Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 6, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-38Cb/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222438
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1116222438.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Nový

domov Želiezovce, nezisková organizácia, so sídlom Komenského ul. 36, 937 01 Želiezovce, IČO: 42
052 441, zast. JUDr. Michal Magdolen advokát, so sídlom Farská 50, 949 01 Nitra, IČO: 50 105 566,
proti žalovanému: TSS GRADE, a. s., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 35 802 723, zast.
Advokátska kancelária IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04 Bratislava-mestská časť
Staré Mesto, IČO: 54 199 808, v konaní o zaplatenie 179.982,37 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 179.982,37 eur,

- úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 179.982,37 eur od 25.10.2016 do zaplatenia,

a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2016 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi

sumu 179.982,37 eur spolu s úrokom z omeškania o výške 8 % p.a. zo sumy 179.982,37 eur
od 25.10.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so
žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 201135/PO dňa 29.04.2011 (ďalej len ako „zmluva o
dielo“), v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať stavebné úpravy v zmysle projektu „Vybudovanie
pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou“ v súlade s právoplatným stavebným
povolením zo dňa 21.04.2010 a projektovou dokumentáciou. Súčasťou projektovej dokumentácie boli
aj výkresy obsahujúce tabuľku stolárskych výrobkov, tabuľku vnútorných dverí, hliníkových výrobkov a

presklenných stien a tabuľku požiarnych uzáverov. Rovnako tak bola vypracovaná technická správa
o riešení protipožiarnej bezpečnosti z roku 2010 ako projekt stavby pre stavebné konanie (ďalej
len ako „technická správa“). Žalobca reklamoval vady diela spočívajúce v inštalácii nesprávnych
požiarnych uzáverov s mechanickým uzamykaním namiesto zámkov s elektrickým uzamykaním, čo
je v rozpore s projektovou dokumentáciou pri 26 dverách na únikových cestách, nepripojenie na
elektrickú protipožiarnu signalizáciu (ďalej len „EPS“), zasklenie dverí je matné a zahmlené. Nedostatok
nebol zo strany žalovaného odstránený, napriek snahe ho odstrániť inštaláciou elektromagnetov,

keďže inštaláciu nedokončil a uzatváranie požiarnych uzáverov neuviedol do prevádzky, a tak dvere
naďalej nie sú ovládané signálom EPS. Z dôvodu nedokončenia dodávky EPS, ktorá má aktivovať
zariadenie vzduchotechniky na odvetrávanie chránených únikových ciest pri požiari, ani tento prvok
protipožiarnej bezpečnosti nie je plne funkčný. Žalobca v rámci reklamácie žiadal o odstránenie váddodaním náhradného tovaru v lehote 30 dní odo dňa doručenia reklamácie. Čiastočne bola reklamácia
uplatnená písomne listom zo dňa 25.08.2014, pričom vady boli preukázané znaleckým posudkom č.
2/2014. Na predmetnú výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 12.12.2014, tak že reklamáciou neuznáva.

Žalovaný bol upozornený, že ak tieto neodstráni žalovaný, tak môže pristúpiť žalobca k ich odstráneniu
treťou osobou a v takom prípade v zmysle príslušnej judikatúry žiadať zľavu z kúpnej ceny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Co 3/2009). Vzhľadom na uvedené, žalobca uplatnil dňa 29.01.2015
zľavu z ceny diela predbežne vyčíslenú na sumu 102.500 eur. Žalobca zaobstaral aj odborný posudok
na zhodnotenie rozdielov medzi projektovaným stavom požiarnych dodávok a skutočným stavom,

ktorý vykonala spoločnosť Dida s.r.o.. Podľa zhodnotenia sú zásadné rozdiely medzi skutočnosťou a
projektom požiarnej ochrany v kabeláži EPS a evakuačného rozhlasu (ďalej len „EVAK“). Odstránenie
týchto rozdielov vyžaduje dodatočné náklady v sume 50.835 eur bez DPH. Súčasťou reklamácie
dodávok požiarnej ochrany sú požiarne uzávery, ktoré nie sú ovládané EPS a elektronicky uzatvárané,
navyše žalovaný do nich vykonal zásahy bez súhlasu certifikovaného výrobcu. Ide o z 26 požiarnych
dverí, ktoré bez súhlasu výrobcu nespĺňajú zákonné podmienky a oprava v zmysle projektu požiarnej

ochrany nie je možná bez výmeny dverí. Podľa ponuky EMOS Alumatic s.r.o. dodá požiarne dvere
vybavené elektromagnetickým zatváraním spĺňajúcim požiadavky projektu za 99.150,13 eur bez DPH
(žalobca vysvetlil matematickú chybu v ponuke). Na základe uvedeného sú celkové náklady na uvedenie
dodávky do stavu podľa projektovej dokumentácie v sume 179.982,37 eur s DPH (149.985,31 eur bez
DPH).

2. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 18.08.2017 poukázal na Zápis o odovzdaní a prevzatí
diela zo dňa 31.01.2013 ako aj Prílohu č. 1, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou a obsahuje vady
a nedorobky, resp. nedostatky diela, ktoré bol žalovaný povinný v súlade s ustanoveniami Zmluvy o
dielo v stanovenej lehote odstrániť. Zo Zápisu je zrejmé, že dielo v čase jeho odovzdania nevykazovalo

vady, ktoré si žalobca uplatňoval „čiastočnou“ reklamáciou dňa 25.08.2014 alebo najskôr reklamáciou
zo dňa 30.10.2013, 16.06.2014. Žalovaný neuviedol dátum, kedy si vady reklamáciou u žalovaného
uplatnil, pričom žalovaný namietal aj včasnosť týchto reklamácií. Žalobca od žalovaného celé dielo
prevzal iba s vadami a nedorobkami vymedzenými v Prílohe č.1 Zápisu, medzi ktorými sa vady diela,
ktoré sú predmetom tejto žaloby nenachádzajú. V liste zo dňa 25.08.2014 sa uvádza, že vady vznikli

dňa 25.10.2013. Z uvedeného nevyplýva, akým spôsobom, či vôbec žalobca a akou formou si v týchto
dátumoch uplatnil vady diela voči žalovanému. V prípade existencie vád je treba považovať reklamáciu
za riadne uplatnenú až dňom 25.08.2014. Zápis jednoznačne uvádza, že dielo bolo „zrealizované v
zmysle schválenej projektovej dokumentácie“ a že „Odovzdané dielo je prevádzky schopné s vadami
a nedorobkami (Príloha č. 1), ktoré by bránili užívaniu diela a budú odstránené v termíne v zmysle

ZoD.“ Skutočnosti uvedené v Zápise potvrdil zástupca žalobcu L.. L. Z., Y., riaditeľ žalobcu, svojim
podpisom, rovnako ako zástupcovia stavebného dozoru žalobcu - L.. H. Š. V. L.. G. B.. Rozpor medzi
skutočným stavom odovzdávaného diela a stavom uvedeným v projektovej dokumentácii nemohol
nastať po odovzdaní a skolaudovaní diela a až po niekoľko mesačnom užívaní diela. V prípade
reklamovaných vád ide o vady zjavné, pri ktorých mal žalobca povinnosť uskutočniť reklamáciu bez

zbytočného odkladu potom, čo ich zistil pri prehliadke diela, alebo po tom, čo ich pri prehliadke
vykonanej s odbornou starostlivosťou zistiť mal. Dôsledkom porušenia tejto povinnosť objednávateľa
je nepriznanie nároku z vád diela. O splnení povinnosti vykonať dielo riadne a včas svedčí práve
skutočnosť, že dielo bolo riadne skolaudované na prelome mesiacov 07-08/2013. Žalovaný vady
odstránil, prípadne poskytol protiplnenie t.j. finančné prostriedky na odstránenie vád diela ako zľavu

z celkovej ceny diela a zároveň finančné prostriedky na dodávku a montáž EPS. Ďalej poukázal
na rozpor v tvrdení žalobcu o nesúlade na 26 dverách, keďže podľa projektovej dokumentácie sa
jednalo o 23 ks požiarnych uzáverov. Žalovaný predkladá tabuľku požiarnych uzáverov s vyznačením
23 ks požiarnych uzáverov vyššie uvedeného typu, ktoré majú byť vybavené panikovým kovaním do
požiarnych uzáverov, požiarnym elektronickým zámkom, inverzným čipovým bezdotykovým kľúčom.

Ďalšie 4 ks hliníkových presklených stien majú mať iba bezdotykový kľúč a majú byť napojené na
signál EPS. Poukázal na to, že žalobca odsúhlasil technické riešenie, ktorým sa odstránil nesúlad
požiarnych uzáverov s projektovou dokumentáciou, ktorý spôsobil subdodávateľ žalovaného spoločnosť
Dayton Development, s.r.o. (ďalej len „Dayton“) tým, že do objektu osadil nesprávne dvere. Súhlasné
stanovisko s vyššie uvedeným technickým riešením deklaruje aj skutočnosť, že uvedené riešenie

bolo realizované na diele, ktorého je žalobca objednávateľom a žalobca úpravu v zmysle uvedeného
technického riešenia umožnil prístupom do objektu, kde sa dielo realizovalo. Uvedené deklaruje
objednávka žalovaného č. 22130358, ktorú vystavili pre spoločnosťou LITES-SLOVAKIA SK, spol. s.r.o.
(ďalej len „Lites“, v období do 06.09.2013 obchodný názov LITES-SLOVAKIA SK, s.r.o., od 07.09.2013zmenenýobchodnýnázovLITE-SLOVAKIASK,s.r.o.)dňa31.05.2013,tedavdeňdoručeniasúhlasného
stanoviska žalobcu a po ktorej dohode všetkých zainteresovaných strán bola dodávka a montáž 22
ks elektromagnetických zámkov a bezdotykového systému otvárania. Realizácia uvedenej dodávky

prebehla 03.06.2013, čo deklaruje faktúra č. 20130060, ktorú na žalovaného ako objednávateľa po
zrealizovaní prác vystavila spoločnosť Lites v celkovej výške 23.083,56 eur. Nie je preto pravdou,
že požiarne uzávery by boli vybavené iba mechanickými zámkami. Okrem mechanických zámkov sú
vybavené taktiež elektromagnetickými zámkami a bezdotykovým systémom otvárania, a to všetko so
súhlasom žalobcu. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že požiarne uzávery nie sú pripojené na

EPS. Podľa tvrdení spoločnosti Lites sú tieto na EPS pripojené a systém je plne funkčný, avšak žalobca
sám odmietol systém prevziať, a preto systém nie je spustený. Spoločnosť Dayton ako subdodávateľ
žalovaného si na dodávku EPS pôvodne objednal spoločnosť Lites. Spoločnosť Dayton im za účelom
dodávky uhradila zálohovú platbu vo výške 8.000 eur. Uvedená spoločnosť si však po dodaní celého
plne funkčného systému odmietla splniť svoju povinnosť uhradiť zvyšnú časť ceny za zrealizovanú
dodávku a montáž EPS spoločnosťou Lites. Spoločnosť Lites odmietla z dôvodu neuhradenia ceny

za dodávku a montáž EPS dodať dokumentáciu EPS, ktorá bola jej súčasťou. Žalovaný žalobcovi
poskytol faktúrou č. 13009 za „dodávku elektrickej požiarnej signalizácie a uvedenie do prevádzky“ sumu
24.500 eur. Predmetná suma z faktúry č. 13009 bola uhradená dňa 13.06.2013. Celková fakturovaná
suma 73.300 eur bola uhradená výške 56.656 eur dňa 13.06.2013 a zvyšná časť pohľadávky bola
predmetom jednostranného zápočtu zo dňa 26.03.2014. Žalobca a spoločnosť Lites uzatvorili medzi

sebou osobitnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž EPS. Spoločnosť Lites
dodávku zo všetkými potrebnými dokumentmi teda zrealizovala pre žalobcu. Predmetnú dodávku si
vyfakturovala faktúrou č. 20130063 zo dňa 14.06.2013 vo výške 28.947,60 eur a podľa informácii od
spoločnosti Lites táto bola zo strany žalobcu uhradená. Z uvedeného vyplýva, že dodávku a montáž
EPS nerealizoval žalovaný, nakoľko cenu diela za dodávku EPS poskytol riadne a v plnej výške

žalobcovi, pre ktorého tieto práce následne zrealizoval subjekt odlišný od žalovaného, spoločnosť
Lites. Žalovaný preto nie je pasívne vecne legitimovaný. So súhlasom žalobcu boli na požiarnych
uzáveroch demontované mechanické zámky a boli rovnako so súhlasom žalobcu tieto požiarne uzávery
vybavené elektromagnetickým zámkom. To, že dvere mali byť vybavené zámkom inverzným a čipovým
bezdotykovým kľúčom a ovládaním na EPS je v prílohe projektovej dokumentácie uvedené pri počte 23

kspožiarnychuzáverov,niepripočte26ks.DveresúovládanésignálomEPS,ktorývšakniejespustený,
pretože žalobca neprevzal práce od Lites. Faktúrou č. 13009 zo dňa 13.06.2013 boli poskytnuté
finančné prostriedky na opravu nedokončených prác a nedorobkov podľa zoznamu v prílohe faktúry. Dňa
01.08.2014 bola vykonaná skúška EPS spolu s EVAK, ktorá opäť potvrdila plnú funkčnosť zariadení.
Žalobca inicioval rôzne zmeny na realizovanom diele, či už počas jeho realizácie alebo v rámci obdobia

odstraňovania vád diela. K reklamácii skiel uviedol, že akosť skiel na požiarnych uzáveroch riadne
deklaroval dokumentáciou od dodávateľa protipožiarnych uzáverov spoločnosti STAKOS Slovakia, a.s.,
a to ku všetkých 23 kusom požiarnych uzáverov, ktoré mali byť v zmysle projektovej dokumentácie
vybavené „sklom čírim protipožiarnym“. Kvalitu týchto skiel potvrdil Zápisom zo dňa 31.01.2013 aj
samotný žalobca, ktorý podľa jeho tvrdení a doložených listinných dôkazov, reklamoval túto vadu

diela dňa 25.08.2014 s tvrdením, že vady vznikli 25.10.2013, pričom však sám v žalobe uvádza, že
čírosť skla sa zmenila v priebehu 6 mesiacov. Žalovaný predpokladá, že 6 mesiacov od odovzdania
a prevzatia realizovaného diela, teda od 31.01.2013. Aj v prípade existencie takýchto vád diela sa
jedná o vady zjavné a pre riadne a včasné uplatnenie vady bol povinný tieto reklamovať najneskôr
do 31.07.2013. Sklá zmenili svoje vlastnosti nedodržiavaním pokynov uvedených v záručnom liste

a prevádzkovom denníku. Žalovaný odovzdal sklá na požiarnych uzáveroch v požadovanej kvalite,
túto deklaroval potrebnou dokumentáciou, žalobca uvedené bez výhrad prevzal dňa 31.01.2013 a
vady nereklamoval, až dňa 25.08.2014. K dodávke EPS uviedol, že ide o vadu zjavnú, ktorú žalobca
nenamietal ani pri prevzatí diela dňa 31.01.2013, ani v období po odovzdaní diela až do jeho kolaudácie.
Túto vadu podľa vyjadrení a predložených listinných dôkazov si žalobca voči žalovanému uplatnil až dňa

25.08.2014. Žalovaný namietal aj cenové ponuky, ktoré sú nadsadené a nehodnoverné. Časť kabeláže,
ktorej akosť žalobca napáda, dodávala spoločnosť Lites pre žalobcu. Akosť kabeláže dodávanej pre
žalobcu žalovaným deklaroval certifikátmi výrobcu VUKI typu R, kabeláž disponuje min. 180 minútovou
odolnosťou.Zároveňjepotrebnéuviesťskutočnosť,že90%kabelážeevakuačnéhorozhlasuEVACbola
riešená O. ml. Žalobca v žalobe nikde neuviedol presnú špecifikáciu, ktorá časť kabeláže je podľa jeho

názoru vadná. Žalovaný má za to, že kabeláž ním dodaná je v poriadku a jej akosť deklaroval žalobcovi
potrebnými certifikátmi. Pokiaľ sa jedná o kabeláž mimo časti, ktorú dodával žalovaný a pre túto žalobca
namieta jej akosť, žalovaný opätovne upozorňuje, že ako subjekt, ktorý uvedené nedodával, nemôže
byť v tejto časti žaloby dostatočne pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný sa nestotožnil so znaleckýmposudkom, v zmysle ktorého vady neboli dostatočne preukázané. Protipožiarne dvere boli dodatočne
vybavené elektromagnetickými zámkami po písomnom súhlase od žalobcu zo dňa 31.05.2013. Kontroly
EPS s EVAC boli vykonané podľa dostupných informácií v objekte žalobcu dňa 04.06.2014 a dňa

01.08.2014,ktorépotvrdilifunkčnosťzariadeníEPSaEVAC.Ouvedenýchkontroláchmáexistovaťzápis
v prevádzkovej knihe EPS. Podľa informácií od spoločnosti Lites dňa 08.06.2015 bola vykonaná ročná
kontrola EPS, kde bolo zistených viacero nedostatkov zavinených žalobcom. Žalobca nevedie záznamy
o mesačných, štvrťročných kontrolách EPS a denných, mesačných, štvrťročných kontrolách HSP a tieto
nevykonáva, čo je v rozpore s ustanoveniami vyhlášky MV SR č. 726/2002 Z. z. a ostatných právnych

predpisov upravujúcich požiarnu ochranu. Všetky povinnosti v zmysle týchto právnych predpisov má
zabezpečovať užívateľ prevádzky a tým je práve žalobca.

3. Žalobca v replike upozornil na čl. 5 bod 10 zmluvy o dielo tak, že žalovaný bol zhotoviteľom
stavby. Na vykonávanie stavebného dozoru v mene objednávateľa bola verejným obstarávaním vybraná
spoločnosť CONSTRUCTION Consulting & Services, a. s.. Zhotoviteľ a stavebný dozor v zmysle

zmluvy zorganizovali v dňoch 27.01.2013 až 31.01.2013 preberacie konanie stavby, o ktorom vyhotovili
Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby. V zápise sa celkom zjavne nepravdivo uvádza, že medzi
dokladmi vydanými v priebehu realizácie výstavby je „zápis o funkčnej skúške EPS“. Ďalej uviedli,
že „odovzdané dielo je prevádzky schopné s vadami a nedorobkami /Prílohe č.1/, ktoré by bránili
užívaniu diela a budú odstránené v termíne v zmysle ZoD“. Podľa Prílohy č.1 pri preberaní stavby

nebolizistenévadybezpečnostnýchparametrovEPS,vadyovládaniaprotipožiarnychdveríEPS,zmena
priehľadnosti sklenených výplní protipožiarnych dverí a nefunkčnosť tesnení protipožiarnych dverí.
Žalobca ako objednávateľ po prevzatí stavby, v priebehu prípravy na kolaudáciu a užívanie stavby zistil
nedokončené práce na diele a nedostatky, ktoré neboli uvedené v Prílohe č.1 k Zápisu o odovzdaní a
prevzatí stavby a doplnil Prílohu o nedokončené práce na diele a nedostatky v realizácii diela. Medzi

nedokončenými prácami na diele je okrem iného uvedené, že žalobca zistil nenainštalovanie EPS a
požiarneho rozhlasu, a nesúlad funkčnosti protipožiarnych dverí s projektovou dokumentáciou. V závere
Prílohy je výslovne uvedené že „zápis vyjadruje reálny stav vád a nedorobkov diela k 31.01.2013 a
rovnako podľa obhliadky k 04.06.2013“. Nedostatky uvedené v doplnení Prílohy podpísali za žalovaného
ako zhotoviteľa a za žalobcu ako objednávateľa tie isté osoby, ktoré podpísali Zápis o odovzdaní a

prevzatí stavby a Prílohu č. 1 z 31.01.2013, a to L.. O., riaditeľ žalovaného, L.. Š., stavebný dozor
a L.. Z., riaditeľ objednávateľa. Tvrdenie žalovaného, že dielo dňa 31.01.2013 nevykazovalo vady,
sa nezakladá na pravde, nakoľko tomuto tvrdeniu žalovaného odporuje fakt, že podľa Protokolu o
odovzdaní a prevzatí diela z 20.06.2013 boli dodávka, montáž a spustenie EPS a EVAK dokončené dňa
19.06.2013. Podľa Protokolu o vykonaní funkčnej skúšky EPS bola funkčná skúška EPS a ovládania

iných zariadení vykonaná 20.06.2013. Dodávateľ EPS vykonal 19.06.2013 záznam v prevádzkovej
knihe o tom, že „zariadenie EPS uvedené do prevádzky, vykonaná východzia revízia a funkčné skúšky,
zariadenie je prevádzkyschopné v rozsahu revízie.“ Pri odovzdaní a prevzatí diela bola revíznym
technikom vyhotovená dňa 20.06.2013 Správa č. L2013021 o prvej odbornej prehliadke a odbornej
skúške EPS a Správa č. L2013022 o prvej odbornej prehliadke EVAK. Z predložených správ mal žalobca

v uvedenom čase v rozpore so skutočným stavom veci za to, že dielo bolo v uvedenej časti zrealizované
riadne. Je zrejmé, že odborne spôsobilé a za realizáciu diela zodpovedné osoby neinformovali žalobcu
ako objednávateľa pravdivo o stave odovzdávaného diela. Predmetné tvrdenie je preukázané okrem
znaleckého posudku č. 2/2014, znalcom z odboru požiarna ochrana, odvetvie požiarna bezpečnosť
stavieb, i Potvrdením č. L2015027 o vykonaní ročnej kontroly EPS zo dňa 08.06.2015, kde sa uvádza,

že zariadenie EPS a EVAK v rozsahu predloženého potvrdenia nie je akcie schopné do doby odstránenia
porúch a nedostatkov. Predmetné potvrdenie vystavil ten istý revízny technik Vlastimil Zámečník, ktorý
v správe zo dňa 20.06.2013 konštatoval bezpečnosť a akcieschopnosť, a to aj napriek tomu, že s
poukazom na povahu nedostatkov, tieto bezpodmienečne museli existovať už v čase odovzdania diela.
Z tohto dôvodu ani nemožno vykladať na ťarchu žalobcu jeho povinnosť oznámiť vady diela bez

zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke, keď
žalobca bol účelovo zavádzaný v tom, že dielo je vykonané riadne. Žalobca následne po odovzdaní
diela vykonal overenie a obhliadku diela ešte pred užívaním stavby a pred jej kolaudáciou, a informoval
žalovaného o zistených nedostatkoch ihneď ako ich zistil pri prehliadke a skúšaní prevádzkyschopnosti
stavby. Žalovaný musel vedieť pred doplnením prílohy k Zápisu o prevzatí stavby o nedostatkoch, o

čom svedčí vystavenie objednávky č. 22130370 zo dňa 04.06.2013 na dodávku a montáž káblových
rozvodov EPS, ktorá bola vystavená pre spoločnosť Lites. To súčasne svedčí o tom, že objednávateľom
dodávky EPS bol žalovaný, nie žalobca. Žalovaný mal vedomosť o nedokončených prácach na diele
a nedostatkoch, ktoré pôvodne neboli uvedené v Prílohe č.1 k Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby,pričom tieto boli v zistiteľnom rozsahu doplnené s poukazom na obhliadku ku dňu 04.06.2013. Žalobca
skutočne reklamoval nedostatky diela, a to písomne zo dňa 30.10.2013, 16.06.2014 a rovnako tak
25.08.2014. Uvedené nielen, že nevyvoláva pochybnosti o skutočnej riadnej a včasnej reklamácii vád

diela, práve naopak preukazuje to neustálu iniciatívu žalobcu, ktorej účelom bolo domôcť sa odstránenia
vád diela. Žalovaný tvrdí, že žalobca a spoločnosť Lites uzatvorili medzi sebou osobitnú zmluvu o
dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž EPS. Vychádza pritom z tvrdenia, že žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 24.500 eur za dodávku EPS a uvedenie do prevádzky a spoločnosť Lites vyfakturovala
žalobcovi faktúrou č. 20130063 sumu 28.947,60 eur za dodávku EPS. Žalovaný v pozícii dodávateľa

objednal u subdodávateľa Dayton dodávku EPS a EVAK. Subdodávateľ objednal dodávku EPS a EVAK
u spoločnosti Lites, ktorá na základe informácií o neplatení za dodávky zo strany Dayton podmienila
dodávku EPS ručením žalobcu. Dňa 18.06.2013, t.j. deň pred odovzdaním EPS a EVAK uzavreli
žalobca a Lites ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého v prípade, že Dayton nesplní svoj záväzok zo
zmluvy o dielo, zaplatí žalobca cenu dodávky EPS a EVAK riadne a včas. Keďže žalobca následne
riadne uhradil cenu EPS a EVAK zo svojho ručiteľského záväzku spoločnosti Lites, požadoval, aby

cenu EPS a EVAK žalovaný neuhradil subdodávateľovi Dayton, ktorý si svoj záväzok voči spoločnosti
Lites nesplnil, ale priamo žalobcovi, ktorý za dodávku EPS a EVAK ako ručiteľ zaplatil. Žalovaný na
základe tejto požiadavky uhradil žalobcovi časť ceny v sume 24.500 eur. Vzhľadom na znenie zmluvy
o dielo a rovnako s poukazom na skutočnú štruktúru vzťahov medzi dodávateľom a subdodávateľom
je zrejmé, že vznesená námietka nedostatku pasívnej legitimácie zo stany žalovaného nemôže byť

dôvodná, nakoľko dodávateľom diela bol žalobca. Žalobca sa následne vyjadril k výške zľavy z ceny
diela a ku kalkulácii. Žalovaný síce uhradil sumu 20.000 eur, ktorá bola pri prerokovaní nedostatkov
diela uvedených v Prílohe č. 1 dohodnutá ako kompenzácia za nekvalitne vykonané práce, ako napr.
nekvalitne položené keramické dlažby a obklady, nerovné omietky, poškodené okenné rámy, čo potvrdil
aj žalovaný, keď uviedol, že finančnú kompenzáciu 20.000 eur poskytol za vady podľa Prílohy č. 1

č. 13009. Nejednalo sa však o kompenzáciu za odstránenie rozpracovaných a nedokončených častí
dodávky, medzi ktoré patrila aj dodávka EPS a EVAK, a ktoré mali byť dokončené do kolaudačného
konania.Potvrdzujetoskutočnosť,žeodstraňovanienedostatkovEPS,dokončenieprácnaEPSaEVAK
pokračovalo do 19.06.2013 a žalovaný 07.06.2013 uhradil objednávku náhradného riešenia nesúladu
požiarnych uzáverov. K počtu dverí uviedol, že pre zjednotenie použitých pojmov podľa informácií

žalobcu v projektovej dokumentácii a tabuľke uzáverov je uvedených 27 požiarnych uzáverov, z toho 23
požiarnych dverí a 4 presklenné hliníkové steny. Požiarne dvere označené ako 40/PO v bloku C 1.PP
stavebný objekt SO 01.2. rehabilitácia, ktoré nie sú požiarnym uzáverom na únikovej ceste, žalobca
nezahrnul do reklamácie. Ak žalobca reklamuje 26 ks požiarnych uzáverov, potom tieto pozostávajú
z 22 ks reklamovaných požiarnych dverí a 4 ks presklenných stien na únikových cestách ovládaných

signálom EPS.

