Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6118319569.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., Galvaniho 14, Bratislava, IČO: 31 403 743, zast. AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. FELIX BEUPAUER &
PARTNERS, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08, Bratislava, IČO: 56 711 832 na zaplatenie 726,93 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 726,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 726,93 EUR id 25.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100%-nú náhradu trov konania. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 17.8.2018 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške
726,93 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti náhrady škody.

2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti nároku na náhradu škody
titulom škodovej udalosti. Právnemu predchodcovi žalobcu W. D. dňa 28.4.2017 na motorovom

vozidle značky X. S., EČV: I.-XXXOV vznikla škoda vo výške 3.084,24 EUR. Žalovaný na základe
oznámenia škodovej udalosti nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody
spočívajúcej v neautorizovanom servise, znížení ceny normohodiny, 20%-né zníženie ceny náhradných
dielov z dôvodu nepreukázania ich nákupu, zníženie plnenie za zadnú kapotu a jej lakovanie z
dôvodu predchádzajúceho poškodenia a zníženie lakovania bočníc z dôvodu nezdokumentovania
prístreku. Právny predchodca žalobcu neuznanú časť náhrady postúpil zmluvne na žalobcu. Žalobca
je toho názoru, že odmietnutie vyplatenia časti náhrady škody žalovaným bolo porušením povinností

žalovaného.

3. Súd vo veci vydal dňa 30.8.2018 Platobný rozkaz sp. zn. 13Up/529/2018.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.

5. Žalovaný v odpore viedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu nakoľko žalobca žaloba

nespĺňa náležitosti podľa ust. § 132 CSP a namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Mal za to, že úhradou vo výške 2.095,58 uhradil skutočnú
škodu.6. Žalobca sa v konaní vyjadril písomným vyjadrením k odporu. Uviedol, že žaloba spĺňa všetky
náležitosti v zmysle ust. § 132 CSP tým, že nezameniteľne identifikoval poistnú udalosť. Tvrdenú aktívnu
legitimáciu odôvodnil konštatáciou, že zo zákona nevyplýva povinnosť preukázať úhradu nákladov

opravy nakoľko akceptáciou tohto tvrdenia by došlo k popretiu významu poistenia. K argumentácii
neplatnosti zmluvy o postúpení uviedol, že zmluvou došlo k postúpeniu spôsobilej pohľadávky, prejav
vôlepostupcujedostatočnekonkrétny.Súčasnenamietolnedostatočnúurčitosťodmietnutiažalovaného
plnenia a namietol koncentráciu vo vzťahu k novým tvrdeniam žalovaného v tomto konaní.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiato: návrhvovecisamej,oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 12.6.2017, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.7.2017, fa č. 20170537
a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

8. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 28.4.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda
na motorovom vozidle D., škodu spôsobil vodič, ktorý bol zákonne poistený u žalovaného. Právny

predchodca žalobcu si nechal poškodenie svojho motorového vozidla opraviť u žalobcu. Náklady opravy
boli žalobcom fakturované právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 3.084,24 EUR.

9. Z fa č. 20170537 súd zistil, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi žalobcu faktúru na sumu
3.084,24 EUR.

10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.6.2017 súd zistil, že žalovaný oznámil právnemu
predchodcovi žalobcu, že kráti poistné plnenie vo výške 726,93 EUR ako nelikvidnú položku
spočívajúcu v nepriznaní právnemu predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody spočívajúcej
v neautorizovanom servise, znížení normohodiny, 20%-né zníženie ceny náhradných dielov z dôvodu

nepreukázaniaichnákupu,zníženieplneniezazadnúkapotuajejlakovaniezdôvodupredchádzajúceho
poškodenia a zníženie lakovania bočníc z dôvodu nezdokumentovania prístreku

11. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.7.2017 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
postúpil krátený nárok na poistné plnenie na žalobcu.

12. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

13. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku (ods. 2).

14. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

15. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).18. Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá
zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno
ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (ods.
2).

20. Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi.

21. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).

22. Prvotnou otázkou, ktorou sa musel súd pri svojom rozhodovaní zaoberať, je otázka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný v spore spochybňoval.

23. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010,
sp. zn. 2Cdo/205/2009), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

24. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie strán

vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

25. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide.

26. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie návrhu osoby, ktorá aktívnu vecnú
legitimáciu nemá.

