Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Katarína Zajacová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/13/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201858
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3820201858.18
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi v právnej veci žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zast.
Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábloch, Hlavná 1221 proti žalovanej E. F., nar.
X.XX.XXXX, bytom G. C., G. XXX/X, zast. advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o. so sídlom v
Žiari nad Hronom, Hlinku 736/3, IČO: 47 235 926, o zaplatenie sumy 30.000,- eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré je p o v i n n á nahradiť jej
žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhalavočižalovanejzaplateniasumy30.000,-eur,ktorúpreviedla
na účet žalovanej z dôvodu, aby ich spravovala a kedykoľvek na jej požiadanie ich vydala. V mesiaci
október 2019 žalobkyňa tieto finančné prostriedky potrebovala pre vlastnú potrebu a žalovanú požiadala
o ich vydanie. Žalovaná finančné prostriedky odmietla žalobkyni vrátiť a tvrdila, že žalobkyňa jej ich
darovala. Žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Žalovaná žalobu žalobkyne nepovažovala za dôvodnú a navrhla ju zamietnuť. Tvrdila, že žalovanú
sumu jej žalobkyňa poskytla ako dar, nie ako vlastné finančné prostriedky, ktoré mala spravovať a na
požiadanie ich žalobkyni vrátiť. Uplatnila voči nej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 10C/13/2020-20 zo dňa 26.5.2020, proti ktorému
žalovaná podala odpor. V obsahu odporu nepoprela, že dňa 18.1.2019 boli prevedené na jej účet vo
C., H. finančné prostriedky v sume 30.000,- eur, a to z účtu jej brata H. I.. Tieto finančné prostriedky si
žalobkyňa v predchádzajúcom období ukladala do podielových listov vo C., H., ktorých majiteľom bol H.
I.. Išlo o prostriedky, z ktorých časť žalobkyňa získala z predaja majetku po nebohom manželov. Tvrdila,
žežalobkyňasaviackrátsťažovala,ženevie,akobratnakladásjejfinančnýmiprostriedkami,čiichmíňa,
aký je zostatok a podobne. Žalovaná jej radila, aby zistila stav účtu, pretože bola jeho disponentkou.
Nechcela to urobiť, pretože sa bála reakcie syna. Bola z toho nešťastná, viackrát opakovala, že to
nie je dobré, že jednému synovi darovala celý dom a ešte aj všetky peniaze sú na jeho účte. Tvrdila,
že následne spoločne zistili, že H. I. z týchto peňazí kúpil auto za 15.000,- eur a vrátil nejaké dlhy.
Zastávala názor, že žalobkyňa sa rozhodla vyporiadať za života svoj majetok, čo jej doporučoval aj
H. I., a to tak, že H. I. bude výlučným vlastníkom domu, v ktorom žalobkyňa bývala s tým, že ju
doopatruje. Žalovanej sa rozhodla darovať finančné prostriedky v sume 30.000,- eur, čo sa aj stalo dňa
18.1.2019 a synovi J. I. v predchádzajúcom období finančne vypomáhala v značnom rozsahu. Poprela,
že by žalobkyňa bola vlastníčkou uvedených prostriedkov, pretože ich darovala žalovanej z dôvoduvyporiadania svojho majetku medzi svojimi tromi deťmi. Poukázala na to, že po určitom čase po darovaní
finančných prostriedkov, jej žalobkyňa počas telefonických rozhovorov začala naznačovať, že doma to
nie je v poriadku, že H. nevie prežuť, že jej darovala finančné prostriedky a malo to za následok to,
že keď od neho niečo potrebovala, odbil ju s tým, aby zavolala žalovanú. Situácia sa vyostrila koncom
septembra 2019, kedy žalobkyňa od nej začala dôrazne pýtať sumu 10.000,- eur s odôvodnením, že H.
ide meniť okná na svojom dome a ona nemá peniaze. Žalovaná s tým nesúhlasila, pretože žalobkyňa
nemala dôvod, aby platila za okná na H. dome, ale keďže počula aj videla, že je pod silným psychickým
nátlakom zo strany H. I., rozhodla sa vrátiť jej sumu 10.000,- eur a dňa 2.10.2019 jej uvedenú sumu
previedla zo svojho účtu na účet žalobkyne v I. K.. Žalobkyňa následne tvrdila, že je to málo peňazí
na okná, že suma 6.000,- eur bola len záloha, že potrebuje ďalších 15.000,- eur. Žalovaná však zistila,
že celá výmena okien bude stáť 3.000,- eur, čo ju utvrdilo v tom, že žalobkyňa je pod silným vplyvom
a nátlakom zo strany H. I., ktorý sa od počiatku nezmieril so skutočnosťou, že jej žalobkyňa darovala
sumu 30.000,- eur a bol rozhodnutý ich získať. Zastávala názor, že ak žalobkyňa sumu 30.000,- eur
považovala za dar, mala sa domáhať vrátenia daru, ak bola presvedčená, že boli splnené zákonné
podmienky. To, že išlo o dar, žalovaná usudzovala aj z toho, že žalobkyňa mala finančné prostriedky
uložené v podielových listoch vo C., H. na meno svojho syna H. a ak by bola pravda, že ich nemienila
žalovanej darovať, mohla podielové listy previesť na žalovanú, ktorá by ich spravovala tak, ako to urobil
jej syn H., resp. mohla prepísať podielové listy na seba, aby s nimi H. nemohol disponovať a nebolo
potrebné podielové listy zrušiť s finančnou stratou a vykonať prevod finančných prostriedkov.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.7.2020 zotrvala na obsahu žaloby a všetkých rozhodných
skutočnostiach v nej uvedených. Tvrdenia žalovanej o darovaní finančných prostriedkov označila za
nepravdivé. Opakovane zdôraznila, že prostriedky boli prevedené na účet žalovanej bez jej vôle darovať
ich. Boli prevedené za účelom ich spravovania žalovanou s tým, že v prípade, keď ich bude žalobkyňa
potrebovať, žalovaná jej ich kedykoľvek na požiadanie vydá. Poukázala na to, že ona nebola pôvodcom
realizácie prevodu, ale bola to žalovaná, ktorá na ňu naliehala. Poprela, že by sa žalovanej sťažovala
na to, že peniaze boli uložené na účte syna H., resp. že takto to nechcela nechať. Uviedla, že sa ich
nerozhodla žalovanej darovať z dôvodu vyporiadania svojho majetku. Súčasne poukázala na rozpor
v obrane žalovanej, ktorá na jednej strane označovala prevod sumy 30.000,- eur ako dar, na druhej
strane tvrdila, že časť tohto daru jej vrátila. Ak to mal byť dar, nebol by daný dôvod na vrátenie jeho časti,
čím žalovaná podľa názoru žalobkyne priznala, že prevod sumy 30.000,- eur na jej účet nebol dar.
