Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200029
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200029.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,
v právnej veci žalobcu: BATAX, spol. s r.o., so sídlom Rovinka 34, 900 41 Rovinka, IČO: 31 450 342,
právne zastúpený: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102430375/2021 zo dňa 30. novembra 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol
č. 21336583/2015 zo dňa 01.12.20215. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol žalobcovi
doručený dňa 02.12.2015.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 101736902/2017 zo dňa
10.08.2017 (v poradí prvé rozhodnutie správcu dane – pozn. správneho súdu), ktorým bol žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určený rozdiel na
DPH v sume 59.380,32 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Voči rozhodnutiu správcu dane podal
žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 102386449/2017 zo dňa 15.11.2017 (v poradí prvým –

pozn. správneho súdu) zamietol. Proti v poradí prvému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu
žalobu. Krajský súd v Trenčíne, ako súd správny, Rozsudkom č.k. 11S/9/2018-158 zo dňa 30.09.2019
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a pre nepreskúmateľnosť z dôvodu
nedostatku dôvodov. Následne (v poradí druhým – pozn. správneho súdu) rozhodnutím Daňového
úradu Trenčín č. 100761863/2020 zo dňa 08.04.2020 bol žalobcovi znovu podľa § 68 ods. 5 a 6
Daňového poriadku určený rozdiel v sume 59.380,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014,

keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr: (tri faktúry – pozn.
správneho súdu) od spoločnosti: W s.r.o., naposledy so sídlom Bernolákova 1A, 901 01 Malacky, IČO:
35 706 139, spoločnosť ex offo vymazaná dňom 20.03.2024 (ďalej len „W s.r.o.“) a (šesť faktúr – pozn.
správneho súdu) od spoločnosti Leporelo s.r.o., naposledy so sídlom Svetlá 1, 811 02 Bratislava, IČO:46 824 642, dobrovoľný výmaz dňa 31.10.2014 (ďalej len „Leporelo s.r.o.“). Voči rozhodnutiu správcu
dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101492523/2020 zo dňa
28.09.2020 (v poradí druhým rozhodnutím – pozn. správneho súdu) tak, že rozhodnutie správcu dane č.

100761863/2020 zo dňa 08.04.2020 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov.

3. Po doplnení dokazovania správca dane rozhodnutím (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) č.

101013614/2021 zo dňa 09.06.2021 (v poradí tretím rozhodnutím – pozn. správneho súdu) podľa
§ 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 59.380,32 Eur na DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt
bol účastný v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, v ktorom došlo k neodvedeniu dane, t. j. k
porušeniu princípu neutrality DPH. Správca dane identifikoval podvodné konanie v reťazci dodávateľa
kontrolovaného daňového subjektu, a to konkrétne v spoločnosti Leporelo s.r.o. Na tomto stupni

reťazca došlo k porušeniu princípu neutrality dane tým, že nebola odvedená DPH na jednej strane
(XOGILAN s.r.o.) a na strane druhej došlo k odpočítaniu dane spoločnosťou Leporelo s.r.o. a následne
kontrolovaným daňovým subjektom BATAX, spol. s r.o. Správca dane poukázal na skutočnosť, že daň,
ktorú si na konci obchodného reťazca odpočítal kontrolovaný daňový subjekt nebola odvedená, čím bol
poškodený štátny rozpočet. Správca dane mal za to, že konateľ BATAX, spol. s r.o. si pred začatím

obchodnej spolupráce s dodávateľom W s.r.o. v zdaňovacom období 04/2014 dostatočne nepreveril,
či osoba A. B. je oprávnená konať za spoločnosť W s.r.o. alebo nie. Podľa výpovede svedka A. B.
v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102618126/2019 zo dňa 14.11.2019 sa s konateľom daňového
subjektu p. C. pozná dlhodobo cca 7 rokov. Pokiaľ by to tak bolo, konateľ daňového subjektu BATAX,
spol. s r.o. by prinajmenšom musel vedieť o zmene konateľa v spoločnosti W s.r.o. a teda prijať všetky

potrebné opatrenia aby sa uistil, že p. B. môže za spoločnosť vystupovať ako oprávnená osoba, nakoľko
od 03.04.2014 už nebol konateľom spoločnosti. Ďalej mal za to, že kontrolovaný daňový subjekt neprijal
také opatrenia, a to nepreverením dodávateľa - či osoba A. B. je oprávnená v čase uskutočnenia
zdaniteľných plnení s daňovým subjektom BATAX, spol. s r.o. uzatvárať obchody za spoločnosť W
s.r.o., ako aj či osoba A. C. je v skutočnosti tá osoba, ktorá vystupuje za spoločnosť Leporelo s.r.o.,

nakoľko podľa zistení správcu dane je osoba A. C. bezdomovec. Správca dane mal za to, že je na
daňovom subjekte, za akých podmienok obchod uzatvorí a aké riziká je ochotný podstúpiť, ak si chce
následne nárokovať odpočítanie DPH vzťahujúcej sa ku konkrétnej obchodnej transakcii. Takisto je na
daňovom subjekte, aby si zaistil podklady, ktoré mu umožnia takýto nárok riadne a zákonným spôsobom
uplatniť a ktoré zároveň preukážu, že jednal v dobrej viere, že sa nezúčastnil podvodného konania.

Je nesporné, že pokiaľ by si daňový subjekt vyžiadal záruky obchodu, to znamená obchodovanie za
primeraných obozretných podmienok, eliminovala by sa možnosť podvodný obchod vôbec uzatvoriť,
alebo by prinajmenšom týmto spôsobom osvedčil svoju dobrú vieru založenú na tom, že vykonal
všetko, čo od neho bolo možné rozumne požadovať, aby svojej účasti na podvode zabránil. Ak si
však daňový subjekt počína bežne a obvykle neobozretne, nie je to okolnosť, ktorá by mohla svedčiť

v jeho prospech. Podľa správcu dane akýkoľvek čo i len nedbanlivostný podiel pre žalobcu – ďalej
v texte aj ako „platiteľa“, zakladá negatívne účinky. Je povinnosťou daňového subjektu venovať zvýšenú
pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli
pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je v
záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju

obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dohodovaní obchodných kontraktov sa v rámci svojich
možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti musí mať podľa správcu dane vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak
činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie,

ktorý nepožíva v zmysle § 264 zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom sú oprávnené. Je na platiteľovi ako sa postará
o preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera. Ak si však jeho dôveryhodnosť dostatočne
nepreverí,vystavujesariziku,ženesplnízákonnépodmienkynauplatnenienárokunaodpočítaniedane.

Je právom platiteľa vybrať si svojho obchodného partnera. Je však aj na jeho zodpovednosti, či si preverí
spoľahlivosť zvoleného obchodného partnera. Aj keď nezodpovedá za konanie svojich obchodných
partnerov, on si ich vyberá a ich prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu.
Sám daňový subjekt musí k zdaniteľným obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou tak, abymu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti predkladaných
daňových dokladov. Podľa správcu dane jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, je to, že dodávateľ prizná a odvedie štátu DPH. Pokiaľ

správca dane pri preverovaní dodávateľa/subdodávateľa zistí, že zo sporných faktúr neodviedol daň
alebo to nebolo možné v jeho účtovníctve preveriť, vznikajú u správcu dane dôvodné pochybnosti o
samotnej existencii reálneho uskutočnenia deklarovanej obchodnej transakcie, ktorej absentuje faktický
podklad.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102430375/2021 zo dňa 30.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou a závermi správcu dane. Uviedol, že vyhodnotením
dôkazov získaných počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako aj ďalších konaní, správca
dane nespochybnil dodanie tovaru ako takého platiteľovi, ale mal za preukázanú účasť platiteľa v
reťazci s prvkami podvodného konania. Súhlasil so záverom správcu dane o nedostatočnej obozretnosti

platiteľa pri výbere spoločnosti W s.r.o. ako obchodného partnera, nakoľko ako dlhoročný obchodník s
pohonnými hmotami začal obchodovať s touto spoločnosťou bez toho, aby si ju dôkladne preveril, aby
mal dostatočné referencie o tejto spoločnosti, pričom si nepreveril, aké osoby sú oprávnené konať za
túto spoločnosť. Spoločnosť W s.r.o. získala povolenie ako distribútor pohonných hmôt dňa 24.02.2014,
t. j. tesne pred začiatkom preverovaných zdaniteľných plnení, pričom už na začiatku kontrolovaného

zdaňovacieho obdobia (t. j. 03.04.2014) A. B. prestal byť konateľom spoločnosti W s.r.o. (zmena bola
zapísaná v Obchodnom registri SR dňa 29.04.2014 so spätnou platnosťou), pričom novou konateľkou
sa stala D. E. F. z Maďarskej republiky, ktorá je pre správcu dane nekontaktná a podľa dostupných
informáciií je to osoba bez domova. A. B. mal aj po 03.04.2014 konať za spoločnosť W s.r.o., ale
správcovi dane nepredložil žiadne splnomocnenie, na základe ktorého by bol oprávnený naďalej konať

