Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010520
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1624010520.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.

Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného Z. N. a spol., pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
formouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákonaainé,oodvolaniachprokurátoraaobžalovaných
Z. proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 12.12.2024, sp. zn. 1T/65/2024, na verejnom zasadnutí
konanom 13. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o

treste vo vzťahu k obžalovanému H. O..

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

H. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, XXX XX T.,

ukladá

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného
zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných Z. N., nar. XX.XX.XXXX a Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12.12.2024, sp. zn. 1T/65/2024, boli obžalovaní Z. N., H. O. a
Z. E. uznaní za vinných pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 27.07.2024 v čase od 14:08 hod. do 14:10 hod. v T. na ulici H. Z. XX, v interiéri pohostinstva u E.,
fyzicky napadli poškodeného Z. Z., ktorý tam sedel pri stole a pozeral do mobilného telefónu, pričom
k nemu ako prvý pristúpil obvinený Z. N., ktorý sa zahnal na poškodeného ľavou rukou smerujúc naoblasť hlavy, pričom poškodený reagoval tak, že zabránil úderu ľavou rukou, avšak obvinený Z. N. ihneď
pokračoval v útoku oboma rukami do oblasti hlavy a krku poškodeného, následne zhodil poškodeného
zo stoličky a pokračoval v útoku do oblasti hlavy a krku päsťami aj kopmi, na čo sa k útoku pridali aj

obvinení H. O. a Z. E., ktorí poškodeného ležiaceho na zemi v obrannej polohe rukami si kryjúceho hlavu
opakovane udierali päsťami a kopali na životne dôležité orgány do oblasti hlavy a krku poškodeného,
ktorý útok mal potenciál spôsobiť poškodenému Z. Z. vážne poškodenie zdravia, čím týmto spoločným
konaním spôsobili poškodenému Z. Z. udretie hlavy v oblasti čela bez krvnej podliatiny, natiahnutie
trapézového svalu vľavo a podvrtnutie v oblasti prvého metakarpo-falangálneho kĺbu 1. prsta ľavej ruky,

ktoré zranenia si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie.

Obžalovanému N. bol za uvedenú trestnú činnosť podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom
na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1
Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické
liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ústavnou formou.

Obžalovanému O. bol za uvedenú trestnú činnosť podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom
na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1

Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Obžalovanému E. bol za uvedenú trestnú činnosť podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom
na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona a za použitia § 41
ods. 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania prokurátor a obžalovaní Z. N. a Z. E..

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na to, že jeho odvolanie smeruje
do výroku o treste v neprospech obžalovaného O., ktorý nepredstavuje trest primeraný spáchanému
skutku a osobe páchateľa a na uloženie takého trestu neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný
O. spolu so spolupáchateľmi zasiahli do zdravia poškodeného tým, že ho závažne fyzicky napadli a
po tom, čo sa poškodený dostal v dôsledku útoku do ležiacej polohy, v útoku pokračovali kopmi a

údermi päsťou do oblasti hlavy a častí tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, pričom samotný
obžalovaný O. ani nemal vlastný dôvod, prečo sa k útoku pridal, okrem toho, že útok začal jeho otec,
s ktorým bol v pohostinstve. Obžalovaný O. svojim doterajším životom preukázal, že sa nevyhýba
fyzickému násiliu a je ochotný a pripravený zasiahnuť do života a zdravia iných osôb. Uvedené je
zrejmé z jeho odpisu registra trestov, kde v jednom prípade išlo o prečin úmyselného ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a v ďalšom prípade sa dopustil trestného činu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Prokurátor poukázal aj na odsúdenie pre trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a na výpis z ústrednej evidenciepriestupkov, z ktorých možno dedukovať, že u obžalovaného absentuje návyk rešpektovať existujúce
spoločenské pravidlá a dodržiavať zákony. Ochrana života a zdravia obyvateľom je základným právom,
ktoré štát obyvateľom zabezpečuje a ide o elementárny bod spoločenskej zmluvy odôvodňujúci samotnú

existenciu štátu. V prípade obžalovaného O.e o osobu, ktorá svojim konaním opakovane preukazuje,
že nerešpektuje život a zdravie iných ľudských bytostí, jeho predošlé konanie ho nijakým spôsobom
nepoučilo, ani nenapravilo. Za takejto situácie v predmetnej veci nie je u menovaného obžalovaného
splnená základná podmienka pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona. Dohľad probačného úradníka nie je svojou povahou spôsobilý zabrániť

