Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-6C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514201975
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2514201975.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v spore žalobkyne: Q. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: T., Y.. F. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom PhD.,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Piešťanoch, Mudroňova 7356/51 proti žalovanej: Y.. F.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F., T.. Q. Č.. XXXX/XX, pr. zast. JELENČÍK A PARTNERI advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Záhorská Bystrica, Tatranská 49, IČO: 47 245
042 o zaplatenie 50.000,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovaným 1/Y.. F. R.V., 2/K.. Y. V. a 3/K.. X.
F. povinnosť uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, každej vo výške 50.000,- eur. Žalobu
odôvodnila tým, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidnou dôchodkyňou s diagnózou
myasthenia gravis, t. j. ťažká svalová slabosť, autoimunitné neurologické ochorenie. V období pred
incidentom opísaným nižšie viedla riadny spoločenský a kultúrny život, venovala sa práci, vzdelávaniu
a záľubám. Od roku 2009 začala úspešne podnikať v tradingu prostredníctvom spoločnosti X-trade
Brokers. V rámci svojho podnikania sa každodenne stretávala s ostatnými tradermi prostredníctvom

internetu na online prednáškach a raz za čas 2 100C/20/2023 aj osobne. Vo svojom obchodovaní
bola úspešná. Táto práca ju veľmi bavila a bola dôležitým zdrojom jej príjmu. V roku 2009 hľadala
na internete kontakt na lekára, dermatológa z Bratislavy, ktorý lieči liekom roaccutane, chcela doriešiť
svoj dermatologický problém. Kontakt jej ponúkla prispievateľka z www.lady.sk A. A., moderátorka
spravodajstva vtedy STV, teraz TA3, ktorá sa u neho liečila. Žiadala od nej e-mail, meno a priezvisko
o osobné stretnutie, ktoré údaje jej žalobkyňa v dobrej miere poslala a prišla aj na osobné stretnutie,
ktoré opísala bez vedomia žalobkyne na www.lady.sk spolu so svojimi hodnoteniami „že som hlúpa,

mám vredy a jazvy a imaginárneho priateľa“. Tieto informácie boli impulzom pre žalované Y.. F. R.
a K.. Y. V. na začatie ohovárania a prenasledovania na internete. Žalované v 1. a 2. rade (Y.. F.
R., K.. Y. V.) všemožnými prostriedkami postupovali tak, aby ju psychicky týrali. Najprv každodenným
uverejňovanímjejosobnýchúdajovsozraňujúcimitextaminaverejnomportáliwww.lady.skazároveňich
posielanie rodine. Dokonca zavesili zosmiešňujúce video na verejný postál www.youtube.com, pričom
na internete rozširovali odkaz na toto video. V tom čase žalobkyňa bola po prvej polročnej liečbe
systémovýmdermatologikomroaccutaneačakalajudruháliečba,pretotakétoodpornéosobnéinvektívy

písané verejne na internete ju mimoriadne zraňovali. V lete 2011 žalované v 1. a 2. rade vytvorili
verejný profil „hlúpa_rapavá_Q.a“ s obrázkami na stránke www.azet.sk, kde má žalobkyňa zriadenú
e-mailovú schránku a svoj profil, ktorý nebol vyplnený. Žalované v 1. a 2. rade ho zaplnili hanlivými
odkazmi a pripojili k nemu nimi vytvorený profil „hlúpa_rapavá_Q.a“ tak, aby ho nemohla odpojiť a bolviditeľný pre verejnosť. Žalovaná v 1. rade telefonicky kontaktovala cudzích ľudí v jej blízkom okolí
a vysvetľovala im, že na www.lady.sk sa predstavuje žalobkyňa ich menom, priezviskom a adresou.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že rok odolávala tejto kyberšikane a prenasledovaniu a na jeseň 2011 sa

psychickyzrútila,nebolaschopnáviesťriadnyživotpredlhotrvajúcistres.Vzhľadomkjejchorobe,ktorou
trpí, došlo k ohrozeniu jej života. Uvedomila si, že na verejnosti je hanlivo zosmiešnená a nedokázala
komunikovať s inými ľuďmi. Dokonca ani s kolegami zo spoločnosti X-trade brockers. Nakoľko mailový
profil na www.azet.sk bol zvonka zaplnený urážkami viditeľný verejne, nevedela psychicky zvládnuť
otvorenie svojho mailu a skontrolovať každodennú prichádzajúcu poštu, ktorá súvisela s jej podnikaním.

