Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118212703
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1118212703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: REFIN spol. s r.o., so
sídlom Drieňová 24, 821 03 Bratislava, IČO: 35 774 134, právne zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom
Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, so sídlom
Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca úpadcu: TERNO Group k.s., so sídlom Ivánska cesta 12, 821
04 Bratislava, IČO: 35 818 913, právne zast.: AK Kovár a partneri s.r.o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821
01 Bratislava, IČO: 50 971 662, o určenie pohľadávky proti podstate a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cbi/29/2018-187 zo dňa 08.11.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cbi/29/2018-187 zo dňa
08.11.2022 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1, § 87 ods. 1,
ods. 7, ods. 8, § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“), §

451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom
II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia,
že pohľadávka žalovaného proti všeobecnej podstate v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod. sp. zn. 37K/17/2017, prihlásená na základe faktúry č. 201805040 vo výške 60.471,30

Eur a na základe faktúry č. 201805041 vo výške 460,86 Eur, je pohľadávkou proti podstate a je
zistená čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobu odôvodnil tým, že úpadca a žalobca uzatvorili dňa
12.08.2002 Zmluvu o podnájme nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol podnájom určených nehnuteľností.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37K/17/2017 zo dňa 23.10.2017 súd vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu. Vzhľadom na uvedené bola dňa 28.02.2018 platnosť Zmluvy o podnájme nehnuteľnosti
skončená. Úpadca nevypratal a neodovzdal priestory, ktoré boli pôvodne na základe zmluvy užívané
a to znamená, že nehnuteľnosti aj naďalej užíva, a to bez právneho titulu, čo predstavuje bezdôvodné

obohatenie, ktoré vzniklo a stále vzniká po začatí konkurzného konania a po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu. V zmysle zmluvy bol úpadca povinný do 30 dní odo dňa skončenia podnájmu riadne
preberacím protokolom podpísaným štatutárnymi zástupcami zmluvných strán odovzdať nebytové
priestory. Vzhľadom na uvedené si žalobca ako veriteľ v súlade s § 87 a nasl. ZoKR prihláškoupohľadávky proti všeobecnej podstate prihlásil u príslušného správcu svoj nárok na základe faktúr, ktoré
žalobca vzhľadom na nevypratanie nehnuteľností vystavil (faktúra č. 201805040 na sumu 60.471,30 Eur
a faktúra č. 201805041 na sumu 460,86 Eur). Pohľadávka proti podstate predstavovala sumu v celkovej

výške 60.932.16 Eur a mala sa zo všeobecnej podstaty uspokojiť v súlade s § 87 ods. 2 písm. e/ ZoKR.
Na základe oznámenia o popretí pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní zo dňa 04.07.2018
žalovanýoznámilžalobcovi,žepohľadávkabolažalovanýmpopretávcelosti,t.j.čodoprávnehodôvodu,
výšky a poradia.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že listom zo dňa 13.12.2017 označeným
ako „výpoveď zmluvy o podnájme nehnuteľností“, doručeným žalobcovi dňa 15.12.2017, vypovedal
správca úpadcu Zmluvu o podnájme. V zmysle § 45 ods. 4 ZoKR došlo dňa 28.02.2018 k ukončeniu
podnájomného vzťahu. Žalovaný popísal obsah prihlášky pohľadávky žalobcu, ako aj oznámenia o
popretí pohľadávky a pripomenul, že listami zo dňa 04.06.2018 a 21.06.2018 vrátil žalobcovi faktúry
ako nedôvodné. Žalovaný tvrdenia žalobcu o údajnom užívaní nehnuteľností úpadcom a z tohto

titulu jeho bezdôvodnom obohacovaní sa v období po ukončení podnájomného vzťahu považuje za
nepodložené, zavádzajúce a účelové, pričom tieto tvrdenia v celom rozsahu poprel. Úpadca užíval
nehnuteľnosti v čase platnosti a účinnosti Zmluvy o podnájme výlučne v súlade s čl. 3 bod 3.1
na účely prevádzkovania svojej obchodnej predajne, teda z titulu podnikateľskej činnosti. Z dôvodu
právoplatného vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 01.11.2017 však úpadca minimálne od

tohto dátumu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a neprevádzkoval maloobchodnú predajňu v
priestoroch nehnuteľností, v dôsledku čoho správca úpadcu pristúpil k vypovedaniu Zmluvy o podnájme
ku dňu 28.02.2018, nakoľko priestory nehnuteľností nebolo možné objektívne z dôvodu právoplatného
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu zo strany úpadcu ďalej užívať v súlade s účelom podnájmu
dojednaným Zmluvou o podnájme. S prihliadnutím k účelu podnájmu definovanému v čl. 3 bod 3.1