5. V písomnom vyjadrení zo dňa 5.8.2020 žalovaná upresnila, že v potvrdení C., H. sú naozaj uvedené
dve poznámky - "peniaze mame" a druhá poznámka je správa pre príjemcu „od Imina peniaze“. K tejto
poznámke uviedla, že brat J. si u nej uložil finančné prostriedky približne v sume 12.000,- eur a keď na
naliehania žalobkyne jej posielala sumu 10.000,- eur, použila na tento účel peniaze z účtu, na ktorom
mal uložené finančné prostriedky brat J., lebo sumu 30.000,- eur na tomto účte už nemala, pretože na
základe zmluvy o vkladovom účte vo C., H. zo dňa 15.2.2019 uložila na osobitný účet sumu 10.000,- eur
s viazanosťou 12 mesiacov a nemohla ich použiť pre žalobkyňu. Súčasne na základe žiadosti o vydanie
podielových listov C., H. zo dňa 15.2.2019 jej boli vydané podielové listy v úhrnnej hodnote 20.000,- eur,
s ktorými tiež nemohla disponovať predčasne bez zaplatenia vysokej pokuty. Preto z opatrnosti napr.
keby sa jej niečo stalo, uviedla pre svoju potrebu, že "peniaze od Imina", aby aj jej deti vedeli, že ich
treba vrátiť, ak by došlo k zrušeniu fondov, suma 10.000,- eur by sa predisponovala a vrátila bratovi J..
6. Žalobkyňa sa na pojednávanie neustanovila napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania dňa
1.4.2023. Jej neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca vysokým vekom a zdravotnými ťažkosťami.
Pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal
a rozhodol v jej neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením žiadosti o vyplatenie
podielových listov zo dňa 18.1.2019, listiny o zriadení dispozičného práva zo dňa 3.4.2013, odporu
žalovanej proti platobnému rozkazu zo dňa 10.6.2020, písomného vyjadrenia žalobkyne vo veci zo
dňa 16.7.2020, výpisu z osobného účtu žalobkyne z čl. 40 spisu, čestného prehlásenia D. L. zo dňa
22.4.2020, písomného vyjadrenia žalovanej vo veci zo dňa 5.8.2020, zmluvy o vkladovom účte zo dňa
15.2.2019, avíza o zadaní platby vo C., H. zo dňa 15.2.2019, žiadosti o vydanie podielových listov zo
dňa 15.2.2019, zápisnice o výsluchu svedka J. I. zo dňa 15.2.2023, písomného vyjadrenia žalobkyne
vo veci zo dňa 23.4.2023, dochádzkovej karty svedkyne M. za mesiac január 2019 zo dňa 19.5.2022,
ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:8. Na základe žiadosti H. I. zo dňa 18.1.2019 adresovanej C., H. so sídlom v Bratislave došlo k vyplateniu
podielových listov v hodnote 30.000,- eur na účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z listiny C., H.
zo dňa 3.4.2013 vyplýva, že v uvedený deň bola zriadené dispozičné právo k podielovým listom fondov
v správe C., H. pre žalobkyňu.
9. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne v I. K. za obdobie od 1.10.2019 do 31.10.2019 súd zistil, že dňa
2.10.2019 bola na jej účet poukázaná suma 10.000,- eur žalovanou so správou pre príjemcu - "od Imina
peniaze". Dňa 14.10.2019 bola z bankového účtu žalobkyne prevedená suma 11.800,- eur na účet H. I..
10. Zo zmluvy o vkladovom účte zo dňa 15.2.2019 vyplýva, že v prospech žalovanej bol zriadený
vkladový účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo C., H. s dobou viazanosti 12 mesiacov, na ktorý
dňa 15.2.2019 vložila hotovosť v sume 10.000,- eur.
11.Nazákladežiadostižalovanejovydaniepodielovýchlistovzodňa15.2.2019jejbolivydanépodielové
listy v hodnote 20.000,- eur.
12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že asi v roku 2018 alebo 2019 ju žalovaná zavolala do banky
a zisťovala, koľko finančných prostriedkov má k dispozícii. Zistila, že na účte syna H. má uložených
32.000,- eur. K. H. žalovaná osočovala, že je špina, že si z jej peňazí berie a presvedčila ju, že na jej
účte budú jej peniaze bezpečnejšie uložené ako na účte H.. Nevedela sa vyjadriť, či aktuálne mala v
banke založený vlastný účet, ale uviedla, že v tom čase vlastný bankový účet založený nemala. Tvrdila,
že nikdy žalovanej nepovedala, že finančné prostriedky jej daruje a žalovaná ju ubezpečila, že keď bude
potrebovať, peniaze jej vráti. Uviedla, že finančné prostriedky boli na účte syna H. a žalovaná dala príkaz
banke na ich prevod na svoj účet. V októbri 2019 potrebovala finančné prostriedky na výmenu okien
v rodinnom dome, v ktorom žila s druhým manželom a ktorý darovali synovi H. I., ktorý sa zaviazal,
že ich doopatruje. Uvedené finančné prostriedky boli určené na výmenu okien na prízemí rodinného
domu, ktorý s manželom obývala. Na rodinnom dome vymieňali asi 6 okien, trojokná, dvojokná a
menšie okno v kúpeľni. Za výmenu okien zaplatili asi 6.000,- eur. Uvedená cena bola určená len za
výmenu okien v tej časti rodinného domu, ktorú obývala s manželom. Starší syn J. jej dlhoval veľa
finančných prostriedkov. Nevedela sa ani približne vyjadriť, o akú sumu sa jednalo. Telefonicky požiadala
syna J., aby jej vrátil finančné prostriedky, ktoré potrebovala na výmenu okien. Tvrdila, že jeho dlh
je už v súčasnosti vyrovnaný a to tak, že syn J. previedol časť svojho spoluvlastníckeho podielu na
svojom rodinnom dome na žalobkyňu a vrátil jej prostredníctvom žalovanej sumu 10.000,- eur. Žalovaná
žalobkyni na účet v I. K., ktorého bola majiteľkou spolu s manželom, poslala peniaze so správou,
že peniaze sú určené pre ňu od Imina. Mala jej poslať sumu 13.000,- eur, ale reálne jej poslala len
sumu 10.000,- eur. Zadržiava jej ešte sumu 3.000,- eur od J., ktorú jej odmieta vydať, pretože J. jej
mal poslať nie 10.000,- eur ale sumu 13.000,- eur. V súčasnosti je žalobkyňa umiestnená v domove
sociálnych služieb v Nitre z dôvodu, že nebola schopná sa o seba postarať a požiadala syna H., aby jej
zabezpečil bývanie v opatrovateľskej službe. Jej manžel zomrel dňa X.X.XXXX. Čestné prehlásenie zo
dňa22.4.2020podpísanémanželomD.L.,ktoréakodôkazzaložiladospisu,písalaonaamanželjejjeho
obsahatextdiktoval.Uviedla,žekžalovanejnemážiadnyvzťah,ksynoviH.mákladnývzťahasosynom
J. je v telefonickom kontakte. Osobne sa nevideli tri alebo štyri roky. Často s ním telefonuje, nevedela
konkretizovať koľkokrát do mesiaca. Žalobkyňa uviedla, že keď sa prevádzali finančné prostriedky v
sume 30.000,- eur na účet žalovanej, žalobkyňa jej povedala: „Gabi, keď budem potrebovať peniaze,
vrátiš mi ich“. Odpoveď žalovanej bola: „áno vrátim“. Pri tejto komunikácii bola prítomná úradníčka C.,
H. a syn žalobkyne H.. Žalobkyňa tvrdila, že aj doma ju žalovaná v prítomnosti syna H. a jej manžela
ubezpečovala, že jej peniaze na požiadanie vráti. Nevedela sa vyjadriť, či v roku 2019 mala zriadený
bankový účet v I. K., ale potvrdila, že v súčasnosti v I. K. má účet a chodí jej naň dôchodok. Nevedela
sa vyjadriť, ako dlho mala účet zriadený. Účet v banke mal aj jej manžel. Sumu 30.000,- eur nevložila
na svoj bankový účet z dôvodu, že účtom nerozumie a syn H. jej dobre radil, preto finančné prostriedky
nechala na jeho účte. Poukázala na to, že aj syn J. ju hrešil, prečo prepísala peniaze.