4. V duplike sa žalovaný vyjadril k Prílohe č. 1 k Zápisu, ktorá je podpísaná k 31.01.2013, avšak z jej
obsahu zrejmé, že táto bola spísaná v skutočnosti až k 04.06.2013, t.j. 5 mesiacov po protokolárnom
prevzatí a odovzdaní diela, táto nemôže byt' relevantná pre účely posudzovania žalobných nárokov

žalobcu, nakoľko nemohla právne účinne ex post, t.j. spätne deklarovať stav diela v čase jeho
skutočného prevzatia a odovzdania diela a v rozpore s tým ako už raz dielo bolo prevzaté a odovzdané
k 31.01.2013. Listina zo 04.06.2013 je zmätočná. Upozornil, že v danom prípade ide o zjavné vady,
ktoré žalobca mal a mohol zistiť pri obhliadke diela pri jeho odovzdaní a prevzatí k 31.01.2013 a
mal ich notifikovať včas. Po spísaní predmetnej Prílohy č. 1 zo dňa 04.06.2013 k zápisu sa žalobca

a žalovaný vzhľadom na ich doterajšiu lojálnu spoluprácu ústne dohodli, že žalovaný zabezpečí
prostredníctvom svojho subdodávateľa Lites odstránenie nedostatkov EPS a EVAK, ktoré žalobca
síce nevytkol včas, teda pri prevzatí diela (31.01.2013), ale až prostredníctvom vyššie uvedeného
dodatočného spísaného dokumentu - Príloha č. l k Zápisu zo dňa 04.06.2013. Spoločnosť Lites vystavila
dňa 14.06.2013 za dodanú funkčnú EPS a EVAK faktúru č. 20130063 vo výške 28.947,60 eur, ktorú

adresovalažalobcovi.Žalobcanáslednevystavilžalovanémufaktúruč.13009vovýške73.300eur,ktorú
žalovaný bez ďalšieho uhradil. Faktúra č. 13009 výslovne zohľadňovala jednak opravy nedokončených
prác a nedorobkov podľa zoznamu v prílohe faktúry vo výške 20.000 eur - prílohou faktúry pritom
bola k tejto sume Príloha č. 1 k Zápisu zo dňa 04.06.2013, kde sa v zozname uvádza aj EPS
a EVAK. Súčasne, v tejto faktúre sa pod č. 2 uvádza dodávka EPS a jej uvedenie do prevádzky

vo výške 24.500 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu vo výške
44.500 eur za dokončenie EPS a EVAK a ich uvedenie do riadnej prevádzky. Žalovaný poukázal na
rozpočet, ktorý tvoril prílohu zmluvy, v zmysle ktorého bola celková cenová kalkulácia na realizáciu
EPS stanovená vo výške 22.576,79 eur a celková cenová kalkulácia na realizácie EVAK stanovenávo výške 15.741,91 eur. K nesúladu dverí s projektovou dokumentáciou uviedol, že v projektovej
dokumentácii bola zmätočne uvedená požiadavka vrchného kovania dverí, podľa ktorej mali byť dvere
vybavené pánikovým kovaním s požiarnym elektronickým zámkom. Takáto požiadavka na požiarne

uzávery (s kovaním) je objektívne nezrealizovateľná, nakoľko panikové kovanie sa vyhotovuje iba pri
mechanických zámkoch. Pokiaľ sa vyhotovujú dvere s elektrickými zámkami, nemá panikové kovanie
žiadne opodstatnenie. Pojmovo nepresná a nejednoznačná projektová dokumentácia spôsobila rozpor
medzi tým, čo žalobca žiadal dodať (elektrické zámky) a tým, čo žalovaný najskôr dodal, t.j. dvere
s panikovým kovaním a mechanickými zámkami. V tomto prípade je nutné zdôrazniť, že uvedená

vada nenastala zavineným konaním žalovaného, ale nepresnou špecifikáciou požiadavky vyplývajúcou
z projektovej dokumentácie. Navyše žalovaný poukázal na čl. 6 bod 1 zmluvy, v zmysle ktorej mal
objednávateľ zabezpečiť pravidelnú kontrolu postupu prác prostredníctvom svojho stavebného dozoru,
a to najmenej jeden krát v týždni. Pokiaľ by si žalobca riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy musel by
už počas prvých mesiacov zhotovovania diela zistiť, že dvere boli dodané s mechanickými zámkami,
namiesto elektrických. Vzhľadom na nepresnosť projektovej dokumentácie ani samotný žalobca, resp.

jeho stavebný dozor nevedel, aké zámky majú byť v predmete diela vlastne dodané. Žalovaný v
snahe vysporiadať sa s nesúladom projektovej dokumentácie a s dodatočnými požiadavkami žalobcu
(ohľadom zámkov dverí) predložil žalobcovi návrh alternatívneho riešenia ovládania požiarnych dverí
vypracovaný dňa 28.05.2013 spoločnosťou Lites (ako subdodávateľom žalovaného), ktorý žalovaný
schválil listom zo dňa 31.05.2013, v ktorom vyslovil súhlas so zmenou elektrických inverzných zámkov

na elektrické magnetické zámky (plošné prídržné magnety) a magnetické čítačky na Dallas čip.
Týmto listom žalobca vyjadril súhlas, resp. explicitne udelil pokyn na spôsob dodávky, resp. charakter
tejto časti diela. Súhlas žalobcu s alternatívnym riešením dodávky požiarnych dverí bol podmienený
splnením niektorých podmienok, ktoré žalovaný splnil a tak uviedol predpokladaný stav dodaných
dverí do súladu s projektovou dokumentáciou. Obchodný riaditeľ Lites potvrdil výslovne v liste -

Technické riešenie ovládania požiarnych dverí prostredníctvom EPS zo dňa 28.05.2013, že takýto
alternatívny návrh riešenia požiarnych dverí s prepojením na EPS vykazuje rovnaké vlastnosti (takéto
potvrdenie bolo jednou z podmienok udeleného súhlasu s alternatívnym riešením). Práve aj na tom
základe aj žalobca zjavne vyslovil súhlas s takýmto alternatívnym riešením dodávky požiarnych dverí.
V rámci úpravy dodaných dverí došlo k namontovaniu elektrických magnetických zámkov, ktorých

inštaláciounedošlokzásahudokonštrukciepredmetnýchpožiarnychuzáverov.Tentopostupspoločnosť
Lites odkonzultovala s výrobcom požiarnych uzáverov (STAKOS), ktorý potvrdil jeho nezávadnosť
a akcieschopnosť. Zároveň inštaláciou týchto zámkov na dverách nedošlo k strate certifikácie a
záruky od výrobcu, čo bolo tiež naplnenie jednej z podmienok od žalovaného pre toto alternatívne
riešenie. Rovnako aj inštalácia čipových bezdotykových kľúčov bola vykonaná v súlade s požiadavkami

projektovej dokumentácie a žalobcu. Bezdotykové ovládanie bolo osadené do priľahlej steny, čím sa
taktiež zabránilo strate certifikácie a záruky zo strany výrobcu požiarnych uzáverov. Takéto dvere spĺňajú
podmienky protipožiarnej ochrany. Po vyjadrení súhlasu žalobcu, spoločnosť Lites pristúpila k výmene
zámkov u žalobcu a následne k tomuto plneniu vystavila faktúru č. 20130060 vo výške 23.083,56
eur. Žalovaný namietal aj objektivitu znalca, keďže vychádzal výlučne z podkladov predložených

žalobcom. K vade sklenených tabúľ uviedol, že žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkaznými
prostriedkami, ktoré by vyvodzovali zodpovednosť žalovaného za zmenu priehľadnosti sklenených
výplní protipožiarnych uzáverov. Naopak žalovaný v reakcii na uplatnenú reklamáciu zo dňa 30.10.2013
poukázal v odpovedi zo dňa 27.11.2013 na pochybenie žalobcu, ktorý je zodpovedný za prevádzku
daného objektu. Žalobca v danom subjekte nekúril ani netemperoval. Žalovaný považuje žalobcom

predložené cenové ponuky na účely vyčíslenia údajného odstránenia nesúhlasu dodaného diela titulom
vytýkaných vád za neobjektívne a vysoko nadhodnotené.

5. Zo záverečného stanoviska žalobcu vyplýva, že tak ako vyplýva z prílohy č. 1 zo dňa 04.06.2013
žalovaný mal vedomosť o nedokončených prácach na diele a nedostatkoch, ktoré pôvodne neboli

uvedené v Prílohe č.1 k Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby, pričom tieto boli v zistiteľnom rozsahu
doplnené s poukazom na obhliadku ku dňu 04.06.2013. Opakovanou písomnou reklamáciou žalobca
u žalovaného v zmysle projektových požiadaviek reklamoval nasledovné zistené vady diela, ktoré
sú predmetom tohto konania, čo žalobca zhrnul. Žalovaný ako zhotoviteľ vo svojich vyjadreniach k
žalobe pôvodne tvrdil, že dielo v čase odovzdania, t.j. 31.1.2013 nevykazovalo reklamované vady a

odovzdal žalobcovi zápis o funkčnej skúške EPS. Tvrdenie žalovaného sa objektívne nemôže zakladať
na pravde, nakoľko tomuto tvrdeniu odporuje fakt, že subdodávateľ stavby spoločnosť Lites, deklarovala
dokončenie a fakturovala dodávku EPS a požiarneho rozhlasu až 14.06.2013. Z toho vyplýva, že k
31.01.2013 dodávka EPS a požiarneho rozhlasu nemohla byť objektívne úplná a ani funkčná. ŽalovanýmuselvedieťpreddoplnenímprílohykZápisuoprevzatístavbyonedostatkoch,očomsvedčívystavenie
objednávky č. 22130370 zo dňa 04.06.2013 na dodávku a montáž káblových rozvodov EPS, ktorá
bola vystavená pre spoločnosť Lites. Nezhoda dodávky s projektom, ktorá bola zistená bola písomne

reklamovaná i stavebným dozorom listom zo dňa 28.05.2013. Reklamované vady diela sú preukázané
najmä predloženým znaleckým posudkom č. 2/2014, výsluchom znalca, Potvrdením č. L2015027 o
vykonaní ročnej kontroly EPS zo dňa 08.06.2015, kde sa uvádza, že zariadenie EPS a EVAK v rozsahu
predloženého potvrdenia nie je akcie schopné do doby odstránenia porúch a nedostatkov. Dokonca
i samotným žalovaným navrhnutý svedok T. Š., vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.01.2023

opakovane doslovne uviedol, že: „my sme to aj argumentovali, že to sú nevhodné požiarne dvere,
keďže nemajú elektrolinku, ... tie dvere neboli podľa N54“ alebo na inom mieste zase uviedol: „dvere
nespĺňali požiadavky, preto sa neotvárajú cez EPS,.. dvere nemali elektromagnetický zámok, ktorý by
vedela ovládať EPS,.. funkcionalita napojenie na EPS na dvere nebola možná.“ Existencia vád diela tak
bola v konaní jednoznačne preukázaná a obrana žalovaného v tomto smere neobstojí. K obrane, že
žalobca nereklamoval vady diela včas, t.j. bez zbytočného odkladu, žalobca uviedol, že tieto reklamoval

písomne zo dňa 30.10.2013, 16.06.2014 a rovnako tak 25.08.2014. Uvedené nielen, že nevyvoláva
pochybnosti o skutočnej riadnej a včasnej reklamácii vád diela, práve naopak preukazuje iniciatívu
žalobcu, ktorej účelom bolo domôcť sa odstránenia vád diela. Na margo potreby bezodkladného
reklamovania vád zdôraznil aplikáciu § 428 ods. 3 ObZ, že vzhľadom na povahu reklamovaných vád
a nespochybniteľnú vedomosť žalovaného o ich existencii, resp. o plnení v rozpore s projektovou

dokumentáciou a technickými správami, aplikáciu § 428 ods. 3 ObZ. Žalovaný napriek tomu, že namietal
neexistenciu vád, neskorú reklamáciu vád, v priebehu konania v podstate potvrdil plnenie v rozpore s
projektovou dokumentáciou, keď priznal, že namiesto dverí vybavených podľa projektovej dokumentácie
panikovýmkovanímdopožiarnychuzáverov,požiarnymelektrickýmzámkomovládanýmEPSačipovým
bezdotykovým kľúčom, dodal dvere s panikovým kovaním a mechanickým zámkom FAB otváraným

kľúčom. Išlo teda o zmenu, ktorou sa zmenilo elektrické zatváranie dverí ovládané EPS na manuálne
zatváranie.Žalovanýsasnažilvpriebehukonaniaprezentovať,žežalobcaudelilsúhlaskalternatívnemu
riešeniu ovládania požiarnych dverí, avšak opomenul zdôrazniť, že o súhlas požiadal až po tom, čo
bez akejkoľvek notifikácie pristúpil k plneniu v rozpore s projektovou dokumentáciou a až po tom, čo
bol na nesúlad upozornený. Žalobca súhlas s návrhom žalovaného na zmenu technického uzatvárania

požiarnych dverí nahradením elektrických inverzných zámkov umiestnených v dverách vonkajšími
elektromagnetickými zámkami umiestnenými na ráme dverí a umiestnením magnetických čítačiek,
podmienil písomným súhlasom odborne oprávnených osôb, vrátane súhlasu projektového orgánu a
písomného potvrdenia výrobcu požiarnych dverí, že novým riešením nedôjde k neplatnosti certifikácie
a záruky požiarnych dverí. Požadované písomné potvrdenia žalovaný nikdy nepredložil, a preto ani

žalobca so zmenou technického riešenia nikdy nesúhlasil. Obrana žalovaného ani v tomto bode nemôže
byť akceptovaná. Žalobca v rámci reklamácie žiadal o odstránenie vád dodaním náhradného tovaru v
lehote 30 dní odo dňa doručenia reklamácie. Na vyššie uvedenú výzvu žalovaný reagoval vyjadrením
zo dňa 12.12.2014, kde uvádza, že žalovaný realizoval dielo v súlade s projektovou dokumentáciou a
reklamáciu žalobcu neuznáva. Žalovaný bol upozornený, na skutočnosť, že v prípade ak uvedené vady

nebudú v primeranej dodatočnej lehote odstránené, žalobca môže pristúpiť k ich odstráneniu treťou
osobou, a v takom prípade žiadať zľavu z kúpnej ceny vo výške nákladov súvisiacich s ich odstránením
súdnou cestou v zmysle platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, uznesenie sp zn. 1 Co 3/2009, zo
dňa 23.09.2010. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zľavu z ceny diela, pričom za účelom preukázania
výšky uplatneného nároku žalobca predložil odborné vyjadrenie L.. S. W. zo dňa 28.12.2020. Obsahom

odborného vyjadrenia je bližšia špecifikácia vád elektronickej požiarnej signalizácie - EPS, EVAC a
požiarnych dverí. Žalobca zhrnul závery tohto odborného posúdenia, z ktorého zároveň vyplýva, že
nárok na úhradu sumy 179.981,16 eur s DPH je dôvodný.

6. Zo záverečného stanoviska žalovaného vyplývajú nasledovné závery. Z dokazovania vyplynulo,

že objednávateľ si neuplatnil vady diela včas, t.j. v súlade s § 562 ObZ. K odovzdaniu diela došlo
podpísaním zápisu o odovzdaní a prevzatí diela obomi sporovými stranami dňa 31.01.2013. V zmysle
článku 7 bod 4 zmluvy o dielo zo dňa 29.04.2011 bol žalobca oprávnený odmietnuť prevzatie diela v
prípade, ak malo dielo pri jeho odovzdaní akékoľvek vady. Keďže tak žalobca neurobil, je zrejmé, že
dielo bolo uvedeným dňom riadne odovzdané bez vád. Dôvod prečo žalobca pristúpil k podpísaniu

Zápisu, napriek vedomosti, že dielo nebolo kompletne zhotovené, súd počas konania neskúmal, avšak
predmetné konanie je nutné vykladať na ťarchu samotného žalobcu. Nie je akceptovateľné, aby
žalobca z vlastných zištných dôvodov pristúpil k podpisu Zápisu, napriek vedomosti o nekompletnosti
diela, a potom sa dožadoval uplatnenia nárokov z vadného plnenia v tomto konaní. Žalovanému totižnie je zrejmé, z akého dôvodu by mal niesť zodpovednosť za vadné plnenie len on sám, napriek
tomu, že dňa 31.01.2013 žalobca jednoznačne v zápise deklaroval, že dielo nemá vady v rozsahu,
v akom ich uplatňuje v predmetnej žalobe. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade išlo o vady

zjavné (nefunkčnosť EPS a EVAC systému, nenamontované elektromagnetické zámky na dverách),
ktoré mal žalovanému vytknúť už dňa 31.01.2013. To, že tak neurobil musí byť vyhodnotené na jeho
ťarchu, nakoľko sa týmto postupom sám vedome ukrátil o možnosť vytknúť vady včas v súlade s
§ 562 ObZ. Žalovaný preto trvá na svojej námietke premlčania nakoľko má za to, že išlo o vady
zjavné a žalobca bol povinný ich žalovanému vytknúť už v Zápise dňa 31.01.2013. Z vykonaného

dokazovania tiež vyplynulo, že sporové strany po vzájomnej dohode pokračovali vo vykonávaní diela
aj po odovzdaní diela, po podpise zápisu. Žalovaný počas celého tohto obdobia poskytoval žalobcovi
maximálnu súčinnosť. O uvedenom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí diela medzi spoločnosťou
Lites a žalovaným, z ktorého vyplýva, že skutočný začiatok realizácie EPS a EVAC bol dňa 22.02.2013.
Z uvedeného rovnako vyplýva, že cena diela, t.j. dodávka a montáž EPS a EVAK bola dojednaná vo
výške 28.947,60 eur s DPH. K skutočnému dodaniu EPS a EVAK malo dôjsť dňa 19.06.2013. Keďže

sporovým stranám bolo zrejmé, že v dôsledku neurčitej projektovej dokumentácie, za ktorú zodpovedá
objednávateľ, došlo k chybe pri montáži zámkov na protipožiarnych uzáveroch hľadalo sa riešenie ako
tieto vady odstrániť. Dňa 31.05.2013 vyslovil žalobca súhlas s inštaláciou elektromagnetickým zámkov
na protipožiarnych uzáveroch. Uvedené vyplýva z listu, ktorý adresoval žalobca žalovanému, kde
označil predmetné náhradné riešenie ako relevantné pri správne vykonanom technickom a estetickom

prevedení. Správnosť, účelnosť a efektívnosť tohto náhradného riešenia potvrdila aj spoločnosť Lites,
ktorá na diele dodávala EPS a EVAC, konkrétne listom zo dňa 28.05.2013. Žalovaný súhlas žalobcu
vyvodzoval aj z jeho konkludentného prejavu, keďže žalobca nechal žalovaného zdemontovať zámky
mechanické a namontovať elektromagnetické zámky. Súhlas žalobcu s týmto náhradným riešením
(inštaláciou elektromagnetických zámkov na dvere a inštaláciou magnetických čítačiek) potvrdil na

pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 aj svedok T. Š.. Obrana žalobcu preto teraz vyznieva účelovo a
tendenčne, keď tvrdí, že on s takýmto náhradným riešením nesúhlasil. Je nesporné, že svedkovia L.. N.,
L.. Š., L.. O. V. L.. Š. jednoznačne uviedli, že s takýmto náhradným riešením žalobca súhlasil, dokonca
osobne s nimi uvedené náhradné riešenie priamo na stavenisku prechádzal. Navyše je nesporné,
že žalobca žalovaného do objektu pustil a umožnil mu demontáž pôvodných zámkov na dverách

zrealizovať a zároveň mu umožnil vykonať montáž elektromagnetických zámkov a bezdotykového
systému otvárania. Dodávka a montáž elektromagnetických zámkov a prístupového systému prebehla
dňa 03.06.3013, čo deklaruje faktúra č. 20130060 vo výške 23.083 eur ktorú žalovaný spoločnosti Lites
riadneuhradil.Zuvedenéhojetakzrejmé,žežalovanýhľadalriešenieakoodstrániťvadynadiele,potom
ako sa so žalobcom dohodli za účasti spoločnosti Lites, že oni tieto vady odstránia. Žalovaný uhradil

priamo spoločnosti Lites sumu vo výške 23.083 eur, a to namiesto žalobcu ako prejav dobrej vôle a
snahu o vykonanie diela. v rozsahu akom bolo požadované. Dodaním a montážou elektromagnetických
zámkov a prístupového systému zo strany Lites došlo k odstráneniu vád na protipožiarnych uzáveroch.
Súčasne žalovaný poskytol žalobcovi aj zľavu z ceny diela za dodávku EPS a EVAC a ich uvedenia
do prevádzky, keď mu vrátil sumu 24.500 eur, a to faktúrou č. 13009 zo dňa 13.06.2013. Súčasne

touto faktúrou vrátil žalovaný žalobcovi ešte navyše sumu 20.000 eur ako zľavu z ceny diela za opravy
nedokončených vád a nedorobkov podľa zoznamu v prílohe (v danom prípade sa Príloha č. 1 k Zápisu zo
dňa 04.06.2013) a vzniknuté komplikácie, ktoré žalobca musel znášať v dôsledku riadneho nedodania
častidiela(EPSaEVAC)spoločnosťouDaytonahľadanianovéhododávateľaspoločnostiLites.Žalobca
tak poskytol žalovanému zľavu z ceny diela celkovo vo výške 44.500 eur, pričom osobitne uhradil

namiesto žalobcu spoločnosti Lites ešte sumu 23.083 eur (faktúra č. 20130060) a za novú kabeláž sumu
4.944,66 eur (faktúra č. 20132072). Žalobca tak uhradil za EPS a EVAC ako aj titulom zľavy z ceny za
vady na diele (výmena mechanických zámkov za elektromagnetické zámky a inštalácia magnetických
čítačiek) žalobcovi sumu 72.527,66 eur, namiesto pôvodnej kalkulácie 28.000 eur. Žalovaný preto
považuje uplatnený nárok zo strany žalobcu za absolútne nedôvodný a duplicitný. Žalovaný poukazuje

taktiež na to, že dielo je možné užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia, v ktorom sú stanovené
podmienky užívania. Pri kolaudačnom konaní bolo posudzované, či predmetná stavba bola realizovaná
podľa schválenej projektovej dokumentácie. Predmetom posúdenia boli aj požiarne uzávery (dvere),
ich funkčná spôsobilosť, správnosť umiestnenia, ovládanie a označenie, typy vybavenie a označenie
únikových ciest, ich osvetlenie, vetranie, vybavenie stavby požiarnotechnickými zariadeniami a EPS.

Keďže kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v júni 2013 a objekt bol skolaudovaný na požadovaný
účel, v uvedenom čase museli byť všetky vyššie prezentované požiadavky v súlade s projektovou
dokumentáciou. V opačnom prípade by k jeho skolaudovaniu nikdy nemohlo dôjsť. Uvedené potvrdili na
pojednávaní konanom dňa 08.11.2022 svedkovia L.. N. V. L.. Š. a svedok O., ako aj samotný žalobca L..O. (strana 7 zápisnice zo dňa 14.9.2021 „ak by ste sa mal pýtali tak, či je to v kolaudačnom rozhodnutí
uvedené, tak to nie je uvedené, ale komisiu kolaudačnú tvoria aj príslušníci požiarneho zboru, tí to
skontrolovali, aj dokumenty a povedali, že nemajú výhrady, samostatný zápis myslím, že existuje.“). Na

pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 na strane 4 zápisnice svedok Š. uviedol, že „to namontovanie
bolo vyskúšané a dvere sa otvárali“. Žalobca od počiatku žiadal v rámci svojich z pohľadu žalovaného
oneskorených reklamácii odstránenie vád a nie zľavu z cenu diela. Tento nárok špecifikoval až dňa
07.01.2021. Žalovaný preto považuje takto uplatnený nárok za oneskorený a odkazuje, že už v rámci
svojho prvotného vyjadrenia vzniesol proti takto uplatnenému nároku námietku premlčania. Navyše

žalobca nemá právo na zľavu z ceny diela v prípade, ak zhotoviteľ, t.j. žalovaný odstráni vady diela,
čo sa v tomto prípade preukázateľne so súhlasom žalobcu s náhradným riešením stalo (rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRpublikovanépodR59/2020).Sumauplatňovanávžalobnomnávrhunepredstavuje
zľavu z ceny diela, ale predstavuje dodanie nového EPS systému, EVAC rozhlasu a nových požiarnych
uzáverov. V zmysle platnej právnej úpravy ako aj konštantnej judikatúry však výšky zľavy z ceny diela,
je upravená ustanovením § 439 ods. 1 ObZ ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou diela bez vád

a cenou diela s vadami v čase, kedy malo byť dielo objednávateľovi dodané. To, že zľava z ceny diela
nepokrýva všetky náklady objednávateľa nemôže byť na ťarchu žalovaného. Náklady objednávateľa
ktoré vynaložil na odstránenie vád diela, ktoré neboli pokryté zľavou z kúpnej ceny je možné nahradiť v
súlade s § 440 ods. 1 ObZ prostredníctvom nároku na náhradu škody, nakoľko objednávateľ sa nevie
domôcť náhrady nákladov prostredníctvom iného nároku z vád diela. Nárok na náhradu škody si však

žalobca v tomto konaní neuplatnil v dôsledku čoho mu nemôže byť ani priznaný. Uvedený nárok si totiž
žalobca ani uplatniť nemohol, keďže škoda mu v predmetnom prípade nevznikla, pretože vady nedal do
dnešného dňa opraviť tretej osobe. Nárok uplatnený v žalobe je neurčitý a nepredstavuje zľavu z ceny
diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ, ale v podstate odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný
tovar treťou osobou. V prípade, ak by súd priznal žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela v požadovanom

rozsahu, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca disponuje dodaným
plnením a zároveň by tak disponoval aj novým plnením, ktoré zodpovedá cene za dodanie nových dverí
novej EPS a nového EVAC.

