúť, nemožno vnímať neobmedzene, ale je limitovaný
účelnosťou a nutnosťou ich vynaloženia, ako neodmysliteľnou podmienkou pri poskytovaní náhrady
škody v rámci systému PZP. K nepriznanej dezinfekcii vozidla žalovaný uviedol, že nebolo žalobcom
tvrdené, v čom mala daná dezinfekcia vozidla spočívať. Žalovaný uviedol, že nechápe, za akú službu,

pri cene nájmu 115,00 Eur/deň, žiadal žalobca ďalších 25,00 Eur za dezinfekciu. Žalovaný tiež mal
za to, že sa nedostal do omeškania, nakoľko si splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o
PZP. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/145/2017 a sp. zn. 1Cdo/212/2017.

4. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa
14.3.2022. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022
zo 16.2.2023, ktorý konštatoval, že priebežné oznámenie poisťovne o vzniku tzv. totálnej škody je
právne irelevantné a poukázal na dôvodnosť priznania doby nájmu náhradného vozidla až do dňavýplaty náhrady za spôsobenú škodu. Poškodenému tak patrí nárok do dátumu oficiálneho písomného
oznámenia poisťovne o vzniku totálnej škody vystaveného podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP.
Žalobca tak mal za to, že za rozhodné oznámenie o totálnej škode sa považuje výlučne oficiálne a finálne

písomné oznámenie poisťovne o ukončení šetrenia, vybavení udalosti formou totálnej škody a o výške
poistného plnenia vystavené podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Úkon poisťovateľa obsahujúci neoficiálnu
a priebežnú informáciu o ďalšom spôsobe likvidácie poistnej udalosti formou totálnej škody tak ani
formálne, ani obsahovo, ani z iného hľadiska nepredstavuje tie úkony, ktorých vykonanie žalovanému
ako poisťovateľovi ukladá § 11 ods. 6 zákona o PZP. K spornej otázke ohľadom tvrdenej prirážky k

cene nájmu žalobca namietol, že žiadna prirážka nebola k cene nájmu dojednaná ani fakturovaná. V
zmysle cenníka išlo o cenu nájmu vzťahujúcu sa k nájmu vozidla v režime doby neurčitej, pri ktorej nie
je potrebné platiť nájom vopred, ani skladať žiadny depozit. Žalobca poukazoval na nájomnú zmluvu,
ako aj vystavenú faktúru a zdôraznil, že k cene nájmu neboli fakturované žiadne prirážky a nájomná
zmluva jasne a zrozumiteľne uvádza dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom, pričom
táto suma sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanou jedinou položkou vo faktúre za nájom

motorového vozidla. Žalobca mal za to, že doplňujúca informatívna tabuľková poznámka k cenám,
zľavám, akciám, ktorá je uvedená vo faktúre žalobcu je irelevantná a bez právneho významu a plní
len marketingovú a informačnú funkciu v súvislosti s rozlíšením nájmu v režime doby určitej a v režime
doby neurčitej. Žalobca mal za to, že cena nájmu vo výške 115,00 Eur/deň je cenou obvyklou, pričom
poukázal na cenník žalobcu a potvrdenia iných autopožičovní. Žalobca poukázal na to, že nájomná

zmluva neobsahovala ani informatívnu predpokladanú dobu nájmu vozidla a nájomca mal možnosť
požičané vozidlo bez sankcií kedykoľvek vrátiť, pričom nájomné platil iba za skutočne využitú dobu
nájmu. Poškodený si tak v predmetnej veci požičal náhradné vozidlo v režime doby neurčitej a za takých
podmienok, ktoré mu v danej chvíli najviac vyhovovali, pričom celkovú dobu nájmu kontrahoval výlučne
pre dôvody spočívajúce v dĺžke opravy jeho vozidla. K otázke výšky nájmu náhradného vozidla žalobca

uviedol, že podľa právoplatných rozhodnutí súdov, za cenu obvyklú nemožno považovať výlučne cenu
najlacnejšiu alebo najdrahšiu, ak v spore posudzovaná cena z daného pásma nevybočuje. Žalobca
zdôraznil, že za neobvyklú a neúčelnú cenu nájmu nemožno označiť cenovú reláciu určitého subjektu
len preto, že na trhu existujú aj nižšie ponuky, ak cena daného subjektu nie je očividne vzdialená od
cien skupiny iných porovnateľných produktov. Žalobca mal za to, že žalovaný v konaní nepreukázal

neobvyklosť ceny nájmu náhradného vozidla fakturovanej žalobcom, pričom individuálny rešerš z
internetu predložený žalovaným, nemal podľa žalobcu výpovednú hodnotu. K spornej otázke ohľadom
nákladov na dezinfekciu vozidla žalobca uviedol, že žalobca takúto položku pred pandémiou Covid-19
neúčtoval, túto položku začal účtovať až po začiatku celosvetovej pandémie, kedy bolo vysoko povinné,
resp. štandardné dezinfikovanie predmetov a interiérov, obzvlášť takých, ktoré sa požičiavali medzi

viacerými fyzickými osobami, či právnickými osobami. V danom období tak boli radikálne zvýšené
náklady súvisiace s časovo náročnou dezinfekciou interiérov požičiavaných vozidiel. Žalobca uviedol,
že žalovaný ani nijako nepreukázal neobvyklosť fakturácie takejto položky.

