Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Mária Šimková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/123/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010362
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1621010362.3
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov
senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného L. R. a
spol. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/46/2021 zo dňa 26.10.2023, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18.03.2025 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.7T/46/2021zodňa26.10.2023boliobžalovaní
L. R., L. R. a L. D. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 10.08.2021, sp. zn. 1Pv 458/20/1106-17 pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin neoprávneného zásadu do práva k domu, bytu
alebo nebytovému priestoru podľa §218 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
1/
obžalovaní v čase od 16.10 h dňa 23.10.2019 do 07.00 h dňa 24.10.2019 z nezabezpečeného areálu
Vysokej školy MZLU, Valtická 331 v Lednici, Česká republika doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil
vibračnú dosku DPU 3050 H, žltej farby, rok výroby 2017, 190 kg vážiacu, čím spôsobili spoločnosti VHS
Břeclav, s.r.o., IČ: 42324149, so sídlom Fügnerova 1161/1, Břeclav, Česká republika škodu vo výške
15.000,- Kč /586, - €/,
2/
obžalovaní v čase od 17.00 h dňa 29.10.2019 do 07.00 h dňa 30.10.2019 odstránili doposiaľ nezisteným
predmetom a spôsobom visiaci zámok na vstupnej bráne do areálu futbalového ihriska vo Valticiach, P.
Bezruča 358, Česká republika, následne doposiaľ nezisteným predmetom odstránili visiaci zámok na
vstupných dverách do stavebnej bunky, odkiaľ odcudzili vŕtačku značky Narex modrej farby, miešadlo
značky Metabo modrej farby a predlžovací kábel dlhý 50 metrov oranžovej farby, čím bola spoločnosti
Hrušecká stavební, s.r.o., IČ: 25585142, so sídlom U zbrojnice 588, Hrušky, Česká republika krádežou
spôsobená škoda 2.500,-Kč /98,-€/, škoda poškodením 400,- Kč /15,70 €/, následne z voľného
priestranstva areálu daného futbalového ihriska odcudzili 40 ks hliníkových stojok v dĺžke 3 metre, 40 ks
hliníkových stojok v dĺžke 3,5 metra a 70 ks spúšťacích hlavíc k stojkám, ktoré boli voľne odložené, čím
bola spoločnosti FORTING, s.r.o., IČ: 26236303, so sídlom Králová 279/9, 616 00 Brno, Česká republika
krádežou spôsobená škoda vo výške 183.127,- Kč /7.178,10 €/,
3/obžalovanívčaseod18.00hdňa31.05.2019do07.00hdňa01.06.2019odcudzilivobciHrušky,Nádraží
563, Česká republika vedľa motorestu U Husára z korby voľne odstaveného nakladača značky Demper,
bez registračnej značky 1 ks výkopovej lyžice /šírka 60 cm, hmotnosť 60 kg/, 1 ks výkopová lyžica /šírka
60cm,hmotnosť100kg/a1ksvýkopovályžica/šírka110cm,hmotnosť200kg/-všetkynabagerznačky
Terex CS 305 spolu v hodnote 42.290,- Kč, ďalej doposiaľ nezisteným predmetom poškodili vstupné
dvere do stavebnej bunky, dovnútra sa však nedostali, čím spoločnosti FK Bau, a.s., IČ: 26503468,
so sídlom Fr. Diviše 29, Praha, Česká republika bola spôsobená škoda krádežou vo výške 42.290,-
