Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Mária Malíková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:1021201147.3

Uznesenie

7 25Co/78/2024
25Co/79/2024

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a Mgr. Mareka Janigloša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C.XX/XX,XXXXXD.,protižalovanej:Slovenskárepublikazast.MinisterstvomspravodlivostiSlovenskej
republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody vo výške 25 950 eur, o odvolaní
žalobkyne proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo dňa 21.
marca 2024 pod č.k. 18C/51/2021-352 (ďalej len „rozhodnutie súdu prvej inštancie“) a odvolaní proti
dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. októbra 2024 pod č.k. 18C/51/2021-377, takto

r o z h o d o l :

7 25Co/78/2024
25Co/79/2024

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21. marca 2024 pod č.k. 18C/51/2021-352

v napadnutom II. výroku týkajúcom sa trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobkyne proti dopĺňaciemu uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 29. októbra 2024 pod
č.k. 18C/51/2021-377 o d m i e t a .

III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením prvým výrokom zastavil konanie a druhým výrokom priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 144,
§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256, § 262 ods. 1, 2 CSP.
1.2. Uviedol, že žalobou zo dňa 16.07.2021 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 25 950

eur. Dňa 21.03.2024 bolo súdu doručené písomné podanie žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť a
zároveň na pojednávaní dňa 21.03.2024 prehlásila, že celú žalobu berie späť. Pretože žalobkyňa využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu, súd akceptoval späťvzatie žaloby
a konanie zastavil. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení
bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek

dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.1.3. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorej zo strán sporu. O
trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má nárok na
náhradu trov konania v plnej výške, pretože žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Dôvody

hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP u strán sporu ani v okolnostiach
veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 21. marca 2024 pod č.k. 18C/51/2021-352

podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že výrok uznesenia je v rozpore
s § 19 písm. a), b), § 127 ods. 2, § 168 ods. 1 až § 171 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2, §
251 až § 264 CSP. Dôvodila tým, že JUDr. Podbehlá, celý súd, zamestnanci OS NR sú vylúčení, nie
sú miestne príslušní, preto nemajú žiadne právo vydať rozhodnutie a rozhodovať o trovách žalovanej.
Nejedná sa ani o neodkladný úkon, nie je to povinnosť súdu. Namietala neposlanie predvolania na
predbežné konanie jej aj žalovanej, bol predvolaný zástupca MV SR, preto zástupcovi SR nevznikli

žiadne trovy. Vytýkala, že predbežné konanie sa nekonalo, súd je nečinný, tým vznikli prieťahy v konaní.
Namietala nesprávny úradný postup, čím jej bola úmyselne spôsobená škoda na jej právach. Sú jej
zatajované doklady, aby nemala slobodný prístup k informáciám. Žalovanej sa môžu priznať iba také
trovy konania, ktoré súviseli s predbežným konaním a súdnym konaním. Súd nevychádzal z posúdenia
všetkých okolností a koná svojvoľne a žalovanú predvolával bez dôvodu, tieto skutočnosti považovala

za vady.

3.1. Dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie doplnil napadnuté uznesenie tak, že návrh na prerušenie
konania zamietol. Poukázal na ustanovenia § 163 ods. 1, § 225 ods. 1, 2, 3, § 234 ods. 1, 2 CSP.
3.2. Uviedol, že žalobkyňa dňa 10.01.2024 doručila súdu podanie, ktoré podľa obsahu vyhodnotil ako

návrh na prerušenie konania, pretože v ňom uviedla, že „podľa § 163 CSP prerušuje konanie na 3
mesiace, t.j. do dňa 08.03.2024.“ Uvedené podanie bolo zaslané žalovanej na vyjadrenie a tá uviedla,
že rovnako podľa obsahu jej podanie vyhodnotila ako návrh na prerušenie konania v zmysle § 163 CSP.
K tomuto návrhu sa však nepripojila, keďže neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť konanie
prerušené. Ustanovenie § 163 CSP upravuje možnosť súdu prerušiť konanie, ak sporové strany vyvinú

smerom k tomuto procesnému postupu aktivitu a dajú dostatočne najavo, že nemajú záujem, aby súd
pokračoval v konaní, v prejednávaní a v rozhodovaní veci. Záujem na prerušení konania prejavila len
žalobkyňa a žalovaná sa jasne vyjadrila, že sa k jej návrhu nepripája, pretože neexistuje dôvod na
prerušenie konania. Keďže nebola naplnená základná podmienka na prerušenie konania podľa § 163
CSP a to, že obe sporové strany musia prejav urobiť zhodne, súd návrh na prerušenie konania zamietol.

