Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201794
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124201794.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17Csp/21/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o zaplatenie
1 266,43 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

2 17Csp/21/2024

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 981 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 981 EUR od 21.11.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

14 17Csp/21/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1 266,43 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
dňa 30.01.2020 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol
pôžičku vo výške 1 436 EUR za účelom nákupu spotrebného tovaru – televízora, ktorého kúpna cena

bola 1 436 EUR. Žalovaný pri podpise nehradil akontáciu. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných
58 mesačných splátkach v sume 35 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2 030 EUR.
Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 455 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca ho listom zo dňa 26.05.2021 – Predžalobná upomienka
vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní.
Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude

oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, preto
žalobcavyužilsvojeoprávnenieadňa19.07.2021úverzosplatnil,očombolžalovanýinformovanýlistom
zo dňa 22.07.2021 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátkesplatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a tak

súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu
naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej
úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1 266,43 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z
omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko
oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní.
Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 177,52 EUR, si žalobca
v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1 721,43

EUR tvorenú: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení:
Počet splátok 17, Výška splátky 35 EUR, Suma splátok (počet*výška) 595 EUR, Suma po zosplatnení
1 126,43 EUR, akontácia 0 EUR. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 455 EUR,
preto žalobca vyčíslil dlh ako istina 1 721,43 EUR mínus úhrady 455 EUR, t.j v sume 1 266,43 EUR.

2. Dňa 28.03.2024 súd doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril,
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči
spotrebiteľovi vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností a súčasne predloženie dôkazov podopierajúcich tieto skutkové tvrdenia,
a to ohľadom splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne,

aby uviedol, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, teda jeho schopnosť
splácať úver a z akých údajov a dokladov sa pri jej posudzovaní vychádzalo. Zároveň ho súd žiadal
o objasnenie, preto nebolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti s ohľadom na čl. 13.2 zmluvy
o úvere doručované žalovanému do vlastných rúk.

5. V podaní zo dňa 20.03.2024 žalobca uviedol, že oznámenie o okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané
žalovanému obyčajnou poštou, pretože pred zosplatnením mu bola adresovaná výzva aj s doručenkou,
v ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu. Najneskôr doručením žaloby sa však
žalovaný dozvedel o zosplatnení. Oznámenie o zosplatnení dlhu má len deklaratórny charakter a jeho
účinky nastávajú spätne momentom oboznámenia sa žalovaného s jeho obsahom. Čo sa týka skúmania

bonity žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný v žiadosti uviedol priemerný čistý mesačný príjem 251
EUR, pričom príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne. Žalovaný uviedol rodinný stav ženatý,
počet nezaopatrených detí 0 a mesačné finančné výdavky vo výške 0 EUR. Pre zistenie skutočných
finančných nákladov žalovaného bol vykonaný dopyt do registra SRBI, ktorým boli zistené skutočné
mesačné finančné náklady v registri vo výške 0 EUR. Životné minimum bolo vo výške 210,20 EUR.

Životné minimum pre nezaopatrené deti 0 EUR. Zákonná rezerva bola v sume 0 EUR. Posúdenie
schopnosti splácať úver bolo vykonané v súlade s opatrením NBS č. 10/2017. Rozdiel medzi príjmom
a výdavkami bol zistený vo výške 40,80 EUR (príjem 251 EUR mínus životné minimum 210,20 EUR).
Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako bola výška požadovanej
splátky (35 EUR), žiadosť bola schválená. Záverom tiež uviedol, že žalovaný ho neinformoval o zmene

finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie a tiež nežiadal o prípadné zníženie
mesačnej splátky. Žalovaný je v konaní pasívny a nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. Mal preto za to, že
súd nemôže popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa.

6. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (na čl. 4
zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.01.2020 č. XXXXXXXXXX, na čl. 6 rubovej strane
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.01.2020, na čl. 8 rubovej
strane informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN, na čl. 9 informácieo finančnom sprostredkovaní zo dňa 30.01.2020, na čl. 10 formulár s informáciami k sprostredkovaniu
spotrebiteľského úveru, na čl. 10 rubovej strane obchodné podmienky Quatro, na čl. 13 dotazník
o klientovi zo dňa 30.01.2020, na čl. 13 rubovej strane sprievodný list k zmluve č. XXXXXXXXXX, na

