Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200139
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820
174, zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01
Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ Marius Pedersen, a.s., so sídlom Opatovská 1735,
911 01 Trenčín, IČO: 34 115 901, zast.: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 4 Bratislava, IČO:
54 489 750, 2/ Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti

Rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP3-2023/003449-006 zo dňa 16. marca 2023

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ doručil dňa 12. mája 2022 Okresnému úradu Trenčín, odboru
starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) podľa § 18 ods. 2
písm.d)apodľa§29ods.1písm.b)zákonač.24/2006Z.z.oposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Zariadenie na zhodnocovanie

biologicky rozložiteľných odpadov – Kompostáreň Trenčín – zvýšenie kapacity“ (ďalej ako „zmena
navrhovanej činnosti“), pričom areál ďalšieho účastníka 1/ „Kompostáreň Trenčín“ je situovaný mimo
zastavaného územia Mesta Trenčín v katastrálnom území A..

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v zisťovacom konaní oznámil listom č. OU-TN-
OSZP3-2022/019789-002 zo dňa 13. mája 2022 začatie konania a zaslal Oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 6 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na

zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci
a zverejnil bezodkladne aj informáciu pre verejnosť prostredníctvom webového sídla Ministerstva
životnéhoprostrediaSlovenskejrepubliky.Orgánuverejnejsprávyprvéhostupňadoručilipodľa§29ods.
9 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie svoje písomné stanoviská Okresný úrad Trenčín,odbor krízového riadenia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Okresný
úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia, Okresný úrad
Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa, Okresný úrad Trenčín, odbor

starostlivosti o životné prostredie, štátna správa odpadového hospodárstva, Okresný úrad Trenčín,
odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany prírody a krajiny, Ministerstvo životného
prostredia, odbor odpadového hospodárstva. Orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil listom
č. OU-TN-OSZP3-2022/019789 – 015 zo dňa 13. júla 2022 o podkladoch rozhodnutia (stanoviská
povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutých orgánov, dotknutej obce a doplňujúce podklady)

a podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) oznámil, že účastníci konania a zúčastnené osoby majú
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie, pričom k uvedenému upovedomeniu nebolo doručené žiadne stanovisko.

3. Na základe výsledkov zisťovacieho konania vydal orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 25.

júla 2022 Rozhodnutie č. OUTN-OSZP3-2022/019789-016, ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej
činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Proti
uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote podaním zo dňa 1. augusta 2022 žalobca v postavení
dotknutej verejnosti odvolanie. Žalovaný Rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2022/034076-003 zo dňa 27.
októbra 2022 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové

prejednanie a rozhodnutie.

4. Dňa 15. decembra 2022 vydal orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutie č. OU-TN-
OSZP3-2022/019789-025 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), že zmena
navrhovanej činnosti navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) sa nebude posudzovať podľa Zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 29 ods.
13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie určil vo výroku rozhodnutia v bodoch 1. až
14 konkrétne podmienky pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal navrhovanú činnosť
ďalšieho účastníka 1/, zmenu navrhovanej činnosti, priebeh administratívneho konania, obsah stanovísk

dotknutýchorgánov,obsahdoplňujúcichinformáciíďalšiehoúčastníka1/kuskutočnostiamvRozhodnutí
žalovaného č. OU-TN-OOP3-2022/034076-003 zo dňa 27. októbra 2022 a následne vyhodnotil vplyvy
zmeny navrhovanej činnosti na chránené územia, ich ochranné pásma a biodiverzitu, na faunu,
flóru a ich biotopy, na štruktúru a využívanie krajiny, na horninové prostredie, nerastné suroviny,
geodynamické javy a geomorfologické pomery, na klimatické pomery, na ovzdušie, na vodné pomery,

na obyvateľstvo, na pôdu, popísal synergické a kumulatívne vplyvy a vykonal posúdenie súladu zmeny
navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom primerane použil podľa § 29 ods.
3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie kritériá pre zisťovacie konanie v prílohe č. 10
daného zákona. Skonštatoval, že rezortný orgán, dotknutá obec a ani žiadny z dotknutých orgánov
nepožadovalposudzovaniezmenynavrhovanejčinnostipodľaZákonaoposudzovanívplyvovnaživotné

prostredie, pričom pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov a vhodných technických a
bezpečnostnýchopatrenínebudemaťzmenanavrhovanejčinnostivýznamnýnegatívnyvplyvnaživotné
prostredie. Zmenu navrhovanej činnosti je tak podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa možné za
plného rešpektovania všetkých zákonom stanovených požiadaviek a podmienok určených vo výrokovej
časti rozhodnutia odporučiť k realizácii.

5. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie žalobca v procesnom
postavení dotknutej verejnosti v zákonom stanovenej lehote, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. OU-TN-OOP3-2023/003449-006 zo dňa 16. marca 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia žalovaný uviedol obsah odvolania žalobcu a popísal priebeh administratívneho konania
pred orgánom verejnej správy prvého stupňa.

6. K odvolacej námietke žalobcu, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania nebola navrhovateľovi
(ďalšiemu účastníkovi 1/) určená podmienka výsadby izolačnej zelene, žalovaný uviedol, že žalobcovi

v tomto bode jeho skôr podaného odvolania vyhovel, pričom v odôvodnení svojho zrušujúceho
rozhodnutia uviedol, že v konaní bude potrebné posúdiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti na ovzdušie
a pohodu života obyvateľov a navrhnúť účinné opatrenia na elimináciu množstva rozptýlených emisií
prachu, pachových látok a bioaerosólov do ovzdušia. Ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ doplnilsvoje oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, pričom žalobca bol preukázateľne oboznámený s
predmetným dokumentom a navrhovanými opatreniami, pričom k nim nepodal žiadne námietky. Podľa
žalovaného nie je skutočným cieľom žalobcu obhajoba verejného záujmu, ale prieťahy v konaní s cieľom

čo najdlhšie oddialiť vydanie právoplatného meritórneho rozhodnutia. Uvedená námietka žalobcu
bola podľa žalovaného tiež všeobecne a nezrozumiteľne formulovaná. Žalobca len skonštatoval, že
doplňujúce informácie ďalšieho účastníka 1/ sú chabé, zavádzajúce a navrhnuté opatrenia minimálne
efektívne. Žalobca požadoval vykonávať aktívne prevzdušňovanie a realizovať uzavretý systém s
biofiltrom a práčkou vzduchu vychádzajúc z BAT 34. Žalovaný podotkol, že BAT 34 je určený pre

vnútorné aeróbne spracovanie biologického odpadu, teda spracovanie v uzavretých priestoroch, pričom
ďalší účastník 1/ realizuje tzv. vonkajšie aeróbne spracovanie biologického odpadu, pre ktoré je
určený BAT 36 a 37. V zmysle BAT 37 bude prevádzka kompostárne prispôsobená poveternostným
podmienkam a aktívne prevzdušňovanie kompostu je súčasťou technologického postupu jeho prípravy.

7. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

v žiadnom ustanovení neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo zisťovacieho konania bolo záväzné
stanovisko podľa § 16a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon o vodách“). Na túto skutočnosť odkazuje aj Stanovisko Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky k aplikácii § 73 ods. 21 Zákona o vodách v konaniach podľa

Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zmysle ktorého novela Zákona o vodách účinná
od 1. januára 2022 bola pripravovaná v súčinnosti s novelou Zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Nakoľko novela Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nebola predložená do
legislatívneho procesu a novela Zákona o vodách bola súčasťou novely zákona č. 442/2002 Z. z., ktorá
prešla legislatívnym procesom a je účinná, v legislatívnom procese nebola odstránená posledná veta

tohto ustanovenia. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neustanovuje, že je potrebné
ku konaniam podľa tohto zákona predkladať záväzné stanovisko podľa § 16a Zákona o vodách, preto
možno túto časť ustanovenia § 73 ods. 1 Zákona o vodách považovať zatiaľ za nevykonateľnú. V
dôsledku nezosúladenia schválenia noviel Zákona o vodách a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie v legislatívnom procese aktuálne aplikácia ustanovenia § 73 ods. 21 poslednej vety Zákona o

vodáchniejemožná.Žalovanýtieždodal,žezáväznéstanoviskopodľa§16aods.1Zákonaovodáchsa
vydáva len pre tie činnosti, ktorých realizáciou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa
§ 16 ods. 6 písm. b) Zákona o vodách, pričom odkázal na Usmernenie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 4876/2019-4.1 zo dňa 28. januára 2019. Príklady činností, pri ktorých môže
dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) Zákona o vodách vymenúva aj

dôvodová správa k zákonu č. 516/2021 Z. z. Realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nedôjde k zmenám
fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo k zmenám hladiny útvaru podzemnej vody. V zmysle
uvedeného žalovaný vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú.

8. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevyhodnotil zmenu navrhovanej

činnosti podľa kritérií z prílohy č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, žalovaný
uviedol, že žalobca sa zrejme dôkladne neoboznámil s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého
stupňa, keďže tento vyhodnotenie zmeny navrhovanej činnosti podľa kritérií z prílohy č. 10 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedol na stranách 20 až 24 svojho rozhodnutia. Žalovaný
tiež skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa si obstaral všetky potrebné podklady a vydal

rozhodnutie v súlade s § 32 a § 46 Správneho poriadku.

9. K námietke žalobcu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nemá náležitosti
rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 1 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy
prvého stupňa postupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodnení rozhodnutia

uviedol ako posúdil kritériá z prílohy č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vo
vzťahu k zmene navrhovanej činnosti a ako sa vyrovnal s doručenými stanoviskami dotknutých orgánov,
rezortného orgánu a povoľujúceho orgánu. Žalobca pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa nedoručil žiadne vyjadrenie.

Správna žaloba

10. Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) správnou žaloboupodanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v bode 1 správnej žaloby (Úvod) poukázal
na ustanovenia niektorých zákonov (zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „Zákon o životnom prostredí“), Správny súdny poriadok, Správny poriadok), na
Ústavu Slovenskej republiky a čl. 4 a 5 Aarhuského dohovoru, na zásadu právnej istoty a legitímnych
ustanovení, činnosť žalovaného s poukazom na Gaussovu krivku normálneho rozloženia a Shelfordov
zákon tolerancie a tvrdil, že rozhodnutím žalovaného boli porušené ústavné práva verejnosti vyplývajúce
z čl. 44, 45, 46, 30 ods.1 a 51 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca uviedol viaceré všeobecné

tvrdenia a konštatovania a názor, že „... žalované rozhodnutie nebolo prijaté v súlade s Aarhuským
dohovorom ale v rozpore s ním.“ V bode 2 správnej žaloby (Základné náležitosti správnej žaloby a
priebeh konania) poukázal na to, že je občianskym združením pôsobiacim vo sfére ochrany verejného
záujmu v oblasti životného prostredia a poukázal na priebeh administratívneho konania. V bode 3
správnej žaloby (Žalobné body Napadnutého rozhodnutia) s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a
g) SSP všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci.

12. Žalobca v bode 4 správnej žaloby (Odôvodnenie) zdôraznil, že mu vždy išlo o úplné, presné a
správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na
životné prostredie bude mať. Poukázal tiež na ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (§ 2, § 20 a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 3, 12 a 13, § 38 ods. 3, § 64), na ustanovenia Správneho

poriadku (§ 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3), na ustanovenia Zákona o životnom prostredí (§ 11 a 12)
a uviedol zoznam právnych aktov Európskej únie, ktoré boli prevzaté do právneho poriadku Slovenskej
republiky podľa § 66 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zároveň citoval vybrané
časti odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/2007, Uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 1/2014 a Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017.

13. Žalobca namietal, že „napadnuté rozhodnutie“ vo vyhodnotení kritérií podľa prílohy č. 10 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neobsahovalo vyhodnotenie žiadnych ukazovateľov podľa
osobitných hmotnoprávnych predpisov, a teda je úvaha orgánu verejnej správy svojvoľná a „mimo

zákonom predpokladaných rozsah úvah“, ktoré sa pri skúmaní zaťaženia životného prostredia majú
aplikovať. Vyhodnotenie podľa § 11 a 12 Zákona o životnom prostredí predstavuje minimálny nutný
rozsah skúmania vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutím zo zisťovacieho konania sa podľa žalobcu
„prekonáva hmotnoprávna ochrana životného prostredia podľa § 11 Zákona o životnom prostredí
a procesnoprávna ochrana podľa § 38 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a je determinované úvahou orgánu verejnej správy o tom, aké vplyvy sa predpokladajú z vecných
hľadísk určených prílohou č. 10 k Zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Orgán
verejnej správy podľa žalobcu rezignoval na aplikáciu systematického, logického a teleologického
výklady práva v zmysle súdnej judikatúry. Ani jedna pripomienka žalobcu nie je podľa neho takýmto
spôsobom vyhodnotená. Uplatnenie kritérií podľa prílohy č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredieniejevrozhodnutiachorgánovverejnejsprávyviazanénajednotlivéosobitnéprávnepredpisy
upravujúce prahové hodnoty pre jednotlivé časti životného prostredia. Žalobca tvrdil, že všetky jeho
pripomienky uvedené vo vyjadrení k zámeru a aj odvolacie námietky boli relevantné a dostatočne
konkrétne. Žalobca ďalej namietal, že „správny orgán“ v odôvodnení svojho rozhodnutia neposúdil
opodstatnenosť jeho relevantných a konkrétnych námietok. Len samotné konštatovanie, že námietka

žalobcu je neopodstatnená, nie je riadnym odôvodnením rozhodnutia.

14. Žalobca ďalej namietal, že orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach neurčili stav
ovzdušia v zaťažovanom území, „vplyv navrhovanej činnosti ani stav, ktorý má nastať po realizácii
samotného zámeru“. V rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je možné nájsť prahové hodnoty vo

vzťahu k ochrane ovzdušia, ale ani k ochrane vôd. Rozhodnutia orgánov verejnej správy tak nespĺňajú
náležitosti v zmysle Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nakoľko žalobca ani nedokáže
identifikovať, či celková možná zaťaženosť územia bola prekročená alebo nie. Preto je pre žalobcu aj
obtiažne naformulovať konkrétnejší žalobný bod. Žalobca poukázal na Rozhodnutie Európskeho súdupre ľudské práva vo veci Vetrenko v. Moldavsko a tvrdil, že „rozhodnutie“ nie je zákonné, keďže boli
porušené povinnosti podľa § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda nebola
uvedená úvaha opodstatnenosti a účelnosti uložených podmienok. Uložené podmienky podľa žalobcu

nespĺňajú cieľ, účel a zmysel podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Uložené podmienky
realizácie zámeru podľa žalobcu nespĺňajú charakteristiku zmierňujúcich opatrení podľa § 29 ods. 13
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a § 17 ods. 1 Zákona o životnom prostredí. Určené
povinnosti sú len „nekvalifikovaným uvedením arbitrárnych povinností, ktorých jediným účelom a cieľom
je iba ich formalistické uvedenie v rozhodnutí bez toho, aby bol preukázaný ich účel zmierňovania

negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a či bez toho, aby sa preukázal ich akýkoľvek environmentálny
prínos“. Niektoré povinnosti sú len určením ďalšieho zisťovania stavu a vplyvov na životné prostredie
v nasledujúcich povoľovacích konaniach. Formalizmus uložených opatrení spočíva v tom, že sú iba
„doslovným odpisom pripomienok doručených príslušnému úradu“.

