Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200069
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: TROCKEN,
s. r. o., so sídlom Zemianske Lieskové 385, 913 05 Melčice – Lieskové, IČO: 46 869 590, právne
zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103432369/2022 zo
dňa 21.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 103432369/2022

zo dňa 21.12.2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „správca dane“) rozhodnutím

č. 101902126/2022 zo dňa 06.07.2022 rozhodol tak, že vyrubil daňovému subjektu TROCKEN, s.r.o.,
Zemianske Lieskové 385, 913 05 Melčice – Lieskové, IČO: 46 869 590, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A.
rozdiel dane v sume 5 021,87 EUR, slovom päťtisícdvadsaťjeden eur a osemdesiatsedem eurocentov,
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún.
2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.
3. O odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „správny orgán druhého
stupňa“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. 103432369/2022 zo dňa 21.12.2022 tak, že odvolanie žalobcu

zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

Správna žaloba
4. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa
21.12.2022 v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku
(ďalej aj „SSP“). Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
5. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia nepresne uvádzal,

podľa ktorého ustanovenia zákona žalobca nesplnil podmienku zadefinovanú v § 49 ods. 2 zákona
o DPH. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že v zmysle uvedeného paragrafu sú 4 možnosti na
odpočítanie dane, pričom správca dane ako ani žalovaný neuviedli presnej podľa ktorého ustanovenia
postupovali.6. Ďalej uviedol, že žalovaný ani správca dane nepreskúmal do dostatočnej miery vysporiadanie
vzájomných obchodno-právnych vzťahov žalobcu a B. C. v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení,
pričom žalovaný použil ako podporný argument nezastupovania pani B. C. žalobcom tvrdenie, že pani

B. C. sa reprezentovala aj sama, čo podľa názoru žalobcu nevylučuje skutočnosť ohľadom obchodného
zastúpenia zo strany žalobcu.
7. U žalovaného došlo k pochybeniu, keď nepomenoval dôkazy z ktorých vychádzal, keď uviedol, že
k svojmu záveru dospel na základe „rôznych informácií“.
8. Napriek tomu, že poukázal na skutočnosť, že mal nárok na odmenu a na úhradu vynaložených

nákladov vo forme provízie vo výške 30% zo sprostredkovaného obchodu pre pani B. C. na základe
Zmluvy o obchodnom zastúpení, tak správca dane ako ani žalovaný nebrali do úvahy danú skutočnosť
napriek tomu, že Zmluvu obchodnom zastúpení predložil ako dôkaz ešte vo vyrubovacom konaní. S
danou skutočnosťou sa vôbec správne orgány nevysporiadali a odôvodnili to tým, že k vysporiadaniu
vzájomným vzťahom medzi žalobcom a pani B. C. nedošlo. V tejto súvislosti uviedol, že nemal
nárok na vysporiadanie svojich vynaložených nákladov z dôvodu, že dané náklady boli zahrnuté

v odmene za sprostredkovanie vystúpení, ktoré sa však nepodarilo vykonať pre objektívne dôvody
ohľadom obmedzení nebezpečne nákazlivej choroby COVlD-19. Daňové orgány svojim konaním
a neprihliadnutím na uvedenú skutočnosť o vysporiadaní obchodnoprávneho vzťahu (Zmluva o
obchodnom zastúpení) medzi žalobcom a pani B. C., o ktorej mali vedomosť zasiahli do práv žalobcu
ohľadom voľného podnikania a dispozitívneho práva zmluvnej voľnosti. Ako podporný argument uviedol,

že správca dane a ani žalovaný nemôžu určiť, akým spôsobom má dôjsť k vysporiadaniu vynaložených
nákladov na plnenie zmluvy, a preto nemôže správca dane a ani žalovaný, použiť svoje presvedčenie
akodôvodnaneuznaniefaktúry.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEUzodňa17.
decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, bod 42, kde Súdny dvor EU uviedol nasledovné: druhé
pokiaľ ide o otázku či je hlavným cieľom konania iba získanie takejto daňovej výhody, treba pripomenúť,

že v oblasti DPH Súdny dvor už rozhodol, že keď má zdaniteľná osoba možnosť výberu medzi dvoma
plneniami, nemá povinnosť vybrať si to, ktoré zahŕňa platbu najvyššieho DPH, ale má naopak právo
vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzila svoj daňový dlh (pozri naimä rozsudky Halifax a i..
C-255/02, bod 73; Part Service, C-425/06, bod 47, ako aj Weald Leasiną, C-103/09, EU:C:2010:804,
bod 27). Zdaniteľné osoby tak majú v zásade slobodu zvoliť si takú organizačnú štruktúru a taký

spôsob uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť a na účely
obmedzenia daňových nákladov (rozsudok RBS Deutschland Holdinąs, C-277/09, bod 53).”
9.Správcovidaneakoanižalovanémusanepodarilopreukázaťskutočnosť,žebysavprípadežalobcua
pani B. C. ohľadom Zmluvy o obchodnom zastúpení malo jednať o fiktívnu podnikateľskú činnosť, priam
naopak vo svojich rozhodnutiach potvrdili reálnu existenciu obchodnoprávneho vzťahu, ale napriek tomu

na základe skutočnosti, že nedošlo k vzájomnému vysporiadaniu vzťahov neuznali faktúru č. 20063005,
ako odpočítateľný náklad.
10. Ako už bolo vyššie uvedené v Zmluve o obchodnom zastúpení bolo presne určené ako malo
dôjsť k vysporiadaniu vynaložených nákladov na plnenie účelu Zmluvy o obchodnom zastúpení, t. j.
plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súviseli s plneniami na výstupe, pri ktorých je