Zmluvy o podnájme skonštatoval, že úpadca neužíval nehnuteľnosti podľa Zmluvy o podnájme už v
období od právoplatného vyhlásenia konkurzu do ukončenia zmluvného vzťahu (t.j. od 01.11.2017 do
28.02.2018), teda nehnuteľnosti v zmysle uvedeného neužíval a ani nemohol užívať ani v období po
ukončení podnájomného vzťahu (t.j. po 28.02.2018). Úpadca nielenže nehnuteľnosti preukázateľne
neužíval, ale po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom objektívne ani užívať nemohol, nakoľko

úpadca, z dôvodov na strane žalobcu nemal k nehnuteľnosti žiadny prístup. Správnosť záveru o
neužívaní nehnuteľností úpadcom preukazuje v zmysle uvedeného predovšetkým skutočnosť, že
úpadcovibolopoukončenízmluvnéhovzťahusožalobcomzostranyžalobcuznemožnenévôbecvstúpiť
do priestorov predmetnej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť a priori vylučuje správnosť úvah žalobcu
o ďalšom údajnom neoprávnenom užívaní nehnuteľností, nakoľko úpadca reálne fyzicky nemal do

nehnuteľnostižiadnyprístupazároveňzdôvoduvyhláseniakonkurzuaninemoholtútoobjektívneužívať
v súlade s účelom predchádzajúcej Zmluvy o podnájme na prevádzkovanie maloobchodnej predajne.
Úpadca nehnuteľnosti od dátumu ukončenia podnájomného vzťahu de iure, ani de facto neužíva, pričom
dotknuté priestory nehnuteľnosti nie sú žalovanému, ani úpadcovi prístupné kedykoľvek, ale tieto sú
prístupné iba za podmienky súčinnosti žalobcu len vo vopred stanovený termín, a nie kedykoľvek, čo

súčasne vylučuje akúkoľvek úvahu o ich užívaní zo strany úpadcu. Žalovaný už dňa 27.02.2018 požiadal
žalobcu z dôvodu vypovedania Zmluvy o podnájme o potrebnú súčinnosť pri preberaní vecí patriacich
úpadcovi nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach. Následnou výzvou zo dňa 14.06.2018, doručenou
dňa 26.06.2018, žalovaný opätovne vyzval žalobcu k poskytnutiu náležitej súčinnosti pri vypratávaní
nehnuteľností a prevzatí majetku úpadcu. Na základe ďalšej výzvy na súčinnosť podľa § 75 ods. 4

ZoKR zo dňa 14.11.2018, ktorou výzvou žalovaný vyzval žalobcu k sprístupneniu nehnuteľnosti, sa
dňa 07.12.2018 uskutočnila obhliadka nehnuteľností osobami splnomocnenými žalovaným. Opakovaná
obhliadka nehnuteľností na základe výzvy na súčinnosť podľa § 75 ods. 4 ZoKR zo dňa 14.02.2019, sa
za účasti potenciálneho záujemcu uskutočnila dňa 22.02.2019. Žalovaný inicioval obhliadky ešte v čase
pred podaním predmetnej žaloby. Žalobca sa domáha sumy uplatnenej ako pohľadávky proti podstate

na právnom základe Zmluvy o podnájme, teda zmluvy, ktorá v čase vystavenia faktúr neexistovala.
Faktúry boli preto vystavené bez právneho dôvodu, s odkazom na zmluvu neexistujúcu v čase ich
vystavenia. Žalobca v prihláške, ani v žalobe relevantne a preskúmateľne nepreukázal spôsob výpočtu
výšky fakturovaných súm, nešpecifikoval, akým spôsobom bola fakturovaná suma vyčíslená a z čoho
pozostáva.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťah založený Zmluvou
podnájme bol ukončený výpoveďou zo strany správcu dňa 28.02.2018. Po ukončení podnájomného
zmluvného vzťahu žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíval, v dôsledku čoho nedošlo k jehobezdôvodnému obohateniu sa titulom údajného získania majetkového prospechu z neoprávneného
užívania nehnuteľností. Skutočnosť, že časť hnuteľného majetku úpadcu sa v priestoroch nehnuteľností
aj po ukončení podnájomného vzťahu medzi úpadcom a žalobcom nachádzala (môže predstavovať

