Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200438
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Mesto Rajecké Teplice, Nám.
SNP 29/1, Rajecké Teplice, právne zastúpený Dagital Legal, s.r.o. advokátska kancelária, Nové Záhrady
I/9, Bratislava, IČO: 50 881 761, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej
republiky, Hraničná 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 00004/2020-Op-8 zo dňa
24.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej
republiky č. 00004/2020-Op-8 zo dňa 24.01.2020 ako aj rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov

Slovenskej republiky č. 00729/2019-Os-5 zo dňa 10.07.2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 07.09.2018 začal žalovaný u žalobcu kontrolu podľa § 90 a nasl. zákona č. 18/2018 Z. z.

o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov
(ďalej len ,,zákon č. 18/2018 Z. z.“). Kontrola bola ukončená dňa 11.04.2019 podpísaním Zápisnice o
prerokovaní protokolu o kontrole číslo XXXXX/XXXX-XX-X (ďalej len „Protokol“).

2. Žalovaný na základe výsledkov kontroly, ktorou boli zistené porušenia Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných
údajovaovoľnompohybetakýchtoúdajov,ktorýmsazrušujesmernica95/46/ES(všeobecnénariadenie

o ochrane údajov) (ďalej len „Nariadenie“), rozhodnutím č. 00729/2018-Os-5 zo dňa 10.07.2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) neuložil žalobcovi žiadne opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov, pretože boli v priebehu konania dobrovoľne odstránené, a zároveň rozhodol o uložení
pokuty vo výške XX.XXX eur.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Žalovaný rozhodnutím č. 00004/2020-Op-8
(predch. č. 00361/2019-Op) zo dňa 24.01.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové

rozhodnutie; skonštatoval, že žalobca porušil:
- čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ktorého sa dopustil tým, že nezákonným spôsobom spracúval osobné
údaje dotknutých osôb prostredníctvom kamerového informačného systému, keď v čase výkonu kontroly
nepreukázal splnenie aspoň jednej z podmienok zákonného spracúvania podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia;- čl. 5 ods. 1 písm. e) a čl. 5 ods. 2 Nariadenia, pretože počas výkonu kontroly úradu bolo zistené, že
prevádzkovateľ uchovával kamerové záznamy dlhšie ako po dobu, ktorú si stanovil v bezpečnostnej
dokumentácii a počas správneho konania dostatočným spôsobom nepreukázal odôvodnenosť potreby

predĺženia retenčnej doby uchovávania kamerových záznamov;
- čl. 12 ods. 1 Nariadenia, ktorého sa dopustil tým, že v čase výkonu kontroly neposkytoval dotknutým
osobám v súvislosti s kamerovým informačným systémom informácie podľa čl. 13 Nariadenia v
dostatočne transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, formulované jasne a jednoducho; a
- čl. 13 ods. 2 písm. b) Nariadenia, pretože prevádzkovateľ vo vzťahu ku kamerovému informačnému

systému neposkytoval dotknutej osobe informáciu o práva namietať proti spracúvaniu osobných údajov,
ktoré sa jej týka, a ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) Nariadenia.
Žalovaný uložil žalobcovi opatrenia na nápravu zistených porušení a zároveň mu uložil úhrnnú pokutu
vo výške XX.XXX eur.

II.

Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca podal dňa 17.03.2020 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, bez toho, aby správny súd
vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov

konania.

5. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže podľa žalovaného
žalobca nedisponoval právnym základom podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia na spracúvanie osobných údajov
na účely monitorovania priestorov mestského úradu a verejných priestranstiev. Podľa tvrdenia žalobcu,

žalovaný si mylne odvodil záver o neexistencii právneho základu od splnenia tzv. informačnej povinnosti
prevádzkovateľa v zmysle čl. 13 Nariadenia. Existencia právneho základu podľa č. 6 Nariadenia
a splnenie informačnej povinnosti podľa čl. 13 Nariadenia sú dve úplne odlišné povinnosti.

