Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010022
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7924010022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.

a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michaľanského, na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 05. novembra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.04.2024
sp. zn. 1T/7/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom C. D.
XXXX/XX,

j e v i n n ý, že

dňa 16.06.2023 v čase asi o 2:34 hod. na ulici E. F. G. XXXX/X v meste H., prišiel z južnej strany k
uzamknutým dvojkrídlovým dverám únikového východu obchodného centra I., ktoré chytil podhmatom
oboma rukami v spodnej časti, dvere pritiahol rukami k sebe, následkom čoho ich otvoril, takto sa dostal
na predajnú plochu, kde pristúpil k pokladnici č. 3, odkiaľ v spodnej časti plastového elektronického
úložného boxu na cigarety vylomil kryt, z ktorého následne vzal 1 ks cigariet značky Camel modré v
mäkkom spotrebiteľskom balení a 5 ks cigariet značky Petra v tvrdom spotrebiteľskom balení, pričom
následne bol bezprostredne pri úteku z miesta činu pristihnutý hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Trebišov, čím takto pre poškodenú spoločnosť I. J. F., K. L. J., so sídlom F. X/X, XXX XX B., C.: XX XXX

XXX, spôsobil škodu krádežou vo výške 27,60 Eur a poškodením zariadenia vo výške 387,- Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona s použitím

§ 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona] s ú h r n n ý trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zákonasúdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 1T/13/2023 z 25.7.2023, ktorým bol obžalovanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej I. J. F., K. L.
J., F. X/X, B., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 357 € (tristopäťdesiatsedem eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú I. J. F., K. L. J., F. X/X, B., C. XX XXX XXX so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 25. apríla 2024 sp. zn. 1T/7/2024 obžalovaného
A. B. M. I. L. N. M. , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom C. D. XXXX/XX, H., uznal vinným zo skutku

právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 16.06.2023 v čase asi o 2:34 hod. na ulici E. F. G. XXXX/X v meste H., prišiel z južnej strany k
uzamknutým dvojkrídlovým dverám únikového východu obchodného centra I., ktoré chytil podhmatom

oboma rukami v spodnej časti, dvere pritiahol rukami k sebe, následkom čoho ich otvoril, takto sa dostal
na predajnú plochu, kde pristúpil k pokladnici č. 3, odkiaľ v spodnej časti plastového elektronického
úložného boxu na cigarety vylomil kryt, z ktorého následne vzal 1 ks cigariet značky Camel modré v
mäkkom spotrebiteľskom balení a 5 ks cigariet značky Petra v tvrdom spotrebiteľskom balení, pričom
následne bol bezprostredne pri úteku z miesta činu pristihnutý hliadkou Obvodného oddelenia PZ

Trebišov, čím takto pre poškodenú spoločnosť I. J. F., K. L. s., so sídlom F. X/X, XXX XX B., IČO: XX
XXX XXX, spôsobil škodu krádežou vo výške 27,60 Eur a poškodením zariadenia vo výške 387,- Eur.

Za to mu súd uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr.
zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona] s ú h r n

n ý trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š i l výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 1T/13/2023 z 25.7.2023, ktorým bol obžalovanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej I. J. F., K. L.
J., F. X/X, B., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 357 € (tristopäťdesiatsedem eur).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú I. J. F., K. L. J., F. X/X, B., IČO XX XXX XXX so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný

prostriedok, prokurátor podal odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súdsvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z okolností prípadu (a zo samotnej formulácie skutkového deja
v skutkovej vete obžaloby) je zrejmé, že (priamy) úmysel páchateľa v danom prípade smeroval k
odcudzeniu vecí (cigariet), pričom tento svoj úmysel realizoval prostredníctvom vlámania (do budovy a

následne do úložného boxu s cigaretami), čím došlo k naplneniu základnej skutkovej podstaty trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Skutočnosť, že pri tomto konaní páchateľa
došlo (nepriamym úmyslom) aj k poškodeniu cudzej veci s malou škodou (vo výške 387,- €), zakladá
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.
Za týchto okolností tak podľa prvostupňového súdu neexistuje ústavne legitímny dôvod posudzovať

konanie obžalovaného ako zločin podľa § 245 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, keďže je zjavné, že vlámanie
nebolo spôsobom spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci ale prečinu krádeže, ku ktorému
smeroval (prvotný, hlavný) úmysel páchateľa (obdobne napr. nález ÚS SR III. ÚS 279/2021 z 11.10.2022
a naň nadväzujúci rozsudok NS SR 1Tdo/80/2022 z 01.02.2023).

Prvostupňový súd tak uznal vinu obžalovaného pre spáchanie prečinu krádeže a prečinu poškodzovania

cudzej veci podľa vyššie uvedeného paragrafového znenia, nakoľko nemal žiadne pochybnosti o vine
obžalovaného na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku, ako aj v samotnej
obžalobe prokurátora.

