Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/114/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122379599

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6122379599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/114/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

15Csp/114/2022 - 214
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený
spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná konateľ a advokát: JUDr. Ján Dolejš, proti žalovanému:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 2 073,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/114/2022

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/114/2022O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej
len „upomínací súd“), domáha od žalovaného plnenia vyčísleného v sume 2.073,35 Eur, vyčísleného
zákonného úroku v sume 480,95 Eur, vyčísleného úroku z omeškania v sume 10,62 Eur, ako aj si
uplatnil nárok na úrok z omeškania vyčíslený vo výške 5 % ročne zo sumy 2.311,92 Eur od 24.08.2021
do 31.08.2021 a zo sumy 2.057,23 Eur od 01.09.2021 do zaplatenia. Žalobca zároveň žiadal priznať

mu aj nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok žalobca odvodzoval zo zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťou: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 36 854
140 (ďalej len „pôvodný veriteľ“, „postupca“ alebo aj „právny predchodca žalobcu“) so žalovaným.

2. Upomínací súd o žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom v konaní pod spisovou značkou
26Up/1041/2022zodňa01.08.2022(ďalejlen„platobnýrozkaz“)tak,žežalobevyhovelvplnomrozsahu.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk, došlo k jeho zrušeniu zo
zákona.

3. Právny zástupca následne, na výzvu upomínacieho súdu, navrhol pokračovanie v konaní na miestne
príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“), ktorému bola vec

postúpená po upovedomení právneho zástupcu zo strany upomínacieho súdu.

4. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015
Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dňa 13.01.2023 (čl.
91). Následne súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, poučením pre spotrebiteľa, ako aj

potvrdenímoprijatíauznesenímč.k.15Csp/114/2022-81zodňa09.12.2022naadresutrvaléhopobytu,
ktorá zásielka sa ale vrátila súdu nedoručená dňa 23.02.2023 s poznámkou poštového doručovateľa –
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Uvedeným dňom sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa
o tom adresát nedozvie (§ 111 ods. 3 CSP). Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa medzi
postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 15.04.2016 zmluvu č. 0426 4020 16SU (ďalej

len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
len „VOP“).

5.1. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru v sume
5. 287,00 Eur, ktorý úver bol poskytnutý žalovanému na za nasledujúcich podmienok: výška úveru:

5. 287,00 Eur, poskytnutie úveru: jednorazovo dňa 15.04.2016, výška úrokovej sadzby: 17,90 %
p. a., ročná percentuálna miera nákladov: 20,30 %, celkové náklady spotrebiteľa: 9. 414,62 Eur,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 15,07 %, výška splátky a splatnosť: 110,82
Eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, celkový počet splátok: 84, výška prvej splátky:
110,82 Eur, splatnosť prvej splátky: 15.05.2016, výška poslednej splátky: 110,82 Eur, splatnosť

poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 15.04.2023. Žalobca poukázal aj na to, že podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú bližšie špecifikované v zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva
názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

5.2. Žalobca uviedol aj, že žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca
upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S
ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a §
53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vyhlásil podaním zo dňa 06.04.2021 mimoriadnu

splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

5.3. Podľa žalobcu pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 2. 819,61 Eur, ktorá
pozostávala z istiny v sume 2. 311,92 Eur, z riadneho úroku v sume 480,95 Eur, z úroku z omeškania
v sume 10,62 Eur a z poplatkov v sume 16,12 Eur. Tu žalobca poukázal na prílohu k zmluve o postúpení

pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

5.4.Popostúpenípohľadávkydodňaspísaniažalobymalžalovanývykonaťnasledujúceúhrady: 100,00
Eur zo dňa 31.08.2021 a 154,69 Eur zo dňa 31.08.2021. Žalovaná suma potom predstavuje 2.564,92
Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 2. 057,23 Eur, z neuhradeného riadneho

úroku v sume 480,95 Eur, z neuhradeného úroku z omeškania v sume 10,62 Eur a z neuhradených
poplatkov v sume 16,12 Eur.

5.5. Žalobca poukázal aj na to, že v časti D) formulára v rámci položky „istina“, sa uvádza súčet
neuhradenej istiny úveru, neuhradených poplatkov a neuhradeného poistenia splátok.

5.6. V ďalšom žalobca citoval príslušné ustanovenia obchodného zákonníka vzťahujúce sa na nárok na
úrok z omeškania, ako aj odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora
Európskej únie, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR s odkazom na ktoré si uplatnil nárok na zmluvné
úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

5.7. Žalobca si ako posledný nárok uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý žiadal priznať dňom
24.08.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

5.8.Prevšetkydôvodyuvedenévžalobesažalobcadomáhalodžalovanéhoplneniatak,akojeuvedené

v prvom odseku tohto rozsudku.

6. Na výzvu súdu zaslala Národná banka SR odpoveď vo vzťahu k prepočtu RPMN z ktorej vyplýva,
že za vstupných údajov, ako ich uviedla Národná banka SR zo zmluvy hodnota RPMN predstavovala
20,31 % (čl. 102).

