Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 17, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200690
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523200690.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Marián Geleneky,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému:
D. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX E., v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie A., obec Litmanová, parcela registra „C“ číslo 252 o výmere 124 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie, stavba – rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo 252 a túto

v celosti p r i k a z u j e do vlastníctva žalobcu A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXX, XXX XX D..

II. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť za odstupujúci podiel žalovanému D. B. sumu 60 000 eur do
tridsať dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2023 žiadal zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti evidovanej na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. A. a to parcela registra
„C“ č. 252 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX
s príslušenstvom, postavenej na parcele KNC navrhol ju v celosti prikázať do jeho vlastníctva a uložiť
mu povinnosť vyplatiť žalovanému za odstupujúci podiel 41 800 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi, pričom ich podiely sú 3/6 k celku. Dňa 17.3.2023 mu
žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ponúkol mu svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach za sumu 120 000 eur. Keďže išlo o neúmerne vysokú sumu nezodpovedajúcu

stavu nehnuteľnosti ani lokalite dal si vypracovať znalecký posudok. Podľa znaleckého posudku č.
44/2023 zo dňa 14.04.2023, ktorý vypracoval Ing. Ján Štupák, znalec z odboru stavebníctva, odvetvia
odhad hodnoty nehnuteľností je všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom ako aj pozemku
v sume 83 600 eur. Na základe tohto znaleckého posudku prípisom zo dňa 18.04.2023 oznámil
právnemu zástupcovi žalovaného, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam a je ochotný ich odkúpiť za sumu 41 800 eur. Žalovaný mu listom
zo dňa 28.05.2023 oznámil, že s uvedenou sumou nesúhlasí, v závere žiadal aby mu žalobca

zabezpečil adekvátne bývanie v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade. K žalobe pripojil písomnú
korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným, Znalecký posudok č. 44/2023, LV XXX k.ú. A.2. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu spolu
s prílohami a vyzval ho aby sa vyjadrili.

3. Z vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.07.2023 vyplýva, že spoluvlastnícky
podiel 3/6, t.j. prízemie rodinného domu nepredá. Uviedol, že dom sa nachádza v strede dediny, pri vode
na slnečnom pozemku. Od samých začiatkov stavby vypomáhal. Keď mal po vojen zomrel im otec, A.
mal 13 rokov, on s mamou dom postupne dokončili. V roku 1982 sa oženil a odišiel bývať do Popradu
V roku 1991 zobral brata do USA, mohol ho vyplatiť, za smiešnych 5000 USD a tak sa to ťahalo.

Brat naliehal na matku a tak im darovacou zmluvou darovala rodinný dom tak, že po jej smrti on bude
užívať prízemie. V dome sú dve bytové jednotky, komplet prerobené. Plánoval, že na dôchodok sa vráti
do Litmanovej. Mal nezhody s manželkou, rozviedol sa. Brat a ex spracovali jeho matku a tak 7 rokov
brat hospodáril na jeho pozemku, musel vyplatiť ex. Mama zomrela, brat mu ani nedal vedieť kedy je
pohreb. On si za 41 000 eur nekúpi ani garzónku a prízemie je krásne prerobené o rozlohe 120 m2.
Ďalej poukázal na svoj zdravotný stav, zdôraznil, že roky neprerábal prízemie domu aby ho z neho brat

vyštval. Ďalej opísal rodinné nezhody medzi ním žalobcom a ich matkou, ako sa na ničom nevedeli
dohodnúť, ako po smrti mamy brat všetko zobral. Podotkol, že pokiaľ brat investoval do domu učinil tak
bez jeho vedomia súhlasu, že ho súdnou cestou chce pripraviť o jeho čiastku. V závere zdôraznil, že
jeho čiastka je nepredajná a využije a urobí všetky možné prostriedky aby to ostalo jeho. K vyjadreniu
doložil Oznámenie o zápise právnych vzťahov LV XXX k.ú. A., Darovaciu zmluvu, ktorou nadobudli so

žalobcom predmet sporu, LV XXX k.ú. A., rozsudok OS Poprad sp. zn. 11C/47/2018 o vyporiadaní BSM
medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach,
podotkol,žeprávežalovaný ponúkolnaodpredajsvojspoluvlastníckypodielonjehoponukuakceptoval,

o tom, že ním navrhovaná suma je značne navýšená dosvedčuje znalecký posudok znalca Ing. Jána
Štupáka. Taktiež zdôraznil, že aj on má záujem na zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva
z dôvodu, že medzi ním a žalovaným – bratom pretrvávajú dlhoročné vzájomne nezhody, ktoré začali
ešte za života ich matky. Žalovaný už aj v tom období navštevoval matku iba sporadický, doma sa
nezdržiaval a býval v Poprad. V podstate už 7 rokov do Litmanovej prichádzal raz až dvakrát do roka.

