Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121200170
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121200170.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka, so
sídlomGrešova7,08001Prešov,protižalovaným:1/Vojenskýúradsociálnehozabezpečenia,sosídlom
Špitálska 22, 812 74 Bratislava, IČO: 00 802 603, 2/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom
Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, 3/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, o zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu

11.295 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.1.2021 sa žalobca od žalovaných spoločne a nerozdielne domáhal
zaplatenia sumy 22.590 eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvodil,

že ako profesionálny vojak, príslušník Vojenského útvaru 1018 Prešov, vo funkcii veliaci poddôstojník,
utrpel dňa 11.05.2017 o 20:40 hod. v priestore Posádkového cvičiska a strelnice D. E. A. služobný úraz,
v dôsledku ktorého mu bola spôsobená škoda na zdraví. V danom prípade je nesporné, že žalobca
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za tento
úraz zodpovedá podľa Správy o vyšetrení služobného úrazu č.: 2.mb-429-3/2017-ZdrS z 08.06.2017 v
plnom rozsahu Vojenský útvar 1018 Prešov. Žalobca si nárok na náhradu škody na zdraví spočívajúcej

v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia uplatnil voči žalovanému v 1. rade.
Listomzodňa04.10.2019sižalobca,prostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne,uplatnilužalovanéhov
2. rade nárok na náhradu škody na zdraví spočívajúcu v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 67.770,- Eur. Táto suma pozostávala z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 45.180,- Eur a zo sumy 22.590,- Eur, ktorá predstavovala 50 % - tné zvýšenie tejto náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené
Lekárskym posudkom vyhotoveným dňa 13.02.2019 B. A. F. a potvrdeným G. B. B. F. H., B., prednostom

Neurochirurgickej kliniky Košice, na 2230 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 20,26 Eur zodpovedá
sume 45.179,80 Eur, po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sume 45.180,- Eur.
Vzhľadom na závažné poškodenie zdravia žalobcu, v dôsledku ktorého bol zároveň uznaný invalidným,
žiadal žalobca v súlade s § 5 ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšenú náhraduza sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Pri bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia hodnotou 2230 bodov, čomu zodpovedá finančná náhrada 45.180,- Eur, žiadal žalobca
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 67.770,- Eur (45.180,- Eur zvýšených o

50 %). Žalovaný v 1. rade sa v správnom konaní o dávke úrazového zabezpečenia stotožnil s
bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v predloženom Lekárskom posudku
vypracovanom B. A. F. dňa 13.02.2019, ktorému zodpovedá 2230 bodov. Žalovaný v 1. rade však pri
výpočte dávky úrazového zabezpečenia použil hodnotu jedného bodu vo výške 18,24 Eur, čo zodpovedá
hodnoteboduvroku2017anáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniatakvyčíslilnasumu40.676,-

Eur. Zároveň žalovaný v 1. rade konštatoval, že nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad výšku náhrady ustanovenej zákonom č. 437/2004
Z.z. a poukázal na to, že podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť súd najviac o 50 %. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia je dávkou úrazového zabezpečenia upravenou v zákone č. 328/2002 Z.z.. Na základe

uvedeného zákona žalovaný v 1. rade ako správny orgán v správnom konaní vydáva rozhodnutie
o dávke úrazového zabezpečenia. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi žalovaným v 1. rade a
poberateľom dávky je vzťahom verejnoprávnym, z ktorého podstaty je vylúčené uzatvorenie dohody
o dávke úrazového zabezpečenia medzi žalovaným v 1. rade ako správnym orgánom a poberateľom
dávky. Správny poriadok, ktorý sa podľa ustanovenia § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vzťahuje na

konanie žalovaného v 1. rade pri rozhodovaní o dávkach neupravuje uzatváranie dohôd medzi správnym
orgánom a účastníkom konania. Rovnako tak takúto úpravu neobsahuje ani zákon č. 328/2002 Z.z..
Vzhľadom na to, že žalobca s vyššie uvedenými závermi žalovaného v 1. rade nesúhlasil a považoval
ich za nesprávne, opakovane napadol rozhodnutie žalovaného v 1. rade odvolaním, o ktorom vždy
rozhodoval žalovaný v 2. rade.

Rozhodnutím zo dňa 01.10.2020, Č.: A./XXXX-XXX žalovaný v 1. rade priznal žalobcovi náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45.180 Eur, čo zodpovedá náhrade žiadanej žalobcom
(náhrada pri bodovom ohodnotení 2230 bodov a výške jedného bodu 20,26 Eur). Uvedená suma bola
žalobcovi vyplatená pred podaním žaloby. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v

spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., žalovaný v 1. rade zotrval na svojom stanovisku, ktoré je
uvedené vyššie v bode II. žaloby.
Vzhľadom na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v Stanovisku č. Cpj 9/06 o odškodňovaní
pracovných úrazov a chorôb z povolania okrem iného konštatoval, že „Právomoc Sociálnej poisťovne
však nie je daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., lebo z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že o týchto
nárokoch rozhoduje súd (§ 5 ods. 5 citovaného zákona)“, žalobca sa nakoniec stotožnil s argumentáciou
žalovaného v 1. rade o nemožnosti uzatvoriť dohodu so žalobcom o mimoriadnom zvýšení náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia a z toho dôvodu rozhodnutie žalovaného v 1. rade už odvolaním
nenapadol, a to aj vzhľadom na stanovisko žalovaného v 2. rade, ktorý sa vo svojom rozhodnutí

zo dňa 04.06.2020, Č.: I./XXXX-XXXX stotožnil so stanoviskom žalovaného v 1. rade o nemožnosti
uzavrieť dohodu o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia so žalobcom a konštatoval,
že právomoc na konanie a rozhodovanie vo veciach zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v prípadoch osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je daná súdu a nie
žalovanému v 1. rade.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalobca sa v tomto spore domáha zaplatenia sumy
22.590,- Eur, ktorá predstavuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %
(zvýšenie sumy 45.180 Eur o 50 %). Z predložených lekárskych správ, ako aj samotného Lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia je zrejmé k akému závažnému a rozsiahlemu poškodeniu
zdravia žalobcu pri služobnom úraze došlo. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade konštatoval,

že bodové ohodnotenie v Lekárskom posudku je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a zároveň
nespochybňoval závery jednotlivých ošetrujúcich lekárov uvedené v priložených lekárskych správach,
predpokladáme, že žalovaným je dostatočne známy zdravotný stav žalobcu po úraze. Zdôraznil, že
zdravotný stav žalobcu pred úrazom bol veľmi dobrý a ako profesionálny vojak sa pravidelne podroboval
lekárskym prehliadkam. Žalobca utrpel služobný úraz v produktívnom veku, niekoľko dní pred dovŕšením

37. roku veku života. Pred úrazom bol zdravým, plnohodnotným mužom, plným energie a životného
elánu. Okrem riadneho plnenia svojich služobných povinností v Ozbrojených silách SR, bol aj manželom
a otcom na plný úväzok. Žalobca má dve deti – dcéru E., nar. XX.XX.XXXX a syna I., nar. XX.XX.XXXX,
ktoré mali v čase úrazu ich otca 13, resp. 8 rokov. Pred úrazom ako rodina spoločne aktívne trávili čas,veľa športovali a venovali sa rôznym fyzickým aktivitám. Žalobca rád hrával futbal, hokej, floorball, tenis,
lyžoval, plával a týmto športom sa venoval predovšetkým spolu so svojím synom.
Len pre úplnosť, uviedol aspoň tie poškodenia zdravia, ktoré boli posudzujúcim lekárom uvedené v

Lekárskom posudku zo dňa 13.02.2019 ako základné diagnózy pre bodové ohodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a ich následný vplyv na ďalší život žalobcu:
1. Parciálna strata chuti
2. Parciálna strata čuchu – obe zložky pre poškodenie fron. laloku mozgu bez perspektívy zlepšenia
3. Pooperačné jazvy plocha asi 12 cm2

4. Vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy.
Ad 1. a 2. Žalobca v dôsledku úrazu hlavy a poškodenia mozgu stratil dva zmysly – chuť a čuch – necíti
žiadne pachy a vône, necíti napr. ani unikajúci plyn alebo spáleniny. Jedlo si od úrazu nevychutnáva,
jedáva len preto, aby sa nasýtil, prišiel o akýkoľvek pôžitok z jedla – všetko sladké chutí ako vanilka (aj
horká čokoláda), inú sladkú chuť nerozlišuje. Bez akýchkoľvek problémov zje aj pokazené jedlo, pretože
on jeho chuť nevníma, jediné čo dokáže rozlíšiť je kyslá a pikantná príchuť. Ad 3. Jazvy sú najmenším

zdravotným problémom žalobcu, z toho dôvodu sa nimi bližšie zaoberať nebudeme. Ad 4. Žalobca bol
pred úrazom pohodový, v bežných vzťahoch nekonfliktný človek, mal rád humor, mal veľa kamarátov a
rodinných známych, s ktorými sa pravidelne, či už sám alebo spolu so svojou rodinou stretával.
Poúrazeunehodošlokvýraznejzmenevsprávaní–stalsanáladový,verbálneagresívny,jehokamaráti
a známi ho ako človeka nespoznávajú, narušili sa aj dlhoročné vzťahy a kamarátstva. Žalobca má

poruchykrátkodobejpamäte,vdôsledkuktorýchprijednomdlhšomstretnutíalebonávšteveniekoľkokrát
zopakuje ten istý príbeh, myšlienku, čím jeho okolie tiež trpí. Spočiatku ľudia predpokladali, že je to
len dočasný stav, avšak keď pochopili, že táto negatívna stránka duševného stavu je trvalá, radšej sa
prestali so žalobcom stretávať, čo má negatívny dopad na celú jeho rodinu. Žalobca musel na základe
odporúčaní lekárov ukončiť všetky fyzické aktivity, čo ťažko nesie nielen on sám, ale predovšetkým

jeho deti. Syn nedokáže pochopiť prečo sa mu otec nevenujte tak ako predtým, prečo s ním nehrá
futbal, hokej, nelyžuje, nepláva, prečo jednoducho nerobia to, čo bežne robievali pred úrazom. Aj keď
zvýšenú fyzickú námahu žalobcovi znemožňuje jeho zdravotný stav, musíme skonštatovať, že on sám
je veľmi opatrný, má neustálu obavu o svoje zdravie, aby sa nestalo niečo, čo jeho už teraz nepriaznivý
stav ešte zhorší. Hrozí mu epilepsia, ktorá sa môže rozvinúť kedykoľvek. Nemôže sa zúčastňovať

žiadnych podujatí, ktoré sú spojené so zvýšenou hlučnosťou, svetelnými efektmi a väčším počtom
ľudí pohromade (napr. koncerty, športové podujatia, návšteva divadla a kina, pochody). Veľký problém
bol a stále je riadne fungovať v rodine. V dôsledku úrazu žalobcu a s tým súvisiaceho poškodenia
jeho zdravia, bola potrebná psychologická pomoc aj pre syna I., ktorý v období dvoch rokov po úraze
otca pravidelne navštevoval psychológa. Syn sa sám, bez odbornej pomoci, nedokázal vyrovnať so

zmenou v správaní otca a zároveň mal veľkú obavu, že otca stratí. Prejavovali sa u neho stavy úzkosti
a odmietal akúkoľvek komunikáciu s otcom. V neposlednom rade uviedol, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti mali veľmi veľký dopad aj na manželstvo žalobcu. V dôsledku poškodenia mozgu a neustálej
medikamentóznej liečby nastali u neho aj obmedzenia a problémy v sexuálnej oblasti. Žalobca má
šťastie, že jeho manželka je zdravotná sestra, ktorá si uvedomuje, že správanie sa jej manžela je

dôsledkom vážneho poranenia mozgu. Známi ich rodiny už veľakrát skonštatovali, že ju obdivujú a že
sa jej zároveň aj čudujú, že s ním zotrvala v manželstve. Žalobca bol od svojich 19 rokov pri vojsku,
kedy absolvoval práporčícku školu, odbor veliteľ mechanizovanej čaty na VŠ vojenskej v Liptovskom
Mikuláši. Vo veku 20 rokov sa z neho stal profesionálny vojak. Celý svoj produktívny vek venoval službe
v Ozbrojených silách SR. V dôsledku služobného úrazu dňa 11.05.2017 sa jeho uplatnenie na trhu práce

defactoskončilo.Stalsatrvalonespôsobilýmvykonávaťštátnuslužbu(RozhodnutieMinisterstvaobrany
SR, prieskumná komisia, č.p. J. D./XXXX zo dňa 05.03.2018), bol prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka a jeho služobný pomer skončil dňa 04.05.2018. Žalobca je invalidný v zmysle §
40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z.z. a jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je
znížená o 50 % v porovnaní so zdravým človekom. Celková porucha zdravia je dôsledkom služobného

úrazu zo dňa 11.05.2017. Rozhodnutím žalovaného v 1. rade, číslo A./X zo dňa 04.07.2018 bol
žalobcovi od 05.05.2018 priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Dôvodil, že Ústavný súd ČR formuloval
základné kritériá, na základe ktorých by sa malo o prípadnom mimoriadnom navyšovaní odškodnenia
rozhodovať, úvahu treba zamerať na - fakt, či boli poškodené životne dôležité orgány, - skutočnosť, či
je možné škodu eliminovať či vyliečiť (nutnosť pravidelných návštev u lekára, riziko ďalších operačných

zákrokov,závislosťnaprístrojovomvybavení),-mierazavineniaškodcu.Vdanomprípadeprislužobnom
úraze došlo k poškodeniu hlavy ako životne dôležitého orgánu, poškodenie zdravia je nezvratné a
nevyliečiteľné, spojené s nevyhnutnosťou pravidelných lekárskych návštev a s možnosťou zhoršenia
zdravotného stavu do budúcna (vznik epilepsie). Vzhľadom na nepriaznivý a nemenný zdravotnýstav žalobcu, tento sa bude celoživotne podrobovať liečbe psychológom, psychiatrom a neurológom.
Prípadná spoluúčasť žalobcu na vzniku škody je nulová. Žalobca z dôvodu opatrnosti, vzhľadom na
premlčanie jeho nároku, podáva žalobu aj voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade. Žalovaný

v 2. rade podľa § 79 zákona č. 328/2002 Z.z. riadi a kontroluje sociálne zabezpečenie vojakov a zároveň
je aj odvolacím orgánom, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade (§ 84 ods. 4 písm.
b) zákona č. 328/2002 Z.z.). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že v danom
prípade je dôvodné 50 % - tné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ustanovenie §
5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. umožňuje zvýšenie náhrady v prípadoch hodných osobitného zreteľa,

akým je uznanie invalidity. Máme za to, že u žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zdôrazňujeme, že žalobca je aj uznaný za
invalidného. Navrhol žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Písomným podaním zo dňa 26.5.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1.rade, ktorý uviedol, že

žalobca ako bývalý profesionálny vojak si touto žalobou uplatnil právo na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia titulom služobného úrazu z 11.5.2017, pričom konštatoval, že nárok žalobcu
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového zabezpečenia. Konštatoval,
že nerozporuje posúdenie úrazu, ktorý žalobca utrpel 11. mája 2017, ako úrazu služobného. V
súvislosti s uvedeným úrazom žalovaný v 1. rade doteraz podľa zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcovi

rozhodnutiami vydanými v správnom konaní priznal a na ich základe vyplatil nasledovné dávky
úrazového zabezpečenia:
- jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 41.132,97 EUR podľa § 20 ods. 1 písm. d)zákona č.
328/2002 Z. z. - rozhodnutím č. A./XXXX z 12. júna 2018
- náhradu za bolesť vo výške 14.684 EUR podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. -

rozhodnutím č. A./XXXX z 15. júna 2018
- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z.
(ďalej len „náhrada za SSU“) vo výške 45.180 EUR - rozhodnutím č. A.- XX/XXXX-XXX z 1. októbra 2020
- náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. naposledy
vo výške 407,64 EUR mesačne - rozhodnutím č. A./XXXX zo 7. augusta 2020.

Dávku výsluhového zabezpečenia:
- invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 ods. 1, § 43 ods. 1, § 58 ods. 5, § 39 s poukazom na § 143ac
ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. naposledy vo výške 895,47 EUR mesačne - rozhodnutím č.
A. z 22. júna 2020.
Zároveň žalovaný v 1.rade konštatoval, že bodové hodnotenia, výška hodnoty jedného bodu nie je

v konaní sporná, pričom vychádzal z bodového hodnotenia vykonaného lekárom B. A. F. v rozsahu 2230
bodov pri hodnote jedného bodu 20,26 eur. Uviedol, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
je de facto náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla poškodením zdravia. Konštatoval, že
žalobcaodôvodňujezvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniarovnakýmiskutočnosťami,
aké boli dôvodom pre určenie bodového hodnotenia v lekárskom posudku, t. j. parciálnou stratou chuti

a čuchu, zmenou správania sa ako dôsledok poranenia mozgu. Namietal, že dôkazné bremeno na
existenciu okolnosti hodných osobitného zreteľa zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný takého okolnosti
uviesť a preukázať, pričom keďže podľa názoru žalovaného žalobca takéto okolnosti nepreukázal
navrhol žalobu zamietnuť.

3. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 28.5.2021 vyjadril aj žalovaný v 2.rade, ktorý uviedol,
že namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 2.rade a žalovaného 3.rade, keďže
právomoc v oblasti dispozície s dávkami úrazového zabezpečenia patrí Vojenskému úradu sociálneho
zabezpečenia, teda pasívna vecná legitimácia nesvedčí žalovanému v 2.rade a v 3.rade. Poukázal na
to, že žalovaný v 1.rade priznal na základe úrazovej dokumentácie a žiadosti žalobcovi nasledujúce

dávky sociálneho zabezpečenia:
- Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške 41.132,97 € - rozhodnutím č. A./XXXX-XXX z 12.
júna 2018;
- Náhrada za bolesť vo výške 14.684 € - rozhodnutím č. A./XXXX z 15. júna 2018;
- Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45.180,- € - rozhodnutím č. A./XXXX-XXX

z 1. októbra 2020;
- Invalidný výsluhový dôchodok naposledy vo výške 895,47 € mesačne - rozhodnutím č. A. z 22. júna
2020;- Náhradu za stratu na služobnom plate naposledy vo výške 407,64 € mesačne - rozhodnutím č. A./
XXXX-XXX zo 7. augusta 2020.
Konštatoval, že nespochybňuje závažnosť zdravotnej ujmy žalobcu spôsobenú služobným úrazom

ani trvalé následky prejavujúce sa v každej oblasti jeho života, no pre akékoľvek zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia ich považuje za nedostatočné. Všetky uvedené poškodenia
zdravia boli v plnom rozsahu zohľadnené v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia z 13.2.2019 vyhotovenom B. A. F., v ktorom najzávažnejšia položka posudku bola zvýšená
z 1000 bodov na 2000 bodov, čo je maximálne možné. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu

zamietol a žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

4. K vyjadreniu žalovaného v 1.rade sa písomným podaním zo dňa 12.8.2021 vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že žalobca nerozporuje druh a výšku jednotlivých dávok, ktoré boli resp. sú žalobcovi vyplácané,
avšak zdôraznil, že vo všetkých prípadoch sa jedná o zákonom stanovené dávky, ktoré žalobcovi
v dôsledku služobného úrazu bez akýchkoľvek pochybností prináležia a nie je nimi možné ,,nahrádzať“

žalobou uplatnený nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca ďalej
konštatoval, že následkom vážneho úrazu mozgu žalobcu sú len negatívne dopady na jeho možnosti
uplatnenia sa v spoločenskom, rodinnom a pracovnom živote a že poškodenie zdravia nastalo
v produktívnom veku v čase úrazu mal žalobca približne 36 rokov a že prognóza vývoja jeho zdravotného
stavu do budúcna nie je optimistická, resp. je neistá, avšak v žiadnom prípade nemožno predpokladať

zlepšenie zdravotného stavu. Poukázal na to, že vzhľadom na jeho zdravotný stav bol žalobca uznaný
invalidným, pričom to všetko považuje za prípad hodný osobitného zreteľa, kedy môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť až o 50%.

5. Písomným podaním zo dňa 24.11.2021 sa k vyjadreniu žalovaného v 2.rade vyjadril žalobca, ktorý

uviedol, že v celom rozsahu zotrvá na obsahu svojich doterajších písomných podaní a t. j. žalobe
ako aj vyššie uvedenom písomnom vyjadrení, v ktorom sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v 1.rade.
Konštatoval, že po úraze podstúpil rekonštrukciu lebky a v súčasnej dobe nie je na prvý pohľad viditeľné
v akom rozsahu a ako vážne mal poškodenú hlavu a mozog. Predložil zároveň do spisu fotografie hlavy
žalobcu pred uvedenou rekonštrukciou lebky.

6. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 14.12.2021 vyjadril žalovaný v 2.rade, ktorý
uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali
opodstatnenosť jeho nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a taktiež
žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali argumentáciu žalovaných. Opätovne zdôraznil, že najzávažnejšia

položka posudku bola u žalobcu zvýšená z 1000 bodov na 2000 bodov. Dôvodil, že výpovede rodinných
príslušníkov žalobcu, ktorým chce preukázať opodstatnenosť jeho nároku, ktorých výsluchy požaduje
môžu byť z veľkej miery tendenčné za účelom získania finančného prospechu. Opätovne navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania.

7. Písomným podaním z 19.1.2022 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný v 1.rade, ktorý uviedol, že
závažnosť poškodenia zdravia automaticky neznamená dôvod hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom podľa priznaného počtu bodov sa diferenciu
výška odškodnenia. Dôvodil, že vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy boli
ohodnotené 1000 bodmi, teda približne v strede možného bodového rozpätia (260-1560 bodov) čo

svedčí o stredne závažnom poškodení zdravia žalobcu, pričom práve z dôvodu veku poškodeného bolo
toto hodnotenia lekárom zvýšené na dvojnásobok. Dôvodil, že zároveň zo žiadnych tvrdení uvádzaných
v žalobe a žiadnych predložených dokladov nevyplýva tak výrazné obmedzenie, či dokonca vylúčenie
žalobcu z uplatnenia v spoločenskom, rodinnom, pracovnom živote, ktoré by odôvodňovalo požadované
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. S poukazom na lekársku správu

z psycho-diagnostického sedenia z 29.1.2019 vyhotovenej K. L. M. žalovaný v 1.rade konštatoval, že
žalobcom uvádzaná náladovosť a verbálna agresia do veľkej miery tkvie v osobnosti žalobcu čo je jeho
povahovou črtou a nie je výlučne dôsledkom úrazu. Namietal, že žalobcova schopnosť zamestnať sa
tiež nie je úplne vylúčená, pričom priložil dohodu spolu s kópiou pracovnej zmluvy týkajúcu sa žalobcu.
Z uvedených dôvodov považoval žalovaný v 1.rade žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov ako aj listinnými
dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná
žaloba, na č. l. 5 a nasl. sú rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, na č. l. 20je vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k podkladom pre rozhodnutie, na č. l. 21 je rozhodnutie
Ministerstva obrany SR o odvolaní, na č. l. 48 je ďalšie rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia z 19.11.2019, na č. l. 51 je návrh na uzatvorenie dohody o vyrovnaní zo strany právneho

zástupcu žalobcu smerom k žalovaným, na č. l. 52 je lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia B. A. F., na č. l. 54 a nasl. sa nachádzajú lekárske správy z psychologickej,
neurologickej ambulancie ako aj z psycho-sociálneho centra, na č. l. 99 sa nachádza vyjadrenie
žalovaného v 1.rade k žalobe, na č. l. 111 a nasl. je vyjadrenie žalovaného v 2.rade k žalobe, na č. l.
126 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaných, na č. l. 136 sa nachádza uznesenie KS

PO č. k. 17NcC/7/2021-136 zo dňa 29.9.2021, ktorým rozhodol, že nesúhlas OS PP je dôvodný a teda
príslušnosť má OS PO, na č. l. 145 a nasl. je vyjadrenie žalobcu spolu s fotoprílohami, na č. l. 156 a nasl.
je vyjadrenie žalovaného v 2.rade, na č. l. 158 a nasl. je vyjadrenie žalovaného v 1.rade a napokon súd
oboznamuje aj dnes už spomínané krátkou cestou právnou zástupkyňou žalobcu predložené lekárske
správy z psychiatrickej ambulancie, neurologickej ambulancie ako aj dohodu o skončení pracovného
pomeru a potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatené Sociálnou poisťovňou za

rozhodné obdobie.