13. Žalovaná k okolnostiam, za ktorých došlo k prevodu sumy 30.000,- eur na jej bankový účet,
vo svojej výpovedi uviedla, že k prevodu peňazí došlo z dôvodu, že žalobkyňa sa pred prevodom
finančných prostriedkov viackrát pred ňou sťažovala a často jej telefonovala kvôli tomu, že nevedela,
koľko finančných prostriedkov má na účte syna H.. Za týmto účelom sa žalovaná brata H. pýtala,
koľko finančných prostriedkov vybral zo svojho účtu. Povedal jej, že sumu 15.000,- eur, z ktorých sumu7.000,- eur použil na kúpu motorového vozidla a sumu 8.000,- eur použil na vrátenie dlhu. Podľa názoru
žalovanej sa jednalo o peniaze žalobkyne, pretože okrem jej finančných prostriedkov, na účte žiadne
iné prostriedky uložené neboli. Tvrdila, že žalobkyňa sa syna H. nechcela opýtať na hodnotu finančných
prostriedkov uložených na jeho účte s odôvodnením, že sa ho bojí a sama iniciovala návštevu banky
za účelom zistenia výšky hotovosti na synovom účte. Na základe toho so žalobkyňou navštívila C.,
H. a pracovníčka banky im oznámila, že žalobkyňa na účte mala sumu 37.000,- eur. Túto informáciu
žalobkyňa povedala aj synovi H., ktorého to rozčúlilo a telefonoval do banky, prečo banka žalobkyni
takúto informáciu poskytla. Žalobkyňa sa v prítomnosti žalovanej vyjadrila, že tieto finančné prostriedky
mu už nechce nechať, lebo mu už veľa dala, vyjadrila sa, že chce dať peniaze jej. Žalovaná sa vyjadrila,
že toľko peňazí nepotrebuje a preto sa žalobkyňa rozhodla, že jej dá sumu 30.000,- eur a suma 7.000,-
eur na účte H. zostala. Doslovne sa vyjadrila, že jej peniaze daruje, lebo H. darovala dom. Prítomný pri
tomto vyjadrení bol aj brat H.. Na základe tohto všetci traja navštívili C., H., pobočka C., kedy žalobkyňa,
resp. pracovníčka banky sumu 30.000,- eur previedla na bankový účet žalovanej a zostatok v sume
7.000,-eur,ktorýzostalnabankovomúčteH.,simalvyriešiťonsbankou.Poprevodetýchtoprostriedkov
sa žalovaná vyjadrila v prítomnosti žalobkyne aj brata H. tak, že peniaze použije na kúpu auta a zvyšok
vloží na termínované účty. Nakoniec si osobné vozidlo kúpila za vlastné finančné prostriedky a hotovosť
v sume 30.000,- eur vložila na dva účty, na základe zmluvy o vkladovom účte zo dňa 15.2.2019 na
termínovaný vklad a súčasne požiadala o vydanie podielových listov v hodnote 20.000,- eur. Tvrdila, že
žalobkyňa nechcela hotovosť v sume 30.000,- eur vložiť na svoj účet v I. K. s odôvodnením, že tomu
nerozumie. Účet existoval aj v roku 2019. Poprela, že by sa žalobkyňa v jej prítomnosti po prevode
finančných prostriedkov, ani pred prevodom vyjadrila, že keď bude potrebovať, žalovaná jej má vložené
finančné prostriedky vrátiť.
14. K sume 10.000,- eur, ktorú poukázala na bankový účet žalobkyne žalovaná uviedla, že brat J. si
po rozvode manželstva vyporiadal BSM tak, že ho manželka vyplatila. Vzhľadom k tomu, že J. mal
zdravotné problémy a nemal kde bývať, riešil svoju ďalšiu existenciu umiestnením v DSS. Keď sa
sťahoval do DSS, poslal jej na účet sumu 14.000,- eur, lebo ich nemal kam dať s tým, aby mu tieto
prostriedky spravovala a platila jeho výdavky v DSS, ktoré mu vzniknú. Vedela, že žalobkyňa chcela
od J. poslať nejaké peniaze, ktoré potrebovala na výmenu okien. Povedala jej, že jej pošle finančné
prostriedky z tých peňazí, ktoré jej darovala. Nakoniec jej poslala sumu 10.000,- eur, ktorá predstavovala
finančné prostriedky patriace J., pretože sumu 30.000,- eur mala uloženú tak, aby sa tieto peniaze
zhodnocovali a v prípade výberu by musela platiť pokutu. Za výber bratových peňazí v hodnote 10.000,-
eur žiadnu pokutu neplatila. Aby bolo zrejmé, že sa jednalo o peniaze patriace bratovi J., žalobkyni
napísala do správy pre príjemcu, že sú to peniaze od J.. K. J. oznámila, že žalobkyni poslala hotovosť
10.000,- eur z jeho finančných prostriedkov. Neskôr svoju výpoveď zmenila a uviedla, že bratovi J.
nepovedala, že z jeho finančných prostriedkov poslala matke 10.000,- eur na výmenu okien. Oznámila
mu, že žalobkyni poslala 10.000,- eur, ale nepovedala mu, že išlo o jeho finančné prostriedky, pretože
nechcela vyberať z tých finančných prostriedkov, ktoré jej žalobkyňa darovala z dôvodov, ku ktorým
sa vyjadrila vo svojej výpovedi. Aj žalobkyni vysvetlila, o aké peniaze sa jednalo, ale ona ešte odo nej
pýtala hotovosť v sume 3.000,- eur. O sume 3.000,- eur, ktorú mal brat J. dlhovať žalobkyni, žalovanej
nebolo nič známe. Brat nemal žiadne námietky voči tomu, že žalobkyni poslala sumu 10.000,- eur z
jeho prostriedkov. Bezprostredne po tom, ako boli žalobkyni poukázané prostriedky v sume 10.000,-
eur na jej účet, žalovanú žiadala o ďalšiu hotovosť v sume 15.000,- eur a vyhrážala sa jej políciou.
