Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418200255
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5418200255.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so
sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, adresa na doručovanie Sociálna poisťovňa,
pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, Dolný Kubín, proti žalovanému: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, o zaplatenie 5.295,40 eur s
príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
6C/10/2018-221 zo dňa 4. 5. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.295,40
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom nepriznal náhradu trov
konania žalobcovi (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení sp.
zn. 6Co/8/2019 zo dňa 25. 2. 2021, ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie v danej veci. Uviedol, že
pôvodný žalovaný v rade 1/ A. B. (voči ktorému bolo konanie zastavené) bol uznaný v trestnom konaní za

vinného, že dňa 31. 3. 2007 spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za
čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na dva roky. Pri uvedenej udalosti utrpel škodu na zdraví jeho spolujazdec C. A., nar.
4. 10. 1957. Tento bol uznaný za invalidného a žalobca mu vyplácal invalidný dôchodok. D. E. F. zo
dňa 25. 3. 2015 žalobcovi oznámila, že v poistných udalostiach vzniknutých od 1. 11. 2003 do 31. 3.
2007 nie sú jeho nároky dôvodné, pretože až novela zákona č. 381/2001 Z. z., zákon č. 110/2007 Z.
z. explicitne zakotvila, že poisťovateľ má povinnosť uhradiť preukázané náklady zdravotného poistenia,

nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia aj príslušným subjektom, kým do 31. 3. 2007
bola táto povinnosť stanovená len vo vzťahu k poškodenému.
3. Pokiaľ sa zmenami v ustanovení § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. bránil aj žalovaný, súd túto obranu
vyhodnotil ako nedôvodnú a odkázal na právny názor Krajského súdu v Žiline vyslovený v zrušujúcom
uznesení v danej veci. Okresný súd preto konštatoval, že žalobca má v danej veci postavenie
poškodeného, ktorý si mohol uplatniť nárok v zmysle § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z.
v znení účinnom od 1. 1. 2002.

4. Ďalej konštatoval, že medzi protiprávnym konaním pôvodného žalovaného 1/ a vzniknutou ťažkou
ujmou na zdraví C. A. (následkom ktorej sa stal invalidný) je príčinná súvislosť, pričom uvedené bolo
v konaní nesporné. Rovnako nebola sporná ani výška škody, ktorú žalobca uplatnil v tomto spore
a preukázal v súlade s § 238 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. 1.2008. Tiež nebolo sporné, že traktor, ktorý viedol pôvodný žalovaný v rade 1/ a ktorým došlo k ublíženiu
na zdraví, nebol vo vzťahu k zodpovednosti za škodu poistený u žiadneho poisťovateľa. V dôsledku
uvedeného vychádzajúc z § 15 ods. 1 a § 24 ods. 3 a 5 zák. č. 381/2001 Z. z. tak mal žalobca

právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči žalovanému, ktorý má povinnosť poskytnúť
poistné plnenie z garančného fondu. Toto právo mohol žalobca uplatniť nezávisle, resp. samostatne
len voči žalovanému tak, ako by to bolo možné uplatniť priamo voči poisťovateľovi (za predpokladu,
že by bol traktor poistený). Pokiaľ by okresný súd prijal názor žalovaného, že ak nemožno na plnenie
zaviazať pôvodného žalovaného 1/, nemožno zaviazať na plnenie ani žalovanú Slovenskú kanceláriu

poisťovateľov, potom by to znamenalo, že poškodený by nemal právo na poistné plnenie za škodu
z garančného fondu ani v prípade, ak by škodca napríklad zomrel pri dopravnej nehode alebo by bol
neznámy. V prípade neznámeho škodcu pritom zákon č. 381/2001 Z. z. v § 24 ods. 2 písm. a) výslovne
zakotvuje, že žalovaný poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu na zdraví
a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
nezistená osoba s tým, že podmienkou vzniku práv poškodeného je, že útvar Policajného zboru nehodu

po jej vzniku zistil.
5. Pokiaľ Krajský súd v Žiline v obdobnej veci vyslovil iný právny názor, okresný súd na uvedené nemohol
prihliadať, pretože v posudzovanom prípade bol viazaný zrušujúcim uznesením sp. zn. 6Co/8/2019 zo
dňa 25. 2. 2021.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom konštatoval plný úspech

