Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200183
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA
CORPORATION, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, 075 01 Trebišov, IČO: 44 186 266, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová
992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100151103/2019 zo 14.01.2019 vo veci vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010, v
štádiu konania po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk/12/2021

z 30.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100151103/2019 zo 14.01.2019, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 101814494/2018 zo 14.09.2018 a vec vracia
Daňovému úradu Košice, pobočka Trebišov na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
prvostupňového správneho súdneho konania a kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 20.03.2019 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100151103/2019 zo

14.01.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov (ďalej
len „správca dane“) č. 101814494/2018 zo 14.09.2018, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 130 442,91 Eur (pozostávajúcu z rozdielu správcom dane
vo vyrubovacom konaní zistenej dane v sume 131 377,69 Eur a žalobcom v daňovom priznaní uvedenej
dane v sume 934,78 Eur) za zdaňovacie obdobie júl 2010, aby boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť
zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný
nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie3. Správca dane na podnet orgánov činných v trestnom konaní vykonal u žalobcu so začiatkom
07.03.2012 (zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9813401/5/375906/2012) daňovú kontrolu pre daň
z pridanej hodnoty (DPH) aj za zdaňovacie obdobie júl 2010 [daňová kontrola bola vykonaná aj za

zdaňovacie obdobia: september 2008 - december 2008; január 2009 – apríl 2009; jún 2009 – júl 2009;
september 2009; december 2009; január 2010 – marec 2010, máj 2010 – jún 2010 a september 2010
- december 2010].
Daňová kontrola z dôvodu potreby získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií
(MVI), keďže v zdaňovacom období júl 2010 žalobca deklaroval obchodovanie aj so zahraničnými

odberateľmi, bola prerušená rozhodnutím správcu dane č. 9813401/5/328143/2013/MihP z 25.01.2013
a to s počiatkom prerušenia od 31.01.2013 do 15.01.2016 (oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia
č. 64755/2016 z 21.01.2016)
Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 136808/2016 z
09.02.2016 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou č. 142464/2016 z 11.02.2016 na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole, žalobcovi (konateľovi A. B.) doručený 16.02.2016, ktorým dňom

bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku).
Správca dane rozhodnutím č. 102420318/2017 z 20.11.2017 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie
júl 2010 rozdiel na DPH v sume v sume 130 442,91 Eur, ktoré rozhodnutie bolo v dôsledku žalobcom
podaného odvolania zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100599542/2018 z 21.03.2018 a vec bola
správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia

dôkazov a nedostatku odôvodnenia.
4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101814494/2018 zo 14.09.2018 správca dane vyrubil žalobcovi
rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 130 442,91 Eur.
Správca dane vykonaným dokazovaním ustálil, že v zdaňovacom období júl 2010 boli žalobcovými
dodávateľmipotravinárskychtovarov(hlavne-stolovýolej,energetickénápojeainépotraviny)tuzemské

spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o. v konkurze a jeho tuzemskými
odberateľmi boli spoločnosti Labaš s.r.o.; Tesco Stores SR, a.s.; Goral s.r.o.; Impol s.r.o.; Hamé Slovakia
s.r.o. a iní.
Správca dane konštatoval, že kontrolou predložených faktúr bolo zistené, že v zdaňovacom období
júl 2010 žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 132 289,72 Eur, pričom z toho

sumu 130 442,91 Eur tvoril hlavne nákup od tuzemských dodávateľov u ktorých bolo preukázané,
že boli súčasťou obchodného reťazca vytvoreného za účelom získania daňovej výhody. Konkrétne
od dodávateľa REJA CORPORATION, s.r.o. (Slovensko) v júli 2010 žalobca nakupoval prevažne stolový
olej, 8 x ryžu a 1x energetické drinky a to s celkovou DPH v sume 130 435,84 Eur a od dodávateľa Solid
Press Slovakia s.r.o. (Slovensko) žalobca 1x nakúpil ryžu s DPH v sume 7,07 Eur [obchodovanie žalobcu

so spoločnosťou Solid Press Slovakia s.r.o. v roku 2010 nebolo možné preveriť, pretože spoločnosť
Solid Press Slovakia s.r.o. bola od 28.05.2015 zrušená výmazom ex offo z obchodného registra].
V ďalšom správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti REJA CORPORATION, s.r.o. bola zasa
spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o., ktorý daňový subjekt bol nekontaktný a od 31.10.2010
nemá žiadneho štatutára, pričom správca dane vypočul jej niekdajšieho odsúdeného štatutára C. A.

D., ktorý vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam roku 2010 mal uviesť, že tovar reálne existoval, bol
reálne dodaný aj prepravovaný, išlo však o vopred dohodnutý scenár karuselu, t.j. obchodovalo sa
s potravinárskym tovarom, ktorý sa dal na konci reálne predať, základnou podmienkou bola dobre
fungujúca administratíva, reálny tovar, preprava, skladovacie priestory a reálny konečný spotrebiteľ;
tovar žalobca predával konečným spotrebiteľom a v prípade exportu cez napr. HAMÉ Slovakia sa tovar

z Českej republiky reexpedoval späť na Slovensko a neskôr bol nájdený konečný spotrebiteľ aj v Česku,
kde sa tovar predával s DPH; vo vzťahu k obchodnému partnerovi REJA CORPORATION, s.r.o. svedok
najprv uviedol, že kontakt s ním nadviazal pravdepodobne prostredníctvom spoločného známeho meno,
ktorého si nepamätal; neskôr konkretizoval, že kontakt mu sprostredkoval E. F. a to od A. G. z H.
ktorý de facto riadil REJA CORPORATION, s.r.o., v ktorej de iure vystupoval C. B. a cieľom obchodného

kontaktu bolo nakupovať tovar sprostredkovaný p. G. od zahraničných dodávateľov a predávať ho s DPH
firmám opäť A. G., ktorý ho následne predával finálnym spotrebiteľom na Slovensku alebo aj v zahraničí
do okolitých štátov, pričom daňovú povinnosť si REJA CORPORATION, s.r.o. ponižovala fiktívnymi
faktúrami z fingovaných obchodov. Správca dane poukázal, že identifikoval 3 spôsoby obchodovania (čl.
24 rozhodnutia správcu dane, pozn. správneho súdu), pričom jedným bol, že REJA CORPORATION,

s.r.o.aleboajžalobcaakoúčelovéfirmynakupovalipotravinárskytovarodTatraTradeCorporations.r.o.,
ktorý následne vyvážali zo Slovenskej republiky za účelom uplatnenia si nadmerného odpočtu DPH a to
na základe dohôd medzi týmito spoločnosťami a na základe vlastných kontaktov na daňových úradoch.
PodľasvedkaD.,podstataobchodovaniasožalobcomnemalažiadnezjavnéekonomickéopodstatneniea jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti;
podľa svedka (čl. 32 rozhodnutia správcu dane) za žalobcu oficiálne vystupoval C. B., ale reálnu
rozhodovaciu právomoc v spoločnosti žalobcu mal A. G. a H. A., ktorí reálne rozhodovali o všetkých

obchodoch žalobcu, pričom osobu A. B. svedok nepoznal, ktorú skutočnosť konateľ žalobcu p. B. poprel
s tým, že v súvislosti so zdaňovacím obdobím 08/2009 uviedol že osobne aj telefonicky jednal s pánom
D. alebo s jeho zamestnankyňou p. F. (p. F. zas tvrdila, že osobu p. B., t.j. konateľa žalobcu nepozná)
a nie je pravda, že by sa žalobcu konal p. B., resp.žeby JUDr. Chovanec nepoznal osobu konateľa
žalobcu p. B., ktorý bol jediným konateľom žalobcu od jeho založenia – správca dane poznamenal

v súvislosti s daňovou kontrolou za august 2009, že žalobca, respektíve jeho konateľ sa nezúčastnil,
napriek jeho vedomosti, ani jedného ústneho pojednávania so svedkami C. D. a s p. F., čím nevyužil
svoju zákonnú možnosť klásť im otázky a konfrontovať ich výpovede.
Z dôvodu podozrenia zapojenia žalobcu do karuselových podvodov, správca dane preveril pri každej
komodite za dané zdaňovacie obdobie, pohyb tovaru od dodávateľa po konečného odberateľa,
a to preverením miesta nakladania a vykladania tovaru; manipuláciu s tovarom vrátane osôb

pri manipulácii s ním, ako aj balenie a označovanie tovaru; opis prepravných trás vrátane preverenia
objednávok zo špedičných spoločnosti s podrobením výsluchu vodičov realizujúcich prepravu tovaru;
ako aj preverením obehu prepravných dokladov, dodacích listov, vystavovania faktúr za prepravy ich
zaevidovanie v účtovníctve a ich úhrady.
Žalobca evidoval vo svojom účtovníctve faktúry vystavené od dopravcu I. D. - J., Sabinov [od 31.05.2012

do 31.05.2013 mal pozastavenú činnosť s najväčšou pravdepodobnosťou z dôvodu výkonu väzby; jeho
prevádzka je uzavretá bez niekdajších zamestnancov a jeho účtovné doklady zabezpečil Úrad boja
proti organizovanej kriminalite], ktorý prepravu tovaru vykonával osobne a tieto faktúry mal žalobca
riadne zaevidované v účtovníctve pre účely DPH a daň z nich bola odvedená, takže podľa správcu dane
neboli zistené žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na neuskutočnenú prepravu tovaru, ktorý bol vždy

fyzicky prepravený k žalobcovým tuzemským odberateľom.
Okrem toho správca dane zistil, že v zdaňovacom období júl 2010 žalobca realizoval dodanie tovaru
s oslobodením dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“) aj do iných členských štátov a to odberateľovi DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. (Česká
republika) žalobca fakturoval v rozhodnom zdaňovacom období júl 2010 dodaný tovar celkovo tromi

faktúrami a odberateľovi ECSÉD PACK Kft. (Maďarsko), žalobca fakturoval dodanie tovaru celkovo
šiestimi faktúrami, v súhrne pri všetkých týchto faktúrach s celkovým základom DPH v sume 188
421,75 Eur.
Podľa správcu dane obchody uskutočnené medzi žalobcom a označenými zahraničnými spoločnosťami
boli súčasťou účelových obchodných reťazcov v rámci ktorých nedochádzalo k skutočnému výkonu

ekonomickej činnosti dodaním tovaru za účelom jeho následnej spotreby konečným spotrebiteľom,
t.j. keďže správca dane mal pochybnosti o existencii tovaru a o jeho skutočnom dodaní zahraničným
odberateľom žalobcu, správca dane preveril tieto zahraničné dodávky.
V rámci MVI správca dane o spoločnosti DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. (Česká republika) zistil,
že táto je nekontaktnou; konateľ a spoločník v jednej osobe sa údajne zdržiava v zahraničí a od apríla