5. Okresný súd Bratislava I vo veci nariadil pojednávanie na 25.4.2023, na ktorom spor prejednal a

rozhodol rozsudkom č. k. 39Cb/43/2022-65 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.003,00 Eur spolu s úrokom z omeškania uplatneným žalobcom a žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Cob/82/2023-89 zo

4.9.2024 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/43/2022-65 z 25.4.2023 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že napadnutý rozsudok nebol náležite
odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Poukázal na to, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na
preukázanie obvyklosti cien nájmu obdobných motorových vozidiel, pretože žalovaný uplatnený nárok
poprel čo do primeranosti (obvyklosti) nákladov na prenájom náhradného vozidla a predložil dôkazy o

tom, že obvyklá cena za prenájom motorových vozidiel bola v čase a mieste rozhodnom pre posúdenie
veci rádovo nižšia. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca fakturoval poškodenému základnú sadzbu
nájmu 69,00 Eur a prirážku 46,00 Eur za celkovo 25 dní a sumu 25,00 Eur za dezinfekciu vozidla a v tejto
súvislosti odmietol argumentáciu žalobcu, že časť fakturovanej ceny nepredstavuje prirážku, ale ide len
o informatívnu poznámku. Ak by toto tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, v predloženej nájomnej zmluve zo

14.1.2022bybolouvedené,akánímposkytovanáslužbabolapoškodenémuvskutočnostiposkytnutá(či
išlo o ponuku č. 1 alebo ponuku č. 2). Z obsahu nájomnej zmluvy nebolo podľa odvolacieho súdu zrejmé
ani to, kedy boli jednotlivé údaje do zmluvy dopísané, a preto nebolo vylúčené, že tieto údaje boli do textu
zmluvy, vrátane ceny nájmu, žalobcom ručne vpísané až ex post. Nebolo zrejmé ani to, či si poškodenýobjednal u žalobcu službu označenú pod ponukou č. 2 a či bol vopred oboznámený s cenou nájmu, ktorú
žalobcafakturovalažiadalnahradiťodžalovaného.Podľanázoruodvolaciehosúdufakturovanáprirážka
nepredstavovala odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú pri nájme náhradného

vozidla a ktoré bolo možné zahrnúť do škody. Príplatok za nezabezpečenie predmetu nájmu nemôže
podľa odvolacieho súdu predstavovať skutočnú škodu, keďže nahrádza inštitút zloženia depozitu, ktorý
sa v zásade vracia nájomcovi po ukončení nájomnej zmluvy a v žiadnom inom dokumente predloženom
žalobcom (okrem faktúry č. XXXXXX) sa rozlišovanie ponúk/služieb v spojitosti s fakturovanou prirážkou
neuvádza. Odvolací súd poukázal na aplikovateľnú ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri určení skutočnej

škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase
a zohľadniť, či náklady boli vynaložené nutne a účelne. V posudzovanej veci nemal odvolací súd za
to, že suma 46,00 Eur/deň predstavovala účelne vynaložené náklady, ak išlo o nedôvodnú prirážku za
zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú a prirážku za zmluvu uzatvorenú bez zloženia finančnej zábezpeky.
Vo vzťahu k iným rozhodnutiam súdov, podľa ktorých je suma 115,00 Eur/deň nájmu požičaného
vozidla považovaná za primeranú, odvolací súd uviedol, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov,

pokiaľ nejde o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít. Konštatoval tiež, že súdy majú rozhodovať
v obdobných skutkových veciach rovnako, na druhej strane musí súd vždy zohľadniť konkrétne
okolnosti toho ktorého prípadu a vychádzať z obsahu konkrétneho spisového materiálu. Odvolací súd s
poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu R X/XXXX zdôraznil, že skutočnou škodou spočívajúcou v
nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla,

je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a
účelne na nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Podľa odvolacieho
súdu účelnosť vynaložených nákladov, konkrétne primeranosť náhrady za nájom náhradného vozidla
vo vzťahu k nároku na náhradu skutočnej škody možno vidieť v dvoch základných parametroch. Prvý
parameter spočíva v druhu vozidla, ktoré je prenajaté ako náhradné a má byť svojou veľkosťou, úrovňou

výbavy a cenou obstarania adekvátne poškodenému vozidlu. Druhým parametrom je cena prenájmu. Ak
poškodený vynaložil vyššie náklady na zapožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré
vynaložil na prevádzku svojho poškodeného vozidla počas doby jeho nespôsobilosti na používanie, je
potrebné za skutočnú škodu považovať len nutne a účelne vynaložené náklady a len do tejto výšky
je škodca povinný škodu nahradiť. Odvolací súd mal však za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne

nevysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalobcom, od ktorých odvodzoval svoj nárok,
ako ani s námietkami žalovaného. Odvolací súd zdôraznil, že z verejne dostupnej internetovej stránky
žalobcuvyplýva,žežalobcaosebeuvádza,žejeprofesionálomsdlhoročnoupraxouaklientovinformuje
o tom, že zabezpečí, aby požičanie náhradného vozidla bolo súčasťou poskytnutej náhrady škody, cenu
za jeho vypožičanie znášala poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody a nájomca

uhradí iba tie náklady, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho auta (pohonné hmoty a podobne).
V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že nie je možné pripustiť účelové navyšovanie nákladov na
odstraňovanieškôdčerpanézprostriedkovpovinnéhozmluvnéhopoistenia,ktorébypripoctivomkonaní
čerpané neboli (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo 14.2.2018). Súd
prvej inštancie vychádzal z argumentácie, že v prípade ceny žalobcu išlo o iné podmienky nájmu ako

