Rozsudok · Pracovné právo · Judgement

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-7Cpr/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207089
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2121207089.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou Ph.D. v právnom spore žalobcu: Bekaert

Hlohovec, a.s., IČO: 36 234 052, so sídlom Mierová 2317, 920 28 Hlohovec, právne zast.: Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti
žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Dalibor
Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, 2/ DUX s.r.o., IČO: 35 744 952, so sídlom
Roľnícka 323, 831 07 Bratislava – mestská časť Vajnory, právne zast.: JUDr. Andrej Terem, advokát
so sídlom Karadžičova 8/A, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, o náhradu škody 50.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému v prvom rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Súd priznáva žalovanému v druhom rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 24.11.2021 domáhal, aby súd uložil
žalovaným v prvom a druhom rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 50.000,- eur
a trovy konania žalobcu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výrobná spoločnosť, ktorej hlavným

predmetom činnosti je výroba kovových drôtov (pomocou zinku, resp. jeho rôznych zliatin). Vzhľadom
na charakter výroby je jedným z materiálov spotrebovávaných vo veľkých množstvách práve zásoba
zinku, ktorá je v priestoroch žalobcu uskladňovaná v podobe Jumbo blokov s váhou cca. 1,4 t a paliet
menších blokov, ktoré individuálne vážia cca. 25 kg a uložené na palete po 40 ks spolu vážia cca
1 t. Spotreba zinku sa dá pomerne presne odsledovať s určitou odchýlkou na základe laboratórnych
vzoriek finálneho produktu, ktoré sú odoberané z každej produkovanej zákazky. Žalobca má rovnako
implementované opatrenia na sledovanie spotreby materiálov nutných pre výrobu, avšak z povahy

výroby a procesov s tým spojených nie je možné spotrebu vždy ideálne monitorovať. Preto nie je zo
strany žalobcu možné vždy detekovať úbytok materiálov, ktorý nemá oporu v charaktere produkcie v
krátkom časovom horizonte, najmä ak celková evidencia pohybu materiálov nevykazuje nezrovnalosti.
Zinkové bloky sú u žalobcu používané aj v hale P1 na produkčnej linke T2, ktorú obsluhujú 2 zmeny
zamestnancov, ktoré sa striedajú v 12 hodinových zmenách, od 06:00 do 18:00 a od 18:00 do 06:00,
pričom na týchto zmenách rotujú 4 tímy pracovníkov. Produkčná linka T2 je v kontinuálnej prevádzke
po celý rok, okrem dvoch období jedného týždňa (obvykle v auguste a na prelome rokov) kedy sa na

produkčnej linke vykonáva údržba. Denná spotreba Jumbo blokov sa štandardne pohybuje na úrovni 2
ks za zmenu, pričom tieto sú nahradené novými blokmi na prípravných pozíciách. Počet prípadov, kedy
sa za zmenu u žalobcu spotrebuje 4 a viac Jumbo blokov zinku sa dlhodobo pohybuje v rozmedzí okolo
4% zmien. O presunoch a spotrebe zinkových blokov sa vedie elektronická evidencia prostredníctvomskenovania kódov a zadávania stavov/spotreby zinkových blokov. Štandardný sklad zinkových blokov
sa nachádza rovnako ako výrobná linka T2 v hale P1, a teda presun zinkových blokov zo skladu na
prípravné pozície je realizovaný vysokozdvižnými vozíkmi len v rámci budovy P1 bez nutnosti opustiť

priestory haly P1.

2. Žalobca prijal dňa 12.03.2021 prostredníctvom e-mailu anonymné oznámenie o údajnej neoprávnenej
manipulácii so zinkom a jeho vynesenie z areálu na neznáme miesto (ďalej len „Oznámenie“). Podľa
oznámenia organizátorom protiprávnej činnosti mal byť žalovaný 1), pričom do protiprávnej činnosti

mali byť zapojení aj iní zamestnanci žalobcu a zamestnanci žalovaného 2), ktorí vykonávali ochranu
objektu sídla a produkčných kapacít. Protiprávne nakladanie so zásobami zinku sa malo uskutočňovať
v nočných hodinách, pravidelne medzi 21:00 a 22:00. Existovala spolupráca medzi viacerými osobami
na jednotlivých zmenách linky T2, ako aj spolupráca s členmi bezpečnostnej služby vykonávajúcej
ochranu. Zamestnanci žalobcu mali vo vzájomnej kooperácii meniť záznamy o spotrebe zinku tak,
aby sa účtovne a pri inventúrach javilo všetko v poriadku a Jumbo bloky zinku boli v elektronických

systémoch žalobcu evidované ako spotrebované. Jumbo bloky zinku, odpísané ako spotrebované
mali na neoprávnenej manipulácii zúčastnení zamestnanci prehadzovať na druhú stranu plota areálu
žalobcu. Ďalšia neoprávnená manipulácia s Jumbo blokmi zinku mala nastať dňa 14.03.2021 alebo
18.03.2021,predchádzajúceneoprávnenémanipuláciesJumboblokmizinkubolirealizovanéminimálne
v dátumoch 06.03.2021 a 10.03.2021.

3. Po prijatí anonymného oznámenia žalobca preveril kamerové záznamy, ktoré mal v danom čase k
dispozícii a odhalil, že počas niektorých dní, v čase medzi 21:00 a 22:00 sa po areáli žalobcu pohyboval
jeden z jeho vysokozdvižných vozíkov naložený Jumbo blokmi zinku. Žalobca uviedol, že neexistuje
dôvod, pre ktorý by sa vysokozdvižné vozíky mali pohybovať voľne po areáli, v čase po zotmení, pričom

sa pohybovali smerom od haly P1 k vonkajšiemu oploteniu areálu žalobcu susediacemu s vedľajším,
prevažne opusteným výrobným areálom, vstup do ktorého nebol opatrený akoukoľvek mechanickou
zábranou. Počas tejto cesty vysokozdvižné vozíky (VZV) prechádzali v tesnej blízkosti vrátnice, ktorá
bola počas celej noci obsadená minimálne jedným zamestnancom žalovaného 2). Vysokozdvižné
vozíky vydávajú značný hluk, sú vybavené zvukovou a svetelnou (oranžový maják, vysoko viditeľné

modré svetlo) signalizáciou, preto je nemožné, aby si takto prechádzajúci vozík nevšimol zamestnanec
žalovaného 2), ktorý mal službu na vrátnici a mal byť počas celej služby prítomný, a okrem iného
dohliadať na výstupy kamier inštalovaných v priestoroch žalobcu, ako aj kontrolovať pohyb v areáli
žalobcu.Pohybvysokozdvižnýmivozíkmipoareálimáodžalobcudovolenýlenpresnevymedzenýokruh
zamestnancov žalobcu, pričom s údajmi týchto osôb bol žalovaný 2) oboznámený a oboznamovaný

počas trvania jeho zmluvného vzťahu. Zamestnanci žalobcu, ktorí majú takto povolený pohyb po areáli
vysokozdvižnými vozíkmi počas noci a víkendov naviac všetci patria k zmenám pracujúcim v hale P2.
Žalovaný 1) bol od 01.10.2010 v pracovnom pomere so žalobcom, v čase kedy nastala neoprávnená
manipulácia s Jumbo blokmi zinku na pozícii výrobný operátor II, pričom v jeho kompetenciách bolo riadiť
ostatných pracovníkov linky T2 v hale P1 a spolu s druhým pracovníkom riadia ostatných pracovníkov na

linke a produkciu linky. Žalovaný 1) zároveň bol oprávnený a patrilo k jeho úlohám jazdiť vysokozdvižným
vozíkom po hale P1 a zabezpečovať prísun Jumbo blokov zinku k produkčnej linke T2 v prípade potreby.

4. Žalovaný 2) má so žalobcom uzavretú Zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb zo dňa
22.09.2012 (ďalej len „Zmluva“), ktorou boli okrem iného zverené žalovanému 2) úlohy pri realizácii

bezpečnosti v areáli žalobcu, a to: a) stráženie; b) obchôdzky; c) kontrolovanie oprávnenosti vjazdu a
výjazdu motorových vozidiel a nákladu; d) aktívna participácia na riešení a objasňovaní protiprávnych
činností; e) vykonávanie nevyhnutných opatrení na zamedzenie alebo zníženie škodlivých následkov
protiprávnych činností; f) plnenie si ohlasovacej povinnosti v súvislosti s výkonom (bezpečnostnej)
služby voči Žalobcovi. Z prílohy č. 2 k Zmluve, strany 12/15, časti Všeobecné poznámky k výkonu

bezpečnostnej služby, pohyb VZV, je rovnako stanovená povinnosť žalovaného 2) kontrolovať prejazd
VZV po vonkajšom areáli žalobcu po zotmení a počas víkendov, skontrolovať meno vodiča, získať jeho
osobné číslo a prevádzku, dôvod pohybu vysokozdvižného vozíka po vonkajšom areáli a zahrnúť tieto
informácie do denného hlásenia odosielaného žalobcovi. Podľa dostupných kamerových záznamov
nebola povinnosť zastavenia VZV pohybujúceho sa po vonkajšom areáli žalobcu splnená ani raz.

Rovnako žalobca nemá vedomosť, že by informácia o pohybe VZV po jeho vonkajšom areáli v súlade
so Zmluvou bola zahrnutá do denného hlásenia v rozmedzí mesiacov január 2019 až marec 2021.
Na základe analýzy dát týkajúcich sa VZV žalobcu bolo zistené, že nočné jazdy po areáli žalobcu boli
vykonávané jedným z 2 VZV zaradených k produkčnej linke T2 umiestnenej v hale P1, a to na trasemedzi výrobnou linkou T2 a oplotením areálu žalobcu, ktorý bol vzdialený od záberu kamier a areálového
osvetlenia žalobcu. Rozborom dát v súvislosti s VZV žalobca dospel k informáciám, že vysokozdvižné
vozíky určené na obsluhu výrobnej linky T2 sa pohybovali pravidelne k jednému miestu pri oplotení

areálu žalobcu od mesiaca január 2019 do marca 2021, a to v čase pracovnej zmeny žalovaného 1).
V období od januára 2020 do marca 2021 bolo identifikovaných 92 dní, kedy boli vysokozdvižnými
vozíkmi z linky T2 v nočných hodinách medzi 21:00 a 22:00 realizované jazdy k oploteniu areálu žalobcu.
Vo väčšine prípadov bolo v jeden deň identifikovaných viacero jázd VZV k totožnému špecifickému
miestu pri oplotení areálu, celkovo bolo identifikovaných viac ako 200 takýchto jázd, t.j. je zrejmé, že

takmervkaždýdeňvýskytujázdvysokozdvižnýchvozíkovvýrobnejlinkyT2povonkajšomareáližalobcu
bolo realizovaných viac jázd k špecifickému miestu pri oplotení, a teda v jeden deň v rozmedzí medzi
21:00 a 22:00 boli realizované minimálne 2 jazdy k totožnému špecifickému miestu pri oplotení areálu.
Čas medzi 21:00 a 22:00 zodpovedá aj zhoršeným svetelným podmienkam počas celého roka, ako aj
časovému priestoru, kedy sa jeden zamestnanec žalovaného 2) presúva na iné stanovisko a na hlavnej
vrátnici zostáva iba jeden zamestnanec žalovaného 2), a to veliteľ príslušnej zmeny žalovaného 2).

Následne žalobca vykonal obhliadku miesta oplotenia areálu, kam vysokozdvižné vozíky vykonávali
jazdy, a to tak zo strany areálu žalobcu, ako aj zo strany susedného areálu. Na zemi susedného areálu
boli identifikované známky dopadov ťažkých bremien pri cieli jázd vysokozdvižných vozíkov. Zároveň
bol v blízkosti tohto miesta v susednom areáli identifikovaný aj vysokozdvižný vozík neznámej tretej
osoby,ktorýpodľaposúdeniažalobcombolfunkčnýaschopnýpohybu.Vysokozdvižnývozíktretejosoby

bol v susedom areáli umiestnený tak, aby bolo sťažená identifikácia jeho prítomnosti v blízkosti areálu
žalobcu.

5. Žalobca o neoprávnenom nakladaní s Jumbo blokmi zinku informoval políciu a podal trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa. Zároveň si objednal od spoločnosti KMPG služby forenzného

auditu, ktoré sú špecializované na odhaľovanie činnosti zamestnancov v rozpore so záujmami
zamestnávateľa. V dôsledku zistenia neoprávneného nakladania s Jumbo blokmi zinku v zásadnom
rozsahu porovnal žalobca výskyt jednotlivých pracovníkov na smenách linky T2 a dní, v ktorých sa
vyskytli jazdy vysokozdvižných vozíkov po vonkajšom areáli žalobcu a identifikoval, že žalovaný 1)
sa ako jediný zamestnanec žalobcu vyskytoval na smene (či už vo svojej regulárnej smene, alebo

inej smene po výmene s iným pracovníkom žalobcu) počas všetkých 92 dní, kedy boli tieto jazdy
identifikované. Po analýze dodatočných dát bolo žalobcom zistené, že počas jázd vysokozdvižných
vozíkov po vonkajšom areáli bol na vrátnici, okolo ktorej vozíky prechádzali, v zásade minimálne 2 a
v mnohých prípadoch až do 8 krát v rozmedzí približne jednej hodiny, prítomný vždy jeden a ten istý
zamestnanec žalovaného 2). Zmeny, na ktorých sa zúčastňoval žalovaný 1), pravidelne vykazovali o

30% vyššiu spotrebu 4 a viacerých Jumbo blokov zinku, ako iné zmeny, na ktorých nebol žalovaný 1)
prítomný.Pretietorozdielyneexistujeprevádzkovévysvetleniezkrátkodobéhoanidlhodobéhohľadiska,
a je zrejmé, že v spojení všetkých skutočností vyššie je zrejmé, že žalovaný 1), medzi ktorého pracovné
povinnosti patrilo i riadenie vysokozdvižného vozíka (na základe príslušného oprávnenia), a konkrétny
zamestnanec žalovaného 2) sa podieľali na vynášaní Jumbo blokov zinku z areálu žalobcu. Rovnako

podľa vykonanej analýzy dát je možné na základe získaných vstupov sledovať priamy vzťah medzi
počtom vykonaných jázd žalovaným 1) a tonážou chýbajúceho zinku žalobcu. Spôsobom opísaným
vyššie došlo k neoprávnenému nakladaniu a vyneseniu 504,4 t Jumbo blokov zinku, pričom v tejto
súvislosti žalobcovi vznikla priama škoda vo výške 1.175.252,00 eur z titulu kúpnej ceny neoprávnene
vynesených Jumbo blokov zinku a súvisiace náklady na analýzu, forenzný audit a právne služby v

spojení s neoprávneným nakladaním. V marci 2021 došlo k posunu v súvislosti s miznutím Jumbo
blokov zinku, kedy po nástupe zamestnanca (veliteľa zmeny) žalovaného 2) na PN, došlo k skokovému
útlmu spotreby 4 a viac Jumbo blokov zinku na úroveň 15% pri zmenách, na ktorých bol prítomný
žalovaný 1), čo je o 15% nižšie ako počas pôsobenia žalovaného 1) spolu so žalovaným 2) (resp. týmto
veliteľom zmeny). Čo naznačuje, že činnosť naďalej pokračovala, avšak nie v takom rozsahu, ako v

predchádzajúcom období. Žalobca má za preukázané, že činnosťou žalovaného 1) a žalovaného 2)
došlo ku vzniku škody žalobcu, v príčinnej súvislosti a spôsobom opísaným vyššie.