Kč /1.636,14 €/ a škoda poškodením vo výške 2.000,- Kč /77,50 €/,
4/
obžalovaní v čase od 17.30 h dňa 13.07.2019 do 07.15 h dňa 14.07.2019 v obci Březí, Mikulovská
ulica, Česká republika doposiaľ nezisteným spôsobom vnikli na oplotený pozemok stavby oproti domu
číslo 557, kde u stavebnej bunky doposiaľ nezisteným predmetom prekonali reťaz s visacím zámkom,
následne otvorili vstupné dvere a z bunky odcudzili vŕtačku značky MAKITA modrej farby, rok výroby
2017, v hodnote 3.839,- Kč, vŕtačku značky WOLKRAFT červeno-šedej farby, rok výroby 2019 v hodnote
3.071,- Kč, uhlovú brúsku veľkú značky MAKITA modrej farby, rok výroby 2019, v hodnote 3.839,- Kč,
malú uhlovú brúsku značky MAKITA modrej farby, rok výroby 2018 v hodnote 3.559,- Kč, malú uhlovú
brúsku značky WOLKRAFT červeno-šedej farby, rok výroby 2019 v hodnote 1.535,- Kč, veľkú ručnú
zbíjačku modro-striebornej farby, rok výroby 2019 v hodnote 7.677,- Kč, malú príručnú zbíjačku modrej
farby, rok výroby 2017 v hodnote 1.791,Kč, motorovú pílu značky STIHL 231 oranžovo-šedej farby, rok
výroby 2019 v hodnote 7.677,- Kč, priamočiaru pílu značky HECHT červenej farby, rok výroby 2019,
v hodnote 1.280,- Kč, zváračku na plasty v červenej plechovej krabici, rok výroby 2019 v hodnote
2.047,- Kč, príručné miešadlo na maltu zelenej farby, rok výroby 2017 v hodnote 2.559,- Kč, kábel na
380 V v dĺžke 100 metrov v hodnote 8.957, - Kč, 2 ks 50 metrov vodotesného predlžovacieho káblu v
hodnote 3.839,- Kč, čím bola spoločnosti GÁBOR TRADE SK, s.r.o., IČO: 51671069, so sídlom Vysoká
385/25, Spišský Štvrtok, Slovenská republika spôsobená škoda krádežou vo výške 50.668,- Kč /1.980,-
€/ a škoda poškodením reťaze 100,-Kč /3,90 €/, a spolu spôsobili škodu krádežou vo výške 293.585,-
Kč /11.448,24 €/ a škodu poškodením vo výške 2.500,- Kč /97,10 €/,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa poškodených VHS Břeclav, s. r. o., Hrušecká
stavební spol. s r. o., FORTING s. r. o., FK BAU, a. s., GÁBOR TRADE SK s. r .o. a Direct pojišťovňa,
a. s. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že vo vzťahu k tvrdeniu obžaloby ohľadom požičiavania
vozidla VW Transporter EČV: L. H. súd poukazuje na výpoveď svedka F. A., ktorý uviedol, že vozidlo
požičiaval L. R. (nepožičiaval ho L. R. ani L. D.) približne od roku 2018, presný zápis pôžičiek si však
neviedol. Podstatnou informáciou, ktorú svedok F. A. uviedol, že vozidlo požičiaval aj iným osobám ako
L. R. a nie ako tvrdila obžaloba jedine a výlučne L. R.. Obžalovaný vo výsluchu uviedol, že podľa jeho
informácií si vozidlo požičiavali aj S. F. a N.. Vozidlo tiež nemalo inštalované GPS, preto nebolo možné
dokumentovať jeho pohyb. Nebolo sporným, že vozidlo si obžalovaný L. R. požičiaval od svedka F. A.,
obžalovaný to aj potvrdil vo výsluchu v prípravnom konaní a potvrdili to aj obaja spoluobžalovaní L. R.
a L. D., zo žiadnych zabezpečených dôkazov však nie je možné vyvodiť, že práve v dňoch skutkov (t.j.
dňa23.102019-24.10.2019,29.10.2019-30.10.2019,1.05.2019-01.06.2019,13.07.2019-14.07.2019)sa
práve obžalovaní s motorovým vozidlom VW transporter nachádzali na miestach skutkov.