27. Na pojednávaní dňa 18.10.2022 žalovaný namietol nepreukázanie existencie osobitnej dohody o
cene za postúpenie, ktorej existenciu strany zmluvy o postúpení deklarovali v ustanovení čl. I, ods. 2
zmluvy o postúpení. Uviedol, že sa nejedná o bezodplatnú zmluvu nakoľko odplatnosť je v nej priamo
deklarovaná avšak má za to, že dohoda o cene nebola uzatvorená a preto je zmluva neplatná pre

neurčitosť.

28. Žalobca na pojednávaní dňa 18.10.2022 označil žalovaný nárok ako hmotnoprávny a z toho dôvodu
v zmysle rozhodnutia NS SR R 62/2020, sp. zn. 3Obdo/64/2019 je odplata relevantná len medzi
postupcom a postupníkom a nie medzi poisťovňou a postupníkom v spore. Žalobca výšku odplaty

deklaroval ako obchodné tajomstvo strán zmluvy avšak výslovne uviedol, že odplata nebola nikdy
uhradená. Následne žalobca na pojednávaní predložil novú zmluvu o postúpení zo dňa 17.10.2022.

29. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2022 namietol, že žalobca predložením novej zmluvy preukázal
absolútnu neplatnosť starej zmluvy a uviedol, že nová zmluva nerieši platnosť starej zmluvy a teda

sú v konaní predložené dve platné zmluvy a nie je teda jasné, z ktorej zmluvy má žalovaný a súd pri
posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzať. Predloženie novej zmluvy označil žalovaný ako
podstatnú zmenu skutkových okolností a uviedol, že súd by o jej pripustení mal rozhodnúť uznesením
o zmene žaloby. Taktiež ako účelové označil tvrdenie žalobcu o obchodnom tajomstve výšky odplaty za
postúpenie nakoľko v novej zmluve je výška odplaty priamo uvedená. Konanie žalobcu spočívajúce v

predložení novej zmluvy o postúpení označil ako nejasné, zmätočné a neurčité.

30. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 súd zistil, že poškodený postúpil žalovanú
pohľadávku na žalobcu za odplatu vo výške 726,93 EUR.31. Podľa komentáru k ustanoveniu § 527 OZ v publíkácii CH Beck odplatnosť musí vyplývať z písomnej
zmluvy o postúpení pohľadávky inak je cesia považovaná za bezodplatnú. Súčasťou dohody medzi

postupcom a postupníkom môže byť v prípade odplatnej cesie aj dojednanie, že výška odplaty za
postúpenie a podmienky jej poskytnutia budú účastníkmi stanovené osobitne. Ak však následne k takejto
písomnej dohode o cene nedôjde, nemožno zmluvu ( v rozpore s jej výslovným znením ) považovať
za bezodplatnú. Absencia ustanovenia o odplate bude mať v takomto prípade za následok neurčitosť
samotnej zmluvy, zakladajúcu jej neplatnosť v zmysle § 37, ods. 1. Tomuto záveru nasvedčuje aj fakt, že

postupník nemôže nadobudnúť pohľadávku bezodplatne iba v dôsledku absencie konsenzu účastníkov
o kreovaní dohody o cene, pokiaľ sa vopred dohodli na odplatnej cesii.

32. Podľa uznesenia NS ČR sp. zn. 28Cdo/2092/2009 absence údaje o úplatě ve smlouvě o postoupení
pohledávky má za následek bezplatnost jejího postoupení. Smlouva o úplatném postoupení pohledávky,
která neobsahuje údaj o výši ceny, ale pouze odkaz, že cena je dohodnutá zvlášť je platným právním

úkonem. Když je smlouva o postoupení pohledávky podle jejího písemného textu sjednána jako smlouva
úplatná, přičemž odkazuje na zvláštní dohodu o ceně, která však sjednána nebyla trpí ujednání o
úplatnosti postupní smlouvy neurčitostí. Jedná se přitom o neoddělitelnou náležitost smlouvy, která je
tedy neplatná vcelku ( § 37. odst. 1 OZ ).

33. Žalobca po oboznámení sa s predbežným právnym názorom súdu na absolútnu neplatnosť Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.7.2017 na pojednávaní dňa 18.10.2022 predložil súdu a žalovanému
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022, v ktorej je odplata výslovne uvedená vo výške
žalovanej istiny.

34. V preambule zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 je uvedené, že my, dolu podpísané
zmluvné strany čestne vyhlasujeme, že sme boli poučení o skutočnosti, že Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.10.2017, kde odplata je predmetom osobitnej dohody, môže byť vyhlásená súdom
za absolútne neplatnú a preto uzatvárame túto Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022,
v ktorej je obsiahnutá opäť naša skutočná, slobodná a vážna vôľa pohľadávku špecifikovanú v čl. I

postúpiť.