9. Dňa 15.3.2022 tunajší súd pod č. k. 11C 82/2021-184 vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaným v 1/, 2/ a 3/
rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.295 eur, pričom v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným v 1/ rade, 2/ rade a 3/ rade nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote podali žalovaní odvolanie. Žalovaný
v 1. rade namietal vecnú pasívnu legitimáciu a solidaritu žalovaných. Predmetom konania nie je nárok

na náhradu škody, ale na dávku sociálneho zabezpečenia vojakov, pričom Okresný súd Prešov nie je
na konanie príslušný. Z lekárskych správ však nevyplýva, že by bol žalobca odkázaný na invalidný
vozík. Žalobca nepreukázal, že mal snahu zamestnať sa, ani to, že nemal možnosť sa zamestnať z
dôvodu výlučne zdravotných ťažkostí. Žalovaný konštatuje, že žalobca sa aj pred úrazom, aj po úraze
zúčastňuje rodinného života, môže chodiť na výlety, ktoré, podľa tvrdenia manželky, mu aj prospievajú.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali solidaritu pri plnení žalobcovi. Súd si musí ujasniť, či má žalobca
voči žalovaným nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda, okrem
preukázania existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zvýšenie tejto náhrady, je nevyhnutné
vyhodnotiť, či sú žalovaní nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, či sú vo veci pasívne vecne legitimovaní.
Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal akékoľvek okolnosti hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by mu mala byť zvýšená už priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

11. K odvolaniu žalovaných zaujal žalobca písomné stanovisko. Uviedol, že považuje napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok potvrdil a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co 36/2022-223 zo dňa 27.6.2023 zrušil vyššie uvedený
rozsudok zo dňa 15.3.2022 č. k. 11C 82/2021-184 vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch
svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol najmä, že prvoinštančný súd, pokiaľ zistí, že je miestne

príslušný na konanie a rozhodovanie, bude náležitými spôsobom zisťovať skutkové okolnosti prípadu z
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, resp. pokiaľ ešte ďalšie dokazovanie navrhnú strany sporu. Na
základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu z dôkazov nachádzajúcich sa v spise tento skutkový
stav vyhodnotí tak, aby bolo jasné, z akých skutkových okolností prvoinštančný súd vychádza. Je
neprípustné,abyobsahlistínodpisoval,prípadnekonštatovalichobsahajeneprípustné,abyakodôkazy

vyhodnocoval aj procesné úkony súdu, ktoré nemôžu mať charakter dôkazného prostriedku. Všetky
dôkazy vyhodnotí samostatne a vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotí tie dôkazy, ktoré majú podstatný
vplyv na skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Po tom, čo prvoinštančný súd bude mať ustálený
skutkový stav, bude môcť vec riadne právne posúdiť. Pri právnom posúdení veci sa bude prvoinštančný
súd zaoberať všetkými argumentami strán sporu od pasívnej vecnej legitimácie, až po uplatnený nárok

zaplatiť solidárne. Prvoinštančný súd vyhodnotí aj výšku uplatňovaného nároku žalobcu (25 %). Až po
tom, pokiaľ všetky okolnosti budú prvoinštančnému súdu jednoznačné, jasné a odôvodniteľné, bude
môcť v zrušenej časti o uplatnenom nároku opätovne rozhodnúť.13. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu od
ostatného pojednávania konštatovaním, že na č. l. 184 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k.
11C/82/2021-184 zo dňa 25.3.2022, po odvolaní podanom žalovanými súd konštatuje, že na č. l. 223

sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 17Co/36/2022-223 zo dňa 27.6.2023, na č. l. 234 sa nachádza
vyjadrenie žalovaného v 2. a 3. rade po rozhodnutí odvolacieho súdu, na č. l. 241 je vyjadrenie
žalovaného v 1.rade po rozhodnutí odvolacieho súdu a na č. l. 254 a nasl. sa nachádza vyjadrenie
žalobcu po rozhodnutí odvolacieho súdu spolu s prílohami, teda najmä lekárskymi správami vo vzťahu
k aktuálnejšiemu stavu žalobcu, ďalej súd ešte konštatuje, že na č. l. 283 a nasl. je ostatná lekárska

správa z 28.12.2023 z psychiatrickej ambulancie B. D. N. vo vzťahu k aktuálnemu zdravotnému stavu
žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav:

14. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. A./X zo dňa 4.7.2018 vyplýva, že
žalobcovi úrad nepriznáva výsluhový dôchodok.

15. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. A./X zo dňa 4.7.2018 vyplýva, že úrad
priznáva žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok 5.5.2018 vo výške 862,47 eur mesačne.

16. Z rozhodnutia Ministerstva obrany SR prieskumnej komisie zo dňa 5.3.2018 vyplýva, že žalobca je
nespôsobilý vykonávať štátnu službu pre závažné zmeny zdravotného stavu.

17. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. A./XXXX-XXX zo dňa 1.10.2020
vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia priznal žalobcovi náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 45.180 eur.

18. Z lekárskej správy B. F. O. (č. l. 19 spisu) vyplýva, že u pacienta – žalobcu je odporúčaná
symptomatická liečba bolesti, námaha do tolerancie, režim opatrenia pre bolesti hlavy a poruchy
rovnováhy zneschopňujúce vtedy kľudový režim s tým, že neurochirurgom liečba ukončená 1/2019
s konštatovaním, že vzhľadom na výsledok paraklinických a klinických vyšetrení od daného dátumu je
stav stacionárny a aktuálne reziduálne postihnutie je trvalé.

19. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom B. A. F. zo
dňa 13.2.2019 vyplýva, že celkový počet bodov u žalobcu predstavuje 2230 bodov.

20. Z lekárskej správy B. D. N. psychiatričky (č. l. 54 a nasl. spisu) vyplýva, že napriek kontinuálnej

liečbe a psychoterapeutickej podpore u pacienta pretrvávajú posttraumatické zmeny v zmysle
narušenia osobnosti na organickom podklade, pričom výrazné je aj depresívna, úzkostná symptomatika
a neurotické prejavy a prognóza napriek mladému veku nie je priaznivá. Stav má chronický priebeh,
pričom vzhľadom k dĺžke trvania ho možno považovať za stav trvalý.

21. Z nálezu Psychosociálneho centra s.r.o. a K. L. M. vo vzťahu k žalobcovi vyplýva, že úroveň
rozumových schopností u pacienta je v pásme nadpriemeru, avšak mnestické schopnosti sú znížené
oproti rozumovým do pásma priemeru. Konštatované je, že osobnosť je extrovertne socializovaná,
psychosomaticky narušená, sebakritická s emočným prežívaním charakterizovaným labilitou. Správanie
je voči okoliu otvorené, nebrzdené, sýtené impulzívnosťou s tendenciou ku konfliktu s depresívnym

ladením, s veľmi silným neurotickým podkladom.

22. Z dohody o pracovnej činnosti (č. l. 160 vzadu spisu) vyplýva, že žalobca bol zamestnaný na dohodu
u zamestnávateľa K&K – Systems s.r.o. s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa a odmenou za
vykonávanú prácu paušálne vo výške 20 eur mesačne.

23. Z ostatnej správy psychiatričky B. N. D. zo dňa 3.3.2022 vyplýva, že pri plánovanej
kontrole psychiatrička zistila zvýšenú iritabilitu, tenziu, emočnú instabilitu, neuroticitu, pretrvávajúce
posttraumatické psychické zmeny, dekoncentráciu pozornosti, neistotu, insomniu v liečbe, zvýraznenú
explozivitu a impulzivitu, zníženú frustračnú toleranciu s konštatovaním osobnosti s trvalými zmenami

v dôsledku prežitej traumy, pričom prognóza napriek mladému veku nie je priaznivá, stav má chronický
priebeh a vzhľadom ku dĺžke trvania ho možno považovať za stav trvalý.24. Z lekárskej správy B. F. O., neurológa, zo dňa 26.10.2021 vyplýva, že pacient má mnestické poruchy,
ľahké reziduálne spastické ťažkosti a konštatované diagnóza závrat – vertigo centrálneho pôvodu.

25. Z dohody o skončení pracovného pomeru medzi zamestnávateľom K&K Systems s.r.o.
a zamestnancom – žalobcom vyplýva, že dňa 16.1.2019 bolo medzi zamestnávateľom a zamestnancom
dohodnuté skončenie pracovného pomeru dohodou, ktorý pracovný pomer sa končí dňom 17.1.219.

26. Na pojednávaní konanom 15.3.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že je nespochybniteľné, že

došlo k závažnému poškodeniu zdravia žalobcu a je preto na mieste zvýšiť mu náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle žaloby. Krátkou cestou predložila súdu ako aj protistrane lekárske
správy B. N., psychiatričky ako aj viacero správ od B. O., z ktorých vyplýva, že stav žalobcu je trvalý,
nemenný, tento užíva lieky, podrobuje sa psychiatrickej liečbe a prognóza do budúcna je nie priaznivá.
Ďalejkrátkoucestoupredložilasúduakoajprotistranefotokópiedohodyoskončenípracovnéhopomeru,
resp. pracovnej činnosti, ktorý sa doposiaľ nachádzal v spise a zároveň predložila súdu aj protistrane

krátkou cestou potvrdenia Soc. poisťovne o tom, že v podstate od úrazu až po súčasnosť nebol žalobca
nikde zamestnaný, nakoľko toho nie je schopný. Ďalej právna zástupkyňa poukázala a vyjadrila sa
k vyjadreniu žalovaného v 1.rade z 19.1.2022, najmä vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu položky
253, ktorá bola hodnotená 1000 bodmi, pričom max. hranica 1560 je podľa názoru právnej zástupkyne
žalobcu už len pre ľudí v bdelej kóme, pričom samotné ohodnotenie vo výške 1000 bodov svedčí

