Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106342
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:
MEERKS, a.s. Košice, Južná trieda 46, 040 01 Košice, IČO: 36 613 177, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Vysokoškolákov
8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, Tulčík
310, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2023/014194-003 zo dňa 25. 08. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu
starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OOP3-2023/014194-003 zo dňa 25. 08. 2023 v znení
upovedomenia o oprave chyby v písaní zo dňa 13. 12. 2023
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-
OSZP3-2022/005280-010 zo dňa 10. 10. 2022 r u š í a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a preskúmavané rozhodnutia

1. Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“
alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) bol dňa 13. 08. 2021 doručený podnet Štátnej ochrany

prírody SR, Správy Národného parku Malá Fatra zo dňa 10. 08. 2021 (ďalej len „SNP Malá Fatra“)
na vydanie opatrenia – celoplošného zákazu spracovávania náhodných ťažieb v lesnom celku Varín,
a to z dôvodu nerešpektovania, resp. neúčinnosti nimi navrhovaných obmedzení, resp. nesúhlasov
na spracovanie náhodných ťažieb v predmetných jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len
„JPRL“), ktorých obhospodarovateľom je žalobca a ktoré sú uvedené v prílohe podnetu. Zároveň
do doby vydania právoplatného rozhodnutia v predmetnej veci SNP Malá Fatra žiadala o vydanie
predbežného opatrenia, ktoré zabráni pokračovaniu nezvratnej devastácie jadrového územia NP Malá

Fatra. V podnete SNP Malá Fatra uviedla, že ide o lesné dielce s mimoriadne kvalitnou zachovalou
prírode blízkou štruktúrou lesných porastov, ktoré sú zároveň lesnými biotopmi európskeho významu,
pričom sa tu vyskytujú bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, kyslomilné bukové lesy, javorovo-bukové
horské lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy (prioritný biotop). Tieto lesné porastysú zároveň biotopmi druhov s vysokou pravdepodobnosťou ich výskytu, pričom podľa veku a štruktúry
sú vhodné pre: ďatľa bielochrbtého, ďatľa trojprstého, hlucháňa hôrneho, jariabka hôrneho, kuvika
vrabčieho, muchárika sivého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, orla skalného, kuvika

kapcavého, sokola sťahovavého, sovy dlhochvostej, ďatla čierneho, tetrova hoľniaka, včelára lesného,
žlny sivej a žltochvosta lesného. Vzhľadom na vysoký predpoklad výskytu uvedených druhov a reálnu
potrebu ochrany týchto biotopov druhov SNP Malá Fatra nesúhlasí so spracovávaním kalamít na tomto
území. Uvedené porasty v 3. stupni ochrany sú zároveň vzhľadom na ich vysokú kvalitu súčasťou
navrhovanej zóny A mimo súčasne platného 5. stupňa ochrany (NPR), čiže nie sú dostatočne chránené

a sú priebežne devastované realizáciou spracovávania aktuálnych náhodných ťažieb.

2. Prvostupňový orgán žalobcovi oznámil začatie konania vo veci vydania rozhodnutia o zákaze
vykonania náhodných ťažieb v lesnom celku Varín podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny vo vtedy účinnom znení (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.“). Súčasne dňa 02. 12.
2021 prvostupňový orgán vydal predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi zakázal až do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vykonávať náhodné ťažby v JPRL č. 719, 720a, 720b, 720c,
721a, 721b, 722, 723, 724, 725a, 725b, 726, 730, 731, 732, 733, 734, 735a, 735b, 735c, 735d, 735e,
736, 737a, 737b, 737c, 737d, 738, 743d, 744a, 744b, 744c, 744d, 744e, 745, 746, 747, 748, 749, 750,
751, 758, 759, 763, 773, 778a, 778b, 781, 782, 784, 786, 791, 793, 795, 827a, 827b, 828, 829, 832,
833, 834, 835, 836, 840, 841b, 842 a 883 (ďalej ako „predmetné JPRL“) v lesnom celku Varín, ktoré

sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia SKCHVU013 Malá Fatra (ďalej aj ako „CHVÚ) a Územia
európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra (ďalej aj ako „ÚEV“). Prvostupňový orgán podaním zo
dňa 13. 04. 2022 upovedomil žalobcu o podkladoch rozhodnutia, k čomu sa žalobca vyjadril.

3.1 Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP3-2022/005280-010 zo dňa 10. 10. 2022 zakázal

žalobcovi vykonanie náhodných ťažieb v lesnom celku Varín v predmetných JPRL, ktoré sú súčasťou
Chráneného vtáčieho územia SKCHVU013 Malá Fatra a Územia európskeho významu SKUEV0252
Malá Fatra. Ide o lesné dielce s mimoriadne kvalitnou zachovalou prírode blízkou štruktúrou lesných
porastov, ktoré sú zároveň lesnými biotopmi európskeho významu. Vyskytujú sa tu biotopy európskeho
významu: Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy, Ls5.3 Javorovo-

bukové horské lesy, Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy, Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy (prioritný biotop).
3.2 V odôvodnení prvostupňový orgán s poukazom na podnet SNP Malá Fatra a jeho obsah uviedol,
že mu neprislúcha spochybňovať údaje a skutočnosti, ktoré SNP Malá Fatra uviedla v podnete,
prípadne kontrolovať, či bola vykonaná terénna obhliadka ku zisteniu skutkového stavu veci. K žalobcom
namietanému neschváleniu zonácie Národného parku Malá Fatra uviedol, že v danej situácii je potrebné

aplikovať princíp predbežnej opatrnosti a je nutné zohľadniť, či činnosťou môže byť predmet ochrany
územia čo i len potenciálne negatívne ovplyvnený. Z doručeného podnetu SNP Malá Fatra vyplýva, že
vykonaním náhodných ťažieb v predmetnom území lesného celku Varín hrozí negatívne ovplyvnenie
predmetu ochrany územia. Predmetné JPRL sú súčasťou Národného parku Malá Fatra, na ktoré sa
vzťahujetretístupeňochranyvzmyslezákonač.543/2002Z.z.atotoúzemiejetaktiežsúčasťouCHVÚa

ÚEV. Predložené podklady sú pre vydanie rozhodnutia postačujúce a prvostupňovému orgánu je známy
skutočný stav veci.