V septembri 2011 bola nútená vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc. Y.. A. okamžite pristúpil k aplikácii
injekcií na upokojenie, ktoré zároveň zhoršili jej základnú diagnózu. Pod vplyvom liekov a stresu bola
psychiky a fyzicky oslabená. Vo svojom podnikaní nevládala ďalej pokračovať. Na jeseň 2011 sa obrátila
na políciu v nádeji, že činnosť žalovanej v 1. rade bude ukončená. Namiesto toho sa k nej pridala
žalovaná v 2. rade a ich činnosť sa vystupňovala a žalobkyňa musela znova brať ďalšie upokojujúce
lieky a nemohla sa vôbec venovať svojmu podnikaniu. Po telefonickom kontaktovaní konateľky K.. F.

(pôvodne žalovaná v 3. rade), táto zmazala v decembri 2011 časť hanlivých príspevkov. Následne
vykonala opatrenia, aby sa žalobkynine priezvisko nemohlo vyskytnúť v príspevkoch. Viaceré nicky
žalovanejv1.radebolizablokované,aleanitojunezastavilo.NapokonbolazablokovanáajjejIPadresa,
ale ani to nepomohlo. Žalovaná v 1. rade pokračovala v prispievaní. Filter zákazu slov obchádzala tak,
aby systém nerozoznal priezvisko žalobkyne. Písala namiesto „V. A. T.“ ešte výraznejšie „V. Ň. E. A. I.

U. K. Z. V. Á. A. T.“, vždy spolu s urážlivými a vulgárnymi popismi. Po viacerých urgenciách na K.. F.
táto nedokázala zastaviť prispievanie hanlivých príspevkov voči žalobkyni a odmietla sa ďalej zaoberať
týmto prípadom. O tomto probléme sa žalobkyňa v tom čase anonymne radila na portáli www.diva.sk,
kam po mesiaci sa obe žalované zaregistrovali a začalo to isté čo na www.lady.sk. Potom na pol roka
žalobkyňa takmer úplne prestala používať počítač. Voči konaniam žalovaných v 1. a 2. rade podala dňa

22.03.2012 žalobkyňa trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Piešťany, pričom 28.03.2012 bolo
začaté trestné stíhanie za prečin 3 100C/20/2023 poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Trestného
zákona.Uznesením2PV128/12-okresnýprokurátordňa27.07.2012zmenilkvalifikáciuskutkunaprečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a preto príslušným na vyšetrovanie
sa stal odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave. Uznesením ORP-1228/2-OVK-

TT2012 odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave bola vec postúpená Obvodnému
úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Konanie bolo
vybavené ako priestupok, pričom žalovanej v 1. rade bola v tomto konaní uložená pokuta 10,- Eur.
Žalovaná opätovne zneužila informácie poskytnuté v tomto konaní - priezvisko žalobkyne, bydlisko,

dátum narodenia, zdravotný stav, duševný stav, diagnózu a z týchto osobných informácií sa verejne
vysmievala, verejne ich rozširovala bez súhlasu žalobkyne a dehonestovala ju v stupňujúcej intenzite.
Žalovaná v 1. rade stratila strach pred verejnými orgánmi, pričom prehlásila „za 10,- Eur sa mi tá sranda
oplatí“. Po udelení pokuty vo februári 2012 pokračovala ešte intenzívnejšie zverejňovaním osobných
údajov žalobkyne spolu s ohováraním, hoci sa na www.lady.sk od októbra 2011 neprihlásila. Žalovaná

v 1. rade na jar 2012 presvedčila prispievateľov, že žalobkyňa jej škodí a preto ju ostatní začali verejne
ohovárať. V lete 2012 polícia dala odstrániť nevhodný profil na www.azet.sk pripojený k žalobkyninmu
e-mailu a do týždňa jej tam začali chodiť vyhrážky, že „ak mi na tomto maily tak záleží, dohodnú sa a
dajú mi ho zrušiť“, preto ho žalobkyňa radšej prestala používať. V závere žalobkyňa dodala, že konaním
žalovanej v 1. a 2. rade, nekonaním žalovanej v 3. rade došlo k spôsobeniu rozsiahlej traumy v období

