Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201633
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324201633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D., K. Marxa 24, 2. VJM group, s. r. o., Levice, Tekovská 2337/12, IČO: 50 516 230, o
zaplatenie 4 042,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 7. októbra 2024 č. k. 14C/35/2024-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku
o trovách konania (II.) vo vzťahu k žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa voči žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovisumuvovýške4042,38eurado3dníodprávoplatnostirozsudkustým,žeplnenímjednéhozo
žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného (I.). Žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého
žalovaného (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 511 ods. 1, § 788 ods. 1, §
797 ods. 2, 3, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods.
1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení, § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 2 písm. e) až i), § 3 ods. 1, §
4 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3, 4, § 10 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), § 12 ods. 1 písm. g), ods. 2
písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 07.
2024 (ďalej len „ZoPZP“), § 232 ods. 3, § 193, § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovaným nárok na náhradu poistného
plnenia, ktoré za žalovaných vyplatil poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Sociálnej poisťovni,
a. s. z poistnej udalosti č. 2180105047, v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
žalovaného v 2. rade, ktoré viedol v čase škodovej udalosti žalovaný v 1. rade ako vodič v zmysle §
12 ods. 1 písm. g) a ods. 2 písm. g) ZoPZP z dôvodu, že žalovaní porušili povinnosť uloženú im v

§ 10 ods. 1 písm. a) ZoPZP, a to oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku,
pričom žalovaný v 1. rade zároveň porušil aj povinnosť ustanovenú v § 10 ods. 3 písm. b) citovaného
zákona, a to bez zbytočného odkladu žalobcovi písomne oznámiť, že v súvislosti so škodovou udalosťou
sa začalo trestné stíhanie a zabezpečiť, aby bol žalobca informovaný o ich priebehu a výsledkoch.Súd sa v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu a dospel k záveru, že žalobca ako
poisťovateľ, ktorý vyplatil poistné plnenie predstavujúce uplatnené, preukázané a vyplatené náklady na
zdravotnú starostlivosť a nemocenské dávky v prospech subjektov DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.

v súlade s § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.
z. a v prospech Sociálnej poisťovni, a. s. v súlade s § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 v spojení s § 4
ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. za poistníka a za poisteného, ktorý nie je poistníkom z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby
podľa§12ods.1aods.2ZoPZP. Súdzároveňkonštatoval,žežalovanýv2.radeakodržiteľmotorového

vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, uzavrel so žalobcom zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z dôvodu ktorého je ako poistník (§ 2 písm. e) ZoPZP)
pasívne vecne legitimovaný v spore žalobcu ako poisťovateľa na úhradu žalobou uplatneného nároku
titulom náhrady poistného plnenia voči poistníkovi podľa § 12 ods. 1 ZoPZP. Žalovaný v 1. rade ako
vodič motorového vozidla porušil právnu povinnosť uloženú mu v § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu

v cestnej premávke a na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky
alebo jazdného pruhu, pričom porušením tejto povinnosti spôsobil škodu na zdraví poškodeného, za
ktorú zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v 1. rade s
poukazom na R 32/2014 pasívne vecne legitimovaný v predmetnom spore ako poistený, ktorý nie je
poistníkom podľa § 12 ods. 2 ZoPZP. Súd mal na základe nespornosti za preukázané, že dňa 25. 07.

2020 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla, ktorou
bola spôsobená jednak škoda na vozidle a majetku tretej osoby, ako aj škoda na zdraví poškodeného C.
E. (ďalej len ako „poškodený“), za čo bol žalovaný v 1. rade odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 04. 12. 2020 sp. zn. 4T/142/2020,
právoplatný dňa 23. 12. 2020. Dôsledkom škody na zdraví bola poškodenému poskytnutá zdravotná

starostlivosť poisťovňou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a od 18. 02. 2023 do 31. 03. 2023 bol
poškodený práceneschopný. Žalovaný v 2. rade mal ako držiteľ vozidla, ktorým bola spôsobená škoda
so žalobcom ako poisťovateľom uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 8050003932/18751 a zároveň aj Zmluvu o
havarijnom poistení č. 7050002266/19440. DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. poskytla poškodenému

zdravotnú starostlivosť a vyzvala žalobcu v súlade s § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. v
spojení s § 4 ods. 3 ZoPZP k úhrade vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému vo výške 1 582,08 eura, pričom žalobca jej túto náhradu vo výške 1 582,08 eura uhradil
dňa 06. 04. 2021 po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Sociálna poisťovňa, a. s. vyplatila poškodenému
nemocenské dávky za obdobie od 08. 08. 2020 do 31. 10. 2020 vo výške 2 460,30 eura a vyzvala

žalobcu v súlade s § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 3 ZoPZP k náhrade
škody, ktorá jej vznikla výplatou týchto dávok, pričom žalobca jej túto náhradu škody vo výške 2 460,30
eura uhradil dňa 28. 04. 2021 po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Uvedené skutočnosti mal súd
za preukázané nielen uplatnením fikcie nespornosti v súlade s § 151 ods. 1 CSP, ale tieto vyplývali aj
zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného v 1. rade a z listinných dôkazov predložených žalobcom.

