Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319569
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6118319569.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., so sídlom
Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585

441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie istiny 726,93 eur s príslušenstvom a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/24/2019-155 zo dňa 18.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/24/2019-155 zo dňa
18.10.2022 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v celom
rozsahu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu
trov konania, s tým, že o výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia §
37, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“) a § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 2,
§ 263 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobou podanou
dňa 17.08.2018 žiadal, aby mu žalovaný uhradil istinu 726,93 eur s príslušenstvom. Žalobca si nárok

uplatnilzdôvoduneoprávnenéhoodmietnutiavyplateniačastinárokunanáhraduškodytitulomškodovej
udalostizodňa28.04.2017,kedyprávnemupredchodcovižalobcuvzniklanamotorovomvozidleRenault
Scenic, EČV: A. škoda vo výške 3.084,24 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na základe
oznámenia škodovej udalosti nepriznal právnemu predchodcovi časť uplatnenej náhrady, týkajúcej sa
20%-ného zníženia ceny náhradných dielov. Právny predchodca žalobcu mal podľa žalobcu neuznanú
časť náhrady postúpiť zmluvne na žalobcu. Zmluvou došlo podľa žalobcu k postúpeniu spôsobilej

pohľadávky a prejav vôle bol dostatočne konkrétny.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol obranu žalovaného. Žalovaný neuznal nárok
žalobcuvcelomrozsahuzdôvodu,ženespĺňanáležitostipodľa§132CSPanamietalaktívnulegitimáciu
z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

4. Z vyjadrenia žalobcu, podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 28.04.2017 došlo ku škodovej
udalosti, pri ktorej vznikla škoda poškodenému B. C. a škodu spôsobil vodič, ktorý bol zákonnepoistený u žalovaného. Z faktúry č. 20170537 súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil právnemu
predchodcovi faktúru za opravu na sumu 3.084,24 eur. Z oznámenia o poistnom plnení súd prvej
inštancie ustálil, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že kráti poistné plnenie vo výške

726,93 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 súd prvej inštancie ustálil, že právny
predchodca žalobcu postúpil krátený nárok na poistné plnenie na žalobcu.

5. Súd prvej inštancie sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimácie. Súd prvej inštancie
konštatoval, že ak postupník v spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky preukazuje postúpenie

pohľadávky (a svoju aktívnu vecnú legitimáciu) zmluvou o postúpení pohľadávky, je povinnosťou súdu
prejudiciálne posudzovať otázku platnosti predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky s tým, že na
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako dvojstranného právneho úkonu je povinný
prihliadať ex offo. Ak súd vyhodnotí zmluvu o postúpení pohľadávky ako absolútne neplatný úkon, nie
je žalobca nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva a nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.
V takom prípade je povinnosťou súdu podanú žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa uviedol, že

žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2022 namietol nepreukázanie existencie osobitnej dohody o cene
za postúpenie, ktorej existenciu strany zmluvy o postúpení deklarovali v ustanovení čl. I. ods. 2 zmluvy o
postúpení.Uviedol,žesanejednáobezodplatnúzmluvunakoľkoodplatnosťjevnejpriamodeklarovaná,
avšak má za to, že dohoda o cene nebola uzatvorená a preto je zmluva neplatná pre neurčitosť. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca na pojednávaní dňa 18.10.2022 označil žalovaný nárok ako

hmotnoprávny a z toho dôvodu v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 (R 62/2020), je
odplata relevantná len medzi postupcom a postupníkom a nie medzi poisťovňou a postupníkom v spore.
Žalobca mal podľa súdu prvej inštancie výšku odplaty deklarovať ako obchodné tajomstvo strán zmluvy,
avšak výslovne uviedol, že odplata nebola nikdy uhradená. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
následne na pojednávaní predložil novú zmluvu o postúpení zo dňa 18.10.2022 a žalovaný namietol,

že žalobca predložením novej zmluvy preukázal absolútnu neplatnosť starej zmluvy a uviedol, že nová
zmluva nerieši platnosť starej zmluvy a teda sú v konaní predložené dve platné zmluvy a nie je teda
jasné, z ktorej zmluvy má žalovaný a súd pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzať. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 súd prvej inštancie zistil, že poškodený postúpil
žalovanú pohľadávku na žalobcu za odplatu vo výške 726,93 eur.