15. Žalobca tvrdil, že „rozhodnutie“ nie je odôvodnené podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa

jeho názoru môže správny súd preskúmať len také rozhodnutie, ktoré obsahuje zoznam podkladov
rozhodnutia, aby bolo možné „skontrolovať či úrad konal v súlade so zásadou materiálnej pravdy“,
ďalej voľnú úvahu podľa § 33 ods. 4 Správneho poriadku, kauzálny nexus právneho vyhodnotenia
a vyhodnotenie pripomienok účastníkov konania. Orgán verejnej správy neuviedol vecné a právne
vyhodnotenie pripomienok a doručených stanovísk, čo popiera účel a zmysel rozhodnutia podľa Zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa sú tak len formalistickými dokumentmi.

16. Podľa žalobcu nebolo v konaní zohľadnené stanovisko podľa § 16a ods. 1 Zákona o vodách, ktoré
je povinným podkladom rozhodnutia v zisťovacom konaní. O stanovisko nepožiadal ďalší účastník 1/

ako navrhovateľ a orgán verejnej správy ani netrval na jeho predložení, v dôsledku čoho je rozhodnutie
vydané v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku pre neúplné zistenie skutkového stavu. Žalobca
uviedol, že ide o transpozíciu „európskej smernice o vodách“ v zmysle Rozsudku Súdneho dvora
EurópskejúnievoveciC-461/2013,podľaktoréhonesmiebyťpovolenýprojekt,ktorýnemávyhodnotené
vplyvy na vody podľa Smernice o vodách. Žalovaný uviedol svoj názor na podstatu záväzného

stanoviska podľa § 16a ods. 1 Zákona o vodách a poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžp/3/2012.

17. Žalobca ďalej v správnej žalobe tvrdil, že orgán verejnej správy „nerozhodoval v administratívnom
konaní v súlade so zákonom o odpadoch, a to z dôvodu absencie eurokonformného výkladu“.

Následne žalobca všeobecne popísal ciele politiky v oblasti odpadov a tvrdil, že orgány verejnej správy
„majú povinnosť implementácie eurokonformného výkladu prostredníctvom tzv. nepriameho účinku
relevantnej únijnej regulácie“. Orgány verejnej správy mali aj v danom prípade postupovať tak, aby
bol naplnený cieľ Smernice o odpadoch a Smernice o skládkach odpadov, čo sa nestalo, a teda
rozhodli nezákonne. Podľa žalobcu je „frustrujúce, že takémuto primitívnemu, akože „zhodnocovaniu“

biologicky rozložiteľného odpadu, privolili všetky správne orgány v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie“. Orgán verejnej správy podľa žalobcu „nesprávne aplikoval relevantné ustanovenia
osobitných právnych predpisov povolením takejto produkcie nekvalitného kompostu s nízkym pomerom
uhlíka k dusíku, ktorý neobsahuje humusové látky a ani nezlepšuje obsah organických látok v pôde“.
Orgán verejnej správy „nevyvažoval právo na podnikanie a právo na priaznivé životné prostredie

a zohľadnil len záujem navrhovateľa zarobiť na príjme odpadov do kompostárne a s minimálnymi
nákladmi pri výlučne negatívnych vplyvoch na životné prostredie nasmerovať akože kompost na
rekultivácie vlastných skládok, čím navrhovateľ iba ušetrí náklady na nákup náhradných materiálov“.
Podľa žalobcu preto dostáva cirkulárna ekonomika a životné prostredie „na frak“. Žalobca tvrdil, že
orgány verejnej správy neuvažujú nad vyšším environmentálnym štandardom ako uviedol ďalší účastník

1/ v zmene svojho zámeru, ale len mechanicky prebrali jeho návrh bez toho, aby sa zaoberali tým,
či môže byť environmentálne kvalitnejší. Takéto rozhodovanie je podľa žalobcu v rozpore s „quintuple
helix modelom verejnej správy“. Orgány verejnej správy nerozhodovali tak, aby Slovenská republika
smerovala k dosiahnutiu cieľov určených Európskou úniou v politikách pre lepšie životné prostredie.
Orgány verejnej správy boli viazané rozhodovať s prihliadnutím na právne záväzné akty Európskej únie,

ktoré zaväzujú Slovenskú republiku na dosahovanie „určitých“ cieľov, čo sa však nestalo.

18. Žaloba ďalej namietal, že podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
a rozhodnutie žalovaného nebola rozptylová štúdia. Taktiež nebol označený osobitný právny predpisa počiatočný stav životného prostredia v časti ovzdušia, nebol kvantifikovaný vplyv realizácie zámeru
a ani to, či „táto zmena“ neprekročí prahové hodnoty pre maximálnu únosnosť zaťaženia územia.
Podľa žalobcu je neadekvátne a arbitrárne iba odhadovať množstvá zdrojov znečisťovania ovzdušia.

Zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov je nedokonalý aeróbny proces na otvorenej ploche
bez odvádzania vzdušniny do práčky vzduchu alebo biofiltra. Prevzdušňovanie iba prekopávaním
nezabezpečí potrebný prísun vzduchu k materiálu a ani rovnomernú teplotu v celom objeme skládky.
Hmotnostné toky emisií NH3 musia byť vypočítané na základe deklarovaných kapacít a emisných
faktorov podľa Európskej agentúry pre životné prostredie.

19. Žalobca namietal, že v konaní požadoval zabezpečenie opatrení v súlade s BAT 34, 36 a 37,
ktoré by zabezpečili uzavretie systému a odvod emisiami zaťaženej vzdušniny a aeróbneho procesu do
práčky a biofiltra, ktoré dokážu účinne eliminovať najmä tuhé znečisťujúce látky, amoniak a síru. Orgány
verejnej správy podľa žalobcu nepreukázali schopnosť ďalšieho účastníka 1/ zabezpečiť pri kapacite
15 000 t / rok účinnú elimináciu emisií zo vzdušniny a ani dôvod, prečo by eliminácia znečisťujúcich látok

vyrobených pri procesoch mala byť iná ako maximálna možná. Nepostupovali tak v súlade s účelom
a cieľom Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ovzduší“) a Zákona o odpadoch.

20. Žalobca v bode 5. správnej žaloby žiadal, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie

podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnu otázku o súladnosti aplikácie práva
v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie „so zmluvami“ v znení: „a) Či postup správneho
orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie bez toho, aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu životného
prostredia, je v súlade s právom Európskej únie; b) Či postup správneho orgánu, keď ani neuvažuje

o prísnejšom environmentálnom štandarde ako je uvedené v zámere navrhovateľa, je v súlade so
Smernicou EIA a právom Európskej únie“.

21. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zosumarizoval priebeh administratívneho konania a uviedol
podstatný obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podotkol, že žalobca v správnej
žalobe zopakoval identické námietky, ktoré vzniesol už v podanom odvolaní zo dňa 19. decembra

2022, pričom žiadnym spôsobom nenapadol argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí,
a ďalej namietal aj skutočnosti, ktoré neboli predmetom podaného odvolania. Správna žalobca je podľa
žalovaného koncipovaná všeobecne, žiadna z podaných námietok nie je odôvodnená vo vzťahu ku
konkrétnej posudzovanej zmene navrhovanej činnosti a žalobca sa vo svojich tvrdeniach neodvoláva
na žiadnu konkrétnu skutočnosť z predloženého administratívneho spisu.