žalobcu vo veci, ktorému však nemohli vzniknúť žiadne trovy.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý mal za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odkázal na znenie
§ 3 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z. a konštatoval, že žalovaný je povinný nahradiť príslušné dávky len

vtedy,akpoistený (škodcaA.B.)jepovinnýichnahradiťtýmtosubjektom.A.B.zomrel1.9.2019,pričom
dedičské konanie bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný osobe, ktorá sa postarala
o pohreb poručiteľa. Odkazujúc na § 217 ods. 1 CSP odvolateľ vyslovil názor, že v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku už neexistoval subjekt, ktorý bol povinný plniť príslušným subjektom, pričom
povinnosť žalovaného plniť je daná a podmienená tým, že poistený (škodca) je povinný nahradiť ich

týmto subjektom. Ak v čase vyhlásenia rozsudku neexistuje subjekt, ktorý by bol povinný nahradiť škodu,
nie je daná ani povinnosť žalovaného plniť podľa § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Napokon odvolateľ
odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/81/2020 zo dňa 30. 12. 2020, ktorým odvolací
súdpotvrdilvýrokozamietnutížalobyvočižalovanému(Slovenskákanceláriapoisťovateľov),pričomišlo
o tú istú škodovú udalosť a predmet konania – náhrada za vyplatené dávky invalidného dôchodku, len

za iné časové obdobie. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že sa
pridržiava žaloby z dôvodu, že podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má právo

na náhradu škody voči pôvodnému žalovanému 1/, a to v súvislosti s výplatou nemocenských dávok
a dôchodkových dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Keďže k protiprávnemu
konaniu došlo pri dopravnej nehode, náhradu škody by mal uhradiť žalovaný. Odkázal na právny
názor vyslovený Krajským súdom v Žiline v danej veci a tiež na ďalšie rozhodnutia iných krajských
súdov. Skutočnosť, že vyplácaný invalidný dôchodok nepochybne patril a patrí medzi dávky vyplácané

žalobcom, vyplýva z § 13 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca si mohol v zmysle §
15 ods. 1 a § 24 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. uplatniť svoj nárok priamo voči žalovanému, ktorý
je povinný poskytnúť poistné plnenie z garančného fondu. Toto právo je možné uplatňovať samostatne
len voči žalovanému. Skutočnosť, že pôvodný žalovaný v rade 1/ zomrel a jeho záväzok neprešiel na
inú osobu, neznamená zánik povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu škody.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoj odvolací návrh a odkázal na odlišné
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom

v Žiline v aktuálnej veci a tiež ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Smrť pôvodného žalovaného 1/, a to
bez prechodu záväzku na inú osobu nemá za následok zánik povinnosti žalovaného nahradiť škodu.11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa ustanovenia § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

12. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku krajský
súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je spojené
oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích námietok

(viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP).

13. Žalovaný v podanom odvolaní vymedzil dva okruhy námietok – jednak poukazoval na súvislosť
medzi zodpovednosťou primárneho subjektu (pôvodného žalovaného 1/ A. B.), od ktorej sa odvodzuje
zodpovednosť poisťovne, resp. Slovenskej kancelárie poisťovateľov, jednak odkázal na rozdielnu
rozhodovaciu prax krajského súdu (v inej obdobnej veci bol vyslovený opačný právny názor v totožnej

právnej otázke).