Žalovaný do rodinného domu nechodil a prízemie z tohto dôvodu chátra. Žalovaný sa nestará ani
o rodinný dom ktorý je zapísaný na LV č. XXX. V závere podotkol, že nároky žalovaného na kúpu
trojizbového bytu sú prehnané. K replike doložil LV XXX k.ú. A..

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu, ktorú doručil súdu dňa 07.08.2024 zotrval na svojej požiadavke,
že svoj spoluvlastnícky podiel neodpredá za žiadnych okolností. V duplike žalovaný opísal vzájomné
vzťahyvrodineazdôraznil,žeprízemiesiponechájenepredajnéanevidídôvodabysavsúdnomkonaní
pokračovalo. Nemieni si s bratom dopisovať prostredníctvom súdu. K duplike pripojil korešpondenciu
strán sporu prostredníctvom sociálnych sietí, fotografiu ako brat parkuje na jeho pozemku a fotografiu

ako mu mama znečistila auto.

6. Podaním doručeným súdu dňa 03.10.2023 žalovaný požiadal o pozbavenie súdnych poplatkov
a doložil k tomu doklady.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ako aj na návrhu na určenie
primeranej náhrady v sume zodpovedajúcej znaleckému posudku, mal za to, že požiadavka žalovaného
aby mu žalobca za jeho podiel zabezpečil dvojizbový byt v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprad
je pre žalobcu neprijateľná. Ďalej vychádzajúc z ustanovenia § 142 Obč. zák. mal za to, že prvý
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to jej reálnym rozdelením je nerealizovateľný.

Predovšetkým vyslovil názor, že žalovaný nemá o užívanie predmetnej nehnuteľností reálny záujem,
v predmetnej nehnuteľností už vyše 20 rokov nežije, nestaral sa o ňu. Taktiež poukázal na vzájomné
vzťahy žalobcu a žalovaného, ktorí sú síce bratia, ale majú vážne vzťahové problémy a ich spolužitie na
jednom dvore by prinášalo len ďalšie spory. Taktiež poukázal na rozhodnutie NS 45/91 v zmysle ktorého
ak strany sporu nezložia preddavok na trovy dôkazu, ako v súdenej veci, má sa za to že nehnuteľnosť

nie je možné reálne rozdeliť.

8. Žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, zdôraznil, že jeho podmienky sú nemenné,
svojho spoluvlastníckeho podielu sa vzdá len pod podmienkou, že mu žalobca zabezpečí dvojizbovýbyt s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade. V predmetnom rodinnom dome nikdy
nebýval, chcel tam bývať, ale ho nepustila jeho matka. Na prízemí bývala jeho matka, ktorá zomrela vo
februári 2023 od jej smrti na prízemí nikto nebýva, žalobca býva na poschodí. Žalobca v predmetnom

rodinnom dome býva od času keď prišli z Ostravy asi od roku 1979. On v súčasnosti býva pri priateľke
v Žakovciach, býva u nej asi 8 rokov. Napriek skutočnosti, že so žalobcom majú zlé vzťahy svoj
spoluvlastnícky podiel si chce ponechať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s obsahom predložených listinných

dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č.XXX k.ú.
A., obec Litmanová, okres Stará Ľubovňa parcely reg. „C“ č. 252 o výmere 124 m2 – zastavaná plocha
a nádvoria porast, ktorá sa nachádza v zastavanom území obce a stavby – rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parcele reg. „C“ č 252 žalovaný pod B1 v podiele 3/6, žalobca pod B2 v podiele 3/6. Obaja

spoluvlastníci nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely titulom Darovacej zmluvy V 822/97, a dedičského
konania D 317/88-10/89-95/97.

10. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že vzťahy medzi ním a žalovaným sú dlhodobo, od času čo im
mama rozdelila rodinný dom, veľmi zlé, doslova nenapraviteľné a nedokázali by žiť na jednom dvore.

