Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206020
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8123206020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti žalovanému: BENCE-transport
s.r.o., so sídlom Pušovce 185, 082 14 Pušovce, IČO: 53689798, zastúpený Advokátska kancelária
FabianaNovosads.r.o.,sosídlomMasarykova16,08001Prešov,IČO:51913984,ourčenieneúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 5Cbi/125/2023-60
zo dňa 09.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 5Cbi/125/2023-60 zo dňa 09.01.2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 5Cbi/125/2023-60
zo dňa 09.01.2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Úkon dlžníka uzavretie ústnej kúpnej zmluvy so žalovanou ASAP Logistics s.r.o., IČO: 53 689 798,
A. XX, XXX XX A., ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla BMW X6 diesel (F16) x Drive 30
d WBAKV210000N18160, EČ: A. XXXXX, žalovaným, je voči veriteľom dlžníka v konkurznom konaní
sp. zn. 2K/9/2022 neúčinný.

II. Žalovaná je z titulu neúčinného právneho úkonu povinná zaplatiť v prospech konkurznej podstaty v
konanísp.zn.2K/9/2022OkresnéhosúduPrešovkrukámsprávcupeňažnúnáhraduvovýške17.245,76
EUR, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca ako prihlásený veriteľ v konkurze vedenom na úpadcu

Majka Transport s.r.o. v konkurze, so sídlom, B. XXX/X, C. XXX XX, IČO: 46995714 (ďalej len „úpadca“)
domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola
kúpa motorového vozidla BMW X6 diesel (F16) x Drive 30d, VIN: D. (ďalej aj „vozidlo“) podľa §
106g ods. 1, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Na majetok úpadcu bol uznesením Okresného súdu Prešov,
sp. zn.: 2K/9/2022 zo dňa 15.6.2022, publikovanom v Obchodnom vestníku č. 119/2022 dňa 21.6.2022
vyhlásený malý konkurz. Žalovaný bol v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu spriaznenou

osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) ZKR. Z poskytnutej súčinnosti od správcu konkurznej
podstaty žalobca zistil, že úpadca bol do dňa 18.03.2022 držiteľom vozidla. Dňa 01.08.2021 bola zo
strany žalovaného podpísaná Zmluva o prevzatí dlhu z úverovej zmluvy č. 00518/0813, v ktorej sa
žalovaný zaviazal veriteľovi Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. prebrať dlh úpadcu a zaplatiťveriteľovi dlh vo výške 15.453,24 eur a poplatok vo výške 200 eur. Zároveň dňa 01.08.2021 žalovaný
s konateľom úpadcu uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu na vozidlo a kúpna cena mala predstavovať 1 eur,
podľa tvrdenia konateľa úpadcu z dôvodu nadmerného prehrdzavenia. Spoločnosť Toyota Financial

Services Slovakia s.r.o. však na základe svojho programu odhadla cenu vozidla na 31.530 eur a
zároveň v preberacom protokole pri zmene úverovej zmluvy konateľ úpadcu uviedol, že vozidlo nemá
žiadnu vadu a kupujúci si vozidlo prehliadol a preberá ho nepoškodené. Zároveň v rámci poskytnutej
súčinnosti žalobcovi Daňový úrad Prešov zaslal Kúpnu zmluvu zo dňa 16.11.2022 na predmetné vozidlo,
ktoré bolo v tomto čase opäť bez viditeľných závad a jeho kúpna cena bola o viac ako rok neskôr

32.900 eur. Žalobca preukazoval existenciu svojich pohľadávok v čase uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu pohľadávkami v konkurznom konaní sp. zn.: 2K/9/2022 v celkovej výške 84.072,15
eur. Ukrátenie pohľadávok veriteľov dlžníka v konkurznom konaní sp. zn.: 2K/9/2022 vidí (s poukazom
na zoznam majetku) v tom, že majetok konkurznej podstaty, ktorý sa skladá ako zo všeobecnej
podstaty, tak aj oddelenej podstaty uverejnený v Registri úpadcov, nepostačuje na uspokojenie všetkých
zistených pohľadávok. Úpadca napadnutý právny úkon vykonal prostredníctvom konateľa úpadcu, ktorý

je s konateľom žalovaného v rodinnom zväzku. Žalobca mal za to, že napadnutý úkon úpadcu by
mohol byť aj ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 ZKR. Dlžník tento úkon urobil s úmyslom
ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko musel vedieť, že ak vykoná napadnutý právny úkon prostredníctvom
svojho štatutárneho orgánu, ukráti tým priamo svojich veriteľov tým, že na uspokojenie ich pohľadávok
zostane menej majetku a žalovaný ako spriaznená osoba dlžníka musel o tomto úmysle dlžníka vedieť.

Domnieval sa tiež, že napadnutý úkon úpadcu je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa
§ 58 ZKR, na základe ktorého dlžník poskytol žalovanému plnenie (vozidlo v hodnote minimálne 31.530
eur s DPH), ktorého predajná cena bola dňa 16.11.2022 vo výške 32.900 eur, teda vyššia ako cena
plnenia, ktoré dlžník na jeho základe získal (t.j. kúpnu cenu vo výške 1 eur + zmluvný poplatok 200 eur
+ prevzatie dlhu z úveru pre Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. v hodnote 15.453,24 eur s DPH).