7. Na výzvu súdu na späťvzatie žaloby ako zjavne nedôvodnej bolo súdu doručené elektronicky
podanie dňa 10.07.2023, v ktorom právny zástupca žalobcu po citácii zákonných ustanovení vo vzťahu
k skúmaniu bonity uviedol, že v tomto konkrétnom prípade pôvodný veriteľ overil existujúce záväzky
spotrebiteľa dopytom do úverového registra, ktorá odpoveď bola priložená zároveň spolu s odpoveďou

(čl. 138). Tu právny zástupca žalobcu poukázal na to, že spotrebiteľ (žalovaný) nemal v čase
podania žiadosti o úver žiadne existujúce úverové vzťahy. Príjem žalovaného bol overený na základe
predloženého potvrdenia zo sociálnej poisťovne zo dňa 11.04.2016, podľa ktorého priemerný mesačný
vymeriavací základ žalovaného u zamestnávateľa Doprastav Services, s.r.o. za predchádzajúcich 6
mesiacov bol v sume 646,00 Eur, pričom čistý mesačný príjem predstavuje sumu 513,37 Eur. V rámci

nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral pôvodný veriteľ do úvahy životné minimum
žalovaného, ktorý v žiadosti deklaroval jedného člena domácnosti a rodinný stav slobodný. Životné
minimum na členov domácnosti žiadateľa o úver bola podľa žalovaným deklarovaných informácií suma
198,09 Eur (jedna plnoletá dospelá osoba).

7.1. Právny zástupca žalobcu upriamil pozornosť aj na to, že pri posudzovaní žiadosti o úver bola v
rámci mesačných nákladov žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma životného minima. Právny
zástupca žalobcu uviedol aj, že poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení
podmienok poskytovania úverov, nie sú povinní žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov
(napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania

transparentnosti – pretože inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie
svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Právny
zástupcažalobcupretozastávanázor,žeuplatňovaniepaušálnychvýdavkovvovýškeživotnéhominimana žiadateľa o úver a členov jeho domácnosti, v rámci overovania platobnej kapacity spĺňa predpoklady
postupu s odbornou starostlivosťou.

7.2. Právny zástupca žalobca vypočítal aj disponibilný zostatok z príjmu, ktorý bol realizovaný
nasledovne: 513,37 Eur (príjem) – 0 Eur (existujúce záväzky) – 198,09 Eur (paušálna suma výdavkov)
= 315,28 Eur. Keďže disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru, podľa právneho
zástupcu žalobcu poskytovateľ úveru (pôvodný veriteľ) postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade
s § 7 ZoSU a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ustanovenie ukladá vziať do úvahy.

7.3. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu s odkazom na § 151 ods. 1 CSP uviedol, že skutkové
tvrdenia, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za nesporné, pričom skúmanie bonity spotrebiteľa
je otázkou skutkovou a preto žalobca zastáva názor, že veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie
bonity spotrebiteľa, ak táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a spotrebiteľ nevyužil
svoje právo namietnuť takéto skúmanie. Právny zástupca žalobcu podotkol aj, že skúmanie bonity je

otázkou odbornou, a aj prípadná povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto povinnosti je limitovaná na
samotný prieskum – nie následné vyhodnocovanie, či by súd, ako veriteľ na základe doložených listín
spotrebiteľovi úver poskytol. V tomto smere bol uvedený aj odkaz a citácia uznesenia Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 9CoCsp/45/2022 z 10.11.2022 podľa ktorého „Taktiež je otázne, či je to súd,
ktorý vyhodnocuje správnosť výsledku hodnotenia bonity v tom zmysle, či nejde o otázku odbornú; zo

zákonnej formulácie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aj z citovaného rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vyplýva, že je to poskytovateľ úveru, ktorý posudzuje úveruschopnosť; povinnosťou súdu
je ex offo preskúmať to, či veriteľ zákonom mu uloženú povinnosť splnil.“

7.4. Právny zástupca žalobcu je aj toho názoru, že samotný charakter spotrebiteľského sporu

neumožňuje súdu prvej inštancie opomenúť sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania a keďže
skúmanie bonity nebolo v tomto konaní sporné, či inak namietané zo strany žalovaného, podľa
právneho zástupcu žalobcu nastupujú účinky nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, pretože súd ani
v spotrebiteľskom spore nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu, keď žalovaný
nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania, že právny zástupca žalobca

neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebráni. Na podporu svojich tvrdení
právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí C 42/15
Home Credit Slovakia, a.s. proti F. G. naznačil, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru.
Ďalej uviedol, že aj Ústavný súd SR je vo svojej judikatúre kritický pri primeranej ochrane spotrebiteľa,
keď vo svojom náleze sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 07.02.2018 Ústavný súd tiež konštatoval, že v sporovom

konaní je pozícia sudcu ako vyhľadávača dôkazov len v prospech jednej strany neprijateľná.

7.5. Po citácii zákonných ustanovení týkajúcich sa skúmania bonity právny zástupca žalobcu uviedol,
že v prejednávanom prípade bola zo strany pôvodného veriteľa posudzovaná bonita aspoň jedným
zo spôsobov uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu

povinností (resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s
odbornou starostlivosťou), pretože podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, je zákonodarcom v právnej norme uvedené
slovo „alebo“. Ide o výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah
dvoch hypotéz, kde poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9CoCsp/45/2022
z 10.11.2022 podľa ktorého: „ Zo spisu vyplýva, že žalobca súdu prvej inštancie predložil výpis

z registra (č.l. 145 spisu), z rozsudku však nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie, pokiaľ mal
za to, že veriteľ hrubo porušil odbornú starostlivosť, vysporiadal s jednoznačnou formuláciou, resp.
definovaním hrubého porušenia ak je v zákone (§ 11 ods. 2) uvedená spojka „alebo“, ktorá je
spojkou vylučovacou.“ ako aj na uznesenie sp. zn. 9CoCsp/44/2021 z 25.08.2022 podľa ktorého: „Z
dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je zistiteľné vysporiadanie sa s textom tohto zákonného

ustanovenia obsahujúceho výraz „alebo“ v tom zmysle, či ide o výrokovú spojku - disjunkciu, v právnej
logike predstavujúcu navzájom sa vylučujúci vzťah dvoch hypotéz, teda či nahliadnutie do databázy
automaticky znamená splnenie povinností veriteľa alebo nie.“