pri cenníkoch autopožičovní predložených žalovaným. Súd prvej inštancie však v odôvodnení svojho
rozhodnutia nijako neobjektivizoval a ani racionálne nevysvetlil možný vplyv rozdielov v ponuke na
cenu nájmu, ani nevysvetlil možné úvahy poškodeného pri rozhodovaní sa o ekonomickej efektivite
vybraného typu nájmu so spomínanými špecifikami. Nevysvetlil ani, či nájom náhradného vozidla na
dobu neurčitú bez povinnosti zložiť finančnú zábezpeku, vystavenie faktúry za nájom po skončení nájmu

a predĺžená splatnosť faktúry za nájom ovplyvnili rozhodovanie poškodeného o ekonomickej efektivite
vybraného typu nájmu. Odvolací súd zdôraznil, že zábezpeka slúži na pokrytie prípadného poškodenia,
zničenia alebo straty predmetu nájmu a nie je zrejme nákladom navyše, započítava sa do konečnej
ceny nájmu a v prípade, že prevyšuje konečnú cenu, rozdiel by sa mal nájomcovi vyvrátiť. Zálohu
preto nemožno považovať za parameter, ktorý bez ďalšieho ovplyvňuje cenu nájmu či inak odlišuje

takúto ponuku. Odvolací súd považoval za nesprávne, že súd prvej inštancie nepreveril okolnosti, za
ktorých si poškodený prenajal náhradné vozidlo, pričom išlo o skutočnosť podstatnú pre určenie, či
cenu nájmu 115,00 Eur/deň, ktorá sa vymyká bežnému priemeru cien v ponuke subjektov zaoberajúcich
sa krátkodobým prenájmom motorových vozidiel, možno považovať za adekvátnu, alebo či nešlo len
o nasmerovanie poškodeného žalobcom za účelom jej navýšenia. Skutočná cena nájmu bola podľa

odvolacieho súdu 69,00 Eur, táto predstavovala škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a
suma 45,00 Eur predstavovala prirážku, ktorú nemožno stotožniť so škodou. Vyššia cena za prenájom
náhradného vozidla podľa odvolacieho súdu odporovala tvrdenej výhodnosti, pričom súd prvej inštancie
prisvedčil takémuto tvrdeniu bez vysvetlenia, v čom vlastne bolo používanie náhradného vozidla odžalobcu za opísaných podmienok výhodné. Odvolací súd uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
nároku za dezinfekciu v sume 25,00 Eur, nutnosť a účelnosť týchto vynaložených nákladov a táto
položka v zmluve o nájme nebola dohodnutá. Poukázal i na to, že prvoinštančný súd sa nezaoberal

skutočnosťou, že dezinfekcia vozidla v sume 25,00 Eur bola ručne doplnená do formulára uzatvorenej
nájomnej zmluvy, nebolo jasné, prečo táto cena nebola zahrnutá do pôvodnej sumy za prenájom vozidla
a prečo, ak žalobca deklaruje, že požičiava autá profesionálne dezinfikované ozónom, si dodatočne
účtuje ďalšie poplatky. Za nedostatočné považoval odvolací súd aj odôvodnenie týkajúce sa dĺžky
nájmu náhradného vozidla a posúdenia, či možno považovať nájomné za náhradné vozidlo za účelný

a nevyhnutný náklad aj za dobu po oznámení žalovaného, že na poškodenom motorovom vozidle
vznikla totálna škoda. Závery prvoinštančného súdu považoval odvolací súd za rozporné, pretože
súd prvej inštancie na jednej strane považoval za relevantné oznámenie o ukončení likvidácie a nie
informáciu o neekonomickej oprave, zároveň však uviedol, že nárok na náhradu nákladov vynaložených
za prenájom náhradného vozidla patril poškodenému do doby, kedy ho žalovaný informoval o tom, že
oprava poškodeného vozidla by bola neekonomická.

7.1. Po vrátení sporu na ďalšie konanie súd nariadil termín pojednávania na deň 3.4.2025, na ktorom
spor prejednal za účasti strán sporu, resp. ich splnomocnených zástupcov.
7.2. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku. Mal za to, že povinnosťou
poškodeného je preukázať poisťovni škodu, nie však obvyklosť uplatňovaného nájomného. Ak žalovaný

priznal ako primeranú sumu nájmu 69,00 Eur za deň prenájmu, potom mal v oznámení o poistnom plnení
túto skutočnosť odôvodniť a podložiť ju listinami, z ktorých by vyplývala neprimeranosť účtovaného
denného nájomného, pretože takéto oznámenie je určujúce pre rozhodovanie poškodeného ohľadom
ďalšieho postupu a prípadné podanie žaloby na súd. Výška nájomného bola dohodnutá v nájomnej
zmluve a ak mal žalovaný v súvislosti s vystavenou faktúrou nejasnosti, mal žalobcu vyzvať na

vysvetlenie sporných skutočností. Žalobca mal za to, že vzorky trhu predložené žalovaným nemajú
žiadnu výpovednú hodnotu, pretože z nich nie je zrejmé, k akým podmienkam sa viažu, pričom práve
podmienky sú určujúce pre určenie výšky ceny. Pokiaľ išlo o vytýkané námietky, že nie je isté, kedy boli
údaje do nájomnej zmluvy doplnené, nič neosvedčovalo, že by nájomca podpísal zmluvu nevyplnenú.
Žalobca nepoprel, že existujú aj nižšie cenové ponuky na trhu, avšak to, že cena nebola dohodnutá