Ďalej uviedol, že sa oženil v roku 1987 dovtedy bývali všetci na prízemí, na naliehanie mamy ostal bývať
v predmetnom rodinnom dome a sám zrekonštruoval celý rodinný dom, ešte v tom čase mu žalovaný
vravel, že on sa do Starej Ľubovni nevráti, čo by tu robil. Brat v rodinnom dome nežil od času čo sa
oženil, žil v Poprade. Potom čo mama rozdelila dom, brat mu nakázal aby odpojil prízemie čo zrealizoval.
On sám zateplil časť domu, ktorú užívam, spodná časť - prízemie ostala nezateplená, sám sa stará o

strechu, brat sa na tom nepodieľa. V okolí rodinného domu má postavenú garáž a hospodársku budovu
a ak stoji jeho auto na pozemku, tak pozemok majú na polovici 1:1. Brat nehnuteľnosť navštevuje
sporadicky 2 až 3 x do roka, naposledy bol po súdnom pojednávaní, kedy medzi nimi došlo k incidentu.
Brat chodí do nehnuteľnosti cez dieru v plote, má tam vynechaný priestor na bránku, ale tu si tam nikdy
nedal. Na požiadavku brata , aby mu za jeho podiel v rodinnom dome zabezpečil byt nie je ochotný

pristúpiť, keďže je neprimeraná. Je však ochotný žalovanému uhradiť aj vyššiu cenu ako je stanovená
v znaleckom posudku aj napr. sumu 60 000 eur, pretože chce mať už kľud. Tiež uviedol, že on a jeho
detí s deťmi žalovaného vychádzajú dobre, len so žalovaným nevie vyjsť.

11. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že buď bude splnená jeho podmienka aby mu žalobca

zabezpečil byt podľa jeho požiadaviek, alebo zostanú podielovými spoluvlastníkmi ako doposiaľ. Za to
čo mu ponúka žalobca si nekúpi ani 1 - izbový byt. Už v minulosti mu mama povedala, aby ho vyplatil
z prízemia a celý dom môže byť jeho, čo on neakceptoval, a na základe toho mama darovala polovicu
nehnuteľnosti aj jemu. Pokiaľ do spornej nehnuteľností nechodil, nechodil tam preto, že mu to zakázala
mama, nakoľko bola silno veriaca a on sa rozviedol. Zdôraznil, že žalobca na prízemí bývať nebude

pokiaľ on bude žiť. On v súčasnosti bývam pri priateľke v 1. izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve,
bývam s ňou už ôsmy rok a od vtedy s ňou aj udržiavam známosť ak by sa jej niečo stalo nemal by
kde byť. Potvrdil, že vlastním ešte starú rozpadnutú drevenicu, ale táto nie je schopná užívania, nie
je tam voda, kúrenie, elektrina. Taktiež priznal, že s bratom majú veľmi zlé vzťahy. Od smrti matky
neprispel na bežnú údržbu či opravu, keďže mu brat vypol elektrinu tvrdil, že mu vypne vodu a plyn.

Ďalej opísal incident, ktorý sa medzi nimi odohral dňa 7.11.2023, po predbežnom prejadnaní sporu kedy
privolal políciu a dodal, že do predmetnej nehnuteľnosti nechodím lebo jeho priateľka má z toho panický
strach, pretože ešte keď žila mama jej nadávala a napadá ho žalobca, no napriek tomu chce predmetnú
nehnuteľnosť naďalej vlastniť a s bratom pokiaľ nepristúpi na jeho podmienky sa nechce dohodnúť.

12. Veľmi zlé vzťahy medzi stranami sporu okrem samotného vyjadrenia strán vyplývajú aj zo žalovaným
doloženej korešpondencie cez sociálne siete a fotografie (čl. 104-108 spisu).

13. Listom zo dňa 17.03.2024 (čl. 53 spisu) oslovil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
s ponukou na odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu za predajnú cenu 120 000 eur. Na čo žalobca

reagoval prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 18.04.2024 (čl. 51 spisu) tak, že súhlasí
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale je ochotný vyplatiť žalovanému sumu
41 800 eur podľa znaleckého posudku, ktorý mu zaslal. Na návrh žalobcu reagoval žalovaný listom zo
dňa 28.05.2023 (čl. 43 spisu), že takúto ponuku neprijíma, v liste útočil na znalca, opísal vzťahy medziním a žalovaným súčasne oznámil svoju nemennú ponuku, bývanie za bývanie adekvátne tomu na
Litmanovej a to dvojizbový byt s balkónom v Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade.