ďalšiemu protiprávnemu konaniu obžalovaného, ani inštitucionálne vytvoriť podmienky jeho nápravy.
Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že obžalovaný zaplatil peňažný trest uložený mu za jeho predošlé
násilné konanie len tri dni predtým, ako spáchal skutok, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom odsúdený.
Štát už po tretíkrát zlyhal v ochrane zdravia jeho obyvateľov vo vzťahu k obetiam násilných skutkov
obžalovaného a nie je v jeho ďalšom záujme, aby zlyhal opakovane len preto, že ponechá obžalovaného
na slobode veriac v nápravu obžalovaného, ktorý sám túto doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal na

základe ním vedeného života a činov, ktoré v ňom koná. So zreteľom na uvedené prokurátor navrhol, aby
odvolací súd zrušil v uvedenej časti napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému
uloží trest odňatia slobody na 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaní Z. N. a Z. E. prostredníctvom svojho obhajcu
zdôraznili, že ich odvolania smerujú proti ich nepodmienečným trestom odňatia slobody, pri ukladaní
ktorých súd nepostupoval správne. Už v záverečnej reči navrhli uloženie podmienečných trestov.
Vzhľadomnaokolnostiprípadusúdmoholvyužiťmimoriadnezníženietrestupodľa§39ods.3Trestného
zákona, nakoľko sú na to vytvorené podmienky a súd by mal aj väčšiu možnosť variability pri ukladaní

trestov jednotlivým obžalovaným. Už samotná právna kvalifikácia určuje neprimerane vysokú trestnú
sadzbu vzhľadom na to, aký následok mal spáchaný trestný čin. Poškodený bol na druhý deň videný
v O. pod vplyvom alkoholu a o dva dni bol na výpovedi bez známok ublíženia na zdraví, pričom
vyhlasoval, že sa obžalovaných nebojí. Poškodený počas vyšetrovania nejavil záujem, neprišiel na
pojednávanie, nespolupracoval so znalcom a nepredložil ani ďalšie lekárske záznamy. Tieto okolnosti

súd zle vyhodnotil, resp. na ne neprihliadal. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že sa jedná o
ľahké zranenia, ktoré nezanechajú žiadne následky. Súd tiež neprihliadal na to, že obžalovaní mali
šľapky, resp. tenisky, teda žiadnu tvrdú obuv. Predložili rozsudok Mestského súdu v Bratislave I sp. zn.
4T/16/2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp, zn. 3To/70/2024, kde v obdobnej
veci súdy použili § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona a rozhodujúcim faktorom bola aj ujma na

zdraví. Novela Trestného zákona pri ukladaní trestov poukazuje na to, že nie všetko musí byť riešené
nepodmienečnými trestom a poukazuje aj na iné formy a možnosti ukladania trestov. Z tohto hľadiska je
odsúdenie pre obžalovaných N. a E. neprimerane prísne a doslova likvidačné. Obaja sú riadne pracujúci,
obžalovaný N. vedie kamenársku firmu, ktorej sa darilo a zamestnával aj obžalovaného E.. Súd nebral
do úvahy ani to, že obaja obžalovaní sa riadne starajú o rodinu a na ich príjmoch sú závislí aj iní

členovia domácnosti. Obaja majú hypotéky a rôzne pohľadávky, ktoré riadne platili. Svoju protiprávnu
činnosť už oľutovali a vedia, čoho sa dopustili. Obhajoba namieta aj uloženie protialkoholickej liečby
u obžalovaného N.. Správne súd uviedol, že znalec navrhol ambulantnú liečbu, ale prečo súd uložil
ústavnú liečbu, nie je nijako odôvodnené. Uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 1Nt/30/2024 bolo
odsúdenie Okresným súdom Malacky sp. zn. 1T/128/2017 zahladené, napriek tomu súd na to nebral

ohľad a uložil obžalovanému N. nepodmienečný trest. Na základe uvedeného obžalovaní požiadali o
zrušenie napadnutého rozsudku v časti uložených trestov a navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak,
že obžalovanému N. uloží podmienečný trest odňatia slobody a ambulantné protialkoholické liečenie
a obžalovanému E. podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne nepodmienečný trest, ktorým mu
pokryje dĺžku trvania väzby.

Svoje odvolanie odôvodnil obžalovaný N. aj vlastnými písomnými podaniami, v ktorých zdôraznil, že
nesúhlasí s tvrdením prokurátora, ktorý ich opisuje ako nebezpečných pre spoločnosť a že neexistuje
žiadny dôkaz, že sú v ich okolí braní ako delikventi. Na súde sa priznali a svoje konanie oľutovali, súd
im však vymeral neprimerane vysoké tresty. Súd mal na neho hľadieť ako na netrestaného, čo neurobil.

