Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100053
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX,
XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok
2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia prezidenta Policajného zboru č. SPSČ-
PO3-2023/004410-006 zo dňa 14.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na p r e r u š e n i e konania zamieta.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/prepustenie policajta zo služobného pomeru/

1. Žalobca vykonával službu policajta vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice

- Dargovských hrdinov, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len
„PZ“). V štátnej službe v služobnom pomere bol od 01.04.2006.

Služobné hodnotenie

2. Riaditeľom Obvodného oddelenia PZ Košice - Dargovských hrdinov bolo dňa 27.02.2023 vykonané
a riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ zboru bolo dňa 28.02.2023 schválené služobné hodnotenie

žalobcu č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., v ktorom
bol prijatý záver, že žalobca je v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) citovaného zákona nespôsobilý vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej službe, nakoľko z dôvodov podľa § 14 ods. 3 písm. c) citovaného zákona
nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

3.RozhodnutímKrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciachč.KRPZ-KE-VO-192-009/2023zodňa21.07.2023
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené predmetné služobné hodnotenie, ktoré bolo žalobcovi

doručené 24.07.2023, čím sa jeho služobné hodnotenie stalo právoplatným.

4. Rozhodnutie o služobnom hodnotení je predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní vedenom
na základe žalobcom podanej správnej žaloby Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 2S/43/2023.Prepustenie zo služobného pomeru

5. Riaditeľom Obvodného oddelenia PZ Košice - Dargovských hrdinov, ako nadriadeným žalobcu, bol
dňa 02.08.2023 spracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 192
ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom doručenia rozhodnutia o prepustení, ku ktorému dali vyšší
nadriadení žalobcu odporúčajúce resp. súhlasné stanovisko priamo na tlačive návrhu (riaditeľ odboru
poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach prepustenie odporúčal a riaditeľ Okresného

riaditeľstva PZ v Košiciach s prepustením súhlasil). V návrhu je uvedené, že nadriadený žalobcu dôvod
prepustenia zistil 01.08.2023.

6. Personálnym rozkazom č. 327 zo dňa 07.08.2023 riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach
rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. d) zákona
č. 73/1998 Z. z., t. j. z dôvodu, že bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať

akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a to o prepustení dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

7. Žalobca podal proti personálnemu rozkazu odvolanie zo dňa 14.08.2023, v ktorom cestou svojho
zástupcu žiadal o poskytnutie kópii, resp. o nahliadnutie do personálneho zberného spisu.

8. Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach prípisom zo dňa 18.08.2023 oznámilo zástupcovi žalobcu, že
služobné hodnotenie žalobcu a celý podkladový materiál k nemu boli žalobcovi poskytnuté a rozhodnutie
v odvolacom konaní bolo žalobcovi doručené.

9. Žalobca v nadväznosti na to v doplnení odvolania zo dňa 11.09.2023 namietal porušenie jeho

procesných práv, keď napriek jeho žiadosti mu neboli poskytnuté ním požadované podklady rozhodnutia
– personálneho rozkazu.

10. Odvolanie žalobcu bolo prezidentovi policajného zboru, ako odvolaciemu orgánu zaslané prípisom
zo dňa 04.09.2023 a doplnenie odvolania prípisom zo dňa 12.09.2023, a žalobca bol prípisom

prvostupňového orgánu zo dňa 13.09.2023 o uvedenom informovaný.

11. Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, personálny odbor listom z
02.10.2023 upovedomil žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisového materiálu, ako to požadoval v
odvolaní, v termíne 17.10.2023 príp. v inom termíne podľa dohody s uvedením kontaktného telefónneho

čísla za tým účelom. Upovedomenie bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu poštou ako zásielka
do vlastných rúk, z dôvodu neúspešnosti doručovania bola zásielka uložená na pošte dňa 06.10.2023,
o čom bol zástupca žalobcu vyrozumený a túto zásielku si na pošte vyzdvihol (prevzal) dňa 23.10.2023.

12. V úradnom zázname Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, personálny

odbor, oddelenie metodických a právnych činností, poradná komisia ministra zo dňa 10.11.2023
sa konštatuje spôsob doručovania vyššie označeného upovedomenia a to, že hoci v čase kedy
upovedomenie prevzal zástupca žalobcu na pošte už uplynul termín v ňom určený na nahliadnutie do
spisu, odvolacie konanie stále prebiehalo a prebieha aj v čase vyhotovenia tohto úradného záznamu, a
zástupcovi žalobcu nič nebránilo si dohodnúť náhradný termín. A teda zástupca žalobcu mal dostatočný

časajpoprevzatízásielkysupovedomenímrealizovaťprávoúčastníkakonanianahliadnuťdospisového
materiálu, ako to požadoval v podanom odvolaní, pričom do dňa vyhotovenia úradného záznamu tak
neučinil.

13. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím prezidenta Policajného zboru č. SPSČ-PO3-2023/004410-006

zo dňa 14.11.2023 (napadnuté rozhodnutie), podpísaným osobou poverenou výkonom dočasne
neobsadenej funkcie prezidenta Policajného zboru, zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo personálny
rozkaz o jeho prepustení zo služobného pomeru. Rozhodnutie bolo doručované právnemu zástupcovi
žalobcu poštou ako zásielka do vlastných rúk, z dôvodu neúspešnosti doručovania bola zásielka uložená
na pošte dňa 22.11.2023, o čom bol zástupca žalobcu vyrozumený a túto zásielku si na pošte vyzdvihol

(prevzal) dňa 24.11.2023. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil v podstatnej časti nasledovne:

- Zdôraznil, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bola tá skutočnosť, že služobné
hodnotenie so záverom, že je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, nadobudloprávoplatnosť, pričom odvolací orgán nie je oprávnený (nemá zákonnú možnosť), aby v rámci
odvolacieho konania pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia (personálneho rozkazu o prepustení
žalobcu) preskúmaval aj skutočnosti, ktoré sú obsahom právoplatného služobného hodnotenia.

Povinnosťou odvolacieho orgánu v tomto konaní bolo skúmať, či služobné hodnotenie je právoplatné,
pretože dôvodom prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. d)
zákona č. 73/1998 Z. z. je existencia právoplatného služobného hodnotenia so záverom o nespôsobilosti
príslušníka PZ vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

- K odvolacej námietke porušenia procesných práv žalobcu ako odvolateľa uviedol, že v danej veci
bol riadne spracovaný návrh na prepustenie odvolateľa zo služobného pomeru jeho nadriadeným
(riaditeľom OO PZ Košice – Dargovských hrdinov) a tento bol predložený služobným postupom
riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach ako nadriadenému oprávnenému rozhodnúť o
prepustení. Ďalej s poukazom na znenie ustanovenia § 193 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (podľa
ktorého musí byť daná možnosť policajtovi vyjadriť sa k návrhu na prepustenie z dôvodu podľa § 192

ods. 1 písm. e) citovaného zákona, navrhovať dôkazy a obhajovať sa) uviedol, že povinnosť orgánu
vyplývajúca z tohto ustanovenia sa vzťahuje len na prípady, ak ide o dôvod prepustenia podľa § 192
ods. 1 písm. e) citovaného zákona. V ostatných prípadoch, vrátane prípadu odvolateľa, keď ide o dôvod
prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, táto povinnosť zo zákona nevyplýva, čo
prakticky vylučuje uplatnenie práv podľa § 237 ods. 2 a § 238 ods. 3 citovaného zákona. Uvedené podľa

žalovaného celkom logicky vyplýva z toho, že dôvod prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. d) citovaného
zákona bol preukázaný v samostatnom konaní (konaní o služobnom hodnotení) a právne relevantnou
skutočnosťou odôvodňujúcou prepustenie je existencia právoplatného a vykonateľného služobného
hodnotenia so záverom, o nespôsobilosti vykonávať akýkoľvek funkciu v štátnej službe. Pokiaľ odvolateľ
namietal, že nebol oboznámený so začatím konania o prepustení zo služobného pomeru, žalovaný

zdôraznil,žežiadneustanoveniecitovanéhozákona,anivdvanástejčasti,neukladákonajúcemuorgánu
takúto povinnosť a už vôbec nie v konaní o prepustení z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. d) citovaného
zákona. V súvislosti s požiadavkou odvolateľa nahliadnuť do spisu žalovaný uviedol, že uvedené bolo
odvolateľovi umožnené, keď mu písomnosťou zo dňa 02.10.2023 bol oznámený termín nahliadnutia
(17.10.2023) s možnosťou dohodnutia iného termínu, ktorá písomnosť bola doručená fikciou v zmysle

§ 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 09.10.2023 (na tretí deň od uloženia zásielky na pošte
06.10.2023) a prevzatá zástupcom žalobcu 23.10.2023 (v 17. deň od uloženia zásielky na pošte) a
napriektomu,žesizástupcažalobcuprevzalzásielkuužpourčenom termínenahliadnutia,malmožnosť
a dostatok času realizovať nahliadnutie v inom termíne, o ktorý ale nepožiadal.