14. V danej veci rozhodol krajský súd skorším uznesením sp. zn. 6Co//8/2019 zo dňa 25. 2. 2021,
v ktorom sa v podrobnostiach vyjadril k výkladu § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. v kontexte úpravy zákona
č. 381/2001 Z. z., predovšetkým ustanovenia § 4 uvedeného predpisu (odvolateľ zjavne nepresne

spomína „§ 3 ods. 2-3“ zákona č. 381/2001 Z. z.). Na uvedené právne úvahy vyslovené v rozhodnutí
krajského súdu postačuje na tomto mieste odkázať. Okresný súd pritom právny názor odvolacieho súdu
v plnej miere rešpektoval tak, ako mu to ukladá procesná úprava (§ 391 ods. 2 CSP).
15. Oprávnenie Sociálnej poisťovne uplatňovať nárok na náhradu škody podľa § 238 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. je viazané na splnenie podmienky zavineného protiprávneho konania, ktorého dôsledkom

bola povinnosť výplaty príslušnej sociálnej dávky. Toto svoje právo mohla uplatniť voči osobe, ktorá
škodu spôsobila (A. B., voči ktorému však okresný súd konanie zastavil uznesením zo dňa 13. 4. 2023)
i voči poisťovateľovi postupom podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., resp. voči Slovenskej kancelárii
poisťovateľov podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená
škoda nebolo poistené.

16. Aktuálne treba konštatovať, že povinnosť pôvodného žalovaného 1/ A. B. zanikla jeho smrťou
(dedičské konanie bolo zastavené s konštatovaním vydania majetku nepatrnej hodnoty osobe, ktorá
sa postarala o pohreb), s čím sa však nemôže spájať zánik povinnosti poisťovateľa, resp. Slovenskej
kancelárie poisťovateľov. Táto konštrukcia zániku zodpovednosti prezentovaná odvolateľom totiž
popiera zmysel podporných ustanovení formulovaných § 24 zákona č. 381/2001 Z. z., na čo správne

poukázal okresný súd v odseku 43 napadnutého rozhodnutia. Zároveň správne vychádzal zo znenia
odseku 2 písm. b) uvedeného ustanovenia, podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti. Zodpovednosť A. B. bola právoplatne konštatovaná v trestnom konaní.
Zároveň je zrejmé, že tento nedisponoval povinným zmluvným poistením motorového vozidla, z ktorého

dôvodu je subjektom povinným nahradiť škodu práve žalovaný. Skutočnosť zánik právnej subjektivity A.
B. (a tým i jeho zodpovednosti za škodu) nemala na uvedené závery krajského súdu žiaden vplyv.

17. K námietke o odlišnej rozhodovacej praxi krajského súdu treba uviesť, že v danej veci rozhodol
senát odvolacieho súdu prv zrušujúcim uznesením, v ktorom prezentoval právny názor a tento bol pre

súd prvej inštancie záväzný. V rovnakom období bolo rozhodnuté iným senátom vo veci s totožným
skutkovým stavom, pričom tu odvolací súd prezentoval odlišný výklad znenia § 238 zákona č. 461/2003
Z. z. (10Co/81/2020).
18. Aktuálne si je odvolací senát vedomý, že rozdielna rozhodovacia činnosť súdov v obdobných či
totožných otázkach závažným spôsobom naráža na mantinely ústavnosti. Možno však konštatovať, že

vývoj názorov na jednotlivé právne otázky je imanentnou súčasťou praktického rozhodovania súdov,
tieto sa vyvíjajú, korigujú, či dokonca úplne menia. Takýto postup je prirodzený, pokiaľ sa má právna
teória zlepšovať, prispievať k čo najlepšiu uchopeniu (vyriešeniu) jednotlivých právnych otázok.
19. V posudzovanej veci tak odvolací súd dospel k presvedčeniu o náležitom výklade znenia § 238
zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. tak, ako ho prezentoval krajský

súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Co//8/2019 zo dňa 25. 2. 2021 a zároveň mal za to, že zánik
zodpovednosti osoby, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok zánik zodpovednosť Slovenskej
kancelárie poisťovateľov (viď odôvodnenie vyššie).20. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej, ako aj vo výroku
o trovách konania, vo vzťahu ku ktorým žalovaný neprezentoval žiadne odvolacie dôvody.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 2 : 1.