35. Súd rozsudkom zo dňa 18.10.2022 žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu zamietol.

36. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

37. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/43/2023 zo dňa 27.11.2024 rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol:
16. Súd prvej inštancie teda správne podrobil zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorých žalobca
odvodzoval svoje nástupníctvo, kontrole posúdenia platnosti. Odvolací súd nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 z dôvodu jej
neurčitosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Neurčitosť predmetného právneho úkonu odvodil súd prvej inštancie

zo skutočnosti, že medzi poškodeným a žalobcom mala byť dohodnutá odplatná zmluva o postúpení
pohľadávky a žalobca v konaní nepreukázal podľa súdu prvej inštancie uzatvorenie žiadnej osobitnej
dohody. Súd prvej inštancie nedospel k záveru, žeby predmetná zmluva o postúpení pohľadávky mala
byť neplatná z dôvodu, žeby neobsahovala všetky podstatné náležitosti, resp. by pri nej absentovala
písomná forma. Absolútnu neplatnosť odvodil súd prvej inštancie od jej neurčitosti, ktorú má podľa

argumentácie žalovaného, ku ktorej sa súd prvej inštancie priklonil, zakladať nepreukázanie osobitnej
dohody o výške odplaty, keďže ide o odplatnú zmluvu.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/64/2019 publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 62/2020, kde najvyšší súd vyslovil záver, že: "neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky.
Postúpenie môže byť odplatné aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky a
ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená." Vnadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie, kedy skúmal platnosť
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bol právne komfortný, avšak požiadavka na preukazovanie
dohodnutej odplaty nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Predmetom konania nie je spor medzi

postupcom a postupníkom a nie je teda odôvodnená skutočnosť, žeby predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky mala byť pre absenciu určenia odplaty neurčitá pre samotné strany postúpenia. Pokiaľ
absentuje neurčitosť právneho úkonu medzi stranami záväzkového vzťahu nemožno ju nahradiť
neurčitosťou zo strany tretích osôb, resp. súdu a od takéhoto základu odvodzovať neplatnosť právneho
úkonu. Určitosť právneho úkonu sa posudzuje predovšetkým podľa vôle strán právneho úkonu. Určitosť

právneho úkonu je zákonnou podmienkou platnosti a je považovaná za jednu z náležitosti prejavu
vôle. Právny úkon sa považuje za určitý vtedy ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je
predmet jasne určený. Určitosť obsahu zmluvy o postúpení sa posudzuje predovšetkým z hľadiska
jednoznačného vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi potvrdenom prejave vôle
previesť pohľadávku a náležitého označenia strán a predmetu postúpenia, nevyplývajú z Občianskeho
zákonníka iné osobitné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mohla mať vplyv

na platnosť postúpenia. Pri posudzovaní platnosti právnych úkonov je nutné sa spravovať zásadou
preferencie platnosti právneho úkonu a nemožno uprednostniť prílišné formalistické požiadavky na
prejav vôle. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je obligatórne odplatnou zmluvou. Dohodnutie odplaty
preto nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda neexistuje spor
medzi postupcom a postupníkom o tom, či a akú odplatu si dohodli za postúpenie pohľadávky, resp. sú

uzrozumení aj s tým, že odplata dohodnutá nebola, nemožno do tohto vzťahu vstupovať z vonku či už
zo strany súdu, alebo dlžníka, pre ktorého dohoda o odplate nie je relevantná.

18. Po prednesení predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie, bola zo strany žalovaného
do konania predložená nová zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022. Súd prvej inštancie

následne dospel k záveru o neurčitosti aj druhej predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, z čoho
vyvodil záver o jej absolútnej neplatnosti. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je podľa odvolacieho
súdu logicky zdôvodnený a je v rozpore so samotným odôvodnením napadnutého rozsudku. V bode
40. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca predložil do konania
dve platné zmluvy o postúpení pohľadávky čím mal spôsobiť zmätočnosť. Podľa odvolacieho súdu sa

nemožno s uvedeným názorom stotožniť. Nemožno na jednej strane konštatovať predloženie dvoch
platných zmlúv a následne obe vyhodnotiť ako absolútne neplatné. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie
dospel k záveru, že prvá predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, hľadelo by sa na ňu
ako keby neexistovala. Nemôže byť dôvodom neplatnosti druhej zmluvy o postúpení pohľadávky len
skutočnosť,žesavnejstranypostúpenianevysporiadalisprípadnouexistenciouinejzmluvyopostúpení