daň z pridanej hodnoty odpočítaná, avšak z dôvodu objektívne preukázateľných skutočností ohľadom
ochorenia COVID-19 k uplatneniu nedošlo, čo je podnikateľské riziko žalobcu, ktoré mu však nemožno
pričítať za vinu.
11. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom netvrdil to, že potencionálni klienti žalobcu v
zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení pre pani B. C. zrušili podujatia, práve naopak tvrdí a tvrdil, že

k usporiadaniu podujatí za kontrolované obdobie nemohlo dôjsť pre obmedzenia ohľadom nebezpečne
nákazlivej choroby COVID-19, takže žalovaný svojimi nepresnými tvrdeniami chcel vytvoriť dôkaznú
núdzu na strane žalobcu, na základe zlého výkladu tvrdení Žalobcu, čo považujeme za neprípustné a
tendenčné zo strany žalovaného.
12. Tiež považuje za neprípustné, aby v prípade keď poukáže na nepresné tvrdenie/argument, ktorý

použil správca dane ako podporný argument ohľadom svojej hypotézy (žalobca použil mediálnu kampaň
na zníženie základu dane, lebo pani B. C. sa zastupovala aj sama), aby žalovaný, danú skutočnosť o
nepravdivosti tvrdenia správcu dane bagatelizoval. Žalovaný má záujem navodiť dojem o nepodstatnosti
skutočnosti, že pani B. C. nemala zakázané v zmysle Zmluvy o obchodnom zastúpení sa sama
zastupovať.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že túto považuje v celom rozsahu
za nedôvodnú, pričom sa pridržiaval skutkových a právnych zistení z administratívneho konania.K námietkam žalobcu uviedol, že zastáva názor, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného boli vydané
zákonným spôsobom, ich odôvodnenia sú zrozumiteľné, jednoznačné a presvedčivé a vypracované v
súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že závery správcu

daneuvedenévprvostupňovomrozhodnutísúnepreskúmateľné,zmätočnéasúvrozporesvykonanými
dôkazmi, pretože skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a správca
dane nebol viazaný iba návrhmi žalobcu. Správca dane v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní vykonal dokazovanie zamerané na preverenie účelu použitia mediálnej kampane - vysielanie
reklamného spotu „CD B. C.“, ktoré žalobcovi fakturovala spoločnosť SP National s. r. o. Z odôvodnenia

správcu dane, ako aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že hlavným dôvodom nepriznania nároku na
odpočítanie dane bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, ktorý nepreukázal, že službu mediálnej
kampane – vysielanie reklamného spotu „CD B. C.“ použil na svoje zdaniteľné plnenia, resp. že táto
služba priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu. Žalovaný zároveň
zdôrazňuje, že daňové orgány na základe vykonaného dokazovania nespochybnili dodanie mediálnej
kampane–vysielaniereklamnéhospotu„CDB.C.“(faktúrač.20063005)aanidodanieslužby-reklamný

spot inzerujúci pracovnú pozíciu u žalobcu (faktúra 20063004) dodávateľom SP National s. r. o. a
konštatovali splnenie hmotnoprávnej podmienky zadefinovanej v § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle
ktorej právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť. V prípade plnenia deklarovaného na faktúre č. 20063004 (reklamný
spot inzerujúci pracovnú pozíciu u žalobcu) nespochybnili ani splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky

zadefinovanej v § 49 ods. 2 prvá veta zákona o DPH, nakoľko žalobca preukázal, že predmetné plnenia
použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Spornou otázkou ale zostala existencia spojitosti
prijatého zdaniteľného plnenia vo forme poskytnutej mediálnej kampane – vysielanie reklamného spotu
„CD B. C.“ a jej použitie na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu ako platiteľa DPH (faktúra č. 20063005).
14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v prípade fakturovanej mediálnej kampane, predmetom

ktorej bolo vysielanie reklamného spotu „CD Janka Čonková“, splnil všetky hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane. Zákon o DPH pre uznanie nároku na odpočítanie dane vyžaduje, aby boli súčasne
(kumulatívne) splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ustanoveniach § 49 a § 51 zákona o DPH,
pričom nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok má za následok neuznanie
nároku na odpočítanie dane. Dikcia ustanovenia§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej

platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, jednoznačne vyžaduje preukázateľné použitie daných služieb
pre podnikanie žalobcu. Ak si žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2020 uplatnil odpočítanie dane z
faktúry č. 20063005 zo dňa 30.06.2020, bolo jeho povinnosťou preukázať, že si daň z tejto faktúry
odpočítal oprávnene. Uvedené však žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani

odvolacieho konania hodnoverne a jednoznačne nepreukázal, teda možno konštatovať, že dôvodom
neuznania nároku na odpočítanie dane boli skutočnosti zistené u samotného žalobcu, ktorý v danej
veci neuniesol dôkazné bremeno. Daňové orgány boli pri preverovaní zdaniteľného obchodu, z ktorého
si žalobca uplatnil odpočítanie dane, povinné skúmať, či boli pri uplatnení práva na odpočítanie dane
naplnené všetky podmienky stanovené zákonom, vrátane zákonnej podmienky obstarania služieb za

účelom ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Žalobca sa
s poukázaním na judikatúru nemôže zbaviť svojho dôkazného bremena a nemôže od správcu dane,
ktorého úlohou je sledovanie fiškálnych záujmov štátu, požadovať, aby mu v prípade mediálnej kampane
– vysielanie reklamného spotu „CD B. C.“ bola poskytovaná úľava v podobe nepreukazovania účelu
použitia prijatého plnenia, t. j. na jeho dodanie tovarov a služieb ako platiteľa dane.