nárok z titulu úschovy týchto vecí), nepredstavuje právny základ pre tvrdenie žalobcu, že úpadca ďalej
užíval nehnuteľností z titulu podnájmu nehnuteľností. Žalovaný rámci procesnej obrany poukázal na tú
skutočnosť, že úpadca, resp. žalovaný ani nemal k dispozícii predmet podnájmu, nenakladal s týmito
priestormi voľne, čo vyplýva aj z komunikácie medzi správcom úpadcu a žalobcom, keďže správca si
dohadoval termín sprístupnenia nehnuteľnosti za súčinnosti žalobcu, a preto dal za pravdu žalovanému,

že neužíval predmetné obchodné priestory. Užívaním (ius utendi) prenajatej veci sa rozumie správanie,
ktorým sa realizuje jej úžitková hodnota. Daný pojem vyjadruje stav, kedy nájomca (v tomto prípade
podnájomca) má určitú vec vo svojej fyzickej moci. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že úpadca neužíval
nehnuteľnosti po ukončení podnájomného vzťahu so žalobcom, t.j. po 28.02.2018, keďže úpadca
ani správca úpadcu nemali voľný prístup do nehnuteľností (bez podmienenej súčinnosti žalobcu
poskytnutej na základe ZoKR) a nevykonávali v týchto priestoroch žiadnu činnosť. Žalobca vykladal

pojem užívania veci tým spôsobom, že aj keď síce žalovaný nevykonával obchodnú činnosť, na ktorú
bol určený predmet podnájmu, mal v predmetnom obchodnom priestore uskladnené veci, nehnuteľnosť
nevypratal a protokolárne neodovzdal žalobcovi. Na danom mieste však súd pripomína žalobcovi znenie
a obsah uplatnenej pohľadávky proti podstate, ktorú si uplatnil z titulu užívania veci s odkazom na
vystavené faktúry, v ktorých je predmetom užívanie priestoru objektu Hypernova Zvolen za obdobie

01.03.2018-31.03.2018 na základe Zmluvy o podnájme, ku ktorej výpovedi došlo už pred rozhodným
obdobím (dňa 28.02.2018). Žalobca si predmetnou pohľadávkou proti podstate neuplatnil nárok z titulu
úschovy, či uskladnenia hnuteľných vecí, ale z titulu užívania obchodných priestorov na základe Zmluvy,
ktorej účinnosť skončila pred rozhodným obdobím, za ktoré bezdôvodné obohatenie požadoval. Na
základe takto vymedzeného nároku, nemohol súd priznať tento nárok žalobcovi. Okrem toho žalovaný

namietal nedostatok špecifikácie množstva hnuteľných vecí, ako aj podlahovú plochu, na ktorej mali
byť tieto hnuteľné veci umiestnené v nadväznosti na neprimeranosť výšky vyčísleného bezdôvodného
obohatenia. V tomto smere je treba dať za pravdu žalovanému, že súd nemal špecifikovanú a vyčíslenú
ani výšku bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu, ktorého sa žalobca domáhal (súd nevedel z
čoho žalobca pri jej určení vychádzal a túto nešpecifikoval ani na námietku žalovaného). Rovnako

tak žalobca nepreukázal vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, že ide o obvyklé nájomné na
danom mieste a v danom čase za predmetné priestory, ako aj samotný konkrétny rozsah priestorov,
ktorý mal byť žalovaným užívaný (v tomto smere žalobca nepoužil ani odkaz na žiadny z listinných
dôkazov doložených do spisu, a preto je takéto popretie skutkových tvrdení zo strany žalovaného nielen
účinným, ale aj úspešným). V tomto smere súd uvádza, že úpadca so žalobcom nemal dojednaný

spôsob protokolárneho odovzdania nehnuteľnosti ako hmotnoprávnu podmienku ukončenia nájmu, a
preto len ponechanie hnuteľných vecí v priestoroch bývalého podnájmu bez možnosti dispozície a
nakladania s danými obchodnými priestormi v ponímaní užívania zo strany žalovaného po výpovednej
dobe, nezakladá žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako ho definoval v uplatnení
pohľadávky proti podstate žalobca (vyplývajúc z faktúr na podklade Zmluvy o podnájme). Na základe

uvedeného, súd žalobu zamietol.

5. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa
§ 365 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal so základnými
tvrdeniami strán a iba stroho konštatoval, že úpadca po skončení podnájmu priestory žalobcu neužíval,

avšak neuviedol, ako k predmetnému tvrdeniu dospel a čo ho viedlo k tomu, že ponechanie vecí
v priestoroch žalobcu nie je možné posudzovať ako užívanie priestorov žalobcu. Žalobca má za to,
že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo by ponechanie vecí mohlo zakladať práva z úschovy, keď
jediný právny vzťah, ktorý mohol medzi stranami po skončení podnájmu vzniknúť, je podnájomný vzťah
z dôvodu obnovy podnájmu podľa § 676 ods. 2 OZ. Skutočnosť, že žalobca zabezpečil priestory

pred možným vniknutím tretích osôb, nepredstavuje prekážku v užívaní priestorov a žalovaný mal
vždy možnosť za súčinnosti žalobcu vstúpiť do daných priestorov. Dôvod a výška pohľadávky jasne
vyplývajú z prihlášky a sú jasne špecifikované aj v podanej žalobe. Súd prvej inštancie mal vedomosť,
z čoho vychádza žalobcom uplatnená pohľadávka a výška uplatnenej pohľadávky korešponduje s
výškou nájomného a súvisiacich platieb, ktoré boli medzi stranami dohodnuté v podnájomnej zmluve

a ktoré úpadca aj žalobcovi uhrádzal do uplynutia výpovednej lehoty. Zo strany súdu nie je dôvodné
skúmať, akú časť priestorov zaberajú veci úpadcu, keďže tieto priestory úpadca ani neuviedol do
pôvodného stavu. Žalobca nemohol ani časť priestorov poskytnúť tretej osobe, ani ich užívať sám.
Nesprávny je tiež záver súdu, že nevypratanie priestorov neznamená automaticky ich užívanie. Podužívaním nie je možné chápať výlučne iba ich užívanie na podnikateľské účely ako to nesprávne uvádza
súd, keďže užívanie je širší pojem. Žalobca si uplatnil prihlášku správne a opísal skutkové okolnosti
vzniku prihlasovanej pohľadávky ako dôsledok neoprávneného užívania priestorov žalobcu zo strany

úpadcu aj po skončení podnájomného vzťahu. Nevyprataním úpadca priestory užíval neoprávnene,
čím znemožnil užívanie priestorov žalobcom a pohľadávka žalobcu nemohla byť uplatnená nesprávne.
Bolo iba na úpadcovi, koľko dní po skončení podnájmu bude ešte priestory užívať za účelom ich
vypratania. Kým ich však nevyprace, je povinný platiť odplatu za ich užívanie. Úpadca svoju činnosť v
priestoroch neprevádzkoval už dávno pred uplynutím účinnosti zmluvy, avšak po celý čas boli pripravené

a vybavené na prevádzkovanie činnosti úpadcu. Napokon žalobca uvádza, že ak by aj nedošlo k
obnoveniu podnájmu, neznamenalo by to zánik pohľadávky žalobcu. Otázka výšky pohľadávky je
závislá od toho, ako sa tento nárok posúdi. Ak by sa pohľadávka mala posudzovať ako neuhradené
nájomné, výška sa spravuje výškou nájomného. Ak sa jedná o bezdôvodné obohatenie, rozsah je
potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na všetko, o čo žalobca prišiel v dôsledku ich užívania úpadcom
bez právneho dôvodu (náklady za neoprávnené užívanie, prostriedky, ktoré mohol žalobca zarobiť ich

prenajímaním).Žalobcapretonemôžebyťsankcionovanýzato,žeúpadcapriestoryužívalbezprávneho
titulu. Žalobca neporušil žiadnu povinnosť. Ak teda žalobca v prihláške popísal skutkové okolnosti vzniku
jeho pohľadávky, nemôže byť na jeho ťarchu nesprávne právne posúdenie charakteru pohľadávky, ktoré
je vecou súdu (iura novit curia). V neposlednom rade žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
prekvapivý, keď až do pojednávania nepredpokladal, že zo strany súdu nevypratanie priestorov nebude