za túto spoločnosť. Toto jeho konanie bolo vedomé, čo preukazuje aj odpoveď Colného úradu Bratislava,
že za spoločnosť W s.r.o. elektronicky komunikoval až do 29.04.2014. Nedostatočnú obozretnosť
platiteľa preukazovala podľa žalovaného aj skutočnosť, že za spoločnosť W s.r.o. komunikoval s p. B.
ešte aj v máji 2014 (ako to vyplýva z emailovej komunikácie predloženej platiteľom k žalobe na Krajský
súd v Trenčíne), kedy už táto zmena bola zapísaná aj v Obchodnom registri SR. Podľa žalovaného

z výpovede p. C. je zrejmé, že p. B. riadil aj MIROTRANS s. r. o., ktorá mala vykonávať prepravu
pre spoločnosť W s.r.o. Ani činnosť MIROTRANS s. r. o. sa nedala preveriť, nakoľko neboli správcovi
dane predložené jej doklady. Svedok C. vykonával funkciu konateľa iba formálne, ústne potvrdil len
dodávkytovaruodspoločnostiWs.r.o.preplatiteľa.Žalovanýpoukázalnato,žesprávcadanevosvojom
rozhodnutí po vyhodnotení všetkých získaných dôkazov prijal záver, že v preverovanom prípade došlo

k podvodnému konaniu u dodávateľa W s.r.o. a subdodávateľa T.P. GROUP s.r.o., dôsledkom ktorého
došlo v posudzovanom zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, pričom posudzovaný zdaniteľný
obchod platiteľa bol s týmto podvodným konaním dodávateľa W s.r.o. spojený. Podľa žalovaného záver
správcu dane o tom, že žalobca mohol o podvodnom konaní dodávateľa W s.r.o. vedieť (v rozhodnutí
správcu dane uvedené na strane 9-10 a 11) bol správny, nakoľko správca dane poukázal na objektívne

skutočnosti, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ mohol vedieť, že sa stal
súčasťou podvodného konania. K rovnakému záveru dospel žalovaný aj vo vzťahu k zisteniam správcu
dane o obchodoch žalobcu vykonaných so spoločnosťou Leporelo s.r.o. Správca dane a žalovaný mali
za to, že k reálnemu uskutočneniu obchodov síce došlo, avšak aj v tomto prípade boli obchody žalobcu
spojené s podvodným konaním. Podľa žalovaného správca dane správne poukázal na nedostatočnú

obozretnosť platiteľa pri výbere spoločnosti Leporelo s.r.o. ako obchodného partnera, nakoľko ako
dlhoročný obchodník s pohonnými hmotami začal obchodovať so spoločnosťou s českým konateľom, s
ktorým sa nestretol a nevedel ho identifikovať. Platiteľ nepreukázal, ako si preveril spoločnosť Leporelo
s. r. o., neoznačil osobu, s ktorou mal komunikovať pri objednávkach tovaru od tejto spoločnosti. V
čase uskutočnenia zdaniteľných plnení s platiteľom bol konateľom Leporelo s.r.o. A. C., ktorý podľa

zistení je nekontaktnou osobu bez domova. Platiteľ sa snažil preukázať obchodnú komunikáciu emailmi
(predložené k žalobe Krajskému súdu v Trenčíne – pozn. správneho súdu), ale okrem prvotného mailu,
ktorý je písaný v českom jazyku a podpísaný osobou A. C., ostatné maily sú písané v slovenskom jazyku
a bez uvedenia mena osoby. Doklady spoločnosti Leporelo s.r.o. neboli správcovi dane predložené a
spoločnosť XOGILAN s. r. o., ktorá bola uvedená v kontrolnom výkaze spoločnosti Leporelo s.r.o. ako

dodávateľ, za zdaňovacie obdobie apríl/2014 nepodala daňové priznanie a ani kontrolný výkaz.

5. Žalovaný mal za to, že od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o
svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivýobchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje
sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch,

v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že platiteľ podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným
subjektom obchodovať, musí si byť vedomý následkov svojho konania. Žalovaný aj správca dane
poukázali na vyjadrenie svedka B., ako aj platiteľa v odvolaní, že svedok B. potvrdil dlhoročnú známosť
s predstaviteľmi spoločnosti BATAX, spol. s.r.o., čo podporuje jeho závery, že platiteľ aj z dôvodu
dlhoročnej známosti s pánom B. mohol vedieť o účelovosti konania svojho priameho dodávateľa -

spoločnosti W s.r.o. Zároveň poukázal na neštandardné správanie p. B. a uviedol, že zmena konateľa
spoločnosti W s.r.o síce bola zapísaná v Obchodnom registri SR až dňa 29.04.2014, ale p. B. vo funkcii
konateľa skončil ku dňu 03.04.2014, t. j. 6 dni pred začatím obchodnej spolupráce s platiteľom, a keďže
sa so zástupcom platiteľa dlhé roky poznal, dalo by sa očakávať, že v rámci korektných obchodných
vzťahov mohol p. B. prinajmenšom spomenúť p. C., že už nie je konateľom spoločnosti W s.r.o. Odo
dňa 03.04.2014 sa konateľkou spoločnosti W s.r.o. stala zahraničná osoba G. E. F., ktorá podľa zistení

správcu dane je osoba bez domova, pričom prístup k bankovému účtu spoločnosti W s.r.o. v Tatra banke,
a. s. aj po prepise spoločnosti mal stále len p. B.. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o
nedostatočnej obozretnosti platiteľa ako dlhoročného obchodníka v tejto oblasti pri začatí obchodnej
spolupráce s takýmto novým distribútorom PHM (spoločnosť W s.r.o. sa stala distribútorom PHM až
od 24.02.2014). Platiteľ okrem formálnej kontroly Obchodného registra SR žiadnym iným spôsobom

nepreukázal, ako si preveril spoľahlivosť predmetnej spoločnosti a kto bol v danom čase oprávnený za
spoločnosť W s.r.o. konať. Hoci p. B. tvrdil, že konal na základe plnomocenstva od novej konateľky,
správcovi dane žiadne plnomocenstvo nepredložil. Vypočutie vodičov namietal platiteľ až v odvolaní voči
Rozhodnutiu č. 100761863/2020, ale ich identifikačné údaje neuviedol ani na základe Výzvy správcu
dane č. 101761956/2020. Správca dane si vyhľadávacou činnosťou sám zaobstaral identifikačné údaje

dvoch vodičov, ktorých ako svedkov na vypočutie predvolal, pričom sa podarilo vypočuť iba B. C.
(Zápisnicaoústnompojednávaníč.100040445/2021).Jehovýpoveďsprávcadanepodrobnevyhodnotil
vosvojomrozhodnutí.Kvýsluchusvedkap.E.,ktorýpotvrdilspoluprácumedziplatiteľomaJOPITRADE
spol. s r.o. a predložil správcovi dane potrebné doklady preukazujúce túto obchodnú spoluprácu, ako
aj dokumenty uskladnenie PHM Leporelo s.r.o. žalovaný konštatoval, že spoluprácu medzi platiteľom

JOPI TRADE spol. s r.o. správca dane nespochybňoval. Svedok sa však k obchodnej spolupráci
so spoločnosťou Leporelo s. r. o. vyjadroval vo všeobecnej rovine, nevedel uviesť, s kým za túto
spoločnosť komunikoval, resp. podpisoval zmluvu a tak ani výpoveď p. E. dostatočne nepreukázala
skutočnosť, kto v mene Leporelo s.r.o. v čase uskutočnenia obchodných transakcií v zdaňovacom
období 04/2014 s platiteľom, resp. so spoločnosťou JOPI TRADE spol. s r.o. konal. Podľa žalovaného

žalobca správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, ale správca dane vo svetle
všetkých dôkazov a zistených okolností vyhodnotil, že platiteľ nebol dostatočne obozretný pri výbere
svojho obchodného partnera a začal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou Leporelo s.r.o. na základe
mailovej komunikácie zo dňa 09.03.2014, na konci ktorej bolo uvedené meno A. C.. Nového obchodného
partnera si dostatočne nepreveril a ani s ním neuzavrel žiadnu písomnú zmluvu, čím sa vystavil riziku,

že môže byť zapojený do obchodného reťazca s prvkami podvodného konania. Nezaujímal sa o históriu
dodávateľa na trhu, personálne a materiálne zázemie. Nie je zrejmé, akým spôsobom a s kým konkrétne
uzatváral obchodnú spoluprácu okrem toho, že predložil mailovú komunikáciu v konaní pred Krajským
súdom v Trenčíne.