o veľmi závažnom poškodení zdravia. Namietala, že zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u žalobcu nie je vo výške 40%, ale vo výške 50% o čom svedčí zápisnica z 23.5.2018. Záverom
poukázala na to, že čo sa týka straty čuchu a chuti tento stav je u žalobcu trvalý, je nemenný, vyplýva
z poškodenia lalokov mozgu o čom svedčí základný lekársky posudok z 13.2.2019 B. F. a vzhľadom
na to už ďalšie dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného v 1.rade považovala za nepotrebné. Čo sa

týka pasívnej vecnej legitimácie túto namietala, že vzájomne si namietajú pasívnu vecnú legitimáciu
ako žalovaný v 1.rade tak žalovaný v 2.rade a čo sa týka označenia žalovaného v 2. a 3.rade ako
Ministerstvo obrany SR, resp. SR zastúpená Ministerstvom obrany SR sú uvedení tak iba z dôvodu
opatrnosti a z dôvodu právnej istoty najmä na nejednoznačnosť judikatúry v SR. Dôvodnosť žaloby
bola preukázaná aj dnes svedeckými výpoveďami na dnešnom pojednávaní. Uviedla, že dôvodom

predloženia fotodokumentácie do spisu bolo poukázať to, že hoci navonok žalobca v súčasnosti pôsobí
ako zdravý človek, úraz bol veľmi vážny, o čom tieto fotografie svedčia, pred rekonštrukciou lebky.
Konštatovala, že úraz utrpel v produktívnom veku 36 rokov, tesne pred 37 rokmi, pričom v tom čase
bol otcom malých detí vo veku 8 a 13 rokov, ku ktorým sa vzťah rapídne zhoršil. Opätovne poukázala
na to, že utrpel aj jednak jeho rodinný, manželský ako aj spoločenský život. Konštatovala, že boli

mu síce vyplatené nejaké finančné náhrady, avšak uvedené nemožno považovať za dôvod vylučujúci
zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko išlo aj o náhrady súvisiace s trestným
konaním a teda argument ,,že už dostal dosť“, v tomto konaní neobstojí. Žiadala, aby súd rozhodol
proporcionálne, spravodlivo. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na
doplnenie dokazovania.

27. Na tomto pojednávaní zástupca žalovaného v 1.rade uviedol, že namieta pasívnu legitimáciu
žalovaného v 1.rade konštatujúc, že žalovaný v 1.rade nezasiahol nijakým spôsobom do zdravia
žalobcu, pričom tento úraz vznikol vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu. Ďalej poukázala na to, že
podľa zákona č. 328/2002 poskytol žalovaný v 1.rade žalobcovi jednak dávku úrazového zabezpečenia

a jednak aj doposiaľ vypláca dávku výsluhového dôchodkového zabezpečenia. Konštatovala, že
z potvrdenia Soc. poisťovne predloženej krátkou cestou dnes na pojednávaní žalujúcou stranou vyplýva
to, že žalobca nie je zamestnaný, avšak nevyplýva z tohto tvrdenia to, že žalobca sa zamestnať
nemôže, pričom konštatovala, že treba rozlíšiť, či je to kvôli zdravotnému stavu žalobcu, alebo kvôli
iným okolnostiam, napr. situácii na trhu práce. Ďalej konštatovala, že dohoda o pracovnej činnosti,

ktorá je súčasťou spisu preukazuje, že žalobca je schopný sa zamestnať a nie je úplne vylúčený
z podmienok na trhu práce. Konštatovala, že zníženie schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, je
50% avšak celkovo, pričom mozgové poruchy u žalobcu boli ohodnotené 40% zvyšných 10% bola
posttraumatická stresová porucha. Vo vzťahu k strate čuchu uviedla, že z lekárskej správy B. F. vyplýva,
že ide o parciálnu stratu čuchu a chuti a teda navrhla osloviť znalca, alebo osobu odborne spôsobilú,

teda lekára otorinolaryngológa, ktorý by konštatoval v ako stave sú aktuálne tieto zmysli u žalobcu.
Konštatovala, že je potrebné vychádzať z objektívnych nálezov od lekárov, teda z lekárskych správ,
z ktorých vyplýva, že poškodenie zdravia žalobcu je síce závažné, avšak je stredne ťažké a pričom
existuje aj ťažšie prípady a teda je potrebné vyhodnotiť uvedenú situáciu podľa objektívnych kritérií,tzn. aké výrazné boli obmedzenia, alebo sú výrazné obmedzenia žalobcu, či len zo zdravotnej stránky,
čo sa týka fyzického stavu alebo psychického stavu a poukázala na to, že v takomto rozsahu neboli
produkované dôkazy, aby bola priznaná max. čiastka t. j. 50% zvýšenie z už priznanej sumy sťaženia

spoločenského uplatnenia. Konštatovala, že z výpovede svedkyne, manželky žalobcu, vyplynulo, že aj
po úraze sa žalobca predsa len v určitej miere zúčastňuje jednak rodinného života, vie absolvovať aj
nejaký výlet, alebo nejaké ľahšie aktivity, čo priaznivejšie pôsobí na jeho zdravotný stav. Navrhla žalobu
vo vzťahu k žalovanému v 1.rade zamietnuť a nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

28. Rovnako na tomto pojednávaní zástupca žalovaného v 2. a 3. rade uviedol, že zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v danom prípade neprichádza do úvahy a to z dôvodu, že
ak je stav nemenný, tzn. že nielen sa nezlepšuje, ale ani sa nezhoršuje. Konštatoval, že žalobca
žiada max. zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak nepredložil dôkazy o tom, že nie je
schopný sa zamestnať, zároveň ani neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
vyhoveniu jeho nárokom, pričom na dnešné pojednávanie zabezpečil prítomnosť svedkov, na základe

výpovedí ktorých môžu vyplynúť tendenčné závery, keďže ide o príbuzných žalobcu. Zároveň namietol
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. a 3.rade, pričom poukázal na zákon č. 328/2002
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s tým, že tento zákon priznáva len žalovanému v 1.rade
možnosť rozhodovať o týchto dávkach, nie však žalovanému v 2. a 3.rade, ktorý má tak povediac len
kontrolnú právomoc, resp. ide o odvolací orgán. Žalobca neprodukoval nové listinné dôkazy, ktoré by

odôvodňovali takéto zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, rovnako tak dnes na pojednávaní
vypočutí svedkovia a ich výpovede nezdôvodňovali dôvody hodného osobitného zreteľa vo vzťahu
k žalovanej sumy. Poukázal na to, že žalobca sa síce v určitej obmedzenej miere ale napriek tomu
angažuje v osobnom živote a okrajovo poukázal aj na už vyplatené čiastky, ktoré boli priznané
a vyplatené žalobcovi rozhodnutiami žalovaného v 1.rade. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu

zamietnuť a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

29.Žalobcanapojednávaníkonanom15.3.2022uviedol,žesimyslí,žesizaslúžitúnáhradu,nakoľkonie
je schopný uplatniť na pracovnom trhu. Konštatoval, že trpí kvôli tomu jeho zdravotnému, psychickému
aj fyzickému stavu celá jeho rodina, pričom sa mu zhoršil vzťah so synom, pričom aj syn navštevoval

vzhľadom na úraz žalobcu psychológa. Konštatoval, že na trhu práce sú síce ponuky, na ktoré má on
záujem reflektovať, avšak nie je schopný sa udržať kvôli svojmu fyzickému a psychickému zdraviu.
Konštatoval, že sa nevie udržať v pokoji, komunikovať s ľuďmi na slušnej úrovni, pričom na zmeny
pracovať nemôže, nakoľko mu hrozí epilepsia, ktorá je spúšťačom nedostatok spánku, stres. Poukázal
tiež na to, že nemôže ťažko fyzicky pracovať. Opätovne konštatoval vo vzťahu k svojej rodine, že syn

aktívne športoval, pričom robí karate a on ho však nemôže podporiť aj keď bol predtým fyzicky aktívny
ako vojak a mohol by ho nejakým spôsobom podporiť, teraz ho tak môže len odviesť na tréningy. Čo sa
týka kontaktných športov ako futbal, hokej, tenis, tieto rovnako nemôže vykonávať a bolo mu odporúčané
len plávanie a bicykel. Čo sa týka spoločenských životných obmedzení uviedol, že veľmi mu vadí hluk
ako aj dav ľudí, napr. aj obmedzenie má v hromadnej doprave, vadí mu plač detí a konštatoval tiež, že