Z uvedených dôvodov sa domáhal určenia neúčinnosti daného úkonu voči veriteľom, ako aj uloženia
povinnosti zaplatiť v prospech konkurznej podstaty k rukám správcu sumu 17.245,76 eur.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Cbi/125/2023-50 zo dňa 26. júna 2023 vyzval žalovaného
na vyjadrenie sa k návrhu, na uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín

a označenie dôkazov, všetko v lehote 15 dní od doručenia. Tiež žalovaného vyzval na zvolenie si
advokáta v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pokiaľ nemá jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
ňu koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Vo výzve ho upozornil, že ak si strana
advokáta nezvolí, na jej úkony sa neprihliada (§ 90 ods. 2 CSP). Žalovaný si uznesenie a výzvu prevzal
dňa 13.7.2023. V lehote 15 dní žalovaný súdu prvej inštancie nedoručil žiadne vyjadrenie, listiny, ani

dôkazy a neinformoval súd ani o zvolení si advokáta.

4. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 9.1.2024 a predvolal naň aj žalovaného, ktorý
si predvolanie prevzal dňa 8.11.2023.

5. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi
žalobcom (zoznamom pohľadávok, potvrdením o prevode motorového vozidla zo dňa 29.11.2022,
potvrdením o prevode motorového vozidla na nového držiteľa zo dňa 29.11.2022, Kúpnou zmluvou
zo dňa 16.11.2022, technickým preukazom, výpisom z Obchodného vestníka číslo 5/2023 s dátumom
vydania dňa 09.01.2023, výpisom z Obchodného vestníka číslo 192/2022 zo dňa 06.10.2022, výpisom

z Obchodného vestníka číslo 188/2022 s dátumom vydania 30.09.2022, rozhodnutím Daňového úradu
Prešov číslo 100433321/2020 zo dňa 13.02.2020, kópiou doručenky, daňovým priznaním pre daň z
pridanej hodnoty daňového subjektu Majka transport s.r.o., daňovým priznaním daňového subjektu
Majka transport s.r.o. za zdaňovacie obdobie mesiac 7/2020, daňovým priznaním dane z pridanej
hodnoty subjektu Majka transport s.r.o. zdaňovacie obdobie 8/2020, daňovým priznaním za zdaňovacie

obdobie 6/2020, daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 5/2020, daňovým priznaním za zdaňovacie
obdobie 4/2020, daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie 3/2020, daňovým priznaním za zdaňovacie
obdobie 2/2020, emailovou korešpondenciou zo dňa 10.05.2023, preberacím protokolom pri zmene
subjektu úverovej zmluvy zo dňa 01.08.2021, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti z evidencie motorových
vozidiel - oznámenie zo dňa 13.03.2023, zoznamom spriaznených osôb, výpisom z Obchodného

vestníka č. 119/2022 s dátumom dňa 21.06.2022, výpisom z histórie držiteľov vozidla), z ktorých zistil
nasledujúci skutkový stav:
- na úpadcu bol uznesením Okresného súdu Prešov vydaným dňa 15.06.2022 sp. zn. 2K/9/2022
vyhlásený malý konkurz;- v zozname spriaznených osôb sa pod poradovým číslom 11. nachádza spoločnosť
žalovaného s poznámkou vzťahu § 9 ods. 1 písm. e) ZKR;
- podľa výpisu z histórie držiteľov vozidla poskytnutého zo strany Okresného

riaditeľstva Policajného zboru odboru dopravného inšpektorátu v Prešove bol úpadca do dňa 18.03.2022
evidovaný ako držiteľ;
- dňa 01.08.2021 bola uzatvorená Zmluva o prevzatí dlhu z úverovej zmluvy medzi
spoločnosťou Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. ako veriteľom a pôvodným dlžníkom (úpadcom)
a novým dlžníkom (žalovaným), z ktorej vyplývalo, že spoločnosť poskytla dlžníkovi úver vo výške

35.175 eur za účelom úhrady časti kúpnej ceny vozidla na základe Úverovej zmluvy č. 00518/0813
zo dňa 26.07.2018, pričom ku dňu 01.08.2021 dlh predstavoval čiastku 15.453,24 eur a nový dlžník
prebral celý dlh pôvodného dlžníka a vstupuje do všetkých práv a povinností dlžníka vyplývajúcich z
úverovej zmluvy. V zmysle tejto zmluvy bola určená peňažná hodnota vlastníckeho práva k vozidlu ako
predmetu zabezpečovacieho prevodu vo výške 31.530 eur na základe programu používaného veriteľom
pre určovanie hodnoty ojazdených motorových vozidiel. Predložený bol aj preberací protokol pri zmene

subjektu úverovej zmluvy, v ktorom je označený ako predávajúci úpadca a ako kupujúci nový dlžník -
spoločnosť žalovaného;
- Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove potvrdilo potvrdením zo dňa
29.11.2022, že Okresný dopravný inšpektorát v Prešove vozidlo, ktorého držiteľom bol žalovaný, ho
previedol na nového držiteľa dňa 18.03.2022;

- podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2022 spoločnosť Pallen s.r.o. so sídlom Dubová
5150/3, 05801 Poprad, IČO: 51328976 ako predávajúci predala predmetné vozidlo kupujúcemu E. F., G.
XXX,XXXXXG.nar.XX.XX.XXXXzakúpnucenu32.900eurstým,žeodovzdanieaprevzatievozidlasa
vykonalo v deň podpisu kúpnej zmluvy. Uvedenej kúpnej zmluve korešponduje osvedčenie o evidencii,
ktoré bolo žalobcom pripojené;