Žalovaná sa nevedela vyjadriť, na aký účel žalobkyňa potrebovala ďalšiu hotovosť. V spoločnosti, ktorá
zabezpečovala výmenu okien, zistila, že výmena okien reálne stála 3.000,- eur. Žalobkyňa jej však
tvrdila, že len ako zálohu za výmenu má zaplatiť 6.000,- eur. Žalovaná zastávala názor, že dôvodom,
pre ktorý sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 30.000,- eur bolo to, že všetko chcela len pre syna
H. a predpokladala, že ju vydieral. Počas návštev žalobkyne si všimla, že o jej hygienu nebolo riadne
postarané, čo aj bratovi H. vyčítala. Poukázala na skutočnosť, že keď v novembri 2019 žalobkyni
telefonovala, či má okná hotové, povedala, že nie, ale zistila, že okná už boli vymenené a žalobkyňa ju
oklamala. Žalovaná uviedla, že ako rodina sa nikdy spolu nerozprávali, ako bude naložené s majetkom
rodičov.Nikdysavšetcinestretli,abysaporozprávali,akonaložiasrodičovskýmmajetkom,ibajednotlivo
sa deti rozprávali so žalobkyňou. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa všetko robila potajomky, napr. až po
10 rokoch od uzavretie darovacej zmluvy v prospech H. sa žalovaná o zmluve dozvedela, keď jej ju
žalobkyňa ukázala. Zmluva mala byť uzavretá v roku 2001. Túto skutočnosť telefonicky oznámila bratovi
J., ktorý o darovacej zmluve nevedel. Podľa vyjadrenia žalovanej dlh J. u rodičov bol viac ako 30.000,-
eur, pretože jeho dlžoby so žalobkyňou počítala. Žalobkyňa mala spísané aj dlhy H., ale nechcela ich
nikomu ukázať a hovoriť o nich.15.Krozdeleniukúpnejcenyzapredajrodičovskéhodomuposmrtiotcažalovanáuviedla,žejepravdou,
že z kúpnej ceny žiadala vyplatiť určitú hodnotu preto, lebo pri uzavieraní zmluvy jej žalobkyňa oznámila,
že bratovi H. spolu s druhým manželom darovali rodinný dom, čím nadobudol nehnuteľnosť, ktorá mala
hodnotu. Spoluvlastnícky podiel žalovanej na rodičovskom dome predstavoval 1/10 a v prípade, že by sa
dom predával za sumu 60.000,- eur, hodnota jej podielu na kúpnej cene by predstavovala sumu 6.000,-
eur. Žalobkyňa chcela, aby všetky deti previedli podiely na ňu, ona by potom sama dom predala a kúpnu
cenu rozdelila. Žalovaná s tým nesúhlasila a žalobkyni sa pýtala, ako ju mieni odškodniť s poukazom
na to, že darovala bratovi H. dom a jej by z kúpnej ceny patrila len suma 6.000,- eur. Na základe toho
potom povedala, že chce z kúpnej ceny sumu 30.000,- eur, čo sa žalobkyni nepáčilo. Na základe toho
znížila svoj nárok na sumu 25.000,- eur. Ani to sa jej nepáčilo, nadávala jej a kričala, že ju nepotrebuje.
Sumu 25.000,- eur z kúpnej ceny žalovanej zaplatil kupujúci po tom, ako podpísala kúpnu zmluvu, ktorú
podpisovala ako posledná. Poukázala na to, že niekedy v roku 2019 brat H. predal vinohrad za kúpnu
cenu 15.000,- eur, ktorú si ponechal v plnej výške, ani jej, ani žalobkyni, ani bratovi J. nedal žiadne
finančné prostriedky, čo sa žalobkyni tiež nepáčilo.
16.Kdôvodom,nazákladektorýchponúklažalobkynisumu10.000,-eurzfinančnýchprostriedkov,ktoré
jej dala, hoci vedela, že žalobkyňa chcela od J. poslať nejaké peniaze, ktoré potrebovala na výmenu
okien, žalovaná uviedla, že žalobkyňa stále lamentovala, že potrebuje vymeniť okná a J. jej dlhoval
finančné prostriedky. Keď žalovaná videla, že okná sú naozaj zlé, ponúkla jej, že na výmenu okien jej
dá časť peňazí, ktoré jej dala. Žalobkyňa však chcela peniaze aj od J., chcela peniaze od každého.
Žalovanátvrdila,žeH.žalobkyňumanipuloval.Poprela,žebyžalobkynisľúbila,žejejvrátisumu30.000,-
eur, keď ich bude potrebovať. Zdôraznila, že žalobkyňa sa vyjadrila, že sumu 30.000,- eur jej daruje
a zvyšok na účte si nechá, keby niečo potrebovala. Takto sa vyjadrila už aj koncom roka 2018, aj na
začiatku roka 2019, lebo ju štvalo, čo H. robil s peniazmi. To, že sa rozhodla sumu 30.000,- eur žalovanej
darovať, počul aj manžel žalobkyne, aj syn H.. Poukázala na to, že už v čase, keď so žalobkyňou bola
prvýkrát v banke zisťovať zostatok na účte, sa žalobkyňa vyjadrila, že jej daruje sumu 30.000,- eur.
Doma v prítomnosti svojho manžela a syna H. sa žalovanej pýtala: „Gaba budeš spokojná?“ Prevod
sumy 10.000,- eur na účet žalobkyne žalovaná nepovažovala za čiastočné vrátenie sumy 30.000,- eur,
pretože tieto finančné prostriedky dala žalobkyni preto, lebo ju ľutovala. I napriek tomu, že v odpore
tvrdila, že z pôvodne darovanej sumy žalobkyni vrátila 10.000,- eur, opakovala, že uvedené finančné
prostriedky nepovažovala za čiastočne splnenie povinnosti vrátiť žalobkyni sumu 30.000,- eur. Uviedla,
že k žalobkyni nemá žiadny vzťah, k bratovi J. má dobrý vzťah, rozumejú si, sú v kontakte. K bratovi H.
nemá žiadny vzťah a keď mu telefonuje, nezdvihne telefón.
17. Žalobkyňa navrhla ako svedka vo veci vypočuť syna H. I., ktorý svoj vzťah k žalobkyni považoval
za kladný. Vzťah k sestre, žalovanej, označil za nulový kvôli tomu, že žalobkyňu obrala o peniaze.
Uviedol, že rodičia vlastnili rodinný dom a ešte za života otec previedol svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti svedkovi, bratovi J. I. a žalovanej, na základe čoho sa stali spolu so žalobkyňou
podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti. Rodinný dom predali za kúpnu cenu 55.000,- eur. Žalovaná
podpísanie kúpnej zmluvy podmienila vyplatením hotovosti v sume 25.000,- eur z kúpnej ceny. Zvyšnú
časť kúpnej ceny v sume 30.000,- eur nadobudla žalobkyňa. Svedok a brat J. z kúpnej ceny nezískali
žiadnu sumu. Tvrdil, že žalobkyňa bola nahnevaná na to, že žalovaná ich ako súrodencov obrala o
peniaze, ale časom sa všetci uzmierili. Žalobkyňa sa rozhodla sumu 30.000,- eur vložiť na podielové
listy z dôvodu, aby tieto finančné prostriedky neboli predmetom dedenia v prípade smrti jej druhým
manželom, ktorý nebol biologickým otcom svedka, brata J. a žalovanej. Žalovaná vedela, že žalobkyňa
peniaze vložila do podielových listov. Chodila za ňou a zisťovala, akú sumu na podielových listoch má.
Svoje návštevy realizovala hlavne z dôvodu, aby zistila, koľko finančných prostriedkov je uložených na
podielových listoch. Pri jednej z návštev navštívila spolu so žalobkyňou banku, v ktorej boli uložené
podielové listy a zistila, že hodnota podielových listov predstavovala sumu 30.000,- eur a ďalšiu sumu
7.000,- eur mala žalobkyňa uloženú na sporiacom účte. Po nejakom čase možno po pár mesiacoch,
prípadne polroku žalovaná prišla prehovárať žalobkyňu, aby finančné prostriedky z podielových listov
previedla na jej účet. Tvrdila jej, že svedok ju klame, že ju oberie peniaze, čo aj počul. Žalobkyňa bola
ohučaná, nemohla už žalovanú počúvať, preto povedala, že finančné prostriedky dá žalovanej, aby ich
spravovala. Pýtala sa jej, či jej peniaze dá, keď ich bude potrebovať, na čo žalovaná odpovedala, že
samozrejme, čo svedok počul. Svedok uvádzal, že žalobkyni nikdy žiadne peniaze nebral a aj doposiaľ
na jej sporiaci účet vkladá 20,- eur mesačne, aby bol bez poplatkov. Na základe rozhodnutia žalobkyne
všetci traja išli do banky, kde sa žalobkyňa žalovanej pred pracovníčkou banky pýtala, či jej pošlepeniaze, keď ich bude potrebovať, na čo odpovedala áno, samozrejme. Tvrdil, že žalobkyňa sa nikdy
nevyjadrila, že chce finančné prostriedky žalovanej darovať. Poukázal na to, že žalobkyňa si vždy svoje
peniaze držala a aj keď ich požičala, vždy sa pýtala, kedy jej budú vrátené. Tvrdil, že žalobkyni nevadilo,
že finančné prostriedky boli vložené do PL, ktorých vlastníkom bol svedok. Suma 30.000,- eur bola
vlastníctvom žalobkyne. Pri komunikácii medzi svedkom, žalobkyňou a žalovanou týkajúcej sa prevodu
finančných prostriedkov nebola nikdy prítomná dcéra žalovanej, ani brat J., ktorý v tom čase už bol
umiestnený v DSS.