14. Podľa znaleckého posudku č. 44/2023, ktorý vypracoval Ing. Ján Štupák, znalec v odbore
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností všeobecná hodnota nehnuteľností po zaokrúhlení
je 83 600 eur z toho hodnota rodinného domu 76 666,02 eur, veranda 2 354,34 eur prístrešok 772,57 eur,
vodovodná prípojka 547,81 eur kanalizačná prípojka 303,55 eur, plynová prípojka 342,55 eur, elektrická

prípojka 687,84 eur, spevnené plochy 419,74 a pozemok 1 501,64 eur.

15. Podľa rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/47/2018 zo dňa 25.05.2021, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.06.2024 (čl. 87 spisu) žalovaný v rámci vyporiadania jeho bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nadobudol nehnuteľnosť – rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela č.
254/1 a pozemok 254/1 v k.ú. A., obec Litmanová, okres Stará Ľubovňa. Je vlastnícke právo k týmto

nehnuteľnostiam je zapísané na LV č. XXX k.ú A. (čl. 96 spisu).

Na základe takto ustáleného skutkového stavu, súd právne uzatvára.

16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

17. Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

19. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zák. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

21. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využívať. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak

sa nepreukáže opak.

23. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

24. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na
základe zisteného skutkového stavu.

25. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie vecí:

26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení právo každého spoluvlastníka obrátiť sa
kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zozásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní musí
súd spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi strán sporu nie je súd viazaný.
Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne

stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

27. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov – prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný podľa výšky podielov. Každý z podielových spoluvlastníkov by sa mal stať vlastníkom

reálne vyčlenenej časti nehnuteľností, tak aby táto časť sa stala samostatným funkčným celkom.
Je potrebné vyhodnotiť aj to, akú investíciu každého z podielových spoluvlastníkov je potrebné do
reálnej deľby vynaložiť. Nepodstatným je aj vzťah podielových spoluvlastníkov, aby reálnym rozdelením
nedochádzalo k ďalším sporom. Ak rozdelenie nie je možné súd skúma, či neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietnuť
anevyporiadať druhýmalebotretímspôsobom.Takýmitodôvodmihodnýmiosobitnéhozreteľasúnajmä

vysoký vek, zdravotný stav, že v nehnuteľností prežil celý život, či ku dňu rozhodovania majú bytovú
náhradu, akým spôsobom majú uspokojené svoje právo na bývanie, kto a akým spôsobom chce po
vyporiadaní nehnuteľnosť užívať, či do zrušenie podielového spoluvlastníctva ich užívali na bývanie,
alebo rekreačné účely,okolností, ktoré malivplyv a reálne predstavujú vzťah podielového spoluvlastníka
k nehnuteľností (dedičstvo, darovanie a pod.).

28. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v prípade,
že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Náhrada musí byť primeraná, ustálenie ceny nehnuteľností
je záležitosť súdu. V závislosti od toho či ustupujúcu podielový spoluvlastník má uspokojené bývanie,

či prípadný výnos vzhľadom na všetky ostatné okolností umožní zabezpečiť primeranú bytovú náhradu,
ktorá kvalitatívne nemôže mať charakter nižšieho ako existujúceho štandardu.

29. Tretím spôsobom je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov
nechce.

30.Vsúdenejvecíjenepochybné,žestranysporu sú podieloví spoluvlastnícinehnuteľností (rodinného
domuapozemku)každýoveľkosti3/6kcelku,ideobratov,ktorí svojespoluvlastníckepodielynadobudli
dedením (po otcovi) a darovaním (matkou). V predmetnom rodinnom dome býva žalobca minimálne
od roku 1979 (kedy sa rodina presťahovala z Ostravy) doposiaľ, obýva nadzemné podlažie. Taktiež

je nesporné, že žalovaný v rodinnom dome nežil, nebýval, od času čo sa oženil cca už od roku
1982, nežije tam ani po smrti matky, ktorá zomrela vo februári 2023, prízemie, ktoré obývala do
svojej matka strán sporu, je v súčasnosti neobývané. Žalovaný žil v Poprade a cca 8 rokov žije pri
priateľke v Žakovciach. Žalovaný vlastní rodinný dom v obci Litmanová zapísaný na LV č. XXX k.ú. A..
Vzájomné vzťahy medzi stranami sporu sú minimálne od roku 1997, kedy nadobudli spoluvlastnícke

podiely darovaním, veľmi zlé, čo nespochybnila ani jedná strana Jednoznačne túto skutočnosť mal
súd preukázanú nielen z tvrdení strán, ale aj z ich správania počas pojednávania alebo pri predbežnom
prejednaní sporu, kedy si preukazovali vzájomnú averziu.

