Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-10C/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208921
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1218208921.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej

veci žalobcu : N – TEO, s.r.o., Šuty 32/A, Bratislava, IČO : 35 951 966, Bratislava, proti žalovanej :
Slovenská republika – v zastúpení Ministerstvom zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava, o náhradu
škody 4.180,66 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.180,66 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 24.8.2018
až do zaplatenia, na účet žalobcu č.ú.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.12.2018 domáhal voči žalovanej náhrady škody titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Regionálny úrad verejného zdravotníctva
( ďalej len RÚVZ ) tým, že nekonal včas a bez zbytočných prieťahov po začatí správneho konania vo veci
vydania rozhodnutia o udelení súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie s ubytovaním do prevádzky
po zmene nájomcu.

2. Žalobca ako nájomca reštaurácie „ U Teodora“ v rodinnom dome na B. C. XX D. E., ktorého

vlastníčkou a prenajímateľkou je F. B. G., uzatvoril dňa 1.6.2017 podnájomnú zmluvu s podnájomcom –
spoločnosťou 3MLP,s.r.o. Podnájomca ako nový prevádzkovateľ reštaurácie zaplatil žalobcovi nájomné
za mesiace jún, júl a august 2017. Za mesiace september, október, november a polovicu mesiaca
december odmietol nájomné uhradiť a uplatnil si 100% zľavu až do času, kým bude predmet podnájmu
prevádzkyschopný v zmysle udelenia súhlasu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva ( RÚVZ ).
Mesačné nájomné predstavovalo sumu 2.400 € s DPH. Súhlas úradu na základe žiadosti zo dňa
17.8.2017 bol daný až 23.10.2017. Žalobca si uplatňuje náhradu škody za mesiac september v sume

2.400 € a za 23 dní mesiaca október, čo predstavuje sumu 1.780,66 € s DPH, celkom spolu v sume
4.180,66 €. Žalobca si uplatňuje náhradu škody len za prieťahy v konaní pred prvostupňovým správnym
orgánom.

3. Podnájomca ako žiadateľ o udelenie súhlasu s uvedením reštauračného zariadenia do prevádzky
podal žiadosť na RÚVZ dňa 17.8.2017. Úrad po preskúmaní žiadosti vykonal ohliadku priestorov
prevádzky a ústne žiadateľovi avizoval, že budú vo veci nariaďovať meranie hluku. Žiadateľ bez

zbytočného odkladu dňa 8.9.2017 doložil na úrad 4 meracie protokoly, ktoré už boli v minulosti
v prevádzke vykonané. V rovnaký deň vydal RÚVZ oznámenie o začatí správneho konania a zároveň
vydal aj oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o 60 dní a zaslal ho žiadateľovi.
Oznámenie o začatí správneho konania vyvesil na úradnej tabuli až dňa 14.9.2017, doručenie nastalo29.9.2017. Dňa 13.10.2017 požiadal RÚVZ svoj nadriadený orgán – Úrad verejného zdravotníctva SR
oďalšiepredĺženielehotynavydanierozhodnutiao30dní.ÚradverejnéhozdravotníctvaSRtútožiadosť
dňa 19.10.2017 zamietol. Zamietnutie žiadosti odôvodnil tým, že predmetnú vec nie je možné považovať

za obzvlášť zložitú a preto nie je dôvod na ďalšie predĺženie lehoty. Úrad naopak konštatoval, že ide
o jednoduchú vec, ktorú bolo možné rozhodnúť bezodkladne. Úrad uviedol, že prvostupňový orgán
svojim postupom porušil § 49 ods. 1 a tiež ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

4. Z uvedeného je zrejmé, že RÚVZ sa v konaní dopustil nesprávneho úradného postupu. Ten spočíval

v zbytočných prieťahoch v konaní a v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.
Správne konanie malo začať podaním žiadosti o udelenie súhlasu s uvedením reštaurácie s ubytovaním
do prevádzky , teda dňa 17.8.2017. RÚVZ vydal oznámenie o začatí konania až 8.9.2017 a vyvesil ho na
úradnú tabulu až 14.9.2017, okamih doručenia nastal až 29.9.2017, čo bolo 43.deň od začatia konania.
Už táto skutočnosť sama o sebe predstavuje prieťahy v konaní. Podľa Správneho poriadku má správny

