Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42Csp/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202054
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424202054.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.
Remedium legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. – A. D. v konaní o zaplatenie 149,84 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2024 domáhal proti žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 561,23 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 a žalobcom a na
základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 01.06.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku

voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa
07.08.2015 Zmluvu č. 3549746751, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že

Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia §
497až507zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň
postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Podľa ustanovenia § 497 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky." Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním
zo dňa 14.04.2021 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovalaku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 149,84 EUR, ktorá pozostávala z istiny
vo výške 106,79 EUR, z riadneho úroku vo výške 43,05 EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,00
EUR, z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde

postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný
po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 EUR Žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 149,84 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 106,79
EUR a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 43,05 EUR. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných

úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako
aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16
a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ
má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu
rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v

ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom
splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a
prípadnenahradiťveriteľoviškodu,ktorámuvzniklazdôvoduomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku,
zatiaľčobežnéúroky(úrokyzposkytnutéhoúveru)majúnaopakfunkciuodplatyzaposkytnutiepeňažnej
sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné

úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z
omeškania." pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia tejto žaloby uhradená v plnej výške.

3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: prehľad transakcií, výzva na zaplatenie zo dňa 12.06.2023,
oznámenie o postúpení zo dňa 12.06.2023, pokus o zmier zo dňa 12.06.2023, pokus o zmier

z 17.10.2023, zmluva o postúpení pohľadávok z 13.11.2020 v znení príloh, špecifikácia postúpenej
pohľadávky, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet“
zo dňa 07.08.2015, výzva na zaplatenie zo dňa 14.04.2021, VOP, cenník, upomienka z 15.03.2021.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

5. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b)
CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

6. Žalobca, na výzvu súdu, nedoručil požadované listinné dôkazy.

7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na
úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 22.04.2025.

8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu
a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

9. Medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaným bola dňa 07.08.2015 uzatvorená
zmluva zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania „Flexidebet“.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru. Žalovaný bol upozornený právnym
predchodcom žalobcu, že doteraz neuhradil nepovolený debet , ktorý vznikol vo výške 55,35 Eur, a to
listinou označenou ako „Upomienka“ zo dňa 15.03.2021 (bez dokladu o ich doručení do sféry dispozície
žalovaného). Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 14.04.2021 vyhlásil záväzok žalovaného za
okamžite splatný a informoval ho o výške nepovoleného debetu 66,79 Eur. K predmetnej listine žalobca

priložil elektronický podací hárok generovaný zo systému Slovenskej pošty, a.s., bez uvedenia dátumu
a adresy žalovaného. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a jeho
právnym predchodcom došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 12.06.2023.

10. Z predmetnej zmluvy súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1000
Eur – povolené prečerpanie. Mesačná splátka úveru nebola dohodnutá. Výška úrokovej sadzby bola
dohodnutá 18,90% p.a. - fixná, RPMN neuvedená, priemerná RPMN neuvedená, odplata 18,90% EUR,splatenie úveru neuvedené. Z prílohy k zmluve o postúpení súd zistil, že posledná úhrada bola dňa
05.09.2017, prečerpanie 14.04.2021 a k zosplatneniu došlo dňa 14.04.2021.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch
“ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého
pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent,
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa

toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za

tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby

spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálnedojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavujú špeciálny predpis k
úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku
upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje

náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na

veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

24. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

25. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiťpísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Súd preskúmaním zmluvy o úvere, vzhľadom na povahu subjektov vzťahu založeného touto zmluvou

a z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa a dodávateľa, s prihliadnutím na predmet daného
vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu, dospel k záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú
na ktorú sa vzťahujú aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako
aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Súd ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

28. Žalobca odvodzoval svoju legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so svojim
právnym predchodcom, predmetom ktorej mala byť aj pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
voči žalovanému. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu mal postavenie banky. Na platné

postúpenie pohľadávky banky je potrebné, aby boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92
ods. 8 ZoB. Toto ustanovenie totižto predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.).

29. V prípade pohľadávky banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé
splátky/ a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

30. Súd preto skúmal najskôr splnenie prvej podmienky, a to, splatnosť samotnej postupovanej
pohľadávky. V predmetnej veci išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere – povolené prečerpanie na dobu
neurčitú.

31. V judikatúre Najvyššieho súdu SR došlo k významnému posunu, ktorý súd musí reflektovať. V tejto

súvislostisúdpoukazujenaaktuálnurozhodovaciučinnosťNajvyššiehosúduSR,ktorýsavuzneseniach
sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 a sp. zn. 5Cdo/188/2023
z 31. júla 2024 zaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to nadväzujúceho
oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka).