31. Vzhľadom na veľmi zlé vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi, nereálnymi požiadavkami

žalovaného, ktorými podmienil dohodu (zabezpečenie dvojizbového bytu s balkónom v Starej Ľubovni,
Kežmarku alebo Poprade) súd uzavrel, že Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi
stranami sporu nie je možná.

32. Súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či je možné vyporiadať predmetné nehnuteľnosti,

prvým spôsobom uvedeným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. reálnym rozdelením. Reálne
rozdelenie budovy (rodinného domu) v podielovom spoluvlastníctve má prednosť pred inými spôsobmi
vyporiadania. Tomuto spôsobu vyporiadania však môžu brániť rôzne okolnosti, na základe ktorých môže
súd rozhodnúť o inom spôsobe vyporiadania. Tieto okolnosti môžu spočívať napr. vo výške vecne
odôvodnených nákladov spojených so stavebnými úpravami, so stavebnou nemožnosťou takýchto

úprav, ale i v konfliktných vzťahoch medzi spoluvlastníkmi. Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci
dobremožné, niejemožnévychádzaťlenztechnickéhočiprávnehohľadiska,alejepotrebnéprihliadnuť
aj k ďalšiemu možnému súžitiu účastníkov v jednom dome. K rozdeleniu, reálnemu rozdeleniu stavby(rodinného domu) je možné pristúpiť len v prípade, že vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po
dlhšiu dobu nekonfliktné. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.04.2004, sp. zn. 22Cdo/559/2004).

33. Na základe vykonaného dokazovania, z výsluchov sporových strán, (ich vzájomného konfliktného
správania pred súdom) ale aj z ich písomných podaní mal súd preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a
žalovaným sú natoľko konfliktné, že odôvodňujú záver o nemožnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom súdneho sporu. Inými slovami povedané, že súd má za to, že aj keď by
teoreticky (zo stavebno-technického hľadiska) bolo možné rozdeliť predmet sporu na dve samostatné

jednotky, bránia tomu „konfliktné až nenávistné vzťahy podielových spoluvlastníkov“, ktoré sa odrážajú
nielen vo vzájomných verbálnych, ale aj fyzických útokoch (napr. po predbežnom prejednaní sporu dňa
07.11.2023) , ako to vyplynulo z výpovedí sporových strán. Súd má za to, že je nesporné, že vyhrotené,
konfliktné vzťahy medzi sporovými stranami skutočne existujú a v takej miere, že tieto vylučujú reálnu
možnosť rozdelenia rodinného domu.

34. V prípade, že by došlo k reálnemu rozdeleniu rodinného domu a následne by došlo k poškodeniu,
resp. potrebe nevyhnutnej údržby (strecha, základy či obvodové múry rodinného domu), vzhľadom
na existenciu vážne narušených vzťahov sporových strán a z toho plynúcej nemožnosti dohodnúť sa
na spoločnom postupe pri nevyhnutnej údržbe či odstraňovaní prípadných ďalších poškodení tohto
rodinného domu, mohlo by v budúcnosti dochádzať k neriešiteľným resp. k veľmi ťažko riešiteľným

situáciám. Na základe uvedených úvah dospel súd k záveru, že konfliktné vzťahy sporových strán a
možnosť komplikácii pri správe a údržbe či pri odstraňovaní možných poškodení rodinného domu, ku
ktorým môže v budúcnosti dôjsť, vylučuje možnosť reálneho rozdelenia tohto rodinného domu.

35.Reálnerozdeleniestavbyjemožnélenvtedy,akvzniknúnazákladestavebnýchúprav,realizovaných

v súlade so stavebnými predpismi, samostatné veci, teda v rámci úvah týkajúcich sa možností reálneho
rozdelenia stavby je potrebné dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
slova a aby toto rozdelenie bolo aj reálne vykonateľné, teda aby v prípade reálnej deľby nehnuteľnosti
bolo možné toto rozdelenie zapísať vkladom do katastra nehnuteľnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo/1465/2000).