2011 neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2010
táto spoločnosť priznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume celkovo 7 242,748,- Kč
a ohľadne preverovania prepravcov tovaru od žalobcu k označenej spoločnosti v Českej republike,
správca dane v rozhodnutí v súvislosti so zdaňovacím obdobím júl 2010 označil iba zistenie prepravy
oleja baleného v 5 litrových kanistroch (bez uvedenia celkového množstva, pozn. súdu) dňa 28.07.2010

a to prepravcom Heinz logistic s.r.o., Luhačovice a táto preprava bola vykonaná pre spoločnosť
DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. (Česká republika) s miestom vyskladnenia (nakládka) v Bzenci
a s miestom doručenia Veselí nad Moravou [pri ostatných v rozhodnutí správcom dane popisovaných
preverovaných prepravách na čl. 15 rozhodnutia, absentuje uvedenie dátumu prepravy, takže nie je
zrejmé, či tá ktorá preprava spadá do rozhodného zdaňovacieho obdobia júl 2010, pozn. správneho

súdu). O spoločnosti ECSÉD PACK Kft. (Maďarsko) správca dane zistil, že táto za tretí kvartál roku 2010
(do ktorého spadá aj zdaňovacie obdobie júl 2010) neoznámila IC transakcie týkajúcej sa žalobcu; jej
konateľ nepredložil účtovníctvo spoločnosti, preto dopytovaný správca dane nemal žiadne informácie
týkajúce sa IC nadobudnutia tovaru od žalobcu zo Slovenska.
Správca dane v zdaňovacom období júl 2010 neuznal medzi žalobcom a zahraničnými obchodnými

spoločnosťami intrakomunitárne dodanie tovaru a v tej súvislosti v dôsledku daňovej kontroly správca
dane upravil riadok 13 a 14 daňového priznania žalobcu a sumu základu DPH 188 421,75 Eur upravil
na sumu 0,- Eur, s odôvodnením, že na strane žalobcu bol zistený zištný motív vystavovania faktúrs cieľom získať neoprávnený prospech v podobe zníženia daňovej povinnosti ktorá žalobcovi vznikla
z titulu dodania rastlinného oleja, kryštálového cukru a energetických nápojov tuzemským odberateľom.
Správca dane v súvislosti s preverovaním prepravcov tovaru v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach

v rozhodnutí uviedol cit. „Skutočnosti získané preverovaním prepráv zodpovedajú zisteniam správcu
dane ohľadom umelo vytvorených schém obchodovania bez ekonomického efektu za účelom získania
daňovej výhody. Tovar existoval, čo bolo šetrením potvrdené, bol účelovo premiestňovaný a po splnení
účelu - odčerpania DPH zo štátneho rozpočtu bol prepravený ku konečným spotrebiteľom napr. do
siete Tesco... Uvedené zistenia z dožiadaní a výsluchov svedkov sa netýkajú konkrétne zdaňovacieho

obdobia júl 2010, toto zdaňovacie obdobie však bolo súčasťou kontroly a vyrubovacieho konania
za vybrané obdobia rokov 2008 až 2010 (22 zdaňovacie období). Vyhodnotením skutočností správcom
dane komplexne za kontrolované zdaňovacie obdobia bolo preukázané zneužitie práva za mesiac júl
2010 aj na základe zistení z vyššie uvedených prípadov.“
V ďalšom správca dane poukázal na závery z daňových kontrol vykonaných u spoločnosti REJA
CORPORATION, s.r.o. za obdobia - september až december 2008; január až december 2009 a

február, marec, máj, jún, október 2010 (nie v pre toto konanie dotknutom zdaňovacom období júl
2010, pozn. súdu); ako aj na závery daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia
august 2009; november 2009 a august 2010; tiež na závery z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti
Solid Press Slovakia s.r.o. za zdaňovacie obdobia rokov 2008 a 2009, a spoločnosti Tatra Trade
Corporation s.r.o. (bez označenia zdaňovacieho obdobia, pozn. súdu). V súvislosti s daňovou kontrolou

vykonávanou u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2010 (t.j. iné ako v tomto konaní preskúmavané
zdaňovacie obdobie 07/2010, pozn. súdu), správca dane konštatoval (čl. 37 rozhodnutia správcu dane),
že od roku 2008, roku 2009 a v aj v iných zdaňovacích obdobiach roku 2010 žalobca obchodoval
s komoditami potravinárskeho tovaru ako cukor, stolový olej, ryža a iné pochutiny v rovnakej schéme
karuselového reťazca, že obchodovanie so spoločnosťami REJA CORPORATION, s.r.o. a Tatra Trade

Corporation s.r.o. podľa výpovede niekdajšieho konateľa Tatra Trade Corporation s.r.o. C. D. nemalo
nikdyreálnykomerčnýzákladapravýmzmyslomobchodovaniabolozískaťfinančnéprostriedkyodštátu
prostredníctvom DPH, za tým účelom bol tovar získaný od zahraničných dodávateľov potravinárskych
komodít odoberaný na Slovensku s oslobodením od DPH spoločnosťou Tatra Trade Corporation
s.r.o., ktorá tento tovar fakturačne presmerovala už s DPH tuzemským spoločnostiam a to REJA

CORPORATION, s.r.o. a žalobcovi (DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.), ktoré DPH od konečného
spotrebiteľa neodvádzali štátu, ale svoje daňové povinnosti ponižovali faktúrami s fiktívnym tovarom.
Závery z daňových kontrol vykonaných u žalobcu za zdaňovacie obdobia august 2009; november 2009
a august 2010 správca dane zhrnul na č.l. 41 svojho rozhodnutia s tým, že cit. „Daňový subjekt v danom
prípade neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu celého konania nepreukázal relevantnými dôkazmi

svoje tvrdenia.“
Na č.l. 42 svojho rozhodnutia správca dane vo vzťahu k zisteniam zo záverov daňových kontrol
v spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. vyslovil zhrňujúce závery za zdaňovacie obdobia rokov 2008,
2009 aj 2010 tak, že obchodné reťazce, do ktorých bol zapojený aj žalobca boli umelo vytvorené a
fungujúce v schéme na obchádzanie DPH, zbavené ekonomického opodstatnenia a vytvorené hlavne

s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu s tým, že správca dane vytvoril schémy pohybu jednotlivých
potravinárskych komodít v týchto obchodných reťazcoch, pričom v rozhodnutí poukázal na schému
pohybu rastlinného oleja v roku 2009, ktorý tovar sa pohyboval v troch vetvách, a to v (i) v rámci prvej
vetvy zo zahraničia nakúpený rastlinný olej Tatra Trade Corporation s.r.o. (Slovensko) dodávala › Opál
– FYTOS a.s. (Slovensko) › COMIS, s.r.o. (ČR), odkiaľ v rámci trojstranného obchodu bol dodávaný

Írskej spoločnosti IBD › Solid Press Slovakia s.r.o. (Slovensko) › spoločnostiam REJA CORPORATION,
s.r.o.; žalobcovi (DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.) a HAME SLOVAKIA, spol. s r.o., ktoré ho dodávali
tuzemských obchodníkom (napr. Milk Agro, s.r.o., Opál – FYTOS a.s., LABAŠ s.r.o. a pod.) a skrze
žalobcu aj do Českej republiky a na územie Maďarska. Skrz spoločnosť HAME SLOVAKIA, spol. s
r.o., sa tovar dodával do Českej republiky spoločnosti Polar Bohemia, s.r.o., ktorá deklarovala dodanie

tohto tovaru z Holandska a z Lotyšska a tento dodávala opäť na Slovensko spoločnosti Tatra Trade
Corporation s.r.o., u ktorej sa olej objavil fakturačne už druhýkrát ktorá ho v rámci (ii) druhej vetvy ďalej
dodávala › Opál – FYTOS a.s. (Slovensko) a SUGAR SK, s.r.o. (Slovensko) › AG Intermedia, s.r.o.
(ČR) ›IBD (Írsko) › Solid Press Slovakia s.r.o. (Slovensko) › HAME SLOVAKIA, spol. s r.o. (Slovensko)
› Polar Bohemia, s.r.o. (ČR), ktorá deklarovala dodanie tohto tovaru z Holandska a z Lotyšska

a tento dodáva naspäť na územie Slovenskej republiky opäť spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o.,
u ktorej sa olej objavil fakturačne už tretíkrát. V rámci (iii) tretej vetvy bol rastlinný olej bulharského
pôvodu dodaný spoločnosťou KLAS-IMPORT EXPORT OOD. pre spoločnosť Solid Press Slovakia
s.r.o. (Slovensko), ktorá ho deklarovala ako tovar z Lichtenštajnska. Podľa správcu dane, spoločnostiREJA CORPORATION, s.r.o. a spoločnosť žalobcu v týchto reťazcoch vystupujú ako nárazníkové
spoločnosti, ktoré si uplatňujú odpočítanie DPH od tuzemského dodávateľa Solid Press Slovakia s.r.o.
(Slovensko) a súčasne priznávajú daňovú povinnosť z titulu predaja rastlinného oleja v tuzemsku, s tým,

že obchodovanie s rastlinným olejom v rámci popísaného reťazca bolo bez zjavného ekonomického
opodstatnenia, aj keď tovar reálne existoval, ale jeho jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo
forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti.
V nadväznosti na uvedené správca dane uviedol, že na daňové subjekty (medzi nimi aj žalobca),
ktoré faktúrami deklarovali dodávky preverovaných komodít bez reálneho plnenia, možno aplikovať

rozhodnutie SD ES č. C - 255/02 vo veci Halifax, podľa ktorého plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci
bežných obchodných transakcií, ale s cieľom získať výhodu je treba považovať za zneužitie práva
s tým, že správca dane vykonal dvojzložkový test na preukázanie tohto zneužitia práva, podľa ktorého
z objektívnych skutočnosti musí vyplývať, že hlavným cieľom obchodných transakcií bolo získanie
daňovej výhody, ktorej získanie je v rozpore s normami spoločenstva s dodatkom, že v zmysle judikatúry
dôkazmi nasvedčujúcimi zneužitiu práva môžu byť - čisto umelý charakter transakcií; personálne

a ekonomické prepojenie; nepreukázanie riadnej ekonomickej činnosti u niektorých zúčastnených
spoločností; nepreukázanie sídla; nekontaktné subjekty; osoby - konatelia, ktorí nevedia poskytnúť
základné informácie; nepodávanie daňových priznaní; nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti,
nepredkladanie dôkazov, obštrukcie zo strany daňových subjektov; spoločnosti vykazujúce vysoký obrat
bez zamestnancov, základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia

skladovej evidencie a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti.
V dôsledku vykonania Halifax-testu správca dane uzavrel, že cit. „Zúčastnené spoločnosti deklarovali
obchody s preverovanými komoditami, ktorých dôveryhodnosť sa snažili preukázať...“ existenciou vždy
toho istého tovaru, ktorý však nezodpovedal objemu uvedenom vo faktúrach; preukazovaním prepravy
tovaru pohybom motorových vozidiel osobou personálne prepojenou s osobou A. D.; predkladaním

faktúr a ústnymi tvrdeniami o uskutočnení zdaniteľných plnení, ktoré cit. „Všetky vyššie uvedené
skutočnosti sú dostatočným, jasným a nezvratným dôkazom potvrdzujúcim správnosť záverov správcu
dane, že odpočítanie DPH z faktúr za dodávky tovaru - kryštálový cukor, rastlinný olej, ryža energetické
nápoje a víno je zneužitím práva vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty pre účely získania výhody platiteľmi
DPH s cieľom získať vyplatenie nadmerných odpočtov DPH zo strany daňových úradov.“

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu júl 2010 správca dane záverom sumarizoval, že výpoveď svedka
C. A. D., t.j. niekdajšieho konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o. potvrdila pochybnosti
správcu dane o reálnom základe dodania tovaru žalobcovi aj v tomto zdaňovacom období júl 2010, a to
vychádzajúczvyjadreniasvedka,žeobchodysožalobcombolivykonávanébezzjavnéhoekonomického
opodstatnenia a jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu vo forme neoprávneného zníženia daňovej

povinnosti, obchody nemali nikdy reálny komerčný základ; ceny, za ktoré sa tovar ponúkal konečným
spoločnostiam v reťazci nemali nič spoločné s reálnymi trhovými cenami v danom období, pričom
tieto na konci reťazca sa nachádzajúce spoločnosti vo väčšine prípadov poznali výrobcu tovaru, ale
nikdy by od neho nezískali výhodnejšiu cenu, ako žalobca a iné na začiatku reťazca vystupujúce
spoločnosti, u ktorých na začiatku reťazca prešiel tovar optimalizáciou DPH, preto spolupracovali s

cieľom získať výhodnejšiu cenu za tovar. Cieľom obchodovania bolo uplatnenie nadmerného odpočtu
DPH z obchodov prostredníctvom ponižovania daňovej povinnosti z vlastných obchodov na slovenských
exportných firmách a neodvádzaním DPH prijatej predajcom konečným odberateľom, pričom predaj
konečným odberateľom bol realizovaný hlavne z dôvodu ukončenia a prerušenia karuselových reťazcov
aby sa sťažila možnosť ich odhalenia. Podľa správcu dane, keďže svedok opisoval priebeh obchodov

aj so žalobcom zovšeobecnením na viaceré zdaňovacie obdobia, preto je možné túto výpoveď použiť
aj pre dané zdaňovacie obdobie júl 2010. Okrem toho podľa správcu dane výpoveď svedka spochybnila
aj osobu dôveryhodnosť konateľa žalobcu p. B., ktorého nepoznal svedok ani jeho zamestnankyňa p.
F. a ktorý nevedel na jednaniach so správcom dane pohotovo reagovať a opakovane žiadal o možnosť
písomného vyjadrenia, čo zvyšovalo pochybnosti správcu dane. Podľa správcu dane žalobca počas

celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania okrem faktúr a dodacích listov nepredložil
žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že v zdaňovacom období došlo k dodaniu tovaru od dodávateľov
Tatra Trade Corporation s.r.o.; Solid Press Slovakia s.r.o. (Slovensko) a REJA CORPORATION,
s.r.o., pričom pri preverovaní splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH uvedeného
na žalobcom predložených faktúrach vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v týchto

faktúrach,atozdôvodunekontaktnostidodávateľovuvedenýchvofaktúrach,akoajvdôsledkunesúladu
s výpoveďou svedka C. D., ktoré pochybnosti žalobca ako daňový subjekt nevyvrátil a na ich vyvrátenie
nepredložil okrem faktúr a dodacích listov žiadne dôkazy a ako dôkaz nepostačuje púhe, zistenia
správcu dane negujúce tvrdenie žalobcu. V tej spojitosti správca dane uviedol (č.l. 51 rozhodnutiasprávcu dane) cit. „Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené
nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci
by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.“ Správca dane tiež uviedol, že žalobca navrhoval

vypočutie svedkov, k vypočutiu ktorých správca dane nepristúpil, pretože žalobca cit. „Odvolával sa
na skutočnosti, že tovar reálne existoval napriek vysvetleniam a dôkazom správcu dane, že správca
dane tovar ani jeho prepravu nespochybňoval, nakoľko ten skutočne existoval, avšak bolo účelovo
premiestňovaný,fakturovanývovytvorenejschémeprezneužitiepráva;bolisprávcomdanedokazované
skutočnosti, že tovar nebol reálne dodaný tým dodávateľom ktorý faktúry vystavoval (Tatra Trade