vyhodnotené ako užívanie nehnuteľnosti. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a vyhovel žalobe a zároveň aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného ako
aj odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že nie je daný žiaden z odvolacích

dôvodov. Napadnutý rozsudok je podľa žalovaného vecne správny, zákonný a riadne odôvodnený
v súlade s predmetom a účelom incidenčného konania. Súd prvej inštancie udržateľným spôsobom
diferencuje medzi užívaním a skladovaním. Žalovaný poukázal na účel incidenčného konania, keď súd
nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v
popieracom prejave a súd rozhoduje iba o tom, či tieto dôvody vylučujú pohľadávku z uspokojenia tak,

ako bola prihlásená v konkurze. Žalobca v podanom odvolaní vedome bagatelizuje zameranie súdneho
prieskumu v rámci incidenčného konania. Bolo primárnou povinnosťou žalobcu v prihláške identifikovať
pohľadávku spôsobom bez pochýb preukazujúcim jej dôvodnosť. Nesplnenie tejto povinnosti nie je
možné konvalidovať dodatočnými tvrdeniami v incidenčnej žalobe a už vôbec nie je v odvolaní voči
rozsudku. Žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom sa podľa žalovaného snaží ex post

sanovať nesprávne a nepreukázané vymedzenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Faktúry, na
podklade ktorých si žalobca prihlásil svoje pohľadávky proti podstate, boli vystavené za užívanie
priestorov Hypernova Zvolen a za podnájom za mesiac marec 2018, všetko na základe zmluvy o
podnájme, ktorá v čase vystavenia faktúr bola nepochybne ukončená. Za účelové považuje žalovaný aj
tvrdenie žalobcu, že došlo k obnoveniu podnájmu v zmysle § 676 ods. 2 OZ. K uvedenému obnoveniu

nemohlo dôjsť, keďže nebol naplnený základný predpoklad - užívanie priestorov po skončení nájmu.
Žalobca sa navyše ani nedomáhal vypratania priestorov. Žalovaný tiež uviedol, že nemal prístup k
daných priestorom, tieto mohli byť sprístupnené iba za prítomnosti žalobcu a v čase odsúhlasenom
žalobcom. Uvedené preukazuje neexistenciu nájomného vzťahu. Podnájomná zmluva bola ukončená a
teda z nej nebolo možné vyvodzovať akékoľvek práva či povinnosti, t.j. ani výšku uplatnenej pohľadávky.

Žalobca je naďalej nekonzistentný v otázke právneho dôvodu (nájom, skladovanie). Správca nie je
povinný domýšľať si dôvody prihlásenia pohľadávky odlišné od dôvodov vymedzených v prihláške.
Popretie správcu tak v danom prípade bolo dôvodné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa jedná o
prekvapivý rozsudok, k tomuto žalovaný uviedol, že ak súd dospel k odlišnému záveru ako žalobca,
nezakladá to odvolací dôvod. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a

žalovanému priznal tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že nie je relevantné, či užívanie
priestorov žalobcu úpadcom bolo oprávnené alebo neoprávnené. Podstatným je to, či v prihláške bol
riadne uvedený opis skutkových okolností vzniku prihlásenej pohľadávky. Oprávnenie žalobcu vystaviť

faktúry vyplývalo z podnájomnej zmluvy. V danom prípade sa však nemohlo jednať o skladovanie vecí,
nakoľko sa strany na skladovaní veci nedohodli a skladovanie žalobca nemá ani ako predmet svojej
činnosti. Žalobca bol pripravený poskytnúť súčinnosť žalovanému pri preberaní vecí. Žalobca opätovne
poukázal na skutočnosti, za ktorých je možné, aby došlo k obnoveniu nájmu, či podnájmu nebytovéhopriestoru. Dôvod skončenia podnájomnej zmluvy nie je podstatný pre jej obnovenie. Žalobca preto žiada,
abysaodvolacísúdvysporiadalsotázkou,činevypratanímpriestoruzostranyúpadcudošlokobnoveniu
podnájomnej zmluvy.

8. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávky proti
podstate. Z písomného podania žalobcu „Prihláška pohľadávky proti podstate“ (č.l. 16 spisu) je zrejmé,
že si u správcu uplatnil pohľadávky za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, ktoré zakladá bezdôvodné

obohatenie a tiež svoj nárok založil na vystavených faktúrach č. 201805040 a č. 201805041. Predmetné
faktúry boli vystavené za užívanie priestorov Hypernovy Zvolen podľa Zmluvy o podnájme nehnuteľnosti
zo dňa 12.08.2002 v zmysle jej Dodatkov (č.l. 18 a 19 spisu). Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že
správca úpadcu listom zo dňa 13.12.2017 vypovedal predmetnú podnájomnú zmluvu (č.l. 20 spisu) a
výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 15.12.2017. Správca úpadcu poprel pohľadávku proti podstate

a z oznámenia o popretí (č.l. 11 spisu) vyplýva, že dôvodom popretia je skutočnosť, že Zmluvy o
podnájme nehnuteľnosti bola vypovedaná správcom a po uplynutí dvojmesačnej výpovednej lehoty
bola ukončená dňa 28.02.2018. Úpadca od uvedeného dátumu priestory neužíval a predmetné faktúry
boli vystavené bez relevantného právneho dôvodu. Pohľadávky poprel správca v celom rozsahu čo
do právneho dôvodu, výšky aj poradia. Zároveň v oznámení správca poučil veriteľa o možnosti podať

žalobu v zákonom stanovenej lehote a o následkoch jej nepodania. Oznámenie o popretí bolo doručené
zástupcovi žalobcu dňa 09.07.2018 (č.l. 14 spisu). Správca dňa 27.02.2018 požiadal o poskytnutie
súčinnosti pri preberaní veci patriacich úpadcovi (č.l. 49 spisu) a žalobca potvrdil, že je pripravený
potrebnú súčinnosť poskytnúť (č.l. 48 spisu). Listom zo dňa 14.06.2018 (č.l. 131 spisu) správca požiadal
o opätovné poskytnutie súčinnosti pri vyprataní a listom zo dňa 14.11.2018 (č.l. 133 spisu) požiadal o

sprístupnenie majetku úpadcu (zariadenie prevádzky) nachádzajúce sa v objektoch Hypernova Zvolen
a Hypernova Bardejov, a to za účelom sumarizácie majetku úpadcu a vyhotovenia súpisu majetku ako aj
fotodokumentácie. Rovnako správca na poskytnutie súčinnosti a sprístupnenie majetku úpadcu vyzýval
listom zo dňa 14.02.2019 (č.l.137 spisu). Z výziev na poskytnutie súčinnosti vyplýva, že v roku 2019 boli
vykonané viaceré obhliadky, pri ktorých žalobca poskytol súčinnosť (napr. č.l. 137 spisu). Z vyjadrenia

žalobcu (č.l. 147 spisu) vyplýva, že nemal problém sprístupniť priestory správcovi kedykoľvek, avšak
vyžadoval predošlé potvrdenie a dohodnutie termínu aspoň dva dni vopred z dôvodu personálneho
a logistického zabezpečenia vstupu do nehnuteľnosti. Z vyjadrenia tiež vyplýva, že hnuteľné veci
zabezpečil tak, aby nedošlo k ujme na majetku a urobil to s ohľadom na predchádzajúce dobré vzťahy
s úpadcom. Žalobca nemal dôvod neumožniť prístup do priestorov a veci úpadcu sú uskladnené v

priestoroch žalobcu bezodplatne, bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu, teda sa jedná o bezdôvodné
obohatenie úpadcu, a to práve na úkor žalobcu.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel
k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo možné žalobcovi priznať
nárok tak, ako bol uplatnený v prihláške pohľadávky proti podstate. Súd prvej inštancie správne
vychádzal zo skutočnosti, že došlo k ukončeniu podnájomného vzťahu založeného pôvodne zmluvouzo dňa 12.08.2002, a to výpoveďou a uplynutím výpovednej lehoty dňa 28.02.2018. Napriek tomu si
žalobca uplatnil pohľadávku za obdobie od 01.03.2018 do 31.03.2018 ako nárok za užívanie priestoru
na základe ukončenej podnájomnej zmluvy. Nebolo sporné, že v priestoroch, ktoré boli predmetom

podnájmu,saajposkončenípodnájmunachádzalihnuteľnévecipatriaceúpadcovi.Uvedenévšaksamo
o sebe nesvedčí riadnemu užívaniu priestorov úpadcom. Nie je možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu
v podanom odvolaní, že došlo k obnoveniu podnájmu s ohľadom na ustanovenie § 676 ods. 2 OZ.
Predmetné ustanovenie predstavuje úpravu inštitútu relocatio tacita (konkludentne vykonané obnovenie
nájomného vzťahu). Podstata tohto inštitútu spočíva v zákonom predpokladanom riešení situácie, keď