sa nemôže s manželkou zúčastňovať napr. kina, divadla alebo nejakých hlučných osláv, kde mu toto
prostredie veľmi vadí. S deťmi absolvoval turistiku, šport, rôzne voľno-časové aktivity, dnes to už nie, že
nechcem vykonávať, ale nemôžem a uviedol, že subjektívne pociťuje svoj fyzický potenciál ako 10% zo
stavu pred úrazom. Zároveň ešte poznamenal, že lekári konštatovali, že napr. strata čuchu môže byť
aj životne nebezpečná, napr. pri úniku plynu, ktorý by necítil a mohol by sa potenciálne aj otráviť. Úraz

mal negatívny dopad aj na jeho intímny život s manželkou. Doplnil, že psychológ sa mal vyjadriť, že
manželka je anjel, že s ním vydrží. Po konzultáciách s lekármi mu vysvetlili, že mozog je jediná časť tela,
ktorá sa nedokáže obnovovať, pričom poukázal na to, že v čelovej oblasti má priestor zhruba o veľkosti
2-eurovej mince, ktorý označil lekár ,,ako tzv. mŕtvy mozog“, pričom toto má za následok jeho psychické
problémy ako aj stratu čuchu a chuti bez možnosti obnovenia. Čo sa týka jeho príjmov, vypovedal, že

jeho čistý mesačný príjem je približne 1.200 eur a nejaké drobné, pričom pozostáva z 2 zložiek a to
z invalidného dôchodku vo výške 905 eur a zvyšok do tých 1.200 eur je tzv. dorovnanie do výšky platu.

30. Svedkyňa B. A. (manželka žalobcu) vypovedala, že pred úrazom to bol usmievavý mladý muž, ktorý
bol milujúcim otcom a manželom, tešil sa na deti, keď si zakladali rodinu, pričom od mala sa deťom

venoval, učil ich pracovať, chodil s nimi na výlety a pod.. Bol to vojak z povolania, ktorý sa však správal
príjemne. Konštatoval, že nemali žiadne problémy. Po úraze zistila, že sa z nemocnice vrátil ,,iný chlap“.
Bol veľmi nervózny, začal veci opakovať pri návštevách a pod., viackrát vybuchol, či už v obchode alebo
na syna, pričom takýchto situácii bolo viacero. Obvodný lekár navrhol psychiatrické liečenie, ktorého sanajskôr nechcel zúčastňovať, avšak následne sa týchto sedení zúčastňoval, začali sa nastavovať lieky,
ktoré sa nastavili, pričom sa to jeho správanie mierne ustálilo. Po výbuchoch nervozity alebo zlosti sa
následne aj ospravedlňoval a celkovo po úraze bola situácia v rodine zhoršená. Syn nechce naviazať

citovo bližšie na otca, lebo sa bojí, že sa mu ešte niečo stane, že ho stratí. Po úraze nastali problémy
jednak v citovej, jednak aj v sexuálnej oblasti a už to nebolo také ako predtým. Spoločenský život padol
prakticky na nulu. Po úraze niekoľko mesiacov sme boli na svadbe, kde sme však museli byť vonku,
pretože manžel neznášal hluk, vadia mu hlasnejšie zvuky, napr. aj detský plač, nemôžme ísť do kina,
na koncert a pod., dokonca aj keď je na synovej súťaži v karate tak je často vonku a príde sa pozrieť len

vtedy, ak ide syn, nakoľko mu vadia tieto zvuky a tóniny. Uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra na
internom oddelení, teda vie pochopiť niektoré jeho stavy, pričom uvedené konzultovala aj s niektorými
lekármi z nemocnice kde pracujem, napr. s neurológom a pod., pričom konštatovala, že je preukázané,
že manžel má 2cm miesto na mozgu, ktoré je nefunkčné.

31. Svedkyňa B. A. (matka žalobcu) na pojednávaní uviedla, že týmto úrazom, ktorý sa stal synovi sa

zmenil jednak jej život ako aj život celej rodiny. Konštatovala, že pravidelne sa stretávali, manželka
však po tomto úraze viackrát povedala, že sa so žalobcom, teda so synom svedkyne rozvedie, nakoľko
sa s ním nedá vydržať pre jeho výbuchy zlosti alebo agresivity, dotklo sa to aj vzťahu žalobcu a jeho
syna, ktorý radšej ide von, aby sa nemusel s otcom pohádať. Svedkyňa ešte záverom uviedla, že
predpokladala, že v staršom veku jej bude syn oporou, avšak teraz je to naopak, pričom najhoršie vníma

vzťah vnuka a syna ako aj manželky a syna. Čo sa týka vzťahu bratov, teda synov svedkyne, uviedla, že
predtým úrazom boli vzťahy dobré, bratia sa stretávali u matky, pomohli jej, porobili nejaké veci, večer
sa opekalo, avšak od tohto úrazu sa nestretávajú veľmi často, resp. len zriedkavo, pričom to malo dopad
aj na vzťah medzi deťmi synov svedkyne, t. j. bratrancov navzájom a vnukov svedkyne.

32. Napokon svedkyňa B. K. P. (krstná matka detí žalobcu) vypovedala, že so žalobcom sa pozná asi 14
rokov, zoznámili sa cez ich rodičov v mladšom veku, mali pekný vzťah, zároveň je krstná jeho obidvom
deťom. Čo sa týka vzťahov tieto boli pred nehodou blízke, avšak nehodou boli značne poznačené a to
najmä tým, že osobnosť žalobcu sa výrazne zmenila aj stretávanie sa obmedzilo a stratilo na frekvencii.
Išlo o veselého, pohodového človeka, odvážneho, so zmyslom pre spravodlivosť, ktorý mal rád humor,

avšak po úraze sa stal z neho vyrývačný, morózny človek, pri ktorom je treba pozor dať na to, aká téma
sa otvorí, pričom následne z toho vznikajú nedorozumenia, konflikty, stáva sa aj to, že nechtiac človeka
urazí, alebo zraní. Konštatovala, že teraz po úraz je to skôr tak, že ak aj žalobca príde na nejakú oslavu
skôr sa musí izolovať od ostatných, lebo mu nerobí dobre hluk, netancuje, nebaví sa, je to už iné.

33. Z lekárskej správy B. N. D. – psychiatričky zo dňa 28.12.2023 vyplýva, že stav žalobcu ako pacienta
po úraze má chronický priebeh a vzhľadom ku dĺžke trvania ho možno považovať za trvalý s osobnosťou
s trvalými zmenami v dôsledku prežitej traumy.

34. Na pojednávaní konanom 8.2.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca nepodal

odvolanie voči, zatiaľ neprávoplatne priznaným 25% zo žalovanej sumy, teda voči sume 11.295 eur
a napriek tomu, že mali aj inú predstavu o priznanej sume aktuálne v tomto štádiu konania požadujú
úhradu tejto sumy. Poukázala na to, že za dôvodné považuje zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 a do úvahy je potrebné zobrať najmä osobitný
zreteľ. Uviedla, že žalobca je obmedzený jednak v osobnom živote, pracovnom živote ako aj vo

svojich záľubách. Opätovne poukázala aj na jeho poškodené rodinné vzťahy. Uviedla, že výsluchom
svedkov bola preukázaná jednoznačná príčinná súvislosť v zmene správania žalobcu a úrazu. Uviedla,
že žalobca bol tzv. ,,odstrihnutý od spoločenského života“, pričom poukázala na to, že žalobca
bol síce odškodnený v zmysle bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj mimoriadnym
odškodnením, avšak k invalidnému dôchodku sa len dorovnáva jeho výška pôvodného platu, pričom táto

je už 7 rokov nemenná v rovnakej výške. Dôvodila, že došlo k poškodeniu frontálneho laloku mozgu,
pričom práve táto časť mozgu má vplyv na osobnostné prejavy. Uviedla, že išlo o vážne poškodenie
a toto odôvodňuje samo o sebe dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto obmedzenia u žalobcu sú
tak zásadné a zdravotný stav nemenný, že ak by úraz nebol, nedošlo by teda ani k jeho zhoršeniu
zdravotného stavu, pričom samozrejme ani vek tomuto neprispieva. Uviedla, že žalobca sa opätovne

ešte predtým pojednávaní podrobil posúdeniu pred posudkovou komisiou žalovaného v 1.rade, kde bolo
rovnako konštatované, že nedošlo k zmene u žalobcu a spôsobilosť vykonávať pracovnú činnosť je
u žalobcu stále znížená o 50%. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobe vyhovieť v zmysle zmeny žaloby,
v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.35. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že už od 4-tej hodiny dnešného dňa nespal. Konštatoval,
že za posledné 2 roky sa zhoršil jeho zdravotný stav a to ako z pohľadu neurologického tak aj

z psychiatrického, berie viac liekov, chodí na rehabilitácie. Konštatoval, že má problémy s motorikou
rúk a nohy, pričom sa uňho zvýšili bolesti hlavy najmä v priestoroch implantátu. Uviedol, že pretrvávajú
aj jeho psychického problémy, pričom konštatoval, že s lekárkou komunikoval prípadné navýšenie
psychiatrickej dávky liekov, aby bol pokojnejší avšak lekárka mu uviedla, že ak by mu dala ešte silnejšie
lieky ostal by už len apaticky ležať. Zdôraznil, že sa zhoršila jeho ekonomická situácia, nakoľko poberá

len vojenský dôchodok, je síce invalidný vojenský dôchodca, avšak nevzťahujú sa naňho nároky ako
na tzv. klasických dôchodcov, napr. 13ty dôchodok a pod. Za 7 rokov sa mu veľmi jeho dôchodok
nenavyšoval, pričom táto výška je takmer identická. Vo vzťahu k svojim sociálnym väzbám uviedol, že
určité problémy pociťuje aj smerom napr. vo vzťahu k svojim deťom, kde uviedol, že kvôli zdravotnému
stavu musel opustiť napr. stužkovú slávnosť svojej dcéry, nakoľko mu vadil hluk, veľa ľudí ako aj svetelné
efekty a mal pocit ako by jej túto stužkovú slávnosť pokazil. Zdôraznil, že stále nemá čuch, ktorý sa až asi