orgán povinnosť v jednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne, v ostatných ( nie jednoduchých
veciach ) má povinnosť rozhodnúť v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že RÚVZ nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v jednoduchej veci bezodkladne
a už vôbec nie ani v lehote 30 dní od začatia správneho konania. Neobstojí ani jeho predĺženie lehoty
na vydanie rozhodnutia o 60 dní a ani jeho žiadosť na nadriadený orgán o ďalšie predĺženie lehoty o 30

dní. Konanie začalo dňa 17.8.2017 a keďže sa jednalo o jednoduchú vec, mal RÚVZ o nej rozhodnúť
bezodkladne, najneskôr do konca augusta 2017. Úrad vydal rozhodnutie až 23.10.2017. Za nesprávny
úradný postup sa považujú aj prieťahy v konaní.

5. Žalobcovi vznikla škoda v podobe straty na nájomnom. Celý proces uvedenia priestorov do

prevádzky , ktorá spĺňala všetky štandardy a normy, trval od 17.8.2017 až do 20.12.2017, čo je takmer
4 mesiace. Žalobca si náhradu škody uplatňuje len za prieťahy v konaní na prvom stupni. Za konanie
na odvolacom orgáne si žalobca náhradu škody neuplatňuje.

6. Žalobca svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval na Ministerstve zdravotníctva SR dňa

23.3.2018. Dňa 23.8.2018 mu bola doručená zamietavá odpoveď.

7. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu 6.3.2019. V ňom uviedla chronologický
popis konania na prvom aj druhom stupni správneho konania. K námietkam žalobcu uviedla, že sa
v danom prípade nejednalo o jednoduchú vec. Do konania sa prihlásil aj ďalší účastník p. H., ktorého

musel správny orgán do konania prizvať. Tiež bolo potrebné zohľadniť, že prevádzka v predmetných
priestoroch rodinnej zástavby bola už v minulosti opakovane problematická z dôvodu opakovaných
sťažností na hluk zo strany susediacej rodiny I.. Žalobca teda sám uviedol podnájomcu do omylu, ak
ho ubezpečoval v tom, že posúdenie jeho žiadosti je len formálnym úkonom. V konaní boli uplatnené
námietky účastníkov konania, ktoré bolo treba náležite preskúmať a vyhodnotiť. Žalovaná nemôže

zodpovedať za spôsob, ktorým žalobca so svojim podnájomcom dohodol platenie nájomného. Táto
skutočnosť je predmetom súkromnoprávneho zmluvného vzťahu.

8. Žalobca v Replike doručenej súdu 26.4.2019 uviedol, že Vyjadrenie žalovanej obsahovo nesúvisí
s predmetom sporu a predstavuje len skopírovaný text rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu .

Viaceré tvrdenia žalovanej sú nezrozumiteľné a nejasné, nakoľko z nich nie je zrejmé, či obsahujú prejav
vôle žalovanej, alebo ide o tlmočenie názoru správneho orgánu. Nejedná sa o prostriedok procesnej
obrany žalovanej, ale o referované námietky, ktoré boli vznesené účastníkmi v správnom konaní.

9. Argumenty žalovanej týkajúce sa údajnej neexistencie prieťahov v konaní žalobca popiera. Prieťahy

boli jednoznačne konštatované odvolacím správnym orgánom - Úradom verejného zdravotníctva SR.
Ten jasne deklaroval, že sa jednalo o jednoduchú vec, ktorá mala byť rozhodnutá bezodkladne
a prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s požiadavkou princípu hospodárnosti konania,
keďže nekonal včas a bez zbytočných prieťahov.

10. Žalovaná nijako nevyvrátila skutočnosti konštatované orgánom verejnej moci a vo svojej
argumentácii zašla až tak ďaleko, že vychádza z predpokladu, že žalobca mal pro futuro predpokladať
porušovanie zákona zo strany správneho orgánu. Žalovaná sa snaží navodiť dojem, že priestory
prevádzky neboli v poriadku a porušovali právne normy. Nepravdivo a zavádzajúco tiež tvrdí, žeprevádzka mala byť problematická a zrejme nespĺňala právne normy. Žalovaná však takéto porušenie
právnej normy nijako nekonkretizovala a nedoložila žiadnymi dôkazmi.

11. Žalobca naopak tvrdí, že prevádzka vždy spĺňala požadované normy. Podanie podnetu treťou
osobou samo o sebe nezakladá automaticky stav porušenia práva tým viac, že všetky podnety boli
vyhodnotené ako neopodstatnené. Nespokojnosť tretích subjektov s prevádzkou reštaurácie nezakladá
automaticky jej problematickosť a na takomto predpoklade sa nedá založiť ospravedlnenie prieťahov
v konaní.