došlo k uplynutiu nájomnej doby, na ktorú bola nájomná zmluva uzatvorená, ale aj napriek uplynutiu
doby sa pokračuje v plnení záväzku. V danom prípade nedošlo k ukončeniu podnájmu uplynutím
doby, na ktorú bol dohodnutý, ale k jeho ukončeniu došlo výpoveďou jednej zo zmluvných strán ešte
pred uplynutím dohodnutej nájomnej doby, preto je z povahy veci vylúčené, aby sa podnájom mohol
obnovovať v zmysle § 676 ods. 2 OZ. Vzhľadom k uvedenému je potom bezpredmetné skúmanie
ostatných podmienok (užívanie veci nájomcom a opomenutie prenajímateľa) pre posudzovanie toho, či

došlo k obnoveniu nájmu v zmysle § 676 ods. 2 OZ.

15. Napriek tomu, že otázka užívania nehnuteľnosti z pohľadu obnovenia nájmu nie je relevantná,
je potrebné uviesť, že úpadca priestory nevypratal, čo v konaní nebolo sporné. Zo vzájomnej
korešpondencie medzi správcom úpadcu a žalobcom je však zrejmé, že úpadca nemal možnosť

priestory užívať v rovnakom rozsahu ako pred ukončením podnájmu. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na vyjadrenia sporových strán a najmä na výzvy správcu o súčinnosť, ktorú žalobca správcovi
aj opakovane poskytol, keď do priestorov umožnil vstup správcovi, resp. ním povereným osobám, avšak
iba po predchádzajúcej dohode a za prítomnosti, resp. súčinnosti žalobcu. Napokon aj sám žalobca vo
svojich vyjadreniach uvádza, že úpadca už pred skončením podnájmu priestory neužíval na predmet

jeho činnosti. Je tak nepochybné, že žalobca bol v istej miere obmedzený pri užívaní týchto priestorov.
A hoci sú skutkové okolnosti uplatneného nároku zrejmé, nárok, ktorý by žalobcovi patril, bolo potrebné
riadne uplatniť (presne špecifikovať právny dôvod uplatnenej pohľadávky) a vyčísliť (s ohľadom na
právny dôvod vzniku pohľadávky). V tejto súvislosti je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že nebol
povinný v prihláške právne špecifikovať ním uplatnený nárok, pretože súd pozná právo (zásada iura

novit curia). V prvom rade je potrebné uviesť, že prihláška pohľadávky sa podáva u správcu úpadcu, nie
na súde, ani nie u úpadcu. Uvedená zásada je však všeobecne uznávanou zásadou pri rozhodovacej
činnosti súdov, t.j. súd rozhoduje podľa platného práva, ktoré sa nedokazuje a je výlučnou úlohou súdu
vyriešiť právnu otázku. Podanú prihlášku a v nej uplatnenú pohľadávku je povinný podrobne preskúmať
správca a táto úloha neprináleží ani konkurznému súdu, ale ani incidenčnému súdu.

16. Správca pri preskúmaní uplatnenej pohľadávky proti podstate vychádza z dôvodov uvedených v
podaní veriteľa a tieto je oprávnený v zmysle § 87 ZoKR preskúmať z pohľadu právneho dôvodu aj
výšky pohľadávky. V predmetnom spore si žalobca uplatnil nárok ako nárok z faktúr vystavených na
základevtejdobeužukončenejpodnájomnejzmluvy,pričomkobnoveniupodnájmunedošlo.Neuznanie

uplatnenej pohľadávky správcom z dôvodu, že predmetné faktúry boli vystavené bez relevantného
právneho dôvodu, tak bolo správne. Takýto nárok žalobca uplatňovať nemohol, keď mu už v dôsledku
ukončenia podnájomného vzťahu neprináležali žiadne práva v zmysle podnájomnej zmluvy zo dňa
12.08.2002.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že v uplatnenej pohľadávke proti podstate (č.l. 16 spisu) žalobca tiež
stručne uviedol, že si prihlásil do konkurzu pohľadávky za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti, ktoré
zakladá bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd uvádza, že rozsah vydania bezdôvodného obohatenia
upravuje Občiansky zákonník a toto nie je možné zamieňať s podnájomným dohodnutým v ukončenej
zmluve o podnájme a žalobca nepreukázal, že by rozsah bezdôvodného obohatenia zodpovedal presne

