Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 0C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625202112
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625202112.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX,
XXX XX C., právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 836 460, so
sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí

bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod č. 11, postaveného na pozemku parcely registra „C“
parc. č. 3565/59 tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C.,
okres Senica.

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval
k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní

a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

III. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie 1 roka odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.2.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd
nariadením neodkladného opatrenia uložil žalovanému (manželovi žalobkyne) povinnosť nevstupovať
do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod
č. 11, postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. 3565/59 tak, ako je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres C., ďalej aby súd uložil žalovanému

povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s tým, že toto neodkladné
opatrenia by bolo nariadené na obdobie 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalobkyni aby súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a poučil žalovaného podľa ustanovenia § 337
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Uvedený návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že vzhľadom na
opakované agresívne správanie žalovaného v podobe rôznych verbálnych, ale aj fyzických útokov,
ktoré sa požitím alkoholu u žalovaného stupňujú, kedy u nej tieto útoky vyvolávajú strach a obavy o jej

život a zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Vzájomná komunikácia medzi
žalobkyňou a žalovaným je rok a pól obmedzená len na nevyhnutný rozsah, pričom aj počas minimálnejkomunikácie je žalovaný voči žalobkyni vulgárny, označuje ju pomenovaniami ako „kurva“, „piča“, resp.
jej uvádza, že „má ísť do piče“. Dôvodom uvádzaného správania žalovaného je primárne pravidelné
každodenné požívanie alkoholu, kedy sa po požití alkoholu agresívne správanie voči žalobkyni stupňuje.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v súvislosti s násilným správaním žalovaného a z dôvodu
zabezpečenia svojej ochrany dňa 1.2.2025 privolala políciu. Nakoľko situáciu príslušníci PZ vyhodnotili
spôsobom, kedy bolo na základe zistených skutočností možné očakávať ďalšie útoky žalovaného na
život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne, žalovaný bol v zmysle
§ 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia na adrese

C. XXXX/XX, C., a to z dôvodu, že po príchode žalovaného domov, pod vplyvom alkoholu sa žalobkyňa
zamkla od strachu v izbe, kedy žalovaný na danej izbe dvere vykopol a následne na žalobkyňu fyzicky
zaútočil, dal jej facku, sácal ju, chytal ju pod krkom a hodil ju do kúta miestnosti so slovami, že „keď
budem chcieť, tak ťa zabijem“. Ako vyplýva i z úradného záznamu OO PZ Senica zo dňa 1.2.2025, č.
32.25/1553 žalovaný uviedol príslušníkom OO PZ, že búchal do dverí, zhodil žalobkyňu na zem a hrubo
sa voči nej správal, pričom na základe predmetného incidentu bola žalovanému uložená poriadková

pokuta vo výške 30,- eur podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho
prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa sa
dôvodne obáva, že po uplynutí účinnosti vykázania sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti
v ktorej žije, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť voči tejto agresívny a násilný tak, ako

tomu bolo aj v minulosti. Samotný kontakt so žalovaným s ohľadom na prežité udalosti predstavuje
vsúčasnostiprežalobkyňuužneprimeranýpsychickýstres.Žalobkyňatedaodvodzujesvojupožiadavku
na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy,
kedy bola táto hrozba dôvodne osvedčená aj príslušníkmi PZ. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti
úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí,

resp. vzniká žalobkyni ujma – obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej integritu pokračovať,
pričom táto hrozba ujmy hrozí aj mimo domova, preto takouto ochranou môže byť práve zabránenie
približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Predpoklad hroziacej
ujmy vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia na základe jeho
agresívneho správania sa voči žalobkyni. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje život žalobkyne,

ktorá žije v strachu a v obave, na základe čoho nepovažuje žalobkyňa navrhovaný zásah do práv
žalovaného za neprimeraný, resp. nedôvodný a preto navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie
v rozsahu uvedenom v podanom návrhu.

2. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia OO PZ Senica zo dňa 1.2.2025 vyplynulo, že žalovaný

D. B., nar. XX.XX.XXXX, bol dňa 1.2.2025 o 18.00 hod. vykázaný podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zo spoločného obydlia ohrozenej osoby: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, pričom vykázanie sa vzťahuje na priestor bytu č. 27 na 5. poschodí, na adrese
C. XXXX/XX, C. a taktiež pivničné priestory a okolie v blízkosti 50 metrov na dobu 14 dní. Uvedené
preukazuje i úradný záznam OO PZ Senica zo dňa 1.2.2025, č. 32.25/1553. Z výpisu listu vlastníctva

č. XXXX mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom predmetného bytu je Okresné stavebné bytové
družstvoSenica,sosídlomŠtefánikova718,Senica,pričomžalobkyňaažalovanýmajútentobytvnájme
na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12.11.1992.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

12. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

13. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

16. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán

a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona
rýchla, i keď len dočasná, úprava právnych a faktických pomerov strán sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí
zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia, t.j. či uložením povinnosti žalovanému nedôjde k zásahu do
jeho práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie tohto obmedzenia sleduje legitímny cieľ.17. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP sú účinným
prostriedkompreventívnehoriešeniaproblematikynásiliaapatriamedziprávnenástroje,ktoréumožňujú
rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho

násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného

na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej

alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

19. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je
tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený
rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného

opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP, resp. ako aj v danej veci dokonca dvadsaťštyrihodinová od doručenia
návrhu (§ 328 ods. 1 CSP). Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny
charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania

vo veci samej.

20. V danom prípade je súd toho názoru, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadoložilaPotvrdenieovykázanížalovanéhozospoločnéhoobydliaakoajúradný

záznam hliadky Policajného zboru, ktoré jednoznačne potvrdzujú existujúcu hrozbu ďalších útokov
žalovaného na zdravie, život, slobodu a/alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne,
kedy je takáto hrozba v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore zákonnou podmienkou
na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia. Súd súčasne konštatuje, že správanie
žalovaného a stúpajúca tendencia jeho neprijateľného správania, vyvoláva dôvodnú obavu, že žalovaný

bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Správanie žalovaného
negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, ktorý bez zásahu štátnej autority nemôže žiť svoj
život bez strachu a tak, ako by si to želala. Žalobkyňa je každodenne atakovaná zo strany žalovaného,
a to tak v oblasti osobnej integrity, ako aj v oblasti ochrany pred zásahmi do majetkových práv. Ako
je uvedené vyššie, zo strany žalovaného dochádza vo vzťahu k žalobkyni pravidelne k agresívnemu

správaniu, ktoré je sprevádzané vyhrážkami, vulgarizmami, zastrašovaním, urážaním, fyzickými atakmi,
ničením vybavenia domácnosti a podobne. Súd má za to, že konanie žalovaného, jeho prípadné
priblíženie a zásah do integrity žalobkyne, ktorý ju môže ohroziť a žalobkyňa si ho neželá v obave
o svoje zdravie, je dostačujúce na to, aby súd nariadil žalovanému zákaz priblíženia do vzdialenosti 10
metrov k žalobkyni. Súd toto obmedzenie žalovaného považuje za primerané a preto návrhu žalobkyne

v celom rozsahu vyhovel a zakázal žalovanému vstupovať do vyššie špecifikovaného bytu č. XX a
priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov, a to na obdobie 1 roka odo dňa vydania
tohto rozhodnutia. Uvedené obdobie súd považuje za dostatočné, aby si zo strany žalobkyne mohlo
dôjsť k zlepšeniu psychického stavu žalobkyne.21. Keďže trvanie neodkladného opatrenia na základe tohto rozhodnutia je časovo limitované na jeden
rokasúdneuložilžalobkynipovinnosťpodaťvurčitejlehoteponariadeníneodkladnéhoopatreniažalobu

vo veci samej, tak súd vo výroku č. IV poučil žalovaného v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP o možnosti podať
žalobu vo veci samej o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože žalobkyňa mala vo veci plný

úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne
osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).