Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-8S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200202
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200202.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomC.D.XX,XXXXX,právnezastúpený:CHOCHOĽAK&ČESLAs.r.o.,advokátskakancelária
so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice – Staré Mesto, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti: 1/ E. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX, a 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX,
ako ďalších účastníkov konania, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2023/010606/0010399 zo dňa 24.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
PO-OVBP2-2023/010606/0010399 zo dňa 24.01.2023 a rozhodnutie Obce Zboj č. SP-2022/74/37-14-
Ma zo dňa 14.11.2022 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu Obci Zboj na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Ďalší účastník konania F. G., trvale bytom C. XX, ako stavebník podal dňa 08.02.2022 žiadosť na
vydanie stavebného povolenia na stavbu „Garáž” na pozemku parc. KN - C č. 648, k. ú. C. na príslušný
stavebný úrad Obec Zboj (ďalej len „stavebný úrad“).

2. Stavebný úrad vydal dňa 10.02.2022 Oznámenie o začatí stavebného konania spojeného s územným
konaním + žiadosť o záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona, na stavbu „Garáž” na

pozemku parc. KN - C č. 648, k. ú. C..

3. Žalobca dňa 21.02.2022 nazrel do administratívneho spisu stavebného úradu a podal námietky k
stavebnému konaniu, v ktorých upozornil na nesúlad medzi súhrnnou technickou časťou a výkresovou
časťou projektovej dokumentácie s uvedením konkrétnych námietok, poukázal na to, že celkové
dispozičné riešenie a konštrukčné riešenie nie je v súlade s typológiou riešenia odstavných statí v
garáži, pretože svetlá výška projektu 4490 mm jednoznačne cieľavedome vytvára predpoklad možnosti

zmeny v dispozícií a zmeny účelu užívania — jednoznačne pre opravu motorových vozidiel s možnosťou
osadenia zdvíhacích zariadení osobných áut od podlahy, výška osadenia v grafickej časti nie je v
súlade s podmienkou kóty udanej SVP Košice, namietal zásah do ochranného pásma cesty III. triedy,
poukazuje na absenciu odsúhlasenia osadenia správou ciest a komunikácií, namietal, že odvodneniedažďovejvodyzoStrechyjeriešenédovsakovacejnádržeanapozemkuboliprevedenéterénneúpravy,
začatá výstavba plotu z prefabrikovaných dielcov bez základového pozdĺžneho pásu, zo staveniska
preteká voda popod miestnu komunikáciu aj susedom, preto je nutné stav prešetriť' v miestnom konaní a

následne problematiku projektovo doriešiť, upozornil na účelové spracovanie projektovej dokumentácie
tak, aby v budúcnosti mohli byt' počas uskutočnenia stavby prijaté aj alternatívne zmeny, ktoré by
stavebný úrad akceptoval buď pri kolaudácií v súlade s terajším jestvujúcim stavebným zákonom alebo
aj následne konaním k zmene užívania stavby k inej funkcii, stavebnými zmenami alebo bez stavebných
zmien, projekt jednoduchej stavby nie je autorizačne podpísaný, a požiadal, aby vo vydanom stavebnom

povolení bolo uvedené, že stavba bude slúžiť na garážovanie motorových vozidiel vlastníka stavby a
nesmie slúžiť na opravárenské služby pre motorové vozidlá z dôvodu umiestnenia povoľovanej stavby
v blízkosti rodinných domov a v závere požiadal o to, aby bol účastníkom konania v konaní o zmene
užívania stavby a v prípade takejto zmeny upozornil na uplatnenie pozastavenia užívania stavby a
požiadavku na náhradu trov v dôsledku vydania rozhodnutia.

4. K uvedeným námietkam sa dňa 08.03.2022 vyjadril účastník konania (stavebník) F. G., kde uviedol,
že ich vníma ako účelové so snahou zmariť svojimi subjektívnymi domnienkami výstavbu garáže,
ktorá bude slúžiť výlučne na garážovanie vozidiel, priečky a vnútorná nosná stena uvedené v legende
materiálov a technickej správe sú omylom projektanta, na ktorý ho upozornil. Výška osadenia je v
súlade s podmienkami SVP, š.p., čo dokazuje aj prepočet 100-ročnej vody, ktorý je spracovaný na

podklade geodetického zamerania vrátane výškopisu stavu terénu a výstavbou oplotenia nedošlo k
ovplyvňovaniu suseda zmenou odtoku povrchových vôd. Zároveň F. G. v priebehu konania predložil
projekt pre územné rozhodnutie a stavebné povolenia č. 11/2021; projekt pre stavebné povolenie,
statické riešenie č. 10/21-JZ, riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby; výpočet hladiny QIOO — ročnej
vody v potoku Jurkovec rkm 0,14; fotokópiu diplomu projektanta stavby; vyjadrenie prevádzkovatelia

distribučnej sústavy VSD, a.s., č. 15643/2021 zo dňa 10.09.2021; hydrologické údaje Slovenského
hydrometeorologického ústavu č. 305-3426/2021/10132 zo dňa 13.09.2021; stanovisko Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š. p., č. CS SVP OZ KE 445/2022/2 zo dňa 20.01.2022; vyjadrenie
Slovak Telekom, a.s., č. 6612203071 zo dňa 29.01.2022; súhlas obce Zboj na povolenie malého zdroja
znečisťovania ovzdušia č. OCUZB/2022 zo dňa 01.02.2022; záväzné stanovisko Okresného úradu

Snina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OUSV-OSZP-2022/000247-002 zo dňa 11.02.2022;
oznámenie obce Zboj o zrušení súpisného Čísla č. OCÚZB-2021/00017 zo dňa 23.03.2021; opravu
stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., č. CS SVP OZ KE 445/2022/5 zo dňa
07.04.2022.

5. Stavebný úrad následne vydal stavebné povolenie č. SP-2022/74/37-07-Ma zo dňa 12.04.2022 na
stavbu garáže na parc. č. C KN 648, k.ú. C. stavebníkovi F. G., Zboj 18.

6. Proti tomuto rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie zo dňa 26.04.2022, o ktorom
rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy

svojím rozhodnutím o odvolaní č. OU-PO-OVBP2-2022/031364-003 zo dňa 15.07.2022, tak že zrušil
rozhodnutie obce Zboj č. SP-2022/74-37-07-Ma zo dňa 12.04.2622 a vec vrátil stavebnému úradu na
nové prejednanie, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a odstránenia procesných
vád konania, zaoberať sa vznesenými námietkami, a posúdenia postavenia účastníčky konania H. G.,
a určiť, či by mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté jej práva a právom chránené záujmy, a či spĺňa

definíciu účastníka konania.