7.6. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že je to práve žalovaný, ktorý je ako spotrebiteľ povinný

uvádzať pravdivé údaje vo svojej žiadosti o úver. Ak spotrebiteľ uvádza vedome nepravdivé údaje,
koná zlomyseľne s cieľom vylákať úver od veriteľa a veriteľ má len limitované možnosti, ako overiť
spotrebiteľom uvádzané údaje. Tu právny zástupca žalobcu poukázal aj na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoCsp/35/2022 z 25.10.2022 podľa ktorého: „V tejto súvislosti je nutnépoukázať i na to, že aj samotnému spotrebiteľovi vyplývajú z ustanovenia § 7 ods. 2 ZoSÚ povinnosti,
a to poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver.“ Z opatrení Národnej banky Slovenska vyplýva, že veriteľ môže overovať výlučne

úverové záväzky spotrebiteľa. Dodávateľ nie je policajný orgán, t. j. jeho možnosti skúmania bonity
spotrebiteľa sú limitované (Nariadenie GDPR) a musí prioritne vychádzať z údajov, ktoré mu poskytol
spotrebiteľ v žiadosti o úver. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že v konaní preukázal listinnými
dôkazmi skúmanie bonity spotrebiteľa oboma zákonom predpokladanými spôsobmi (t. j. lustrácia v
databáze a skúmanie výdavkov), ktoré dôkazy spornými neboli. Žalobca v obdobnej právnej otázke

poukázal aj na ďalšie rozhodnutia, z ktorých boli v doplnení žaloby citované príslušné časti (vyjadrenie
na č. l. 127 – 131).

8.Dňa08.09.2023bolosúdudoručenéelektronicky ďalšiepodanieprávnehozástupcužalobcuvktorom
právny zástupca žalobcu s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia podradil ustanoveniam zmluvy
nasledovne: Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru – čl.
I. ods. 1 Zmluvy: klasický spotrebiteľský úver, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu – záhlavie zmluvy pod označením „banka“; c) adresu veriteľa, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - čl. IX. ods. 10 zmluvy; d) meno, priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, - záhlavie zmluvy pod označením
„dlžník“; e)identifikáciuosoby,ktorejvlastníckeprávoktovarualeboslužbeneprechádzanaspotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, - čl. IV. ods. 1 zmluvy; g) celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie - čl. I. ods. 5 zmluvy; h) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak

ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru - čl. I. ods. 2 zmluvy; j) odplatu
podľa osobitných predpisov – čl. I. ods. 7 zmluvy; k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov - čl. IV. ods. 4 a ods. 5 zmluvy; l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - čl. IV. ods. 1 zmluvy;
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a
podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a
úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov,
na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s
poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami

vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu
zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a
spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t)

informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia
výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešeniasporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku

za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok – čl. I ods. 6 zmluvy; aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom
gramatickom tvare – záhlavie zmluvy - „Zmluva o spotrebiteľskom C. EXPRESS úvere“.

8.1. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal na spôsob výpočtu RPMN. Uviedol aj, že žalovanému bol

poskytnutý úver v sume 5. 287,00 Eur, ktorý bol čerpaný dňa 15.04.2016. Úver mal žalovaný splácať
formou84.pravidelnýchmesačnýchsplátoksosplatnosťouvždyk15.dňuvmesiaci,pričomprvásplátka
bola splatná dňa 15.05.2016. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 110,82 Eur. 5. 287,00
Eur = (105,74 Eur)/((1+i) 0/365)+(110,82 Eur )/((1+i) 30/365)+(110,82 Eur)/((1+i) 61/365)+(110,82 Eur)/
((1+i) 91/365)+ ... + (110,82 Eur)/((1+i) 2556/365) i = 0,202896446.

8.1.1. Ročná percentuálna miera nákladov je 20,30 % (pri presnosti na dve desatinné miesta) a teda
v zmluve o úvere je uvedená správne.

8.1.2. Čo sa týka odplaty, právny zástupca žalobcu poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,

ako aj citoval príslušné ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej ako „nariadenie“). Ďalej uviedol, že v čase uzavretia Zmluvy
o úvere existoval jednoznačný zákonný rámec, ktorý určil maximálnu odplatu, ktorú môže veriteľ od
spotrebiteľa požadovať. Tento rámec je stanovený citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadením, podľa ktorého sa za odplatu považuje úrok, poplatky a akékoľvek iné náklady. Právny

zástupca žalobcu uviedol aj, že s ohľadom na dátum uzavretia zmluvy zo dňa 15.04.2016 je pri
určovaní najvyššej prípustnej odplaty potrebné vychádzať z tabuľky ,,Súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2015. Pre daný typ úveru bola v danom čase hodnota priemernej RPMN pri úveroch poskytovaných
bankami vo výške 10,78 % a maximálna odplata bola vo výške 21,56 %, pričom v zmluve o úvere

dojednaná odplata vo výške 19,90 %, ktorá najvyššiu prípustnú odplatu neprekračuje.