6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný neviedol kontrolu a konanie takým spôsobom, kedy by výslovne

preveroval aký je právny základ na spracúvanie osobných údajov a v ktorých interných dokumentoch
je vymedzený. Žalovaný otázku právneho základu neskúmal počas celého prvostupňového správneho
konania. Kontrola sa týkala iba všeobecných informácií, v ktorých žalovaný našiel nepresnú informáciu
(odkaz na nesprávne právne predpisy v záznamoch o spracovateľských činnostiach), a na jej základe
si žalovaný spravil vlastný nesprávny záver o celom právnom základe. Počas výkonu kontroly

žalovaný neskúmal právny základ a ani sa nedopytoval žalobcu na preukázanie právneho základu.
Až predsedníčka žalovaného, v rámci preskúmavania prvostupňového rozhodnutia, požiadala žalobcu
o súčinnosť, a to z dôvodu, že prvostupňový orgán nevykonal počas kontroly vo vzťahu k posúdeniu
nevyhnutnostispracúvaniaosobnýchúdajovnapreukázanieprávnehozákladuspočívajúcehovochrane
verejného záujmu žiadne osobitné zistenia. Na základe poskytnutej súčinnosti zo strany žalobcu,

predsedníčka žalovaného v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že žalobca riadnym spôsobom
preukázal, že disponuje právnym základom v súlade s čl. 6 Nariadenia, avšak vo výroku rozhodnutia
uviedla, že žalobca nezákonným spôsobom spracúval osobné údaje, keď v čase výkonu kontroly
nepreukázal splnenie aspoň jednej z podmienok zákonného spracúvania podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia.

7. V ďalšom bode žalobca poukázal na formálnu nesprávnosť, keď v bezpečnostnej smernici mal
uvedenú dobu uchovávania osobných údajov 7 dní, avšak kamerový systém bol nastavený na
uchovávanie osobných údajov počas doby 14 dní. Dobu 14 dní mal uvedenú aj v ostatných interných
dokumentoch týkajúcich sa spracúvania osobných údajov. Uvedenie 7 dňovej lehoty v bezpečnostnej
smernici bolo formálnou chybou, žalobca mal určenú dobu uchovávania osobných údajov 14 dní, a preto

záver žalovaného, že si žalobca podľa jeho vyjadrení a bezpečnostnej smernici stanovil 7-dňovú dobu
uchovávania kamerových záznamov bolo nepravdivé.

8. V časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa doby uchovávania osobných údajov žalovaný pracoval
s tým, že doba uchovávania bola stanovená na 7 dní (čo nebola), a že uchovávanie prebiehalo dlhšie

(14 dní), čo malo byť porušením tejto zásady. Naopak, v časti napadnutého rozhodnutia týkajúceho
sa porušenia zásady zodpovednosti bolo uvedené „Predsedníčka ... vyhodnotila 14 dňovú dobu
uchovávania kamerových záznamov pri každej z kamier ako neprimeranú.“9. Žalobca taktiež namietal odôvodnenie porušenia povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z čl. 12 ods. 1
Nariadenia, ktoré malo hraničiť s absolútne nekorektným prekrúcaním pravdy.
Žalovaný si nedostatočne zabezpečil dôkazy v rámci kontroly a preto nezobral do úvahy všetky

dokumenty a informácie, ktorými si žalobca plnil informačnú povinnosť. Bolo však povinnosťou
žalovaného zobrať všetky informácie do úvahy po tom, čo ich v rámci súčinnosti alebo podania
rozkladu doložil žalobca. To sa však nestalo, a v zásade celé napadnuté rozhodnutie vychádzalo len
zo skutkového a dôkazného stavu, ktorý bol zabezpečený v rámci kontroly a absolútne ignorovalo
doplňujúce argumenty, dôkazy a informácie poskytnuté žalovanému v ďalších fázach konania. Táto

chyba napadnutého rozhodnutia je v zásade prítomná vo všetkých štyroch výrokoch napadnutého
rozhodnutia.

10. Žalobca trval na tom, že si splnil aj ďalšiu povinnosť vyplývajúcu s čl. 13 ods. 2 písm. b) Nariadenia
a dostatočne informoval dotknuté osoby o práve namietať proti spracúvaniu osobných údajov.

11. Žalobca taktiež poukázal na šikanózne krátku lehotu 3 dní na vydrenie k podkladom rozhodnutia,
pričom táto výzva bola žalobcovi doručená dňa 31.12.2019. Žalovaný na žiadosť o nahliadnutie
do administratívneho spisu reagoval až dňa 03.01.2020, t. j. v posledný deň lehoty na vyjadrenie
a určil lehotu na nahliadnutie do spisu na 07.01.2020. 23.01.2020 žalobca doručil žalovanému žiadosť
o opätovnú možnosť oboznámiť sa s podkladmi, pretože pri nahliadnutí dňa 07.01.2020 bolo zistené,

že spis neobsahoval všetky písomnosti a účastníkovi tak bola odopretá možnosť sa oboznámiť
s kompletným spisom. Žalovaný na opakovanú žiadosť nereflektoval a dňa 24.01.2020 vydal napadnuté
rozhodnutie.