6. Žalovaný záverom rozhodnutia uviedol, že správca dane v súlade s Daňovým poriadkom, so
zákonom o DPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ požadoval, aby sa kontrolovaný platiteľ
ako odberateľ uistil o dôveryhodnosti svojich partnerov v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré
uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu. Platiteľ neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné
od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré uskutoční, nebudú viesť k jeho účasti

na daňovom podvode. Podľa žalovaného platiteľ bol tým článkom, ktorý si deklarovaním odpočítania
DPH od nedôveryhodných dodávateľov W s.r.o. a Leporelo s.r.o. neoprávnene uplatnil odpočítanie
dane. Žalovaný mal za to, že správca dane v súlade s princípom boja proti podvodom, daňovým
únikom a prípadným zneužitiam, zamietol priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu, že na základe
objektívnych skutočností preukázal, že platiteľ mohol vedieť, že tieto plnenia sú súčasťou daňového

podvodu zo strany dodávateľov W s.r.o. a Leporelo s. r. o., ktorých on bol súčasťou. Platiteľ sa v takomto
prípade musí na účely DPH v zmysle Smernice 2006/112/ES považovať za účastníka na tomto podvode,
a to bez ohľadu na to, či má, alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia
služieb, v rámci ním uskutočňovaných zdaniteľných plnení na výstupe. Platiteľ sa nemôže dovolávaťzásady daňovej neutrality, nakoľko bolo na základe objektívnych dôkazov preukázané, že o podvodnom
konaní mal a mohol vedieť.

Správna žaloba – žalobné body

7. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania
rozhodnutia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191

ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správnym
orgánom na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu
trovy konania.

8. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný po zrušení pôvodných správnych rozhodnutí Rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S/9/2018 zo dňa 30.04.2019 doplnil dokazovanie výsluchom svedka
(dňa 12.01.2021) - B. C., ktorý sa mal osobne, alebo prostredníctvom spoločnosti, v ktorej pôsobil,
podieľať na preprave pohonných hmôt. Podľa žalobcu výsluch svedka jasne potvrdil väzbu prepravnej
spoločnosti MIROTRANS s.r.o. k spoločnostiam W s.r.o. a BATAX, spol. s r.o., ako osobu vykonávajúcu
prepravu pohonných hmôt od W s.r.o. pre BATAX, spol. s r.o. Podľa názoru žalobcu, časový aspekt

- odstup takmer 7 rokov od čias výkonu prác osobou svedka stále dostatočne dobre dokumentuje a
potvrdzuje doterajšie tvrdenia žalobcu. Nemožnosť zabezpečiť listinné dôkazy alebo iné skutočnosti
prostredníctvom tohto dokazovania je spôsobené práve časovým oneskorením dokazovania, čo je
možné pripísať len na vrub správcu dane, ktorý doposiaľ dokazovanie nevykonal riadne a včas.

9. Žalobca nesúhlasil s hodnotením výpovede svedka p. B. správcom dane ako ani s jeho záverom,
že si mal overiť skutočnosti ohľadne zániku konateľstva uvedeného svedka. Žalobca poukázal na
závery rozsudku sp. zn. 11S/9/2018, v ktorom bolo konštatované, že zmena konateľa spoločnosti W
s.r.o. sa vo výpise z obchodného registra prejavila až na konci mesiaca apríl 2014. Žalobca teda
nemohol nadobudnúť vedomosť o zmene konateľa. Preto tvrdenie správcu dane, že žalobca si neoveril

nemožnosť konať za spoločnosť W s.r.o. zo strany pána B., je nesprávne. Účasť pána B. na výsluchu
bola zabezpečená žalobcom, ktorý mal zrejmý záujem objasniť všetky dostupné skutočnosti smerujúce
k preukázaniu dôveryhodnosti obchodov, ako aj konania žalobcu v súlade s právnymi predpismi.
Skutočnosť, že pán B. neposkytol (nedisponoval) listinné dokumenty k spolupráci so žalobcom, je
nutné označiť za irelevantnú vo vzťahu k rozsahu dokazovania na zistenie skutkového stavu. Správca

dane podľa žalobcu nesprávne spochybnil svedeckú výpoveď pána B., pričom však svedok potvrdil
spoluprácu spoločnosti W s.r.o. so žalobcom a potvrdil aj vzájomnú komunikáciu. Žalobca poukázal na
to, že ak by vedel, že výpoveď A. B. nebude postačujúca, žiadal by vykonať výsluchy vodičov, ktorí
realizovali prepravu. Žalobca rozporoval závery správcu dane, že výpoveď svedka B. C. je účelová,
všeobecná, a na skutočnosti - konkrétnosti si spomenúť nevedel. Podľa žalobcu po uplynutí tak dlhého

časového obdobia nebolo možné spravodlivo očakávať presné informácie, prípadne listiny, od osoby,
ktorá mala status vodiča a súčasne konateľa prepravnej spoločnosti, ku ktorej pravdepodobne nemal
riadny dosah. Žalobca nemohol v čase spolupráce so spoločnosťou W s.r.o., ani neskôr, mať vedomosť
o tom, v akom právnom vzťahu a v akých medziľudských alebo obchodných vzťahoch vystupujú
predstavitelia prepravnej spoločnosti, ktorá mala pre žalobcu dovážať PHM. Žalobca ďalej uviedol, že

si riadne preveril spoločnosť W s.r.o., ktorá mala oprávnenie distribuovať PHM, táto skutočnosť musela
byť nepochybne v zmysle platnej legislatívy postačujúca.

10. K vedomostnej zložke u žalobcu o zmene konateľa W s.r.o. uviedol, že táto nemohla byť do
30.04.2014 odhalená. Mohlo sa tak stať až v momente, keď sa zmena údajov zapísaných v ORSR

objavila vo výpise. Žalobca tak nemohol, a ani objektívne nemal možnosť dozvedieť sa o zmene
konateľa v spoločnosti W s.r.o. Žalobca rozporoval záver správnych orgánov, že „zo všetkých získaných
dôkazov je zrejmé, že o podvodnom konaní žalobca mohol vedieť, nakoľko nebol dostatočne obozretný
pri výbere svojho nového obchodného partnera W s.r.o. a s pánom B. komunikoval žalobca ešte aj
v máji 2014". Podľa žalobcu správca dane a žalovaný neuvádzajú, z ktorých „všetkých dôkazov" je

zrejmá vedomostná zložka žalobcu o podvodnom konaní. Žalobca vyslovil názor, že ani z jedného
dôkazu nevyplýva vedomosť žalobcu o podvodnom konaní jeho dodávateľa (ktoré navyše do dnešného
dňa nebolo preukázané, keďže ide iba o tvrdenia správcu dane a žalovaného). Z dôkazov, ktoré boli
vykonané bol preukázaný úplný opak toho, čo tvrdí žalovaný. Žalobca nemohol vedieť o podvodnomkonaní - ani čo sa týka zmeny konateľa, ani ekonomickej aktivity spoločnosti W s.r.o. (nízka marža -
o tejto skutočnosti mohla mať vedomosť len finančná správa, a to už pravdepodobne v druhej polovici
mája za mesiac apríl 2014, keď mohla uvedené evidovať z výkazov k DPH. Podľa žalobcu skutočnosť,

že pán B. sa nepreukázal plnou mocou a zrejme mal zamlčať zmenu v osobe štatutára v spoločnosti
W s.r.o., bola vylúčená vedomosť žalobcu o zmene štatutára vo W s.r.o. Na základe uvedeného mal
žalobcazato,žeplynuloukomunikáciouspredstaviteľomspoločnostiWs.r.o.azastretímzmienvORSR
až do 30.04.2014 bola spoločnosť úplne transparentná a spoľahlivá, a musela sa tak aj objektívne javiť.
Dokoncaajžalovanému,resp.jehonižšejinštanciisamuselajaviťpredmetnáspoločnosťakospoľahlivá,

nakoľko nie je známe, že by orgány žalovaného alebo polície robili v tej dobe úkony voči W s.r.o.