6. Okresný súd Trnava vec postúpil dňa 1.12.2021 na Okresný súd Piešťany s poukazom na ustanovenie
§ 23 písm. b) Civilného sporového poriadku.

7. Žalovaný 2) vo svojom vyjadrení k žalobe k veci samej uviedol, že žalobca v žalobe používa veľmi
zovšeobecňujúce tvrdenia, pričom v niektorých prípadoch nepresahujú tvrdenia žalobcu ani len rovinu
špekulácie. Žalobca používa slová a slovné spojenia ako „počas niektorých dní“, „počas dostupnýchkamerových záznamov“, „na základe analýzy dát týkajúcich sa vysokozdvižných vozíkov“, „pohybovali
sa pravidelne“, „vo väčšine prípadov“, „viacero jázd“, „takmer každý deň“, „viac jázd“, „minimálne
dve jazdy“, „podľa posúdenia žalobcom bol funkčný a schopný pohybu“, „konkrétny zamestnanec

žalovaného 2“, „činnosť naďalej pokračovala, avšak nie v takom rozsahu, ako v predchádzajúcom
období“, „spôsobená škoda minimálne vo výške“ a pod. Žalovaný 2) teda ani nevie, k akým konkrétnym
skutočnostiam by sa mal vyjadriť keďže žalobca sám konkrétne skutočnosti neuviedol. Žalovaný
2) neporušil žiadnu povinnosť. Počas celých 10 rokov trvania zmluvného vzťahu so žalobcom
nezaznamenal žiadnu reklamáciu či sťažnosť na to, že by nedodržiaval svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvného vzťahu. Ani sám žalobca neuvádza žiadnu konkrétnu povinnosť, ktorú mal žalovaný 2)
porušiť, ani v akej miere malo jej údajné porušenie zapríčiniť vznik škody. Žalovaný 2) všeobecne a
predbežne uvádza, že údajná protiprávna činnosť sa podľa žalobcu mala vykonávať vo vnútornom
areáli žalobcu a nie vo vonkajšom areáli žalobcu. Žalovaný 2) však mal v zmysle Prílohy č. 2 k zmluve
vykonávať kontrolu pohybu vysokozdvižných vozíkov výlučne vo vonkajšom areáli žalobcu, a teda
nebolo žiadnou jeho povinnosťou kontrolovať vysokozdvižné vozíky tak, ako to demagogicky vykresľuje

žalobca. Ak aj žalobcovi vznikla akákoľvek škoda, z tvrdení uvedených v žalobe je zrejmé, že žalobca
si škodu mohol zaviniť aj sám, resp. k jej výške prispel vlastným pričinením. Rovnako je evidentné, že
žalobca sám nesplnil prevenčnú povinnosť zameranú na predchádzanie škodám. Žalobca v žalobe tvrdí,
že údajná protiprávna činnosť sa mala vykonávať u žalobcu od roku 2019, pričom výsledok tejto údajnej
činnosti bol, resp. mal byť evidentne viditeľný z inventúrnych záznamov. Žalovaný 2) nerozumie, ako

žalobca nebol schopný ním údajne vzniknutú škodu identifikovať počas až 27 mesiacov (= január 2019
až marec 2021 ako tvrdí žalobca). Z uvedeného dôvodu je preto tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe:
Žalobca má rovnako implementované opatrenia na sledovanie spotreby materiálov nutných pre výrobu,
avšak z povahy výroby a procesov s tým spojených nie je možné spotrebu vždy ideálne monitorovať.
Preto nie je zo strany Žalobcu možné vždy detekovať úbytok materiálov, ktorý nemá oporu v charaktere

produkcie v krátkom časovom horizonte, najmä ak celková evidencia pohybu materiálov nevykazuje
nezrovnalosti., nelogické, neuveriteľné, všeobecné a argumentačne slabé. Žalobca nedefinuje, v čom
práve „špecifickosť povahy výroby a procesov s tým spojených“ spočíva. Nie je možné totiž uveriť, že
žalobca pri obvyklej starostlivosti nemohol zistiť vznik škody skôr, resp. prijať dôraznejšie a účinnejšie
opatrenia zabraňujúce jej vzniku. Navyše, sám predseda predstavenstva spoločnosti A. E. na stretnutí

dňa 12. októbra 2021 zástupcom žalovaného 2) tvrdil, že za 27 mesiacov nezistili protiprávnu činnosť, v
dôsledku ktorého by im mohla vzniknúť škoda. Nakoľko materiál používaný pri výrobe je vo všeobecnosti
považovaný za zásoby, nie je žalovanému 2) známe, prečo žalobca nezistil úbytok zinku (ak teda
taký vôbec nastal) skôr, ako po 27 mesiacoch. Za predpokladu rozumného chovania sa žalobcu ako
zodpovedného podnikateľa by sa žalobca predsa musel o prípadnej nadspotrebe dozvedieť pri príprave

účtovnej závierky na príslušný hospodársky rok. Záverom žalovaný 2) uvádza, že údajné anonymné
oznámenie prijal žalobca dňa 12. marca 2021. Je otázkou, prečo toto oznámenie vôbec nekomunikoval
žalovanému 2) a nesnažil sa vzniku údajnej ďalšej škody zabrániť práve spoluprácou s vedením
žalovaného 2), s ktorým už takmer 10 rokov bez problémov spolupracoval. Žalovaný 2) nevie, aká
škoda vznikla žalobcovi a už vôbec nie v akej výške. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom

došlo k vzniku škody, nakoľko tvrdenia o tzv. podrobnej spotrebe smien, nadspotreby zinku či analýzy
nadspotreby zinku zmien predložené žalobcom nepreukazujú vznik samotnej škody a ani jej výšku.
Analýzy spoločnosti KPMG sú len vlastným názorom tretej – súkromnej strany. Spoločnosť KPMG nie
je žiadnym súdnym znalcom a už vôbec nie odborníkom na spotrebu rôznych kovov vrátane zinku.
Z uvedeného dôvodu preto dôkaz poskytnutý žalobcom nemá prakticky žiadnu hodnotu, navyše je

evidentne vytrhnutý z kontextu celého vyjadrenia, ktoré žalobca ani nepredložil. Uvedené „dôkazy“
poskytnuté zo strany žalobcu však nijako neobjasňujú vec a len dávajú otázniky o tom, akým spôsobom
vôbec žalobca prišiel na to, že mu nejaká škoda vznikla. Ak by žalovaný 2) aj pripustil, že žalobcovi
vznikla škoda, ktorej vznik však dôrazne popiera, z obsahu žaloby nie je zrejmé, ako k jej výpočtu došiel
a na základe čoho žaluje na jednej strane sumu 50.000,- eur, ak zároveň konštatuje, že celková škoda,

ktorámuvzniklaje„minimálne“vovýške1.175.252,-eur.Žalovaný2)nerozumie,nazákladečohodospel
žalobca k tomu, že žalovaný 1) a žalovaný 2) majú byť spoločne a nerozdielne zodpovední za vzniknutú
škodu (ktorej vznik a výšku ako takú však žalovaný 2 popiera). Minimálne na žalovaného 1) sa aplikuje
režim Zákonníka práce kde podľa §187 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak zodpovedá zamestnávateľovi
zaškoduniekoľkozamestnancov,každýznichuhradípomernúčasťškodypodľamierysvojhozavinenia.

Z dôkazov predložených žalobcom nakoniec ani nevyplýva, že by náhradu škody vôbec prerokoval so
svojim zamestnancom v zmysle § 191 ods. 2 Zákonníka práce ešte predtým, ako si svoj domnelý nárok
uplatňuje touto žalobou. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že sa tu prelínajú dva rozdielne zmluvné
vzťahy (pracovnoprávny a obchodnoprávny), tak s odkazom na §438 ods. 2 Občianskeho zákonníkamá žalovaný 2) za to, že ak by vôbec súd pripustil, že za škodu zodpovedá so žalovaným 1) aj žalovaný
2), tak v takom prípade žiada, aby súd pristupoval k zodpovednosti za škodu podľa miery ich zavinenia.
Žalobu žiadal zamietnuť.

8. Žalovaný 1) k žalobe uviedol, že popiera obvinenia žalobcu, že by sa dopustil akéhokoľvek
neoprávneného nakladania so zinkom žalobcu, popiera, že by mal s akýmikoľvek krádežami zinku
čokoľvek spoločné a tvrdenia žalobcu o tom, že by sa mal žalovaný 1) dopustiť alebo dokonca
kontinuálne a dlhodobo dopúšťať krádeže za ničím nepodložené subjektívne tvrdenia. Z údajného a

ničím nepreukázaného anonymného oznámenia doručeného žalobcovi dňa 12.03.2021 malo vyplývať,
že neoprávnená manipulácia s Jumbo blokmi zinku mala byť realizovaná minimálne v dňoch
06.03.2021 a 10.03.2021, ale následne aj dňa 14.03.2021 alebo 18.03.2021. Je tak pozoruhodné, že
anonymnýoznamovateľvoznámenídoručenémužalobcoviuždňa12.03.2021oznamovalneoprávnenú
manipuláciu so zinkom 2, resp. 6 dní pred tým, ako mala táto vôbec nastať. V prospech tvrdení
žalovaného 1) o tom, že sa žiadnej krádeže zinku nedopustil svedčí i tá skutočnosť, že žalobca mal po

preverení údajných kamerových záznamov odhaliť, ako sa mal po areáli neoprávnene pohybovať jeden
vysokozdvižný vozík (so svetelnou signalizáciou), avšak na týchto údajných kamerových záznamoch
nebol žiadnym spôsobom stotožnený žalovaný 1). Každopádne žalovaný 1) popiera, že by nejaké
kamerové záznamy, na ktoré sa žalobca odvoláva vôbec existovali, keďže žalobca ich existenciu
nepreukázal. Údajné kamerové záznamy, ktoré aj keby existovali, sú už ako je uvedené vyššie najmä

vo vzťahu k osobe žalovaného 1) bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, preto žalobca uvádza, že mal
pristúpiť k analýze dát v súvislosti s vysokozdvižnými vozíkmi, z ktorých mal zistiť, že od januára 2020
do marca 2021 malo byť identifikovaných 92 dní, kedy boli z linky T2 v nočných hodinách vykonávané
jazdy k vonkajšiemu oploteniu areálu žalobcu v celkovom počte viac ako 200 jázd. Vzhľadom k tomu,
že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z akých ním analyzovaných dát vychádzal a žiadne

relevantné dôkazné prostriedky na preukázanie tvrdení žalobcu o vykonaných neoprávnených jazdách
neboli predložené k žalobe, žalovaný 1) označuje tvrdenia žalobcu o vykonávaní neoprávnených
nočných jázd vysokozdvižného vozíka k vonkajšiemu oploteniu areálu žalobcu za ničím nepreukázané.
Žalovaný 1) poukazuje na skutočnosť, že na produkčnej linke T2 pracuje na jednej zmene 8 ľudí,
pričom táto linka je umiestnená v hale P1, kde sa nachádzajú ďalšie produkčné linky, ktoré nie sú

od seba fyzicky žiadnym spôsobom oddelené. Celkový počet zamestnancov pracujúcich v hale P1 na
jednej zmene je cca. 30. Žalovaný 1) vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že neoprávnené nočné jazdy
po areáli žalobcu mali byť vykonávané jedným z vysokozdvižných vozíkov zaradených k produkčnej
linke T2 uvádza, že tieto vysokozdvižné vozíky sú síce formálne určené na obsluhu výrobnej linky
T2, avšak operatívne sú požívané i na obsluhu iných produkčných liniek podľa aktuálnej potreby, čo

znamená, že tieto mohli byť prakticky používané väčším množstvom zamestnancov pracujúcich na
jednej zmene v hale P1. Na základe uvedeného samotná skutočnosť, že by týmito vozíkmi aj boli
vykonané akékoľvek neoprávnené jazdy k vonkajšiemu oploteniu areálu žalobcu, žiadnym spôsobom
nepreukazuje, že by vysokozdvižné vozíky viedol žalovaný 1). Žalovaný 1) nebol identifikovaný na
žiadnom zo žalobcom údajne preverovaných kamerových záznamoch zachytávajúcich údajné nočné

neoprávnené jazdy vysokozdvižného vozíka po areáli žalobcu, neexistuje žiaden dôkaz, že žalovaný
1) vykonal, ktorúkoľvek zo žalobcom uvádzaných i keď ničím nepreukázaných neoprávnených nočných
jázd k oploteniu areálu žalobcu, a teda neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by sa žalovaný 1) dopustil
akéhokoľvek neoprávneného nakladania Jumbo blokmi zinku. Žalobca dospel k záveru, že tieto jazdy
realizoval a krádeže zinku sa dopúšťal žalovaný 1) s poukazom na to, že mal byť prítomný na

zmene počas všetkých 92 dní, kedy sa mali jednotlivé neoprávnené jazdy realizovať. Žalovaný 1)
však aj tieto skutkové tvrdenia (subjektívne dedukcie) žalobcu popiera, nakoľko sú ničím nepodložené
a nepreukázané. Zo strany žalobcu tak ide opätovne len o špekulácie a dohady, bez akejkoľvek
opory v objektívnom skutkovom stave veci. Žalovaný 1) totiž opätovne uvádza, že v rámci pracovnej
zmeny mohol obsluhovať vysokozdvižný vozík prakticky ktorýkoľvek z pracovníkov produkčných liniek