6. Súd prvej inštancie na základe skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie žiadnej
osobitnej dohody o odplate za postúpenie a naopak výslovne uviedol, že odplata nebola nikdy uhradená
ustálil,žekuzatvoreniuosobitnejdohodyoodplatenikdynedošloapretozmluvuopostúpenípohľadávky
zo dňa 14.07.2017 určil ako absolútne neplatnú pre neurčitosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri

posudzovaní platnosti Zmluvy o postúpení zo dňa 17.10.2022 súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii
žalovaného a konštatoval, že nová zmluva žiadnym spôsobom nerieši platnosť pôvodnej zmluvy a
neustanovuje, či pôvodnú zmluvu dopĺňa, je jej nováciou alebo ju nahrádza. Na základe absencie týchto
skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v konaní predložil dve platné zmluvy (na platnosti
pôvodnej počas celého konania trval) a preto spôsobil zmätočnosť pri určovaní právneho titulu svojej

aktívnej vecnej legitimácie. Práve skutočnosť, že nová zmluva žiadnym spôsobom nerieši platnosť
pôvodnej zmluvy, resp. svoju koexistenciu popri pôvodnej zmluve podľa názoru súdu prvej inštancie
spôsobila jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ktoré spôsobili jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 37
ods. 1 OZ. Pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bolo podľa súdu prvej inštancie
ďalej rozhodujúce aj znenie ustanovenia § 524 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého musí byť v zmluve okrem

zmluvných strán uvedená postupovaná pohľadávka a musí byť dodržaná zákonom predpísaná forma.
V prípade zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zákonom vyžadovanou náležitosťou uvedenie odplaty,
avšak predmetná podstatná náležitosť vyplýva zo samotnej povahy predmetných zmlúv, ktoré môžu
byť tak odplatné, ako aj bezodplatné, a predmetná skutočnosť musí byť v zmluve výslovne uvedená,
a rovnako tak v prípade odplatného prevodu (postúpenia) musí byť priamo v zmluve obsiahnutá výška

odplaty, alebo spôsob jej určenia. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z obsahu predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 vyplýva, že medzi postupcom a postupníkom bolo dohodnuté
odplatné postúpenie pohľadávky v zmysle článku I. bod 2. zmluvy. Zároveň však v článku I. bod 2.
zmluvy bolo dojednané, že odplata za postúpenie bola dohodnutá v osobitnej dohode. Túto všeobecnú
konštatáciu bez akejkoľvek konkretizácie právneho úkonu – osobitnej dohody súd vyhodnotil ako

neobsahujúcu spôsob určenia a preto neurčitú v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie
poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/96/95 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 39/1998 a uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu sa vyznačuje tým, že nastáva bez
ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojenádodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že na rozhodovaný spor nie je možné aplikovať
závery z judikátu R 119/2003, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Na koniec súd prvej inštancie skonštatoval, že k zmene v osobe veriteľa dochádza len
na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 14.07.2017 a aj
zmluvu zo dňa 17.10.2022 vyhodnotil súd prvej inštancie ako absolútne neplatné pre ich neurčitosť.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že argumentácia súdu prvej inštancie je nesprávna. Podľa žalobcu
sa nemožno stotožniť s tým, že dojednanie výšky odplaty za postúpenie pohľadávky osobitnou dohodou
bez jej konkretizácie je podstatnou náležitosťou a malo by mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky. Záver súdu o neurčitosti právneho úkonu je nesprávny. Žalobca poukázal na
ustanovenie § 524 ods. 1 OZ a Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, Števček a spol., str. 1803:

„Na ZOPP sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v
zmysle ust. § 34 a nasl.. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného
identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi potvrdenom vyjadrení vôle
účastníkov previesť pohľadávku z postupcu na postupníka, náležitom označení zmluvných strán a
samotného predmetu postúpenia, nevyplývajú z Občianskeho zákonníka iné osobitné náležitosti zmluvy

o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mala za následok jej neplatnosť. Zmluva o postúpení
pohľadávky nie je ex lege odplatnou a k postúpeniu môže dôjsť aj bez akéhokoľvek protiplnenia.“

Podľa žalobcu nie je zrejmé ako dospel konajúci súd k záveru, že špecifikácia osobitnej dohody je
podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Z citovaného ustanovenia zákona, ako ani z

komentára k predmetnej zmluve či z judikatúry k zmluve o postúpení pohľadávky podľa žalobcu táto
skutočnosť nevyplýva. Žalobca uviedol, že Občiansky zákonník nepredpisuje pre tento zmluvný typ
iné obligatórne náležitosti, ktorých absencia by spôsobovala jej neplatnosť. Žalobca zotrváva na tom,
že odkaz na osobitnú dohodu, ktorá nie je presne konkretizovaná nerobí zmluvu absolútne neplatnou.
Odplatu si podľa žalobcu zmluvné strany dohodli samostatnou zmluvou. Odkaz na osobitnú dohodu,

bez konkretizácie tohto právneho úkonu, nerobí zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou, keďže
zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom. Uvedené
potvrdzuje podľa žalobcu aj nasledovná rozhodovacia prax a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 62/2020 sp. zn. 3Obdo/64/2019. Práve v tomto rozhodnutí sa podľa žalobcu Najvyšší
súd Slovenskej republiky vysporiadal s odplatnosťou predmetného úkonu. V zmysle uvedeného pre

dlžníka ako žalovaného je irelevantné aká bola odplata za postúpenie pohľadávky a či bola zaplatená. Z
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovanému ani súdu nepatrí namietať neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu nepredloženia osobitnej dohody o výške odplaty. V predmetnej zmluve obe zmluvné strany
zreteľne prejavili svoju vôľu postúpiť pohľadávku, identifikovali dlžníka ako aj postupovanú pohľadávku
dostatočne špecifikovali. Z uvedeného vyplýva, že to či odplata za postúpenie pohľadávky bola/nebola

dojednaná, resp. či bola/nebola uhradená alebo či daná osobitná dohoda je špecifikovaná nie je meritom
tohtosporuadlžníkniejeoprávnenýtútoskutočnosťanilennamietať.Totoprávopatrívýlučnezmluvným
stranám. Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/2/2021
zo dňa 07.10.2021 a sp. zn. 40Cb/41/2021 zo dňa 03.11.2022 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2Cob/1/2022. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

35Cb/142/2019 zo dňa 30.05.2022, v ktorom v skutkovo a právne obdobnej veci totožný sudca skúmal
na základe námietky žalovaného obdobnú zmluvu o postúpení pohľadávky a vyhodnotil ju ako platnú
napriek tomu, že odmena bola predmetom osobitnej dohody bez jej špecifikácie.

Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že z dôvodu vyhnutiu sa zbytočnému navyšovaniu trov v rámci

odvolacieho konania predložil žalobca pred rozhodnutím konajúceho súdu zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 17.10.2022. Žalobca poukázal, že súd prvej inštancie vyslovil svoj právny názor a
to absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 už v rámci predbežného
právneho názoru. Predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 je reakciou na vznik
možného rizika a v rámci ochrany práv klienta. Zároveň konajúci súd následne vyhlásil zmluvu o

postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 za absolútne neplatnú (účinok ex tunc). Ak aj súd mal za
to, že pôvodná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 je absolútne neplatná (neplatnosť
od počiatku), v tom prípade súdom uvedená kolízia, by ani nemohla nastať. Napadnuté rozhodnutie
je podľa žalobcu v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Žalobcapredložil spisové značky rozhodnutí, v ktorých súdy priznali nárok žalobcu a v ktorých došlo k postúpeniu
pohľadávky obdobne ako v tomto konaní: právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp.
zn. 25Cb/109/2021, 25Cb/86/2021, 27Cb/80/2018, 26Cb/25/2019, Krajského súdu v Bratislave, sp.

zn. 1Cob/40/2020, 2Cob/27/2020, 3Cob/185/2019, 4Cob/37/2020, 4Cob/192/2019, 2Cob/156/2019,
3Cob/133/2019, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/48/2020, 3Cob/90/2018, 2Cob/99/2019,
3Cob/2/2021, 3Cob/3/2021, 3Cob/11/2021, ...

Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa žalobcu platná a má všetky zákonom vyžadované náležitosti.

Žalobca uviedol, že zákonné nastavenie zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj judikatúra potvrdzujú
skutočnosť, že ide o platný právny úkon a odkaz na dojednanie odplaty v osobitnej dohode, ktorá nie
je presne špecifikovaná nespôsobuje absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy. Napriek tomu však zo
strany žalobcu bola z opatrnosti predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022, ktorá
je v súlade s jej preambulou potvrdením ich skutočnej vôle pohľadávku postúpiť.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na predloženie
vyjadrenia k odvolaniu boli súdom prvej inštancie dňa 20.12.2022 doručené právnemu zástupcovi
žalovaného.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a

napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vec vrátiť v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil svoj žalobný nárok ako právny nástupca subjektu
poškodeného škodovou udalosťou a svoje právne nástupníctvo odvíjal od uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.07.2017, ktorú predložil súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu je zrejmé, že

v nadväznosti na predbežné právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie žalobca v konaní predložil
aj novú zmluvu o postúpení pohľadávky, od ktorej odvíjal svoje právne nástupníctvo, a ktorá je datovaná
ku dňu 17.10.2022. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby
bol záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie svoj záver
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore postavil na konštatovaní absolútnej

neplatnosti oboch predložených zmlúv o postúpení pohľadávky pre ich neurčitosť. Žalobca v podanom
odvolaní právne závery súdu prvej inštancie namietal.

14. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že preskúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania,

pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade že ju žiadna zo strán nenamieta.
UvedenýprávnyzávervyslovilajNajvyššísúdSR vrozsudkusp.zn.2Cdo/205/2009zodňa29.06.2010.

15. Súd prvej inštancie ďalej správne uviedol, že ak postupník v spore o zaplatenie postúpenej
pohľadávky preukazuje postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, je povinnosťou súdu

prejudiciálne posudzovať otázku platnosti predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky. „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípadenemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by
mohol vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003 pod sp. zn. 4Obo/210/2001 publikovaný ako

judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2003 pod
R 119/2003).

16. Súd prvej inštancie teda správne podrobil zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorých žalobca
odvodzoval svoje nástupníctvo, kontrole posúdenia platnosti. Odvolací súd nesúhlasí so záverom

súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 z dôvodu jej
neurčitosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Neurčitosť predmetného právneho úkonu odvodil súd prvej inštancie
zo skutočnosti, že medzi poškodeným a žalobcom mala byť dohodnutá odplatná zmluva o postúpení
pohľadávky a žalobca v konaní nepreukázal podľa súdu prvej inštancie uzatvorenie žiadnej osobitnej
dohody. Súd prvej inštancie nedospel k záveru, žeby predmetná zmluva o postúpení pohľadávky mala
byť neplatná z dôvodu, žeby neobsahovala všetky podstatné náležitosti, resp. by pri nej absentovala

písomná forma. Absolútnu neplatnosť odvodil súd prvej inštancie od jej neurčitosti, ktorú má podľa
argumentácie žalovaného, ku ktorej sa súd prvej inštancie priklonil, zakladať nepreukázanie osobitnej
dohody o výške odplaty, keďže ide o odplatnú zmluvu.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Obdo/64/2019 publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 62/2020, kde najvyšší súd vyslovil záver, že: „neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.
Postúpenie môže byť odplatné aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky
a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená.“