12. Žalobca namietol aj absenciu odôvodnenia správnej pokuty v súlade s čl. 83 ods. 2 Nariadenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.07.2020, v ktorom zotrval na svojom tvrdení,

že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia, keď nezákonným
spôsobom spracúval osobné údaje prostredníctvom kamerového informačného systému, pretože si
pred začatím spracúvania osobných údajov neurčil právny základ v súlade s čl. 6 ods. 1 Nariadenia.
Žalobca až po konzultácii so zamestnancami žalovaného vykonal zmeny súvisiace so stanovením
relevantného právneho základu v príslušných interných dokumentoch. Žalovaný vyhodnotil ako priamy

dôkaz vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.05.2019, v ktorom uviedol, že aktualizáciu informačnej povinnosti
vykonali bezodkladne po odkonzultovaní so zamestnancami žalovaného, a to listinne aj elektronicky
na webe žalobcu. Z uvedeného tvrdenia žalovaný vyvodil, že žalobca nemal žiadne právne povedomie
anevykonaltestnevyhnutnosti,ktorýsapriaplikáciičl.6ods.1písm.e)Nariadeniaobligatórnevyžaduje.

14. Argumenty žalobcu týkajúce sa porušenia ustanovenia čl. 13 ods. 1 písm. c) Nariadenia považoval
žalovaný za nezrozumiteľné. Námietku žalobcu, že kontrola nebola vedená na zisťovanie právneho
základu spracúvania osobných údajov a žalovaný si vypýtal iba všeobecné informácie, považoval
žalovaný za irelevantnú. V doručenom Oznámení o kontrole zo dňa 27.08.2018 bol jasné definované
predmet a zameranie kontroly.

15. Žalovaný tvrdenie o drobnej pisateľskej chybe v Záznamoch o spracovateľských činnostiach označil
za klamstvo, keď namiesto odkazu na čl. 6 ods. 1 písm. e) Nariadenia, žalobca odkazoval v sekcii
právneho základu na Zákonník práce, Občiansky zákonník a zákon č. 18/2018 Z. z. Uvedenú chybu zistil
žalovaný aj v ďalších interných dokumentoch. Žalovaný poukázal na to, že všetky poskytnuté materiály

zo strany žalobcu, pred tým, ako bol zastúpený svojim právnym zástupcom, vykazovali nesúlad s novou
právnou úpravou ochrany osobných údajov.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal aj na zoznam spracovateľských informácií, tzv. blacklist,
ktoré podliehajú požiadavke posúdenia vplyvu, ktorý uverejnil na svojom webovom sídle A. dňa

08.03.2019, pričom kontrola bola vykonaná dňa 27.09.2018. Uvedený zoznam nebol predmetom
diskusie s laickou či odbornou verejnosťou a vychádzal zo stanoviska Európskeho výboru pre
ochranu údajov. Jeho príprava začala v mesiaci júl 2018. Z uvedeného dôvodu žiadosť predsedníčky
o poskytnutie testu nevyhnutnosti podľa čl. 35 Nariadenia nebola nad rámec predmetu kontroly.17. K porušeniu zásady minimalizácie uchovávania kamerového systému žalovaný uviedol, že dobu
uchovávania len z preventívnych dôvodov, ako uviedol žalobca, nemožno pokladať za dostatočný

dôvod. Uložené opatrenie v tomto smere však nemalo sankčnú povahu, ale slúžilo ako prostriedok na
zabezpečenie súladu so základnými zásadami spracúvania osobných údajov.

18. V napadnutom rozhodnutí bolo skonštatované, že informácia o práve namietať voči spracúvaniu
založenom na právnom základe verejného záujmu v kontexte monitorovania kamerovým systémom

absentovala po celú dobu spracúvania, preto predsedníčka žalovaného v konaní o rozklade nemohla
odignorovať trvanie protiprávneho stavu. Predmetné zistenie o porušení čl. 13 ods. 2 písm. b) Nariadenia
vyšlo najavo až v rámci prieskumu prvostupňového rozhodnutia.

