Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6P/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202444
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323202444.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevicevkonanípredsudkyňouJUDr.MartinouPetríkovouvovecistarostlivostiomal.dieťa:

A. B., nar. X.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, zast. splnomocneným zástupcom G. H. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX, J. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, B., t.č. K. X, L., o návrhu matky
na zákaz styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.10. 2024 z a m i e t a.

III. Matka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie vo výške 290,28 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie vo výške 290,28
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa12.7.2023bolsúdudoručenýnávrhmatkynazákazstykuotcasmal.dieťaťomzároveňsnávrhom
na neodkladné opatrenie. Matka uviedla, že vo veci starostlivosti o mal. A. naposledy rozhodoval
Okresný súd Levice, ktorý rozsudkom č.k. 6P/103/2020-345 zo dňa 19.01.2022 rozhodol tak, že mal. A.
zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou
95 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V zmysle uvedeného rozsudku sú obaja rodičia oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho

majetok. Zároveň súd upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A.
každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu
od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. V čase letných prázdnin je otec
oprávnenýstretávaťsasmaloletýmod01.07.od09:00hod.do15.07.do18:00hod.aod01.08.od09:00
hod. do 15.08. do 18:00 hod. V čase vianočných sviatkov je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 09:00 hod.
do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., s tým že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si mal.

dieťa včas a riadne na stretnutie pripraviť a v stanovenom čase navzájom odovzdať a prevziať v mieste
bydliskamatky.Akoďalejuviedla,nazákladeuvedenéhorozsudkusasnažilapribližnerešpektovaťdané
termíny, tak ako ich stanovil súd (až na malé výnimky, keď bol maloletý chorý) a nútila mal. A. stretávať
sa riadne a včas s jeho otcom. Syn sa však trvale odmietal stretávať sa s ním a tvrdil, že otec a rodinaotca ho bije, kričia na neho a podobne. V čase súdneho konania matka avizovala, že sa dieťa pomočuje
a zajakáva a uvedené skutočnosti dokladovala aj lekárskymi správami. Súd v tom čase nevidel príčinnú
súvislosť medzi správaním sa otca k maloletému a prejavmi maloletého A.. Matka si však všímala

reakcie maloletého, ako so strachom komunikuje s otcom, aký vystrašený ostáva už aj po telefonickom
rozhovore s ním a následne sa v noci pocikal. Upozornila otca na tieto skutočnosti, avšak otec ich
len bagatelizoval. Na základe odporúčania špecializovaných lekárov, matka trvala na psychologickej
konzultácii otca. Ako uviedla, tieto konzultácie viedla psychologička Mgr. Dančiaková, pričom výstupom
bola dohoda oboch rodičov, že otec sa bude stretávať s maloletým výhradne v prítomnosti matky.

Túto dohodu ako rodičia maloletého dodržiavali skoro rok, pokiaľ otec mal čas alebo nebol dlhodobo
v cudzine. V čase keď bol otec v cudzine, synovi sa podľa udania matky zlepšil zdravotný stav a už
nemal ani teploty pred stretnutím s otcom. Podľa názoru matky, v tomto vidí zrejmú príčinnú súvislosť,
kedy sa dieťaťu zlepšil zdravotný stav keď nebol v kontakte s otcom. Verila, že keď bude pri dieťati počas
návštev, otec nezaútočí fyzicky na dieťa. Otec si však svoje frustrácie a poruchy správania riešil už len
verbálne ponižovaním a vysmievaním sa synovi. Väčšina stretnutí sa uskutočnila na verejnosti a tam si

nedovolil fyzicky napadnúť syna a preto mu aspoň osobným príkladom ukazoval agresivitu v obchodnom
centre voči cudziemu človeku. Musela z obchodného domu utiecť, aby dieťa nebolo svedkom agresie.
Ako ďalej uvádza matka, agresívne konanie otca je namierené nielen voči dieťaťu, ale aj voči susedom
v mieste jeho bydliska, kde bolo na neho podaných niekoľko sťažností. Agresívne konanie otca voči
okoliu vyvoláva odvetné reakcie, a to napr. tým, že mu neznáme osoby prerezali 4 pneumatiky na

jeho aute. Pri takýchto činoch sa podľa názoru matky, môže stať terčom pomsty voči otcovi aj maloletý
a preto prítomnosť syna pri takto ohrozovanom otcovi je pre dieťa nebezpečné. Agresívne správanie
otca voči okoliu môže podľa jej názoru vychádzať aj z toho, že starý otec maloletého bol aj právoplatne
odsúdený za týranie zverenej osoby a teda otec maloletého mohol agresiu zdediť po ňom alebo ide
o vplyv zlej výchovy a vzorov správania, ktoré otec prijal za svoje. Na základe týchto skutočností matka

nadobudla dojem, že otca maloletého treba psychiatricky vyšetriť v kontexte jeho správania a genetickej
predispozície vo vzťahu k synovi. Chcela zistiť, či syn nie je ohrozený na zdravom vývoji, keď jeho otec
má neštandardné vzory správania. Matka požiadala súdnu znalkyňu z odboru psychológia, I. G. M.,
o vypracovanie posudku, ktorý pripojila k podanému návrhu. Matka uviedla, že znalkyňa sa okrem iného
v znaleckom posudku zaoberá osobnostnými predpokladmi matky aj otca na výchovu maloletého. Otec

sa však psychologického vyšetrenia nezúčastnil a preto znalkyňa nemohla vyšetrenie otca uskutočniť.
Matka taktiež poukázala na vyjadrenie znalkyne, ktorá odporučila, že do času vykonania znaleckého
psychologického vyšetrenia otca a skončenia výchovného opatrenia, neumožniť stretávanie sa otca
s maloletým, resp. dočasne zakázať otcovi akokoľvek kontaktovať maloletého. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým bude dočasne zakázaný styk otca s maloletým, matka odôvodnila

ochranou psychického a fyzického zdravia dieťaťa.