18. K prevodu sumy 10.000,- eur žalovanou na účet žalobkyne svedok uviedol, že žalobkyňa sa rozhodla
vymeniť okná v tej časti rodinného domu, v ktorej žila s manželom, pretože cez nezatekalo a fúkalo. Od
žalovanej pýtala sumu 15.000,- eur na výmenu okien. Žalovaná jej poslala sumu 10.000,- eur s tým, že
sú to peniaze od brata J., mala však poslať 13.000,- eur. Žalobkyňa podľa vyjadrenia svedka nechcela
Imrichove peniaze, chcela, aby jej žalovaná poslala svoje peniaze, ktoré vložila na jej účet. Keď ich
od žalovanej pýtala, povedala jej, že jej žiadne nedá, že sú to jej peniaze. V prítomnosti svedka sa
žalobkyňa sťažovala na to, že žalovaná jej odmietla poslať 15.000,- eur a vyjadrila sa, že ak jej nepošle
sumu 15.000,- eur, má jej vrátiť celú sumu 30.000,- eur. V čase výmeny okien bol svedok výlučným
vlastníkom rodinného domu, ktorý nadobudol od žalobkyne a jej manžela na základe darovacej zmluvy,
v ktorej sa zaviazal doopatrovať ich. Tvrdil, že záujem o prevod nehnuteľnosti nemal, ale obaja sa
tak rozhodli z dôvodu, že žalovaná a brat J. mali vlastné domy, ďalšie nepotrebovali a dohodli sa, že
svedok ich doopatruje. Za výmenu okien platila žalobkyňa, lebo to tak chcela do 4.000,- eur. Okná sa
vymieňali len v tej časti domu, ktorú užívali s manželom. Vo zvyšnej časti domu svedok vymenil okná
skôr. V tom čase žalobkyňa nechcela okná meniť. Dôvodom, pre ktoré žalobkyňa platila za okná bolo
aj to, že v tom čase svedok nemal finančné prostriedky na ich výmenu. Opakovane zdôraznil, že v jeho
prítomnosti sa žalobkyňa nikdy nevyjadrila, že finančné prostriedky chce žalovanej darovať. Poprel, že
by sa žalobkyňa v jeho prítomnosti vyjadrila, či po prevode sumy 30.000,- eur bude žalovaná spokojná.
Potvrdil, že žalobkyňa synovi J. požičiavala peniaze. K ich výške sa vyjadriť nevedel. Rovnako potvrdil,
že vždy chcela požičané peniaze vrátiť. Uviedol, že o spôsobe prevodu finančných prostriedkov na
účet žalovanej rozhodla pracovníčka banky, ktorá navrhla zrušiť podielové listy a nadobudnuté finančné
prostriedky previesť na účet žalovanej. Nevedel sa vyjadriť, či sa prevod peňazí dal riešiť aj inak. K
čestnému prehláseniu manžela žalobkyne z čl. 41 spisu svedok uviedol, že bol osobne prítomný pri tom,
keď manžel diktoval text a žalobkyňa ho písala. Nepoprel, že text formulovali žalobkyňa s manželom
spoločne. Čestné prehlásenie spísal z dôvodu, že v tom čase mal zhoršený zdravotný stav. V prítomnosti
svedka žalobkyňa neuvažovala o tom, že PL prevedie na seba. Bola spokojná s tým, že PL boli vedené
na meno svedka, pretože k nim mala dispozičné právo. Takto bolo naložené s peniazmi preto, aby v
prípade smrti jej manžela neboli dedené jeho deťmi.
19. Žalovaná ako svedkyňu navrhla vypočuť svoju dcéru, N. M., ktorá k žalovanej prechováva dobrý
vzťah a so žalobkyňou, ktorá je jej starou matkou, má chladný vzťah z dôvodu prebiehajúceho súdneho
sporu. Po dobu 2 rokov nie sú v kontakte. Svedkyňa bola so žalobkyňou len v telefonickom kontakte.
Žalobkyňa jej povedala, že chce darovať finančné prostriedky žalovanej a vyjadrila sa, že jej daruje
peniaze ako vyrovnanie za rodinný dom, ktorý darovala synovi H.. S odstupom času jej žalobkyňa
telefonovala, aby povedala žalovanej, nech darované peniaze vráti. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť,
prečo žalobkyňa zmenila názor a uviedla, že ona je taká povaha, aj keď niekomu niečo daruje, následne
to pýta späť. Ako príklad opísala situáciu, kedy chcela svedkyni darovať misu s tým, aby si vybrala
z dvoch mís. Keď si jednu vybrala, odmietla jej ju darovať s odôvodnením, že sa bude lepšie hodiť
synovi H. a ponúkla jej druhú misu, ktorú svedkyňa nechcela. Nakoniec jej dala miesto misy 20,- eur,
aby si kúpila takú misu, akú chce. Neskôr jej prostredníctvom žalovanej poslala presne tú misu, ktorú
si na začiatku vybrala. Svedkyňa uvádzala, že žalobkyňa sa aj pred synom H. vyjadrila, že hotovosť v
sume 30.000,- eur chce darovať žalovanej a po ich prevode sa jej opýtala, či je spokojná so sumou,
ktorú dostala, na čo žalovaná odpovedala, že áno. Ešte aj prítomný svedok H. I. žalovanú podpichoval,
že teraz bude chodiť na návštevy k žalobkyni častejšie, keď získala peniaze. Svedkyňa si pamätala,
že žalobkyňa ešte rok pred reálnym prevodom finančných prostriedkov spomínala, že peniaze chce
žalovanej darovať, pretože ju trápilo, že celý rodinný dom vlastnil H.. Opakovane sa vyjadrila, že peniaze
jej daruje ako vyrovnanie majetku. Uviedla, že J. vedel o prevode finančných prostriedkov – možno
od žalobkyne alebo od žalovanej, pretože vzájomne komunikovali a vymieňali si informácie. Svedkyňa
nebola osobne prítomná pri prevode sumy 30.000,- eur, ale v deň prevodu spolu so žalovanou boli v
domácnosti žalobkyne, kde ju svedkyňa počula rozprávať o tom, ako naloží so sumou 30.000,- eur. Aj v
deň prevodu stále opakovala, že sumu 30.000,- eur chce darovať žalovanej ako majetkové vyrovnanie.20. Ďalším svedkom, ktorého žalovaná navrhla vo veci vypočuť bol J. I., ktorý bol vypočutý v M. I..
