Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 26Csp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201749
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201749.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne:

Natália Orosová, nar. 20.09.2003, bytom Poľná 29/41, Ružomberok, zast.: TOMANÍČEK & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 239 000, so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, proti žalovanému:
Ryanair Designated Activity Company, Ryanair Designated Activity Company, zap. pod č.: 104547, so
sídlom Airside Business Park, Swords, Co Dublin, Írsko, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679
771, so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, o zaplatenie 250,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie 250,- eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 250,- eur od
28.12.2022 do 26.09.2024, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnavydanieeurópskehoplatobnéhorozkazu,doručenýmsúdudňa12.02.2024,sažalobkyňa
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 250,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5

% ročne zo sumy 250,- eur od 30.07.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 42,37 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa bola cestujúcou letu číslo FR
2171 z Bratislavy do Thessaloniki, ktorý bol vykonaný žalovaným ako leteckým dopravcom. Predmetný
let mal plánovaný čas príletu do Thessaloniki dňa 29.07.2022 o 21:40 miestneho času, avšak let
žalovanéhosaomeškaloviacakotrihodinyanaletiskovThessalonikipristálažo00:40miestnehočasu.
Žalobkyni ako cestujúcej preto vznikol voči žalovanému ako prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi
nárok na zaplatenie kompenzácie v súlade s ustanovením Nariadenia EU č. 261/2004 a ustálenej

judikatúry Súdneho dvora EU na peňažnú náhradu vo výške 250,- eur.

2. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor bez odôvodnenia, a podaním doručeným súdu
dňa 09.04.2024 k veci uviedol, že nárok žalobkyne na úhradu kompenzácie vo výške 250,- eur z
dôvodu meškania letu, ktorý žalovaný prevádzkoval je dôvodný, pričom úhradu kompenzácie vo výške
250,- eur vykonal na bankový účet žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že kúpou letenky zo strany
žalobkyne došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o preprave a súčasne k prijatiu

Všeobecných podmienok prepravy spoločnosti Ryanair DAC, s ktorými sa žalobkyňa oboznámila a
zaviazala sa ich akceptovať. V zmysle Článku 5 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady č.
593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v spojení s článkom
2.4. odseku 2.4.1. VPP sa zmluva o preprave so žalovaným riadi a vykladá v súlade so zákonmiÍrskej republiky, čo znamená, že na zmluvu o preprave ako ani VPP nie je možné aplikovať právny
poriadok Slovenskej republiky. V nadväznosti na VPP sa pre uplatnenie náhrady v zmysle Nariadenia
č. 261/2004 vyžaduje, aby žalobkyňa prvotne kontaktovala žalovaného v zmysle Článku 15.2.2 VPP

za účelom posúdenia tohto nároku a až následne uplatňovala nároky prostredníctvom tretích osôb ako
aj na príslušnom súde. Žalobkyňa však priamo nekontaktovala žalovaného, nezaslala podklady a ani
žiadnym spôsobom predmetný nárok u žalovaného neuplatnila, ale sa nechala rovno zastúpiť treťou
stranou, a to spoločnosťou SkyCloud s.r.o., ktorá sa následne nechala zastúpiť advokátskou kanceláriou
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o. Žalovaný uviedol, že žalobkyni tak nevznikol nárok na náhradu trov

konania, ktoré si žalobkyňa uplatňuje v rozpore s článkom 15.2.2.VP, v zmysle ktorého je pre uplatnenie
nároku na náhradu trov konania potrebné kontaktovať a uplatniť nárok u žalovaného. V súlade s vyššie
uvedeným žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť žalovanému
trovy právneho zastúpenia.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 03.10.2024 zobrala svoj návrh čo do istiny späť z dôvodu,

že dňa 03.10.2024 bola právnemu zástupcovi žalobkyne uhradená suma vo výške 250,- eur. Žalobkyňa
žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil a žalovaného zaviazal žalobkyni uhradiť príslušenstvo
pohľadávky - úroky z omeškania vyčíslené v sume 29,99 eur za 796 dní omeškania a tiež trovy právneho
zastúpenia vrátane náhrady za podanie predžalobnej výzvy.

4. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len C.s.p.), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

5. Keďže žalobkyňa zobrala žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 250,- eur späť, súd konanie v

tejto časti s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Zo stránky žalovaného - história letu 2171 s odletom z Bratislavy s príletom do Thessaloniki zo

dňa 30.07.2022 (č.l. 25 spisu) vyplýva, že let mal meškanie 3 hodiny, keď namiesto predpokladaného
odletu o 19:00 hod. odletel z Bratislavy o 22:13 hod. a do Thessaloniki priletel 00:40 hod. namiesto
predpokladaných 21:40 hod.

6.2. Listom zo dňa 08.12.2022 adresovaným žalovanému (č.l. 21 spisu), splnomocnený zástupca

žalobkyne, spoločnosť SkyCloud s.r.o., Revoluční 1403/28, Praha, Česká republika, vyzval žalovaného,
aby do 14 dní od odoslania výzvy (08.12.2022) zaplatil náhradu 750,- eur za cestujúcich letu č. FR 2171,
ktorých zastupuje. Predmetná výzva bola žalovanému odoslaná zástupcom žalobkyne dňa 13.12.2022,
a to e-mailom (č. l. 18 spisu).

6.3. Žalobkyňa predložila boarding pass na let č. FR 2171 z Bratislavy do Thessaloniki s odletom o 19:00
hod., dňa 29.07. (č.l. 27 spisu).

6.4. Z výpisu z účtu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 03.10.2024 vyplýva, že platba vo výške 250,-
eur bola na predmetný účet pripísaná (zaúčtovaná) dňa 26.09.2024 (č. l. 75 spisu)

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa článku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 ktorým sa ustanovujú
spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade

zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej
len „Nariadenie“), toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva
cestujúcich keď: a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla; b) bol ich let zrušený; c) ich let
má meškanie.

7.2. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, sa toto nariadenie uplatňuje: a) pri cestujúcich odlietajúcich
z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy; b)
pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na
území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužbaalebo náhrada a pomoc v tomto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom
spoločenstva.

7.3. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu
v nasledovnej výške: a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; b)
400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1
500 km do 3500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).
Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu

nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

7.4. Podľa článku 13 Nariadenia, v prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo
plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia
vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek
osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom

prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady
od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne
sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej
kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu,
v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade

s použiteľným príslušným právom.

7.5. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre
zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok

krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia
prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny
obvyklého pobytu prepravcu.

7.6. Podľa článku 3 ods. 1 a ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

7.7. Podľa § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O.z.“) príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

7.8. V zmysle § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

7.9. Podľa § 563 O.z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

7.10. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

8. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 23.04.2025 o 10:00 hod, na
ktoré sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju neprítomnosť a aj
neprítomnosť žalobkyne a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný ani
jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili.

9. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola dňa 29.07.2022 cestujúcou letu číslo FR 2171 z Bratislavy
do Thessaloniki s dĺžkou letu nepresahujúcou 1.500 km, a tento let bol vykonaný žalovaným. Rovnako
nebolo medzi stranami sporné, že predmetný let meškal viac ako 3 hodiny. Súd v tejto súvislostipoukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EU v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 z 19. novembra
2009: „Články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia
práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol

zrušenýažesatakmôžudovolávaťprávananáhraduupravenéhovčlánku7tohtonariadenia,akimbola
z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j., že dorazia
do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký
dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže
preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani

vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej
kontroly leteckého dopravcu.“ Žalobkyňa ako cestujúca predmetného letu s meškaním 3 hodiny tak má
nárok na zaplatenie náhrady 250,- eur podľa článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia v súlade s ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti s poukazom na článok 5 ods.
3 Nariadenia zbavil len v prípade, ak by preukázal, že meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi
okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia.

Žalovaný však žiadne mimoriadne okolnosti ani netvrdil, ani nepreukazoval.

10. Žalovaný práve naopak v konaní nárok žalobkyne na úhradu kompenzácie vo výške 250,- eur z
dôvodu meškania letu, ktorý prevádzkoval, nerozporoval a v priebehu konania právnemu zástupcovi
žalobkyne uhradil žalovanú istinu vo výške 250,- eur, v dôsledku čoho žalobkyňa zobrala žalobu v časti

istiny späť a súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I. predmetného
rozsudku).