3. Dňa 25.07.2023 predložil otec mal. dieťaťa vyjadrenie k návrhu matky, v rámci ktorého s podaným
návrhom matky nesúhlasil, považuje ho zo strany matky za absurdný a scestný, nakoľko neexistujú
dôvody, ktoré by napĺňali zmysel a podstatu návrhu. Považuje ich za účelové, tak ako sa doteraz javili

aj všetky podania a posudky predložené matkou. Matkou predložený znalecký posudok otec považuje
za neobjektívny, nakoľko bola vypočutá iba jedna strana sporu, dieťa bolo vypočuté podľa jeho názoru
pod stresom a nátlakom, čo nepovažuje za normálne a objektívne. Na toto nebol prizvaný, aj keď matka
tvrdí niečo iné, čo považuje za klamstvo. Podľa jeho názoru znalkyňa neprejavila ozajstný záujem o jeho
vypočutie. Zároveň podotkol, že sa už zúčastnil psychologického prešetrenia určeného súdom na RPPS

v Leviciach. Otec sa následne vyjadril k znaleckému posudku predloženého matkou, pričom uviedol,
že vyjadrenia matky považuje za klamstvá, matka mení svoje vyjadrenia a prekrúca pravdu. Otázky
položené jeho synovi a odpovede nesvedčia o tom, že čo tvrdí matka. Skutočnosti ako, že bije svojho
syna a bude ho biť, taktiež že maloletého bijú jeho rodičia, otec absolútne odmieta. V zmysle vyjadrenia
otca mal. dieťaťa, maloletý nikdy bitku nedostal, ani ho neudrel, nič také sa nestalo, dieťaťu to od malička

vravia a ono to len opakuje. Matka mal. dieťa stresuje rôznymi vyšetreniami a posudkami, otec nemá
možnosť vychovávať maloletého a preto všetka zodpovednosť za stav mal. dieťaťa je na matke. Otec
ďalej poukázal na to, že matka sa maloletému riadne nevenuje, posadí ho pred TV alebo mu dá do ruky
mobil. Podľa názoru otca, dieťa je systematicky matkou ovplyvňované. Matka neznesie skutočnosť, že
maloletý by mal aj niekoho iného rád, aby mal rád svojho otca a starých rodičov, je na dieťati závislá.

Namiesto toho, aby dodržiavala rozhodnutie súdu, vymýšľa a konšpiruje. Takýmto správaním ohrozuje
zdravý vývoj ich syna, ubližujeme mu citovo a vydiera ho. Matka neustále nosí po rôznych vyšetreniach
u odborníkov a tak ho vystavuje sústavne niekoľko rokov stresu z vypočutí. S týmto otec absolútnenesúhlasí a nenechá, aby matka maloletého takýmto spôsobom ohrozovala. Vzhľadom na uvedené,
otec navrhol podaný návrh matky v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnutím zo dňa 10.8.2023 č.k.

6P/109/2023-60 ako nedôvodný zamietol. Matka v konaní neosvedčila, že by maloletému dieťaťu
bezprostredne hrozilo také nebezpečenstvo, ktorým by záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či
dokonca zdravie alebo život maloletého boli vážne ohrozené. Z podaného návrhu matky je jednoznačne
zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi mal. dieťaťa sú dlhodobo vyhrotené, komplikované. Obaja rodičia sa
navzájom osočujú a nedokážu spolu vzájomne riadne komunikovať a riešiť veci ohľadne mal. dieťaťa

konštruktívne. Skutočnosti uvádzané matkou v podanom návrhu, však súd v danom štádiu konania
považoval len za tvrdenia toho času ničím nepodložené a nepreukázané. Matka v návrhu poukazuje
aj na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou I. G. M., I., z odboru psychológia zo dňa
01.07.2023, v ktorom znalkyňa odporúča dočasne neumožniť stretávanie sa otca s maloletým, aby sa
tak predišlo ďalšiemu zhoršovaniu psychického stavu maloletého. Súd, však vzhľadom na uvedené
poukazuje na to, že predmetného znaleckého vyšetrenia u znalkyne sa doposiaľ zúčastnila iba matka

a mal. dieťa a preto jeho výsledky v danom štádiu konania nemožno považovať za úplne objektívne a
smerodajné. V nadväznosti na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že z obsahu spisu nevyplývajú
žiadne zrejmé nezhody, či komplikácie vo výkone starostlivosti o maloletého, maloletý sa nachádza
v osobnej starostlivosti matky, kde je o neho riadne postarané, pričom styk otca a maloletého sa
realizoval v zmysle posledného rozhodnutia súdu a neskôr po dohode s otcom maloletého za prítomnosti

matky. Z výpovede maloletého je taktiež zrejmé, že v domácnosti otca bolo aj dobre, hrali sa na
playstation, otec varil, o údajné bitie maloletého malo ísť už dávno a podľa vyjadrenia mal. dieťaťa sa mal
otec správať nevhodne k matke. Z obsahu spisu vyplýva, že otec má svojho syna rád, otec verbalizuje
svoju vôľu sa so svojím synom stýkať. Navyše súd zistil, že proti otcovi sa žiadne trestné stíhanie za
násilnú či inú trestnú činnosť nevedie.

Krajský súd v Trnave ako odvolací na základe odvolania matky rozhodnutím zo dňa 25.10.2023
č.k. 14CoP/144/2023-95 napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie ako
vecne správne potvrdil, nakoľko matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň
konštatoval, že tvrdenia matky naznačujú skôr jej negatívne nastavenie voči otcovi, ktorého sa snaží

vytesniť zo života dieťaťa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Vo veci starostlivosti o mal. A. Okresný súd Levice naposledy rozhodol rozsudkom č.k.

6P/103/2020-345 zo dňa 19.01.2022, ktorým mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na výživu mal dieťaťa sumou 95 €, ktoré výživné je povinný platiť do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. V zmysle uvedeného rozhodnutia sú obaja rodičia oprávnení mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň bol v predmetnom rozsudku upravený styk otca s mal.
dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod.

do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od
16:00 hod. do 18:00 hod., v čase letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od
01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od
09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho
roka do 18:00 hod., s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si mal. dieťa včas a riadne na

stretnutie pripraviť a v stanovenom čase navzájom odovzdať a prevziať v mieste bydliska matky.

5.1. Už v uvedenom konaní súd zdôrazňoval, že zákonnými zástupcami dieťaťa zostávajú rovnako
obaja rodičia a zverenie dieťaťa matke neznamená, že matka je jedinou osobou oprávnenou rozhodovať
vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletého. Otec vykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti

v rovnakom rozsahu ako matka a o podstatných záležitostiach dieťaťa majú rozhodovať spoločne.
Tak je to aj napr. pri zmene materskej školy, ktorú zmenu v tom čase matka učinila absolútne bez
vedomia otca. V súvislosti s úpravou styku sa matka v konaní opätovne domáhala zúženia styku. Styk
otca s mal. Viliamom bol upravený neodkladným opatrením v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre č.k.
9CoP/41/2020-55 zo dňa 28.10.2020, ktoré matka nerešpektovala. Predovšetkým argumentovala tým,