23. Žalovaný uviedol, že podkladom jeho rozhodnutia bol administratívny spis orgánu verejnej správy
prvého stupňa a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol správnu úvahu pri použití
právnych predpisov a vyrovnal sa s návrhmi a námietkami žalobcu. Orgán verejnej správy prvého
stupňa postupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, vychádzajúc z § 29 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a z doručených
podkladov, ako posúdil kritériá z prílohy č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vo
vzťahu k predloženému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, ďalej ako sa vyrovnal s doručenými
stanoviskami dotknutých orgánov, rezortného orgánu a povoľujúceho orgánu.

24. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo
zisťovacieho konania bolo záväzné stanovisko podľa § 16a ods. 1 Zákona o vodách. Nakoľko bolo
ustanovenie § 73 ods. 21 Zákona o vodách v dôsledku nezosúladenia schválenia noviel Zákona o
vodách a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v legislatívnom procese vo svojom znenínevykonateľné, novelou Zákona o vodách účinnou od 1. mája 2023 bola z ustanovenia § 73 ods. 21
Zákona o vodách vypustená druhá veta.

25. Žalobca svoje tvrdenie, že výsledkom navrhovanej činnosti bude produkcia nekvalitného kompostu
s nízkym pomerom uhlíka k dusíku, ktorý neobsahuje humusové látky a nezlepšuje obsah organických
látok v pôde, nezdôvodnil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tvrdenia žalobcu o
nekvalitnomaneefektívnomspôsobekompostovaniabolineodôvodnené.Žalobcapožadovalvykonávať
aktívne prevzdušňovanie a realizovať uzavretý systém s biofiltrom a práčkou vzduchu vychádzajúc z

BAT 34 v zmysle Vykonávacieho rozhodnutia komisie (EÚ) č. 2018/1147 z 10. augusta 2018, ktorým sa
podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných
technikách(BAT)prispracovaníodpadu(ďalejako„Vykonávacierozhodnutiekomisie“).Ďalšíúčastník1/
ako navrhovateľ realizuje vonkajšie aeróbne spracovanie biologického odpadu, pre ktoré je určený BAT
36 a 37. V zmysle BAT 37 bude prevádzka kompostárne prispôsobená poveternostným podmienkam
a aktívne prevzdušňovanie kompostu je súčasťou technologického postupu jeho prípravy. Navrhovaná

činnosť teda bude v súlade s najlepšou dostupnou technikou v zmysle Vykonávacieho rozhodnutia
komisie. Žalobca o navrhovanej činnosti bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov tvrdí, že jej realizáciou
bude vznikať nekvalitný kompost.

26. Podľa žalovaného námietku absencie vyhodnotenia navrhovaných činností podľa ukazovateľov

osobitných hmotnoprávnych predpisov a ich zmien uvádza žalobca identicky vo viacerých konaniach
vedených podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez ohľadu na posudzovanú
činnosť. Orgán verejnej správy prvého stupňa v rozhodnutí zo zisťovacieho konania popísal jednotlivé
vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a na str. 20 – 21 a v súlade s prílohou č. 10
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ich vyhodnotil. Posúdil aj doručené stanoviská

dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu a rezortného orgánu. Žalobca nedoručil orgánu verejnej
správy prvého stupňa stanovisko podľa § 23 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
ani sa v priebehu celého zisťovacieho konania nevyjadril k podkladom rozhodnutia. Orgány verejnej
správy v predmetom prípade nerozhodujú podľa Zákona o odpadoch. Žalobca nepoukázal v na žiadnu
nezákonnosť a ako dôvod nesúladu uviedol len absenciu eurokonformného výkladu.

27. K námietke žalobcu ohľadom vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na stav ovzdušia predmetnej
lokalite žalovaný uviedol, že žalobca sa zrejme s predloženým oznámením o zmene navrhovanej
činnosti vôbec neoboznámil, nakoľko stav ovzdušia v predmetnej lokalite bol popísaný v kapitole 6.
Rozptylová štúdia, resp. emisno-technologický odborný posudok bude podkladom udelenia súhlasu na

prevádzkovanie stredného zdroja znečisťovania ovzdušia v zmysle § 17 ods. 1 Zákona o ovzduší tak,
ako to vo svojom odbornom stanovisku č. OU-TN-OSZP3-2022/020090-02 zo dňa 1. júna 2022 uviedol
príslušný dotknutý orgán na úseku ochrany ovzdušia.

28. Žalobca ďalej podľa žalovaného neuviedol žiadnu skutočnosť na podporu svojich tvrdení, že

uložené podmienky nespĺňajú charakteristiku zmierňujúcich opatrení v zmysle § 29 ods. 13 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ani podľa § 17 ods. 1 Zákona o životnom prostredí.
Podmienky zmiernenia negatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti boli určené dotknutými
orgánmi, rezortným orgánom a samotným spracovateľom dokumentácie a boli orgánom verejnej správy
prvého stupňa prenesené do výrokovej časti rozhodnutia, pričom jednotlivé podmienky sú konkrétne,

vykonateľné a odôvodnené.

29. Žalovaný mal za to, že postup žalobcu v správnom konaní vykazuje znaky šikanózneho konania,
ktorého jediným účelom je spôsobovať prieťahy v konaní. Žalobca sa do zisťovacieho konania prihlásil
až po zverejnení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom jeho jedinou relevantnou

námietkou bola požiadavka výsadby izolačnej zelene pozdĺž areálu. Žalovaný jeho námietke vyhovel
a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Orgán verejnej
správy prvého stupňa vyhovel požiadavke žalobcu a určil do výrokovej časti rozhodnutia pre ďalšieho
účastníka 1/ podmienku výsadby izolačnej zelene. Žalobca napriek tomu opäť podal odvolanie, pričom
tentokrát požadoval realizáciu vnútorného spôsobu kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu s

použitím práčky vzduchu a biofiltrov, nakoľko ním navrhované opatrenia výsadby izolačnej zelene už
neboli dostatočné. Žalobca bol oboznámený so všetkými podkladmi rozhodnutia, pričom mal možnosť
sa k nim vyjadriť, avšak toto právo nevyužil. V celom priebehu zisťovacieho konania sa žalobca k
predloženému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti vyjadril len v podaných odvolaniach. Dôkazomšikanózneho postupu žalobcu je aj skutočnosť, že žalobca namietal v odvolaní zo dňa 1. augusta 2022
nevykonanie konzultácii podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v procese
zisťovacieho konania. Žalobca sa pritom zisťovacieho konania nezúčastnil, napriek tomu namietal,

že mu bolo znemožnené efektívne sa zúčastniť procesu EIA. Žalobca v prejednávanej veci nemal
záujem na ochrane životného prostredia, ale viedol len spor pre spor. Žalovaný poukázal na Uznesenia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/14/2021 a sp. zn. 3Svk/18/2021.

30. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby podľa § 28 SSP správnu žalobu žalobcu

ako žalobu, ktorá má zjavne šikanózny charakter, odmietol, resp. ju zamietol ako nedôvodnú.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ k správnej žalobe

31. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22. septembra 2023 uviedol, že je
daný dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 28 SSP,

nakoľko správna žaloba má zjavne šikanózny charakter. Ak by správny súd správnu žalobu neodmietol
pre jej šikanózny charakter, ďalší účastník 1/ ju považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Zo správnej
žalobytotižniejevôbeczrejmé,naakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodochžalobcazakladá
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. V správnej
žalobe absentuje vymedzenie žalobných dôvodov ako náležitosť podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Ďalej

poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe len cituje ustanovenia právnych predpisov a opätovne
uplatnil tie isté námietky, ktoré už vniesol v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa bez ohľadu na argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v rámci konania
uplatňoval pripomienky, ktoré boli zjavne neopodstatnené a nemali význam pre rozhodnutie vo veci.
Ďalší účastník 1/ mal za to, že obe rozhodnutia obsahujú dostatočné odôvodnenie v súlade s § 47 ods.