14.Rozhodnutieoprepustenízoslužobnéhopomerujepredmetomprieskumuvpredmetnom správnom
súdnom konaní vedenom na základe žalobcom podanej správnej žaloby Správnym súdom v Košiciach
pod sp. zn. 4S/8/2024.

Civilné konanie o vypratanie služobného bytu

15. Na základe dožiadaní zo strany Mestského súdu Košice v spojení s úradným záznamom správneho
súdu z 05.02.2024, správny súd zistil, že voči žalobcovi je vedené na Mestskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 70C/2/2024 súdne konanie o vypratanie služobného bytu v nadväznosti na skončenie
služobného pomeru prepustením, ktoré bolo prerušené do právoplatného skončenia predmetného

konania o preskúmanie rozhodnutia o prepustení.

II.
Súdne konanie

16. Správnou žalobou, ktorá bola Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) doručená
mailom 22.01.2024 a následne elektronicky dňa 01.02.2024, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
prezidenta Policajného zboru č. SPSČ-PO3-2023/004410-006 zo dňa 14.11.2023 a personálneho
rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 327 zo dňa 07.08.2023.
Žalobca namieta, že napadnuté (druhostupňové) rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol

zo zákona oprávnený, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutiavo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. b/, c/, d/, g/ SSP), konkrétne sú v žalobe vymedzené nasledovné
podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- 1/ Žalobca namieta, že boli porušené jeho procesné práva v konaní, tak pred vydaním personálneho
rozkazu o jeho prepustení, ako aj po jeho vydaní, a to s poukazom na dvanástu časť zákona č. 73/1998
Z. z. upravujúceho konanie vo veciach služobného pomeru, konkrétne na § 237 ods. 2 a 238 ods.
3. Uviedol, že bol účastníkom konania o prepustení zo služobného pomeru počnúc od doručenia
podkladov oprávnenému orgánu (od založenia zberného spisu) pred vydaním personálneho rozkazu

a v tejto súvislosti poukazuje na to, že nadriadený dôvod prepustenia zistil dňa 01.08.2023. Zdôraznil,
že ak nie je osobitná úprava v rámci citovaného zákona potom sa na konanie uplatňuje dvanásta časť
zákona. A preto ako účastníkovi konania mu bolo pred vydaním personálneho rozkazu upreté právo
vyjadriť sa k veci v rámci svojho práva na obhajobu, navrhovať dôkazy, dávať námietky, pripomienky a
riadne sa oboznámiť so spisovým materiálom. Namietal, že po doručení personálneho rozkazu mu bolo
porušené jeho právo nahliadať do spisu a k veci sa náležite vyjadriť v rámci jeho práva na obhajobu, čím

bola porušená zásada spravodlivého procesu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v odvolaní žiadal o
nahliadnutie do zberného spisu konania o prepustení, nie konania o služobnom hodnotení, čo mu bolo
odmietnuté. Čo sa snažil žalovaný v odvolacom konaní napraviť, avšak bez poskytnutia dostatočného
času na realizovanie práva žalobcu, keď mu neurčil termín nahliadnutia tak, aby sa ho mohol zástupca
žalobcu zúčastniť, ak by si prevzal oznámenie o termíne v posledný deň úložnej lehoty. Tiež namietal

závery žalovaného, že došlo k fikcii doručenia zásielky s oznámením termínu nahliadnutia, ku ktorej
podľa žalobcu nemohlo dôjsť, keďže zásielka bola zástupcom žalobcu prevzatá, čo je v rozpore s § 266
ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa žalobcu za stavu keď bola zásielka prevzatá po dátume určeného
termínu k nahliadnutiu, mal žalovaný povinnosť určiť nový termín nahliadnutia a tento oznámiť žalobcovi
resp. jeho zástupcovi, čo ale neurobil.

- 2/ Žalobca namieta, že napadnuté (druhostupňové) rozhodnutie hoci podpísal vecne príslušný odvolací
orgán – prezident Policajného zboru resp. osoba poverená dočasne neobsadenou funkciou prezidenta
PZ, v záhlavovej pečiatke rozhodnutia je uvedené Ministerstvo vnútra SR, ktoré podľa žalobcu je
nepríslušnýmorgánom,čojevrozpores§243ods.1zákonač.73/1998Z.z(podľaktoréhojeodvolacím

orgánom najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal). Podľa žalobcu v zmysle označeného
ustanoveniabolpovinnýuskutočniťkonaniearozhodnúťvecnepríslušnýodvolacíorgán,ktorýmjepodľa
neho Prezídium Policajného zboru. Uvedené podľa žalobcu zakladá neplatnosť tohto právneho úkonu
v zmysle § 250 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z a ide o podstatný nedostatok procesno-právnej
povahy zakladajúci nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