8.1.3. Podľa právneho zástupcu žalobcu je potom bez pochybností potrebné uzavrieť, že zmluva o úvere
spĺňa všetky predpísané náležitosti stanovené ZoSÚ.

8.2.Kotázkeplatnostizosplatneniaúveruprávnyzástupcažalobcu,tiežpocitáciipríslušnýchzákonných
ustanovení, poukázal na čl. VII. ods. 2 písm. e) zmluvy o úvere podľa ktorého: „Pri podstatnom
porušení zmluvných povinností je Banka oprávnená e) vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane
úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti“. S poukazom na citované ustanovenie je
zrejmé, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. VII. ods. 2

písm. e) zmluvy o úvere. Následne postupca výzvou zo dňa 17.03.2021 vyzval žalovaného na úhradu
omeškaných splátok v sume 701,71 Eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Túto zásielku si žalovaný prevzal dňa 19.03.2021. Dňom doručenia začala plynúť 15-dňová
lehota, ktorá uplynula dňa 03.04.2021. Právny zástupca žalobcu odkázal na predloženú platobnú
históriu ktorej je zrejmé, že žalovaný omeškané splátky neuhradil v plnej výške a preto podaním zo

dňa 06.04.2021 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru.

8.2.1. S poukazom na uvedené preto právny zástupca žalobcu zastáva názor, že v spornom prípade
došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Čo sa týka splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu úveru, tak tu právny zástupca žalobcu citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 podľa ktorého: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie
k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 23. máju 2016 pre
nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, takpodľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť
25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie
stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj

vprípadespotrebiteľskýchzmlúv)premlčaciadobaceléhozosplatnenéhodlhunieodokamihudoručenia
oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ
využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25.
januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná
premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25. januára 2019.......Najvyšší

súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov

od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže
veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného
najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu
(a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného
dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné

splatenie.“ Ďalej bolo poukázané aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cdo/132/2021 z 15.12.2022 podľa ktorého: „... z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má oporu v právnej logike,
keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo (požadovať okamžité splnenie celého dlhu) vykonať
už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri

strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ
súspechomobrátiťnasúdpoprvýkrát(§101Občianskehozákonníka)...Všeobecneprijímanázhodana
neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských

vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103
Občianskehozákonníka;nauvedenomzákladedochádzapodľadovolaciehosúduktzv.skrytejmedzere
v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia § 103 Občianskeho
zákonníka je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje
naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka sa

neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Opačný prístup by
podľa názoru dovolacieho súdu znamenal zásadné porušenie ústavného princípu právnej istoty a
predvídateľnosti práva, ale aj porušenie princípu racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti všeobecne
záväzných noriem v materiálnom právnom štáte; veriteľ by mal na uplatnenie svojho práva na súde
menej ako tri roky, čo je v rozpore s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka (premlčacia doba je

trojročná). Najvyšší súd samozrejme pripúšťa, že je výsostným právom zákonodarcu svojimi aktami
zvrchovanej moci stanoviť pre jednotlivé prípady aj kratšiu premlčaciu dobu. Avšak zo zmyslu a účelu
tak § 103 Občianskeho zákonníka (zmyslom je regulácia začiatku premlčacej doby, nie jej dĺžky) ako
aj § 53 ods. 9 (jeho zmyslom je obmedzenie práva podľa § 565), nemožno takýto zámer zákonodarcu
vyvodiť. Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu

právnej istoty, predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti)
všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát
na prijatie takého právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety
§ 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri

strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty
všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
aj námietkou dovolateľa, že výkladom prijatým súdmi nižších inštancií dochádza k porušeniu princípu
rovnosti, keď veritelia v spotrebiteľských vzťahoch sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno
ospravedlniť ani legitímnou požiadavkou na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.“ Právny zástupca žalobcu

poukázal aj na obdobný názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení z 31.01.2023, sp. zn.
7Cdo/347/2021.8.2.2. Právny zástupca žalobcu uviedol ďalej, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní
prakticky totožnej právnej situácie dospel k záverom, že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia
doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva

podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 53 ods. 9 OZ prechádza
po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu
práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ bezprostredne predchádza. Právny zástupca žalobcu
poukázal na to, že žalobu podal na súd dňa 20.07.2022, pričom uplatnenie práva podľa § 565 OZ
nastalo podaním zo dňa 06.04.2021 pre nesplnenie splátky datovanej 15.12.2020. Pôvodný veriteľ

využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 06.04.2021 a to pre nesplnenie
splátky splatnej dňa 15.12.2020 s ktorou bol žalovaný v omeškaní trvajúcom viac ako tri mesiace pred
zosplatnením. Premlčanie ale začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania
so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo úver zosplatniť uplatnilo. Právny zástupca žalobcu
vyslovil záver, že premlčacia doba tak začala plynúť dňa 16.03.2021 a uplynula by až dňa 16.03.2024.
Právny zástupca žalobcu opäť poukázal na rozhodnutia súdov SR, z ktorých boli citované príslušné

časti týkajúce sa premlčania.