O predmete sporu vedel od žalovanej, ktorá je jeho sestrou a ktorá mu povedala, že ide o to, že jej
žalobkyňa darovala finančné prostriedky. Svedok je siedmy rok som umiestnený v M.. Má zdravotné
problémy, okrem iných trpí aj psychiatrickou diagnózou. Má problémy s pamäťou dlhšiu dobu, asi polroka
užíva lieky a nepoprel, že v minulosti si vypil. Tvrdil, že s rodinnými príslušníkmi má dobré vzťahy.
Navštevuje ho žalovaná, brat H., jeho deti. Žalobkyňa ho nenavštevuje, sú v telefonickom kontakte. K
stranám sporu má kladný vzťah. Vedel o tom, že žalobkyňa žalovanej darovala finančné prostriedky,
pretože mu o tom žalobkyňa telefonovala a povedala, že sestre darovala peniaze. K výške daru sa
nevyjadrila a svedok sa nepýtal, o akú sumu sa jednalo. Nepamätal sa, kedy mu túto informáciu
telefonicky oznámila. V ďalších telefonátoch viac dar nespomínala. K. H. svedkovi o darovaní nič
nehovoril. Uviedol, že žalobkyňa za svojho života svoj majetok medzi deťmi nevyporiadala. Svedok sa
nevedel vyjadriť, za akú sumu žalobkyňa predala rodinný dom a ako naložila s kúpnou cenou. Potvrdil,
že bývalá manželka ho zo spoločného majetku vyplatila. Nevedel uviesť, o akú finančnú hotovosť sa
jednalo. Z týchto finančných prostriedkov časť vrátil žalovanej za pohreb otca a zvyšok jej dal, aby mal
na svoj pohreb. Išlo o sumu okolo 17.000,- eur. Poprel, že by mu žalobkyňa telefonovala, že potrebuje
peniaze na výmenu okien. Uviedol, že žalovaná ho neinformovala, že časť jeho finančných prostriedkov
dala žalobkyni. Nepoprel, že žalobkyňa mu požičiavala peniaze, k ich výške sa nevedel vyjadriť. Potvrdil,
žeodžalobkynevedel,žepýtalaodžalovanejspäťpeniaze,ktoréjejdarovala.Kdôvodomichvráteniasa
nevedel vyjadriť a ani žalobkyňa sa v telefonickom rozhovore o dôvode vrátenia nezmienila. Opakovane
potvrdzoval, že žalobkyňa počas rozhovoru s ním použila slovo darovala, o čom si bol 100% istý. K
vzťahu strán sporu svedok uviedol, že sa vzájomne hnevajú, pretože žalobkyňa pýta späť peniaze od
žalovanej kvôli tomu, že v rodinnom dome býva brat a ten ich potrebuje. Túto informáciu získal od
žalobkyne.
21. Po predložení lekárskej správy psychiatričky O. O. O. zo dňa 14.2.2023, súd zistil, že v závere
správy bolo konštatované, že svedok trpí organickou poruchou osobnosti s prechodom v demenciu, má
poruchy psychiky a správania zapríčinené zneužívaním alkoholu. V dohľade abstinuje, doporučením
je nepiť alkohol vôbec, užívať lieky. Z ďalších lekárskych správ predložených svedkom súd zistil, že
v jeho záznamoch ako prvá návšteva psychiatra je uvedený dátum 15.4.2019. V lekárskej správe
je konštatované, že svedok trpí organickou poruchou osobnosti, poruchou psychiky a správania
zapríčinenou zneužívaním alkoholom a porušovanie abstinencie. Bol mu predpísaný liek Tiapridal a
doporučené nepiť alkohol. Ďalšiu kontrolu absolvoval v dňoch 13.6.2019 a 25.7.2019 s rovnakým
záverom s tým, že mu bol pridaný ďalší liek v júli 2019 Chlorprotixen. Z predložených lekárskych správ
vyplýva, že psychiatrické kontroly absolvoval v intervale približne jeden mesiac.
22. Nebohý manžel žalobkyne v čestnom prehlásení zo dňa 22.4.2020 uviedol, že bol prítomný pri tom,
keď v roku 2018 bola u nich na návšteve žalovaná, ktorá sa veľmi zaujímala o to, koľko peňazí mala
žalobkyňa uložených vo C., H.. Uviedol, že žalobkyňa mala finančné prostriedky uložené na účte syna
H. z dôvodu, že je staršia a účtom nerozumela. Žalovaná volala žalobkyňu do mesta na nákupy a pri
tejto príležitosti spolu navštívili banku, aby sa mohla sama presvedčiť, koľko peňazí mala žalobkyňa
na účte. Žalobkyňa návštevu banky oznámila synovi H., ktorý bol nahnevaný. S odstupom času, dňa
17.1.2019, žalovaná opäť navštívila žalobkyňu. Prehovárala ju, pýtala sa, prečo by peniaze nemohla
mať ona na svojom účte. Na H. nadávala, tvrdila, že peniaze určite z účtu vyberá a keby zomrel, peniaze
by zdedila jeho manželka a nikomu by ich nedala. Večer sa jej žalobkyňa opýtala, že ak peniaze vloží
na jej účet a bude ich potrebovať, či jej ich vráti. Žalovaná odpovedala, že vráti. Ráno sa žalobkyňa
opäť žalovanej pýtala, či jej peniaze vráti, keď bude potrebovať. Žalovaná znovu odpovedala kladne.
Ako svedok bol prítomný syn žalobkyne H.. Žalovaná sa ešte dvakrát pýtala žalobkyne, či by ju a jej
manžela nemohla opatrovať ona, za čo chcela dom, ktorého vlastníkom už v tom čase bol H.. Žalobkyňa
sa vyjadrila negatívne, pretože opatrovanie vykonával syn H..
23. Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
24. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.25. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno
uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
27. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
28. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne
prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre
rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia
podľa § 132 CSP je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci
a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Obvykle platí, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk)
29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že na základe žiadosti
H. I. zo dňa 18.1.2019 adresovanej C., H. so sídlom v Bratislave došlo k vyplateniu podielových listov v
hodnote 30.000,- eur na účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol účtom žalovanej. Z listiny
C., H. zo dňa 3.4.2013 vyplýva, že v uvedený deň bola zriadené dispozičné právo k podielovým listom
fondov v správe C., H. pre žalobkyňu.
30. Zo zmluvy o vkladovom účte zo dňa 15.2.2019 vyplýva, že v prospech žalovanej bol zriadený
vkladový účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo C., H. s dobou viazanosti 12 mesiacov, na ktorý
dňa 15.2.2019 vložila hotovosť v sume 10.000,- eur.
31.Nazákladežiadostižalovanejovydaniepodielovýchlistovzodňa15.2.2019jejbolivydanépodielové
listy v hodnote 20.000,- eur.
32. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. K. za obdobie
od 1.10.2019 do 31.10.2019 súd zistil, dňa 2.10.2019 bola na jej účet poukázaná suma 10.000,- eur
žalovanou so správou pre príjemcu - "od Imina peniaze". Dňa 14.10.2019 bola z bankového účtu
žalobkyne prevedená suma 11.800,- eur na účet H. I..
33. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že suma 30.000,- eur bola dňa 18.1.2019 prevedená H. I.,
synomžalobkyneabratomžalovanejnabankovýúčetžalovanejsosúhlasomžalobkyne.Nebolosporné,
že išlo o finančné prostriedky žalobkyne, ktorá ich do prevodu mala uložené vo forme podielových listov
vo C., H., majiteľom ktorých bol H. I. a žalobkyňa mala k podielovým listom dispozičné právo. Sporné
medzi stranami bolo, či predmetné finančné prostriedky aj po ich prevode na bankový účet žalovanej
zostali naďalej vlastníctvom žalobkyne alebo ich nadobudla žalovaná na základe darovania žalobkyňou.34. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania tvrdila, že uvedené finančné prostriedky nikdy žalovanej
nedarovala, nikdy neprejavila vôľu jej ich darovať ako majetkové vyrovnanie medzi súrodencami,
žalovanou a jej bratmi H. a J.. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa jej sumu 30.000,- eur darovala, pretože
sa rozhodla nenechať ich H., lebo mu už veľa dala a vyjadrila sa, že chce dať peniaze jej. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
jednoznačne a bez pochybností neobjasnila na základe čoho, t.j. na základe akých právnych skutočností
sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 30.000,- eur. Hoci tvrdila, že je vlastníčkou predmetných
finančných prostriedkov a podľa § 126 Občianskeho zákonníka požívala ochranu svojho vlastníckeho
práva pred neoprávnenými zásahmi, nepreukázala, že žalovaná nadobudla jej finančné prostriedky
bezdôvodne a na jej úkor sa obohatila. Žiadny z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia podľa cit.
ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. existencia majetkového prospechu na strane žalovanej
získaním plnenia bez právneho dôvodu, plnenia z neplatného právneho úkonu alebo plnenia z právneho
dôvodu, ktorý odpadol podľa názoru súdu nebol preukázaný. Súčasne jej tvrdenie o uložení sumy
30.000,- eur na účte žalovanej, ktorá ju mala v jej prospech spravovať a na požiadanie vydať, nebolo
nepochybne preukázané. Súd nepovažoval za presvedčivo dokázané, že žalobkyňa prejavila vôľu
finančné prostriedky vložiť do úschovy žalovanej (cit. ust. § 747 Občianskeho zákonníka). Žalovaná
počas celého konania popierala existenciu vôle žalobkyne vložiť finančné prostriedky do úschovy a
vylúčila, že za týmto účelom prijala finančné prostriedky, aby ich pre ňu opatrovala. Kauzou zmluvy
o úschove je starostlivé opatrovanie cudzej veci. Ako najpravdepodobnejší dôvod prevodu finančných
prostriedkov na účet žalovanej sa súdu javí darovanie podľa cit. ust. § 628 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ by bolo pravdou, že žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu finančné prostriedky žalovanej darovať a
platilo by jej tvrdenie, že žalovaná sa zaviazala vrátiť jej tieto prostriedky, keď ich bude potrebovať, bolo
nelogické jej konanie a v rozpore s tým, čo tvrdila, keď vo svojej výpovedi uvádzala, že v októbri 2019
potrebovala finančné prostriedky na výmenu okien v rodinnom dome, v ktorom žila s druhým manželom
a ktorý darovali synovi H. I., ktorý sa zaviazal, že ich doopatruje a vzhľadom k tomu, že starší syn J. jej
dlhoval veľa finančných prostriedkov, telefonicky ho požiadala, aby jej vrátil finančné prostriedky, ktoré
potrebovala na výmenu okien. Ak tvrdila, že žalovanej peniaze nedarovala, nič jej nebránilo, aby ako
prvú osobu o finančné prostriedky požiadala práve žalovanú a nie syna J.. Tiež je pochybné, koľko
finančných prostriedkov v skutočnosti žalobkyňa potrebovala. Tvrdila, že výmena okien stála asi 6.000,-
eur, ale svedok H. I., ktorý rodinný dom vlastní, vo svojej výpovedi uviedol, že nové okná stáli do 4.000,-
eur, ale žalobkyňa žiadala sumu 13.000,- eur (čl. 104 spisu). Z výpisu z bankového účtu žalobkyne za
obdobie od 1.10.2019 do 31.10.2019 vyplýva, že dňa 14.10.2019 žalobkyňa poukázala na účet syna
H. sumu 11.800,- eur, t.j. 13 dní po tom, čo jej žalovaná na účet poukázala sumu 10.000,- eur, t.j.
podstatne viac finančných prostriedkov, než bolo potrebných na zaplatenie nových okien. Ak žalobkyňa
nevyhnutne potrebovala finančné prostriedky pre seba na zaplatenie nových okien, je nelogické a ťažko
vysvetliteľné jej následné konanie previesť sumu 11.800,- eur na účet syna H.. Ďalší rozpor vo výpovedi
žalobkyne sa týkal jej tvrdenia, že v roku 2018 alebo 2019, pred prevodom finančných prostriedkov,
nemala založený bankový účet. Jej tvrdenie vyvrátil svedok H. I., ktorý uviedol, že žalobkyňa mala časť
svojich finančných prostriedkov v sume 30.000,- eur uložených na podielových listoch a sumu 7.000,-
eur na sporiacom účte. Išlo o obdobie polroka pred prevodom sumy 30.000,- eur, ku ktorému došlo dňa
18.1.2019. Rovnako aj sumu 10.000,- eur žalovaná poukázala na osobný účet žalobkyne vedený v I. K..
Následne aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že spolu s nebohým manželom vlastnili
účetvI.K..Rovnakonebolopravdivétvrdeniežalobkyneotom,žežalovanádalapríkazbankenaprevod
sumy 30.000,- eur na jej bankový účet, čo bolo vyvrátené nielen výpoveďou svedka H. I., ale aj listinným
dôkazom - žiadosťou H. I. zo dňa 18.1.2019 adresovanou C., H. so sídlom v Bratislave, na základe ktorej
došlo k vyplateniu podielových listov v hodnote 30.000,- eur. Za dôležité pre posúdenie titulu, na základe
ktorého žalovaná nadobudla sumu 30.000,- eur, súd považoval ústne vyjadrenie žalobkyne po výsluchu
žalovanej pred ukončením pojednávania zo dňa 22.3.2022, kedy povedala, že "aj Imino ju hrešil, prečo
prepísala peniaze", čo nepriamo svedčí o vtedajšej vôli žalobkyne peniaze žalovanej darovať. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že vo výpovedi žalobkyne boli viaceré rozpory, protirečenia, na základe čoho súd
mal dôvodné pochybnosti o jej dôveryhodnosti, ktoré nevyvrátili ani svedecké výpovede. Skutočnosť,
že mohlo ísť o dar, nepriamo vyplýva aj z toho, že ak žalobkyňa nemienila žalovanej sumu 30.000,- eur
darovať, mohla podielové listy previesť na žalovanú, ktorá by ich spravovala tak, ako to urobil svedok
H., resp. mohla prepísať podielové listy na seba, aby s nimi svedok H. nemohol disponovať a nebolo
potrebné podielové listy rušiť s finančnou stratou a vykonať prevod finančných prostriedkov, čo napokon
logickymoholnavrhnúťajsvedokH.,ktorýpraktickéskúsenostisnakladanímsfinančnýmiprostriedkami
nabankovomúčteainvestovanímdopodielovýchlistovnepochybnemalapokiaľbyžalobkyňaskutočne
prejavila vôľu o správu svojich finančných prostriedkov žalovanou, mohol takéto riešenie navrhnúť,čo neurobil. Najjednoduchším a najpraktickejším spôsobom, akým by žalobkyňa nadobudla kontrolu
nad svojimi finančnými prostriedkami bol ich prevod na sporiaci účet, ktorý mala založený, čo bolo
preukázané nielen jej výpoveďou, i keď spočiatku tvrdila, že si nepamätala, či v čase prevodu peňazí
mala založený účet, následne ale výpoveďou svedka H. I. bolo zistené, že žalobkyňa mala založený
sporiaci účet, na ktorom mala uloženú sumu 7.000,- eur. Podľa názoru súdu žalovaná viackrát vysvetlila
zhruba rok trvajúci stav, ktorý predchádzal prevodu finančných prostriedkov na jej účet a to, že žalobkyňa
sa jej sťažovala, že nemala prehľad o nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré mal v dispozícii H. I..