3 Správneho poriadku, ako aj s § 20a písm. a) v spojení s § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie. Jednotlivé námietky a pripomienky žalobcu v správnej žalobe sú podľa ďalšieho
účastníka 1/ všeobecné, nedôvodné a vo väčšine prípadov aj nezrozumiteľne formulované, pričom
poukázal na konkrétne prípady. Ide o šablónovitú žalobu, ktorú žalobca pravdepodobne celoplošne
využíva na iniciovanie konaní o preskúmanie rozhodnutí vydaných podľa Zákona o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie. Zároveň ďalší účastník 1/ poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov ako
správnych súdov, ktorými boli šikanózne správne žaloby odmietnuté. Ďalší účastník konania 1/ preto
žiadal, aby správny súd správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 28 SSP,
alternatívne aby správny súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

Replika žalobcu

32. Žalobca v replike uviedol vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nemá osobitné náležitosti podľa § 20a písm. a) Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie. Ďalej uviedol, že orgánu verenej správy prikazuje posúdiť vplyv na vody nie

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale „právne záväzný rozsudok SDEU sp.
zn. C-461/13“. Žalobca všeobecne argumentoval absenciou eurokonformného výkladu a rozporoval
tvrdenie žalovaného o šikanóznom charaktere konania žalobcu s poukazom na názory a konanie B.
C. a tvrdený oportunizmus v postojoch žalovaného. Žalobca sa ďalej vyjadril k právu na konzultácie
podľa čl. 6 ods. 5 Smernice č. 2011/92/EÚ Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov

určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej ako „Smernica EIA“) a popísal
svoj postoj k rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k jeho osobe, ktorá podľa
jeho názoru porušuje základné právo na spravodlivosť „v kombinácii s politickou diskrimináciou na
politickú objednávku“. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného
je nezákonné, keďže žalovaný ignoroval vnútroštátnu, medzinárodnú a európsku právnu úpravu, ďalej

uviedol tvrdenia vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 20a Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, povinnosti spracovať emisný posudok a vyjadril svoje
postoje k otázke zneužitia práva a prieťahov v konaní. Odmietnutie správnej žaloby tak, ako to navrhoval
ďalší účastník 1/, považoval žalobca za porušenie základného práva na spravodlivosť podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

33. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania nevyužili svoje právo podať dupliku k replike žalobcu.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu

v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/36/2023 vedie na Správnom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/36/2023.

33. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 24. apríla 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade

s § 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
a v neprítomnosti ďalšieho účastníka 2/, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého
stupňa z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

34. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na predchádzajúcom
vyjadrení žalovaného a zdôraznila podstatné dôvody, prečo považuje rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa za zákonné.

35. Zástupkyňa ďalšieho účastníka 1/ na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na predchádzajúcom
vyjadrení ďalšieho účastníka 1/, zdôraznila jeho názor o šikanóznom charaktere správnej žaloby
a žiadala, aby správny súd správnu žalobu odmietol, prípadne ako nedôvodnú zamietol.

36.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby,

ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na
zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

38. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej

len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní
vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

39. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

40. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Podľa § 18 ods. 2 písm. d) Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predmetom

zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti
(ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti
B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,
povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

42. Podľa § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebob) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy

č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

43. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (2Dotknutá verejnosť
má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v

povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo
odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na
priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom
podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo
následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o
vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29

ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

44. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1)
Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho

konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná
zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.
(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto

zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b),
do troch pracovných dní po doručení

a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci,
b) zverejní na svojom webovom sídle.
(8) Dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto
skutočnosti a o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť,

v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať,
pričom zabezpečí sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť najmenej desať
pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.
(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému
orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní

od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje
za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.(10) Príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo
stanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná

činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. (13) Výroková časť
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom
o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať
podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena

nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj

podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

45. Podľa § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na konania podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,

g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

46. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaotom,ženavrhovateľom(ďalšímúčastníkomkonania
1/) oznámená zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie.

47. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu. Správne
súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu

správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť
dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm.
e) SSP. Niet pochýb o tom, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného
prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné

prostredie. Procesné práva zainteresovanej verejnosti musia byť realizované v súlade s vnútroštátnou
legislatívou, ktorá určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach
v oblasti životného prostredia. Ako akýkoľvek iný žalobca, aj zainteresovaná verejnosť je povinná
v správnej žalobe uviesť všetky zákonné náležitosti v zmysle § 182 SSP, vrátane dôvodov žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca

rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy za nezákonné. Žalobca je povinný poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať
prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, ani všeobecné tvrdenia o
práve verejnosti na priaznivé životné prostredie. Je pravda, že vymedzenie pojmu „žalobný bod,“ resp.
„žalobná námietka“ nemožno chápať príliš zužujúco, avšak pre správny súd musí byť aspoň v hrubých

rysoch možné vyvodiť, prečo žalobca považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné.
Dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia musia byť vymedzené aspoň tak, aby správny súd pri
aplikácii všeobecného pravidla, že súd pozná právo (iura novit curia) mohol dostatočne určiť, akým
smerom bude zameraný jeho súdny prieskum.

48. V bodoch 1. až 3. správnej žaloby (opísané v bode 10. tohto rozsudku) žalobca neuviedol
žiadne konkrétne žalobné námietky, ktorými by odôvodňoval nezákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, keďže neuviedol žiadnu priliehavú skutkovú a právnu argumentáciu
vzťahujúcu sa na prejednávanú vec. Je nepochybné, že žalobca je občianskym združeníms predmetom činnosti zabezpečujúcim presadzovanie verejných záujmov na ochranu životného
prostredia, ktorému prináležia oprávnenia vyplývajúce z vnútroštátnej a medzinárodnej právnej úpravy
zabezpečujúce možnosť presadzovať záujmy verejnej ochrany životného prostredia v rozličných

druhoch administratívnych procesov. Tieto žalobné námietky však nemajú konkrétny materiálny obsah
zabezpečujúci presadzovanie záujmov ochrany životného prostredia v konkrétnej prejednávanej veci.

49. Pokiaľ žalobca v bode 4. správnej žaloby všeobecne tvrdil, že mu vždy išlo o úplné, presné
a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt bude

mať na životné prostredie, pričom len poukázal na viaceré ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, Zákona o životnom prostredí a Správneho poriadku, správny súd uvádza, že
takéto tvrdenie žalobcu má len konštatačný charakter a nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na
základe ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy. Ako už správny súd uviedol vyššie, je povinnosťou žalobcu zrozumiteľne a určito formulovať
žalobné dôvody v správnej žalobe, keďže podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej

žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z
akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné. Je povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody správnej žaloby dostatočne konkrétne tak,
aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie

toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd
viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny
súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať
podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať
pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu
žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky

by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými
princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v
konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní
preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené
žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho
spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu. Uvedené platí aj

napriek skutočnosti, že žalobca podal správnu žalobu v postavení zainteresovanej verejnosti podľa §
42 ods. 1 písm. a) SSP ako združenie, ktoré si kladie za cieľ chrániť záujem verejnosti na ochrane
životného prostredia. Ani skutočnosť, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť presadzuje verejný
záujem na ochrane životného prostredia ho nezbavuje povinnosti uviesť v správnej žalobe konkrétne
dôvody, prečo považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Žalobca nepatrí do kategórie

tzv. slabších účastníkov konania (napr. fyzické osoby v konaniach o správnej žalobe v sociálnych
veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), a preto niet dôvodu, aby správny
súd akokoľvek napomáhal žalobcovi jeho usmerňovaním alebo vyhľadávaním dôvodov nezákonnosti
rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy aj bez jeho návrhu, resp. nad rozsah žalobcom
formulovaných žalobných bodov. Žiada sa tiež dodať, že správny súd už vydal množstvo rozhodnutí,

v ktorých upozorňoval žalobcu na potrebu konkretizácie žalobných námietok a na princípy súdneho
prieskumu zákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy.