najproduktívnejšieho veku jej života. Jej psychika bola výrazne podlomená. V súčasnosti vychádza z
domova len sporadicky, prestala sa realizovať v oblasti podnikania, stratila priateľov, dokonca s ňou
prestali komunikovať aj niektorí rodinní príslušníci ovplyvnení výsmešnými rečami žalovanej v 1. rade.
Súčasné poškodenie jej zdravia a psychiky ju výrazne obmedzilo v spoločenskom živote a v niektorých
oblastiach ju úplne vylúčilo.

2. Uznesením zo dňa 7.marca 2023 č. k. 6C/15/2018-429 súd vylúčil konanie proti žalovanej v druhom
rade na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2023. Uznesením zo dňa
7.marca 2023 č. k. 6C/15/2018-428 súd vylúčil konanie proti žalovanej v treťom rade o nároku žalobkyne
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- eur s príslušenstvom na samostatné konanie.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2023.

3. Žalovaná sa po prvýkrát k žalobe vyjadrila emailom adresovaným súdu zo dňa 13.apríla 2017, ktorý
po oboznámení sa s obsahom žaloby doplnila podaním zaslaným súdu emailom dňa 18.04.2017, vktorých uviedla, že moderátorka A. A. nikdy žiadny hanlivý príspevok nepridala, práve naopak. Q. V.
sa vyjadrovala hanlivo o pani Závodskej. Neskôr tieto vyjadrenia pridala pod menom žalovanej pod
jej menom a priezviskom, preto sama kontaktovala pani A. prostredníctvom facebooku, aby ju na toto

vyčíňanie Q. V. upozornila. Q. V. si sama pridala žalovanú na ICQ, kde ju žiadala o pomoc. Žiadne
osobné údaje nikdy nezverejňovala. Žalovaná nevedela a nemala odkiaľ vedieť, ako sa dotyčná pani
(žalobkyňa - pozn. sudcu) - citrus, akvarijná rybka, rapavá Q., aknékoloristka - v skutočnosti volá. Práve
naopak žalobkyňa začala žalované v prvom a v druhom rade prenasledovať, stalkovať, pridávať na
fórum lady.sk osobné údaje o žalovaných v prvom a v druhom rade (mená, priezviská, adresy, telefónne

číslo žalovanej v prvom rade s jej fotografiou). Žalobkyňa zneužila fotografiu, ktorú jej žalovaná poslala v
dobrej viere a uverejnila ju na sexzoznamke. Takisto pridávala na tomto fóre príspevky, že je prostitútka,
cigánka, gliteripi*a. Všade pridala meno a adresu žalovanej. Neskôr tieto príspevky rozšírila aj na rodinu
žalovanej, ktorú začala tiež stalkovať. Žalované (pôvodne žalované v prvom a v druhom rade) video na
youtube nezavesili a vonkoncom takúto hlúposť a video nikde nešírili. Žalobkyňa dobre vie, kto video,
kde boli obrázky vyrážok a fľašiek zostrihal a pridal na youtube. Túto osobu potom žalobkyňa ďalší rok

prenasledovala a spamovala fórum lady.sk s jej fotkou a rôznymi pedofilnými úryvkami z knižiek. Táto
osoba bola totiž v detstve zneužívaná, čo jej žalobkyňa denno-denne pripomínala. Žalobkyni sa však
nikdy nepodarilo zistiť jej priezvisko, čo je jediný dôvod, prečo daná osoba v tomto návrhu nefiguruje.
Žalovaná poprela, že by vytvorila verejný profil V. s obrázkami alebo že by kontaktovala nejakých ľudí v
okolí V.. Žalobkyňa neodolávala žiadnej imaginárnej šikane, ona totižto sama šikanu prevádzkovala voči