8.2.3. Vzhľadom k vyššie uvedenému je preto žalobca názoru, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, pretože uplatnený nárok nemožno považovať
za premlčaný ani len v jeho časti. Spolu s týmto podaním právny zástupca odkázal aj na doklad

preukazujúci platobnú históriu z ktorej vyplýva, že k čerpaniu úveru došlo dňa 15.04.2016 práve v sume
5. 287,00 Eur (čl. 41).

9. O žalobe rozhodol Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 28.02.2025, na ktorom pojednával
v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Svoju neprítomnosť ospravedlnil len právny

zástupca žalobcu aj za žalobca, ktorý zároveň vyslovil aj súhlas s prejednaním veci na pojednávaní
v ich neprítomnosti.

9.1. Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
čl. 6-9 žaloba, čl. 12 oznámenie o postúpení pohľadávky z 27.08.2021, čl. 12 p. v. a 13 kópia nedoručenej

zásielky vrátená, neprevzatá v odbernej lehote, čl. 14 pokus o zmier z 06.07.2022, čl. 15 podací hárok
– doručovanie pokusu o zmier, čl. 17 – 20 zmluva o postúpení pohľadávok z 23.08.2021, čl. 21 príloha
k zmluve o postúpení pohľadávok, čl. 22 – 27 zmluva o spotrebiteľskom C. expres úvere z 15.04.2016,
čl. 27 p. v. – 29 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, čl. 30 informácia o RPMN
a priemernej RPMN z 15.04.2016, čl. 30 p. v. – 32 dohoda o zrážkach zo mzdy, čl. 33 vyhlásenie úveru

za predčasne splatný z 06.04.2021, čl. 33 p. v. – 34 kópia nedoručenej zásielky vrátená, neprevzatá
v odbernej lehote, čl. 35 – 39 všeobecné obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, čl. 40 posledná
výzva pred zosplatnením z 17.03.2021, čl. 40 p. v. zásielka doručená žalovanému 19.03.2021 – kópia
doručenky, čl. 41 okamžitý (priebežný) výpis z účtu za obdobie od 01.01.2016 – 31.12.2016, čl. 42
okamžitý (priebežný) výpis z účtu za obdobie od 01.01.2017 – 31.12.2017, čl. 43 okamžitý (priebežný)

výpis z účtu za obdobie od 01.01.2018 – 31.12.2018, čl. 44 okamžitý (priebežný) výpis z účtu za
obdobie od 01.01.2019 – 31.12.2019, čl. 45 p. v. – 46 okamžitý (priebežný) výpis z účtu za obdobie
od 01.01.2020 – 31.12.2020, čl. 46 p. v. okamžitý (priebežný) výpis z účtu za obdobie od 01.01.2021
– 31.12.2021, čl. 47 – 50 lustrácie pobytu žalovaného, čl. 52 – 53 platobný rozkaz upomínacieho
súdu sp. zn. 26Up/1041/2022 z 01.08.2022, čl. 64 správa OO PZ Levice – zásielka žalovanému

nedoručená, čl. 70 návrh PZ žalobcu na pokračovanie v konaní, čl. 73 – 74 upovedomenie a postúpenie
zo strany upomínacieho súdu, čl. 81 uznesenie č. k. 15Csp/114/2022 – 81 zo dňa 09.12.2022 – výzva
žalovaného na vyjadrenie sa, čl. 87 odpoveď matky žalovaného na dotaz súdu, čl. 89 nedoručená
zásielka žalovanému, neprevzatá v odbernej lehote, čl. 91 doručenie žaloby postupom podľa § 116 ods.
2. druhá veta CSP dňa 13.01.2023, čl. 92 nedoručená zásielka adresovaná žalovanému, čl. 100 – 103

odpoveďNBSnadotazsúdu,čl.104–109odpoveďPZžalobcunadotazsúdu,čl.116–131odpoveďPZ
žalobcu na ďalší dotaz súdu, čl. 132 – 137 tá istá odpoveď vo formáte word, čl. 138 príloha, čl. 142 – 155
vyjadrenie PZ žalobcu z 11.09.2023, čl. 156-166 ďalšie vyjadrenie PZ žalobcu, čl. 167 – 178 vyjadrenie
z 10.07.2023, ako na čl. 132 - 137, čl. 179 – 180 príloha ako na čl. 138, čl. 182 príloha súhrnné informácie
o údajoch novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch, stav k 31.12.2015, čl. 182 – 190 vyjadrenie PZ

žalobcu z 08.09.2023, čl. 201- 202 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní + vyčíslenie trov, čl. 209
lustrácia v Obchodnom vestníku – žalovaný.

10. Z vykonaného dokazovania, obsahu spisu súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:10.1. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bolo
žalovanému zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté plnenie v sume 5.287,00 Eur, ako bezúčelový

klasický spotrebiteľský úver s počtom splátok 84, dátumom prvej splátky 15.05.2016, dátumom
poslednej splátky 15.04.2023, mesačnou splátkou v sume 110,82 Eur, celkovou čiastkou ktorú musí
dlžník uhradiť 9.414,62 Eur, ročnou percentuálnou mierou nákladov 20,30 %, priemernou ročnou
percentuálnom mierou nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
15,07 %, výškou odplaty 19,90 %, najvyššou prípustnou výškou odplaty – 21,56 %. Keďže žalovaný si

následne prestal splniť svoje zmluvné povinnosti, výzvou zo dňa 17.03.2021 bol vyzvaný na úhradu
dlžnej sumy s ktorou je žalovaný v omeškaní trvajúcom viac ako 3 splátky a ktorú pôvodný veriteľ vyčíslil
sumou701,71Eur.Zároveňbolžalovanývyzvanýnaúhradutejtosumynajneskôrdo15dníoddoručenia
výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 19.03.2021 (čl. 40 a 40 p. v. ).