čl. 14 žiadosť o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru a udelenie súhlasov zo dňa 30.01.2020,
na čl. 15 predžalobná upomienka zo dňa 26.05.2021 spolu s doručenkou na čl. 15 rubovej strane, na
čl. 16 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2021, na čl. 16 rubovej strane
prehľad splátok a úhrad, na čl. 43 dáta dopytu zo SRBI zo dňa 30.01.2020, na čl. 44 dáta dopytu zo
Sociálnej poisťovne zo dňa 30.01.2020) a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd

zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.01.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
(ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver za účelom
nákupu tovaru – televízora – lg 65um7400, a to pri nasledovných podmienkach: kúpna cena 1 436 EUR,
akontácia 0 EUR, výška úveru 1 436 EUR, výška splátky 35 EUR, počet splátok 58, celková čiastka 2

030 EUR, RPMN 16,37 %, fixná ročná úroková sadzba 16,37 %, celkové náklady spotrebiteľa 594 EUR,
splatnosť prvej splátky 20.02.2020, splatnosť ďalších anuitných splátok vždy 20. dňa v mesiaci a doba
trvania zmluvy 58 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy.

8. Vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad žalovaný zaplatil celkovo 13 splátok po 35 EUR. Počnúc

siedmou splátkou však niektoré splátky neboli realizované v súlade s dojednanou splatnosťou splátok.
Listom zo dňa 26.05.2021, ktorý bol žalovanému doručený dňa 03.06.2021, žalobca vyzval žalovaného
na bezodkladnú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 105 EUR s upozornením, že ak do
05.07.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný napriek výzve neuhradil svoj
dlh v uvedenom čase, ani neskôr, a to ani čiastočne. Listom zo dňa 22.07.2021 žalobca oznámil

žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval
ho na zaplatenie dlžnej čiastky 1 266,59 EUR. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný mal
súhrnne zaplatiť sumu 1 721,43 EUR (súčet 17 splátok po 35 EUR a zostatku úveru ku dňu zosplatnenia
1 126,43 EUR), pokuty sú v sume 177,52 EUR, úhrady žalovaného boli úhrnne v sume 455 EUR
a zostatok úveru tak je 1 443,95 EUR (vrátane pokút 177,52 EUR).

9. Pred poskytnutím úveru žalobca dňa 30.01.2020 vykonal lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni
s výsledkom, že žalovaný nebol zamestnaný, bol poberateľom dôchodku aspoň vo výške 251 EUR.
Žalobca taktiež realizoval lustráciu v registri SRBI, ktorou zistil, že žalovaný nemal žiadne existujúce ani
už ukončené splátkové či nesplátkové úvery. Zo zmluvy pritom vyplýva, že žalobca zisťoval i údaj o tom,

že žalovaný je starobný dôchodca, je ženatý a nemá žiadne nezaopatrené deti, ani vyživované osoby.

10. Rozsudkom č.k. 17Csp/21/2024-59 zo dňa 28.06.2024 súd žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca
pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval

k overovaniu bonity žalovaného (že nezisťoval žiadne iné výdavky okrem výdavkov na iné úvery –
lustrácia v SRBI a nezohľadňoval výdavky na manželku žalovaného) súd vyhodnotil ako hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čoho následkom je s poukazom na § 11 ods. 2 fikcia o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Následne keďže súd nemal k dispozícii rozpis splátok, tak nebolo možné
ustáliť akú časť splatných splátok už pokrývajú doposiaľ realizované úhrady vo výške 455 EUR a aká

časť splatných splátok nie je pokrytá úhradami a zároveň nie je premlčaná, a tak súdu neostávalo iné
než žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o existencii dlhu
žalovaného a jeho rozsahu.

11. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove uznesením č.k.

17CoCsp/28/2024-83 zo dňa 30.01.2025 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie prvoinštančnému súdu. V odôvodnení odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že
aplikoval nesprávny právny predpis, pretože v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo
platné znenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