prítomných v danom čase v hale P1, nie len pracovníci na zmene linky T2. Vo vzťahu k tvrdeniam
žalobcu, že údajné neoprávnené jazdy sa mali v rámci jednej zmeny realizovať v niektorých prípadoch
až 8 krát a tieto jazdy by vykonával žalovaný 1), mimo určeného pracoviska by sa musel nachádzať
podstatnú časť pracovnej zmeny, avšak z jeho strany žiadne výpadky produktivity neboli zaznamenané.
Je totiž prirodzené, že opakované neoprávnené vyvážanie Jumbo blokov zinku k vonkajšiemu oploteniu

areálu žalobcu, prehadzovanie cez plot a návrat do haly P1 sa vylučuje s riadnou obsluhou produkčnej
linky T2, ktorá beží v nepretržitej prevádzke. I uvedené skutočnosti podporujú tvrdenia žalovaného 1),
že on sa na žiadnej protiprávnej činnosti, ktorú mu kladie za vinu žalobca nedopúšťal. Vzhľadom na
absenciu akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že by sa žalovaný 1)dopustil konania v podobe neoprávneného nakladania, resp. krádeže Jumbo blokov zinku, žalobca
podsúva súdu jeho dedukcie o krádežiach zinku zo strany žalovaného 1) s odkazom na predložené tri
tabuľky,ktorémajúpreukazovať,žepracovnézmeny,naktorýchbolprítomnýžalovaný1)malivykazovať

nadpriemernú spotrebu Jumbo blokov zinku. Žalovaný 1) vo vzťahu k predloženým tabuľkám v prvom
rade namieta, že žalobca mohol do jednotlivých tabuliek vložiť prakticky akékoľvek dáta, ktoré nie sú
žiadnym spôsobom verifikovateľné. Uvedené obdobne platí aj v prípade, že tabuľky vyhotovila externá
spoločnosť, ktorá opätovne vychádzala len z dát, ktoré jej predložil žalobca. Z tabuliek nevyplýva žiadna
skutočnosť, ktorá by mohla stotožniť „Key Individual“ s osobou žalovaného 1). V prípade ak by sa

aj jednotlivé tabuľky skutočne vzťahovali na spotrebu Jumbo blokov zinku zo strany žalovaného 1),
tento z opatrnosti namieta, že ak nie sú obdobným spôsobom vyhodnotené spotreby zinku aj v prípade
všetkých ostatných konkrétnych zamestnancov na jednotlivých produkčných linkách, sú tieto údaje
vytrhnuté z kontextu a bez akejkoľvek objektívnej výpovednej hodnoty. Žalovaný 1) potom konkrétne
namieta pochybnú výpovednú hodnotu tabuľky označenej ako Appendix 5, z ktorej vyplýva okrem
iného to, že napríklad na zmenách pracovného tímu 9 (ku ktorému bol zaradený žalovaný 1) malo v

roku 2021 dochádzať k nadspotrebe Jumbo blokov zinku o 40 % oproti deklarovanému priemeru v
predchádzajúcom roku a to v čase, kedy žalovaný 1) vôbec nebol na pracovnej zmene. Paradoxne
potom vyznieva fakt, že tento pracovný tím mal mať v roku 2021 vyššiu spotrebu zinku v čase keď
žalovaný 1) nebol v práci v porovnaní s časom, keď bol prítomný na pracovnej zmene. Vo vzťahu
k tabuľke označenej ako Appendix 6 žalovaný 1) namieta prečo a z akého dôvodu bola selektívne

porovnávanáúdajnáspotrebazinkulenvobdobíod05.10.2020do15.10.2020sobdobímod01.04.2021
do 11.04.2021, nakoľko pre tento postup neexistuje žiadne logické vysvetlenie. Žalovaný 1) potom
poukazuje na skutočnosť, že 4 bloky zinku mali byť podľa predmetnej tabuľky spotrebované aj na dennej
zmene dňa 12.10.2020, na ktorej bol prítomný žalovaný 1), kedy sa logicky žiadne neoprávnené nočné
jazdy s vysokozdvižným vozíkom k vonkajšiemu oploteniu areálu žalobcu nerealizovali. Paradoxom

je, že v kontrolovanom období mala byť najväčšia spotreba Jumbo blokov zinku na dennej zmene
dňa 13.10.2020, kedy sa opätovne nemohli realizovať žiadne neoprávnené nočné jazdy, ale čo je
najpodstatnejšie, žalovaný 1) na tejto zmene ani nebol fyzicky prítomný. Žalobca uvádza, že po
odchode pracovníka bezpečnostnej služby, s ktorým mal žalovaný 1) pri neoprávnenom vývoze zinku
spolupracovať, mala klesnúť nadspotreba zinku na pracovných zmenách žalovaného 1) o 15 %, čo

má naznačovať, že žalovaný 1) mal pokračovať v krádežiach zinku, avšak v menšom rozsahu. Vo
vzťahu k tvrdeniam žalobcu o zmenšení rozsahu údajného neoprávneného nakladania so zinkom
žalovaný 1) uvádza, že tieto úplne odporujú tvrdeniam žalobcu o tom, že za účelom krádeže zinku
musí hlučný vysokozdvižný vozík s neprehliadnuteľnou svetelnou a zvukovou signalizáciou prejsť okolo
vrátnice, kde sa nachádza pracovník bezpečnostnej služby. Ak sa teda na tejto vrátnici už nemal

viac nachádzať pracovník bezpečnostnej služby, s ktorým mal žalovaný 1) predtým na krádežiach
spolupracovať, a teda tam mal byť iný pracovník bezpečnostnej služby, ktorý nebol so žalovaným 1)
dohodnutý, bolo by nemožné, aby žalovaný 1) naďalej realizoval krádeže zinku bez toho, aby si to
tento pracovník strážnej služby všimol. Na druhú stranu, ak by bol žalovaný 1) dohodnutý aj s týmto
novým pracovníkom bezpečnostnej služby, bolo by nelogické, aby nejakým spôsobom utlmoval svoju

údajnú protiprávnu činnosť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Žalovaný 1) potom pre úplnosť
poukazuje na skutočnosť, že od jeho kolegov (zamestnancov žalobcu) má informácie, že nadspotreba
Jumbo blokov zinku pretrváva i po (neplatnom) skončení pracovného 4 pomeru žalovaného 1), a
teda i v čase, keď žalovaný 1) v súčasnosti žiadnu prácu pre žalobcu na žiadnej pracovnej zmene
nevykonáva. Ďalej poukázal na to, že z údajných kamerových záznamov má údajne vyplývať len to, že

vysokozdvižný vozík určený na obsluhu produkčnej linky T2 mal údajne realizovať neoprávnené nočné
jazdy po areáli žalobcu, avšak bez toho, aby bolo preukázané, že by tieto jazdy vykonával žalovaný
1). Ani ďalšie tvrdenia žalobcu o údajných známkach dopadov ťažkých bremien na zemi susedného
areálu, či údajnom identifikovaní vysokozdvižného vozíka tretej osoby v susednom areáli neboli žiadnym
spôsobom preukázané, navyše tieto tvrdenia opätovne nie sú dôkazom o tom, že by sa žalovaný 1)

dopúšťal neoprávnenej manipulácie s Jumbo blokmi zinku. Žalobca sa snaží preukázať, že žalovaný
1) sa mal dopúšťať krádeže zinku s poukazom na výsledky vykonaného auditu, ktorého výstupy majú
reprezentovať tri súdu predložené tabuľky. Tieto sú však ako je už uvedené vyššie neverifikovateľné,
a preto bez akejkoľvek relevantnej výpovednej hodnoty. Dodal, že ak by aj bolo preukázané, že pri
výkone jeho pracovnej činnosti resp. na zmene, na ktorej bol prítomný bolo spotrebované nadpriemerné

množstvo Jumbo blokov zinku, túto skutočnosť nemožno automaticky interpretovať tak, že žalovaný 1)
tento zinok niekam vyvážal, nakoľko zo samotných žalobcom predložených tabuliek by vyplývalo, že
nadpriemerná spotreba zinku mala byť realitou aj na zmenách, kde sa žalovaný 1) vôbec nenachádzal.
Vo veci nadpriemernej spotreby Jumbo poukázal na to, že Jumbo bloky zinku sú uskladnené v hale P1na mieste vzdialenom od produkčnej linky T2 cca. 150 m. Jednotliví pracovníci obsluhujúci produkčnú
linku T2 jazdia s vysokozdvižným vozíkom k miestu, kde je zinok uskladnený, tam je zinok naložený,
následne privezený k linke T2, kde sú jednotlivé Jumbo bloky zinku elektronicky zaevidované na tzv.

kontrolnom mieste a až následne sú vložené do vane, kde sú roztápané na povrchovú úpravu drôtu.
Celý tento proces trvá do pol hodiny. Dôvody nadpriemernej spotreby, ktorej sa nevyhne žiaden z
pracovníkov (žalovaného 1) nevynímajúc) je potom viacero. Žalovaný 1) v prvom rade poukazuje na
proces elektronickej evidencie Jumbo blokov zinku. Na tento účel sú najčastejšie používané čítačky,
ktoré sa nachádzajú pri linkách (na linke T2 sú takto používané 3ks čítačiek, ktoré sú umiestnené na

navíjačke, na stolíku a podobne tak, aby boli po ruke), ktoré môže použiť prakticky ktorýkoľvek pracovník
produkčnej linky zadaním svojho osobného čísla. Čo sa potom týka samotného procesu evidencie
spotrebovaných Jumbo blokov zinku, tento možno realizovať dvoma spôsobmi. Prvým je zosnímanie
kódu na evidovanom bloku zinku, avšak vzhľadom k tomu, že často vznikajú problémy pri evidencii
v dôsledku poškodenia tohto kódu, ktorý nemožno zosnímať, pracovníci zosnímajú všeobecný kód
umiestnený na stene kontrolného miesta a do systému manuálne zadávajú hmotnosť Jumbo bloku zinku

podľa odhadu, čím vznikajú nepresnosti. Neraz sa stalo, že na celej pracovnej zmene bola používaná
čítačka, z ktorej sa neodhlásil pracovník z predchádzajúcej zmeny, čím prakticky dochádzalo k tomu, že
jedna zmena vykazovala nadpriemernú spotrebu zinku a následná pracovná zmena prakticky žiadnu.
Ak by sa preukázali tvrdenia žalobcu o tom, že Jumbo bloky zinku sa stávajú predmetom krádeže, v
tomto smere nemožno vylúčiť ani to, že možný páchateľ použije na snímanie (elektronickú evidenciu)

kradnutých Jumbo blokov zinku čítačku, do ktorej sa prihlási cez osobné číslo iného zamestnanca,
ktorému umelo navyšuje spotrebu, aby na seba neupozornil. Osobné čísla iných zamestnancov totiž
nie sú vôbec ťažko zistiteľné a teda i zneužiteľné. Ak by niekto týmto spôsobom zneužil osobné číslo
iného zamestnanca, nemal by to ako zistiť. Ďalším možným prevádzkovým dôvodom pre nadpriemernú
spotrebu Jumbo blokov zinku tej ktorej pracovnej zmeny je ten, že predchádzajúca pracovná zmena

nepripraví nasledujúcej pracovnej zmene bloky zinku na jej pracovnú činnosť, čím predchádzajúca
pracovná zmena vykazuje v elektronickej evidencii podpriemernú alebo žiadnu spotrebu zinku, čo
musí zákonite odraziť na spotrebe nasledujúcej pracovnej zmeny. Nemenej významným prevádzkovým
dôvodom pre nadpriemernú spotrebu zinku je skutočnosť, že v rámci jednej pracovnej zmeny sa
spracováva často aj 5 až 6 rôznych druhov materiálu (drôtu), ktorý má vždy rozdielnu priľnavosť zinku.

Žalovaný 1) v tejto súvislosti podotýka, že žiadna pracovná zmena nemôže vopred odhadnúť, koľko
Jumbo blokov zinku sa na tej ktorej pracovnej zmene spotrebuje, nakoľko tento údaj sa odvíja od
priebehu pracovnej zmeny. Zároveň trvá na tom, že všetok zinok, ktorý zaevidoval ako spotrebovaný bol
aj reálne spotrebovaný vo výrobnom procese a na žiaden iný účel, preto ak žalobca obviňuje z krádeže
zinku žalovaného 1), obviňuje nesprávnu osobu. Ak by sa skutočne dopustil krádeže zinku v takom

rozsahu ako to udáva žalobca, t.j. odcudzil by zinok v hodnote takmer 1,2 milióna eur, zákonite by túto
činnosť robil za účelom získania majetkového prospechu, ktorý by určite nebol malý. Životná úroveň
žalovaného 1) sa však z dlhodobého hľadiska žiadnym spôsobom nezmenila, čo opätovne prisvedčuje
tomu, že žalobca sa zameriava na nesprávneho domnelého páchateľa. Tomu nakoniec prisvedčuje aj
skutočnosť, že na základe trestného oznámenia žalobcu vykonávala polícia vo veci vyšetrovanie, pričom

žalovaný 1) bol vo veci vypočutý prvý krát začiatkom júna 2021 a dovypočutý v novembri 2021, pričom
druhývýsluchtrvalaniniepäťminúť.Žalovaný1)bolobdobneakoďalšíjehospolupracovnícizpracovnej
zmeny vypočutý v postavení svedka. Napriek tomu, že polícia ani po viac ako roku od podania trestného
oznámenia nevzniesla voči žalovanému 1) žiadne obvinenie, žalobca na základe jeho dedukcií a bez
akýchkoľvek relevantných dôkazov označuje žalovaného 1) za zlodeja zinku, voči čomu sa žalovaný 1)

ostro ohradzuje. Napriek tomu, že žalobou uplatňovaný nárok je zjavne neopodstatnený čo do dôvodu,
žalovaný 1) si dovoľuje namietať voči tomuto nároku i čo do výšky. Žalobca v žalobe tvrdí, že údajným
konaním žalovaného 1) mu mala vzniknúť škoda vo výške 1.175.252,- eur, avšak vznik deklarovanej
škody žiadnym spôsobom neosvedčil resp. nepreukázal, preto žalovaný 1) popiera tvrdenia žalobcu o
vzniku škody ako takej. Pozoruhodné je potom, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu

škody vo výške 50.000,- eur, avšak zo žaloby v žiadnom smere nevyplýva ako sa žalobca k tejto cifre
dopracoval. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Okresný súd Piešťany vyslovil dňa 30.6.2022 nesúhlas s postúpením veci s poukazom ustanovenie
§ 13 a 19 Civilného sporového poriadku.