Corporation s.r.o.; Solid Press Slovakia s.r.o. a REJA CORPORATION, s.r.o.).“ Podľa správcu dane (čl.
53 rozhodnutia), vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na uplatnenie si odpočtu DPH na strane
žalobcu neboli splnené podmienky podľa § 49 a ďalších zákona o DPH (č. 222/2004 Z. z.); podľa správcu
dane (č.l. 54 rozhodnutia) „... ohľadom preverovania tuzemských odberateľov, ktorí boli konečnými
odberateľmi vyplýva, že tovar existoval a bol skutočne prepravený k týmto odberateľom, bol reálne
uskladnený a predajný konečným spotrebiteľom...“ a cit. „... skutočnosť, že bol prepravovaný účelovo

vyplynulo z výpovedí vodičov, ktorí tovar prepravovali opakovane čoho dôvodom bolo poškodenie
obalov a bolo potrebné ich baliť nanovo.“ (čl. 56 rozhodnutia). Správca dane neuznal žalobcom
uplatňované oslobodenie od dane pri transakciách deklarovaných ako intrakomunitárne dodanie tovaru
na základe faktúr vystavených žalobcom pre zahraničných odberateľov v Českej republike – DRYÁDA
CORPORATION CZ, s.r.o. (Česká republika) a v Maďarsku - ECSÉD PACK Kft., ktoré obidva daňové

subjekty boli nekontaktné.
Záverom, s poukazom na zistenia z daňových kontrol vykonaných u spoločností Tatra Trade Corporation
s.r.o.; Solid Press Slovakia s.r.o., v zmysle záverov, ktorých sa jedná o spoločnosti, ktorým vzniká
daňová povinnosť z titulu dodania zo zahraničia nimi nakúpeného tovaru tuzemským odberateľom,
ktoré túto svoju daňovú povinnosť vykrývajú nákupom iných neexistujúcich komodít, prípadne deklarujú

nákupy tovaru v tuzemsku od nekontaktných dodávateľov, správca dane vyvodil záver, že jediným
účelom obchodovania sa žalobcom bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej
výhody, z ktorého dôvodu správca dane nepriznal žalobcovi ním v daňovom priznaní za júl 2010
uplatnený odpočet DPH v sume 7,07 Eur zaplatenej žalobcom na základe faktúry od dodávateľa Solid
Press Slovakia s.r.o., a súčasne s poukazom na závery daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti

REJA CORPORATION, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach január až december 2009 a február, marec,
máj, jún a október 2010, v zmysle záverov ktorých všetky touto spoločnosťou vykonávané obchody
boli vykonávané bez zjavnej ekonomického opodstatnenia a ich jediným cieľom bolo získanie daňovej
výhody vo forme zníženia daňovej povinnosti, správca dane vyvodil, že nepriznáva žalobcovi ním v
daňovom priznaní za júl 2010 uplatnený odpočet DPH v sume cit. „7 665,61 EUR“ zaplatenej žalobcom

na základe faktúry od dodávateľa REJA CORPORATION, s.r.o., keďže žalobcom uplatneným odpočtom
DPH došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2, § 19 zákona o DPH z dôvodu umelo vytvorených obchodných
transakcií za účelom zneužitia práva spoločenstva a získania daňovej výhody.
Vzhľadom k uvedeným východiskám správca dane uzavrel, že cit. „... nepriznáva odpočítanie dane
spoločnosti DRYÁDA CORPORATION, s.r.o. (žalobca, pozn.) za mesiac júl 2010 v sume celkom 130

442,91 EUR.“
Rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené 01.10.2018.

5. Žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 101814494/2018 zo 14.09.2018
namietal:

- nedodržanie lehôt daňovej kontroly a vyrubovacieho konania s poukazom na zánik práva vyrubiť
daň podľa § 69 daňového poriadku a s dodatkom, že ku dňu doručenia protokolu z daňovej kontroly
16.02.2016 uplynula prekluzívna lehota preto malo byť daňové konanie zastavené, keďže aj dôkazná
situácia s odstupom osem a pol roka je sťažená, čo správca dane nesprávne pričíta v neprospech
žalobcu ako účelovú nekontaktnosť svedkov, dodávateľov dopravcov a pod.,;

- poukázal, že správca dane, ktorý vo veci koná roky, nedôvodne pričíta na ťarchu žalobcu cit.
„neschopnosť pohotovo reagovať“, keďže správca dane vedie voči žalobcovi 35 samostatných konaní
v rôznych štádiách od vyrubovacieho konania až po právoplatne skončené daňové konania napadnuté
aj opakovane súdnymi žalobami, pričom každé rozhodnutie správcu dane má cca 50 a viac strán
a preto logicky žalobca nemôže detailne na ne ihneď reagovať a je pochopiteľným, že si vyžiada

čas na prípravu stanovísk, preto žalobca považuje postup správcu dane za šikanózny s dodatkom,
že aj keď správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie, tak jeho vyjadrenia a argumenty ignoruje, prípadne
ich iba vo svojom rozhodnutí zopakuje, avšak bez akéhokoľvek vyhodnotenia a správca dane takmervýlučne iba na parafrázovaní výpovede svedka D. dospieva k úplne protichodným právnym záverom
a vždy k smerujúcim k vyrubeniu rozdielu dane podľa potreby správcu dane;
- namietal nedostatky rozhodnutia správcu dane kvôli ktorým je toto nepreskúmateľným

a nezrozumiteľným s tým, že správca dane v rozhodnutí uvádza napr. obsah početných dožiadaní
a ich odpovedí, prípadne zábery z protokolov z iných daňových kontrol, avšak už neuvádza ich
vyhodnotenie k meritu veci, takže nevedno z čoho správca dane vychádza a načo konkrétne prihliadol,
nevysporiadal sa ani s návrhmi a námietkami žalobcu ako daňového subjektu a neuvádza ani dôvody,
pre ktoré navrhovaný dôkaz nevykonal; rozhodnutie správcu dane neobsahuje hodnotenie dôkazov

s tým, že správca dane bližšie uvádza iba dôkazy, ktoré korešpondovali s jeho závermi a zvyšné dôkazy
vôbec nevyhodnocoval (napr. výpovede svedkov – vodičov, dodávateľov či odberateľov);
- namietal, že správca dane sa odvoláva aj na oznámenie Prezídia PZ súčasťou ktorého mali
byť informácie o spoločnostiach, medzi ktoré mal patriť aj žalobca, ktoré boli údajne zapojené do
karuselových obchodov a vytvárali podmienky na získanie neoprávneného prospechu predstieraním
ekonomickej podstaty podnikania, pretože žalobca pri získavaní týchto informácií nebol prítomný

a nemohol sa k nim vyjadriť, takže správca dane na základe bližšie nekonkretizovaných dôkazov v inej
trestnej veci dospel ku konštrukcii o tom, že ako obvinený figuruje aj konateľ žalobcu (M. Bodrog), ktorý
však nie je obvinený;
- namietal nepoužiteľnosť dôkazov vykonaných počas prerušenia konania, kedy mohla zákonne
prebiehať iba MVI;

- vyjadril nesúhlas s konštatovaním správcu dane, že žalobca okrem faktúr nepredložil iné dôkazy
na preukázanie reálnosti uskutočnenia deklarovaných obchodov s dodatkom, že predložil aj dodacie
listy potvrdzujúce dodanie a prevzatie konkrétneho tovaru a taktiež poukázal na výpovede vodičov
a prepravcov, ktorí dodanie tovaru potvrdili, avšak ktorých výpovede správca dane zámerne v rozhodnutí
neuviedol a tieto nevyhodnotil, preto je rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a cit. „Konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o., potvrdil dodanie tovarov, realizáciu
obchodov, preto je neuznanie odpočítania dane z dodaní tovaru od tejto spoločnosti nedôvodné
a dôkazne nepodložené.“ a v jednej z daňových kontrol potvrdil dodanie tovaru aj konateľ spoločnosti
REJA CORPORATION, s.r.o., no ani s týmto vyjadrením sa správca dane nevysporiadal s dodatkom,
že žalobcovi nemôže byť kladené za vinu neunesenie dôkazného bremena, keďže sám správca dane

nekonaním bez zbytočného odkladu spôsobil, že odstupom času došlo k nekontaktnosti a nesúčinnosti
dopytovaných subjektov, ktoré v roku 2010 obchodovali a za ich zánik po rokoch nemôže niesť žalobca
zodpovednosť;
- podľa žalobcu správca dane cit. „Raz daňovému subjektu vytýkal, že tovar ani neprevzal ani nedodal,
potom spochybňoval, či k dodaniu tovaru reálne došlo platiteľom dane, v úplnom protiklade s týmto

jeho vlastným zistením správca dane inde v rozhodnutí opakovane konštatuje, že tovar existoval,
bol skutočne prepravený k odberateľom, bol reálne uskladnený a predaný konečným spotrebiteľom.“
Tvrdenie správcu dane sú teda rozporné a zmätočné a nemožno z nich vyvodiť aké dôkazy správca
dane požaduje, ani k akým prihliadol;
- namietal konštatovanie správcu dane o zapojení sa žalobcu do karuselových obchodov s tým, že

správca dane v rozhodnutí uviedol schémy podvodného obchodovania, avšak bez uvedenia, ako k týmto
schémam dospel, cez koho a aký profit z tohto mal získať žalobca, aj kvôli dôvodom ktorými je taktiež
rozhodnutie správcu dane preskúmateľné;
- napokon žalobca namietal, že zo záverov resp. zo zistení z daňových kontrol týkajúcich sa
iných spoločností, ktorých žalobca nebol účastníkom ani svedkom, nemožno bez ďalšieho vyvodiť

skutkové zistenia a právne závery voči žalobcovi, rovnako, ako ani závery daňovej kontroly vykonanej
u samotného žalobcu avšak za iné zdaňovacie obdobie nemožno bez ďalšieho vziať do úvahy
ako za nezvratný dôkaz; v uvedenej súvislosti žalobca poukázal, že správca dane vo svojich
záveroch vyslovil aj zapojenie sa iných subjektov (majiteľov veľkoobchodov) do karuselových podvodov,
avšak voči týmto subjektom nevyvodil žiadne závery, preto podľa žalobcu správca dane selektuje

vybrané subjekty, ktoré sankcionuje, čím aplikuje dvojitý prístup k tej istej veci u rôznych daňových
subjektov a ktorý postup je podľa žalobcu diskriminačný.
- záverom žalobca namietal, že správca dane vychádzal iba z parafrázovania výpovede svedka D.
bez citovania konkrétnych otázok a konkrétnych odpovedí čím tak správca dane selektuje iba jemu
vyhovujúce tvrdenia svedka s dodatkom, o nedôveryhodnosti výpovede svedka D. u ktorého ak by bolo

pravdivé jeho vyjadrenie, že v mene žalobcu konali s ním iné osoby (G., A. a B.) ako konateľ žalobcu
(p. Bodrog) v tom prípade, keďže tieto osoby neboli splnomocnené k zastupovaniu žalobcu a nemali
udelenú prokúru, by museli prekročiť svoje právomoci a takéto úkony z takéhoto konania by zaväzovalipriamo tieto osoby a nie žalobcu s dodatkom, že správca dane výpovede svedka D. nekonfrontoval
s inými dôkazmi a svedkom označené osoby ani nevypočul;
- žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu aj vo vzťahu k jeho dodávkam

pre zahraničných odberateľov s tým s odberateľom ECSÉD PACK Kft. (Maďarsko) mal žalobca riadne
podpísanú a u notára uzavretú obchodnú zmluvu, medzi spoločnosťami dochádzalo k riadnemu
obchodnému styku s dodatkom, že nekontaktnosť tohto odberateľa v súčasnosti nie je dôvodom na
dorub dane žalobcovi, a aj obchodovanie s DRYÁDA CORPORATION CZ, s.r.o. (Česká republika),
ktorej konateľom bol K. F., bol potvrdený v prepravných dokladoch CMR, ako aj prepravcami, s ktorými

dôkazmi sa správca dane taktiež nevysporiadal.