ako najnižšia, automaticky neznamená, že bola neobvyklá. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že
dohodnutá cena sa vymykala obvyklosti cien s ohľadom na dohodnuté podmienky nájmu, pričom cena
služby sa vždy odvíja od podmienok, za ktorých je služba poskytovaná. Žalobca neuvádzal, že by
svoje autá dezinfikoval ozónom, podstatné však bolo posúdenie vecného aspektu - príčinnej súvislosti
a potreby vynaloženia nákladu na dezinfekciu prenajatého vozidla, keď počas obdobia pandémie

COVID-19 išlo o špeciálnu dezinfekciu motorových vozidiel, nie o bežný servis, ktorý bol súčasťou
prenájmu. Uviedol tiež, že žalovaný nešpecifikoval, ako si predstavuje preukázanie nároku žalobcu,
aké doklady mal poškodený poskytnúť žalovanému v rámci šetrenia poistnej udalosti a žalovaný ani
nevyzval poškodeného na predloženie ďalších dokladov. Ak by žalovaný takúto výzvu vykonal, bolo by
zrejmé, či také doklady vôbec možno predložiť alebo ide len o postup žalovaného za účelom sťaženia

uplatnenianárokunanáhraduškody.Žalobcamalvtejtosúvislostizato,žežalovanýuplatňujeagresívne
obchodné praktiky, žiadne ďalšie doklady od neho rozumne nemožno požadovať a žalovaný sa len
všeobecne bráni tvrdením o nepreukázaní nároku bez konkretizácie, čo má žalobca predložiť. K dĺžke
nájmu žalobca uviedol, že opakovane uspel v obdobných veciach týkajúcich sa nájomného pri totálnej
škode na ústavnom súde.

7.3. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podniká v oblasti prenájmu motorových vozidiel, uzatvára
formulárové zmluvy, na základe ktorých nedochádza k úhrade nákladov za prenájom. Žalobca len
predkladá čestné vyhlásenia o úhrade, prípadne o platbe v hotovosti do pokladne, pri ktorej nie je zrejmé,
kto túto vykonal. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si vo faktúre uplatňuje prirážky a ďalšie poplatky, ktorými
umelo navyšujú cenu. Namietol aj to, že žalobca nepreukázal primeranosť ceny a ani nepredložil ďalšie

cenníky iných autopožičovní. Naopak žalovaný predložil cenníky, z ktorých vyplývala neprimeranosť
ceny žalobcu. Jeden z cenníkov predložených žalovaným uvádzal, že cena 47,00 Eur za prenájom
zahŕňala aj dezinfekciu ozónom. Žalovaný pritom priznal sumu 69,00 Eur za deň nájmu, a teda nešlo
o najnižšiu cenu, ale o cenu, z ktorej vychádzal aj žalobca bez prirážky a nákladov na dezinfekciu.
Žalovaný zopakoval, že priznal náhradu o 2 dni dlhšie ako bolo oznámenie o totálnej škode. Žalovaný

zdôraznil, že žalobca netvrdil a ani nepredložil žiadne skutočnosti a dôkazy o tom, že poškodený
s plnením od autopožičovne počítal a chcel si kúpiť nové motorové vozidlo, čo by odôvodňovalo
argumentáciu žalobcu.7.4. Žalobca a žalovaný na pojednávaní po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) uviedli, že vo veci nemajú žiadne ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými
dôkazmizaloženýmidosúdnehospisu,atonajmänájomnouzmluvouzo14.1.2022,faktúrouč.XXXXXX
vystavenou 8.2.2022 na sumu 2.900,00 Eur, čestným prehlásením poškodeného k platbe v hotovosti,
zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.2.2022, oznámením o poistnom plnení z 31.3.2022, zoznamom

právoplatných rozhodnutí súdov k cene nájmu 115,00 Eur za 1 deň nájmu, čestným prehlásením T.
W., oznámením o poistnom plnení z 9.2.2022, oznámením o totálnej škode k škodovej udalosti číslo
XXXXXXXXXX z 24.1.2022, cenníkom autopožičovne G. k motorovému vozidlu H. H cenníkom žalobcu
platným od 1.1.2016 s potvrdeniami autopožičovní vozidiel ERANOV s.r.o., Y.. Z. P. - Autotrans, PP
RENT CARS s.r.o., GentleCar, s.r.o., Business Car s.r.o. a AUTOCENTRUM ASIST s.r.o., potvrdením
k cene nájmu motorového vozidla spoločnosti ERANOV s.r.o., cenníkmi autopožičovní Globalcar,

businesscar, RAI, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu. S ohľadom na
skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní 25.4.2023 upustil od svojho návrhu na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka - poškodeného, súd tento dôkaz v konaní nevykonal.

9. Súd spor právne posúdil nasledovne:

9.1. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky
zákonník) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9.2. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

9.3. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

9.4. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

9.5. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

9.6. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel

prevádzkou motorového vozidla škodu vrátane inej ujmy a má nárok na náhradu škody podľa tohto
zákona.

9.7. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

9.8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9.9. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9.10. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako

nedoručené.