50. Rovnako ani prosté uvedenie vybraných právnych predpisov a ich citácia bez toho, aby žalobca
v správnej žalobe uviedol, akým konkrétnym rozhodovaním alebo postupom orgánu verejnej správy

boli porušené a aký to malo dopad na verejné subjektívne práva verejnosti v oblasti životného
prostredia, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, ktorá by správnemu súdu umožňovala vykonať
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe
poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej úniea Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom uviedol len vybranú časť z ich odôvodní, správny
súd uvádza, že bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné
na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje

na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany
žalobcu relevantné, žaloba by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s
prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne
dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v danom prípade rozhodnutia žalovaného
spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Výňatky odôvodnení súdnych rozhodnutí

takéto kritériá nespĺňajú. Ohľadom viacerých všeobecných tvrdení žalobcu uvedených v správnej
žalobe, ktoré sú podľa ich obsahu len prezentáciou jeho názorov na posudzovanie vplyvov zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie, správny súd uvádza, že všeobecné tvrdenia a formulácie
použité žalobcom v tých parciálnych častiach správnej žaloby, ktoré neobsahujú konkrétnu skutkovú
a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, vzhľadom na vyššie
uvedené, neumožňujú súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím

orgánu verejnej správy prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, je súd
(rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je
zároveňkonkrétny(t.j.formulovanýdostatočnejasnýmspôsobom).Zarelevantnýmožnopodľaustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan

v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotenie ako
„opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci.

51. Všeobecný a nekonkrétny charakter má aj tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že „napadnuté
rozhodnutie“ (žalobca na viacerých miestach v správnej žalobe poukazuje len na „rozhodnutie“ bez toho,

aby uviedol, či má na mysli rozhodnutie žalovaného alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa, keďže v zmysle žalobného petitu sú predmetom súdneho prieskumu obe rozhodnutia, pričom
správny súd sa môže len domnievať z kontextu tvrdení žalobcu, o ktoré rozhodnutie sa v jednotlivom
prípade jedná) vo vyhodnotení kritérií podľa prílohy č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie neobsahovalo vyhodnotenie žiadnych ukazovateľov podľa osobitných hmotnoprávnych

predpisov, a teda je úvaha orgánu verejnej správy svojvoľná a „mimo zákonom predpokladaných
rozsah úvah“, ktoré sa pri skúmaní zaťaženia životného prostredia majú aplikovať. Ako už bolo
uvedené vyššie, bez toho, aby žalobca konkrétne uviedol, ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil,
či bolo dané kritérium vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej veci relevantné a aký dôsledok malo

jeho nevyhodnotenie na zistenie skutkového stavu veci v danom prípade, len samotné konštatovanie
žalobcu nemožno považovať takú žalobnú námietku, ktorá by bola spôsobilá spochybniť zákonnosť
rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nestačí len tvrdiť, že
neboli vyhodnotené bližšie nešpecifikované „ukazovatele podľa osobitných hmotnoprávnych predpisov“.
Správny súd nie je povinný a ani nemôže namiesto žalobcu sám vyhľadávať, ktoré „ukazovatele“

neboli podľa všeobecného tvrdenia žalobcu vyhodnotené. Navyše, predmetné tvrdenie žalobcu už bolo
obsahom jeho odvolacích námietok proti rozhodnutiu orgánu verenej správy prvého stupňa, s ktorými
sa žalovaný vysporiadal na str. 7 svojho rozhodnutia tak, že žalobca sa zrejme dôkladne neoboznámil
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže tento vyhodnotenie zmeny navrhovanej
činnosti podľa kritérií z prílohy č. 10 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedol na

stranách 20 až 24 svojho rozhodnutia, s čím sa stotožňuje aj správny súd, keďže z odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zrejmé, že orgán verejnej správy prvého stupňa
vyhodnotil vplyvy zmeny navrhovanej činnosti ďalšieho účastníka 1/ na chránené územia, ich ochranné
pásma a biodiverzitu, na faunu, flóru a ich biotopy, na štruktúru a využívanie krajiny, na horninové
prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery, na klimatické pomery,

na ovzdušie, na vodné pomery, na obyvateľstvo, na pôdu, popísal synergické a kumulatívne vplyvy
a vykonal posúdenie súladu zmeny navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou. Ak mal
žalobca za to, že niektoré konkrétne požiadavky podľa osobitných predpisov neboli orgánom verejnej
správy prvého stupňa (resp. ani žalovaným v odvolacom konaní) vyhodnotené, mal ich v správnej žalobe
uviesť spolu s tvrdením o porušení konkrétnych ustanovení zákona a o následkoch pre zákonnosť

rozhodnutia, čo však neurobil. Tvrdenia žalobcu, že rozhodnutím zo zisťovacieho konania sa prekonáva
hmotnoprávna ochrana životného prostredia podľa § 11 Zákona o životnom prostredí a procesnoprávna
ochrana podľa § 38 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, resp. že orgán verejnej
správy rezignoval na aplikáciu systematického, logického a teleologického výklady práva v zmyslesúdnej judikatúry, sú len prejavením názoru žalovaného, ktorý nie je spôsobilý sám osobe spochybniť
zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdenie
žalobcu v správnej žalobe, že všetky jeho pripomienky uvedené vo vyjadrení k zámeru boli relevantné

a dostatočne konkrétne, je navyše v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí a aj s obsahom
administratívneho spisu, keďže žalobca sa k podkladom rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa nevyjadril, nepredložil po upovedomení orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 13. júla
2022 žiadne svoje stanovisko a svoje výhrady prezentoval až v odvolaniach proti žalovaným zrušenému
Rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OUTN-OSZP3-2022/019789-016 zo dňa 25. júla

2022 a rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré je predmetom súdneho prieskumu
v tomto konaní.

52. Ako dostatočne konkrétnu žalobnú námietku nemohol správny súd vyhodnotiť ani tvrdenia žalobcu,
že orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach neurčili stav ovzdušia v zaťažovanom území,
„vplyv navrhovanej činnosti ani stav, ktorý má nastať po realizácii samotného zámeru“ a prahové hodnoty

vo vzťahu k ochrane ovzdušia, ale ani k ochrane vôd, a to rovnako pre ich všeobecnosť (viď bod
49. tohto rozsudku). Žalobca v správnej žalobe neuviedol, z ktorého konkrétneho ustanovenia zákona
vyplýva orgánom verejnej správy povinnosť uviesť žalobcom požadované „prahové hodnoty“ vo vzťahu
k ochrane ovzdušia a vôd, a na základe čoho sa domnieva, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa z tohto dôvodu nespĺňajú náležitosti podľa Zákona o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a o ktoré náležitosti sa má konkrétne jednať. Žalobca len všeobecne
konštatoval, že „rozhodnutím“ boli porušené povinnosti podľa § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, ktoré žalobca vzhliadal v tom, že v ňom nebola podľa jeho názoru uvedená
úvaha orgánu verenej správy o opodstatnenosti a účelnosti „uložených podmienok“, ktoré podľa žalobcu
nespĺňajú charakteristiku zmierňujúcich opatrení podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie a podľa jeho názoru sú len „nekvalifikovaným uvedením arbitrárnych povinností,
ktorých jediným účelom a cieľom je iba ich formalistické uvedenie v rozhodnutí bez toho, aby bol
preukázaný ich účel zmierňovania negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a či bez toho, aby sa
preukázal ich akýkoľvek environmentálny prínos“. Predmetné tvrdenia žalobcu podľa správneho súdu
nepredstavujú relevantnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného alebo rozhodnutia