6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100151103/2019 zo 14.01.2019, žalovaný potvrdil odvolaním
žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 101814494/2018 zo 14.09.2018, pričom po zopakovaní
správcom dane zisteného skutkového stavu a zdôvodnenia jeho vyhodnotenia správcom dane, ako
aj po sumarizácii odvolacích námietok žalobcu, sa s odvolacími námietkami žalobcu, žalovaný takto

vysporiadal.
Po teoretickom úvode, v ktorom žalovaný podotkol, že na priznanie nároku na odpočítanie DPH,
ako i na priznanie oslobodenia od tejto dane nepostačuje iba formálne predloženie faktúry daňovým
subjektom pri výkone daňovej kontroly, pretože faktúra je len tvrdením o určitých skutočnostiach a môže
byť použitá len vtedy, ak sa preukáže pravdivosť a reálnosť v nej uvedených údajov. Preto správca

dane overoval údaje uvedené v žalobcom predložených faktúrach tak ohľadne jeho dodávateľov
ako aj odberateľov, t.j. správca dane preveroval faktúry nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad
skutočného stavu s formálnym stavom. Žalovaný uviedol, že na základe správcom dane vykonaného
dokazovania bolo zistené, že v zdaňovacom období júl 2010 cit. „... jediným účelom obchodných
transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja potravinárskych komodít bolo zneužitie práva

spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody.“
Vo vzťahu k odvolacej námietke o správcom dane nesprávne vyhodnotenom skutkovom stave,
žalovaný uviedol že správca dane využil všetky zákonne získané dôkazy k správnemu vyrubeniu
dane. Podľa žalovaného žalobca cit. „... preukázal nadobudnutie potravinárskeho tovaru od uvedených
spoločností iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru od týchto spoločností nepreukázal. Taktiež

dodanie tovaru českej a maďarskej spoločnosti nebolo preukázané. ... Dôkazná povinnosť nie je
pre daňovníka - platiteľa dane iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil
tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie o fakturovaných dodávkach tovaru.“
Podľa žalovaného z dokazovania správcu dane vyplynulo, že bola vytvorená sieť spoločností, ktorej
súčasťou bol aj žalobca a prostredníctvom ktorej sa fakturačné toky tovaru zneprehľadnili, pričom

medzi nimi išlo len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej
činnosti a potvrdzovali umelý charakter obchodovania, pričom žalobca v tejto sieti spoločnosti
vystupoval ako nárazníková spoločnosť uplatňujúca si odpočítanie dane z nákupu potravinárskych
komodít od tuzemských dodávateľov pri súčasnom priznávaní vlastnej daňovej povinnosti z predaja
potravinárskych tovarov tuzemským odberateľom a súčasne si uplatňoval aj oslobodenie od DPH

pri dodávkach do Českej republiky a Maďarska.
V ďalšom žalovaný poukázal, že jedným z dôkazov o ktoré oprel svoje závery správca dane bola
výpoveď svedka C. D. (konateľ Tatra Trade Corporation s.r.o.), ktorý opísal spôsob obchodovania
s potravinárskymi komoditami, ktoré reálne riadili p. G. a p. L. ktorí nakupovali potravinársky tovar
od zahraničných dodávateľov na spoločnosť Tatra Trade Corporation s.r.o., ktorá tovar predávala

spoločnostiam REJA CORPORATION, s.r.o. a žalobcovi (DRYÁDA CORPORATION, s.r.o.), ktoré
tento predávali konečným spotrebiteľom aj s DPH, no reálne daň pre Tatra Trade Corporation s.r.o.
neodvádzali, ale o takto získané finančné prostriedky sa vzájomne delili a Tatra Trade Corporation s.r.o.
sa s daňovou povinnosťou vysporiadala zaúčtovaniu faktúr s fiktívnym tovarom, t.j. podľa žalovaného
cit. „Pravý zmysel tohto obchodu bol získať financie od štátu prostredníctvom DPH, tento obchod nemal

nikdy reálny komerčný základ.“ Podľa žalovaného nie je namieste žalobcom spochybňovaná výpoveď
svedka C. D., pretože správca dane tento dôkaz hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov v súčinnosti s inými dôkazmi a táto výpoveď iba potvrdila správnosť iného dokazovania
vedenéhosprávcomdane,akoajsprávnosťznehovyvodenýchzáverovotom,žeúčelomobchodovania
s potravinárskym tovarom bolo získanie výhody na DPH.

Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému oslobodeniu od DPH pri intrakomunitárnom dodaní, žalovaný
uviedol, že cit. „To, že v súčasnosti je odberateľ nezastihnuteľný, o čom svedčia informácie z iného
členského štátu, získané v priebehu daňovej kontroly, nemôže byť podkladom pre poskytnutieúľav daňovému subjektu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady
pre overenie správnosti uplatneného oslobodenia od dane.“
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa prezumpcie neviny, žalovaný uviedol, že správca

dane vo svojom rozhodnutí nevyslovil hodnotiaci úsudok o vine a treste žalobcu, resp. iných spoločností
a uvádzal iba skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia v rámci vyhodnotenia dôkazov.
Ohľadne odvolacej námietky o nevypočutí žalobcom navrhovaných svedkov žalovaný uviedol,
že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nie je viazaný návrhmi na vykonávanie dôkazov a je na
správcovi a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, ako ich vyhodnotí a akú dôkaznú silu im pripíše. Vo

vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že správca neprihliadol na jeho vyjadrenia svedčiace v jeho
prospech, žalovaný uviedol, že týmito tvrdeniami žalobca nepreukázal opodstatnenosť odpočítanie
DPH a oslobodenia od DPH z preverovaných faktúr s tým, že správca dane sa vysporiadal
so všetkými argumentami žalobcu, prihliadal na všetko čo vyšlo počas konania najavo, nič neopomenul
ani neignoroval a podľa žalovaného správca dane nemohol akceptovať potvrdzujúce vyjadrenia
dodávateľských a odberateľských spoločnosti žalobcu o dodaní tovaru, pretože hodnovernosť týchto

výpovedí bola popretá daňovými kontrolami v týchto spoločnostiach, resp. niektoré spoločnosti sa stali
nekontaktné a ich zástupcovia boli nezastihnuteľní.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej neprehľadnosti daňovej kontroly, ktorá bola začatá ohľadne 22
zdaňovacích období a následne bolo rozhodnuté samostatnými rozhodnutiami, žalovaný uviedol,
že keďže daňové priznanie sa podáva za každé zdaňovacie obdobie samostatne, tak aj rozhodnutie,

ktorým dochádza k vyrubeniu rozdielu daňovej povinnosti v tom ktorom zdaňovacom mesačnom
období musí byť vydané samostatne, pretože sa ním ukladajú povinnosti odlišné od údajov uvedených
v daňovom priznaní za to ktoré zdaňovacie obdobie, preto bol správny postup správcu dane, ktorý
vykonanie daňovej kontroly za 22 zdaňovacích období ukončil jedným protokolom, avšak s následným
vydaním 22 rozhodnutí pre to ktoré mesačné zdaňovacie obdobie.

Napokon vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu ohľadne dodržanie lehôt, žalovaný s poukazom
na príslušné zákonné ustanovenia uviedol, že zo spisového materiálu vyplynulo, že daňová kontrola
začala z podnetu orgánov činných v trestnom konaní, spísaním zápisnice č. 9813401/5/375906/2012
zo 07.03.2012, následne správca dane zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
a keďže odberateľmi žalobcu boli aj zahraničné spoločnosti, tieto informácie získaval aj v rámci MVI

(medzinárodnávýmenainformácií),naktorýúčelprerušildaňovúkontroluod31.01.2013(rozhodnutímč.
9813401/5/328143/2013/MihP z 25.01.2013) do 15.01.2016 kedy pominuli prekážky prerušenia daňovej
kontroly (pominutie prekážok bolo oznámené oznámením č. 64755/2016 z 21.01.2016); následne
bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly č. 136808/2016 z 09.02.2016
a keďže počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynuli, zákonná lehota daňovej kontroly bola

dodržaná. Bola dodržaná aj lehota pre vyrubovacie konanie v rámci, ktorého správca dane prejednal
žalobcom k protokolu vznesené námietky na ústnych pojednávaniach 27.09.2017 a 07.11.2017 a do 15
dní od spísania poslednej zápisnice vydal rozhodnutia pre všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré bola
vykonaná daňová kontrola a keďže tieto rozhodnutia správcu dane boli žalovaným zrušené po vrátení
na ďalšie konanie správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní spísaním zápisnice o ústnom

pojednávaní z 21.08.2018 a následne opätovne vydal rozhodnutia za všetky zdaňovacie obdobia, čím
došlo k ukončeniu vyrubovacieho konania, ktorého lehota bola tak isto dodržaná.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 31.01.2019.

Konanie pred správnym súdom

7.Správnažalobažalobcudoručená28.03.2019pôvodneKrajskémusúduvKošiciach(ďalejlen„krajský
súd“), smerovala proti viacerým rozhodnutiam žalovaného a správcu dane za viaceré zdaňovacie
obdobia a konanie o tejto (hromadnej) žalobe bolo krajským súdom vedené pôvodne pod sp. zn.
8S/38/2019, z ktorého konania bolo uznesením krajského súdu sp. zn. 8S/38/2019 zo 07.11.2019

preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100151103/2019 zo 14.01.2019, ako aj jemu predchádzajúceho
rozhodnutia správcu dane č. 101814494/2018 zo 14.09.2018, obe týkajúce sa zdaňovacieho obdobia
júl 2010, vylúčené na samostatné súdne konanie, ktoré bolo krajským súdom vedené pod sp. zn. 8
S/119/2019.
Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100151103/2019 zo

14.01.2019, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane č. 101814494/2018 zo
14.09.2018 odôvodnil identickými námietkami, aké uplatnil aj v odvolacom konaní pred žalovaným
a ktoré majú mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, z uvedeného dôvodusprávny súd na tomto mieste sumarizuje tieto žalobné námietky žalobcu iba heslovite a v podrobnostiach
viď ich odôvodnenie vyššie v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane.
Konkrétne žalobca namietal:

- nesprávne právne posúdenie veci a nedodržanie procesných lehôt tak daňovej kontroly, ako aj
vyrubovacieho konania s poukazom na § 69 daňového poriadku o zániku práva vyrubiť daň; podotkol,
že trvanie daňového konania 9-10 rokov značne sťažuje dôkaznú situáciu, čo správca dane nesprávne
vykladá v neprospech daňového subjektu (žalobcu), ako údajnú účelovú nekontaktnosť svedkov,
dodávateľov, dopravcov a pod.;

- nemožnosť využitia dôkazov zadovážených správcom dane počas prerušenia daňovej kontroly, aj
počas prerušenia ktorého si správca dane zisťoval a zadovažoval zápisnice, protokoly, dôkazy z iných
daňových kontrol, či trestných konaní, preto sú podľa žalobcu s poukazom na rozsudok SD EÚ Halifax
C-255/02, tieto dôkazy nezákonné a rozhodnutie žalovaného na nich založené je tiež nezákonné;
- nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a rozporuplnosť s poukazom
na správcom dane iba jednostranné hodnotenie dôkazov, keďže správca dane zohľadnil iba dôkazy,

ktoré mu vyhovovali - konkrétne správca dane zohľadnil iba výpoveď C. D. z trestného konania
alebo z iných daňových konaní ohľadne údajného zapojenia sa žalobcu do podozrivých obchodných
reťazcov (ohľadne vyhodnotenia vierohodnosti výpovede JUDr. Chovanca žalobca poukázal na bod
6.29 rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2016), avšak na strane druhej sa správca
dane a ani žalovaný už nevysporiadali s výpoveďami konateľa REJA CORPORATION s.r.o. p. B.,