10. Uznesením zo dňa 25.7.2022, č.k. 10NcC/13/2022-100 Krajský súd v Trnave rozhodol, že nesúhlas
Okresného súdu Piešťany nie je dôvodný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2022.11. Dňa 13.9.2022 súd (vyšší súdny úradník) poučil žalobcu podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového
poriadku a vyzval žalobcu na uvedenie ďalších skutočností a dôkazov v lehote 20 dní s poučením
o koncentrácii konania, zároveň mu zaslal vyjadrenie žalovaného 1) a 2) k žalobe. Žalobcovi bola výzva

doručená dňa 22.9.2022, pričom na výzvu nereagoval.

12. Vzhľadom na to, že v konaní voči žalovanému 2) nedošlo k skoncentrovaniu konania, súd na
pojednávaní dňa 12.12.2023 (už po vykonaní niektorých dôkazov) poučil žalobcu a žalovaného 2) na
uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v lehote 30 dní s poučením o koncentrácii

konania.

13. Žalovaný 2) na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 27.12.2023, v ktorom namietal procesný
postup súdu ohľadne koncentrácie konania, najmä s poukazom na ustanovenie § 132 a 167 ods.
CSP a namietal, aby v konaní súd pripustil ďalšie návrhy dokazovania zo strany žalobcu, nakoľko
už bol poučený podľa § 167 ods. 3 CSP. Zopakoval, že neexistuje tu porušenie právnej povinnosti

žalovaného 2), ktoré by preukazovalo jeho zodpovednosť za škodu. Žalovaný 2) uzavrel so žalobcom
Zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb č. 01/12/EZ3 zo dňa 27. septembra 2012 (ďalej len
„zmluva“), ktorá obsahovala v čl. II., bod 5 a najmä v dodatku č. 2 povinnosti žalovaného 2) pri výkone
strážnej služby v areáli spoločnosti Bekaert Hlohovec na Mierovej ulici v Hlohovci. Zo žaloby podanej
žalobcom však nevyplýva, akým spôsobom mal žalovaný 2) porušiť svoje povinnosti podľa tejto zmluvy,

ktoré mali viesť k vzniku údajnej škody, ktorej vznik tvrdí v zásade len žalobca. Žalovaný 2) opätovne
zdôrazňuje, že údajná protiprávna činnosť sa podľa žalobcu mala vykonávať vo vnútornom oplotenom
areáli žalobcu a nie vo vonkajšom areáli žalobcu. Podľa skutočností uvedených v žalobe vysokozdvižné
vozíky pri páchaní údajnej protiprávnej činnosti nemali pritom vôbec vychádzať z vnútorného oploteného
areálu žalobcu. Poukazovanie žalobcom na kontrolu VZV vo vonkajšom areáli žalobcu žalovaným 2)

považuje preto za irelevantné a nesúvisiace s prejednávanou vecou. Dodal, že areál spoločnosti Bekaert
Hlohovec, a.s. na ulici Mierová 2317 v Hlohovci je súvisle oplotený, pričom perimeter oplotenia tvoria
sčasti budovy, ale podstatná časť je tvorená drôteným a betónovým plotom opatreným z veľkej časti
ešte tzv. „žiletkovým drôtom“. Vstupy a výstupy do tohto areálu tvoria: 1. Osobná vrátnica: určená pre
vstup a výstup osôb a osobných motorových vozidiel a vozidiel zásobovania; 2. Vrátnica – turniket č.

6 pri IT budove: určená pre vstup a výstup zamestnancov; 3. Vrátnica - turniket P3: určená pre vstup
a výstup zamestnancov; 4. Nákladná vrátnica: zabezpečená váhami na príchod a odchod nákladných
vozidiel, kamiónov s tovarom. Železničná brána slúži na vstup a výstup pre železničnú dopravu tovaru
(nebola obsluhovaná zo strany žalovaného 2). Tento areál je vnútorným areálom žalobcu. Ide teda o
areál, ktorý je po celom svojom obvode súvisle oplotený. Mimo tento súvisle oplotený areál žalobcu vo

vzdialenosti asi 300 metrom od Nákladnej vrátnice č. 4 (ulica Františka Lipku) sa nachádza Vonkajší
sklad tzv. “vinný sklad“ určený pre skladovanie tovaru a výrobkov žalobcu. Do tohto skladu sa dostane
zamestnanec alebo motorové vozidlo VZV z objektu areálu režimom vstupu a výstupu cez Nákladnú
vrátnicu č. 4 (viď Príloha Zmluvy č. 2 s. 8/15). Ďalej sa tam nachádza vodáreň vzdialená cca 3 km od
areálu na Mierovej ulici. Tento je zabezpečený elektronických zabezpečovacím systémom s alarmom

vyvedeným na Osobnú vrátnicu vo vnútornom areáli. V prípade poplachu musí strážnik na osobne
vrátnici okamžite zorganizovať a vyslať hliadku na overenie poplachu. Tieto lokality žalobcu sa nazývajú
spoločne Vonkajší areál. Žalobcom predložený údajný dôkaz USB kľúč nijakým spôsobom nepreukazuje
porušenie povinností žalovaným 2), nakoľko sa týka záznamov vo vnútornom areáli žalobcu, v ktorom
areáli nemal žalovaný 2) povinnosť kontrolovať pohyb VZV. Čo sa týka kamerového systému, kamerový

systém si žalobca obstaral, udržiaval a prevádzkoval sám prostredníctvom poverených pracovníkov. Títo
mali prístup k všetkým kamerovým záznamom nepretržite. Jedine žalobca preto disponuje záznamom
z tohto kamerového systému. Podľa vedomosti žalovaného v 2) tento kamerový systém pozostáva z
niekoľkých stovák kamier (p. E. vo svojej výpovedi uvádza až 400 kamier) čo je pre žalovaného 2) úplne
nová informácia. Žalobca však nezabezpečil pravidelné ex post kontroly výstupov z tohto kamerového

systému. Žalobca už v žalobe sám priznal, že kontroloval kamerové záznamy až následne po prijatí
anonymného oznámenia. Žalovaný 2) si plnil úlohy vyplývajúce zo zmluvy vo vzťahu ku kamerovému
systému riadne po celú dobu trvania zmluvy. Zdôraznil, že v uvedenom prípade neexistovala žiadna
právna povinnosť, ktorá by žalovaného 2) zaväzovala kontrolovať pohyb VZV po vnútornom areáli
žalobcu. Žalovaný 2) preto nemohol a ani neporušil žiadnu záväzkovú povinnosť zo zmluvy uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným 2). Podľa žalovaného 2) tu preto nie sú splnené ani základné podmienky
na jeho zodpovednosť v zmysle §373 a nasl. Obchodného zákonníka. V rozhodnom čase medzi 21:00
a 22:00, kedy malo podľa žalobcu dochádzať k protiprávnej činnosti, bol v službe len taký počet
pracovníkov žalovaného 2), ktorý postačoval na obsadenie vrátnic, pričom z vrátnic sa v tejto dobenesmeli podľa zmluvy títo pracovníci vôbec vzďaľovať. Z tvrdení uvedených v žalobe je zrejmé, že
žalobca si škodu mohol zaviniť sám, resp. k jej výške prispel vlastným pričinením. Je evidentné, že
žalobca sám nesplnil prevenčnú povinnosť zameranú na predchádzanie škodám. Žalobca v žalobe

pritom tvrdí, že údajná protiprávna činnosť sa mala vykonávať u žalobcu od roku 2019, pričom výsledok
tejto údajnej činnosti bol resp. mal byť evidentne viditeľný z inventúrnych záznamov. Žalovaný 2)
nerozumie, ako žalobca nebol schopný ním údajne vzniknutú škodu identifikovať počas až 27 mesiacov
(= január 2019 až marec 2021 ako tvrdí žalobca). Z uvedeného dôvodu je preto tvrdenie žalobcu
obsiahnuté v žalobe nelogické, neuveriteľné, všeobecné a argumentačne slabé. Nie je možné totiž

uveriť, že žalobca pri obvyklej starostlivosti nemohol zistiť vznik škody skôr, resp. prijať dôraznejšie a
účinnejšie opatrenia zabraňujúce jej vzniku. Túto skutočnosť ešte zosilňuje výpoveď svedka p. F., ktorý
uviedol, že inventúru robili každomesačne a navyše dvakrát ročne a napriek tomu neodhalili žiadnu
stratu materiálu za celých najmenej 27 mesiacov(!). Vrcholom je skutočnosť, že podľa výpovede p.
E. žalobca ani po obdržaní anonymného oznámenia, ktoré malo informovať žalobcu o nasledujúcich
krádežiach zinku s uvedením konkrétnych dátumov v nasledujúce dni nijako nekonal, až dodatočne

informoval Policajný zbor. Podľa anonymného oznámenia (ktoré žalobca doposiaľ nepredložil) sa
žalobcomtvrdenéhoprotiprávnehokonaniamaladopúšťať„polovicalinky“,tedaväčšípočetpracovníkov
žalobcu. V tejto súvislosti tiež nie je zrejmé, ako a na základe čoho žalobca ustálil okruh žalovaných
v tomto konaní, keďže protiprávneho konania sa malo dopúšťať väčšie množstvo pracovníkov žalobcu
plus ďalšie osoby, ktoré museli s predmetným zinkom nakladať po jeho vyvedení z areálu žalobcu.

Orgány činné v trestnom konaní nedokázali zo záznamov uložených na USB predložených žalobcom
pri vynaložení všetkých ich oprávnení (vrátane odposluchu telefonickej komunikácie žalovaného 1) zistiť
žiadnu konkrétnu osobu, ktorá sa mala protiprávneho konania dopustiť, ani ustáliť jednoznačný spôsob
vyvedenia takého množstva zinku (podľa informácie žalobcu vyše 500 ton) z areálu žalobcu. Nie je
preto zrejmé, ako má túto skutočnosť preukázať konajúci súd a či nejde len o snahu žalobcu opätovne

uplatniť argumenty a dôkazy, ktoré už raz odmietli orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný 2) bol veľmi
prekvapený, keď ho žalobca vôbec neinformoval o údajnej škode, ktorá mu mala vzniknúť a neumožnil
mupokúsiťsavecobjasniťaodhaliťjejpáchateľovtakakovminulosti,keďdokoncažalovaný2)úspešne
vyriešil úniky materiálu žalobcu a odhalil ich páchateľov, za čo mu žalobca písomne poďakoval. Žalovaný
2) na základe svojej dlhoročnej praxe v oblasti súkromnej bezpečnosti navrhoval žalobcovi primerané

posilnenie bezpečnosti areálu žalobcu, nakoľko žalobcom objednaný minimalistický rozsah služieb
považoval žalovaný 2) za nedostatočný. Žalovaný 2) na tieto skutočnosti žalobcu viackrát upozornil,
raz dokonca na prezentácii pre vedenie spoločnosti žalobcu. Žalobca však na návrhy žalovaného 2)
buď nereagoval alebo ich odmietol a bezpečnosť svojho areálu neposilnil. Žalobca dlhodobo nedbal na
riadne zabezpečenie svojho areálu, jeho stráženie ponechával na najnižšej možnej miere, a následne

úplne nepodložene uplatňuje svoj nárok voči žalovanému 2), ktorý o vzniknutom probléme nemal ani
len vedomosť. Zhrnul, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k vzniku škody, nakoľko
tvrdenia o tzv. podrobnej spotrebe smien, nadspotreby zinku, či analýzy nadspotreby zinku smien
predložené žalobcom nepreukazujú vznik samotnej škody a ani jej výšku; - analýzy spoločnosti KPMG
sú len vlastným názorom tretej – súkromnej strany a nie súdneho znalca. Také analýzy ako dôkazy

nemajú prakticky žiadnu výpovednú hodnotu. Žalovaný 2) navyše opakuje, že doteraz (ani v USB kľúči
poskytnutom na pojednávaní dňa 12. decembra 2023) nebola poskytnutá tvrdená analýza KPMG v
celom rozsahu takže ani nie je k čomu sa vyjadrovať; - „dôkazy“ poskytnuté zo strany žalobcu však nijako
neobjasňujú vec a len dávajú otázniky o tom, akým spôsobom vôbec žalobca prišiel na to, že mu nejaká
škoda vznikla a ak aj vznikla, nie je zrejmé, ako k jej výpočtu došiel a na základe čoho žaluje na jednej

strane sumu 50.000,- eur ak zároveň konštatuje, že celková škoda, ktorá mu vznikla je „minimálne“ vo
výške 1.175.252,- eur.

14. Žalobca na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 11.1.2024 poskytol súdu stručný popis videozáznamov.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku voči žalovanému 2) zopakoval argumentáciu obsiahnutú v žalobe

týkajúcu sa Článku II. ods. 5 písm. a až n) Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb a prílohy č.
2 k Zmluvy, strana 12/15 a ďalej uviedol, že z GPS záznamov vysokozdvižných vozíkov a kamerových
záznamov je zrejmé, že vysokozdvižný vozík (s jasne viditeľným osvetlením v nočných podmienkach)
sa v priebehu obdobia rokov 2019-2021 pohyboval v blízkosti a zornom poli zamestnanca žalovaného
2) nachádzajúceho sa na vrátnici, a to v 185 prípadoch za sledované obdobie, pričom žalovaný 2)

ani v jednom z týchto prípadov nesplnil a hrubo porušil so žalobcom zmluvne dohodnuté povinnosti,
a to jednak kontrolu vysokozdvižného vozíka podľa postupu uvedeného v prílohe 2 Zmluvy, a druhak
nahlásenie takéhoto pohybu (či už s vykonaním prílohou 2 Zmluvy dohodnutej kontroly alebo pri jej
absencii) žalobcovi (žalovaný 2) do dnešného dňa nepredložil akýkoľvek dôkaz, že by si tieto povinnostivoči žalobcovi čo i len v jednom prípade riadne splnil). Hrubé porušenie povinností žalovaného 2) pri
výkone bezpečnostnej služby zabránilo včasnému detekovaniu krádeží zinku žalovaným 1) a priamo
viedlo k umožneniu vzniku v predchádzajúcich podaniach žalobcu. Je zrejmé, že pri riadnom hlásení

pohybov vysokozdvižných vozíkov a plnení si zmluvných povinností by došlo k zásadnému obmedzeniu
vzniknutej škody, a možnosti v spolupráci so žalovaným 2) prikročiť k odhaleniu páchateľa za pomoci
orgánov činných v trestnom konaní. Konaním žalovaného 2) však boli tieto šance kompletne zmarené, a
žalovaný 2) sa tak v dôsledku vlastného laxného prístupu k plneniu zmluvných povinností (ktoré by mal
plniť s odbornou starostlivosťou a v súlade s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi fungovanie

bezpečnostných služieb), ako aj ignorácie všeobecnej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k vzniku škôd,
stal plne a priamo zodpovedným za škodu vzniknutú žalobcovi.

15. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný 2) podaním zo dňa 23.2.2024, v ktorom okrem iného
uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom majú podklady z USB kľúča predložené žalobcom na
pojednávaní dňa 12. decembra 2023 a následne popísané v podaní žalobcu zo dňa 11.januára 2024

preukazovať jeho údajnú zodpovednosť za škodu. Podľa žalovaného 2) podklady z USB kľúča vôbec
nič nepreukazujú a arbitrárne závery urobené žalobcom nemôžu znamenať zodpovednosť žalovaného
2) za žalobcom tvrdenú údajnú škodu. Poukázal na to, že podanie žalobcu je účelové. Absentuje
základná analytická zložka, na základe ktorej by bolo možné porovnávať tam uvedené tvrdenia žalobcu
s akýmkoľvek predchádzajúcim stavom v období, keď k údajnej protiprávnej činnosti nedochádzalo.

Žalobca sústavne a účelovo zamieňa termíny krádež a nadspotreba, pričom nadspotrebu zinku v
rámci bežnej prevádzky žalobcu vydáva žalobca automaticky za jeho krádež a svojvoľne ju pripisuje
žalovaným. Žalobca používa termíny ako „podozrivé jazdy“ a „podozrivé dni“ bez toho, aby špecifikoval,
čím sú podozrivé a aby svoje podozrenia nejako podložil. Žalobca len predkladá súhrnné údaje bez
toho, aby špecifikoval, čo, kto, kde, v akom čase mal vykonať, akú škodu mal pritom žalobcovi

spôsobiť, pričom podľa tvrdení žalobcu údajná škoda mala vznikať postupne počas viac ako dvoch
rokov a mala byť spôsobená viacerými opakovanými skutkami, ktoré sa mali stať počas viac ako 90-
tich dní v rámci približne 200 tzv. „otočov“, ako ich nazýva žalobca. Žalobca uvádza údaje týkajúce
sa trás vysokozdvižných vozíkov. Údajné trasy VZV však vykazujú len určité časové úseky v určitých
dňoch, ktoré sa často ani nezhodujú s údajnou protiprávnou činnosťou a zároveň z USB kľúča nie je

zrejmý pohyb vozíkov v iných ako žalobcom vybraných časoch. Keďže žalobca nepreukázal pohyb
VZV vo všetkých dňoch od začiatku roka 2019, tak ani nepreukázal, že pohyb VZV v tzv. podozrivých
časoch je odlišný od ostatných dní a jázd, keď k tzv. protiprávnej činnosti nedochádzalo. Žalobca
uvádza, že z fotografií je zrejmé prehnutie oplotenia areálu Bekaert konzistentné s prehadzovaním
zinku vysokozdvižným vozíkom na pozemok vedľajšieho nepoužívaného areálu. Žalobca tieto svoje

domnienkytechnickyporovnanímobjektovamiestnepreukázal.Žalobcanepreukázal,čivôbecjemožné
(fyzicky a mechanicky), aby jeden človek prostredníctvom VZV vyviezol žalobcom uvedené množstvo
zinku a prehodil ho cez plot areálu žalobcu. Či VZV je schopný takýto úkon vykonať. Ak žalobca
nevie preukázať a doteraz nepreukázal, ako mala vyzerať údajná protiprávna činnosť v porovnaní s
inou podľa neho bežnou činnosťou, tak podanie žalobcu nemá žiadnu výpovednú lehotu a žalobca

nebol schopný uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný 2) poukázal na uznesenie Krajskej prokuratúry
v Trnave, č. Kv24/21/2200-29 z 8.júna 2022, ktorá zamietla sťažnosť poškodeného so záverom, že
zo zabezpečených dôkazov v rámci prípravného konania nevyplýva dostatočne odôvodnený záver,
že trestný čin spáchala určitá osoba. Ďalej sa vyjadril ku kamerovým záznamom (videá – pozn.
súdu), ktorých názvy súborov podľa žalovaného 2) nezodpovedajú skutočnosti zachytenej na týchto

záznamoch.Poukázalnato,žeprijednotlivýchzáznamochchýbatzv.codec,čojeprogramnakódovanie
alebo dekódovanie dátového toku a preto nemožno vylúčiť, že so záznamami niekto manipuloval.
Žalobca nepreukázal, že by na kamerách bola zachytená protiprávna činnosť a nie bežná prevádzková
činnosť žalobcu. Údajné cestu k plotu a späť tzv. otoče, ako ich nazýva žalobca, netvoria jeden ucelený
kamerový záznam, ale je zložený z viacerých samostatných a nič nevypovedajúcich záznamov, pri

ktorých nie je zrejmá ich vzájomná súvislosť a nadväznosť, t. j. či naozaj zachytávajú jednu ucelenú
cestu, či nedošlo medzi jednotlivými záznamami v rámci jedného „otoču“ k zmene vodiča, nákladu, trasy
VZV. Žalobca tvrdí, že došlo k približne 200 „otočom“, predložil však len kamerové záznamy týkajúce sa
približne 10 „otočov“. Navyše ani jeden zo 4 „otočov“, ku ktorým malo podľa USB dôjsť dňa 26.02.2021
ani len neobsahuje súbor „prehadzovanie cez plot“, nie je teda zrejmé, čo majú tieto záznamy vlastne

dokazovať. Pokiaľ ide o GPS lokalizáciu, celý pohyb VZV sa konal vo vnútornom areály žalobcu a
žalovaný 2) ho nemal dôvod kontrolovať. Viaceré jazdy VZV sú podľa exportu z GPS systému s nulovým
zaťažením, t. j. bez akéhokoľvek nákladu. Napríklad súbory s dátumom 26.02.2021 hoci v ten deň
malo dôjsť k 4 „otočom“, 06.03.2021 malo dôjsť k 2 „otočom“, podobne 02.03.2021, 10. a 14.03.2021.Je teda zrejmé, že v dňoch a jazdách, v ktorých podľa žalobcu malo dôjsť k prehadzovaniu materiálu
mimo areálu u žalobcu vykazuje systém VZV nulové zaťaženie, teda nemohol viesť žiaden materiál.
Žalobca nešpecifikoval, ktorého konkrétneho VZV sa GPS záznamy týkajú a z akého zariadenia GPS

boli stiahnuté, či tento GPS systém fungoval nepretržite a aká bola jeho presnosť a podobne. Dáva
do pozornosti, že zariadenia GPS podľa typu a kvality signálu bežne vykazuje odchýlky 5-10 metrov.
Odstup viac ako 2 metre od plotu by fyzicky znemožňovalo prehodiť zinok mimo areálu žalobcu, odstup
viac ako 2 metre by mohol znamenať, že VZV bol napríklad v budove skladu žalobcu. Vzhľadom na
uvedené je časť týkajúca sa GPS lokalizácie len súhrnom nič nehovoriacich čiar. Žalovaný 2) ďalej

spochybnil dôkaznú hodnotu predložených fotografií - fotografie jamy, kam mal údajne dopadať materiál
po prehodení cez plot. Uviedol, že absolútne je vylúčené, aby takáto jama vznikla pri opakovanom
prehadzovaní materiálu cez plot. Muselo by dôjsť k neuveriteľnej situácii, že prehodený materiál by
dopadol viac ako dvestokrát vždy presne na to isté miesto a zrejme aj na tú istú hranu. Berúc do úvahy
pôsobenie klimatických podmienok ako dážď, sneh a podobne, by za vyše 2 rokoch výzor jamy zásadne
zmenili. Uzavrel, že žalobca z predmetných záznamov na USB nie je schopný jednoznačne preukázať

kto mal údajnú protiprávnu činnosť vykonávať. Ak žalobca nevie preukázať protiprávnu činnosť a údajnú
zodpovednosť za škodu žalovaného 1), tak žalobca logicky nevie preukázať ani protiprávnu činnosť a
údajnú zodpovednosť za škodu žalovaného 2).

16. K žalobcom tvrdenému údajnému porušeniu zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb zo

dňa 22.09.2012 žalovaným 2) uviedol, že rozsah bezpečnostných služieb je okrem samotného
zákona č. 473/2005 Z. z. determinovaný tiež požiadavkami konkrétnej zmluvy medzi poskytovateľom
bezpečnostných služieb a klientom. Nie je preto možné paušálne rozobrať čl. 2 ods. 5 zmluvy
bez prihliadnutia na konkrétny kontext a znenie samotnej zmluvy a dohodnutý rozsah služieb, ktorý
požadoval žalobca od žalovaného 2) a tvrdiť, že došlo k porušeniu tam uvedených ustanovení. V

rozhodnom čase medzi 21:00 a 22:00, kedy malo podľa žalobcu dochádzať k protiprávnej činnosti,
bol v službe len taký počet pracovníkov žalovaného 2), ktorý postačoval na obsadenie vrátnic, pričom
z vrátnic sa v tejto dobe nesmeli podľa zmluvy títo pracovníci vôbec vzďaľovať. Počet pracovníkov
žalovaného 2) zodpovedá rozsahu dohodnutom v zmluve. V čase údajnej protiprávnej činnosti museli
teda všetci pracovníci žalovaného 2) vrátane vedúceho zmeny byť fyzicky prítomní na konkrétnych

vrátniciach, kontrolovať vstup a výstup pracovníkov žalobcu do a z objektu a vykonávať ďalší rozsah
činností. Uvedený stav vyplýval z požiadaviek samotného žalobcu. Príloha č. 2 k zmluvy o poskytovaní
bezpečnostných služieb na svojich stranách 9-11 detailne popisuje až v 23 bodoch povinnosti
zamestnancov žalovaného 2) pre účely výkonu činností na osobnej vrátnici. „Po celú dobu kontroly
miestoneopúšťa.“Žalovaný2)prostredníctvomsvojichzamestnancovtedavykonalriadnesvoječinnosti

vyplývajúce zo zmluvy v čase, keď mali byť jeho zamestnanci na osobnej vrátnici pozostávajúce
primárne v rozhodnom čase medzi 21:00 a 22:00 z ich fyzickej prítomnosti na príslušnej vrátnici. Od
úseku 60 minút v rozhodnom čase medzi 21:00 a 22:00 museli zamestnanci žalovaného 2) vykonávať
škálu 23 rôznych povinností s limitovaným prístupom ku kamerovému systému. Ak teda zamestnanci
žalovaného 2) mali byť fyzicky prítomní v rozhodnom čase na príslušnej vrátnici, nemohli zároveň byť

fyzicky prítomní na inom mieste vrátane obchôdzky. Poukázal na prílohu č. 2 zmluvy, kde sa uvádza
konkrétne povinnosť žalovaného 2) k vysokozdvižným vozíkom, a to: „je potrebné kontrolovať pohyb
VZV po vonkajšom areáli Bekaert Hlohovec.“ Predložený USB kľúč sa týka len záznamov vo vnútornom
areáli žalobcu, v ktorom areáli nemal žalovaný 2) povinnosť kontrolovať pohyb VZV. Zopakoval, že
žalovaný 2) sám už skôr upozorňoval žalobcu na nedostatky v rozsahu bezpečnostnej služby, napriek

tomu si žalobca od žalovaného 2) objednával redukovaný počet pracovníkov, hoci sám dobre vedel,
že v dôsledku zníženého počtu objednaných pracovníkov bude rozsah výkonu bezpečnostnej služby
obmedzený. V závere zhrnul, že bol to v prvom rade žalobca, kto mal kontrolovať stav svojich zásob
a surovín a ak by spozoroval nejakú podozrivú skutočnosť, mohol kedykoľvek osloviť žalovaného 2),
ktorý ho sám v minulosti napádal o posilnenie bezpečnosti. Žalobca dokonca vôbec nezareagoval ani

na údajné úniky zinku, ktoré mali nastať v dňoch po doručení anonymného oznámenia a ktoré malo na
ne upozorňovať a zmaril tak prípadné prichytenie páchateľov priamo pri čine, ak by dané anonymné
oznámenie bolo pravdivé.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov G. C., H. B., I. F., štatutárneho zástupcu žalobcu,

štatutárneho zástupcu žalovaného 2), oboznámením listinných dôkazov analýza KPMG, Pracovnej
zmluvy zo dňa 29.9.2010, uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru, odbor kriminálnej polície
zo dňa 2.4.2022, ČVS: KRP-39/2-VYS-TT-2021, uznesenia Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa
8.6.2022, Kv 24/21/2200-29, Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb, vrátane príloh k zmluveč. 1,2,3,4, bezpečnostný audit (zoznam oblastí, ktoré sťažujú alebo neumožňujú požadovaný výkon
strážnej služby) zo dňa 22.11.2012, Vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a systému ochrany Bekaert
Hlohovec, a.s. a návrh opatrní zo dňa 3.12.2012, Návrh na úpravu počtu bezpečnostných pracovníkov

a ceny za jednu hodinu výkonu strážnej služby zo dňa 16.2.2015, oboznámením videozáznamov
predložených žalobcom, pričom zistil tento skutkový stav:

18. Žalobca v právnom postavení zamestnávateľa uzatvoril so žalovaným 1) v právnom postavení
zamestnanca pracovnú zmluvu dňa 29.09.2010 s dohodnutým nástupom do práce dňa 01.10.2010 a

druhom práce výrobný operátor B a miesto výkonu práce Bekaert Hlohovec, a.s. Pracovný pomer bol
dohodnutý na neurčitý čas.