15. Žalobca svoj nárok na odpočítanie dane z preverovanej faktúry č. 20063005 preukazoval iba
predložením formálnych dokladov a poskytnutím vyjadrenia o účele obstarania mediálnych služieb.
Nárok na odpočet DPH však vzniká, pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenia sú použité pre uskutočnenie
ekonomickej činnosti, tak ako je vymedzená v ustanovení § 3 ods. 2 zákona o DPH, t. j. činnosti,
z ktorej sa dosahuje príjem. Žalovaný zároveň pripomína, že v posudzovanej veci daňové orgány

nevyslovili vo svojich rozhodnutiach podozrenie o podvodnom spojení aktérov obchodného vzťahu na
kontrolovanom stupni (žalobca a priamy dodávateľ), preto ťarcha dokazovania efektívneho vynaloženia
výdavkov žalobcom musí byť podporená dôkazmi o tom, že výkonom mediálnej kampane (vysielanie
reklamného spotu „CD B. C.“) poskytnutej jeho dodávateľom SP National s. r. o. sa sledoval cieľ, ktorý
mal na mysli zákonodarca, ktorý ukladá daňovému subjektu (žalobcovi) dôkaznú povinnosť plnenia

použiť na rozvoj v predmete podnikania s cieľom zisku. Žalobca mediálnu kampaň zabezpečenú pre D.
B. C. tejto speváčke nefakturoval, k naplneniu predmetu zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorú žalobca
uzatvoril s D. B. C. dňa 01.12.2019 nedošlo. V danej veci počas výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho
konania a ani počas odvolacieho konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ako obchodnýzástupca speváčky D. B. C. oslovil alebo kontaktoval organizátorov hudobných a kultúrnych podujatí,
ktoré mali byť podľa jeho tvrdení z dôvodu prísnych opatrení súvisiacich s ochorením COVID 19 zrušené,
resp. k ich usporiadaniu ani vôbec nemalo dôjsť. Neuviedol žiaden zdroj, subjekt, festival, podujatie

alebo kultúrnu zložku, ktorú by v danej veci pre D. B. C. zabezpečoval. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalobcom predložené doklady a dôkazy na preukázanie jeho nároku na odpočet dane samé
o sebe nepotvrdzujú, že prijal deklarované plnenie za účelom jeho ďalšieho využitia na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty.
16. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca, ktorý v mesiaci jún 2020 a v rovnakej sume aj v mesiaci

júl 2020 platil dodávateľovi mediálnej kampane sumu vo výške 25 026,00 eur bez DPH za vysielanie
reklamného spotu „CD B. C.“, nepreukázal, ako táto preverovaná služba súvisela s jeho obchodom a
nepreukázal, že jej cieľom bola podpora odbytu tovaru alebo poskytnutie služieb žalobcu za účelom
dosahovania príjmu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty.
17. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že žalobné dôvody uvádzané žalobcom
nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, žalobca nebol ukrátený na svojich

právach a právom chránených záujmoch. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností
správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup
správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako to namieta
žalobca. Správca dane pri vyrubení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie postupoval
v súlade s platnými právnymi predpismi. Následne žalobca v žalobou napadnutom rozhodnutí po

hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pričom postupoval v súlade s ustálenou
judikatúrou.Preúplnosťžalovanýuvádza,žeaniprípadnéčiastkovénedostatkyodôvodneniarozhodnutí
nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku. Z
uvedeného je teda zrejmé, že záver správcu dane, ako i žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich

rozhodnutiach (vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty) o porušení ustanovení § 49 ods. 2 prvá
veta zákona o DPH, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH, keďže neboli kumulatívne splnené všetky podmienky pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane podľa predložených listinných dôkazov. Žalovaný je toho názoru, že správne
orgány vo svojich rozhodnutiach dostatočne špecifikovali (popísali) skutočnosti, podľa ktorých došlo k

porušeniu zákona o DPH, ako aj daňového poriadku, ktoré aj náležite dostatočným spôsobom odôvodnili
(postupovali v zmysle § 63 daňového poriadku).
18. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neskúmal náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení z právneho
hľadiska, žalovaný uvádza, že nie je orgánom, ktorému by bola zverená kompetencia posudzovať súlad
právnych úkonov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodovať o ich platnosti, resp. o

neplatnosti právnych úkonov, keď toto prináleží len súdu.
19. Žalobca tiež namieta, že tvrdenia žalovaného uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí nie
sú podložené relevantnými dôkazmi, nakoľko jeho záver vychádza z neúplného a nedostatočného
dokazovania, ktoré vykonal správca dane. S poukazom na zistenia popísané v rozhodnutí správcu
dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí a s poukazom na obsah administratívneho spisu

je žalovaný toho názoru, že správca dane v predmetnej veci podrobne zistil skutkový stav, o čom
svedčí jeho prvostupňové rozhodnutie, v ktorom objasnil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti a tieto v súlade so zákonom aj vyhodnotil. Žalovaný riadne odôvodnil svoje
rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. V tejto súvislosti
žalovaný poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok

zo dňa 21.01.2019 vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de
Hurk proti Holandsku a Ústavnému súdu SR), v zmysle ktorej nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vždy je potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný má za to, že pri odôvodnení svojho
rozhodnutia takto postupoval a v žalobou napadnutom rozhodnutí v dostatočnej miere uvádza dôvody,

na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Skutočnosť, že žalobca konkrétnymi argumentami brojí
proti rozhodnutiu žalovaného, svedčí naopak o jeho preskúmateľnosti.