11. Žalobca k spolupráci so spoločnosťami JOPI TRADE spol. s r.o. a Leporelo s.r.o., uviedol, že výsluch
svedka - štatutára JOPI TRADE spol. s r.o., pán E., potvrdil spoluprácu so žalobcom. Uvedený výsluch
svedka zo dňa 15.01.2020 preukázal transparentnú a legitímnu spoluprácu žalobcu a JOPI TRADE spol.
s r.o., a to v tom, že JOPI TRADE spol. s r.o. zabezpečovala prepravu tovaru, pohonných hmôt, pre

spoločnosť Leporelo s.r.o., ktorá ich dodávala žalobcovi. Žalobca k záverom správcu dane, že doklady,
ktorými žalobca preukázal predmet kúpy, miesto odoslania i dodania pohonných hmôt, platbu za tovar, i
identifikáciu dopravcu tovaru, sú nedostatočné, uviedol, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť v najvyššej
možnej i zákonnej miere, pričom žiadne iné doklady k dispozícii ani reálne nedokáže mať. Žalovaný
nemožnosťou vykonania výsluchu štatutára spoločnosti Leporelo s.r.o. spochybnil zdaniteľné plnenia,

ktoré žalobca riadne zdokumentoval a preukázal. Skutočnosť, že zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou
Leporelo s.r.o. a JOPI TRADE spol. s r.o. uzavrel za spoločnosť Leporelo s.r.o. pán E., ktorý v mesiaci
apríl 2014 nebol konateľom spoločnosti Leporelo s.r.o., nie je relevantná pre zistenie, či sa zdaniteľné
plnenie uskutočnilo, alebo nie. Zmluvný vzťah založený pôvodným konateľom za spoločnosť Leporelo
s.r.o. nemôže byť ovplyvnený zmenou konateľa, nezaniká, zároveň musíme poukázať na skutočnosť,

že žalobca nemôže a nemohol mať dosah na zmluvný vzťah medzi Leporelo s.r.o. a JOPI TRADE
spol. s r.o. Žalobca riadne zdokumentoval zdaniteľné plnenia súvisiace aj so spoločnosťou Leporelo
s.r.o. Žalovaný sa snažil zadovážiť najväčšie dostupné množstvo dôkazov, preto, ako to vyplýva aj z
dožiadania č. 100473764/2020 bolo zistené, že spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o. i Leporelo s.r.o.
nadobudli minerálny olej, teda mohli ním disponovať. Skutočnosť, či Leporelo s.r.o. mohol nadobúdať

minerálny olej zo zahraničia, nemá žiadny vplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a
Leporelo s.r.o. Colné a daňové orgány majú v kompetencii kontrolu dovozu a zdaňovania pohonných
hmôt. V tejto súvislosti naozaj nemôže žalobca niesť zodpovednosť aj za to, či Leporelo s.r.o. mal
oprávnenie doviezť pohonné hmoty zo zahraničia. Tvrdenie, že štatutár nemal živnostenské oprávnenie,
a preto so spoločnosťou Leporelo s.r.o. nemal žalobca spolupracovať, označil žalobca za absurdné,

keďže konateľ spoločnosti nemusí disponovať živnostenským oprávnením, živnostenským oprávnením
disponuje spoločnosť. Nekontaktnosť svedka - obchodného partnera kontrolovaného subjektu ani
podľa dostupnej judikatúry nemôže ísť na vrub kontrolovaného subjektu. Zároveň uvádzam, že v
čase spolupráce bol konateľ kontaktný. Predstavitelia spoločnosti nemali vedomosť o tom, že konateľ
dodávateľa by mal byť „bezdomovec“. Toto tvrdenie žalovaného tiež nie je opodstatnené, nakoľko

evidencia pobytu konateľa na adrese mestského úradu nezakladá pravidlo, že konateľ má byť reálne
bezdomovcom. Okrem toho, túto skutočnosť riadne nedokázal overiť ani sám žalovaný, rovnako to v
danom čase nemohol overiť ani žalobca. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na začiatku spolupráce sa
pán C. zúčastnil stretnutia s konateľom žalobcu, nevykazoval známky nedôveryhodnosti. Skutočnosť,
že v začiatku spolupráce komunikoval so žalobcom v českom jazyku, a následne v slovenskom jazyku,

nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu. V bežnom obchodnom styku za spoločnosti komunikujú aj
tretie osoby, ako napr. obchodní zástupcovia, účtovné oddelenia, etc. v jazyku krajiny, kde sa spolupráca
uskutočňuje. Vo veci svedeckej výpovede pána E. mal žalobca za to, že tento riadne zdokumentoval
odberateľsko - dodávateľský vzťah. S prihliadnutím na zákonné - colné - regulácie pri nakladaní s PHM,
nemohla vzniknúť pochybnosť ohľadne identity dodávateľa, spôsobu dodania PHM pre žalobcu. Svedok

H. E. len potvrdil uskutočnenie plnení, v rámci jeho vedomostí a informácií, ktorými spoločnosť JOPI
TRADE, spol. s r.o. mohla a bola oprávnená disponovať. Žalobca vyslovil záver, že v najvyššej možnej a
zákonnej miere zistil a preveril daňový a právny status svojich dodávateľov. Preto tvrdenie žalovaného,
že žalobca mohol byť neobozretný pri výbere svojho obchodného partnera, označil za nesprávne a
účelové (smerujúce k preneseniu zodpovednosti iných subjektov za nesplnenie ich povinností vo vzťahu

k štátnemu rozpočtu, na žalobcu). Žalobca, rovnako ako to platí pre každý iný subjekt súkromného
práva, nemal možnosť sa oboznamovať s daňovými povinnosťami svojich dodávateľov, ich plnením, a
prípadne ich dodávateľov v ďalšom rade, nakoľko to zákonnou cestou ani možné nie je. Preto žalobca
sa nemohol oboznámiť s obsahom kontrolných výkazov, ani s tým, či si dodávatelia riadne a včas plniasvoje povinnosti evidenčného a peňažného charakteru vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Jedine žalovaný
sa mohol oboznamovať s transakciami všetkých daňových subjektov. Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu
pracoval s nízkou maržou a žalovaný tieto údaje vyhodnocuje ako obchod bez reálneho ekonomického

opodstatnenia, nemajú ani v najmenšej miere vplyv na riadne a včasné dokladovanie zdaniteľného
plnenia žalobcu so spoločnosťou W s.r.o. a Leporelo s.r.o. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danej
oblasti podnikania sú obchodné marže blízke tej marži, ktorú dosahovali subjekty podieľajúce sa na
kontrolovaných transakciách. Žalovaný sa snaží bez preukázania akéhokoľvek porušenia právneho
predpisu preniesť zodpovednosť na žalobcu za prípadný daňový delikt jeho dodávateľov, o ktorom,

alebo o jeho úmysle, ani v čase zdaniteľného plnenia (apríl 2014) ale ani neskôr, objektívne nemohol
nadobudnúť vedomosť. Vedomosť mohol mať len správca dane, a to z podaných kontrolných výkazov,
alebo nepodaných kontrolných výkazov. Podľa žalobcu žalovaný porušuje ustanovenia § 3 Daňového
poriadku, keď všetky vykonané dôkazy používa v neprospech žalobcu, aj napriek tomu, že všetky
vykonané dôkazy svedčia o tvrdeniach žalobcu a oprávnenosti jeho postupu pri uplatnení odpočtu dane.
V konaní po vydaní Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/9/2018 sa ďalším dokazovaním len

potvrdili tvrdenia žalobcu o oprávnenosti odpočítania dane. S prihliadnutím na Rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2Sžf/4/2009 je nepochybné, že žalobca nielen faktúrami, ale aj stáčacími lístkami -
teda potvrdením o dodaní PHM, preukázal nárok na odpočítanie dane. Následným dokazovaním sa len
potvrdili skutočnosti potvrdzujúce legitimitu odpočtu DPH.

12. Podľa žalobcu neboli splnené štyri predpoklady pre prijatie záveru o podvodnom konaní (vedomosti)
žalobcu (o ňom). K podvodnému konaniu malo podľa záverov žalovaného dôjsť tak, že spoločnosť
Leporelo s.r.o. v spolupráci so spoločnosťou XOGILAN s.r.o. si ponížila daňovú povinnosť, v zmluvnom
vzťahu spoločnosti W s.r.o., o čom žalobca nemal, a ani nemohol nikdy nadobudnúť vedomosť. Žalobca
taktiež nikdy nemohol vedieť o tom, či a akým spôsobom malo dôjsť k poškodeniu štátneho rozpočtu.

Podvodné konanie žalobcovi nielenže doposiaľ nebolo preukázané, ale žalobca ani nikdy nemal
vedomosťotom,žebysaktorýkoľvekzdodávateľovsamoholdopustiťdaňovéhodeliktuaaniobjektívne
sa nemohol dozvedieť o podvodnom konaní. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že dodávatelia žalobcu,
spoločnosti W s.r.o. a Leporelo s.r.o. boli distribútormi PHM. Teda, žalobca musel mať objektívne
vedomosť o tom, že ak jej dodávateľ dodá PHM s cenou s príslušnou sadzbou DPH, tento distribútor/

dodávateľ, mohol v zmysle príslušných právnych predpisov PHM nadobudnúť len na území SR, a to
tak, že tento dodávateľ (W s.r.o. a Leporelo s.r.o.) zaplatil svojmu dodávateľovi cenu PHM s príslušnou
sadzbou DPH. Preto tvrdenie správcu dane o vedomosti žalobcu o účasti na daňovom podvode, alebo o
neobozretnostipriobchodnejtransakcii,ajsprihliadnutímnadruhtovaru,akomylnéaúčelovéneobstojí.
Počaskonaniasanepreukázalopodvodnékonaniežalobcu,anizískaniedaňovejvýhodyalebozneužitia

práva EÚ. Mal za to, že žalobca preukázal dodanie tovaru (PHM), preukázala sa obozretnosť žalobcu
ako daňového subjektu. Podvodné konanie alebo účasť žalobcu na ňom, vedomé, alebo nevedomé,
alebo z neobozretnosti, sa nepotvrdilo - súčasne žalovaný zmenil dôvody, na základe ktorých daňovému
subjektu odmietol odpočítanie dane.