Medzi stranami nebolo sporné, že konateľ žalovaného v 2. rade nahlásil žalobcovi dňa 27. 07. 2020
poistnú udalosť, ako aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade žalobcovi sám písomne vznik škodovej udalosti
nenahlasoval, ani žalobcovi písomne či iným spôsobom neoznámil, že sa v súvislosti so škodovou
udalosťou začalo trestné stíhanie. Žalovaný v 2. rade sa k podanej žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia
žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel. Žalovaný v 2. rade netvrdil, že by škodovú udalosť, nároky z ktorej

sú predmetom tohto konania (poškodenie zdravia spolucestujúceho) žalobcovi v súlade s § 10 ods. 1
písm. a) ZoPZP nahlásil do 15 dní po jej vzniku, resp. že by žalobou uplatnený nárok uhradil alebo, že
by jeho povinnosť plniť žalobcovi zanikla inak. Preto mal súd skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne nároku
na úhradu sumy 4 042,38 eura titulom náhrady poistného plnenia voči žalovanému v 2. rade podľa §
12 ods. 1 písm. g) ZoPZP za preukázané v súlade s § 151 ods. 1 CSP uplatnením fikcie nespornosti,

z dôvodu ktorého považoval súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu za dôvodnú. S
poukazom na procesnú obranu žalovaného v 1. rade ostala spornou skutočnosť, či žalovaný v 2. rade
písomne oznámil žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti - škody na zdraví poškodeného
do 15 dní po jej vzniku a zároveň či splnenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. a) ZoPZP
žalovaným v 2. rade zbavilo žalovaného v 1. rade povinnosti oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti

ako poistenému, ktorý nie je poistníkom. Spornou ostala aj skutočnosť, či nahlásenie škodovej udalosti
konateľom žalovaného v 2. rade dňa 27. 07. 2020 žalobcovi súvisela aj s nahlásením škody na zdraví,
na ktorú sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie. Súd poukázal na skutočnosť, že obrana žalovaného
v 1. rade, ktorý tvrdil, že škoda na zdraví bola konateľom žalovaného v 2. rade žalobcovi v súlade sozákonom riadne nahlásená, neobstojí. Žalobca si voči žalovanému v 1. rade uplatnil nárok na úhradu
sumy vo výške 4 042,38 eura titulom náhrady poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP nie
len z dôvodu porušenia povinnosti nahlásiť škodovú udalosť do 15 dní po jej vzniku (§ 10 ods. 1 písm.

a) ZoPZP), ale aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade porušil povinnosť ustanovenú v § 10 ods. 3 písm.
b) ZoPZP, a to bez zbytočného odkladu žalobcovi ako poisťovateľovi písomne oznámiť, že v súvislosti
so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie a zabezpečiť, aby bol žalobca informovaný o ich
priebehu a výsledkoch. Žalovaný v 1. rade skutkové tvrdenie žalobcu o porušení jeho povinnosti podľa §
10 ods. 3 písm. b) ZoPZP nepoprel, nenavrhol súdu vykonať dôkaz preukazujúci opak tohto skutkového

tvrdenia a zároveň, ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 07. 10. 2024 (1:37:23 hod.
- 1:37:45 hod.), žalovaný v 1. rade na pojednávaní potvrdil, že začatie trestného stíhania žalobcovi
neoznámil.Porušeniepovinnostiustanovenej§10ods.3písm.b)ZoPZPžalovanýmv1.radetaknebolo
medzi stranami sporné, z dôvodu ktorého dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči
žalovanému v 1. rade je dôvodný a žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu poistného
plnenia spolu v sume 4 042,38 eura, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla podľa § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP v spojení s § 10 ods. 3 písm. b) ZoPZP, a to
bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný v 2. rade písomne oznámil žalobcovi vznik škody na zdraví
poškodeného do 15 dní po jej vzniku. Uvedená obrana žalovaného v 1. rade neobstojí ani z dôvodu, že
oba zodpovedné subjekty, t.j. aj žalovaný v 2. rade ako poistník, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 427
Občianskehozákonníka,akoajžalovanýv1.radeakovodičmotorovéhovozidla,ktorýmbolaspôsobená