Trest mu znemožňuje vykonávať činnosť súkromného podnikateľa. Dôkazy neboli súdom zohľadnené.
Poškodený nemôže 2 dni po incidente vykonávať fyzicky náročnú činnosť. Obžalovaný nesúhlasí s
právnou kvalifikáciou a aj znalec potvrdil, že liečenie poškodeného je maximálne 20 dní, žiada preto o
prekvalifikovanie zo zločinu na prečin ublíženia na zdraví. Nesúhlasí ani s ústavnou protialkoholickouliečbou, nie je alkoholik. Poškodený vypovedal nepravdivo. Od roku 2018 viedol riadny život a vyhýbal
sa priestupkom a trestnej činnosti. Požiadal krajský súd o prešetrenie, prekvalifikovanie skutku, zrušenie
protialkoholickej liečby, zohľadnenie novely Trestného zákona a uloženie primeraného trestu. Poukázal

aj na stav jeho firmy, na to, že je živiteľom rodiny, na zdravotný stav jeho otca a že sa rodina začína
zadlžovať. Uvedomuje si, že spravil chybu a je presvedčený, že v budúcnosti sa už ničoho takého
nedopustí. Požiadal o podmienečné odsúdenie, alebo uloženie alternatívneho trestu a to aj z dôvodu,
že predošlé tresty má zahladené a viedol riadny život a napokon aj o zohľadnenie novelizovaného
Trestného zákona.

Svoje odvolanie odôvodnil obžalovaný E. aj vlastným písomným podaním, v ktorom ohľadom trestu
poukázal na postoj poškodeného, ktorý sa hlavného pojednávania ani nezúčastnil, čím bolo porušené
právo na spravodlivý proces. Ak má niekto trvalé následky, je na mieste, aby si uplatňoval náhradu
škody. Dva dni po incidente poškodený na výsluchu uviedol, že pociťoval pichanie do hlavy, ale modriny
v oblasti kľúčnych kostí na krku má? Právna kvalifikácia je nadkvalifikovaná. Znalec uviedol, že ide

o ľahké zranenia bez trvalých následkov. Trest je preto neprimerané prísny. Je pritom možné využiť
§ 39 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. e) Trestného zákona a uložiť 4-ročný podmienečný trest odňatia
slobody s probačným dohľadom, vrátane obmedzení, s ktorými súhlasí. Novela Trestného zákona
explicitne vyzýva na ukladanie iných ako nepodmienečných trestov. Poškodenému sa chcel na hlavnom
pojednávaní osobne a verejne ospravedlniť, pričom písomne sa mu už ospravedlnil. Je ochotný uhradiť

poškodenému aj finančnú ujmu vo výške 10.000,- eur. Požiadal o možnosť žiť usporiadaný život a sľúbil,
že sa nedopustí žiadneho protiprávneho konania, zamestná sa a bude nápomocný dcére a rodine.

K odvolaniam obžalovaných N. a E. sa vyjadril prokurátor tak, že tresty uložené obom obžalovaným
považuje za zákonné, odôvodnené a aj spravodlivé. Obžalovaným boli uložené tresty na dolnej hranici

trestnej sadzby, pričom u obžalovaného N. dokonca pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby. Obaja
obžalovaní sú recidivisti a z registra trestov je evidentný sklon k páchaniu násilnej trestnej činnosti.
Obžalovaný N. bol v minulosti 11-krát odsúdený a od roku 2009 bol 4-krát odsúdený za úmyselné
ublíženie na zdraví. Obžalovaný E. má v registri trestov 9 záznamov, vrátane troch odsúdení za zločin
lúpeže. Podstata podmienečného trestu spočíva v možnosti nápravy páchateľa bez nutnosti izolácie

od spoločnosti za splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona. Berúc do úvahy všetky
rozhodujúce okolnosti nie je možné o splnení podmienok na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody u obžalovaných vôbec uvažovať. Trest uložený obom obžalovaným poskytuje spoločnosti
záruku, že budú vytvorené inštitucionálne podmienky na prevýchovu páchateľov a súčasne nebudú
schopní páchať ďalšie trestné činy. Preto prokurátor navrhol odvolania obžalovaných zamietnuť ako

nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaniach obžalovaných nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaní Z. N., H. O. a Z. E., ich obhajcovia a prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejné
zasadnutie sa podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku vykonalo v neprítomnosti poškodeného Z. Z..

Na verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku s použitím § 295 ods. 2
Trestného poriadku a § 269 Trestného poriadku oboznámil potvrdenie o príjmoch za rok 2024 týkajúce
sa odsúdeného Z. N., listinu poisťovne V. označenú ako zánik poistnej zmluvy, písomnosť spoločnosti
Q. K. a.s. označenú ako platobná výzva, písomnosť mBank označenú ako výzva k uhradeniu dlžnej

sumy, lekárske správy týkajúce sa pacientky R. O., upomienky Slovenskej sporiteľne a.s., výpis z úveru
v Slovenskej sporiteľni a.s., písomnosť spoločnosti LH med s.r.o., rozsudok Okresného súdu Malacky
z 10.06.2013, sp. zn. 1T/47/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19.06.2014,
sp. zn. 4To/55/2014, rozsudok Okresného súdu Malacky z 02.04.2014, sp. z. 1T/12/2014 a rozsudok
Okresného súdu Malacky z 12.05.2014, sp. zn. 1T/30/2014.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že pokiaľ ide o odvolania
obžalovaných, tieto navrhla zamietnuť ako nedôvodné a naopak navrhla, aby krajský súd vyhovel
odvolaniuprokurátoraavtomtosmerepoukázalanadôvodyuvedenévodôvodnenípodanéhoodvolania
zo strany prokurátora.