S uvedeným posúdením súdu sa prokurátor nestotožnil, nakoľko podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona je

trestný čin spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním
uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Podľa § 138 písm. e/ Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu
vlámaním.

Zákonný znak „vlámanie“ je pri predmetných trestných činoch krádeže a poškodzovania cudzej veci
zákonným znakom základnej skutkovej podstaty (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona)
a okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby (zločin poškodzovanie cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona).

Podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha
vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak

na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 245 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Vzhľadom na to, že podľa osobitnej časti Trestného zákona je znak „vlámanie“ pri jednočinnom súbehu
trestných činov krádeže a poškodzovania cudzej veci tak zákonným znakom základnej skutkovej
podstaty, ako aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, je nutné určiť (správne
právne kvalifikovať), ku ktorému zo zbiehajúcich sa trestných činov má byť znak „vlámanie“ pričítaný,
rešpektujúc pritom § 38 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

Zákonný znak „vlámanie“ tak v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zákona pri jednočinnom súbehu trestných činov
možno páchateľovi pričítať len raz.

V tejto súvislosti je nutné dať do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia č. 116 uverejnené v

Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2012 a stanovisko trestnoprávneho kolégia č. 11 uverejnené v
Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 2/2015.Z bodu III. stanoviska trestnoprávneho kolégia č. 116 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
č. 6/2012 vyplýva nasledovné:

„Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových
podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto
okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnejsadzbylenpriaplikáciitohoustanoveniaosobitnejčastiTrestnéhozákona,ktoréhokvalifikovanej
skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu.

Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim
kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu“.

Podľa vety druhej a následne bodu II. stanoviska trestnoprávneho kolégia č. 11 uverejneného v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR č. 2/2015 platí, že:

„Ak bol čin spáchaný vlámaním a tento znak je jednak zákonným znakom (znakom základnej skutkovej
podstaty) jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby u druhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá skutočnosť (vlámanie) len
raz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie prísnejšej trestnej sadzby.
Prísnejšia trestná sadzba je v tomto prípade determinantom vzťahu špeciality a teda výberu právnej

kvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu trestných činov, alebo použitia kvalifikovanej skutkovej
podstaty trestného činu.

Ak je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii
oboch jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, použije sa rovnako len raz, a to ako súčasť

právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája prísnejšiu trestnosť činu (vzťah špeciality ako
hmotnoprávny prejav zásady „ne bis in idem")“.

Vychádzajúc z právnych záverov ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít tak platí, že
pre prípad vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti za jednočinný súbeh trestných činov krádeže a

poškodzovania cudzej veci má byť znak „vlámanie“ použitý len raz a to v rámci právnej kvalifikácie toho
trestného činu, pre ktorý osobitná časť Trestného zákona spája so znakom „vlámanie“ použitie prísnejšej
trestnej sadzby.

Takýmto trestným činom je pri súbehu týchto trestných činov (krádež a poškodzovanie cudzej veci)

práve zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, avšak len
za predpokladu, že výška spôsobenej škody poškodenej veci je objektivizovaná minimálne v sume
prevyšujúcej 266,- € (čo v danom prípade nastalo, nakoľko táto škoda predstavuje sumu 387,- €) a za
predpokladu, že takto poškodená vec sa nachádza vo vnútri objektu, do priestoru ktorého sa páchateľ
vlámal (čo bolo splnené taktiež, nakoľko predmetný plastový elektronický úložný box sa nachádzal

na predajnej ploche obchodného centra LIDL, do ktorého obvinený vnikol cez uzamknuté dvojkrídlové
vchodové dvere, ktoré chytil podhmatom oboma rukami a pritiahol k sebe, následkom čoho ich otvoril,
a teda vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 122 ods. 4 Tr. zákona).

Takouto poškodenou vecou neboli vstupné, alebo vchodové dvere objektu, pretože k ich úmyselnému
poškodeniu dochádza počas vlámania sa (priamo pri neoprávnenom vnikaní do uzatvoreného priestoru
nedovoleným prekonaním prekážky použitím sily) alebo pred takto vykonaným úkonom, čiže pred
vlámaním sa.

Pri zločine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona je trestná sadzba
odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8 rokov, čo je s určitosťou prísnejšie, ako v prípade prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, u ktorého je trestná sadzba vo výmere až na 2 roky.