škoda na zdraví, za ktorú žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a na
ktorého sa vťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa
zákonač.381/2001Z.z.vzmysle§4ods.1ZoPZP,súobajapovinnísamostatneoznámiťpoisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 písm. a) ZoPZP.
To znamená, že oznámenie vzniku škodovej udalosti poisťovateľovi jedným zodpovedným subjektom

nezbavuje druhého zodpovedného subjektu (žalovaného v 1. rade) povinnosti oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti, tak ako nesprávne žalovaný v 1. rade prezentuje. Z uvedených dôvodov dospel
súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade je dôvodný nie len
pre porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade bez zbytočného odkladu žalobcovi ako poisťovateľovi
písomne oznámiť, že v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie, ale aj pre porušenie

povinnosti žalovaného v 1. rade oznámiť vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku a žalobca
má v súlade s § 12 ods. 2 písm. g) ZoPZP voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu poistného
plnenia spolu v sume 4 042,38 eura, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla a žaloba je voči žalovanému v 1. rade dôvodná v celom rozsahu. Z uvedených
dôvodov dokazovanie skutočnosti, či žalovaný v 2. rade písomne oznámil vznik škodovej udalosť do 15

dnípojejvznikužalobcovivovzťahukdôvodnostižalobouuplatnenéhonárokužalobcuvočižalovanému
v1.radebolonadbytočné.Napriektejtonadbytočnostisasúdstoutoprocesnouobranoužalovanéhov1.
rade zaoberal a dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť o písomnom nahlásení škodovej udalosti (škody na zdraví poškodeného) žalovaným
v 2. rade žalobcovi do 15 dní po jej vzniku. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že

konateľ žalovaného v 2. rade dňa 27. 07. 2020 o 20:44 hod. písomne nahlásil vznik škody na vozidle
EČ: D., ku ktorej došlo dôsledkom nehody, ktorú zavinilo predmetné vozidlo z dôvodu mikro spánku
vodiča (žalovaného v 1. rade) s číslom poistnej udalosti č. 2041042751, pričom žalovaný v 2. rade si
uplatnil škodu z havarijného poistenia č. 7050002266/19440 vzťahujúceho sa na motorové vozidlo EČ:
D.. Žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi len vznik škody na motorovom vozidle, a nie škody na zdraví

poškodeného, na ktorú sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, tak ako tvrdil žalovaný v 1. rade. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak
zo samotného hlásenia škodovej udalosti žalovaným v 2. rade na č. l. 56, ktorým konateľ žalovaného
v 2. rade nahlásil škodovú udalosť k havarijnému poisteniu č. poistnej zmluvy 7050002266/19440,
a nie k povinnému zmluvnému poisteniu č. 8050003932/18751. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade

dňa 27. 07. 2020 písomne nahlásil len vznik škody na vozidle vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu
konateľa žalovaného v 2. rade ako svedka, poškodeného v trestnom konaní. Pri tomto výsluchu konateľ
žalovaného v 2. rade uviedol, že škodu na vozidle si bude uplatňovať z havarijného poistenia, ktoré bolo
na predmetné vozidlo a zároveň uviedol, že žiadna iná škoda žalovanému v 2. rade touto dopravnou
nehodou nevznikla. Aj zvukové nahrávky telefonických hovorov uskutočnených konateľom žalovaného

v 2. rade s pracovníkom žalobcu dňa 28. 07. 2020 a dňa 30. 07. 2020 svedčia o tom, že žalovaný v 2.
rade nahlásil žalobcovi len poistnú udalosť č. 2041042751 z havarijného poistenia, a to vznik škody na
vozidle, a nie poistnú udalosť č. 2180105047, ktorou bolo poškodenie zdravia poškodeného, na ktorú sa
vzťahovalo povinné zmluvné poistenie č. 8050003932/18751. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, žežalovaný v 1. rade nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o písomnom hlásení škody na zdraví žalovaným
v 2. rade žalobcovi dňa 27. 07. 2020. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že konateľ žalovaného v 2.
rade nahlásil poškodenie zdravia, a to zaslaním správy o nehode poistenie motorových vozidiel, v

ktorom bolo zaškrtnuté políčko poškodenie zdravia žalobcovi elektronicky súd uviedol, že toto skutkové
tvrdenie žalovaný v 1. rade nepreukázal. Predloženie nevyplneného formulára, ktorý obsahuje aj políčko
poškodenie zdravia, nemožno považovať za preukázanie povinnosti písomne nahlásiť vznik škodovej
udalosti, v tomto prípade poškodenie zdravia. Škodovou udalosťou sa v zmysle § 2 písm. h) ZoPZP
rozumie skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa,

teda jednak škodová udalosť súvisiaca so škodou na motorovom vozidle, ako aj škodová udalosť
súvisiaca so škodou na zdraví poškodeného. Preto preukázanie oznámenia vzniku škody na motorovom
vozidle súvisiacej s poistnou udalosťou z havarijného poistenia nemala pre rozhodnutie vo veci význam,
nakoľko žalobca si podanou žalobou uplatnil nároky spojené so vznikom škody na zdraví poškodeného
prevádzkou motorového vozidla súvisiace s poistnou udalosťou č. 2180105047 z povinného zmluvného
poistenia, a nie súvisiace s poistnou udalosťou č. 2041042751 z havarijného poistenia. Súd dodal, že aj