„neopraví“, má zakázané kontaktné športy, nezvláda navštevovať ani kultúrne a spoločenské podujatia
a kvôli motorike rúk má problém sa zamestnať, aj keď to skúšal.

36. Svedkyňa E. A. (dcéra žalobcu) na tomto pojednávaní vypovedala, že keď sa ocovi stal tento úraz,
mala v tom čase 13 rokov. Uvedomovala si už situáciu a pamätám si ako to pôsobilo na mňa a ako

aj na môjho mladšieho brata. Musela som tzv. rýchlo dospieť a starať sa aj o domácnosť, nakoľko
mama chodila často do nemocnice za otcom. Brat asi utrpel najviac, úplne sa voči otcovi zablokoval.
Konštatovala, že z nemocnice sa vrátilo ,,len telo“ jej otca, ako keby išlo o úplne iného človeka. Uviedla,
že potom čo sa napr. vrátil po mesiaci z nemocnice bola vtedy zhodou okolností doma tak namiesto
objatia sa na ňu vykričal, že nie sú urobené nejaké veci, prečo nie je v škole a pod.. Predtým keď

odchádzal aj na dlhší čas z domácnosti napr. na mesiac a vracal sa, boli to skôr vrelé stretnutia.
Skonštatovala opätovne, že najmä bratov vzťah voči otcovi ochladol. Čo sa týka rodinných návštev
uviedla, že predtým, pred úrazom, otec s nimi sedel a bavil sa, teraz mu to bolo jedno, že niekto prišiel,
bolo to iné ako predtým, pričom viacerí členovia rodiny, alebo aj rodinní priatelia si to vysvetlili ako nejakú
ignoráciu a prestali ich navštevovať. Vypovedala, že otec veľmi nevládze, nemôže dokonca ani dobre

šoférovať, kde sa musí sústrediť a má bolesti. Z tohto dôvodu sú takéto rodinné aktivity dosť obmedzené.
malismeamámeblízkyvzťahavšakjetosurčitýmiobmenami,napr.žeotechoršietolerujemojeosobné
zlyhania, pričom niekedy napr. namiesto podpory sa mi dostane skôr opak. Poukázala na to, že otec
bol nervózny po úraze v čase, keď mala nastúpiť na strednú školu, kde ju najskôr neprijali a namiesto
podpory dostala skôr krik. Povedala, že v súčasnosti študuje na vysokej škole a tiež ak mala napr. nejaký

problém so skúškou a chcela sa zdôveriť, že má obavu tak nenašla u otca už teraz po úraze potrebnú
oporu. Aj medzi rodičmi vznikajú pomerne často konflikty, možno je to spôsobené aj tým, že otec už
nemá okolo seba taký okruh ľudí a kamarátov ako pred úrazom, opätovne zdôraznila, že aj blízky okruh
ľudí z rodiny sa voči nim určitým spôsobom vymedzuje, alebo vyhraňuje a čo sa týka aj vzťahu brata,
tento bol na otca naviazaný, teraz sa skôr orientuje na mamku, nakoľko má obavu o otca, aby sa mu

opäť niečo nestalo.

37. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní uviedla, že zdravotný stav žalobcu sa
síce nezlepšuje, avšak je stabilný a konštatovala, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu súvisí
s vekom tak ako je to u každého bežného človeka. Konštatovala, že nie všetko je možné, teda

akýkoľvek negatívny zdravotný stav pripísať len úrazu, ktorý utrpel žalobca. Čo sa týka zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že toto nie je konkrétne riešené v takýchto situáciách, avšak
právomoc patrí správnemu orgánu aj keď s poukazom na zákon č. 437/2004 Z. z., kde sa konštatuje,
že ak k dohode nedôjde tak až vtedy rozhoduje súd. Uviedla, že všetky potiaže boli už zohľadnené
vposkytnutomodškodnenídoterazatonajmävjednorazovomodškodnenívovýške41.132,97eur,čoho

sa civilné osoby oproti vojakom domáhať nemôžu. Tiež poukázala na to, že bola žalobcovi poskytnutá
aj jednorazová dávka vo výške 45.180 eur. Uviedla, že uvedenú náhradu považuje za primeranú.
Ďalej konštatovala, že na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je právny nárok, nakoľko
by to negovalo už to základné odškodnenie a poukázala na to, že žalobcom namietané poškodenie
predného laloku mozgu nie je samo o sebe dôvodom hodným osobitného zreteľa. Poukázala tiež

na to, že aj keď pred posudkovou komisiou u žalovaného v 1.rade bolo konštatované miera poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť nad 50% uviedla, že invalidný dôchodok žalobcu je v zmysle zákona č.
328/2002 Z. z. vyplácaný v max. výške. Uviedla, že porovnávať civilné a vojenské dôchodky v danom
prípade nie je na mieste. Konštatovala, že priemerná výška tzv. civilného invalidného dôchodku sana Slovensku v súčasnosti pohybuje niečo nad 400 eur max. do 500 eur, pričom invalidný dôchodok
u žalobcu je vo výške 1.029 eur. Záverom zdôraznila, že keďže u žalobcu je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nad 50% aj keby žalobca pracoval neznížilo by to jeho invalidný dôchodok.

Záveromnavrhlakonanievzhľadomnanedostatokprávomocibuďzastaviťavprípade,žesúdprávomoc
má tak navrhla žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania spočívajúcu
v cestovnom, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

38.Zástupkyňažalovanéhov2.a3.radenatomtopojednávaníuviedla,žeužalovanýchv2.a3.radenie

je dostatok pasívnej vecnej legitimácie a poukázala na § 81 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 konštatovaním,
že sociálnymi dávkami, resp. sociálnym zabezpečením vojakov sa zaoberá Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia a teda v tomto prípade by pasívna vecná legitimácia svedčila ak tak žalovanému v 1.rade
nie žalovaným v 2. a 3. rade. Poukázala tiež na to, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného
zreteľa a uviedla, že následky, ktoré žalobca pri úraze utrpel už boli zohľadnené vo vyplatených sumách,
resp. sociálnom zabezpečení spočívajúcom v dôchodku. podľa jej právneho názoru neexistujú tu dôvody

hodnéosobitnéhozreteľanapriznanietakejtodávky,pričomuviedla,žeuvedenénevyplynulozlistinných
ani iných dôkazov. Opätovne zdôraznila, že vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade nevidí dostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade
zamietnuť, pričom nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

39. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

40. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len
"štátna služba") a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru

profesionálnych vojakov.

41. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone
štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

42. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo
u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom
služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

43. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

44. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona

považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle
od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných
činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti
vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení
služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.

45. Podľa § 79 zákona č. 328/2002 Z. z. sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje
ministerstvo.

46. Podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje,

znižuje, zastavuje a odníma
a) policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo
vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru
alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva
Policajného zboru,

b) profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Dávky úrazového zabezpečenia vypláca
a) policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b) profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.47. Podľa § 84 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. odvolacím orgánom v konaní o dávkach a
službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je

ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia,
nadriadený určený podľa osobitného predpisu,35a) ak ide o rozhodnutie o dávkach nemocenského
zabezpečenia profesionálnych vojakov počas trvania služobného pomeru, a v ostatných prípadoch
minister obrany.

48. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

49. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky štát v konaní
pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

50. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej
inštancie konštatuje, že žaloba je v zmysle jej zmeny dôvodná, pričom vychádzal z nasledujúcich úvah.

