Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Peter Piroš

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100862
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100862.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: TECHNOALPIN EAST EUROPE, s.r.o., so sídlom
Priemyselná 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 411 922, právne zast.: akl.legal s.r.o., so sídlom Skuteckého
25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: Obec Gbeľany, so sídlom Urbárska
3, 010 08 Žilina, IČO: 00 321 273, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
654/2024/8706/JH zo dňa 09. augusta 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
654/2024/8706/JH zo dňa 09. augusta 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako
príslušný stavebný úrad podľa ust. § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a zákona č.
608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene
a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 608/2003“), v súlade s ust. § 35 stavebného zákona, v spojení
s ust. § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) prerušil územné konanie do doby ukončenia územného konania

o stavebnej uzávere právoplatným rozhodnutím.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a uznesením priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Svoj návrh žalobca odôvodnil najmä poukázaním na novú právnu úpravu ust. §
30 ods. 5 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o územnom plánovaní“), podľa ktorej „Stavebnú uzáveru možno vyhlásiť až na dobu 24 mesiacov odo
dňa doručenia rozhodnutia o stavebnej uzávere, najdlhšie však do dňa schválenia územnoplánovacej
dokumentáciealebojejzmienadoplnkov.Orgánúzemnéhoplánovaniamôžedobuvyhláseniastavebnej
uzávery predĺžiť o 12 mesiacov, a to zmenou rozhodnutia o stavebnej uzávere; na túto zmenu sa
primerane použijú ustanovenia o rozhodnutí o stavebnej uzávere.“. Podľa žalobcu je to zásadne menej
ako doba 5 rokov podľa staršej právnej úpravy (§ 39d ods. 2 stavebného zákona: „Stavebnú uzáveru

možno určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na päť rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o stavebnej uzávere.“), ktorá sa podľa prechodných ustanovení aplikuje v prejednávanej
veci. Žalobca tvrdí, že zo zmeny právnej úpravy je zreteľné, že si zákonodarca uvedomuje silu následkov
rozhodnutia o stavebnej uzávere a práve z tohto dôvodu sa snažil v rámci rovnováhy medzi verejným
záujmom a vlastníctvom jednotlivcov skrátiť obdobie pôsobenia obmedzení, čím vyvolal tlak na včasné
a rýchle splnenie podmienok a cieľov, pre ktoré je stavebná uzávera vyhlásená. Žalobca zároveň

uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaného dochádza k faktickému stavu stavebnej uzávery,
ktorá je v rozpore so zákonom, a k právnej neistote vo veci výstavby a ekonomického využívanianehnuteľného majetku spoločnosti. Taktiež nemožnosť ekonomického využitia nehnuteľností žalobcu vo
forme realizovania výstavby, ktorú navrhol, má za následok aj finančné škody spočívajúce v posúvaní
monetizovania výsledkov stavebnej činnosti v čase a predražovanie výstavby súvisiace s nárastom

cenovej hladiny v Slovenskej republike.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že mu nie je dosť
dobre zrejmé ako by mohlo napadnuté rozhodnutie, ktoré má nespochybniteľne predbežnú a procesnú
povahu, byť vykonané, alebo akými inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný dodal, že argumenty spočívajúce v posúvaní
monetizovania výsledkov stavebnej činnosti v čase a predražovanie výstavby súvisiace s nárastom
cenovej hladiny v Slovenskej republike, nemôžu obstáť, nakoľko žalovaný v predmetnej veci nemal
a naďalej nemá možnosť ako inak konať, keďže jeho ďalší postup v konaní závisí od konečného
rozhodnutia o stavebnej uzávere.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnejžalobeasvyjadrenímžalovaného,apooboznámenísasadministratívnymspisomžalovaného,
nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.

7. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil všeobecne, hodnotiac,

že napadnutým rozhodnutím dochádza k faktickému stavu stavebnej uzávery v rozpore so zákonom,
pričom sám v žalobe uviedol, že právna úprava ust. § 39d ods. 2 stavebného zákona sa podľa
prechodných ustanovení aplikuje v prejednávanej veci. Ďalej tvrdil, že napadnutým rozhodnutím
dochádza k právnej neistote vo veci výstavby a ekonomického využívania nehnuteľného majetku,
avšak tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi písomnosťami, či dokumentami, ktoré by

reálne potvrdzovali žalobcove tvrdenia o existencii hrozby vzniku závažnej ujmy pre žalobcu. Čo
sa týka finančnej škody spočívajúcej v posúvaní monetizovania výsledkov stavebnej činnosti v čase
a predražovania výstavby súvisiacej s nárastom cenovej hladiny v Slovenskej republike, žalobca
nepredložil žiadne dokumenty, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

8. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil tvrdené skutočnosti,
z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o prerušení územného
konania by skutočne mohlo mať za následok hrozbu závažnej ujmy pre žalobcu.

9. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť

o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie
hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
poukazuje správny súd aj na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) by mal návrh (na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia

nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd zastáva názor, že žalobca v návrhu neuviedol také skutkové okolnosti, ktorými by
preukázal dostatočnú identifikáciu tvrdeného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal, že rozhodnutím
žalovaného o prerušení územného konania hrozí závažná ujma. Zároveň nijako nepreukázal, že
hrozí finančná škoda spočívajúca v nemožnosti monetizovať výsledky stavebnej činnosti, a rovnako

nepreukázal, že hrozí finančná škoda predražovania výstavby s nárastom cenovej hladiny v Slovenskej
republike. Možno preto konštatovať, že v tomto prípade ide len o nepodložené, hypotetické tvrdenia vo
všeobecnej rovine.

11. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aplikujúc ustanovenie §
188 SSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.