- z výpisu z Obchodného vestníka č. 5/2023 s dátumom vydania 09.01.2023 mal súd
za preukázané, že bola zverejnená aktualizácia súpisu všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov
správcom konkurznej podstaty s poznámkou, že v porovnaní s pôvodným súpisom všeobecnej podstaty
sa v aktualizovanom znení neuvádza majetok úpadcu v ňom uvedená pohľadávka vo výške 7.880,42 eur
vedená voči pôvodnému dlžníkovi H. C., ktorá však voči tomuto dlžníkovi neexistovala a nie je pri tomto

majetku možná aplikácia § 167q alebo 167p ZKR, nakoľko vymoženie či prevod peňažnej pohľadávky
ako neexistujúceho majetku nie je možný;
- pokiaľ ide o preukázanie existencie pohľadávok žalobcu v čase uskutočnenia odporovateľného
právneho úkonu žalobca tieto skutočnosti preukázal daňovými priznaniami k dani z pridanej hodnoty
za jednotlivé obdobia a rozhodnutím Daňového úradu č. 100433321/2020 zo dňa 13.02.2020, v zmysle

ktorých mal súd preukázané, že žalobca má voči úpadcovi pohľadávky v celkovej výške 84.072,15 eur
a mal ich aj v čase kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu t.j. k 01.08.2021. Na preukázanie
skutočnosti, že úpadca nemá iný majetok respektíve nemá dostatok majetku, ktorý by postačoval na
uspokojenie všetkých zistených pohľadávok, žalobca predložil zoznam pohľadávok a zoznam majetku
úpadcu.

5.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1, 2 a 4, § 58 ods. 1 až 3,§ 60 ods. 1 až
3, § 62 ods. 1 a 5, § 63 ods. 1, § 9 ods. 1, 106g ods. 1 až 4, ZKR a § 409 ObZ.

5.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal za to, že je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu s poukazom na § 106g ods. 1 ZKR a že žaloba bola v zmysle ustanovenia § 57
ods. 2 ZKR podaná v zákonnej lehote, t.j. do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastali dňa 22.06.2022 a žaloba bola súdu doručená dňa 20.06.2023. Žalobca v konaní
riadne preukázal, že v čase, keď bola uzatvorená zmluva o predaji vozidla, mala voči úpadcovi splatné
viaceré pohľadávky minimálne Slovenská republika - Daňový úrad Prešov. Na platnosť kúpnej zmluvy

sa nevyžaduje písomná forma okrem prípadu, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy
prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme (§ 272). Súd mal za to, že aj, keď vôbec
nebolo preukázané inými dôkaznými prostriedkami, či došlo k písomnej kúpnej zmluve, minimálne o
ústnom uzatvorení kúpnej zmluvy svedčí preberací protokol pri zmluve subjektu Úverovej zmluvy zo dňa
01.08.2021. Súd bol toho názoru, že žalobca preukázal existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu riadne

prihlásených a v konkurznom konaní zistených, pričom pohľadávky vznikli pred odporovaným právnym
úkonom a ani ku dňu rozhodovania súdom neboli pohľadávky uspokojené.5.3. Žalobca uniesol dôkazné bremeno na splnenie základného zákonného predpokladu
odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, keď preukázal
existenciu platného právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka, ktorý právny úkon ukracuje

uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka/úpadcu. Súd prvej inštancie
objasnil, že možnosť odporovať právnym úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka môže pri malom
konkurze aj veriteľ. Inštitút odporovateľnosti slúži na ochranu veriteľov pred takými právnymi úkonmi
dlžníka, ktorými znížil hodnotu svojho majetku a zároveň znížil alebo úplne znemožnil uspokojenie ich
pohľadávok. Neúčinnosťou právnych úkonov sa má dosiahnuť obnovenie pôvodnej hodnoty majetku

dlžníka, aby veriteľ mal k dispozícii takú hodnotu majetku na uspokojenie svojej pohľadávky, ako pred
účinnosťou sporného právneho úkonu.

5.4. Súd na základe predložených listinných dôkazov, najmä z preberacieho protokolu (č. l. 32) mal
preukázané, že vozidlo bolo prevedené len za kúpnu cenu 1 eur. Žalovaný túto skutočnosť nepoprel,
pričom za prevzatie úveru pre spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. žalobca ďalej

započítal do kúpno predajnej ceny zmluvný poplatok vo výške 200 eur, čo spolu predstavovalo sumu
15.654,24 eur. Žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu v cene motorového vozidla s tým, že
jeho minimálna hodnota bola vo výške 31.500 eur nakoľko pri následnom predaji zo dňa 16.11.2022
medzi kupujúcim a predávajúcim bola dojednaná cena za to isté motorové vozidlo vo výške 32.900
eur, teda o 17.245,76 eur vyššia ako cena plnenia, ktorú úpadca získal od žalovaného. Ako vyplynulo

z odporovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy - v predmetnej zmluve bola dohodnutá odplata za
prevod, ktorá nebola primeranou, keďže neskoršou kúpno - predajnou zmluvou bolo to isté motorové
vozidlo predané za oveľa vyššiu sumu.