7. Na uvedené reagoval žalobca v podaní doručenom súdu dňa 28.08.2023, v ktorom poukázal na

oneskorenú námietku zo strany žalovaného týkajúcu sa uplatnenia nároku na zľavu z ceny diela, ako aj
§ 439 ods. 1 ObZ. Cena diela bola 2.201.525,69 eur bez DPH a 2.641.830,83 eur vrátane DPH. Žalobca
v konaní uplatnil nárok vo výške zodpovedajúcej nákladom na odstránenie nedostatkov a uvedenie
protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu v sume: 23.456,29 eur na dokončenie
EPS, 27.377,88 eur na dokončenie EVAC, 99.150,13 eur na výmenu požiarnych uzáverov, spolu v sume

149.984,31 eur bez DPH a 179.981,16 eur s DPH. Na preukázanie výšky uplatneného nároku žalobca
predložil odborné vyjadrenie L.. S. W., zo dňa 28.12.2020, vrátane jeho príloh. V predmetom odbornom
vyjadrení sa uvádza okrem iného aj cena časti diela podľa rozpočtu, zodpovedajúca reklamovanej časti
diela v sume 98.731,76 eur s DPH. (v prílohe odborného vyjadrenia je rozpočet pre EPS, EVAC a
požiarme uzávery). Z uvedeného je zrejmé, že nárok uplatnený žalobcom presahuje rozpočtovú cenu

reklamovanej časti diela, ktorá nepokrýva reálne vykonanie diela v súlade so zmluvným záväzkom
vykonať dielo podľa projektovej dokumentácie. S týmto vedomím žalobca uplatnil svoj nárok vo výške
179.981,16 eur z celkovej ceny diela 2.641.830,83 eur. Nevyjadril nárok ako škodu, ktorá by bola reálne
vynaložená v podobe hodnoty výmeny dodaných častí diela, nakoľko sa predpokladá zásah do diela,
pri ktorom dôjde k nenávratnému odstráneniu dôkazov potrebných pre prípadné následné znalecké

posudzovanie nariadené súdom. Uvedené konštatovanie nič nemení na dôvodnosti uplatneného nároku
v celej jeho výške. Žalobca poukázal na uznesenie na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.
mája 2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020 publikované Zbierke stanovísk NS pod R 59/2020. Aplikujúc závery
tohoto rozhodnutia na uplatnený nárok žalobcu, je možné tento posúdiť nasledovne: v časti 98.731,76
eur ako zľavu z ceny diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ, keď výška zľavy zodpovedá rozpočtovej

cene časti diela, ktorá je nefunkčná, nezodpovedá projektu stavby, záväzným predpisom požiarnej
ochrany, požiadavkám Vyhlášky na certifikovaný výrobok a ich prevádzka nezabezpečuje požiarnu
bezpečnosť osôb a stavby, pričom odstránenie nedostatkov vyžaduje výmenu a v časti 81.249,40 eur
ako nárok na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1 ObZ, nakoľko tento nárok prevyšuje
zľavu z ceny diela a zodpovedá účelne a predvídateľné vyčísleným nákladom na odstránenie vád.

Ďalej poukázal na zásadu iura novit curia a príslušnú judikatúru. K otázke vzťahu nárokov z vadného
dodania diela a náhrady škody poukázal na uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2015, sp.
zn. 4MObdo/5/2013. Právna úprava vychádza zo zásady plnej reparácie spôsobenej ujmy, pretože na
objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného plnenia zhotoviteľa. Objednávateľmusí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadnosti plnenia v
rozsahu, v ktorom nemožno dosiahnuť uspokojenie uplatnením nárokov z vád, má nárok na uspokojenie
z iných právnych dôvodov, predovšetkým z titulu náhrady škody. Ak sa objednávateľ uspokojenia

nedomohol uplatnením práva z vád, môže sa ho domáhať z iného právneho titulu, v danom prípade
z titulu náhrady škody. Limitom však zostáva možnosť dosiahnuť totožné uspokojenie uplatnením
ostatných práv z vadného plnenia, ktoré objednávateľovi svedčia, teda uplatnením nároku na zľavu
z ceny diela určenou podľa § 439 ods. 1 ObZ ako rozdiel medzi hodnotami vadného a bezvadného
plnenia, pravdaže ak takýto rozdiel je aj reálne zistiteľný, resp. ak sú zistiteľné hodnoty vadného a

bezvadného plnenia (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. mája
2022 sp. zn. 2Obdo/25/2021 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2020,
sp. zn. 3Obdo/3/2020). V konaní bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný dielo, k
vykonaniu ktorého sa zaviazal, nevykonal v súlade s projektovou dokumentáciou určujúcou konkrétny
špecifickýmateriál,ktorýmábyťpoužitýnazhotovenietohoktoréhodielaatiežajjehokvalituavlastnosti
a taktiež jednotlivé konštrukčné prvky, ktoré sa mali použiť, a taktiež spôsob ich použitia, teda riadne,

čím porušil svoju zmluvnú povinnosť uvedenú v zmluve o dielo a povinnosť uvedenú v § 536 ods. 1
v spojení s § 554 ods. 1 ObZ. Ak dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, má dielo vady v
zmysle ustanovenia § 560 ods. 1 ObZ. Zľava z ceny diela, v podobe rozdielu medzi hodnotou, ktorú
by malo dielo bez vád, a hodnotou, ktorú by malo dielo dodané s vadami, vychádzajúc z predloženého
odborného vyjadrenia L.. S. W., v ktorom je kvantifikovaná hodnota reklamovanej časti diela, zodpovedá

práve celej hodnote reklamovanej položky podľa rozpočtu projektu. V odbornom vyjadrení L.. S. W.
sa konštatuje, že dodané dielo v reklamovanej časti nezodpovedá projektu stavby ani záväzným
predpisom požiarnej ochrany, vyžaduje sa výmena kabeláže a komponentov EPS a EVAC, rovnako je
nutná kompletná výmera požiarnych dverí. Žiadny subjekt dodávajúci bezpečnostné systémy za ktoré
v budúcnosti nesie časovo neobmedzenú záruku nevykonáva čiastkové úpravy, ale dodávku systému

ako celku. Ak žalovaný poukazoval na zámer zasiahnuť do požiarnych uzáverov s pridaním súčastí, s
týmto žalobca nesúhlasil, a ani by nebolo možné následne dosiahnuť schválenie autorizovanou osobou,
keďže vždy sa certifikuje výrobok ako celok (viď článok spoločnosti GU SLOVENSKO s.r.o.). Rozdiel
medzi hodnotou reklamovanej položky podľa rozpočtu projektu a nákladmi na odstránenie nedostatkov
a uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu je podľa odborného vyjadrenia

zapríčinený okrem iného nižšou jednotkovou cenou použitých materiálov v rozpore s projektovou
dokumentáciou, kde rozpočet rovnako obsahuje vecne a hodnotovo chýbajúce dodávky a montážne
práce potrebné na uvedenie požiarnej ochrany do súladu s projektom. Všetky zákonom predpokladané
podmienky pre vznik škody sú dané, pričom z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku,
v otázke protiprávneho úkonu, pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj

o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757). Výška škody, ako sa vyššie
uvádza môže predstavovať rozdiel medzi celkovými nákladmi na odstránenie vád a nárokom priznaným
titulom zľavy z ceny diela. Avšak ak by aj súd mal za to, že nie je možné určiť výšku zľavy z ceny
diela, je možné celý uplatnený nárok žalobcu právne posúdiť ako nárok na náhradu škody z vadného
plnenia. Škodou by tak bola suma zodpovedajúca celkovým nákladom na odstránenie nedostatkov

a uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného stavu (viď napríklad na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/46/2022 zo dňa 31.01.2023). Čo sa týka samotnej výšky
uplatneného nároku je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nijakým spôsobom účinne nepoprel tvrdenia
žalobcu o výške nákladov potrebných na odstránenie vád a uvedenie diela do stavu súladného s
projektovou dokumentáciou a platnými právnymi predpismi. Ak žalovaný tvrdí, že nárok na náhradu

škody žalobcovi nemožno priznať, nakoľko škoda v predmetnom prípade nevznikla, keďže si vady nedal
žalobca tretej osobe opraviť, tak s týmto tvrdením žalovaného sa nemožno stotožniť. Škodu predstavujú
nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci/diela do stavu, v akom malo byť zhotovené podľa zmluvy, teda malo
hodnotu, za nadobudnutie ktorej objednávateľ zhotoviteľovi zaplatil dohodnutú cenu (viď napríklad R

55/1971, R 25/1990, ale aj názor Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 548/99). Žalobu žalobcu, tak možno
označiť napriek argumentácii žalovaného v záverečnom návrhu za dôvodnú v celom rozsahu, nakoľko
v konaní bola nad všetky pochybnosti preukázaná existencia vád, ich včasné uplatnenie, zodpovednosť
zhotoviteľa za vady a výška uplatneného nároku.

8. Na pojednávaní konanom dňa 14.09.2021 súd vypočul za žalobcu, L.. G. O., ktorý uviedol, že na
predmetnom diele počas celej stavby robil zodpovedného zástupcu za stranu žalobcu, nebol riaditeľom,
funkciu zastával L.. Z., ale o všetkom bol informovaný. Poznatky mal aj od stavebného dozoru. Mali
povolený stavebný dozor na základe komisionárskej zmluvy a ten ich informoval o tom, ako prebiehastavba a aké sú tam problémy. Jediný dodávateľ na stavbe bol žalovaný ako generálny dodávateľ, s
ním mali uzavretú zmluvu. Najväčší problém na stavbe nastal po vykonaní prvej etapy, po búracích
prácach, vyplatili prvú čiastku a žalovaný vyhlásil reštrukturalizáciu a nevyplatil dodávateľov. Odvtedy

bol problém so všetkými prácami. Čo sa týka EPS a so súvisiacimi požiarnymi uzávermi, práce začali
v októbri v roku 2012, namontovala sa kabeláž na troch podlažiach, práce sa odložili, začalo sa vo
februári 2013 s tým, že vtedy už boli dodané aj uzávery čiže požiarne dvere a začali sa ukazovať tie
disproporcie, ktoré tam boli medzi fungovaním EPS a medzi požiarnymi uzávermi. Požiarne uzávery
boli namontované od 30.01.2013 do 06.02.2013, práve v čase preberania diela. Dvere boli dodané

pred podpisom toho protokolu, začali sa montovať, tie základy boli namontované, už to bolo jasné, že
deklarácia sa dokončí, takže to akceptovali, vlastne to bolo aj splnené. To, čo vedeli odborne posúdiť, tak
to zodpovedalo, to čo sa ukazovalo postupne, že keď sa začali užívať alebo overovať jednotlivé funkcie,
to zisťovali až postupne, lebo napr. v EPS je veľa vecí zakrytých buď v murive, veľa vecí ma špecifické
označenie, bežný človek to nevie posúdiť, či to je správne, alebo v rozpore s projektom, postupne to
zisťovali. Následne bola spísaná ďalšia správa, pretože pokračovalo buď odstraňovanie nedostatkov

alebo dokončenie prác, ktoré neboli. Tak žiadali, aby to bolo doplnené, s tým že 31.01.2013 tam tie
nedostatky na stavbe museli byť. Viaceré veci boli odstránené, kolaudácia prebehla s tým, že stavba
je užívania schopná. Stavebný dozor, boli prípady kedy upozorňovali na nesúlad, ale v tej veci EPS
a uzáverov, upozorňovali na to, že dvere boli dodané bez tých elektronicky ovládaných zámkov, ale
napr. na to, aká tam je kabeláž, neupozorňovali. Elektronické zámky sa odsúhlasovali, že aké budú,

ako ich vyhotoví ten dodávateľ, v tom čase mal byť stavebný dozor pritom, mal to nejakým spôsobom
postrehnúť, ušlo to aj stavebnému dozoru, až následne po dodaní dverí ich upozornili, že to nie je v
súlade s projektom. Základná chyba dverí je, že nie sú ovládané EPS a nemajú elektronické zámky.
Upozornili ich niekedy v marci, máji. Následne to vytýkali dodávateľovi, hneď písali žiadosť o odstránenie
vady a reklamáciu, ktorú zasielali niekedy v mesiaci marec, apríl, nepamätal si presne. Čo sa týka EPS

a dverí, dostali odpoveď na ich reklamácie, že sa zamieta, s tým, že to skúsia opraviť magnetickými
zámkami. Začali s opravami, navrhli riešenie niekedy v máji tiež, potom čakali až do októbra alebo
septembra s tým, že či sa potom namontujú iné komponenty, ktoré si odsúhlasili a jednoducho sa to
nedokončilo s tým, že bola pripomienka, že žalobca mal zmariť preberacie konanie. Žiadne zásahy
do diela neuskutočnili, tak im to odporučili aj to tak dodržali. Po zistení zo strany stavebného dozoru,

v zásade išla reklamácia a na základe nej subdodávateľ žalovaného obhliadol stavbu a navrhol, že
je možné riešenie, namiesto tých elektronických zámkov priamo v tej kľúčovej časti, sa namontovali
magnety nad dverami a tými magnetmi by sa vlastne blokovalo uzatváranie dverí. Žalobca súhlasil s
podmienkou, že ten výrobca, ktorý má na to certifikát, že odsúhlasí takéto riešenie a zásah do dverí,
aby to mohli preukázať v prípade požiarnej kontroly. Tento výrobca to neodsúhlasil, písomný súhlas

nemajú a osobne údajne, keďže mu nebolo zaplatené za dodávku, tak on už sa k tomu nevyjadruje.
Dopočul sa, že výrobca v júni vyvinul snahu o späťvzatie výrobku, napísal požiadavku na vstup do
objektu na demontáž dverí, čo im neumožnili. Na otázku súdu, či sa napriek absencii súhlasu o výrobcu
dverí, dohodol so žalovaným na náhradnom riešení týkajúcom sa namontovania elektromagnetických
zámkov, svedok uviedol, že dodávateľ tvrdil, že on nezasiahne do dverí a že to namontuje tak, že to

neporuší certifikát. Oni sa už ďalej nedohadovali, dali podmienky a on ich mal dodržať, potom došlo k
realizáciu magnetických zámkov a čítačiek, čiarové kódy, to bolo vedľa dverí, sú tam dodnes, potom
videli, že vlastne ten zásah tam do tých dverí je aj musel byť, ale zatiaľ im to požiarnici tolerovali, že
môžu prevádzkovať dielo, aj keď nemajú splnené podmienky certifikátu. V súčasnosti sa dvere otvárajú
manuálne s FAB kľúčom, tie dvere v prípade požiaru by museli otvárať ručne. Musel byť prísť k tým

26 dverám zamestnanec a otvoriť ich. K tým náhradným riešeniam došlo asi od septembra do októbra.
O vadách bol spísaný protokol, okrem januára bol dodatok protokolu, kde boli popísané ďalšie chyby,
ktoré zistili do 30. júna. K rokovaniam vo vzťahu k týmto nedostatkom uviedol, že zdokumentovanie
jednotlivých nedorobkov, vád, ktoré neboli uvedené v tej prílohe, ktorá bola k záznamu o preberaní
stavby v januári, do toho sa zaznamenávali tie ďalšie nedorobky, keďže nedochádzalo k dorobeniu, tak

ich avizovali e - mailom, poštou, a keďže nedochádzalo k ich odstráneniu, tak žiadali, aby to spísali
alebo pridali k tomu protokolu, ktorý bol v tom januári. Lebo v zásade sa blížilo ku kolaudácii, tak to
formalizovali. K sume 20.000 eur z faktúry, ktorá mala byť využitá na odstránenie nedostatkov v zmysle
prílohy č. 1, uviedol, že tá sa týkala nedostatkov, ktoré dodávateľ už nechcel riešiť, opravovať, lebo sa
jednalo o drobnosti ako obkladačky, toalety, výška toaliet, viac tam toho bolo, to sa dohodli, že oni im to

uhradia ako kompenzáciu toho, že to nebudú odstraňovať, odstráni si to žalobca. Žalovaný pri výbere
dverí vychádzal z podkladov, ktorými boli projekt, tam to bolo nadefinované pomerne presne, vrátane
uzáverov, druhý podklad bol návrh, ktorý predkladal dodávateľ na to, aby sa utvrdil v tom, že ako majú
byť dvere vyhotovené, ten pripomienkovali, vrátane tých uzáverov a podľa toho mal urobiť výrobca tiedvere. K ponuke Emosu uviedol, že boli oslovení 3 - 4 výrobcovia, jeden z nich pracuje s dverami zo
zahraničia z Poľska, jeden z nich nemal skúsenosti s riešením takýchto dverí a Emos mal tie certifikáty aj
tie dvere tak, že to bola jednoducho vierohodná ponuka. Projekt niekoľkokrát preberali z hľadiska dverí,

projektant sa vyjadril, že tak ako to nadefinoval, že tak je to v zmysle noriem. Bolo namietané, že je v
protiklade panikové kovanie a elektromagnetické zámky, ale projektant s tým nesúhlasil, že je to správne
riešenie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či odsúhlasili dodávku vybraných dverí, uviedol, že
odsúhlasili zoznam s pripomienkami, ktoré tam dávali, že je tam nejaký jazýček, inverzný sa to volá, oni
to dopĺňali do návrhu. Na otázku súdu, či bolo jasné z rokovaní pred výberom požiarnych uzáverov obom

stranám, že sa má jednať o EPS s elektronickými zámkami, uviedol, že áno, požiadavka bola, on je laik
a jasné mu to bolo. Na otázku, kedy zistili, že nebol namontovaný správne EPS systém, uviedol, že keď
sa domontovala kabeláž, cca na konci februára, až marec. To zistili tie veci, ktorá sa týkali otvárania, že
kabeláž bola zlá, to im povedal až znalec. K vade EVAKU uviedol, že to bolo v zásade paralelne robené
aj komponenty s EPS. Montovali do stropu tieto signalizačné zariadenia a vedľa hneď montovali rozhlas.
Keď robili kabeláž, išla tiež paralelne. EVAK sa začal montovať až v druhej fáze, teda od februára do

marca, vadu zistili neskôr, keď sa prvý krát spustilo signalizačné zariadenie, to mohlo byť tak apríl. Ale pri
samotnom rozhlase je najmä vadou to, že je tam iná kabeláž, čiže to zistil až znalec. Pokiaľ vie, zmeny
sa nerobili v projektovej dokumentácii, lišty nevyberali na dvere. Ak sa vyjadrovali k nejakým lištám, tak
len z hľadiska farby, hrúbky, určite nie ako sa majú použiť z technických parametrov. Ku kalkulácii EPS
systému v projekte uviedol, že tak ho kalkulujú tí, čo robia v Cenkros, to je taký spôsob, ktorý používajú

stavbári, je to softvér na výpočet kalkulácie. Odborníci následne povedali, že bol podhodnotený, on
to nevedel posúdiť. Výška ceny, ktorá bola kalkulovaná bola v sume 23.000 eur alebo koľko, ale ten
rozpočet bol celok, v tom rozpočte bolo veľa vecí takých, ktoré sa potom menili, pretože dvere do izieb
sa kupovali za 20 eur, ale v rozpočte boli za 200 eur. Ten rozpočet bol orientačný. Zaplatili toľko, koľko
bolo kalkulované, lebo takto dostali prostriedky z eurofondov. Presnú sumu nevedel. Spoločnosť Lites

nebola pre nich žiadnym dodávateľom, pre nich bol dodávateľ jediný TSS GRADE, od spoločnosti Lites
nič neprebrali, ani im nič nedodala. To že tam vykonala montáž pre TSS, áno vykonala. A neprevzali,
lebo im to neodovzdala TSS po prvé a po druhé, neprevzali, lebo to nebolo dokončené ani funkčné.
Revízna správa bola vydaná pre TSS GRADE, pre dodávateľa. Revízna správa bola protichodná a
nevyjadrovala reálny stav, čo neskôr potvrdil aj ten, kto tu revíznu správu urobil. Systém EPS spolu

s elektromagnetickými zámkami nebol nikdy reálne vyskúšaný, lebo nebol ani dokončený. Keďže ten
systém nefungoval, tak nebolo čo užívať, oni ho začali užívať, nastali falošné poplachy, alarmy EVAK.
Požiadali požiarnikov o vyjadrenie, tí im povedali, že dobre, na základe tej kontroly, ktorú urobili, môžu
ho prestať používať. Na otázku, či bolo podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia zabezpečenie
funkčného EPS systému, uviedol, že ak by bolo otázkou, či je to v kolaudačnom rozhodnutí uvedené,

tak to nie je uvedené, ale komisiu kolaudačnú tvoria aj príslušníci požiarneho zboru, tí to skontrolovali,
aj dokumenty a povedali, že nemajú výhrady, zápis existuje.

9. Na predmetnom pojednávaní súd vypočul aj svedka L.. M. O., ktorý uviedol, že je zamestnancom
žalovaného. Predmetná zákazka bola vyhotovená na základe dokumentácie od investora, avšak projekt

protipožiarnej ochrany im bol ukázaný, až keď bolo dielo dokončené. Dokumentácia bola zmätočná,
keďže v nej bolo uvedené panikové kovanie a protipožiarny zámok, panikové kovanie znamená, že je
tam obyčajný zámok, kľučka. Inverzný zámok sa otvára cez karty, alebo cez signál EPS. Na dvere s
inverzným zámkom musí byť urobená príprava, toto nebolo urobené, keď dodávateľ si to vysvetlil zle,
mali stanovisko od výrobcu, že tam nemôže byť panikové kovanie aj inverzný zámok, dokopy spolu.

Dodávateľom bola firma Dayton. Projektová dokumentácia pred realizáciou diela bola pri odovzdaní
staveniska, ale projekt protipožiarnej ochrany mal byť odovzdaný, keď bola odovzdaná EPS, tesne pred
odovzdaním diela, teda asi v januári, februári. Zistili, že to musia celé vybrať, odviezť do výrobne, dvere
rozobrať, urobiť prípravu a dať naspäť. Samozrejme to trvá minimálne mesiac a oni boli v strese, takže
to nemohli robiť, sedeli s pánom O., hľadali riešenie aj s firmou, ktorá robila EPS. Tie rokovania mali

prebehnúť asi vo februári. Projekt obsahoval tzv. tabuľky protipožiarnych uzáverov, kde boli stanovené
kritériá, aké tie dvere majú byť, samozrejme treba certifikát, to neriešili, to je jasné, problém bol to, že
boli tam zmätočne zadefinované veci, napr. zámok. Bolo tam zadefinované panikové kovanie a inverzný
zámok. Nebolo pri začatí prác zadefinované, že tie dvere majú byť ovládané cez EPS na diaľku, ale
až následne. Základný rozpočet projektovej dokumentácie EPS systému bol vo výške cca 20.000 eur.

Žalovaný najskôr zaplatil za EPS systém zálohu 7.000 - 8.000 eur, zaplatila firma Dayton, potom bolo
dohodnuté, že EPS si dorieši žalobca sám, čo bolo asi v marci až apríl, oni uhradili 24.000 eur, tak
Lites tvrdili, že s nimi mali zmluvu na ukončenie EPS, im to bolo zobraté. Pri odovzdávaní diela im
investoralebododávateľdodávšetkudokumentáciu,onnevedel,žemajútakútodokumentáciuurobenú,im dali realizačnú dokumentáciu. To je rozpracovaná dokumentácia do detailov, do podrobností. Pre
stavebné povolenie ide dokumentácia v inej forme ako pre samotnú realizáciu. Dielo sa vyhotovovalo na
základe realizačnej dokumentácie. Tým, že dvere boli problémové, navrhli technické riešenie, aby boli

ovládateľné cez EPS systém, ktoré by sa namontovali len na dvere cez EPS. Na to oslovili firmu Lites aj
kvôli zárukám, cenová ponuka cca 24.000 eur, s tým, že tieto práce objednali, zrealizovali. Neprevzali
ich, on ich vyzýval. Nechceli to prebrať. Dôvody nevedel. Kontrola funkčnosti zo strany hasičov bola
spravená, EPS neovláda len dvere, ale aj okná, niektoré veci oni nemali, asi preto žalobca uviedol, že si
to urobí sám. To, že kabeláž nespĺňa takú výšku odolnosti, ako bolo požadované, sa svedok dozvedel až

o 2 roky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že či mali pri začatí realizácie diela k dispozícii technickú správu k
riešení protipožiarnej ochrany a bezpečnosti, mali realizačnú dokumentáciu. EPS riešili prostredníctvom
subdodávky. Problém nastal vtedy, keď prišli montovať tie zámky. Tie EPS sa robia úplne na konci. On
nevyberal žiadne z riešení, čo sa týka panikového kovania aj inverzného zámku, bola to spoločnosť
Dayton. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že napriek tomu, že boli dodané na stavbu dvere, ktoré
nemohli byť ovládané EPS, boli vedome osadené, svedok uviedol, že dvere boli osadené a potom zistili,

že to tam chýba. Keby to zistil skôr, tak to neosadí. Na otázku, kedy bolo odovzdané dielo, svedok
uviedol, že tesne pred tým ako sa malo kolaudovať, boli tam rozpory, čiže sa podpisovalo tesne pred
kolaudáciou, bolo to po osadení dverí-po januári. K vadnosti kabeláže uviedol, že toto zistili až neskôr,
keď sa robila kontrola, tam sa musí pozrieť na kábliku presný typ kábla a vtedy sa to zistí. Sú tam tie
káble, ale nie 180 minútové, ale 120 minútové. Je tam značka kábla, nie je to napísané. Neviete to zistiť,

vedia to len ľudia, ktorí s tým pracujú.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 08.11.2022 vypočul svedka L.. H. Š., ktorý uviedol, že na stavbe
vykonávali inžiniersky dozor až do kolaudácie, teda v období januára 2012 až do júna až júla 2013.
Dielo bolo odovzdané na základe výzvy zhotoviteľa v januári 2013 spolu so zápisom o odovzdaní

diela, ktorého súčasťou sú vady a nedorobky. Tento zápis bol parafovaný zástupcami zhotoviteľa,
objednávateľa a stavebného dozoru. Súčasťou bol samostatný dokument, kde boli vady popísané,
väčšinou išlo o ľahko odstrániteľné vady ako maľby, omietky a pod., ale aj ďalšie veci z dôvodu nesúladu
s projektovou dokumentáciou, ktoré neboli závažného charakteru. K prílohe zo dňa 04.06.2013 uviedol,
že to je príloha, ktorá bola doplnená, keď sa urobila kontrola vád a nedorobkov. V tomto smere sa

vyjadril k nedokončeným prácam označeným pod bodom A č.1 a č. 6, tak že prebiehalo odstraňovanie
týchto vád, lebo už bolo začaté kolaudačné konanie a tieto vady boli odstránené do kolaudačného
konania, keďže bol daný aj súhlas príslušných orgánov a vydané kolaudačné rozhodnutie. Už v januári
2013 bolo zistené, že to nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou. Samotné kolaudačné konanie
prebiehalo tak, že sa vydajú funkčné skúšky a oni dajú stanovisko. Tieto veci boli domontované. V

podstate to funguje tak, že požiarnici všetko vyskúšajú a bez toho nevydajú kladné stanovisko. Oni
by to nepodpísali s ohľadom aj o to o akú stavbu sa jedná. Boli domontované elektrické magnetické
zámky, EPS a muselo to byť vyskúšané pred požiarnikmi, čo bolo asi v júni 2013. Svedok si však
nepamätal, či bol fyzicky prítomný pri takomto odskúšaní elektromagnetických zámkov a ovládania EPS,
ale musel tam byť buď on alebo kolega. Dodávateľom týchto prác bola spoločnosť žalovaného, tí mali

svojich subdodávateľov. Najprv to bol Dayton a potom spoločnosť Lites. K správe zo dňa 19.06.2013
uviedol, že EPS je akcieschopná a schopná bezpečnej prevádzky a že ak má nejaké nedorobky, tak
sa jedná o drobné nedorobky, ktoré sa dá odstrániť a nemajú vplyv na bezpečné užívanie. Ak revízny
technik uvedie, že zariadenie je akcieschopné, tak ide len o drobné nedostatky. Stále je to v termíne
pred kolaudáciou, stále sa to dá odstrániť. Museli sa domontovať elektromagnetické zámky, kde sa

za aktívnej účasti objednávateľa a dodávateľa a za súhlasu oboch zmluvných strán našli spoločné
riešenie na odstránení tejto vady. Za účasti dodávateľa v súlade s projektom, ktoré sa aj realizovalo.
Boli namontované elektromagnetické zámky a napojené na EPS. Svedok si nepamätal, či súhlasil ako
stavebnýdozorsnavrhnutýmtechnickýmriešenímvád,aleposudzujetoodbornespôsobiláosoba,ktorá
to dodáva, a to spoločnosť Lites. Všetky tieto veci boli konzultované a odsúhlasované s objednávateľom.