10.2. Z predložených listín ďalej vyplýva, že žalovaný nevykonal žiadnu úhradu, z ktorého dôvodu

pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú skutočnosť oznámil
žalovanému prípisom datovaným dňom 06.04.2021, kde znovu poukázal na dlžnú sumu vyčíslenú
k 05.04.2021 v sume 701,91 Eur. Z listiny označenej pôvodným veriteľom ako vyhlásenie úveru za
predčasne splatný (čl. 33) ďalej vyplýva, že pôvodný veriteľ posunul účinnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru na 10 – ty deň odo dňa doručenia výzvy pričom oznámil žalovanému, že celý záväzok

vyplývajúci zo zmluvy - istina: 2.776,49 Eur, úroky v sume 295,00 Eur, úroky z omeškania v sume 2,93
Eur a poplatky v sume 16,12 Eur, je žalovaný povinný uhradiť spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania
počítanými zo zostatku istiny úveru od 05.04.2021 do úplného zaplatenia na účet uvedený v tejto listine
označenej ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný v deň účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Právny zástupca žalobcu predložil do konania aj kópiu nedoručenej zásielky adresovanej

žalovanému, preukazujúcej dátum jej odoslania dňa 06.04.2021 a vrátenia pôvodnému veriteľovi dňa
29.04.2021 (čl. 33 pv. a 34). Právny zástupca žalobcu neuviedol dátum, ktorým je potrebné uvedenú
listinu považovať za doručenú, z ktorého dôvodu súd vychádzal z pripojených VOP (čl. 35 – 39), Čl. VIII
– Doručovanie, bod 4 podľa ktorého: „Ak písomnosť doručovaná prostredníctvom poštového podniku
nebola doručená z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý, uloží sa písomnosť pre adresáta v zmysle

pravidiel poštového podniku. Ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote, považuje sa posledný
deň odbernej lehoty za deň jej doručenia i keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel“.

10.2.1.Zpredloženejkópienedoručenejzásielkyadresovanejpôvodnýmveriteľomžalovanémuvyplýva,
že táto bola uložená na pošte dňa 08.04.2021, potom posledný 18 –ty deň uloženia bol 26.04.2021

a dňa 27.04. 2021 bola nedoručená zásielka – neprevzatá v odbernej lehota, poštovým úradom vrátená
pôvodnému veriteľovi, ktorý ju prijal dňa 29. 04. 2021. Z uvedeného potom súd prijal záver, že zásielka
– vyhlásenie úveru za predčasne splatný bola žalovanému doručená v zmysle VOP dňa 26.04.2021.

10.2.2. Ak sám pôvodný veriteľ posunul účinky daného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

až na 10 – ty deň odo dňa doručenia danej výzvy, potom (síce jednostranný právny úkon pôvodného
veriteľa) sa stal ale perfektný až dňom nadobudnutia jeho účinkov (z vôle samotného pôvodného
veriteľa), čo bolo dňa 06.05.2021, ktorý dátum je možné považovať za deň vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Uvedené jednoznačne vyplýva z danej listiny, viď uvedené vyššie, pričom aj suma
zosplatneného úveru je viazaná práve na dátum účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Žalovaný nepristúpil k plneniu ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

10.3. Pôvodný veriteľ následne – dňa 23.08.2021 postúpil pohľadávku práve žalobcovi, ktorý sa domáha
plnenia tak, ako to vyplýva z prvého odseku tohto rozsudku. Ako už súd uvádzal, žalovaný sa k žalobe
počas celého konania žiadnym spôsobom nevyjadril.

11. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia
zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.13. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa
rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údajezískané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nie je pôvodným veriteľom, ale jemu bola pohľadávka
pôvodného veriteľa, ktorý je bankou, len postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa 23.08.2021, pričom žalobca preukázal, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka pôvodného
veriteľa voči žalovanému a to práve v žalovanej sume (č. l. 21). Okresný súd preto v prvom rade riešil
základnú otázku a síce či má žalobca aktívnu legitimáciu v spore, to znamená, či zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
predmetom postúpenia bola banková pohľadávka.

28. Okresný súd v prvom rade poukazuje aj na to, že nie je možné sa stotožniť s vyjadrením žalobcu vo
vzťahu k nepopretým skutkovým tvrdeniam, ktoré je podľa právneho zástupcu potrebné považovať za
nesporné. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp.zn. I ÚS
246/2019,podľaktorého„pasivitažalovanéhovkonanínemôžemaťzanásledok(aplikáciou§151ods.1

a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Súd preto ex offo vykonával
šetrenie aj vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu, ktorá rovnako zo strany žalovaného nebola popretá
a to aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010 podľa
ktorého: „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta“.

29. S prihliadnutím na citované rozhodnutia súd preto skúmal, či mohol pôvodný veriteľ vôbec pristúpiť
k zosplatneniu úveru a ak áno, či sa jednalo o zosplatnenie platné, ktoré prijaté závery (aj keď v konaní
neboli popreté) majú dopad na aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom je podstatné uviesť aj, že predmetom
postúpenia je banková pohľadávka.