32. Je zrejmé, že uplatniť právo § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu, že to
bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna
2024 pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho

súdu SR nevyhnutné, „aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.“ Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že „identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomostidlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024 okrem toho Najvyšší
súd SR prezentoval právny názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa

nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“ K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálne dlžnej pohľadávky pod následkom
zosplatneniadlhuanešpecifikujekonkrétnusplátku,prektorúmôžedôjsťkzosplatneniudlhu,spotrebiteľ
je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú

konkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov, viesť k tomu,
že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy si nemôže dovoliť, hoci v prípade
poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením konkrétnej splátky (a teda nižšej
sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať.

33. Možno teda konštatovať, že povinnou obsahovou náležitosťou veriteľovej výzvy, resp. upozornenia

spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15 dní) na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 je dostatočne určité označenie konkrétnej
splátky, pre omeškanie so zaplatením ktorej veriteľ môže zosplatniť celú pohľadávku. Bez dodržania
tejto obsahovej náležitosti nemožno danú výzvu považovať za platnú výzvu pohľadávku podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom kroku za následok, že následné uplatnenie práva veriteľa

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (t.j. zosplatnenie pohľadávky) je
neplatné. Za neplatný je potrebné navyše považovať aj samotný úkon zosplatenia pohľadávky, ak v ňom
nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu dochádza, teda skutkové vymedzenie zosplatnenia úveru.

34. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkazy výzvu VÚB, a.s. ako veriteľa na úhradu

pohľadávky„Upomienku“zodňa15.03.2021(bezdokladuojejdoručenídosférydispozíciežalovaného),
v prípade ktorej však nepreukázal jej doručenie alebo čo i len odoslanie žalovanému a navyše
neobsahuje konkrétne upozornenie na možnosť zosplatnenia pohľadávky. V tejto výzve nie je žiadnym
spôsobom špecifikovaná konkrétna splátka, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a pre ktorú ju veriteľ
upozorňoval na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva obsahuje iba vyčíslenie

aktuálneho dlhu z omeškaných splátok na účte kreditnej karty, teda celej sumy, s ktorou bol žalovaný v
omeškaní. Nie je z nej možné vyvodiť, pre ktorú splátku (t.j. v akej výške a s akou splatnosťou) veriteľ
žalovanú upozorňoval na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nie je potom ani
možné identifikovať splátku, pre ktorú napokon veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, a teda zistiť, či bola
dodržanápodmienkaustanovenáv§53ods.9Občianskehozákonníkaumožňujúcaveriteľovizosplatniť

pohľadávku najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne či
toto právo veriteľ použil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

35. Zmluvou o úvere s povoleným prečerpaním podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá

bola uzavretá medzi VÚB, a.s. a žalovaným, sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky. Hoci úver poskytnutý formou kreditnej karty alebo revolvingový úver alebo povoleného
prečerpania sa z hľadiska priebehu ich čerpania a splácania líšia od najbežnejšie poskytovaných úverov
(ktoré sú zvyčajne jednorazovo čerpané a následne splácané v pravidelných mesačných splátkach
spravidla v rovnakej výške), zmluva o úvere je pomerne „široký“ zmluvný typ, ktorý umožňuje aj taký

režim čerpania a splácania úveru, k akému dochádza pri využívaní kreditnej karty, resp. revolvingovom
úvere. Vrátenie úveru, pokiaľ nejde o jednorazové plnenie, je pojmovo vždy plnením v splátkach. Ani
pomerne široká voľnosť dlžníka v tom, kedy a koľko z poskytnutého úverového rámca bude čerpať
a v akej výške bude úver splácať, nič nemení na skutočnosti, že úver poskytnutý formou kreditnej karty,
resp. revolvingový úver je splácaný v splátkach a jednotlivé plnenia dlžníka nemožno považovať za

opakované plnenie v dávkach. Istina takýchto úverov sa môže zmeniť, ale, ako bolo medzi stranami aj
v tomto prípade dojednané, dlžník je povinný splácať aspoň minimálnu splátku. Dlžník svojimi plneniami
neposkytuje veriteľovi žiadnu dávku, uvedené je pojmovo vylúčené, ale spláca svoj dlh. Zo strany dlžníka
ide teda nepochybne o plnenie v splátkach. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/1/2021 z 23. februára 2021. Avšak treba uviesť,

že predmetným rozhodnutím konajúci súd nie je viazaný a ani sa s jeho závermi nestotožňuje.

36. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol veriteľom platne upozornený
na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, následné vyhlásenie predčasnejsplatnosti úveru ku dňu 14.04.2021, o ktorom právny predchodca v prílohe k zmluve o postúpení
pohľadávok uviedol, že nastalo dňa 14.04.2021 súd považoval za oznámenie o zosplatnení, nakoľko
je v ňom jasne uvedené, že záväzok dlžníka teda žalovaného je okamžite splatným, nebolo platným

právnym úkonom pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného, ani
oznámenie zo dňa 15.03.2021 a ani samotné zosplatnenie neobsahoval obsahovú náležitosť, ktorou je
identifikáciu splátky, pre ktorú bola pohľadávka zosplatnená. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by do
dňa postúpenia pohľadávky došlo k jej zosplatneniu iným spôsobom. Uvedené zosplatnenie taktiež súd
považuje za nedoručené do sféry dispozície žalovaného nakoľko priložený podací hárok generovaný

pravdepodobne systémom Slovenskej pošty , a.s. neobsahuje dátum a ani adresu žalovaného.

37. Následkom neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, nemohlo
platne dôjsť ani k jej postúpeniu. Pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje
predovšetkým okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Súčasne
nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda
medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej postúpenie je v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zásade zákonom vylúčené, pre posúdenie platnosti

jej postúpenia je potrebné v prvom rade skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným
ustanovením,zasplneniaktorýchsauplatnívýnimka,podľaktorejpohľadávkuzospotrebiteľskéhoúveru
postúpiť možno. Predpoklady stanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť
splnenékumulatívne,súnasledovné:(1)postupujesapohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenými,
(2) postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch alebo osobitného predpisu, (3) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so
všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to, že tak postupca, ako aj postupník sú oprávnení
poskytovať spotrebiteľský úver, prvý a druhý vyššie uvedený predpoklad bol preto splnený. Súd však

dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná, čo znamená, že
nebol splnený tretí z vyššie uvedených predpokladov. Samotná zmluva o úvere pritom bola uzavretá na
dobu neurčitú, ako je uvedené na jej druhej strane, preto bez zosplatnenia úveru nemohla do postúpenia
pohľadávky z tejto zmluvy nastať jej prirodzená splatnosť. Uvedené má za následok, že rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 resp. k 28.02.2023 je v časti týkajúcej sa posudzovanej

pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

38. Vzhľadom na súdom zistenú neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona
ospotrebiteľskýchúverochmožnoakoobiterdictum,uviesť,žepripostúpenípohľadávkypôvodnýveriteľ

neporušil povinnosť podľa § 92 ods. 8 veta prvá pred bodkočiarkou zákona o bankách, nakoľko žalovaný
bol vyzvaný na zaplatenie dlhu prinajmenšom niekoľkými výzvami, ktoré však žalobca nepreukázal, že
boli doručené do sféry dispozície žalovaného a taktiež ani samotné oznámenie o zosplatnení, pričom
k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť (i keď neplatne z iných dôvodov) zmluvou zo dňa 13.11.2020 resp.
k 28.02.2023, pričom nebolo sporné, že žalovaný bol po celý čas medzi doručovaním predmetných

výziev a postúpením pohľadávky (ktorý presahuje 90 dní) v omeškaní aspoň s časťou svojho dlhu.
Avšak z ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá za bodkočiarkou zákona o bankách vyplýva, že splnením
podmienok podľa prvej časti tejto vety, nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, kde sa v poznámke pod čiarou nachádza odkaz
na § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že ani ustanovenie § 92 ods. 8

zákona o bankách neumožňuje veriteľovi, ktorý je bankou, platne previesť pohľadávku, ktorá na to nie
je spôsobilá podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako to bolo v tomto prípade.

39. Pokiaľ ide o skúmanie spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska prítomnosti neprijateľných zmluvných
podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd v predloženej zmluve vzhliadol ďalšie neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré by bolo možné spájať s nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní.
Z hľadiska dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že predložená zmluva nespĺňa náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúverezohľadňujúcosobitosti(najmäneurčitétrvanie,možnosťnepravidelnéhočerpaniaa splácania) spotrebiteľského úveru poskytnutého formou kreditnej karty, neuvedenie RPMN, priemernej
RPMN, výšky splátky a podobne.