5.5. V prípade odporovateľného právneho úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov uskutočneného

medzi dlžníkom a ním spriaznenou osobou podľa § 60 ods. 2 ZKR nie je žalobca povinný preukazovať
úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a ani vedomosť
spriaznenej osoby o tomto úmysle. Na úspešné ubránenie sa odporovacej žalobe zaťažuje dôkazné
bremeno spriaznenú osobu, aby hodnoverným spôsobom preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka nemohla rozpoznať ani pri vynaložení

náležitej starostlivosti. V tomto prípade sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia, respektíve o
ukracujúci právny úkon, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol žalovaný spriaznenou osobou s
úpadcom - žalovaný bol uvedený v zozname spriaznených osôb a teda nebolo potrebné dokazovať, že
tento odporovaný právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas jeho úpadku. Podľa §
58 ods. 2 ZKR sa totiž úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže

opak. To znamená, že sa jedná o vyvrátiteľnú zákonnú domnienku, pričom dôkazné bremeno na
vyvrátenie tejto skutočnosti bolo práve na žalovanom. Žalovaný ani v tomto smere žiadne dôkazy na
svoju obranu neprodukoval. V zmysle § 60 ods. 1 ZKR sa pre úspešné odporovanie ukracujúcemu
právnemu úkonu vyžaduje preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo
musel byť druhej strane známy. Ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s

dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak (§ 60 ods. 2 ZKR), pričom odporovať možno len tým ukracujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania (§ 60
ods. 3 ZKR). Žalobca v konaní riadne preukázal, že odporovaný právny úkon je ukracujúcim právnym
úkonom dlžníka, takisto preukázal, že sa jednalo o právny úkon urobený v prospech osoby s dlžníkom

- úpadcom spriaznenej. Ani pri tejto skutkovej podstate odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu
žalovaný nepreukázal opak (§ 60 ods. 2 ZKR), t.j. neprodukoval žiadne dôkazy.

5.6. Následkom neúčinnosti právneho úkonu v konkurznom konaní je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1
ZKRajpovinnosťtých,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonuúspešneuplatnilo,poskytnúťdo

dotknutejpodstatypeňažnúnáhraduzatútovec,právoaleboinúmajetkovúhodnotu.Podľanázorusúdu,
žalobca v konaní pred súdom preukázal, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu reálna
predajná cena bola spolu v sume 32.000 eur, na základe čoho po odpočítaní toho, čo bolo potrebné
zaplatiť spoločnosti Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., je možné sumu 17.245,76 eur ako kúpno
predajnú cenu vyhodnotiť ako základ pre určenie výšky hodnoty peňažnej náhrady. Súd mal za to, že

majetkové právo zodpovedajúce odporovanému právnemu úkonu malo hodnotu 17.245,76 eur a teda
túto peňažnú náhradu je potrebné vydať do konkurznej podstaty úpadcu.5.7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že nakoľko žalobca
bol v konaní plne úspešný, má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu
a vrátenie veci na ďalšie konanie.

6.1. Napriek tomu, že žalovaný nebol v konaní pred súdom prvej inštancie procesne aktívny, rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za nesprávny a nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, že
súd prvej inštancie dospel k skutkovým záverom, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a taktiež
skutkové okolnosti prípadu nesprávne právne posúdil. Vytýka súdu formálnu nevykonateľnosť výroku
I., keďže v tomto výroku absentuje špecifikácia dlžníka resp. úpadcu a taktiež dátum právneho úkonu
– kúpnej zmluvy a označenie konkurzného súdu, na ktorom je vedené konkurzné konanie pod sp. zn.

2K/9/2022.

6.2. Súd prvej inštancie v danom prípade, podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil naplnenie zákonných
predpokladov určenia neúčinnosti právneho úkonu, keď kúpnu zmluvu považoval za právny úkon bez
primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, resp. aj za ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR. V

prípade skutkovej podstaty odporovateľnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58
ZKR bola zákonná domnienka predpokladu úpadku v čase vykonania úkonu vyvrátená opakom, keďže
žalobca súdu preukázal existenciu iba svojich vlastných pohľadávok po lehote splatnosti k 01.08.2021,
čo v podstate konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia rozsudku. Za daného stavu
nemožno hovoriť o existencii úpadku v čase vykonania odporujúceho právnemu úkonu. Z vykonaných

dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že v čase vykonania dotknutého právneho úkonu mal úpadca
jedného veriteľa (v zmysle bodu 45. odôvodnenia rozsudku), čo z pohľadu legálnej definície úpadku
jednoznačne vyvracia záver o tom, že dlžník už v tom čase bol v úpadku, preto neboli naplnené zákonné
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 58 ZKR. Rovnako v prípade skutkovej podstaty
odporovateľnosti ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 ZKR bola zákonná domnienka predpokladu

ukracujúceho úmyslu v čase vykonania úkonu vyvrátená taktiež preukázaním opaku, keďže skutková
podstata podľa § 60 ods. 1 ZKR vyžaduje ukrátenie viac ako 1 veriteľa. K tejto skutočnosti možno dospieť
gramatickým výkladom tohto zákonného ustanovenia. Ak teda v doterajšom konaní bolo preukázané zo
strany žalobcu a súdom prvej inštancie prijaté skutkové zistenie, že v danom čase existoval len jeden
veriteľ úpadcu (aj keď s viacerými pohľadávkami), takto zistený skutkový stav súdom prvej inštancie

vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia § 60 ZKR.