keby žalovaný v 1. rade preukázal skutočnosť, že žalovaný v 2. rade písomne oznámil žalobcovi vznik
škodynazdravíspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlaEČ:D.(čovsporepreukázanénebolo),táto
skutočnosť by nebola spôsobilá ovplyvniť záver súdu o dôvodnosti podanej žaloby aj voči žalovanému
v 1. rade jednak z dôvodu, že súd už konštatoval dôvodnosť podanej žaloby voči žalovanému v 1. rade
pre porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade bez zbytočného odkladu žalobcovi písomne oznámiť, že

v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie, ako aj z dôvodu, že povinnosť nahlásiť
škodovú udalosť do 15 dní po jej vzniku mal aj samotný žalovaný v 1. rade, ktorý spôsobil škodu
prevádzkou motorového vozidla ako vodič tohto vozidla. Súd zamietol návrh žalovaného v 1. rade na
výsluch konateľa žalovaného v 2. rade z dôvodu, že výsluch konateľa žalovaného v 2. rade nebol
spôsobilý preukázať písomné hlásenie škodovej udalosti, teda tento dôkaz nedisponoval výpovednou

potenciou a zároveň vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nadbytočné, nakoľko nárok žalobcu
voči žalovanému v 1. rade bol preukázaný s poukazom na nespornosť skutočnosti, že žalovaný v 1.
rade porušil povinnosť oznámiť začatie trestného stíhania žalobcovi a zároveň sám žalobcovi neoznámil
vznik škodovej udalosti. Ďalšie dokazovanie skutočnosti o splnení povinnosti žalovaného v 2. rade
písomne nahlásiť škodovú udalosť žalobcovi v súlade s § 10 ods. 1 písm. a) ZoPZP preto súd považoval

za nehospodárne a nadbytočné. Súd vo vzťahu k návrhu žalovaného v 1. rade, aby súd vyžiadal od
konateľa žalovaného v 2. rade mailovú komunikáciu ohľadom hlásenia nehody poisťovňou, uplatnil
sudcovskú koncentráciu konania v súlade s § 153 CSP, nakoľko žalovaný v 1. rade tento dôkaz navrhol
vykonať až na pojednávaní a jeho vykonanie by znamenalo odročenie konania a nutnosť ďalšieho
pojednávania, pričom žalovaný v 1. rade bol o svojich procesných povinnostiach riadne poučený, že

prostriedky procesnej obrany je povinný uplatniť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať v súlade s § 153
v spojení s § 149 CSP. Preto obrana žalovaného v 1. rade, že nevedel, že takýto návrh mal predostrieť
už v písomnej fáze konania, resp. že si myslel, že tento dôkaz doloží žalobca, neobstojí. Súd dodal,
že ani vykonanie tohto dôkazu, s poukazom na uvedené, by neovplyvnilo záver súdu o dôvodnosti
podanej žaloby voči žalovanému v 1. rade. K návrhu žalovaného v 1. rade, aby súd vyžiadal od žalobcu

nahrávku telefonického rozhovoru zo dňa 27. 07. 2020 v dopoludňajších hodinách súd uviedol, že
nemohol žalobcovi uložiť povinnosť predložiť nahrávky, ktorými žalobca nedisponuje, keď podľa tvrdení
zástupkyne žalobcu žalobca predložil súdu všetky nahrávky k predmetnej škodovej udalosti, ktorými
disponoval a iné nahrávky nemá, pričom súd tvrdenie žalobcu považoval za dôveryhodné a tvrdenia
žalovaného v 1. rade za zmätočné, keď žalovaný v 1. rade tvrdil, že ohľadne umiestnenia poškodeného

vozidla do servisu komunikoval so žalobcom sám, hoci vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
ohľadne umiestnenia vozidla do servisu komunikoval so žalobcom konateľ žalovaného v 2. rade.

1.2. V prejednávanej veci škodová udalosť, ktorá bola dôvodom vzniku škody, ktorej náhrady sa
žalobca od žalovaných v konaní domáha, sa stala dňa 25. 07. 2020. Z vykonaného dokazovania a

nesporných skutkových tvrdení strán vyplynulo, že žalobca ako poisťovateľ zodpovednosti žalovaných
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s cieľom uspokojiť uplatnené a preukázané nároky
poisťovní za vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti a nemocenské dávky z titulu škody na zdraví
poškodeného v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 25. 07. 2020 spôsobenej žalovaným 1. rade ako
vodičom motorového vozidla EČ: D. vyplatil dňa 06. 04. 2021 a dňa 28. 04. 2021 poistné plnenia