9.11. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

9.12. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

9.13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ

poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo
proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

9.14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

9.15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

10. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.1.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo T. W. značky H. H EČV: W. XXXS. a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporným, že poškodený

v postavení nájomcu 14.1.2022 uzavrel so žalobcom v postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky B. M.. Nebolo sporné, že
poškodenýmalnáhradnévozidloprenajatévobdobíod14.1.2022do8.2.2022,teda25dní.Zaprenájom
náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXX na sumu 2.900,00
Eur. Dňa 8.2.2022 žalobca ako postupník a T. W. ako postupca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky.

Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti žalobcovi listom z 31.3.2022 oznámil, že
30.3.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal náhradu škody vo výške 897,00 Eur s tým, že
plnenie znížil, a to vo vzťahu k počtu dní nájmu náhradného vozidla, keď žalovaný priznal náhradu za 13
dní nájmu, od 14.1.2022 do 26.1.2022, t. j. 2 dni po oznámení totálnej škody. Žalovaný tiež znížil plnenie
s poukazom na priznanú dennú sadzbu nájmu v sume 69,00 Eur ako primeranej ceny nájmu. Žalovaný

nepriznal ani náklady na dezinfekciu vozidla v sume 25,00 Eur.

12. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 2.003,00 Eur s príslušenstvom
ako nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového
vozidla za obdobie do riadneho oznámenia žalovaného o tzv. totálnej škode na vozidle, ktoré vozidlo

bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ
mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného.13. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany sporoval žalobcom uplatnenú výšku dennej
sadzby za nájom náhradného vozidla s tým, že žalovaným fakturovaná suma nebola cenou obvyklou
v danom čase a regióne za prenájom poškodeného vozidla. Žalovaný tiež sporoval počet dní nájmu

náhradného vozidla odkazujúc na informáciu o tzv. totálnej škode poškodenému. Žalovaný namietal
dôvodnosť priznania nákladov na dezinfekciu náhradného vozidla. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť
žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017.

14. Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú na základe žalobcom predloženej zmluvy o
postúpenípohľadávkyuzavretejmedzipoškodeným-T.W.akopostupcomažalobcomakopostupníkom
8.2.2022. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že v zmluve o postúpení pohľadávky
uzavretej medzi poškodeným a žalobcom 8.2.2022 bol jednoznačne špecifikovaný predmet zmluvy v
čl. II zmluvy a postupovaná pohľadávka v čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného mal súd
preukázaný, vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, konkrétny prejav vôle

postupcu (poškodeného), smerujúci k postúpeniu v zmluve identifikovanej pohľadávky na žalobcu ako
postupníka. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva jednoznačné označenie
zmluvných strán, zmluva má písomnú formu a je zmluvnými stranami podpísaná. V zmysle uvedeného
súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi poškodeným ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom 8.2.2022 je platným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k platnému

postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na
žalobcu, a teda aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore bola daná.

15. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom
v konaní nebolo medzi stranami sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na

motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

16. Pokiaľ ide o samotný nárok na náhradu škody z titulu nákladov za prenájom náhradného vozidla,
skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch za vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady

boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (R 7/1992). Súčasťou náhrady škody z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú teda aj
náklady na prenájom náhradného vozidla, avšak len v rozsahu účelne a nutne vynaložených nákladov.
Prenájom náhradného vozidla má poškodenému v čase, keď nemôže užívať svoje poškodené vozidlo,
umožniť využívať náhradné vozidlo na uspokojovanie svojich životných. Predpokladom účelnosti a

nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla je, že poškodený je na využívanie náhradného vozidla
odkázaný a svoje potreby nemôže zabezpečiť inak, napríklad iným svojím motorovým vozidlom alebo
náhradnou dopravou ako je taxislužba. Nahrádzajú sa náklady prevyšujúce sumu, ktorú by poškodený
vynaložil pri užívaní svojho motorového vozidla. Podstatou náhrady škody spočívajúcej v nákladoch za
náhradné vozidlo je umožniť poškodenému zachovať určitý životný štandard v situácii, kedy dôjde k

poškodeniu vozidla, pre ktoré ho poškodený nemôže užívať. Využitím náhradného vozidla poškodený
nebude ponechaný v tiesni a bude mať možnosť viesť čo do kvality, obdobný život ako pred dopravnou
nehodou. Výška škody je v takých prípadoch daná nákladmi, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, ak
by ku škode nedošlo. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP je poškodený, resp. jeho právny nástupca
povinný preukázať nárok na náhradu škody vrátane nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla.

17. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 4 zákona
o PZP vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením a stratou veci. V tejto súvislosti
skutočnou škodou, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového

vozidla škodcu, je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní nebolo sporným,
že škodová udalosť, teda poistná udalosť 14.1.2022 skutočne spôsobila škodu na motorovom vozidle
poškodeného T. Kulangu, a teda aj škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Poškodený v
dôsledku poistnej udalosti prišiel bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje motorové vozidlo, a teda v
konečnom dôsledku bol z dôvodu poistnej udalosti poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať

vlastné poškodené motorové vozidlo riešil prenajatím náhradného motorového vozidla. Žalobca ako
právny nástupca poškodeného si tak v konaní na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky
uplatnil žalovaným nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré
by nenastali, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo a nebol by povinný platiť nájom za prenajatémotorové vozidlo. Škoda, ktorá poškodenému vznikla teda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie
nákladynavypožičaniemotorovéhovozidlavporovnanísnákladmi,ktorébyinakvynaložilnaprevádzku
svojho motorového vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Jedná sa o skutočnú škodu, ktorú je

škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

18. K nájomnej zmluve zo 14.1.2022, súd uvádza, že ide o formulárovú zmluvu, pri ktorej má dodávateľ
vopred pripravený návrh na uzavretie zmluvy a používa ho opakovane. Formulár nájomnej zmluvy bol
koncipovaný tak, že do neho bolo možné doplniť niektoré údaje podľa osobitostí konkrétneho prípadu.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená ako formulárová
s doplnením niektorých údajov sama o sebe nespôsobuje neplatnosť takejto zmluvy. Formulárové
zmluvy využívajú pri uzatváraní zmluvných vzťahov rôzne subjekty, vrátane bánk a poisťovní. V tomto
konkrétnom prípade žiadna zo strán sporu nenamietala neplatnosť nájomnej zmluvy zo 14.1.2022,
ako ani to, že by poškodený nebol so zmluvnými podmienkami oboznámený a nevyjadril by súhlas s
obsahom nájomnej zmluvy, ktorú podpísal. Keďže súd nezistil v tomto prípade žiadne dôvody, ktoré by

spôsobovali neplatnosť nájomnej zmluvy, považoval nájomnú zmluvu za riadne uzatvorenú a vzal ju do
úvahy pri posúdení nároku uplatneného v tomto konaní.

19. Pokiaľ ide o výšku dojednaného nájomného a námietky žalovaného, že ním tvrdená prirážka vo
výške 45,00 Eur/deň nie je súčasťou skutočnej škody, za ktorú škodca zodpovedá, súd po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že z predloženej nájomnej zmluvy zo 14.1.2022 jednoznačne vyplýva,
že nájomná zmluva bola uzatvorená od 14.1.2022 na dobu neurčitú a zmluvné strany (žalobca ako
prenajímateľ a poškodený ako nájomca) sa dohodli na cene za jeden deň nájmu 115,00 Eur. Z nájomnej
zmluvy zo 14.1.2022 zároveň súd zistil, že náhradné vozidlo bolo vrátené 8.2.2022, pričom dĺžka
nájmu bola stanovená nájomcom a cena za obdobie nájmu bola spolu 2.900,00 Eur (2.875,00 Eur

a 25,00 Eur za dezinfekciu vozidla). Úhradu nájomného poškodeným v sume 2.900,00 Eur mal súd
preukázanú dokladom z prenosnej pokladnice, ako aj čestným prehlásením poškodeného o úhrade
faktúry č. XXXXXX. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre určenie ceny nájmu je rozhodujúce
zmluvné dojednanie strán sporu. V tomto konkrétnom prípade súd ani nemal preukázané, že by žalobca
fakturoval poškodenému inú cenu nájmu, ako bola cena dohodnutá v nájomnej zmluvy. Súd zistil z

predloženej faktúry č. XXXXXX za prenájom náhradného vozidla vystavenej žalobcom poškodenému,
že fakturovaná bola cena nájmu 115,00 Eur/deň, t.j. za 25 dní nájmu spolu 2.875,00 Eur. V zmysle
uvedeného mal súd preukázané, že cena nájmu bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá na sumu 115,00
Eur za jeden deň nájmu náhradného motorového vozidla. Túto zmluvne dohodnutú cenu nemohol
akokoľvek ovplyvniť ani rozpis jednotlivých položiek ceny nájmu uvedený v tabuľkovej časti faktúry,

keďže záväzná bola zmluvne dojednaná cena medzi prenajímateľom a nájomcom v nájomnej zmluve.
Vo všeobecnosti platí, že na výšku ceny vplývajú rôzne interné a externé cenotvorné faktory, medzi
ktoré patria napríklad náklady potrebné na obstaranie tovarov a služieb, spotrebiteľské vnímanie ceny a
hodnoty, ceny a ponuka konkurencie, zmluvné podmienky, za ktorých sú služby poskytované, a ďalšie.
Bez ohľadu na to, čo všetko tvorí cenu tovaru alebo služby, v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom ako

prenajímateľom náhradného vozidla a poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla bola záväzná
a určujúca výlučne zmluvne dohodnutá cena, ktorá v tomto prípade bola preukázateľne 115,00 Eur za
deň nájmu náhradného vozidla. Nemožno preto konštatovať, že by určitá časť ceny nájmu dojednanej
žalobcom a poškodeným vo výške 115,00 Eur/deň nebola zahrnutá do náhrady škody, naopak táto
sa v celosti pokladá za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s

prevádzkou motorového vozidla škodcu.