V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie, kedy skúmal platnosť
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bol právne komfortný, avšak požiadavka na preukazovanie
dohodnutej odplaty nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Predmetom konania nie je spor medzi
postupcom a postupníkom a nie je teda odôvodnená skutočnosť, žeby predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky mala byť pre absenciu určenia odplaty neurčitá pre samotné strany postúpenia. Pokiaľ

absentuje neurčitosť právneho úkonu medzi stranami záväzkového vzťahu nemožno ju nahradiť
neurčitosťou zo strany tretích osôb, resp. súdu a od takéhoto základu odvodzovať neplatnosť právneho
úkonu. Určitosť právneho úkonu sa posudzuje predovšetkým podľa vôle strán právneho úkonu. Určitosť
právneho úkonu je zákonnou podmienkou platnosti a je považovaná za jednu z náležitosti prejavu
vôle. Právny úkon sa považuje za určitý vtedy ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je

predmet jasne určený. Určitosť obsahu zmluvy o postúpení sa posudzuje predovšetkým z hľadiska
jednoznačného vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi potvrdenom prejave vôle
previesť pohľadávku a náležitého označenia strán a predmetu postúpenia, nevyplývajú z Občianskeho
zákonníka iné osobitné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mohla mať vplyv
na platnosť postúpenia. Pri posudzovaní platnosti právnych úkonov je nutné sa spravovať zásadou

preferencie platnosti právneho úkonu a nemožno uprednostniť prílišné formalistické požiadavky na
prejav vôle. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je obligatórne odplatnou zmluvou. Dohodnutie odplaty
preto nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda neexistuje spor
medzi postupcom a postupníkom o tom, či a akú odplatu si dohodli za postúpenie pohľadávky, resp. sú
uzrozumení aj s tým, že odplata dohodnutá nebola, nemožno do tohto vzťahu vstupovať z vonku či už

zo strany súdu, alebo dlžníka, pre ktorého dohoda o odplate nie je relevantná.

18. Po prednesení predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie, bola zo strany žalovaného
do konania predložená nová zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022. Súd prvej inštancie
následne dospel k záveru o neurčitosti aj druhej predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, z čoho

vyvodil záver o jej absolútnej neplatnosti. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je podľa odvolacieho
súdu logicky zdôvodnený a je v rozpore so samotným odôvodnením napadnutého rozsudku. V bode
40. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca predložil do konania
dve platné zmluvy o postúpení pohľadávky čím mal spôsobiť zmätočnosť. Podľa odvolacieho súdu sa
nemožno s uvedeným názorom stotožniť. Nemožno na jednej strane konštatovať predloženie dvoch

platných zmlúv a následne obe vyhodnotiť ako absolútne neplatné. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie
dospel k záveru, že prvá predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, hľadelo by sa na ňu
ako keby neexistovala. Nemôže byť dôvodom neplatnosti druhej zmluvy o postúpení pohľadávky len
skutočnosť,žesavnejstranypostúpenianevysporiadalisprípadnouexistenciouinejzmluvyopostúpenípohľadávky. S prípadnou platnosťou, resp. neplatnosťou sa mal vysporiadať sám konajúci súd prvej
inštancie.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu, ktorý namietal nesprávnosť
záverov súdu prvej inštancie vedúcich k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a v tej súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné preštudovanie založených
listinných dôkazov. Z dôvodu nesprávneho, resp. minimálne predčasného záveru súdu prvej inštancie

o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal
samotným žalobným nárokom predstavujúcim žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny 726,93
eur s príslušenstvom a preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne meritórne po
hmotnoprávnej stránke posúdiť skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatneného žalobného nároku.

20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389

ods.1písm.c)CSPvspojenís§391CSPzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanové
rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného
opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a
znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav. Súd prvej inštancie bude v
ďalšom konaní povinný dôsledne sa zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu v nadväznosti na vyslovený

právny názor odvolacieho súdu a následne sa vysporiadať s jednotlivými aspektmi procesného útoku
žalobcu a procesnej obrany žalovaného vo vzťahu k samotnému predmetu konania, a to tak, aby nové
rozhodnutievoveciposkytlostranámsporunáležitéapresvedčivéodpovedenavšetkypodstatnéotázky
súvisiace s meritom veci.

21. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).