sume uplatnenej faktúrami č. 201805040 a č. 201805041. Práve z dôvodu, že nárok z podnájomnej
zmluvy nie je možné stotožňovať s prípadnou výškou bezdôvodného obohatenia, je nedôvodná aj
odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že je bezpredmetné, či užívanie nehnuteľnosti
úpadcom po ukončení podnájmu bolo oprávnené alebo neoprávnené. Naopak, uvedená skutočnosť
bola významná z pohľadu právneho dôvodu vzniku pohľadávky a na to nadväzujúceho spôsobu určenia

jej výšky. Sám žalobca vo viacerých svojich vyjadreniach a napokon aj v samotnom odvolaní uvádza,
že po skončení podnájmu nevyprataním nehnuteľnosti došlo k neoprávnenému užívaniu nehnuteľnosti
žalobcu úpadcom. Odvolací súd síce dáva za pravdu odvolateľovi, že nemôže byť sankcionovaný za to,
že úpadca priestory nevypratal a žalobca ich nevedel ďalej užívať. Avšak práva žalobcu s tým spojenémal možnosť žalobca uplatniť prihláškou svojej pohľadávky v konkurze a bolo iba na ňom, ako si svoj
nárok uplatní. Charakter prihlasovanej pohľadávky, jej právny dôvod, či spôsob výpočtu jej výšky, boli
plne v kompetencii žalobcu. Žalobca nemôže očakávať, že správca bude zisťovať, že ak nárok zo

zaniknutej zmluvy žalobcovi neprináleží, či a aký nárok by žalobcovi mohol ešte prináležať. Konkurzné
konanie je postavené na formálnom prístupe, preto správca posudzoval výlučne argumentáciu žalobcu
v podanej prihláške a sám ďalej nebol oprávnený upravovať právny dôvod, či výšku prihlásenej
pohľadávky tak, aby zodpovedali inému nároku žalobcu. Napokon ani incidenčné konanie neslúži na to,
aby súd zisťoval, o aký druh pohľadávky sa jedná a aká by mala byť jej výška. Povinnosťou incidenčného

súdu bolo posúdiť jedine, či správca neuznal pohľadávku proti podstate v súlade so zákonom a či
neuznanie tak ako bolo správcom vyhotovené a oznámené žalobcovi, je v celom rozsahu dôvodné. Ak
aj súd prvej inštancie v odvodnení napadnutého rozsudku uvádzal tvrdenia ohľadne toho, o aký nárok by
sa prípadne mohlo jednať, resp. aký do úvahy pripadajúci nárok nebol preukázaný (skladné, úschova,
obvyklé nájomné na účely bezdôvodného obohatenia), v žiadnom prípade tým nespôsobil nesprávnosť
svojho rozhodnutia, keďže jeho záver o dôvodnosti neuznania pohľadávky správcom je správne a riadne

odôvodnené.

18. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že ako nedôvodnú vyhodnotil tiež odvolaciu námietku
žalobcu, že sa jedná o prekvapivé rozhodnutie, keďže až do pojednávania dňa 08.11.2022 netušil,
že nevypratanie nehnuteľnosti nebude posúdené ako užívanie nehnuteľnosti. V prejednávanej veci sa

jednalo o prvé pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie zároveň meritórne rozhodol, pričom pred
rozhodnutím boli strany sporu poučené podľa § 154 a § 182 CSP. Nakoľko neboli splnené podmienky
pre odročenie pojednávania a postup súdu prvej inštancie bol v súlade s postupom daným CSP, nejedná
sa o prekvapivé rozhodnutie súdu prvej inštancie aj keď sa o právnom posúdení sporu súdom dozvedel
žalobca až na pojednávaní. Žalobca bol v konaní kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, ktorý bol

napredmetnompojednávaníprítomný,atedamalmožnosťbrániťsazákonnýmiprostriedkami.Odvolací
súd záverom uvádza, že žiaden právny predpis neukladá povinnosť súdu, aby ešte pred pojednávaním
informoval strany o tom, ako mieni spor posúdiť.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil

ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).