žalovaným(pôvodnežalovanýmvprvomavdruhomrade)zostranyžalobkyne.Nešlolenokyberšikanu,
žalobkyňa sa žalovanej na stránke lady.sk dokonca verejne vyhrážala. Kyberšikana zo strany žalobkyne
voči žalovanej a jej rodine trvala do decembra 2016, kde každodenným spamovaním dehonestovala
nielen žalovanú, ale aj jej rodinu. Voči žalobkyni a jej bratovi N. V., ktorý sa jej taktiež vyhrážal žalovaná
podala dve trestné oznámenia. Ďalej poukázala na to, že je smiešne, že osoba, ktorá jej vypisovala,

že nemá peniaze, že si skúša nejakú demoverziu akcií, ktorým nerozumie, osoba, ktorá jej písala, že
sa bojí čo i len nos vystrčiť z domu, ako nemá žiadnych priateľov, ako sú všetci proti nej a ešte aj vo
vlaku sa všetci z nej smejú, tak táto osoba má zrazu kolegov z X-Trade Brokers a zo žaloby sa žalovaná
dozvedá, že je úspešnou podnikateľkou. Ďalej uviedla, že žalobkyňa nebola nútená vyhľadať žiadnu
odbornú pomoc, pretože túto odbornú pomoc využívala už dávno predtým. Viackrát žalovanej písala o

tom, ako bola liečená a hospitalizovaná na psychiatrii v sieťovanej posteli. Žalovaná poprela, že by jej
bola blokovaná IP adresa. Uviedla, že bola blokovaná IP adresa žalobkyne kvôli jej spamovaniu, pretože
spamovala celé fórum na stránke lady.sk. V skratke to znamenalo asi toľko, že hocijaký príspevok,
ktorý užívateľ fóra otvoril, tak tam V. vložila svoj spam a počítač, tablet alebo mobil danému užívateľovi
zamrzol.Žalobkyňastránkuspamovalanonstopalebopridávalahanlivépríspevkyožalovanej,jejrodine,

o žalovanej v druhom rade a niektorých ďalších užívateľov fóra. Po stupňovaní spamovania útokov voči
ostatným zo strany žalobkyne dochádzalo k protiútokom. Žalobkyňa bola viackrát žiadaná, prosená, aby
skončila so spamovaním, aby opustila stránku, ale žalobkyňa spamovala aj naďalej a vyjadrila sa, že
spamovanie a trieskanie hlavy o stenu ju ukľudňuje. Žalovaná sa na portáli diva.sk nezaregistrovala.
Žalobkyňu tam vysmiali sami účastníci tohto fóra a odporučili jej návštevu psychiatra. Žalobkyňa zháňala

spamovanie roboty a booty. Ďalej dodala, že po uložení pokuty 10,- eur žalovaná žiadne informácie
nezneužila. Tento “priestupok“ celý zverejnila, pretože ľudia sa o túto kauzu zaujímali. Žalobkyňa potom
týmto ľuďom na fóre priala, nech zdochnú, priala smrť ich deťom a ľudí teda zaujímalo, kto sa pod týmto
spamujúcim nickom skrýva. Keďže žalovaná sa v tom čase sťahovala do G., tak nepodávala pre 10,- eur
odvolanie. Ďalej poukázala na to, že brat žalobkyne N. V. úmyselne poškodzoval jej meno. Vystupoval

ako príslušník policajného zboru a verejne obvinil žalovanú a začal sa jej vyhrážať fyzickým ublížením.
Nerozumie vyjadreniam žalobkyne, že jej na email chodili vyhrážky, kto sa jej vyhrážal a kvôli čomu a
čo jej bránilo v údajnom podnikaní a ako to súvisí so žalovanou. Žalobkyňa kvôli používaniu množstva
nickov na fóre lady.sk si musela vytvoriť mnoho rôznych emailov. Pravdou je, že sa svojmu “podnikaniu“
nemohla venovať, keďže sa usilovne venovala stalkingu, kyberšikane a spamovaniu. Žalovaná nevie,

akí rodinní príslušníci prestali so žalobkyňou komunikovať. Jediný jej kontakt bol s jej sesternicou H.
V., ktorá sa nakontaktovala s ňou pod nickom alzbetadeperen v čase, keď žalobkyňa sa vyhrážala, že
ide skočiť pod vlak. Jednalo sa však len o ďalšie pútanie pozornosti. Jej spamovanie si totiž už nikto
nevšímal a nedostávalo sa jej toľko pozornosti, koľko chcela.