orgánu verejnej správy, ale opätovne len vyjadrenie vlastného hodnotiaceho úsudku žalobcu, pričom len
samotná skutočnosť, že žalobca považuje opatrenia na obmedzenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti
určené vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa za nedostatočné, nespochybňuje
bez ďalšieho zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd považuje
zmierňovacie opatrenia v bodoch 1. až 14 výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa za

dostatočne konkrétne a vykonateľné, čím je naplnená zákonná požiadavka podľa § 29 ods. 13 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalobca neuviedol v správnej žalobe žiadnu argumentáciu,
ktoré konkrétne podmienky určené orgánom verejnej správy prvého stupňa v bodoch 1. až 14. výroku
jehorozhodnutiaazakéhozákonnéhodôvodunespĺňajúkritériákonkrétnehozmierňovaciehoopatrenia,
alelenvyjadrilsvojvlastnýsubjektívnypostojknim.Správnysúdopätovnepodotýka,ženiejeoprávnený

sám vyhľadávať namiesto žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy len na základe skutočnosti, že žalobca nepovažuje uložené zmierňujúce opatrenia vo vzťahu
k zmene navrhovanej činnosti ďalšieho účastníka 1/ za dostatočné, a to ani v prípade, ak je žalobca
zainteresovanou verejnosťou, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia.

53. Námietku nepreskúmateľnosti „rozhodnutia“, ktoré podľa žalobcu nie je odôvodnené podľa §
47 ods. 3 Správneho poriadku, správny súd taktiež nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. Žalobca
tvrdil, že podľa jeho názoru môže správny súd preskúmať len také rozhodnutie, ktoré obsahuje
zoznam podkladov rozhodnutia, aby bolo možné „skontrolovať či úrad konal v súlade so zásadou
materiálnej pravdy“, ďalej voľnú úvahu podľa § 33 ods. 4 Správneho poriadku, kauzálny nexus

právneho vyhodnotenia a vyhodnotenie pripomienok účastníkov konania. Správny súd má za to, že
na základe takto všeobecne uplatnenej námietky nemožno preskúmavané rozhodnutia tak orgánu
verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaného, považovať za nepreskúmateľné. V preskúmavaných
rozhodnutiach je uvedený postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, sú označené
dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali, ako aj skutkový stav, ktorý vyvodili z vykonaných

dôkazov, rozhodnutia obsahujú právne posúdenie veci a úvahy, ktorými sa orgány verejnej správy
spravovali pri ich vydaní. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnezaoberalpredloženýmoznámenímnavrhovateľa(ďalšiehoúčastníka1/)ozmenenavrhovanej
činnosti, pripomienkami a navrhnutými opatreniami subjektov, ktoré predložili svoje stanoviská, ako ajpodrobne a dostatočne konkrétne vyhodnotil dopady zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie
a jeho jednotlivé zložky (str. 20 až 24 rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa). Napadnuté
rozhodnutia orgánov verejnej správy spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutí podľa § 47 Správneho

poriadku, § 20a a § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

54. Rovnako tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy neuviedol vecné a právne vyhodnotenie
pripomienokadoručenýchstanovísk,čopopieraúčelazmyselrozhodnutiapodľaZákonaoposudzovaní
vplyvov na životné prostredie, nemožno považovať za relevantnú námietku nepreskúmateľnosti

napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to opätovne pre jeho všeobecnosť. Žalobca
v správnej žalobe neuviedol, ktoré konkrétne stanovisko dotknutého orgánu, rezortného orgánu alebo
povoľujúceho orgánu nebolo vyhodnotené a prečo to malo tak zásadný vplyv na obsah rozhodnutia
orgánu verejnej správy, že to spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Naopak, z odôvodnenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa je zrejmé, stanoviská ktorých orgánov boli v zisťovacom konaní
o zmene navrhovanej činnosti ďalšieho účastníka 1/ predložené, ako sa s nimi orgán verejnej správy

prvého stupňa vyrovnal (str. 8 až 15), pričom orgán verejnej správy ich zohľadnil v obsahu zmierňujúcich
opatrení v bodoch 1. až 14. výroku svojho rozhodnutia.

55. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe obsahovo vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného tvrdil, že žalovaný
vodôvodnenísvojhorozhodnutianeposúdilopodstatnenosťjehoodvolacíchnámietok,anidanétvrdenie

žalobcu nemohol správny súd považovať za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného,atoopätovneprejejvšeobecnosť,čoneumožňujesprávnemusúduvykonaťvtomtoohľade
súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Pre úplnosť ale správny súd konštatuje, že žalovaný sa na str.
5 až 8 svojho rozhodnutia konkrétne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (opísané v bodoch
6. až 9. tohto rozsudku), pričom poskytol zrozumiteľnú a konkrétnu argumentáciu, s ktorou sa správny

súd stotožňuje. Správny súd tiež podotýka, že len samotná nespokojnosť žalobcu s vysporiadaním sa
s jeho odvolacími námietkami, resp. jeho želanie, aby bolo vyhodnotenie žalovaným vykonané inak, t. j.
v súlade s jeho predstavou, nesvedčí o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa konajúci orgán verejnej moci (súd alebo orgán verejnej
správy) stotožnil s jeho názormi, čo vyplýva aj z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004.

56. Námietka žalobcu, že v konaní pred orgánmi verejnej správy nebolo zohľadnené stanovisko podľa §
16a ods. 1 Zákona o vodách, resp. že orgány verejnej správy predloženie takého stanoviska od žalobcu
ani nežiadali, nie je dôvodná. Žalobca uvedené namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy prvého stupňa, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s predmetnou otázkou dostatočne
vysporiadal, keď uviedol, že Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v žiadnom ustanovení
neurčuje, aby podkladom rozhodnutia zo zisťovacieho konania bolo záväzné stanovisko podľa § 16a
ods. 1 Zákona o vodách, pričom v dôsledku nezosúladenia schválenia noviel Zákona o vodách a Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v legislatívnom procese aplikácia ustanovenia § 73 ods.