žemaloletýA.negatívneznášastyksotcom,zajakávasa,pomočuje,odmietasasnímstretnúťacelkovo
sa jeho psychický stav zhoršuje. Matka poukázala na lekárske správy z vyšetrení maloletého od MUDr.
Mészárosovej (pedopsychiatrička) zo dňa 03.09.2021 a G. G. (logopedička) zo dňa 06.09.2021. V tejto
súvislosti bolo však potrebné zdôrazniť skutočnosť, že na zajakávanie maloletého matka poukazovalauž pred prvou dočasnou úpravou pomerov, a teda nemožno mať za to, že zajakávanie maloletého
A. je dôsledkom realizácie styku otca s ním. Rovnako tomu tak bolo aj v prípade psychického stavu
mal. A., keď už v lekárskej správe zo dňa 05.10.2020 boli konštatované prvky úzkostnej separačnej

poruchy u dieťaťa, a teda nemožno mať za to, že táto porucha vznikla v dôsledku realizácie styku otca
so synom. Z lekárskych správ predložených matkou vôbec nevyplynulo zhoršenie psychického stavu
dieťaťaakodôsledkurealizáciestykuotcasosynom,aninevyplývalapríčinnásúvislosťmedziporuchami
maloletého dieťaťa a realizáciou styku s otcom, resp. že psychický stav maloletého A. je zapríčinený
správaním sa otca. Bolo nepochybné, že rozchod rodičov a konflikty v ich spoločnej domácnosti mohli

negatívne ovplyvniť maloleté dieťa, no tieto skutočnosti nemožno dávať za vinu len otcovi dieťaťa. Hádky
za prítomnosti dieťaťa rodičia nepopreli a hádali sa predsa obaja, matka však vinila výlučne otca a žiadnu
vlastnú chybu nepriznávala. Tvrdenia matky o strachu, ktoré maloletý A. má z otca, že vzťah medzi
nimi nie je dostatočne blízky a vyvinutý, súd považoval (rovnako ako aj odvolací) za neosvedčené, až
účelové.Zosprávykolíznehoopatrovníkazodňa31.05.2021vyplynulo,ženamaloletomA.vprítomnosti
otca nebadať znaky strachu, či obavy z otca, ani odporu zo spoločne stráveného času s otcom. Kolízny

opatrovník tiež konštatoval pozitívny postoj dieťaťa k otcovi bez negatívneho dopadu správania otca na
maloletého A.. Je potrebné podotknúť, že kolízny opatrovník vykonal pohovor s dieťaťom spolu s otcom
a bez prítomnosti matky. Táto správa kolízneho opatrovníka vyvracia tvrdenia matky prezentované
pred súdom prvej inštancie, aj v podanom odvolaní, o strachu maloletého dieťaťa z otca, nedostatočne
vyvinutom vzťahu otca so synom. Matka bola tá, ktorá odmietala aj pokyny psychologičky RPPS,

odmietala spoluprácu, neriadila sa ich dohodami a napokon na sedenia odmietla chodiť s odôvodnením,
že psychologička je otcova známa a vôbec neriešila synove zajakávanie a problémy v MŠ. Účelovým
sa javí i tvrdenie matky, že maloletý A. sa v novej škôlke rýchlo adaptoval, pretože sa nebál, že tam
po neho príde otec. Toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a išlo len o
dohad matky. Rovnako je to i s tvrdením, že zajakávanie dieťaťa ustúpilo, pretože sa nestretáva s otcom.

Matka dokonca navrhla, aby styk otca s maloletým A. prebiehal prostredníctvom videohovoru. Nakoniec
ale ona sama uviedla, že maloletý A. s otcom nechce telefonovať, otca má matka zablokovaného v
aplikácii messenger, vie sa jej dovolať len na jej služobné číslo. Sama matka si nevedela predstaviť,
ako by dosiahla, aby maloletý A. s otcom telefonoval. Takáto matkou navrhovaná forma styku bola už
vopred nerealizovateľnou. Hoci v predmetnej veci matka pred súdom deklarovala, že sa nesnaží brániť

kontaktu otca s maloletým A., súd v predmetnom konaní nebadal žiadnu snahu matky o podporenie
a rozvoj vzťahu otca s maloletým, práve naopak, matka sa snažila o minimalizáciu ich vzájomného
kontaktu, a to do takej miery, že ich vzájomný kontakt by nebol ani osobným kontaktom, ale len
prostredníctvom aplikácie a videohovorov. Voči predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote matka
odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 25CoP/12/2022-403 zo dňa

11.05.2022tak,žerozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastitýkajúcejsaurčeniavýživného,styku
otca s maloletým a v časti trov konania potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2022.

6. Na tunajšom súde zároveň prebieha konanie o výkon vyššie uvedeného rozhodnutia o úprave styku
začaté dňa 30.6.2023 na návrh otca pod sp. zn. 6Em/3/2023 (pozn. následne dňa 12.7.2023 matka

podala prejednávaný návrh na zákaz styku). V konaní sa v rámci tzv. Cochemskej praxe uskutočnili
informatívne výsluchy rodičov. Dňa 14.09.2023 sa dostavil iba otec mal. dieťaťa, matka pred výsluchom
telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu jej aktuálneho nepriaznivého zdravotného
stavu. Otec uviedol, že daná situácia je pre neho už neúnosná, nakoľko veľmi ľúbi svojho syna, ktorého
však už sedem mesiacov poriadne nevidel. Syna videl iba raz za posledných sedem mesiacov na hodinu

a pol (bolo to dňa 04.05.2023). Otec poukázal aj na to, že vo veci je právoplatný a vykonateľný rozsudok
Okresného súdu Levice, avšak styk s maloletým sa v podstate nerealizoval v zmysle tohto rozsudku ani
raz. Otec sa s maloletým stretával väčšinou iba raz mesačne a aj to za prítomnosti matky. Chodievali do
reštaurácii, do detských centier, do Nitry, do jump arény a pod. Tam sa snažili chovať slušne s ohľadom
na maloletého. Ako však uviedol otec, maloletého syna už dlhšie nevidel, nepočul. Matka mu ho nedá

ani k telefónu, vždy keď sa na niečom dohodnú, matka to nedodrží alebo zruší. Otec poukázal na to, že
svojho syna ľúbi, chce s ním tráviť čas, nikdy ho nebil. Syn s ním vždy rád trávil čas a otec už nevie ako sa
k nemu dostať. Riešil to aj podaním trestných oznámení na matku. Podľa názoru otca, je matka na syna
veľmi naviazaná, akoby žiarlila keby syn aj jeho a niekoho iného ľúbil. Otec nechce synovi spôsobovať
žiaden stres, ale má právo byť so svojim synom a podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti.