19. K lehote na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že išlo o lehotu
3 pracovné dni (výzva doručená 31.12.2019), a teda nie je pravdou, že žalovaný nezohľadnil štátny

sviatok. Zároveň žalovaný uviedol, že vzhľadom na rozsiahlu a de facto opakujúcu sa argumentáciu
žalobcu v rámci podaných vyjadrení ako aj podaného rozkladu, žalovaný mal za to, že dlhšia lehota
na uplatnenie žalobcových práv nebola potrebná, a nad rámec uvedeného bola lehota na vyjadrenie
predlžená až do 07.01.2020.

IV.
Replika žalobcu

20. Dňa 12.08.2020 bola správnemu súdu doručená replika žalobcu. Žalobca zopakoval tvrdenie, že
v každom momente spracúvania osobných údajov existoval právny základ verejného záujmu, o ktorý sa

mohol žalobca oprieť. Nariadenie explicitne nikde neustanovuje prevádzkovateľom povinnosť vykonávať
akékoľvek balančné posudzovanie existencie verejného záujmu, ktoré by bolo podmienené existenciou
právneho základu. Žalovaný si tento prípad zjavne zamenil s prípadom, keď je právnym základom
oprávnený záujem podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) Nariadenia. Čiastočné nepresné informovanie o právnom
základenemalopriverejnomzáujmedopadnaexistenciuprávnehozákladu.Žalobcaopätovnepoukázal

na postup žalovaného týkajúci sa nahliadania do spisu pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorý
sám osebe považoval za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nezákonného. Žalobca
nespochybnil, že na jednej informačnej vrstve plnenia svojich informačných povinností podľa čl. 13
Nariadenia uviedol v dôsledku chyby nepresné informácie o právnom základe kamerového systému,
toto porušenie okamžite a dobrovoľne odstránil. Na záver žalobca poukázal na nedostatočnú kvalitu

metodickej a konzultačnej činnosti žalovaného.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-6S/79/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth

a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

22. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na §

191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 09.04.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

24. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Čl. 5 ods. 1 Nariadenia, osobné údaje musia byť:

a) spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe
(„zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť“);

e) uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to

potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie,
pokiaľ sa budú spracúvať výlučne na účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo
historického výskumu či na štatistické účely v súlade s článkom 89 ods. 1 za predpokladu prijatia
primeraných technických a organizačných opatrení vyžadovaných týmto nariadením na ochranu práv a
slobôd dotknutých osôb („minimalizácia uchovávania“);

26. Čl. 5 ods. 2 Nariadenia, prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento
súlad preukázať („zodpovednosť“).

27. Čl. 6 ods. 1 Nariadenia, spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň

jedna z týchto podmienok:

e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone
verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

28. Čl. 12 ods. 1 Nariadenia, prevádzkovateľ prijme vhodné opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutej
osobe všetky informácie uvedené v článkoch 13 a 14 a všetky oznámenia podľa článkov 15 až 22 a
článku 34, ktoré sa týkajú spracúvania, a to v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej
forme, formulované jasne a jednoducho, a to najmä v prípade informácií určených osobitne dieťaťu.
Informácie sa poskytujú písomne alebo inými prostriedkami, vrátane v prípade potreby elektronickými

prostriedkami. Ak o to požiadala dotknutá osoba, informácie sa môžu poskytnúť ústne za predpokladu,
že sa preukázala totožnosť dotknutej osoby iným spôsobom.

29. Čl. 13 ods. 2 Nariadenia, okrem informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, prevádzkovateľ
poskytne dotknutej osobe pri získavaní osobných údajov tieto ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na

zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania:

b) existencia práva požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej
osoby a práva na ich opravu alebo vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, alebo práva namietať
proti spracúvaniu, ako aj práva na prenosnosť údajov;

30. Čl. 83 ods. 7 Nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté nápravné právomoci dozorných orgánov podľa
článku 58 ods. 2, každý členský štát môže stanoviť pravidlá, či a v akom rozsahu sa môžu správne
pokuty uložiť orgánom verejnej moci a verejnoprávnym subjektom zriadeným v danom členskom štáte.