- 3/ Žalobca s poukazom na zásadu, že na nepráve nemôže byť založené právo namieta, že rozhodnutie
o prepustení zo služobného pomeru je založené na nezákonnom rozhodnutí – služobnom hodnotení,
ktoré tvorilo jeho podklad. Uviedol, že voči tomuto služobnému hodnoteniu využil všetky prostriedky
nápravy a podaním správnej žaloby sa domáha ochrany pre porušenie práv a právom chránených

záujmov týmto hodnotením. Konanie vo veci prieskumu služobného hodnotenia je vedené správnym
súdom pod sp. zn. 2S/43/2023 a nebolo skončené. Preto žiadal konanie v predmetnej veci o prieskum
rozhodnutia o prepustení prerušiť do právoplatného skončenia súdneho konania o prieskum služobného
hodnotenia.

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.06.2024 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a
žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. K žalobcom vznesenej námietke, že vo veci rozhodol orgán,
ktorý na to nebol oprávnený uviedol, že oprávneným konať a rozhodnúť o odvolaní proti personálnemu
rozkazu je prezident Policajného zboru ako najbližší nadriadený riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ,
ktorý rozhodol v prvom stupni. Uvedená právomoc odvolacieho orgánu je upravená v čl. 23 ods. 1

organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR. Podľa žalovaného si žalobca nesprávne vysvetľuje
záhlavovú pečiatku Ministerstva vnútra SR (na napadnutom rozhodnutí podpísanom prezidentom PZ,
pozn. súdu), čo predstavuje ústredný orgán štátnej správy.

18. Žalobca repliku nepodal (vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu s výzvou na

repliku doručené 29.06.2024, do jeho elektronickej schránky s fikciou doručenia v 15. deň od uloženia
správy do elektronickej schránky bez jej prevzatia v tejto lehote).

19. Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2025 účastníci zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.III.
Vzťahujúca sa právna úprava

20. Podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“):
- Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).
- Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP).
- Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne
konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie
správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet (§ 100 ods. 2 písm. a/ SSP)

-Aksprávnysúdneurobíinévhodnéopatrenie,môžekonanieuznesenímprerušiť,aktozhodnenavrhnú
všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý
účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace (§ 100 ods. 2 písm. b/ SSP)

21. Podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy:

- Ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, prípadne iné organizačné útvary (§ 5 ods. 1).
- Organizačnú štruktúru ministerstva určuje organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister (§
5 ods. 5).
- Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby (§ 35 ods. 1).

22. Podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39 z 30.03.2015 o organizačnom poriadku Ministerstva
vnútra SR (ďalej len „nariadenie“) vydaného na zabezpečenie jednotného postupu v pôsobnosti
Ministerstva vnútra SR (ďalej len „ministerstvo“) v oblasti organizácie:
- Ministerstvo sa člení na sekcie, úrady, odbory a iné na ich úroveň postavené organizačné útvary (ďalej
len „útvar ministerstva“) (čl. 2 ods. 1). Útvar v pôsobnosti ministerstva je akýkoľvek organizačný útvar,

organizácia, zariadenie alebo ich organizačná zložka alebo organizačná jednotka, ktorých činnosť je v
pôsobnostiministerstvapodľaosobitnéhopredpisu.(pozn.sodkazomč.2)napr.ajnazákonč.171/1993
Z. z. o policajnom zbore) (čl. 2 ods. 5).
- Útvarom ministerstva je Prezídium Policajného zboru (čl. 6 ods. 1).
- Prezídium Policajného zboru riadi prezident (čl. 14 ods. 1).

- Útvary ministerstva, zariadenia ministerstva, organizácie ministerstva a ich organizačné zložky sú
riadené podľa zásady jediného zodpovedného vedúceho a v rámci svojej činnosti dodržiavajú zásadu
rovnakého zaobchádzania, rovnosti príležitostí a zákazu diskriminácie (čl. 15 ods. 1).
- Príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“), má len jedného bezprostredného nadriadeného,11)
od ktorého dostáva rozkazy, nariadenia, príkazy, pokyny a ktorému zodpovedá za splnenie úloh (čl. 15

ods. 2).
- Prezident Policajného zboru okrem úloh uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných
zložiek Prezídia Policajného zboru a riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru (čl. 33 ods. 1).
- Prezídium Policajného zboru koná o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch vo veciach
rozhodnutí vydaných krajskými riaditeľstvami Policajného zboru (čl. 29 ods. 2 písm. d/).