Obhajca obžalovaných N. a O. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že pokiaľ ide o
odvolania obžalovaných, týchto sa plne pridržiava a navrhol im vyhovieť tak, ako to vyplýva z podania
zo 07.01.2025. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.Obhajca obžalovaných N., O. a E. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava dôvodov písomne
podaného odvolania zo strany obžalovaných a týmto navrhol vyhovieť. Odvolanie prokurátorky navrhol

zamietnuť. Dodal, že ako vyplynulo aj z doplneného dokazovania, trpia nielen obžalovaní, ale aj
ich rodiny a ich okolie. V tejto súvislosti poukázal aj na príslušné ustanovenie Trestného zákona,
podľa ktorého sa má zohľadňovať miera zásahu uloženého trestu do života blízkych osôb páchateľa.
Obžalovaní sú vo výkone väzby už 8 mesiacov, čo nie je krátka doba a on z osobného kontaktu s nimi
môže povedať, že si doslova uvedomujú, že toto nie je cesta pre nich a ani pre ich rodiny. Záverom

poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého aj trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu je účinným prostriedkom nápravy.

Obžalovaní N., O. a E. na verejnom zasadnutí zhodne uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
konečných návrhov svojich obhajcov

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolaní prokurátora a obžalovaných (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou,

že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie prokurátora je čiastočne
dôvodné a odvolania obžalovaných N. a E. nie sú dôvodné.
V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podaným odvolaniam zo strany
všetkých odvolateľov iba voči výrokom o trestoch odňatia slobody (zo strany prokurátora len vo vzťahu

obžalovanému O.), vrátane ich výmery a zo strany obžalovaného N. aj voči výroku o ochrannom
opatrení,aztohovyplývajúcehorozsahuprieskumnejpovinnosti,odvolacísúdužnepreskúmavalvýroky
o vine, vrátane použitej právnej kvalifikácie.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaní N., O. a E. na hlavnom pojednávaní urobili

(každýzvlášť)vyhlásenievzmysle§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadku,t.j.žesúvinnízospáchania
skutku uvedeného v obžalobe, následne okresný súd prijal vyhlásenia všetkých troch obžalovaných
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia konajúci súd
všetkých troch obžalovaných poučil o ich právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom
ďalšom postupe. Súd prvého stupňa všetkým trom obžalovaným položil podľa § 257 ods. 5 Trestného

poriadku a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré
obžalovaní odpovedali kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
uznesením, že vyhlásenia obžalovaných N., O. a E. prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaní priznali spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a prípadnom ochrannom opatrení.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhláseniami všetkých troch obžalovaných a ich prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku,
odvolací súd sa zaoberal iba výrokmi o treste odňatia slobody a ochrannom opatrení.

Na podklade podaných odvolaní, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovaným N. a E.
boli v predmetnej trestnej veci každému z nich uložené primerané a spravodlivé trest odňatia slobody,
vrátane ich výmery, avšak obžalovanému O. uložený trest je neprimeraný.

Pri opätovnom rozhodovaní o uložení trestov obžalovaným sa aj krajský súd musel dôsledne riadiť

individualizáciou ukladaného trestu, kedy je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho
výmerymusívychádzaťnielenzpodmienokupravenýchvustanoveniachpritomktoromdruhutrestu,ale
je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v §
34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie
druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 33a Trestného zákona a § 34
ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto
ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni vpáchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný

stav veci a musia z neho vyplynúť.

Odvolací súd v súlade so stavom veci posudzoval u každého z obžalovaných poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na

jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Nepochybil okresný súd, keď u každého z obžalovaných N., O. a E. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa§36písm.l)Trestnéhozákona,spočívajúcuvtom,žeobžalovanísapriznalikspáchaniutrestného
činu a trestný čin úprimne oľutovali a zároveň keď u nich zistil dve priťažujúce okolnosti spočívajúce v

tom, že obžalovaní spáchali viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona] a že boli v minulosti
za trestný čin odsúdení [§ 37 písm. m) Trestného zákona].

Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody predstavovala v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona
trestná sadzba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (teda podľa

zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný) a to v rozpätí od 4 rokov
do 10 rokov.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody a ochranného opatrenia obžalovanému N. odvolací súd poukazuje
na závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré si senát krajského súdu osvojil

a v podrobnostiach na ne odkazuje bez potreby tieto opakovať. Znovu však treba akcentovať najmä
kriminálnu minulosť obžalovaného, keďže z odpisu registra trestov vyplynulo, že súdne trestaný bol
11-krát, najmä pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že až v
štyroch prípadoch bol odsúdený pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Naposledy bol