či konateľa Solid Press Slovakia s.r.o. I. M. N., ktorí potvrdili uskutočnenie so žalobcom reálnych
obchodov s tovarom, preto podľa žalobcu neuznanie odpočítania dane z tuzemských dodaní od týchto
dodávateľov je nedôvodné, a taktiež sa navysporiadali ani s výpoveďami zástupcov prepravných
spoločností alebo vodičov, ktorí tiež potvrdili existenciu reálneho tovaru a jeho prepravu a viacerí z
nich predložili aj doplňujúce dôkazy (doklady o nákupe pohonných hmôt, diaľničné poplatky, záznamy

z tachografu, objednávky prepravy, faktúry za prepravu, dodacie listy, záznam o prevádzke použitého
vozidla, záznamy o vykonaní zahraničnej prepravy atď.);
- neprípustnosť bez ďalšieho automatického využitia informácii z rozhodnutí o daňových kontrolách
vykonaných u iných daňových subjektov (v danom prípade z daňových kontrol u Solid Press Slovakia
s.r.o.aREJACORPORATIONs.r.o.)ajnaprípadžalobcu,ktorérozhodnutiasúnavyše,podľavedomostí

žalobcu, aj predmetom súdneho prieskumu;
- neprípustnosť pričítania na ťarchu žalobcovi ako daňovému subjektu neunesenie dôkazného bremena
z dôvodu nekontaktnosti jeho obchodných partnerov, či ich zániku, pretože podľa žalobcu uvedené bolo
spôsobené predovšetkým nečinnosťou správcu dane, ktorý vykonával dokazovanie s veľkým časovým
odstupom od preverovaného zdaňovacieho obdobia a za zánik obchodných partnerov nemôže niesť

žalobca zodpovednosť a to ani pri zachovaní správcom dane od neho vyžadovanej náležitej miery
obozretnosti;
- protirečivé závery správcu dane, ktorý na jednej strane spochybňoval dodanie tovaru a následne ho
už nespochybňuje, ale tvrdí účelovosť obchodovania;
- nevykonanie ním navrhnutých dôkazov bez náležitého odôvodnenia ich nevykonania správcom dane

(výsluchom osôb - C. B., A. G., H. A., E. L.);
- nesprávne vyhodnotenie intrakomunitárneho dodaniu tovaru žalobcom jeho odberateľom do Českej
republiky a Maďarska s dodatkom, že miesto dodania si určil sám odberateľ a žiadny predpis neukladá
podnikateľovi povinnosť, že miestom dodania tovaru musí byť len sídlo odberateľa, takže ak nedošlo k
dodaniu priamo do sídla odberateľa to automaticky neznamená, že k dodaniu vôbec nedošlo;

- namietal správcom dane a žalovaným nezdôvodnenie záveru, že by sa žalobca mal vedome zapájať
do fiktívnych obchodov s REJA CORPORATION s.r.o., Tatra Trade Corporation s.r.o. a Solid Press
Slovakia s.r.o., žeby mal predstierať prevzatie tovaru od týchto dodávateľov, či intrakomunitárne dodania
do zahraničia, t.j. ani pri prípadnom zistení vykonávania nezákonných praktík s DPH spoločnosťou
Tatra Trade Corporation s.r.o. ešte automaticky nezakladá vedomosť a zapojenie sa všetkých jeho

obchodných partnerov do tejto činnosti;
- nemožnosť bez ďalšieho aplikovať zistenia z uznesenia o začatí trestného stíhania z 20.05.2012,
pretože sa jedná iba o úkon orgánu činného v trestnom konaní v štádiu prípravného konania vo veci,
na ktorý treba prihliadať v súlade so zásadou prezumpcie neviny ako na možné podozrenie a nie ako
na jasný nezvratný dôkaz tak, ako ho označil v rozhodnutí správca dane s dodatkom, že žalobca ani

nefiguruje v tomto uznesení, takže nejde o dôkaz voči nemu.
Žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariedenia pojednávania.8. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie žalobe odkladného účinku, ktorý návrh krajský súd
uznesením č. k. 8 S/119/2019-87 z 19.10.2020 zamietol.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu v podstate v celom rozsahu zotrval na svojich
vyjadreniach uvedených už v žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky č. 5Afs/61/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru
nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto
vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods.

1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právo nárokované platiteľom dane by malo
byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve
získanie nároku na odpočítanie dane. Plnenie, resp. konanie, ktoré nie je uskutočnené v rámci obvyklých
obchodných podmienok, absentuje mu akýkoľvek ekonomický zmysel a je deklarované len s cieľom
získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového
práva. Poukázal, že súdny dvor vo veci C-255/02 Halifax a i. uviedol, že v oblasti DPH si preukázanie

zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu
dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom
sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo,
že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Mal za to, že z dokazovania správcu

dane vyplynulo, že bola vytvorená sieť spoločností, prostredníctvom ktorých sa fakturačné toky tovaru
zneprehľadnili a medzi ktorými boli zistené vzájomné ekonomické väzby v rámci financovania, že išlo
len o formálne vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti. Žalovaný
uzavrel, že z dokazovania vyplynulo, že správca dane a aj žalovaný riadne vykonávali povinnosti vo
finančnej oblasti, zisťovali pre rozhodnutie potrebné informácie za účelom správneho výberu dane, pri

rešpektovaní práv a oprávnených požiadaviek daňových subjektov v záujme plnenia všetkých fiškálnych
povinností štátu.
Žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania.

10. Žalobca, k jemu na vyjadrenie 13.01.2021 doručenému stanovisku žalovaného, už svoje vyjadrenie

(replika) nepredložil.

11. Krajský súd skráteným rozsudkom č. k. 8 S/119/2019-112 z 23.06.2021 žalobu žalobcu zamietol
a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na dôvody uvedené
v inom rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 S/38/2019 z 02.07.2020.

V dôsledku žalobcom podanej kasačnej sťažnosti, bol rozsudok krajského súdu č. k. 8 S/119/2019-112
z 23.06.2021 zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp.
zn. 3Sfk/12/2021 z 30.01.2023 s poukazom na dôvody formulované už v inom rozhodnutí najvyššieho
správnehosúdusp.zn.2Sžfk/35/2017z05.06.2017,podľaktoréhocit.„Vprípade,aksprávnysúdžalobu
zamietne tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nepostačuje, aby sa obmedzil na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ale je povinný sa náležite venovať
všetkým podstatným tvrdeniam účastníkov konania a následne sa nimi aj vysporiadať odôvodnení
svojho rozhodnutia.“, a vec bola najvyšším správnym súdom vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie
z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
Po vrátení veci, krajský súd konal opätovne o žalobe žalobcu pod sp. zn. 8S/32/2023.

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu v konaní vedenom pod sp.
zn. KE-8S/32/2023.

13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

14. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na

prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

15. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

16. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy

verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

17. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.04.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie

pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení

účinnom ku dňu skončenia daňovej kontroly (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

19. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)

Daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.“

20. Podľa § 46 prvej vety ods. 1; ods. 3; prvej vety ods. 8; ods. 9 písm. a) a prvých dvoch viet ods. 10

daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v
oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to
ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené

alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše
zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia
daňovejkontroly,miestovykonávaniadaňovejkontroly,dôvodzačatiadaňovejkontroly,predmetdaňovej
kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej

kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov.
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom (a) doručenia protokolu podľa odseku 8.
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“

21. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase
„(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: (c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
(d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“22. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) a ods. 3 až 5 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)
Správca dane daňové konanie (b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)

– odkaz na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť

skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)Správcadanepokračujevdaňovomkonanízvlastnéhopodnetualebonapodnetúčastníkadaňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“

23. Podľa § 69 prvej vety ods. 1; ods. 2, ods. 3 písm. a) a ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom v
rozhodnom čase „(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani
rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný
daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok

na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie
daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca

roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka,
v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň
zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov sa považuje doručenie (a) protokolu z daňovej kontroly.
(4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o

daňovej kontrole.“

24. Podľa § 19 prvých dvoch viet ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“) v znení účinnom ku dňu (31.07.2010) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení
účinnom v rozhodnom čase“) „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je

deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“

25. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v

inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby

za tovar.“26. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.“

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.

a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

28. V danom prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia

žalovaného č. 100151103/2019 zo 14.01.2019, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu
dane č. 101814494/2018 zo 14.09.2018, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu na DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2010 v sume 130 442,91 Eur, skoncentroval do štyroch žalobných bodov a to, (1) že správca
dane prekročil jednako zákonom povolenú jednoročnú dobu trvania daňovej kontroly vykonávanej
u žalobcu a jednako aj lehotu na vyrubenie mu dane s poukazom na cit. § 69 daňového poriadku; (2)

že správca dane vec nesprávne právne posúdil, z ktorého dôvodu sú žalobou napadnuté rozhodnutia
zmätočné a nezrozumiteľné; (3) že správca dane a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, keď
vykonané dôkazy vyhodnocovali jednostranne, iba v neprospech žalobcu a bez zdôvodnenia nevykonali
žalobcom navrhované dôkazy a (4) že správcom dane nebolo preukázané, žeby sa žalobca podieľal
na pochybných obchodoch a svoje rozhodnutie založil na nekontaktnosti žalobcových obchodných

partnerov, ktorá nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu.

29. Prv než by sa bol správny súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu je nutné
poznamenať, že správny súd skrz tieto námietky posúdil zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí
a to nie len v intenciách explicitného znenia zákonných mantinelov citovaných právnych predpisov, t.j.

daňového poriadku a zákona o DPH, ale aj Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, ktorou bol v záujme budovania jednotného trhu v podmienkach EÚ
zavedený jednotný systém DPH, pričom tieto posúdil aj v rámci interpretačnej praxe týchto predpisov
podanej Súdnym dvorom EÚ, ktorého závery sú pre národné interpretačné verzie smerodajné a to práve
vzáujmeužvyššiezmienenéhozáujmubudovaniaspoločnéhoajednotnéhodaňovéhosystému[mutatis

mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 86/2022-12 z 15.02.2022; body
22 a 23].
Správny súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou je skrze žalobné námietky iba posúdiť zákonnosť žalobu
napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti v nich orgánmi verejnej moci prezentovaných
názorov, t.j. skúmať, ako a či sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie vysporiadal s už

pred ním žalobcom prednesenými odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí, a teda úlohou
správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov
verejnej moci. Inými slovami, správny súd skúma či sa orgán verejnej moci (žalovaný) s námietkami
žalobcu vysporiadal zákonne udržateľným spôsobom a nie je úlohu správneho súdu svojou činnosťou
nahrádzať odôvodňujúcu argumentačnú platformu žalobou napadnutých rozhodnutí. Z uvedeného

dôvodu bolo nevyhnutným v časti tohto rozhodnutia, venovanej priebehu administratívneho konania
v reakcii na charakter žalobných námietok v podrobnostiach uviesť obsah žalobou napadnutých
rozhodnutí (t.j. nejedná sa o bezdôvodné zahlcovanie tohto rozhodnutia pre vec nepodstatným textom),
ako aj podstatu odvolacích námietok žalobcu pred orgánmi finančnej správy, aby bolo zrejmým, či
žalobca svoje námietky uplatnil už aj pred orgánmi finančnej správy a ako sa s nimi tieto orgány

vysporiadali.

1. K námietke prekročenia lehôt daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.30. Pokiaľ ide o dĺžku u žalobcu správcom dane vykonanej daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie júl 2010 [daňová kontrola bola vykonaná aj za zdaňovacie obdobia: september
2008 - december 2008; január 2009 – apríl 2009; jún 2009 – júl 2009; september 2009; december

2009; január 2010 – marec 2010, máj 2010 – jún 2010 a september 2010 - december 2010], v konaní
nebolo sporným a žalobca ani nespochybňoval, že táto daňová kontrola, v súlade s cit. § 46 ods. 3
daňového poriadku začala dňom 07.03.2012, ktorý bol ako deň jej začatia označený v zápisnici o začatí
daňovej kontroly č. 9813401/5/375906/2012, keďže daňová kontrola u žalobca bola vykonaná na podnet
orgánov činných v trestnom konaní, a v súlade s cit. § 46 ods. 9 psím. a) daňového poriadku daňová

kontrola skončila 16.02.2016, t.j. dňom doručenia žalobcovi protokolu z daňovej kontroly č. 136808/2016
z 09.02.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, t.j. od 07.03.2012 do 16.02.2016
daňová kontrola vrátane jej prerušenia trvala celkovo 3 roky a 11 mesiacov a 10 dní.
Z uvedeného je zrejmým, že v danom prípade na prvý pohľad daňová kontrola u žalobcu trvala skutočne
viac ako v cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku, povolenú dobu 1 roka (t.j. 365 dní), avšak, už samotné
toto ustanovenie cit. § 46 ods. 10 daňového poriadku počíta s prípadom prerušenia tejto doby trvania

daňovej kontroly, o dobu prerušenia ktorú sa tak zákonite celková jednoročná doba trvania daňovej
kontroly predlžuje (nadstavuje), t.j. cit. „... výkon daňovej kontroly sa predĺžil o čas, po ktorý bola
prerušená...“ (m.m. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022, bod 88).