31. Podľa § 102 ods. 1 zák. č. 18/2018 Z. z., ak úrad zistí porušenie práv dotknutej osoby alebo
nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených týmto zákonom alebo osobitným
predpisom pre oblasť ochrany osobných údajov účastníkom konania, rozhodnutím môže

a) uložiť opatrenia na nápravu a lehotu na vykonanie nariadeného opatrenia podľa odseku 3, ak je to

dôvodné a účelné,

f) uložiť pokutu podľa § 10432. Podľa § 104 ods. 2 zák. č. 18/2018 Z. z. úrad môže uložiť pokutu do 20 000 000 eur, alebo ak ide
o podnik do 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá
suma je vyššia, tomu, kto

a) nesplnil alebo porušil niektorú zo základných zásad spracúvania osobných údajov vrátane podmienok
súhlasu podľa § 6 až 14, § 16 a § 52 až 58 alebo podľa čl. 5 až 7 a čl. 9 nariadenia (EÚ) 2016/679,

33. Dňa 25.05.2018 nadobudol účinnosť zák. č. 18/2018 Z. z., pričom týmto dňom sa začalo uplatňovať

i Nariadenie. Cieľom novej právnej úpravy bolo zabezpečiť jednotnú právnu reguláciu ochrany
osobných údajov v právnom poriadku Slovenskej republiky a zaistiť tak výkon práv dotknutých osôb
a kontrolu nad spracúvaním ich osobných údajov a tiež upraviť práva a povinnosti prevádzkovateľov
a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej
bezpečnosti spracúvania osobných údajov.

34. Správny súd vyhodnotil ako opodstatnenú námietku žalobcu týkajúcu sa vyhodnotenia porušenia
čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Uvedený článok ukladá prevádzkovateľovi povinnosť spracúvať
osobné údaje dotknutých osôb zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne. O zákonný spôsob
spracúvania pôjde vtedy, ak je splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v čl. 6 ods. 1 Nariadenia.
Predsedníčka žalovaného v napadnutom rozhodnutí skonštatovala (str. 20 napadnutého rozhodnutia),

že žalobca postupoval správne, ak si určil účel spracúvania osobných údajov, ktorým je ochrana
verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, ochrana majetku spoločnosti alebo zdravia
osôb, avšak dotknuté osoby si z takto stanoveného účelu nemohli domyslieť, že právnym základom
malo byť ustanovenie čl. 6 ods. 1 písm. e) Nariadenia. Z takto formulovaného odôvodnenia vyplýva,
že žalovaný nepoprel existenciu právneho základu pre spracúvanie osobných údajov vo verejnom

záujme, avšak žalobcovi vytýkal spôsob informovania dotknutých osôb, to znamená transparentnosť
spracúvania osobných údajov, nie jeho zákonnosť. Z takto formulovaného porušenia zásady zákonnosti
vyplýva, že žalovaný spojil samotnú existenciu právneho základu na spracúvanie osobných údajov
s povinnosťou transparentne informovať dotknuté osoby o právnom základe. Správny súd tak musel
prisvedčiť námietke žalobcu, uvedenej v bode 15 žaloby, že žalovaný odvodil záver o neexistencii

právneho základu od splnenia informačnej povinnosti prevádzkovateľa, pričom ide o dve odlišné
skutočnosti. Samotné posúdenie existencie právneho základu pre spracovanie osobných údajov
v napadnutom rozhodnutí vyznieva zmätočne a rozporuplne a z obsahu napadnutého rozhodnutie nie
je možné jednoznačne určiť, či žalovaný považoval právny základ pre spracúvanie osobných údajov
za preukázaný, alebo nie. V rozpore s vyššie uvedeným konštatovaním v ďalšej časti odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia (str. 21) predsedníčka žalovaného skonštatovala, že žalobca porušil zásadu
zákonnosti, keď si pred začatím spracúvania osobných údajov neurčil primeraný právny základ, resp.
v čase výkonu kontroly nedisponoval primeraným a vhodným právnym základom. Následne (str.
22 napadnutého rozhodnutia) po doplnení dokazovania počas rozkladového konania, predsedníčka
žalovaného dospela k záveru, že žalobca riadnym spôsobom preukázal, že pre spracúvanie osobných

údajov prostredníctvom kamerového informačného systému disponoval relevantným a primeraným
právnym základom v súlade s čl. 6 ods. 1 Nariadenia, to znamená, že v čase vydania napadnutého
rozhodnutia žalovaný mal za preukázanú existenciu právneho základu pre spracúvanie osobných
údajov. Napriek uvedenému žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia skonštatoval porušenie čl.
5 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Žalovaný tak zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ktorá pramení v nejednoznačných záveroch týkajúcich sa
porušenia č. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia.

35. Správny súd sa stotožnil i s námietkou žalobcu, že žalovaný počas kontroly nepreveroval,
ani neskúmal existenciu právneho základu, naopak v samotnom protokole (str. 6) kontrolný orgán

uviedol, že žalobca spracúva osobné údaje dotknutých osôb kamerovým informačným systémom
v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. e) Nariadenia, pretože spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy
realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi osobitnými
zákonmi. Vzhľadom na tento záver žalovaného žalobca nemal dôvod akokoľvek predkladať dôkazy
a vyjadrenia smerujúce k preukázaniu existencie právneho základu pre spracúvanie osobných údajov.