4.1 O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-
OOP3-2023/014194-003 zo dňa 25. 08. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie

zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu.
4.2 V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že skutkový a právny stav bol
v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak,
aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo
náležite a dostatočne odôvodnené. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného

skutkového stavu, keď prvostupňový orgán len prevzal tvrdenie SNP Malá Fatra, žalovaný uviedol, že
SNP Malá Fatra so sídlom vo Varíne je odbornou organizáciou, ktorá vypracúva odborné stanoviská pre
rozhodovaciu činnosť orgánov štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny v zmysle ustanovenia
§ 65a ods. 2 písm. zc) v spojení s § 65b ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Podstatou konania v zmysle
§ 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. je za súčasného splnenia ďalších podmienok obmedziť alebo

zakázať realizáciu náhodnej ťažby tam, kde vykonaním takejto ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie
predmetu ochrany územia. Predmetné JPRL v lesnom celku Varín sú všetky súčasťou chráneného
vtáčieho územia SKCHVU013 Malá Fatra a územia európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra,
pričom predmetom ochrany územia európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra sú okrem iného ajv rozhodnutí vymenované biotopy európskeho významu, ktoré sa nachádzajú na predmetných JPRL a
v ktorých sa má realizovať náhodná ťažba. SNP Malá Fatra konštatuje, že tieto mimoriadne zachovalé
bohato štruktúrované lesné porasty sú zároveň biotopmi druhov a je tu vysoká pravdepodobnosť ich

výskytu. Predmetné JPRL sú z pohľadu veku a štruktúry vhodné pre v podnete vymenované druhy a
vzhľadom na vysoký predpoklad výskytu týchto druhov aj na reálnu potrebu ochrany týchto biotopov
druhov nesúhlasia so spracovávaním kalamít na tomto území. Žalovaný zastáva názor, že vykonaním
náhodných ťažieb v predmetných biotopoch by došlo k narušeniu mikroklímy lesa, na ktorú sú viazané
predmetné vzácne druhy, ďalej k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu, k jednorazovému odkrytiu

plytkého pôdneho povrchu a skalných brál, presušeniu lokalít (kde prirodzené zmladenie nebude možné
alebo pre zachovanie lesa nebude postačujúce), k poškodeniu existujúceho prirodzeného zmladenia,
zostávajúcich stromov, k narušeniu regeneračných procesov, k narušeniu prirodzenej diferenciácie
porastov (vekovej, výškovej), k ďalšiemu oslabeniu porastových stien, k odstráneniu mŕtveho dreva (má
rozhodujúci význam pre biodiverzitu lesných ekosystémov a predmetné druhy sú naň bezprostredne
viazané), k zásahu do biotopov chránených druhov živočíchov, ako aj k ich vyrušovaniu. Žalobca

v konaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by vyvrátil, že sa na predmetných JPRL
nachádzajú vyššie uvedené biotopy európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV. Orgán
ochrany prírody a krajiny nemá dostatočné personálne zabezpečenie a taktiež dostatočné odborné
znalosti vo vzťahu k úspešnej identifikácii konkrétneho biotopu na každej jednotlivej JPRL, preto musí v
konaní vychádzať najmä z odborných stanovísk, ktoré sú poskytnuté zo strany SNP Malá Fatra, ako to

vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z.z. Posúdenie vplyvu náhodnej ťažby na konkrétne biotopy, chránené
druhy rastlín a živočíchov ako aj na predmet ochrany dotknutého chráneného územia vykonáva ŠOP SR
a jednotlivé správy národných parkov a chránených krajinných oblastí ako odborné organizácie ochrany
prírody a krajiny. Tie zároveň disponujú relevantnými informáciami o výskyte predmetných biotopov
ako aj konkrétnych druhov v dotknutom území. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia

bol predovšetkým podnet SNP Malá Fatra, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny
zabezpečujúcou úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny a okrem iného obstaráva a zabezpečuje
starostlivosť aj o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane vykonávania ich revízií. SNP Malá
Fatra vedie evidenciu a vyjadruje sa k náhodným ťažbám, obnovným ťažbám a spracovávaniu kalamity
komplexne v celom dotknutom území, vedie evidenciu kalamitných udalostí a dáva svoje stanoviská a

podnety na základe komplexného prieskumu územia.
4.3 Podľa názoru žalovaného sa prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
zaoberaljednotlivýmipripomienkamižalobcu,ktoréprezentovalvosvojomvyjadrenízodňa04.05.2022,
keď prvostupňový orgán uviedol pripomienky žalobcu a zároveň aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/25/2016 zo dňa 29. 06. 2017

povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať
sa s každým argumentom, ale len s tým, ktorý má pre vec podstatný význam.
4.4 Žalovaný konštatoval, že zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je vo vzťahu k ochrane
prírody a krajiny, do ktorej jednoznačne patria aj lesy, zákonom osobitným k zákonu o lesoch, a
preto prvostupňový orgán môže vydaním zákazu, resp. obmedzenia legitímne obmedziť žalobcu vo

vykonávaní jeho iných práv vyplývajúcich mu zo zákona o lesoch. V danom prípade je nevyhnutné
prihliadať na prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia - chráneného vtáčieho územia aj
územia európskeho významu, pred obhospodarovaním lesov obhospodarovateľom. Nie je dôvodné
spochybňovať závery odborných stanovísk SNP Malá Fatra len s ohľadom na odlišný subjektívny názor
žalobcu.