Súd prvého stupňa nespochybňuje, že vozidlo s V.: L R. bolo zaznamenané na diaľnici D2 pri prejazdoch
vo všetky dni skutkov (čl. 184-185), čo vyplynulo z prehratého CD na čl. 188. Prítomnosť vozidla VW
Transporter s V.: L. XXX R. na mýtnej bráne v smere do Českej republiky alebo z Českej republiky však
automatickyneznamenáajprítomnosťnamiestachčinov,t.j.obecLednice(skutokpodbodom1),Valtice
(skutok pod bodom 2), Hrušky (skutok pod bodom 3) a Březí (skutok pod bodom 4), a najmä prítomnosť
všetkých troch obžalovaných v tomto vozidle. Čiastočne je vidieť osoby na záberoch z prejazdov z
dní 31.05.2019 a 01.06.2019 (skutok pod bodom 3), zo dňa 13.07.2019 (skutok pod bodom 4) a zo
dňa 30.10.2019 (skutok po bodom 2), kde sa v prednej časti vozidla nachádzajú 2, resp. 3 osoby. Súd
však jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností z takto vyhotovených fotografií nemôže stotožniť osoby
obžalovaných.Vo vzťahu k prehratým kamerovým záznamom ku skutku zo dňa 24.10.2019 súd prvého stupňa uvádza,
že bola zaznamenaná prítomnosť vozidla VW Transporter v obci Lednice, z kamerového záznamu
miesta skutku (kamera MZLU označená ako skleník), nie je však možné stotožniť toto konkrétne
vozidlo a už vôbec nie prítomnosť obžalovaných. Záznam je vyhotovený v nočnej hodine a v značnej
vzdialenosti, nedá sa z neho stotožniť konkrétne motorové vozidlo. Ani z prehratých kamerových
záznamov zo dňa 29.10.2019 nie je možné jednoznačne stotožniť vozidlo, ani posádku vozidla. Čo sa
týka prítomnosti mobilného telefónu obžalovaného L. R. v mieste Březí (skutok č. 4) a Hrušky (skutok č.
3), čo vyplýva z úradného záznamu (čl. 95-96) taktiež nie je možné z tohto vyvodiť, že práve L. R. bol na
mieste skutkov. L. R. boli pripísané telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, nie je však zrejmé
na základe čoho dospeli orgány činné v trestnom konaní k tomu, že tieto čísla používal práve a výlučne
L. R.. Okrem toho je potrebné poukázať na čestné vyhlásenie J. Q., ktorá potvrdila, že dodávku aj mobil
požičiavali nebohému bratovi obžalovaného L. R. L. R. a potvrdil to aj obžalovaný L. R.. Ani spáchanie
trestného činu spoločne dňa 15.11.2019, za ktorý boli všetci traja obžalovaní odsúdení Okresným súdom
Bratislava III sp.zn. 6T/115/2020 neznamená, že sa automaticky dopustili aj týchto krádeží. Nie je možné
postaviť vinu obžalovaných na podobnom modus operandi (spoločná krádež všetkých obžalovaných
v Dunajskej Lužnej za prítomnosti vozidla VW Transporter a odcudzenie vecí zo stavby). Prítomnosť
pákových klieští červenej farby na mieste skutku pod bodom 2 (Valtice dňa 29.10.2019-30.10.2019) nie
je sporná, taktiež nie je sporné, že kliešte patrili obžalovanému R., obžalovaný R. však vypovedal, že
pár dní pred krádežou v Dunajskej Lužnej požičal tieto kliešte R. a v kontexte tvrdenia obžalovaného R.,
že dodávku požičiaval bratovi L. R. (čo potvrdila aj J. Q.) nie je možné tvrdiť, že obžalovaný R. bol na
mieste skutku 2 vo Valticiach, keď tam boli jeho kliešte.