Za projektovú dokumentáciu a rozpočet stavby, resp. diela zodpovedá objednávateľ. Svedok prehlásil,
že obe strany mali snahu zhotoviť dielo do užívania schopného stavu a v tomto smere bol žalovaný
nápomocný.Nevedeluviesť,čibolosplnenýchvšetkýchšesťpodmienok,ktorésivymienilžalobcalistom
z 31.05.2013 (čl. 124). O vadách na zámkoch, ktoré boli v rozpore s projektovou dokumentáciou sa
vedelo už pred dátumom 04.06.2013, vyplýva to z dokumentácie. Nedošlo by k skolaudovaniu diela

v prípade, ak by žalovaný neodstránil vady namontovaním elektromagnetických zámkov. Ministerstvo,
ktoréposkytloNFP,vykonávalokontroludiela,tátobolaúspešná.Včasekolaudáciebolovšetkofunkčné.
Cvičný poplach spustený určite bol, lebo požiarnici si to vyžadujú.11. Na predmetnom pojednávaní súd vypočul aj svedka L.. M. N., ktorý pracoval pre CCS ako projektový
manažér od roku 2012 až do júna-júla 2013, kedy bolo ukončené kolaudačné konanie, čím ukončili
zmluvu z ich strany, zúčastňoval sa kontrolných dní. Vady a nedorobky sú na každej stavbe, aj tu sa

objavili. Tieto boli spísané a odstraňované žalovaným. Problematické boli zámky, nemohlo dôjsť ku
kolaudácii, kým neboli odstránené závady, ktoré mali prebiehať v máji 2013. Dielo bolo odovzdávané
začiatkom roka 2013. Boli tam zistené nedostatky, tie sú súčasťou prílohy k zápisu. Následne došlo k
odstraňovaniu týchto vád. Riešili dozor za účasti žalovaného a spoločnosti zrejme Dayton alebo Lites,
skôr to bola asi spoločnosť Lites, ako odstrániť vady odovzdaného diela a spustiť kolaudáciu. Toto

si prešli hneď, čiže to bolo v januári 2013. Ku dňu 31.01.2013 sa stretli a zapisovali všetky vady a
nedorobky a z toho vznikla Príloha č. 1 podpísaná dňa 31.01.2013. A druhá obhliadka sa vykonala k
04.06.2013. Prvýkrát, keď sa zistili tieto vady, dal sa termín na odstránenie vád a potom bolo druhé
stretnutie, kde sa mali kontrolovať vady z prvého stretnutia. Ten prvý dátum a prvý zápis a odovzdanie
sa uskutočnilo kvôli nenávratnému finančnému príspevku, nakoľko tam mohli byť vady a nedorobky, tak
pristúpili aj k ďalšej kontrole a ďalšiemu zápisu. Tieto vady boli zistené v období medzi prvým stretnutím

a druhým stretnutím, keďže to prvé stretnutie bolo oficiálne a ďalej sa pokračovalo a odstraňovali sa
vady a nedorobky, tak tieto sa zistili v tom ďalšom období. Po nahliadnutí do listov na č.l. 124-126 svedok
uviedol, že nebol účastný spoločnej listovej komunikácie strán konania, čiže o ich obsahu nevedel, ale
áno, jedná sa o riešenia, ktoré boli spomínané aj na tomto spoločnom stretnutí. Na tomto spoločnom
stretnutí sa riešili vady a ich odstránenie, aby boli splnené všetky podmienky kolaudačného konania.

V rámci tejto vady dverí hľadalo sa riešenie elektromagnetickým zámkom, ktoré Dayton alebo Lites
nedodali. Konkrétny obsah si nepamätal, avšak bez súhlasu investora by sa na stavbe nedalo nič
vyriešiť. Oni ako stavebný dozor len odporúčajú a investor vyberá. Nie je znalý vo vzťahu ku konkrétnym
technickým riešeniam. Elektromagnetické zámky boli nainštalované, pred termínom kolaudačného
rozhodnutia. Na kolaudácii bol účastný, prebiehala za účasti investora, žalovaného, Dayton resp. asi

Lites, pán Š., ktorý mal na starosti požiarnikov, stavebný úrad, požiarnici, RÚVZ a IBP. Svedok popísal
priebeh kolaudácie. Akým spôsobom bola riešená projektová dokumentácia na kolaudácii s pánom
Š. a požiarnikmi nevedel uviesť, ale domnieval sa, že áno, že si prešli projektovú dokumentáciu a
vyskúšali predmetný systém. Závisí to aj od požiarnika, ale na takýchto stavbách k takémuto vyskúšaniu
dochádza. Tvorcom rozpočtovej a projektovej dokumentácie bol investor. Elektromagnetické zámky a

požiarne uzávery v tomto smere musia byť v poriadku, inak by k skolaudovaniu nedošlo, on len videl
namontované elektromagnetické zámky, ale nevidel ich vyskúšanie a ovládanie systému EPS. Tieto
museli byť namontované do kolaudácie, aj systém ovládania EPS. Na otázku, že súčasťou spisu je
komunikácia medzi spoločnosťou Lites a žalobcom o dodávke a montáži elektromagnetických zámkov v
priebehu októbra 2013, keďže svedok uvádzal, že táto mala prebehnúť pred kolaudáciu, svedok uviedol,

že ich práca končila kolaudáciou a viac nebol účastný na stavbe.

12. Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2022 súd vypočul znalca L.. M. Y., ktorý uviedol, že znalecký
posudok vyhotovil na základe podkladov, ktoré mu boli predložené, rovnako aj na základe šetrenia
priamo na stavbe. V danom čase bola stavba už užívaná. Znalecký posudok je zameraný na odpovede

dané objednávateľom a na týchto trval. Znalecký posudok nedopĺňa. Po oboznámení so stavbou preveril
stav požiarnotechnických zariadení, a to požiarnych uzáverov a signalizácie, vizuálne, ktoré sú súčasťou
protipožiarnejstavbyakotakej.EPSmaloovládanieotváraniadverínaúnikovýchcestáchamaloovládať
aj okná na vetranie priestorov. K tomu uviedol, že z ročnej kontroly vyplýva, že EPS je schopná, ale na
druhej strane sú tam uvedené nedostatky, že neovláda otváranie dverí a okien a blokovanie klapiek.

Ide o vážny nedostatok. V prípade, ak by nebolo možné ovládať požiarne uzávery, išlo by o bránenie
evakuácie. V takomto citlivom objekte je to závažný problém. Tie dvere by spôsobili katastrofu pri požiari,
osoby by nemohli byť evakuované. Elektronické magnetické zámky, ktoré boli inštalované, v podstate
nefungovali, čo predstavuje závažný nedostatok. Pri kolaudácii je povinnosť vyskúšať súčinnosť týchto
jednotiek, avšak tie nefungovali, a preto sa domnieval, že nebolo na mieste ani vydanie kolaudačného

rozhodnutia pre užívanie stavby. Odkázal na str. 12 znaleckého posudku vo vzťahu k EPS a nedostatkov
sňousúvisiacichanastr.10vovzťahukanalýzepožiadavkykáblov.Bezodbornýchznalostíbytonebolo
možné posúdenie popísaných nedostatkov. Laik nevie ako posúdiť označenia káblov ako aj požiadavky
požiarnej odolnosti pri funkčnosti káblov a tieto boli správne navrhnuté. K podkladom odkázal znalec
na prílohu, str. 16 znaleckého posudku, prílohu riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby. Z ročnej

kontroly vyplynulo, že EPS nie je napojená na elektromagnetické zámky, čiže funkčné neboli, rovnako
tak ani otváranie. Na otázku, či je prakticky možné spojiť elektromagnetické zámky s EPS, znalec
uviedol, že to nie je jeho oblasť, on sa zaoberám protipožiarnou ochranou stavby a z týchto požiadaviek
na protipožiarnu ochranu vyplynulo ovládanie EPS zámkov a odblokovanie dverí, ale aký konkrétnyvýrobok a ako sa spáruje musí riešiť výrobca, zhotoviteľ EPS s dodávateľom zámkov. Ovládanie EPS je
súčasťou požiadaviek vyplývajúcich z technického riešenia, avšak konkrétna technická špecifikácia už
súčasťou nie je. Na otázku, či z prílohy č. 2 vyplýva, že táto umožňovala namontovať také zariadenie,

aby dvere mali nainštalované elektromagnetické zámky, poukázal na str. 12, posledný odsek znaleckého
posudku. Ak technické riešenie uvažuje o odblokovaní dverí vzhľadom na charakter týchto oddelení, to
mechanické otváranie nebolo postačujúce. Predkladateľom ročnej kontrolnej správy bol zadávateľ. Tá
ročná kontrolná správa sa robí pred kolaudáciou a odkázal na prílohu č.l.6., vyhotovil ju S. R.. Znalec
pre porovnanie predložil správu č. L2013021, založenú na str. 55 ZP, č.l. v spise 257, znalec odkázal na

bod 10 revíznej správy, č.l. v spise 260. Na otázku, ako dospel k záverom, že EPS nefunguje, ak neboli
fyzicky odskúšané tieto zariadenia, uviedol, že je to v revíznej správe. Táto bola reálne spracovávaná,
ale aj fyzicky sa na tieto zariadenia pozrel a už aj z vizuálneho pohľadu to bolo jasné. Cvičný poplach
sa nerobil.

13. Na pojednávaní dňa 31.03.2023 súd vypočul svedka T. Š., ktorý uviedol, že inštalovali systémy cez

spoločnosť Dayton. V podstate to bola iba technológia, kabeláž si robili s niekým iným. S Daytonom
boli problémy, nehradili faktúry. Následne sa dohodli s L.. Z. o prevzatí záväzku Daytonu, čo nakoniec
uhradil žalobca. Následne zrušili zmluvu s Daytonom. Vstúpil do toho žalobca. Dokončievali nejaké
práce. Dňa 28.02.2013 vypracoval cenovú ponuku pre spoločnosť Dayton. V predmetnej ponuke je
uvedená aj kabeláž, keďže na prvom podzemnom podlaží sa nenachádzala. V roku 2013 sa dávala

reálne technológia, ale projekt bol vyhotovený už v roku 2010, čiže tam došlo aj k nejakým zmenám.
Dielo vykonával na základe objednávky od spoločnosti Dayton. So žalobcom nemal žiadnu zmluvu o
vykonávaní diela. Vo vzťahu k spoločnosti, ktorá uhrádzala cenu za vykonané dielo, uviedol, že od
Daytonu išla nejaká zálohová platba cca vo výške 5.000 eur. Následne platby nehradil. Išla tam aj
predžalobná výzva a následne sa dohodli s pánom Z., že prevezme tento záväzok. L.. Z. to podpísal.

Bolo tam uvedené číslo faktúry. Odovzdali funkčné dielo v rámci aj školenia, to robil osobne a pánovi
O. ml. sa to odovzdalo, spravila sa funkčná skúška, pustil sa evakuačný rozhlas, simulácia požiaru.
Takisto sa potom aj dorábali bezkontaktné čítačky na otváranie dverí, keďže na tých dverách nebola
elektroinštalácia dverí, t.z. EPS ich absolútne nevedela ovládať, čo bol problém. Oni to aj argumentovali,
že to sú nevhodné požiarne dvere, keďže nemajú elektrolinku, tak rýchlo následne sa museli vytvoriť,

leboprojekturčiljednotlivépožiarneúseky,abyľudiatamnebehalipochodbe,aleabytiedverebolitrvalo
zavreté. Tie dvere neboli podľa N54, oni to argumentovali, nakoniec došli s alternatívou bezkontaktné
čítačky, t.z. dvere budú trvalo zavreté a personál mal bezkontaktné čítačky, kde si ťukol na čítačku a
tie dvere sa otvorili, aby mohli schodmi chodiť, vlastne personál, aby mohol chodiť, aby tam pacienti
nebehali po chodbách. To bola jediná alternatíva, čo bola možná, ktorá samozrejme spĺňala vyhlášku

č. 508/2006 a N54. Dodávali tam EPS a EVAK. Zistilo sa, že dvere nie sú v súlade s vyhláškou, to
sa zistilo asi v mesiaci marec-apríl, pred odovzdaním ich zhotoveného diela. Na vysvetlenie rozporu,
že funkčná skúška bola vykonaná v dňoch 19.06.2013 a 20.06.2013 a zároveň existuje komunikácia
v spise o tom, že EPS spoločnosť svedka dokončila až v októbri, svedok uviedol, že existovali tam
chyby, nebolo to pripravené. Najprv to ani nechceli odovzdať kvôli neuhradenej platbe. Následne ich

tam aj SBS nepustila. Boli tam rôzne zmätky aj kvôli umiestneniu čítačiek. Po nahliadnutí do Protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela na č.l. 249 svedok uviedol, že áno, ale to je EPS a evakuačný rozhlas bez
čítačiek. Kedy dokončili čítačky si nepamätal presne, ale tie sa dodávali potom. Dlho sa špekulovalo,
čo s tým spraviť. Nakoniec sa zhodli s pánom O. ml. na dodaní tých čítačiek. Čítačky sú samostatná
časť, ktorá bola uhradená, nevedel, či žalobcom alebo žalovaným, ale to namontovanie čítačiek bolo

vyskúšané a dvere sa otvárali. K dohodám uviedol, že súhlas bol. Pán O. ml. tam s nimi aj behal. Dával
im krížiky k dverám, kde mali byť tieto čítačky umiestnené a museli to urobiť tak, aby nedochádzalo
k zásahom do dverí. Musela sa tam natiahnuť kabeláž. Žalobca tam robil rôzne zmeny, najmä čo sa
týkalo estetiky. Súhlas daný byť musel, inak by tam svojvoľne tieto čítačky nemontovali. Vady sa objavili
na EPS a EVAK, lebo žalobca nedodržiaval vyhlášku č. 726/2002 Z.z.., ročnú, mesačnú kontrolu. O

tom sa urobil záznam do prevádzkovej knihy. Za užívanie zodpovedá prevádzkovateľ. Mali ísť na ročnú
kontrolu. Bola nám zaslaná oficiálna objednávka, o čom svedok poskytol na nahliadnutie e-mail od
pána H. O.G.. Po roku sa zistili vady, keďže užívateľ porušil vyhlášku. Svedok predložil Potvrdenie o
vykonaní ročnej kontroly EPS. Pán R. bol zamestnanec spoločnosti Lites. Dvere nespĺňali požiadavky,
preto sa neotvárajú cez EPS, ale cez elektromagnetické čítačky. Určite tam boli a zápis by mal existovať

zrejme v prevádzkovej knihe. Po nahliadnutí do cenovej ponuky na č.l. 214, svedok uviedol, že kabeláž
riešili v suteréne a na štvrtom nadzemnom podlaží. K cenovej ponuke uviedol, týka sa to práve tých
čítačiek a z uvedeného vyplýva, že to riešili so žalovaným. Neriešili všetky káble na prvom nadzemnom
podlaží, iba sa natiahol kábel do ústredne. Na otázku, či zodpovedal svedok za prepojenie týchtosystémov aj s dverami, uviedol, že nie. K dôvodom náhradného riešenia svedok uviedol, že dvere
nemali elektromagnetický zámok, ktorý by vedela ovládať EPS. Tie dvere nespĺňali tú požiadavku, ktorá
bola daná tým, aby bola dodržaná vyhláška, aby sa vytvorili požiarne úseky. EPS nie je napojené na

čítačky. To je samostatná časť. EPS sa ani nenapája na čítačky, ale EPS podľa legislatívy sa napája
na dvere, t.z., že tie dvere mali byť počas normálneho stavu stále otvorené. Pri požiari EPS-ka dá
signál tým dverám cez tie elektromagnetické zámky, ktoré sa zopnú a dvere sa zatvoria, kde vzniknú
požiarne úseky. Toto bol celý problém, lebo neboli elektromagnetické zámky na dverách. Takže jediná
alternatíva bola taká, že budú natrvalo zavreté, budú dodržané požiarne úseky, legislatíva splnená a

v prípade prechodov personál si bude otvárať dvere čítačkami kariet, t.z. dodržané budú aj požiarne
úseky a prechod je riešený čítačkami. Argumentovali to viackrát tam, že tie dvere nespĺňajú normu, nie
sú elektromagnetické zámky. Upozorňovali toho, kto bol na stavbe, čo sa týka káblov aj spoločnosť
Dayton. Elektromagnetický zámok, ktorý dodávali do tých dverí súvisí s čítačkou kariet, t.z. on je zavretý,
priloží sa karta a ten zámok cvakne, aby si mohli otvárať. To nie je zámok na ovládanie dverí cez EPS.
Pri EPS je to zložitejší proces, lebo tie dvere musia trvalo držať. Tam sú aj prídržné magnety, ktoré

neboli dodané. Tá chodba musí byť voľná pri normálnom stave a v prípade požiaru, keď sú správne
dvere EPS dá cez špeciálne zariadenie signál tým dverám, kde sa magnet uvoľní, zavrú sa dvere a
zámok zacvakne, t.z. nikto sa nedostane, aby ľudia tam nebehali ako splašení po chodbe, aby niekto
tam nezhorel. A toto je úplne niečo iné a preto museli dodávať na otváranie tých samotných dverí,
lebo samotné dvere mali tam nejaký kábliček do toho malého zámočku, takže to napojili akurát na

čítačku. Prečíta to a zámok sa odopne a personál si dvere otvorí a to riadne dodali, bolo to odskúšané a
funkčné. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, akým systémom bolo v projekte definované otváranie
dverí, svedok po nahliadnutí do poznámok uvádza, že v bode 2.2.2 pod názvom Stavby, vybudovanie
pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou, rekonštrukcia ubytovacích priestorov
je uvedené ovládanie požiarnotechnického zariadenia: ústredňa EPS bude podľa požiadaviek projektu

ovládaťnasledovnépožiarnotechnickézariadenia.OptickáaakustickásignalizáciapoplachuER,dverné
uzávery v zmysle projektovej dokumentácie, vypínanie elektro, VZT okrem PTZ zariadení slúžiacich
pri požiari, ovládanie otvárania okien cez ústredňu, zapínanie požiarneho vetrania - rozvádzače na
4. nadzemnom podlaží, ovládanie výťahov podľa pokynu. Na otázku súdu, odkiaľ a od kedy mal k
dispozícii uvedený dokument, svedok uviedol, že tento realizačný projekt im odovzdal projektant pred

vyhotovovaním diela. Funkcionalita napojenie EPS na dvere nebola možná z toho titulu, čo spomínal.
Na otázku súdu, či má svedok vedomosť o tom, že v súvislosti s dohodou o inštalovaní čítačiek, bol
súhlas s inštaláciou čítačiek podmienený nejakými ďalšími podmienkami, svedok uviedol, že nemá
takúto vedomosť, ale keby tam nebol ten súhlas, tak by to nerobili, akurát s tým, že už cenová ponuka
sa robila pre žalovaného.

14. Z technického riešenia ovládania požiarnych dverí prostredníctvom EPS Lites zo dňa 28.05.2013 je
konštatované, že po obhliadke v objekte domu sociálnych služieb v Želiezovciach bolo zistené, že dvere
ktoré mali byť podľa PD ovládané zariadením EPS neobsahujú elektrické inverzné zámky. Preto navrhli
bez väčšieho zásahu do dverí doplniť k dverám vonkajšie elektromagnetické zámky (plošné prídržné

magnety)amagnetickéčítačkynaDallasčip.Vprípadebežnejprevádzkybudúplošnéprídržnémagnety
držať dvere v uzavretom stave. V prípade ak príslušný pracovník, ktorý bude mať Dallas čip, priloží k
čítačke svoj čip, dvere sa následne otvoria, resp. magnet sa rozopne a zároveň budú dvere ovládané
prostredníctvom zariadenia EPS, kde pri požiari, signál z ústredne EPS rozopne prídržné magnety a
dvere bude možné otvoriť.

15. Vo vyjadrení investora k ponuke na riešenie nesúladu požiarnych uzáverov s projektovou
dokumentáciou zo dňa 31.05.2013 vyplýva, že požiarne uzávery (26 kusov dverí a presklených
hliníkových stien) vyrobené firmou STAKOS a dodané TSS Grade sa v troch zo štyroch požiadaviek
nezhodujú so záväznou realizačnou projektovou dokumentáciou, a to: sú vybavené mechanickými

zámkami FAB, ktoré technická správa výslovne zakazuje. Nie sú vybavené čiarovým bezdotykovým
kľúčom, ktorý zabezpečuje uzamykanie dverí a je vo výbave dverí podľa špecifikácie v Tabuľke
požiarnych uzáverov. Nie sú vybavené elektrickým inverzným (mechanickým) zámkom, resp.
elektrickým magnetickým zámkom, ak sa potvrdí, že elektrický magnetický zámok je rovnocenný
(lepší) a zameniteľný za elektrický inverzný zámok. Nie je ich možné ovládať elektronickou požiarnou

signalizáciou. Použitie zámkov v rozpore s projektom má za následok nefunkčnosť EPS, následné
prevádzkové problémy so vstupom do objektov, dvere nevyhovujú kritériám požiarnej bezpečnosti
podľa projektu odsúhlaseného Hasičským a záchranným zborom a znamenajú riziko pre vydanie
kolaudačného rozhodnutia. Z hľadiska funkčných požiadaviek panikové kovanie do požiarnych uzáverovšpecifikované v projektovej dokumentácii je v rozpore so záväznou požiadavkou pre špecializované
domovy sociálnej starostlivosti, podľa ktorej priestory s klientmi musia byť uzatvorené a chránené
proti samovoľnému odchodu klientov. Presklené hliníkové dvere do spoločenských miestnosti vyrobené

firmou STAKOS a dodané TSS Grade majú mechanické zámky FAB, čo nie je v súlade s realizačným
projektom, podľa ktorého tieto dvere nemajú žiadne uzamykanie. Z toho dôvodu je dvere možné z
jednej strany otvoriť iba kľúčom. Aby dodávka predmetných dverí bola v zhode a investor ju mohol
odsúhlasiť, treba túto chybu odstrániť a zabezpečiť obojstranné otváranie dverí bez použitia kľúča
(nie iba vybratím zámkov). Technické riešenie uzatvárania požiarnych dverí nahradením elektrických

inverzných zámkov umiestnených v dverách vonkajšími elektromagnetickými zámkami (plošné prídržné
magnety) umiestnenými na ráme dverí a umiestnením magnetických čítačiek na stenu vedľa dverí,
predložené v ponuke je podľa získaných informácii relevantné a pri správne vykonanom technickom a
estetickom prevedení (nie je popísané v návrhu), môže odstrániť nesúlad s projektovou dokumentáciou
uvedený v bode 1. Podmienkou je, aby písomné súhlasné vyjadrenie sa stavebného dozoru, že
navrhované riešenie je v zhode s projektovou dokumentáciou; písomné potvrdenie alebo odborné

stanovisko oprávnenej osoby (napr. znalca z odboru), že elektrický magnetický zámok umiestnený na
ráme dverí je plnohodnotnou alternatívou elektrického mechanického inverzného zámku umiestneného
v dverách, resp. súhlasné vyjadrenie projektového orgánu, alebo záväzok dodávateľa, že v prípade
námietky kontrolného orgánu poskytovateľa príspevku a krátenia peňazí, preberá a uhradí záväzok;
použitý bude systém s bezdotykovou čítačkou (čipový bezdotykový kľúč) predložený v druhom návrhu

(konzultovali systém ACCES-RYS, so znížením ceny montáže, ktorá nie je podložená pracovným
zaťažením montáže), dodávateľ náhradného riešenia doplní popis montáže a garantuje jej vykonanie
spôsobom, ktorým nedôjde k podstatnému narušeniu vzhľadu dverí (úvahy boli vyslovené pri rokovaní
na stavbe), navrhovaná cena je vrátane montážnych komponentov, líšt, osadenia do steny; mechanické
zámky budú znefunkčnené alebo demontované, aby omylom nemohlo dôjsť k zablokovaniu otvárania

dverí EPS; pred vykonaním zmeny výrobca dverí (STAKOS) písomne potvrdí platnosť certifikácie a
záruky požiarnych dverí po vykonaní zásahov do dverí spojených s namontovaním elektromagnetických
zámkov, odomykania čipovým bezdotykovým kľúčom a znefunkčnením mechanických zámkov FAE.

16. Z reklamácie žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že v nadväznosti

na kontrolu zo dňa 29.10.2013 Prezídiom hasičského a záchranného zboru sa potvrdili vady skiel
všetkých protipožiarnych dverí v objektoch SO. Čas vznik vady je 05.09.2013, od ktorého sa tieto vady
zvýraznili. Popísaná vada je ako zmena priehľadnosti skiel, ako aj zvlnenie tesnenia. Keďže hodnota
protipožiarnych dverí prekračuje sumu 80.000 eur, považujú vadu za závažnú a žiadajú odstránenie
vady. Zároveň v reklamácii zo dňa 30.10.2013 žalobca popísal vadu, ktorá mala vzniknúť 14.10.2013,

ako nedokončenú montáž elektromagnetických zámkov a bezdotykových čítačiek. Pri montáži neboli
dohodnuté technické prostriedky s poukazom na list stavebného dozoru zo dňa 28.05.2013. Z
uvedeného vyplýva, že nedostatky neboli odstránené ani po 4 mesiacoch od dohody medzi stranami.
Nedošlokodsúhlaseniuaprevzatiuoprávnedostatkov.Vreklamáciizodňa30.10.2013požiadalžalobca
o bezodkladné odstránenie nedostatkov EPS dodanej v rámci projektu so zistením vady dňa 25.10.2013.

Žalobca vadu popísal tak, že revízna správa požiarnej signalizácie vyhotovená s dátumom 19.06.2012
nezodpovedá termínu dokončenia a odovzdania signalizácie do užívania. Na zhotovenie kabeláže boli
použité káble nižšej triedy požiarnej odolnosti, kabeláž je voľne položená na konštrukcii kazetového
stropu, PTZ majú byť podľa projektovej dokumentácie ovládané akčnými členmi, pričom vzhľadom na
použité káble a spôsob ich montáže sú nefunkčné. Rovnako tak kabeláž EVAK je nižšej odolnosti

ako stanovuje projektová dokumentácia, pričom táto je voľne položená. Elektromagnetické zámky
požiarnych dverí musia byť podľa projektovej dokumentácie aj podľa technických štandardov ovládané
technickým zariadením tzv. akčnými členmi. V skutočnosti sú tieto technické zariadenia nahradené
krabičkami vlastnej výroby, ktoré sú voľne položené na kazetovom podhľade, prípadne visia zo stropu.
OdovzdanáEPSaEVAKvykazujevýznamnérozdielymedziskutočnýmstavomdeklarovanýmvprojekte

skutočného vyhotovenia a stavom požadovaným v realizačnom projekte. Požiarna signalizácia nebola
doteraz uvedená do prevádzkového režimu (č.l. 273-275).