Replika žalobcu

20. Žalobca v replike zotrval na tvrdeniach uvedených v správnej žalobe.
21. Poukázal na nesprávny argument žalovaného vo vyjadrení, kedy opätovne, tak ako to žalovaný
uvádzal vo svojom rozhodnut, že za dôvod neuznania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
považuje žalovaný to, že mediálna kampaň zabezpečená žalobcom nebola fakturovaná D. B. C.. Danénesprávne konštatovanie zo strany žalovaného je dôkazom toho, že žalovaný v dostatočnej miere
neprešetril daný prípad.
22. Žalobca má za to, že v prípade, ak by Žalovaný náležite skúmal jemu predložené dôkazy; ako

napríklad Zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretej medzi žalobcom a D. B. C. zo dňa 01.12.2019,
kde je v článku III. bod 1 výslovne uvedené, že odmena žalobcu, ako obchodného zástupcu, je vo
výške 30% z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu; tak by žalovaný ustálil skutkový a právny
stav, kedy k vysporiadaniu medzi žalobcom a D. B. C. malo dochádzať priebežne tak, ako by D. B. C.
vystupovala na koncertoch a vystúpeniach a žalobca by si ponechával 30% - ný podiel z jej honoráru. V

zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení, dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady žalobcu,
ako obchodného zástupcu, súvisiace s jeho reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou, t. j. D. B.
C. nemala povinnosť vyplatiť náklady vynaložené na jej obchodné zastúpenie a žalobca nemal nárok
na fakturáciu nákladov, lebo žalobcove náklady mali byť pokryté v rámci provízii za sprostredkovaný
obchod. Žalobcovi nevznikol nárok na províziu zo sprostredkovaného obchodu, nakoľko v období jún
2020 ako aj v nasledovných mesiacoch boli v značnej miere obmedzené verejné podujatia ako i

samotnéstretávaniesazdôvoduvypuknutiapandémieCOVlDU-19,čopovažujemezaobjektívnydôvod
neúspechu obchodného zastúpenia, spôsobený vyššou mocou. Dané okolnosti, ktoré objektívne nastali,
nemôžu byť pripísané na škodu žalobcovi.
23. Faktúra č. 2030203239, bola tak isto ako faktúra č. 20063005 vynaložená zo strany žalobcu, ako
náklad v rámci plnenia Zmluvy o obchodnom zastúpení, k čomu sme sa či už v žalobe alebo aj vo

svojom odvolaní opakovane vyjadrili v duchu, že s názorom žalovaného ohľadom posúdenia Zmluvy o
obchodnom zastúpení nesúhlasíme a považujeme jeho závery za také, ktoré vychádzali z nesprávneho
posúdenia danej zmluvy, ktoré mali za následok nesprávne posúdenie celého prípadu.
24. Žalovaný opätovne iba všeobecne odkazuje na svoje rozhodnutie, pričom opakovane opomína
uviesť relevantné dôvody, prečo sa rozhodol neuznať uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty a

zároveň odmieta poskytnúť vyjadrenie k žalobcom vzneseným nedostatkom rozhodnutia v podobe:
nepresného určenia údajného porušenia zákona o DPH žalobcom; nedostatočného skúmania
predložených dôkazov, ako napríklad Zmluvy o obchodnom zastúpení; všeobecného poukazovania
na dôkazy bez hlbšej analýzy alebo odôvodnenia a neuvedenie z ktorých dôkazov presne žalovaný
vychádzal pri ustálení ním tvrdeného skutkového stavu.

25.Žalobcarozporovaltvrdeniežalovaného,žehlavnýmdôvodomnanepriznanienárokunaodpočítanie
dane žalobcom bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, ktorý údajne nepreukázal použitie
mediálnej kampane na svoje zdaniteľné plnenie, resp. že táto služba priamo a bezprostredne súvisela s
ďalšími zdaniteľnými obchodmi. Je toho názoru, že vyššia moc vo forme vypuknutia a trvania pandémie
COVlD-19 bola jednoznačnou príčinou nemožnosti sprostredkovania vystúpení pre D. B. C. na základe

Zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom žalobca spravil všetko, čo bolo v jeho silách, na dosiahnutie
sprostredkovania vystúpení, a to hlavne vo forme mediálnej propagácie D. B. C.. Z dôvodu okolností,
ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, nedošlo k úspešnému sprostredkovaniu, avšak toto z dôvodu zásahu
vis major nie je možné pripísať žalobcovi za vinu.
26. Tiež rozporoval tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania použitia

reklamnej kampane na podnikanie. Je toho názoru, že neúspešnosť podnikateľského zámeru, ktorá
bola navyše zapríčinená vyššou mocou (vypuknutie a trvanie pandémie COVlDU-19), nie je možné
považovať za nesplnenie podmienok ustanoveným zákona o DPH.
27. Je toho názoru, že žalovaný sa dopúšťa porušenia daňového tajomstva v zmysle, kedy súdu poskytol
informácie o daňovej kontrole, ktorá sa netýka daného súdneho sporu, ani kontrolovaného obdobia, čo

považuje za vážne porušenie práva a právom chránených záujmov žalobcu, ako daňového subjektu.
28. Žalovaný odôvodňuje svoje opomenutie predloženého dôkazu, Zmluvy o obchodnom zastúpení,
pričom argumentuje tým, že nie je orgánom, ktorému bola zverená kompetencia posudzovať súlad
právnych úkonov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodovať o ich platnosti.
29.Tiežuviedol,ženetvrdil,žesprávcadanečižalovanýbymaliposúdiťZmluvuoobchodnomzastúpení

zo stránky jeho platnosti a jeho súladu s právnymi predpismi. Žalobca predložil dôkaz, kde je upravený
spôsob vzájomného vysporiadania Žalobcu a D. B. C., čo bol relevantný dôkaz v rámci daňovej kontroly,
s čím sa DUTN a Žalovaný nevysporiadali, práve naopak, daný dôkaz v celom rozsahu opomenuli a v
rozpore s predloženým dôkazom vyčítali Žalobcovi, že nikdy nefakturoval D. B. C. reklamnú kampaň,
avšak v prípade ak by dôkaz, Zmluvu o obchodnom zastúpení, riadne prešetrili z hľadiska daňových