12. Žalovaná nesprávne opisuje aj skutkový stav a argumenty vedúce k predĺženiu lehoty
na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ten uviedol, že dôvodom predĺženia lehoty je
spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci. Naproti tomu žalovaná tvrdí, že dôvodom mala byť vedomosť
správneho orgánu o opakovaných podnetoch obyvateľov okolitých domov, predpoklad správneho
orgánu o doručovaní námietok proti uvedeniu reštaurácie do prevádzky, predpoklad správneho orgánu

oprihlasovanísaďalšíchosôbdokonania,potrebnosťposúdeniaichnámietokavyjadreníazhodnotenie
predložených dôkazov.

13. Prístup žalovanej je účelový, zavádzajúci a v rozpore so zákonom. Žalovaná podsúva súdu
tvrdenia, ktoré sú v rozpore s obsahom správneho spisu.

14. Každý subjekt má právo očakávať, že jeho vec bude vybavená bez prieťahov . Nie je možné,
aby správny orgán odôvodňoval predĺženie lehoty nejakými vnútornými pocitmi a už vonkoncom ju nie
je možné predĺžiť paušálne a automaticky ihneď potom, ako bolo začaté správne konania a bez toho,
aby bol realizovaný nejaký úkon.

15. Žalovaná výslovne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, teda je potrebné považovať ich za
nesporné. Žalovaná najmä nepoprela nárok žalobcu, nepoprela existenciu škody, nepoprela jej výšku,
príčinnú súvislosť medzi neprávnym úradným postupom a vznikom škody a nepoprela ani nesprávny
úradnýpostup.Napokonžalobcauvádza,žežalovanáneuplatnilaprostriedkyprocesnejobranyanivčas.

16. Žalovaná v Duplike doručenej súdu 18.6.2019 namietla, že tvrdenia žalobcu o prieťahoch
v konaní neboli zo strany odvolacieho orgánu potvrdené v jeho meritórnom rozhodnutí. Žalovaná
trvá na tom, že žalobca vedel, alebo vedieť mal, že pri uvádzaní priestorov do prevádzky budú do
konania prizvaní aj ďalší účastníci konania, ktorí opakovane dávali podnety k prevádzke už od r.2009.

Prevádzkovateľ je oprávnený začať prevádzkovať priestory až na základe právoplatného rozhodnutia
príslušného orgánu. Skutočnosť, že si priestory prevádzkovateľ prenajal za nájomné ešte pred udelením
súhlasu s uvedením prevádzky do činnosti, nie je pre správny orgán rozhodujúca a nie je povinný na
to prihliadať. Podmienky uzatvorenia nájomného vzťahu sú výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán.
V prípade, že prevádzkovateľ zariadenia ako podnájomca neuhrádzal nájomné riadne a včas, bola

okolnosťou, ktorú mal nájomca riešiť na príslušnom súde. Je neprípustné, aby žalobca žiadal úhradu
nájomnéhoodštátu,keďtátomuvzniklavdôsledkuneplneniasizmluvnýchpovinnostízostranydruhého
účastníka zmluvnej strany podnájomného vzťahu.

17. Žalovaná naďalej trvá na tom, že z okolností prípadu vyplýva, že sa nejednalo o jednoduchú vec

a bolo teda namieste predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a to už len s prihliadnutím na množstvo
účastníkov konania, ktorým bolo potrebné umožniť uplatňovať si svoje procesné práva. Majetková ujma
vznikla žalobcovi v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností zo strany podnájomcu a nie v dôsledku
rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

18. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a rozsudkom
zo dňa 19.11.2019 žalobu zamietol.

19. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.novembra 2021 pod č.k.

4Co/111/2020-217 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhej inštancie skonštatoval, že tunajší súd neustálil existenciu
priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcovou škodou, neuviedol,
ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom právneposúdenievecisamujavíakonedostatočnéazistenýskutkovýstavakonekompletný.Ďalejodvolacísúd
uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, nestotožnil sa s tvrdením,
že ušlé nájomné zavinil podnájomca žalobcu majúc za to, že nebolo možné od neho spravodlivo

požadovať plnenie si zmluvných povinností, keď ich nemohol splniť žalobca z objektívnych dôvodov.
Bolo tiež potrebné právne posúdiť platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho podnájomcom ,
keď táto bola uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu príslušného správneho orgánu. Ušlý zisk žalobcu
treba podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov treba považovať za škodu len v tom prípade, ak tento
nie je len hypotetický.