4.5 Upovedomením zo dňa 13. 12. 2023 žalovaný opravil chybu v písaní vo výroku písomného
vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, spočívajúcu v nesprávnom číselnom označení prvostupňového
rozhodnutia.

Správna žaloba – žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia podľa § 191 ods.
1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podľa
názoru žalobcu sa prvostupňový orgán ani žalovaný počas administratívneho konania neriadili zásadou

materiálnejpravdy,keďsadôslednenezaoberalivšetkýmiokolnosťamiprípadu,nevykonalivšetkyúkony
a nevyužili všetky prostriedky na to, aby bol spoľahlivo zistený skutočný stav veci. Prvostupňový orgán
aj žalovaný ako podklad pre svoje rozhodnutia prevzali tvrdenia obsiahnuté v podnete SNP Malá Fatra
bez toho, aby vykonali čo i len jeden dôkaz, či využili akýkoľvek iný prostriedok na zistenie pravdivostitam uvedených tvrdení. Prvostupňový orgán aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí tvrdia, že im
neprislúcha spochybňovať údaje a tvrdenia obsiahnuté v podnete SNP Malá Fatra alebo kontrolovať,
či bola vykonaná terénna obhliadka, čím absolútne negujú a popierajú zmysel a účel rozhodovania v

správnom konaní. Naopak, je zákonom výslovne uloženou povinnosťou správneho orgánu zaoberať
sa každou skutočnosťou rozhodujúcou pre jeho rozhodnutie, preverovať tvrdenia účastníkov konania z
hľadiska kritérií zásad materiálnej pravdy, z úradnej povinnosti vykonať všetky, i nenavrhnuté dôkazy,
včítane prípadnej obhliadky miesta samého, aby tak zistil skutočný stav veci. Správny orgán povinnosti
zistiť presne a úplne skutočný stav veci (§ 32 ods. 1 správneho poriadku) nezbavuje žalovaným tvrdená

nedostatočná personálna a odborná vybavenosť na zisťovanie existencie biotopov v jednotlivých JPRL.
Navyše žalovaný tým v podstate potvrdil, že z dôvodu absencie personálnych a odborných kapacít na
jeho strane nevykonal žiadne šetrenie ani nezabezpečil žiaden iný dôkaz za účelom zistenia skutočného
stavu veci, t. j. zistenia, či sa vôbec v predmetných JPRL nachádzajú jednotlivé biotopy, ktoré sú
predmetom ochrany CHVÚ a ÚEV. Žalobcovi je z jeho činnosti známe, že žalovaný, prvostupňový orgán
ani SNP Malá Fatra nedisponuje personálnymi a odbornými kapacitami, ani dostatočnými podkladmi

potrebnými na zistenie skutočného stavu veci a za týmto účelom pred podaním jednotlivých podnetov
ani nevykonáva žiadne šetrenie v teréne.

6. K argumentácii žalovaného, že žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými
by vyvrátil, že na jednotlivých JPRL sa nachádzajú biotopy, ktoré sú predmetom ochrany ÚEV,

žalobca zdôraznil, že v zmysle zásady materiálnej pravdy je povinnosťou správneho orgánu a nie
žalobcu navrhovať a vykonávať jednotlivé dôkazy tak, aby bol zistený skutočný stav veci. Žalobca v
administratívnom konaní relevantným spôsobom namietal závery prvostupňového orgánu o výskyte
jednotlivých biotopov v predmetných JPRL a bolo povinnosťou prvostupňového orgánu vykonať všetky
dôkazy a prostriedky potrebné za účelom zistenia skutočného stavu veci, a nie povinnosťou žalobcu

ako účastníka konania vyvracať tvrdenia prvostupňového orgánu. Navyše uvedenou argumentáciou
žalovaný žalobcovi vytýka, že nepreukázal negatívnu skutočnosť – neexistenciu biotopu v danom území,
čo je v zmysle všeobecných zásad neprípustné (nie je možné preukazovať negatívnu skutočnosť).
Okrem nekritického prevzatia tvrdení SNP Malá Fatra sa žalovaný ani prvostupňový orgán nijako
nevysporiadali s námietkami žalobcu vznesenými v rámci administratívneho konania, ktorými priamo

rozporoval tvrdenia uvedené v podnete.

7. Podľa názoru žalobcu, ak by sa prvostupňový orgán a žalovaný zákonným spôsobom zaoberali
predmetom konania a využili by prostriedky potrebné na zistenie skutočného stavu veci, zistili by, že
predmetné JPRL sú len súčasťou hranice, ktorá ohraničuje návrh budúcej tzv. A zóny, bez akéhokoľvek

logického zdôvodnenia ich pričlenenia do A zóny. Ide len o výraz snahy o dosiahnutie trojštvrtinového
bezzásahového územia, bez ohľadu na ochranu prírody a zachovanie biotopov na predmetnom území.
Pri navrhovaní jednotlivých dielcov do tohto opatrenia sa vôbec nezohľadnilo, že niektoré porasty už
boli v minulosti výchovne rozpracované, teda že v nich už prebiehala ťažba a bolo do nich zasahované.
Minimálne v polovici predmetných JPRL o vykonávaní úmyselnej ťažby nemožno ani len uvažovať,

pretože prevládajúcu drevinu v nich tvorí kosodrevina v rozsahu od 40% až po 90%. Dokonca v
niektorých JPRL (č. 748, 749 a 750) tvorí kosodrevina 100% zastúpenie. Je preto otázne, aký druh
chránenejdreviny,resp.biotopueurópskehovýznamumábyťnatakýchtoplocháchpredmetomochrany.
Ďalšie z predmetných JPRL majú zasa povahu hospodárskych lesov, v ktorých sa tiež v minulosti
hospodárilo a sú ovplyvnené ľudskou činnosťou. Napríklad dielec 737 D bol v dôsledku veternej kalamity

vroku2017vyvrátený,ťažbavňomnáslednespracovanáavzákonomstanovenejlehoteboltentodielec
opätovne zalesnený. Argument prvostupňového orgánu a žalovaného, premietnutý do odôvodnenia
ich rozhodnutí, že v predmetných JPRL sa nachádzajú v týchto rozhodnutiach označené biotopy
európskeho významu a že sa tam pravdepodobne vyskytujú určité druhy vtákov, ktoré chcú takýmto
spôsobom chrániť, je ničím nepodloženým hypotetickým tvrdením, ktoré je v rozpore so skutočným

stavom veci.