20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcom účtovanú sumu 115,00 Eur za
jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú medzi poškodeným a žalobcom v
zmysle predloženej nájomnej zmluvy zo 14.1.2022 a vyplývajúcu z predloženej faktúry č. XXXXXX,

ktorou žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla za celkovo 25 dní prenájmu
náhradného vozidla sumu v celkovej výške 2.875,00 Eur, možno považovať pri danom type a značke
poškodeného a náhradného vozidla za cenu obvyklú. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ
ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s
ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať

iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny
obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších ale aj najvyšších
cien, nejde však o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje, je potrebné ju
akceptovať ako cenu obvyklú. Zo žalobcom predloženého potvrdenia viacerých požičovní vozidiel(ERANOV s.r.o., P. Z. - Autotrans, PP RENT CARS s.r.o., AUTOCENTRUM ASIST, s.r.o., GentleCar
s.r.o., Business Car s.r.o.) vyplynulo, že suma 115,00 Eur za jeden deň prenájmu náhradného vozidla
v kategórii osobných motorových vozidiel vyššej triedy a kategórie SUV, nie je cena neobvyklá alebo

celkom premrštená, a preto je potrebné cenu nájmu vo výške 115,00 Eur/deň považovať za cenu
obvyklú, a to aj napriek tomu, že žalovaný predložil v konaní cenníky s nižšou cenou požičovného,
nakoľko v zmysle už uvedeného nenahrádza sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena
najnižšia, akú žalovaný našiel šetrením na internete, ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje z cenového
pásma najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla. Pri posudzovaní obvyklosti

súd prihliadol aj na skutočnosť, že súdy opakovane vyhodnotili sumu 115,00 Eur/deň nájmu požičaného
vozidla za primeranú aj v iných obdobných sporoch (napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1Cob/4/2020 z 22.4.2021, 3Cob/174/2018 zo 16.1.2019). Súd vzal v tejto súvislosti do úvahy ako
individuálne okolnosti prejednávaného sporu, tak aj zásadu, že súdy majú rozhodovať v obdobných
skutkových veciach rovnako. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, ak už súdy v minulosti (v období
predchádzajúcom roku 2022) posúdili nájomné za náhradné vozidlo 115,00 Eur/deň ako primerané a

obvyklé, pričom je všeobecne známe, že plynúcim časom ceny tovarov a služieb narastajú, potom súd
nemal racionálny dôvod na to, aby takúto cenu považoval za neobvyklú.

21. Pokiaľ ide o obvyklosť výšky nájomného za náhradné vozidlo, súd uvádza, že z reklamných
ponúk autopožičovní, predložených žalovaným, vyplýva, že cena nájmu motorového vozidla bola

determinovaná dĺžkou nájmu - čím dlhšia doba nájmu, tým nižšie nájomné, avšak ďalšie podmienky
nájmu motorového vozidla z predložených reklamných ponúk nevyplývali (napr. či bolo možné nájom
v prípade potreby ukončiť bezplatne skôr, ako bola dohodnutá doba nájmu, či bolo potrebné zložiť
depozit prenajímateľovi alebo zaplatiť nájomné vopred, a podobne). V tomto konkrétnom prípade mal
súd nájomnou zmluvou zo 14.1.2022 preukázané, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo na dobu

neurčitú. Z čestného vyhlásenia poškodeného (č. l. 12 súdneho spisu) súd zistil, že poškodený sa
pri požičaní náhradného vozidla nevedel a nechcel časovo viazať, chcel mať možnosť požičané auto
kedykoľvek a bez akýchkoľvek komplikácií vrátiť, neplatil vopred nájomné a nemusel zložiť depozit.
Poškodený tiež uviedol, že žalobcu oslovil so žiadosťou o nájom auta sám, po prieskume internetu
a obtelefonovať niekoľkých autopožičovní. Poškodený sa pre ponuku žalobcu rozhodol, pretože táto

mu vyhovovala najviac čo sa týkalo ceny, jej splatnosti a podmienok nájmu. Súd mal z predloženého
čestného prehlásenia preukázané i to, že poškodený svoju mobilitu nemohol a nevedel riešiť inak, nemal
ani dostatok finančných prostriedkov na obstaranie porovnateľného vozidla, ako bolo jeho poškodené
vozidlo a náhradné vozidlo vrátil po tom, ako ho poisťovňa kontaktovala v tejto veci emailovou správou
z 8.2.2022. S poukazom na čestné vyhlásenie poškodeného mal súd preukázané, že poškodený bol s

podmienkami prenájmu náhradného vozidla, vrátane ceny nájmu zo strany žalobcu vopred oboznámený
a v čase uzatvárania nájomnej zmluvy bol o nich informovaný. Uzatvorenie nájomnej zmluvy bolo pre
neho výhodné, nakoľko nemal finančné prostriedky na zaobstaranie si nového motorového vozidla a
výhodou ponuky žalobcu bolo i to, že nemusel platiť depozit ani nájomné vopred a nájomnú zmluvu
mohol kedykoľvek ukončiť podľa potreby s ohľadom na oznámenie výsledku šetrenia poistnej udalosti

žalovaným.

22. K spornej otázke dĺžky nájmu náhradného vozidla mal súd z vykonaného dokazovania, a to zo
žalobcom predloženej nájomnej zmluvy zo 14.1.2022, ako aj z faktúry č. XXXXXX, bez rozumných
pochybností preukázané, že poškodený užíval náhradné vozidlo odo dňa 14.1.2022 do 8.2.2022, t.

j. spolu 25 dní. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení z 31.3.2022, ktoré sa týkalo náhrady škody
spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného vozidla, oznámil žalobcovi, že 30.3.2022 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a priznal náhradu škody len za 13 dní nájmu náhradného vozidla, teda
do 26.1.2022, ktorý dátum určil ako 2 dni po oznámení o totálnej škode, ktoré bolo dňa 24.1.2022.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že z listu žalovaného z 9.2.2022 mal preukázané, že