20. Súdvykonalvovecidoplnenédokazovanievýsluchomstránsporuvsmerenaznačenomodvolacím
súdom. Štatutárna zástupkyňa žalobcu sa pri výsluchu pridržala podanej žaloby v celom rozsahu.
K ušlému zisku uviedla, že predchádzajúcim nájomcom a prevádzkovateľom reštauračného zariadenia
od roku 2014 bola spoločnosť XELA, s.r.o., nájomné predstavovalo sumu cca 2.500 € mesačne .
Zástupkyňažalovanejsataktiežpridržalavšetkýchsvojichpísomnýchajústnychvyjadrení.Vzáverečnej

reči poukázala najmä na absenciu kauzálneho nexusu Škoda žalobcovi vznikla ako dôsledok neplatenia
nájomného zo strany podnájomcu, pričom nie je rozhodujúce, čo bolo jeho príčinou. Žalobca mohol
svojho podnájomcu žalovať, prípadne od uzavretej zmluvy odstúpiť. Žalobca si mal byť vedomý, že
jeho podnájomca môže prenajaté zariadenie prevádzkovať len po udelení predchádzajúceho súhlasu
správneho orgánu. Žalobkyňa sa svojho práva na záverečnú reč vzdala.

21. Súd sa oboznámil s dodatočne doloženou Zmluvou o nájme uzatvorenou medzi žalobcom ako
prenajímateľom a spoločnosťou XELA, s.r.o, ako nájomcom dňa 30.1.2015. Zmluva bola uzatvorená
na dobu od 1.3.2015 do 28.2.2018, nájomné predstavovalo sumu 3.000 € + 20% DPH mesačne.

22. Po doplnenom dokazovaní súd konštatuje, že samotný skutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe,
nebol žalovanou stranou rozporovaný.

23. Dňa 1.7.2006 uzatvorila prenajímateľka F. B. G. so spoločnosťou N-TEO, s.r.o. ako nájomcom
Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom prevádzkových priestorov v rodinnom dome na B.

C. X/X D. E.. Z údajov Obchodného registra súd zistil, že jedinou spoločníčkou zároveň konateľkou
v spoločnosti N-TEO, s.r.o. je F. B. G..

24. Dňa 1.6.2017 uzatvorila spoločnosť N-TEO, s.r.o. a F. B. G. ako prenajímatelia 1. a 2. so
spoločnosťou 3MLP s.r.o. ako nájomcom Zmluvu o nájme a podnájme rodinného domu s vinárňou

a o nájme jeho zariadenia a to na dobu určitú od 1.6.2017 do 31.5.2022 za nájomné celkom 2.500 €
+ DPH s tým, že nájomca mal úhradu 500 € zaplatiť F. B. G. a úhradu 2.000 € uhradiť spoločnosti N-
TEO, s.r.o. V bode V. účastníci dohodli zábezpeku v sume 7.500 € a v bode VI. Možnosť odstúpenia od
zmluvy a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností.

25. Dňa 17.8.2017 požiadala spoločnosť 3MLP, s.r.o ako podnájomca Regionálny úrad
verejného zdravotníctva (RÚVZ ) o udelenie súhlasu s uvedením priestorov do prevádzky po zmene
prevádzkovateľa.Dňa8.9.2017RÚVZvydalOznámenieozačatísprávnehokonaniaavyzvalúčastníkov
na vyjadrenie v lehote 5 dní . Zároveň RÚVZ vydal v ten istý deň Oznámenie o predĺžení lehoty na
vydanie rozhodnutia z lehoty 30 dní na lehotu 60 dní. Tú zdôvodnil povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový

stav veci.

26. Podaním zo dňa 14.9.2017 požiadala spoločnosť 3MLP, s.r.o. F. B. G. o 100% zľavu na nájomnom
od septembra 2017, nakoľko prenajaté priestory nemôže v plnom rozsahu užívať v zmysle Nájomnej
zmluvy. Upozornila ju na to, že ak jej nebude zľava poskytnutá, od zmluvy odstúpi a bude si uplatňovať

ušlý zisk do doby zabezpečenia náhrady. Spoločnosť ďalej uviedla, že pred uzavretím Nájomnej zmluvy
ňou bola ubezpečená , že prevádzka je v poriadku a spĺňa požadované normy. Z týchto informácií
vyvodila dôvodný predpoklad, že udelenie súhlasu zo strany RÚVZ prebehne rýchlo a v zákonnej lehote
a prevádzku bude môcť spustiť už v septembri 2017. Dňa 7.9.2017 sa v objekte uskutočnila ohliadka
správneho orgánu, ktorý uvažuje o meraní hluku a to v trvaní až 4-5 mesiacov.

