Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoEk/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107228742
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7107228742.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej
a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom so sídlom na
Zámockej 30 v Bratislave, sp. zn. EX 2797/23, v konaní o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 23. januára 2025, č. k. 34Er/269/2007-30 v spojení
s opravným uznesením z 13.3.2025 č. k. 34Er/269/2007-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutých výrokoch I. a II.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým

uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I., II.). O náhrade trov exekúcie rozhodol tak,
že súdnemu exekútorovi žiadne nepriznal (III.).
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci exekučný
súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 4422/07 zo dňa 09.07.2007, na podklade ktorého sa

oprávnený domáhal peňažného plnenia v dôsledku porušenia povinnosti povinného plniť riadne a včas,
zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného úverovou zmluvou č. 9040899 (ďalej len „úverová
zmluva“) uzavretou medzi oprávneným ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10.000,- Sk (331,93 eur), ktorý sa
povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 8.000,- Sk (265,55 eur), celkovo tak sumu 18.000,-
Sk (597,49 eur), a to v 10. mesačných splátkach po 1.800,- Sk (59,74 eur), počnúc dňom 28.8.2006.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54
ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 1 ods. 1
a ods. 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, §
57 ods. 2 a ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, na ich základe právne posúdil
vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorého sa veriteľ ako oprávnený
zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi (povinnému) úver o povolenom prečerpaní a spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Súd
prvej inštancie preskúmal inkorporovanú rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve, ktorou rozhodcovský
súd založil svoju právomoc a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou znevýhodňujúcouspotrebiteľaazdôvodu,ženebolaindividuálnedojednaná,nebolaplatne
dohodnutá, preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Rozsudok vydaný bez právomocirozhodcovského súdu t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným
titulom.
4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

nepriznal s odôvodnením, že k vyčísleniu trov konania došlo v rozpore so zák. č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený svojimi odvolacími námietkami
poukazujúcimi na nesprávnosť či neúplnosť skutkových zistení a na nesprávnosť právneho posúdenia

veci uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolateľ v odvolaní namietal,
že by úverová zmluva predstavovala spotrebiteľskú úverovú zmluvu, keďže sa zmluvné strany dohodli
na tom, že právne vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka, a navyše preto, že úverová zmluva má povahu absolútneho obchodu. Odvolateľ v odvolaní
súdu prvej inštancie zároveň vytkol nesprávne vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky, napriek tomu, že tá bola zmluvnými stranami dojednaná v súlade s právnymi

predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolateľ v tomto smere vychádzal
z úvahy, podľa ktorej, v čase uzavretia zmluvy o úvere, Občiansky zákonník nezakazoval použitie
„nevýhradnej rozhodcovskej doložky“ umožňujúcej každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská
doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán. Podľa odvolateľa, dlžník (povinný) podpisom zmluvy o úvere
jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, keďže
tie sú nielen formálne ale aj materiálne neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, čomu nasvedčuje
to, že sú vyhotovené na spojenom hárku papiera spolu s úverovou zmluvou. Vo vzťahu k výroku III.
uznesenia odvolateľ žiadne argumenty neuviedol.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie
podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. vo výrokoch I. a II. (vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa,
ktorou výrok III. nespochybňuje), ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

11. Odvolací súd sa v prvom rade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci prvoinštančným
súdom a za správny považuje jeho záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel, na
podklade toho, že úverová zmluva bola uzavretá medzi veriteľom, t. j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie a spotrebiteľom, resp. povinným,

ktorému bol ako fyzickej osobe poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom sa veriteľ zaviazal spotrebiteľovi
poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaviazal tieto peňažné prostriedky a celkové náklady spojené
s poskytnutým úverom vrátiť a uhradiť. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že spotrebiteľská
ochrana je v tomto zmluvnom vzťahu vylúčená z dôvodu, že sa zmluvné strany zaviazali spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy

nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné
podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Pokiaľ by súd prvej inštancie
nepristúpil k aplikácii ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, povinnému by akospotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
prislúcha.

12. Odvolací súd v tomto smere podotýka, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová
zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver
poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je
úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu

k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy,
ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým
počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred
predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy
o úvere. Spotrebiteľ, resp. povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie

alebo neprijatie návrhu.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je
povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený
skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z

uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

14. Exekučný pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (zmluvy), ak je exekučným titulom v konaní rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky (zmluvy), čo vyplýva aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/135/2012 zo dňa 5. decembra 2012, ktorými
konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej
zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať
rozpor exekučného titulu do zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola

medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či k jej uzavretiu došlo platne.

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 4422/07 zo dňa 09.07.2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2007 a vykonateľnosť dňa 09.08.2007. Vychádzajúc

z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať
predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru k zmluve o úvere uzavretej dňa 25.07.2006 medzi oprávneným a povinným.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Podľa nazerania odvolacieho súdu,

povinný podpisom zmluvy o úvere jednoznačne neprejavil svoju vôľu byť viazaný aj so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, a to napriek tomu, že sú
podľa tvrdenia odvolateľa, formálne aj materiálne súčasťou úverovej zmluvy. Predmetná rozhodcovská
doložka na prvý pohľad nielenže splýva s ostatnými štandardnými ustanoveniami tejto zmluvy ale ťažko
možno predpokladať, že by si povinný bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie

rozhodcovskej doložky, a to najmä pre jej predtlačenú formu, ktorej obsah povinný nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť. Odvolací súd zároveň pripúšťa, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru bol upravený aj odlišný spôsob riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, keďže dlžníkovi bolo umožnené obrátiť sa na všeobecný súd. Avšak v prípade,
ak by si veriteľ ako oprávnený uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, bolo povinnosťou povinného

sa rozhodcovskému konaniu podriadiť, a to bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo indikuje
sťažený prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy.16. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).