- Sekcia legislatívy a právnych služieb ministerstva na úseku súdnej agendy na základe poverenia
ministra zastupuje ministerstvo alebo Slovenskú republiku zastúpenú ministerstvom pred štátnymi
orgánmi, a to najmä súdmi, orgánmi prokuratúry a Policajného zboru (čl. 39a ods. 2 písm e/ bod. 1).

23. Podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore:

- Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,
ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1).
- K organizácii Policajného zboru je uvedené, že Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície,
službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície,

službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu
ochrany určených osôb a inšpekčnú službu. (§ 4 ods. 1). Ak v § 4a nie je ustanovené inak, služby
Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré na návrh prezidenta Policajného
zboru zriaďuje a zrušuje minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“); ministerzároveň na návrh prezidenta Policajného zboru určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu (§
4 ods. 2). Útvarmi Policajného zboru podľa odseku 2 sú a) Prezídium Policajného zboru, b) útvary s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, c) útvary s miestnou pôsobnosťou (§ 4 ods. 3).

- K riadeniu Policajného zboru je uvedené, že Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra (§ 6 ods.
1). Služby Policajného zboru okrem inšpekčnej služby a útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1
a 2 riadi prezident Policajného zboru, ak minister vnútra neurčí inak (§ 6 ods. 2, veta prvá). Prezident
Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi vnútra (§ 6 ods. 3).

24. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z. z.“ alebo aj „zákon o štátnej službe policajtov“):
- Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru (…) (§ 1 ods. 3).
- Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto
zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade (§ 2 ods. 1). Štátnou službou sa na účely tohto

zákonarozumieplnenieúlohPolicajnéhozborupolicajtomvslužobnomúradealebovzahraničíaprávne
vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere (§ 2 ods. 2). Služobný pomer
sa zakladá k štátu (§ 2 ods. 4).
- V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona
rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon

neustanovuje inak (§ 3).
- Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej
služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis
(§ 4 ods. 1). Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej
služby podriadených policajtov (§ 4 ods. 2).

- Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne
požiada, a je spoľahlivý (§ 14 ods. 1 písm. b/). Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje
občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby (§ 14 ods. 3 písm.
c/).
- Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru

policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje
hodnotiacu časť a závery (§ 27 ods. 1).
- V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe (§ 27 ods. 4 písm. e/).
- Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho

činnostiaspoňšesťmesiacov,aschvaľujenadriadený,ktorýpolicajtaustanovujedofunkcie(§28ods.1).
- Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý
vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe (§ 192 ods. 1 písm. d/).
- O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich
mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť (§
192 ods. 5).
- Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne
nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie
opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru

(§ 193 ods. 1).
- Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu
uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa (§ 193 ods. 2).
- Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia
so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné (§ 194 ods. 1).

- Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný
pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení (§ 194 ods. 3).
- Predmetom úpravy dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z. v § 231 a nasl. je „Konanie vo veciach
služobného pomeru“
- Účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o

ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
osobitné predpisy (§ 231).
- Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a
nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len „oprávnený orgán“) (§ 232).- Podľa § 233 ods. 1 a 2: (1)Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
(2)Oprávnenýorgánposudzujerovnakodôkladnevšetkyrozhodnéokolnostibezohľadunato,čisvedčia

v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
- Podľa § 235 ods. 1 až 3: (1)Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.
(2)Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. (3)Ak sa konanie začína
z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania
prvý úkon.

-Podľa§237ods.1a2:(1)Účastnícikonaniasúpovinnípostupovaťtak,abysvojímkonanímnesťažovali
a nezdržiavali priebeh konania. (2)Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou
protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
- Podľa § 238 ods. 1 až 4: (1)Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2)Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia
osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia

orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3)Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy. (4)Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
- Proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o
uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 242 ods. 1).

- Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (§ 243 ods. 1).
- Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej
prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí
deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času (§ 266 ods. 4).
- Podľa § 245 zákona (obnova konania): (1) Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a
na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. (2) Návrh na obnovu konania sa podáva do troch
mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr
však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

- Podľa § 246 zákona (preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania): (1) Ak sa dodatočne zistí,
že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister
zmeniť alebo zrušiť. (2) Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu
orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané. (3) Pri preskúmavaní

rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže
sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové
okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. (4) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť
alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 29.04.2025 dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

26. Predmetom prieskumu je rozhodnutie prezidenta Policajného zboru, ktorým rozhodnutím bol
potvrdený personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.
d) zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. z dôvodu, že bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý
vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a to o prepustení dňom doručenia rozhodnutia o
prepustení.

