Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222201370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3222201370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie
356,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č. k. BN-1Csp/66/2022-146 zo dňa 30. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal voči žalobcovi
náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancierozhodovalnapodkladežalobypodanejnatamojšomsúdedňa15.12.2022,ktorou
sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 356,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,00 % ročne zo sumy 446,23 eur od 24.06.2022 do 10.08.2022, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 406,23
eur od 11.08.2022 eur do 06.09.2022 a vo výške 5,00% ročne zo sumy 356,23 eur od 07.09.2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd vo veci rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou (po reforme súdnej mapy Okresný súd Prievidza) sp. zn. 1Csp/66/2022 zo dňa 16.03.2023,
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací,

uznesením sp. zn. 16CoCsp/5/2023-126 zo dňa 29.11.2023, právoplatným dňa 24.01.2024, rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie svojím postupom podľa § 297 písmeno b)
CSP znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Pochybenie súdu spočívalo v tom, že žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol bez pojednávania, hoci žalobca nemal žiadnu vedomosť, že by niektoré skutkové
tvrdenia medzi stranami boli sporné, pretože v danom prípade sa žalovaná k veci vôbec nevyjadrila a

súd prvej inštancie svoj názor v konaní pred vydaním rozhodnutia neprezentoval ani v rámci prípadného
predbežného prejednania sporu, ani vo veci nevytýčil pojednávanie, na ktorom by umožnil žalobcovi
právne argumentovať a rozhodnutie súdu ovplyvniť. Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní
postupovať v zmysle zákona, tedav prípade, že skutkové tvrdenia bude považovať za nesporné vo veci, môže rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania podľa § 297 písmeno b) CSP, pokiaľ však dospeje k opačnému záveru, nemôže
žalobu zamietnuť bez nariadenia pojednávania, ale musí oboznámiť strany so spornými a nespornými

skutočnosťami, dať priestor stranám na to, aby podľa tohto predniesli prostriedky procesného útoku a
obrany. Následne takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie navrhnuté dôkazy, tieto
vyhodnotí v zmysle § 191 CSP a vo veci opäť rozhodne.

4. Po rozhodnutí odvolacieho súdu sa k predmetu konania písomne vyjadril právny zástupca žalobcu

podaním zo dňa 25.04.2024, doručeným súdu dňa 26.04.2024, ktorým zároveň ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní, s tým, že nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žiadal, aby
súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pretože neprezentoval pred sporovými stranami žiadnu
spornú skutočnosť, ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné. V
tejto súvislosti dal do pozornosti viaceré rozhodnutia odvolacích súdov (Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9CoCsp/55/2022 zo dňa 23.11.2022, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/172/2020 zo dňa

19.01.2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsp/48/2021 zo dňa 23.02.2022 a Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2021 zo dňa 28.04.2022).

5. Súd prvej inštancie vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 30.04.2024, na ktorom sa žalovaná k
predmetu konania vyjadrila v tom zmysle, že vie, čo je predmetom tohto konania a je si vedomá dlžnej

sumy. Taktiež sa oboznámila s prehľadom výpisu z jej úverového účtu. Bola ochotná dlžnú sumu zaplatiť
aj na splátky.

6. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 13.10.2017 bola medzi právnym predchodcom
žalobcu (spoločnosťou D. D., E., so sídlom F. XX,

XXX XX G., IČO: XX XXX XXX) a žalovanou uzatvorená zmluva označená ako "Zmluva o Kreditnej karte
(spotrebiteľský úver)," na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej
spotrebiteľskýrevolvingovýúversvýškoucelkovéhoúverovéhorámcavsume600,00eurpripremenlivej
úrokovej sadzbe, ktorá podľa zmluvy závisela od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu
účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti (úrok

je v tejto zmluve označený aj ako "Poplatok za komfort"). Výška minimálnej splátky pri schválenom
úverovom rámci
600,00 eur bola podľa predmetnej zmluvy vo výške 30,00 eur. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN
vo výške 37,89 % a priemerná RPMN vo výške 22,42 %. Celková čiastka, ktorú žalovaná ako klient
mala zaplatiť, bola stanovená vo výške 710,00 eur. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu

ako aj zo špecifikácie platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaná čerpala na základe
poskytnutého úverového rámca finančné prostriedky v celkovej výške 5.853,35 eur a vykonala úhrady
(titulom predmetnej zmluvy) spolu vo výške 5.925,73 eur. Listom označeným ako "Zníženie celkového
úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o kreditnej karte" zo dňa 13.04.2021 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanej, že keďže je dlhodobo v omeškaní so splácaním pohľadávky banky z

predmetnej zmluvy, banka znižuje celkový úverový rámec na nulu s účinnosťou ku dňu 23.04.2021.
Zároveň právny predchodca žalobcu touto listinou oznámil žalovanej, že predmetnú zmluvu vypovedá,
pričom uviedol, že zníženie celkového úverového rámca nadobúda účinnosť a výpoveď zmluvy považuje
za doručenú dňa 23.04.2021, ak najneskôr v deň predchádzajúci dňu 23.04.2021 neuhradí žalovaná
splátku vo výške najmenej 255,04 eur. Pre prípad, že žalovaná požadovanú splátku do 23.04.2021

neuhradí, vyzval ju k povinnosti uhradiť celú pohľadávku banky z predmetnej zmluvy, ktorú ku dňu
23.04.2021 vyčíslili vo výške 1.434,53 eur. Výzvou zo dňa 25.03.2022 právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú k úhrade splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 25.03.2022 vo výške 1.190,74
eur, nakoľko je pohľadávka banky z predmetnej zmluvy splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so
splácaním viac ako tri mesiace. Uviedol, že ak dlžnú sumu žalovaná neuhradí, je banka oprávnená

postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0411/2022/CE zo dňa 23.06.2022
postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu okrem iného aj pohľadávku uplatnenú voči žalovanej v
tomto konaní, čo bolo preukázané z predloženej písomnej zmluvy o postúpení a jej príloh. Oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 13.10.2017 uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497 a nasl.
ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/
a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie mal v spore taktiež

preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených
listín, že došlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej
na žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti súd dospel k
záveru, že právny predchodca žalobcu dodržal postup vyžadovaný § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu ako banky na žalobcu.

8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom
konanípodrobilobsahpredmetnejzmluvypreskúmaniuzhľadiskajejsúladusnormamispotrebiteľského
práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy.Súdprvejinštanciekonštatoval,žepredmetnázmluvaneobsahujezákonnevymedzenúúrokovú

sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. V posudzovanom prípade nebola na začiatku zmluvného vzťahu určená
konkrétna výška úrokovej sadzby, ale výška úroku sa mala odvíjať od výšky čerpania celkového
úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do
najbližšieho dňa splatnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto vymedzená úroková sadzba

v predmetnej zmluve nie je pre priemerného spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vymedzená
dostatočne jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom. Spotrebiteľ musí byť už na začiatku zmluvného
vzťahu úplne a jasne informovaný o všetkých podmienkach čerpania úveru tak, aby sa vedel rozhodnúť,
či do predmetného úverového vzťahu vstúpi, pričom uvedená požiadavka je ešte zvýraznená pri
dojednávaní úrokovej sadzby úveru, nakoľko úrok predstavuje hlavnú zložku nákladov spotrebiteľa

spojenýchsospotrebiteľskýmúverom.Súdprvejinštancievtejtosúvislostiďalejuviedol,ževpredmetnej
zmluvejevýškaúrokuvyjadrenáveurách(označenieako"Poplatokzakomfort"),pričomprespotrebiteľa
je uvedená neúplne a klamlivo, nakoľko tu nie je zároveň uvedené, či sa jedná
o úrok za rok, za mesiac alebo za iné časové obdobie. Súd prvej inštancie navyše uviedol, že
z vyjadrenia výšky úroku v ročnej percentuálnej sadzbe v predmetnej zmluve vyplýva, že pri určitom

čerpaní finančných prostriedkov a vykonaných určitých splátkach by bol spotrebiteľ zaviazaný platiť úrok
až vo výške 45,00 % ročne, čo je nepochybne úrok neprimeraný
a v rozpore s dobrými mravmi.