4. Žalobkyňa podaním zo dňa 04.12.2024 doručila súdu odvolanie proti dopĺňaciemu uzneseniu zo dňa
29. októbra 2024 pod č.k. 18C/51/2021-377. Uviedla, že odvolanie podáva pre irelevantnosť výroku,
odôvodnenia aj poučenia doplňovacieho uznesenia, ktoré navrhla zrušiť. Navrhla preskúmať dodržanie
zákonnostiuznesenia,konania,porušeniejejzákladnýchľudskýchprávaslobôd,ktoréobšírnepopísala.

5. Žalovaná sa k odvolaniam žalobkyne písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti výroku II. týkajúcom
sa trov konania bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355

ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
II. výroku týkajúcom sa trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.07.2021

domáhala náhrady škody podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku vo výške 25 950 eur. Uznesením
č.k. 18C/51/2021-299 zo dňa 31.08.2023 súd žalobkyni oslobodenie od súdneho poplatku za návrh na
prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, nepriznal. Dňa 21.03.2024 žalobkyňa doručila súdu
podanie označené ako späťvzatie žaloby na SR a na pojednávaní toho istého dňa uviedla, že beriecelú žalobu späť. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je vo výroku II.
týkajúcom sa trov konania napadnuté odvolaním žalobkyne. Rozhodnutie v zastavujúcej časti - výrok I.,
nadobudlo dňa 21.05.2024 právoplatnosť. Dňa 29.10.2024 súd rozhodol dopĺňacím uznesením pod č.k.

18C/51/2021-377, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol a ktoré rozhodnutie žalobkyňa napadla
odvolaním.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
13.1. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku II. týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, keď
súd prvej inštancie žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

Odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania vo všeobecnosti ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
sa skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu - § 255 CSP) je charakteristická pre sporové konania a uplatní sa tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania, ktoré jej vznikli.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, ktorý sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
13.2. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 CSP a oproti tomu
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po

začatí konania.

14.1. Poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 196/09, zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky

náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním

žalovanej, ktorá sa celkom či v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín "zavinenie" nemožno interpretovať -
čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti,
v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí

návrhu).
14.2. Od zásady zodpovednosti za výsledok upravenú v ustanovení § 255 CSP a od zásady
zodpovednosti za zavinenie upravenú v ustanovení § 256 ods. 1 CSP predstavuje výnimku ustanovenie
§ 257 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa.

15.1. Žalobou je vymedzený predmet sporového konania. Podľa vôle žalobkyne môže byť z jej strany
žaloba vzatá späť. Po späťvzatí žaloby súd konanie zastaví, ak tomu nebránia okolnosti podľa § 146
CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa môže disponovať s podanou žalobou a toto svoje právo využila,
súd prvej inštancie správne konanie zastavil a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov rozhodol správne s poukazom na zásadu
zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby podľa § 256 ods. 1 CSP a zhodne ako súd prvej
inštancie ani odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
Svoje rozhodnutie zároveň správne odôvodnil a na vec aplikoval správne právne predpisy.15.2. Odvolateľkou namietané nedoručenie predvolania sa nezakladá na pravde. Nie je pravdou ani to,
že bol predvolaný zástupca MV SR. Žalovanú zastupoval ňou poverený zamestnanec.
15.3. Čo sa týka námietok odvolateľky týkajúcich sa vylúčenia zákonnej sudkyne, toho sa žalobkyňa

opakovane domáhala už v minulosti, jednalo sa vždy o námietku zaujatosti založenú na procesnom
postupe konajúcej sudkyne. Súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada s poukazom na ustanovenie
§ 53 ods. 3 CSP. Vzhľadom k vyššie uvedenému ostatné námietky žalobkyne odvolací súd nepovažoval
za relevantné.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom II. výroku týkajúcom sa trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

18. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.

19. Podľa § 386 písm. c), odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

20.1. O prerušení konania podľa § 163 CSP rozhoduje súd uznesením. Z dikcie § 163 CSP je zrejmé,
že ak je naplnená hypotéza tohto ustanovenia, súd konanie prerušiť musí. Proti uzneseniu o prerušení
konania podľa § 163 CSP v súlade s ustanovením § 357 CSP nie je prípustné odvolanie.
20.2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.01.2024 žiadala prerušiť konanie v zmysle

ustanovenia § 163 CSP, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím uznesením tak, že ho zamieta.
Dôvodil tým, že záujem na prerušení konania prejavila len žalobkyňa, žalovaná dôvod na prerušenie
konania nevzhliadla a teda nedošlo k zhodnému návrhu na prerušenie konania, ktoré predpokladá
ustanovenie § 163 ods. 1 CSP. Proti tomuto rozhodnutiu zákonodarca neumožňuje podať odvolanie (§
357 písm. n) CSP) a preto ho je potrebné s poukazom na ustanovenie § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie (dopĺňacie uznesenie) nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2024.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP
a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a)
dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b)dovolateľom

právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelaniedruhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.