30. Z obsahu spis je zrejmé, že žalovaný vstupoval do úverového vzťahu ako fyzická osoba –
nepodnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má preukázané, že pôvodný veriteľ bola
banka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti, čo je preukázané z výpisu z Obchodného registra pôvodného veriteľa. žalobcu, ktorý má
v predmete podnikania okrem iného aj - poskytovanie úverov. V danom prípade sa potom jedná
ospotrebiteľskýspor,keďžestranysporuuzatvorilispotrebiteľskýúver,vktorommážalovanýpostavenie
spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter sporu nespochybňoval ani sám žalobca. Okresný súd preto
v danej právnej veci aplikuje ustanovenia OZ, zákona o bankách, ako aj zákona o spotrebiteľských

úveroch.

31. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného
v čase uzavretia zmluvy, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová

spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.32. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie podľa osobitného
predpisu vydané na vykonávanie bankových činností uvedených v odseku 2 v rozsahu a za podmienok
uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

33. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery
a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných
peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

34. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha
dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek
zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými
bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami,

ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.

35. Podľa § 6 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka
Slovenska.

36. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska.

37. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie

pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

38. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií
upravených v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie
pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť ňou
pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ

sa však týka cesia bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg specialis)
dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej
časti, ktorá je po splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky
a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

39. V konaní nebol spor o tom, že žalovanému bolo zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté plnenie zo
zmluvy o úvere v sume 5.287,00 Eur (tieto skutočnosti boli preukázané žalobcom aj listinným dokladom
– čl. 41, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 84, ktoré si
žalovaný ale neplnil. Tiež je preukázané, že žalobca nie je pôvodným veriteľom. S poukazom na potrebu
skúmania aktívnej legitimácie žalobcu, súd skúmal, či pohľadávka banky bola platne zosplatnená.

40. Tu súd poukazuje na čl. VII bod 2 písm. e) zmluvy (ktorý bol citovaný aj samotným žalobcom)
a z ktorého je preukázaná možnosť pri dohodnutých podmienkach vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Súd má tiež preukázané aj splnenie si zákonnej podmienky – prvej výzvy, ktorá bola sícezaslaná žalovanému, ale ktorá neobsahuje údaj o špecifikácii splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje.
Z listinných dokladov nebolo možné zistiť, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky pristúpil pôvodný
veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, túto splátku žalobca len následne identifikoval vo

svojich vyjadreniach a má ňou byť splátka splatná dňa 15.12.2020. Ako už bolo uvedené, takýto údaj sa
ale v listine označenej ako posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 17.03.2021 nenachádza.

40.1. V tomto smere súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré výslovne
uvádzajú potrebu špecifikácie splátky úveru vo výzve pred zosplatnením napr. 5Cdo/197/2022

z 26.06.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 06.09.2023, 5Cdo/188/2023 z 30.07.2024, 2 Cdo /149/2021 zo dňa
06.09.2023. S prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax v otázke špecifikácie splátky v prvej výzve
je súd toho názoru, že prvá výzva musí obsahovať označenie splátky s ktorou je žalovaný v omeškaní
a pre ktorú následne pristúpil veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ak tomu tak nie je, je
potrebné považovať zosplatnenie za neplatné s poukazom na § 39 OZ.

41. Pokiaľ by súd aj prihliadol až na následnú špecifikáciu splátky, pre ktoré došlo k zosplatneniu
úveru, ktorou splátkou je splátka splatná dňa 15.12.2020, súd je toho názoru, že nebol dodržaný
zákonný postup pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože mimoriadna splatnosť úveru
nebola vyhlásená do splatnosti najbližšej splátky po omeškaní trvajúcom viac ako 3 mesiace.

41.1. Ako už bolo uvedené, prvú výzvu si žalovaný prevzal dňa 19.03.2021 (čl. 40 p. v.), pričom odo
dňa nasledujúceho mu začala plynúť lehota 15 dní na plnenie, ktorá uplynula dňa 03.04.2021. Pri
splátke splatnej 15.12.2020, pre ktorú mala byť podľa žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
omeškanie troch mesiacov skončilo 15.03.2021 a ak má byť v zmysle zákona mimoriadna splatnosť
vyhlásená do splatnosti najbližšej splátky, malo sa tak stať do 15.04.2021. Pôvodný veriteľ síce vystavil

listinu označenú ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný už dňa 06.04.2021, avšak sám posunul
účinnosť daného vyhlásenia až na 10 – ty deň odo dňa doručenia danej výzvy, ktorá bola doručená
dňa 26.04.2021 a desiaty deň odo dňa jej doručenia (začal plynúť 27.04.2021 - § 122 ods. 1 OZ)
nastal až dňa 06.05.2021, teda za daných okolností bola mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená až po
splatnosti najbližšej splátky po omeškaní trvajúcom dlhšie ako 3 mesiace (vo vzťahu k splátke splatnej

dňa 15.12.2020, ktorá ale nebola uvedená v prvej výzve).

42. Z citovaného zákonného ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na
postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná.
Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému
záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to,
že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní

s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a na akýkoľvek subjekt, činnosť ktorého
nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, a ktorý nemá povolenie
na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo
by to k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu
s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol

tiežvrozporespožiadavkouvynakladanianáležitejodbornejstarostlivosti,ktorájeodbankyvyžadovaná
v súlade s § 27 ods.1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách.