7. Stavebný úrad následne vydal dňa 03.10.2022 Oznámenie o začatí stavebného konania spojeného
s územným konaním a pozvanie na ústne pojednávanie + žiadosť o záväzné stanovisko podľa § 140b
stavebného zákona. Žalobca dňa 12.10.2022 nazrel do administratívneho spisu stavebného úradu

a podal námietky k stavebnému konaniu, v ktorých poukázal, na nedostatok technického riešenia v
projekte, zmeny v projekte, neriešenie účastníctva v konaní. Zároveň poukázal na problém funkcie
stavby a disproporciu osadení v obytnej polohe rodinných domov. Riešenie garáže nie ako príslušenstvo
hlavnej stavby k rodinnému domu, ale ako samostatná hlavná stavba s účelom ako odstavná plocha
pre kapacitu max dvoch automobilov. Podľa polomeru otáčania s prihliadnutím na STN na vjazd bude

státie druhého vozidla znemožnené. Konštrukčné riešenie vo vytvorení stužujúceho venca je zámerné
aj pre budúcu možnosť' osadenia nosného prvku nad veniec pre pôvodné riešenie 2.nadzemného
podlažia. Plocha a kubatúra sú jednoznačne nadhodnotené a vytvárajú predpoklad budúcej zmeny
užívania stavby. Stavebný úrad by mal preskúmať chronológiu zámeru, postupnosť zámeru a zmienpredložených projektov, odstrániť spochybňovanie a podporu zámeru stavebníka a jednostranného
rozhodnutiavneprospechúčastníkovkonaniaaprijaťobjektívnerozhodnutie.Vykurovaniejeuvažované
ako lokálne na pevné palivo, čo pre garážovanie nie je podmienkou. Ak na tom stavebník trvá, žiada

doložiť projekt protipožiarneho zabezpečenia stavby. Vzhľadom na výšku objektu žiada preukázať a
doložiť štúdiu tienenia rodinného domu s. č. 25 v Zboji. Zároveň žalobca žiadal vyriešiť záchyt a
odvedenie povrchových vôd a nesúlad termínu v dĺžke jej prevzatia podľa poštového zákona 18 dní
a lehoty stanovenej správnym orgánom, ako aj neprizvanie účastníkov konania, stavebník zasiahol
do terénu, ohlásenie úprav nebolo prevedené, účastníci neboli prizvaní, stavba zasahuje do svahu,

hrozí nebezpečenstvo zosuvu, pozvaní majú byt' aj dotknutí vlastníci pozemkov, ktorým vznikla škoda
zatekania do pivníc. Vymedzenie niektorých účastníkov konania ich vylúčením zo strany správneho
orgánu p. D. a p. G. považuje žalobca za zneužitie verejných práv účastníkov konania (§ 34 ods. 2, Š 59
ods. 1 stavebného zákona), čo je žalobná legitimácia podľa § 250 ods. 2 OSP o ukrátení práv. Požadoval
zabrániť zmene vo využívaní tejto budúcej stavby pre autoopravovňu tým, že do stavebného povolenia
bude uvedená písomná podmienka, že predmetná stavba nebude využívaná na opravárenské účely pre

opravu motorových vozidiel z dôvodu umiestnenia povoľovanej stavby v blízkosti rodinných domov.

8. Stavebný úrad následne opätovne vydal stavebné povolenie č. SP-2022/74/37-14-Ma zo dňa
14.11.2022 na stavbu garáže na parc. č. C KN 648, k.ú. C. stavebníkovi F. G., Zboj 18. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.12.2022, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť a vecnú

nesprávnosť rozhodnutia, neposúdenie postavenia p. H. G., ako účastníčky konania, porušenie § 61
ods.3 stavebného zákona (nedodržanie lehoty najmenej 7 pracovných dní na oznámenie účastníkom
konania pred konaním miestneho zisťovania).

9. Žalovaný následne svojím rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2023/010606/0010399 zo dňa 24.01.2023

zamietolodvolaniežalobcuarozhodnutiestavebnéhoúraduč.SP-2022/74/37-14-Mazodňa14.11.2022
potvrdil.

II.

Správna žaloba

10. Správnou žalobou zo dňa 17.04.2023, doručenou 18.04.2023 Krajskému súdu v Prešove ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ktorou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného

rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň, žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

11. V správnej žalobe poukázali na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mat' za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a navrhuje ho zrušiť, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 191 odsek 1 písmeno c), d), e), f)

a g) SSP, a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

12. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný pochybil, keď napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, pretože neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca má za to, že neboli splnené zákonné
podmienky, aby prvostupňový správny rozhodol tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí

a neboli pre to splnené zákonné podmienky, aby žalovaný takéto rozhodnutie potvrdil. Podľa žalobcu v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmý rozpor, kedy sa napriek tomu, že vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí zo dňa 15.07.2022 uložil prvostupňovému správnemu orgánu posúdiť postavenie účastníčky
konania, na námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa týmto záväzným právnym názorom
neriadil, uviedol, že stupňovému správnemu orgánu nevyplýva povinnosť konať s účastníčkou konania,

pričom ani žalovaný žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s predmetnou otázkou. Žalovaný sa vôbec
nevysporiadal s námietkou žalobcu, že do obytnej zóny miest a majú povolený vjazd nákladné vozidlá
lenobmedzene.Aktedaniejemožnéparkovanienákladnýchvozidiel,potomjegarážtakýchtorozmerov
neprípustné pre IBV, alebo sa má jednať o parkovací dom, táto stavba nie je v súlade s regulatívom IBV.Žalovaný sa rovnako nevysporiadal s námietkou žalobcu, že v zmysle projektovej dokumentácie nie je
možné parkovanie 2 vozidiel (čo však deklaroval stavebník uvedeným argumentoval aj prvostupňový
správny orgán to napriek tomu, že projektovej dokumentácii absentuje situačné znázornenie ako by mali

byť 2 vozidlá garážované, a zároveň sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s námietkou, že projektová
dokumentácia je účelovo spracovaná tak, aby v budúcnosti mohli byť prijaté aj alternatívne zmeny,
ktoré by viedli k zmene účelu užívania stavby k inej funkcii, a to buď so stavebnými zmenami, alebo
bez stavebným zmien. A nedostatočne sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcu nedoloženia
štúdie tienenia rodinného domu žalobcu (súp. č. 25) stavbou garáže. Prvostupňový správny orgán si

nezabezpečilvšetkyrelevantnépodkladyprerozhodnutievoveciarovnakosanedostatočnevysporiadal
snámietkamižalobcuuplatnenýmivadministratívnomkonaní.PodľažalobcuobecZbojnemáschválený
územný plán, v takomto prípade stavebný úrad bol povinný zohľadniť Koncepciu územného rozvoja
Slovenska a územného plánu regiónu - § 9 stavebného zákona.