17. Z reklamácie žalobcu zo dňa 16.06.2014 v nadväznosti na odpoveď žalovaného zo dňa 27.11.2013,
v ktorej boli reklamácie označené za neoprávnené, zaslal žalobca žalovanému znalecký posudok.

Upozornil, že v dokumentácii chýba potvrdenie výrobcu, že po úprave dverí s elektromagnetmi sa
nemení požiarna odolnosť. Požiadal o odstránenie vád bezodkladne a zhotovenie v rámci projektu do
súladu s projektovou dokumentáciou.18. Z reklamácie žalobcu zo dňa 25.08.2014 vyplýva, že žalobca žiadal o odstránenie nedostatkov
požiarnotechnických zariadení diela, konkrétne požiarnej signalizácie, požiarnych dverí a elektrických
rozvodov. Vady boli zistené 25.10.2013. Popis vady spočíval v tom, že požiarne dvere nie sú vybavené

projektom zadaným inverzným elektronickým zámkom, čipovým bezdotykovým kľúčom a ovládaním
EPS. Vetranie nie je ovládané EPS Kabeláž EPS a EVAK je zhotovená z káblov nižšej triedy požiarnej
odolnosti ako stanovujú záväzné predpisy, projektová dokumentácia a popis v revíznej správe. Kabeláž
je voľne položená. Ústredňa EPS nie je napojená na samostatný prívod z rozvádzača a nedisponuje
vstupno - výstupnými prvkami ovládania požiarnotechnických zariadení. Sklenené výplne dverí zmenili

priehľadnosť a došlo k zvlneniu a odlepeniu tesnenia. Žalobca týmto žiadal žalovaného o odstránenie
závad a uvedenie diela do súladu s projektovou dokumentáciou, ako aj vykonať výmenu osadených
požiarnych dverí.

19. V odbornom vyjadrení k požadovanej zľave z ceny diela L.. S. W. zo dňa 28.12.2020 je
uvedené, že zhotoviteľ diela (dodávateľ EPS, EVAK a požiarnych dverí - PTZ) vykonal zmeny v

technickom riešení EPS a EVAK oproti projektovej dokumentácii, ktoré v prípade požiaru nezabezpečujú
funkčnosť požiarnotechnických zariadení v zmysle vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., príloha 14 (v
súčasnosti už podľa STN 92 0203) a STN 92 0205 a nefunkčnosť ovládania požiarnych uzáverov.
Zo zhodnotenia stavu EPS a EVAK rozhodujúcim problémom zabezpečenia ich prevádzkyschopnosti
je nasledovné - boli použité kabeláže, ktoré nie sú v súlade s vyhláškou MV SR č.94/2004 Z.z.,

príloha 14 a STN 92 0205 s nižšou odolnosťou proti požiaru ako stanovuje projektová
dokumentácia, v dôsledku čoho kabeláž obidvoch systémov nespĺňa požiadavky vyhlášky MV SR
č.94/2004 Z.z., príloha 14 a STN 92 0205 o požiarnej bezpečnosti stavieb; neodborná inštalácia
kabeláže, neprípustným spôsobom voľného uloženia káblov na konštrukcii kazetového stropu alebo
na kovových úchytoch, bez použitia nosného systému káblov so zodpovedajúcou požiarnou

odolnosťou. Neboli inštalované v súlade s PD certifikované vstupno/výstupné moduly - 25 ks na
ovládanie požiarnotechnických zariadení. Boli nahradené necertifikovaným releovým ovládačom. Tieto
nedostatky v porovnaní s projektovou dokumentáciou nadväzujú na podhodnotený rozpočet EPS a
EVAK, ktorý v oboch prípadoch nepočíta s použitím projektovanej kabeláže, ktorej jednotkové ceny sú
niekoľkonásobne vyššie ako sú uvedené ceny v rozpočte zhotoviteľa. V dodávateľských rozpočtoch

EPS a EVAK sa nepočíta s montážnymi prácami, ktoré zodpovedajú požiadavkám požiarnej ochrany
a s dodávkou systémov požiarnej ochrany, ktoré spĺňajú zákonné podmienky. Cena montážnych prác
EPS aj EVAK je v rozpočtoch dodávateľa značne podhodnotená v porovnaní s rozpočtami montážnych
prác na odstránenie nedostatkov. Rozpočet predkladaný objednávateľom na odstránenie nedostatkov a
zabezpečenie prevádzkyschopnosti systému požiarnej ochrany vyjadruje vecne a hodnotovo chýbajúce

dodávkyamontážneprácepotrebnénauvedeniepožiarnejochranydosúladusprojektom.Cenypoužité
v tomto rozpočte vychádzajú z cenníkov dodávateľov technických zariadení a cien montážnych prác
systému na rozpočtovanie stavieb CENKROS. Výrobcom reklamovaných požiarnych uzáverov (dverí)
je firma STAKOS SLOVAKIA, a.s.. Ide o certifikovaný výrobok v zmysle vyhlášky MV SR č. 478/2008
Z.z. o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly

požiarneho uzáveru. V čase dodávky dodával výrobca certifikované požiarne uzávery s mechanickým
zámkom, ktoré nekorešpondovali s projektom stavby určeným protipožiarnym zabezpečením stavby,
podľa ktorého dverné uzávery a vstupný systém bude ovládať (spúšťať, vypínať) ústredňa EPS.
Citovaná vyhláška v § 9 stanovuje, že požiarny uzáver možno prevádzkovať len spôsobom uvedeným
vo vyhlásení o zhode alebo v prevádzkových pokynoch a v súlade s touto vyhláškou. Konštrukcia

požiarneho uzáveru sa nesmie meniť oproti stavu, v ktorom sa inštaloval a z požiarneho uzáveru
sa nemôže odstrániť žiadna jeho súčasť a ani sa žiadna súčasť nemôže pridať na požiarny uzáver
oproti stavu, v ktorom sa inštaloval; to neplatí, ak so zmenou konštrukcie požiarneho uzáveru, s
pridaním súčasti na požiarny uzáver alebo s odobratím súčasti z požiarneho uzáveru súhlasil výrobca
požiarneho uzáveru a súhlas je vydaný na základe schválenia autorizovanou osobou, ak sa jej konanie

vyžadovalo podľa osobitného predpisu. Na požiarnom uzávere nesmie byť mechanickým zásahom
alebo elektrickým zásahom vyradená z činnosti žiadna súčasť požiarneho uzáveru. Keďže zhotoviteľ
pri montáži elektromagnetov bez súhlasu výrobcu vykonal zmeny na požiarnych uzáveroch oproti
stavu, v akom boli dodané, požiarne dvere nie sú ovládané EPS, na dverách sa prejavili vady
nekvalitnej výroby ako je zvlnenie tesnenia dverí, odlepenie izolačných pásov, vypadnutie tesniacich

pásov z rámu krídiel dverí, výrazne sa znížila priehľadnosť skiel s požiarnou odolnosťou dverí sú
nedostatky, požiarne dvere nespĺňajú ustanovenia vyhlášky č. 478/2008 Z.z. a neumožňujú plniť
funkcie protipožiarnej ochrany stanovené projektom. Na uvedenie požiarnych uzáverov do súladu so
záväznými predpismi je nevyhnutná výmena 26 kusov požiarnych dverí. Užívateľ stavby požiadalviacerých výrobcov s oprávnením na výrobu certifikovaných požiarnych uzáverov. Podľa porovnania
ponúk s dodávkami výrobcov požiarnych uzáverov pre iných odberateľov je možné konštatovať,
že ide o obvyklé ceny na trhu. Potvrdzuje to porovnateľná cena pôvodného rozpočtu požiarnych

dverí z roku 2012 v sume 60.280 eur, v ktorom nie sú započítané montážne práce s predloženými
ponukami. Rozdiel požiarnych dverí od spoločnosti EMOS Alumatic oproti pôvodnému rozpočtu v sume
29.514 eur a ponuke spoločnosti SLOVFORNET vyjadruje rozdiely v technickom riešení, spoľahlivosti
a životnosti výrobkov. Zo záveru odborného posudku vyplýva nasledovné. Z odborného hľadiska
dodaný protipožiarny systém nezodpovedá projektu stavby ani záväzným predpisom požiarnej ochrany

EPS a EVAK sú nedokončené a vyžadujú výmenu kabeláže a doplnenie komponentov uvedených
v rozpočte. Inštalované požiarne dvere vzhľadom na mechanické ovládanie, zmeny pri montáži
elektromagnetického ovládania, nedostatky sklenených výplní a tesnení nezodpovedajú projektu,
požiadavkám vyhlášky na certifikovaný výrobok a ich prevádzka nezabezpečuje požiarnu bezpečnosť
osôb a stavby. Odstránenie nedostatkov vyžaduje výmenu požiarnych dverí. Náklady na odstránenie
nedostatkovauvedenieprotipožiarnehozabezpečeniadoprevádzkyschopnéhostavuvsume23.456,29

eur na dokončenie EPS, 27.377,88 eur na dokončenie EVAK, 99.150,13 eur na výmenu požiarnych
uzáverov, spolu v sume 149.984,31 eur bez DPH a 179.981,16 eur s DPH sú preukázateľné a
odôvodnené.

20. Zo znaleckého posudku č. 2/2014, vypracovaného znalcom L.. M. Y., dňa 16.05.2014 vyplývajú

nasledovné odborné závery. Elektrická požiarna signalizácia spolu s ostatnými požiarnotechnickými
zariadeniami tvorí pasívnu časť protipožiarneho zabezpečenia stavby. Predmetné vyplýva z riešenia
protipožiarnej bezpečnosti stavby, ktoré komplexne spracoval špecialista požiarnej ochrany. Ovládanie,
odblokovanie požiarnych uzáverov na únikových cestách súvisí z riešením evakuácie osôb zo stavby.
Neodblokovanie požiarnych uzáverov znamená zatarasenie únikových ciest z objektu „ubytovňa pre

seniorov a domov dôchodcov“. Evakuácia si vyžaduje voľnosť a priechodnosť únikových ciest stavby.
V predmetnom objekte je to zložitejšie o skutočnosť, že sa v stavbe nachádzajú aj osoby neschopné
samostatného pohybu. Zatarasenie únikových ciest je závažným nedostatkom v zabezpečovaní
ochrany pred požiarmi v stavbe. Požiarne dvere sú požiarnotechnickým zariadením, ktoré zabezpečuje
bránenie šíreniu tepla, obmedzuje šírenie tepla, alebo bráni prenosu plameňa, bráni prieniku dymu,

bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu alebo bráni
prenosu plameňa a prieniku dymu. Požiarny uzáver je akcieschopný, ak okrem iného sú splnené
aj tieto požiadavky v súlade s § 10 písm. j) a m), t j. má vykonávanú kontrolu osobou s odbornou
spôsobilosťou v rozsahu uvedenom v prevádzkových pokynoch, v rozsahu a v lehotách ustanovených
v tejto vyhláške, a požiarnotechnické zariadenie ovládajúce požiarny uzáver má vykonanú kontrolu v

lehote podľa osobitného predpisu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že vlastník, prevádzkovateľ
stavbynemôžeužívaťstavbutak,akobolanaprojektovaná.Dveremusíponechaťsústavneodblokované
(blokovanie dverí nie je možné, nakoľko elektrické zámky nie sú ovládané elektrickou požiarnou
signalizáciou z hľadiska odblokovania pri vyhlásení požiarneho poplachu a niektoré aj boli odinštalované
z dverí subdodávateľom stavby). Vzhľadom na tento nedostatok nie je možné na oddelenia zabezpečiť

dohľad a chránený režim klientov, ktorý sú zdravotne postihnutí. Takýto požiarny uzáver nemôže
považovať za akcieschopný, nakoľko v zmysle projektovej dokumentácie má byť počas prevádzky
stavby uzatvorený a v prípade vyhlásenia požiarneho poplachu odblokovaný EPS. Ovládanie vetrania
taktiež súvisí s evakuáciou osôb, nakoľko EPS má byť ovládané vetranie chránených únikových ciest.
Vetranie, prívod čerstvého vzduchu do CHÚC ovplyvňuje dobu poskytnutia bezpečnosti evakuovaným

osobámvpožiarnomúsekuCHÚC.Nedostatokvpožadovanejsúčinnostipožiarnotechnickýchzariadení
vyplývajúci z riešeniu protipožiarnej bezpečnosti stavby sa považuje za závažný nedostatok. Zhotoviteľ
(montážna firma) nepostupoval v súlade s projektovou dokumentáciou a realizovaná kabeláž nespĺňa
požiadavky STN 92 0205. Tvrdenie zhotoviteľa (montážnej firmy), že nimi dodané a použité káble majú
dostatočnú-požiarnu odolnosť 180 minút je nepravdivé. Každý kábel, ktorý má označenie protipožiarnej

vlastnosti len FE180 alebo -V (bez uvedenia kritéria PS s požadovaným časom) je možné podľa STN 92
0205 použiť na zabezpečenie trvalej dodávky elektrickej energie pri požiari len v prípade jeho uloženia
do stavebnej konštrukcie s krytím omietkou najmenej 15 mm alebo uložením do podlahy alebo časti
požiarneho stropu s krytím betónom najmenej 15 mm. V prípade jeho použitia iným spôsobom
(napr. nechránené voľné uloženie pomocou káblových príchytiek na povrchu) tak, ako je uvedené

v skutočnom technickom riešení môže odolávať požiaru najviac 15 minút. Čo sa týka použitia kábla
v rozvodoch evakuačného rozhlasu, tak ako bolo už zdôvodnené v predchádzajúcej časti odpovede,
použitýkábelN2XH-O2x1,5vrozvodochevakuačnéhorozhlasunemážiadnufunkčnúodolnosťvpožiari
t. j. 0 minút. Použitie takéhoto kábla je porušením právnych predpisov na protipožiarnu bezpečnosťstavieb. Zmena káblov za káble s nižšou funkčnou odolnosťou je neprípustná. Síce samotná zmena
káblov nie je predmetom posudzovania projektovej dokumentácie z hľadiska riešenia protipožiarnej
bezpečnosti, ale požiadavky na vlastnosti káblov musia byť dodržané pri dodávke počas realizácie.

Svojvoľná zámena za káble s nižšími vlastnosťami, alebo bez vlastností je neprípustná. Kontrola káblov
zo strany hasičského a záchranného zboru mala byť vykonaná pri kolaudačnom šetrení. Vlastník stavby,
resp. prevádzkovateľ stavby je povinný prevádzkovať elektrickú požiarnu signalizáciu v súlade s
vyhláškou MV SR č.726/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej požiarnej signalizácie,
podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly. V tomto smere znalec odcitoval

§ 13, § 14 predmetnej vyhlášky, z ktorej vyplýva, že EPS musí byť vyhotovená podľa schválenej
projektovej dokumentácie. Pred uvedením do prevádzky pri odovzdávaní zariadenia EPS do prevádzky
sa musí vykonať kontrola podľa § 15 ods. 2 písm. d). Výsledok kontroly musí byť pozitívny. Výsledok
kontroly síce je uvedený ako záver pozitívny, ale v texte je jednoznačne uvedené, že EPS v zmysle
PD neovláda príslušné požiarnotechnické zariadenia (odblokovanie požiarnych uzáverov, EVAK). V
tomto prípade si výsledok kontroly EPS ako požiarnotechnického zariadenia protirečí, nakoľko

EPS nemôže byť akcieschopná, ak vykazuje taký závažný nedostatok ako je nedostatok v ovládaní
ďalších požiarnotechnických zariadení inštalovaných v stavbe. V riešení protipožiarnej bezpečnosti
stavby na str. 5 technickej správy sa uvádza: Elektrické zámky vybraných dverí na únikových chodbách,
slúžiace pre evakuáciu sa v prípade vzniku požiaru samočinne otvoria a ostanú trvalé aretované
v otvorenej polohe (otváranie doporučujeme riešiť impulzom EPS, alternatívne môže byť

otváranie v riešení elektrickým impulzom z miestnosti so stálou službou - izby sestier. Tieto dvere
nesmú byť vybavené mechanickými zámkami, len elektrickým uzamykaním. Dôležité je odcitovať
čl. 2.2.2. „Ovládanie požiarnotechnického zariadenia“, kde je uvedené, že: Ústredňa EPS bude podľa
požiadaviek projektu ovládať (spúšťať, vypínať) nasledovné požiarnotechnické zariadenia: Optická a
akustickásignalizáciapoplachu,Evakuačnýrozhlas,Dvernéuzávery(dverevzmyslePOPD),Vypínanie

elektro, okrem PTZ slúžiacich pri požiari, vypínanie VZT, Ovládanie vstupného systému. Následne
znalec k požiarnym uzáverom v zmysle vyhlášky MV SR č. 478/2008 Z.z. o vlastnostiach, konkrétnych
podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru upozornil na § 1,
podľa ktorého sa za akcieschopný považuje požiarny uzáver, ktorý spĺňa (okrem iného) tieto podmienky:
bol inštalovaný, v súlade s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby, ak sa riešenie vyžadovalo, a

má, ak sa požaduje, vrátane systému na uvoľnenie poistného zariadenia bezpečnostného mechanizmu
a ten spĺňa požiadavku uvedenú v § 6 ods. 5 písm. a), nemá poškodenie znižujúce jeho celistvosť,
tesnosť proti prieniku dymu alebo inú očakávanú požiadavku identifikovateľné diagnostickou metódou
alebo poznateľné voľným okom, požiarnotechnické zariadenie ovládajúce požiarny uzáver má vykonanú
kontrolu v lehote podľa osobitného predpisu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zvlnenie tesnenia dverí

a odlepenie izolačných pásov, vypadnutie tesniacich pásov z dolného rámu krídiel dverí sú nedostatky,
ktoré majú vplyv na akcieschopnosť dverí ako požiarneho uzáveru. Preukázanie vlastností dverí ako
požiarneho uzáveru vykonáva autorizovaná osoba v zmysle technických noriem EN 1634-1-2008 a STN
EN 1634 - 1:2009. Požiarne dvere sú výrobkom, ktorý pozostáva z viacerých častí (rámu dverí, výplne
dverí, tesniacich pásov a pod.) Skúšanie dverí sa vykonáva na vyhotovenom výrobku z konkrétnych

prvkov. Ich zámena bez súhlasu autorizovanej osoby je neprípustná.

21. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr.
s výpismi z obchodného registra strán konania, so zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej
dokončenejčastizodňa31.01.2013,zodňa04.06.2013,sobjednávkouč.22130358zodňa31.05.2013,

s faktúrou č. 20130060 zo dňa 03.06.2013, s výpisom z účtu zo dňa 07.06.2013, s faktúrou č. 13009 zo
dňa 13.06.2013, s výpisom z účtu zo dňa 13.06.2013, s jednostranným zápočtom zo dňa 26.03.2014,
s faktúrou č. 20130063 zo dňa 14.06.2013, s Prevádzkovým denníkom a záručným listom k 23 ks
požiarnych uzáverov, s certifikátmi zhody-VUKI a.s., s Protokolom o odovzdaní a prevzatí diela Lites
spolu Protokolom vykonania funkčnej skúšky zariadenia EPS, so záznamami Lites v prevádzkovej knihe

EPS, so Správou č. L2013021 o prvej odbornej prehliadke a odbornej skúške EPS, so Správou č.
L2013022 o prvej odbornej prehliadke EVAK, s Potvrdením č. L2015027 o vykonaní ročnej kontroly
EPS zo dňa 08.06.2015, s reklamáciou nedostatkov dodávky EPS zo dňa 30.10.2013, s reklamáciou
sklenených výplní protipožiarnych dverí zo dňa 30.10.2013, s odstránením nedostatkov dodávky EPS
zo dňa 16.06.2014, s reklamáciou požiarnotechnických zariadení diela - urgencia zo dňa 25.08.2014,

s ručiteľským vyhlásením, s komisionárskou zmluvou č. 25/DSSŽEL/2010, s cenovou ponukou EMOS
Alumatic, s.r.o. zo dňa 09.05.2016, s cenovou ponukou Dida, s.r.o. EPS a EVAK zo dňa 09.05.2016, s
certifikáciou okien a dverí podľa aktuálnej legislatívy, ako aj ďalšími ústnymi a písomnými prejavmi strán
konania a listinnými dôkazmi doloženými do spisu.22. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

23. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Podľa ods. 2, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa ods. 2,

skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

28. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „ObZ“) právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObZ podnikateľom podľa tohto

zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

30. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

32. Podľa § 374 ods. 1 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala

nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase
vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

33. Podľa § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je

možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa § 386 ods.2 ObZ náhradu škody nemôže súd znížiť.

35. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

36. Podľa § 537 ods. 2 ObZ objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

37. Podľa § 538 ObZ zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z
povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby
dielo vykonával sám.38. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva

je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

39. Podľa § 547 ods. 3 ObZ ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje

za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne
prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

40. Podľa § 550 ObZ objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ
zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený
dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo

vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu
na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu
zmluvy (§ 345 ),
je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

41. Podľa § 551 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu
na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom
na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný
jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov

objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť,
sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov
spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich
nevhodnosť mohla zistiť. Podľa odseku 2 zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1

, nezodpovedá
za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo
pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má
zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. Podľa odseku
3 zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1 , zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných
vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

42. Podľa § 554 ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste,

inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než
je uvedené v odsekoch 2 a ,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

43. Podľa § 560 ods. 1 ObZ dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve. Podľa ods. 2 ObZ zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§
554 ); ak však nebezpečenstvo
škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu.
Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto

záruky. Podľa ods. 3 ObZ zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v
odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Podľa odseku 4 ak spočíva dielo v
zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426 .

44. Podľa § 561 zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí
odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľna ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov
daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na
ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.

45. Podľa § 562 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku
podľamožnostičonajskôrpoodovzdanípredmetudiela.Podľaods.2ObZsúdnepriznáobjednávateľovi
právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich
zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri

prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr
pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov
od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty
záručná doba. Podľa odseku 3 ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

46. Podľa § 428 ods. 2 ObZ na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa odseku 3 účinky odsekov 1 a nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo
musel vedieť v čase dodania tovaru.

47. Podľa § 564 ObZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 . Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie

náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať
zhotoviteľovi.

48. Podľa § 436 ods. 1 ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom
(§ 345 ods. 2 ),

môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar,
dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie
vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy. Podľa odseku 2 voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len

ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa
však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané
náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada
bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci

neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že
vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej
ceny. Podľa odseku 3 ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku
2 , má nároky z
vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Podľa odseku 4 popri nárokoch ustanovených

v odseku 1 má
kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

49. Podľa § 345 ods. 2 ObZ na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na

účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

50. Podľa § 439 ods. 1 ObZ nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou,

ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie
hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Podľa odseku 2 kupujúci
môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená,
môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inaks určenými obdobne podľa § 502 . Podľa odseku 3 ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a § 435 ods. 1 ), môže kupujúci iba so
súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou
predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania
tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1 .

51. Podľa § 440 ods. 1 ObZ nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo
na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený
požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
Podľa odseku 2 uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru

podľa § 436 a
437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

52. Strany medzi sebou uzatvorili dňa 29.04.2011 zmluvu o dielo č. 201135/PO podľa § 536 a nasl.
ObZ. Podľa čl. 1 bod 1 predmetom tejto zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa

stavebné úpravy v zmysle projektu „Vybudovanie pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby
s demenciou v súlade s právoplatným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou a ďalej sa
zaväzuje dodať stavebný materiál za účelom vykonania tohto diela a záväzok objednávateľa uhradiť
zhotoviteľovi cenu diela. Zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vyhotoviť a odovzdať v rozsahu uvedenom v
tejto zmluve, v projektovej dokumentácii a v rozpočte výkaz výmer. Podľa čl. 1 bod 2 zhotoviteľ sa

zaväzuje vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a v súlade s právnymi predpismi
SR, príslušnými záväznými normami STN, technickými pravidlami, projektovou dokumentáciou, platným
stavebným povolením, výkazom výmer a v súlade s touto zmluvou. Podľa čl. 1 bod 3 objednávateľ
sa zaväzuje v lehote ustanovenej v tejto zmluve dielo, ktoré je bez vád prevziať v súlade s touto
zmluvou, o čom bude spísaná zápisnica o prevzatí diela a zaplatiť za prevzatie dielo dohodnutú sumu

v súlade s touto zmluvou. Podľa čl. 3 bod 1 zmluvné strany sa dohodli na cene diela 2.641.830,83 eur
s DPH (podľa rozpočtu). Podľa čl. 3 bod 2 cena je pevná. V prípade, ak počas realizácie zhotoviteľ
zistí, že skutkový stav nezodpovedá poskytnutým podkladom od objednávateľa, písomne upozorní
objednávateľanatentorozpor,zachybnépodkladyzodpovedáobjednávateľ.Podľačl.5bod1zhotoviteľ
sa zaväzuje vykonávať dielo v súlade s platnými právnymi normami SR, TSN a TP platnými v čase

realizácie diela, v súlade s touto zmluvou a pokynmi objednávateľa. Podľa čl. 5 bod 2 zhotoviteľ je
zodpovedný za dodržanie zásad bezpečnosti práce, požiarnej ochrany, ochrany životného prostredia
svojimi zamestnancami a subdodávateľmi, zhotoviteľ sa zaväzuje dodržať podmienky stavebného
povolenia a projektovej dokumentácie. Podľa čl. 5 bod 6, ak sa vyskytne v priebehu realizácie prác
na diele nutnosť akýchkoľvek zmien oproti predpokladom obsiahnutým v tejto zmluve, budú tieto

zmeny riešené operatívne jednaním medzi oboma stranami. Riešenie drobných zmien bude dohodnuté
zápisomvstavebnomdenníku,potvrdenýmobomastranami.Zmenyzávažnejšiehorozsahu,ktorémôžu
mať vplyv hlavne na termín splnenia, cenu alebo technické riešenie diela, bude riešené písomným
dodatkom k zmluve. Podľa čl. 5 bod 7 zhotoviteľ je plne zodpovedný za riadny postup prác na diele, za
akúkoľvek stratu materiálu alebo poškodenie diela, materiálov a technologického zariadenia, ktoré sú

súčasťou diela. Podľa čl. 5 bod 10 zhotoviteľ povinný vykonávať dielo sám na vlastnú zodpovednosť,
prostredníctvom svojich zamestnancov. V prípade, že zhotoviteľ nie je objektívne schopný vykonávať
celé dielo sám, je oprávnený po predchádzajúcom súhlase objednávateľa časť diela vykonať aj
prostredníctvom subdodávateľov. Aj v tomto prípade je zhotoviteľ za vykonanie diela zodpovedný
v rovnakom rozsahu, akoby dielo vykonával sám. Zhotoviteľ je povinný zabezpečiť vykonávanie

diela kvalifikovanými osobami a poveriť výkonom dozoru nad vykonávaním diela zodpovednú osobu-
stavbyvedúceho, ktorá je oprávnená kontrolovať postup prác na diele. Podľa čl. 5 bod 14 obe zmluvné
strany sú povinné navzájom sa písomne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv
na realizáciu diela. Podľa čl. 6 bod 1 objednávateľ je oprávnený vykonávať priebežnú kontrolu prác
prostredníctvom stavebného dozoru. Podľa čl. 6 bod 3 mal žalobca zároveň možnosť v prípade zistenia

závad počas vykonávania diela, možnosť požadovať od žalovaného ako zhotoviteľa odstránenie týchto
závad v stanovenej lehote, pričom túto požiadavku mohol uviesť zápisom do stavebného denníka. Podľa
čl. 6 bod 4 nevykonanie kontroly realizácie diela objednávateľom nezbavuje zhotoviteľa zodpovednosti
za vady diela. Podľa čl. 7 bod 4, ak má dielo pri odovzdaní akékoľvek vady, je objednávateľ oprávnenýodmietnuť prevzatie diela. Objednávateľ v takomto prípade určí zhotoviteľovi primeranú lehotu na
odstránenie vád diela, ktorá nesmie byť kratšia než 10 dní a dlhšia než 30 dní. Po úplnom odstránení vád
je objednávateľ povinný dielo prevziať. V lehote na odstránenie vád diela nie je zhotoviteľ v omeškaní s

odovzdaním diela. Podľa čl. 8 bod 1 zhotoviteľ zodpovedá za vykonanie diela v súlade s touto zmluvou,
projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, s pokynmi objednávateľa, s platnými právnymi
predpismi SR, STN a TP. Zhotoviteľ zodpovedá za to, že dielo bude mať v záručnej dobe vlastnosti
dohodnuté v tejto zmluve a jej prílohách. Podľa čl. 8 bod 2 zhotoviteľ poskytne na dielo záruku na dobu
5 rokov, záručná doba začína plynúť dňom riadneho odovzdania a prevzatia diela. Záručná doba sa

predlžuje vždy o dobu, v ktorej zhotoviteľ na základe reklamácie objednávateľa odstraňoval vady diela.
Podľa čl. 8 bod 3 objednávateľ je oprávnený vadu diela oznámiť zhotoviteľovi písomne, vrátane faxom
a e-mailom. Reklamácia musí obsahovať čas vzniku vady a popis vady z pohľadu užívateľa. Podľa
čl. 8 bod 4 reklamácia je považovaná za uplatnenú dňom odoslania vady diela zhotoviteľovi, o čom
je objednávateľ povinný zhotoviteľa telefonicky upovedomiť. Po odstránení vady je zhotoviteľ povinný
spísať Záznam o odstránení vady, ktorý doručí objednávateľovi v termíne odstránenia vady. Podľa čl.