Súd prvého stupňa konštatoval, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní (najmä výpovede
poškodených, ohliadky na miestach činu s fotodokumentáciou, odborné vyjadrenie k zhode
mechanoskopických stôp, čiastočne kamerové záznamy) síce potvrdzujú, že došlo k spáchaniu
žalovaných skutkov a ku vzniku škody, avšak nepreukazujú, kto uvedené skutky spáchal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 31.10.2023 prokurátor odvolanie, ktoré odôvodnil
osobitným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.02.2024. V písomnom odôvodnení
odvolania prokurátor uviedol,
že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a je toho názoru, že dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní preukazujú vinu obžalovaných. Bolo preukázané, že obžalovaný L. R. si opakovane od
svedka F. A. zapožičal vozidlo VW Transporter, ktorého prítomnosť bola zaznamenaná pri prejazdoch na
diaľnici D2 (v oboch smeroch SR - ČR) v dňoch, kedy došlo k spáchaniu jednotlivých skutkov. Rovnako
tak bolo vykonaným odkazovaním preukázané, že sa buď všetci traja obžalovaní spolu alebo aj v zložení
obžalovaný L. D. a obžalovaný L. R., dopustili iných skutkov, za spáchania ktorých boli právoplatne
dosúdení, tiež s použitím vozidla VW Transporter za sprievodu vozidla Škoda Octavia (rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/115/2020 a Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/117/2020).
Je vysoko nepravdepodobné, aby sa obžalovaní ako osoby zamerané na rovnaký druh trestnej činnosti,
ktoré práve používali predmetné vozidlá na páchanie uvedenej majetkovej trestnej činnosti, dopustili
výlučne týchto dvoch skutkov, za ktoré už boli uznaní vinnými a následne presne tými istými vozidlami
spáchali žalované skutky v tomto konaní, úplne iné osoby. Takáto náhoda v praxi prakticky neexistuje.
Prokurátor ďalej poukazuje na to, že sa obžalovaní k už odsúdeným skutkom priznali len z dôvodu,
že boli s ukradnutými vecami zadržaní bezprostredne po čine, navyše sa našli odcudzené veci v
predmetnom vozidle. Ďalším minimálne nepriamym dôkazom preukazujúcim prítomnosť obžalovaného
L. R. v čase spáchania skutkov pod bodom 2/, 3/ a 4/ rozsudku, je zaznamenanie prítomnosti jeho
mobilného telefónu na miestach činu. Tvrdenie obžalovaného L. R. o tom, že si v dňoch spáchania
skutkov mobilný telefón vždy zabudol v zapožičanom vozidle, je nevyhnutné považovať za jeho snahu
vyviniťsa,pretoženamiestečinubolazaznamenanánielenprítomnosťjehomobilnéhotelefónu,alebola
zaznamenaná aj uskutočnená telekomunikačná prevádzka, teda mobilný telefón bol aktívne používaný
na komunikáciu medzi účastníckymi stanicami, čo vylučuje obhajobné tvrdenie obžalovaného L. R..
Ďalším nepriamym dôkazom svedčiacim o tom, že žalované skutky spáchali obvinení sú pákové kliešte
zaistené v osobných veciach obžalovaného L. R., u ktorých bola zistená individuálna zhoda so stopami
zaistenými v skutku pod bodom 2/ rozsudku. Nevierohodne vyznieva výpoveď obžalovaného L. R., že
pákové kliešte zaistené vo vozidle pri skutku v Dunajskej Lužnej neboli jeho, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že ich požičal obžalovanému R., ktorý zase na hlavnom pojednávaní uviedol, že kliešte patrili
jeho bratovi L.. Prokurátor poukázal na výpoveď svedka poškodeného F. Y., ktorý obžalovaných najalna prácu, obžalovaní teda poznali miesto spáchania skutku pod bodom 4/ rozsudku, veci ktoré sa tam
nachádzali i spôsobom zabezpečenia miesta, kde došlo k spáchaniu skutku.
Na základe vyššie uvedeného je prokurátor toho názoru, že minimálne neprerušenou reťazou
nepriamych dôkazov je preukázaná spojitosť medzi jednotlivými skutkami a všetkými obžalovanými
(vozidlo VW Transporter, zaistené pákové kliešte vykazujúce individuálnu zhodu v bode 2/, lokalizácia
mobilného telefónu obžalovaného R. na miestach činu, z ktorého boli realizované na miestach činu
tiež hovory, výpoveď svedka Y. osvedčujúca znalosť obžalovaných o mieste činu v bode 4/ rozsudku).
Vykonané dôkazy neboli vyhodnotené správne a teda bol nesprávne vyhodnotený záver o nevine
obžalovaných.