pohľadávky. S prípadnou platnosťou, resp. neplatnosťou sa mal vysporiadať sám konajúci súd prvej
inštancie.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu, ktorý namietal nesprávnosť

záverov súdu prvej inštancie vedúcich k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a v tej súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné preštudovanie založených
listinných dôkazov. Z dôvodu nesprávneho, resp. minimálne predčasného záveru súdu prvej inštancie
o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal
samotným žalobným nárokom predstavujúcim žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny 726,93

eur s príslušenstvom a preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne meritórne po
hmotnoprávnej stránke posúdiť skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatneného žalobného nároku.

39. V kontexte odôvodnenia zrušujúceho uznesenia v zmysle kasačnej záväznosti rozhodnutia
odvolacieho senátu súd konštatoval platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.7.2017 a teda

aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby.

40. S poukazom na záver o nedôvodnosti námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

v predmetnom spore súd v ďalšom konaní posudzoval správnosť postupu žalovaného pri prešetrení
uplatneného nároku na náhradu škody.41. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 14.4.2025. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
ospravedlnil podaním zo dňa 13.4.2025 z dôvodu neodkladných pracovných povinností, pracovnej
vyťaženosti právneho zástupcu a hospodárnosti konania a dal súhlas s prejednaním veci a vyhlásením

rozsudku v jeho neprítomnosti.

42. Súd konštatuje, že dôvodom nepriznania časti nároku na náhradu škody zo strany žalovaného bolo
v zmysle prílohy oznámenia o poistnom plnení:
- krátenie z ceny ND vo výške 412,98 EUR,

- nepriznané lakovanie P a Ľ bočnice vo výške 168 EUR,
- znížená normohodina vo výške 145,95 EUR,
- znížené plnenie zadná kapota vo výške 261,73 EUR.

43. Pri posudzovaní jednotlivých častí nepriznaného plnenia súd konštatuje, že:
- krátenie ceny náhradných dielov vo výške 20% fakturovanej nadobúdacej ceny z dôvodu

nepreukázania nadobúdacích dokladov nemá zákonnú ani judikatórnu oporu nakoľko jednotlivé
diely sú riadne vo faktúre identifikované číslami náhradných dielov a preto nie je možné od
právneho predchodcu žalobcu požadovať nadobúdacie doklady, ktorými preukázateľne nedisponoval.
Na konštatáciu dôvodnosti krátenia nároku na náhradu škody v tejto časti by žalovaný musel preukázať,
že nový diel pod konkrétnym číslom sa na vozidle nenachádza, čo nepreukázal,

- k dôvodnosti krátenia v časti prístreku P a Ľ bočnice žalobca uviedol, že potreba prístrekov vyvstala
z dôvodu potreby zladenia farebného odtieňa nakoľko po prvom lakovaní bol evidentný rozdiel vo
farebnom odtieni. Súd posúdil nárok v tejto časti ako dôvodný nakoľko cieľom prístrekov bolo uvedenie
opravených častí vozidla do stavu pred škodovou udalosťou aj z estetického hľadiska,
- v časti zníženého plnenia zadnej kapoty si žalobca nárok neuplatnil,

- dôvodnosť krátenia náhrady škody titulom zníženej normohodiny žalovaný nepreukázal nakoľko
nepreukázal, že normohodina 25 EUR bez DPH pre daný typ vozidla v danom čase a mieste predstavuje
taký exces výšky, ktorý je možné považovať za cenu nie obvyklú v čase a mieste. Naopak žalovaný
predložením cenníkov servisov v lokalite preukázal, že výška je obvyklou.

44. Z toho dôvodu súd posúdil žalovaný nárok žalobcu ako dôvodný v celom žalobou uplatnenom
rozsahu a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

45. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

46. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
47. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania

dôvodnosti nároku v celom rozsahu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

48. Spolu so žalovanou istinou si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty v zmysle ust. § 787, ods. 3 OZ a súd posúdil nárok žalobcu v tejto

časti za dôvodný.

49. Žalobcovi vznikli trovy konania.

50. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

51. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.53. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

54. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

55. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyhovenie žalobe v celom
rozsahu súd konštatoval 100%-ný úspech žalobcu a priznal mu 100%-nú náhradu trov súdneho konania

voči žalovanému.

56. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).