8 bod 5 zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ktoré vznikli neodbornou manipuláciou objednávateľom alebo
tretími osobami. Podľa čl. 12 bod 8 meniť, dopĺňať alebo zrušiť túto zmluvu je možné len písomnou
dohodou strán, pričom zrušenie tejto zmluvy je možné aj formou odstúpenia od zmluvy. Dohoda o zmene
či doplnení tejto zmluvy musí mať formu číslovaného dodatku.

53. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu uplatnený ako celkové náklady na uvedenie dodávky do
stavu podľa projektovej dokumentácie vo výške 179.982,37 eur s DPH (149.984,31 eur bez DPH) s
príslušenstvom v zmysle Zmluvy o dielo č. 201135/PO zo dňa 29.04.2011, a to v sume 23.456,29 eur na
dokončenie EPS, 27.377,88 eur na dokončenie EVAK a v sume 99.150,13 eur na výmenu požiarnych
uzáverov.Vpodanídoručenomsúdudňa28.08.2023žalobcašpecifikovalsvojnárokvovýške98.731,76

eur ako zľavu z ceny diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ a v sume 81.249,40 eur ako nárok na náhradu
škody.

54. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným
ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal

vykonať stavebné úpravy v zmysle projektu „Vybudovanie pobytového zariadenia sociálnych služieb pre
osoby s demenciou“ v súlade s právoplatným stavebným povolením zo dňa 21.04.2010 a projektovou
dokumentáciou. S ohľadom na uvedené je preto zrejmé, že medzi stranami tak vnikol obchodnoprávny
vzťah, ktorý sa riadil príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami ObZ platnými a účinnými v čase
uzatvorenia zmluvy.

55. Sporným nebolo, že súčasťou projektovej dokumentácie bola vypracovaná aj technická správa o
riešení protipožiarnej bezpečnosti z roku 2010 ako projekt stavby pre stavebné konanie (sporným bolo,
či ju mal žalovaný k dispozícii). Strany dňa 31.01.2013 podpísali zápis o odovzdaní diela, ako aj zápis
zo dňa 04.06.2013, ktorým doplnili prvotný zápis zo dňa 31.01.2013. Žalovaný prostredníctvom svojho

subdodávateľa dodal na stavbu požiarne uzávery s mechanickým uzamykaním. Dodávka a montáž EPS
a EVAK sa uskutočnila až dňa 19.06.2013, napriek zápisu o jej funkčnosti už dňa 31.01.2013. Na stavbu
boli dodané elektromagnetické zámky, a to od 03.10.2013. Sporným nebolo uplatnenie reklamácie vád
diela žalobcom dňa 30.10.2013, 16.06.2014 a dňa 25.08.2014, ako aj obsah týchto reklamácií. Žalobca
si následne uplatnil listom zo dňa 29.01.2015 zľavu z ceny diela vo výške 102.500 eur.

56. Spornou bola existencia vád diela, ich včasné uplatnenie žalobcom, zodpovednosť žalovaného za
vykonávanie diela spoločnosťou Lites, ako aj pasívna vecná legitimácia. Strany rozporovali aj existenciu
dohody náhradným riešením, keď sa na požiarne uzávery namontovali elektromagnetické zámky
namiesto zámkov s elektrickým uzamykaním, ako aj samotné dokončenie inštalácie EPS. Sporným

bola existencia vád v čase odovzdania diela, ako aj samotné odovzdanie diela a stav diela v čase jeho
odovzdania s ohľadom na zápis zo dňa 31.01.2013, ako aj uskutočnenú kolaudáciu v mesiaci júl až
august 2013. Sporným bol aj samotný počet požiarnych uzáverov, ktorých sa vada diela mala týkať.
V prípade vady kabeláže bolo zo strany žalovaného namietané, že sa malo jednať o zjavnú vadu,
ktorú mal žalobca zistiť pri prehliadke diela (v prípade rozporu s projektovou dokumentáciou nebolo

sporným, že sa jedná o vadu zjavnú). Spornou bola aj dohoda na náhradnom riešení vád diela v
podobe inštalácie elektromagnetov, splnenie podmienok v zmysle listu žalobcu zo dňa 31.05.2013, ako
aj už uhradená zľava zo strany žalovaného v zmysle faktúry č. 13009. Spornou bola medzi stranami
aj povinnosť žalobcu prevziať dielo-dodávku a montáž EPS od spoločnosti Lites, keďže malo podľažalovaného dôjsť k osobitnému uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi týmito stranami, ako aj funkčnosť
tohto diela, keď podľa žalovaného nemalo dôjsť k vykonávaniu kontrol a skúšok v zmysle vyhlášky
MV SR č. 726/2002 Z.z.. Sporným bola aj zmena vlastností skiel na požiarnych uzáveroch údajným

nedodržiavaním pokynov uvedených v záručnom liste a prevádzkovom denníku. Žalovaný rozporoval aj
nedostatočnú špecifikáciu požiadavky vyplývajúcej z projektovej dokumentácie týkajúcu sa označenia
požiarnych uzáverov aj panikovým kovaním, ako aj povinnosťou žalobcu vykonávať v zmysle čl. 6 bod
1 zmluvy pravidelné kontroly postupu prác.

57. Keďže žalovaný namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu, súd sa považoval za potrebné vysporiadať
s uvedenou námietkou nasledovne.

58. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán

konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v
konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

59. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii k dodávke a montáži systému EPS a EVAK žalovaný
namietal, že potom ako subdodávateľ žalovaného spoločnosť Dayton dodal na stavbu požiarne

uzávery s mechanickým uzamykaním a následnej údajnej dohode na alternatívnom riešení, malo
dôjsť medzi žalobcom a spoločnosťou Lites k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Predmetná skutočnosť sa
v priebehu súdneho konania nepotvrdila (bolo sporné), práve naopak doloženými listinnými dôkazmi,
najmä ručiteľským prehlásením, ale aj výpoveďou pána O. a svedka Š. na pojednávaní, bola
predmetná skutočnosť priamo vyvrátená. Spoločnosť Lites ako pôvodný subdodávateľ spoločnosti

Dayton (subdodávateľ žalovaného na predmetnej stavbe) po neuhradení zvyšnej časti faktúry (bola
uhradenálenzálohováfaktúravsume8.000eur)odmietolsplniťsvojupovinnosťvykonaťdielovrozsahu
dodávky a montáže EPS a EVAK. V tomto smere súd zdôrazňuje, že to bol práve žalovaný, ktorý v pozícii
dodávateľa stavby objednal u subdodávateľa Dayton dodávku EPS a EVAK, ktorý si následne objednal
subdodávkou EPS a EVAK v spoločnosti Lites, ktorá na základe neuhradenia záväzku za dodávky

od spoločnosti Dayton, podmienila dodávku EPS a EVAK ručením žalobcu (pozri bližšie ručiteľské
prehlásenie č.l. 280). Žalovaný dňa 04.06.2013 vystavil objednávku č. 22130370 na dodávku a montáž
káblových rozvodov EPS pre spoločnosť Lites. Dňa 18.06.2013, t.j. deň pred odovzdaním EPS a EVAK
uzavreli žalobca a Lites ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého v prípade, že Dayton Development s.r.o.
nesplní svoj záväzok zo zmluvy o dielo, zaplatí žalobca cenu dodávky EPS a EVAK riadne a včas.

Spoločnosť Lites vyfakturovala žalobcovi sumu 28.947,60 eur faktúrou č. 20130063 zo dňa 14.06.2013.
Keďže žalobca následne riadne uhradil cenu EPS a EVAK zo svojho ručiteľského záväzku spoločnosti
Lites (nebolo sporné), žalovaný na základe požiadavky žalobcu uhradil časť ceny v sume 24.500 eur
vyúčtovanúfaktúrouč.13009.Skutočnosť,žespoločnosťLitesnemalauzatvorenúžiadnuzmluvuodielo
sožalobcom,aleprávesožalovaným,prektoréhoakosubdodávateľvykonávaladodávkuamontážEPS

a EVAK, potvrdil aj svedok Švarda na pojednávaní, keď uviedol, že „inštalovali systémy cez spoločnosť
Dayton. S Daytonom boli problémy, nehradili faktúry. Následne sa dohodli s L.. Z. o prevzatí záväzku
Daytonu, čo nakoniec uhradil žalobca. Následne zrušili zmluvu s Daytonom. Vstúpil do toho žalobca.
Dielo vykonával na základe objednávky od spoločnosti Dayton. So žalobcom nemal žiadnu zmluvu o
vykonávaní diela “. Rovnako tak pán O. vypovedal na pojednávaní, že „jediný dodávateľ na stavbe

bol žalovaný ako generálny dodávateľ, s ním mali uzavretú zmluvu. Spoločnosť Lites nebola pre nich
žiadnym dodávateľom, pre nich bol dodávateľ jediný TSS GRADE, od spoločnosti Lites nič neprebrali,
ani im nič nedodala.“

60. Súd preto v súvislosti s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odkazuje na § 538 ObZ,

v zmysle ktorého zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy
diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo
vykonával sám. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami z čl. 1 bod 1, čl. 5 bod 2, bod 10 vyplýva,
že zhotoviteľ je ako generálny dodávateľ stavby zodpovedný za vykonanie diela v rovnakom rozsahu,
akoby dielo vykonával sám a nemôže túto svoju zodpovednosť prenášať na subdodávateľov stavby,

ktorýchsícemôžepoveriťvykonávanímdielaazoskutkovéhostavuzistenéhosúdomvyššie(spoločnosť
Dayton a Lites boli subdodávateľom žalovaného), avšak toto poverenie žalovaného žiadnym spôsobom
nezbavuje zodpovednosti za prípadne vady diela, či škodu spôsobenú týmito subdodávateľmi stavby.Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je v predmetnom
spore daná.

61. Následne sa súd považoval za potrebné zaoberať vadami predmetného diela. Predovšetkým
žalobca uvádzal, že dodané požiarne dvere boli vybavené mechanickým zámkom namiesto zámkov
s elektrickým uzamykaním, čo je v rozpore s projektovou dokumentáciou pri 26 dverách na únikových
cestách. Sporným v tomto smere nebolo, že žalovaný prostredníctvom subdodávateľa dodal požiarne
uzávery s mechanickým zámkom, sporným medzi stranami však ostalo, či mal žalovaný predmetnú

projektovú dokumentáciu tzv. technické riešenie, ktorá uvedenú požiadavku obsahovala k dispozícii,
ako aj počet dverí, ktoré mali byť vybavené zámkami s elektrickým uzamykaním (žalovaný tvrdil,
že elektrickým uzamykaním majú byť vybavené len 23 požiarnych uzáverov namiesto 26 požiarnych
uzáverov tvrdených žalobcom). Obrana žalovaného smerovala aj k tvrdeniu, že žalobca si výslovne
nevymienil len elektronické uzamykanie a predložená realizačná dokumentácia bola zmätočná, keďže
obsahovala aj požiadavku dverí s panikovaným kovaním. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na ďalšiu

vadu sklenených výplní a tesnenia dverí požiarnych uzáverov vymienenú žalobcom v podanej žalobe.
Žalovaný rozporoval, že ide o vady zjavné, pričom sklá na 23 požiarnych uzáverov, ktoré mali byť
vybavené sklom čírym protipožiarnym zmenili svoje vlastnosti nedodržiavaním pokynov uvedených v
záručnom liste a prevádzkovom denníku.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky žalovaného, súd upozorňuje na znenie samotnej zmluvy,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vykonať stavebné úpravy v zmysle projektu
v súlade so stavebným povolením, projektovou dokumentáciou, príslušnými tabuľkami požiarnych
uzáverov, ako aj platnými právnymi normami. V tomto smere súd odkazuje na čl. 1 bod 1, bod 2, čl.
5 bod 1, bod 2, čl. 8 bod 1 zmluvy (bližšie pozri bod 52 odôvodnenia súdneho rozhodnutia). V rámci

projektovej dokumentácie bola vypracovaná technická správa o riešení protipožiarnej bezpečnosti z
roku 2010 ako projekt stavby pre stavebné konanie (č.l. 24, 846). V riešení protipožiarnej bezpečnosti
stavby sa na str. 5 technickej správy sa uvádza: Elektrické zámky vybraných dverí na únikových
chodbách, slúžiace pre evakuáciu sa v prípade vzniku požiaru samočinne otvoria a ostanú trvalé
aretované v otvorenej polohe (otváranie doporučujeme riešiť impulzom EPS, alternatívne

môže byť otváranie v riešení elektrickým impulzom z miestnosti so stálou službou - izby sestier). Tieto
dvere nesmú byť vybavené mechanickými zámkami, len elektrickým uzamykaním. Vzhľadom
na skutočnosť, že subdodávateľ žalovaného spoločnosť Dayton dodala v januári 2013 požiarne
uzávery s mechanickým zámkom namiesto zámku s elektrickým uzamykaním, je možné jednoznačne
konštatovať, že ide o vadu požiarnych uzáverov dodaných v rozpore s projektovou dokumentáciou,

ktorá je zjavná a podstatná a za ktorú jednoznačne zodpovedá žalovaný a zhotoviteľ predmetného
diela. V tomto smere neobstojí obrana žalovaného spočívajúca v neurčitých podkladoch od žalobcu, ani
námietka, že žalovaný nemal predmetné technické riešenie k dispozícii. Predovšetkým aj zo samotnej
zmluvy vyplýva, že v prípade, ak počas realizácie zhotoviteľ zistí, že skutkový stav nezodpovedá
poskytnutým podkladom od objednávateľa, písomne upozorní objednávateľa na tento rozpor, za chybné

podklady zodpovedá objednávateľ, čo sa však v danom prípade nestalo. Ak by žalovaný, tak ako
tvrdí mal k dispozícii len realizačnú dokumentáciu bez technického riešenia, v ktorom bolo výslovne
vymienené elektrické uzamykanie požiarnych uzáverov, mal písomne na žalovaným považovaný rozpor
(v realizačnom projekte je uvedené panikové kovanie a zvýraznený elektrický inverzný zámok, čo samé
môže indikovať, že tento elektrický inverzný zámok bol požadovaný) žalobcu upozorniť a vyžiadať si

ďalší pokyn, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovanému s ohľadom na samotnú objednávku
technológie systému EPS muselo byť zrejmé, že požiarne uzávery majú byť vybavené elektrickým
zámkom. Predmetnú skutočnosť tvrdil aj samotný subdodávateľ žalovaného, pán Švarda, v rámci svojej
výpovede na pojednávaní, keď uviedol „takisto sa potom aj dorábali bezkontaktné čítačky na otváranie
dverí, keďže na tých dverách nebola elektroinštalácia dverí, t.z. EPS ich absolútne nevedela ovládať,

čo bol problém. Oni to aj argumentovali, že to sú nevhodné požiarne dvere, keďže nemajú elektrolinku.
Tie dvere neboli podľa N54, oni to argumentovali. Tie dvere nespĺňali tú požiadavku, ktorá bola daná a
tým, aby bola dodržaná vyhláška, aby sa vytvorili požiarne úseky. EPS nie je napojené na čítačky. To je
samostatná časť. EPS sa ani nenapája na čítačky, ale EPS podľa legislatívy sa napája na dvere, t.z.,
že tie dvere mali byť počas normálneho stavu stále otvorené. Pri požiari EPS dá signál tým dverám cez

tie elektrické zámky, ktoré sa zopnú a dvere sa zatvoria, kde vzniknú požiarne úseky. Argumentovali to
viackrát tam, že tie dvere nespĺňajú normu. Upozorňovali toho, kto bol na stavbe, čo sa týka káblov, aj
spoločnosť Dayton. Elektromagnetický zámok, ktorý dodávali do tých dverí súvisí s čítačkou kariet, t.z.
on je zavretý, priloží sa karta a ten zámok cvakne, aby si mohli otvárať. To nie je zámok na ovládaniedverí cez EPS. Pri EPS je to zložitejší proces, lebo tie dvere musia trvalo držať. Tam sú aj prídržné
magnety, ktoré neboli dodané“. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, akým systémom bolo v projekte
definované otváranie dverí, svedok po nahliadnutí do poznámok uvádza, že v bode 2.2.2 pod názvom

Stavby, vybudovanie pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s demenciou, rekonštrukcia
ubytovacích priestorov (pozri č.l. 848) je uvedené ovládanie požiarnotechnického zariadenia: ústredňa
EPS bude podľa požiadaviek projektu ovládať nasledovné požiarnotechnické zariadenia. Optická a
akustická signalizácia poplachu ER, dverné uzávery v zmysle projektovej dokumentácie, vypínanie
elektro, VZT okrem PTZ zariadení slúžiacich pri požiari, ovládanie otvárania okien cez ústredňu,

zapínanie požiarneho vetrania-rozvádzače na štvrtom nadzemnom podlaží, ovládanie výťahov podľa
pokynu. Na otázku súdu, odkiaľ a od kedy mal k dispozícii uvedený dokument, svedok uviedol, že „tento
projekt im odovzdal projektant pred vyhotovovaním diela. Je to definované od projektanta, čo by to
malo spĺňať. Nejde o realizačný projekt. Funkcionalita napojenie EPS na dvere nebola možná z toho
titulu, čo spomínal“. Ak teda aj podľa svedka Š., ktorý bol subdodávateľom žalovaného, nebola možná
funkcionalita EPS na dvere dodané s panikovaným kovaním, pričom subdodávateľ Lites mal odovzdaný

projekt od projektanta pred realizovaním zhotovovania diela-teda EPS, musel si byť tejto skutočnosti
prostredníctvom svojich subdodávateľov Dayton a Lites, vedomý aj žalovaný. V tejto súvislosti súd
upozorňuje na zákonnú povinnosť zhotoviteľa diela v zmysle § 551 ods. 1 ObZ upozorniť objednávateľa
bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie
diela, keďže zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Okrem toho

súd upozorňuje, že ak by aj priamo žalovaný (nie jeho subdodávatelia) nemal k dispozícii technickú
správu, z ktorej bola zrejmá požiadavka požiarnych uzáverov s elektrickým uzamykaním, pri zachovaní
odbornej starostlivosti v rámci oboznámenia sa s tabuľkou požiarnych uzáverov (ktorá obsahovala tiež
požiadavku elektrického uzamykania), ale aj vedomosťou o dodávanej EPS a jej funkcionality, mal
zhotoviteľ písomne upozorniť na takýto pokyn, vyžiadať si stanovisko ohľadom požiarnych uzáverov.

Keďže zhotoviteľ týmto spôsobom nepostupoval v zmysle § 551 ods. 3 ObZ, zodpovedá za vady diela
spôsobené dodaním požiarnych uzáverov v rozpore s projektovou dokumentáciou.

63. Vo vzťahu k vade sklenených výplní protipožiarnych uzáverov, súd konštatuje, že žalovaný nepoprel,
že k zmene priehľadnosti a vadám tesnenia na požiarnych uzáveroch došlo. Sporným zo strany

žalovaného len bolo, že tieto požiarne uzávery zmenili svoje vlastnosti nedodržiavaním pokynov
uvedenýchvzáručnomlisteaprevádzkovomdenníku,pričomichzárukudokladovalcertifikátmivýrobcu.
Predmetné certifikáty len dokladujú záruku, čo však neznamená, že k zmene priehľadnosti a tesnenia
nedošlo (o čom svedčia žalobcove reklamácie, ako aj fotografie). Tvrdenie žalovaného, že požiarne
uzávery zmenili vlastnosti nedodržiavaním pokynov zo strany žalobcu však ostalo len v rovine tvrdenia,

ktoré žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal. Súd aj v súvislosti s touto vadou konštatuje, že ide o
vadu zjavnú a podstatnú, čo deklaruje znalecký posudok č. 2/2014. V zmysle tohto znaleckého posudku
znalec Ing. Cincula k požiarnym uzáverom v zmysle vyhlášky MV SR č. 478/2008 Z.z. upozornil
na § 1, podľa ktorého sa za akcieschopný považuje požiarny uzáver, ktorý spĺňa (okrem iného) tieto
podmienky: bol inštalovaný, v súlade s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby, ak sa riešenie

vyžadovalo, a má, ak sa požaduje, vrátane systému na uvoľnenie poistného zariadenia bezpečnostného
mechanizmu a ten spĺňa požiadavku uvedenú v § 6 ods. 5 písm. a), nemá poškodenie znižujúce jeho
celistvosť, tesnosť proti prieniku dymu alebo inú očakávanú požiadavku identifikovateľné diagnostickou
metódou alebo poznateľné voľným okom, požiarnotechnické zariadenie ovládajúce požiarny uzáver má
vykonanú kontrolu v lehote podľa osobitného predpisu. Na základe tejto skutočnosti znalec skonštatoval,

že zvlnenie tesnenia dverí a odlepenie izolačných pásov, vypadnutie tesniacich pásov z dolného
rámu krídiel dverí sú nedostatky, ktoré majú vplyv na akcieschopnosť dverí ako požiarneho uzáveru.
Vady tesnenia a zmenu priehľadnosti skiel s požiarnou odolnosťou, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené
vyhláškou č. 478/2008 skonštatoval aj L.. S. W. v odbornom vyjadrení zo dňa 28.12.2020.

64. Vo vzťahu k počtu požiarnych uzáverov, súd konštatuje, že z tabuľky požiarnych uzáverov od č.l.
96 a nasl. vyplýva celkovo dodaných 27 kusov požiarnych uzáverov, z toho 23 požiarnych dverí a 4
presklenné hliníkové steny s bezdotykovým kľúčom a napojením na signál EPS a čírym sklom. Žalobca
v rámci repliky vysvetlil, že požiarne uzávery označené ako 40/PO v bloku C. 1PP stavebný objekt SO
01.2., ktoré nie sú požiarnym uzáverom na únikovej ceste, nezahrnul do reklamácie. Vada požiarnych

dverí sa má preto týkať 22 požiarnych dverí a 4 presklenných stien na únikových cestách ovládaných
signálom EPS. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na odborné vyjadrenie L.. S. W., ktorý po zhodnotení
vád konštatuje, že na uvedenie požiarnych uzáverov do súladu so záväznými predpismi je nevyhnutná
výmena 26 kusov požiarnych dverí.65. V súvislosti s namietanou vadou EPS a EVAK, ktorej existencia bola rozporovaná, uvádza súd
nasledovné. Po vyhotovení zápisu o odovzdaní diela dňa 31.01.2013, napriek deklarácii o vyhotovení

funkčnej skúške EPS a EVAK v tomto zápise, tieto technológie na predmetnom diele neboli vyhotovené
a ani dodané, čo vyplýva z listinných dôkazov uvedených nižšie. Samotný žalovaný tvrdí, že skutočný
začiatok realizácie EPS a EVAK bol dňa 22.02.2013, o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí
diela (záverečné stanovisko). Rovnako tak v zmysle zápisu o odovzdaní o prevzatí a odovzdaní diela
dňa 04.06.2013, ktorý bol doplnený podľa skutočného stavu ku dňu 31.01.2013, bola medzi stranami

konštatované nenainštalovanie systému EPS a EVAK. Súd upozorňuje aj na faktúru č. 20130063
vystavenú dňa 14.06.2013 žalobcom s predmetom plnenia dodávka a montáž EPS a EVAK v sume
28.947,60 eur s DPH, pričom k plneniu malo dôjsť dňa 19.06.2013. K predmetnej dodávke a montáži
systému EPS a EVAK subdodávateľ žalovaného vyhotovil Protokol o odovzdaní a prevzatí diela z
20.06.2013, podľa ktorej boli dodávka, montáž a spustenie EPS a EVAK dokončené dňa 19.06.2013.
Podľa Protokolu o vykonaní funkčnej skúšky EPS bola funkčná skúška EPS a ovládania iných zariadení

vykonaná dňa 20.06.2013. Pri odovzdaní a prevzatí diela bola revíznym technikom vyhotovená a dňa
20.06.2013 odovzdaná Správa č. L2013021 o prvej odbornej prehliadke a odbornej skúške EPS a
Správa č. L2013022 o prvej odbornej prehliadke EVAK. Žalovaný v tomto smere tvrdil, že požiarne
uzávery sú pripojené na EPS a systém je plne funkčný, avšak žalobca odmietol systém prevziať, a preto
nie je spustený. V zmysle prevádzky mal žalobca vykonávať pravidelné kontroly v súlade s vyhláškou

MV SR č. 726/2002 Z.z. Vo vzťahu k predmetnej vade, v znaleckom posudku Ing. Cincula uviedol, že
vlastník stavby, resp. prevádzkovateľ stavby je povinný prevádzkovať EPS v súlade s vyhláškou
MV SR č.726/2002 Z.z, ktorou sa ustanovujú vlastnosti EPS, podmienky jej prevádzkovania a
zabezpečenia jej pravidelnej kontroly. V tomto smere znalec odcitoval § 13, § 14 predmetnej vyhlášky, z
ktorej vyplýva, že EPS musí byť vyhotovená podľa schválenej projektovej dokumentácie. Pred uvedením

do prevádzky pri odovzdávaní zariadenia EPS do prevádzky sa musí vykonať kontrola podľa § 15
ods. 2 písm. d). Výsledok kontroly musí byť pozitívny. Výsledok kontroly síce je uvedený ako záver
pozitívny, ale v texte je jednoznačne uvedené, že EPS v zmysle projektovej dokumentácie neovláda
príslušné požiarnotechnické zariadenia (odblokovanie požiarnych uzáverov, evakuačný rozhlas). V
tomto prípade si výsledok kontroly EPS ako požiarnotechnického zariadenia protirečí, nakoľko EPS

nemôže byť akcieschopná, ak vykazuje taký závažný nedostatok ako je nedostatok v ovládaní ďalších
požiarnotechnických zariadení inštalovaných v stavbe. V riešení protipožiarnej bezpečnosti stavby na
str. 5 technickej správy PO sa uvádza: Elektrické zámky vybraných dverí na únikových chodbách,
slúžiace pre evakuáciu sa v prípade vzniku požiaru samočinne otvoria a ostanú trvalé aretované
v otvorenej polohe. Tieto dvere nesmú byť vybavené mechanickými zámkami, len elektrickým

uzamykaním. Dôležité je odcitovať čl. 2.2.2. „Ovládanie požiarnotechnického zariadenia“, kde je
uvedené, že: Ústredňa EPS bude podľa požiadaviek projektu ovládať (spúšťať, vypínať) nasledovné
požiarnotechnické zariadenia: Optická a akustická signalizácia poplachu, Evakuačný rozhlas, Dverné
uzávery (dvere v zmysle PO PD), Vypínanie elektro, okrem PTZ slúžiacich pri požiari, vypínanie VZT,
Ovládanie vstupného systému. Uvedené závery sú v rozpore s tvrdením svedka Š. o funkčnosti EPS a

EVAK, avšak v tejto súvislosti súd upozorňuje, že revízny technik bol zamestnancom spoločnosti Lites,
ktorá vykonávala predmetnú skúšku, aj ročnú kontrolu a ide o konštatovanie subdodávateľa, ktoré si
v zmysle znaleckého posudku v samotnej správe protirečí. Rovnako tak aj zo samotného Potvrdenia
č. L2015027 o vykonaní ročnej kontroly EPS zo dňa 08.06.2015 (bližšie pozri č.l. 265 a nasl.) za tých
istých nedostatkov je konštatované tým istým revíznym technikom, že zariadenie EPS a EVAK nie je

akcieschopné do doby odstránenia porúch a nedostatkov (porovnaj Potvrdenie na č.l. 265-272 a Správu
č. L2013021 na č.l. 257 a Správu č. L2013022 na č.l. 261). Súd sa preto stotožnil so žalobcom v
tvrdení, že napriek tomu, že revízny technik Zámečník v Správe č. L2013021 a Správe č. L2013022
zo dňa 20.06.2013 konštatoval bezpečnosť a akcieschopnosť, a to napriek povahe nedostatkov, tieto
museli existovať už v čase, kedy mala byť vyhotovená dodávka a montáž EPS a EVAK. Vzhľadom na

uvedené, preto súd konštatuje existenciu predmetnej vady ku dňu jej dodania montáže, ktorú je potrebné
považovať za zjavnú a podstatnú.