predpisov, na čo právo majú, tak by z ich strany nemohol byť opakovane vznesený argument, že medzi
žalobcom a D. B. C. nedošlo k vzájomnému vysporiadaniu záväzkov, lebo v zmysle článku III bod 1
Zmluvy o obchodnom zastúpení daný nárok žalobcovi nikdy nevznikol. Následne žalovaný v poslednom
odseku na strane 5 svojho vyjadrenia obhajuje svoje opomenutie, ako aj opomenutie správcu danebrať Zmluvu o obchodnom zastúpení ako relevantný dôkaz s čím v plnej miere nesúhlasíme. Sme toho
názoru, že v prípade ak správca dane a žalovaný použijú argument o nevypriadaní vzájomných vzťahov
Žalobcu a D. B. C. vo svojich rozhodnutiach, a Žalobca poukáže na nesprávne tvrdenie, alebo nesprávny

záver ku ktorému dospel či už správca dane alebo žalovaný ako jemu nadradený orgán, tak má žalovaný
povinnosť sa z danou relevantnou vznesenou námietkou vysporiadať, čo však ani jeden orgán nespravil,
tým pádom je to ďalším dôkazom o ich pochybení v rámci daňovej kontroly.

Duplika žalovaného

30. Podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú jasne a jednoznačne dané zákonom o DPH.
Ide o podmienky, ktorých kumulatívne splnenie zákon o DPH striktne vyžaduje. Len po kumulatívnom
splnení týchto jasne a jednoznačne definovaných zákonných podmienok je možné daňovému subjektu
(žalobcovi) priznať právo na odpočítanie dane. Ak tieto podmienky kumulatívne splnené nie sú, je
správca dane plne oprávnený právo na odpočítanie dane žalobcovi zamietnuť. Správca dane viedol
dokazovanie a skutočnosti nevyhnutné pre správne určenie dane u žalobcu zistil dostatočne. Zistený

skutkový stav následne vyhodnotil vo väzbe na ustanovenia § 49 zákona o DPH a konštatoval, že
podmienka uvedená v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane
u žalobcu splnená nebola, nakoľko žalobca v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
nepredložil správcovi dane doklady a dôkazy preukazujúce použitie fakturovaných plnení ( mediálna
kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD B. C.“ a „Žilinské nov. 26/2020, Kysucké nov. 26/2020“)

na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ a ani nepreukázal, že by išlo o všeobecné náklady spojené s
hospodárskou činnosťou žalobcu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil
hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane.
31. Vo vzťahu k námietke, že správca dane a žalovaný znemožnili žalobcovi adekvátne sa vyjadriť
k zisteniam žalovaného žalovaný uvádza, že uvedená námietka je uplatnená len všeobecne, keď

žalobca nekonkretizoval, k akým konkrétnym zisteniam žalovaného sa žalobca nemohol vyjadriť. V tejto
súvislosti žalovaný dodáva, že v priebehu odvolacieho konania nevykonával ďalšie dokazovanie, ale
opísalavyhodnotildôkazyvykonanésprávcomdanevpriebehudaňovejkontrolyaponejnasledujúceho
vyrubovacieho konania, pričom z vyhodnotenia dôkazov žalovaný vyvodil rovnaký skutkový záver ako aj
správca dane, a to, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že deklarované plnenia mali vplyv

na zvýšenie ekonomickej prosperity žalobcu, čím nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle §
49 ods. 2 zákona o DPH.
32. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane opakovane vyzýval žalobcu,
aby preukázal, že predmet fakturácie použil na účely vlastnej ekonomickej činnosti (výzva č.
101591363/2021 zo dňa 27.08.2021, protokol z daňovej kontroly č. 101818641/2021 zo dňa 28.09.2021,

oboznámenie č. 101238479/2022 zo dňa 05.05.2022). Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom,
že plnenia ( mediálna kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD B. C.“ a „Žilinské nov. 26/2020,
Kysucké nov. 26/2020“) použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ a neuniesol tak dôkazné
bremeno na uplatnenie práva na odpočet dane deklarovaného došlými faktúrami od deklarovaných
dodávateľov. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba,

ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť
a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. Žalobca si však túto dôkaznú
povinnosť nesplnil.
33. V danej veci žalobca opakovane argumentuje Zmluvou o obchodnom zastúpení, ktorú uzatvoril
dňa 01.12.2019 s B. C. – Lady Jane. Predmetom zmluvy je vyvíjanie činnosti obchodného zástupcu

(žalobcu) smerujúcej k uzavieraniu kúpnych alebo iných zmlúv s tretími osobami, predmetom ktorých
bude umelecká a reklamná činnosť Lady Jane, za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Činnosť
obchodného zástupcu spočíva predovšetkým vo vyhľadávaní záujemcov na uzavretie týchto zmlúv
a dojednávanie týchto zmlúv (článok II., bod 1 Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na provízií pre
obchodného zástupcu vo výške 30% z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu podľa podmienok

ustanovených v tejto zmluve. Dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady obchodného zástupcu
súvisiace s jeho činnosťou (článok III., bod 1 Zmluvy). V preskúmavanom prípade správne orgány
netvrdili, že žalobca nemal s D. B. C. uzatvorenú zmluvu o obchodnom zastúpení, ale poukázali na
ďalšie zistenia, z ktorých vyplýva, že žalobca ako obchodný zástupca D. B. C. neuzavrel a nedojednal
žiadnu kúpnu alebo inú zmluvu s tretími osobami, na základe ktorej by zastúpenému (D. B. C.) bola