9.Vzhľadomnaabsenciuvyššieuvedenejnáležitostivpredmetnejzmluve,súdprvejinštanciepovažoval

úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom
znení). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale
len na vrátenie poskytnutej sumy istiny po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. V tomto prípade z
vykonaného dokazovania (platobnej histórie žalovanej a žalobcom predloženej špecifikácie postúpenej

pohľadávky) vyplynulo, že žalovaná z poskytnutého úveru čerpala sumu 5.853,35 eur a realizovala
vklady na účet v celkovej výške 5.925,73 eur. Pokiaľ žalovaný nárok presahoval sumu istiny, ktorá by
žalobcovi patrila, tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani nárok na žalobou uplatnený
úrok z omeškania. Keďže žalobca má nárok iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru, táto už bola

žalovanou splatená pred podaním žaloby, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobu v celom
rozsahuzamietol,apretobyvzmyslecitovanéhoustanoveniaCSPpatriloprávonanáhradutrovkonania
žalovanej voči žalobcovi. Náhradu trov konania však žalovanej nepriznal a rozhodol, že nemá právo na

náhradu trov konania, keďže žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli,
ani si žiadne neuplatnila.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom súdu
prvej inštancie, že Zmluva o Kreditnej karte uzatvorená dňa 13.10.2017 medzi postupcom a žalovanou
(ďalejaj,,predmetnázmluva“)neobsahujezákonnevymedzenúúrokovúsadzbuspotrebiteľskéhoúveru.
Uviedol, že v uvedenom prípade sa jedná o špecifický druh úveru, a to úveru formou kreditnej karty(alternatívne revolvingového úveru), pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá
časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto
úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále

k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou
zvyšuje. Vzhľadom na špecifický druh úveru ako revolvingu nie je možné vopred vypočítať napr. ani
presnú úrokovú sadzbu spojenú s revolvingovým úverom, ktorá však bola v Zmluve vyjadrená určitým
spôsobom a závisela od sumy skutočnej čerpanej dlžníkom. In concreto pri výške čerpanej sumy od
300,01 eur do 600,00 eur bol úrok v rozmedzí 44,00% - 22,00% a závisel od skutočne čerpanej sumy

ku koncu účtovného obdobia. Výpočet úroku je teda stanovený a vypočítaný podľa automatizovaného
matematického výpočtu v systéme postupcu (ktorého výstupom je platobná história) podľa sumy reálne
čerpanej dlžníkom ku koncu účtovného obdobia, avšak vždy v rámci konkrétne čerpanej sumy. Ak
by dlžník teda vyčerpal celý úverový rámec vo výške 600,00 eur (bez žiadnej splátky), tak úroková
sadzba by bola nepochybne určená vo výške 22,00% p. a. V danom prípade sa teda žalobca nestotožnil
s výkladom súdu, že úroková sadzba nie je uvedená dostatočným jasným, zrozumiteľným a určitým

spôsobom. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v rámci žaloby si uplatnil len neuhradenú časť istiny vo
výške 356,23 eur. Pre úplnosť dodal, že „Úrok vyjadrený v eurách – Poplatok za komfort“ z platobnej
histórie ani nevyplýva a žalobca si ho v rámci žaloby neuplatňoval. Taktiež označil za irelevantné
konštatovanie súdu o úroku vo výške 45,00% (ktorá by mala byť v rozpore s dobrými mravmi), nakoľko
uvedené sa na súdenú vec nevzťahuje a zároveň by si takáto vec vyžadovala ďalšie dokazovanie v

rovine, že úrok do akej výšky tieto dobre mravy nepresahuje (čo však pre súdený prípad nie je vôbec
relevantné).Vzhľadomkuvedenémubolžalobcatohonázoru,žepredmetnázmluvaobsahujenáležitosť
vyžadovanú podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko prehľadným a
transparentným spôsobom uvádza kedy a v akej výške sa bude uplatňovať
tá-ktorá úroková sadzba a tá je závislá od výšky reálneho čerpania úverového rámca. Na základe

uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny.

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie opätovne rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 356,23 eur s príslušenstvom, a to na podklade Zmluvy o Kreditnej
karte (spotrebiteľský úver) zo dňa 13.10.2017 (ďalej aj ,,predmetná zmluva“), uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu (D. D., E.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Žalobca svoju aktívnu

legitimáciu opieral o Zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022, ktorá bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom.

15. Súd prvej inštancie podstatu svojho zamietajúceho rozhodnutia založil na právnom závere, že

predmetná zmluva neobsahuje zákonne vymedzenú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď v posudzovanom prípade
nebola na začiatku zmluvného vzťahu určená konkrétna výška úrokovej sadzby, ale výška úroku sa mala
odvíjať od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy
splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti.