11. Žalovaný však v konaní namietal, že žalobkyňa nedodržala Všeobecné prepravné podmienky
leteckej spoločnosti (ďalej len „VPP“), keď nepostupovala v súlade s článkom 15 VPP a neuplatnila si

svoj nárok priamo u žalovaného, ale prostredníctvom tretej osoby, v dôsledku čoho jej nevznikol nárok
na náhradu trov konania. Procesná obrana žalovaného však bola zjavne protirečivá, keďže na jednej
strane žalovaný nepopieral nárok žalobkyne na kompenzáciu vo výške 250,-eur z dôvodu meškania letu,
ktorý prevádzkoval žalovaný, a tento nárok aj uhradil, a na druhej strane poukazoval na to, že žalobkyňa
nepostupovala v súlade s VPP pri uplatnení predmetného nároku. Nepochybne však tým, že žalovaný

nárok žalobkyne nerozporoval, konkludentne vyjadril súhlas aj so spôsobom, akým žalobkyňa svoj nárok
u žalovaného uplatňovala. Žalovaný napokon žalovanú istinu právnemu zástupcovi žalobkyne uhradil v
priebehu konania, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že je právne zastúpený, si musel byť vedomý
minimálne toho, že úhradou žalovanej sumy (resp. jej časti) po podaní žaloby zaviní zastavenie konania
vtejtočastiabudepovinnýnahradiťtrovykonaniadruhejstranesporu,t.j.náklady,ktorévznikližalobkyni

v súvislosti s podaním žaloby a zabezpečením právneho zastúpenia s cieľom domôcť sa uspokojenia
svojej pohľadávky. Súd preto nepovažoval procesnú obranu žalovaného za dôvodnú.

12.Odhliadnucodvyššieuvedenéhosúddodáva,žepodmienkyzmluvyopreprave,konkrétnečl.15.2.2.
a čl. 15.2.3. VPP, podľa ktorých si cestujúci musia najprv uplatniť svoje nároky priamo u žalovaného,

a obrátiť na tretie strany sa môžu účinne až po tom, ako žalovaný ich nárokom nevyhovie, pričom
žalovaný letecký prepravca nebude spracúvať nároky predložené treťou osobou bez toho, aby si nárok
najskôr uplatnil u žalovaného priamo cestujúci, posúdil ako nekalé, spôsobujúce značnú a zjavnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EU vo veci z 29. februára 2024 C-11/23 bod 44: „S

cieľomzabezpečiťvysokúúroveňochranycestujúcichvleteckejdopraveaumožniťimúčinnevykonávať
svoje práva v súlade s cieľom uvedeným v odôvodnení 20 nariadenia č. 261/2004 je totiž potrebné
zaručiť cestujúcemu, ktorého sa týka zrušenie letu, možnosť slobodne si vybrať čo najúčinnejší spôsob
ochrany svojho práva, najmä tým, že sa mu umožní rozhodnúť sa obrátiť sa priamo na prevádzkujúceho
leteckého dopravcu, obrátiť sa na príslušné súdy alebo, ak to upravuje príslušné vnútroštátne právo,

postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe s cieľom ušetriť si ťažkosti a náklady, ktoré by ho mohli odradiť
od toho, aby osobne podnikol úkony voči tomuto dopravcovi, ak ich finančný prínos je obmedzený.“
Takéto zmluvné podmienky aj s poukazom na citovaný rozsudok nie sú pre ich nekalosť pre spotrebiteľa
záväzné a sú taktiež v rozpore s vyššie citovaným článkom 13 Nariadenia, ktoré naopak predpokladá,
že nárok cestujúceho uplatní napríklad cestovná kancelária, prípadne iná tretia osoba. Z uvedeného

dôvodu si prepravovaný spotrebiteľ môže svoj nárok bez ohľadu na uvedené uplatniť aj prostredníctvom
tretej osoby, tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade, kde zástupca žalobkyne nárok žalobcu uplatnil
ešte pred podaním žaloby priamo u žalovaného, ktorý na predžalobnú výzvu nereagoval.13. Žalovaný mal tiež za to, že na zmluvu o preprave a súvisiace VPP sa aplikujú ustanovenia
hmotného práva Írskej republiky s poukazom na článok 2.4. odseku 2.4.1. VPP, v ktorých je uvedené, že
pokiaľ dohovor alebo platné právne predpisy neustanovujú inak, zmluva o preprave ako aj Všeobecné

prepravné podmienky sa vykladajú v súlade so zákonmi Írska. Toto ustanovenie zmluvy o preprave
a jej súvisiacich dokumentov však, opäť, spôsobuje značnú a zjavnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže od slovenského spotrebiteľa vyžaduje,
abysainformovaloobsahuírskehopráva,akchcepoznaťsvojezmluvnéprávaapovinnosti,aaksichce
svoje nároky zo zmluvy uplatniť. Predmetný článok VPP je navyše neúplný, uvádzajúci spotrebiteľa do