treťou osobou zaplatená kúpna cena a D. B. C. nefakturoval ani žiadne plnenia v zmysle uzatvorenej
Zmluvy. Žalobca nepreukázal, akú konkrétnu činnosť za účelom umeleckých vystúpení D. B. C. v
zmysle uzatvorenej zmluvy vyvíjal a že v tejto veci ako obchodný zástupca D. B. C. oslovoval alebo
kontaktoval nejaké tretie osoby. Rovnako D. B. C., ktorú správca dane vypočul ako svedka uviedla, ženeprispievala na žiadne náklady spojené s jej zastupovaním, k predaju CD „Čierny Motýľ“, k finančnému
vysporiadaniu nákladov spojených s jej zastupovaním a ani k následnému vysporiadaniu nákladov
ukončením zastupovania nedošlo. Podľa D. B. C. zastúpenie začalo z dôvodu, že pri niektorých

akciách bolo nutné vystaviť faktúru a keďže D. B. C. nie je právnická osoba a ani nemá účtovníka,
požiadala o obchodné zastupovanie žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100401923/2022
zo dňa 02.03.2022). S ohľadom na takto zistený skutkový stav, keď žalobca v prípade fakturovanej
mediálnej kampane a inzercie v novinách nepreukázal prínos pre svoje podnikanie, pričom aj D. B. C.
uviedla, že žalobca ju zastupoval z dôvodu vystavenia faktúr, potom v takomto prípade nejde o prijatie

služieb z racionálnych ekonomických dôvodov za protihodnotu, ale o dobrovoľné vynaloženie nákladov
žalobcom výlučne v prospech a pre účel iného subjektu.
34. K námietke žalobcu, že žalovaný v celom texte odôvodnenia svojho rozhodnutia neuvádza, ktoré
konkrétne ustanovenia zákona o DPH mal žalobca svojím konaním alebo nekonaním porušiť žalovaný
uvádza, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný
podrobne popísal úkony, ktoré správca dane počas výkonu dokazovania vykonal, zároveň popísal

vyhodnotenie týchto dôkazov, ako aj vyvodenie záverov, ktoré náležite odôvodnil a na základe ktorých
nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia sú zrejmé konkrétne ustanovenia zákona o DPH, ktoré žalobca porušil, ako
tieto ustanovenia žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav, a to aj s odôvodnením, prečo nemohlo
vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr. Žalovaný vo vzťahu k

neuznaniu uplatneného odpočtu DPH na základe dodávateľských faktúr za mediálnu kampaň a inzerciu
v novinách poukázal na zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bol nárok na odpočítanie
dane uznaný ako oprávnený, pričom vyhodnotil, že žalovaný v daňovom konaní nepreukázal, že plnenia
uvedené na posudzovaných faktúrach využil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, čo tvorí
imanentnú súčasť podmienok odpočtu DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.

35. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/45/2021 zo dňa 28.04.2023, v ktorom bolo
riešené neuznané odpočítanie dane z faktúry za nákup osobného automobilu značky LAMBORGHINI
AVENTADOR z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. V súdenom prípade žalobca nepreukázal
použitie vozidla na účely podnikania formou poskytovania reklamných služieb. Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky ako súd kasačný sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany správnych
orgánov. Rovnaká problematika bola riešená aj v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/17/2021 zo dňa 18.08.2023, v
ktorom spornou otázkou boli závery správcu dane a Finančného riaditeľstva SR o neunesení dôkazného
bremena zo strany žalobcu a o porušení § 49 ods. 2 zákona o DPH v spojení s § 24 ods. 1 a 3 Daňového
poriadku. V tomto prípade žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane za náves Schmitz a

za prenájom pracovnej sily. S ohľadom na uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky žalovaný má za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí náležite a zrozumiteľne
objasnil svoje právne posúdenie veci vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo
strany žalobcu a na preskúmavanú vec správne interpretoval a aplikoval zákon o DPH, keď dospel k
záveru, že odpočítaním dane z preverovaných plnení žalobca porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH.

36. Vo vzťahu k námietke o porušení daňového tajomstva v zmysle § 11 Daňového poriadku, keď podľa
žalobcu žalovaný súdu poskytol informácie o daňovej kontrole, ktorá sa netýka daného súdneho sporu a
anikontrolovanéhoobdobia,žalovanýuvádza,žepoukázanímnarovnakúprávnuotázkuriešenúvrámci
iného zdaňovacieho obdobia u tých istých účastníkov, ktorá je rovnako predmetom súdneho prieskumu
u toho istého správneho súdu (konanie vedené pod sp. zn. TN-13S/8/2023) žalovaný neporušil žiadne

práva žalobcu, ale postupoval v súlade s § 11 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku, v zmysle ktorého
za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná a informácia o
tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konania, pričom postupoval
aj v súlade s § 65 ods. 1 a ods. 2 SSP .

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
37. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody
prenariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1písm.b)aže)SSP,pretorozhodnutievovecivyhlásilbez
nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený dňa 17.04.2025, oznámenie
o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 03.03.2025 do

18.04.2025.
38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.40.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

45.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

46. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

47. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

48. Správny súd tiež upriamuje pozornosť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl.
Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je
neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných
osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré
nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému

dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena
dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane
z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností
bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené

Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne
na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí
byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce
alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v
prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.49. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna

existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

50. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo
služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou

podmienkou na odpočítanie dane.

51. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne

podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov

nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane.

52. Zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si

daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a
nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne vymedzených podmienok nemožno odpustiť.
Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných
dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby.

Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky
- preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva,
že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným
dodávateľom a zároveň, že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti.

53. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 103432369/2022 zo dňa 21.12.2022, ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie správcu dane č. 101902126/2022 zo dňa 06.07.2022 potvrdil .
54. Žalovaný v zhode so správcom dane založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že v preskúmavanom

prípade absentoval priamy a bezprostredný súvis medzi plneniami fakturovanými spoločnosťou SP
National s.r.o., predmetom ktorých bola mediálna kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD B. C.“ a
plneniami daňového subjektu na výstupe, resp. s jeho hospodárskou činnosťou, ktorá je zdaňovaná.
Skutočnosť, že žalobca prijal služby od spoločnosti SP National s.r.o. a faktúra bola tejto spoločnosti
uhradená podľa žalovaného, neznamená, že žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane. Žalobca

mediálnukampaňzabezpečenúpreD.B.C.tejtospeváčkenefakturoval.Knaplneniupredmetuzmluvyo
obchodnejspolupráci,ktorúdaňovýsubjektuzatvorilsD.B.C.nedošlo.Podľanázoru žalovanéhojebez
väčšej relevancie pre uplatnenie práva na odpočítanie dane skúmať, či daňový subjekt má v predmete
činnosti zapísané aj reklamné a marketingové služby, prípadne sprostredkovateľskú činnosť v oblasti
obchodu a služieb. Námietky žalobcu odkazujúce na „vyššiu moc“ a pandémiu COVID 19 sú podľa

žalovanéhoneopodstatnené,pretožežalobcapočasvýkonudaňovejkontrolyaanipočasvyrubovacieho
konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že ako obchodný zástupca speváčky D. B. C. oslovil alebo
kontaktoval organizátorov hudobných a kultúrnych podujatí, ktoré mali byť podľa jeho tvrdení následne
zrušené. Nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by za účelom objednania osoby D. B. C. ako speváčkyoslovil nejakého organizátora alebo usporiadateľa kultúrneho podujatia, neuviedol žiaden zdroj, subjekt,
festival, podujatie alebo kultúrnu zložku, ktorú by v danej veci pre D. B. C. zabezpečoval.

55. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na
odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie jún 2020 v celkovej sume 5 021,87 eura zo sporných faktúr:
1/ faktúra č. 20063005 zo dňa 30.06.2020, dátum dodania 30.06.2020, od dodávateľa SP National s.r.o.
(ďalej len „SP National s.r.o.“), Račianska 88 B, 831 02 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 51 987 660, DIČ:
XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., základ dane: 25 026,00 eur, daň z pridanej hodnoty: 5 005,20 eura, celková

fakturovaná suma: 30 031,20 eura, za mediálnu kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD B. C.“,
2/ faktúra č. 2030203239 zo dňa 30.06.2020, dátum dodania 30.06.2020, od dodávateľa Petit Press,
a.s., divízia týždenníkov, oz. (ďalej len „Petit Press, a.s.“), Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 35790253,
DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., základ dane: 83,34 eura, daň z pridanej hodnoty: 16,67 eura, celková
fakturovaná suma: 100,01 eura, predmet fakturácie bol vymedzený ako „Žilinské nov. 26/2020“ – 100
ks, „Kysucké nov. 26/2020“ – 100 ks.

56. Žalobné námietky prednesené v správnej žalobe žalobcu smerujú výlučne len k spornej faktúre
č. 20063005 zo dňa 30.06.2020, dátum dodania 30.06.2020, od dodávateľa SP National s.r.o. (ďalej
len „SP National s.r.o.“), Račianska 88 B, 831 02 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 51 987 660, DIČ:
XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., základ dane: 25 026,00 eur, daň z pridanej hodnoty: 5 005,20 eura, celková

fakturovaná suma: 30 031,20 eura, za mediálnu kampaň – vysielanie reklamného spotu „CD Janka
Čonková“.

57. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa SP National s.r.o. správca
dane v priebehu daňovej kontroly preveroval, či sa dodanie fakturovanej mediálnej kampane uskutočnilo

tak, ako to bolo deklarované na faktúre č. 20063005. Dňa 17.09.2021 žalobca doručil správcovi dane
vyjadrenie k zisteným skutočnostiam (zaevidované pod evidenčným číslom 435234/2021), v ktorom
potvrdil zmluvný vzťah so spoločnosťou SP National s.r.o. a uviedol, že vo veci mediálnej kampane
komunikoval iba s pánom E. A. (v rozhodnom období konateľ deklarovaného dodávateľa) a objednanú
mediálnu kampaň od spoločnosti SP National s.r.o. riadne obdržal. Mediálna kampaň bola odvysielaná

v rádiách Best FM, The End a Wow.

58. Žalobca predložil Zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 01.12.2019. Predmetom Zmluvy o
obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník medzi daňovým
subjektom ako obchodným zástupcom a B. C. – F. B. ako zastúpeným je vyvíjanie činnosti obchodného

zástupcu smerujúcej k uzavieraniu kúpnych alebo iných zmlúv s tretími osobami, predmetom ktorých
bude umelecká a reklamná činnosť Lady Jane, za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Činnosť
obchodného zástupcu spočíva predovšetkým vo vyhľadávaní záujemcov na uzavretie týchto zmlúv
a dojednávanie týchto zmlúv (článok II., bod 1 Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na provízií pre
obchodného zástupcu vo výške 30% z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu podľa podmienok

ustanovených v tejto zmluve. Dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady obchodného zástupcu
súvisiace s jeho činnosťou (článok III., bod 1 Zmluvy).

59. Žalobca tiež predložil Hromadnú licenčná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi SOZA – Slovenský
ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam a žalobcom ako používateľom chránených

hudobných diel – výrobca zvukových alebo audiovizuálnych nosičov dňa 30.03.2020. V článku I., bod
3 je uvedené, že SOZA udeľuje touto zmluvou za podmienok stanovených ďalej licenciu na výrobu
zvukového alebo audiovizuálneho záznamu s použitím hudobných diel z repertoáru SOZA, ktorých
zoznam tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy a na využitie tohto záznamu pre výrobu 500 kusov CD, ktoré
bude výrobca rozširovať formou predaja pre osobnú potrebu kupujúcich pod svojou značkou. Licencia sa

vzťahuje len na udelený náklad nosičov. Právo na rozširovanie takto vyrobených nosičov získa výrobca
zaplatením autorských odmien.