21 poslednej vety Zákona o vodách nebola možná. Žalovaný tiež dodal, že záväzné stanovisko podľa §
16a ods. 1 Zákona o vodách sa vydáva len pre tie činnosti, ktorých realizáciou môže dôjsť k nesplneniu
environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) Zákona o vodách, pričom realizáciou zmeny
navrhovanej činnosti nedôjde k zmenám fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo k zmenám
hladiny útvaru podzemnej vody. Správny súd sa s uvedeným odôvodnením žalovaného stotožňuje

a považuje ho za zrozumiteľné a vecne správne. Nemožno konštatovať, že by orgány verejnej správy
tým, že od ďalšieho účastníka 1/ nepožadovali predloženie záväzného stanoviska podľa § 16a ods. 1
Zákona o vodách, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Rovnako
dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že v zisťovacom konaní nebola zohľadnená jeho požiadavka, aby
ďalší účastník 1/ zabezpečil opatrenia v súlade s BAT 34 v zmysle Vykonávacieho rozhodnutia komisie,

ktorá rovnako už bola predmetom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj v tomto ohľade zrozumiteľne uviedol, že ďalší účastník 1/
realizuje tzv. vonkajšie aeróbne spracovanie biologického odpadu, pre ktoré je v zmysle Vykonávacieho
rozhodnutia komisie určený BAT 36 a 37, a teda pri ďalším účastníkom 1/ zvolenom technologickom
postupe sa opatrenia podľa BAT 34 nerealizujú. Žalobca ani v správnej žalobe nespochybnil správnosť

záveru žalovaného a uviedol len svoje vlastné hodnotiace úsudky, že eliminácia znečisťujúcich látok do
ovzdušia pri výrobných procesoch kompostu ďalšieho účastníka 1/ by nemala byť iná ako maximálne
možná, a že orgány verejnej správy nepostupovali v súlade s „účelom a cieľom“ Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, Zákona o ovzduší a Zákona o odpadoch bez toho, aby uviedol konkrétneustanovenie zákona, ktoré orgány verejnej správy v tomto ohľade porušili a aký to malo mať vplyv
na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že podkladom
pre rozhodnutia orgánov verejnej správy nebola tzv. rozptylová štúdia, ani uvedenú námietku nebolo

možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Zo Stanoviska Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné
prostredie, štátnej správy ochrany ovzdušia č. OU-TN-OSZP3/2022/020090-002 zo dňa 1. júna 2022,
ktoré bolo podkladom rozhodnutia v zisťovacom konaní, vyplýva, že odborný emisno-technologický
posudok vypracovaný oprávnenou osobou (žalobcom požadovaná rozptylová štúdia) je ďalší účastník
1/ povinný predložiť spolu so žiadosťou o súhlas podľa § 17 ods. 1 Zákona o ovzduší, a to až v ďalšom

povoľovacom stupni, t. j. po zisťovacom konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v zmysle
správnej žaloby žalobcu. Orgány verejnej správy preto nepochybili, ak predloženie daného emisno-
technologického posudku nepožadovali v zisťovacom konaní podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie. Navyše, žalobca opätovne v správnej žalobe neuviedol ustanovenie zákona, ktoré
maliorgányverejnejsprávyvtomtoohľadeporušiťaprečosúichrozhodnutiaztohtodôvodunezákonné.
Žalobca v správnej žalobe uviedol len svoje subjektívne názory a hodnotenia vo vzťahu k ochrane

ovzdušia v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti ďalšieho účastníka 1/ (bod 18. tohto rozsudku),
čo nie je samé osebe spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa.

57. Viaceré hodnotiace tvrdenia a závery žalobcu opísané v bode 17. tohto rozsudku nepredstavujú

podľasprávnehosúdurelevantnéžalobnénámietky,alelenpolemikusdôvodmirozhodnutiažalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca nekonkretizoval, v čom má v tomto ohľade
spočívať nezákonnosť rozhodovania, resp. postupov orgánov verejnej správy, pričom správny súd
nemôže namiesto žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy (podrobnejšie viď bod 49. tohto rozsudku). Správny súd len pre úplnosť vo vzťahu k tvrdeniam

žalobcu o absencii eurokonformného výkladu orgánmi verejnej správy aplikovaných právnych predpisov
dopĺňa, že v slovenskom právnom systéme bola príslušná Smernica EIA, ako aj jednotlivé ustanovenia
Aarhuského dohovoru, transponované do Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v
znení neskorších predpisov, a preto vnútroštátne právne predpisy aplikované v preskúmavanej veci

predstavujú vo svojej podstate práve výkon práva Európskej únie (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27. júna 2024).

58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa

nie je nezákonné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

59. K návrhom žalovaného a ďalšieho účastníka 1/, aby správny súd správnu žalobu uznesením
odmietol z dôvodu, že sa podľa ich názoru jedná o tzv. šikanóznu žalobcu, správny súd uvádza, že
k hodnoteniu správnej žaloby ako šikanóznej je potrebné pristupovať reštriktívne, keďže odmietnutie

správnej žaloby bez jej vecného prejednania, môže byť v konflikte s právom fyzickej alebo právnickej
osoby na súdnu ochranu a prístup k súdu. Podľa Uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23. februára 2022, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 14/2022: „Odmietnutie správnej
žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi sankčný nástroj

„trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto
inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo
„v pochybnostiach v prospech“, teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní
konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné
zase dosahujú intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k

materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae
(odmietnutiu spravodlivosti)“. Ako vyplýva z citovaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, správnu žalobu možno odmietnuť ako šikanóznu podľa § 28 SSP len v prípadoch,
ak je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že je v celom svojom obsahu šikanóznym podaním, ktorého
účelom nie je domáhanie sa súdnej ochrany proti nezákonnosti rozhodovania alebo postupov orgánov

verejnej správy, ale samoúčelné využívanie prostriedkov právnej ochrany. Skutočnosť, že správny súd
nevyhodnotil žiadnu zo žalobných námietok žalobcu v jeho správnej žalobe ako dôvodnú, neznamená,
že sa jedná bez ďalšieho o šikanóznu žalobu. Pri uplatnení zásady in dubio pro reo preto správny súdpristúpil k vecnému prieskumu rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy
prvého stupňa.

60. Žalobca v správnej žalobe žiadal správny súd, aby Súdnemu dvoru Európskej únie položil
prejudiciálnu otázku v znení: „a) Či postup správneho orgánu, ktorým sa neustanoví záväzná podmienka
v rozhodnutí z konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bez toho, aby boli určené
porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu životného prostredia, je v súlade s právom Európskej
únie; b) Či postup správneho orgánu, keď ani neuvažuje o prísnejšom environmentálnom štandarde ako

je uvedené v zámere navrhovateľa, je v súlade so Smernicou EIA a právom Európskej únie“. Žalobca
návrh na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie bližšie neodôvodnil. Podľa čl.
267ZmluvyofungovaníEurópskejúniemáSúdnydvorEurópskejúnieprávomocvydaťpredbežnýnález
o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradu
alebo agentúr Únie. Primárnym účelom prejudiciálneho konania je teda zabezpečiť jednotnosť výkladu
práva pri jeho aplikácii súdmi členských štátov. Súdny dvor Európskej únie už opakovane vyslovil, že

čl. 267 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mu neumožňuje uplatniť predpisy Európskej únie na
konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Európskej únie
(napr. Rozsudok z 21. júna 2017 vo veci C-621/15, body 39 a 40). Podľa Rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C - 495/18, body 19 a 20 „Zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva,
že predpokladom prejudiciálneho konania je to, že vnútroštátne súdy skutočne riešia prebiehajúci

spor, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok z prejudiciálneho
konania ... návrh na začatie prejudiciálneho konania totiž nesmeruje k formulácii poradných názorov
na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale je odôvodnený potrebou spojenou s efektívnym riešením
sporu ...“ Žalobca vo svojom návrhu neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť
objasnené v prejednávanej veci a ani neformuloval také znenie prejudiciálnej otázky, z ktorého by bolo

zrejmé, ako môže byť prípadný rozsudok z prejudiciálneho konania zohľadnený pri riešení predmetu
tohto konania. Napokon, predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie nemôže byť otázka, či sa správne aplikovalo právo Európskej únie v konkrétnej veci. Správny
súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie, čo si implicitne vyžaduje prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm.

c) SSP, zamietol, pretože nezistil potrebu predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie.

61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov
konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný
si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom ani v
prípade, ak by si ich bol uplatnil, nebolo by spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny
súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle § 168 SSP).

Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, správny súd náhradu
trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré
by im uložil správny súd (§ 169 SSP).

62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová a členka senátu JUDr.

Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.