36. Reálne rozdelenie budovy je možné vtedy, ak jej rozdelením vzniknú samostatné budovy, t.j.
samostatné veci podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K návrhu na vklad práva na základe
zmluvy o zrušení spoluvlastníctva k stavbe a vzájomnom vyporiadaní je potrebné predložiť rozhodnutie
stavebného úradu o technickej vykonateľnosti reálneho delenia stavby, a listinu o určení súpisného čísla

k novovytvoreným prevádzkovým stavbám. (viď katastrálny Bulletin č. 3/2002, otázka č. 27).

37.Uznesenímč.k.2C/4/2023-133zodňa07.11.2023súduložilžalobcovipovinnosťzložiťpreddavokna
trovy znaleckého dokazovania za účelom zistenia či predmet sporu je reálne deliteľný, tak aby vznikli dve
samostatné jednotky. Táto povinnosť bola uložená žalobcovi ako výsledok predbežného prejednania

sporu dňa 07.11.2023 kedy žalobca vyjadril ochotu znášať trovy znaleckého dokazovania, žalovaný na
predbežnom právnom posúdení veci jednoznačne odmietol podieľať sa na akýchkoľvek preddavkoch
na trovách znaleckého konania s odôvodnením, že nič nepredáva a nebude platiť za to čo nechce.
Keďže žalobca v súdom stanovenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezložil, podaním doručeným
súdu dňa 29.01.2024 oznámil, že preddavok nezloží, súd vo veci znalecké dokazovanie nenariadil. Na

základe uvedeného, aj keby predmet sporu bol teoretický reálne deliteľný na dve samostatné jednotky,
nemal podklad o technickej vykonateľností reálneho delenia stavby. Čo súd uzavrela ako neunesenie
dôkazného bremena na skutočnosť, že sporné nehnuteľností sú reálne deliteľné.

38. Pokiaľ ide o rozhodnutie na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu ide o rozhodnutie NS ČR č.

45/91, ktoré však rieši otázku neochoty podielových spoluvlastníkov vynaložiť investície na vykonanie
nevyhnutných stavených úprav a z toho dôvodu sa nehnuteľnosť považuje za nedeliteľnú. Výslovne toto
rozhodnutie nerieši otázku nezloženia preddavkov na trovy znaleckého dokazovania ako to prezentoval
právny zástupca.

39. Ďalej sa súd zaoberal skutočnosťou, či v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by podielové spoluvlastníctvo strán nezrušil a nevyporiadal a vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že takéto dôvody hodné osobitného zreteľa v súdenej veci v prospech
žalovaného neexistujú. V predmetnej nehnuteľností žalovaný, ktorý ak nebudú splnené jeho podmienkyso zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasí a chce aby podielové spoluvlastníctvo existovalo
tak ako doposiaľ, minimálne od roku 1982 nebýval, nežil (býval v Poprade a cca 8 rokov žije
v Žakovciach). Teda k nehnuteľností nemá taký vzťah ako žalobca, ktorý v predmetnej nehnuteľností

žije cca celý svoj život (minimálne od roku 1979). Žalovaný naviac je vlastníkom ďalšieho rodinného
domu, čo vyplýva z LV XXX k.ú. A., na strane žalobcu takáto skutočnosť (vlastníctvo iného rodinného
domu) nebola súdu preukázaná. Aj keď žalovaný má zdravotný hendikep táto skutočnosť sama o sebe,
za situácie keď v spornej nehnuteľnosti nebýva a vlastní ďalší rodinný dom, nemôže byť dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre ktorý by súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené ( body 33-39 ) do úvahy pripadá druhý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov.
O prikázanie celej parcely do vlastníctva prejavil záujem spoluvlastník – žalobca, ktorý v predmetnom
rodinnom dome spolu so svojom rodinou býva a užíva ju a má k nej osobný vzťah.

41. Na základe uvedeného súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k parcele a rodinnému domu a celú ju
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri prikázaní nehnuteľností do vlastníctva žalobcu súd
zohľadnil skutočnosť, že je žalobcovým a jeho rodiny obydlím, že v nej býva od roku 1979 a vzhľadom
na to má k nej bližší osobný vzťah ako žalovaný, ktorý predmetné nehnuteľností neužíva vôbec a rodinný
dom navštívi 2 až 3 krát do roka.