13. Žalobca má za to, že ak zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu ustanovení

správneho poriadku, a to ust. § 33 ods. 2, uvedený nedostatok nemôže byť zhojený tým, že by
druhostupňový správny orgán v rozklade doručil podklady rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu na vyjadrenie. Žalobca poukázal na to, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom
došlo nedodržaniu zákonných lehôt, keď prvostupňový správny orgán nedodržal zákonnú lehotu podľa §
61 ods. 3 stavebného zákona, a vo vzťahu k okruhu účastníkov konania sa prvostupňový správny orgán

sa (v rozpore so záväzným právnym názorom žalovaného) náležite nezaoberal otázkou postavenia p.
H. G. (rovnako aj p. E. D.) ako účastníka v stavebnom konaní.

14. Žalobca zároveň navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.

III.
Vyjadrenia žalovaného, replika a vyjadrenie ďalších účastníkov konania

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.06.2023 k správnej žalobe zotrval na správnosti napadnutého
rozhodnutia, a vo vyjadrení k žalobe uviedol že sa náležite zaoberal otázkou postavenia Ingrid file_0.jpg

file_1.wmf

G. ako účastníčky konania. Podľa žalovaného z rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu č. OU
-POfile_2.jpg

file_3.wmf

OVBP2-2022/031364-003 zo dňa 15.07.2022 nevyplýva povinnosť' konať s H. G. ako s účastníčkou
konania. Išlo len o fakultatívnu možnosť a stavebný úrad, ako prvostupňový orgán file_4.jpg

file_5.wmf

po posúdení podmienok týkajúcich sa účastníctva v konaní, v súlade so zákonom, s menovanou ako s
účastníčkou nekonal. Žalovaný sa stotožnil s názorom stavebného úradu a file_6.jpg

file_7.wmf

má za preukázané, že H. G. nie je na liste vlastníctva uvedená, ako vlastník pozemku, avšak podľa
listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., je vlastníčkou stavby s. č. 24 evidovanej na pozemku parc. č. 318.
Námietka žalobcu, že stavebný úrad ako prvostupňový orgán nerozhodol o postavení účastníka konania
je podľa žalovaného absolútne neopodstatnená a neodôvodnená, pretože podľa 59 ods. 1 stavebného

zákonajepresneurčené,ktoráosobamápostavenieúčastníkakonania.Zároveňžalovanýpoukazujena
ustanovenie § 139 ods. 2 stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky
a stavby na nich”, sa takými pozemkami rozumejú tie, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý
je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch a podľa 139 ods. 2písm. d) uvedeného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba”, rozumie sa ňou aj
stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto
zákona ide, ale jej užívanie môže byt' navrhovanou stavbou dotknuté. Žalovaný má za to, že podmienky

účastníctva v konaní nie sú splnené. Menovaná, ktorej podľa žalobcu patrí postavenie účastníka konania
nie je stavebníkom, nemá iné práva k pozemkom a stavbám a postavenie jej nevyplýva ani z osobitného
predpisu.

16. K námietke žalobcu, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu ustanovení

správneho poriadku podľa § 33 ods. 2 a že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom došlo
k nedodržaniu zákonných lehôt podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že v danom
prípade, aj napriek nedodržaniu lehôt zo strany prvostupňového správneho orgánu, konkrétne 7
pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, nedošlo podľa názoru žalovaného k porušeniu
práv jednotlivých účastníkov konania, osobitne žalobcu, keďže žalobca, ako účastník konania, dňa
12.10.2022 bol nazrieť do spisu, písomne si uplatnil námietky a zúčastnil sa aj miestneho zisťovania,

o čom svedčí zápisnica z miestneho zisťovania zo dňa 19.10.2022. file_8.jpg

file_9.wmf

Na základe uvedeného má žalovaný jednoznačne za preukázané, že žalobcove práva neboli porušené,
ani obmedzené a nedodržanie stanovenej lehoty nemalo zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktorá
by mala spôsobiť jeho nepreskúmatel'nosť. file_10.jpg

file_11.wmf

K námietke žalobcu, že obec nemá schválený územný plán a preto je potrebné file_12.jpg

file_13.wmf

vysporiadať sa s umiestnením stavby tak, aby nebolo zaťažené okolie nad prípustnú mieru žalovaný

uviedol, úprava ustanovenia § 39a ods. 4 stavebného zákona predstavuje určité administratívne
zjednodušenie postupov, avšak je potrebné uviesť, že obec Zboj nemá platný územný plán. Predmetná
stavba spĺňa znaky jednoduchej stavby, preto stavebný úrad podmienky umiestnenia stavby uviedol
priamo v stavebnom povolení. Z uvedeného vyplýva možnosť použitia § 39a ods. 4 stavebného zákona,
pretože ide o jednoduchú stavbu, ktorej umiestnenie na danom pozemku nevzbudzuje pochybnosti

týkajúce sa jej umiestnenia.

17. K námietke žalobcu ohľadom potreby vypracovania svetlo technického posudku a k nedoloženiu
štúdie tienenia rodinného domu žalovaný uviedol, že svetlo technický posudok je potrebné vypracovať

len v prípade nedodržania odstupových vzdialeností, alebo v prípade stiesnených pomerov. Rodinný
dom vo vlastníctve žalobcu umiestnený na pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. sa nachádza vo
vzdialenosti cca 9 m od hranice pozemku parc. KN — C č. 648 k. ú. C., stavebníka F. G., bytom C.
XX, XXX XX C.

I..wmf

Stavba garáže bude umiestnená na pozemku parc. KN — C 648 k. ú. C., v jeho zadnej časti, nebude v
línii s rodinným domom vo vlastníctve žalobcu na pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. a zároveň bude
od hranice pozemku parc. KN — C č. 647 vzdialená viac ako 7 m. Stavby budú od seba vzdialené cca

16 metrov (stavba rodinného domu na pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. a budúca stavba garáže
na pozemku parc. KN — C č. 648 k. ú. C.). Pochybnosti žalobcu o dostatočnom presvetlení miestností
rodinného domu v jeho vlastníctve sú podľa žalovaného neopodstatnené. K námietke žalobcu, že výrok
rozhodnutia žalovaného nevyhovuje základným požiadavkám kladeným na rozhodnutie správnehoorgánuaknedostatočnostiodôvodneniažalovanéhožalovanýuviedol,žemázato,ževšetkypodmienky
pre presnosť a jednoznačnosť výroku žalobou napadnutého rozhodnutia sú splnené a výrok v absolútnej
miere spĺňa všetky file_16.jpg

file_17.wmf

požiadavky stanovené zákonom. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol konajúcemu súdu žalobu
ako nedôvodnú rozsudkom zamietnuť podľa § 190 SSP.