19.ŽalobcasivspoločnostiKPMGdalvypracovaťanalýzutýkajúcejsaspotrebyJUMBOblokovvobdobí
od marca do septembra 2021, kedy kľúčová osoba (žalovaný 1) – pozn. súdu) väčšiu časť obdobia bola
na dovolenke s následným ukončením pracovného pomeru JUMBO bloky za zmenu počas obdobia od

marca do septembra 2021 sa rovná 5 % prípadov. Tento údaj v podstate zodpovedá pomeru určenému
za smeny v roku 2020, kedy kľúčová osoba nebola prítomná. Podľa analýzy počas zmien, kedy bola
prítomná kľúčová osoba v roku 2020 v 34 % zmien došlo k využitiu JUMBO blokov v počte 4 a viac
blokov za zmenu. Bez prítomnosti kľúčovej osoby v roku 2020 došlo k využitiu počtu JUMBO blokov za
zmenu vo výške 4 a viac blokov v 4 % zmien a v roku 2021 v 9 %.

20. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície zo dňa 02.04.2020,
ČVS: KRP-39/2-VYS-TT-2021 došlo k prerušeniu konania vo veci pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu krádeže spolupáchateľstvom na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ, zamestnanec
spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. počas nočných zmien v období od 23.01.2019 do 14.03.2021 z

areálu spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Mierová 2317, Hlohovec, konkrétne z haly označenej ako
P1 neoprávnene vyvážal zinok uskladnený v hale na dvoch rôznych miestach, a to konkrétne pri
bráne na začiatku odvíjacieho poľa pozinkovacej linky T2, kde bol uskladnený zinok v podobe ingotov
– 25 kg tehličiek zviazaných do blokov, každý blok o hmotnosti približne 1 tona a pri elektrolytickej
pozinkovacej linke, kde bol uskladnený zinok v podobe tzv. JUMBO blokov – každý blok o hmotnosti

približne 1,4 tony, zinok naložil na jeden z dvoch vysokozdvižných vozíkov č. P1-14 a číslo P1-03
pridelenýchprelinkuT2,avyviezolhozhalykoploteniusosusednýmpozemkom,kdesanachádzaareál
bývalého výrobcu nábytku Mier, zinok ponad oplotenie vyklop na uvedený susedný pozemok, odkiaľ
ho na nezistenom dopravnom prostriedku odviezol minimálne jeden ďalší neznámy páchateľ, pričom
ku krádežiam dochádzalo nasledovne (pod bodom 1-92 popísané jazdy vysokozdvižným vozíkom), čím

páchatelia spôsobili spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. so sídlom Hlohovec, Mierová 2317, IČO: 36
234 052 škodu krádežou vo výške 1.153.050,- Eur. V závere uznesenia vyšetrovateľ konštatuje, že na
základe doposiaľ vykonaných dôkazov a zabezpečených listinných materiálov, konkrétne výsluchom
svedka (25 svedkov- poznámka súdu), prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky, kamerových
záznamov z areálu Bekaert Hlohovec, a.s., záznamov k pohybu VZV č. P1-14 a P1-03 a ďalších

podkladov, rovnako ani z vyjadrení od KTP Group s.r.o., SG servis SK s.r.o., sa nepodarili zistiť
relevantné skutočnosti, ktoré by oprávňovali vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe.

21. Krajská prokuratúra Trnava uznesením zo dňa 08.06.2022 KV24/21/2200-29 sťažnosť voči vyššie
uvedenému uzneseniu zamietla, pretože sťažnosť nie je dôvodná. V uznesení prokurátorka Krajskej

prokuratúry v Trnave okrem iného uviedla, že na videozáznamoch nie je možné vzhľadom na kvalitu
záznamu a vzdialenosť objektu od kamery stotožniť vodiča VZV, pričom samotné úložisko tzv. JUMBO
blokov, ktoré boli odcudzené najčastejšie nie je pod priamym dohľadom kamery. Zo zabezpečených
dôkazov v rámci prípravného konania nevyplýval dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, resp. tvrdenie o spáchaní stíhaného skutku A. B. nebolo po vyhodnotení dokazovania

podložené žiadnymi dôkazmi, teda sa nezistili skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali v danej
veci postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

22. Žalobca v právnom postavení odberateľ uzavrel dňa 27.09.2012 so žalovaným 2) v právnom
postavení poskytovateľa Zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb, predmetom ktorej, okrem

iného, bola ochrana objektu – areál spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. na ulici Mierová 2317 v
Hlohovci (ďalej ako „chránený objekt“), ako aj ochrana majetku, zariadení a osôb nachádzajúcich sa
v chránenom objekte odberateľa. Účelom poskytovania služby je najmä zamedziť, aby v chránenom
objekte dochádzalo k protiprávnym činnostiam, zamedziť vstup/vjazd nepovolaných osôb/motorovýchvozidiel z/do chráneného objektu, udržiavať verejný poriadok v chránenom objekte a odobrať veci z
protiprávnej činnosti a iných protiprávnych konaní v súlade so zákonom.

23. V bode II. 5 sa strany dohodli, že poskytovateľ bude realizovať službu strážením v zmysle §8 písm. e)
zákona a podľa požiadaviek odberateľa, obchôdzkami v zmysle § 8 písm. d) zákona a podľa požiadaviek
odberateľa, prevádzkovaním zabezpečovacieho a poplachového systému, kontrolovaním oprávnenosti
vstupu a výstupu osôb a kontrolovaním ich batožín, kontrolovaním oprávnenosti vjazdu a výjazdu
motorových vozidiel a kontrolovaním ich nákladu, kontrolovaním nenarušiteľnosti chráneného objektu

a jeho jednotlivých častí, aktívnou participáciou na riešení a objasňovaní neoprávneného vniknutia
do chráneného objektu, neoprávneného vynášania vecí z chráneného objektu a iných protiprávnych
činností, vykonávaním nevyhnutných opatrení na zamedzenie alebo zníženie škodlivých následkov
protiprávnych činností, plnením si ohlasovacej povinnosti v súvislosti s výkonom služby voči orgánom
verejnej správy a voči odberateľovi, priamym riadením a kontrolou týchto činností.

24. V prílohe č. 2 zmluvy – výkon strážnej služby na strane 12 sú uvedené všeobecné poznámky k
výkonubezpečnostnejslužby-pohybVZVnasledovne:jepotrebnékontrolovaťpohybVZVpovonkajšom
areáli Bekaert Hlohovec, a.s. „po zotmení“ a počas víkendu – skontrolovať meno vodiča, osobné číslo,
prevádzku a dôvod pohybu VZV po vonkajšom areáli- informácie poslať v dennom hlásení.

25. Dodatkom č. 6 k predmetnej zmluve došlo medzi odberateľom služby (v dodatku č. 6 nazvaný ako
objednávateľ- poznámka súdu) a poskytovateľom služby k dohode týkajúcej sa okrem iného rozšírenia
služieb poskytovateľa. Predmetom zmluvy je i výkon strážnej služby formou ochrany osoby (...),
l) komunikovaním s vodičmi, ktorí vstupujú do areálu objednávateľa nasledovne:
1. pracovník bezpečnostnej služby pri príchode/vstupe do kancelárie logistiky upozorní vodiča, aby si

pripravil kompletné doklady na nakládku alebo vykládku,
2. navigovanie na a z parkoviska pre nákladnú prepravu,
m) riadením premávky na nákladnej vrátnici, riadenie vjazdu a výjazdu nákladných vozidiel na hornej a
dolnej váhe podľa potreby, vrátane aktívnej spolupráce v prípade neočakávaných udalostí,
n) vypĺňaním súborom a vážením v systéme VAS pri vykládke tovaru, pričom pre túto činnosť je

potrebné, aby pracovník poskytovateľa ovládal prácu na PC.

26. Žalovaný 2) vykonal v období od 01.10.2012 do 31.11.2012 bezpečnostný audit, výsledky ktorého
zhrnul v správe zo dňa 22.11.2012, a podľa ktorej navrhol opatrenia - doplniť kamerový systém ďalšími
kamerami tak, aby sa dosiahla dostatočnosť kamerového vyťažovania rizikových miest a bodov objektu

(najmä perimeter objektu, vstupy do objektu, sklady s finančne náročnými materiálmi a výrobkami). Vo
vzťahu k počtom strážnikov v smene a ich pracovnej náplni nie je možné vykonať preverenie signálu
EZS (elektronická zabezpečovacia signalizácia- poznámka súdu) najmä objektov mimo hlavný areál
spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. v súlade s uvedeným zákonom bez toho, aby strážnici neopustili
stanovištiaaneprestalivykonávaťuloženéčinnosti,pričomnemajúdopravnémožnosti,akosanamiesto

signálu dopraviť. K stavu oplotenia žalovaný 2) v správe konštatoval, že stav oplotenia perimetra objektu
je na viacerých miestach v nevyhovujúcom stave, nepoužívané vstupy (staré brány) nie sú dostatočne
zabezpečené, osvetlenie na rizikových miestach je nedostatočné, v objekte sú nezakryté šachty a
kanály, komunikácie, po ktorých sa vykonávajú obchôdzky sa pri daždi nedajú využívať. K ochrane
neoplotených skladov v objekte uviedol, k možnosti zabráneniu neoprávnenému vstupu do priestorov

valcovaného drôtu a iného skladového materiálu, ktorý je voľne uložený v objekte, prípadne uložený na
viacerých miestach v objekte, že k zabráneniu vstupu nie je možné z dôvodu pohybujúcich sa výrobno-
prevádzkových zamestnancov po areáli v denných a nočných pracovných smenách. Na tieto činnosti nie
sú vytvorené dostatočné podmienky z dôvodu vyťaženosti zamestnancov fyzickej ochrany na strážnych
stanovištiach. A to neumožňuje stálu kontrolu skladových priestorov.

27. Listom zo dňa 03.12.2012 zaslal žalovaný 2) žalobcovi vyhodnotenie bezpečnostnej situácie
a systému ochrany Bekaert Hlohovec, a.s. a návrh opatrení, v ktorom žalovaný 2) okrem iného
navrhoval zvýšenie počtu pracovníkov strážnej služby, odporúčal bezpečnostný audit tokov: vstupných
a výstupných materiálov a tovarov, systém ich skladového hospodárstva, vystavovania dodacích listov

a faktúr, ich likvidácia, pohyb, nakládka, vykládka vozidiel.

28. Z výsluchu svedka G. C., rodinného príslušníka konateľa žalovaného 2) súd zistil, že svedok sa
zúčastnil stretnutia, ktoré sa malo konať 12.októbra 2021 v priestoroch žalobcu. V rámci tohto stretnutiabol uplatnený voči žalovanému 2) nárok na náhradu škody. Svedok sa na stretnutí spýtal na okolnosti
vzniku škody, konkrétne sa to spýtal pána E. (štatutárny zástupca žalobcu – pozn. súdu), ako dlho
mali trvať straty zinku, na čo odpovedal, že to malo byť približne 27 mesiacov. Uvedeného stretnutia

sa zúčastnil štatutárny zástupca žalovaného 2), právny zástupca žalobcu pán B., pán E., pán F. a ešte
nejaký pán a kolega pána B.. Záznam z predmetného stretnutia nebol.

29. Z výsluchu svedkyne H. B. súd zistil, že pracovala u žalobcu od roku 2006 do roku 2021 a v
pracovnoprávnom pomere bola so žalovaným 2) od roku 2012 do roku 2021. Na pozícii veliteľky objektu

mala na starosti chod SBS, rozpis služieb, komunikáciu so žalobcom a so svojim nadriadeným a
operatívne riešenie problémov, ktoré vznikli. Na vrátnici mala na starosti kontrolu osôb, zápis príchodov a
odchodov do počítača, zápis prichádzajúcich a odchádzajúcich áut, dychové skúšky, kontrolu detektorov
kovov, vrátnica bola zároveň aj ohlasovňou požiaru, t. j. PCO. Pracovníci žalovaného 2) počas pracovnej
doby na osobnej vrátnici kontrolovali príchod a odchod osôb, robili dychové skúšky, kontrolu detektorom
kovov. To bolo v čase, keď ľudia prichádzali do práce od 05.30 hod. do 06.00 hod. V čase, keď ľudia

odchádzali z práce, t. j. po šiestej hodine, bola kontrola detektorov kovov, zápis vozidiel, kontrola
odchádzajúcich vozidiel a na turnikete robil vrátnik len do siedmej, potom sa presunul z vrátnice č.
6, t. j. vrátnica pri administratívnej budove na vrátnicu č. 1, kde je ohlasovňa požiarov. Pokiaľ ide o
večernú smenu, príchod osôb bol približne od 17.30 hod., pričom pracovníci žalovaného 2) vykonávali
rovnaké činnosti ako pred rannou smenou, to znamená kontrolovali osoby prichádzajúce, odchádzajúce,

prichádzajúce a odchádzajúce autá, kontrolovali tašky, robili dychové skúšky, o 19.00 hod. pracovník
prešiel z turniketu na osobnú vrátnicu č. 1, o 20.45 hod. sa zamestnanec znova presunul z vrátnice č. 1
na vrátnicu č. 6 a tam kontroloval ľudí a znova okolo 22.30 hod. alebo 23.00 hod. sa vrátnik presunul
z vrátnice č. 6 na vrátnicu č. 1 a robili sa obchôdzky. Obchôdzky robili štyria ľudia v noci sa prestriedali
a vrátili sa okolo 04.30 hod., aby sa mohli presunúť na svoje pôsobisko. Osobná vrátnica bola od 20.00

hod. do 24.00 hod. obsadená jedným človekom. Rozpis služieb bol robený tak, aby jedna osoba stále
nebola na tej istej vrátnici okrem veliteľa smeny.