omylu, pretože z neho vyplýva, že na zmluvu sa vzťahuje iba írske právo, bez toho aby bol informovaný,
že je chránený aj inými predpismi medzinárodného práva, ako je napr. Montrealský dohovor. Súd
preto predmetnú podmienku zmluvy posúdil ako nekalú v súlade s eurokomformným výkladom čl. 3
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Nekalá podmienka v zmysle čl. 6 predmetnej smernice nie je pre spotrebiteľa záväzná. V súlade s vyššie
uvedeným sa zmluvné strany platne nedohodli na rozhodnom práve vo vzťahu k zmluve o preprave, a

teda v prípade neexistencie voľby rozhodného práva je podľa čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), rozhodným
právom právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia
alebo miesto skončenia je v tejto krajine, čo je v danom prípade Slovenská republika. Vzťah medzi
stranami sporu sa tak riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky a právne záväznými aktami EÚ

(nariadenia),ktorésaautomatickyajednotneuplatňujúvovšetkýchkrajináchEurópskejúniebezpotreby
transponovania do vnútroštátnych právnych noriem.

14. Keďže nariadenie osobitne neupravuje otázku úrokov z omeškania, žalovaný bol povinný svoj
dlh voči žalobkyni splniť v súlade s ustanovením § 563 O.z., t.j. prvý deň po tom, čo ho žalobkyňa

(prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu) požiadala o plnenie. Splnomocnený zástupca
žalobkyne vyzval žalovaného na poskytnutie finančnej kompenzácie v sume 250,- eur výzvou zo dňa
08.02.2022, a to v lehote najneskôr do 14 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy, ktorá bola odoslaná
e-mailom dňa 13.12.2022 (č. l. 18 spisu), preto lehota na plnenie začala žalovanému plynúť dňa
14.12.2022 a márne uplynula dňa 27.12.2022. Žalovaný sa tak s poskytnutím dlžnej sumy do omeškania

dostal dňa 28.12.2022 a žalobkyni plnil až dňa 26.09.2024, čo mal súd za preukázané z výpisu z účtu
právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 03.10.2024 (č. l. 75 spisu). Súd vzhľadom na uvedené zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5,5 % ročne
(§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.) zo sumy 250,- eur od

28.12.2022 do 26.09.2024. Súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania uplatneného žalobkyňou
zamietol, a to za obdobie od 30.07.2022 do 28.12.2022 (žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od dňa
uskutočneného omeškaného letu, avšak tento nárok vznikol až dňa 29.12.2022 s poukazom na zaslanú
predžalobnú výzvu žalovanému) a od 27.07.2024 do 03.10.2024 (žalobkyňa žiadala úroky z omeškania
do času, kedy bol vyhotovený výpis z účtu právneho zástupcu žalobkyne, avšak jej nárok na úroky z

omeškania bol dôvodný iba do času, kedy bola platba zaúčtovaná).

15. Čo sa týka žalobkyňou uplatnených nákladov za podanie predžalobnej výzvy v návrhu na vydanie
európskeho platobného rozkazu doručenom súdu dňa 09.02.2024 vo výške 42,37 eur súd uvádza, že z
vyjadreniažalobkynezodňa02.10.2024(č.l.74spisu)vyplýva,žetátočasťpríslušenstvabolavyčíslená

ako jeden úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súčasťou spisu sú dokumenty
- listinné podania a e-mailová komunikácia - vyhotovené spoločnosťou SkyCloud s.r.o., ktorá nie je
advokátom v zmysle príslušných právnych predpisov, preto dôvod priznať náklad v uplatnenej výške nie
je daný. Navyše predmetná výzva bola žalovanému zasielaná e-mailom, preto absentujú vecné náklady
spojené s jej vyhotovením ako napríklad náklady na tlač či poštovné a zároveň sa týka vždy viacerých

cestujúcich z toho istého letu, čím zároveň absentuje jej individualizácia vo vzťahu ku konkrétnemu
nároku. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala náklady uplatnené za podanie predžalobnej
výzvy, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods.

1 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni (neúspešná bola iba v nepatrnej časti príslušenstva)
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom v časti, v ktorej súd
konanie zastavil, je jednoznačné, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko k úhrade došlo až popodaní žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.