18.Vreplikezodňa27.11.2023sažalobcanaďalejpridržiaval žalobnéhopetituvymedzenéhovsprávnej
žalobe, ako aj žalobných námietok. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.

19. Ďalší účastník konania F. G. vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2023 sa svojho účastníctva v konaní
nevzdal a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

20. Ďalšia účastníčka konania E. B. vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2024 sa svojho účastníctva
v konaní nevzdala a navrhla, aby súd žalobe vyhovel a rozhodol v súlade so žalobným návrhom.

21. Ďalší účastník konania, H. F. J., sa podaním doručeným súdu dňa 12.01.2024 vzdal svojho

účastníctva v konaní.

22. Ďalší účastník konania, Ing. Jakub Barančík, ako projektant, sa v stanovenej lehote k účastníctvu
v konaní nevyjadril.

23. Žalobca sa k vyjadreniam ďalších účastníkov konania vyjadril vo svojom podaní zo dňa 17.02.2024,
kde zotrval na žalobnom petite vymedzenom v správnej žalobe, ako aj na žalobných námietkach.

IV.

Konanie na správnom súde

24. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. PO-8S/20/2023. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je
vedená pod sp. zn. PO-8S/20/2023.

25. Uznesením č. konania PO-8S/20/2023 - 43 zo dňa 31.07.2023 správny súd v Košiciach priznal
odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 17.04.2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č OU-KE-OVBP2-2023/010606/0010399 zo dňa 24.01.2023, a to až do právoplatného rozhodnutia
správneho súdu vo veci samej.

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec

prejednal na pojednávaní dňa 20.05.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného
a ďalšieho účastníka konania F. G. a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

27. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch
uvedených v žalobe a uviedol, že: „Žiadame, aby súd v súlade s § 191 ods. 1 vzal dôvody na zrušenie

napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) správneho súdneho poriadku
zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rovnako žalobca žiada, aby v tomto
rozsahu bolo zrušené aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.“
Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že: „Vo všetkom ďalšom teda zotrvávame na všetkýchnašich doterajších vyjadreniach a žalobu považujeme za nedôvodnú. Žiadame ju v celom rozsahu
zamietnuť.“ Ďalší účastník konania F. G. na pojednávaní uviedol, že: „Pani Totiková nemá urobenú
žiadnu izoláciu rodinného domu, a preto jej zateká do pivnice, v ktorej je na podlahe iba hlina. Pri

obhliadke na mieste samom, bolo orgánom štátneho stavebného dohľadu zistené, že voda preteká
z cesty a uvedená nehnuteľnosť je pod cestou, a teda pod úrovňou terénu cesty a potoka, ktorý tadiaľ
preteká. Ide o účelové námietky zo strany žalobcu a o vymýšľanie námietok z dôvodu prerušovania
konania. Zbúral som pôvodný dom na parcele, na ktorej má stať stavba garáže a nerozumiem tomu,
čo by mohlo žalobcovi tieniť, ak uvedený dom, respektíve stavba, ktorá tam bola pôvodne tienila, tak aj

nová stavba uvedenej veci takisto tieni. Navrhujem súdu, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.“

28. Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené
spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu
uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne. Od ústneho konania môže

stavebný úrad upustiť v prípade, že pre územie je spracovaná územno-plánovacia dokumentácia, na
základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
konania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie
podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 dní.

29. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovanýúzemnýplánobcealebozóny,podkladomnavydanieúzemnéhorozhodnutiasúspracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní (§ 37 ods. 1 stavebného zákona).

30. Podľa § 9 ods. 1, 2 stavebného zákona: Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva
pre celé územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia
Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych
požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej

republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je Stratégia územného
rozvoja Slovenska. Koncepcia územného rozvoja Slovenska ustanovuje najmä:
a) usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych aglomerácií v
medzinárodných a celoštátnych súvislostiach,
b) rozvoj hlavných urbanizačných osí na území Slovenskej republiky,

c) zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na
celom území Slovenskej republiky a vytvárať územné predpoklady na zlepšenie životného prostredia,
zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie kultúrno-historického dedičstva a pre trvalo udržateľný
rozvoj.

31. Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní posúdi
návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v
území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,

prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ods. 3, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky, a neprihliadne

na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

32. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa

vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

33. Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

34. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia

s funkčným využívaním územia.

35. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.).

36. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor,
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2m.

37.Podľa§6ods.4vyhláškyč.532/2002Z.z.vstiesnenýchúzemnýchpodmienkachmožnovzdialenosť

medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

38. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú

ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie
požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

39. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).

40. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

41. Správny súd vyhodnotil rozsah a dôvody podaných odvolaní vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu a
dospel k záveru, že nie je dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku a na doplnenie dodáva:

42. Podľa § 42 ods. 4 stavebného zákona (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia),
v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom
konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to
upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný

úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo
jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri
ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného
plánu zóny.

43. Podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec,
ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z
osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej
uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorýchvlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

44. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné
pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý
je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.

45. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby,

ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a
stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný
dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

46. V ustanovení § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona je okruh účastníkov vymedzený tak, že pre

postavenieúčastníkakonanianepostačujevlastníckealeboinéprávoksusednejnehnuteľnosti,alemusí
byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda
môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností
konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania.

47. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

48. Pred oznámením začatia stavebného konania musí stavebný úrad dôsledne vymedziť okruh
účastníkov konania podľa kritérií uvedených v § 59 stavebného zákona a taktiež spolupôsobiace
dotknuté orgány, ktoré sú všeobecne uvedené v § 125 až 127 a v § 140a stavebného zákona. Osobitne

posúdi postup podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, t. j., či upustí od miestneho zisťovania, prípadne
od ústneho pojednávania.

49. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení
stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú

podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.file_18.jpg

file_19.wmf

50. Podľa 139b ods. 1 stavebného zákona, jednoduché stavby sú a) bytové budovy, ktorých zastavaná
plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mat' aj jedno podzemné podlažie a
podkrovie, b) stavby na individuálnu rekreáciu, c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak

ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, d) oporné múry, e) podzemné stavby, ak ich
zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m, f) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná
plocha má veľkosť' od 3 m2.

51. Podľa § 46 stavebného zákona, rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi a ostatnými file_20.jpg

file_21.wmf

právnymi predpismi, musí ho vydať' orgán na to príslušný, musí vychádzať' zo spoľahlivo file_22.jpg

file_23.wmf

zisteného stavu veci a musí obsahovať' predpísané náležitosti.52. Podľa § 47 ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje
v plnom rozsahu.