6.3. Vo vzťahu k výške priznanej peňažnej náhrady, namietol nepreskúmateľnosť a nesprávnosť
záverov súdu prvej inštancie. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal z vykonaných dôkazov za
preukázané, že hodnota motorového vozidla dňa 01.08.2021 podľa Toyota Financial Services Slovakia

s.r.o. predstavovala sumu 31.530 eur s DPH, vychádzal pri určovaní výšky tejto náhrady zo sumy
32.900 eur s DPH podľa neskôr uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2022. Ak súd považuje
Kúpnu zmluvu zo dňa 01.08.2021 za neúčinný právny úkon, mal vychádzať bez ďalšieho z hodnoty
motorového vozidla podľa ocenenia Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. v danom čase a nie z
kúpnej ceny podľa neskoršej kúpnej zmluvy. Súdu nebol v konaní preukázaný technický a iný stav

motorového vozidla (napríklad doplnková a dodatková výbava, príslušenstvo k vozidlu) v roku 2021 a
v roku 2022, ktorý mohol byť odlišný, čo sa zrejme prejavilo v rozdielnom ocenení vozidla. Ďalej vytkol
zrejmú nesprávnosť pri výpočte finančnej náhrady, pri ktorej súd prvej inštancie vychádzal z ocenenia
vozidla resp. ceny vozidla s DPH. Žalovaný a rovnako tak úpadca sú registrovaní ako platitelia DPH
a teda predaj motorového vozidla podlieha režimu DPH ako dodanie tovaru. Ak by došlo k predaju

vozidla či už za cenu 31.530 eur s DPH (5.255 eur) alebo 32.900 eur s DPH (5.483,33 eur), tak v oboch
prípadoch by musela byť štátu odvedená daň, a teda celkové plnenie by v tomto prípade predstavovalo
kúpnu cenu poníženú o daň. Súd prvej inštancie nesprávne kalkuloval výšku finančnej náhrady, keď
vychádzal z ceny vozidla s DPH. Aj keby vozidlo bolo speňažované v konkurze správcom, tak daň z
pridanej hodnoty by predstavovala pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, o ktorú by

sa znížil výťažok určený pre uspokojenie konkurzných veriteľov. Peňažná náhrada v zmysle II. výroku
rozsudku predstavuje plnenie do konkurznej podstaty, ktoré nepodlieha zdaneniu.6.4. Ďalej podľa odvolateľa záver súdu prvej inštancie o ústnej kúpnej zmluve vychádzal len z tvrdení
žalobcu, ktoré nemajú oporu v ním označených a predložených dôkazoch. Súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal v rozsudku s principiálnou otázkou, či úpadca bol v čase právneho úkonu vôbec právne

vlastníkom vozidla. Síce súd konštatoval, že dlžník bol evidovaný ako držiteľ motorového vozidla, avšak
sa nezaoberal otázkou, či bol dlžník v relevantnom období aj jeho vlastníkom vzhľadom na spôsob
financovania nadobudnutia držby motorového vozidla prostredníctvom obchodnej spoločnosti Toyota
Financial Services Slovakia s.r.o.. Teda v danom prípade nebolo zo strany žalobcu súdu preukázané, či
šlo skutočne o predaj vozidla, a teda o dvojstranný právny úkon dlžníka a žalovaného, alebo sa jednalo

o tzv. postúpenie leasingu.

6.5. Aj keď sa žalovaný k žalobe nevyjadril a bol v doterajšom konaní pasívny, nemôže mať táto
skutočnosť za následok konvalidáciu nedostatkov žaloby v podobe nedostatočného splnenia povinnosti
tvrdenia a neunesenia dôkazného bremena. Poukázal na názor Ústavného súdu SR v uznesení z 11.
júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, v zmysle ktorého všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky

zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4. 12. 2007, sp. zn.
22 Cdo 4457/2007.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Odvolanie považuje za nedôvodné. Z predložených

príloh k žalobe je evidentné, že v čase vykonania právneho úkonu uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy
mal úpadca v konkurze minimálne štyroch veriteľov a to Slovenská konsolidačná, a.s., Daňový úrad
Prešov, Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. a zároveň poisťovňu, ktorej sa žalovaný zaviazal
za úpadcu uhradiť dlžné poistné. Právny zástupca žalovaného vie presne, že úpadca bol v úpadku,
nakoľkotejtospoločnostivčasepouskutočneníprávnehoúkonu,ktorýbolpredmetomžalobyzostavoval

návrh na vyhlásenie malého konkurzu. Súčasne žalobca uvádza, že Slovenská konsolidačná, a.s. nie
je totožná osoba s veriteľom Daňový úrad Prešov, aj keď ho vo viacerých konaniach zastupuje. Na
základe uvedeného je nutné hovoriť o existencii úpadku v čase vykonania odporujúcemu právnemu
úkonu. Právny zástupca žalovaného prekrúca vyjadrenie súdu v odôvodnení rozsudku, keď tvrdí, že súd
v odôvodnení uviedol, že bolo zistené, že úpadca mal len jedného dlžníka. Súd sa pritom v odôvodnení

rozsudku vyjadril, že žalobca preukázal, že voči úpadcovi mal splatné viaceré pohľadávky minimálne
Slovenská republika - Daňový úrad Prešov. Zároveň sa súd v odôvodnení vyjadril, že preskúmal
predložený zoznam pohľadávok, z ktorého je možné vyčítať, že pohľadávky vznikli pred odporovaným
právnym úkonom. Z tohto je možné jednoznačne a nespochybniteľne zistiť pluralitu veriteľov. Čo sa týka
výšky peňažnej náhrady, tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. Toyota Financial Services Slovakia s.r.o.