4. Žalovaná svoje vyjadrenie k žalobe doplnila podaním zo dňa 10.08.2017, v ktorom zopakovala
argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom vyjadrení.5. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.10.2018 žalovaná uviedla, že od septembra 2017 čelila
žalovanáajejrodina,slečnaV.Š.aA.A.opätovnýmatakomV..Žalovanábolainformovaná,žežalobkyňa
vytvorila rôzne profily s jej fotografiami, menom, adresou, napríklad na portáli pokec.sk. Pod týmto

profilom uverejňovala hanlivé príspevky na rôznych portáloch a takisto komentovala rôzne články na
portáli čas.sk. Žalobkyňa žalovanú sledovala, obťažovala aj jej rodinu, vytvárala rôzne profily žalovanej
na rôznych stránkach, vyhrážala sa jej, hľadala ľudí, ktorí ju mali prísť dobiť, tvrdila, že poskytuje také
a onaké služby na adrese svojho trvalého pobytu a veľa iného, zneužívala jej fotografie... Žalovaná
nevedela, o koho sa jedná. Nepoznala jej meno ani adresu tejto pani. Vychádzala len z informácií, ktoré

o sebe sama poskytla na stránke a to, že poskytuje sexuálne služby za zelené balíčky, že je rapavá
a nevychádza z hrozby von, že je čaptavá, šmatle, chodí ako nejaký postihnutý pes, pri ohováraní
ošetrujúceho lekára zverejnila svoju diagnózu. Tvrdila, že má psychické problémy. Žalovaná sa vyjadrila,
že nerozumie, čo je problémom v tejto veci, keďže tieto informácie zverejnila o sebe sama žalobkyňa.
Nikto o nej nešíril žiadne klamstvá a dezinformácie. Jej meno a priezvisko nik nepoznal. Keďže polícia
vec nezačala vyšetrovať a žalobkyňa neprestávala, obrátila sa na TV JOJ, ktorá natočila reportáž, kde

bol prizvaný aj svedok celého tohto besnenia. Moderátorka TV JOJ kontaktovala brata V., takisto aj
navštívila V. u nej doma. Odo dňa, keď moderátorka kontaktovala brata V., tak hanlivé príspevky prestali.

6. Na vyjadrenia žalovanej reagovala žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súdu 16.10.2018, v
ktorom uviedla, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí. Považuje za závažné konanie, ak niekto verejne

hrubo ohovára inú osobu, rozširuje o nej nepravdivé traumatizujúce informácie, poškodzuje jej dobré
meno u jej priateľov, rodinných príslušníkov a známych, prenasleduje ju nielen vo virtuálnom svete,
ale aj tiež telefonátmi, zahlcovaním mailovej poštovej adresy, klamlivými a zosmiešňujúcimi správami
atď. Za nepatrnú závažnosť nemožno v žiadnom prípade pokladať osoby alebo osôb, ktoré prejavili
úmysel spôsobiť svojim prenasledovaním psychickú traumu, či konanie, ktorým sprístupnili verejnosti

zdravotnú diagnózu žalobkyne. Následkom tohto konania je zásah do osobnostných práv žalobkyne
a predlžovanie tejto situácie. Žalobkyňu neustále traumatizuje, nemôže sa venovať ničomu inému.
Tento stav trvá od roku 2010 doteraz. Keď táto činnosť pretrvávala denne, približne rok, začalo to v
roku 2010 a v roku 2011 je vytvorili urážlivé video a urážlivý profil, obrátila sa na políciu. Predtým
sa snažila dohodnúť so žalovanou prostredníctvom internetu, nech neuverejňuje identifikačné údaje

žalobkyne. Žalovaná si nielen že robila výsmech zo sankcie udelenej jej Obvodným úradom Piešťany
po oznámení zo dňa 19.10.2011, ale vo svojej protiprávnej činnosti zneužila informácie poskytnuté
jej v tomto konaní. Žalobkynine priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, zdravotný stav, diagnózu a z
týchto osobných informácií sa verejne vysmievala, verejne ich rozširovala bez súhlasu žalobkyne a
dehonestovala ich v stupňujúcej intenzite po tomto priestupkovom konaní.