13. Záverom žalobca namietal nedodržanie lehôt zo strany správcu dane v daňovom konaní a
nerešpektovanie záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/9/2018.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobcom napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutia správcu dane a žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobca
nebol pri výbere dodávateľa W s.r.o. dostatočne obozretný a spoľahol sa na to, že sa s konateľom tejto
spoločnosti do 03.04.2014 A. B. dlhodobo cca 7 rokov poznal. Ako dlhoročný obchodník s pohonnými
hmotami si však pred začatím obchodovania dôkladne partnera nepreveril, resp. si nepreveril, kto bol

v čase uskutočnenia obchodov (vystavenia faktúr č. 1020140172, č. 1020140181 a č. 1020140195 a
deklarovaného dodania PHM v dňoch 09.04.2014, 16.04.2014 a 25.04.2014) konateľom spoločnosti.
Spoločnosť W s.r.o. získala povolenie ako distribútor pohonných hmôt len dňa 24.02.2014, pričom už
03.04.2014 A. B. prestal byť konateľom spoločnosti W s.r.o. (čo sa javí ako účelové). Aj keď táto zmena
bola zapísaná v Obchodnom registri SR až dňa 29.04.2014, vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca

s A. B. dlhodobo poznali, mohol o tejto zmene vedieť a mal prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa
uistil, či A. B. môže za spoločnosť W s.r.o. vystupovať ako oprávnená osoba. Hoci žalobca predložil
správcovi dane predmetné faktúry, bankové výpisy a stáčacie lístky, žiadnu zmluvu na nákup PHM s
týmto dodávateľom neuzavrel a ani nepredložil.15. Ďalej žalovaný neobozretnosť žalobcu videl aj v skutočnosti, že za spoločnosť W s.r.o. ohľadom
obchodov komunikoval s p. B. ešte aj v máji 2014, kedy si od neho pýtal stáčacie lístky (vyplýva to

z mailovej komunikácie predloženej žalobcom k predchádzajúcej žalobe na Krajský súd v Trenčíne).
Žalovanému aj správcovi dane sa spoločnosť W s.r.o. sa javila ako nedôveryhodná, ktorá v čase daňovej
kontroly na adrese sídla nesídlila, A. B. už od 03.04.2014 nebol konateľom spoločnosti, hoci naďalej za
ňu konal, ale žiadne splnomocnenie od novej konateľky (D. E. F., ktorá je nekontaktná a bez domova),
že môže za spoločnosť konať, správcovi dane nepredložil. Odvolával sa na nedostupnosť daňových

a účtovných dokladov, ktoré podľa jeho vyjadrenia mal dňa 03.04.2014 odovzdať novej konateľke, ale
preverované obchody podľa vyššie uvedených faktúr sa uskutočnili až po tomto termíne, čiže týmito
dokladmi, ako aj bankovými výpismi a ďalšími dokladmi po tomto termíne by mal disponovať, preto sa
jeho tvrdenie javí ako účelové. Nová konateľka nikdy nemala dispozičné právo k účtu spoločnosti W s.r.o.
a ani oprávnenie na elektronickú komunikáciu s colným úradom (odpoveď z Colného úradu Bratislava,
ev. č. 586868/2020 zo dňa 21.12.2020). K svedkovi B. C. uviedol, že v danom čase bol konateľom

spoločnosti MIROTRANS s.r.o. Svedok síce ústne potvrdil prepravu PHM od W s.r.o. pre žalobcu,
ale funkciu konateľa spoločnosti vykonával iba formálne, bol len „figúrkou“, o fungovaní spoločnosti
nevedel nič uviesť, on vykonával len prepravu. Z jeho výpovede sa javia neštandardné aj okolnosti
toho, ako sa stal konateľom spoločnosti MIROTRANS s.r.o. (oslovil ho šofér H. I., ktorého nikto nevedel
bližšie identifikovať) a aj okolnosti prepisu spoločnosti na nového konateľa (k odovzdaniu dokladov bol

„donútený“). Žalovaný poukázal na rozpor vo výpovediach svedka B. C. a svedka A. B., keď podľa
vyjadrenia B. C. tovar spoločnosti W s.r.o. nakladal vo Zvolene, čo je 200 km od Stupavy a Závodu, kde
podľa výpovede A. B. mala mať spoločnosť W s.r.o. skladové priestory.

16. K dodávateľovi W, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane na vyžiadanie žalobcu vykonal výsluch

svedka p. E., ktorý potvrdil spoluprácu medzi žalobcom a JOPI TRADE spol. s r.o. a predložil správcovi
dane potrebné doklady preukazujúce túto obchodnú spoluprácu, ako aj dokument uskladnenie PHM
Leporelo s. r. o. Spolupráca medzi žalobcom a JOPI TRADE spol. s r.o. nebola spochybnená. Svedok
sa však k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Leporelo s.r.o. vyjadroval vo všeobecnej rovine,
nevedel uviesť, s kým konkrétne za túto spoločnosť komunikoval, resp. podpisoval zmluvu a tak ani

jeho výpoveď dostatočne nepreukázala, kto konkrétne v mene Leporelo s.r.o. v čase uskutočnenia
obchodných transakcií v zdaňovacom období apríl 2014 so žalobcom, resp. so spoločnosťou JOPI
TRADE spol. s r.o. konal. Žalovaný mal za to, že žalobca síce predložil doklady, ktoré mal k dispozícii, ale
nepreukázal dostatočnú obozretnosť pri výbere obchodného partnera, keď začal spoluprácu týkajúcu
sa PHM so spoločnosťou Leporelo s.r.o. len na základe mailovej komunikácie zo dňa 09.03.2014, na

konci ktorej bolo uvedené meno A. C., pričom s touto spoločnosťou ani neuzatvoril žiadnu písomnú
zmluvu, čím sa vystavil riziku, že môže byť zapojený do obchodného reťazca s prvkami podvodného
konania. Nezaujímal sa o históriu dodávateľa na trhu, personálne a materiálne zázemie, nie je zrejmé,
akým spôsobom a s kým konkrétne uzatváral obchodnú spoluprácu okrem toho, že predložil mailovú
komunikáciu v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne. Takéto konanie žalobcu vyvoláva oprávnené

pochybnosti, že žalobca, ktorý podniká od roku 1994, by pristúpil k takýmto obchodom bez toho, aby si
nebol vedomý, že sa nejedná o bežné obchodné transakcie. Ako nedôvodnú označil námietku žalobcu
týkajúcu sa výsluchu svedka A. C., nakoľko uvedeného svedka sa opakovane pokúsil správca dane
vypočuť, čo sa však nepodarilo aj napriek medzinárodnému dožiadaniu do Českej republiky.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že pri dodaní tovaru žalobcovi od dodávateľa Leporelo s.r.o., došlo
k podvodnému konaniu u dodávateľa Leporelo s.r.o., dôsledkom ktorého došlo v posudzovanom
zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, keď daň vo výške 39 547,90 Eur, ktorú si žalobca odpočítal
od dodávateľa Leporelo s.r.o., nebola do ŠR odvedená, čím došlo k narušeniu riadneho fungovania
spoločného systému DPH a k strate príjmov ŠR, čiže k daňovému úniku. Posudzovaný zdaniteľný

obchod žalobcu bol s týmto podvodným konaním dodávateľa Leporelo s.r.o. spojený. Z kontrolných
výkazov spoločnosti Leporelo s.r.o. vyplýva, že priznanú daň na výstupe za zdaňovacie obdobie apríl
2014 si spoločnosť Leporelo s.r.o. ponížila odpočítaním DPH na vstupe od spoločnosti XOGILAN s.r.o.
a tak pri vysokom obrate vykázala v daňovom priznaní výslednú daňovú povinnosť len v sume 983,55
Eur. Spoločnosť XOGILAN s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH a ani kontrolný výkaz (naposledy

podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013) a tak DPH, ktorú si uplatnil
žalobca, nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Rovnako aj v prípade, týkajúcom sa dodania tovaru
žalobcovi od dodávateľa W s.r.o., došlo k podvodnému konaniu u dodávateľa W s.r.o., dôsledkom
ktorého došlo v posudzovanom zdaniteľnom obchode k daňovému úniku, keď daň vo výške 19 832,42Eur, ktorú si žalobca odpočítal od dodávateľa W s.r.o., nebola do štátneho rozpočtu odvedená, čím došlo
k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH a k strate príjmov štátneho rozpočtu, čiže k
daňovému úniku. Posudzovaný zdaniteľný obchod žalobcu bol s týmto podvodným konaním dodávateľa

W s.r.o., spojený. Z kontrolných výkazov spoločnosti W s.r.o. vyplýva, že priznanú daň na výstupe za
zdaňovacieobdobieapríl2014sispoločnosťWs.r.o.ponížilaodpočítanímDPHnavstupeodspoločnosti
T.P.GROUP s.r.o. a tak pri vysokom obrate vykázala v daňovom priznaní výslednú daňovú povinnosť len
v sume 588,38 Eur. Aj subdodávateľská spoločnosť T.P.GROUP s.r.o. pri vysokých obratoch vykázala
len nízku daňovú povinnosť 1 024,14 Eur, pričom doklady spoločností W s.r.o. a T.P. GROUP s.r.o. sú

nedostupné, pričom spoločnosti so správcom dane nekomunikujú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