6.1. Následne sa dňa 18.09.2023 dostavila na informatívny výsluch aj matka mal. dieťaťa, ktorá uviedla,
že podľa jej názoru je problém v tom, že otec sa zle správa k synovi a preto ho syn odmieta. Otec
maloletého ponižuje, uráža ho, nadáva mu. Za prítomnosti matky otec maloletého nikdy nezbil. Uviedla,že otec sám chcel, aby bola matka prítomná pri realizácii styku, nakoľko vidí, že ho syn nechce a preto sa
dohodli, že sa budú stretávať iba za jej prítomnosti. Podľa udania matky, na poslednom stretnutí mal otec
nevhodné správanie ku synovi a odvtedy sa maloletý zajakáva a opäť sa začal v noci pocikávať. Keď

maloletý nechce telefonovať s otcom, tak ho matka nenúti. Matka je presvedčená, že otec má nejaký
problém, je neskutočne agresívny a výbušný. V jeden deň sa jej dokáže vyhrážať a potom prosíka, je
milý a potom sa znova vyhráža. Matka by chcela, aby sa otec podrobil znaleckému dokazovaniu, ale on
sa tomu vyhýba. Navrhla, aby otec absolvoval nejakú terapiu, popracoval na svojej povahe, výbušnosti,
agresivite a aby popracoval na svojom vzťahu s maloletým. Chcela by, aby spoločne všetci absolvovali

terapiu a sedenia za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov a rodičovských kompetencii. Poukázala aj
na to, že maloletý už približne dva roky navštevuje psychologičku z Bratislavy Mgr. Sylviu Dančiakovú.
Zároveň matka vyjadrila súhlas s návštevou RPPS ako aj s tým, aby RPPS navštívil aj ich maloletý syn.
Dňa 09.11.2023 matka oznámila súdu, že mal. A. sa odmietol kontaktovať s jeho otcom a to ja napriek
tomu, že kontakt by prebehol krátkodobo za jej prítomnosti a v detskej izbe jej bytu, kde sa maloletý
cíti bezpečne. Matka zároveň poukázala na to, že syn už mnohokrát v minulosti odmietol stretnutie

s otcom, vyjadrila sa, že neumožní styk dieťaťa s otcom a bude sa naďalej riadiť znaleckým posudkom,
ktorý predložila v konaní a v ktorom znalkyňa (I. M.) neodporúča stretnutie otca s maloletým. Matka je
presvedčená, že je jej konanie správne a utvrdené aj z hľadiska vyjadrenia lekárky – psychologičky,
ktorá dieťa klinicky sleduje cca 2 roky a preto bude jej odborný názor rešpektovať.

6.2. Z informatívneho záznamu zo stretnutia rodičov a mal. dieťaťa na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 27.11.2023 a jeho dodatku
vyplýva, že bolo doporučené stretávanie sa mal. dieťaťa s otcom na referáte, a to ešte za prítomnosti
matky, ale s jej postupným vylučovaním z procesu stretávania. Stretnutie poukázalo na citovú viazanosť
mal. dieťaťa aj na otca a počas celého spoločného stretnutia sa vo vzťahu k otcovi nepreukázali

negatívne emócie a preto z odborného hľadiska nebolo doporučené obmedzenie alebo zákaz styku
otca s mal. dieťaťom. V danom prípade bolo doporučené pokračovať v poradensko-psychologickom
procese na RPPS so zameraním sa na upevňovanie nastaveného modusu – stretnutia rodinnou formou
s potupným prechodom na stretnutia otec s mal. dieťaťom za prítomnosti psychológa a so záverečným
cieľom poradenského procesu, ktorým by mali byť stretnutia mal. dieťaťa mimo referátu bez prítomnosti

matky. Uvedené si však vyžaduje dlhší časový úsek, minimálne 6 mesiacov, pričom v priebehu procesu
je nutné aj edukačné vedenie obidvoch rodičov, aby tak došlo k úprave ich komunikácie, so zameraním
sa na výchovné pôsobenie na mal. dieťa. Keďže mal. dieťa bolo prístupné k stretávaniu sa s otcom, bol
dohodnutý ďalší termín stretnutia na deň 30.11.2023 na RPPS. Dohodnuté stretnutie sa neuskutočnilo,
nakoľko bolo zrušené telefonicky matkou dieťaťa z dôvodu choroby. Otec sa na sedenie dostavil

a prebehlo krátke individuálne sedenie, v ktorom otec vyjadril pochybnosti o možnosti ďalších stretnutí
na referáte, ktoré podľa jeho skúsenosti bude matka rušiť. Zo správy ďalej vyplýva, že psychológ
referátu sa opakovane snažil telefonicky skontaktovať s matkou dieťaťa, avšak matka doteraz referát
nekontaktovala. Mal. dieťa je výrazne naviazané na matku, ktorá v jeho výchovnom procese dominuje
a tým má aj väčšie možnosti vplyvu na mal. dieťa. Mal. dieťa sa ukotvuje k nej ako ku základnému pilieru,

ktorý má vplyv na formovanie a vytváranie vzťahových reťazcov, avšak je dôležité, aby mal. dieťaťu
bolo umožnené spoznávať a prijímať v rámci emočného a sociálneho vývoja výchovné pôsobenie aj
druhého rodiča. Zo záveru predloženej správy RPPS vyplýva, že keďže sedenie mal. dieťaťa s otcom,
ktoré prebehlo za prítomnosti psychológa referátu ako aj matky, bolo bez negatívnych emočných
prejavov, bolo doporučené v týchto stretnutiach aj naďalej pokračovať. Aj napriek tomu, že matka bol

prítomná na spoločnom sedení a videla, že mal. dieťa primerane reagovalo a spolupracovalo s otcom,
s pozitívnymi emočnými prejavmi vo vzťahu k nemu, tieto sedenia zablokovala svojím nereagovaním na
pokusy telefonického kontaktovania sa s ňou, ktoré boli zo strany psychológa referátu opakované. Bolo
poukázané aj na to, že zo psychologického hľadiska by bolo v neprospech vývoja dieťaťa obmedzovať
resp. zakazovať prítomnosť otca vo výchovnom procese.

6.3. Vzhľadom na uvedené súd pred nariadením výkonu vydal neodkladné opatrenie č.k.
6Em/3/2023-136 zo dňa 12.3.2024, ktorým nariadil obom rodičom a mal. dieťaťu povinnosť zúčastniť
sa odborného psychologického poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR
Levice v rozsahu najmenej 12 poradenských stretnutí v priebehu 6 mesiacov za účelom zlepšenia

schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého dieťaťa a s cieľom naučiť sa
rešpektovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Proti neodkladnému opatreniu podala odvolanie matka,
pričom Krajský súd v Trnave ako odvolací uznesením zo dňa 21.5.2024 napadnuté uznesenie súduprvej inštancie potvrdil. Neodkladné opatrenie tak v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.6.2024.