8. Žalobca uviedol, že Chránené vtáčie územie SKCHVU013 Malá Fatra bolo vyhlásené vyhláškou
Ministerstva životného prostredia SR č. 2/2011 Z.z. zo dňa 22. 12. 2010 (ďalej len „Vyhláška“) a
územie európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra bolo zriadené výnosom Ministerstva životného

prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 (ďalej len „Výnos“). S poukazom na § 1 Vyhlášky a
bod 352 Výnosu možno konštatovať, že predmetom ochrany v rámci CHVÚ (s výmerou 66 228,0600
hektára) a ÚEV (s výmerou 21 918,45 hektára) sú vo všeobecnosti jednotlivé živočíšne a rastlinné
druhy (biotopy), ktoré sa potenciálne môžu nachádzať na území spadajúcom do CHVÚ alebo ÚEVs výmerou niekoľkých desiatok tisícov hektára. Základnou zákonnou podmienkou uplatnenia postupu
podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. je samotná existencia predmetu ochrany v území, na ktorom
má byť vykonávaná ťažba. Samotné územie, na ktorom sa má ťažba vykonať, je vymedzené pojmom

„porast“, čo v praxi znamená, že ťažba, či už úmyselná alebo náhodná, je v zmysle platnej legislatívy
a schváleného Plánu starostlivosti o lesy (ďalej aj „PSoL“) nahlasovaná a vykonávaná vždy len na
území vymedzenom konkrétnou (konkrétnymi) JPRL, ktorá(é) z hľadiska svojej rozlohy predstavuje(ú)
len nepatrnú časť celkovej výmery CHVÚ alebo ÚEV počítanú v jednotkách, maximálne desiatkach
hektára. Správny orgán môže rozhodnúť o obmedzení alebo zákaze náhodnej alebo úmyselnej ťažby

len za predpokladu, že v konkrétnom JPRL, v ktorom má byť ťažba realizovaná, sa predmet ochrany
skutočne nachádza, nakoľko len v takom prípade možno uvažovať o potenciálnom ohrození alebo
zničení takéhoto predmetu ochrany ako dôsledku plánovanej ťažby. Nemožno zakázať ťažbu len
sodôvodnením,žejerealizovanánaúzemí,ktoréjesúčasťouCHVÚaleboÚEVaževprípaderealizácie
ťažby v takomto území by došlo k poškodeniu či zničeniu predmetu ochrany CHVÚ alebo ÚEV tak,
ako to vo svojich rozhodnutiach odôvodnili žalovaný aj prvostupňový orgán. Už len s ohľadom na

rozsah predmetu ochrany podľa vyššie citovaných častí Vyhlášky a Výnosu a rozlohy CHÚV a ÚEV
v týchto predpisoch stanovenej nemožno logicky a objektívne predpokladať, že v každej časti takto
vymedzeného územia sa v skutočnosti nachádzajú biotopy tvoriace predmet ochrany, a preto v celom
tomto území je potrebné ťažbu zakázať. Ak by to tak skutočne bolo, našla by takáto hypotéza svoje
legislatívne vyjadrenie v podobe zákonného zákazu vykonávania akýchkoľvek ťažieb v CHVÚ, ÚEV

alebo iných obdobných územiach. Nesprávnosť vyššie uvedenej argumentácie žalovaného potvrdzuje
aj skutočnosť, že už v dobe prípravy aktuálneho PSoL platného pre roky 2016 – 2025, v zmysle ktorého
žalobca v súčasnosti plní práva a povinnosti pri výkone lesohospodárskej činnosti vyplývajúce mu z
platnej legislatívy, boli CHVÚ ako aj ÚEV zriadené už po dobu niekoľkých rokov. V dokumente zo dňa
16. 06. 2015 označenom ako „Požiadavky na vyhotovenie PSoL na LC Varín“ SNP Malá Fatra síce

výslovne uvádza, že lesný celok Varín je súčasťou CHVÚ aj ÚEV, avšak pokiaľ ide o predmet ochrany
a prípadný negatívny dopad lesohospodárskych činností naň, vo vzťahu k rastlinným biotopom (lesy)
požaduje bezzásahový režim len vo vzťahu k pralesom nachádzajúcim sa na štyroch JPRL, ktoré nie sú
predmetom administratívneho konania, a vo vzťahu k živočíchom požaduje výluku lesohospodárskych
činností v období apríl – júl znovu len v niektorých JPRL. Zo žiadneho vyjadrenia SNP Malá Fatra však

nevyplýva požiadavka na zákaz či obmedzenie ťažby na celom území tohto lesného celku z dôvodu
jeho zaradenia do CHVÚ alebo ÚEV. Navyše pri vymedzení predmetných JPRL prvostupňový orgán aj
žalovaný argumentujú tým, že ide o JPRL, ktoré sú v rámci prípravy programu starostlivosti o Národný
park Malá Fatra určené ako najcennejšie a v zonácii sú navrhnuté do zóny A a bezzásahového režimu.
Z verejne dostupných zdrojov - webového sídla Štátnej ochrany prírody SR (A.) však vyplýva, že ku

dňu vydania napadnutých rozhodnutí a ani dosiaľ nebol schválený program starostlivosti o Národný
Park Malá Fatra (B. ) ani program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Malá Fatra (B.). Napadnuté
i prvostupňové rozhodnutie sa tak pri vymedzení predmetných JPRL odvolávajú na z právneho hľadiska
neexistujúce a teda nezáväzné dokumenty.

9. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňovým orgánom uvedený princíp predbežnej opatrnosti (ako
žiaden iný) nemôže byť v demokratickom a právnom štáte uplatňovaný v rozsahu presahujúcom
rámec nevyhnutnosti jeho uplatnenia, v rozpore so zákonom a miere predstavujúcej neodôvodnený a
neprimeraný zásah do práv účastníka konania. Aj pre jeho uplatnenie tak musia existovať určité limity,
spočívajúce najmä v tom, že sú aspoň overené, t. j. aspoň do určitej miery zistené skutočnosti, ktoré

zakladajú dôvody pre jeho uplatnenie a o existencii ktorých neexistujú dôvodné pochybnosti. Z § 14
ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. je zrejmé, že zákaz vykonávania ťažby v poraste je prostriedkom,
ktorý je správny orgán oprávnený a povinný aplikovať len v nevyhnutnom prípade, t. j. ako krajný
a výnimočný prostriedok preventívnej ochrany daného porastu. Takémuto charakteru krajnosti a
výnimočnosti tohto prostriedku preventívnej ochrany musí zodpovedať aj rozsah a kvalita zistenia

a existencie podmienok pre jeho použitie. V predmetnej veci prvostupňový orgán ani žalovaný ani
len neosvedčili existenciu základných podmienok pre vydanie rozhodnutia o zákaze vykonania ťažby
(existencie predmetu ochrany), keď ani oni ani SNP Malá Fatra nevykonali šetrenia a nezabezpečili
podklady na ich preukázanie v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Neosvedčili
a nezdôvodnili, či a z akého dôvodu je práve zákaz vykonávania ťažby v tomto prípade krajným a

výnimočným prostriedkom preventívnej ochrany životného prostredia. Takýto postup žalobca považuje
za neprimeraný, nezákonný a ničím neodôvodnený zásah do jeho práv a povinností, a to najmä
práv a povinností vyplývajúcich mu z postavenia obhospodarovateľa lesného porastu, v ktorom je v
zmysle platnej legislatívy a PSoL nielen oprávnený, ale predovšetkým povinný vykonávať jednotlivélesohospodárske činnosti. Z výsledkov terénnych obhliadok vykonaných SNP Malá Fatra v jednotlivých
JPRL v majetku žalobcu v súvislosti s realizáciou náhodných ťažieb v území CHVÚ a ÚEV v roku
2023 vyplýva, že žalobca ich vykonal v plnom súlade so zákonom, za podmienok stanovených v

podnetoch SNP Malá Fatra a následne vydaných predbežných opatreniach a teda nemožno hovoriť ani
o akomkoľvek negatívnom dopade lesohospodárskej činnosti na predmet ochrany CHVÚ alebo ÚEV.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval rovnako ako v napadnutom rozhodnutí
a navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zdôraznil, že v zmysle § 14 ods. 6 zákona
č. 543/2002 Z.z. je slovným spojením „náhodná ťažba, pri ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu
ochrany územia“ ex lege vymedzené, že v konaní postačuje preukázať, že predmetnou činnosťou môže
byť predmet ochrany územia čo i len potenciálne negatívne ovplyvnený. Pokiaľ takýto negatívny vplyv
nie je možné vylúčiť, je v zmysle zásady prevencie a predbežnej opatrnosti nutné úmyselnú ťažbu

zakázať. Princíp predbežnej opatrnosti spočíva v uprednostnení záujmov ochrany prírody v prípadoch,
kedy vznikne pochybnosť o tom, či by mohlo dôjsť k nežiadúcemu zásahu do záujmov chránených
predpismi z oblasti ochrany životného prostredia. Ak teda existuje riziko možného negatívneho vplyvu
predmetnej činnosti na záujmy ochrany prírody a krajiny, je potrebné konať tak, ako by bolo toto riziko
reálne, aj keď sa javí ako hypotetické. Dôvodom zákazu náhodných ťažieb je aj skutočnosť, že v zmysle

§ 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. je cieľom ochrany národného parku zachovanie alebo postupná
obnova prirodzených ekosystémov vrátane zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov
najmenej na troch štvrtinách územia národného parku a tento cieľ sa zabezpečuje zonáciou národného
parku § 30 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Ak žalobca namieta, že v konaní nebol preukázaný výskyt
populácie uvedených druhov v dotknutom území, ani existencia vyššie uvedených biotopov európskeho

významu a označuje tieto údaje za ničím nepodložené hypotetické tvrdenia, žalovaný považuje obsah
podnetu SNP Malá Fatra vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti za postačujúci, nakoľko ŠOP SR
vykonáva okrem iného aj prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane
zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave, takže disponuje relevantnými
informáciami o dotknutom území a výskyte daných druhov a biotopov. Aj keď zonácia Národného

Parku Malá Fatra a program starostlivosti o CHVÚ Malá Fatra nie sú v súčasnosti schválené, ich návrh
možno brať ako smerodajný vo vzťahu k výskytu prirodzených alebo človekom málo pozmenených
ekosystémov a k podpore záveru, či vykonaním náhodnej ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu
ochrany dotknutého chráneného územia.