7. Žalobkyňa svoje vyjadrenie doplnila podaním doručeným súdu dňa 22.12.2020, v ktorom uviedla,
že už 10 rokov trpí neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv. Vo verejnej internetovej poradni
prístupnej každému používateľovi internetu uviedli F. R. a K.. Y. V. toľko jej osobných údajov, aby bola
vždy jednoznačne identifikovateľná. K tomu sú pridané urážlivé a hlboko zraňujúce pre ňu toxické texty

plné vulgarizmov a pod ľudskú dôstojnosť. Namiesto toho, aby odstránili čo jej vytvorili, predlžujú jej
psychické utrpenie. Celý problém sa dal vtedy vyriešiť tým, že by K.. X. F., prevádzkovateľka internetovej
poradne, toxický text s jej osobnými údajmi odstránila, najímajú si žalované v 1. a 3. rade advokátov a
vyžadujú preplatenie nákladov. Doplnila, že od novembra 2010 prežívala extrémny stres, nemohla sa
venovať zárobkovej činnosti, ktorá sa dá vykonávať iba cez internet a ani sa zúčastňovať na webinároch

cez internet. Ak ju žalované v 1. a 2. rade našli niekde na internete komunikovať s niekým na inom
verejnom fóre, kde neboli registrované, tak sa tam zaregistrovali, zverejnili ich osobné údaje, k nim
pripojili vždy texty hlboko zasahujúce jej ľudskú dôstojnosť. A keď žalobkyňu nenašli na internete, tak
útočili na iných používateľov, ako keby to bola žalobkyňa a zas zverejnili jej osobné údaje spolu s
toxickým textom.

8. Žalovaná sa opätovne vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2021, v ktorom
doplnila, že žalobkyňa svoje údaje meno Q., mesto T.y, diagnóza myasthenia gravis uviedla na fóre
lady.sk. Žalobkyňa opisuje na fóre svoju chorobu, lekára, psychiatra, rapavosť, zážitky so zelenými
balíčkami, ktoré sú jej pro bono poskytované výmenou za fotografie, kde má nejakú fľašu vo svojich

intímnych partiách. Žalobkyňa sa nikde nevyjadruje ku svojim aktivitám na internete, k jej sliedeniu po
identitách iných ľudí, rozosielanie fotiek maloletých detí na rôzne pedofilné fóra, priania smrti (...). Keďže
žalovaná jej odmietla zaplatiť liek za rapavosť, začala ju na internete stalkovať. Tvrdila, že ju sleduje
v práci, aj na adrese trvalého pobytu, neskôr ako svoj nick používala meno a priezvisko žalovanej,jej dátum narodenia, adresu, fotografiu. V mene žalovanej písala príspevky a komentáre hocikde na
internete (oplzlé, neslušné - pozn. sudcu). Žalovaná uviedla, že nevie kto a akým spôsobom mal zneužiť
vstupovanie žalobkyne do jej emailu v čase spamovania a potom, čo ju pani K.. F. blokovala, si vytvárala

množstvo registrácií. Na každú registráciu si musela založiť nový účet. Ak teda aj pripustí situáciu, že
žalobkyňa z nejakého dôvodu sa nevedela dostať na jeden zo stovky svojich emailov, nerozumie, prečo
to malo byť dôvodom pre nevykonávanie zárobkovej činnosti. Žalovaná je presvedčená, že žalobkyňa
sa ani nemohla venovať svojej údajnej zárobkovej činnosti, nakoľko od rána do večera deň čo deň
spamovala príspevkami o žalovanej, resp. príspevkami, ktoré písala v mene žalovanej. Ďalej dodala, že

žalobkyňa na fórach zháňala ľudí, ktorí mali prísť dobiť žalovanú. Na internete opisovala, ako žalovanú
chodí sledovať do práce a ako vyzerá jej panelák, kde v tom čase bývala, ako ju tam sleduje.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov -internetovej komunikácie predloženej
žalovanou v prvom rade, ktoré preukazovali tvrdenia žalovanej obsiahnuté v jej vyjadreniach.