žalovanýžalobcovi(akoprávnemunástupcovipoškodeného)oznámilvýsledokšetreniapoistnejudalosti
zo 14.1.2022 vo vzťahu k rozsahu poškodenia vozidla značky H. H EČV: W. XXXS. s tým, že
náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a poistnú
udalosť likviduje ako neekonomickú opravu (totálnu škodu) a poškodenému (resp. žalobcovi) priznáva
náhradu škody vo výške 2.591,71 Eur. V zmysle uvedeného, až listom z 9.2.2022 žalovaný oznámil

žalobcovi, ako právnemu nástupcovi poškodeného, riadnu a relevantnú informáciu o ukončení likvidácie
škodovej udalosti týkajúcej sa škody na poškodenom vozidle a o výške priznaného poistného plnenia
(náhrady škody) na poškodenom vozidle v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP. Súd za
relevantné oznámenie žalovaného poškodenému o tzv. totálnej škode nepovažoval list z 24.1.2022,ale až oznámenie žalovaného z 9.2.2022, nakoľko uvedené oznámenie z 24.1.2022 predstavovalo len
predbežnú informáciu pre poškodeného, bez uvedenia výšky poistného plnenia. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla

môže byť v okolnostiach prejednávanej veci doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie
šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím získa možnosť
využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo 16.2.2023, ktorý
bolo zaradený v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 30/2023, rovnako aj nález ústavného

súdu III. ÚS 476/2024 z 19.12.2024). Vzhľadom na uvedené listinné dôkazy, a to pri ich posúdení
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd bez pochybností preukázané, že poškodený
mal prenajaté a užíval náhradné vozidlo len počas nevyhnutnej doby od 14.1.2022 do 8.2.2022, ktorý
deň dokonca predchádzal riadnemu oznámeniu žalovaného poškodenému (resp. žalobcovi) o ukončení
likvidácie (ukončení šetrenia) škodovej udalosti a oznámení o výške poistného plnenia v zmysle § 11
ods. 6 písm. a) zákona o PZP. Poškodený mal nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom

náhradného vozidla počas uvedenej doby, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového
vozidla pominulo, resp. kedy ho žalovaný oficiálne informoval o tom, že oprava poškodeného vozidla
by bola neekonomická. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal nárok
na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla za celých 25 dní nájmu náhradného
vozidla, a teda aj nárok v rozsahu žalovaným nepriznaných 12 dní nájmu súd vyhodnotil ako preukázaný

a dôvodný.

23. Vo vzťahu k spornej otázke ohľadom krátenia nákladov dojednaných a fakturovaných žalobcom
za dezinfekciu náhradného vozidla vo výške 25,00 Eur súd konštatuje, že súdna prax považuje za
skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených

v súvislosti so vznikom a zabezpečením škody, čo náklady na dezinfekciu náhradného vozidla bez
rozumných pochybností predstavujú. Ide teda o náklad, ktorý vznikol v priamej príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na poškodenom vozidle a nebyť uvedenej poistnej
udalosti, k vzniku týchto nákladov by vôbec neprišlo. Súd tiež uvádza, že z dôkazov predložených
žalobcom nevyplýva, že by vykonával dezinfekciu náhradného vozidla ozónom, informácia o dezinfekcii

prenajímaných motorových vozidiel ozónom vyplývala z cenovej ponuky autopožičovne RAI (č.l. 58)
predloženej do konania žalovaným. Okrem toho súd poukazuje na to, že osobitný náklad na dezinfekciu
prenajatého náhradného vozidla, ktorý vznikol pri jeho vrátení poškodeným, bezprostredne súvisel s
nájmom náhradného vozidla poškodeným a s ohľadom na obdobie pandémie COVID-19, kedy boli na
základe prijatých opatrení v rámci ochrany zdravia zvýšené požiadavky na zabezpečenie dezinfekcie

pri kontakte viacerých osôb. Súd preto považoval tento náklad za dôvodný a účelný a skutočnosť, že
vznikol až pri vrátení náhradného vozidla žalobcovi, na tomto závere nič nemení.

24. Sumarizujúc uvedené, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal, že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné a dôvodné

užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo 14.1.2022 na vozidle H. H EČV:
W. XXXS., z ktorých časť žalovaný neuhradil. V zmysle uvedeného súd vyhodnotil procesnú
obranu žalovaného ako nepreukázanú, naopak nárok žalobcu ako dôvodný a preukázaný žalobcom
predloženými listinnými dôkazmi, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné
plnenie, resp. náhradu škody, v sume 2.003,00 Eur.

25. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo
vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania sporoval s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na

skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zrušené. Súd pri
posudzovaní žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona
o PZP, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo

po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, pričom základ úrokov z omeškania
je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal z oznámenia o poistnom plnení žalovaného z
31.3.2022preukázané,žežalovanýukončilšetreniepoistnejudalostizo14.1.2022vovzťahuknákladompoškodeného za prenájom náhradného motorového vozidla 30.3.2022. Súd tak žalobcovi priznal nárok
na úroky z omeškania dňom nasledujúcim po dni, keď mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7
zákona o PZP poskytnúť poistné plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie

rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie, teda od 15.4.2022, ako si
žalobca uplatnil v žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V zmysle uvedeného
súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.003,00 Eur od 15.4.2022 do
zaplatenia, keďže v tejto časti súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania posúdil ako dôvodný

a v celom rozsahu preukázaný.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobe vyhovel. Vzhľadom

na celkový úspech žalobcu v konaní, dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.