66. Súvisiacou vadou dodávky a montáže EPS a EVAK ovplyvňujúcou jej prevádzkyschopnosť bola aj
použitá kabeláž, keďže vykonaním dokazovaním bolo zistené, že v rámci tejto časti diela boli použité

kabeláže, ktoré nie sú v súlade s vyhláškou MV SR č. 94/2004 Z.z., príloha 14 a STN 92 0205 s
nižšou odolnosťou proti požiaru ako stanovuje projektová dokumentácia, v dôsledku čoho kabeláž
obidvoch systémov nespĺňa požiadavky vyhlášky MV SR č.94/2004 Z.z., príloha 14 a STN 92 0205 o
požiarnej bezpečnosti stavieb. Uvedená skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Cinculu, akoaj odborného stanoviska L.. W.. Okrem toho z vykonaného dokazovania (znalecký posudok a odborný
posudok) vyplýva, že kabeláž bola aj neodborne inštalovaná, neprípustným spôsobom voľného uloženia
káblov na konštrukcii kazetového stropu alebo na kovových úchytoch, bez použitia nosného systému

káblov (lávky, príchytiek) so zodpovedajúcou požiarnou odolnosťou. Žalovaný preto nepostupoval
v súlade s projektovou dokumentáciou, keďže realizovaná kabeláž nespĺňa požiadavky STN 92 0205.
Tvrdenie žalovaného, že nimi dodané a použité káble majú dostatočnú-požiarnu odolnosť 180 minút je
nepravdivé, znalec v tomto smere skonštatoval, že použitie kabeláže spôsobom uloženia, tak ako to bolo
na danej stavbe (inak ako je uvedené v skutočnom technickom riešení), môže odolávať požiaru najviac

15 minút. K použitiu káblov v rozvodoch EVAK, znalec skonštatoval, že použitý kábel N2XH-O 2x1,5 v
rozvodoch nemá žiadnu funkčnú odolnosť v požiari t. j. 0 minút. Použitie takéhoto kábla je porušením
právnych predpisov na protipožiarnu bezpečnosť stavieb. Zmena káblov za káble s nižšou funkčnou
odolnosťou je neprípustná. Síce samotná zmena káblov nie je predmetom posudzovania projektovej
dokumentácie z hľadiska riešenia protipožiarnej bezpečnosti, ale požiadavky na vlastnosti káblov musia
byťdodržanépridodávkepočasrealizácie.Svojvoľnázámenazakáblesnižšímivlastnosťami,alebobez

vlastností je neprípustná. Kontrola káblov zo strany hasičského a záchranného zboru mala byť vykonaná
pri kolaudačnom šetrení. Vlastník stavby, resp. prevádzkovateľ stavby je povinný prevádzkovať
EPS v súlade s vyhláškou MV SR č. 726/2002 Z.z, ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej
požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly. V tomto
smere znalec odcitoval § 13, § 14 predmetnej vyhlášky, z ktorej vyplýva, že EPS musí byť vyhotovená

podľa schválenej projektovej dokumentácie. Tak ako bolo uvedené vyššie však EPS a EVAK nebola
vyhotovená podľa schválenej projektovej dokumentácie. V tomto smere vadu kabeláže EPS a EVAK nie
je možné oddeliť a posudzovať samostatne bez zohľadnenia aj vady funkčnosti systému EPS a EVAK,
a preto je treba skonštatovať, že predmetná vada je podstatná, keďže nespĺňa podmienky bezpečnosti
protipožiarnej ochrany a nie je akcieschopná. Predmetná vada v časti kabeláže je vadou skrytou, keďže

tietovadyniejemožnézistiťbezodbornýchschopností.Vtejtosúvislostivsúladesuvedenýmvypovedal
svedok O., keď uviedol, že na to aká tam je kabeláž, stavebný dozor neupozorňoval. Samotný pán O.
sa na pojednávaní v rámci výsluchu vyjadril vo vzťahu ku kabeláži tak, že toto „zistili až neskôr, keď sa
robila kontrola, tam sa musí pozrieť na kábliku presný typ kábla a vtedy sa to zistí. Je tam značka kábla,
nie je to napísané. Neviete to zistiť, vedia to len ľudia, ktorí s tým pracujú“.

67. Súd obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že na danej stavbe prebehla kolaudácia, a preto
systém EPS a EVAK musel byť plne funkčný s odkazom na výsluchy svedkov L.. Š. V. L.. N.,
nepovažuje za dôvodnú, keďže ani jeden zo svedkov nebol prítomný prehliadky požiarnikov, resp.
samotného vyskúšania funkčnosti systémov EPS a EVAK a ani samotného kolaudačného konania,

preto vyjadrenia svedkov týkajúce sa priebehu tohto konania, sú len domnienkami bez relevancie na
posúdenie existencie vád diela. V tejto spojitosti súd upozorňuje aj na list od spoločnosti subdodávateľa
Lites zo dňa 01.10.2013, ktorý sa vyjadril k termínu meškania dodávky elektromagnetických zámkov a
bezkontaktných čítačiek, tým spôsobom, že „v prípade potreby som ochotná danú záležitosť vysvetliť
orgánom, ktoré Vás majú navštíviť 04.10.2013 (elektromagnetické zámky neboli nainštalované). V

prípade potreby Vám vieme zabezpečiť ochranu čo sa týka požiarnikov a schvaľovania“. Na základe
tohto vyjadrenia súd konštatuje, že má pochybnosť ohľadom správnosti a úplnosti kolaudačného
konania, a to aj s ohľadom na vykonané dokazovanie, v rámci ktorého bola jednoznačne zistená vada
požiarnych uzáverov v rozpore s projektovou dokumentáciou, nefunkčná EPS (v čase kolaudácie-
mesiac júl-august 2013 nebol nainštalovaný ani elektromagnetický zámok, ale len panikové kovanie),

ale aj vada kabeláže.

68. K tvrdeniu žalovaného o údajnej nefunkčnosti systému EPS z dôvodu neodbornej manipulácie
žalobcu a jeho mechanickom porušení, súd uvádza, že túto žalovaný nepreukázal. K nevykonávaným
skúškam v pravidelných lehotách v zmysle vyhlášky MV SR č. 726/2002 Z.z., súd uvádza, že

podľa prevádzkového denníka subdodávateľa Lites mala byť EPS dňa 26.06.2013 daná do skúšobnej
prevádzky. Až dňa 04.06.2014 spoločnosť Lites spustila EPS do bežnej prevádzky so záverom, že je
prevádzkyschopná, napriek rozpornému záveru v nedostatkoch, v ktorých je zaznamenané nefunkčné
ovládanie vzduchotechniky a požiarnych dverí (č.l. 461). Až uvedením do bežnej prevádzky vzniká
povinnosť v zmysle citovanej vyhlášky vykonávať ročné prehliadky EPS, pričom táto bola vykonaná dňa

08.06.2015 so záverom, že EPS nie je schopná bezpečnej prevádzky (č.l. 462-465). Okrem toho nie je
zrejmé, aké ročné prehliadky mal žalobca vykonávať, ak mu dielo nebolo ani riadne odovzdané (bližšie
pozri nasledujúci bod odôvodnenia rozsudku).69. V súvislosti s námietkou, že žalobca neprevzal predmetnú dodávku a montáž EPS a EVAK, je treba
upozorniť na tú skutočnosť, že žalobca ani nemal povinnosť prevziať dielo od spoločnosti Lites, keďže
jediným generálnym dodávateľom stavby bol žalovaný, ktorý si v tomto smere svoju povinnosť nesplnil.

Skutočnosť, že dielo bolo vykonané v priestoroch patriacich žalobcovi, ešte automaticky neznamená, že
toto dielo prevzal. Žalobca mal v tomto smere povinnosť prevziať len riadne vykonané dielo bez vád, čo
sa v časti dodávky a montáže EPS nestalo. V danom prípade nastala špecifická situácia, keďže žalobca
prevzal dielo s vadami a nedorobkami síce už dňa 31.01.2013, avšak bez inštalovanej EPS a EVAK, čo
potvrdili obe strany zápisom zo dňa 04.06.2013 a následne dielo v časti EPS a EVAK od spoločnosti

Lites odmietol dôvodne prevziať, čo znamená, že dielo v danej časti ani nebolo žalovaným riadne a
včas odovzdané.

70. Súd sa považuje potrebné vyjadriť aj k samotnému odovzdaniu a prevzatiu diela, čo súvisí
s námietkou žalovaného týkajúcou sa včasného uplatnenia vád diela zo strany žalobcu. Strany
zhodne prehlásili, že dňa 31.01.2013 došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. Žalovaný - zhotoviteľ

zorganizoval v dňoch 27.01.2013 až 31.01.2013 preberacie konanie stavby, o ktorom vyhotovil Zápis
o odovzdaní a prevzatí stavby „vybudovanie pobytového zariadenia sociálnych služieb pre osoby s
demenciou“. V Zápise zo dňa 31.01.2013 sa uvádza, že medzi dokladmi vydanými v priebehu realizácie
výstavby je „zápis o funkčnej skúške EPS“, čo sa z vykonaného dokazovania ( bližšie pozri bod
65 odôvodnenia rozsudku) ukázalo ako nepravdivé prehlásenie, keďže EPS dodávala spoločnosť

Lites až ku dňu 19.06.2013. Ďalej sa v zápise uvádza, že „odovzdané dielo je prevádzkyschopné
s vadami a nedorobkami /Prílohe č.1/, ktoré by bránili užívaniu diela a budú odstránené v termíne.
Podľa Prílohy č.1 pri preberaní stavby neboli zistené vady bezpečnostných parametrov EPS, vady
ovládania protipožiarnych dverí EPS, zmena priehľadnosti sklenených výplní protipožiarnych dverí a
nefunkčnosť tesnení protipožiarnych dverí. Žalobca ako objednávateľ po prevzatí stavby, v priebehu

prípravy na kolaudáciu a užívania stavby zistil nedokončené práce na diele a nedostatky, ktoré neboli
uvedené v Prílohe č.1 k Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby a doplnil Prílohu o nedokončené práce
na diele a nedostatky v realizácii diela, a to dňa 04.06.2013 Prílohou k Zápisu zo dňa 31.01.2013
(č.l 246-248). Pán O. v tomto smere na pojednávaní uviedol, že „požiarne uzávery boli namontované
od 30.01.2013 do 06.02.2013, práve v čase preberania diela. Dvere boli dodané pred podpisom toho

protokolu, začali sa montovať, tie základy boli namontované, už to bolo jasné, že deklarácia sa dokončí,
takže to akceptovali, vlastne to bolo aj splnené. To o čom mali vedomosti, tak ako to vedeli odborne
posúdiť, tak to zodpovedalo, to čo sa ukazovalo postupne, že keď sa začali užívať alebo overovať
jednotlivé funkcie, to zisťovali až postupne, lebo napr. v tej EPS tam je veľa vecí zakrytých buď v
murive, veľa vecí ma špecifické označenie, bežný človek to nevie posúdiť, či to je správne alebo

nesprávne, alebo nie sú v súlade s projektom, postupne to zisťovali. Následne bola spísaná ďalšia
správa, pretože pokračovalo buď odstraňovanie nedostatkov alebo dokončenie prác, ktoré neboli. Takže
žiadali, aby to bolo doplnené, s tým že 31.01.2013 tam tie nedostatky museli na stavbe byť. Stavebný
dozor, boli prípady, kedy upozorňovali na nesúlad, ale v tej veci EPS a uzáverov, upozorňovali na to,
že dvere boli dodané bez tých elektronicky ovládaných zámkov, ale napr. na to aká tam je kabeláž,

neupozorňovali“. Pán L.. Š. (stavebný dozor) sa na pojednávaní k odovzdaniu diela vyjadril tak, že „dielo
boloodovzdanénazákladevýzvyzhotoviteľavjanuári2013spolusozápisomoodovzdanídiela,ktorého
súčasťou sú vady a nedorobky. Tento zápis bol parafovaný zástupcami zhotoviteľa, objednávateľa a
stavebného dozoru. Súčasťou bol samostatný dokument, kde boli vady popísané, väčšinou išlo o ľahko
odstrániteľné vady ako maľby, omietky a pod., ale aj ďalšie veci z dôvodu nesúladu s projektovou

dokumentáciou, ktoré neboli závažného charakteru. K prílohe zo dňa 04.06.2013 uviedol, že to je
príloha, ktorá bola doplnená, keď sa urobila kontrola vád a nedorobkov. L.. N. ako stavebný dozor
na pojednávaní vypovedal k odovzdávaniu diela, že toto bolo „začiatkom roka 2013. Boli tam zistené
nedostatky, tie sú súčasťou prílohy k zápisu. Následne došlo k odstraňovaniu týchto vád. Riešili dozor
za účasti žalovaného a spoločnosti zrejme Dayton alebo Lites, skôr to bola asi spoločnosť Lites, ako

odstrániťvadyodovzdanéhodielaaspustiťkolaudáciu.Totosiprešlihneď,čižetobolovjanuári2013.Ku
dňu31.01.2013sastretliazapisovalivšetkyvadyanedorobkyaztohovzniklaprílohač.1podpísanádňa
31.01.2013. A druhá obhliadka sa vykonala k 04.06.2013. Prvýkrát, keď sa zistili tieto vady sa dal termín
na odstránenie a potom bolo druhé stretnutie, kde sa mali kontrolovať vady z prvého stretnutia. Ten prvý
dátum a prvý zápis a odovzdanie sa uskutočnilo kvôli nenávratnému finančnému príspevku, nakoľko tam

mohli byť vady a nedorobky, tak pristúpili aj k ďalšej kontrole a ďalšiemu zápisu. Tieto vady boli zistené
v období medzi prvým stretnutím a druhým stretnutím, keďže to prvé stretnutie bolo oficiálne a ďalej sa
pokračovalo a odstraňovali sa vady a nedorobky, tak tieto sa zistili v tom ďalšom období“. Z uvedeného
vyplýva, že odovzdanie a prevzatie diela dňa 31.01.2013 za účasti strán konania bolo formálnymodovzdaním diela z dôvodov popísaných práve vo výpovedi L.. N. (nenávratný finančný príspevok),
kedy Príloha č. 1 nezachytila skutočný stav diela, tento nebol v súlade s projektovou dokumentáciou,
pričom EPS a EVAK neboli inštalované a už vôbec dielo nemohlo byť dokončené v celosti, tak ako bolo

deklarované predmetným zápisom. V priebehu nasledujúcich mesiacov sa zistila aj vada požiarnych
uzáverov, ktoré boli v rozpore s projektovou dokumentáciou (mechanické zámky namiesto zámkov s
elektrickým zámkom). V tomto smere žalovaný namietal neuplatnenie predmetnej vady včas, ale tak
ako bolo popísané, je zrejmé, že požiarne dvere vykazovali túto vadu (boli vybavené mechanickými
zámkami) už pri dodaní na stavbu dňa 31.01.2013, pričom žalovaný vedieť mal a mohol (nezáleží na

tom, či mal skutočnú vedomosť), že takéto požiarne uzávery sú v rozpore s projektovou dokumentáciou
(bližšie pozri odôvodnenie bod 62 odôvodnenia rozsudku). Skutočnosť, že strany následne po zistení
tejto podstatnej vady spísali dodatočne dňa 04.06.2013 Prílohu č. 1 k Zápisu o odovzdaní nehnuteľnosti
zo dňa 31.01.2013, v ktorej popísali skutočný stav diela s vadami a nedorobkami ku dňu odovzdania
diela svedčí o tom, že žalovaný priznal existenciu tejto vady (rozpor s projektovou dokumentáciou) a túto
vadu práve v dôsledku námietok zo strany žalobcu aj uznal (bližšie pozri vyjadrenie investora zo dňa

31.05.2013, v ktorom žalobca bližšie popísal predmetnú vadu). Vzhľadom na uvedené v časti týchto vád,
ktoré boli zachytené v Prílohe č. 1 zo dňa 04.06.2013, týka sa to najmä rozporu požiarnych uzáverov
s projektovou dokumentáciou, nebola potrebná žiadna ďalšia „včasná reklamácia“, ako sa nesprávne
domnieval žalovaný, keď rozporoval, že reklamácia zo dňa 30.10.2013, 16.06.2014 a 22.08.2014 nebola
od odovzdania diela uplatnená včas. Reklamácia žalobcu zo dňa 30.10.2013, v ktorej žalobca upozornil

opätovne na rozpor požiarnych uzáverov s projektovou dokumentáciou, nebola prvotnou námietkou
popísania predmetnej vady, keďže už skôr, a to konkrétne listom označeným ako vyjadrenie investora
zo dňa 31.05.2013 žalobca špecifikoval predmetnú vadu, žiadal ju odstrániť a vymienil si podmienky
na udelenie súhlasu so zmenou diela. Následne Zápisom zo dňa 04.06.2013 podpisom žalovaný uznal,
že predmetná vada existovala v čase odovzdania predmetného diela. Okrem toho súd v tejto súvislosti

upozorňuje na § 428 ods. 3 ObZ v spojení s § 562 ods. 3 ObZ. Účinky, v zmysle ktorých sa po námietke
zhotoviteľa o neskorom uplatňovaní vád diela neprizná objednávateľovi právo z vád diela za splnenia
podmienok podľa § 562 ods. 1 ObZ, nenastávajú, ak vady diela sú dôsledkom skutočností, o ktorých
predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania diela, čo bol aj daný prípad (vysvetlené bližšie
pozri bod 62 odôvodnenia rozsudku).Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca si uplatnil

vadu požiarnych uzáverov v rozpore s projektovou dokumentáciou a nenainštalovanie systému EPS a
EVAK včas, pričom námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná.

71. Keďže vada rozporu požiarnych uzáverov s projektovou dokumentáciou existovala už ku dňu
31.01.2013 a táto vada bola podstatná, bolo medzi stranami zrejmé, že zodpovednosť v tomto smere

nesie žalovaný, ktorý prostredníctvom svojho subdodávateľa dňa 28.05.2013 navrhol alternatívne
riešenie predmetnej vady bez väčšieho zásahu do dverí (podľa subdodávateľa Lites, čo znamená, že
tento zásah do dverí sa uskutočnil bez ohľadu, či ide o menší, alebo väčší zásah), a to nainštalovanie
elektromagnetických zámkov a magnetických čítačiek. V tomto návrhu subdodávateľ uviedol, že dvere
budú ovládané prostredníctvom zariadenia EPS, kde pri požiari, signál z ústredne EPS rozopne

prídržné magnety a dvere bude možné otvoriť. Vo vyjadrení k ponuke na riešenie nesúladu požiarnych
uzáverov s projektovou dokumentáciou zo dňa 31.05.2013 si žalobca vymienil podmienku súhlasu
s alternatívnym riešením, a to 1) písomný súhlas stavebného dozoru, že navrhované riešenie je v
zhodesprojektovoudokumentáciou;2)písomnépotvrdeniealeboodbornéstanoviskooprávnenejosoby
(napr. znalca z odboru), že elektrický magnetický zámok umiestnený na ráme dverí je plnohodnotnou

alternatívou elektrického mechanického inverzného zámku umiestneného v dverách, resp. súhlasné
vyjadrenie projektového orgánu, alebo záväzok dodávateľa, že v prípade námietky kontrolného
orgánu poskytovateľa príspevku a krátenia peňazí, preberá a uhradí záväzok; použitý bude systém s
bezdotykovou čítačkou (čipový bezdotykový kľúč) predložený v druhom návrhu (konzultovali systém
ACCES-RYS, so znížením ceny montáže, ktorá nie je podložená pracovným zaťažením montáže),

3) dodávateľ náhradného riešenia doplní popis montáže a garantuje jej vykonanie spôsobom, ktorým
nedôjde k podstatnému narušeniu vzhľadu dverí (úvahy boli vyslovené pri rokovaní na stavbe), 4)
navrhovaná cena je vrátane montážnych komponentov, líšt, osadenia do steny; 5) mechanické zámky
budú znefunkčnené alebo demontované, aby omylom nemohlo dôjsť k zablokovaniu otvárania dverí
EPS; 6) pred vykonaním zmeny výrobca dverí (STAKOS) písomne potvrdí platnosť certifikácie a

záruky požiarnych dverí po vykonaní zásahov do dverí spojených s namontovaním elektromagnetických
zámkov, odomykania čipovým bezdotykovým kľúčom a znefunkčnením mechanických zámkov FAE. V
tomto smere je zrejmé a evidentné, že žalovaný vymienenými písomnými súhlasmi stavebného dozoru,
znalca a výrobcu dverí nedisponoval, tieto v konaní nepredložil. Znalec Ing. Cincula sa v tejto súvislostivyjadril tak, že „požiarne dvere sú výrobkom, ktorý pozostáva z viacerých častí (rámu dverí, výplne
dverí, tesniacich pásov a pod.) Skúšanie dverí sa vykonáva na vyhotovenom výrobku z konkrétnych
prvkov. Ich zámena bez súhlasu autorizovanej osoby je neprípustná“. Vyhláška Ministerstva vnútra

SR č. 478/2008 o vlastnostiach a podmienkach prevádzkovania požiarneho uzáveru v § 9 stanovuje,
že požiarny uzáver možno prevádzkovať len spôsobom uvedeným vo vyhlásení o zhode alebo v
prevádzkových pokynoch a v súlade s touto vyhláškou. Konštrukcia požiarneho uzáveru sa nesmie
meniť oproti stavu, v ktorom sa inštaloval, a z požiarneho uzáveru sa nemôže odstrániť žiadna jeho
súčasť a ani sa žiadna súčasť nemôže pridať na požiarny uzáver oproti stavu, v ktorom sa inštaloval;

to neplatí, ak so zmenou konštrukcie požiarneho uzáveru, s pridaním súčasti na požiarny uzáver alebo
s odobratím súčasti z požiarneho uzáveru súhlasil výrobca požiarneho uzáveru a súhlas je vydaný na
základe schválenia autorizovanou osobou, ak sa jej konanie vyžadovalo podľa osobitného predpisu. Na
požiarnom uzávere nesmie byť mechanickým zásahom alebo elektrickým zásahom vyradená z činnosti
žiadna súčasť požiarneho uzáveru. Keďže žalovaný ako zhotoviteľ pri montáži elektromagnetov bez
súhlasu výrobcu vykonal zmeny na požiarnych uzáveroch oproti stavu, v akom boli dodané, nespĺňajú

tieto dvere podmienky vyhlášky č. 478/2008 Z.z.. Uvedené konanie žalovaného má závažný dopad na
funkcie požiarnych uzáverov ako bezpečnostných prvkov stanovené projektom protipožiarnej ochrany,
čokonštatovalajodbornýposudokL..W.,pričompredmetnávadaajalternatívnehoriešenianavrhnutého
a realizovaného žalovaným bez zmeny zmluvy písomným dodatkom podľa čl. 12 bod 8 zmluvy, má za
následok neodstrániteľnosť vady v podobe poškodených požiarnych uzáverov, za ktorú ako odborne

spôsobilá osoba zodpovedá žalovaný. V tomto smere súd konštatuje, že je irelevantné, že žalovaný
umožnil prístupom na stavbu zhotoviteľovi vykonávanie tohto náhradného riešenia (vypovedal svedok
Š. na pojednávaní), ak svoj písomný súhlas, ktorý by predstavoval v zmysle čl. 12 bod 8 zmluvy
písomnú dohodu strán, podmienil súhlasom oprávnených subjektov, okrem iného výrobcu predmetných
požiarnych uzáverov, čo v zmysle vyhlášky č. 478/2008 Z.z. je podmienkou pre zachovanie požiarnych

uzáverov ako bezpečnostných. Ak žalovaný začal vykonávať predmetné náhradné riešenie, ktoré
sa ukázalo ako vadné (s ohľadom práve na nevyhnutný súhlas výrobcu dverí v zmysle vyhlášky
č. 478/2008 Z.z.) bez písomnej dohody o zmene diela v časti požiarnych uzáverov, je zodpovedný
aj za vadu alternatívneho riešenia požiarnych uzáverov, ktorú si žalobca uplatnil bezodkladne, a to
reklamáciouzodňa30.10.2013(bližšiepozribod 16odôvodneniarozsudku),keďokreminéhoopätovne

rozporoval nesúlad požiarnych uzáverov s projektovou dokumentáciou. V tomto smere súd zdôrazňuje,
že elektromagnetické zámky spolu s bezkontaktnými čítačkami neboli nainštalované ani 01.10.2013, čo
vyplýva z e-mailovej komunikácie subdodávateľa (č.l.454), pričom tieto montážne práce sa mali začať
až 04.10.2013. Z reklamácie žalobcu zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že predmetnú vadu mal žalobca zistiť
dňa 14.10.2013, kedy malo dôjsť k dokončovacím prácam uvedeného prístupového systému (č.l. 273),

pričom zdôraznil, že nedošlo k odsúhlaseniu a prevzatiu opráv nedostatkov a žiadal o bezodkladné
odstránenie nedostatkov EPS. V tomto kontexte je treba nahliadať aj na ďalšie reklamácie žalobcu, ktoré
zaslal žalovanému spolu s touto reklamáciou, keďže všetky sú z dátumu 30.10.2013, a to reklamáciu
nedostatkov EPS (č.l. 274), v ktorej uvádza ako dátum vzniku vady 24.10.2013 a v ktorej popisuje vady
kabeláže EPS a EVAK, ale aj nesúlad s projektovou dokumentáciou. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením

žalovaného, že predmetné vady by žalobca neuplatnil včas.