7. V prejednávanej veci súd na pojednávaní vypočul rodičov, ktorí zotrvávali na svojich početných
písomných vyjadreniach, ktoré predkladali duplicitne aj do spisu o výkon rozhodnutia. Matka rigidne
zotrváva na názore, že maloletý má z otca strach. V správe RPPS sú podľa nej uvádzané nepravdivé
skutočnosti, na psychologičku podala trestné oznámenie. Práve po stretnutí otca s maloletým, sa dieťa
začalo pomočovať a začali sa u neho následne zdravotné problémy. Do spisu dokladala lekárske

správy od nefrológa, psychológa a psychiatra, v ktorých je uvedený strach maloletého z otca, ako
príčina zdravotných problémov, na základe ktorých boli maloletému predpísané psychofarmaká. Podľa
názoru psychiatričky môže byť za zdravotnými problémami aj niečo vážnejšie. Pri vyšetrení maloletého
u psychiatričky matka prítomná nebola, tá však skonštatovala (susp.) obťažovanie dieťaťa, na čo sa
maloletýsťažovalajvminulosti.Vychádzapretolenzodporúčanípsychiatra,ženavrhujesúdnoznalecké
vyšetrenie rodičov aj so zameraním na sexualitu otca. Podľa jej tvrdenia otec neuspel ani v silových

zložkách v psychologickom vyšetrení z dôvodu jeho agresie (báli sa mu zveriť zbraň, aby nebol
nebezpečný). Vyšetrenia u súdneho znalca v Banskej Štiavnici, číslo posudku 25/2023, sa otec
nezúčastnil, tam však mohol konfrontovať maloletého o tvrdeniach súvisiacich s obťažovaním. Uviedla,
že jej povinnosťou je zabezpečiť ochranu zdravia maloletého a aj z tohto dôvodu mu zabezpečuje
odporúčanú zdravotnú starostlivosť.

8. Podľa otca matka zavádza, keď tvrdí, že maloletý má voči nemu antipatiu. Výslovne poprel tvrdené
násilné chovanie voči maloletému. Maloletého nebije, nikdy ani uvedené skutočnosti neboli preukázané.
Matka argumentuje videami, zvukovými záznamami, ktoré sú spochybnené a nezákonné. Každého
obviňuje, svoju nenávisť neustále stupňuje, maloletého stresuje. S maloletým nebol osamote dva až

tri roky, takže tvrdenia matky, že jeho chovanie spôsobuje nočné pomočovanie maloletého, odmietanie
navštevovania školy je vylúčené, práve naopak matka je tá, ktorá maloletého núti navštevovať
psychiatrov, čo považuje za psychické týranie. Matka nedovolí, aby maloletý miloval niekoho iného ako
ju. Jeho si vybrala za otca maloletého, poznala ho a vedela o ňom všetko a teraz ho osočuje a vyhlasuje
za nebezpečného človeka a násilníka. Tvrdenia o jeho sexualite či podozrenie na sexuálne obťažovanie

syna považuje za nehorázne, matka zneužíva aj situáciu, kedy mal na sebe detské oblečenie či kontrolu
predkožky maloletého, ktorú riešili aj u doktora. Uviedol, že maloletý sa matky bojí, v jeho prítomnosti
bol vždy šťastný a spokojný. Matka zámerne klame o zdravotnom stave maloletého, keď uviedla, že
maloletý užíva psychofarmaká avšak pokiaľ je to pravda, je to len matkina vizitka a dieťa je jej potrebné
odobrať. Matka svojou výchovou maloletému ubližuje a má obavy o následky v jeho živote. Podľa otca

má poruchu osobnosti aj matka, maloletého manipuluje, zneužíva jeho krehkú dušu a naivitu, neustále
mu do hlavy vštepuje, že otec je zlý a nebezpečný, že mu ubližuje, dokonca sexuálne zneužíva. Matka
je patologicky závislá na maloletom, nevie prekonať, že maloletý bude milovať aj otca a nielen jej rodinu.

9. K tvrdeniu otca matka uviedla, že maloletý nikdy nemal potrebu sťahovať predkožku, preto sú

otcove tvrdenia v tejto oblasti nepravdivé. Priložila fotky, ktoré preukazujú, že otec sa počas ich vzťahu
správal neprirodzene, obliekal si detské oblečenie, cucal ,,dudel“, niekedy požadoval nutrilon vo fľaštičke
s ,,dudlom“ a iné anomálie. Na pojednávaní doplnila, že predmetné fotografie (čl. 240,241 v spise)
vyhotovila ona sama, keď s otcom ešte spolu žili. Poukázala na to, že chce len to, aby bol otec riadne
vyšetrený, liečený a po odporúčaní lekára nemá problém za jej prítomnosti začať postupne proces

adaptácie maloletého na styk s otcom.

10. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia
a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil znalkyňu I. N. A., ktorá podala písomný znalecký
posudok čl. 6/2024 zo dňa 27.6.2024. Na základe psychologického vyšetrenia, skúmaním spisovej a

zdravotnej dokumentácie, dospela znalkyňa k záveru, že u
10.1. maloletého sa osobnosť javí ako emočne a sociálne zrelá, v sociálnom kontakte skôr introvertná.
Prežívanie úzkostné. Primerane veku dokáže presadiť svoj názor, bez sklonov k opozičníckemu alebo
tvrdohlavému správaniu. Kooperácia s dospelou osobu primeraná veku, bez odchýlok v sociálnej
interakcii. Prítomná separačná úzkosť pri odlúčení od matky. Aktuálny intelektový potenciál orientačne

v pásme vyššieho priemeru, pamäťové schopnosti primerané. Komunikačné zručnosti primerané veku.
Aktuálny intelektový potenciál zodpovedá pásmu vyššieho priemeru. Mal. je emocionálne a sociálne
zrelý. Mal. je schopný vyjadrovať slobodnú vôľu. Citové väzby mal. dieťaťa k matke sú funkčné, znalkyňa
konštatuje, že mal. dieťa považuje matku za najbližšiu osobu vo svojom živote. Pociťuje k nej prevažnepozitívne emócie, v rodine matky sa mal. cíti byť preferovaný. Matku nevníma ako zdroj konfliktov.
Citové väzby mal. dieťaťa k otcovi znalkyňa hodnotí ako nefunkčné. Mal. v rámci psychologického
vyšetrenia odmietal, resp. vyhýbal sa odpovediam zameraných na vzťah mal. k otcovi. Mal. dieťa v rámci

psychologického vyšetrenia popisuje negatívne city smerom k otcovi. Priame ovplyvňovanie daného
vzťahu znalkyňa nepotvrdzuje, avšak nakoľko má mal. dieťa vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu na
osobu matky, táto situácia nevedome môže vytvárať dojem, že mal. dieťa je ovplyvnené názormi a
konštatovaniami matky a mal. dieťa toto nastavenie môže pasívne prijímať a identifikovať sa s ním.
Zároveň je mal. dieťa podnecované matkou, aby opisovalo svoj pobyt u otca, najmä aby reprodukovalo

to obdobie, kedy mal. dostal od otca bitku, a toto môže v mal. dieťati prehlbovať dysfunkčnosť vzťahovej
väzby k otcovi. Matka má k mal. dieťaťu vytvorené pevné rodičovské puto a zvýšené ochranárske
sklony. Zabezpečuje a dokáže sa o mal. postarať po ekonomickej, sociálnej, emocionálnej, spoločenskej
a zdravotnej stránke. Matka má vytvorené predpoklady pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o mal.
dieťa. Otec deklaruje záujem podieľať sa na výchove a starostlivosti o mal. dieťa. Takisto deklaruje, že
sa nebráni podrobiť prípadným ďalším odborným vyšetreniam, ktoré by mu umožnili pravidelný styk s