30. Z výsluchu svedka I. F., bývalého člena predstavenstva žalobcu súd zistil, že potom, čo žalobca
dostal oznámenie, svedok spolu s pánom E. a ďalším členom predstavenstva, ktorý je v Belgicku, sa

snažili zistiť osoby, ktoré spôsobili škodu a rozsah škody. V tom čase svedok mal v spoločnosti na
starosti financie. Oslovili externú spoločnosť, ktorá im mala pomôcť pri vyšetrovaní škodovej udalosti
tým, že overili všetky údaje, robili rozhovory so všetkými zamestnancami, stanovili výšku škody a
okruh najpravdepodobnejšie zapojených osôb. Externá spoločnosť určila dve osoby, ktoré boli zapojené
do krádeže. Prvú verziu ponúkla v júli 2021, kde uviedla rozsah a zapojené osoby a žalobca potom

podnikol právne kroky. Pozrel sa na zmluvu so žalovaným 2), zistil veľké nedostatky v plnení zmluvy,
pretože v zmluve je explicitne uvedené, že žalovaný 2) má hlásiť pohyb vysokozdvižných vozíkov po
zotmení. Potom asi trikrát žalobca mal diskusiu s majiteľom spoločnosti žalovaného 2), ktorý žalobcovi
nebol schopný poskytnúť kópiu poistnej zmluvy alebo poistný certifikát, ktorý by mal obsahovať výšku
poistnéhokrytia,pretožeplánomsvedkabolo,abyškodabolauhradenázpoistnejzmluvyžalovaného2),

na čo majiteľ žalovaného 2) mu oznámil, že poistnú zmluvu zrušil. Spoločnosť KPMG spravila štatistickú
analýzu, kde zistili, ktoré dni vysokozdvižný vozík bol pri plote, keď sa stala krádež a dokázali to spojiť
s možnými zápismi o nadspotrebe, zároveň sa im podarilo identifikovať dvoch zamestnancov, boli to
jediné dve osoby, ktoré boli pri všetkých prípadoch, keď sa stala krádež, to znamená, keď bol vozík blízko
plotu a ktoré podľa dochádzkového systému boli v areáli počas celej tej doby. Takto spojenými údajmi

sa podarilo „vytvoriť reťaz zodpovednosti, kde na základe výpočtu kontrolného, koľko váži jeden blok,
sa podarilo spojiť s tým výpočtom nadspotreby (...), tým pádom sa podarilo zastabilizovať výšku škody“.

31. Z výsluchu svedka J. A. E. – štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že okrem KPMG analýzy
robili aj vlastnú analýzu údajov vysokozdvižných vozíkov, keďže majú GPS, pričom našli 92 dní v

priebehu tohto obdobia, kedy sa vozík nachádzal, resp. chodil z individuálnych skladov, ktoré boli dva,
v jednom boli uložené menšie bloky, v druhom Jumbo bloky. Na dvore sa vyskytovali len dva vozíky z
konkrétnej dielne a spätnou analýzou našli iba vozík, ktorý všeobecne chodil po areáli, akoby hľadal
nejaké miesto, kade sa dá prehodiť materiál. Žalobca dokáže vytrasovať vozík, keď išiel smerom k plotu,
keď viezol materiál a takisto vie vytrasovať, keď sa vracal späť, a to s presnými časmi. Zo záberov

kamier nie je priamy záber na tvár človeka, vtedy sa nosili aj rúška, ale je jeden prípad z 25.02., kde
boli vykonané tri jazdy smerom k plotu a štvrtou jazdou priviezol vozík materiál na linku a vystúpil z tej
káry pán B.. Na otázku, prečo žalovaný 2) bol žalobcom kontaktovaný až šesť mesiacov po údajnej
identifikácii protiprávnej činnosti, svedok uviedol, že toto bolo odkonzultované s vyšetrovateľmi. Vtedyprebiehalo vyšetrovanie, boli aj sledovačky, trvalo to x mesiacov. Na otázku, prečo vznik údajnej škody
zistil žalobca až po 27 mesiacoch, svedok uviedol, že žalobca má interný systém, linka má veľa vstupov
a výstupov, konkrétne táto linka robí 60 tisíc ton materiálu do roka a úbytok zinku v priebehu 12 mesiacov

z celkového množstva predstavuje približne 200 ton, čiže 200 ton zo 60 tisíc ton je v rámci nejakej
normálnej tolerancie. Na otázku, prečo žalobca, keď poznal z anonymného oznámenia deň nasledujúcej
krádeže, sa nespojil so žalovaným 2), ktorá má detektívnu službu a mohla odhaliť páchateľa a zabrániť
krádeži, svedok uviedol, že tento skutok trval dva a pol roka, keď uvedenú udalosť oznámili na polícii,
policajti uviedli, aby nekonali nijakým spôsobom, oni nasadili operatívcov a boli nachystaní pri tých

ďalších akciách chytiť páchateľov pri čine. Na otázku, odkedy mal k dispozícii záznamy GPS trackingu
vysokozdvižných vozíkov, uviedol, že to bolo už pred sledovaným obdobím. Na otázku, prečo neposkytol
tieto záznamy GPS žalovanému 2), keď už bolo jasné, kadiaľ chodí vysokozdvižný vozík a bolo možné
zabrániť krádeži, svedok uviedol, že systém nebol zakúpený na tento účel, bol zakúpený softvér ako
balík, ale keď už je nejaké podozrenie, dá sa to dopátrať, ale online sledovať 70 vozíkov je nemožné. Na
otázku, ako sa žalobca postavil k informáciám uvedeným v anonymnom oznámení, že ďalšia udalosť

(krádež) by mala nastať 14.03. alebo 18.03., štatutárny zástupca uviedol, že tomu anonymu spočiatku
neverili.

32. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného 2) súd zistil, že objekt žalobcu sa nachádza na
Mierovej ulici, je to areál, ktorý je súvisle oplotený a mimo tohto areálu žalovaný 2) zabezpečoval

stráženie objektov vínny sklad, ktorý sa nachádza 400 metrov od ohraničeného areálu na ulici Františka
Lipku a potom objekt vodáreň, ktorý sa nachádza 3 km od areálu žalobcu. Žalovaný 2) tieto objekty strážil
ako objekty vo vonkajšom areáli, bol tam pult centrálnej ochrany, teda v prípade poplachu vykonával
výjazd do tohto objektu. Čiže išlo o dva objekty, ktoré v zmluve neboli definované a išlo o vonkajší
areál spoločnosti Bekaert. V roku 2012, keď bola uzatvorená zmluva, materiál na galvanizovanie sa

navážal z vínneho skladu, čiže nebol uložený voľne na ploche, ako to bolo o tri alebo štyri roky neskôr.
Čiže tovar sa navážal z vínneho skladu do galvanizovne vysokozdvižnými vozíkmi, voľne chodil cez
nákladnú vrátnicu. Žalovaný 2) namietal takýto postup z dôvodu bezpečnostného rizika, pretože vodič
naložil materiál, prešiel cez nákladnú vrátnicu, strážnik ho skontroloval, odovzdal kľúče, vysokozdvižné
vozíky chodili nepretržite. Neskôr teda žalobca tento postup zrušil a valcovaný drôt sa navážal do

prevádzok na plochu priamo v areáli a odtiaľ sa vozil do prevádzky. Do roku 2012 žalovaný 2)
mal k dispozícii v denne smene šesť ľudí, šesť strážnikov, lebo vykonávali aj logistiku, čiže nerobili
len strážnu službu. V roku 2019 tento systém žalobca zrušil a žalovaný 2) mal k dispozícii troch
strážnikov na tri vrátnice. V roku 2019 žalobca zaviedol štvrtú vrátnicu na P3, kam dal žalovanému
2) ďalšieho strážnika. Veliteľ objektu slúžil ako strážnik, ale robil aj niektoré funkcie veliteľa objektu.

Počas dennej smeny veliteľ objektu a počas nočnej smeny veliteľ smeny na osobnej vrátnici vykonávali
ďalšie funkcie, nakoľko to bolo operačné stredisko, ohlasovňa požiaru, pult centrálnej ochrany. Keď
bol spustený poplach, museli ísť na prevádzky overovať, či je poplach alebo nie je poplach, overovať
elektronickézabezpečovaciesystémybudov,kordov,inžinieringu,vínnysklad,vodárne.Keďbolpoplach
vo vodárni, veliteľ objektu stiahol jedného strážnika, zatvoril vrátnicu a musel dvoch strážnikov vyslať

na bicykli alebo taxíkom na vodáreň, aby skontrolovali poplach. Žalovaný 2) pre žalobcu robil aj ďalšie
činnosti, ktoré neboli zahrnuté v zmluve, ako meranie teploty, odoberanie dokladov a pod. Ďalej na
nákladnej vrátnici žalobca vykonával špedíciu do 17.00, 18.00 hod., vtedy odišli zamestnanci preč, ale
kamióny stále chodili s drôtom, stále navážali tovar a na nákladnej vrátnici podľa zmluvy mal zostať
jeden strážnik, ktorý musel robiť evidenciu do SAP, skontrolovať kamión, skontrolovať doklady, volať

na prevádzku, či tam môže byť vyložený kamión, ak nemôže, kedy môže byť vyložený, všetko toto
kontroloval strážnik z osobnej vrátnice, s ktorým bol strážnik z nákladnej vrátnice v kontakte. Tretia
vrátnica bola vrátnica pri P3, to bola novootvorená vrátnica, kde žalovaný 2) robil ďalšie činnosti naviac,
ktoré neboli zazmluvnené. Boli to činnosti obsluhovania stanice LPG, tam chodili vysokozdvižné vozíky
tankovať. Tam strážnik kontroloval, či je dostatočný tlak, či je dostatok materiálu. Štvrtá vrátnica bola pri

AB budove, bol to v podstate turniket, ktorý fungoval pri príchode a odchode zamestnancov v presne
vymedzených časoch. V nočnom čase, keď nebol turniket v prevádzke, zabezpečoval strážnik z tejto
strážnice obchôdzky. Obchôdzky sa vykonávali od 22.30 hod. do 00.05 hod. a o 00.05 hod. musel
znova sa vrátiť na turniket a obsluhovať prichádzajúcich zamestnancov. Obchôdzka pozostávala z 13
obchôdzkových bodov, ktoré boli presne zaevidované v elektronickom systéme. Pri každom bode musel

sa strážnik očipovať, počas obchôdzky kontroloval, či sa v perimetri nenachádza odložený materiál,
vozidlá, ktoré tam nemajú byť, vysokozdvižné vozíky, ktoré tam nemajú čo robiť. Za obchôdzkovú
činnosť žalovaný 2) dostal od žalobcu pochvalu, pretože bol nájdený odložený zinok. Žalovaný 2)
zorganizoval pátraciu akciu a prichytili páchateľa pri čine. O každej obchôdzke žalovaný 2) viedoltzv. zvodku denných udalostí, kde bolo zapísané všetko, čo sa zistilo pri obchôdzke, aké závady. O
tom následne pravidelne informoval žalobcu. Štatutárny zástupca žalovaného 2) vykonal pre žalobcu
analýzu bezpečnostných rizík a oboznámil žalobcu s tým, čo by objekt mal obsahovať. Jeho návrhy zo

stranyžalobcuneboliakceptované.Žalovaný2)žalobcovinavrhovalsamostatnúfunkciuveliteľaobjektu,
ktorý by robil manažérske činnosti samostatného strážnika obchôdzkara, ktorý by nerobil nič iné, len
obchôdzky. Sústavne by mohol kontrolovať celý objekt, chodiť na vínny sklad, mohol zabezpečovať
pohotovosť a výjazd na vodáreň, navrhoval funkciu detektíva. Upozorňoval žalobcu, že súčasná ochrana
je nedostatočná. Štyria strážnici na štyri strážne miesta je nedostatočná ochrana. O údajnej škodovej

udalosti sa prvýkrát dozvedel 22.septembra 2021 za prítomnosti pána E., F., A. a advokátov z Prosman
& Pavlovič, kedy na tomto stretnutí žalovaný 2) bol požiadaný o nahradenie škody žalobcom. Na tom
stretnutí bol štatutárnemu zástupcovi ukázaný pohyb vysokozdvižného vozíka, nejaký záznam. Keď sa
pýtal na dôkazy a navrhované riešenia, bolo mu povedané, že žalobca žiada od neho náhradu škody. Na
ďalšom stretnutí 12.októbra bol prítomný aj pán K. C.. Znova žalobca odmietol poskytnúť žalovanému 2)
dôkazyoškodovejudalosti.Zaujímalaichlennáhradaškody.Podľaanonymnéhooznámenia,ktorémalo

dôjsť žalobcovi 12.marca 2021, ďalšie konanie malo nastať 14. a 18.marca, čiže dva dni mal žalobca na
to, aby túto skutočnosť oznámil žalovanému 2), ale on nespravil nič, aby prichytil páchateľa pri čine. Ak
by to vtedy oznámil žalovanému 2), žalovaný 2) mal k dispozícii dostatok síl a prostriedkov a kvalifikáciu
na to, aby pátraciu akciu a páchateľa, ak tam nejaký páchateľ bol a skutok sa stal, prichytil pri čine. Takže
bol to žalobca, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Z výsluchu štatutárneho zástupcu ďalej

súdzistil,žeprejazdvysokozdvižnýchvozíkovpodľaprílohy8č.2Zmluvyznamenáprejazdcezvrátnicu,
čiže mimo oplotenie. Pokiaľ ide o kamerový systém, úlohou zamestnancov žalovaného 2) bolo sledovať
kamerové zábery. Ku kamerovým záznamom nemali prístup. To, koľko kamier bude inštalovaných a čo
budú snímať, rozhodoval žalobca.

33. Podľa § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

34. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ObZ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

35. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa § 376 ObZ, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností

povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.

37. Podľa § 378 ObZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to
je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

38. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

39. V danom prípade medzi stranami bolo sporné, či žalobcovi vznikla škoda, výška škody, porušenie
povinností zo strany žalovaného 1) a 2), v podstate spornými boli všetky predpoklady, ktoré by zakladali
opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 50.000 eur.

40. Keďže žalovaný 1) bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom a žalovaný 2) v obchodnoprávnom
vzťahu so žalobcom, ich zodpovednosť za údajnú škodu je potrebné skúmať v dvoch odlišných právnych
režimoch.V prípade žalovaného 1), predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je podľa § 179 ZP:
- protiprávny úkon

- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
- zavinenie zamestnanca
- existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu)
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to

vymedzuje Zákonník práce.