27. Dňa 17.9.2017 F. B. G. vydala akceptáciu so zľavou na nájomnom a ponúkla spoločnosti 3MLP,
s.r.o. plnú súčinnosť.28. Podaním datovaným 19.10.2017 zamietol Úrad verejného zdravotníctva SR žiadosť RÚVZ
o ďalšie predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 30 dní. V odôvodnení sa uvádza, že v prípade
tohto správneho konania sa jedná o jednoduchú vec zmeny prevádzkovateľa, nakoľko už v minulosti

takáto prevádzka prebiehala a teda správny orgán mal rozhodnúť bezodkladne. Zo žiadosti ani spisovej
dokumentácie nevyplýva, že by podnety zo strany susedov uplatňované v minulosti, boli vyhodnotené
ako opodstatnené. S námietkami sa správny orgán nevysporiadal včas a bez zbytočných prieťahov,
a s veľkým časovým odstupom zvolil aj formu doručenia verejnou vyhláškou a osobitne majiteľom
susedných pozemkov. Ani p. H. neuviedol vo svojom najskôr nepodpísanom podaní žiadnu takú

námietku, ktorá by mala za následok nepovolenie prevádzky do užívania. S jeho námietkou sa mal
správny orgán vysporiadať priamo v rozhodnutí.

29. Dňa 23.10.2017 Vydal RÚVZ Rozhodnutie pod č. HV/14987/2017, ktorým vyhovel návrhu 3MLP,
s.r.o. s uvedením prevádzky do užívania a schválil aj prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia.

30. Dňa 7.12.2017 vydal Úrad verejného zdravotníctva SR Rozhodnutie pod č. OLP/9171/2017, ktorým
zamietol odvolania voči prvostupňovému Rozhodnutiu RÚVZ a toto Rozhodnutie potvrdil.

31. Žalobca podal dňa 23.3.2018 na Ministerstvo zdravotníctva SR Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v sume 4.180,66 €. V nej uviedol tie isté skutočnosti ako v žalobe.

32. Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 2.8.2018 doručenom 23.8.2018 žalobcovi oznámilo,
že jeho nárok je neopodstatnený, nakoľko neboli splnené kumulatívne podmienky k priznaniu náhrady
škody.

33. Ešte na pojednávaní 19.11.2019 sa PZ žalobcu svojej žaloby v plnom rozsahu pridržal. Zopakoval
niektoré dôležité údaje zo správneho konania, v ktorom prišlo k nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcemu na prieťahoch v konaní. Zdôraznil, že ak by k prieťahom nedošlo, prevádzkovateľ by
si zľavu na nájomnom neuplatnil.

34. Žalovaná sa taktiež pridržala svojich písomných podaní a vyjadrení. Zdôraznila, že vo veci
absentuje kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Poukázala na to, že žalobca mal byť pri uzatváraní podnájomnej zmluvy obozretný a túto mal
uzatvoriť až po udelení súhlasu správneho orgánu s uvedením zariadenia do prevádzky. Prevádzka
v obytných priestoroch bola problematická z dôvodu koexistencie s dotknutým obytným prostredím.

Už od r. 2009 sa opakovali podnety obyvateľov susedných domov na nadmerné obťažovanie hlukom.
Žalobca aj nájomca o týchto skutočnostiach mali vedomosť.

35. PZ žalobcu reagoval, že Nájomná zmluva musela byť uzatvorená ešte pred udelením
súhlasu správneho orgánu, pretože k žiadosti o udelenie súhlasu musel nový prevádzkovateľ

preukázať právny titul užívania priestorov. Prevádzku bolo zároveň potrebné pripraviť na riadny chod.
Problematickosť prevádzky žalovaná nijako nepreukázala. Počas prevádzky zariadenia nebolo nikdy
zistené porušovanie právnych predpisov ani noriem hluku, čo konštatoval aj nadriadený orgán, ktorý
sám skonštatoval v predmetnej veci prieťahy v konaní. Popretie pohľadávky čo do dôvodu aj výšky zo
strany žalovanej nie je dostatočné k tomu, aby bolo v zmysle C.s.p. aj účinné.