53. Podľa § 47 ods. 2 stavebného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povi osti nahradiť' trovy
konania. Pokiaľ' sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť' na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byt' kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

54. file_24.jpg

file_25.wmf

file_26.jpg

file_27.wmf

file_28.jpg

file_29.wmf

file_30.jpg

file_31.wmf

file_32.jpg

file_33.wmf

file_34.jpg

file_35.wmf

file_36.jpg

file_37.wmf

file_38.jpgfile_39.wmf

file_40.jpg

file_41.wmf

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú a na konanie podľa tohto

zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

55.Podľa§61ods.3stavebnéhozákonastavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak

stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného
zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým
pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto
zákona a stavby na týchto pozemkoch.

56. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná
stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom,
o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

57. Podľa § 7 ods. 4 stavebného zákona územno-technickým podkladom pre celé územie Slovenskej
republiky je Stratégia územného rozvoja Slovenska, ktorá ustanovuje zásady, priority a ciele dlhodobého
územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie na základe podmienok územia, stavu životného
prostredia, potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny a na základe posúdenia priestorových požiadaviek
stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálnych

akčných programov a odvetvových koncepcií; obsahuje aj prieskumy, rozbory a hodnotenia pre
spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

58. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie

územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

59. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,

ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom60. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

61. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne

vyžadovať plnenie ich povinností. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

62. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

63. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce Zboj ako stavebného úradu č. SP-2022/74/37-14-Ma zo

dňa 14.11.2022, na stavbu garáže na parc. č. C KN 648, k.ú. C. stavebníkovi F. G., Zboj 18.

64. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, rozhodnutie žalovaného a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie

rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v
zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a
právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle
§ 182 ods. 1, písm. e) SSP.

65. Primárne považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má
svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Uvedená formulácia nachádza

následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 SSP, v zmysle ktorých v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že
porušenie práva môže byť podkladom pre ochranný zásah správneho súdu v tom prípade, ak takéto
porušenie našlo svoje vyjadrenie v konkrétnom zásahu do práv a záujmov žalobcu; inak povedané,
nie každé porušenie právnej normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie

súdu v správnom súdnom konaní v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný
konkrétny zásah do jeho práv. Zásah do práv žalobcu je pritom správny súd oprávnený skúmať podľa
stavu existujúceho ku dňu právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to vyplýva z § 135
ods. 1 SSP (s výnimkami formulovanými v odseku 2 tohto ustanovenia). Na tomto mieste správny súdzdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je suplovať činnosť správnych orgánov a nie je inštanciou,
na ktorú sa môže účastník konania obracať s námietkami, ktoré v správnom konaní neprodukoval.

66. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným
úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto
skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného

konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom
dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.

67. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom

napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 správneho
poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.

Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto
náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie

nejasné alebo protirečivé.

68. Po oboznámení sa s oboma rozhodnutiami súd dospel k záveru, že nie je možné prijať stanovisko o
ich nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti. Z oboch rozhodnutí, tak prvostupňového správneho orgánu
ako aj žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a

zároveň je možné z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených
skutočností v kontexte s právnym záverom, ku ktorému oba orgány dospeli. Obe rozhodnutia sú riadne
a dostatočne odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní.

69. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, nedostatočne
zisteného skutkového stavu a toho že skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že tieto
nie sú dôvodné. Podľa názoru správneho súdu posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa aj rozhodnutia žalovaného si správne orgány pre svoje rozhodnutia
vo veci zabezpečili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav
veci, zistený skutkový stav orgánom verejnej správy bol dostatočný a správny pre riadne posúdenie
veci, a má oporu v administratívnych spisoch. Nie je povinnosťou ani možnosťou správneho súdu
nahradiť použité správne uváženie svojím vlastným Tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný

správne právne posúdili zistený skutkový stav veci, vychádzali zo skutočností z miestneho zisťovania,
stanovísk dotknutých orgánov a listín, ktoré boli podkladom pre vydanie ich rozhodnutí, a ktoré
dostatočne odôvodnili. Správny súd v tejto súvislosti opätovne dáva do pozornosti, že nie je súdom
skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje
zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, akoaj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

70. K námietke, že žalovaný sa náležite nezaoberal otázkou postavenia p. H. file_42.jpg

file_43.wmf

G. a k tomu, že je zrejmý rozpor medzi žalobou napadnutým rozhodnutím file_44.jpg

file_45.wmf

žalovaného a zrušujúcim rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.07 2022 a k námietke, že prvostupňový
orgán sa neriadil záväzným právnym názorom žalovaného, z ktorého vyplývala povinnosť' konať s
účastníčkou konania p. G., ako aj k tomu, že prvostupňový orgán nerozhodol o postavení účastníka

file_46.jpg

file_47.wmf

konania, správny súd poukazuje na ustanovenie § 59 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého

účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k
pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné
práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byt' stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby,
ktorým toto postavenie vyplýva z file_48.jpg

file_49.wmf

osobitného predpisu d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá file_50.jpg

file_51.wmf

sa týka projektu stavby.

71. V tejto súvislosti po preštudovaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že file_52.jpg

file_53.wmf

stavebný zákon jasne vymedzuje okruh účastníkov stavebného konania, pričom sú to tie osoby, ktorým

by mohli byt' rozhodnutím priamo dotknuté ich práva a právom chránené záujmy. file_54.jpg

file_55.wmf

Žalovaný, ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol: cit. „...preto je jej postavenie účastníčky

konania potrebné posúdiť a pri novom prejedaní určiť, či by mohli byt' rozhodnutím priamo dotknuté
jej práva a právom chránené záujmy, teda či menovaná spĺňa definíciu účastníka konania.” Z
uvedenej citácie vyplýva, že bola daná možnosť stavebnému úradu na posúdenie, či osoba uvádzaná
odvolateľom spĺňa postavenie účastníka konania. S názorom odvolateľa, že stavebný úrad sa mal riadiť
názorom odvolacieho orgánu sa stotožňujeme, avšak z rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-PO-