„Jednočinný súbeh ako jeden skutok (jedno konanie) musí byť posúdený podľa všetkých zákonných

ustanovení, ktoré naň dopadajú, čím sa najlepšie vystihne jeho povaha aj nebezpečnosť konania
páchateľa“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 14/2011).Aj preto neobstojí častokrát prezentovaný právny názor, že znak „vlámanie“ je neoddeliteľnou súčasťou
len trestného činu krádeže (úmysel páchateľa vniknúť do uzatvoreného priestoru s cieľom odcudziť
cudzie veci) a nie aj trestného činu poškodzovania cudzej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1

Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku okresný súd poučil obžalovaného, že oproti
obžalobe bude skutok, pre ktorý je trestné stíhaný kvalifikovať ako súbeh prečinu krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. b) Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

K tejto právnej kvalifikácii súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por..
Súd napriek nesúhlasnému stanovisku prokurátora prijal vyhlásenie o vine k tejto zmenenej právnej
kvalifikácii a k nej vyslovil aj samotnú vinu obžalovaného. V dôsledku prijatia vyhlásenia o vine bolo

ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonané len vo vzťahu k výrokom o treste a náhrade
škody. Čo sa týka vykonaného dokazovania možno konštatovať, že boli zákonným spôsobom vykonané
všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy okresný súd vyhodnotil
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

Pokiaľ ide o podané odvolanie prokurátora, to z obsahového hľadiska smeruje proti právnej kvalifikácii
skutku a teda proti výroku o vine. Z procesného hľadiska výrok o vine, ktorý bol vyslovený na
základe súdom prijatého vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. nie je možné
napadnúť odvolaním. Z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného bolo prijaté napriek nesúhlasnému
stanovisku prokurátora krajský súd sa zaoberal vecným hľadiskom jeho odvolania. Odvolateľom

predložená argumentácia je krajskému súdu dobre známa, nakoľko vychádza z publikovaného
stanoviska najvyššieho súdu R 2/2015. V danej otázke prokurátora pri kvalifikovaní takýchto skutkov
v obdobných veciach, v podávaných obžalobách dôsledne zotrváva na dodržiavaní daného stanoviska,
avšak na druhej strane v rozhodovacej činnosti súdov nedochádza k jeho plnej akceptácii, pričom aj
argumentácia súdov, na základe ktorej dochádza k odchýleniu sa od predmetného stanoviska, má

svoje racionálne a právne odôvodnenie. Teda možno povedať, že citované stanovisko nebolo bez
výhrad prijaté v aplikačnej praxi súdov. Bez akýchkoľvek pochybností potreba vyriešenia tejto polemiky
je dlhodobo aktuálna a nevyhnutná z pohľadu dosiahnutia jednotného rozhodovania súdmi, ako aj
z pohľadu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

V predmetnej veci krajský súd napokon nemusí zaujať nejaký záver k danej problematike a nie je
nútený prikloniť sa k jednej alebo druhej strane, v dôsledku čoho tak neprispeje svojim rozhodnutím
k pretrvávajúcej existencii dvoch protichodných skupín rozhodnutí k tejto otázke.

Dôvodom uvedeného je novela Trestného zákona vykonaná zákon č. 40/2024 Z. z. účinná od 5.8.2024,

v dôsledku ktorej novší zákon je pre obžalovaného priaznivejší v tom, že zvýšil minimálnu výšku
malej škody na 700,- €. V zmysle Trestného zákona účinného v čase rozhodovania krajského súdu
posudzovaný skutok už nie je možné kvalifikovať ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák., nakoľko škoda vo výške 387,- Eur nenapĺňa znak malej škody, ktorý je použitý v základnej
skutkovej podstate tohto prečinu. Keďže nie je naplnená základná skutková podstata, nemá zmysel

posudzovať osobitný kvalifikačný znak uvedený v § 245 ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody súd považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné, čo by za
iných okolností viedlo k aplikácii § 319 Tr. por. a k zamietnutiu jeho odvolania.

Dôvodom,prektorýodvolacísúd napriekvyššieuvedenémutvrdeniuzrušilpredmetnýrozsudkuvcelom
rozsahu, je účinnosť novely Trestného zákona v čase rozhodovania krajského súdu a s ňou súvisiaca
aplikácia časovej pôsobnosti Trestného zákona.Pre právnu kvalifikáciu skutku bola a je podstatná výška škody. Novelizovaný Trestný zákon upravil
vyššie hodnoty škody, v dôsledku čoho novší zákon sa javí byť pre obžalovaného priaznivejší v tom,
že jeho konanie už nenapĺňa zákonné znaky všetkých trestných činov, pre ktoré bola vyslovená vina

okresným súdom.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon
účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Po uverejnení nálezu pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024

sa zásadným spôsobom upravil rozsah škody v Trestnom zákone, ktorá v prípade obžalovaného môže
zmeniť právnu kvalifikáciu konania, s čím úzko súvisí aj uloženie iného trestu.