60. Ďalej žalobca predložil snímku webovej stránky G. , e-mailovú komunikáciu medzi D. B. C. a H.
E. ohľadom účinkovania v programe Neskoro večer – Talkshow E. H., e-mailovú komunikáciu s I.

J. ohľadom propagácie „Lady Jane“ v Kysuckých a Žilinských novinách, faktúru č. 20.29 vystavenú
daňovým subjektom pre odberateľa AKRAN, s.r.o. za „účinkovanie LADY JANE v programe NESKORO
VEČER“ s dátumom dodania 09.09.2020 (fakturovaná suma 600,00 eur), faktúru č. 13.19 vystavenú
daňovým subjektom pre odberateľa PALACE HOTEL PEZINOK, s.r.o. za „organizovanie kultúrnych ainých spol. podujatí na základe obj. zo dňa 18.7.2019“ s dátumom dodania 19.07.2019 (fakturovaná
suma 600,00 eur), faktúru č. 2030203239 od dodávateľa Petit Press, a.s. za propagáciu - 100 ks
Žilinských novín a 100 ks Kysuckých novín (dátum dodania 30.06.2020), faktúru č. 2020083 od

dodávateľa K. B. L. za prezentáciu v časopise Nový Populár 3/2020 (dátum dodania 13.07.2020).
61. Zo záverov daňových orgánov vyplýva, že žalobca nepreukázal vzťah medzi dodaným plnením
(mediálna kampaň - vysielanie reklamného spotu „CD Janka Čonková“) a ďalším zdaniteľným plnením
pre uplatnenie nároku na odpočet dane. Daňový subjekt nesplnil podmienku zadefinovanú v § 49 ods.
2 zákona o DPH. Daňové orgány však nespochybnili dodanie mediálnej kampane dodávateľom SP

National s.r.o., pričom konštatovali splnenie hmotnoprávnej podmienky zadefinovanej v § 49 ods. 1
zákona o DPH, v zmysle ktorej právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

62. V preskúmavanej veci je však nezanedbateľným faktom, že zo Zmluvy o obchodnom zastúpení
uzavretej medzi žalobcom ako obchodným zástupcom a D. B. C. ako zastúpenou zo dňa 01.12.2019,

je v článku III. bod 1 uvedené, že odmena žalobcu, ako obchodného zástupcu, je vo výške 30% z
celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu, a teda je zrejmé, že k vysporiadaniu medzi žalobcom
a D. B. C. malo dochádzať priebežne a žalobcovi mala pariť provízia v rozsahu 30% z jej honoráru. V
zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení, dojednaná provízia v sebe zahŕňa aj všetky náklady žalobcu,
ako obchodného zástupcu, súvisiace s jeho reklamnou a sprostredkovateľskou činnosťou, t. j. D. B.

C. nemala povinnosť vyplatiť náklady vynaložené na jej obchodné zastúpenie a žalobca nemal nárok
na fakturáciu nákladov, lebo žalobcove náklady mali byť pokryté v rámci provízii za sprostredkovaný
obchod. Žalobcovi nevznikol nárok na províziu zo sprostredkovaného obchodu, nakoľko v období jún
2020 ako aj v nasledovných mesiacoch boli v značnej miere obmedzené verejné podujatia ako i
samotné stretávanie sa z dôvodu vypuknutia pandémie COVlDU-19, čo je objektívny dôvod neúspechu

obchodného zastúpenia, spôsobený vyššou mocou. Dané okolnosti, ktoré objektívne nastali, nemôžu
byť pripísané na škodu žalobcovi. Tiež za podstatné správny súd považuje uviesť, že z predmetnej
zmluvy nevyplýva exkluzivita pre obchodného zástupcu a teda, že len obchodný zástupca je oprávnený
na zastupovanie a D. B. C. nemôže vyvíjať činnosť ohľadom svojej propagačnej činnosti aj sama,
prípadne prostredníctvom iného obchodného zástupcu.

63. Okrem toho ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná
hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo
ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci
zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020,

Sonaecom, C-42-2019 /bod 35/).

64. Správny súd zdôrazňuje, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak,
ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať právo na oslobodenie od dane len z dôvodu
splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na podvode. Vo všeobecnosti je teda

potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočet, resp. oslobodenie od dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu
na ňom (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo
veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021).
65. S poukazom na vyššie uvedené tak správny súd uvádza, že právo na odpočet možno odmietnuť

priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže
(je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala
vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa/odberateľa
alebo iného subjektu v reťazci dodaní (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20

zo dňa 11. novembra 2021). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet, resp. práva na oslobodenie od dane ťaží primárne daňový subjekt,
resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (obdobne viď rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater
ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021), v prípade preukazovania daňového podvodu
je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí

dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (obdobne viď rozhodnutia SD EÚ vo veci
Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra
2020).66. Správny súd rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správcu
dane, považoval za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav nebol správne vyhodnotený, čo sa
premietlo do jeho nesprávneho právneho posúdenia. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou

postupovať vo vyššie naznačenom smere.
67. Splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane žalobcovi podľa doteraz zisteného
skutkového stavu správcom dane svedčí. Pokiaľ daňové orgány v ďalšom konaní nepreukážu existenciu
daňového podvodu a súčasnej vedomosti žalobcu o podieľaní sa na ňom, nie je dôvod pre nepriznanie
práva na odpočítanie DPH.

68. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175
ods. 2 SSP.
69. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).