27. K návrhu na prerušenie konania z dôvodu vedenia správneho súdneho konania (Správnym súdom
v Košiciach pod sp. zn. 2S/43/2023), ktorého predmetom je prieskum zákonnosti právoplatného
rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. KRPZ-KE-VO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023,ktorým bolo potvrdené služobné hodnotenie žalobcu č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 zo dňa
27.02.2023, správny súd uvádza, že v zmysle § 135 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy.

28. V danom prípade preskúmavané rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo
vydané práve na základe existencie právoplatného služobného hodnotenia žalobcu (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 24.07.2023 doručením druhostupňového rozhodnutia žalobcovi), a práve existencia
právoplatného služobného hodnotenia zo záverov „nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej

službe“ [§ 27 ods. 4 písm. e)] tvorila skutkový základ pre naplnenie zákonného dôvodu, pre ktorý bol
žalobca zo služobného pomeru prepustený [§ 192 ods. 1 písm. d)].

29. Samotné vedenie iného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia o
služobnom hodnotení žiadnym spôsobom neovplyvňuje právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia a
tým naplnenie skutkového základu rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktoré je

predmetom prieskumu v tomto konaní, v čase jeho vydania, ako aj v čase realizácie súdneho prieskumu
v tomto konaní.

30. V prípade vyhovenia správnej žalobe o prieskum právoplatného služobného hodnotenia, ktoré by
znamenalo zánik skutkového základu prepustenia zo služobného pomeru, konajúce orgány verejnej

správy a žalobca majú k dispozícii zákonné možnosti premietnutia takého výsledku súdneho konania do
zrušenia resp. iniciovania zrušenia rozhodnutia o prepustení v administratívnom konaní o mimoriadnom
opravnom prostriedku [§ 245 obnova konania podľa § 245 zákona č. 73/1998 Z. z. a preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 246 citovaného zákona].

31. Vzhľadom na uvedené, samotná možnosť vyhovenia správnej žalobe o prieskum právoplatného
služobného hodnotenia v inom správnom súdnom konaní a tým zániku skutkového základu pre
rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, nezakladá ani jeden z obligatórnych dôvodov na
prerušenie tohto konania podľa § 100 ods. 1 SSP, ako ani fakultatívny dôvod na prerušenie podľa §
100 ods. 2 písm. a) SSP. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní sám navrhol prerušenie konania (v zhode

so žalobcom) alebo zamietnutie žaloby, správny súd ani pri hodnotení takého prednesu žalovaného
ako zhodného návrhu účastníkov na prerušenia konania, nezistil naplnenie fakultatívneho dôvodu na
prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. b) SSP, a to jednak z dôvodu, že by sa prerušenie priečilo
účelukonania,akoajzdôvodučasovéhoobmedzeniatakéhofakultatívnehoprerušeniekonania(najviac
na tri mesiace), čo odporuje návrhu účastníkov na prerušenie do skončenia iného správneho súdneho

konania, ktorého čas skončenia nie je možné predvídať.

32. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní bolo vydané neoprávneným odvolacím
orgánom, pretože hoci je podpísané vecne príslušným odvolacím orgánom – prezidentom Policajného
zboru, resp. osobou poverenou dočasne neobsadenou funkciou prezidenta PZ, v záhlaví napadnutého

rozhodnutia je však označené Ministerstvo vnútra SR, ktoré v zmysle § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z. podľa žalobcu nebolo príslušným orgánom na rozhodnutie o odvolaní proti personálnemu rozkazu
riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.

33. Správny súd túto žalobnú námietku nehodnotil ako dôvodnú, a to vzhľadom na skutočnosť, že

napadnuté rozhodnutie je podpísané prezidentom Policajného zboru, ktorý je v zmysle § 243 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s čl. 33 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39 z 30.03.2015
najbližším nadriadeným krajského riaditeľa Policajného zboru, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

34. Samotné označenie Ministerstva vnútra SR v záhlaví rozhodnutia je vyjadrením skutočnosti,

že napriek osobitnej pôsobnosti jednotlivých zložiek ministerstva konať a rozhodovať vo veciach
služobného pomeru policajtov, resp. osobitnej pôsobnosti osôb vo funkciách, ktorých náplňou je riadenie
týchto zložiek, tieto zložky nedisponujú právnou subjektivitou (nie sú právnickými osobami) ale svoju
pôsobnosť realizujú v rámci štruktúry ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je
právnickouosobouvzmysle§35ods.1zákonač.575/2001Z.z.oorganizáciičinnostivládyaorganizácii