Predpokladom pre vznik zodpovednosti žalovaného 2) podľa § 373 ObZ je:
- porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody

41. V oboch prípadov jedným zo spoločných znakov zodpovednosti za škodu podľa pracovného práva
a podľa obchodného práva je vznik škody. Preto sa súd v prvom rade zameral na tento predpoklad,
ktorý medzi stranami počas konania zostal sporný. Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum
emergens) ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu

oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum cessant) ako zisk, ktorý by bol
poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. V danom prípade žalobca tvrdil, že škoda
mu vznikla krádežou zinku, ktorý bol určený na spracovanie. Výšku škody v žalobe uviedol v sume
1.275.252,- eur a v trestnom konaní si uplatnil náhradu škody vo výške 1.153.050,- eur, avšak voči
žalovanému 1) a 2) sa domáhal náhrady škody vo výške 50.000,- eur bez bližšieho vysvetlenia či

vyčíslenia. Žalobca mal skutočnosť, že mu vznikla škoda, zistiť z anonymného oznámenia zaslaného
mailom, ktorý však súdu nikdy nepredložil. Na základe anonymného oznámenia sa mal žalobca
dozvedieť, že po dobu 27 mesiacov v priestoroch sídla žalobcu dochádza k vyvážaniu zinku z areálu
žalobcu na neznáme miesto. Po obdržaní anonymného oznámenia začal žalobca robiť analýzu spotreby
zinku, preskúmavať kamerové záznamy a analyzovať zmluvu so žalovaným 2). Z analýzy spotreby

zinku, ktorú si dal vypracovať prostredníctvom externej firmy, vygeneroval osobu žalovaného 1), ktorý
mal byť v účastný na smenách, počas ktorých dochádzalo k spotrebe JUMBO blokov v počte 4 ks
a viac. Žalovaní 1) a 2) namietali výsledky predmetnej analýzy nakoľko z nej nie je zrejmé, s akými
vstupnými informáciami pracovala externá firma. Žalobca počas konania nepredložil súdu vstupné dáta
a neozrejmil postupy, ktoré by potvrdzovali správnosť uvedených záverov, preto súd s ohľadom na

námietky žalovaných 1) a 2) predmetný dôkaz nemôže akceptovať ako dôkaz preukazujúci tvrdenia
žalobcu o údajnej škode a osobe škodcu. Žalovaný 1) na margo predmetnej analýzy dokonca uviedol
ďalšie závažné skutočnosti týkajúce sa elektronickej evidencie JUMBO blokov pred ich spracovávaním,
a síce že zosnímanie kódu na JUMBO bloku častokrát pre jeho poškodenie nie je možné, preto
pracovníci zosnímajú tzv. „všeobecný kód“ umiestnený na stene kontrolného miesta a do systému

manuálne zadávajú hmotnosť JUMBO bloku podľa odhadu, čím vznikajú nepresnosti. Ďalej žalovaný 1)
uviedol, že po každej pracovnej smene sa má pracovník odhlásiť, čo však niekedy zabudne, a preto
sa môže stať, že ďalšia nasledujúca smena používa čítačku neodhláseného pracovníka, čo takisto
následne skresľuje množstvo spotreby JUMBO blokov počas jednotlivej smeny. Žalobca v predloženej
analýze poukazoval na nadspotrebu počas pracovných smien v októbri 2020, ktorých bol účastný

žalovaný 1), pričom z prehľadu smien je zrejmé, že k „nadspotrebe“ zinku malo dôjsť aj počas dennej
smeny, pričom údajné krádeže mali byť realizované v nočných hodinách, táto skutočnosť tak odporuje
žalobcom uvádzaným tvrdeniam, ktorý nadspotrebu zinku počas smien so žalovaným 1) odôvodňuje
jeho krádežou. Na tento protiargument žalovaného 1) žalobca opätovne nijako nereagoval. Samotný
žalobca v žalobe uvádza, že „žalobca má implementované opatrenia na sledovanie spotreby materiálov

nutných pre výrobu, avšak z povahy výroby a procesov s tým spojených nie je možné spotrebu vždy
ideálnemonitorovať“.Štatutárnyzástupcažalobcuvosvojejvýpovediuviedol,že„linkavyrobí60tisícton
materiálu do roka“ v priebehu 12 mesiacov malo dôjsť k odcudzeniu cca 200 ton, pričom pri zohľadnení
vstupných a výstupných odpadov množstvo 200 ton zo 60.000 ton je v rámci normálnej tolerancie.
Z uvedených vyjadrení žalobcu potom nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalobca

k záveru, že mu vznikla škoda odcudzením a nie nadspotrebou. Žalobca argumentuje videozáznamami,
z ktorých však nie je zrejmé nič viac a nič menej ako pohyb VZV v rámci prevádzkových budov a mimo
prevádzkových budov. Zo žiadneho záznamu nie je zrejmé, že dochádza ku nelegálnemu vyvádzaniu
JUMBO blokov mimo oplotený areál žalobcu. Podľa žalobcu VZV mal vykonávať trasu k oploteniu, a tamprehadzovať JUMBO blok, čo bolo žalobcom zistené z údajov GPS, tieto údaje však spochybnil žalovaný
2) poukazujúc na odchýlky GPS v rozsahu 5-10metrov.

42. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha, mala vznikať
v priebehu 27 mesiacov, pričom doteraz žalobca nevysvetlil, ako je možné, že škodu neodhalil skôr
pri vykonávaní účtovných závierok, kedy bolo jeho povinnosťou vykonať porovnanie skutočného stavu
so stavom v účtovníctve. Ak teda žalobca tvrdí, že spotreba materiálu sa nedá presne odhadnúť pre
vedľajšie straty ako sú odpady na vstupe a výstupe, potom nie je súdu zrejmé, ako žalobca prišiel

k záveru, že tolerovaná odchýlka, resp. jej časť je spôsobená krádežou materiálu, a ak by to tomu aj
bolo, ako dospel k vyčísleniu škody na sumu 1.275.252,- eur. Možno teda uzavrieť, že žalobcovi sa
nepodarilo počas konania preukázať, že nadspotreba materiálu resp. jej časť znamená vzniknutú škodu.
Už samotné nepreukázanie škody by bolo dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby. Vzhľadom však
na už vykonané rozsiahle dokazovanie, súd sa v stručnosti zaoberal aj ďalšími dôvodmi odvodňujúcimi
zamietnutie žaloby.

43. V súvislosti s procesným postupom súdu vo vzťahu ku koncentrácii konania súd len stručne uvádza,
že v čase prvého pojednávania nebol žalovaný 2) poučený podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového
poriadku. To znamená, že v časti konania o obchodno-právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2)
nedošlo k tomuto okamihu ku skoncentrovaniu konania, a preto súd nemohol odmietnuť návrhy žalobcu,

ktorý sa „zmobilizoval“ až po vypočutí predbežného právneho názoru súdu vyjadreného na pojednávaní.
Rešpektujúc rovnaké postavenie strán, nie je procesne správne uplatniť tzv. „stopstav“ len vo vzťahu
k jednej strane konania a umožniť ďalšej strane (hoci len v teoretickej rovine) predkladať ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania a dať možnosť uvádzať ďalšie skutočnosti. Je treba však uviesť, že v danom
prípade procesne zodpovednejšou stranou tu bol žalovaný 2), už vo vyjadrení k žalobe predložil všetky

relevantné skutočnosti a návrhy na vykonanie dokazovania, preto sa mu mohlo javiť nespravodlivé, že
súd napriek poučeniu podľa § 167 ods. 3 dal žalobcovi dodatočnú možnosť na predkladanie nových
dôkazov a skutočností. Tu je však potrebné uviesť, že uplatnenie koncentrácie len voči jednej strane,
nemôže mať s poukazom na už spomenutý princíp rovnosti strán za následok skoncentrovanie konania,
a preto po tom, čo súd vykonal dve pojednávania, výsledkom ktorých boli opätovné predkladanie

dôkazov (videá na USB kľúči) bez potrebných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, súd pristúpil
k dodatočnej koncentrácii konania, pričom poučenie o časovo limitovanej možnosti predkladať dôkazy
a uvádzať nové skutočnosti musel s ohľadom už na vykonané dokazovanie zopakovať vo vzťahu k obom
stranám konania, t.j. tak k žalovanému 2) ako aj k žalobcovi.

44. Iná procesná situácia bola vo vzťahu k žalovanému 1), ktorý je v postavení zamestnanca, preto
súd vo vzťahu k nemu nemôže uplatniť sudcovskú koncentráciu konania (pozri § 320CSP), avšak
koncentráciu môže uplatniť voči jeho zamestnávateľovi – žalobcovi, čo súd aj urobil. Žalobca nereagoval
na výzvu a poučenie súdu podľa § 167 ods. 3 CSP, preto súd na ďalšie vyjadrenia a dôkazy uplatnené
voči žalovanému 1) po skoncentrovaní konania neprihliadal. Žalovaný 1) skutkové tvrdenia žalobcu

poprel, k jeho záverom ohľadne nadspotreby zinku podal vysvetlenie týkajúce sa nepresnej evidencie
spracovávaného zinku vo forme JUMBO blokov, na čo žalobca nereagoval. K predmetnej analýze,
ktorou ako jediným dôkazom žalobca preukazoval údajné protiprávne konanie žalovaného 1), sa súd
vyjadril vyššie. Vzhľadom na to, že žalobca nedokázal predložil súdu žiadne relevantné dôkazy ohľadne
porušenia právnych povinností zo strany žalovaného 1) a ani ohľadne vzniku škody (ako bolo uvedené

vyššie), jeho tvrdenia obsiahnuté v žalobe zostali v rovine ničím nepodložených dedukcií, preto súd
žalobu voči žalovanému 1) ako nedôvodnú zamietol.

45. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného 2) tu je
potrebné uviesť, že počas konania žalobca a žalovaný 2) sa nedokázali zhodnúť na tom, ochrana

ktorého areálu bola predmetom Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb. V zmluve a jej prílohách
sa uvádza termín „chránený objekt“, „vonkajší areál“ , „objekt“, „prevádzkové priestory“, avšak nikde
nie je presné vymedzenie, ktorý priestor mal monitorovať žalovaný 2) a zabezpečovať jeho ochranu.
Žalobca porušenie zmluvných povinností žalovaného 2) videl predovšetkým v tom, že žalovaný 2)
nekontroloval pohyb VZV po vonkajšom areály počas víkendov a „po zotmení“, hoci to bolo jeho

povinnosťou podľa prílohy 2 Zmluvy. Žalobca za vonkajší areál považoval priestor v rámci oplotenia,
avšak mimo prevádzkových budov, a za vnútorný areál považoval vnútornú časť prevádzkových budov.
Žalovaný 2) naproti tomu za vonkajší areál považoval objekty, nachádzajúce sa mimo oplotenia žalobcu– ako vinný sklad nachádzajúci sa 400m od oplotenia areálu a vodáreň nachádzajúcu sa 3 km od areálu
žalobcu a za vnútorný areál považoval areál žalobcu v rámci oplotenia.

46. V zmysle § 266 ObZ v prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá
sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený.
Pri výslovnom prejave vôle sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov, ktoré sa použijú v obchodnom
styku. Použitým výrazom sa dá taký obsah, aký majú vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom
styku. Výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, sa v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ho ako

prvá použila.

47. V danom prípade, ak by súd pripustil výklad pojmu „vonkajší areál“ podľa žalobcu, znamenalo by
to, že objekty ako vínny sklad a vodáreň, ktoré sa nachádzali za oplotením areálu žalobcu a ktorých
ochranu zabezpečoval žalovaný 2), by nemohli byť predmetom zmluvy, pretože by nespadali pod pojem
„vonkajší areál“. Potom je otázne, prečo narušenie objektu z vinného skladu ako aj z vodárne bolo

signalizované veliteľovi objektu na vrátnicu, ktorý mal povinnosť bezpečnostnú situáciu v objektoch
preveriť. Naopak, v súlade s logikou sa javí výklad žalovaného 2), podľa ktorého vonkajší areál je areál
mimo oplotenia areálu žalobcu, teda vínny sklad a vodáreň, zatiaľ čo vnútorný areál je areál v rámci
oplotenia, mimo prevádzkových budov. V zmysle § 266 ObZ v prípade interpretačného rozporu medzi
zmluvnými stranami je smerodajný význam, ktorý mu prikladá osoba v postavení osoby, ktorej je prejav

určený, t.j. žalovaný 2). Žalovaný 2) mal teda za to, že má vykonávať kontrolu pohybu VZV len po
vonkajšom areály, teda v prípade prechodu cez vrátnicu. Keďže protiprávna činnosť sa mala odohrať
vo vnútornom areály žalobcu, nemohol po „vonkajšom areály“ len po zotmení, žalobca nevysvetlil, ako
sa líši denná prevádzka od nočnej, keďže u žalobcu je prevádzka nepretržitá, a prečo VZV majú bežný
pohyb po areály v rámci oplotenia počas dňa a po zotmení tomu tak nie je. Žalobca takisto neozrejmil,

ako mal žalovaný 2) vykonávať kontrolu pohybu VZV po zotmení, keď disponoval len 4 pracovníkmi,
ktorí v rozhodnom čase museli obsadiť každý jednu vrátnicu a vykonávať kontrolu prichádzajúcich
a odchádzajúcich osôb, pričom počet pracovníkov, ktorí mali zabezpečovať bezpečnosť, schvaľoval
žalobca. Takisto to bol žalobca, ktorý rozhodoval o tom, kde budú umiestnené bezpečnostné kamery,
aké priestory budú kamery snímať, koľko obrazoviek so snímkami z kamier bude na tej ktorej vrátnici

a kde budú obrazovky umiestnené. Žalovaný 2) dlhodobo upozorňoval žalobcu na bezpečnostné riziká,
nedostatok personálu žalovaného 2) a navrhoval konkrétne riešenia. Medzi inými aj bezpečnostný audit
vstupných a výstupných materiálov a tovarov, systém ich skladového hospodárstva a iné.

48. Ak by aj súd pripustil výklad pojmu „vonkajší areál“ v súlade s interpretáciou žalobcu, v zmysle

§ 376 ObZ poškodený nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany
bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená
strana povinná. V danom prípade to bol žalobca, ktorý nastavoval podmienky pre zabezpečenie
objektu. Žalobca určoval počet vrátnic, počet pracovníkov vykonávajúcich bezpečnostnú službu, určoval
počet a umiestnenie kamier, počet obrazoviek a jednotlivých výstupov z kamier. Žalobca nereagoval

na požiadavky žalovaného 2) týkajúce sa zefektívnenia ochrany objektu. Bol to žalobca, ktorý mal
možnosť prípadnú vzniknutú škodu odhaliť včas a to buď posilnením bezpečnosti objektu, alebo riadnym
vykonaním inventúry, kontrolou skladových zásob a kontrolou obsahu zinku vo finálnom produkte so
záznamami v účtovníctve.

49. V danom prípade okrem toho, že súd nemal za preukázaný vznik škody, nemal za preukázané ani
porušenie zmluvnej či inej právnej povinnosti zo strany žalovaného 2). Nakoľko v danom prípade nebola
splnená ani jedna z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, súd žalobu voči žalovanému
2) ako nedôvodnú zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Keďže žalovaní 1) a 2) boli v konaní plne úspešní, patrí im náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdeTrnava,vtrochpísomnýchvyhotoveniachaleboelektronicky.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 26, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Pracovné právo , Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024