18. Žalobca zdôraznil, že vedomostná zložka u žalobcu o zmene konateľa W s.r.o. objektívne nemohla
byť do 30.04.2014 daná. Mohlo sa tak stať až v momente, keď boli zmeny údajov zapísaných v ORSR

premietnuté vo výpise. Uvedený záver umocňuje i ten fakt, že zo strany dodávateľa (W s.r.o.) nebol
žalobca ani len náznakom upozornený na akúkoľvek zmenu v spoločnosti. Žalobca uviedol, že absenciu
zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom nie je možné pričítať nedostatočnej obozretnosti žalobcu -
zmluva nie je obligatórnou súčasťou spolupráce v obchodnoprávnych vzťahoch. Logickým vysvetlením
je ten fakt, že žalobca neodoberal PHM od dodávateľa W s.r.o. pravidelne, ale iba v prípadoch, keď tento

bol schopný ponúknuť lepšiu cenu, ako pravidelný dodávateľ žalobcu. K argumentácii žalovaného, že
spoločnosť W s.r.o. sa mala stať distribútorom PHM až dňom 24.02.2014, a preto mal byť žalobca v
spolupráci s ním neobozretný, uviedol žalobca, že uvedená úvaha je účelová a vykonštruovaná, nakoľko
príslušná právna úprava vo vtedajšom platnom znení (na základe novelizácie) až dňom 01.03.2014
založila povinnosť nadobudnúť oprávnenie distribútora PHM. Závery žalovaného k výsluchom svedkov

o preprave označil za zmätočné, nakoľko s odstupom dlhého času nezrovnalosti týkajúce sa miesta
pôvodu prepravy - Stupava, resp. Zvolen, nie je možné pričítať žalobcovi. Žalobca vyslovil názor, že
strata pamäťových stôp svedkov, rozpor vo svedeckých výpovediach pána C. a B. je možné vnímať
ako výpoveď vodiča C., ktorý sa stal konateľom spoločnosti MIROTRANS s.r.o., a výpoveď svedka
B., ktorý neposkytoval riadnu súčinnosť, je nutné vnímať ako potvrdzujúcu skutočnosť o dodaní PHM,

teda vyššiu mieru zabezpečenia dôkazov, pričom ani v čase zdaniteľných plnení, nemohol zabezpečiť
vyššiu mieru dôkazov nikto. To, či sa PHM mali nakladať vo Zvolene, alebo v Stupave, je pre účely
zistenia zdaniteľných plnení irelevantné. K spolupráci so spoločnosťou Leporelo s.r.o. poukázal žalobca
na to, že spolupráca s touto spoločnosťou bola ukončená predtým, ako sa táto v mesiaci október 2014
zlúčila s inou spoločnosťou. Zánik spoločnosti Leporelo s.r.o. nemožno nijakým spôsobom vykladať na

ťarchu žalobcu; navyše ide o v zásade irelevantné konštatovanie. Žalobca nemal a ani nemohol mať
vedomosť, či spoločnosť Leporelo s.r.o. v budúcnosti zanikne, a taktiež nemohol poznať ani spôsob
zániku. Zároveň je v nadväznosti na uvedené potrebné uviesť, že spolupráca spoločnosti Leporelo
s.r.o. so spoločnosťou XOGILAN s.r.o. je pre žalobcu neznáma; s týmto obchodným vzťahom sa mal
vyporiadať výlučne žalovaný.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika žalovaného)

19. Žalovaný uviedol, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude

viesťkjehoúčastinadaňovompodvode,pričomurčenieopatrení,ktorémožnovposudzovanomprípade
požadovať od daňového subjektu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho
plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od
okolností konkrétneho prípadu vo veci samej. Žalovaný uviedol, že od žalobcu bolo možné spravodlivo
požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával

potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie
obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť
nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu
podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi
rizikoazačnesnedôveryhodnýmsubjektomobchodovať,musísibyťvedomýnásledkovsvojhokonania.

Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením správcu dane, že žalobca z dôvodu dlhoročnej známosti s p. B.
mohol vedieť o účelovosti konania svojho priameho dodávateľa - spoločnosti W s.r.o. („svedok B.
potvrdil dlhoročnú známosť s predstaviteľmi spoločnosti BATAX, spol. s r.o.“). Účelovým konaním p. B.
je skutočnosť, že hoci vo funkcii konateľa skončil ku dňu 03.04.2014 (pričom uvedená skutočnosť bolazapísaná v Obchodnom registri SR až dňa 29.04.2014), uzatvoril so žalobcom obchody a vystavil pre
neho sporné faktúry v dňoch 09.04.2014, 16.04.2014 a 25.04.2014, kedy už konateľom nebol, pričom
nepredložil správcovi dane žiadne plnomocenstvo od novej konateľky. Správcovi dane nepredložil ani

doklady spoločnosti W s.r.o. s tým, že ich už odovzdal novej konateľke (zahraničná osoba G. E. F.,
konateľka bez domova, nekontaktná), pričom žiadne dôkazy o tom nepredložil. Okrem toho obchody
so žalobcom sa mali uskutočniť až po tomto dátume, čiže súvisiacimi dokladmi ako aj bankovými
výpismi mal disponovať on. Toto konanie Mareka Desseta bolo neštandardné a účelové a vzhľadom
na dlhodobú známosť žalobcu s A. B. mohol žalobca o tomto neštandardnom a účelovom konaní

dodávateľa W s.r.o. vedieť. Žalobca okrem formálnej kontroly Obchodného registra SR žiadnym iným
spôsobom nepreukázal, ako si preveril spoľahlivosť predmetnej spoločnosti a kto bol v danom čase
oprávnený za spoločnosť W s.r.o. konať. Aj keď zmluva medzi dodávateľom a odberateľom nie je
obligatórnou súčasťou spolupráce v obchodných vzťahoch, ale najmä v prípade obchodovania s takouto
komoditou (pohonnými hmotami) a najmä, keď ako tvrdí žalobca, od dodávateľa W s.r.o. neodoberal
PHM pravidelne, ale len keď mu dodávateľ bol schopný ponúknuť lepšiu cenu, by sa dalo očakávať,

že pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti by s takouto spoločnosťou uzatvoril zmluvu o predmetných
obchodoch. Žalobca sám vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že A. B. bol nedôveryhodná
osoba. Žalovaný k výberu žalobcu pri spoločnosti Leporelo s.r.o. ako obchodného partnera, uviedol,
že ako dlhoročný obchodník s pohonnými hmotami začal obchodovať so spoločnosťou s českým
konateľom, s ktorým sa nestretol a nevedel ho identifikovať. Žalobca nepreukázal, ako si túto spoločnosť

preveril, neoznačil osobu, s ktorou mal komunikovať pri objednávkach tovaru od tejto spoločnosti. V
danom čase bol konateľom Leporelo s.r.o. A. C. (konateľom od 24.10.2013 do 06.06.2014), podľa
zistení ide o nekontaktnú osobu bez domova. Žalobca sa snažil preukázať obchodnú komunikáciu
emailmi (predložené k žalobe Krajskému súdu v Trenčíne), ale okrem prvotného mailu, ktorý je písaný v
českom jazyku a podpísaný osobou A. C., ostatné sú písané v slovenskom jazyku a bez uvedenia mena

osoby. Ani s touto spoločnosťou ohľadom dodávok tovaru (PHM) neuzatvoril písomnú zmluvu a nie je
ani zrejmé, s kým konkrétne a akým spôsobom uzatváral obchodnú spoluprácu. Doklady spoločnosti
Leporelo s.r.o. neboli správcovi dane predložené a spoločnosť XOGILAN s. r. o., ktorá bola uvedená
v kontrolných výkazoch spoločnosti Leporelo s.r.o. ako dodávateľ, za zdaňovacie obdobie 04/2014
nepodala daňové priznanie a ani kontrolný výkaz.