Navyše v konaní vôbec nebolo preukázané, že by žalovaná tieto peniaze potrebovala za akýmkoľvek
účelom, napr. kúpa, súrna platba a zrušením podielových listov navyše žalobkyňa prišla o výnosy z
uložených finančných prostriedkov, čo bol hlavný dôvod investovania do podielových listov. Pokiaľ išlo
o vrátenie sumy 10.000,- eur žalovanou na účet žalobkyne, podľa názoru súdu nešlo o účelové konanie
žalovanej, pretože vo vyjadrení zo dňa 5.8.2020 vysvetlila dôvody prevodu a aj poznámku "od Imina
peniaze". Logicky argumentovala, že sumu 30.000,- eur investovala tak, že do podielových listov vo
C., H. vložila sumu 10.000,- eur a sumu 20.000,- eur vložila na termínový vklad s dobou viazanosti 12
mesiacov na základe zmluvy o vkladovom účte uzavretej dňa 15.2.2019 s C., H.. Keď sa žalovaná po
niekoľkomesačnom prosení a nátlaku zo strany žalobkyne rozhodla, že jej vráti z daru sumu 10.000,-
eur, mala dve možnosti, a to zrušiť podielové listy, zaplatiť pokutu za predčasný výber a prísť o výnosy
alebo použiť voľné disponibilné prostriedky na bežnom účte patriacom J. I., pričom sa logicky rozhodla,
že žalobkyni zašle finančné prostriedky z tohto účtu. Z tohto dôvodu potom z opatrnosti ako poznámku
k prevodu napísala "od Imina peniaze", aby aj súrodenci, napr. ak by sa niečo stalo, vedeli, že to boli
peniaze patriace J. a že ich treba vrátiť na účet, keď sa zrušia podielové fondy v sume 10.000,- eur, ktoré
by sa predisponovali J.. Aktuálne J. I. má svoje finančné prostriedky v sume 10.000,- eur uložených
u žalovanej a sú vedené v podielových listoch.
35. Výpoveď svedka H. I. súd považoval za účelovú. Svedok vypovedal v prospech žalobkyne a proti
tvrdeniam žalovanej, nakoľko žalobkyni je podľa názoru súdu zaviazaný tým, že mu spolu s nebohým
manželom darovala rodinný dom. Hoci sa zaviazal doopatrovať ich, po smrti manžela žalobkyne, bola
žalobkyňa umiestnená do G. a v záväzku doopatrovať ju, svedok nepokračuje a nenapĺňa tak obsah
zaopatrovania. Žalobkyňa sa však voči nemu nedomáhala žiadnej finančnej kompenzácie za to, že svoj
záväzok doopatrovať ju, neplní. Tiež nebolo vysvetlené, z akých dôvodov žalobkyňa dňa 14.10.2019
poukázala na účet svedka sumu 11.800,- eur, t.j. 13 dní po tom, čo jej žalovaná na účet poukázala sumu
10.000,- eur. Samotný svedok sa vyjadril, že k žalovanej nemá žiadny vzťah kvôli tomu, že žalobkyňu
obrala o peniaze, preto jeho výpoveď súd ako objektívnu nepovažoval.
36. Výpoveď svedka J. I. súd vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav - podľa lekárskej správy
psychiatričky O. O. O. zo dňa 14.2.2023, svedok trpí organickou poruchou osobnosti s prechodom v
demenciu, má poruchy psychiky a správania zapríčinené zneužívaním alkoholu a z ďalších lekárskych
správ predložených svedkom bolo zistené, že v jeho záznamoch ako prvá návšteva psychiatra je
uvedený dátum 15.4.2019, hodnotil ako všeobecnú, bez výpovednej hodnoty. Svedok potvrdil, že
má problémy s pamäťou a väčšinu podstatných udalostí popisoval len všeobecne, bez konkrétnych
vedomostí.
37. Výpoveď svedkyne N. M. mala pre súd výpovednú hodnotu najmä pokiaľ ide o pochopenie
povahových čŕt žalobkyne. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa menila svoje názory,
napr. aj keď niekomu niečo darovala, následne to pýtala späť. Ako príklad uviedla svoju skúsenosť
s darovaním, kedy žalobkyňa chcela svedkyni darovať misu a mala si vybrala z dvoch mís. Keď si
jednu vybrala, odmietla jej ju darovať s odôvodnením, že sa bude lepšie hodiť synovi H. a ponúkla
jej druhú misu, ktorú svedkyňa nechcela. Nakoniec jej dala miesto misy 20,- eur, aby si kúpila takú
misu, akú chcela, ale neskôr jej prostredníctvom žalovanej poslala tú misu, ktorú si na začiatku vybrala.
Svedkyňa k prevodu sumy 30.000,- eur uviedla, že žalobkyňa sa pred ňou vyjadrila, že chce darovať
finančné prostriedky žalovanej ako vyrovnanie za rodinný dom, ktorý darovala synovi H.. Neskôr jej
žalobkyňa telefonovala, aby povedala žalovanej, nech darované peniaze vráti, čo bolo tiež dôkazom
zmeny jej názoru. Aj z výpovede svedkyne potom možno vyvodiť záver, že žalobkyňa svoje názory
menila a nie je vylúčené, že tak to bolo aj v tomto prípade. Žalobkyňa spočiatku prezentovala vôľu
finančné prostriedky darovať žalovanej, ale neskôr svoj názor, nie je vylúčené, že aj pod vplyvom svedka
H., ktorý mal možnosť žalobkyňu ovplyvňovať, keďže bývala v jeho domácnosti, zmenila a tvrdila, že
peniaze previedla žalovanej výlučne z dôvodu, aby ich spravovala.38.ČestnéprehlásenieD.P.zodňa22.4.2020podporilotvrdeniažalobkyneasvedkaH.I.,alezhľadiska
hodnotenia dôkazov ho súd považoval za tendenčné. Text prehlásenia formulovali spoločne nebohý
manžel a žalobkyňa a aj svedok H. I. sa vyjadril, že otec niečo povedal a mama ho opravila. Z uvedeného
je zrejmé, že obsah čestného prehlásenia nie je spracovanie udalostí týkajúcich sa prejednávanej veci
vnímaných výlučne manželom žalobkyne, ale na jeho obsahu sa podieľala aj samotná žalobkyňa.
39. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vo veci neuniesla dôkazné bremeno a presvedčivo nepreukázala,
že finančné prostriedky žalovanej nedarovala a jej vôľou bolo ich odovzdanie žalovanej za účelom
ich spravovania, teda do úschovy, prípadne išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, súd
nepovažoval jej žalobu o plnenie, ktorého sa voči žalovanej domáhala, za jednoznačne a nepochybne
preukázanú a ako nedôvodnú ju zamietol.
40. Žalovaná bola vo veci úspešná, na základe čoho jej patrí nárok na náhradu trov konania vo výške
100%. Neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.