31. V súvislosti s trvaním prerušenia daňovej kontroly a jej celkovej dĺžky, správny súd najsamprv

v súlade so žalobnou námietkou zisťoval, či v dôsledku tohto prerušenia nedošlo z čisto numerického
hľadiska k prekročeniu celkovej zákonnej dĺžky daňovej kontroly, v ktorej súvislosti je nutné uviesť,
že daňová kontrola u žalobcu bola prerušená rozhodnutím správcu dane č. 9813401/5/328143/2013/
MihP z 25.01.2013 a to s počiatkom prerušenia od 31.01.2013 do 15.01.2016, kedy podľa oznámenia
č. 64755/2016 z 21.01.2016, dôvody prerušenia pominuli. Vzhľadom k uvedenému tak od 31.01.2013

(vrátane) do 15.01.2016 (vrátane) bola daňová kontrola kvôli MVI prerušená celkovo 2 roky, 11 mesiacov
a 15 dní, po zohľadnení (odpočítaní) doby ktorej od celkovej dĺžky daňovej kontroly vrátene jej
prerušenia, ktorá bola celkovo 3 roky, 11 mesiacov a 10 dní, tak možno uzavrieť, že daňová kontrola
v tomto prípade trvala celkovo 11 mesiacov a 26 dní, takže čisto numericky, trvanie daňovej kontroly
neprekročilo zákonom maximálne limitovanú jej jednoročnú dĺžku trvania.

Samozrejme preto, aby inštitút prerušenia daňovej kontroly nemohol byť svojvoľne zneužívaný na umelé
a neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly je nutné skúmať (i) či jej prerušenie bolo
účelné a afektívne k ním sledovanému cieľu, získať všetky potrebné podklady správcom dane na
správne určenie dane, t.j. či správca dane požadoval taký okruh informácií, ktoré bezprostredne súvisia s
daňovoukontrolouačineboliinformáciežiadanéopakovanealebopočastiach;(ii)čibolototoprerušenie

aj časovo primerané a napokon (iii) z formálneho hľadiska či rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly,
ako aj oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia boli vykonané zákonným spôsobom a či boli doručené
daňovému subjektu.
Keďže žalobca tak v odvolacom konaní pred žalovaným, ako aj v žalobe namietal porušenie iba dvoch z
vyššieuvedenýchtrochaspektovtýkajúcichsaprerušeniadaňovejkontroly[t.j.nenamietalneefektívnosť

z dôvodu opakovaných alebo po častiach žiadaných informácií a nenamietal ani nedostatok formálnych
náležitostí rozhodnutia o prerušení konania a oznámenia o pominutí dôvodov tohto prerušenia, ani
absenciu ich doručenia, pozn.], správny súd v ďalšom skúmal, či sa žalovaný v žalobou napadnutom
rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o (i) neúčelnosti a (ii) časovej
neprimeranosti prerušenia preverovanej daňovej kontroly.

32. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú neúčelnosť daňovej kontroly, správnemu súdu sa žiada dať
do pozornosti, že žalobca túto odvolaciu námietku, ktorá je identicky aj žalobnou námietkou, žiadnym
osobitným spôsobom nekonkretizoval, t.j. žalobca iba všeobecne tvrdí, že prerušenie daňovej kontroly
bolo neúčelné, avšak žalobca už neuvádza, ktoré konkrétne správcom dane v rámci MVI požadované

informácie nemali mať súvis s daňovou kontrolou a teda boli žiadané neúčelne. V tejto súvislosti správny
súd poznamenáva, že na všeobecne formulovanú odvolaciu námietku je len logickým, že aj žalovaný
dal žalobcovi v žalobou napadnutom rozhodnutí iba všeobecnú odpoveď v tom zmysle, že v rámci MVI
správca dane zisťoval dopytom na zahraničnú finančnú správu, všetky potrebné informácie o žalobcom
deklarovaných zahraničných obchodných partneroch s ktorými v rozhodnom zdaňovacom období júl

2010 obchodoval, a to za účelom získania všetkých podkladov nevyhnutných k správnemu vyrubeniu
dane. Správny súd v tomto kontexte ešte dáva do pozornosti, že bez konkretizácie niektorých námietok,
nie je možné posúdiť, či tvrdenie žalobcu napr. o neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly alebo o
nedostatočnezistenomskutkovomstave,súaleboniesúopodstatnené,pretoženiejeúlohousprávnehosúdu namiesto žalobcu vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany žalovaného a správny súd je
oprávnený preskúmať rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žalobných bodov. Z uvedených dôvodov
dospel správny súd k záveru, že prerušenie daňovej kontroly bolo účelné, t.j. týkalo sa a súviselo

s predmetom vykonávanej daňovej kontroly.
V spojitosti s účelnosťou prerušenia daňovej kontroly, na margo žalobcom naznačeného možného
zásahu v jeho dôsledku (rozumej v dôsledku prerušenia, pozn.), do jeho práv ako podnikateľského
subjektu, správny súd ešte nad rámec uvádza, že samotné prerušenie daňovej kontroly nemá žiadny
vplyv na vykonávanie podnikateľskej aktivity kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), pretože

počas tohto prerušenia nie sú daňovému subjektu blokované ani finančné prostriedky, ani možnosti
naďalej v podnikateľských aktivitách pokračovať, ani mu nie sú kladené zo strany správcu dane žiadne
povinnosti či iné obmedzenia, v príčinnej súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k zásahu do jeho práva na
slobodné podnikanie.
V tomto smere správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 726/2016-20 z 25.10.2016 podľa ktorého cit. „... počas prerušenia daňovej kontroly nemožno

uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový
subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Obdobne tak, podľa
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 8 Sžfk/38/2019
z 28.06.2022 (bod. 48) cit. „Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje
do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od

neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona (pozri aj rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo
dňa 27.07.2016, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a súdov SR č. 60/2016).“a napokon aj podľa
rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Sžfk/16/2019 z 27.10.2021 (bod. 56) cit. „Kasačný
súd pre úplnosť uvádza, že počas prerušenia výkonu daňovej kontroly nie je možné uvažovať, a to
ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane, o uskutočňovaní úkonov pri správe daní ktoré daňový

subjekt zaťažujú...“

33. Napokon dĺžku daňovej kontroly žalobca v konaní pred žalovaným spochybnil aj námietkou
o neprimeranej dĺžke jej prerušenia kvôli MVI.
V uvedenej súvislosti správny súd poznamenáva, že podávanie žiadosti o MVI prebieha skrz Finančné

riaditeľstvo SR, ktoré žiadosť správcu dane spracuje pred jej postúpením zahraničnému finančnému
orgánu do jemu zrozumiteľnej podoby a ktorý proces si tak nepochybne vyžaduje časový priestor,
z ktorého dôvodu správca dane najsamprv logicky predkladá túto žiadosť s časovým predstihom najprv
Finančnému riaditeľstvu SR a časovo až následne datovaným rozhodnutím dochádza k prerušeniu
daňovej kontroly a to tak, aby v ňom uvedený počiatočný deň prerušenia daňovej kontroly bol určený

v súlade s cit. § 61 ods. 3 daňového poriadku, t.j. aby nebol cit. „... skorší ako deň, kedy bolo
rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami...“, t.j. prvý
deňprerušeniadaňovejkontrolyniejeautomatickyzhodnýmsdátumomrozhodnutia,alezhodujesabuď
s dátumom odoslania tohto rozhodnutia o prerušení (ktorý môže, ale nemusí byť súčasne aj dátumom
jeho vydania) alebo je neskorší ako deň jeho odoslania, čo je pochopiteľným, keďže rozhodnutie

o prerušení daňovej kontroly by sa malo dostať do dispozičnej sféry kontrolovaného daňového subjektu,
aby sa o tomto prerušení aj on logicky včas dozvedel. Preto správcom dane zvolený postup má svoje
zákonné opodstatnenie a nie je svojvoľným postupom s cieľom umelého predlžovania daňovej kontroly.
Ohľadne žalobcom namietanej neúmernej dĺžky prerušenia daňovej kontroly, je zákonne udržateľným
záver, že správca dane žiadajúci zahraničný orgán finančnej správy o informáciu v rámci MVI v zásade

nemá žiadne možnosti ovplyvnenia rýchlosti konania dožiadanej strany.
V uvedených súvislostiach totižto správny súd podporne poukazuje na ustálený názor vyššej súdnej
autority, najvyššieho správneho súdu napr. v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk/38/2019 z 28.06.2022 (bod 49)
podľa ktorého cit. «V súvislosti s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa nedodržania lehoty daňovej
kontroly v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010, kedy sťažovateľka mala za to, že pominutie dôvodov,

pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení
Rady č. 904/2010 pre poskytnutie požadovaných informácií, kasačný súd poukazuje najmä na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, pre ktorý bolo predmetné
kasačné konanie i prerušené. V bode 35 tohto rozhodnutia Súdny dvor EÚ uviedol, že „lehoty stanovené
v článku 10 tohto nariadenia sa netýkajú vzťahov medzi príslušnými daňovými orgánmi, ktoré majú

spolupracovať v rámci mechanizmu zavedeného uvedeným nariadením a zdaniteľnými osobami, ale len
vzťahovmedzitýmitoorgánminavzájom.“Daňovésubjektytakaninemusiabyťoboznámenéopredĺžení
lehoty na vykonanie žiadosti, prípadne o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote. „Zo
znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva,že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe
žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej
kontrolystanovenéhovnútroštátnymprávomžiadajúcehočlenskéhoštátu,dovtedy,kýmžiadanýčlenský

štát neposkytne požadované informácie“ (bod 37 rozsudku). Kasačný súd, aj s ohľadom na citované
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konštatuje, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácii v rámci MVI,
ktorá je stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v
zmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie. Daňová kontrola
tak v predmetnej veci pokračovala obdržaním konečnej správy od dožiadaných daňových orgánov.»

Obdobne tak podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn.10 Sžfk/69/2019 z 28.07.2022
(body 89-91) cit. „Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality a
nezákonnosti rozhodnutí, keď mal za to, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie
daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku v súvislosti s podanými žiadosťami o
medzinárodnú výmenu informácií, kasačný súd poukazuje na to, že uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 bolo konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti

rozsudku krajského súdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1
písm. ) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušené a Súdnemu dvoru EÚ boli predložené prejudiciálne
otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: Ustanovenie bodu 25
NariadeniaRady(EÚ)č.904/2010zodňa07.10.2010oadministratívnejspolupráciabojiprotipodvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii

sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť
prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?
Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií
stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?
Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol
o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.

októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie
môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora EÚ dospel kasačný súd k záveru, že lehoty
stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v
súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej
úpravy (ktorá v § 46 ods. 10 daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a
vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu

informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a
porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.“
Uvedené východiská boli podkladom pre konečný záver správneho súdu o neodôvodnenosti prvej časti
tejto žalobnej námietky žalobcu o prekročení zákonnej jednoročnej dĺžky daňovej kontroly v príčinnej
súvislosti s ním tvrdeným neúčelným a časovo neprimeraným jej prerušením, keďže podľa správneho

súdu jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonaného dokazovania prebiehali
v časovom slede bez zbytočných prieťahov; správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly
akonáhle pominuli dôvody na jej prerušenie; predmetom žiadosti o MVI a teda dôvodom prerušenia
daňovej kontroly, bolo poskytnutie informácií, za účelom preverenia žalobcom deklarovaných obchodov
v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2010 a nejednalo sa o neúčelné a nepodložené konanie

správcu dane, ktorým by sledoval iba „umelé“ predlžovanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly,
naopak, správca dane si týmto konaním plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu
správy daní, t.j. využitím MVI overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane.