51. Bolo v konaní nesporným, že žalobca ako príslušník ozbrojených síl utrpel vážne zranenie, ktoré je

popísané v lekárskych správach, samotnej žalobe a nebolo rozporované ani žalovanou stranou.

52. Meritom tohto konania teda bolo rozhodovanie o tom, či žalobca má voči žalovaným nárok na 50 %-
tné zvýšenie náhrady za už priznané sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45.180 eur, pričom
po rozhodnutí odvolacieho súdu ako aj zmene žaloby žalobcom, je aktuálne predmetom konania suma

11.295 eur.

53. Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje,
ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránené čl. 8
Dohovoru.Naduševnézdraviesamusítiežprihliadaťakonadôležitúsúčasťsúkromnéhoživotaspojenú

s morálnou integritou. Čl. 8 chráni právo na identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať
vzťahysinýmiľudskýmibytosťamiasokolitýmsvetom.Zachovanieduševnejstabilityjevtomtokontexte
neopomenuteľnou predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného
života (Ro ESĽP, čl. 8 Dohovoru – Bensaid v. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo
6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

54. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola

alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

55. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

56.Žalobcavtomtokonaníjednaklekárskymisprávamiuvedenýmivskutkovomstaveakoavýpoveďami
svedkov preukázal, že došlo po úraze k zásadným zmenám v jeho živote ako aj v životoch jemu blízkych
osôb, najmä najbližšej rodiny. Išlo nielen o kvalitu trávenia času, ale aj o osobnú limitáciu pri viacerých
aktivitách.

57. Zdravotné následky žalobcu sú mimoriadne a okrem parciálnej straty čuchu a chute je nutné vziať
do úvahy, že podľa výstupov z hodnotení ako psychológa (správanie je voči okoliu otvorené, nebrzdené,
sýtené impulzívnosťou s tendenciou ku konfliktu s depresívnym ladením, s veľmi silným neurotickýmpodkladom), tak aj psychiatra (negatívny stav trvalý) je nutné reflektovať aj na celkovú osobnostnú
zmenu, ktorá bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami.

58. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa následne zaoberal
zrušujúcimi dôvodmi uvedenými v uznesení odvolacieho súdu.

59. Čo sa týka námietky žalovaných vo vzťahu k miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, súd prvej
inštancie konštatuje, že skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody na zdraví – úraz – nastala

v priestoroch strelnice D. E. A. v okrese Prešov, preto vzhľadom na znenie §19 písm. b) CSP je na
konanie popri všeobecnom súde žalovaného, príslušný tunajší súd, t. j. Okresný súd Prešov.

60. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

61. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník

subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve teda používa pojem vecná legitimácia.

62. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy

iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

63. Čo sa týka námietky žalovaných vo vzťahu k ich pasívnej vecnej legitimácii, je nutné uviesť, že
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie namietali všetci z troch žalovaných. Pri pripustení argumentácie
v tomto smere by nastala absurdná situácia, že žalobca by nemal koho žalovať. Žalovaný v 1. rade
predstavuje špecifický orgán sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ktorý rozhodoval

o nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý bol na podklade jeho rozhodnutia
pôvodne žalobcovi aj vyplatený. Žalovaným v 2. a 3. rade svedčí pasívna vecná legitimácia vzhľadom
na znenie § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR, podľa ktorého štát (žalovaný
v 3. rade) v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany SR (žalovaný
v 2. rade). Tvrdenia žalovaných, že nezasiahli nijakým spôsobom do zdravia žalobcu, pričom tento úraz

vznikolvovzťahukzamestnávateľovižalobcu,považovalsúdprvejinštanciezaúčelovéapasívnuvecnú
legitimáciu žalovaných vzhľadom na vyššie uvedené za danú. Navyše žalobca vo svojom vyjadrení
z 12.12.2023 žiadal zmenu žaloby, ktorou už nežiadal uhradiť žalovanú sumu žalovanými solidárne, ale
určiť,žeplnenímjednéhozožalovanýchzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťostatnýchžalovaných.

64. Žalovaní tiež namietali, že žalobca bol aj po úraze zamestnaný. Na tomto mieste sa žiada uviesť,
že išlo o Dohodu o pracovnej činnosti, ktorá bola pre zdravotné problémy žalobcu už ukončená, pričom
túto nebolo možné kvalifikovať ako štandardné zamestnanie, ale o nárazovú polobrigádnickú činnosť,
nepreukazujúcu bez ďalšieho schopnosť žalobcu sa plnohodnotne zamestnať. Súd prvej inštancie
na tomto mieste poukazuje na tú skutočnosť, že vzhľadom na trvalé poškodenie zdravia žalobcu

vyplývajúce zo záverov lekárskych správ ako aj svedeckých výpovedí je nutné dospieť k záveru,
že žalobca má ambíciu v rámci svojich možností eminentný záujem aspoň fungovať v rámci svojich
možností a požiadavka, aby sa zamestnal je za daných okolností nenáležitá. Rovnako tak argument
žalovaných, že vzhľadom na plynutie veku sa zdravotný stav zhoršuje u každého, nielen u žalobcu súd,vyhodnotil ako tendenčný, keďže priemerný 43-ročný človek (veka žalobcu v čase rozhodovania súdu)
zďaleka netrpí takými potiažami, ako v tomto konaní žalobca.

65. Z výpovede svedkyne E. A. (dcéra žalobcu) jednoznačne vyplynulo, že u jej otca- žalobcu okrem
fyzických obmedzení došlo aj k výraznému zhoršeniu sociálnych vzťahov a väzieb nielen v užšej rodine,
ale aj v širšom príbuzenstve. Vo svojej výpovedi svedkyňa pomerne plasticky opísala konzekvencie
vyplývajúce z úrazu žalobcu (viď bod 35 tohto rozsudku).

66. Súd zisťoval ďalšie skutkové okolnosti prípadu, pričom okrem v pôvodnom konaní vykonaným
dôkazom doplnil dokazovanie a zistil okolnosti potvrdzujúce dôvodnosť žalovanej sumy. Z ostatnej
lekárskej správy B. N. D. – psychiatričky zo dňa 28.12.2023 vyplýva, že stav žalobcu ako pacienta po
úraze má chronický priebeh a vzhľadom ku dĺžke trvania ho možno považovať za trvalý s osobnosťou
s trvalými zmenami v dôsledku prežitej traumy. Uvedené bolo potvrdzovaného svedeckými výpoveďami
v pôvodnom konaní a napokon aj na ostatnom pojednávaní svedkyňou E. A.. Potrebné je akcentovať

aj tú skutočnosť, že zlepšenia zdravotného stavu nekonštatovala ani posudková komisia samotného
žalovaného v 1. rade.

67. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nespochybňuje prežité útrapy žalobcu ako aj v súčasnosti
ustálený zdravotný stav. Má však za to, že rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé,

čo nachádza svoj odraz v 25%-tnom zvýšení z už priznanej náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Na druhej strane aj už priznané dávky úrazového zabezpečenia v kombinácii s výpoveďou
samotného žalobcu, že jeho čistý mesačný príjem je približne 1.200 eur, pričom pozostáva z 2 zložiek
a to z invalidného dôchodku vo výške 905 eur a zvyšok do tých 1.200 eur je tzv. dorovnanie do výšky
platu, možno s ohľadom na princíp proporcionality vziať v úvahu pri rozhodovaní o zvýšení náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia. Napokon je nutné akcentovať fakt, že na 50%-tné navýšenie
neexistujeautomatickýprávnynárok,aleideibaomožnosťzvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
najviac o 50%, čo pri ustálení zdravotného stavu žalobcu v zmysle lekárskych správ je kvantifikované
v priznanej finančnej čiastke.

68. Je nevyhnutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca sa neodvolal voči pôvodnému rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým mu bolo priznané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia len
v polovici z pôvodne žalovanej sumy, čo indikuje, že žalobca sa „uspokojil“ aj s so zvýšením sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 % a nežiadal priznať pôvodne žalovanú sumu.

69. Súd prvej inštancie podrobil rozhodnutie aj kontextu princípu primeranosti, poukazujúc aj na tzv.
Paretovo optimum. Jedná sa z ekonomického pohľadu o taký stav spoločnosti, kedy žiadny jednotlivec,
alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie iného subjektu
zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie než ako sa má, môže tak urobiť len
na úkor iného. Nemožno podľa názoru súdu ekonomicky zrovnávať postavenie jednotlivca a organizáciu

reprezentujúcu štát, zvlášť za situácie, kedy si tento jednotlivec, v danom prípade vojak, plní svoje
služobné povinnosti a popritom došlo k zraneniu.

70. Súd preto žalobe vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery vyhovel, a rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

71. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

75. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovaniealebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný, preto
má voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.