mal. Otec udáva, že je ochotný stretávať sa s mal. i v prítomnosti matky.
10.2. Matka sa po osobnostnej stránke môže prejavovať ako neosobná, rezervovaná až odmeraná. V
sociálnom kontakte môže byť trúfalá, pôsobiť nezraniteľná. Znalkyňa zaznamenáva sklony k dôvere voči
iným, je nepodozrievavá, akceptujúca. Sebaistá, spokojná sama so sebou, bezstarostná. Bez známok
tenzného a anxiózneho prežívania. Môže pôsobiť zanovito, rezolútne a tvrdohlavo presadzovať svoje

názory, správať sa neempaticky. Bez sklonov k antisociálnemu alebo agresívnemu správaniu. Osobnosť
bez zjavného psychopatologického ladenia. Osobnostné a výchovné predpoklady má matka dostatočné
z hľadiska starostlivosti o mal. dieťa. Matka počas individuálneho rozhovoru so znalkyňou uviedla, že
sa rozhodla neodovzdávať mal. dieťa otcovi z dôvodu, že sa obáva o jeho ďalší priaznivý fyzický a
psychický vývin. Znalkyňa u matky nemôže potvrdiť, že by mala akúkoľvek snahu zabezpečiť stretávanie

mal. dieťaťa s otcom. Napriek tomu deklaruje, že je aj v jej záujme, aby sa mal. dieťa stretávalo s otcom.
Dané tvrdenia matky si protirečia. Z pohľadu znalkyne je zrejmé, že matka t.č. neuznáva dôležitosť otca
v živote mal. dieťaťa.
10.3. Po osobnostnej stránke sa môže otec prejavovať ako sociálne trúfalý, dobrodružný, pôsobiť
nezraniteľné. Bez zjavného tenzného a anxiózneho ladenia. V sociálnom kontakte skôr extrovertné

orientovaný. Bez zjavných sklonov k antisociálnemu alebo agresívnemu správaniu. Bez zjavného
psychopatologického ladenia. Nakoľko pred realizovaním znaleckého psychologického vyšetrenia otec
i matka mal. dieťaťa uviedli, že sa od júla 2023 nerealizoval styk mal. s otcom, znalkyňa nevie
potvrdiť ani vyvrátiť, či má otec dostatočné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o mal. dieťa
v čase, keď je mal. s otcom. Komunikáciu medzi rodičmi mal. znalkyňa t.č. hodnotí ako nefunkčnú,

v rámci psychologického vyšetrenia znalkyňa nezaznamenáva spontánnu interakciu medzi matkou a
otcom. I počas skupinovej činnosti mal. s otcom, pri ktorom bola prítomná i matka mal., rodičia spolu
nekomunikovali, ignorovali sa, nechceli riešiť vzájomné konflikty pred znalkyňou. Rodičia udávajú, že
spolu komunikujú prostredníctvom sms správ, otec udáva, že matka ho ignoruje a neprijíma hovory.
Motiváciou matky sa v tomto smere javí byť jej snaha uplatniť svoje podmienky, ktoré vytvára a

chce, aby boli naplnené (napr. psychiatrické vyšetrenie otca s orientáciou na sexuológiu), tak sa bude
matka cítiť rešpektovaná a následne potom deklaruje, že umožní styk mal. dieťaťa s otcom. Súčasnou
motiváciou otca sa javí byť predovšetkým to, aby sa vyhol neuváženým a rizikovým krokom. Obáva
sa nekontrolovaných a neopatrných činov. V danej situácii sa cíti nekonformné. Hľadá východisko zo
súčasnej preňho nepriaznivej situácii a dúfa v lepšie pomery, ktoré by vyjasnili situáciu. Na základe

zrealizovania psychologického vyšetrenia, rozhovorov s oboma rodičmi, retrospektívnej anamnézy
vzájomných vzťahov medzi rodičmi mal. znalkyňa t.č. nepredpokladá výraznú nápravu vzťahov.
10.4. Mal. dieťa sa t.č. nestretáva s otcom, čo matka neumožňuje. Z daného vyplýva, že mal. dieťa
nie je motivované a pripravované na styk s otcom. Zároveň sa nedá zhodnotiť vhodnosť a nevhodnosť
prístupu otca k mal. dieťaťu. Mal. dieťa sa t.č. nestretáva s otcom. Z toho dôvodu sa nedá potvrdiť, že

by prístup, správanie a komunikácia otca smerom k mal. viedla k udržiavaniu rodičovských vzťahov.
Nakoľko matka neumožňuje styk mal. dieťaťa s otcom, dané sa dá hodnotiť ako nezáujem udržať alebo
obnoviť rovnocenný rodičovský vzťah. Pokiaľ nepríde k náprave vzťahov medzi rodičmi, rodičia i naďalej
nebudú schopní konštruktívne komunikovať, u mal. naďalej môžu pretrvávať problémy v správaní, resp.
zhoršovať sa. Na druhej strane je tiež možné, že obnovenie styku mal. dieťaťa s otcom môže mať zo

začiatku negatívny vplyv na psychický vývin mal. dieťaťa.

11. V priebehu znaleckého skúmania znalkyňa PhDr. Vaškovič požiadala súd o povolenie pribrať
znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria (sexuológia) ako konzultanta, pretože matka jej napsychologickom vyšetrení predložila správu od G. A. (pedopsychiater) z vyšetrenia dňa 21.3.2024, ktorá
odporúča psychiatrické vyšetrenie rodičov so zameraním na sexuológiu. Na Slovensku je zapísaných
13 znalcov v danom odvetví, ktorí po oslovení znalkyňou s pribratím z dôvodu pracovnej vyťaženosti

nesúhlasili resp. na jej žiadosť nereagovali. Vzhľadom na uvedené znalkyňa vypracovala psychologický
posudok a odpovedala na otázky zadané súdom. Následne po predložení písomného znaleckého
posudku súd dňa 1.8.2024 požiadal znalkyňu o oznámenie, či (vzhľadom na jej znalecké vyšetrenie
rodičov, maloletého a následné zistenia) aj ona odporúča znalecké psychiatrické vyšetrenie rodičov so
zameraním na sexuológiu. Znalkyňa v odpovedi dňa 6.8.2024 uviedla, že na základe jej znaleckého

vyšetrenia nebola zistená zvýšená miera psychopatológie v štruktúre osobnosti u otca ani u matky.
Iné dôvody na sexuologické vyšetrenie rodičov (ako odporúčanie G. A.) sa v rámci znaleckého
psychologického vyšetrenia neobjavili.