Podľa § 125 ods. 1 aktuálne účinného Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa

rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 650 000 eur.

U obžalovaného bol skutok kvalifikovaný aj podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.. Teda posúdenie
potreby aplikácie nového Trestného zákona sa javí byť z daného pohľadu ako dôvodné.

Súd sa rozhodol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, aby bolo možné aj vo výroku o vine a
aj vo výroku o treste použiť novší zákon. Keďže vina bola vyslovená na základe vyhlásenia o vine
obžalovaného a vo vzťahu ku výroku o treste a náhrady škody bolo vykonané dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre rozhodnutie, mohol odvolací súd na podklade takto vykonaného dokazovania sám

rozhodnúť bez potreby vracania veci okresnému súdu.

Keďže vina obžalovaného bola vyslovená na základe jeho vyhlásenia, že je vinný po tom, čo bol
poučený podľa § 257 Trestného poriadku a na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d),

f), g), h) Trestného poriadku odpovedal áno, nemal ani krajský súd, napriek nesúhlasnému stanovisku
prokurátora pochybnosti o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne, vážne a že takéto jeho
vyhlásenie zodpovedá skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu.

Krajský súd prakticky vo výroku o vine uviedol skutok tak, ako bol uvedený v obžalobe, avšak pri právnej

vete a právnej kvalifikácii aplikoval novší Trestný zákon. Ustálený skutok podľa názoru súdu napĺňa len
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.

Krajský súd len opätovne uvádza, že konanie obžalovaného vyjadrené v skutku popísanom vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa §

245 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nebola konaním obžalovaného spôsobená malá škoda, teda najmenej 700
€ a teda ani úvahy o tom, k čomu smeroval prvotný úmysel obžalovaného a na to nadväzujúce závery
o správnosti pričítania znaku vlámania cez § 138 písm. e) Tr. zák. a § 245 odsek 1, ods. 3 písmeno c)
Trestného zákona nemajú svoj skutkový základ a opodstatnenie.

Keďže v rámci odvolacieho konania bol rozrušený rozsudok ako celok, súd pristúpil k novému
rozhodnutiu o treste a náhrade škody.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že stíhaný skutok obžalovaný spáchal
skôrnežbolvydanýadoručenýtrestnýrozkazOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.1T/13/2023z25.7.2023,
ktorým mu bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov.

Uvedené bolo dôvodom pre ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona v spojení § 41 ods.
1 Tr. zákona, teda bez použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže všetky trestné
činy, za ktoré sa trest ukladal, boli prečinmi. Najprísnejšie trestným bol pritom prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 Tr. zákona s trestnou sadzbou až dva roky odňatia slobody.

Obžalovanému súd pričítal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a to, že sa k

spáchaniutrestnéhočinupriznalajehospáchanieúprimneoľutoval.Nadruhejstranesúdobžalovanému
pričítaljednupriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Tr.zák.ato,žespáchalviactrestnýchčinov,keďže
mu ukladal súhrnný trest bez použitia asperačnej zásady. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností tak aj konkrétna trestná sadzba po postupe podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona
predstavovala až dva roky odňatia slobody.

Po zvážení všetkých okolností prípadu rovnako aj odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky. Takýto
trest, vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti (dva prečiny krádeže) s relatívne dlhou
skúšobnou dobou, považuje krajský súd v súlade s názorom okresného súdu za primeraný okolnostiam

prípadu, ako aj osobe obžalovaného, ktorý bol doteraz trikrát súdne trestaný za majetkovú trestnú
činnosť bez uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, má síce 8 záznamov o priestupkoch,
avšak menšej závažnosti. Súd zdieľa presvedčenie, že hrozba nepodmienečným trestom v uvedenej
skúšobnej dobe povedie k tomu, že obžalovaný bude viesť riadny život a dôjde k naplneniu účelu trestu
aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu.

Uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje súd za spôsobilý na naplnenie funkcie
individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už
trestnej činnosti nedopúšťal, ako aj generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania
obdobnej trestnej činnosti.

V rámci ukladania súhrnného trestu súd obligatórne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste
v trestnom rozkaze za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd konštatuje splnenie zákonných podmienok aj pre uloženie povinnosti nahradiť poškodenej
obchodnej spoločnosti I. J. F., K. L. J. škodu vo výške 357 €, uplatnenú poškodenou v prípravnom
konaní (v tejto sume) za poškodenie úložného boxu na cigarety. So zvyškom uplatneného nároku,
zahŕňajúceho hodnotu odcudzených cigariet, bola poškodená strana odkázaná na civilný proces, keďže
časť odcudzených cigariet jej bola vrátená a určenie presnej sumy nevrátených cigariet by si vyžadovalo

ďalšie dokazovanie presahujúce rámec a potreby trestného stíhania.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.