V žiadnom prípade tak neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal počas trvania kontroly,
že disponuje primeraným a vhodným právnym základom. Otázku existencie právneho základu otvorila
až predsedníčka žalovaného počas rozhodovania o rozklade žalobcu.36. V časti porušenia čl. 12 ods. 1 Nariadenia, ktorého sa mal žalobca dopustiť neposkytnutím informácií
v dostatočne transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme dotknutým osobám, sa správny súd
stotožnil s názorom žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k určitému pochybeniu v rámci informačnej

povinnosti zverejnenej na webovom sídle, keď pri právnom základe žalobca poukázal i na Občiansky
zákonník a Zákonník práce. V časti týkajúcej sa informovania dotknutej osoby prostredníctvom
informačnýchtabúľapiktogramovpredsedníčkažalovanéhopristúpilakodlišnémuprávnemuposúdeniu
ako prvostupňový orgán; zverejnením informačnej povinnosti na webovom sídle žalobcu, umiestnením
na úradnej tabuli, ako aj vytvorením podmienok pre ústne podanie informácie si žalobca podľa jej

názoru povinnosť vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov voči dotknutým osobám čiastočne splnil,
sporným zostal iba spôsob a transparentnosť, čo predsedníčka žalovaného bližšie nešpecifikovala.
Predsedníčka žalovaného rovnako vyhodnotila ako prijateľné, na rozdiel od prvostupňového orgánu,
umiestnenie nálepiek s piktogramom vo vzdialenosti 200 metrov od sledovaných miest. Ako vyplýva
z napadnutého rozhodnutia, žalobca vytknuté pochybenia v tomto smere dobrovoľne a proaktívne
odstránil a neboli mu v tejto časti uložené žiadne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, resp.

boli mu dané na zváženie ďalšie možnosti informovania dotknutých osôb. Napriek odlišnému právnemu
záveru predsedníčky žalovaného o splnení informačnej povinnosti sa táto zmena v posúdení porušenia
povinnostižalobcomnijakýmspôsobomnepremietladovýškypokuty,ktorázostalaponechanávovýške,
ako ju uložil prvostupňový orgán.

37. Čo sa týka porušenia čl. 13 ods. 2 písm. b) Nariadenia, z obsahu napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že k porušeniu tohto článku došlo neinformovaním dotknutých osôb o existencii práva namietať
spracúvanie osobných údajov, ktoré sa ich týkali, a ktoré bolo vykonávané na základe čl. 6 ods. 1
písm. e) Nariadenia. Správnemu súdu neušlo, tak ako uviedol aj žalobca vo svojej replike, že toto
pochybenie nebolo uvedené ani v protokole z vykonanej kontroly a nebolo žalobcovi vytknuté ani

v prvostupňovom rozhodnutí. Je síce pravda, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí skonštatoval
porušenie čl. 13 Nariadenia, konkrétne neposkytnutie informácie v mieste vstupu do monitorovaného
priestoru a neposkytnutie informácie o právnom základe spracúvania osobných údajov, avšak absencia
informovania o práve namietať spracúvanie osobných údajov podľa čl. 13 ods. 2 písm. b) Nariadenia
v prvostupňovom rozhodnutí uvedená nebola. Je pravda, že konanie správneho orgánu v prvom stupni,

akoajodvolaciekonanie,tvoríjedencelok.Odvolacíorgánjeoprávnený,resp.povinnývprípadepotreby
zabezpečiť doplnenie dokazovania, ak je to potrebné v záujme náležitého objasnenia skutkového
stavu veci, prípadne môže konanie doplniť, alebo zistené chyby odstrániť. Napadnuté rozhodnutie
však obsahuje veľmi stručné a nedostatočné odôvodnenie, na základe akých úvah a zistení pristúpila
predsedníčka žalovaného ku konštatovaniu o porušení informačnej povinnosti žalobcu podľa čl. 13

ods. 2 písm. b) Nariadenia a nariadila žalobcovi vykonať opätovnú aktualizáciu informačnej povinnosti.
Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žalobca pri informovaní
dotknutej osoby o práve namietať spracúvanie osobných údajov formálne pochybil, keď pri práve
namietať neuviedol správny právny základ (verejný záujem), pre ktorý spracúval osobné údaje, ale
uviedol „naše legitímne oprávnené záujmy“, čo mohlo evokovať iný právny základ spracúvania osobných

údajov (čl. 6 ods. 1 písm. f) Nariadenia) ako mal žalobca. V žiadnom prípade však nie je možné
konštatovať, že si žalobca svoju informačnú povinnosť nesplnil vôbec, ako je uvedené v napadnutom
rozhodnutí.