úveru a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, pričom za ´hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42. Odvolací súd uviedol, že súd je vždy povinný vyhodnotiť v závislosti
od konkrétneho prípadu, ku ktorej alternatíve konania žalobcu dochádza a so skutkovou podstatou

nedostatočného skúmania bonity spotrebiteľa (nekonanie s odbornou starostlivosťou alebo hrubé
porušenie povinnosti) sa náležitým spôsobom vysporiadať. Závery prvoinštančného súdu o hrubom
porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. sa odvolaciemu súdu vzhľadom na to,
že veriteľ disponoval údajmi z príslušných databáz, javilo ako nedôvodné a právne posúdenie súdu
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti považoval za predčasné, keďže nie je ustálený následok nedostatku

skúmania bonity spotrebiteľa. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu, aby jednoznačne ustálil, či pri
posudzovaníbonityspotrebiteľaveriteľomdošlokporušeniupovinnostiveriteľapriodbornejstarostlivosti
alebo či došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z,z, Aj došlo k hrubému
porušeniu povinnosti, má súd vyšpecifikovať, či šlo o porušenie majúce základ v absencii údajov
o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo v absencii úradjov z príslušných databáz
alebo registrov pre účely posudzovania bonity spotrebiteľa, alebo či došlo k porušeniu § 7 ods. 19 až 43

zák. č. 129/2010 Z.z. a v akom rozsahu. Súd má potom prípadne následne vyhodnotiť, či môže banka
požadovať jednorazové splatenie úveru alebo či je úver bezúročný a bez poplatkov. Pri rozhodovaní má
súd prihliadnuť i na prehľad splátok a úhrad, ktoré má k dispozícii a boli súdu predložené so žalobou.

12. Vyššie uvedený skutkový stav tak súd nasledovne právne posúdil:

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 30.01.2020 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského
úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného

úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného
predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené
úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;

obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.17)19. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských

úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

20. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

23. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa

v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 41 ZoSÚ Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia

limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia
možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a
na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,
c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,

d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,
e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

27. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

28. Podľa § 2 ods. 5 a 6 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia č.
6/2018 a v znení opatrenia č. 9/2019 výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči
ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak
rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8

a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu. (5) Zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná, ak hodnota
pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru k čistému
ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa
podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto odseku

a odseku 7 rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa overených v
elektronickom registri údajov o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie,
spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme
vyčerpaného povoleného prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a
sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených

nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. (6)

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

34. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi

žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave
obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

35. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade

s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej
moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o
ochranespotrebiteľaadospelkzáveru,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskomúveremedzižalobcoma
žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc
jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie
je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

36. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení

si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že
podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 (E.:E.:C.:XXXX:XXX): „Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
aozrušenísmerniceRady87/102/EHSsamajúvykladaťvtomzmysle,ževnútroštátnemusúduukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa

ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.“

37. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo

efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné apravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej

alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

38. Na základe žalobcom poskytnutých tvrdení a predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru,
že žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť
žalovaného splácať poskytovaný úver. Žalobca síce súdu predložil výsledok lustrácie žalovaného

v Sociálnej poisťovni, kde si overoval príjem žalovaného a výsledok lustrácie v registri SRBI, kde si
overoval úverové zaťaženie žalovaného a jeho aktuálne finančné výdavky na iné úvery, avšak uvedené
súd nepovažoval za postačujúce pre preukázanie skutočnej odbornej starostlivosti posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať úver. Zo zmluvy, zo žiadosti o spotrebiteľský úver, či dotazníku o klientovi a tvrdení
žalobcu nevyplýva, že by žalobca od žalovaného reálne zisťoval akékoľvek iné výdavky než výdavky

na splátky úverov, hypoték a lízingov a jeho prípadné vyživovacie povinnosti. Žalobca teda absolútne
rezignovalnazisťovaniebežnýchvýdavkovžalovaného,napríkladnákladovnabývanie,čiinépravidelné
výdavky žalovaného na nevyhnutné potreby – napr. lieky, čo súd považuje za vážne zanedbanie
povinnosti skúmať výdavky na strane žalovaného. Z výpočtov disponibilného príjmu je zrejmé, že
žalobca vychádzal z príjmu 251 EUR predstavujúceho vyplácaný dôchodok a výdavkov spočívajúcich

iba v životnom minime pre jednu plnoletú osobu v sume 210,20 EUR. Ignoroval však skutočnosť, že
žalovaný v žiadosti uviedol, že je ženatý a absolútne sa nezaoberal skutočnosťou, či žalobca žije v jednej
domácnosti s manželkou a či má voči nej vyživovaciu povinnosť, resp. aká je ich celková majetková
situácia. V zmysle opatrenia NBS č. 10/2017 je veriteľ pritom povinný medzi výdavky spotrebiteľa zaradiť
ajvýdavkynatakútoosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťaktorážijesospotrebiteľom

v spoločnej domácnosti, minimálne vo výške životného minima na takúto osobu, čomu v danom prípade
zodpovedá životné minimum na ďalšiu plnoletú osobu v sume 146,64 EUR. Už pri zohľadnení týchto
výdavkov by žalobca musel dospieť k nedostatočnej bonite žalovaného pre získanie úveru.