Na základe týchto skutočností prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby
vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Obžalovaný L. R. sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu podaním
doručenýmsúduprvéhostupňadňa05.06.2024.Obžalovanýuvádza,žerozsudokpovažujezazákonný,
spravodlivý a náležite odôvodnený. Prokurátor v podanom odvolaní tvrdí, že dôkazy produkované na
hlavnom pojednávaní preukazujú vinu obžalovaných. Pre toto tvrdenie však neexistuje jeden priamy
dôkaz. Naopak možno tvrdiť, že nebolo jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané, že motorové vozidlo
značky VW Transporter by v dňoch vykonania skutkov používali obžalovaní. Dôkaz, že toto vozidlo
v inkriminovaných dňoch prekročilo štátnu hranicu ČR a SR nie je predsa dôkazom, že ho používali
obžalovaní, a že ho viedol v týchto dňoch niektorý z obžalovaných. Prehraté kamerové záznamy
nedokázaliidentifikovaťosobyvezúcesavovozidle.TaktiežvýpoveďsvedkaF.A.skôrpotvrdzujeverziu,
že predmetné vozidlo použité pri páchaní trestnej činnosti mohlo byť použité inými osobami. Argument
prokurátora o rovnakom modus operandi v prípade inej krádeže dokázanej obžalovanému v súvislosti
s vozidlom VW Transporter považuje obhajoba za právne bezvýznamný. Prvostupňový súd správne
aplikoval právnu zásadu in dubio pro reo, nakoľko nielenže nebol produkovaný jediný priamy dôkaz voči
obžalovaným, ale ani súbor nepriamych dôkazov netvoril ucelený reťazec.
Z uvedených dôvodov obžalovaný R. navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.
Obžalovaní L. R., L. D., ani poškodení, ktorým bolo odvolanie v súlade s § 314 Trestného poriadku
doručované, do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora.
Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 07.08.2024.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo
predchádzajúceho konania, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok na neverejnom
zasadnutí, preto nariadil verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovaných a ostatné procesné
strany. Obžalovaný L. R. písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Vzhľadom na to, že takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293
ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku konal v jeho neprítomnosti. Obžalovanému L. R. bolo upovedomenie
obsahujúce poučenie o možnosti konať v jeho neprítomnosti vykázané fikciou doručenia podľa § 66 ods.
3 Trestného poriadku a obžalovaný L. D. upovedomenie obsahujúce aj poučenie o možnosti vykonať
verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti riadne prevzal viac ako 5 pracovných dní pred termínom
verejného zasadnutia. Keďže sa obžalovaní L. R. a L. D. na verejné zasadnutie neustanovili a
nepožiadali o jeho odročenie, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku konal v neprítomnosti
obžalovaných a podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku tiež v neprítomnosti poškodených.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí na podklade písomne podaného odvolania a
z dôvodov tam uvedených navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.
Obhajkyňa JUDr. Ingrid Haulíková navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, napadnutý
rozsudok považuje za zákonný, spravodlivý a dostatočne odôvodnený.Obhajca JUDr. Martin Ritomský na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a spravodlivý, obžaloba nevyprodukovala priame a nepriame dôkazy, ktoré by vo svojom
súhrne tvorili udelenú reťaz, ktorá by aj preukazovala vinu bez dôvodných pochybností. Súd prvého
stupňa správne aplikoval zásadu in dubio pro reo, preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
nedôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa 10.08.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky obžalobu na L. R., L. R. a L. D. pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 2012 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa §218 ods. 2 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v
úvodnej časti tohto odôvodnenia.
Obžalovaní L. R., L. R. a L. D. na hlavnom pojednávaní učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku, že sú nevinní, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovanýchL.R.,L.R.aL.D.,sosúhlasomprocesnýchstránprečítalvýpovedezprípravnéhokonania
svedkov U. Q., U. F., I.. T. Q., L. N., F. Y., F. F., T. B., F. D., T. R., F. A., podľa § 270 ods. 2 Trestného
poriadku prehral kamerové záznamy a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.