Predchádzajúce súdne konanie

20. Krajský súd v Trenčíne, ako súd správny, vo veci rozhodol Rozsudkom č.k. 11S/6/2022-135 zo dňa
21.07.2022 tak, že zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica

č. 102430375/2021 zo dňa 30.11.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101013614/2021 zo
dňa 09.06.2021 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú
sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozhodol
Rozsudkom sp. zn. 3Sfk/130/2022 tak, že Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/6/2022-135

zo dňa 21.07.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný
súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie
podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy,
ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj
že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na

predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

21. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Z uvedených dôvodov je preto na ďalšie konanie o správnej žalobe žalobcu, po zrušení predošlého
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/6/2022 zo dňa 21.07.2022, príslušný Správny súd v

Banskej Bystrici, na ktorom bola veci pridelená spisová značka 3Sf/1/2025.
22. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil pojednávanie na deň 09.04.2025. Právny zástupca
žalobcu zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného,
ako aj rozhodnutiu správcu dane, ktoré považoval za vydané po lehote, no napriek tomu sas touto skutočnosťou Najvyšší správny súd SR vôbec nevysporiadal, nakoľko žalobca nebol aktívne
legitimovaný na podanie kasačnej sťažnosti proti zrušujúcemu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne.
Následne rozsiahlo predniesol argumentáciu vo vzťahu k dodávateľovi W s.r.o., ako aj dodávateľovi

Leporelo s.r.o. a rozporoval závery Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/130/2022
zo dňa 18.12.2024. Poverený zástupca žalovaného zotrval na dôvodoch vydaných rozhodnutí a
poukázal na bod 36. odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu. Zdôraznil, že počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania mohol žalobca predkladať dôkazy a pokiaľ ich predkladá až po rozhodnutí
kasačného súdu, tak zrejme dochádza k obchádzaniu koncentračnej zásady.

23. Správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal,
v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a vzhľadom na právny názor vyslovený
Najvyšším správnym súdom SR v Rozsudku sp. zn. 3Sfk/130/2022 zo dňa 18.12.2024, ktorým bol
správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný, dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,

preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP;(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

27. Podľa § 462 ods. 1 SSP; Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

28. Podľa § 469 SSP; Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

29. Podľa § 24 ods. 1 až 6 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie,
pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie
vedenédaňovýmisubjektmiadokladyknim.(5)Nadokladznejúcinaneexistujúcuosobuvčasevydania
dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. (6) Na účely dokazovania môže správcadane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie
sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

30. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH; Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

33. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním
uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním
uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená

správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú

zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za

predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa

22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).37. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

38. V prejednávanom prípade správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu
59 380,32 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 z dôvodu, že daňovou kontrolou zistil
daňové úniky, ktoré podľa správcu dane vznikli v súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami, pričom
ich prijímateľom bol žalobca. Správca dane uviedol, že sa zaoberal mierou zavinenia u žalobcu a

obozretnosťou žalobcu, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Na základe
podaného odvolania rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, uviedol odvolacie námietky
žalobcu, zaujal k nim stanovisko a potvrdil správnosť záveru správcu dane ohľadom identifikácie
daňového podvodu.

39. Správny súd uvádza, že z odôvodnia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že vykonal tzv. Axel Kittel
test, pričom v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veciach Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL
C-439/04 a C-440/04 zo dňa 06.07.2006 stanovil Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo
dňa 17.10.2017 kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom
daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to,

aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia
byťkumulatívnezodpovedanékladnenasledujúceštyriotázky:a)Vznikolzposudzovanýchzdaniteľných
obchodov daňový únik? b) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c) Pokiaľ je
únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu
s týmto konaním spojené? d) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,

vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

40. Vykonaným dokazovaním a aplikáciou tzv. Axel Kittel testu v zmysle vyššie uvedených otázok mal
na všetky tieto otázky správca dane kladné odpovede. Výsledkom zisteného skutkového stavu bol záver
správcu dane, že žalobca sa vedome zapojil do daňového podvodu, v dôsledku čoho mu bol odmietnutý

nadmerný odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločností W s.r.o. a Leporelo s.r.o.

41. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v ďalšom konaní po zrušení skoršieho rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne, ako súdu správneho, Najvyšším správnym súdom SR v zmysle ustanovenia
§ 469 SSP bol správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v bode 36. odôvodnenia

rozhodnutia uviedol: „v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie
podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy,
ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj
že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na
predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.“

42. Správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný správne vyhodnotili splnenie prvých troch
podmienok. V správnom konaní bolo preukázané, že vznikol daňový únik, nakoľko dodávateľské
spoločnosti žalobcu daň z pridanej hodnoty vo vyfakturovaných dodávkach si svoju daňovú povinnosť
nesplnili, túto si ponížili účelovo o faktúry od iných dodávateľov, pričom uvedené subdodávky sa

nepreukázali. Správny súd má za to, že možno pripustiť kladnú odpoveď aj na druhú otázku, a to či
únik na dani z pridanej hodnoty bol dôsledkom podvodného konania. S ohľadom na už konštatované
nepreukázané (neoprávnené) zníženie vlastnej daňovej povinnosti dodávateľov prostredníctvom
nepreukázaných dodávok od tretích osôb (aj ich nekontaktnosť a nespoluprácu týchto dodávateľov so
správcom dane), možno prijať záver, že išlo o podvodné konanie. Kladnú odpoveď možno dať aj na

tretiu otázku, a to či bol uvedený únik na dani z pridanej hodnoty spôsobený podvodným konaním
spojeným s dodávkami určenými žalobcovi, nakoľko dodávky tovaru, ktoré boli predmetom úniku na
DPH, boli dodané žalobcovi. Na správnosť uvedených konštatovaní v bode 30. Rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/6/2022 zo dňa 21.07.2022 vo svojom rozhodnutí poukázal aj Najvyšší
správny súd SR v bode 27. rozhodnutia kasačného súdu.

43. Vo vzťahu k splneniu štvrtej podmienky kasačný súd v bode 29. rozhodnutia poukázal na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i orgánu verejnej správy prvého stupňa, kde
finančné orgány identifikovali, že splnenie vedomostného testu u žalobcu mali preukazovať nasledovnésprávcom dane zistené skutkové okolnosti (rizikové indikátory): a) nakupovanie pohonných hmôt
žalobcom od subjektov (W s.r.o. a Leporelo s.r.o.), od ktorých bežne pohonné hmoty nenakupoval,
b) obchodovanie so špecifickým artiklom, akým sú pohonné hmoty v značnom množstve, a to bez

uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy a iba vtedy, keď dodávatelia poskytli nižšie predajné ceny ako bežní
dodávatelia žalobcu, c) vo vzťahu k spoločnosti Leporelo s.r.o. vstúpenie do obchodných vzťahov so
spoločnosťou, ktorej konateľ bol občanom Českej republiky a bol podľa zistení žalovaného osobou bez
domova, žalobca sa s ním nikdy nestretol, komunikoval s ním iba prostredníctvom e-mailu, pričom prvý
e-mail bol v českom jazyku a v závere bolo uvedené meno konateľa, ostatné e-maily boli v slovenskom

jazyku,bezuvedeniamena,konateľsubdodávateľaJOPITRADEspol.sr.o.savyjadrovalvovšeobecnej
rovine, nevedel uviesť, s kým konkrétne za túto spoločnosť komunikoval a jeho výpoveď dostatočne
nepreukázala, kto konkrétne v mene Leporelo s.r.o. v čase uskutočnenia obchodných transakcií v
zdaňovacom období apríl 2014 so žalobcom, resp. so spoločnosťou JOPI TRADE spol. s r.o. konal, d)
vo vzťahu k spoločnosti W s.r.o. žalobca poznal konateľa spoločnosti W s.r.o., a preto mal vedieť, že v
čase obchodovania už nebol konateľom a ani nebol splnomocnený na konanie za spoločnosť W s.r.o.

44. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní poukazoval na súdnu prax Najvyššieho
správneho súdu SR v obdobných veciach týkajúcu sa posudzovania podvodného konania. Správny
súd opakovane uvádza, že pri opätovnom posudzovaní predmetnej veci bol viazaný právnym názorom
Najvyššieho správneho súdu SR vysloveným v Rozsudku sp. zn. 3Sfk/130/2022 zo dňa 18.12.2024

v zmysle § 469 SSP, pričom v rozhodnutí kasačného súdu bol vyslovený právny názor na základe
zisteného skutkového stavu v danej veci. Správny súd uvádza, že je mu známa rozhodovacie činnosť
Najvyššieho správneho súdu SR v obdobných veciach, avšak pri rozhodovaní je správny súd povinný
posudzovať jednotlivé skutkové okolnosti odlišne a vo vzájomných súvislostiach s prejednávanou
vecou. Správny súd uvádza, že každá vec je daná konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré sú

vyhodnocované jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a preto aj na prvý pohľad skutkovo obdobné
veci sú odlišné. Práve odlišné skutkové okolnosti, ktoré sú vyhodnocované jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti,potomsvedčiaotom,žezáverykasačnéhosúduvjednejvecisanedajúautomatickyaplikovať
na inú vec, ktorá je charakterizovaná aj inými skutkovými okolnosťami. Právny zástupca žalobcu
poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, správny súd (viazaný právnym

názorom – pozn. správneho súdu) však nepovažoval právny názor vyslovený v rozhodnutí kasačného
súdu zo dňa 18.12.2024 za prekonaný.