39. Súd poukazuje na nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoCsp/3/2024 zo

dňa 23.01.2025 v obdobnej veci týkajúcej sa posúdenia úveruschopnosti spotrebiteľa, kde sa okrem
iného uvádza: „Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia žalovaného ale uvádza, rovnako
ako súd prvej inštancie, že odborná starostlivosť práve naopak znamená individualizáciu posúdenia
konkrétneho žiadateľa o úver, pričom aj keď žalovaný správne poukázal na to, že úplne exaktne sa
nedajú určiť výdavky napr. na stravu, ošatenie, hygienu a pod., tak na druhej strane existujú výdavky,

ako je elektrina, plyn, voda, odpad, dane, mobilné telefóny, resp. všetky ďalšie mesačné platby, ktoré
sa dajú jednoznačne identifikovať a zdokladovať a práve skúmanie týchto pravidelných mesačných
výdavkov predstavuje skúmanie nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie
základných životných potrieb spotrebiteľa, tak ako to už odvolací súd uviedol vyššie (§ 8 ods. 4 ZoÚ).
Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že žiadateľ o úver môže mať aj nadpriemerný

príjem, ale pokiaľ má aj nadpriemerné výdavky, tak túto skutočnosť musí obozretný veriteľ, ktorý
postupuje s odbornou starostlivosťou zohľadniť a nemožno súhlasiť so záverom žalovaného, že pokiaľ
má napr. spotrebiteľ vysoký príjem a dopraje si luxusnejší spôsob života, tak je aj v jeho prípade potrebné
posúdiť iba nevyhnutné náklady, resp. vychádzať zo sumy životného minima.“

40. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 8CoCsp/3/2024 zo dňa 23.01.2025 ďalej pri výklade
ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie (cit. § 15 ods. 2 zák. č. 90/2016
Z.z.: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.), ktorého znenie je
obdobné, ako znenie § 11 ods. 2 ZoSÚ, uviedol: „V súvislosti s aplikáciou § 15 ods. 2 ZoÚ si odvolacísúd zároveň dovoľuje, s poukazom na komplexné vymedzenie aplikácie tohto ustanovenia uviesť, že čo
sa týka výkladu spojky „alebo“ v tomto zákonnom ustanovení je potrebné uviesť nasledovné: Tretia veta
ustanovenia § 15 ods. 2 ZoÚ, v ktorej je táto spojka obsiahnutá, definuje hrubé porušenie povinností

podľa § 8 ods. 1, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Spojka „alebo“ vyplývajúca z tohto
ustanovenia, neznamená v kontexte tohto ustanovenia vylučovací význam, pretože by bolo úplne bez
logického konceptu to, pokiaľ by aj veriteľ preukázal nahliadnutie do príslušnej databázy alebo registra
spotrebiteľskýchúverov,alenijakýmspôsobombyneskúmalnapr.príjem,resp.ajvýdavkyarodinnýstav
spotrebiteľa. Citované ustanovenie znamená, že o hrubé porušenie ide v prípade, ak veriteľ nevykoná

zisťovanie podľa 1. bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo 2. bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov. Uvedené je úplne logické, pretože iba vykonaním 1. a 2. môže veriteľ
získať komplexné informácie pre vyhodnotenie bonity dlžníka. Zákonodarca zároveň správne nepoužil
spojku „a“, pretože v takom prípade, by k hrubému porušeniu došlo iba pri nevykonaní 1. a 2. súčasne,
teda na hrubé porušenie povinnosti by nepostačovalo nevykonanie iba jedného z uvedených postupov.

Uvedené ustanovenie preto treba vykladať tak, že o hrubé porušenie povinnosti ide, ak veriteľ nevykoná,
čo len jedno z opatrení 1. alebo 2. a negáciou uvedeného dospejeme k záveru, že vykonané musia byť
obidve zisťovania, teda 1. a aj 2“.