OVBP2-2022/031364003 zo dňa 15.07.2022 nevyplýva povinnosť' konať s p. G., ako s účastníčkou
konania. Odvolací orgán sa v danom prípade stotožňuje s názorom stavebného úradu a má za
preukázané, že p. H. G., bytom C. XX, XXX XX C., je vlastníčkou rodinného domu č. Zboj 24. Podľa
výpisu z listu vlastníctva č. XX, k. ú. C., menovaná nie je na liste vlastníctva uvedená, ako vlastník
pozemku, avšak podľa listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., je vlastníčkou stavby s. č. 24 evidovanej na

pozemku parc. č. 3 18. Podnet podaný p. G., s rovnakým obsahom ako podnet zo dňa 19.10.2022, ktorý
bol na obecnom úrade podaný odvolateľom, bez písomného splnomocnenia od p. G., bol stavebným
úradom riadne prešetrený v samostatnom konaní, o Čom svedčí List zo dňa 21.02.2022 od p. H.
G. s predmetom — zatekanie pivníc rodinného domu č. 24 Zboj; Oznámenie o výkone štátnehostavebného dohľadu č. SP-2022/121-02-Av zo dňa 28.04.2022; Záznam z výkonu štátneho stavebného
dohľadu zo dňa 25.05.2022 a stanovisko č. SP-2022/121-03-Av zo dňa 22.07.2022.“ Účastníctvo v
stavebnom konaní je osobitne upravené v § 59 Stavebného zákona. A v tejto súvislosti upriamuje

pozornosť sťažovateľa na § 140 Stavebného zákona upravujúci práve konkurenciu Správneho poriadku
a Stavebného zákona, a to v zhode s jedným so základných právnych princípov spočívajúcim v
aplikačnej prednosti osobitnej (špeciálnej) právnej úpravy pred úpravou všeobecnou (lex specialis
derogat legi generali). Vzhľadom na to, že ustanovenie § 59 Stavebného zákona obsahuje komplexnú
osobitnú úpravu účastníctva v konaní o povolení stavby, na postavenie účastníka v stavebnom konaní

sa neaplikuje Správny poriadok (napr. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/7/2023,
5Svk/47/2022 alebo 3Svk/35/2022). Pre posúdenie či určitá fyzická alebo právnická osoba mala
respektíve nemala byť účastníkom stavebného konania treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa
stavebného povolanie existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a
stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. R 9/2013 (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžp 20/2012)

72. Okruh účastníkov územného konania o umiestnení stavby upravuje Stavebný zákon v § 34 ods. 1 a
2 tak, že týmito sú navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie, ten,
komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a ďalej právnické osoby a fyzické osoby, ktorých

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Obdobne Stavebný zákon v § 59 ods. 1 upravuje
okruh účastníkov stavebného konania, ktorými sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné
práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke
alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie

osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba
a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Vzhľadom na skutočnosť, že Stavebný zákon v
uvedených ustanoveniach obsahuje špeciálnu úpravu účastníctva v územnom a stavebnom konaní,
všeobecné ustanovenia o účastníkoch konania podľa § 14 Správneho poriadku sa v takomto prípade
nepoužijú (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29. marca

2011).

73. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že pani H. G. listom zo dňa 21.02.2022 oznámila
Spoločnému obecnému úradu Snina ako Orgánu štátneho stavebného dohľadu skutočnosti na základe
ktorých bolo možné konštatovať jej záujem o účastníctvo v stavebnom konaní. Orgán štátneho

stavebného dohľadu ( Spoločný obecný úrad Snina Strojárska 2060/95, 069 01 Snina ) na základe
Oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.04.2022 na základe podnetu: H. G.,
067 68 Zboj 24 podaného dňa 21.04.2022 vykonali dňa 25.05.2022 o 11,30 hod. štátny stavebný
dohľad za účelom zistenia skutkového stavu stavieb na parc. č. CKN 318, 648, k.ú. C.. so stretnutím
pozvaných pred rodinným domom so súp. č. 24, k.ú Zboj za účasti stavebníka a pani H. G., kde

bolo ohliadkou pivničných priestorov rodinného domu súp.č. 24 kat. úz. C. zistené, že zrážková voda
z pozemku stavebníka vyteká do pivníc p. G.. O uvedenej skutočnosti bolo dňa 22.07.2022 vydané
Orgánom štátneho stavebného dohľadu stanovisko, v ktorom sa uviedol: Na tvaromiestnej obhliadke
bolo zistené: Na parc. č. C KN 648, k.ú. C. bol v čase miestneho šetrenia rozostavaný betónový plot
z prefabrikovaných stĺpov a 2 radách prefabrikovaných betónových dielcov dĺžky cca 2,00 m a výšky

cca 0,50 m. Stavba oplotenia bola povolená oznámením k ohláseniu drobnej stavby obce Zboj č.
OcUZB-2021/00153-002 zo dňa 6.7.2021. Stavba rodinného domu súp. č. XX na parc. č. C KN 648, k.ú.
C., ktorou namieta H. G., 067 68 Zboj 24 postavenie účastníka konania bola povolená rozhodnutím o
odstránení stavby č. SP-2020/185-002/233 zo dňa 22.10.2020, právoplatným dňa 10.11.2022 v ktorom
stavebný úrad vymedzil okruh účastníkov konania. V čase obhliadky bolo stavba odstránená. Orgán

ŠSD upozorňuje, že H. G., 067 68 Zboj 24 nemá právny vzťah k nehnuteľnosti parc. č C KN 318, k.ú. C.
ani k stavbe Rodinného domu súp. č. 24, k.ú. C.. K parc. č. C KN 648, k.ú Zboj je vedený existujúci vjazd
z cesty 11/3886. Odstránením stavby nebolo zrejmé aby boli menené odtokové pomery na pozemku.
Vjazd na pozemok parc. č. C KN 648, k.ú. C. je pôvodný a nemá realizovaný priepust na vodu. Pri
obhliadke pivničných priestorov rodinného domu súp. č. 24, k.ú. C. bolo zrejmé, že nášľapná vrstva

podlahy pivnice sa nachádza pod úrovňou nivelety priľahlej komunikácie 1/3886. Stavebnotechnickým
riešením pivničných priestorov rodinného domu sup. č. 24, k.ú Zboj, jej výškovým usporiadaním,
stavom a údržbou cestných rigolov na komunikácii 111/3886 pod správou: Správa a údržba ciest PSK,
Jesenná 14, 080 05 Prešov nie je možné overiť tvrdenie pani H. G. o zaplavovaní pivničných priestorovzrážkovou vodou z pozemku vo vlastníctve pána F. G.. Na základe vyššie uvedených skutočností Orgán
štátneho stavebného dohľadu konštatoval, že „odtokové pomery na pozemku parc. č. C KN 648, k.ú
Zboj sa výrazne nelíšia od priľahlých susedných pozemkov a nemení sa podstatne vzhľad prostredia.