v bode 1 splátkového kalendára, ktorý je súčasťou Zmluvy o prevzatí dlhu z úverovej zmluvy uvádza,
že plnenie je oslobodené od DPH podľa § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov. Z toho vyplýva, že cena 31.530 eur je uvedená bez DPH. Keďže však
táto suma je vygenerovaná systémom a nezakladá hodnoverný dôkaz o trhovej cene vozidla, žalobca
uviedolakodôkazreálnusumu32.900eur,zaktorúbolototovozidlonáslednepredané.Pretonesprávne

kalkulovanie finančnej náhrady nebolo na strane súdu, ale práve na strane žalovaného. Nakoľko,
keď tvrdí, že predaj motorového vozidla podlieha režimu DPH ako dodanie tovaru, tak subjekty, ktoré
toto dodanie vykonali, uvádzajú primárne cenu bez DPH v zmluvnej dokumentácii, ktorá sa následne
navyšuje o DPH. Keďže úpadca previedol vozidlo na spriaznenú osobu, podľa žalobcu nie je na mieste,
aby žalovaný požadoval od žalobcu preukazovanie technického stavu a vybavenia vozidla. Nejedná sa

o veterán, a preto pri tomto vozidle jeho hodnota časom nestúpa, ale naopak klesá. Preto, ak žalovaný
tvrdí, že jeho cena používaním vzrástla, mal by to byť práve on, kto predloží dôkazy, že po dvoch
rokoch používania jeho cena vzrástla takmer o 100 % oproti cene, za ktorú ju nadobudol žalovaný.
K technickému stavu vozidla sa vyjadrili ako kupujúci, tak aj predávajúci v preberacom protokole pri
zmene úverovej zmluvy, pri postúpení úveru, kde uviedli, že je bez závad, teda že nemá žiadnu vadu,

preto žalobcovi nie je jasné, ako by sa mal ešte viac zlepšiť technický stav vozidla jeho používaním
a opotrebovávaním. Žalobca je toho názoru, že žalovaný si len povrchne prečítal rozsudok, ako aj
neprezrel dôkazy predložené žalobcom. V opačnom prípade by zistil, že sám v preberacom protokole pri
zmene subjektu úverovej zmluvy potvrdil svojím podpisom, že „Predávajúci, Majka Transport s.r.o., ako
vlastník vozidla uzavrel s kupujúcim, ASAP Logistics s.r.o., dnešného dňa ústnu kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom je prevod vlastníckeho práva k vozidlu do majetku kupujúceho. Uzavretie kúpnej zmluvy
potvrdzujú predávajúci a kupujúci podpisom tohto protokolu.“ Žalovaný teda svojím podpisom potvrdil,
že ako kupujúci nadobudol od úpadcu vlastnícke právo k vozidlu, preto žalobca nerozumie, aký dôkaz
nad rámec prehlásenia s vlastnoručným podpisom mal ešte súdu poskytnúť, aby žalovaný uveril, žesi auto v skutočnosti aj kúpil. O postúpenie leasingu v žiadnom prípade nemohlo ísť, nakoľko ako z
predložených dôkazov vyplýva, Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. poskytla úver a nie leasing,
a zároveň predávajúci a kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu. Žalovaný bol riadne informovaný o termíne

pojednávania, na pojednávanie sa dostavil neskoro takmer pol hodinu po otvorení pojednávania, prišiel
nepripravený, nezastúpený, nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdené skutočnosti žalobcom
a navyše sa dostavil spolu s konateľom spoločnosti úpadcu, ktorý svojimi verbálnymi prejavmi narúšal
plynulý priebeh pojednávania, na čo ho konajúci sudca musel niekoľkokrát upozorňovať.

8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku žiadnym spôsobom nedal
odpoveďnaotázkuohľadomsplneniazákonnéhopredpokladupluralityveriteľov.Vrozsudkukonštatoval
iba existenciu jediného veriteľa. Žalobca k tomuto odvolaním namietanému nedostatku uviedol, že „z
predložených príloh k žalobe“ je evidentné, že úpadca mal mať v relevantnom období minimálne 4
veriteľov. Súd prvej inštancie mal poskytnúť presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie k výrokom
rozsudku a rovnako tak mal žalobca v rámci konania poskytnúť úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich

skutočností, pričom takéto opísanie nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy v zmysle § 132
ods. 2 CSP. Nemôže obstáť odôvodnenie, že zo zoznamu veriteľov dlžníka mal súd prvej inštancie za
preukázané vznik pohľadávok pred odporovateľným právnym úkonom. Ani po dôkladnom oboznámení
sa s obsahom zoznamu veriteľov nie je možné vyčítať, kedy došlo k vzniku záväzkov konkrétnych
veriteľov uvedených v zozname veriteľov. Pri úpadku Zákon o konkurze a reštrukturalizácii okrem

plurality veriteľov vyžaduje pri platobnej neschopnosti aj určité omeškanie dlžníka s platbami (§ 3 ods.
2 ZKR) a pri predĺžení vyžaduje skutočnosť, aby podľa účtovníctva úpadcu hodnota jeho záväzkov
presahovala hodnotu jeho majetku (§ 3 ods. 3 ZKR). Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nemal vôbec
preukázané. Z ohodnotenia motorového vozidla zo dňa 01.08.2021 podľa Toyota Financial Services
Slovakia s.r.o. vyplýva, že hodnota vozidla v danom čase mala predstavovať sumu 31.530 eur s DPH.