ústrednej štátnej správy. S uvedeným potom korešponduje aj označenie ministerstva ako pasívne
legitimovaného žalovaného, s ktorým súd v danej veci konal.35. Správny súd vníma istú pojmovú nepresnosť vo vzťahujúcej sa zákonnej úprave, keď v zákone o
policajnom zbore je preferovaný pojem „prezident Policajného zboru“ a ako útvar Policajného zboru je
označené „Prezídium Policajného zboru“ a v nariadení Ministerstva vnútra SR č. 39 (o organizačnom

poriadku) je „Prezídium Policajného zboru“ označené ako útvar ministerstva, pričom je uvedené, že
„Prezídium Policajného zboru riadi prezident“ a zároveň je použitý aj pojem „prezident Policajného
zboru“ pri vymedzení jeho pôsobnosti.

36.Tietonepresnostivšaknečiniapochybným,ževprípade„prezidentaPolicajnéhozboru“a„prezidenta

Prezídia Policajného zboru“ ide o jednu a tú istú funkciu, ktorej náplňou je riadenie „Prezídia Policajného
zboru“ a „Policajného zboru“ v rámci vymedzených kompetencií.

37. Obdobne napriek týmto nepresnostiam je zrejmé, že „Prezídium Policajného zboru“, ktoré riadi
„prezident Prezídia Policajného zboru“ resp. „prezident Policajného zboru“ je útvarom (zložkou)
ministerstva vnútra a nedisponuje právnou subjektivitou (nie je právnickou osobou). Nakoniec je

potrebné dodať, že samotný „Policajný zbor“ ako ozbrojený bezpečnostný zbor zriadený zákonom a
podriadený ministrovi vnútra, sám nedisponuje právnou subjektivitou (nie je právnickou osobou) a v
zmysle označeného nariadenia o organizačnom poriadku ministerstva, konkrétne čl. 2 ods. 1 a 2,
osobitne s ohľadom na odkaz č. 2 je vnímaný ako útvar v pôsobnosti ministerstva, pretože jeho činnosť je
v pôsobnosti ministerstva podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore.

38. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorú
správny súd nehodnotil ako dôvodnú je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie netrpí vadou
nezrozumiteľnosti a tým nepreskúmateľnosti, či nedostatočného odôvodnenia, sú z neho v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zrejmé a náležite vymedzené dôvody, pre ktoré bol žalobca prepustený

zo služobného pomeru. Taktiež sa konajúci orgán zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu a svoje závery dostatočne odôvodnil, čo nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca s týmito
závermivžalobnýchnámietkachpolemizuje.Samotnásprávnosťčinesprávnosťzáverovformulovaných
v napadnutom rozhodnutí nie je určujúca pre posúdenie dostatočnosti odôvodnenia a zrozumiteľnosti
týchto záverov.

39. Pokiaľ žalobca namietal procesné pochybenie správnych orgánov v administratívnom konaní,
ktoré malo spočívať v neumožnení nahliadnuť do administratívneho spisu, túto námietku správny súd
nehodnotil ako dôvodnú, zhodujúc sa so závermi žalovaného prezentovanými v jeho napadnutom
rozhodnutí, a to že žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi bol poskytnutý v odvolacom konaní

dostatočný časový priestor na to, aby bolo možné realizovať toto jeho právo.

40. V tejto súvislosti správny súd za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že potom ako žalobca resp.
jeho právny zástupca pri podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu požiadal o nahliadnutie
do administratívneho spisu a potom ako samotný prvostupňový orgán neposkytol možnosť na realizáciu

tohto práva, bolo uvedené napravené žalovaným, ktorý reagoval na požiadavku žalobcu a oznámil mu
termín na nahliadnutie do spisu, a to spolu s možnosťou dohodnúť si iný termín, ak navrhovaný termín
nie je pre žalobcu vyhovujúci, všetko s dostatočným časovým priestorom na realizáciu nahliadnutia.
Vzhľadom na jednotu prvostupňového a odvolacieho konania, takýmto postupom žalovaného boli
prípadné pochybenia prvostupňového orgánu v ďalšom procesnom postupe žalovaného napravené a

nie je preto namieste záver o porušení procesných práv žalobcu z uvedeného dôvodu.