10. Žalobkyňa nepredložila do uplynutia lehoty podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku súdu
žiadne dôkazy. Jediný dôkaz, ktorý označila, bol spis bývalého Obvodného úradu Piešťany, odbor
všeobecnej vnútornej správy, avšak žalobkyňa ani jej právny zástupca nevedeli uviesť, aké skutkové
tvrdenia chcú obsahom spisu preukazovať a tak isto nevedeli označiť konkrétny listinný dôkaz z
predmetného spisu. Napokon však na tomto návrhu na vykonanie dokazovania netrvala.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia

byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
-existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení
alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
-musí ísť o zásah neoprávnený a
-musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi.

Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená,
že musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním
vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných
spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v spoločnosti.

Zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženiu vážnosti. Na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť
zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú

nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak
fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu
skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však
môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme,
v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu,

čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne
chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí.
Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolaťnemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom
tejto nemajetkovej ujmy (bližšie.: Občiansky zákonník I, 2. vydanie, C.H. Beck, 2019, s. 83 - 96)

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť
tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.

15. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z
hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,

ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade)
tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany
poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany (nem. Behauptungslast, Bestreitungslast). To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno

popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré
zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie.
Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú
časť procesných úkonov. Majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o
koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v

žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k
žalobe podľa § 167 ods. 2 a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4. Skutkové tvrdenia predložené
neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana
sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla
najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153) (bližšie

Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, C.H. Beck, 2022, s. 615 - 619)

16. Žalobkyňa v podanej žalobe ale aj vo svojich následných vyjadreniach poskytla súdu len všeobecné
tvrdenia o údajnom zásahu do jej osobnostných práv konaním žalovanej. Žalobkyňa neuviedla žiadne
konkrétne tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé kedy, kde, akým spôsobom, v akom rozsahu, s akou

intenzitou mala zasiahnuť žalovaná do jej osobnostných práv. Žalobkyňa sa vo svojich tvrdeniach
len obmedzila na všeobecné tvrdenia o kyberšikane, zverejňovaní osobných údajov na internete,
zosmiešňujúceho videa, hanlivých odkazoch, vytvorení verejne prístupného profilu, avšak zo žiadneho
tvrdenia žalobkyne, nie je zrejmé, akého konkrétneho protiprávneho konania sa mala dopustiť žalovaná
voči žalobkyni. Žalovaná tvrdenia žalobkyne poprela. Uviedla, že jediné informácie, ktoré mala o

žalobkyni boli tie, ktoré žalobkyňa sama uviedla na internete, či už išlo o jej meno alebo zdravotný stav.
Žalobkyňu osobne nepozná a nikdy jej nevytvorila žiadne video ani profil. Naopak, bola to žalobkyňa,
ktorá sa v kyberpriestore prejavovala ako agresor, keď pod menom žalovanej zverejňovala na internete
nevhodné komentáre alebo písala o žalovanej znevažujúce komentáre, o čom žalovaná predložila
dôkazy.

Žalobkyňa nevysvetlila, na základe čoho žalovanú identifikuje ako zakladateľa profilu alebo autora videa,
či hanlivých komentárov. Bolo na žalobkyni, aby predostrela súdu úplné a pravdivé tvrdenia o údajnom
konaní žalovanej a označila príp. predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že
niejesplnenázákladnápodmienkaprekonštatovaniezásahudoosobnostnýchprávzostranyžalovanej,
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.19. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia §
257 CSP. Žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku. Sociálne aspekty samé o sebe nemôžu
byť dôvodom pre aplikáciu predmetného ustanovenia. Súd musí zvažovať ďalšie okolnosti, ktoré
predchádzali podaniu žaloby ako aj správanie sa strán počas konania. Žalobkyňa podala zjavne

nedôvodnú žalobu založenú len na všeobecných skutkových tvrdeniach, ktoré žalovaná od začiatku
popierala. Z dôkazov predložených žalovanou vyplynulo, že žalobkyňa nebola obeťou kyberšikany,
práve naopak, v kyberpriestore sa vo vzťahu k žalovanej vyjadrovala veľmi dehonestujúco, dokonca
zneužívala osobné údaje žalovanej a v jej mene písala nevhodné komentáre. Vzhľadom na zistený
skutkový stav by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP
len z dôvodu, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.