spolu v sume
4 042,38 eura z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ev. č. D. (poistná zmluva č. 8050003932/18751). Náhrady vyplateného
poistného plnenia sa žalobca proti žalovaným domáhal v predmetnom spore v zmysle § 12 ods. 1písm. g) a ods. 2 písm. g) ZoPZP. Súd mal preukázané porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade
ako poisteného a žalovaného v 2. rade ako poistníka, uloženej im zákonom č. 381/2001 Z. z. podľa
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. povinnosť do 15 dní písomne oznámiť žalobcovi

vznik poistnej udalosti. Hlásenie nehody - odôvodnenie doručené žalovaným 1. rade žalobcovi nemožno
považovať za hlásenie škodovej udalosti, nakoľko zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného v 1.
rade išlo o odpoveď žalovaného v 1. rade na dotaz žalobcu zo dňa 02. 10. 2020. Navyše, hlásenie
neobsahuje dátum vyhotovenia, pričom žalobca uviedol, že mu bolo doručené až dňa 19. 11. 2020.
Žalovaný v 2. rade nahlásil žalobcovi len škodovú udalosť súvisiacu so škodou na vozidle s číslom

poistnej udalosti č. 2041042751, pričom žalovaný v 2. rade si uplatnil škodu z havarijného poistenia č.
7050002266/19440. Žalovaný v 1. rade zároveň svojou pasivitou porušil i povinnosť v zmysle § 10 ods.
3 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., keď žalobcovi bez zbytočného odkladu písomne neoznámil, že v
súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie a zabezpečiť, aby bol žalobca informovaný
o ich priebehu a výsledkoch. Žalovaný v 1. rade bol dňa 02. 10. 2020 v súvislosti s dopravnou nehodou
vypočutý v procesnom postavení obvineného, to znamená, že v súvislosti s dopravnou nehodou mu

bolo vznesené obvinenie už pred daným výsluchom, no i napriek zákonnej povinnosti uvedené oznámiť
žalobcovi bez zbytočného odkladu, tak žalovaný v 1. rade neurobil. Súd mal za preukázané i porušenie
povinností podľa § 4 ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. žalovaným v 1. rade, dôsledkom
čoho bol žalovaný v 1. rade zodpovedný za vzniknutú škodu. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu skutočností predpokladaných hypotézou

hmotnoprávnej normy, od ktorej odvodzoval žalobou uplatnený nárok, a to ustanovením § 12 ods. 1
písm. g) a ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., preto súd žalobe vyhovel. Uvedený nárok podľa
§ 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je charakteristický skutočnosťou, že predpokladá taxatívne vymedzený
okruh situácií, kedy žalobca môže ako poisťovateľ tento nárok uplatniť. Určený okruh situácií nemožno
rozširovať na základe zmluvy, avšak toto ustanovenie možno považovať za ustanovenie garantujúce

právo poisťovateľovi, ak sú splnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovateľa podľa § 12 zákona č.
381/2001 Z. z. je limitovaný výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou
právnej normy podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Pre naplnenie nároku žalobcu, t.j. poisťovateľa,
je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a
preukázať vyplatenie peňažných prostriedkov. Uvedené v prejednávanej veci splnené bolo.

1.3. Vo vzťahu k časti výroku rozsudku, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného súd uviedol, že v danom prípade ide o nepravú
solidaritu. Žalovaní v 1. a 2. rade majú postavenie samostatných spoločníkov, avšak zdrojom záväzku
škodcu je zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu

vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 OZ a zdrojom záväzku
žalovaného v 1. rade je zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa §
420 OZ. Teda titul, na základe ktorého má plniť žalovaný v 1. rade, je odlišný od toho, na základe
ktorého má plniť žalovaný v 2. rade. Medzi žalovanými nevzniká pasívna solidarita a vo výroku rozsudku
preto musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že splnením jedného z nich zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého. Takáto úprava teda zároveň vylučuje možnosť duplicitného plnenia zo
strany obidvoch zodpovedných subjektov, a to z dôvodu, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť druhého subjektu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vznikol mu proti
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac
ho ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) c) f) a h) CSP. Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších

písomných vyjadrení a výpovede do zápisnice pred súdom. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil
vec, pričom nebral do úvahy jeho argumenty k veci. Má za to, že bola odňatá možnosť na spravodlivý
súdny proces žalovaného v 2. rade. Niekoľkokrát súdu oznamoval, že konateľ spoločnosti D. B., ktorý
koná v mene žalovanej spoločnosti, je vo vyšetrovacej väzbe. Je mu zrejmá skutočnosť elektronickej
komunikácie právnických osôb, avšak je nesporné, že žalovaný v 2. rade je právnická osoba, štatutára