38. Správny súd musel prisvedčiť aj námietke žalobcu týkajúcej sa absencie odôvodnenia výšky pokuty

v súlade s čl. 83 ods. 2 Nariadenia. Pri určovaní výšky pokuty za správny delikt bol žalovaný oprávnený
použiť správnu úvahu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti v danej veci. Ak je použitie správnej
úvahy v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnené, jej aplikáciu nemožno vnímať ako ľubovôľu.
V napadnutom rozhodnutí však zdôvodnenie použitia správnej úvahy, ako aj ďalších skutočností, ktoré
mali vplyv na určenie výšky pokuty úplne absentuje alebo je nesprávne. Prvostupňový orgán označil za

najzávažnejšie zistenie porušenie zásady transparentnosti – teda nedostatočné splnenie informačnej
povinnosti. V rozpore s týmto záverom, predsedníčka žalovaného v napadnutom rozhodnutí vyhodnotila
ako obzvlášť závažnú skutočnosť to, že žalobca spracúval osobné údaje bez právneho základu
a informačnú povinnosť posúdila ako čiastočne splnenú a prijateľnú. Napriek odlišným právnym záverom
predsedníčka žalovaného ponechala výšku pokuty nezmenenú a nijakým spôsobom nereflektovala

a nepremietla svoje vlastné zistenia do určenia výšky uloženej pokuty.

39. Správny súd taktiež považuje posúdenie priťažujúcej okolnosti, z dôvodu, že žalobca je podľa
žalovaného orgánom verejnej moci za nesprávne. Takéto posúdenie by bezdôvodne zvýhodňovalosúkromných prevádzkovateľov, ktorí spracúvali osobné údaje nezákonne a nemá oporu v Nariadení ani
v zák. č. 18/2018 Z. z. Predsedníčka žalovaného vyhodnotila ako poľahčujúcu okolnosť skutočnosť,
že konanie žalobcu nebolo úmyselným konaním, ale spáchaným z nedbanlivosti. Posúdenie konania

z tohto hľadiska malo byť dôležitou skutočnosťou ovplyvňujúcou výšku uloženej pokuty, s ktorou sa
mal prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty vysporiadať, čo podľa záveru predsedníčky žalovaného
neurobil. Ako poľahčujúcu okolnosť predsedníčka žalovaného vyhodnotila aj konanie žalobcu nad
rámec zákonných povinností odstrániť protiprávny stav, a to vo forme efektívnej spolupráce, snahy o
odstránenie škodlivého následku, dôkaz poskytnutý žalobcom o ukončení protiprávneho konania bez

zbytočného odkladu po vykonaní prvých vyšetrovacích úkonov ešte pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia, a teda konštatovaním samotného porušenia Nariadenia. Predsedníčka žalovaného síce
uviedla, ktoré skutočnosti posúdila ako poľahčujúce okolnosti, avšak tieto už nijakým spôsobom
nepremietla do určovania výšky pokuty, pričom svoj postup v tomto smere nijako neodôvodnila.
Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd posúdil Napadnuté rozhodnutie aj v časti týkajúcej sa určenia
výšky pokuty ako nesprávne, nedostatočné odôvodnené a nezrozumiteľné.

40. Námietku týkajúcu sa stanovenia šikanózne krátkej lehoty na vyjadrenie sa k podkladom pred
vydaním napadnutého rozhodnutia posúdil správny súd ako oprávnenú. Výzva na vyjadrenie sa
k podkladom rozhodnutia bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.12.2019 o 16:15 hod.
Lehota na vyjadrenie tak po zohľadnení dní pracovného pokoja pripadla na piatok 03.01.2019. I tvrdené

predĺženie tejto lehoty do 07.01.2019, vzhľadom na víkend a štátny sviatok, predstavovalo predĺženie
iba o jeden pracovný deň. Správny poriadok síce neupravuje v žiadnom ustanovení dĺžku lehoty na
oboznámenie sa so spisom pred vydaním rozhodnutia a je ponechaná na úvahe správneho orgánu,
avšak vzhľadom na obdobie kedy stanovená lehota plynula ju nie je možné označiť ako štandardnú
a bežnú, či dostatočnú. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že vzhľadom na rozsiahlu a de facto sa