41. Napokon sa žiada ešte poukázať i na záver odvolacieho súdu v citovanom rozhodnutí, že veriteľ je

povinný zistiť skutočné reálne výdavky žiadateľa o úver a nepostačuje na tento účel započítať iba sumu
životnéhominima.Pokiaľbysúdpripustiltakýtovýklad,takbytobolovrozporesúčelomzákonaataktiež
aj logikou poskytovanie úverov. Odvolací súd poukázal opätovne na to, že základné výdavky sú výsostne
individuálnou záležitosťou a veriteľ je povinný ich zisťovať a preverovať, pričom tieto náklady nemožno
stotožniť so životným minimom, ale je nevyhnutné vychádzať z reálnych výdavkov, nakoľko štandard

každého žiadateľa o úver je iný – niekto môže mať aj nadpriemerný príjem, ale pokiaľ má nadpriemerné
výdavky, ktoré sú pre neho, dá sa povedať, bežné a nevyhnutné, tak v takomto prípade veriteľ musí
zvážiť, či takémuto žiadateľovi poskytne úver, resp. musí si byť vedomý, že pokiaľ mu úver poskytne, tak
sa vystavuje riziku, že takýto žiadateľ o úver nebude splácať, resp., že v dôsledku porušenia zákonných
povinností bude súdom určené, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

42. Následne tak, čo sa týka vyhodnotenia, či v prejednávanom spore porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1 zo strany veriteľa je iba menej závažným porušením, alebo sa jedná o hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, súd uzatvára, že v danom prípade šlo o hrubé porušenie povinností podľa § 7
ods. 1 ZoSÚ, keďže žalobca nezisťoval bežné výdavky na strane žalovaného, absolútne nezisťoval jeho

nevyhnutné náklady na zabezpečenie základných životných potrieb a pri prepočte schopnosti splácať
úver automaticky prevzal iba hodnotu životného minima.

43. Následkom predmetného porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2
ZoSÚjednakstrataoprávneniavyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru,

ako aj fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

44. Súd vo svetle uvedených záverov mal za to, že zosplatnenie úveru zo dňa 22.07.2021 je neplatným
právnym úkonom pre rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ a žalobca má nárok iba na vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov bez úrokov, či poplatkov, a to v splátkach v zmysle pôvodne

dojednaného splátkového kalendára, pričom ale vzhľadom na to, že šlo o anuitné splátky, žalobca má
nárok iba na príslušnú časť splátky, ktorá by pripadala na istinu úveru. Ku dňu vyhlásenia rozsudku
by boli splatné už všetky splátky úveru, keďže konečná splatnosť úveru (splatnosť poslednej splátky)
nastala dňa 20.11.2024. Žalobcovi s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak prináleží
suma9981EUR(poskytnutéfinančnéprostriedky1436EURmínusúhrady455EUR).Žiadnazosplátok

by pritom určite nebola premlčaná, keďže žalovaný zaplatil 13 splátok po 35 EUR, čo určite pokrýva
prvých 13 splátok, z ktorých najneskoršie splatná bola 20.02.2021, a teda prípadne najskôr splatnou
z doposiaľ nepokrytých splátok by ak tak bola 4. splátka, ktorá bola splatná dňa 20.03.2021 (hoci zrejme
i táto je pokrytá platbami žalovaného, keďže pôvodné splátky v sebe určite zahŕňali aj úrok a teda ich
výška bez časti pripadajúcej na úrok je určite nižšia než 35 EUR). Žalobca pritom podal žalobu na súd

dňa 28.02.2024, t.j. ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby potenciálne najstaršej nezaplatenej
splátky.45. Absencia rozpisu splátok – amortizačnej tabuľky má potom vplyv na priznanie úroku z omeškania,
ktorý si žalobca uplatňoval vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny od 28.07.2021 do zaplatenia.
Keďže žalovaný súd nedisponuje rozpisom splátok, neostávalo mu iné, než uzavrieť, že žalovaný sa

dostal s celou dlžnou sumou do omeškania až márnym uplynutím doby splatnosti poslednej splátky
(20.11.2024), preto súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania až po splatnosti celého úveru odo
dňa 21.11.2024 do zaplatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňom omeškania žalovaného
s úhradou jednotlivých splátok minimálne vo výške 5 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov

vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu splatnosti splátok úveru bola
vo výške od 0 % do 4,5 %).

46. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 981 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 981 EUR od

21.11.2024 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP na
základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. Žalobca mal úspech v istine 981 EUR s prísl., čo
predstavuje k predmetu sporu 77 %, žalovaný mal úspech v zamietavej časti, t.j. v percentuálnom

vyjadrení 23 % z predmetu sporu. Rozdiel (miera úspechu žalobcu prevyšujúca úspech žalovaného
v konaní) tak predstavuje 54 % (77 % - 23 %). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2 17Csp/21/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.