pre takú trestnú činnosť odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 03.01.2018, sp. zn.
1T/128/2017, na 8-mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody. Okrem toho bol v minulosti v rámci
ďalších prípadov odsúdený aj pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi a tiež
osobitne pre trestný čin výtržníctva. Pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému, vrátane jeho
výmery, nebolo možné opomenúť ani fakt, že práve obžalovaný N. bol iniciátorom fyzického útoku na

poškodeného, na hlavu a krk ktorého zaútočil zvlášť hrubým spôsobom, po ktorom ataku poškodený
spadol na zem, čo však obžalovaného neodradilo od ďalších útokov na hlavu a krk poškodeného.
Odvolací súd je súčasne toho názoru, že okresný súd využitím možnosti uplatnenia pravidla upraveného
v § 39 ods. 5 Trestného zákona, súc viazaný názorom vyjadreným v stanovisku trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, postupoval v súlade so

zákonom, keď obžalovanému N. vymeral 3-ročný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby zníženej
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Samozrejme, že je potrebné
vnímať uložený trest odňatia slobody ako výsledok postupu, v ktorom bola uplatnená určitá forma
benefitu dosiahnutá vzdaním sa práva obžalovaného na klasický súdny proces.

Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného N., že prichádzalo do úvahy mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, krajský súd vyslovuje, že § 39 ods.
1 Trestného zákona pomáha riešiť situáciu v prípadoch, že trest odňatia slobody uložený v rámci
zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a osobe páchateľa. Súd
pri rozhodovaní o takomto mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce

mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie
trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Zo súdnej praxe je potrebné konštatovať, že nie je
možné takýto postup zdôvodňovať len samotným priznaním sa k spáchaniu trestného činu, ľútosťou
nad jeho spáchaním, prípadne doposiaľ vedením riadneho života (vrátane výkonu práce), či náhradou
spôsobenej škody. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno oprieť len o okolnosti prípadu

alebo pomery páchateľa a preto použitie tohto ustanovenia je skôr výnimkou a musí byť v každom
prípade veľmi starostlivo odôvodnené. Krajský súd však nezistil také okolnosti prípadu alebo také
pomery obžalovaného, ktoré by vzhľadom na svoju povahu a intenzitu boli takého rázu, ktoré by
jednotlivo alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami prípadu alebo jeho pomermi, odôvodňovali uložiťobžalovanému trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa režimu § 39 ods.
1 Trestného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky ani na aplikáciu
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože

nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by použitie mimoriadne zníženej trestnej sadzby o 1 rok podľa § 39
ods. 5 Trestného zákona (jeho prvej vety) bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti by postačoval trest ešte kratšieho trvania. To, že v posudzovanom prípade sa obžalovaný
(popri trestnom čine výtržníctva) dopustil aj zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, bolo zohľadnené
ajpodľa§34ods.5písm.c)Trestnéhozákona,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúd

prihliadne pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo. Aj tieto okolnosti sa pretavili do okresným súdom uloženého 3-ročneho nepodmienečného
trestu odňatia slobody. V súvislosti s poukazovaním obžalovaného na charakter zranení a menej
závažné následky u poškodeného, je potrebné poukázať na to, že v danom prípade platí všeobecná
zásada, že pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, ku ktorému

smeroval (§ 14 ods. 2 Trestného zákona) a spôsobené zranenia, potenciálne spôsobené poškodenie
zdravia, ako aj závery znalca o následkoch trestnej činnosti, boli taktiež zohľadnené pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery. V nadväznosti na argumentáciou obžalovaného rozsudkom Mestského súdu v
Bratislave I z 11.04.2024, sp. zn. 4T/16/2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 09.07.2024, sp, zn. 3To/70/2024, ide o odlišnú situáciu, pretože v tamojšej trestnej veci bolo u

obžalovanej použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodnené výraznými traumatickými udalosťami v
jej osobnom živote, s ktorými sa nedokázala úspešne vyrovnať, nakoľko obžalovaná prišla o maloleté
dieťa a manžela, v dôsledku čoho sa ocitla v stave finančnej tiesne, začala žiť túlavým spôsobom
života na ulici, spoznala poškodeného a dostala sa k alkoholu; došlo k radikálnej zmene spôsobu
života a narušeniu stability a zázemia, ktoré dovtedy obžalovaná (ako súdne netrestaná za násilnú

trestnú činnosť) budovala. Okolnosti daného charakteru u obžalovaného N. neboli zistené. Pokiaľ
obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania tiež namietal, že uložený trest odňatia slobody zasiahne
do jeho rodinného a pracovného života, tak nadriadený súd konštatuje, že týchto okolností si musel byť
obžalovaný vedomý aj v čase spáchania skutku. Ak sa obžalovaný opakovane dopustil násilnej trestnej
činnosti,evidentnechcelpostúpiťriziko,žetýmtokonanímsiznovuskomplikujerodinnýapracovnýživot.