42. Keďže súd prikázal celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, súčasne mu uložil
povinnosť vyplatiť žalovanému za jeho odstupujúci podiel náhradu vo finančnom vyjadrení. Náhrada
musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako
všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Odborná znalecká mienka

jejednýmzpodkladovpriurčenívšeobecnejcenynehnuteľností.Ďalšímpodkladommôžubyťinformácie
príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja
nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných
porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Treba taktiež zohľadniť, či prípadný
výnos vzhľadom na všetky ostatné okolností umožní zabezpečiť si primeranú bytovú náhradu, ktorá

kvalitatívne nemôže mať charakter nižšieho ako existujúceho štandardu.

43. Strany sporu sa na primeranej náhrade nedohodli. Žalobca v žalobe navrhol primeranú náhradu
podľa znaleckého posudku vo výške 41 800 eur, na pojednávaní v rámci svojho výsluchu vyjadril
ochotu poskytnúť žalovanému sumu 60 000 eur s odôvodnením aby mal „kľud“. Žalobca ako dôkaz

o všeobecnej hodnote vyporiadaných nehnuteľností doložil znalecký posudok. Žalovaný trval na tom,
že za svoj podiel chce od žalobcu byt dvojizbový s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku či Poprade.
Žiaden dôkaz o hodnote predmetu sporu nedoložil a to ani na dotaz súdu, či má dôkaz ktorý spochybňuje
všeobecnú cenu stanovenú znalcom.

44. Ako bolo vyššie uvedené náhrada musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné
predať resp. z výnosu z nej zabezpečiť primeranú bytovú náhradu, ale v danom čase a danej lokalite
(v čase vyporiadania a v mieste kde sa nehnuteľnosť nachádza).

45. Súd je toho názoru, že vzhľadom na listinné dôkazy tvoriace obsah spisu, vyjadrenia strán sporu,

vyššie popísaným kritériám „ primeranej náhrady“ zodpovedá suma 60 000 eur. Ide o sumu, ktorú
navrhol sám žalobca kedy vyjadril ochotu zaplatiť žalovanému aj viac ako stanovil znalec. Podľa názoru
súdu za túto cenu by si žalovaný dokázal zabezpečiť primeranú bytovú náhradu v obci Litmanová.

46. Požiadavka žalovaného, že namiesto jeho spoluvlastníckeho podielu požaduje zabezpečiť

dvojizbový byt s balkónom v Starej Ľubovni, Kežmarku alebo Poprade je aj podľa názoru súdu
neprimeraná. Ceny bytov či rodinných domov v obci Litmanová sú nepomerne nižšie ako v mestách
Stará Ľubovňa, Kežmarok či Poprad. Je nereálne aby sa cena podielu predmetu sporu rovnala cene
žalovanýmpožadovanéhobytuvStarejĽubovni,KežmarkualeboPoprade. Zostranyžalovanéhotakýto
dôkaz preukazovaný nebol a teda žalovaný na túto skutočnosť neuniesol dôkazné bremeno.

47. Predmetné konanie je konaním sporovým. Žalovaný je povinný na preukázanie svojich tvrdení
predložiť, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho
dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnouzodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho
má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech

v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné
dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

48. Tak ako bolo vyššie uvedené súd má za to, že primeranou náhradou za odstupujúci podiel
žalovaného je suma 60 000 eur na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného v lehote 30 dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu by si mal žalovaný za túto sumu
dokázať zabezpečiť či už kúpou, alebo rekonštrukciou rodinného domu, ktorého už je vlastníkom,
bytovú náhradu v obci Litmanová, teda v rovnakej obci ako sa nachádzajú nehnuteľností, ktoré sú
predmetom súdneho sporu.

Trovy konania

49. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

53.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhové konanie, žalobu môže
podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd navrhovaným spôsobom vyporiadania nie je viazaný.
Jednoznačne nemožno skonštatovať, že úspech mal ten kto podal žalobu. Rozhodnutie o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak súd podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada, je
rozhodnutím v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov, každý zo spoluvlastníkov dostane svoj

podiel buď vo forme veci, alebo vo forme primeranej finančnej náhrady. V súdenej veci súd prihliadol
aj na zdravotný hendikep žalovaného. Vzhľadom na uvedené o trovách konania súd rozhodol podľa §
257 za použitia § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.