40. Z vyššie uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd rozhodol tak,
že žalobu zamietol.

41. Už len okrajom súd dodáva, že žalobca resp. jeho právny predchodca neskúmal bonitu klienta
– žalovaného aj napriek výzve súdu, žalobca nedoložil do konania listinné dôkazy preukazujúce , či

skúmal bonitu klienta teda žalovaného a či v dostatočnom rozsahu. Súd nasledovne uvádza, že osobitné
sankčné ustanovenie vo vzťahu k splatnosti pohľadávky a obsahuje ustanovenie § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ide o posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať úver (posúdenie bonity). Súd túto skutočnosť skúma ex offo aj bez toho,
aby spotrebiteľ toto namietal. Okrem toho, posúdenie tejto otázky má význam s ohľadom na posúdenie

aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore, ktorú súd rovnako skúma aj bez námietky žalovaného. Súd
mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v tomto smere dostatočne nepreukázal, že
jeho právny predchodca skúmal bonitu v zákonom požadovanom rozsahu, a to vzhľadom na preukázané
informácie, ktoré právny predchodca žalobcu o žalovanom mal o jeho záväzkoch, sociálnej situácií,
príjmoch a zamestnaní.

42. Porušenie zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou tzv. bonitu dlžníka podľa
§ 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok podľa § 11 ods.2 tohto zákona, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť pre porušenie
povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, žalobca nemohol ani platne pristúpiť k zosplatneniu

úveru. Žalobca ma tak nárok len na zaplatenie už splatných splátok (istiny).

43. Čo sa týka posudzovania bonity, súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18
vyplýva, že Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom

zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

44. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej
úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa
vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou,
že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je

vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo
dňa 18.12.2014.

45. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu

spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivéúdaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej

alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

46. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomvčasepostúpeniapohľadávkyPrávavyplývajúcezozmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitnéhopredpisu18b)naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,zahraničnúbankualebopobočku
zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.

47. Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spĺňal maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle
§ 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom

skúmal výšku výdavkov žalovaného potrebných na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a
vplyv týchto výdavkov na posúdenie jej spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné
výdavky žalovaného nijak nezisťoval. Vôbec neskúmal výdavky žalovaného, a to náklady na bývanie,
dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami
a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná
celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalobca teda nepreukázal,
ako skúmal výdavky žalovaného. Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a
výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov

znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie
bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba
formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky
žalovaného, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké má žalovaný výdavky na živobytie,
a či teda mu zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. Žalobca v zmysle ust. § 11

ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch pred poskytnutím úveru neposúdil ako
veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania
príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých
údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie
povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver. Z tohto dôvodu

bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

48. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť, žalobca nemohol ani platne
pristúpiť k zosplatneniu úveru dňa 19.12.2021 poskytnutého žalovanému a to v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten
komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecne

legitimovaný) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v
spore rozhoduje. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti alebo on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, ženositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané platné
postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Právnym predchodcom žalobcu
neboli dodržané zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru. Je nepochybné, že sa jedná

o spotrebiteľský spor.

50. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu
k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

51. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania bonity klienta žalovaného.

52. Na základe uvedeného, keď nedošlo k platnému zosplatneniu úveru z dôvodov vyššie uvedených ,
tak predchodca žalobcu nemohol platne postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu a preto na strane

žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia.

53. Banka využila možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré však súd posúdil ako neplatné
pre nedodržanie zákonom stanovených podmienok. Banka tak postúpila žalobcovi pohľadávku bez
toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť pred termínom konečnej splatnosti. Pokiaľ nebola

platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by bol predmetný
úver ku dňu postúpenia splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením
ktorých bol žalovaný v omeškaní. Právny predchodca žalobcu však mohol postúpiť pohľadávku zo
spotrebiteľského úveru len so všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené aj

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré v danom prípade neboli
splnené. Navyše postupovaná pohľadávka z dôvodu neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru v žalobou uplatňovanom rozsahu ani fakticky neexistuje. Žalobca je povinný dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Keďže súd
nemal preukázanú základnú podmienku pre postúpeniu pohľadávky, splatnosť spotrebiteľského úveru,

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby.
Z dôvodu procesnej ekonómie sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, a v konaní úspešnému
žalovanému by priznal náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu žalobcu 100%. Avšak

žalovanému žiadne nevznikli, nebol zastúpený advokátom a jednalo sa o spotrebiteľský spor, kde súd
prihliadal na ochranu spotrebiteľa ex offo. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Bratislava IV.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jedenrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto

ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).