36. Po vykonanom a doplnenom dokazovaní súd vychádzajúc z pokynov a právnych záverov
odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, uzavrel, že nárok žalobcu je oprávnený , a preto mu v celom
rozsahu vyhovel.

37. Podľa § 3 ods. 1písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ( ďalej len Zákon ) , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohoto zákona , pri výkone
verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.39. Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

40. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

41. Podľa § 9 ods.2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

42. Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“ ) s príslušným orgánom

podľa § 4 a 11.

43. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o správnom konaní v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

46. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sú potrebné nasledovné predpoklady :
- existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným

postupom.

47. Všetky tri predpoklady musia byť splnené súčasne , žalobca má v tomto smere dôkazné bremeno.

48. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. nevydanie,

či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe
vedenia konania.

49. Nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup musí byť priamou a nesprostredkovanou
príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, čo už bolo
konštatované aj Ústavným súdom SR pod sp.zn. I.ÚS 177/08, či Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 3Cdo
130/2010.

50. Pri úvahe o tom, či štát zodpovedá za tvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku

nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu , je nutné zaoberať sa príčinnou
súvislosťou , ktorú je potrebné vidieť v tom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah
príčiny a následku. Príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade.
O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie ( nezákonné rozhodnutie, nesprávnyúradný postup ) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou
a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný ( priamy ).
Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti osvedčujúcej jej existenciu, príčinnú

súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť
vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také
konanie ( opomenutie konania ), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou vzniku škody je
iná skutočnosť, napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za škodu nenastáva.

51. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou
ujmou ( ako následkom ) a akou skutočnosťou ( ako príčinou ) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva
škoda ( majetková ujma ), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného ( ak vznikla ) a konkrétnym konaním škodcu ( ak je protiprávne ), sa príčinná súvislosť

zisťuje ( viď uznesenie NS SR 6 MCdo 16/2012 , rozsudok NS SR 3 Cdo 130/2010 ).

52. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že zo skutkových okolností prípadu aj zo záverov Úradu
verejného zdravotníctva SR vyplýva jednoznačne nesprávny úradný postup RÚVZ ako prvostupňového
orgánu, spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch v konaní. Podľa Zákona o správnom konaní mal

správny orgán rozhodnúť v jednoduchých veciach neodkladne, nie jednoduchých veciach do 30 dní,
v ostatných prípadoch zvlášť zložitých vecí mal právo lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť až na dobu
60 dní , prípadne mal možnosť ďalšieho predĺženia lehoty na základe súhlasu nadriadeného orgánu
o ďalších 30 dní. Celkom v obzvlášť závažných prípadoch mal správny orgán k dispozícii zákonných
90 dní na vydanie rozhodnutia.

53. V danom prípade sa však nejednalo o zložitú vec, čo mal súd preukázané najmä z Rozhodnutia
Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým bola žiadosť prvostupňového správneho orgánu na vyššie
uvedené predĺženie už raz predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia, zamietnutá. Nadriadený orgán totiž
skonštatoval, že v tomto prípade išlo o jednoduchú vec zmeny prevádzkovateľa, ktorú bolo potrebné

vyriešiť a rozhodnúť bezodkladne. Nebolo namieste ani zložité doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré
celé konanie zbytočne predĺžilo. Napokon aj podnety ostatných účastníkov neboli vzhľadom k tomu, že
išlo len o zmenu prevádzkovateľa, vôbec opodstatnené a správny orgán sa s nimi mohol jednoducho
vysporiadať priamo vo svojom rozhodnutí.

54. Neobstojí preto v tomto smere obrana žalovanej, že nesúhlasí s posúdením veci zo strany
Úradu zdravotníctva SR ako veci jednoduchej, pretože podľa názoru súdu žalovaná nemá v tejto oblasti
žiadnu rozhodovaciu právomoc a teda posúdenie veci z hľadiska jej jednoduchosti či zložitosti má
predovšetkým ten orgán, ktorý o nej v zmysle zákona rozhoduje. Rovnako tunajší súd konštatuje, že
postup RÚVZ nebol v tomto smere „lege artis“ a k neodôvodneným prieťahom v konaní došlo už po