Odlišné stanovisko sudcu/predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
V zmysle § 394 ods. 1 CSP si dovoľujem pripojiť odlišné stanovisko.

Účelom a zmyslom právnej úpravy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je čo najkomplexnejšie sanovanie (slovami Ústavného súdu SR
„eliminovať škodlivé následky spôsobenej dopravnej nehody“; sp. zn. III. ÚS/602/2022 zo dňa

16.02.2023) poškodeného t. j. subjektu bezprostredne zasiahnutého škodovou/poistnou udalosťou.
K uvedenému účelu smeruje celá koncepcia a právna regulácia (výrazne presahujúca rámec iba
vnútroštátnej úpravy) povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

Žalobca v súdenej veci nie je poškodeným, ale („len“) „príslušným subjektom“ v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 381/2001 Z. z., ktorý poškodenému vyplatil dôchodkové dávky. To znamená, že určujúce východisko
odškodňovania následkov dopravných nehôd – úplného sanovania poškodeného – vo vzťahu k nemu
nie je možné uplatňovať paušálne, resp. automaticky.
Žalobcom uplatnený nárok má vo svojej podstate charakter regresného nároku a smeruje ako

postihové právo voči škodcovi – voči pôvodnému žalovanému 1/ (medzičasom už zosnulému A.
B.) – a prostredníctvom povinného zmluvného poistenia voči poisťovateľovi. V konkrétnostiach
prejednávaného prípadu je však významným tiež to, že žalovaný nie je „štandardným“ poisťovateľom,
ale „reprezentantom“ Poistného garančného fondu, ktorý rovnako vo vzťahu ku škodcovi (pôvodne
žalovanému 1/) v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. disponuje regresným nárokom.

Vo vzťahu medzi terajšími sporovými stranami tak ide o subsidiaritu na strane nárok uplatňujúcej
(žalujúcej strane), ako aj na strane nároku sa brániacej (žalovanej strane) a v nemalej miere aj
o konkurenciu regresných nárokov. S určitým zjednodušením až zveličením možno uviesť, že podstatou
aktuálne riešeného problému je ustálenie, „komu má zostať v rukách čierny Peter“. Inými slovami, ktorá
zo strán sporu bude tou, ktorá napriek existencii regresného práva voči bezprostrednému škodcovi

(žalobca prostredníctvom § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a žalovaný prostredníctvom § 24 ods. 7
zákonač.381/2001Z.z.)budetým,ktoponesieťarchuvyplateniadôchodkovejdávkypoškodenémubez
reálnej možnosti regresu, keďže škodca medzičasom zomrel a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný
osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Domnievam sa, že v tomto smere nie je možné priznávať žalobcovi
(Sociálnej poisťovni) nejakú preferenciu len preto, že ide o inštitúciu napojenú na štátny rozpočet. Takýto

prístup naráža na ústavný princíp rovnosti pred zákonom.

Spoukazomnaakcentáciugramatickéhovýkladuprizaujatíväčšinovéhorozhodnutiaodvolaciehosúdu/
senátu a vzhľadom na to, že ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. pojednáva len výslovne
o poškodenom (na rozdiel od § 4 ods. 3 označeného zákona, ktorý upravuje aj nároky „príslušných

subjektov“) mám za to, že v konkrétnostiach súdeného prípadu mala byť žaloba voči žalovanému
(Slovenská kancelária poisťovateľov) zamietnutá. O to viac, že právna úprava zákona č. 461/2003 Z.
z. (§ 238 ods. 7) priamo pamätá na situácie, kedy uplatňovanie postihového práva je viazané aj na
majetkové pomery škodcu.

V Žiline dňa 30. apríla 2025 JUDr. Róbert Urban

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).