34. Pokiaľ ide o časť tejto žalobnej námietky vo vzťahu k prekročeniu prekluzívnej lehoty na vyrubenie

dane podľa cit. § 69 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku [5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla
žalobcovi povinnosť podať daňové priznanie + 5 rokov od konca roka, v ktorom bola spísaná zápisnica
o začatí daňovej kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, ako úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,za predpokladu, že o tejto zápisnici bol žalobca ako daňový subjekt vyrozumený do uplynutia lehoty
prvých 5 zmienených rokov], ktorá žalobná námietka bola bez zmeny aj odvolacou námietkou v konaní
pred žalovaným, žalovaný sa s ňou vysporiadal tvrdením, že lehota na vyrubenie dane bola dodržaná,

keďže správca dane prejednal žalobcom k protokolu vznesené námietky na ústnych pojednávaniach
27.09.2017 a 07.11.2017 a do 15 dní od spísania poslednej zápisnice vydal rozhodnutia pre všetky
zdaňovacie obdobia, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola a keďže tieto rozhodnutia správcu dane
boli žalovaným zrušené po vrátení na ďalšie konanie správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní
spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní z 21.08.2018 a následne opätovne vydal rozhodnutia za

všetky zdaňovacie obdobia, čím došlo k ukončeniu vyrubovacieho konania, ktorého lehota bola tak isto
dodržaná.
Uvedené odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k tejto časti žalobnej námietky, považuje správny súd
za nedostatočné, keďže z neho nevyplýva, kedy začala v prípade žalobcu plynúť subjektívna 5 ročná
prekluzívna lehota na vyrubenie dane, ani kedy a z akých dôvodov bola táto lehota prerušená [§ 61 ods.
5 daňového poriadku] a kedy by napokon táto lehota uplynula.

V uvedených súvislostiach je nevyhnutné zohľadniť tieto rozhodné skutočnosti – koncom roka v ktorom
žalobcovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2010 bol 31.12.2010
a teda 5 ročná prekluzívna lehota by bez ďalšieho uplynula 31.12.2015; úkon smerujúci k vyrubeniu
dane u žalobcu nastal dňa 07.03.2012, kedy bola spísaná zápisnica č. 9813401/5/375906/2012 o začatí
daňovej kontroly na požiadanie OČTK, kedy bol žalobca v tento deň o tomto úkone aj vyrozumený a

keďže tento úkon nastal pred uplynutím už zmienenej 5 ročnej prekluzívnej lehoty, ktorá mala uplynúť
až 31.12.2015, tak v zmysle cit. § 69 ods. 2 a 4 daňového poriadku nastal nový začiatok jej plynutia
opäť od 31.12.2012 a mala uplynúť 31.12.2017; no a napokon keďže daňové konanie bolo prerušené
celkovo po dobu 2 roky, 11 mesiacov a 15 dní a to od 31.01.2013 (rozhodnutím správcu dane č.
9813401/5/328143/2013/MihP z 25.01.2013) do 15.01.2016 (oznámením správcu dane č. 64755/2016

z 21.01.2016 o pominutí dôvodov prerušenia), v ktorom období podľa cit. § 61 ods. 5 daňového poriadku
prekluzívna lehota na vyrubenie dane neplynula, tak po nadstavení jej pôvodnej dĺžky, ktorá bola do
31.12.2017 o túto dobu, sa javí, že táto prekluzívna lehota by mala uplynúť najneskôr 15.12.2020.
Vzhľadom k uvedenému má správny súd za to, že žalovaný síce vo svojom rozhodnutí dospel
k zákonným záverom pokiaľ ide o neprekročenie zákonnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie žalobcovi

DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010, avšak keďže sa tak stalo viac menej „intuitívne“ na základe
„chabo odôvodneného“ tohto záveru správcom dane i žalovaným, uvedené bolo jedným z dôvodov pre
zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí a preto bude v ďalšom konaní úlohou správcu dane aj túto
okolnosť v intenciách naznačených mu správnym súdom, opätovne svoje rozhodnutie odôvodniť tak,
aby bola žalobcovi zachovaná možnosť prípadného dvojinštančného súdneho prieskumu rozhodnutí

správnych orgánov. Na tomto mieste sa žiada správnemu súdu podotknúť, že pri zdôvodnení plynutia
lehoty vyrubovacieho konania sa priklonil k potrebe v tomto smere detailnejšie inštruovať správcu
dane a žalovaného, najmä s ohľadom na dlhé časové obdobie, ktoré už od rozhodného zdaňovacieho
obdobia júl 2010 uplynulo a v tej súvislosti na požiadavku hospodárneho ďalšieho postupu správcu
dane a žalovaného (t.j. aby uvedená požiadavka na náležité odôvodnenie neostala správcom dane

a žalovaným v ďalšom nepochopená).

2. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. V danom prípade sú predmetom prieskumu správnym súdom, rozhodnutia správcu dane

a žalovaného o vyrubení žalobcovi rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume 130
442,91 Eur, z dôvodu neuznania práva žalobcu na odpočítanie DPH z faktúr vystavených žalobcovým
dodávateľom REJA CORPORATION s. r. o. (Slovensko) za dodávky prevažne stolového oleja, ryže
(8x) a energetických drinkov (1x) sume 130 435,84 Eur, ako aj dodávateľom Solid Press Slovakia s.r.o.
(Slovensko) za dodávku ryže (1x) v sume 7,07 Eur.

Pritom správca dane svoje rozhodnutie právne odvodnil a žalovaný sa s ním stotožnil, tým, že v danom
prípade kumulatívne (súčasne):
- (i) neboli na priznanie práva na odpočet DPH splnené hmotnoprávne podmienky, keďže nebolo
preukázané dodanie tovaru žalobcovi jeho označenými dodávateľmi a ani následné dodanie tovaru
žalobcovým odberateľom, konkrétne správca dane vo vojom rozhodnutí tiež uviedol cit. „Pokiaľ nie je

preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené nepostačuje na vznik nároku na odpočet
danelensamotnáexistenciasamotnéhodokladu,hocibyobsahovalvšetkyformálno-právnenáležitosti.“
s dodatkom správcu dane, že žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
okrem faktúr a dodacích listov nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že v zdaňovacom obdobíjúl 2010 došlo k dodaniu tovaru od dodávateľov Solid Press Slovakia s.r.o. (Slovensko) a REJA
CORPORATION, s.r.o. (Slovensko) a pri preverovaní splnenia podmienok pre uplatnenie práva na
odpočet DPH uvedeného na žalobcom predložených faktúrach vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov

uvedených v týchto faktúrach. Pričom súčasne na inom mieste svojho rozhodnutia správca dane tiež
uviedolcit.„...ohľadompreverovaniatuzemskýchodberateľov,ktoríbolikonečnýmiodberateľmivyplýva,
že tovar existoval a bol skutočne prepravený k týmto odberateľom, bol reálne uskladnený a predajný
konečným spotrebiteľom...“, a žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol cit. „... preukázal nadobudnutie
potravinárskeho tovaru od uvedených spoločností iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru

od týchto spoločností nepreukázal. Taktiež dodanie tovaru českej a maďarskej spoločnosti nebolo
preukázané.“;
- (ii) jediným dôvodom uskutočnenia zdaniteľných obchodov do ktorých bol žalobca zapojený bolo
zneužitie práva a získanie neoprávnenej daňovej výhody v podobe neoprávneného uplatnenia odpočtu
DPH, v ktorej súvislosti správca dane vo svojom rozhdnutí tiež uviedol cit. „Odvolával sa na skutočnosti,
že tovar reálne existoval napriek vysvetleniam a dôkazom správcu dane, že správca dane tovar

ani jeho prepravu nespochybňoval, nakoľko ten skutočne existoval, avšak bolo účelovo premiestňovaný,
fakturovaný vo vytvorenej schéme pre zneužitie práva...“ a žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež
konštatoval cit. „... jediným účelom obchodných transakcií spočívajúcich v deklarovaní nákupu a predaja
potravinárskych komodít bolo zneužitie práva spoločenstva a získanie neoprávnenej daňovej výhody.“;
- (iii) a napokon tým dôvodom bola aj účasť žalobcu na karuselových podvodoch.

36. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie odpočtu
DPH alebo oslobodenia od DPH, z dôvodu nesplnenia či už hmotnoprávnych podmienok alebo z dôvodu
účasti na podvodnom reťazci alebo z dôvodu zneužitia práva sú v zásadne tri odlišné dôvody, ktoré nie je
možnékumulovať,pretožesavzájomnevylučujú.Acontrarioodpočítaniedanemôžebyťobmedzenéiba

ak nastane niektorá z týchto alternatív a to, že zdaniteľná osoba buď nesplnila hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane alebo ak bola zapojená do daňového podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva.
Inými slovami, ak by správca dane konštatoval, že u daňového subjektu neboli splnené hmotnoprávne
podmienky pre priznanie odpočtu DPH alebo pre oslobodenie od DPH (dodanie tovaru je jednou z
hmotnoprávnych podmienok), je neprípustné, aby správca dane súčasne (kumulatívne) identickému

daňovému subjektu za identické zdaňovacie obdobie odmietol tento odpočet alebo oslobodenie od DPH
aj z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode alebo z dôvodu zneužitia práva. Totižto pri preukazovaní
zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca alebo pri zneužití práva sa vychádza z premisy, že
hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH alebo oslobodenia od DPH boli splnené a súčasne aj zneužitie
práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle

judikovaných záverov SD EÚ podlieha odlišným testom.
Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
zisťujú prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu, ktorého fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04
a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. V rámci tohto testu musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena kumulatívne preukázať - 1/ objektívnu existenciu podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu

daň) a to v ktoromkoľvek článku obchodného reťazca; 2/ objektívne skutkové okolnosti na podklade
ktorých kontrolovaný daňový subjekt o podvode na ktoromkoľvek článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu);3/čikontrolovanýdaňovýsubjektprijalopatrenia,ktoréjeodnehomožnérozumnevyžadovať,
aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný

test konkrétneho subjektu).
Predpoklady zneužitia práva sa v zmysle judikatúry SD EÚ zasa zisťujú prostredníctvom dvojzložkového
tzv. Halifax (C - 255/02) testu, podľa ktorého (i) z objektívnych skutočnosti musí vyplývať,
že hlavným cieľom obchodných transakcií bolo získanie daňovej výhody, ktorej získanie je v rozpore
s normami spoločenstva a (ii) obchodné transakcie majú čisto umelý charakter; existuje personálne

a ekonomické prepojenie; nepreukázanie riadnej ekonomickej činnosti u niektorých zúčastnených
spoločností; nepreukázanie sídla; nekontaktné subjekty; osoby - konatelia, ktorí nevedia poskytnúť
základné informácie; nepodávanie daňových priznaní; nezaplatenie vlastnej daňovej povinnosti,
nepredkladanie dôkazov, obštrukcie zo strany daňových subjektov; spoločnosti vykazujúce vysoký obrat
bez zamestnancov, základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia

skladovej evidencie a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti.
Taktiež v zmysle už bohatej judikatúry, je tiež potrebné mať na zreteli, že jedna a tá istá okolnosť (napr.
dodanie tovaru iným, ako vo faktúre deklarovaným dodávateľom) síce nemusí mať sama o sebe vplyv
pre odmietnutie priznať odpočet DPH alebo oslobodenie od DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnychpodmienok, avšak súčasne identická okolnosť už môže v spojení s inými skutočnosťami mať význam
napr. pre posúdenie či objektívnej alebo aj subjektívnej vedomostnej zložky daňového subjektu o
jeho participovaní na dodávateľsko-odberateľskom obchodnom reťazci poznačenom podvodom. Iným

slovami vo všeobecnosti povedané, ak určitá skutočnosť nepostačuje na prijatie záveru o odmietnutí
priznania odpočtu alebo oslobodenia od DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, to ešte
automaticky neznamená, že tá istá skutočnosť nemôže zavážiť pri hodnotení napr. vedomostnej zložky
daňového subjektu o jeho participovaní na daňovom podvode.
Na potrebu rozlišovania uvedených dôvodov pre nepriznanie práva na odpočet DPH alebo oslobodenia

od DPH nadväzuje odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena, kým pri preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, tak v prípade
daňového podvodu alebo zneužitia práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
Napokon v súvislosti s uvedeným, je pre zjednodušenie ďalšej argumentácie nevyhnutné tiež vo
všeobecnej rovine opísať princípy prenosu dôkazného bremena pri daňovej kontrole. Dôkazné bremeno
jeprimárnenadaňovomsubjekte(žalobcovi),ktorýmusívprvomradepreukázaťpravdivosťskutočností,

na podklade ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH alebo na oslobodenie od DPH; následne,
dokazovanie zo strany správcu dane slúži na preverenie pravdivosti týchto daňovým subjektom
(žalobcom) tvrdených a dokladmi preukazovaných skutočností, t.j. v tomto štádiu dochádza k prenosu
dôkazného bremena na správcu dane, aby preukázal, že daňovým subjektom (žalobcom) tvrdené
a preukazované je alebo nie je pravdivé, a až v prípade, že správca dane nepravdivosť tvrdení daňového

subjektu dôveryhodne vykonaným dokazovaním spochybní, pričom dôkazy správcu dane musia mať
minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým
subjektom. (Ústavný súd SR č. k. IV. ÚS 569/2022-33 zo 07.02.2023), dochádza k opätovnému prenosu
dôkazného bremena opäť na daňový subjekt (žalobcu), aby tieto správcom dane preukázané dôvodné
pochybnosti v druhom kole oslabil, vyvrátil alebo zdôvodnil.