má vo vyšetrovacej väzbe, kde nemôže mať a nemá prístup k svojej elektronickej schránke. Výpoveď
konateľa žalovanej spoločnosti bola v tomto konaní dôležitá, pričom súd tento dôkaz nevykonal, pričom
žalovaná spoločnosť existuje. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade sa k podanej žalobe nemohol
vyjadriť, keďže o pojednávaní nemal a nemohol mať vedomosti, na čo súd upozorňoval. Skutočnosti,ku ktorým by sa žalovaný v 2. rade mal vyjadriť, sú tie, že konateľ žalovanej spoločnosti zasielal
elektronické hlásenie o nehode, pričom svojou osobnou účasťou a následnou výpoveďou pred súdom
by túto skutočnosť potvrdil. Tiež by potvrdil, že formulár, ktorý predložil žalobca, on osobne nevypĺňal a

následne žalobcovi nezaslal a že telefonický rozhovor, ktorý bol zo dňa 27. 07. 2020, ktorý žalovaný v
1. rade požadoval predložiť zo strany žalobcu, ktorý tel. rozhovor žalobca „nenašiel“, bol telefonátom o
informovaní, že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu osoby. Doslova tel. rozhovor so zamestnancom
žalobcu prebiehal v tom smere, že konateľ žalovaného v 2. rade uviedol meno zranenej osoby a
zamestnanec žalobcu na druhej strane uviedol, že meno zranenej osoby si zistia samy. Na základe

tohto telefonátu, po poučení zamestnancom žalobcu konateľ žalovaného v 2. rade zaškrtol kolónku,
že došlo k zraneniu osoby. Konateľ žalovaného v 2. rade by tiež potvrdil, že rozhovor zo dňa 28. 07.
2020, ktorý je predložený žalobcom na CD nosiči, je zmanipulovaný, upravený, nakoľko v skutočnosti
telefonoval žalovaný v 1. rade, avšak na nosiči je hlas konateľa žalovaného v 2. rade. Dôkazom toho je
aj priebeh nahrávky, kde na začiatku rozhovoru konateľ spoločnosti uviedol číslo poistnej udalosti, ktoré
mu nebolo známe, po pár vetách rozhovoru ho pracovníčka žalobcu oslovila menom p. C.. Manipuláciu

s týmto rozhovorom zo dňa 28. 07. 2020 potvrdzuje aj rozhovor z 30. 07. 2020, ktorý bol tiež čiastočne
zmanipulovaný a na začiatku rozhovoru, keď sa pracovníčka žalobcu dotazovala konateľa žalovaného
v 2. rade na číslo poistnej udalosti jej viac krát zopakoval, že číslo poistnej udalosti nevie. V zmysle §
4 ods. 1 ZoPZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve, čo neznamená, že oznámenie vzniku

škodovej udalosti jedným subjektom je nepostačujúce. Jednalo sa o jednu škodovú udalosť, nahlásenú
držiteľom motorového vozidla, ktoré nehodu spôsobilo. Záverom uviedol, že žalobca v tomto konaní
využil skutočnosť, že kľúčové dôkazy, ako písomný dokument o nahlásení škodovej udalosti, telefonické
nahrávky sú pre žalovaných nedostupné a predložil dôkazy, ktoré sa nezakladajú na pravde, a ktoré
boli upravené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade uvádza, že
bola odňatá možnosť na spravodlivý proces žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1. rade môže podávať
odvolanie z dôvodu, ak by súd jemu odňal možnosť konať pred súdom, a nie z dôvodov týkajúcich

sa žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je právnickou osobou, ktorej sa písomnosti doručujú
do elektronickej schránky. Pokiaľ má žalovaný v 2. rade len jedného konateľa, bolo v jeho záujme,
aby udelil oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou inej osobe a určil rozsah
jej oprávnení. Pokiaľ by žalovaný v 2. rade už reálne nevykonával podnikateľskú činnosť a štatutár
nevykonal kroky vedúce k zrušeniu právnickej osoby, je to tiež jeho zodpovednosť. Žalovaný v 1. rade

sa k žalobe vyjadril a pojednávania sa riadne zúčastnil, pričom svoje tvrdenia nevedel preukázať, resp.
ním uvádzané skutkové tvrdenia boli v rozpore s vykonanými dôkazmi. V konaní preukázali, doložením
elektronického hlásenia škodovej udalosti z havarijného poistenia, že sa v ňom žiaden údaj o zranenej
osobe nenachádza. Z vypočutých telefonických záznamov je tiež zrejmé, že zranenie osoby nebolo
spomenuté, riešilo sa výlučne len poškodenie motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená

škoda na zdraví. Odmietol tvrdenie, že malo dôjsť k manipulácii záznamov telefonických hovorov.
Nemohli predložiť dôkaz, ktorý neexistuje, resp. takýto dôkaz neevidujú. Žiaden formulár, v ktorom
by bola kolónka o zranení osoby im predložený nebol. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní predložil
len nevyplnený formulár, čo však nemožno považovať za preukázanie povinnosti písomne nahlásiť
vznik škodovej udalosti poisťovateľovi. O zranení osoby sa dozvedeli až momentom uplatnenia nárokov

zdravotnej poisťovne. Likvidátorka po uplatnení nároku na náhradu škody z PZP listami zo dňa 18.
03. 2021 adresovanými spoločnosti VJM group, s. r. o. i vodičovi p. C. zasielala žiadosť o nahlásenie
poistnej udalosti. Nakoľko poistná udalosť nebola po zaslaní žiadostí nahlásená, likvidátorka listami zo
dňa 06. 04. 2022 opätovne vyzvala spoločnosť VJM group, s. r. o. i vodiča p. C., aby nahlásili PU. Vo
výzvach na nahlásenie je uvedené, že ak udalosť medzičasom nahlásili, aby im oznámili túto skutočnosť

obratom, najneskôr však do piatich pracovných dní od prevzatia našej výzvy. Spoločnosť VJM group,
s. r. o., ani vodič p. C. nereagovali. Nereagovali ani na zaslané výzvy zo dňa 05. 05. 2021 a 01. 07.
2021 na úhradu postihu za neoznámenie vzniku PU. Súd správne poznamenal, že tvrdenia žalovaného
v 1. rade na pojednávaní boli zmätočné a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nevyhovel ďalším návrhom na
vykonanie dokazovania. Žalovaný v 1. rade ani netvrdil, že by písomne nahlásil vznik škodovej udalosti

žalobcovi. Zdôraznil, že žalovaný v 1. rade nielen porušil povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti do
15 dní od jej vzniku, ale ani žalobcovi bez zbytočného odkladu písomne neoznámil, že sa v súvislosti
so škodovou udalosťou začalo voči nemu trestné stíhanie. K tomuto ani obrana žalovaného v 1. rade
nesmerovala. Ak by aj bola škodová udalosť písomne nahlásená včas, žalobca by mal oprávnenieuplatniť si voči žalovanému v 1. rade postih aj z tohto dôvodu. Trestný rozkaz im bol na ich vyžiadanie
doložený poisťovňou Dôvera, ktorá si uplatňovala právo na náhradu vyplatených liečebných nákladov.
Žalovaný v 1. rade tak porušil nielen ust. § 10 ods. 1 písm. a), ale aj ods. 3 cit. ustanovenia a nárok voči

nemu je dôvodný. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), stranou (žalovaným v 1. rade), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancievmedziachdanýchrozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v 1. rade v odvolaní
dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil,
pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalovaný v 1. rade uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného uvádza nasledovné:

9. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného v 1. rade bolo to, že žalovanému v 2. rade bola odňatá

možnosť na spravodlivý súdny proces. Malo k tomu dôjsť z dôvodu, že konateľ spoločnosti D. B. je
vo vyšetrovacej väzbe, nemá prístup k svojej elektronickej schránke, pričom jeho výpoveď je v tomto
konaní dôležitá. K tomu odvolací súd uvádza, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane.
Stranami sú žalobca a žalovaný (§ 60), avšak Civilný sporový poriadok právo podať odvolanie priznáva
strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom pri

posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech niektorej strany bude porovnanie petitu žaloby s výrokom
rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danej veci bolo žalobe žalobcu vyhovené v plnom rozsahu, pričom
na strane žalovaných vystupovali dva subjekty, pričom tým, v akom postavení sú v danej veci žalovaní,
sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 67. napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa s jeho
záverom, že v danej veci majú žalovaní samostatné postavenie, stotožňuje. To sa potom odzrkadlilo

aj v napadnutom rozsudku, keď súd prvej inštancie toto ich postavenie vyjadril tým, že aj keď boli
zaviazaní na to isté plnenie, plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia
povinnosť druhého žalovaného. Keďže žalovaný v 2. rade odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
nepodal, za takejto situácie je potom rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
už právoplatný a žalovaný v 1. rade nie je osobou, oprávnenou namietať, či je toto rozhodnutie správne,

či bola žalovanému odňaté právo na spravodlivý súdny proces, pretože výrok vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade nie je vydaný v neprospech žalovaného v 1. rade. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné sa
zaoberať týmito odvolacími dôvodmi žalovaného v 1. rade, pričom odvolací súd k nim len dodáva, že súd
prvej inštancie pri doručovaní písomností žalovanému v 2. rade postupoval v súlade s ustanoveniami
§ 112 a § 106 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že ho podáva aj podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, teda, že
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený senát. K tomuto odvolaciemu dôvodu sa okremtoho, že toto ustanovenie uviedol v odvolaní, viac nevyjadril, neuviedol k nemu dôvody, preto sa odvolací
súd týmto odvolacím dôvodom pre absenciu dôvodov nezaoberal.