Treba vysloviť aj to, že samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho
rodina a jemu blízke osoby, ak sú aj závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia
rodiny. Preto nie je možné za každých okolností zabezpečiť (ako to bolo aj v tomto posudzovanom
prípade), aby sa trest uložený obžalovanému nedotkol jeho rodiny a blízkych osôb. Aj samotný § 34
ods. 3 Trestného zákona sa môže aplikovať iba v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho

druhu trestu. Čo sa týka názoru obžalovaného o nesprávnej právnej kvalifikácii stíhaného skutku,
krajský súd dodáva, že v posudzovanom prípade je zo strany obžalovaného právoplatne vyhlásená
vina, prijatá súdom a preto do výroku o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vrátane jeho
právnej kvalifikácie, už v tomto štádiu trestného konania odvolací súd nemohol zasahovať (§ 257 ods.
5 Trestného zákona). Nedôvodná je aj odvolacia námietka obžalovaného, že na neho treba hľadieť ako

na netrestaného, k čomu krajský súd poznamenáva, že zahladením odsúdenia, t. j. zákonnou fikciou
neodsúdenia, právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že
páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia, že sa na páchateľa
hľadí, akoby nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť,
že páchateľ v minulosti spáchal trestné činy, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery pokiaľ ide

o sklony páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným Trestným
zákonom, možnosť jeho nápravy a podobne (R 6/1975). Navyše ohľadom odsúdenia obžalovaného
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo 16.05.2014, sp. zn. 1T/39/2014, fikcia neodsúdenia ani
neplatí (osvedčenie v zmysle § 68 ods. 4 Trestného zákona spôsobuje fikciu vykonania trestu dňom,
keď odsúdený bol podmienečne prepustený, nie fikciou neodsúdenia v zmysle § 50 ods. 7 Trestného

zákona). Z uvedených skutočností krajský súd vyvodil, že z pohľadu § 33a Trestného zákona, § 34
Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podmienečný trest odňatia slobody, ktorého
saobžalovanýdomáhal,byprenápravuobžalovanéhoaochranuspoločnostinepostačovalajepotrebné
uložiť mu primeraný represívny trest vo výmere tak, ako je uvedené vyššie. Napokon, nedôvodne sa
obžalovaný domáhal aj neuloženia ochranného liečenia ústavnou formou, nakoľko už okresný súd

správne poukázal na § 74 ods. 1 Trestného zákona, podľa tretej vety ktorého ustanovenia ak súd ukladá
ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona popri treste odňatia slobody, ktorého
výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.Rovnako pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému E. odvolací súd poukazuje na závery
vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré si senát krajského súdu osvojil a v
podrobnostiach na ne odkazuje bez potreby tieto opakovať. Aj v tomto prípade treba akcentovať najmä

kriminálnu minulosť obžalovaného, keďže z odpisu registra trestov vyplynulo, že súdne trestaný bol
9-krát, najmä pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že spolu
až v štyroch prípadoch bol odsúdený pre spáchanie zločinu lúpeže. Naposledy bol pre takú trestnú
činnosť odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky z 12.05.2014, sp. zn. 1T/30/2014, ktorým bolo
rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom

Okresného súdu Malacky z 02.04.2014, sp. zn. 1T/12/2014, ktorým mu bol uložený nepodmienečný 7-
ročný súhrnný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 21.01.2020. U obžalovaného E., ktorý opakovane
spáchal zločin, sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu na 6 rokov. Pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému a jeho
výmery bolo prihliadnuté na mieru jeho participácie na spáchaní stíhanej trestnej činnosti, vyjadrenej v
skutkovej vete rozsudku, ako aj ďalšie okolnosti prípadu, vrátane postoja obžalovaného, čo v konečnom

dôsledku aj u obžalovaného E. umožňovalo využitie možnosti mimoriadneho zníženia trestu v zmysle
§ 39 ods. 5 Trestného zákona.

Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného E., týkajúcich sa návrhu na aplikáciu § 39 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, poukazovania na charakter zranení a následky u poškodeného, na trestnú vec

Mestského súdu v Bratislave I sp. zn. 4T/16/2024 a na zásah do jeho rodinného a pracovného života,
krajský súd odkazuje na svoje závery vyjadrené vo vzťahu k obžalovanému N., nakoľko išlo o zhodné
tvrdenia obhajcu vzťahujúce sa k týmto dvom obžalovaným. Pokiaľ obžalovaný E. v dôvodoch podaného
odvolania ďalej namietal, že absencia poškodeného na hlavnom pojednávaní spôsobila porušenie
práva na spravodlivý proces, krajský súd vyslovuje, že takýto záver nemožno učiniť. Poškodený bol o

hlavnom pojednávaní upovedomený a jeho účasť bola právom, nie povinnosťou poškodeného. Platí, že
pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, hlavné pojednávanie môže byť uskutočnené aj v neprítomnosti
poškodeného. Prekážku odsúdenia obžalovaného netvorí ani to, že poškodený si neuplatnil nárok
na náhradu škody, ako sa mylne domnieva obžalovaný. Nie je správne ani tvrdenie obžalovaného,
že poškodený má trvalé následky, táto okolnosť zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplýva.