Na tomto nič nezmení ani poukaz žalobcu na znenie § 39 zákona o DPH. Nie je správne, aby súd
vychádzal z tejto neskoršej kúpno-predajnej ceny motorového vozidla. K otázke vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu bolo vhodné vychádzať zo zápisu v osvedčení o evidencii motorového vozidla v
relevantnom čase, z ktorého je možné vyčítať, kto bol evidovaný ako vlastník motorového vozidla a kto
ako držiteľ. Súd prvej inštancie v rozsudku iba stroho konštatoval, že dlžník bol evidovaný ako držiteľ

motorového vozidla.

9. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že na základe kúpnej zmluvy, ktorú žalobca doložil, je
evidentné, že vozidlo sa nepredávalo s dodatkovou výbavou, inak by táto bola uvedená v kúpnej
zmluve. K otázke vlastníckeho práva, žalobca vychádzal priamo z dokladov, ktoré mu predložil správca

konkurznej podstaty, ktorý ich obdržal od leasingovej spoločnosti, nakoľko správcovi úpadca odmietol
poskytnúť súčinnosť. Preto, keď žalovaný, ktorý je spriaznenou osobou s úpadcom tvrdí niečo iné,
ako uviedla leasingová spoločnosť, mal on povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, a nielen
stroho spochybňovať dôkazy predložené žalobcom a súčasne spochybňovať úkony súdu, najmä keď
sa žalovaný bez náležitého ospravedlnenia dostavil, takmer pol hodinu po otvorení pojednávania. Na

pojednávaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že nevedel, alebo nemohol vedieť, že
keď kupuje automobil za 1 Euro spolu s prevzatím leasingu, ktorý tvorí zhruba polovicu trhovej ceny
automobilu predávaného na Slovensku, že takýmto úkonom budú ukrátení veritelia úpadcu. Spoločnosť
Toyota Financial Services Slovakia s.r.o. pre účely postúpenia leasingu cenu vozidla len odhadla, a preto
považovať túto cenu ako trhovú cenu vozidla by bolo nesprávne, čo bolo možné vidieť aj pri následnom

predaji, kedy sa vozidlo predalo za vyššiu cenu. Podľa ZKR súd nemusí skúmať pluralitu veriteľov v
každom okamihu, najmä ak je zjavné, že bol na úpadcu vyhlásený konkurz a pri vyhlasovaní konkurzu
súd už pluralitu veriteľov skúmal a najmä, ak sám dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu, v ktorom
uviedol, že jeho platobná neschopnosť trvá dlhšiu dobu a má 11 veriteľov (citujúc § 57 ods. 4, § 3 ods.1
druhá veta a § 11 ods. 3 ZKR).

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. S ohľadom na nižšie uvedené dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.11. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom

stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť žalovaným uvádzaných odvolacích dôvodov,
konkrétne či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387

ods. 2 CSP).

20.Nadoplnenieazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakodvolaniužalovaného,odvolací
súd udáva:

21. V prejednávanom spore bol na majetok úpadcu vyhlásený malý konkurz. Z ustanovenia § 106g ZKR
vyplýva, že aj v tomto prípade sa aplikujú ustanovenia § 57 až 62 ZKR (lehoty a jednotlivé skutkové
podstaty odporovateľnosti). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neúčinnosť
dotknutého právneho úkonu odôvodňoval dvoma skutkovými podstatami odporovateľnosti podľa §
58 ZKR (právny úkon bez primeraného protiplnenia) a podľa § 60 ZKR (ukracujúci právny úkon).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dotknutým právnym úkonom bola ústnou formou
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k vozidlu z úpadcu na žalovaného.
V konaní nebolo pochýb o tom, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 21.6.2022 a že úpadca
bol spriaznenou osobou so žalovaným. Žalobca tvrdil, že k jej uzatvoreniu došlo dňa 1.8.2021, na dôkaz
čoho poukázal na Zmluvu o prevzatí dlhu z úverovej zmluvy č. 00518/0813 zo dňa 1.8.2021, z ktorej

vyplýva, že žalovaný ako nový dlžník prevzal dlh úpadcu (špecifikovaný v danej zmluve, v celkovej výške
35.175 eur za účelom úhrady časti kúpnej ceny vozidla) a nový dlžník sa už v zmluve označoval ako nový
vlastník vozidla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2021 uzatvorenej s dlžníkom (úpadcom), pričom
novýdlžníkzároveňsveriteľomdohodolzabezpečovacíprevodprávakvozidlu,vsúvislostisktorýmbola
v zmluve dohodnutá peňažná hodnota vlastníckeho práva k vozidlu ako predmetu zabezpečovacieho

prevodu vo výške 31.530,00 eur na základe programu veriteľa pre určovanie hodnoty ojazdených
motorových vozidiel. Žalobca tiež v konaní preukázal, že na základe kúpnej zmluvy bolo vlastníctvo
vozidla prevedené Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2022 za kúpnu cenu 32.900 eur.