43. Súd v danom prípade nespochybňuje samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého
úverového vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom

a obchodnými podmienkami potom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru,
alebo sa úver stal splatným. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením
banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

44. Ak teda pôvodný žalobca nepostupoval v súlade so zákonom o bankách, pretože prvá výzva

neobsahuje špecifkáciu splátky, pre ktorú bola následne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ako aj
(za predpokladu akceptácie, že touto splátkou bola splátka splatná 12/2020) k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru došlo preukázateľne až po splatnosti najbližšej splátky splatnej po omeškaní trvajúcom
3 mesiace, nie je možné prijať záver o splatnosti úveru. Ak následne došlo k postúpeniu bankovejpohľadávky, takéto postúpenie je neplatné, pričom splatnosť bankovej pohľadávky nenastala ani
plynutím času, ktorá nastala až dňa 15.04.2023, pričom banková pohľadávka bola postúpená už dňa
23.08.2021.

45. Súd ďalej uvádza, že sa nestotožňuje ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že si pri
skúmaní bonity žalovaného jeho predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou. Tu súd poukazuje
na to, že samotná zákonná úprava kladie dôraz na to, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o
úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných nielen

od spotrebiteľa, ale aj na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Týmto sa má zaručiť určitá
ochrana spotrebiteľa (prostredníctvom odborného konania veriteľa), aby sa spotrebiteľ opakovaným
(možno až nekontrolovateľným) vstupovaním do úverových vzťahov nedostal do stavu neschopnosti
splácať jeho záväzky a teda absolútnej jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami. Týmto sa
samozrejme chráni aj sám veriteľ, ktorý poskytne úver len osobe, u ktorej je predpoklad, že finančné
prostriedky aj veriteľovi vráti.

46. Súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13, CA
Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, H. G., I. B., J. G. z 18.12.2014, vykladajúc Článok 8 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, v ktorom (okrem iného) uviedol aj, že
poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam

zvážiť,čiideopríslušnéinformácieačisútietoinformáciedostatočnépreposúdenieúverovejschopnosti
spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za
ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru
uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii
spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti

o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť
samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

47. V konečnom dôsledku súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 530/2024 kde
Ústavný súd SR odkazuje na dôsledné posudzovanie bonity spotrebiteľa tak, že veriteľ sa neuspokojí

len so získavaním údajov (všetkých – ods. 32 odôvodnenia), ale tieto je potrebné aj správne vyhodnotiť
s tým, že Ústavný súd SR konštatoval aj povinnosť ex offo sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi
okolnosťami prípadu (ods. 41 odôvodnenia).

48. Žalobca až na výzvu súdu predložil doklady, ako aj doplnil skutkové tvrdenie týkajúce sa skúmania

bonity žalovaného, z ktorých je preukázané, že žalovaný len po odpočítaní splátky v sume 110,82
Eur mal k dispozícii sumu 402,55 Eur pričom ak pôvodný veriteľ nemal absolútne žiadnu vedomosť
o reálnych výdavkoch žalovaného, súd sa nestotožňuje (s prihliadnutím aj na citované rozhodnutia)
s tvrdením žalobcu, že jeho predchodca konal s odbornou starostlivosťou. Následok nekonania
s odbornou starostlivosťou je rovnako nemožnosť žiadať plnenie jednorázovo, ktorý zákonný následok

ale pôvodný veriteľ nerešpektoval.

49. Súd je toho názoru, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy,
ak veriteľ komplexne zhodnotí potenciál spotrebiteľa splatiť úver, kde samozrejme bude vychádzať
z individuálnych (preverených) informácií. Naproti tomu za neodbornú starostlivosť možno považovať

nedostatočné, nekvalitné preverenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, čím v konečnom dôsledku
sám veriteľ pristupuje rizikovo aj k vlastným zdrojom, ktorých návratnosť je už vopred ohrozená. V tomto
prípade sa veriteľ nemôže ani spoliehať na to, že spotrebiteľ mu je v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch povinný poskytnúť pravdivé údaje, keďže ten istý zákon kladie za povinnosť samotnému
veriteľovi zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, požadovať doklady k jeho tvrdeniam, tieto si

prípadne zabezpečiť z verejne dostupných zdrojov a nielen sa spoliehať na tvrdenia spotrebiteľa.

49.1. S ohľadom na uvedené, súd preto prijal záver, že právny predchodca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou pretože z dôvodu nedostatku individuálne preverených výdavkov žalovaného nemohol
ani správne posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver. Ako už bolo uvedené, z uvedeného dôvodu

preto ani nebol zo zákona oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.50. Či už z dôvodu neodbornej starostlivosti pôvodného veriteľa pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splácať úver, alebo z dôvodu nedodržania zákonného postupu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, je potrebné konštatovať, že ak pôvodný veriteľ postupoval ešte nesplatnú pohľadávku, ktorej

splatnosť v čase jej postúpenia nenastala ani v dôsledku plynutia času, banková pohľadávka bola
postúpená neplatne, čo má za následok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

51. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa v ďalšom nezaoberal už náležitosťami zmluvy,
opodstatnenosťou v žalobe uplatnenom nároku, pretože dokazovanie v tomto smere súd považuje za

bezpredmetné.

XX. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

54. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania tak, že tento nárok žalovanému (hoci úspešnej strane), nepriznal keďže mu v konaní žiadne
trovy nevznikli, ako ani si neuplatnil nárok na ich náhradu. Okresný súd preto rozhodol a contrario podľa

citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

15Csp/114/2022

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

V Leviciach, dňa 28. februára 2025

Mgr. Mariana P o n d e l o v á
s u d k y ň a