Dôvodné nie je ani tvrdenie obžalovaného o nadkvalifikovaní právnej kvalifikácie skutku, nakoľko,
ako bolo konštatované pri obžalovanom N. v posudzovanom prípade je zo strany obžalovaného E.
právoplatne vyhlásená vina, prijatá súdom a preto do výroku o vine zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, vrátane jeho právnej kvalifikácie, už v tomto štádiu trestného konania odvolací súd
nemohol zasahovať (§ 257 ods. 5 Trestného zákona). Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentmi

odvolateľa, ktorý sa domáhal uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Totiž s poukazom na
osobu obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť, krajský súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu,
akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza vôbec do úvahy. Opakované dopúšťanie
sa násilných trestných činov zo strany obžalovaného poukazuje na systematický problém s jeho
správaním, kde všetky doterajšie tresty zlyhali v jeho prevýchove a v ochrane spoločnosti. Inými slovami,

obžalovaný svojim doterajším spôsobom života, vrátane spáchania skutku v posudzovanom prípade,
opäť preukázal, že neváha použiť násilie voči telesnej integrite iných osôb, že nie je schopný sa poučiť
zo svojich predchádzajúcich nepodmienečných trestov a že uložené tresty neviedli k jeho náprave a ako
taký predstavuje oprávnenú hrozbu pre spoločnosť. Preto postup okresného súdu, keď obžalovanému
E. uložil nepodmienečný 4-ročný trest odňatia slobody, možno považovať za zákonný a správny.

Krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému O. bol v predmetnej trestnej veci uložený
neprimerane mierny trest, čo vo vzťahu k tomuto obžalovanému zakladalo apelačné dôvody na zrušenie
prvostupňového rozsudku vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Pochybil
teda súd prvého stupňa pri úvahách o druhu trestu, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody,

ktorého výkon podmienečne odložil so stanovenou skúšobnou dobou a s určením probačného dohľadu
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Je pravdou, že Trestný zákon technicky nevylučoval uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom, zároveň však musela byť splnená podmienka jeho primeranosti a

opodstatnenosti, ktorá je vyjadrená v zákonných ustanoveniach upravujúcich tak zásady pre ukladanie
trestov, ako aj podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.Okresným súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody, hoci aj s probačným dohľadom, zásadám
ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, ani podmienkam ukladania podmienečného trestu
odňatia slobody, nezodpovedal a tento nedostatok nevyvážilo ani určenie danej výmery podmienečného

trestu vrátane uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok. Súd prvého stupňa sa nesprávne domnieva, že účinky hrozby trestom môžu mať v
zmysle potreby nápravy obžalovaného O. a ochrany spoločnosti lepší efekt, ako uloženie primeraného
nepodmienečného trestu. Takáto domnienka je hypotetická a v posudzovanom prípade obžalovaného
neopodstatnená.

Odvolací súd sa teda stotožnil s argumentáciu prokurátora v dôvodoch podaného odvolania, k čomu
dodáva, že okresný súd pri úvahách o treste, ktoré vyústili do uloženia podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom, dôsledne nezohľadnil všetky kritériá vyplývajúce z § 33a Trestného
zákona,§34Trestnéhozákonaa§51ods.1Trestnéhozákonavspojenís§49ods.1písm.a)Trestného
zákona a zistené skutočnosti nevyhodnotil komplexne a vo vzájomných súvislostiach, čím v konečnom

dôsledku nezohľadnil účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorý by súdom prvého
stupňa uloženým trestom dosiahnutý byť nemohol.

Prvostupňový súd mal pri ukladaní trestu dôslednejšie prihliadnuť tak na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, rovnako mal dôkladnejšie brať

zreteľnaosobuobžalovanéhoO.ijehokriminálnuminulosť,tedanajehodoterajšíživotavneposlednom
rade mal prihliadnuť aj na možnosť jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov nepochybne vyplýva, že obžalovaný O. je recidivistom, ktorý sa opakovane
dopúšťa i násilnej trestnej činnosti, nakoľko v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal evidované 3

odsúdenia. Naposledy bol súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 05.06.2024,
sp. zn. 1T/39/2024, pre spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur. Obžalovaný O. trest vykonal dňa 24.07.2024
a v súčasnosti sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Okrem,
odsúdenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,

má evidované aj odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Malacky z 05.03.2018, sp. zn. 1T/128/2017,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere
100 hodín, ktorý vykonal dňa 21.09.2018 a v súčasnosti sa vo vzťahu k tomuto odsúdeniu na neho hľadí
ako keby nebol odsúdený.

K osobe obžalovaného O. je nevyhnutné zdôrazniť fakt, že stíhaného skutku sa dopustil len 1 mesiac
po tom, čo nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Malacky z 05.06.2024, sp.
zn. 1T/39/2024, ktorým bol odsúdený preto, že sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej
neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadol iného, dokonca iba 3 dni po zaplatení peňažného trestu

za uvedenú skoršou trestnú činnosť.