11. V replike žalobca zopakoval podstatu svojej žalobnej argumentácie. Na podporu svojho tvrdenia, že
žalovaný, prvostupňový orgán ani SNP Malá Fatra nedisponuje personálnymi a odbornými kapacitami,
ani dostatočnými podkladmi potrebnými na zistenie skutočného stavu veci a za týmto účelom pred
podaním jednotlivých podnetov ani nevykonáva žiadne šetrenie v teréne, žalobca predložil s replikou
stanoviská SNP Malá Fatra zo dňa 30. 08. 2023 a zo dňa 24. 01. 2024. Žalobca predložil aj Plán

starostlivosti o les za roky 2016 – 2025 na preukázanie svojho tvrdenia, že z predmetných JPRL
je plánovaná náhodná ťažba len v niektorých z nich, a to konkrétne len v JPRL č. 722, 723, 724,
730, 731, 737d, 744a, 778a, 778b, 791, 793, 795, 827a, 827b, 829, 832, 836, 840. Žalobca vyjadril
pochybnosť o dôvode zaradenia JPRL č. 883 medzi predmetné JPRL, nakoľko ide o dielec, ktorý sa
ako súčasť Národnej prírodnej rezervácie Rozsutec nachádza v 5. stupni ochrany, a teda akákoľvek

ťažobná činnosť na tomto dielci je pojmovo vylúčená, keďže ide o tzv. bezzásahovú zónu. Nemožno
súhlasiť s argumentom žalovaného, že podstatou konania podľa § 14 ods. 6 a 7 zákona č. 543/2002
Z.z. má byť dosiahnutie zákazu realizácie náhodnej ťažby v JPRL, ktoré sú súčasťou CHVÚ alebo
ÚEV, keďže podľa jeho názoru realizáciou ťažby v takýchto JPRL musí vždy zákonite dôjsť k zničeniu
predmetu ochrany. Už z jazykového znenia uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že jeho

účelom nie je primárne dosiahnuť zákaz vykonávania náhodných ťažieb na území s tretím stupňom
ochrany. Naopak, toto zákonné ustanovenie výslovne pripúšťa a predpokladá vykonávanie ťažieb v
danom území a len pre prípad takých ťažieb, pri vykonaní ktorých hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu
ochrany a s ohľadom na charakter daného územia, toto zákonné ustanovenie orgánu ochrany prírody
súčasne zveruje právomoc stanoviť rozsah takejto ťažby a podmienky jej vykonania. Účelom konania

podľa § 14 ods. 6 a 7 zákona č. 543/2002 Z.z. je v prvom rade zistiť, či v poraste (porastoch), v ktorom
(ktorých) má byť ťažba vykonaná, skutočne existuje predmet ochrany, a ak tomu tak je, súčasne zistiť,
či vykonanie ťažby môže tento predmet ochrany negatívne ovplyvniť. Len v prípade splnenia oboch
uvedených podmienok potom môže orgán ochrany prírody svojim rozhodnutím určiť rozsah a podmienkypre vykonanie takejto ťažby. Ide o prostriedok, ktorý je správny orgán oprávnený a povinný aplikovať len
v nevyhnutnom prípade, t. j. ako krajný a výnimočný prostriedok preventívnej ochrany daného porastu.
Charakteru krajnosti a výnimočnosti tohto prostriedku preventívnej ochrany musí súčasne zodpovedať aj

rozsahakvalitazisteniaaexistenciepodmienokprejehopoužitie.Pokiaľsažalovanýodvolávanaobsah
návrhov jednotlivých programov starostlivosti o Národný Park Malá Fatra a o Chránené vtáčie územie
Malá Fatra, odvoláva sa na nezáväzné a doposiaľ neschválené dokumenty, od obsahu ktorých nemožno
pre žalobcu (a ani žiaden iný subjekt) odvodzovať žiadne práva a povinnosti. Záväzným dokumentom sa
jednotlivéprogramystávajúaždňomichschváleniavládouSRvzmysle§54ods.20zákonač.543/2002

Z.z. Navyše ide o dokumenty, ktorých obsah v priebehu času podlieha neustálym zmenám, a to najmä
pokiaľ ide o návrhy zaradenia jednotlivých častí chráneného územia do samostatných zón v závislosti
od stupňa ich ochrany, čo vyplýva aj z priloženého návrhu pripravovanej zonácie NP Malá Fatra z roku
2020 (ďalej len „Návrh zonácie 2020“) a návrhu zonácie z roku 2023 (ďalej len „Návrh zonácie 2023“).

Konanie na správnom súde, posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP), na pojednávaní dňa 09. 04. 2025. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril
zhodne s obsahom podanej správnej žaloby a repliky, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.

13. Správny súd po preskúmaní napadnutého i prvostupňového rozhodnutia a po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal nedostačujúce
zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy na riadne posúdenie predmetnej veci. Prvostupňový
orgán a následne aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali výlučne z podnetu SNP Malá Fatra bez

toho, aby akýmkoľvek spôsobom preverili dôvodnosť tvrdení v ňom uvedených. Takýto postup nemožno
považovať za súladný s § 32 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), v zmysle ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Uvedené ustanovenia správneho poriadku je nutné aplikovať aj v konaní podľa § 14 ods. 6
a 7 zákona č. 543/2002 Z.z., keďže sa naň vzťahuje správny poriadok, s výnimkou zákonnej úpravy
vydania predbežného opatrenia podľa § 14 ods. 7 tretej vety zákona č. 543/2002 Z.z., ktoré však nie
je predmetom súdneho prieskumu v danej veci (§ 81 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002 Z.z.). Nekritické
prijatie tvrdení uvedených v podnete SNP Malá Fatra, ktorý bol v podstate jediným podkladom pre

vydanie prvostupňového i napadnutého rozhodnutia, nemožno považovať za spoľahlivé zistenie stavu
veci. Argument žalovaného, že SNP Malá Fatra je odbornou organizáciou, ktorá vypracúva odborné
stanoviská pre rozhodovaciu činnosť orgánov štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny v zmysle
ustanovenia § 65a ods. 2 písm. zc) v spojení s § 65b ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., nemožno
akceptovať ako odôvodnenie úplnej rezignácie prvostupňového orgánu i žalovaného na zisťovanie