Požiadavku pani H. G. k vybudovaniu betónovej podmurovky s betónovým pásom o hĺbke 1,1 m so
záchytným rigolom na hranici s priľahlou komunikáciou 11/3886. Orgán štátneho stavebného dohľadu
zamieta. Tvrdenie H. G. o zatekaní do pivničných priestorov vplyvom zrážkových a podzemných vôd
na základe vyššie uvedených skutočností je možné posúdiť až po predložení kontrolného znaleckého
posudku vypracovaného odborne spôsobilo osobou zo strany sťažovateľa. Orgán štátneho stavebného

dohľadusisámosebenemôžeoodbornomaleboznaleckomposudzovaníurobiťzáversám.Nazáklade
vyššie uvedených skutočností Orgán štátneho stavebného dohľadu o.i. konštatuje, že nezistil porušenia
ustanovení stavebného zákona.“

74. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že posúdenie otázky účastníctva v konaní má zásadný
význam, pretože v prípade, ak by orgán verejnej správy nekonal so subjektom, ktorému postavenie

účastníka konania vyplýva zo všeobecno- záväzného právneho predpisu, konanie by bolo zaťažené
vadou nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31.
mája 2017 v tejto súvislosti uviedol, že „Pre správne konanie samo je veľmi dôležité posúdiť, od ktorého
okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania, a to najmä z hľadiska posudzovania
zákonnosti vykonaných dôkazov. Za závažnú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť,

že účastník nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, t. j. nemal možnosť uplatniť svoje práva
v správnom konaní.“ Vo všeobecnosti platí, že subjekt sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď
sa sám za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi orgánu verejnej správy alebo
od okamihu, keď s daným subjektom orgán verejnej správy začne konať ako s účastníkom konania,
resp. od okamihu, keď je zo strany orgánu verejnej správy vykonaný voči danému subjektu procesný

úkon. Účastníkom konania je takýto subjekt až do okamihu, keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je
účastníkom konania pred orgánom verejnej správy. Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka
konania má preto závažný dopad na práva a povinnosti subjektu, ktorý sa účastníctva domáha, ako aj
na zákonnosť samotného konania pred orgánom verejnej správy.

75. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že tak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa
procesne pochybili, ak s pani H. G. na základe jej listu zo dňa 21.02.2022 začali konať ako s účastníčkou
konania, a na základe výsledkov z vykonaného štátneho stavebného dohľadu s ňou prestali konať ako
s účastníčkou konania a to bez vydania rozhodnutia o nepriznaní jej postavenia ako účastníka konania,
čo malo závažný dopad na jej procesné práva a povinnosti ako subjektu, ktorý sa účastníctva domáha,

a tým aj na zákonnosť samotného konania pred orgánom verejnej správy.

76. K námietke žalobcu, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu ustanovení
správneho poriadku podľa § 33 ods. 2, a že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom došlo k
nedodržaniu zákonných lehôt podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona a že žalovaný ako odvolací orgán

postupoval v rozpore so zákonom a odňal žalobcovi právo konať pred správnym orgánom v zmysle 33
ods. 2 správneho poriadku, správny súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý uvádza,
že file_56.jpg

file_57.wmf

účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých file_58.jpg

file_59.wmf

limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť' neustálemu generovaniu nových námietok,
file_60.jpg

file_61.wmf

ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.file_62.jpgfile_63.wmf

file_64.jpg

file_65.wmf

file_66.jpg

file_67.wmf

file_68.jpg

file_69.wmf

V danom prípade, aj napriek nedodržaniu lehôt zo strany prvostupňového správneho orgánu, konkrétne

7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, nedošlo k porušeniu práv jednotlivých účastníkov
konania, osobitne žalobcu, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keďže žalobca,
ako účastník konania dňa 12.10.2022 bol nazrieť do spisu, písomne si file_70.jpg

file_71.wmf

uplatnil námietky a zúčastnil sa aj miestneho zisťovania o čom svedčí zápisnica z miestneho zisťovania
zo dňa 19.10.2022. S uvedenými námietkami žalobcu sa žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa
v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadali. Zároveň v upovedomení o začatí
stavebného konania spojeného s územným konaním, bolo dané poučenie o možnosti nahliadnuť do

podkladov podanej žiadosti v priebehu stavebného konania a na ústnom pojednávaní. Uvedené podľa
názorusúdunemalovplyvnavecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného,akoajrozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.

77. file_72.jpg

file_73.wmf

Takisto námietky žalobcu, že obec Zboj nemá schválený územný plán, a preto je potrebné file_74.jpg

file_75.wmf

vysporiadať sa s umiestnením stavby tak, aby nebolo zaťažené okolie nad prípustnú mieru, ako aj k
námietke že do obytnej zóny majú povolený vjazd nákladné vozidlá len obmedzene file_76.jpg

file_77.wmf

a v zmysle projektovej dokumentácie nie je možné parkovanie dvoch vozidiel, a že stavba nie je v
súlade s regulatívom IBV a že projektová dokumentácie je účelovo spracovaná tak, aby v budúcnosti
mohli byť prijaté alternatívne zmeny, ktoré by viedli k zmene účelu užívania stavby, nie sú podľa
názoru správneho súdu opodstatnené. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 39a ods. 4 stavebnéhozákona podľa ktorého stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním
pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné
vzhľadom na pomery v území, pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich

umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.file_78.jpg

file_79.wmf

Správny súd uvádza, že keďže obec Zboj nemá platný územný plán, predmetná stavba spĺňa znaky

jednoduchej stavby, preto stavebný úrad podmienky umiestnenia stavby uviedol priamo v stavebnom
povolení. Z uvedeného vyplýva možnosť použitia § 39a ods. 4 stavebného zákona, pretože ide o
jednoduchú stavbu, ktorej umiestnenie na danom pozemku nevzbudzuje pochybnosti týkajúce sa jej
umiestnenia. Zároveň správny súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, keďže obec Zboj nemá platný
územný plán, a z uvedeného dôvodu sa pre územné konanie na ňu v zmysle stavebného zákona
vzťahuje Stratégia územného rozvoja Slovenska, ktorá neobsahuje žiadne regulatívy týkajúce sa vjazdu

nákladných vozidiel do obytnej zóny.

78. K námietke žalobcu poukazujúc na samostatne stojacu garáž a na účelové spracovanie projektovej
dokumentácie a následnú zmenu účelu predmetnej stavby, správny súd uvádza, že vzhľadom na

neexistenciu územného plánu je možné umiestniť garáž na pozemku aj ako samostatne stojacu bez
toho, aby tvorila príslušenstvo k rodinnému domu. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnená ani
námietka žalobcu poukazujúc na rozpor stavby s regulatívom IBV, keďže v danej obci nie je schválený
územný plán a teda ani regulatívy týkajúce sa zastavanosti, prípadne určenia neprípustnosti tej ktorej
stavby, resp. jej funkcie a stavbu možno užívať vždy len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí

a akákoľvek zmena stavby alebo zmena účelu užívania stavby podlieha procesom podľa stavebného
zákona.

79. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadom absencie, resp. nevyhotovenia svetlotechnického posudku
správnymi orgánmi, správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že takéto posúdenie v danom

prípade nebolo potrebné. V tejto časti správny súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
žalovaného, že svetlotechnický posudok je potrebné vypracovať len v prípade nedodržania odstupových
vzdialeností alebo v prípade stiesnených pomerov. Rodinný dom vo vlastníctve žalobcu umiestnený na
pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. sa nachádza vo vzdialenosti cca 9 m od hranice pozemku parc.
KN — C č. 648 k. ú. C., stavebníka F. G., bytom C. XX, XXX XX C.