Hoci sa v rámci dvoch odsúdení, ktorými sa obžalovaný O. dopustil troch úmyselných trestných činov,
spočívajúcich vo fyzických napadnutiach iných osôb, na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, aj
v tomto prípade platia závery krajského súdu vyslovené pri obžalovanom N. o tom, že fikcia neodsúdenia

nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prihliadal na skutočnosť, že páchateľ v minulosti
spáchal trestné činy a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery pokiaľ ide o sklony páchateľa k trestnej
činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosť jeho nápravy
a pod.

Navyše, v neprospech obžalovaného O. vyznievajú aj závery znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria Z.. F. T., S.., ktorá u obžalovaného zistila škodlivé užívanie alkoholu, čo sa
vsprávaníprejavujezvlášťsociálnenegatívnymidôsledkamijehosprávaniavebriete,o.i.ajagresívnymi
prejavmi. Pri pokračovaní v konzumácii alkoholu znalkyňa predpokladá negatívnu prognózu v kontexte
rozvoja závislosti od alkoholu so stratou kontroly v pití, oslabením vyšších citov osobnosti, straty zábran

a zvýšeného rizika agresívneho konania. Ochranné liečenie však uložiť nenavrhla.

Z takto uvedených skutočností krajský súd vyvodil, že z pohľadu s § 33a Trestného zákona, § 34
Trestného zákona a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 1 Trestnéhozákona, podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý bol obžalovanému O. uložený
súdom prvého stupňa, bol neprimerane miernym trestom, ktorý navyše nezodpovedal ani požiadavkám
generálnej prevencie, ako správne na to poukázal prokurátor vo svojom odvolaní. Najvýraznejším

faktorom z hľadiska ukladania trestu bolo opätovné spáchanie násilnej trestnej činnosti obžalovaným.

Pokiaľ teda ani predchádzajúce odsúdenia a tresty, ktoré boli obžalovanému O. v minulosti uložené,
neviedlikjehonáprave,nadriadenýsúdjepresvedčený,želenuloženieprevýchovnéhotrestubycelkom
zjavne nesplnilo účel trestu, nakoľko obžalovaný je v tomto smere narušenou osobou, ktorá evidentne

nie je schopná viesť riadny spôsob života, začleniť sa do spoločnosti a ktorá opakovane ignoruje
zákazy stanovené Trestným zákonom. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie
na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné
na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh
trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postojov k dodržiavaniu jednotlivých
spoločenských noriem, ale tiež ich vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. V neposlednom

rade je aj v prípade tohto obžalovaného potrebné dôsledne rešpektovať ochrannú funkciu trestu, teda
to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu.

Čo sa týka konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, aj u obžalovaného O. bolo prihliadnuté na mieru
jeho participácie na spáchaní stíhanej trestnej činnosti, vyjadrenej v skutkovej vete rozsudku, ako aj

ďalšie okolnosti prípadu, vrátane postoja obžalovaného, čo v konečnom dôsledku u obžalovaného
umožňovalo využitie možnosti mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona
a to takým spôsobom, že krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8
mesiacov, teda na samej dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby.

Taký trest zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestov, ako aj účelu trestu a rozhodne ho
nemožno považovať za neprimeraný a to ani v súvislosti s listinami predkladanými obhajobou, ktoré
majú preukazovať nepriaznivú rodinnú a finančnú situáciu rodiny obžalovaného O. (vrátane zdravotného
stavu dieťaťa obžalovaného). Aj v tomto prípade je nutné zdôrazniť, že týchto okolností si musel byť
obžalovaný vedomý aj v čase spáchania skutku a ak sa obžalovaný opätovne dopustil násilnej trestnej

činnosti, evidentne chcel postúpiť riziko, že týmto konaním si skomplikuje rodinný a pracovný život.
Samotným uložením trestu páchateľovi trestného činu sa nepriamo postihne i jeho rodina a jemu blízke
osoby, ak sú aj závislé od jeho príjmov, starostlivosti alebo ostatného zabezpečenia rodiny. Preto nie je
možné za každých okolností zabezpečiť (ako to bolo aj v tomto posudzovanom prípade), aby sa trest
uložený obžalovanému nedotkol jeho rodiny a blízkych osôb. Aj samotný § 34 ods. 3 Trestného zákona

sa môže aplikovať iba v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho druhu trestu.

Zaradenie obžalovaných N. a E. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia zodpovedá § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného trestného činu boli vo výkone trestu odňatia slobody za

úmyselný trestný čin. Na strane druhej, zaradenie obžalovaného O. na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na poklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaniach prokurátora a obžalovaných N. a E.
spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku. Ohľadom obžalovaného O. mal krajský súd
v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie a ohľadom
obžalovaných N. a E. nezistil žiadny zákonný dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, preto odvolania obžalovaných N. a E. podľa § X19 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.