16. Vzhľadom na uvedenú absenciu jasne vymedzenej úrokovej sadzby podľa
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie následne
vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu dospel k

záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie iba poskytnutej istiny úveru po odrátaní plnenia od žalovanej.
Nakoľko žalovaná splatila istinu pred podaním žaloby, súd prvej inštancie žalobu zamietol.17. V danej veci nie je sporným posúdenie predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu súd ex offo skúma opodstatnenosť uplatneného

nároku z hľadiska súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.

18. S poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil vec
skutkovo a právne, keď dospel k záveru o absencii zákonne vymedzenej úrokovej sadzby, následkom

čoho vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov
s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

19. Pre vysporiadanie sa s namietanými skutočnosťami odvolací súd preskúmal obsah spisového
materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Nesprávny skutkový záver ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191
CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo.Prihodnotení
dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska

ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

21. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce

bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil
podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy
(ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

24. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vymedzuje

prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým,
že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje, robí z týchto náležitostí
nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné
postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých

dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený apri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným
znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť,
a to formou autonómie vôle. Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon o

spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby
za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenia úverovej zmluvy. Niektoré
ustanovené náležitosti, a to práve tie, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že
ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ako sankciou pre dodávateľa,
ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (porovnaj rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

25. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dňa 13.10.2017 bola medzi právnym predchodcom

žalobcu (spoločnosťou D. D., E., so sídlom F. XX,
XXX XX G., IČO: XX XXX XXX) a žalovanou uzatvorená zmluva označená ako "Zmluva o Kreditnej karte
(spotrebiteľský úver)," na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej
spotrebiteľskýrevolvingovýúversvýškoucelkovéhoúverovéhorámcavsume600,00eurpripremenlivej
úrokovej sadzbe, ktorá podľa zmluvy závisela od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu

účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti (úrok
je v tejto zmluve označený aj ako "Poplatok za komfort"). Výška minimálnej splátky pri schválenom
úverovom rámci
600,00 eur bola podľa predmetnej zmluvy vo výške 30,00 eur. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN
vo výške 37,89 % a priemerná RPMN vo výške 22,42 %.

26. Následne veriteľ D. D., E.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022 postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. na súčasného žalobcu. Ako
vyplýva zo Špecifikácie postúpenej pohľadávky, žalovaná čerpala na základe poskytnutého úverového
rámca finančné prostriedky v celkovej výške 5.853,35 eur a vykonala vklady (úhrady titulom predmetnej

zmluvy) spolu vo výške
5.925,73 eur.

27. Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že v predmetnej Zmluve o Kreditnej karte zo
dňa 13.10.2017 sa výška úroku rozlišuje podľa výšky čerpania úverového rámca ku koncu účtovného

obdobia, pričom výška úroku je uvádzaná v rozpätí (od – do) a nie konkrétnou výškou. Odvolací súd
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade chýba jasné, zrozumiteľné a určité
vymedzenie úrokovej sadzby. Určenie úrokovej sadzby takýmto spôsobom, teda v závislosti od výšky
čerpania je neprípustné a je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. V zmluve preto chýba zákonná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to úrok podľa
§ 9 ods. 2 písm. i), čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Výška
úrokovej sadzby musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje
do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 4 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo

zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu
záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale iba nárok na vrátenie

poskytnutej sumy istiny ako rozdielu medzi výškou reálne čerpaného úveru a úhradami žalovanej.
Nakoľko z platobnej histórie žalovanej a žalobcom predloženej špecifikácie postúpenej pohľadávky
vyplynulo, že žalovaná z poskytnutého úveru čerpala sumu 5.853,35 eur a uskutočnila vklady na účet
v celkovej sume 5.925,73 eur, istina poskytnutého úveru bola nesporne uhradená žalovanou už pred
podaním žaloby. Súd prvej inštancie tak správne žalobu zamietol.

29. Pokiaľ ide o posúdenie dojednaného úroku vo výške 45 % ročne s dobrými mravmi, touto
skutočnosťou sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovostiposkytnutého úveru bolo postačujúce vyššie uvedené konštatovanie o absencii zákonne vymedzenej
úrokovej sadzby v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a

§ 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a
preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania žalovaná neuplatnila a zároveň jej preukázateľne
ani žiadne trovy v zmysle § 251 CSP v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že jej
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 420 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a ods. 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).