opakujúcu argumentáciu žalobcu v rámci podaných vyjadrení, ako aj podaného rozkladu, mal žalovaný
za to, že dlhšia lehota na uplatnenie žalobcových práv ako tri dni nebola potrebná. Správne orgány
sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť,
aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť
svoje návrhy. V prejednávanej veci však žalovaný takto nekonal a nezohľadnil ani tú skutočnosť, že

počas rozkladového konania došlo zo strany predsedníčky žalovaného k čiastočnej zmene právneho
posúdenia a k rozšíreniu konštatovaného porušenia Nariadenia, a to o čl. 13 ods. 2 písm. b), k čomu
mal žalobca dostať možnosť sa vyjadriť v primeranej lehote.

41. Správny súd taktiež posúdil ako neprimerané vyjadrenie predsedníčky žalovaného, že sa

s takýmto porušením vo vzťahu k vykonávaniu monitorovania kamerovým systémom od účinnosti
novej právnej úpravy ochrany osobných údajov u prevádzkovateľov, ktorými sú mestá a obce
stretla prvý krát. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nová právna úprava vstúpila
do účinnosti dňa 25.05.2018 a kontrola u žalobcu bola vykonaná dňa 07.09.2018, to znamená
ani nie štyri mesiace od jej účinnosti. Žalovaný je orgánom štátnej správy, ktorého úlohou je síce

jednak vykonávať dozor nad dodržiavaním zákona č. 18/2018 Z. z. a Nariadenia, ale zároveň je
jeho úlohou metodicky usmerňovať prevádzkovateľov a sprostredkovateľov pri spracúvaní osobných
údajov, zvyšovať povedomie prevádzkovateľov a sprostredkovateľov o ich povinnostiach podľa zákona,
poskytovať konzultácie v oblasti ochrany osobných údajov a to predovšetkým verejnoprávnym
inštitúciám financovaným z verejnoprávnych zdrojov. Samotná aplikácia Nariadenia ako aj zák. č.

18/2018 Z. z. bola zo začiatku sprevádzaná pomerne širokou verejnou, ale aj odbornou diskusiou,
pretože pri zavádzaní nových pravidiel sa objavilo viacero nezodpovedaných otázok a bolo práve úlohou
žalovaného poskytnúť v tomto smere jednoznačné usmernenia a metodické pokyny. Represia v podobe
uloženia pokuty verejnoprávnemu subjektu (mestu, obci) necelé štyri mesiace po zavedení novej
pomerne zložitej právnej úpravy ochrany osobných údajov bez predošlého dostatočného usmernenia je

nepochopením úlohy žalovaného ako štátneho a zároveň dozorného orgánu v danej oblasti. V prípade,
ak došlo k určitým pochybeniam u žalobcu v podobe nedostatočne označeného právneho základu,
spôsobu a rozsahu informačnej povinnosti a chybám v interných dokumentoch, úlohou žalovaného, a to
aj v prípade iných malých miest a obcí, ktoré nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na
externé právne služby, pomôcť im zosúladiť ich postupy a dokumentáciu s novou právnou úpravou,

prípadne im uložiť opatrenia na zjednanie nápravy. Takýmto postupom by žalovaný naplnil svoje
úlohy, ktoré mu priamo vyplývajú z § 81 ods. 1 zák. č. 18/2018 Z. z. Samotná pokuta má nastúpiť
ako posledná alternatíva po nesplnení uložených opatrení a nerešpektovaní usmernení zo strany
žalovaného. V prejednávanom prípade však žalovaný pristúpil k uloženiu pokuty okamžite, a to v značnevysokej sume, napriek skutočnosti, že žalobca sám a proaktívne vyvinul okamžitú snahu o odstránenie
vytknutých pochybení na základe odporúčaní zamestnancov žalovaného.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
postupom § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
bude povinnosťou orgánov verejnej správy, viazaných právnym názorom správneho súdu (§191ods.
6 SSP), vec náležite prejednať, jednoznačne posúdiť existenciu právneho základu, pričom správnemu

súdu sa javí, že žalobca disponoval právnym základom podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) Nariadenia a svoje
rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu a po zohľadnení vykonanej nápravy zo strany žalobcu
v súlade s Nariadením a zákonom č. 18/2018 Z. z. aj odôvodniť.

43. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP.

44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP a v spojení s § 493e SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).