12. V predmetnej lekárskej správe zo dňa 21.3.2024 psychiatrička G. O. A., ktorá vyšetrila v daný deň
mal. A., popisuje informácie podané matkou – dieťa večer dlhšie zaspáva až okolo 22.hod., údajne

u otca mu otec opakovane manipuluje s penisom, s predkožkou ?, údajne mu otec zakázal o tom
hovoriť..počas spoločného života si otec obliekal detské oblečenie, pil nutrilon z fľašky, dožadoval sa
dudla... Lekárka konštatovala u dieťaťa úzkostnú poruchu (plus neorganická enuréza a zajakavosť),
dieťa sa odmietalo vzdialiť od matky, v MŠ sa mu páči, ale nechce tam spať, odmieta kontakt s otcom.
Pre popisované správanie otca doporučila súdnoznalecké vyšetrenie rodičov dieťaťa aj s možným

zameraním na sexualitu otca.

13. Pred posledným pojednávaním vo veci matka doručila súdu dňa 14.10.2024 písomné podanie spolu
s vyjadrením sa k znaleckému posudku, doplnenie dokazovania a návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia na zákaz kontaktu otca s maloletým. V písomnom podaní a následne aj na pojednávaní

vypovedala, že otec sa aj napriek odmietaniu zo strany maloletého snaží syna stále kontaktovať.
Poukazovala na situáciu, ktorá sa mala udiať na začiatku roka v škole , kde v prvý školský deň prišiel
aj otec a mal. A. sa podľa matky znova začal pocikávať a zajakávať. Následne matka pre zotavenie
z traumy zo stretnutia s otcom, preložila dieťa do inej školy. S odstupom času otec navštívil aj druhú
školu. Údajne sa otec bez súhlasu zamestnancov dostal do budovy školy, aby sa stretol so synom, chcel

syna odviesť s tým, že mu ide kúpiť hračku, kontaktu však zabránila vychovávateľka, ktorá plačúce
dieťa ochránila. Dňa 8.10.2024 matka preto opäť navštívila s mal. A. psychiatričku N. A., ktorá v správe
uviedla údaje anamnesticky udávané matkou, odporučila pokojný, trpezlivý prístup k dieťaťu s emočným
sýtením, pokojnú výchovnú atmosféru bez rušivých nevhodných zásahov biologického otca.

14. Otec vypovedal, že matka ho vôbec neinformovala, na akú školu chce syna zapísať, ani nevedel
o jeho prestupe na inú školu. Situáciu s návštevou školy či už v prvý školský deň alebo na druhej
škole popisoval inak ako matka, poprel násilné domáhanie sa styku s maloletým resp. násilné vniknutie
do školy, priznal však, že mal. A. má k nemu odmietavý postoj a je plachý. Uviedol, že odborného
psychologického poradenstva nariadeného súdom sa zúčastňuje iba on, matka sa nezúčastnila ešte

ani raz.

15. Znalecký posudok matka považuje za vágny, lebo sa veľmi povrchne vysporiadal s osobnosťami
a nerieši poruchy osobnosti. Poukazuje na hodnotenie znalkyne, ktorá u otca zistila sklony
k egocentrizmu a uviedla, že „otec chcel byť ušetrený od záťaží a starostí, ktoré vznikajú pri silnej citovej

väzbe“... uvedené v matke evokuje názor, že aj dieťa (ak by naň bol naviazaný?) by bolo otcovi na
obtiaž (?) a egocentrizmus vo vzťahu otec-dieťa môže podľa matky pôsobiť deštrukčne až ohrozujúco.
Zrejme však uniklo pozornosti matky, že taktiež v jej klinickej diagnostike znalkyňa uvádza, že ...“cíti,
že je obmedzovaná, nemôže úplne presadiť svoje svojhlavé nároky... Hľadá uspokojujúcu úľavu, aby
sa zbavila záťaže....Chce mať možnosť robiť to, čo je podľa jej vlastného presvedčenia správne. Preto

odmieta autoritatívne predpisy a ovplyvňovanie...“

16. Matka naďalej trvá na znaleckom vyšetrení otca znalcom psychiatrom z odvetvia sexuológia,
pretože je presvedčená, že otec má nejakú poruchu. Trestné oznámenie na otca pre podozrenie zo
sexuálneho obťažovania resp. zneužívania nechcela podať, pretože toto považuje za jeho poruchu

a „ak by bola v trestnom konaní preukázaná, bol by zbavený trestnoprávnosti a nechcela otcovi týmto
spôsobom ublížiť...nemala záujem ho kriminalizovať, ale zároveň ani túto skutočnosť nešetrila do hĺbky,
pretože psychiatrička povedala, že pre dieťa bude menej traumatizujúce mu túto minulosť a skutočnosť
nepripomínať. S ohľadom na zdravotný stav maloletého si uvedomila, že trestnoprávne konanie soznaleckýmdokazovanímtaktointímnejvecipredieťabymumohlopoškodiťzdravieazopakovaťtraumu.
Preto sa touto otázkou nezaoberala. Pokiaľ bude mať osvedčené iné skutočnosti alebo dieťa bude
staršie a bude vedieť o tom rozprávať, trestnoprávne lehoty sú dostačujúce na začatie konania.“

17. Otec považuje obvinenia zo strany matky za nechutné, hnusné klamstvá. Matka podľa neho nemá
hranice.

18. Kolízna opatrovníčka zotrvala na ich doterajších vyjadreniach, v rámci pojednávaní bolo preukázané,

že maloletý sa dlhodobo nestretáva s otcom. Bolo znalkyňou preukázané, že matka nemotivuje ani
nepripravuje dieťa na stretávanie s otcom, taktiež neuznáva dôležitosť otca, nevyvíja žiadnu snahu
zabezpečiť stretávanie mal. s otcom. Poukázala na závery, že pokiaľ nepríde k náprave vzťahov medzi
rodičmi, nezmení sa ani správanie mal. A. k otcovi. Znalkyňa síce na záver uviedla, že je možné, že
obnovenie styku s otcom môže mať zo začiatku negatívny vplyv na dieťa, ale v prvom rade by si mali
toto uvedomiť rodičia a napraviť vzťahy medzi sebou.

19.Podľa§121CMP,rozsudkyoúpraverodičovskýchprávapovinnostíavýživemaloletýchaopriznaní,
obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno
zmeniť a zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže
styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením
styku maloletého dieťaťa s rodičom.

21. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Podľa § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), účastník platí trovy konania, ktoré

vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

27. Úplný zákaz styku prichádza do úvahy v prípade potenciálneho ohrozenia zdravia dieťaťa jednak
psychického, ako je šikanovanie, morálne zhadzovanie, vyhrážanie, ponižovanie, alebo fyzického
ako je bitka, kopanie, odopieranie stravy, spánku, osobnej starostlivosti, pričom by uvedené muselo
byť preukázané obhliadkou a lekárskym vyšetrením. Pred rozhodnutím o návrhu na zákaz styku je

nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný a rozlíšiť, či realizácia styku
skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide o stav predstieraný, vyvolávaný zámerne pôsobením
rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. zásadne nemožno zákaz styku
vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi. Vykonaným dokazovaním však súd
relevantné skutočnosti, ktoré by dokazovali negatívne správanie sa otca k dieťaťu, jeho zanedbávanie

alebo zlé zaobchádzanie s dieťaťom, majúce za následok zákaz styku s ním, v konaní najavo
nevyšli. Naopak, súd sa len utvrdil v tom, čo bolo zjavné už v predchádzajúcich konaniach, a síce
že práve matka sa všemožným spôsobom snaží otca vytesniť zo života ich spoločného syna. Pred
rozhodnutím súdu o úprave styku navrhovala styk výlučne za jej prítomnosti, neskôr dokonca len
prostredníctvom videohovorov, bez súhlasu a vedomia otca preložila syna do inej škôlky; poukazovala

na pomočovanie dieťaťa a zajakávanie vždy po stretnutí s otcom, následne navštevovala psychológa
či psychiatra, ktorí disponovali anamnestickými údajmi výlučne od matky. Po úprave styku, ktorý
súd určil bez prítomnosti matky (pretože práve vzájomnú nevraživosť rodičov považoval pri styku za
kontraproduktívnu), sa stretnutia otca a syna neuskutočňovali. Otec dokonca pristal aspoň na stretnutias matkinou prítomnosťou. V súčasnosti sa situácia opakuje, matka opäť preradila syna do inej školy
bez vedomia otca, po akomkoľvek stretnutí syna s otcom tvrdí opätovné zajakávanie a pomočovanie
a navštevuje lekárov, ktorí nikdy nemali k dispozícii aj vyjadrenie otca a jeho opis celej situácie.

Matka vedome bráni v stretnutiach, neumožňuje styk otca so synom, dieťa nemotivuje, nepripravuje
na stretnutie s otcom, jej správanie nevedie k udržaniu rodičovských vzťahov, pričom z jej strany ide
o vyslovene nezáujem o obnovu rovnocenného rodičovského vzťahu. Na stretnutiach u odborníkov
vyplynulo, že matka neustále synovi pripomína, aby sa rozpamätal na čas, keď mal od otca dostať
údajnú bitku. V prípade, ak psychológ na RPPS (či už v minulom konaní alebo prebiehajúcom) poukázal

na minimálne pozitívnu reakciu syna na otca, alebo sa vyslovia akokoľvek inak ako matka, matka na
sedenia chodiť prestala, odmieta ďalšiu spoluprácu, dokonca na psychologičku podá trestné oznámenie.
Aktuálne predkladá fotografie otca v tričku s detským motívom a detskou fľašou, pričom sama ich
vyhotovila v čase ich spolužitia, ktoré pokračovalo napriek matkou tvrdenému „zvláštnemu“ správaniu
otca. Absolútne už nepochopiteľne vyznieva vysvetlenie a zdôvodnenie matky, prečo nepodala na otca
trestné oznámenie, ak mala podozrenie na sexuálne obťažovanie ich syna.

28.Jezrejmé,žerodičia(hlavnematka)vdôsledkuvzájomnevýraznenegatívnehovzťahuspôsobeného
ešte rozchodovou situáciou aj naďalej nezvládli skončenie partnerského vzťahu, do čoho vtiahli aj mal.
A., ktorý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nebol schopný psychicky spracovať vzniknuté
situáciu, čo sa u neho následne prejavilo nielen psychickými ale aj psychosomatickými problémami.

Za uvedený stav však majú zodpovednosť obaja rodičia, matka vylúčením otca so styku s dieťaťom
a otec nevhodným správaním v snahe byť s dieťaťom a zvrátiť matkou nastolenú len jej neobmedzenú
starostlivosť a výchovu. Z uvedeného dôvodu bolo namieste nariadenie výchovného opatrenia rodičom
a maloletému formou uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu (v
konaní o výkon rozhodnutia). Ani toto rozhodnutie však matka nerešpektuje.

Už bolo apelované na oboch rodičov maloletého, aby uprednostnili ozajstný záujem dieťaťa nad
vlastnými záujmami a vzájomnou averziou a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s výchovou maloletého
dospieť k modelu, v ktorom bude prvoradý záujem maloletého a zároveň ktorý bude rešpektovať i práva
oboch rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom totiž
musí byť zrejmé, že maloletý potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah

medzi svojimi rodičmi na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok, a že pri vzájomnej nespolupráci a
neschopnosti komunikovať a tolerovať sa, idú v konečnom dôsledku len proti záujmom svojho dieťaťa.
Zvlášť matka však svojim správaním dosiahla práve to, že syn otca odmieta a mala by si uvedomiť,
že napĺňanie práv dieťaťa a to aj práva na styk s jeho otcom nesie ako matka svoj diel zodpovednosti,
avšak žiadne riešenie situácie neponúka. Nie je správne umelo vytvárať prekážky, ktoré ničia čo i len

šancu na to, aby vzťah otca a mal. A. mohol obnoviť a vyvíjať.

29. Zákaz styku súd nepovažuje za súladný s najlepším záujmom dieťaťa, pretože je vylúčené, aby bez
ďalšieho len plynutím času bez akéhokoľvek kontaktu syna s otcom mohlo dôjsť k obnoveniu ich vzťahu.
Zároveň nebolo preukázané, že by otec maloleté dieťa psychicky alebo fyzicky týral.

30. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, vypočutie dieťaťa na súde by už bolo v danej
situácii skôr pre dieťa zaťažujúce (bol vypočutý tak kolíznou opatrovníčkou, psychologičkou referátu
a znalkyňou). Nariadenie psychiatrického sexuologického vyšetrenia súd nepovažuje za nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci ani za hospodárne, o potrebe takéhoto posudku je presvedčená len matka, pričom

G. A. ho odporučila opäť len na základe tvrdenia matky, znalkyňa A. žiadnu psychopatológiu u rodičov
znaleckým vyšetrením nezistila. Obsah USB kľúčov súd neoboznamoval, pretože ide o komunikáciu
resp. videá situačné, vytrhnuté z kontextu, bez vedomosti, čo im predchádzalo, kedy a za akej situácie
vznikli.

31. Uznesením Okresného súdu Levice č. k. 6P/109/2023-251 zo dňa 12.7.2024 bolo
priznané znalečné za vypracovanie písomného znaleckého posudku č. 06/2024 I. N. A. vo výške
580,56 €. V uznesení súd upravil učtáreň Okresného súdu Levice, aby po právoplatnosti tohto
uznesenia bolo vyplatené znalkyni uvedené znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu. uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2024. Pre rozhodnutie bolo znalecké dokazovanie nevyhnutné a bolo

nepochybne vykonané v záujme

rodičov a ich dieťaťa. Nariadené bolo v záujme všetkých účastníkov, preto je spravodlivé, aby sa na
náhrade nákladov podieľali obidvaja rodičia rovnakým dielom.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť
podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.