Obžalovaný L. R. spáchanie skutkov poprel a uviedol, že dodávku, ktorá mala odchádzať z miesta činu,
mal požičanú opakovanie od F. A.. Požičiaval si ju, lebo chodil na brigádu, chodil sťahovať nábytok,
ale hlavne si robil zásoby dreva na zimu. Keď bola dodávka v Českej republiky, tak vtedy ju požičiaval
svojmu bratovi L. R. a L. D.. Čo oni robili na tej dodávke, to nevie. Vie, že raz, keď im ju požičal, tak
si tam zabudol telefón. Svoj telefón požičiaval aj svojmu bratovi L., lebo bol chorý a nemal telefón, aby
si mohol zavolať pomoc. Brat zomrel v novembri 2019. Na svoje meno mal dodávku požičanú asi 10
krát, ale pre vlastné účely si ju požičal asi 3-4 krát. On tie trestný činy v Českej republiky nespáchal. Do
Českej republiky v čase skutkov nechodieval, vtedy pracoval pre AQS Záhorská Bystrica. Dodávku si
požičiavali aj S. N. a N.. Pokiaľ ide o obžalovaného R., tak toho v tej dobe nepoznal, spoznal ho až v
roku 2019. Ohľadom kliešťov uviedol, že v dodávke sa nachádzali jedny kliešte, ktoré patrili jeho bratovi
L. a ktorý pracoval pre jedného Čecha v Břeclavi. Akú mali kliešte farbu, to nevie. Ale určite to neboli tie
kliešte, ktoré sa uvádzajú v spise, lebo vtedy R. nepoznal.
Obžalovaný L. R. tiež poprel spáchanie skutkov a uviedol, že sa s obžalovanými R. a D. v tom čase
nepoznal. Zoznámili sa jeden - dva týždne pred krádežou v Dunajskej Lužnej. V Českej republike onnikdynebol.VdodávkeVWTransportersaviezolprvýkrátvnovembri2019.Vmiestebydliskaregistroval
túto dodávku, a videl, že ju šoféroval D., nastupoval do nej. R. túto dodávku nešoféroval, videl ho pri nej,
ale v dodávke ho nevidel. Keď išli vykonať krádež do Dunajskej Lužnej, v dodávke sedel iba on a R..
R. ich sprevádzal na Octavii mal pri sebe šoféra. Pokiaľ ide o kliešte, jeho boli červené, on ich požičal
R. pár dní pred tým ako išli do Bratislavy pre kompresor a stojky. Ako sa dostali do auta, to nevie, keď
on prišiel do auta, už tam boli.
Obžalovaný L. D. rovnako poprel spáchanie skutku a uviedol, že sa ku skutku nevie vyjadriť, nič o ňom
nevie. Obžalovaný R. je otec jeho bývalej priateľky, vzťah s ňou ukončil na jar 2020. V roku 2019 bol
možno Českej republike, chodieval tam na nákupy. S obžalovaným R. sa stretol raz, keď robili krádež v
Dunajskej Lužnej, odvtedy, ani potom sa s ním nestretol. Transporter si nepožičiaval. Šoféroval ho asi
2 krát, raz do Dunajskej Lužnej a predtým jedenkrát, keď si sťahoval nábytok.
Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných
činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku,
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci. Prvostupňový súd vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku
o nevine a náhrade škody s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne, pričom v
dôvodoch rozsudku náležíte vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom
smere. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou, ako aj s obhajobou obžalovaných, a
tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke neviny a náhrady škody tak, ako to predpokladá § 168 Trestného poriadku.
So správnymi dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na
tieto aj v podrobnostiach poukazuje bez potreby opakovania všetkých tam uvádzaných dôvodov.
Odvolací súd primárne uvádza, a to najmä vo vzťahu k odvolacím argumentom prokurátora, že
rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným
spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj
alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí
byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom
nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má
rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné
založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti
vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných
dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov
zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť
v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú
alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v
prospechveciobžalovaného)“obžalovanéhospodpodanejobžalobyoslobodiť.Odvolacísúdprízvukuje,
že tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada
prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného
procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazné bremeno v
otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým
pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného/
obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio
pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže
byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší
možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného
pravidla „preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“.