45. Správny súd uvádza, že k neobozretnosti žalobcu pri obchodných transakciách so spoločnosťami W
s.r.o. a Leporelo s.r.o. prispelo i to, že nemal s uvedenými spoločnosťami uzatvorené písomné zmluvy,

pričom treba uviesť, že táto skutočnosť sama o sebe neznamená neobozretnosť alebo neopatrnosť.
Táto skutočnosť má podstatný význam až v súvislosti s ostatnými zisteniami daňových orgánov, napr.
obchodovanie so spoločnosťami len keď ponúkli najnižšie ceny pohonných hmôt, pričom žalobca
s nimi pri nákupe pohonných hmôt bežne neobchodoval. V danom prípade neuzatvorením písomných
zmlúv sa žalobca vystavil dôkaznej núdzi, nakoľko okrem faktúr, bankových výpisov a stáčacích

lístkov a emailovej komunikácie (predložená v predchádzajúcom súdnom konaní na Krajskom súde
v Trenčíne – pozn. správneho súdu) nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že žalobca pri
obchodných transakciách so spoločnosťami konal opatrne a obozretne. Absenciou písomnej kúpnej
zmluvy sa žalobca vystavil dôkaznej núdzi vo vzťahu k spoločnosti W s.r.o., nakoľko nebol schopný
preukázaťprijatieúčinnýchopatrenínazabráneniesvojejúčastinapodvode,hociopakovanetvrdil,žeso

spoločnosťouWs.r.o.dlhodobospolupracovalapoznalpánaA.B.,atedanemaldôvodmunedôverovať,
že nebol oprávnený za spoločnosť W s.r.o. konať, resp. uzatvárať aj ústne zmluvy. V prípade uzatvorenia
písomnej zmluvy by však bolo zjavné, či pán B. za spoločnosť W s.r.o. vystupoval ako konateľ, alebo
ako splnomocnenec.

46. Správny súd vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou deklarovaného dodávateľa Leporelo s. r. o.
poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca neprijal žiadne opatrenia, ktoré by bolo možné od neho v rámci
obozretnosti očakávať. Tvrdenia žalobcu, že spolupráca bola nadviazaná prostredníctvom obchodného
zástupcu, v spolupráci s ktorým mala daná spoločnosť obchodovať nijak neverifikoval. V priebehu
administratívneho konania, resp. predchádzajúceho súdneho konania predložil emailovú komunikáciu,

pričom prvý email bol v českom jazyku a na konci emailu bolo uvedené meno A. C.. Následná emailová
komunikácia bola písaná v slovenskom jazyku, bez uvedenia osoby. K záveru o neobozretnosti žalobcu
voči spoločnosti Leporelo s.r.o. prispel fakt, že žalobca konateľa spoločnosti nikdy nestretol, pričom
osobné stretnutie (napríklad za účelom dohodnutia obchodnej spolupráce) ani neinicioval, komunikovals ním len mailom. Správny súd netvrdí, že emailová komunikácia nemôže slúžiť ako účinný a efektívny
spôsob uzatvárania obchodu, príp. že nemôže slúžiť na dohodnutie obchodnej spolupráce ako takej,
avšak žalobca nepreukázal, že by si v zmysle primeranej obozretnosti voči obchodnému partnerovi

preveril, či osoba, s ktorou komunikuje len prostredníctvom mailu je reálna, resp. či sa jedná o reálneho
konateľa spoločnosti Leporelo s.r.o.

47. V predchádzajúcom súdnom konaní, ako aj v rámci prednesu na nariadenom pojednávaní konateľ
žalobcu uviedol, že prijal potrebné opatrenia a preveril si spoločnosti W s.r.o. aj Leporelo, s.r.o.

v obchodnom registri SR a zároveň zisťoval, či uvedené spoločnosti disponujú povolením na distribúciu
pohonných hmôt. Uvedené opatrenia vzhľadom na sporné okolnosti (indikátory rizikovosti) zistené
a preukázané v rámci unesenia dôkazného bremena na strane finančných orgánov nepokladal ani
kasačnýsúdzadostatočné(bod35.odôvodneniarozhodnutiakasačnéhosúdu).Trebauviesť,žeúlohou
finančných orgánov bolo opatrenia daňového subjektu vyhodnotiť a úlohou správneho súdu bolo toto
vyhodnotenie v rozsahu žalobných bodov posúdiť. Rozsah prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu

sporných okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie
od tretích osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a jeho dodávateľského reťazca a pod. (Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.09.2024)

48. V správnej žalobe žalobca v závere namietal nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutí finančných

orgánov. Správny súd uvádza, že uplatnené žalobné námietky nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutia správcu dane, nakoľko nedošlo k zásahu do
práv a právom chránených záujmov žalobcu takej intenzity, ktorá by mala za následok nezákonnosť
vydaných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Lehoty na vydanie rozhodnutí finančných orgánov boli
viackrát predĺžené, čo žalobca v správnej žalobe nerozporoval. Nesúhlas žalobcu s predĺžením lehoty

na vydanie rozhodnutí nespôsobuje automaticky nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Treba uviesť, že
uvedený procesný postup ohľadom predĺženia lehôt na vydanie rozhodnutí predpokladá aj Daňový
poriadok, a to v ustanovení § 65 ods. 2. Žalobca bol v priebehu administratívneho konania upovedomený
o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia správcu dane, resp. žalovaného. Správny súd uvádza,
že uvedené lehoty majú poriadkový charakter a ustanovenie § 65 Daňového poriadku odkazuje na

základnú zásadu správy daní, podľa ktorej správca dane (ale aj finančné riaditeľstvo a ministerstvo
financií) je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu
a vyrubeniu dane.

49. Právny zástupca žalobcu zaslal správnemu súdu dňa 11.03.2025 návrh na doplnenie dokazovania,
ktorý bol súčasťou odpovede žalobcu na výzvu správneho súdu, či trvá na nariadení pojednávania
vzhľadom na závery Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/130/2022 zo dňa
18.12.2024, ktorého právnym názorom vysloveným v rozhodnutí bol správny súd viazaný v zmysle § 469
SSP. Právny zástupca žalobcu navrhol doplnenie dokazovania výsluchom strán sporu a taktiež navrhol

od žalovaného zabezpečiť vyjadrenie, či vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2014 (uvedené zdaň.
obdobie je predmetom rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní vo vzťahu
k žalobcovi) prebehli daňové kontroly u dodávateľských subjektov žalobcu – spoločnosť W s.r.o. (ďalšie
údaje ako vyplýva z obsahu spisu) a Leporelo s.r.o. (ďalšie údaje ako vyplýva z obsahu spisu); v prípade
ak daňové kontroly prebehli, nech žalovaný uvedenie, kedy boli jednotlivé daňové kontroly začaté, kedy

a s akým výsledkom/nálezom boli ukončené. Taktiež uviesť mená všetkých poverených zamestnancov
príslušného správcu dane, ktorí osobne vykonávali daňovú kontrolu. Navrhol vyžiadať od žalovaného,
pripojiť a oboznámiť administratívne spisy všetkých daňových kontrol subdodávateľov žalobcu, ktoré
budú predmetom odpovede na dopyt na žalovaného. Ďalej navrhol výsluch všetkých poverených
zamestnancov žalovaného, resp. príslušného správcu dane, ktorí osobne vykonávali daňové kontroly za

zdaňovacie obdobie apríl 2014 u daňových subjektov - BATAX, spol. s r.o. (žalobca), W s.r.o. (dodávateľ
žalobcu) a Leporelo s.r.o. (dodávateľ žalobcu).

50. Správny súd na návrh právneho zástupcu žalobcu prednesený i na pojednávaní dňa 09.04.2025
v zmysle § 112 ods. 1 SSP umožnil konateľovi žalobcu vyjadriť sa na nariadenom pojednávaní.

Správny súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyjadrený v podaní zo dňa 11.03.2025
a na nariadenom pojednávaní, nakoľko správny súd zásadne nevykonáva dokazovanie na zistenie
skutkového stavu veci a vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy v zmysle
§ 119 SSP. V danom prípade nepovažoval správny súd potrebné vykonať dokazovanie podľa § 120písm. a) SSP, pretože by nešlo o vykonanie dokazovania na preverenie zákonnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy, ale zisťovanie skutkového stavu, ktorý mal byť primárne zistený v daňovej kontrole
a následnom vyrubovacom konaní v rozsahu zodpovedajúcom náležite zistenému skutkovému stavu.

Správny súd dospel k záveru, že daňovými orgánmi bol skutkový stav dostatočne zistený na to, aby
uniesli svoje dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal a mohol vedieť, že bol spáchaný daňový
podvod. Správny súd nepovažoval za potrebné predložiť dôkazy o daňových kontrolách u dodávateľov,
pretože predmetom prieskumu bola udržateľnosť záveru o podvodnom konaní v zmysle požiadaviek
stanovených v judikatúre Súdneho dvora EÚ a v tomto smere správny súd nezistil v rámci žalobných

bodov vady v postupe a v rozhodnutiach daňových orgánov.

51. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

52. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

53. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním

kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť(§438ods.1SSP,§439ods.1SSPa§439ods.
3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30

dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do
30.06.2023).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak 25 3Sf/1/2025

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.