41. Neobstojí v tomto smere ani argumentácia žalobcu, že termín nahliadnutia do spisu (17.10.2023) mu
nebol oznámený v dostatočnom časovom predstihu zohľadňujúcom čas doručovania listovej zásielky
s týmto oznámením resp. argumentácia, že za stavu ak listovú zásielku reálne prevzal už po uplynutí

určeného termínu, potom bolo povinnosťou konajúceho orgánu mu oznámiť nový termín. V tejto
súvislosti správny súd zdôrazňuje, že uplatnenie fikcie doručenia zásielky (na tretí deň od jeho uloženia
na pošte po neúspešnom doručovaní) v čase pred určeným termínom nahliadnutia (06.10.2023) a
reálne prevzatie zásielky zástupcom žalobcu až po tomto termíne (23.10.2023), nie je okolnosťou, ktorá
by nasvedčovala tomu, že k oznámeniu termínu nedošlo v dostatočnom časovom predstihu. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že dôsledky neúspešného doručovania a vzniku fikcie doručenia, resp.
reálne vyzdvihnutie zásielky so značným odstupom od vzniku zákonnej fikcie doručenia nemôžu byť
pripisované na ujmu konajúceho orgánu. Taktiež nejde o okolnosť, ktorá by zakladala konajúcemu
orgánu povinnosť z vlastnej iniciatívy opätovne určovať nový termín nahliadnutia, osobitne ak z obsahuoznámenia, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry zástupcu žalobcu dňa 23.10.2023, je zrejmé, že
žalobca resp. jeho zástupca si má možnosť dohodnúť iný nový termín nahliadnutia a časový úsek, ktorý
uplynul od reálneho prevzatia zásielky do vydania rozhodnutia o odvolaní (14.11.2023) t. j. v trvaní viac

ako troch týždňov, nie je možné hodnotiť ako nedostatočný pre iniciovanie určenia nového termínu a
realizovanie práva nahliadnuť do spisu.

42. Pokiaľ žalobca namietal procesné pochybenie správnych orgánov v administratívnom konaní, ktoré
malo spočívať v neumožnení vyjadriť sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia, správny súd ani túto

námietku nevyhodnotil ako spôsobilú odôvodniť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Predpokladom realizácie práva účastníka administratívneho konania na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia resp. práva vyjadriť sa k veci v rámci práva na obhajobu, navrhovať dôkazy, dávať námietky,
pripomienky a riadne sa oboznámiť so spisovým materiálom, je, aby účastník získal vedomosť o začatí
konania, predmetom ktorého je rozhodovanie o jeho právach a právom chránených záujmoch.

44. 44. Správny súd zdôrazňuje, že posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či procesné
pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom nie je možné
opomenúť ani neúčelnosť a nehospodárnosť formálneho zopakovania administratívneho konania len

pre procesné opomenutie, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci takéto zopakovanie
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutia v jeho prospech.

45. Preto napriek tomu, že v posudzovanej veci žalobca nebol zo strany konajúceho prvostupňového
orgánu upovedomený o začatí konania o prepustenie zo služného pomeru a prvýkrát sa o ňom dozvedel

až z jemu doručeného prvostupňového rozhodnutia o prepustení, opomenutie upovedomenia žalobcu
o začatí konania správny súd nevyhodnotil v okolnostiach konkrétnej veci ako procesné pochybenie
takej závažnosti, že by mohlo spôsobiť nezákonnosť prvostupňového a tým aj na neho nadväzujúceho
napadnutého druhostupňového rozhodnutia.

46. Pre tento záver správneho súdu bola rozhodujúcou skutočnosťou vlastného dôvodu prepustenia zo
služobného pomeru v posudzovanej veci, ktorým je existencia právoplatného rozhodnutia o služobnom
hodnotení žalobcu so záverom „nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe“. Pričom
jedine existencia takého právoplatného rozhodnutia mohla tvoriť podklad pre rozhodnutie o prepustení
a z obsahu administratívneho spisu ako aj žalobných námietok vyplýva, že žalobcom nebolo a nie je

spochybňované, že druhostupňové rozhodnutie o služobnom hodnotení mu bolo doručené 24.07.2023
a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť.

47. Vo vzťahu k záverom žalovaného je potrebné dodať, že úpravu v § 193 ods. 3 zákona č. 73/1998
Z. z. (podľa ktorej musí byť daná možnosť policajtovi vyjadriť sa k návrhu na prepustenie z dôvodu

podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, navrhovať dôkazy a obhajovať sa), len z dôvodu, že
v citovanom zákone nie je obdobné ustanovenie vo vzťahu k ostatným dôvodom prepustenia, nie je
namieste vykladať ako špeciálnu a negujúcu práva policajta vyplývajúce zo všeobecnej úpravy konania
vo veciach služobného pomeru v dvanástej časti citovaného zákona č. 73/1998 Z. z.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

48.Zvyššieuvedenýchdôvodovsprávnysúdnevyhovelnávrhunaprerušeniekonania(výrokI)a žalobu
v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú (výrok II).

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok III)

50. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)