skutkového stavu veci len s odôvodnením, že SNP Malá Fatra disponuje relevantnými informáciami o
výskytepredmetnýchbiotopovakoajkonkrétnychdruhovvdotknutomúzemí.ZpodnetuSNPMaláFatra
je zjavné, že tento nevychádzal zo zistení SNP Malá Fatra na mieste, teda nebola v predmetných JPRL
zo strany SNP Malá Fatra vykonaná žiadna ohliadka, ktorou by boli zistené a na hmotnom substráte
zachytené jej závery. Podnet je formulovaný čisto hypoteticky tak, že ide o lesné dielce s mimoriadne

kvalitnou zachovalou prírode blízkou štruktúrou lesných porastov, ktoré sú zároveň lesnými biotopmi
európskeho významu, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia, na ktorých JPRL sa nachádza ktorý biotop
európskeho významu (bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, kyslomilné bukové lesy, javorovo-bukové
horské lesy, vápnomilné bukové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy). Zároveň tieto lesné porasty majú
byť s vysokou pravdepodobnosťou biotopmi v podnete uvedených druhov vtákov, avšak opäť bez

akejkoľvek špecifikácie a uvedenia, z akých podkladov jednotlivé tvrdenia prezentované v podnete SNP
Malá Fatra vychádzajú. Ničím nepodloženú domnienku SNP Malá Fatra nemožno považovať za presné
a úplné zistenie skutočného stavu veci.

14. Argumentácia žalovaného, že orgán ochrany prírody a krajiny (prvostupňový orgán) nemá

dostatočné personálne zabezpečenie ani dostatočné odborné znalosti vo vzťahu k úspešnej identifikácii
konkrétneho biotopu na každej jednotlivej JPRL, preto musí v konaní vychádzať najmä z odborných
stanovísk, ktoré sú poskytnuté zo strany SNP Malá Fatra, nemožno považovať za zhojenie absencie
vykonania akýchkoľvek dôkazov na zistenie skutočného stavu veci. To, že je SNP Malá Fatra odbornouorganizáciou zabezpečujúcou úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny, ktorá vo všeobecnosti disponuje
relevantnými informáciami o výskyte predmetných biotopov ako aj konkrétnych druhov v dotknutom
území neznamená, že akékoľvek jej vyjadrenie sa stane jediným podkladom rozhodnutia vydaného

podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z.

15. V napadnutom rozhodnutí vyjadrený názor žalovaného, že vykonaním náhodných ťažieb v
predmetných biotopoch by došlo k narušeniu mikroklímy lesa, na ktorú sú viazané predmetné
vzácne druhy, ďalej k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu, k jednorazovému odkrytiu plytkého

pôdneho povrchu a skalných brál, presušeniu lokalít (kde prirodzené zmladenie nebude možné
alebo pre zachovanie lesa nebude postačujúce), k poškodeniu existujúceho prirodzeného zmladenia,
zostávajúcich stromov, k narušeniu regeneračných procesov, k narušeniu prirodzenej diferenciácie
porastov (vekovej, výškovej), k ďalšiemu oslabeniu porastových stien, k odstráneniu mŕtveho dreva (má
rozhodujúci význam pre biodiverzitu lesných ekosystémov a predmetné druhy sú naň bezprostredne
viazané), k zásahu do biotopov chránených druhov živočíchov, ako aj k ich vyrušovaniu, nemá podklad

vo vykonanom dokazovaní, keďže žiadne dokazovanie prvostupňový orgán ani žalovaný nevykonali.
Ide tak len o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného bez relevantného podkladu.

16. Mylný je argument žalovaného, že žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými
by vyvrátil, že sa na predmetných JPRL nachádzajú vyššie uvedené biotopy európskeho významu,

ktoré sú predmetom ochrany ÚEV. Je úlohou orgánu ochrany prírody, aby zistil presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstaral podklady potrebné pre prijatie záveru o tom, či sú splnené
podmienky na rozhodnutie o zákaze náhodnej ťažby v predmetných JPRL. Orgán ochrany prírody
pritom musí postupovať samostatne, keďže nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a nemôže
svoje povinnosti týkajúce sa zisťovania skutočného stavu veci prenášať na účastníkov konania. Žalobca

tiež dôvodne namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný od neho požadovali preukázanie negatívnej
skutočnosti, čo nie je objektívne možné. Je preto chybné konštatovanie žalovaného, že žalobca ako
účastník konania mal vyvrátiť, že na predmetných JPRL sa nachádza predmet ochrany v zmysle zákona
č. 543/2002 Z.z. To, že sú predmetné JPRL v lesnom celku Varín súčasťou CHVÚ a ÚEV automaticky
neznamená, že sa na všetkých predmetných JPRL nachádza predmet ochrany a že je možné ho chrániť

len prostredníctvom vydania zákazu náhodnej ťažby v predmetných JPRL.

17. V danej veci nebolo sporné, že predmetné JPRL v lesnom celku Varín sa nachádzajú v treťom
stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. na
území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa môže náhodná ťažba (t. j opatrenie na ochranu lesa

alebo opatrenie spojené s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch), pri
ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, vykonať len v určenom rozsahu a za
určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Orgán ochrany prírody rozhodne o
obmedzení alebo v prípade nevyhnutnosti zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok
jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba plánuje vykonať alebo v ktorom sa jej vykonanie

predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného
pásma. Zo znenia § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. nepochybne vyplýva, že o zákaze vykonania
náhodnej ťažby rozhodne orgán ochrany prírody len v prípade nevyhnutnosti vyžadovanej predmetom
ochranydotknutéhochránenéhoúzemiaalebojehoochrannéhopásma,pokiaľnepostačujeobmedzenie
náhodnej ťažby alebo určenie podmienok vykonania náhodnej ťažby v poraste. Je teda v prvom rade

potrebné ustáliť, či v predmetných JPRL sa vyskytuje predmet ochrany a ak áno, či možno jeho
ochranu zabezpečiť obmedzením náhodnej ťažby alebo určením podmienok vykonania náhodnej ťažby
v poraste a až v prípade, ak takéto opatrenia nie sú z relevantných dôvodov postačujúce, je možné
pristúpiť k absolútnemu zákazu vykonania náhodnej ťažby v predmetných JPRL. Prvostupňový orgán aj
žalovaný vec neprávne právne posúdili, keď pristúpili k vydaniu zákazu náhodnej ťažby v predmetných