začatí správneho konania, ktoré začalo 17.8.2017, pričom RÚVZ rozhodol až 23.10.2017, t.j. po viac
ako dvoch mesiacoch, v tejto jednoduchej veci. Je síce pravdou, že v Rozhodnutí sa musel vysporiadať
s viacerými námietkami viacerých účastníkov konania, svoju znalosť z riešenia ich predchádzajúcich
podnetov však mohol využiť aj použiť vo svojom rozhodovaní. Rozhodnutie bolo náročné skôr na jeho
písomné vyhotovenie, než na posúdenie námietok, ktoré boli a priori neopodstatnené. Naviac nešlo

o nové posúdenie žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie, ale len o zmenu prevádzkovateľa s už
udeleným súhlasom predchádzajúcemu prevádzkovateľovi.

55. Pod nesprávnym úradným postupom je potrebné rozumieť porušovanie povinností pri
uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez splnenia

zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj
nevydanie rozhodnutia, nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, resp. iné nekonanie príslušného
orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu, čomu tak bolo i v tejto prejednávanej veci. Protiprávnosť
postupu regionálneho úradu verejného zdravotníctva bola konštatovaná jeho nadriadeným orgánom ,

ktorý je na to povolaný a súd je povinný z neho pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody, vychádzať.

56. Zákon č. 514/2003 Z.z. pojem škody bližšie nešpecifikuje. V zmysle § 17 ods. 1 sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobca preukázal vznik škody v podobe straty na nájomnom. Žalobca akoprenajímateľ a vlastník reštaurácie „ U Teodora“ uzatvoril dňa 1.6.2017 zmluvu so spoločnosťou 3MLP,
s.r.o. ako nájomcom. Podnájomca ako nový prevádzkovateľ reštaurácie zaplatil žalobcovi nájomné
za mesiace jún, júl a august 2017. Za mesiace september, október, november a polovicu mesiaca

december odmietol nájomné uhradiť a uplatnil si 100% zľavu až do času, kým bude predmet podnájmu
prevádzkyschopný v zmysle udelenia súhlasu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva ( RÚVZ ).
Mesačné nájomné predstavovalo sumu 2.400 € s DPH. Súhlas úradu na základe žiadosti zo dňa
17.8.2017 bol daný až 23.10.2017. Žalobca si uplatnil náhradu škody za mesiac september v sume
2.400 € a za 23 dní mesiaca október, čo predstavuje sumu 1.780,66 € s DPH, celkom spolu v sume

4.180,66 €. Ide o ušlé nájomné, ktoré nepredstavuje hypotetický zisk, nakoľko žalobca preukázal, že
predmetné reštauračné zariadenie už v od roku 2015 prenajímal za sumu 3.000 € bez DPH mesačne, a
teda z nájmu predmetnej prevádzky mal reálny finančný profit už predtým, než prišlo k žalovanej škode.

57. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.

Vprávnej teórii sa vzťah kauzálnynexus označuje ako priama väzba javov (objektívnychsúvislosti),
v rámci ktorého jeden jav ( príčina ), vyvoláva druhý jav ( následok ). O vzťah príčinnej súvislosti ide ,
ak je medzi nesprávnym úradným postupom škodou vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. V prejednávanej veci mal súd vychádzajúc z pokynov
odvolacieho súdu za to, že medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bola preukázaná priama

príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žiadateľ / nájomca / odmietol dohodnuté
nájomné zaplatiť, nakoľko udelenie súhlasu s uvedením priestorov reštaurácie do prevádzky nebolo
zo strany úradu o predmetnej žiadosti rozhodnuté bezodkladne tak, ako to vyplýva z § 49 ods. 1
správneho poriadku. V dôsledku uvedeného neudelenia predchádzajúceho súhlasu vznikla žalobcovi
škoda v podobe straty na nájomnom .

58. K otázke platnosti Zmluvy medzi žalobcom a jeho podnájomcom súd uvádza, že táto je v súlade so
Zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na jej uzavretie sa nevyžadoval predchádzajúci
súhlas správneho orgánu. Ten sa vyžadoval na prevádzkovanie reštauračného zariadenia.

59. O úrokoch z omeškania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Začiatok omeškania sa odvíja od dňa nasledujúceho po doručení zamietavej odpovede žalovanej na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odpoveď bola žalobcovi doručená 23.8.2018. Ku
dňu 24.8.2018 bol úrok z omeškania vo výške 5%.

60. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní plný
úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).