11. V ďalších dôvodoch odvolania namietal nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne
posúdenie veci. Právne posudzovanie veci je pritom činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na
základe podkladov predložených stranou sporu) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej
normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci
je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový

stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne
interpretoval).

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov
(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Súd
v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,

ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie
strán sporu.

14. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada,
vyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá
v § 191 ods. 1 CSP, znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že
sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné

meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v
podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

15. Skutkovými zisteniami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie

taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli
najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickýrozpor,alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje hore označenému zákonnému ustanoveniu.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie, vychádzajúc z návrhov strán sporu, ktoré považoval za potrebné v tejto veci vykonať.
Pri návrhu žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 07. 10. 2024, aby súd vyžiadal od konateľa
žalovanéhov2.rademailovúkomunikáciuohľadomhlásenianehodypoisťovňou,súduplatnilsudcovskú

koncentráciu konania (§ 153 ods. 2 CSP). Keďže takýto návrh navrhol žalovaný v 1. rade vykonať až na
pojednávaní, pričom už so zasielaním platobného rozkazu bolo žalovanému v 1. rade zaslané poučenie
o uplatnení prostriedkov procesného útoku, prostriedkov procesnej obrany a koncentrácii konania,
teda bol poučený o potrebe ich včasného uplatnenia, v nevykonaní takéhoto dôkazu (neodročení
pojednávania z tohto dôvodu), nevidel odvolací súd pochybenie zo strany súdu prvej inštancie, pričom

s dôvodmi nevykonania takéhoto dôkazu sa súd vyporiadal v bode 63. napadnutého rozsudku. Odvolací
súd pri hodnotení konania súdu prvej inštancie dospel k záveru, že jeho konanie nie je postihnuté
závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov, atď.) a jeho závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmomomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Čo sa týka výpovede konateľa
žalovaného v 2. rade, k tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ bol žalovaný v 2. rade pasívny, teda vo veci
sa nevyjadroval a pojednávania sa nezúčastnil za súčasného splnenia podmienok doručovania mu listín

apredvolanianapojednávanievsúladesCSP,znášanásledkyjehonečinnostivpodobevýsledkusporu.
Čo sa týka výpovede konateľa žalovaného v 2. rade za účelom toho, aby bolo v konaní preukázané, že
žalobcovi zasielal elektronické hlásenie o nehode, čo by pri svojej výpovedi potvrdil, vyvrátil by tvrdenie,
že formulár, ktorý predložil žalobca, on osobne nevypĺňal a nezaslal žalobcovi, potvrdil uskutočnenie
telefonického rozhovoru zo dňa 27. 07. 2020, ktorý zo strany žalobcu nebol súdu predložený, a ktorý

by preukázal, že žalobca bol informovaný o zranení osoby v súvislosti s dopravnou nehodou, ako aj
zmanipulovanie telefonického rozhovoru zo dňa 28. 07. 2020 a čiastočné zmanipulovanie rozhovoru zo
dňa 30. 07. 2020, k tomu odvolací súd uvádza, že ani v prípade potvrdenia týchto tvrdení žalovaným
v 2. rade by to nemalo vplyv na záver, že žaloba voči žalovanému v 1. rade je dôvodná, a to z toho
dôvodu, že žalovaný v 1. rade skutkové tvrdenie žalobcu o porušení jeho povinnosti podľa § 10 ods. 3
písm. b) ZoPZP nepoprel, nenavrhol súdu vykonať dôkaz preukazujúci opak tohto skutkového tvrdenia

a na pojednávaní dňa 07. 10. 2024 sám uviedol, že začatie trestného stíhania žalobcovi neoznámil.
Túto povinnosť mal pritom práve žalovaný v 1. rade, pretože voči nemu bolo vedené trestné stíhanie
a práve on z tohto dôvodu si mohol a mal plniť povinnosť voči poisťovateľovi, informovať ho o priebehu
a výsledkoch trestného stíhania. Žalovaný v 1. rade nikdy v priebehu konania netvrdil, že si túto
povinnosť splnil, práve naopak, potvrdil, že si ju nesplnil. Už toto jeho porušenie povinnosti má za

následok dôvodnosť žaloby voči žalovanému v 1. rade, a teda správnosť napádaného výroku rozsudku.
Na záver odvolací súd ešte dodáva, že nemožnosť preukázať skutkové tvrdenia žalovaného v 1. rade
v spore sa aj vo vzťahu k nemu prejavila vo výsledku sporu, pričom tvrdenie, že dôkazy, predložené
žalobcom (nahrávky telefonických rozhovorov), boli upravené, žalovaný v 1. rade nepreukázal. Z práva
na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie za
správny, vychádzajúci z vykonaného dokazovania, ktorý súd prvej inštancie následne aj správne právne

posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku a výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).