Sumarizujúc vykonané dôkazy z pohľadu odvolacieho konania, so zreteľom na odvolacie námietky
prokurátora, odvolací súd v úplnej názorovej zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že v
prejednávanej trestnej veci sa obžaloba v podstate opiera o:
- kamerové záznamy, ktoré zachytávajú vozidlo VW Transporter, ktoré si zapožičiaval obžalovaný L. R.
od svedka A., pri prejazdoch na diaľnici D2 v dňoch, kedy došlo k spáchaniu jednotlivých skutkov,
- zaznamenanie mobilného telefónu obžalovaného L. R. v čase spáchania skutkov pod bodom 2/, 3/ a
4/ napadnutého rozsudku na miestach činu,- individuálnu zhodu pákových klieští obžalovaného L. R. so stopami zaistenými v skutku pod bodom
2/ napadnutého rozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade tieto dôkazy neumožňujú pre účely
vyslovenia viny za spáchané skutky vysloviť nespochybniteľný záver, že žalované skutky spáchali práve
obžalovaní L. R., L. R. a L. D.. Pre takýto záver totiž existujú zásadné pochybnosti, ktoré vyplynuli z
procesu dokazovania pred súdom prvého stupňa.
Správne poukázal súd prvého stupňa na výpoveď svedka F. A., ktorý vypovedal, že vozidlo VW
Transporter v rozhodnom období nezapožičiaval výlučne obžalovanému L. R., ale aj iným osobám,
okrem iného aj S. F. a N.. Preto skutočnosť, že vozidlo, ktoré si zvykol zapožičiavať aj obžalovaný
R., bolo zachytené v deň skutkov na diaľnici D2 pri prejazdoch do Českej republiky nepreukazuje, že
pasažiermi tohto vozidla boli v deň skutkov práve obžalovaní. Osoby nachádzajúce sa vozidle nie je
možné z kamerových záznamov stotožniť, a z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne dôkazy,
ktoré by prítomnosť obžalovaných vo vozidle v čase skutkov potvrdili. Ani z kamerových záznamov z
miest činov sa nepodarilo stotožniť osoby tam sa nachádzajúce, a na miestach činov sa nenašli žiadne
dôkazy preukazujúce prítomnosť obžalovaných na týchto miestach. Vzhľadom na uvedené nie je možné
vylúčiť, že v deň skutkov predmetným motorovým vozidlom disponovali iné osoby, a že práve tieto osoby
sa nachádzali s motorovým vozidlom na miestach skutkov.
Prítomnosť obžalovaného L. R. na mieste skutkov v bodoch 2/, 3/ a 4/ nie je možné bez akýchkoľvek
pochybností vyvodiť ani zo skutočnosti, že jeho mobilný telefón bol na mieste skutkov zachytený.
Obžalovaný L. R. totiž vypovedal, že si mobilný telefón opakovane zabudol v zapožičanom vozidle, ktoré
onďalejpožičiavalsvojmubratoviL.R.,ktorémupožičiavalajsvojmobilnýtelefón,ktorýhopoužíval,keď
bol chorý. Táto časť obhajoby obžalovaného L. R. nebola akokoľvek relevantne spochybnená, pričom
odvolací súd pripomína, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada
prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Preto nie
je možné vylúčiť, že mobilný telefón obžalovaného používal v danom čase a mieste jeho brat L. R..
Uvedené platí aj vo vzťahu k zaisteným pákovým kliešťom, ktoré patrili obžalovanému R., a pri ktorých
bola zistená individuálna zhoda so stopami zaistenými v skutku pod bodom 2/. Táto skutočnosť
potvrdzuje, že tieto kliešte boli použité na prekonanie zámku pri skutku v bode 2/, avšak nepreukazuje
bez dôvodných pochybností, že kliešte boli použité práve obžalovaným R., alebo niektorým z
obžalovaných. Obžalovaný R. vypovedal, že uvedené kliešte pár dní pred krádežou v Dunajskej Lužnej
požičal obžalovanému L. R., a následne ich videl až v dodávke, ktorú L. R. požičiaval svojmu bratovi.
Preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že uvedené kliešte boli použité pri skutku 2/ práve jedným
z obžalovaných.
Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého
stupňa konštatuje, že v prerokúvanej trestnej veci existujú dôvodné a rozumné pochybnosti o tom,
či pasažiermi vozidla VW Transporter boli obžalovaní a títo sa mali dopustiť stíhaných skutkov, resp.
inak povedané, v danom prípade sa skutočne nepodarilo vykonanými dôkazmi dosiahnuť maximálne
možný stupeň istoty v otázke stotožnenia osoby obžalovaných s osobami páchateľov daných skutkov.
Okolnosti týkajúce sa vozidla, pákových kliešťov a telefónu v spojení s obsahom obhajoby obžalovaných
vyvolávajú vyšší stupeň podozrenia, že obžalovaný sa skutkov dopustil, avšak aj z pohľadu odvolacieho
súdu nemožno vylúčiť ani inú alternatívu, a to tú, že páchatelia a obžalovaní sú rozdielne osoby.
Pokiaľ prokurátor v odvolaní vyvodzoval výrok o vine obžalovaných z toho, že obžalovaní sa dopustili
iných skutkov, za spáchanie ktorých boli právoplatne odsúdení, tiež s použitím vozidla VW Transporter
(rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/115/2020 a Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
4T/117/2020), teda že boli odsúdení za skutky, s porovnateľným modusom operandi, tak odvolací súd
konštatuje, že táto skutočnosť nijakým spôsobom nedokazuje a ani nemôže dokazovať spáchanie stí-
haného trestného činu obžalovanými. Trestnú minulosť obžalovaných nemožno považovať ani za ne-
priamy dôkaz, nakoľko sa vôbec netýka skutkových okolností, ale a len osoby obžalovaných. Z trestnej
minulosti obžalovaných nie je možné vyvodzovať žiadne závery k stíhanej trestnej činnosti a už vôbec
nie je možné v dokazovaní vychádzať z akéhosi predpokladu, že ak bol niekto v minulosti súdne tres-
taný celkom určite sa dopustil aj ďalšej trestnej činnosti. Dokazovanie v trestnom konaní, či nedostatokusvedčujúcich dôkazov nie je možné nahrádzať len formálnym konštatovaním o odsúdení obžalované-
ho z minulosti.
Vo svetle prerokúvaného prípadu senát odvolacieho súdu uzatvára, že sú tu indície, že páchateľom
žalovaných trestných činov by mohli byť obžalovaní, ale na to, aby mohla byť vina obžalovaných
preukázaná, však indície nestačia, ale vina musí byť bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne
preukázaná. Preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, len na základe vykonaného dokazovania pred
súdom prvého stupňa dospieť k rovnakému záveru ako je formulovaný v oslobodzujúcom výroku
odvolaním napadnutého rozsudku, teda k takému k záveru, že obžalobe sa nepodarilo preukázať, mimo
rozumnú pochybnosť, že obžalovaní L. R., L. R. a L. D. sa skutočne dopustili žalovanej trestnej činnosti.
Senát odvolacieho súd dodáva, že nebolo konštatované, že sa obžalovaní nedopustili skutkov
uvedených v obžalobe, ale bolo konštatované, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa
skutkov uvedených v obžalobe dopustili. Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná
nevina a tým je, za použitia zásady in dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby.
Odvolacísúdpretouzatvára,ženebolopreukázané,žeskutok,prektorýbolapodanáobžaloba,spáchali
obžalovaní, preto výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku odvolací
súd považuje za správny a zákonný.
Napokon vecne správny a súladný so zákonom je i výrok prvostupňového súdu o náhrade škody v
zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku, keďže obžalovaných súd spod obžaloby oslobodil.
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.