22. Tak ako správne poukázal súd prvej inštancie, uvádza aj odvolací súd, že ustanovenie ZKR upravujú

odlišne situácie, ak právne úkony boli urobené medzi úpadcom a spriaznenou osobou úpadcu alebo boli
urobené medzi úpadcom a osobou, ktorá nie je spriaznenou osobou s úpadcom. V prípade právnych
úkonov urobených medzi úpadcom a spriaznenou osobou sa úpadok zo zákona predpokladá, ak
spriaznená osoba v sporovom konaní nepreukáže opak (§ 58 ods. 2 ZKR). Rovnako v prípade skutkovej
podstaty podľa § 60 ZKR platí, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany

otomtoúmyslesapredpokladá,aksanepreukážeopak.Nauvedenévyvrátiteľnéprávnedomnienkysúd
prvejinštancievnapadnutomrozsudkupoukázal.Bolovkonanípredsúdomprvejinštancienepochybné,
že žalovaný uvedené domnienky nevyvrátil.

23. Z obsahu súdneho spisu spoľahlivo vyplýva, že súd prvej inštancie žalovanému riadne umožnil

realizáciu jemu patriacich procesných práv. Najmä mu riadne doručil uznesenie, ktorým ho vyzval na
vyjadreniesakžalobe,predloženiedôkazovauvedenierozhodujúcichtvrdenínasvojuobranu.Rovnako
ho s poukazom na § 90 CSP vyzval na zvolenie si advokáta s poučením, že v opačnom prípade sana jeho úkony nebude prihliadať. Napriek uvedenému z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si advokáta
zvolil až dňa 27.2.2024, t.j. v súvislosti s podaním odvolania.

24. Odvolací súd podotýka, že prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany
a koncentrácia konania sú právnymi inštitútmi, ktorými sa realizuje prejednacia zásada, na ktorej je
sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú v zásade obmedzované tým, čo strany tvrdia
(formálna pravda) a súd v zásade nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Úspech
v spore je závislý od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Tá je nútená konať starostlivo

a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. V opačnom prípade jej hrozí, že procesné úkony budú
v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné. Na uvedené pravidlá súd prvej inštancie správne
poukázal v bode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

25. V prejednávanom spore niet pochýb o tom, že žalovaný bol v konaní absolútne procesne pasívny.
Na výzvy súdu nijakým spôsobom nereagoval a to napriek tomu, že tieto mu boli riadne doručené. Na

pojednávanie sa dostavila konateľka žalovaného (ktorá nemala vzdelanie požadované podľa § 90 ods.
1 písm. b) CSP) bez advokáta a o spore nemala informácie. Prostriedky procesnej obrany teda žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie nevyužil. Je preto prirodzené a logické, že súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodovaní vo veci z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom. Uvedené samo osebe
nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, resp. naplnenie niektorého z odvolacích dôvodov

uvedených žalovaným.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dôvodnosť žaloby odvodzoval od danosti aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, včasnosti podania žaloby, existencie zmluvy o kúpe vozidla medzi úpadcom
a žalovaným za kúpnu cenu 1 euro, existencie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu vzniknutých

pred odporovaným právnym úkonom, danosti úmyslu ukrátiť veriteľov úpadcu, danosti právneho úkonu
bez primeraného protiplnenia a ukracovanie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov. Výrok II.
napadnutého rozsudku nadväzoval v zmysle § 63 ZKR ako následok neúčinnosti dotknutého právneho
úkonu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s žalobcom vyčíslenou výškou sumy (bod 52. odôvodnenia
rozsudku), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v prospech konkurznej podstaty. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok riadne a dostatočne preukázal.

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na zásadné obmedzenie prípustnosti novôt v odvolacom konaní
(§ 366 CSP). Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a
h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto

skutočností a dôkazov. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že dôkazy predložené
a označené až v odvolacom konaní nemohol bez vlastnej viny predložiť už v konaní pred súdom prvej
inštancie. Preto odvolací súd na tieto novoty, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní nemohol v odvolacom
konaní prihliadať v zmysle § 154 CSP a § 366 CSP.

28. Napriek uvedenému odvolací súd dodáva, že v súvislosti so skutkovou podstatou podľa § 58 ZKR,
sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľa, že žalovaný vyvrátil (v konaní na súde prvej inštancie)
úpadok dlžníka v čase urobenia úkonu. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľa o vyvrátení
domnienky podľa § 60 ZKR zo strany žalovaného. Domnienka v danej skutkovej podstate sa týka
úmyslu dlžníka a jeho poznanie druhou zmluvnou stranou. Nakoľko v konkurznom konaní ide vždy

o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Nie je
ani rozhodujúce, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov, alebo len niektorých
z nich, poprípade či dlžník urobil právny úkon bez toho, aby jeho úmysel ukrátiť svojho veriteľa vôbec
smeroval voči konkrétnym osobám, ktoré proti nemu majú pohľadávky.

29. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd tvrdenia žalovaného, že súd dostatočným spôsobom
neodôvodnil splnenie všetkých kumulatívnych podmienok potrebných pre úspešnú odporovateľnosť
právneho úkonu (kúpnej zmluvy). Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom
na úspech v spore. Presvedčenie odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené
podľa jeho predstáv, nie je dostatočným dôvodom pre tvrdenia o existencii vady v zmysle § 365 ods.

1 písm. b) CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných
predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.30. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci nie sú dané žiadne odvolateľom uvádzané odvolacie
dôvody. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, nezistil nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov alebo, že by vec
nesprávne právne posúdil.

31. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie ani dovolanie nie sú prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).