JPRL bez toho, aby sa dôsledne zaoberali tým, či už obmedzením náhodnej ťažby alebo určením
podmienokvykonanianáhodnejťažbyvporastenemožnodosiahnuťochranupredmetuochrany.Navyše
nemožno odôvodniť zákaz vykonania náhodnej ťažby len s poukazom na princíp predbežnej opatrnosti a
prednosť záujmu na zachovaní daného prostredia - chráneného vtáčieho územia aj územia európskeho
významu, pred obhospodarovaním lesov obhospodarovateľom, teda bez pomerovania nevyhnutnosti

zachovania predmetu ochrany a zachovania práv žalobcu ako obhospodarovateľa lesa. Nemožno ani
opomenúť, že náhodná ťažba má slúžiť predovšetkým na ochranu lesa a jej vykonávanie je povinnosťou
obhospodarovateľa lesa, keďže ide o preventívne opatrenie s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a
ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.18.Trebaprisvedčiťžalobcovi,žeprvostupňovýorgánanižalovanýsavpreskúmavanýchrozhodnutiach
dôslednenezaoberalijednakjehopripomienkamivznesenýmivovyjadreníkpodkladomprvostupňového

rozhodnutia (čo bolo povinnosťou prvostupňového orgánu pri odôvodňovaní prvostupňového
rozhodnutia) ani odvolacími námietkami (čo bolo povinnosťou žalovaného v rámci odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia). Žalobca v priebehu administratívneho konania vzniesol konkrétne námietky
týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci, pričom aj poukázal na konkrétne JPRL (č. 748, 749, 750,
737D), v ktorých namietal existenciu predmetu ochrany s uvedením konkrétnych skutočností, z ktorých

vychádzal. Na svoje konkrétne námietky však nedostal odpoveď.

19. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o nedostatočne zistenom skutočnom stave veci navrhol
v správnej žalobe a neskôr aj v replike vykonať dokazovanie. Správny súd k dokazovaniu v správnom
súdnom procese vo všeobecnosti uvádza, že v súlade s § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy a nie je súdom skutkovým, ktorý zisťuje skutkový stav veci.

V opačnom prípade by neprimerane zasiahol do právomoci orgánov verejnej správy. Dokazovanie
má byť správnym súdom vykonané len v nevyhnutnej miere a na účely preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Povinnosť zistiť skutkový stav dostatočný pre rozhodnutie vo veci majú
orgányverejnejsprávyanásledkomnedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavujezrušenienapadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nie dopĺňanie dokazovania správnym súdom. Pokiaľ

ide o dokazovanie navrhované účastníkom konania (žalobcom), správny súd poukazuje na povinnosť
účastníka administratívneho konania zakotvenú v § 34 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého
je účastník povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nie je preto
prípustné, aby účastník už počas administratívneho konania disponoval určitými dôkazmi, ktoré by
v administratívnom konaní bez relevantného dôvodu nepredložil a navrhol ich vykonať až v rámci

správneho súdneho konania. Z uvedených dôvodov správny súd nevykonal dokazovanie listinami
predloženými spolu so žalobou (požiadavky na vyhotovenie plánu starostlivosti o les na LC Varín;
rozhodnutie Okresného úradu Žilina, OSŽP č. OU-ZA-OSZP3-2022/010170-010 zo dňa 09. 06. 2022;
protokol Inšpektorátu životného prostredia Žilina o výkone kontroly (v inej veci) zo dňa 09. 01.
2023; rozhodnutie Okresného úradu Žilina, OSŽP sp. zn.: OU-ZA-OSZP3-2023/024608-014/Bre zo

dňa 04. 08. 2023 v inej veci tých istých účastníkov konania; stanoviská SNP Malá Fatra o terénnych
obhliadkach vykonaných SNP Malá Fatra na majetku žalobcu) a s replikou (stanoviská SNP Malá Fatra
zo dňa 30. 08. 2023 a zo dňa 24. 01. 2024; plán starostlivosti o les pre roky 2016 – 2025; Návrh
zonácie NP Malá Fatra z roku 2020; Návrh zonácie NP Malá Fatra z roku 2023). V ďalšom konaní bude
úlohou prvostupňového orgánu spoľahlivo zistiť stav veci, pričom bude postupovať v súlade s § 3 ods.

2 správneho poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom a v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku si
obstará potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom zistenia presného a úplného skutočného stavu
veci, pričom nie je viazaný len návrhmi žalobcu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je

dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie trpia nezákonnosťou z dôvodu,
že vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci, pričom skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej
správy za základ preskúmavaných rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise a zároveň žalovaný
aj prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdili. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c),
e), f) a ods. 3 SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP

vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového
orgánu opätovne posúdiť dôvodnosť podnetu SNP Malá Fatra na postup podľa § 14 ods. 6 zákona
č. 543/2002 Z.z. v predmetných JPRL, pričom presne a úplne zistí skutočný stav veci a následne, ak
dospejekzáveru,žejepotrebnépostupovaťpodľa§14ods.6zákonač.543/2002Z.z.,vydározhodnutie
spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 správneho poriadku, v ktorom sa dôsledne vysporiada so

všetkýmižalobcomvznesenýmipripomienkamiapredloženýmialebooznačenýmidôkazmi,pričombude
rešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku.

21. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania

v rozsahu 100 % a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu v konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením
povinnosti uloženej mu správnym súdom ani správnemu súdu nie sú známe dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by priznanie takejto náhrady trov konania odôvodňovali (§ 169 SSP). Podľa § 175 ods.2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.