72. Vo vzťahu k uplatneniu reklamovanej vady sklenených tabúľ včas, súd uvádza, že žalobca
reklamoval predmetnú vadu diela dňa 30.10.2013 (č.l. 273) s tým, že od 05.09.2013 sa vady sklenených
výplní zvýraznili, pričom v nadväznosti na kontrolu vykonanú z 29.10.2013 konštatoval, že sa vady

potvrdili na všetkých protipožiarnych dverách. Predmetnú vadu žalobca reklamoval opätovne dňa
25.08.2014. Vysvetlenie žalovaného týkajúce sa tvrdenia žalobcu v žalobe, že „čírosť skla sa zmenila
v priebehu 6 mesiacov“, teda od odovzdania a prevzatia realizovaného diela t.j. od 31.01.2013, je len
domnienkou žalovaného, ktorá nemá relevanciu. Rovnako tak je možné, že tým bolo myslené, že ide
o 6 mesiacov predchádzajúcich reklamácii vád. Žalovaný predmetnú reklamáciu vád sklenených tabúľ

neuznal, v odpovedi zo dňa 27.11.2013 uviedol, že predmetná vada vyplýva z prevádzky budovy. Súd
konštatuje, že aj predmetnú vadu si žalobca uplatnil riadne a včas, ak v rámci postupného zhoršovania
priehľadnosti sklenených tabúľ po upozornení príslušných orgánov, reklamoval predmetnú vadu dňa
30.10.2013.

73. Na základe vyššie uvedeného právneho a skutkového rozboru vád diela, súd dospel k záveru o
existencii vád diela, ich včasnom uplatnení, zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ako aj neodstránenia
vád zhotoviteľom v ich primeranej lehote. Žalobca si v predmetnej žalobe uplatnil nárok na odstránenie
vád diela v zmysle projektovej dokumentácie v celkovej sume 179.982,37 eur s DPH (149.984,31eur bez DPH) s príslušenstvom, a to v sume 23.456,29 eur na dokončenie EPS, 27.377,88 eur na
dokončenie EVAK a v sume 99.150,13 eur na výmenu požiarnych uzáverov. V podaní doručenom súdu
dňa 28.08.2023 žalobca špecifikoval svoj nárok vo výške 98.731,76 eur ako zľavu z ceny diela v zmysle

§ 439 ods. 1 ObZ a v sume 81.249,40 eur ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti žalovaný
namietal, že žalobca v rámci prvého pojednávania definoval svoj nárok ako zľavu z ceny diela podľa
§ 439 ods. 1 ObZ. Súd dal za pravdu žalobcovi, ak tvrdil, že súd pozná právo, z čoho vplýva, že súd
je viazaný žalobným návrhom a nie jeho právnou kvalifikáciou (bližšie pozri aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Zo samotného rozhodnutia, na ktoré odkazoval

žalovaný R 59/2020 rovnako tak vyplýva, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou a teda ak si žalobca
uplatnil nárok na náhradu nákladov, hoci nesprávne aplikoval ustanovenie § 439 ods. 1 ObZ, jeho nárok
nemožno v celku zamietnuť a objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy,
ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa. Náhrada celej ujmy je zmyslom
judikátu R 59/2020, ktorý si žalovaný vykladal rigidne, ak tvrdil, že žalobca nemá nárok na náhradu
nákladov na odstránenie vád treťou osobou, ak si uplatnil len zľavu z ceny diela, ktorá nepokrýva všetky

náklady, pričom nárok na náhradu škody si neuplatnil.

74. Tak ako bolo uvedené vyššie, podmienky pre uplatnenie zľavy z ceny diela boli preukázané
(existencii vád diela, ich včasnom uplatnení, zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ako aj neodstránenia
vád zhotoviteľom v ich primeranej lehote, bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1

Co 3/2009). Zároveň súd upozorňuje, že nie je možné zamieňať právne následky medzi oznámením
vád a oznámením voľby medzi nárokmi. Žalobca najprv požadoval odstránenie vád žalovaným, avšak
po dodaní náhradného riešenia, ktoré nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou podaním zo dňa
29.01.2015 požadoval od žalovaného ako náklady na odstránenie týchto vád, ktoré však kvalifikoval
ako zľavu z ceny diela vo výške 98.731,76 eur. Ak objednávateľ aj opomenie oznámiť vady diela

zhotoviteľovi, objednávateľ môže v prípade uplatnenia námietky zhotoviteľa prísť o svoje nároky z vád
diela, čo sa preukázateľne v danom prípade nestalo (viď vyššie uvedený rozbor). Na rozdiel od toho
opomenutieoznámeniavoľbynárokunemázanásledokstratunárokovzvád.Aksavdôsledkuvádjedná
o podstatné porušenie zmluvy, zostávajú objednávateľovi nároky ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
Ak objednávateľ neoznámi voľbu nároku v prípade nepodstatného porušenia zmluvy, zhotoviteľ je

oprávnený určiť lehotu na odstránenie vady a v tejto lehote nemôže uplatniť iné nároky z vád diela. Právo
požadovať zľavu z ceny diela nezaniká však skôr, než dôjde k odstráneniu vád zhotoviteľom, prípadne
k odstúpeniu zmluvy (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3945/2016). V
danom prípade na základe vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že žalobca od včasného
oznámenia vád diela, požadoval odstránenie týchto vád a uvedenie diela do súladu s projektovou

dokumentáciou, namiesto čoho, žalovaný odstraňoval vady diela alternatívnym riešením, ktoré bolo
preukázateľne v rozpore s projektovou dokumentáciou, ako aj vyhláškou MV SR č. 474/2008 Z.z., o
čom zhotoviteľ ako odborná osoba mal kvalifikovanú vedomosť. Okrem toho, že si žalobca vymienil
písomné súhlasy s takto vykonávaným náhradným riešením, čo žalovaný odignoroval, postupoval v
rozpore s projektovou dokumentáciou, čo bolo základnou podmienkou pre úspešné odstránenie vád

diela. Zjednodušene povedané, žalovaný odstraňoval vadné plnenie diela vadným náhradným riešením,
ktoré navyše súd považuje za vnútené žalobcovi, keďže žalovaný nezabezpečil vymienené súhlasy
oprávnených osôb. Uvedené ide na ťarchu žalovaného. Následne žalobca po inštalovaní náhradného
riešenia,tedaelektromagnetickýchzámkov,opätovneuplatnilnároknaodstránenieváddňa30.10.2013,
16.06.2014 a 22.08.2014. Žalovaný odstraňovanie vád odmietol výslovne (napr. aj listom zo dňa

27.11.2013, 12.12.2014), ale aj svojím nekonaním, keď až do uplatnenia nároku žalobcu na náklady
odstránením vád diela treťou osobou, zľavou z kúpnej ceny listom zo dňa 29.01.2015, nemal záujem na
odstránení týchto vád. Vzhľadom na uvedené, ak si objednávateľ uplatnil po uplynutí primeranej doby
na vykonanie opravy diela, nárok na zľavu z ceny diela, či nárok na náklady na odstránenie vád diela
treťou osobou, nie je potrebné, aby tento svoj sekundárny výber bol podmienený súhlasom zhotoviteľa

(bližšie pozri judikát R 59/2020).

75. V súvislosti nárokom na odstránenie vád diela súd upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 32 Cdo 4980/2014 o nároku na náhradu škody v rozsahu, ktorý nie je možné uspokojiť nárokom z
vadného plnenia. V tomto rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že pokiaľ zhotoviteľ odmietne odstrániť vady

diela a náklady na odstránenie vád diela prevyšujúcu zľavu z ceny diela, náklady prevyšujúce zľavu z
ceny diela sú reparovateľné prostredníctvom náhrady škody.76. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020 pod sp. zn. 3 Obdo 3/2020, zverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 59/2020 najvyšší súd vyslovene
priznal zvýšenú ochranu objednávateľovi, ktorý zmluvu neporušil, pričom na druhej strane zhotoviteľ

jednak dodal dielo s vadami a následne vady neodstránil. Túto skutočnosť je súd povinný zohľadniť,
nakoľko na objednávateľa nemajú byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného plnenia zhotoviteľa
a jeho následnej nečinnosti. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že vytrhnutie právnej vety žalovaným
bez kontextu celého rozhodnutia, ktoré tak ako súd uvádza, slúži na ochranu objednávateľa v prípade
dodanie vadného plnenia zhtoviteľom a náhradu celej ujmy, ktorá objednávateľovi v dôsledku vadného

plnenia zhotoviteľa vznikla, je v rozpore so zmyslom a účelom samotného judikátu.

77. Dovolací súd v citovanom judikáte R 59/2020 upozornil, že „vzhľadom k ustanoveniam § 436 ods.
1, resp. § 437 ods. 1 v spojení s § 564 ObZ má objednávateľ v prípade vád diela právo voľby medzi
požiadavkou na odstránenie vád opravou a požiadavkou na primeranú zľavu z ceny diela. Ak si zvolí
nárok na odstránenie vád opravou a zhotoviteľ vady v primeranej dodatočnej lehote neodstráni alebo

pred jej uplynutím oznámi, že ich neodstráni, potom sa už obmedzujúci dopad ustanovenia § 440 ods.
2 ObZ nevzťahuje na to uspokojenie, ktoré spočíva práve v odstránení vád. Ak sa objednávateľ tohto
uspokojenia (odstránenia vád opravou) nedomohol uplatnením práva z vád, môže sa ho domáhať z
iného právneho titulu, v danom prípade z titulu náhrady škody. Limitom však zostáva možnosť dosiahnuť
totožné uspokojenie uplatnením ostatných práv z vadného plnenia, ktoré objednávateľovi svedčia,

teda uplatnením nároku na zľavu z ceny diela určenú podľa § 439 ods. 1 ObZ ako rozdiel medzi
hodnotami vadného a bezvadného plnenia“. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva tiež záver, že ,,nárok
objednávateľa na náhradu škody - ktorá mala byť spôsobená vadným dodaním diela - je vylúčený, ak
mohol objednávateľ dosiahnuť uspokojenie z niektorého z nárokov z vadného dodania diela. Uvedené
znamená, že ak porušenie povinnosti zhotoviteľa predstavuje iba dodanie diela s vadami, nemôže sa

objednávateľ domáhať voči zhotoviteľov i nároku na náhradu škody (podľa § 373 a nasl. ObZ), ak si
neuplatnil u zhotoviteľa nároky z vadného dodania diela (a vady diela zhotoviteľovi včas neoznámil).
To isté platí aj v prípade, ak si objednávateľ nechá odstrániť vady diela u tretej osoby bez toho, aby
zhotoviteľovi oznámil vady diela.“

78. O žiadnu z vyššie uvedených možností, kedy by bol vylúčený nárok objednávateľa na náhradu škody
spôsobenej vadným dodaním diela v prejednávanej veci nejde. Najvyšší súd SR preto v citovanom
rozhodnutí priznal zvýšenú ochranu objednávateľovi, ktorý legitímne očakával vykonanie diela v súlade
s uzatvorenou zmluvou o dielo bez ohľadu na to, či žalobca správne kvalifikuje daný stav, súd poskytne
ochranu nárokov objednávateľa, medzi ktoré patria aj nárok na odstránenie vád a nárok na zľavu z

ceny diela, pričom škodu, ktorá objednávateľovi v súvislosti s vadou diela vznikne, a ktorú nemožno
nahradiť prostredníctvom nárokov z vád, je zhotoviteľ povinný nahradiť objednávateľovi v súlade s
ustanoveniami o náhrade škody. Podľa dovolacieho súdu v judikáte R 59/2020 „platí, že objednávateľ
nemôže znášať negatívne dôsledky vadného plnenia zo strany zhotoviteľa a jeho následnú pasivitu
prejavujúcu sa v neodstránení vád diela ani v dodatočnej primeranej lehote, pričom objednávateľ musí

mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo
strany zhotoviteľa.“ Túto skutočnosť však žalovaný v rámci svojich námietok úplne opomenul, hoci
obsahom žaloby bol nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v odstránení vád diela treťou osobou.

79. Otázka nárokov z vadného dodania diela a náhrady škody bola posudzovaná aj v uznesení

Najvyššieho súdu SR z 30.01.2015 sp. zn. 4 MObdo 5/2013, ktorá sa zhoduje s otázkou reparácie
ujmy prostredníctvom náhrady škody, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2022,
sp. zn. 2 Obdo 25/2021. Okrem toho v rozhodnutí sp. zn. 4 MObdo 5/2013 sa dovolací súd zaoberal
tým, že v zmysle § 440 ods. 2 ObZ zákon stanovuje medze využitia tohoto inštitútu v tom smere,
že reparácia určitej ujmy prostredníctvom náhrady škody je vylúčená tam, kde je možné dosiahnuť

totožného uspokojenia uplatnením niektorého z nárokov z vadného plnenia. Súd preto posudzoval, či
je zistiteľná zľava z ceny diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ, teda rozdiel medzi hodnotami vadného
a bezvadného plnenia (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 25/2021 a sp.
zn. 3 Obdo 3/2020), pričom aj v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že maximálnym možným
limitom pre zľavu z ceny diela, je cena diela určená rozpočtom pre vadnú časť diela, z ktorej si žalobca

predmetné nároky uplatňuje. Súd pripomína, že v konaní nebolo sporným, že zvyšná časť diela (mimo
uplatnených vád) bola vykonaná bezvadne, resp. v prípadne drobných vád a nedorobkov zachytených
v zápise zo dňa 31.01.2013 boli tieto vady reparované poskytnutou zľavou z ceny diela vo výške 20.000
eur (faktúra č. 13009, výpoveď pána O.).80. Cena opráv vady diela, ktoré boli preukázané sú vo výške 149.984,31 eur bez DPH, teda v sume
179.981,16 eur s DPH, keď na odstránenie nedostatkov a uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do

prevádzkyschopného stavu je potrebná suma 23.456,29 eur na dokončenie EPS, suma 27.377,88 eur
na dokončenie EVAC, suma 99.150,13 eur na výmenu požiarnych uzáverov. S ohľadom aj na námietku
žalovaného týkajúcu sa výšky a primeranosti celkových nákladov na odstránenie, žalobca predložil
odborné vyjadrenie L.. S. W., zo dňa 28.12.2020, vrátane jeho príloh. Po zhodnotení vád diela, L.. W. v
odbornom vyjadrení upozornil, že „tieto nedostatky v porovnaní s projektovou dokumentáciou nadväzujú

na podhodnotený rozpočet EPS a EVAC, ktorý v oboch prípadoch nepočíta s použitím projektovanej
kabeláže,ktorejjednotkovécenysúniekoľkonásobnevyššieakosúuvedenécenyvrozpočtezhotoviteľa
(čo je dôvodom aj takéhoto cenového rozdielu oproti rozpočtu, ktorý bol pevný). V dodávateľských
rozpočtoch EPS a EVAC sa nepočíta s montážnymi prácami, ktoré zodpovedajú požiadavkám požiarnej
ochranyasdodávkousystémovpožiarnejochrany,ktoréspĺňajúzákonnépodmienky.Cenamontážnych
prác EPS aj EVAC je v rozpočtoch dodávateľa značne podhodnotená v porovnaní s rozpočtami

montážnych prác na odstránenie nedostatkov. Rozpočet predkladaný objednávateľom na odstránenie
nedostatkov a zabezpečenie prevádzkyschopnosti systému požiarnej ochrany vyjadruje vecne a
hodnotovo chýbajúce dodávky a montážne práce potrebné na uvedenie požiarnej ochrany do súladu
s projektom. Ceny použité v tomto rozpočte vychádzajú z cenníkov dodávateľov technických zariadení
a cien montážnych prác systému na rozpočtovanie stavieb CENKROS“. Rovnako tak odborník L.. W.

zdôraznil, že na uvedenie požiarnych uzáverov do súladu s projektovou dokumentáciou a vyhláškou
č. 478/2008 Z.z. a z dôvodu plnenia funkcií protipožiarnej ochrany je nevyhnutná výmena 26 kusov
požiarnych dverí. L.. O. na pojednávaní vypovedal, že oslovili viacerých výrobcov dverí, rovnako tak
L.. W. v odbornom vyjadrení uviedol, že „užívateľ stavby požiadal viacerých výrobcov s oprávnením na
výrobu certifikovaných požiarnych uzáverov. Podľa porovnania ponúk s dodávkami výrobcov požiarnych

uzáverov pre iných odberateľov je možné konštatovať, že ide o obvyklé ceny na trhu. Potvrdzuje to
porovnateľná cena pôvodného rozpočtu požiarnych dverí z roku 2012 v sume 60.280 eur, v ktorom nie sú
započítané montážne práce s predloženými ponukami. Rozdiel požiarnych dverí od spoločnosti EMOS
Alumatic oproti pôvodnému rozpočtu v sume 29.514 eur a ponuke spoločnosti SLOVFORNET vyjadruje
rozdiely v technickom riešení, spoľahlivosti a životnosti výrobkov“. Zo záveru odborného posudku, že

náklady na odstránenie nedostatkov a uvedenie protipožiarneho zabezpečenia do prevádzkyschopného
stavu v súlade s projektovou dokumentáciou) v sume 23.456,29 eur na dokončenie EPS, 27.377,88 eur
na dokončenie EVAK, 99.150,13 eur na výmenu požiarnych uzáverov, spolu v sume 149.984,31 eur
bez DPH a 179.981,16 eur s DPH sú preukázateľné a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené dospel súd k
záveru, že cena opravy vád diel bola preukázaná a zároveň je aj primeraná. Žalovaný žiadnym dôkazom

predloženom v konaní nepreukázal tvrdenie o nadhodnotení a neprimeranosti nákladov na odstránenie
vád diela treťou osobou.

81. Žalobca si uplatnil ako zľavu z ceny diela v zmysle § 439 ods. 1 ObZ sumu 98.731,76 eur, keď
výška zľavy zodpovedá rozpočtovej cene časti diela, ktorá je nefunkčná, nezodpovedá projektu stavby,

záväzným predpisom požiarnej ochrany, požiadavkám vyhlášky na certifikovaný výrobok a prevádzka
nezabezpečuje požiarnu bezpečnosť osôb a stavby, pričom odstránenie nedostatkov si vyžaduje
výmenu. V prílohe odborného vyjadrenia je rozpočet EPS, EVAK a požiarnych uzáverov v celkovej
uvedenej sume 98.731,76 eur (č.l. 586), čo ani nebolo sporné. Celková cena diela bola 2.641.830,83
eur, pričom zo zmluvy vyplýva, že rozpočet bol pevný. Žalovaný nerozporoval, že predmetná suma

podľa rozpočtu bola aj skutočnou sumu za dielo v časti EPS, EVAK, a požiarnych uzáverov. V tomto
smere však tvrdil, že žalovaný poskytol dodatočnú zľavu vo výške 73.300 eur, a preto ide o duplicitný
nárok. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožňuje, jednak z dôvodu, že v časti sumy 20.000 eur nebolo
preukázané, že by išlo o vady diela riešené v rámci tohto súdneho konania, keď žalobca tvrdil, že
išlo o drobné vady a nedostatky zachytené v Prílohe č. 1 v Zápise zo dňa 31.01.2013, čo potvrdil

aj pán O. v rámci svojho výsluchu. V časti sumy 24.500 eur malo ísť o ísť o sumu za dodávku a
montáž EPS z titulu regresného nároku žalobcu voči žalovanému z dôvodu ručiteľského prehlásenia
voči subdodávateľovi Lites. Súd sa preto stotožnil so žalobcom, že v časti sumy 98.731,76 eur, je možné
predmetný nárok na náklady na odstránenie vád diela považovať za zľavu z ceny diela ako rozdiel
ceny diela s vadným plnením a bez vadného plnenia, keďže rozpočtom bola pevne určená cena tohto

diela, pričom dielo nespĺňa požiadavky v zmysle projektovej dokumentácie v časti požiarnej ochrany
(je potrebná kompletná výmena, a preto hodnota dodaného diela s vadami je 0 eur, keďže EPS, EVAK,
požiarne uzávery sú v rozpore s projektovou dokumentáciou ako aj popísanými vyhláškami), a preto sa
vyžaduje kompletná výmena tejto časti diela.82. V prevyšujúcej časti nároku nákladov na odstránenie vád diela ako rozdielu medzi zľavou z ceny
diela, teda v sume v časti 81.249,40 eur ako nároku na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1 ObZ,

súd uvádza nasledovné. Právna úprava zodpovednosti za škodu je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, resp. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie s možnosťou liberácie; subjekt sa môže
zodpovednosti zbaviť preukázaním ustanovených, prípadne dohodnutých liberačných (oslobodzujúcich)
dôvodov. Exkulpácia škodcu je založená na preukázaní, že škodu nezavinil. Prezumpcia zavinenia je
teda vyvrátiteľnou domnienkou. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a)

protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od
zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy
obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového

vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757). Pojem
škody nie je vymedzený zákonnou definíciou, jej vymedzenie sa opiera o doktrínu a judikatúru. Pritom
sa všeobecne vychádza z pojmu ujma ako najvšeobecnejšieho pojmu, ktorý zahŕňa tak ujmu majetkovú,
ako aj nemajetkovú, teda každú stratu. konaním, resp. opomenutím a vznikom škody. Pojem škoda sa
všeobecne považuje za ujmu, ktorá má nielen majetkový charakter, ale je aj vyjadriteľná v peniazoch.

83. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že zo znenia § 378 ObZ nemožno dovodiť, že pokiaľ sa škoda
uhrádza v peniazoch možno považovať nárok na jej náhradu za preukázaný len vtedy, keď poškodený
prostriedky na jej odstránenie vynaložil (ako to namietal žalovaný), ale že z jeho zmyslu je zrejmé
škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by

bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci/diela do stavu, v akom malo byť zhotovené podľa
zmluvy, teda malo hodnotu, za nadobudnutie ktorej objednávateľ zhotoviteľovi zaplatil dohodnutú cenu
(tu pozri aj R 55/1971, R 25/1990, ale aj názor napr. Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 548/99). Príčinná
súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť
vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti), by škoda nevznikla.

Príčinná súvislosť musí byť teda preukázaná medzi konaním, resp. opomenutím a vznikom škody.

84. V konaní bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný dielo v časti týkajúcej sa
požiarnych uzáverov, EPS a EVAK nevykonal v súlade s projektovou dokumentáciou (viď skutkový
rozbor vyššie), čím porušil svoju zmluvnú povinnosť v čl. 1 bod 1, bod 2, bod 3, čl. 5 bod 1,2 zmluvy

o dielo, ako aj povinnosť uvedenú v § 536 ods. 1 v spojení s § 554 ods. 1 ObZ. V tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že ak ani po odstránení vád na základe objednávateľom uplatneného nároku z vadného
dodaniadiela,totodielonezodpovedávýsledkuurčenémuvzmluve,mádielovadyvzmysleustanovenia
§ 560 ods. 1 ObZ, čo v konečnom dôsledku znamená, že zhotoviteľ si nesplnil povinnosť a vady diela
neodstránil (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.01.2023, sp. zn. 32 Cob 46/2022).

85. Žalobca v tomto smere tvrdil a aj preukázal, že žalovaný v časti diela týkajúceho sa EPS a EVAK, ako
aj požiarnych uzáverov dodal dielo, ktoré nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom takéto
porušenie zmluvy, ako aj zákona (viď predchádzajúci bod) je v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
ktorá v zmysle § 440 ods. 1 ObZ predstavuje zvyšnú časť vo výške 81.249,40 eur celkovej reparácie

ujmy nákladov potrebných na odstránenie vád diela treťou osobou v sume 179.981,16 eur (bližšie pozri
bod 80 odôvodnenia rozsudku). Žalovaný by sa mohol od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak by
preukázal, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods.
1 Obchodného zákonníka), čo však v tomto konaní nepreukázal.

86. Žalobu žalobcu, tak možno označiť za dôvodnú v celom rozsahu, nakoľko v konaní bola nad všetky
pochybnosti preukázaná existencia vád, ich včasné uplatnenie, zodpovednosť zhotoviteľa za vady a
výška uplatneného nároku na zľavu z ceny diela pre vznik nároku v zmysle § 439 ods. 1 ObZ. Rovnako
mal súd aj preukázané splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 1
ObZ. Všetky zákonom predpokladané podmienky pre vznik škody sú dané, pričom z hľadiska úpravy

obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, v otázke protiprávneho úkonu, pôjde o porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§
757).87. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. februára 2013 § 768k ods. 2 OZ práva
a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 01. februárom 2013 sa
spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

88. Podľa § 365 ObZ účinného do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

89. Podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

90. Podľa prechodného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenia vlády č. 21/2013
Z. z.“) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.

januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

91. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníka(ďalejlen„nariadenievlády č.87/1995Z.z.“)výškaúrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

92. Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

93. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %.

94. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania z o 8 % ročne zo sumy 179.982,37 eur od
25.10.2016 do zaplatenia. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že predmetný dátum, od ktorého žalobca

požadoval predmetný nárok je deň podania žaloby. Žalobca si nárok na zľavu z ceny diela uplatnil
listom zo dňa 29.01.2015, pričom lehotu na plnenie k uplatnenej zľave z ceny diela určil na 14 dní.
Keďže žalobca požadoval úrok až od podania žaloby, súd v súlade so zásadou ne eat ultra petita,
posúdil predmetný úrok z omeškania k požadovanému dňu, teda k 25.10.2016. Vzhľadom na uvedené
súd priznal požadovaný úrok z omeškania v súlade s vyššie uvedenými citovanými ustanoveniami a

príslušnou úrokovou sadzbou, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

95. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu
rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

96. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

98. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.

99. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262
ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).