37. Vzhľadom k uvedenému, keďže správca dane a aj žalovaný, žalobou napadnuté rozhodnutia
odôvodnili súčasne (kumulatívne) aj nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu
DPH, aj zneužitím práva a aj podvodným konaním na úseku DPH, t.j. všetkými vyššie označenými tromi
dôvodmi, ich rozhodnutia sú zmätočné, vnútorne rozporné a nekonzistentné, z ktorého dôvodu správny

súd ustálil dôvodnou žalobnú žiadosť žalobcu na ich zrušenie kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci.
Pre komplexnosť veci sa správny súd v rozsahu žalobných námietok zaoberal aj možnosťou naplnenia
niektorého z uvedených troch dôvodov jednotlivo (samostatne) a to s ohľadom na správcom dane
ustálené skutkové zistenia.

38. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (i) existencia zdaniteľného plnenia (tovaru
či služby), (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým
subjektom na účely jeho vlastnej ekonomickej činnosti. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie DPH,
má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva

v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu.
V danom prípade žalobca a aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach celkom zmätočne uvádzajú raz, že
tovar bol žalobcovi jeho slovenskými dodávateľmi (Solid Press Slovakia s.r.o. a REJA CORPORATION,
s.r.o.) dodaný a súčasne na inom mieste svojich rozhodnutí tiež tvrdia, že tovar dodaný nebol alebo, že

majú pochybnosti či bol žalobcovi dodaný vo faktúrach deklarovanými dodávateľmi.
Zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplýva, že v rozhodnom zdaňovacom období júl 2010 vo
faktúrach deklarovaný potravinársky tovar bol žalobcovi fakticky dodaný, čo potvrdila nie iba spoločnosť
REJA CORPORATION, s.r.o., ale aj správcom dane dopytovaný prepravca tohto tovaru a reálna
existenciatovarunebolaspochybnenáanisprávcomdane.Aktedanazákladevykonanéhodokazovania

správca dane zistil, že tovar bol žalobcovi fakticky dodaný a že tento existuje, nemôže svoje rozhodnutie
založiťnatvrdení,žedôvodomprenepriznaniežalobcoviodpočtuDPHbolonesplneniehmotnoprávnych
podmienok, pretože tie splnené boli.
Vo vzťahu k správcom dane prezentovaným pochybnostiam o skutočnom dodávateľovi tovaru žalobcovi,
t.j. či týmto faktickým dodávateľom bol skutočne vo faktúre deklarovaný dodávateľ alebo iný subjekt

(subdodávateľ), správny súd uvádza, že táto pochybnosť nemôže byť taktiež dôvodom pre záver
o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre nepriznanie žalobcovi odpočtu DPH a to s poukazom
na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp, zn. 3Sžfk 15/2020 z 30.06.2022 podľa ktorého
cit. „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie danelen z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ BRASTRECH, s.r.o.
zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť,
k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému kasačný súd

poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: "Smernica Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa

týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli

nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

39. Pokiaľ ide o ďalší správcom dane, síce iba okrajovo, ale predsa zmienený dôvod pre nepriznanie
žalobcovi práva na odpočet DPH, a tým je jeho účasť alebo zapojenie sa do schémy karuselového
daňového podvodu, tak ak by správca dane mienil svoje rozhodnutie o nepriznaní žalobcovi odpočtu
DPH ustáliť na existencii tohto dôvodu, tak by nevyhnutne musel vyhodnotiť a odôvodniť všetky body

vyššie zmieneného tzv. Axel Kittel testu a to zadefinovať existenciu daňového podvodu predovšetkým
v jeho najpodstatnejšej charakteristike a to v zistení daňového úniku, ku ktorému pri zneužití
práva nedochádza. Orgány finančnej správy pohyb tovaru síce hodnotili ako karuselový podvod a
žalobcu označil za tzv. nárazníkovú spoločnosť, avšak bez tvrdenia o daňovom úniku, ako základnej
charakteristiky karuselových podvodov. Keďže existencia daňového podvodu v rozhodnutí správcu dane

odôvodnená nie je, tento dôvod ani nemohol byť v tomto štádiu konania dôvodom na nepriznanie
žalobcovi odpočtu DPH.

40. Napokon zneužitie práva by ako dôvod na nepriznanie žalobcovi odpočtu DPH mohlo obstáť,
keby správca dane preukázal a odôvodnil, resp. zadefinoval samotné zneužívajúce konanie a z neho

dosiahnutú daňovú výhodu a skutočnosť, že hlavným cieľom tohto zneužívajúceho konania bolo
dosiahnutie tejto daňovej výhody s tým, že správca dane by musel redefinovať zdaniteľný obchod bez
zneužívajúceho konania (t.j. ako by tento obchod prebiehal, keby k zneužívajúcemu konaniu nedošlo),
vrátane sumy dane po tomto redefinovaní, t.j. sumy dane, na ktorú právo na odpočet z dôvodu zneužitia
práva nevzniklo.

Zrozhodnutiasprávcudaneažalovanéhojezrejmé,ženimipreferovanýmdôvodomneuznaniaprávana
odpočítanie DPH bolo práve zneužitie práva, ktorý dôvod správca dane odôvodnil takto cit. „Skutočnosti
získané preverovaním prepráv zodpovedajú zisteniam správcu dane ohľadom umelo vytvorených
schém obchodovania bez ekonomického efektu za účelom získania daňovej výhody. Tovar existoval,
čo bolo šetrením potvrdené, bol účelovo premiestňovaný a po splnení účelu - odčerpania DPH zo

štátneho rozpočtu bol prepravený ku konečným spotrebiteľom napr. do siete Tesco... Uvedené zistenia z
dožiadaní a výsluchov svedkov sa netýkajú konkrétne zdaňovacieho obdobia júl 2010, toto zdaňovacie
obdobie však bolo súčasťou kontroly a vyrubovacieho konania za vybrané obdobia rokov 2008 až
2010 (22 zdaňovacie období). Vyhodnotením skutočností správcom dane komplexne za kontrolované
zdaňovacie obdobia bolo preukázané zneužitie práva za mesiac júl 2010 aj na základe zistení z

vyššie uvedených prípadov.“, pričom správca dane založil tento svoj záver, ktorý, ako už bolo uvedené,
sa netýkal zdaňovacieho obdobia júl 2010 (preskúmavané v tomto konaní, pozn.), predovšetkým na
výpovedi konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation s.r.o., C. D. a na záveroch z daňových kontrol
u REJA CORPORATION, s.r.o. za obdobia - september až december 2008; január až december
2009 a február, marec, máj, jún, október 2010 (nie v pre toto konanie dotknutom zdaňovacom

období júl 2010, pozn. súdu), ako aj u Solid Press Slovakia s.r.o. za zdaňovacie obdobia rokov
2008 a 2009, ktoré odôvodnenie podľa správneho súdu nenapĺňa požiadavku náležitého odôvodnenia
zneužitia práva vo vzťahu k posudzovaným zdaniteľným obchodom medzi REJA CORPORATION s.r.o.
a žalobcom a medzi Solid Press Slovakia s.r.o. a žalobcom v rozhodnom zdaňovacom období júl2010. V tomto smere neobstojí odôvodnenie správcu dane založené viac menej iba na nekontaktnosti
a tým na nemožnosti preverenia obchodov žalobcu s uvedenými spoločnosťami v pre toto konanie
rozhodnom zdaňovacom období júl 2010 a to iba s poukazom na vyhlásenie konkurzu na dodávateľa

REJA CORPORATION s.r.o. a na zánik spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. jej ex offo výmazom
z obchodného registra.

41.Zuvedenýchdôvodovsprávnysúdvyhodnotilnámietkužalobcuozmätočnosti žalobounapadnutých
rozhodnutí kvôli nesprávnemu právnemu posúdeniu dôvodu, pre ktorý žalobcovi nebolo priznané právo

na odpočet DPH v zdaňovacom období júl 2010 za dôvodnú a aj preto, správny súd rozhodol o zrušení
týchto žalobou napadnutých rozhodnutí tak, ako to vyplýva v výroku I. tohto rozhodnutia.

3. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu.

42. Na margo procesu dokazovania je nutné vo všeobecnej rovine najprv uviesť, že dokazovanie

je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých
skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany správcu dane
primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na
jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.
Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej

správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie
vykonať aj z vlastného podnetu, a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie, ale nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to
práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery z nich vyvodí.
V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a v

zmysle týchto zásad sú daňové orgány povinné postupovať.
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014
z 10.02.2015 podľa ktorého cit. „... aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly
alebo daňového konania. Táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný

hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“
Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, však nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia

daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery
vyplývajúcezrealizovanéhodokazovaniaznichvyvodí,atopredovšetkýmsprihliadnutímnaskutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

Správca dane v daňovom konaní nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym
orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje
zistenýskutkovýstav.Pritomtopostupemusízachovávaťprávadaňovéhosubjektu,rešpektovaťzásadu
spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je zasa v pozícii účastníka daňového
konania,ktorýjepovinnýpreukazovaťvzmysle§24ods.1daňovéhoporiadkua)skutočnosti,ktorémajú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Vo vzťahu k tejto námietke žalobcu správny súd podotýka, že je síce pravdou, že dokazovanie riadi
a vyhodnocuje správca dane podľa svojej úvahy, avšak ani táto jeho úvaha nemôže byť bezbrehou,
identicky, ako nemôže byť bezbrehým a svojvoľným aj jeho rozhodnutie, že určité daňovým subjektom
navrhované dôkazy nevykoná, ale aj toto jeho rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené v logických
súvislostiach nadväzne na ním prijatý záver rozhodnutia (t.j. či tento prijatý záver by objektívne

mohol alebo nemohol byť modifikovaný vykonaním určitého dôkazu). Keďže správca dane v žalobou
napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, z akého dôvodu nepripisoval žalobcom navrhovaným dôkazom
žiadnu dôkaznú silu a teda prečo ich nevykonal, pričom v tomto smere nepostačuje iba konštatovanie,že svedok C. D. niečo tvrdí, bez verifikovania tohto tvrdeného aj inými dôkazmi, tobôž ak označený
svedok je vo výkone trestu, preto správny súd vzhliadol aj túto žalobnú námietku žalobcu dôvodnou.

4. K námietke nepreukázania účasti žalobcu na pochybných obchodoch.

44. Predmetná námietka úzko súvisí a nadväzuje na námietku právnej kvalifikácie správcom dane
zisteného a ustáleného skutkového stavu, t.j. či už správca dane po vrátení mu veci zadefinuje existenciu
daňovéhopodvodualebozneužitiepráva,vtejspojitostibudemusieťodôvodniťajparticipovaniežalobcu

na tomto indikovanom nezákonnom konaní, dostatočnosť odôvodnenia ktorého v tomto štádiu konania
je nepreskúmateľnou, keďže správca dane založil svoje rozhodnutie súčasne na troch, vzájomne sa
vylučujúcich právnych dôvodoch.

45. Keďže správny súd dospel k záveru, že v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného
absentuje náležité odôvodnenie a tieto rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci,

kvôli ktorému sú tieto rozhodnutia zmätočnými a nepreskúmateľnými, preto správny súd podľa § 191
ods. 1 písm. c) a d) SSP, v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže k uvedenému pochybeniu došlo
už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (správcu dane), zrušil tak rozhodnutie žalovaného,
ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na nové konanie a
rozhodnutie.

46. Po vrátení veci bude úlohou správcu dane náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne
posúdiť pri viazanosti správcu dane vyššie uvedenými právnymi závermi správneho súdu.

47. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

48. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči

žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

49. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

50. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.

(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a s
ohľadomnato,ženároknanáhradutrovprvostupňovéhoakasačnéhokonaniasaposudzujekomplexne

(spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7 Ssk/40/2023
zo 14.07.2023], a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní
neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov celého (vrátane kasačného)
súdneho konania.

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).