I..wmf

Stavba garáže bude umiestnená na pozemku parc. KN — C 648 k. ú. C., v jeho zadnej časti, nebude v
línii s rodinným domom vo vlastníctve žalobcu na pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. a zároveň bude

od hranice pozemku parc. KN — C č. 647 vzdialená viac ako 7 m. Stavby budú od seba vzdialené cca
16 metrov (stavba rodinného domu na pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. a budúca stavba garáže
na pozemku parc. KN — C č. 648 k. ú. C.) a pochybnosti žalobcu o dostatočnom presvetlení miestností
rodinného domu v jeho vlastníctve sú neopodstatnené a stavba garáže stavebníka nemôže ovplyvniť
svetlotechnické pomery susedných stavieb a uvedená žalobná námietka je teda neopodstatnená.

Stavebný úrad a žalovaný v tomto smere zistili skutkový stav, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedli, že svetlo technický posudok je potrebné vypracovať len v prípade nedodržania odstupových
vzdialeností, alebo v prípade stiesnených pomerov. Rodinný dom vo vlastníctve žalobcu umiestnený na
pozemku parc. KN — C č. 647 k. ú. C. sa nachádza vo vzdialenosti cca 9 m od hranice pozemku parc.
KN — C č. 648 k. ú. C., stavebníka F. G., bytom C. XX, XXX XX C.

I..wmf

Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že stavba garáže bude umiestnená na pozemku parc. KN — C 648
k. ú. C., v jeho zadnej časti, nebude v línii s rodinným domom vo vlastníctve žalobcu na pozemku parc.

KN — C č. 647 k. ú. C. a zároveň bude od hranice pozemku parc. KN — C č. 647 vzdialená Viac ako
7 m. Stavby budú od seba vzdialené cca 16 metrov (stavba rodinného domu na pozemku parc. KN —
C č. 647 k. ú. C. a budúca stavba garáže na pozemku parc. KN — C č. 648 k. ú. C.), o čom svedčí aj
samotná projektová dokumentácia stavby. Okolnosť, že svetlotechnický posudok nevyžaduje slovenskátechnická norma, nie je z tohto pohľadu podstatná, pretože povinnosť vykonať výpočty a merania ukladá
priamo citované ustanovenie vyhlášky. Na tieto skutočnosti stavebný úrad, ale aj žalovaný riadne zistili
skutkový stav. Zo znenia § 6 uvedenej vyhlášky, ktorý reguluje odstupové vzdialenosti dvoch (resp. aj

viacerých) stavieb, vyplýva, že stavebný úrad musí pri rozhodovaní prihliadať na zásadu proporcionality
medzi oprávnenými záujmami stavebníka, ktorý chce realizovať svoje vlastnícke práva k pozemku
zhotovením alebo rekonštrukciou stavby (ktorú má právo a zároveň aj povinnosť riadne osvetliť a
prevetrať) a vlastníka susednej stavby, ktorá už stojí (ktorému naopak prislúcha právo na zachovanie
pohody bývania, napríklad na zachovanie súkromia, na ktoré bol do toho času zvyknutý). Absolútny

výkon oboch práv súčasne neprichádza do úvahy. Ak by bolo absolutizované právo stavebníka, vlastník
susediacej stavby by mohol v dôsledku nedodržania regulatívov prísť o právo na zachovanie pohody
bývania úplne, alebo nad mieru, ktorú je od neho možné požadovať, aby znášal. Naopak, ak by bolo
absolutizované právo vlastníka susediacej stavby, stavebníkovi by mohlo byť úplne znemožnené si na
svojom pozemku zhotoviť stavbu alebo uskutočniť jej rekonštrukciu.

80. V prejednávanej veci je zrejmé, že na reguláciu odstupov stavieb bolo prihliadnuté, pričom nebolo
zistené, že by bolo právo žalobcu na pohodu bývania narušené. Žalovaný túto námietku nepovažoval
za dôvodnú, s odvolaním sa na odôvodnenie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom
sa uvádza, že stavba garáže sa nachádza 7,751 m od hranice parc. č. C KN 647, kat. úz. C..
Rodinný dom žalobcu sa nachádza ďalších cca 8 metrov od hranice parc. č. C KN 648 kat. úz. C..

Za daných skutkových zistení, nebol daný dôvod, aby sa stavebný úrad touto námietkou podrobnejšie
zaoberal, pretože nepredstavujú taký zásah do práv vlastníka nehnuteľnosti, ktorý by výslovnú reguláciu
potreboval.

81. K námietke žalobcu, že výrok rozhodnutia žalovaného nevyhovuje základným požiadavkám

kladeným na rozhodnutie správneho orgánu a k nedostatočnosti odôvodnenia žalovaného správny
súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Tak výrok ako aj odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia
korešpondujú s predmetom konania, ako aj so skutočnosťami a listinami, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu. Žalovaný pri formulovaní svojho rozhodnutia dodržal ustanovenia stavebného
zákona aj správneho poriadku a vo svojom odôvodnení určil, ktoré skutočnosti boli podkladom pre

vydanie rozhodnutia, ako aj akými úvahami sa riadil. Správny súd v tejto súvislosti opätovne dáva
do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

82.Nazákladevyššieuvedenéhosprávnysúddospelkzáveru,žežalobajevčastitýkajúcejsanámietky
podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamejdôvodná,pričomtoutovadounezákonnostijezaťažené
tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zrušil podľa § 191 ods. 1

písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, na
ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

83. Správny orgán prvého stupňa v ďalšom konaní po zrušení správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí opätovne posúdi splnenie podmienok pre priznanie postavenia pani H. G. ako účastníčky

v predmetnom spojenom územnom a stavebnom konaní vedenom na návrh stavebníka, pričom
svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s obsahom administratívneho spisu, relevantnou právnou
úpravou a rozhodovacou činnosťou súdov, pričom sa riadne vysporiada so splnením podmienok podľa
Stavebného zákona ako aj rozhodnutím o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníkov spojeného
územného a stavebného konania. Právnym názorom správneho súdu je stavebný úrad v ďalšom konaní

viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

84. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom preúzemné plánovanie a výstavbu Prešov, na ktorý v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.
z. stavebného zákona v znení účinnom od 01.04.2025 prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v
druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade

ide pre účely súdneho konania podľa Správneho súdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú
subjektivituorgánuverejnejsprávy,ktorájeodvodenáodpôsobnostiaprávomociorgánuverejnejsprávy
konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu
nemusí byť právna subjektivita priznaná.

85. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

86. Ďalším účastníkom konania, správny súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania.

87. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

88. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).